Business Coffee - Raj kúpeľov

Koronavírus kúpele na istý čas zatvoril a takmer v nich vynuloval turistický ruch. Situácia sa našťastie dostáva do nového normálu. Kúpeľné miesta znovu ožívajú. Kúpeľná liečba je dokonca hradená aj poisťovňou, ak súvisí s liečením po komplikovanom priebehu koronavírusového ochorenia. S kúpeľníctvom však súvisí aj množstvo iných fenoménov a historických zaujímavostí.

1 2

POSTCOVIDOVÁ REKONVALESCENCIA V KÚPEĽOCH

Vedeli ste, že počty liečených na indikácie súvisiace s COVID-19, ktorým pobyty v kúpeľoch preplácajú zdravotné poisťovne, sa už začínajú rátať na stovky? Je to možné vďaka Zákonu 133, z 30. marca 2021, ktorý rozšíril Indikačný zoznam chorôb, na ktoré sa vzťahuje poisťovňou hradená kúpeľná liečba. Okrem iného pribudla indikácia VI/15, ktorá znie: „stav po prekonaní COVID–19 pri pretrvávaní neurologických alebo nervovo - svalových ťažkostí, ktoré výrazne limitujú bežné denné aktivity, do 12 mesiacov od ukončenia liečby infekcie.“ Hradená liečba by v celoslovenskom meradle mohla pomôcť tisícom pacientov, ktorí prekonali ťažký, alebo stredne ťažký priebeh tohto ochorenia a pociťujú dlhodobé následky. Alternatívou je postcovidový program pre samoplatcov.

Slovensko je krajinou živej vody. V niektorých prípadoch je až trestuhodné, ako sa s týmto národným bohatstvom nakladá. Pritom kúpele nie sú pre obyvateľov Slovenska a zahraničných návštevníkov zaujímavé len z pohľadu liečby alebo rehabilitácie, ale aj sú to zároveň dôležité turistické destinácie. ho prostredia, ktoré nepochybne po ukončení koronavírusovej krízy sa opäť otvorí ľuďom hľadajúcim nielen oddych, ale aj zdravie.

KÚPELE – SLOVENSKO, KRAJINA ŽIVEJ VODY

Slovensko patrí svojou kúpeľnou zdravotníckou starostlivosťou k tým najlepším miestam v Európe. Máme k dispozícii bohatstvo prírodných minerálnych liečivých vôd a vybudovanú zdravotnícku infraštruktúru, ktorá ich využitie umožňuje. Na sklonku roka 2020 vyšla vo vydavateľstve DAJAMA kniha „Kúpele nesie podtitul Slovensko, krajina živej vody.“ (4) Nie je to čisto turistický sprievodca, ani rýdzo zdravotnícky prehľad. Kúpele na Slovensku sú zvláštny sektor, možno ich vnímať z rôznych uhlov pohľadu. Sú to aj kultúrno-historické miesta, kde sa stretávali aj panovníci Európy, navštevovali ich významní umelci či športovci. A aj my pevne veríme, že ich navštevovať stále budú.

Autor knihy Martin Kasarda svoje texty konzultoval aj s Asociáciou slovenských kúpeľov. Kniha nás teda sprevádza aj jednotlivými kúpeľmi tak, ako ich dnes defi novala slovenská legislatíva, teda nie kúpaliská s teplou vodou, ale skutočne medicínske a turistické centrá od (abecedne) Bardejovských kúpeľov (1, 5), cez Kúpele Lúčky (3), Trenčianske Teplice (2,7), až po Smrdáky. Jednotlivé kúpele nedefi nuje len ich zdravotnícky význam, ale aj možnosti využitia turistických a kultúrno-poznávacích aktivít. Výsledkom je aktuálny prehľad nášho kúpeľné-

DEJINY ČISTOTY A OSOBNEJ HYGIENY

Publikácia však predstavuje aj dejiny kúpeľníctva a starostlivosti o zdravie ako spoločenský fenomén. Postoj ľudí k hygiene a zdraviu odrážal vzťah spoločnosti a ľudského tela, jedinca a zdravia. Kedysi boli kúpele miestom prírodného liečiteľstva, neskôr sa viaceré kúpeľné miesta stali centrom „lepšej spoločnosti“, postupne s modernizáciou prešli do systému plánovaného zdravotníctva, aby sa zmenili na dnešné miesta kombinujúce modernú wellness turistiku s cielenou kúpeľnou starostlivosťou.

Ak už sme spomenuli „lepšiu spoločnosť“, musíme dodať, že novodobý rozmach kúpeľníctva v Európe nastal po tom, ako kúpele navštívila kráľovná Anna (1665 – 1714). Následne sa zvýšila aj hygiena a v domácnostiach sa začali objavovať kúpeľne, vane a toalety. Dovtedy sa telesné pachy snažili (najmä bohatší) ľudia riešiť častejšou výmenou ošatenia, pudrovaním či parfumovaním. Očista vodou v stredoveku nebola bežná, naopak zanedbávanie hygieny bolo vnímaná ako cnosť v súlade s pre-

3 4 5

vládajúcou vierou a vzdorom voči materialistickej spoločnosti. Kúpele teda slúžili len pre cirkevnú a svetskú vrchnosť, ktoré navštevovali prevažne zo zdravotných, nie hygienických pohnútok. Pre zaujímavosť uveďme, že etalón noblesy, zámok vo Versailles mal údajne iba 100 toaliet, hoci počty hostí dosahovali desiatky tisíc. Ľudovít XIV. Mal v zámku niekoľko kúpeľní, ale kúpal sa málokedy a s odporom. V roku 1954 bola vaňou alebo aspoň sprchou vybavená len desatina francúzskych domácností.

Odborníci pomerne zložito vysvetľujú dôvody, prečo sa vytratili historicky staršie staroveké rímske kúpele a neskôr ich grécka iterácia. Veď boli povestné svojou kvalitou a dodnes sú zdrojom inšpirácie. Uvádza sa, že za to čiastočne mohli asketická viera, migrácia, vojenské konfl ikty, hustnúca populácia, rozvoj miest a choroby, najmä syfi lis (naratív, že kúpele sú semeniskom syfi lisu šírili puritáni a asketici). Až v roku 1702 si kráľovná Anna prišla liečiť do mesta Bath svoju dnu, čím pravdepodobne začala novú éru popularity kúpeľov, ktorá sa stala dostupnou aj pre širšie vrstvy.

Počiatky kúpeľníctva však môžeme spojiť s objavením sa homo sapiens, dokonca minerálna a voda a kúpeľníctvo na Slovensku sú pravdepodobne priamo zviazané so začiatkom osídlenia nášho územia. Pristavme sa ešte pri hygiene v súčasnosti, alebo ak chcete v antropocéne. Práve pandémia vírusového ochorenia COVID-19 znovu naštartovala záujem o osobnú hygienu a prevenciu, vrátane vodoliečby, balneoterapie a ďalších kúpeľných procedúr. Mnohí zistili, že si celé roky nesprávne alebo nedostatočne umývajú ruky. Z pohľadu off-trade retailu v podstate vznikol samostatný segment dezinfekcie na ruky, od malých „kabelkových“ balení, až po automatické dávkovače. Obchodnou príležitosťou budúcnosti sú technológie, ktoré budú šetriť pitnú vodu a budú dostupné pre široké masy používateľov.

6 7 8