Únia v kríze pomáha, koľko jej dovolíme

Slovensko už 16 rokov patrí do vyspelého slobodného sveta, ktorý dostal názov Európska únia (EÚ). Kritici vedia, že kríza – epidemiologická i ekonomická - by nás zasiahli, či sme jej súčasťou alebo nie. Nalomené zdravie a prázdne účty však určite skôr i kvalitnejšie vyliečime a zaplníme ako plnohodnotná súčasť európskeho spolku. Pri tvorbe riešení však EÚ musí v rámci princípu subsidiarity prijímať len také opatrenia, na ktoré získala kompetencie od občanov členských štátov.

Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb varovalo členské krajiny už koncom januára pred hrozbou pandémie. Lenže vtedy bol koronavírus pre nás „len nejaká choroba v Číne“ a mimo medicíny nikoho vážne nezaujímal.

Hoci mnohí žijú stále v tom, že EÚ riadi diktátom naše životy, teraz sme sa všetci presvedčili, že to nie je celkom pravda. Nemá na to právomoci. Tie sú v rukách členských krajín. Ako príklad môžu slúžiť Štátne hmotné rezervy. Už legendárne prázdne sklady medicínskych a ochranných prostriedkov na Slovensku tu boli preto, lebo sme si ich prázdne nechali. Išlo o našu národnú právomoc a schopnosť, či skôr neschopnosť, postarať sa samých o seba.

POHĽAD MEDICÍNSKY

Európska komisia sa snažila cez viaceré spoločné mechanizmy aspoň koordinovať a sprostredkovávať informácie a jednotlivé rozhodnutia členských krajín, aby dosiahla čo najväčší možný kolektívny postup. A tak už na konci februára vznikli spoločné, európske verejné obstarávania na nákup ochranných a zdravotníckych pomôcok. Vznikol expertný tím odborníkov, ktorý vydáva odporúčania pre epidemiologické postupy v krajinách. Únia v snahe zvýšiť výrobné kapacity bezplatne sprístupnila duševným vlastníctvom chránené normy na výrobu bezpečných a funkčných zdravotníckych a ochranných pomôcok. Prestala vyberať clo a DPH za dovoz týchto výrobkov a začala budovať spoločné európske rezervy. Aby už teraz, ale aj v budúcnosti, pomohla krajinám, ktorých sklady budú zase prázdne.

Opatrenia doplnila naposledy viac ako trojmiliardová injekcia na pomoc s medzinárodným transportom pacientov s kapacitne preťažených nemocníc, výstavbu poľných nemocníc, vzájomnej distribúcii liekov či zdravotných pomôcok.

Ruka v ruke s tým idú podpora bezmála 400 miliónmi eur do medicínskeho výskumu a úsilia na vynájdenie a výrobu vakcíny proti Covidu-19.

Kľúčové bude, aby sme si z krízy vzali ponaučenie. Európa nesmie byť do budúcnosti závislá od dodávok zdravotníckeho vybavenia, ochranných pomôcok a liekov. Ak chce sebestačnosť docieliť, musí okrem iného efektívne podporiť aj transformáciu vlastných podnikov na tento typ výroby a skladovania. Všetko spomenuté som aktívne presadzovala na pôde Európskeho parlamentu.

POHĽAD EKONOMICKÝ

IN STORE Slovakia však čítajú najmä podnikatelia, ľudia z hospodárstva, ktoré je druhou obeťou aktuálnej krízy. Pandémia nového koronavírusu predstavuje pre ekonomiku EÚ veľký šok s vážnymi sociálno-ekonomickými dopadmi. EÚ začiatkom mája predpokladala, že hospodárstvo eurozóny v roku 2020 poklesne o rekordných 7,75 percenta. Komisia predpovedá, že HDP Slovenska sa v roku 2020 prepadne o 6,75 percenta. Nezamestnanosť má podľa odhadov atakovať 9 až 10 percent.

Miriam Lexmann je europoslankyňou (EĽS/KDH) od februára 2020, keď získala tzv. brexitové miesto. Pôsobí vo výboroch EP pre zahraničné veci (AFET), bezpečnosť a obranu (SEDE) a zamestnanosť a sociálne veci (EMPL). V minulosti bola činná v Rade Európy či ako poradkyňa v Európskom parlamente. Naposledy bola riaditeľkou Európskej kancelárie Medzinárodného republikánskeho inštitútu (IRI) v Bruseli.

Firmám chýba likvidita, čo vedie k platobnej neschopnosti, následkom čoho ľudia strácajú prácu. Európsky parlament preto rozhodol o vyčlenení 37 miliárd zo štrukturálnych fondov najmä pre malé a stredné podniky. Eurofondy budú môcť byť minuté rýchlejšie a fl exibilnejšie. Teda aj na investície, na ktoré neboli pôvodne určené.

Existuje podporný balík vo výške 540 miliárd eur na pomoc pre zamestnancov, podniky a členské štáty. Je dôležitým krokom smerom k zdieľaniu výdavkov na boj s pandémiou medzi členskými štátmi a ku spoločným stratégiám obnovy hospodárstva.

Vo výpočte opatrení a poskytnutých súm pre jednotlivé segmenty ekonomiky by sa dalo pokračovať. Aspoň jedno za všetky: nezabúdajme, že EÚ podnikla veľmi dôležité kroky na zabezpečenie plynulosti zásobovania a fungovania jednotného trhu aj v čase uzatvorených hraníc.

Sú tu však aj ďalšie výzvy, pre úspešné vnímanie spoločného zvládnutia krízy nemenej dôležité. Zastaviť šírenie falošných správ a nenávistných prejavov, ktoré sa šíria rýchlejšie ako vírus samotný. Nekalé obchodovanie so zdravotníckymi pomôckami alebo zásahy do demokratických zásad samotnej Únie a jej členov. Pri tvorbe riešení však EÚ musí v rámci princípu subsidiarity prijímať len také opatrenia, na ktoré získala kompetencie od občanov členských štátov. Čo je možné lepšie vyriešiť doma, musí zostať v rukách členského štátu. Miriam Lexmann, www.lexmann.eu