Zdražovaniu potravín sa nevyhneme

Už v editoriále a v článku o New Retail Summit spomíname zdražovanie potravín. Ide o komplexnú problematiku, ktorá však pre bežného spotrebiteľa zostáva v úzadí. Spoľahlivo ju totiž prekryje rozčarovanie nad cenovkami pri nakupovaní.

CHÝBAJÚ ČIPY, PLASTY, OCEĽ, HLINÍK, DREVO, SKLO, PAPIER…

Nedostatok surovín sa premieta aj do zvyšovania cien výrobných vstupov a stavebných materiálov. Štatistický úrad SR uvádza, že podľa indexu cien vo výrobnej sfére (PPI infl ácia) sa ceny priemyselných výrobcov pre tuzemský trh v auguste medziročne zvýšili až o 7 % (v júli rástli o 5,5 %). Rast sa z mesiaca na mesiac zrýchľuje. „V rámci priemyselnej výroby výrazným medziročným tempom rastú hlavne ceny ropných produktov (cca o 55 %), kovov a kovových výrobkov (o takmer 23 %), chemických výrobkov (o 20 %) a drevených a papierových výrobkov (taktiež o 20 %). Ide teda presne o tie produkty, ktorých výroba je poznačená nedostatkom surovín na globálnom trhu. Výrazne drahšie ako vlani sú aj stavebné materiály, a to až o 16 %. To spôsobuje, že aj opravy a rekonštrukcie bytov nás vychádzajú o dosť drahšie. A samozrejme sa takto zvyšujú aj náklady na výstavbu novostavieb, čo spôsobuje zdražovanie nehnuteľností,“ komentuje aktuálnu situáciu Jana Glasová, analytička 365.bank a dodáva: „Rastúce ceny priemyselných výrobcov tlačia nahor aj konečné ceny pre spotrebiteľov, čo spôsobuje aj citeľné zvyšovanie spotrebiteľskej infl ácie. Augustová infl ácia dosiahla medziročný rast o 3,8 %, čo je najvyššia úroveň od februára 2020, teda ešte z obdobia pred pandémiou.“

Z ekonomického rastu ukrajujú, respektíve rýchlosť zotavenia ekonomiky spomaľujú, práve spomínané problémy na ponukovej strane, ku ktorým je nutné prirátať aj narušenie plynulosti globálnych dodávateľských reťazcov (napr. incident v Suezskom prieplave alebo nedostatok pracovníkov vo veľkých čínskych prístavoch). Ekonomický rast spomalí aj prípadný silnejší nástup tretej vlny pandémie. Jej negatívne dopady na ekonomiku by však už ale nemali byť až tak výrazne ako v predchádzajúcich dvoch vlnách. Negatívnym javom je z pohľadu ekonomiky výrazné šetrenie domácností, „škrtenie“ spotrebiteľských výdavkov. Vzhľadom k blížiacej sa vianočnej sezóne je možné očakávať, že výraznejšie šetrenie a „uťahovanie opaskov“ spotrebitelia odložia až na január 2022.

ZDRAŽOVANIE POTRAVÍN JE PLOŠNÉ

Ceny na Slovensku tak medziročne rástli najrýchlejšie od októbra 2012. K zrýchleniu (medziročnej) infl ácie v auguste s výnimkou regulovaných cien prispeli všetky hlavné kategórie. Ďalej sa zrýchľoval rast cien potravín. Ceny potravín a nealkoholických nápojov v auguste síce v priemere zlacneli o 0,1%, avšak výlučne pod vplyvom pre toto obdobie charakteristického poklesu cien sezónnych potravín. Príspevok potravín k celkovej infl ácií sa za posledné mesiace iba zvyšuje najmä. Z 0,5% zrýchlenia medziročnej infl ácie v auguste tvorili potraviny takmer polovicu. Zdražovanie potravín je pritom plošné. Týka všetkých hlavných kategórií. Medziročne si v auguste obyvatelia Slovenska najviac priplatili pri kúpe zeleniny (12,9 %) a olejov a tukov (vrátane masla, o 9,1 %).

„Zvyšovanie cien prechádza naprieč viacerými položkami spotrebného koša, snáď len s výnimkou odevov a obuvi. To sa prejavilo aj na ďalšom zrýchlení dopytovej infl ácie. Ceny trhových služieb a obchodovateľných tovarov (prepočet UniCredit Bank) v auguste vzrástli o 0,5%, pričom dynamika ich medziročného rastu sa zrýchlila z 3,0% na 3,4% a dosiahla najvyššiu úroveň minimálne za posledných 15 rokov. Zrýchľoval sa ako medziročný rast cien trhových služieb (z 4,4% na 4,8%), tak aj obchodovateľných tovarov (z 2,4% na 2,8%),“ tvrdí Ľubomír Koršňák, analytik, UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s.

Potraviny treba hľadať aj za rastom harmonizovanej HICP infl ácie (HICP indexu je harmonizovaný index spotrebiteľských cien podľa Eurostatu). Tento ukazovať infl ácie tlačia smerom nahor aj spomínané vyššie ceny ropy a benzínu, ktoré sa premietajú aj cien ostatných výrobkov a služieb, vrátane tabakových výrobkov.

Infl ácia by mala pozvoľna zrýchľovať aj v nasledujúcich mesiacoch. V priemere v tomto roku by infl ácia mala atakovať 2,5%, pričom v závere roka by mala už presiahnuť i hranicu 4%. Harmonizovaná HICP infl ácia bude kvôli odlišnej metodike o niečo nižšia. K zrýchleniu medziročnej infl ácie by čoraz viac mali prispievať najmä ceny potravín, a to ako pod vplyvom bázického efektu, tak aj pod tlakom rastúcich cien agrokomodít na svetových trhoch, či sekundárnych efektov vyšších cien energií. Zdražovaniu potravín sa teda nevyhneme.