•1
Donec a quam quis sapien
Donec a quam quis sapien
Donec a quam quis sapien
Donec a quam quis sapien
Duis eleifend scelerisque leo et venenatis
Duis eleifend scelerisque leo et venenatis
Duis eleifend scelerisque leo et venenatis
Duis eleifend scelerisque leo et venenatis
Donec a quam quis sapien
Green Blue Energy Fac tor y
Donec a quam quis sapien
Duis eleifend scelerisque leo et venenatis
Duis eleifend scelerisque leo et venenatis
ANALÝZA POTENCIÁLU VYUŽITIA OZE
Pocker Prieskum trhu konečnej energetickej spotreby Banskobystrického samosprávneho kraja
Donec a quam quis sapien
Donec a quam quis sapien
Duis eleifend scelerisque leo et venenatis
Duis eleifend scelerisque leo et venenatis
Supported by
I N T E L L I G E N T E U R O P E
E N E R G Y
BERMUS
PRIEMYSELNÉ A KOMERČNÉ BUDOVY DRUHEJ GENERÁCIE Obnoviteľné zdroje energie na podporu konkurencieschopnosti a životného prostredia Intelligent energy europe
magazine
november 2014
Regional Association of Veneto’s Chambers of Commerce, ITALY
Obsah Súhrn
4
Aké sú hlavné obnoviteľné zdroje?
5
Úspešné príklady typu GBE Factory
6
Metodológia výskumu
7
Politiky OZE na Slovensku
8
Priemysel
9
Aké finančné stimuly sme identifikovali?
9
Finálna spotreba palivových a energetických sektorov ekonomiky
12
Energetická intenzita /náročnosť ekonomiky
13
Celková spotreba obnoviteľnej energie
14
Štruktúra primárnej energie podľa paliva
14
Výroba elektriny zo zdrojov a paliva.
15
Dotácie na energiu
16
Zdroje vybraných pevných palív a elektriny
17
Potenciál GBE Factory v regióne Banská Bystrica
19
Socio-ekonomické charakteristiky regiónu
20
Geografia
20
Ekonomika
21
Pracovný trh
22
Výskum a vývoj
23
Najväčšie spoločnosti v Banskej Bystrici
24
Spotreba energie v regióne
24
Spotreba zemného plynu vo vybraných odvetviach ekonomiky
24
Spotreba zemného plynu, bioplynu a propánbutánu
26
Dodatok I Energetické licencie
27
Dokumenty
34
Dokumenty Európskej únie
35
6-7
12-13
18-19
20-21
34-35
4 • Súhrn
Súhrn GBE Factory je projekt spolufinancovaný Európskou úniou v rámci programu “Inteligentná energia pre Európu”.Projekt podporuje koncept “zeleno-modrej továrne pre energiu”, ktorý sa aplikuje v rámci priemyselných a komerčných priestorov, vybavených jednou alebo viacerými technológiami na výrobu energie alebo tepla, použitím obnoviteľných zdrojov energie. Hlavnými partnermi projektu sú rôzne obchodné a priemyselné komory, súkromné organizácie a energetické spoločnosti (ESCO) z krajín EÚ (Taliansko, Nemecko, Rakúsko, Slovensko a Bulharsko).
priestoru. Týmto spôsobom sa opustené priemyselné a komerčné stavby transformujú na továrne na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov energie a zároveň podporujú nové podnikateľské činnosti a tvorbu pracovných miest.
GBE Factory je model pre priemyselné alebo komerčné budovy s nulovou spotrebou energie (“s nulovými emisami oxidu uhlíka”) prípadne tie, ktoré sa ju snažia znižovať. Môže sa jednať o jednu alebo viac budov vybavených technológiou využívajúcou obnoviteľné zdroje energie. Vyrábané energie, teplo alebo elektrina, sú zároveň d ist r ibuova né spoločnostia m toho istého priemyselného parku alebo obchodného
Predmetom projektu sú aj priemyselné parky, ktoré do svojich podnikov dodávajú energiu vyrobenú z OZE priamo na mieste. Úspešné modely slovenských podnikateľov budú ocenené zlatým, strieborným
alebo zeleným certifikátom. Slovenské príklady budú ďalej prezentované na európskej úrovni. Z tohto pohľadu projekt napomáha spoločnostiam formulovať investičné zámery na integráciu obnoviteľných zdrojov energie s výrobnou činnosťou, s cieľom vytvárať dodatočné príjmy,, ako aj zníženie nákladov na energetickú spotrebu. Na účely realizácie tohto projektu zastupuje pojem GBE FACTORY priemyselné alebo komerčné budovy vybavené jednoduchými alebo kombinovanými technológiami z OZE, na výrobu elektriny a tepla pre samotnú bud-
Aké sú hlavné obnoviteľné zdroje? • 5
ovu alebo spojené pracovné a výrobné procesy.Modely navrhnuté projektom GBE Factory sú veľmi dobre akceptované, avšak ešte stále nie je dostatok informácii o potenciále a ekonomických výhodách.
tory ekonomických činností, využívajúcich technológie na výrobu energie a tepla pomocou obnoviteľných zdrojov energie.
Účelom projektu je zmapovať vhodné modely typu GBE FACTORY prostredníctvom zdieľania nadobudnutých vedomostí. V dôsledku sieťovania budú medzi dodaváteľmi a uživateľmi služieb uzavreté zmluvy o spolupráci. Aktivity projektu sú zamerané na zvýšenie povedomia malým a stredne veľkým podnikom o výhodách modelov, ktoré používajú kombinované technológie a rôzné OZE, na výrobu silovej energie a tepla (napríklad SOLÁR FV-TERMÁL, WVOIL-CHP-CCHP, PPOIL-CHPCCHP, GEOTERMÁL-FV, FV-TERMÁL & MINI EOLIC, a iné) Počas procesu vývoja tejto analýzy, Taliansko Slovenská obchodná komora identifikovala hlavné sek-
Aké sú hlavné obnoviteľné zdroje? Hlavným zdrojom OZE je biomasa pochádzajúca z drevárenského priemyslu a papierní. Niektoré teplárne nahrádzajú kotle na fosílne palivá novými zariadeniami s využitím drevotriesky alebo pilín. To znamená, že najväčší energetickí producenti (teplárne a distribučné spoločnosti) sú zároveň najväčšími a hlavnými investormi technológií, založených na OZE. Väčšie množstvá odpadu výparových plynov v metalurgii, v rafinériach a v chemickom priemysle sú predmetmi kogeneračných jednotiek na výrobu tepla a energie. Biomasa sa používa ako zdroj v potravinárskom priemysle, avšak k
Intelligent energy europe
danému sektoru neexistuje žiadny vypracovaný model. Slnečné kolektory sa využívajú predovšetkým v hotelových zariadeniach a priemyselných parkoch. Veľké spoločnosti tento typ OZE nevyužívajú. Vhodné technologické riešenia veľkých podnikov sú postavené najmä na využití odpadových produktov z výrobného procesu (napr. teplo, para, prach, odpadové materiály a pod.) Väčšina tovární v ťažkom priemysle sa snaží nainštalovať kogeneračné jednotky, ktoré využívajú výparové plyny alebo kotol na biomasu. Obchodné a logistické parky výhody tohto typu energetických a elektrických zdro-
jov zatiaľ nevyužívajú. Hlavné sektory identifikované ako potenciálni užívatelia GBE Factory modelu sú: - Metalurgia - Drevársky priemysel na spracovanie dreva - Papiernicky priemysel - Priemyselné parky - Energetickí dodávatelia - Potravinársky a nápojový priemysel
6 • Úspešné príklady typu
Úspešné príklady typu GBE Factory Slovenské príklady, ktoré vás môžu inšpirovať v rozvoji biznis modelu sme objavili v pivovarníctve, drevárskej výrobe, turistickom ruchu a v priemyselných parkoch.
Spoločnosť HEINEKEN Slovensko spustila v roku 2010 vo svojom hurbanovskom pivovare do prevádzky zmodernizovanú čističku odpadových vôd. Okrem klasickej funkcie, čiže čistenia kvapalného odpadu v areáli pivovaru, moderná kombinácia anaeróbneho a aeróbneho čistiaceho systému, umožňuje zúžitkovať energiu získanú priamo z procesu čistenia formou bioplynu. Len v prvom polroku 2011 bolo týmto spôsobom vyprodukovaných viac ako 200 000 kWh elektrickej energie.
a pilín, ale aj drevného prachu vo forme drevených brikiet. Takýmto spôsobom sa podniku darí pokryť skoro 100 percent spotreby pri energeticky náročnej výrobe tepelno-izolačných dosiek. Kotly na biomasu na ohrev vody a vykurovanie používajú aj výrobcovia farmaceutických a potravinových výrobkov, ako je napríklad Herb-Pharma SK s.r.o., výrobca vzduchotechniky a klimatizačných jednotiek. Spoločnosť Belmontklima Partizánske nainštalovala slnečné kolektory na ohrev vody a vykurovanie.
Medzi drevospracujúcimi podnikmi na Slovensku, ktoré využívajú odpad z výrobného procesu na výrobu zelenej energie prostredníctvom kotlov biomasy sú: Mondi Group Ružomberok a Turzovská drevárka fabrika. Obe vyrábajú energiu pre seba a zároveň ju dodávajú aj pre verejné organizácie. Za zmienku stoja aj úspešné príklady využitia drevného odpadu na pokrytie 100 percent energetickej spotreby; napr. Stolárstvo Fekete, Blatná na Ostrove. Efektívnym riešením môže byť využívanie kombinácie technológií na spracovanie rôznych druhov odpadov. Smrečina Hofatex a.s. optimalizuje využitie lesnej, či drevnej biomasy prostredníctvom rekuperácie drevených odrezkov
Bohaté energetické možnosti geotermálnych vôd sa zatiaľ úspešne používajú v rámci cestovného ruchu. Ide najmä o inštalácie tepelných čerpadiel, ako napríklad v kúpeľoch Lúčky. V kúpeľoch Vrbov používajú výmenníky tepla z geotermálnej vody na ohrievanie kúpaliska, chodníkov a malej farmy na chov afrického sumca. Podľa slov riaditeľky Vrbovských kúpeľov Ing. Evy Vraňuchovej z Salmotherm Invest, návratnosť investície vo výške 20.000 euro do tepelných výmenníkov je 5 rokov. Príklad jedného výrobcu energie, ktorý zásobuje viacerých spotrebiteľov sme na Slovensku objavili v priemyselnom parku Chemes. V parku sa
Metodológia výskumu • 7
Biomasa Dopravník biomasy, slúžiaci na plynulú dopravu materiálu na kratšie vzdialenosti.
na výrobu energie používa biomasa, ktorá pokrýva 20% zdrojov na výrobu tepla. V technologickom parku Vlkanová, firmy využívajú el. energiu zo slnečnej elektrárne, ktorá je nainštalovaná na streche výrobných hál. Inštalovaný výkon fotovoltaického zdroja je 840kW s ročnou výrobnou kapacitou 1GWh. Na jeho výstavbu majitelia použili vlastné zdroje, ktoré sa vrátia do siedmych rokov.
Metodológia výskumu
• • • • • •
Zber dát Komunikácia s hlavnými inštitúciami spra covávajúcimi dáta v oblasti energie Komunikácia so Štatistickým úradom SR Komunikácia s ÚRSO, SIEA, SEPS, a s regionálnymi energetickými distrubučnými spoločnosťami Identifikácia spoločností pracujúcich v oblasti kogeneračných jednotiek Identifikácia spoločností, kde boli nainštalované technológie na výrobu
Intelligent energy europe
energie a tepla OZE • Komunikácia so spoločnosťami skúsený mi v oblasti technológií OZE • Distribúcia dotazníka určitému počtu spoločností • Osobné stretnutie s piatimi spoločnosťami so skúsenosťami v oblasti výroby elektriny na princípe biomasy, slnka a bioplynu • Identifikácia príslušnej legislatívy • Zmapovanie posledných trendov a plánov činností Slovenska v oblasti energetickej efektivity • Zber dát pre energetickú spotrebu a OZE v regióne Banská Bystrica
8 • Politiky OZE na Slovensku
v porovnaní s obdobím 2001-2005 (na základe vypočítaného cieľa úspor) dosiahla SR významné energetické úspory.
Politiky OZE na Slovensku Národný slovenský koncept energetickej efektivity definuje celkový národný energetický úsporný cieľ pre obdobie 2008-2016 na 9% priemernej výslednej energetickej spotreby z rokov 20012005, t.j. 37 215 TJ. Cieľ zahŕňa finálnu spotrebu energetických spoločností zúčastnených na obchodovaní so skleníkovými emisiami (“spoločnosť ETS”). Tieto opatrenia vytvárajú podmienky na dosiahnutie celkového 9-ročného úsporného cieľa energie do roku 2016. Uvedený cieľ je možné splniť, dosiahnutím úsporných energetických cieľov ustanovených smernicou 2006/32/EC o energetickej efektivite konečných spotrebiteľov a energetických služieb (v tomto prípade podľa “Smernice pre energetické služby”) a prijatím Konceptu energetickej efektivity. Percentuálna hodnota je indikatívnym cieľom vo všetkých členských štátoch EÚ a tento záväzok je nevyhnutný na ustanovenie opatrení o energetickej efektivite tak, že počas deviatich rokov budú vykázané energetické úspory v hodnote rovnej 9% priemernej finálnej energetickej spotreby v rokoch 2001-2005. Jednou z priorít slovenskej energetiky je postupné znižovanie energetického zaťaženia národnej ekonomiky, ako dokazuje vývoj v období 2002-2008, kedy sa energetická spotreba SR znížila o takmer 32%, čo predstavuje najlepšiu redukciu energie spomedzi všetkých OECD krajín a krajín EÚ v tomto období. Je zrejmé, že
V porovnaní s priemernou energetickou intenzitou – 2001 – 2005 (12 158 TJ/milión Eur) zaznamenalo Slovensko v roku 2008 značný pokles energetickej intenzity až do 31,5%, v roku
... národný energetický úsporný cieľ pre obdobie 2008-2016 na 9% priemernej výslednej energetickej spotreby z rokov 2001-2005, t.j. 37 215 TJ
2009 dokonca o 33,2%. Porovnávajúc energetickú spotrebu v 2007, v roku 2008 klesla o 3,4%, v
Politiky OZE na Slovensku • 9
2009 o 5,7%. V porovnaní s priemernými hodnotami z rokov 2001 – 2005, vo všetkých sektoroch je zaznamenaná významná hodnota energetických úspor až 3,4% (v 2008), zvlášť 10,2% (v 2009).
Zdroj: SIEA
Priemysel Aplikácia legislatívnych opatrení je založená na princípe periodickej verifikácie efektívneho systémového vyhrievacieho zariadenia podľa vyhlášky č. 657/2004 Z.z. Transfer technológií je ďalším opatrením zameraným na aplikáciu a zavedenie nových, pokrokových a ekologických technológií, financovaných Štrukturálnymi fondmi, sektoru Operačný program “Priemysel a služby” (prvá podpora na rozvoj nových a už existujúcich podnikov a služieb). Úprava energetickej intenzity ekonomiky na úrovni porovnateľnej s EÚ prostredníctvom úspor a efektívnych ziskov je spojená s opatreniami na zvýšenie efektivity výrobných procesov, modernizáciou výrobných budov, rekonštrukciou kotlov, recykláciou odpadového tepla, ako aj zavedením kombinovanej elektrickej a tepelnej produkcie. Energetické audity v spoločnostiach sú základom pre Intelligent energy europe
určovanie potenciálnych energetických úspor, a preto sú považované za dôležitý nástroj pre implementáciu energetických opatrení. Zákon o energetickej efektivite ustanovuje povinnosť pravidelného hodnotenia (každých 5 rokov) energetického prevádzkového dopytu v priemysle a poľnohospodárstve. Keďže sú ide o povinné hodnotenia prebiehajúce od konca roka 2011, ale predovšetkým počas roka 2012 a FEE ako nástroj na podporu zelenej energie, audity neboli zavedené.
Aké finančné stimuly sme identifikovali? Inovácia a technologický transfer v priemysle sú financované programom Štrukturálnych fondov počas obdobia 2007-2012 (OP) v opatrení 1.1 Inovácia a technologické transfery.
Operačný program Konkurencieschopnost a hospodársky rast 2.1. Zvyšovanie energetickej efektívností na strane výroby aj spotreby a zavádzanie progresívnych technológií v energetike (cca 144 mil. EUR), • výstavba, rekonštrukcia a modernizácia zariadení na výrobu elektriny VUKVET, • výstavba, rekonštrukcia a modernizácia zariadení na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie (s výnimkou využívania veternej energie) Operačný program Životné prostredie plánuje minimalizovať nepriaznivé vplyvy zmeny klímy, vrátane podpory obnovitelľných zdrojov energie (cca 209 mil. EUR) zariadenia na výrobu elektriny VU-KVET len v kombinácii so zmenou palivovej základne pri výrobe tepla.
10 • Politiky OZE na Slovensku
Aké finančné stimuly sme identifikovali? • 11
“
Operačný program Konkurencieschopnost a hospodársky rast 2.1. Zvyšovanie energetickej efektívností na strane výroby aj spotreby a zavádzanie progresívnych technológií v energetike (cca 144 mil. EUR)
S ohľadom na to, že väčšina podporovaných projektov bude dokončená v roku 2012 a 2013, energetické úspory, ktoré sú monitorované ako relevantné ukazovatele, budú vypočítané a známe až v roku 2014. Programová perióda Štrukturálnych fondov 2007-2013 OP (Opatrenie na povedomie o energetickej efektivite v produkcii a spotrebe a pokrokové technológie v energii) môže taktiež podporiť projekty zamerané na obchodovanie s vysoko efektívnym kombinovaným teplom a energiou, avšak pre časovo náročnú administratívu projektov podporovaných Štrukturálnymi fondmi sa firmy rozhodli používať podporný systém ustanovený podľa zákona č. 309/2009 Z o podpore obnoviteľnej energie a vysokoefektívnej kogenerácii. Podporný mechanizmus je podľa tohto zákona v platnosti od januára 2010 s účinnosťou od roku 2011. Energetická efektivita v priemysle – SLOVSEFF Program (EBRD príslušenstvo) dotuje projekty a energetickú efektivitu v priemysle, zamerané najmä na znovuvyužiteľné zariadenia na výrobu tepla, teplého a kompresovaného vzduchu, priemyselnej tepelnej izolácie budov a energetický manažment. Všeobecné evaluačné opatrenia v priemysle – Metódy merateľných úspor v priemysel-
Intelligent energy europe
nom sektore boli dosiahnuté najmä financovaním z programu Štrukturálnych fondov z obdobia 2004-2006 a SLOVSEFF. Celkovo, na základe metodológie „zdola nahor”, boli v priemysle vyčíslené úspory na 629 TJ. Je všeobecne známe, že počas tohto obdobia bolo spravených mnoho ďalších opatrení, ktoré prispievajú k zníženiu energetickej spotreby v priemysle. Tieto projekty boli uskutočnené najmä prostredníctvom súkromných zdrojov, dáta nie sú dostupné. Zlepšenie tepelného výkonu budovy – sektor služieb. Budovy využité na komerčné služby zahŕňajú kancelárske priestory, hotely, reštaurácie, maloobchodné a veľkoobchodné budovy, a iné komerčné služby (napr. športové zariadenia). Rekonštrukcia týchto budov bude financovaná z OP (Opatrenie 3.1 – Turizmus) a vlastných zdrojov (pôžičky z banky). Celkové odhadované úspory pre toto opatrenie je 124 TJ. Ďalší f ina nčný stimul, zameraný na podporu modernizácie technológií na využitie
OZE v priemysle je spojená s programom - Inovácia a technologický transfer v priemysle., Tento je v súlade s inovačnou stratégiou SR a má zvýšiť konkurencieschopnosť existujúcich podnikov predstavením inovatívnych a pokrokových technológií, vytvoriť prostredie na zvýšenie inovačného potenciálu podnikov v priemysle, vyvinúť výrobu s minimálnym dopadom na životné prostredie., Vo väčšine prípadov pôjde iba o zníženie podmienenej energetickej spotreby a CO2 produkcie ako nevyhnutnosti na prípravu udržateľného rozvoja.
I N T E L L I G E N T E N E R G Y E U R O P E FOR A SUSTAINABLE FUTU
RE
12 • Finálna spotreba palivových a energetických sektorov ekonomiky
Vývoj koncovej spotreby palivových a energetických sektorov ekonomiky v SR (TJ).
Podľa dát vývoja finálnej energetickej spotreby je možné tvrdiť, že koncová energetická spotreba vo všetkých sektoroch spolu od roku 2000 má klesajúci trend, až do roku 2009 a zaznamenala zníženie okolo 18%. Najväčší podiel na celkovej spotrebe v 2009 má priemysel (33%), nasledujú domácnosti (23%), doprava (21%) obchod a služby (21%).
Najnižší, iba 1,4%-ný podiel má poľnohospodársky sektor. Narastajúci trend pre uvedené obdobie je v dopravnom sektore, kde sa za posledných 10 rokov zvýšila spotreba o takmer 80%. Spotreba v ostatných sektoroch sa od roku 2000 znižuje.
Poznámka: od r. 2002 podľa revidovanej metodológie Zdroj: Štatistický úrad, Vyhotovené: SEA
Finálna spotreba palivových a energetických sektorov ekonomiky
Energetická intenzita/náročnosť ekonomiky • 13
Energetická intenzita/náročnosť ekonomiky HDP a energetická spotreba (milión EUR/PJ)
Poznámka: Energetická intenzita/náročnosť (EN) = podiel hrubej domácej spotreby (HDS) použitý pre hrubý domáci produkt (HDP). Zdroj: Štatistický úrad, Vyhotovené: SEA Príspevok elektriny z OZE k celkovej elektrickej spotrebe Vývoj príspevku elektriny vyrobenej z OZE k celkovej elektrickej spotrebe (%) Zdroj: EUROSTAT, Vyhotovené: SEA
V roku 2009 pochádzalo 17,9% generovanej elektriny z OZ, čo reprezentuje iba minimálny nárast v porovnaní s rokom 2000, kedy podiel tejto elektriny činil 16,9%. V roku 2009 bol podiel elektriny z OZE v porovnaní s rokom 2008 15%-ný. Všeobecne môžeme zhrnúť, že počas vykazovaného obdobia došlo k očakávanému nárastu vo výrobe elektriny z OZE. Najväčší podiel elektriny z OZE majú veľké hydroelektárne (viac ako 90%), pretože množstvo elektriny vyrobenej z OZE na Slovensku je plne závislé od vhodných podmienok pre hydroenergiu.
Intelligent energy europe
14 • Celková spotreba obnoviteľnej energie
Celková spotreba obnoviteľnej energie Podiel jednotlivých typov OZE v celkovek primárnej produkcii OZE (tisíc TOE). Zdroj: EUROSTAT, Vyhotovené: SEA
Počas daného obdobia SR zvýšila podiel energetickej produkcie OZE. V 2009 bol podiel energie z OZE v hrubej domácej energetickej spotrebe 10,3% (cieľ 14% v 2020) a zvýšil sa oproti predošlému roku 2008 o takmer 20%. Napriek tomu je Slovensko je cca o 12% pod európskym priemerom EU-27, kde podiel energie z OZE v 2009 bol 11,7%. Najväčší podiel bol zaznamenaný vo využití biomasovej energie (takmer 70%).
Štruktúra primárnej energie podľa paliva Vývoj hrubej domácej spotreby podľa paliva (PJ).
Zdroj: Štatistický úrad, Vyhotovené: SEA V zmysle prírodných podmienok a súčasných technologických možností krajiny je SR chudobná na primárne energetické zdroje (PEZ). Takmer 90% primárnej energie (vrátane nukleárneho paliva) je dovážaných. Domácim zdrojom fosílnych palív je uhlie. Podobná situácia je v kvapalných a plynných energetických zdrojoch, kde domáca výroba činí menej než 5%. Z OZE je väčšina zahrnutá do primárnej výroby biomasy a hydroenergie.
Výroba elektriny zo zdrojov a paliva. • 15
Výroba elektriny zo zdrojov a paliva. Vývoj produkcie elektriny z energetických zdrojov na Slovensku (GWh)
Elektrina z jadrových elektrární činila v roku 2009 viac ako 53%, zvyšok tvorili tepelné elektrárne (viac ako 28%) a hydroelektrárne (viac ako 17%). Tepelné elektrárne boli v ten istý rok porovnávané s ohľadom na využívanie palív, väčšina z nich využívala hnedé uhlie, za ním na treťom mieste plyn a antracit, ktorých spotreba sa znížila od roku 2008 o viac ako 35%. Podiel biomasy a odpadu z bioplynovej elektrickej výroby je stále minimálny. Vodné elektrárne sú jediným významným zdrojom využívajúcim OZE. Tento trend je stabilný. V zmysle zlepšovania životného prostredia a zabezpečovania energetickej bezpečnosti na Slovensku je dôležitá podpora a všeobecný nárast v používaní OZE. Finálna elektrická spotreba v ekonomických sektoroch. Vývoj finálnej energetickej spotreby v elektrických sektoroch ekonomiky SR (TJ)
Zdroj: Štatistický úrad, Vyhotovené: SEA Celková finálna spotreba elektriny, s jemnými odchýlkami, narástla počas tohto obdobia o 3%. Väčšina je zahrnutá v narastajúcom obchode a sektore služieb, ktorý mal v roku 2009 druhý najväčší podiel finálnej spotreby elektriny zo všetkých sektorov (30%) do 2008; nárast elektrickej spotreby v priemysle (s viac ako 45% podielom), v roku 2009 nastal pokles spotreby v danom sektore o 10%. Intelligent energy europe
16 • Dotácie na energiu
Bola zaznamenaná vyvážená, mierne klesajúca spotreba v sektoroch poľnohospodárstva, dopravy a domácností. Energetická intenzita konečnej energetickej spotreby v ekonomických sektoroch. Vývoj energetickej intenzity finálnej energetickej spotreby v národnej ekonomike (TJ / mil. EUR)
Zdroj: Štatistický úrad Energetická intenzita na Slovensku podľa konečnej energetickej spotreby do 1993, mala klesajúci trend (až do 2009, viac ako 52%), klesajúca finálna energetická spotreba (do 2009, 22%), HDP narástlo počas tej istej periódy o 40% (v 2009 ročný pokles o 7%, čo je zodpovedajúce dôsledkom ekonomickej krízy). Tento trend je všeobecne pozitívny, jedným dôvodom je neustála implementácia prísnych opatrení na strane dopytu.
Dotácie na energiu
Náklady na enviromentálnu ochranu v oblasti energie (v tisíckach EUR)
Zdroj: HS SR, Vyhotovené: SE Podpora je v súčasnosti zameraná predovšetkým na zníženie energetickej závislosti od konvenčných zdrojov energie, zlepšením energetickej efektivity a rozvojom OZE. V posledných rokoch bol kladený dôraz na propagáciu OZE a maloobchodných odberateľov.
Zdroje vybraných pevných palív a elektriny • 17
Zdroje vybraných pevných palív a elektriny Elektrická produkcia v októbri 2011 v porovnaní so septembrom 2011 narástla o 10% (vodné) a 40,9% (tepelné). V nukleárnych elektrárňach pokles o 6,7%. Dovoz elektriny v porovnaní so septembrom narástol o 32,1% a vývoz o 22,2%. Celkový zdroj elektriny sa zvýšil od januára 2011 do októbra 2011 o 0,6%. Produkcia pevných palív bola v októbri 2011 v porovnaní so septembrom znížená o 3,6% na 3,3% medziročného poklesu. Dovoz pevných palív v októbri, v porovnaní so septembrom toho istého roku vzrástol o 28,1% a 15,6% medziročne. Celkové zdroje pevných palív sa od januára až cez október zvýšili o 5,4%. Produkcia elektriny sa v októbri 2011 v porovnaní so septembrom zvýšila o 10%, v prípade hydroelektrární o 40,5% a teplární o 40,9%. Znížila sa v jadrových elektrárňach o 6,7%. Import elektriny sa zvýšil o 32,1% a export o 22,2% v porovnaní so septembrom. Celkové zdroje elektriny sa zvýšili o 0,6% medziročne, v období január-október 2011. Produkcia vybraných kategórií pevných palív sa v októbri 2011 v porovnaní so septembrom znížila o 3,6% , ide o 3,3% medziročný pokles. Import pevných palív sa zvýšil o 28,1 v porovnaní s augustom a v septembri narástol o 15,6% medziročne. Exporty narástli o 77,8% v porovnaní s predošlým mesiacom a klesli o 50% medziročne. Celkovo zdroje pevných palív sa zvýšili o 5,4% medziročne v období január-október 2011. OZE prispievajú k posilneniu a diverzifikácii štruktúry priemyslu a poľnohospodárstva. V prípade aktívnej politiky a podpory, môžu byť zahraničné technológie a know-how Intelligent energy europe
znížemá a mohol by byť vytvorený priestor pre investície do výroby jednotlivých komponentov a celých systémov na zavedenie výskumných kapacít prepojených s univerzitou. Inovácia podpory OZE, vývoj IT a nové smerovanie voľného priestoru sú piliermi budovania znalostnej ekonomiky. Racionálny manažment OZE, v súlade s princípmi udržateľnej ekonomiky, by mal byť taktiež jedným z pilierov ekonomicky rozvíjajúcej sa spoločnosti. Očakávané množstvo energie z OZE vo výške 14% je na rok 2020
vypočítané z celkovej nastavenej očakávanej energetickej spotreby podľa scenára a dodatočných opatrení energetickej efektivity. Podľa Ministerstva hospodárstva očakávané množstvo energie z OZE pre Slovensko činí 1 572 (ktoe) (66PJ). Celkové národné ciele pre pomer energie z OZE v dátach hrubej konečnej spotreby energie pre roky 2005 a 2020. Zdroj: Ministerstvo hospodárstva
18 • Dotácie na energiu
0
6.7
0.6
16.7
6.1
2005
2.2
0
9.5
4.1
19.1
7.6
2010
9.9
2.1
0
8.2
4.2
19.3
8.0
2011
10.4
2.9
0
8.2
4.3
20.2
8.5
2012
11.0
2.8
0
8.9
4.4
21.0
9.2
2013
11.8
3.3
0
8.9
5.0
21.5
10.2
2014
12.8
2.5
0
10.0
6.0
23.0
10.9
2015
13.3
3.2
0
10.0
6.3
23.3
11.7
2016
13.9
1.7
0
11.4
6.8
23.3
12.5
2017
14.6
1.3
0
11.4
8.3
23.7
13.3
2018
0
13.2
8.5
23.9
14.1
2019
0
14.0
10.0
24.0
14.6
2020
Národný cieľ a odhad pre využitie OZE na rok 2020 v jednotlivých sektoroch (vykurovanie, chladenie, elektrina, energia a transport).
1.7 9.5
Obnoviteľná energia – vykurovanie a chladenie (%)
Nadbytok pre kooperačný mechanizmus (%) 6.7
404
361
2005
90
471
452
2010
1 061
94
493
474
2011
1 122
98
522
502
2012
1 188
103
551
534
2013
1 277
120
570
587
2014
1 391
147
617
627
2015
1 453
155
631
667
2016
1 516
165
641
710
2017
1 605
197
658
750
2018
1 656
195
671
790
2019
14.9
1 715
207
688
820
2020
15.3
Kooperačný mechanizmus (%)
Celkový podiel obnoviteľnej energie (%)
Obnoviteľná energia - transport (%)
Obnoviteľné zdroje energie - elektrina (%)
Celkový podiel OZE bez kooperačných mechanizmov (%)
(A) Očakávaná hrubá konečná spotreba obnoviteľnej energie pre vykurovanie a chladenie
8
1 013
Obnoviteľná energia - transport (%) Zdroj: Ministerstvo hospodárstv
Tabuľka: príspevok OZE ku koncovej energetickej spotrebe (ktoe)
Zdroj: Ministerstvo hospodárstva
(B) Očakávaná hrubá konečná spotreba energie
772
Celkový podiel obnoviteľnej energie (%)
Potenciál GBE Factory v regióne Banská Bystrica • 19
Vyrobená energia z OZE v MW v roku 2010 podľa regiónov. Bratislava R egión
Trnava R egión
Nitra R egión
Trenčín R egión
Prešov R egión
Košice R egión
Žilina R egión
Banská Bystrica R egión
slnko
233
1110
3027
384
713
1219
344
4286
voda
55527
56467
62459
381281
36226
34139
204777
102178
biomasa
22 202
71381
82249
110425
48490
bioplyn
8756
725
2813
5694
8299
18977
311321
109816
129733
vietor
12085
6057
5 149
kogenerácia OZE
117961
19 130
1239 1 196
305285
8406
Informácie týkajúcich sa výroby elektriny z OZE, ktoré úrad uverejňuje podľa zákona č. 309/2009 Z. z. nájdete na http://www.urso.gov.sk/sk/regulacia/elektroenergetika/informacie
Potenciál GBE Factory v regióne Banská Bystrica •
•
• • •
•
Potenciál pre inštaláciu technológií kombinovanej tepelnej a energetickej prevádzky založených na OZE Existencia počtu spoločností s veľkými kapacitami a vysokou elektrickou spotrebou, viď tabuľku 20-tich najväčších spoločností Potenciál pre využitie odpadov z výroby Potenciál pre inštaláciu vhodných technológií Veľké spoločnosti v chemickom a metarlurgicom priemysle Množstvo termálnych a
Intelligent energy europe
•
•
•
minerálnych kúpeľov v priemysle voľného času Veľa drevného odpadu a znehodnotené pozemky, ktoré by mohli byť využité na produkciu biomasy (pozemky boli súčasťou ťažobného priemyslu v regióne) Potenciál pre spracovanie a testovanie nových technológií – diskutované modely prašného odpadu z dreva Existujúce modely všetkých typov OZE – voda, slnko, biomasa, bioplyn, cyklus výparových plynov
• •
•
Silné ekonomické parametre Spojnica medzi Českou republikou, Poľskom a východným Slovenskom Silný potenciál výskumu a vývojových kapacít – špecializované fakulty VŠ so zameraním na lesníctvo, chemické inžinierstvo a elektrotechniku
20 • Socio-ekonomické charakteristiky regiónu
Socio-ekonomické charakteristiky regiónu
Geografia
Hlavné mesto VÚC: Banská Bystrica Celková rozloha: 9.455 km2 Počet miest: 24 Počet obcí: 516 Počet obyvateľov: 660.000
Počet okresov: 13 Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Brezno, Detva, Krupiná, Lúčenec, Poltár,
Revúca, Rimavská Sobota, Veľký Krtíš, Zvolen, Žarnovica, Žiar nad Hronom.
Región Banská Bystrica leži v strede Slovenska a hraničí s Maďarskom územým v južnej časti. Prírodný symbol regiónu je rieka Hron. Samosprávny kraj Banská Bystrica patrí k najväčším na Slovensku. Kontakt: www.vucbb.sk
Ekonomika • 21
660 000 obyvateľov
Ekonomika Ekonomická štruktúra regiónu Banskej Bystrice sa posledných 15 rokov mení a z priemyselnej oblasti sa stále viac stáva krajina, zameraná na poskytovanie služieb. V súčasnosti sú najrelevantnejšími sektormi baníctvo, strojárenstvo, potravinárstvo, farmaceutický priemysel, spracovanie dreva, sklársky a keramický priemysel. S ohľadom na priemyselnú výrobu región Banska Bystrica môžeme rozdeliť nasledovne: severná časť je priemyselnou oblasťou (okresy: Banská Bystrica, Zvolen, Žiar nad Hronom a Detva), kde prevláda strojárenstvo, spracovanie dreva, chemický,farmaceutický priemysel abaníctvo, poľnohospodársky zameraná oblasť sa nachádza na juhu regiónu (okresy: Rimavská Sobota, Lučenec, Veľký Krtíš, Krupiná a Revúca).
Intelligent energy europe
Camit Slovakia http://www.camitslovakia.sk/
Taliansko – Slovenská obchodná komora je medzinárodná mimovládna organizácia, neziskové voľné združenie bilaterálneho charakteru.
C C I S T S O K
GBE Factory www.gbefactory.eu
Projekt podporuje koncept “zeleno-modrej továrne pre energiu”, ktorý sa aplikuje v rámci priemyselných a komerčných priestorov, vybavených jednou alebo viacerými technológiami na výrobu energie alebo tepla, použitím obnoviteľných zdrojov energie.
Intelligent energy europe http://ec.europa.eu/energ y/intelligent/
(IEE) ponúka pomocnú ruku organizáciám, ktoré chcú zlepšiť energetickú udržateľnosť.
I N T E L L I G E N T E N E R G Y E U R O P E FOR A SUSTAINABLE FUTU
RE
22 • Pracovný trh Unioncamere veneto http://www.ven.camcom.it Regional Association Unioncamere veneto je of Veneto’súnia Chambers regionálna obchodných of Commerce, ITALY komôr Veneto (Unioncamere Veneto) je štruktúra, ktorá podporuje ekonomického rozvoja a spolupracuje so zástupcami miestnych orgánov. Clusterland Oberösterreich GmbH http://www.umwelttechnikcluster.at/ Poskytuje konzultácie a informácie na tému environmentálne technológie. S.O.L.I.D. http://www.solid.at S.O.L.I.D. je rakúska inžinierska spoločnosť špecializujúca sa na aspekty solárnych tepelných energetických rastlín.
Pracovný trh Pracovné sily pozostávajú z cca 325 000 ľudí. Tretina z nich pracuje v priemysle, dve tretiny v nepriemyselnom sektore. Priemysel a konštrukcie: 33% Služby: 60% Poľnohospodárstvo, poľovníctvo, lesníctvo a rybolov: 7%
Výskum a vývoj Región minie asi 0,51% HDP na V&V. Vďaka svojej geografickej polohe a rozmanitosti prírodných a kultúrnych pamiatok má región skvelý potenciál na rozvoj tur-
Výskum a vývoj • 23
izmu. Jeho jedinečnosť a individualita vytvára miesto pre rozvoj v piatich strategických oblastiach turizmu: mestská a kultúrna turistika, kúpele a zdravotná turistika, horská a vodná turistika, zimná a vidiecka turistika. Ekonomická štruktúra Banskej Bystrice podstúpila v posledných 16 rokoch zmenu od priemyselného sektoru k sektoru služieb. V spojení s týmto vývojom sa zaznamenáva neustály pokles v poľnohospodárskom sektore. Finančná a ekonomická kríza v rokoch 2008-2009 spôsobila zníženie dopytu po zakázkach zo západnej Európy pre malých a stredných výrobcov a mnoho ľudí prišlo o prácu.V súčasnosti sa dajú vidieť menšie zlepšenia, najmä v sklenárskom priemysle.
Intelligent energy europe
forgreen spa
http://www.forgreen.it/ Spoločnosť sa špecializuje na plánovanie a dosiahnutie fotovoltaických systémov vysokej ziskovosti. ITKAM http://www.itkam.org/DE/ Projekty ITKAM podporujú zvyšovanie a výmenu know-how firiem a podnecujú spoluprácu a internacionalizáciu. NBANK http://www.nbank.de NBank je univerzálna banka pre obnovu a rozvoj. ERATO http://www.erato.bg ERATO HOLDING AD je vedúcou spoločnosťou v oblate vykurovacej techniky.
24 • Najväčšie spoločnosti v Banskej Bystrici
Najväčšie spoločnosti v Banskej Bystrici *podľa údajov Štatistického úradu SR, Banská Bystrica: Názov
Priemyselný sektor
SIDCIS
SIDPSC
TAURIS, a.s.
Potravinárska
6
97901
Rimavská Sobota
Pivovar STEIGER a.s.
Pivovar Steiger
24
96602
Vyhne
EKOREZ, s.r.o.
Chalupkova
25
97401
Banská Bystrica
Mäspoma, spol. s r.o.
T.G.Masaryka
955/8
96001
Zvolen
DRU, a.s.
Strážska cesta
8700/6
96001
Zvolen
Železiarne Podbrezová, a.s.
Kolkáreň
35
97681
Podbrezová
Slovenské magnezitové závody a.s. Jelšava
Teplá voda
671
04916
Jelšava
SLOVMAG a.s. Lubeník
Lubeník
236
04918
Lubeník
Nemak Slovakia s.r.o.
Ladomerská Vieska
394
96501
Ladomerská Vieska
Slovalco, a.s.
Priemyselná
14
96548
Žiar nad Hronom
TUBEX SLOVAKIA, s.r.o.
Partizánska
87
96681
Žarnovica
TUBAPACK, a.s.
Priemyselná
12
96563
Žiar nad Hronom
Reisner & Wolff Slovensko s.r.o.
Križovatka
5
96901
Banská Štiavnica
KNK - výrobné družstvo
Huta
100
97655
Ľubietová
Neuman Aluminium Fliesspresswerk Slovakia, s.r.o.
Partizánska
1384/85
96681
Žarnovica
Spotreba energie v regióne Spotreba zemného plynu vo vybraných odvetviach ekonomiky
graf na porovnanie uvedenej spotreby vo vybraných sektoroch.
Miesto
Najväčšie spoločnosti v Banskej Bystrici • 25
Priemyselné odvetvie
Zemný plyn M2/tons
Propan-butan M2/tons
Bioplyn M2/tons
Potravinárska
5387/185135
9/230
n/a
Výroba nápojov
1761/60520
9/290
n/a
Textilná
1330/45708
2/230
n/a
Drevárenská
4365/150012
n/a
n/a
Nabytkárstvo
78/2681
n/a
n/a
Spotreba zemného plynu vo vybraných odvetviach ekonomiky
Spotreba silovej energie v MWh podľa štatistických údajov za rok 2010
Spotreba tepla v GJ podľa štatistických údajov za rok 2010
Potravinárska
23173
90143
Výroba nápojov
5900
52341
Textilná
2378
27601
Drevárenská
101277
766757
Nábytkárstvo
13500
49041
Celý priemysel
3143134
2560152
Priemyselné odvetvie
Celková spotreba priemyslu v regióne, priemr za jeden kalendárny rok:
Silová energia - 3143134 MWh Teplo – 2560152 GJ.
Intelligent energy europe
26 • Spotreba zemného plynu, bioplynu a propánbutánu
Spotreba zemného plynu, bioplynu a propánbutánu Celkova spotreba priemyslu v regióne za jeden kalendárny rok: Zemný plyn: 278418 m2/9560390 GJ Bioplyn – 2930 m2/60854 GJ
Priemyselné odvetvie
Zemný plyn M2/GJ
Propánbután M2/GJ
Bioplyn M2/GJ
Potravinárska
5387/185135
9/230
n/a
Výroba nápojov
1761/60520
9/290
n/a
Textilná
1330/45708
2/230
n/a
Drevárenská
4365/150012
n/a
n/a
Nábytkárstvo
78/2681
n/a
n/a
Dodatok I Energetické licencie • 27
Dodatok I Energetické licencie Zoznam certifikátov vydaných v súvislosti s dlhodobým konceptom energetickej politiky Slovenska ( k 27.12.2010), zdroj SIEA a SEPS Číslo rozhodnutia
Žiadateľ
Dátum
Miesto inštalácie jednotky
Charakteristiky
teplo (MW)
energia (MW)
Liptovský Hrádok
biomasa
9
5,00
Ružomberok
biomasa
26,1
60
Kombinovaná výroba
400
495,00
Partizánska Ľupča
Bio odpad
0,0731
0,04
Levice
cyklus výparových plynov
80
80,00
biomasa
23
Kombinovaný uhoľný a biomasový bojler
30,00
Vodná elektráreň
0,05
2005 265/2005-200 24.2.2005
RETTENMEIER Tatra Timber, s.r.o., Pod lipami 68, Liptovský Hrádok
388/2005-200 1.3.2005
Ružomberská energetická spoločnosť, a.s., Textilná 23, Ružomberok
779/2005-200 30.3.2005 1.4.2005
Martinská teplárenská, a.s., Robotnícka 17, 036 80 Martin
4.4.2005
Robotnícka 17, 036 80 Martin
31.5.2005
Coburgova 84, 917 42 Trnava
6.7.2005
Gucmanovej 17/670, 920 41 Leopoldov
1298/2005-200
(Bottova ul.)
ENERGO-THERM SLOVAKIA, s.r.o., Rajčianska ul. 32
16.8.2005
821 07 Bratislava
8.12.2005
Sústava, a. s. Miletičova 5
biomasa Martin
Žilina
824 84 Bratislava 2006
97/2006-3010 27.1.2006
Ľupčianka, s.r.o. Bellova 2038,
Liptovský Mikuláš
149/2006-3010 13.2.2006
Adato Energy, s.r.o. Šafárikova 1 934 01 Levice
2748/2005-200 17.2.2006
Smrečina Hofatex, a. s. Cesta ku Smrečine 5
975 45 Banská Bystrica
20.2.2006
sústava, a. s. Miletičova 5
Banská Bystrica
824 84 Bratislava
4.5.2006
Pelhřimovská 2054/6, 026 01 Dolný Kubín
(kotolňa Bysterec)
598/2006-3400 5.5.2006
e2t, a. s. Fraňa Kráľa 2042/33
Poprad Stráže pod Tatrami
058 01 Poprad
659/2006-3400 17.5.2006
Omega ct s. r. o. Medze 518/18,
Bobrovec Liptovský Mikuláš
031 05 Liptovský Mikuláš
1102/2006-3400
Top Optimal, s.r.o.
28.6.2006
Kodanská ul. č. 46
100 10 Praha 10
998/2006-3400 26.7.2006 28.7.2006 1366/2006-3400 4.9.2006 1589/2006-3400 25.9.2006
Július Devečka Okoličné 359 031 04 Liptovský Mikuláš Šafárikova 1 934 01 Levice Československá energetická spoločnosť, a. s. Obchodná 5/9, 078 01 Sečovce Smrečina Hofatex, a. s. Cesta ku Smrečine, Banská Bystrica
Intelligent energy europe
Inundačné územie rieky Váh medzi mestami Sereď a Hlohovec Beňadiková Liptovský Mikuláš
VE Sereď Vodná elektráreň
51,39
Vodná elektráreň
2,00
1,10
Trebišov
Cyklus výparových plynov 165 MW
765,00
Banská Bystrica
2 turbogenerátory
7,00
28 • Dodatok I Energetické licencie
Zoznam certifikátov vydaných v súvislosti s dlhodobým konceptom energetickej politiky Slovenska ( k 27.12.2010), zdroj SIEA a SEPS Číslo rozhodnutia
Žiadateľ
Dátum
Miesto inštalácie jednotky
Charakteristiky
teplo (MW)
energia (MW)
Košice
Komunálny odpad a kondenzačný výparový plyn
6,00
Trebišov
výparový plyn 165 MW
885,00
CH
Kombinovaná tepelná a energetická prevádzka
12,7
0,60
Liptovský Hrádok
biomasa
28
4,70
0,20
2007 1852/2006-3400 9.1.2007 31.1.2007 363/2006-3400 19.2.2007 24/2007-3400 19.2.2007 2358/2006-3400 8.3.2007 1107/2007-3400 29.5.2007 1440/2007-3400 30.8.2007 2198/2007-3400 30.8.2007
Kosit, a. s., Rastislavova 98, 043 46 Košice 811 01 Bratislava Československá energetická spoločnosť, a. s. Obchodná 5/9, 078 01 Sečovce ENERGETIKA, s.r.o. Palisády 33 811 06 Bratislava Rettenmeier Tatra Timber, s.r.o. Pod lipami 68 033 01 Liptovský Hrádok Oravská vodárenská spoločnosť, a. s. Bysterecká 2180 026 80 Dolný Kubín Karloveská č. 2
Chlórovacia stanica Oravice
Malá vodná elektráreň
Vodné dielo Sereď – Hlohovec
Malá vodná prevádzka Siladice
VE Sereď
842 04 Bratislava Poľnohospodárske družstvo VINOHRADY Choňkovce
2309/2007-3400 17.9.2007
AT ABOV, s. r. o. Slnečná 13, 044 42 Rozhanovce
24.10.2007
Robotnícka 17, 036 80 Martin
2690/2007-3400 30.10.2007
Slovenské elektrárne, a.s. Hraničná 12, 827 36 Bratislava
2620/2007-3400 17.12.2007
JURČO JÁN, s.r.o. Dovalovo 174,
0,60
Choňkovce
Biomasová stanica
0,52
0,50
Veľký Ďúr
Biomasová stanica
1,192
1,00
0,35
Malá vodná elektráreň
0,25
033 01 Liptovský Hrádok
Malá vodná elektráreň
1,20
Chemlonská 1, 066 33 Humenné
0,594
0,60
0,24
0,19
42
7,00
1,302
1,00
58,00
Rozhanovce
Biomasová stanica Martin – Priekopa
Dobšinský potok Dobšiná – Vlachovo Lisková – Jamborov prah Chemes Humenné 2008
4158/2007-3400 4.2.2008
Ing. Roman Kardoš – EUNEXT Južná trieda 93, 010 01 Košice
4591/2007-3400 12.2.2008
Poľnohospodárske družstvo 034 71 Ludrová
4592/2007-3400 29.1.2008
R GES, s.r.o. Kpt. Nálepku č. 5, 080 01 Prešov
4731/2007-3400 12.2.2008
BIOCHYN, s.r.o. Pod Párovcami č. 25, 921 01 Piešťany
Chynorany
PPC Energy, a.s. Magnetová ul. 12, 831 04 Bratislava
Bratislava
46/2008-3400 18.2.2008
51,39
072 63 Choňkovce Liaharenský podnik Nitra, a. s. 949 01 Nitra – Párovské háje
18.12.2007
Vodohospodárska výstavba, š. p.
2479/2007-3400 14.9.2007
Komárovce, okres Košice Liptovská Štiavnica Bardejov
Biomasová stanica Biomasová stanica Biomasová stanica Biomasová stanica
Cyklus výparových plynov 2. SS 400 kV Veľký Ďur rozšírenie
-
3. SS 400 kV Gabčíkovo
Zvolen
Výparová kondenzačná turbína
73,70
Streda nad Bodrogom
KTE z OZE
0,96
3965/2007-3400 18.3.2008 19.3.2008 1455/2008-3400 8.4.2008
Zvolenská ekologická spoločnosť, a.s. Námestie SNP 13, 960 01 Zvolen Ul. republiky 5, 010 47 Žilina VENAS, a.s. 17. novem. 1561/29, 075 01 Trebišov
Dodatok I Energetické licencie • 29
Zoznam certifikátov vydaných v súvislosti s dlhodobým konceptom energetickej politiky Slovenska ( k 27.12.2010), zdroj SIEA a SEPS Číslo rozhodnutia
Žiadateľ
Dátum 1867/2008-3400
Strojárska 4435, 069 01 Snina
2.5.2008
Palisády 33, 811 06 Bratislava LiV Elektra, a.s. Priemyselná 10, 821 09 Bratislava
24.7.2008
Naftárska 965, 908 45 Gbely
27.8.2008
Štúrova 101, 059 21 Svit
4138a/2007-3400 30.9.2008 30.9.2008 3445/2008-3400 3.10.2008
teplo (MW)
energia (MW)
16
Biomasová stanica
1,40
Trakovice - Malženice
Cyklus výparových plynov
417,00
Košice – Barca
KTE z OZE
27
7,50
Bioplynová stanica
3,391
3,01
-
2,20
3,37
Energy Snina, a.s.
25.4.2008 1061/2008-3400 7.8.2008
Miesto inštalácie jednotky
Charakteristiky KTE z OZE
Snina
Hurbanovo (Zelený háj)
E.ON Elektrárne, s.r.o. SPP Kompresorová stanica, 919 33 Trakovice SPP Kompresorová stanica, 919 33 Trakovice CASSOVIA BIO ENERGY, s.r.o. Hlavná 104, 040 01 Košice
6.10.2008
Hencovská 2073, 093 02 Hencovce
20.10.2008
Ivanská cesta 22, 821 04 Bratislava
4455/2008-3400 14.11.2008
ALTERNATIVE ENERGY, s.r.o. ul. SNP 157/29, 956 18 Bošany
4629/2008-3400 14.11.2008
Green Energy Slovakia, s.r.o. Mraziarenská 6, 821 08 Bratislava
Tesárske Mlyňany
5641/2008-3400 1.12.2008
RJ Development, s.r.o. Šimonovičova 18, 907 01 Myjava
Brezová pod Bradlom
7509/2008-3400
Výskumno-realizačný ústav obnoviteľných zdrojov energie, s.r.o.
Bošany
Fotovoltaika Fotovoltaika
2009
11.3.2009 7582/2008-3400 11.3.2009
Dunajské nábrežie 14,
Kolárovo I, II
Fotovoltaika
2,61
Veľká Lomnica
Geotermálna energia GVL-1
13,056
0,28
945 01 Komárno Lomnická teplárenská, s.r.o. Tatranská č. 697/148, 059 52 Veľká Lomnica
7152/2008-3400 17.3.2009
HYDRO-ENERGY, a.s. Kladnianska 34, 821 05 Bratislava
Hronská Dúbrava (na rieke Hron)
Malá vodná elektráreň
1,30
721082008-3400 17.3.2009
GIS Skalica, a.s. Nám. sv. Martina 9, 908 51 Holíč
Zemplín (na rieke Bodrog)
Malá vodná elektráreň
4,30
Želiezovce
Výroba elektriny na báze biomasy
4,90
582/2009-3400 3.4.2009
AGRO ENERGY, s.r.o. Komenského 1433, 937 01 Želiezovce
2070/2009-3400/a 21.5.2009
Pow-en, a.s. Plynárenská 1, 821 09 Bratislava
Levice
Produkcia elektriny spaľovaním dieselového paliva
28,80
2070/2009-3400/b 21.5.2009
Pow-en, a.s. Plynárenská 1, 821 09 Bratislava
Sučany
Produkcia elektriny spaľovaním dieselového paliva
28,80
2070/2009-3400/c 21.5.2009
Pow-en, a.s. Plynárenská 1, 821 09 Bratislava
Produkcia elektriny spaľovaním Moldava nad Bodvou dieselového paliva
28,80
1,33
2045/2009-3400
PPC Energy Group, a.s.
28.5.2009
Magnetová ul. 12,
831 04 Bratislava
2634/2009-3400
Studenohorská 22
841 03 Bratislava
3151/2009-3400 9.9.2009
Kompala, a.s. Robotnícka 6 974 11 Banská Bystrica
Záložný energetický zdroj
Eco Power, a.s.
15.6.2009 2139/2009-3400 22.6.2009
Bratislava
Trebišov Badín ČOV Rakytovce
Výroba elektriny a tepla spaľovaním zemného plynu Elektrické a tepelné spaľovanie priemyselného kompostu
Tepláreň, a.s. Považská bystrica Robotnícka 017 34 Považská Bystrica
Intelligent energy europe
Považská Bystrica
Kombinovaný cyklus
2,678
2,34
22,718
40
57,55
30 • Dodatok I Energetické licencie
Zoznam certifikátov vydaných v súvislosti s dlhodobým konceptom energetickej politiky Slovenska ( k 27.12.2010), zdroj SIEA a SEPS Číslo rozhodnutia
Žiadateľ
Dátum 2856/2009-3400 19.10.2009 2937/2009-3400 19.10.2009 3148/2009-3400 19.10.2009 3280/2009-3400 28.10.2009 3574/2009-3400 28.10.2009 3753/2009-3400 28.10.2009 3723/2009-3400 5.11.2009 4515/2009-3400 5.11.2009 4645/2009-3400 4.12.2009 3790/2009-3400 8.12.2009 3404/2009-3400 9.12.2009
Miesto inštalácie jednotky
Charakteristiky
teplo (MW)
Dunajská Streda
KTE
5,2
5,00
-
24,70
1,279
1,03
16,50
Tepláreň, a.s. Považská bystrica Robotnícka 017 34 Považská Bystrica Chemes, a.s. Chemlonská 1, 066 33 Humenné
Priemyselný park Chemes
Modernizácia
Stará Turá
Tepelná a energetická prevádzka
E.P.E., s.r.o. Prievozská 14/A, 821 09 Bratislava 825 11 Bratislava Bukocel, a.s. Hencovská 2073, 093 02 Hencovce FLH ENALCO-SQ, s.r.o. Továrenská 8, 811 09 Bratislava E.P.E., s.r.o. Prievozská 14/A, 821 09 Bratislava Mestská elektráreň Nitra, a.s. Nábrežie mládeže 89, 949 01 Nitra Košická energetická spoločnosť, a.s. Teplárenská 3/A, 042 92 Košice INGOS Prešov Projects, s.r.o. Železničná 9, 082 21 Veľký Šariš
energia (MW)
Hencovce
Kombinovaný cyklus biomasy
-
Priemyselný park Palárikovo
KTE plyn
9,963
9,00
Bratislava – MČ Nové Mesto
KTE plyn
2,21
2,01
Nitra - Chrenová
Paroplynový cyklus
32
54,00
Košice – Južné mesto
Kombinovaný cyklus biomasy
9,5
4,00
Topoľčany
Kombinovaný cyklus biomasy
Kráľovský Chlmec
Kombinovaný cyklus biopaliva
VENAS, a.s.
32,464
8,20
1,28
3,05
075 01 Trebišov
EKOLOGICKÁ ENERGETIKA, a.s.
29,829
1,42
17. novembra 1561829
Nám. SNP 11
Banská Bystrica
Kombinovaný cyklus plynu
974 01 Banská Bystrica 2010
3423/2009-3400 14.1.2010 3424/2009-3400 14.1.2010 3425/2009-3400 14.1.2010 3426/2009-3400 14.1.2010 5932/2009-3400 14.1.2010
Maltech, s.r.o. Hlavná 42 927 01 Šaľa Komenského 44/40
T.G.Masaryka 1
Jelenecká 131
Baštová 28
Pribinova 25
14.1.2010
Veľké Dvorany Fotovoltaika Veľké Dvorany
945 01 Komárno
14.1.2010
Fotovoltaika
Alter Energo, a.s.
SE 2010, a.s.
6597/2009-3400
Hurbanovo
940 01 Nové Zámky
6529/2009-3400
14.1.2010
Fotovoltaika
European electroning Trading, s.r.o.
H&T-COMMUNICATION, s.r.o.
Kameničná
831 02 Bratislava
951 01 Nitrianske Hrnčiarovce
6530/2009-3400
Fotovoltaika
EUROCOM & Co., s.r.o.
Hurbanovo
945 01 Komárno Nobelova 18
Fotovoltaika Kútniky
811 09 Bratislava
Fotovoltaika
N.O.S. Construction, s.r.o. Roľníckej školy 1519
Kútniky
945 25 Komárno
Fotovoltaika
IDUSTRIAL ZONE KÚTNIKY, a.s. Galantská cesta 4 929 01 Dunajská Streda
Fotovoltaika Fotovoltaika
Estates – rerality, s.r.o.
5933/2009-3400 14.1.2010
Hurbanovo
Kútniky
-
3,30
-
3,30
-
3,98
-
3,30
-
3,30
-
3,00
-
3,20
-
3,20
-
3,20
Dodatok I Energetické licencie • 31
Zoznam certifikátov vydaných v súvislosti s dlhodobým konceptom energetickej politiky Slovenska ( k 27.12.2010), zdroj SIEA a SEPS Číslo rozhodnutia
Žiadateľ
Dátum
6235/2009-3400 25.1.2010 6254/2009-3400 25.1.2010 156/2010-3400 20.1.2010 564/2010-3400 5.2.2010 698/2010-3400 5.2.3400 1089/2010-3400 5.2.3400 1090/2010-3400 5.2.3400 1087/2010-3400 8.2.3400
Švabinského 21
15.2.2010 1298/2010-3400 15.2.2010 1377/2010-3400 15.2.2010
Fotovoltaika
BUZITKA SOLAR, a.s. Buzitka 120
Buzitka
985 41 Šávoľ SUN FUEL, s.r.o. Žižkova6/1874, 040 01 Košice
Nový Ruskov
Pod Dolami 838
Moldava nad Bodvou
093 02 Vranov nad Topľou INGOS Prešov, s.r.o. Kpt. Nálepku 5, 080 01 Prešov SUNENERGY SLOVAKIA, s.r.o. Kpt. Nálepku 5, 080 01 Prešov MVE Tekov, s.r.o. Rybničná 9, 831 07 Bratislava
Fotovoltaika Fotovoltaika
JAKOR, s.r.o.
Zvolenská cesta 1
1297/2010-3400
Kosihy nad Ipľom
851 01 Bratislava
9.2.2010
10.2.2010
Fotovoltaika
MyEnergy SPV 1, s.r.o.
STEFE ECB, s.r.o.
Poltár
851 01 Bratislava Švabinského 21
Charakteristiky
Fotovoltaika
MyEnergy SPV 8, s.r.o.
104/2010-3400
784/2010-3400
Miesto inštalácie jednotky
Nový Ruskov Nový Ruskov Riečny km 70,655 na rieke Hron (Nový Tekov, Starý Tekov) Rimavská Sobota
974 05 Banská Bystrica
Fotovoltaika Fotovoltaika
Fotovoltaika
Tepelná elektráreň na biomasu a plynový motor
rwm corporation, s.r.o.
teplo (MW)
energia (MW)
-
1,20
-
4,00
-
3,89
-
4,00
-
3,95
-
4,00
-
4,00
-
2,50
1,605
1,56
-
3,90
064 01 Stará Ľubovňa
GRUY, s.r.o.
-
3,82
984 01 Lučenec
Kolek, s.r.o.
-
2,70
984 01 Lučenec
SUN4ENERGY LC, s.r.o.
-
4,00
Duklianskych Hrdinov 1256/33
Nám. aztéckych prameňov 1
Mikušovská cesta 5319
Partizánska cesta 32
Čečejovce
Mikušovce
Holiša
Buzitka
Fotovoltaika
Fotovoltaika
Fotovoltaika
Fotovoltaika
974 01 Banská Bystrica
1389/2010-3400
CTC – Tenis club, s.r.o.
-
4,00
3.3.2010 1390/2010-3400 3.3.2010 1399/2010-3400 3.3.2010 1400/2010-3400 3.3.2010 1537/2010-3400 8.4.2010 1779/2010-3400 8.4.2010 1955/2010-3400 15.4.2010
Hlavná 68, 080 01 Prešov GEMCASS PROGRESS, s.r.o. Talinská 9, 040 12 Košice ENERGYWOOD, a.s. Slovenská 69, 080 01 Prešov
Zemplínske Hradište
Fotovoltaika
Zemplínske Hradište
Fotovoltaika
Zemplínske Hradište
Fotovoltaika
Zemplínske Hradište
Fotovoltaika
TLS, s.r.o. Nám. slobody 98 093 01 Vranov nad Topľou BOVINEX Europa, s.r.o. Jaroslawska 9, 071 01 Michalovce SUN4ENERGY LC, s.r.o. Partizánska cesta 32 974 01 Banská Bystrica Vellox, s.r.o. Priemyselná 100 965 01 Žiar nad Hronom
Intelligent energy europe
Ratka
Fotovoltaika
Hladký Majer
-
4,00
-
4,00
-
4,00
-
3,00
-
2,00
Chrťany
-
1,90
Lučenec
Veľký Krtíš
Fotovoltaika
Fotovoltaika
32 • Dodatok I Energetické licencie
Zoznam certifikátov vydaných v súvislosti s dlhodobým konceptom energetickej politiky Slovenska ( k 27.12.2010), zdroj SIEA a SEPS Číslo rozhodnutia
Žiadateľ
Dátum 1956/2010-3400 15.4.2010 1973/2010-3400 15.4.2010 2183/2010-3400 28.4.2010 1619/2010-3400
Vellox, s.r.o. Priemyselná 100 965 01 Žiar nad Hronom Vellox, s.r.o. Priemyselná 100 965 01 Žiar nad Hronom Termonova, a.s. SNP 98, 018 51 Nová Dubnica Kovohuty, a.s.
30.4.2010
Ul. 29. augusta 586
053 42 Krompachy
825 11 Bratislava 26
4459/2009-3400 30.4.2010 2110/2010-3400 6.5.2010 1839/2010-3400 13.5.2010 1960/2010-3400 13.5.2010 2535/2010-3400 7.7.2010 3168/2010-3400
Tenergo Brno, a.s. Křenová 65, 602 00 Brno, ČR ESENTIA, s.r.o. Cintorínska 3/a, 811 01 Bratislava CM European Power Slovakia, s.r.o. Vlčie hrdlo 1, 824 12 Bratislava Budulovská 29 Tenergo Brno, a.s. Křenová 65, 602 00 Brno, ČR
Mlynské nivy 42
2634/2010-3400HV 10.8.2010 2635/2010-3400HV 10.8.2010 3513/2010-3400HV 16.8.2010 5327/2010-3200HV 16.8.2010 548/2010-3200HV
BCQ Systém, a.s. Špitálska 10, 811 08 Bratislava Fotovoltaika Starňa, a.s. Ivánska cesta 15, 821 04 Bratislava Fotosolar Tornaľa, a.s. Nitrianská 5, 917 54 Trnava Geoterm Košice, a.s. Moldavská 12, 040 11 Košice ENERGY GAS, a.s. Napájadlá 6, 040 12 Košice
17.9.2010
Kirejevská 1173/33
29.10.2010 6256/2009-3400 4.11.2010 695/2010-3200-HV 3.12.2010 732/2010-3200-HV 3.12.2010 21.12.2010
Fotovoltaika
Staničná 3, 071 01 Michalovce KPPC, a.s. Bellova 3, 040 01 Košice REO, s.r.o. Šebastovská 4, 040 17 Košice Liptovské družstvo OBNOVA, družst. Družstevná 2221 031 01 Liptovský Mikuláš Robotnícka 17, 036 80 Martin
energia (MW)
-
2,00
Veľký Krtíš
-
1,80
7,4
2,20
Nová Dubnica Krompachy areál spoločnosti Kovohuty
KTE OZE
Turbogenerátor
-
1,80
Vajnory
KTE a chladenie
24
14,59
Rimavská Sobota
Fotovoltická elektráreň
-
1,13
KTE
224
60,00
Slovnaft Bratislava Mokrance
Katalytické spracovanie odpadu
Košice-Šaca
KTE
Želiezovce, Hron
Vodná elektráreň
-
15,00
26
6,00
-
2,80
-
-
Tornaľa
Fotovoltaika
-
3,99
Tornaľa
Fotovoltaika
-
3,99
Tornaľa
Fotovoltaika
-
3,99
Ďurkov, Svinica
Geothermál
-
3,50
Košice - Ťahanovce
KTE
41,7
39,16
Žarnovica
KTE odpad z dreva
979 01 Rimavská Sobota PK Obchodná, s.r.o.
teplo (MW)
Energy Edge ZC, s.r.o. Mostová 2, 811 02 Bratislava
551/2010-3200-HV
Pôtor
825 11 Bratislava 26
17.9.2010
Poltár
Hydroenergia, s.r.o.
7.7.2010
10.8.2010
Fotovoltaika
045 01 Moldava nad Bodvou
Račianska 30/A, 831 02 Bratislava
2633/2010-3400HV
Kalinovo–Priekopa
Charakteristiky
RDB, s.r.o.
7.7.2010
Miesto inštalácie jednotky
8,7
10,00
-
-
Veľké Revištia, Sobrance
Biomasa
-
20,00
Priemyselný areál Bočiar, Košice
Cyklus výparových plynov
-
880,00
Mokrance
Drevený odpad
Liptovský Mikuláš – Ondrašová (ČOV) Vrútky
Kombinovaná energetická produkcia založená na OZE
-
15,00
-
3,99
Dodatok I Energetické licencie • 33
Zoznam certifikátov vydaných v súvislosti s dlhodobým konceptom energetickej politiky Slovenska ( k 27.12.2010), zdroj SIEA a SEPS Číslo rozhodnutia
Žiadateľ
Dátum
Miesto inštalácie jednotky
Charakteristiky
teplo (MW)
energia (MW)
Výrobný areál spol. Duslo, a.s., Bratislava
Paroplynový cyklus
12,6
-
Rozhanovce
Bioplynová stanica
-
1,00
Plavnica
Bioplynová stanica
-
1,00
Palárikovo
Kombinovaný paroplynový cyklus
-
29,50
Hencovce
Kondenzačno-odberová turbína TG1
-
10,00
Hrkovce
Fotovoltaika
-
3,99
Nitra - Chrenová
Kombinovaná produkcia bioplyn
50
54,20
Považská Bystrica
Záložný zdroj bojlera na horúcu
20
-
Veľké Kapušany Badín - ČOV Rakytovce
Kombinovaná produkcia tepelného odpadu Kombinovaná produkcia biomasový odpad
12
29,00
27,68
7,03
Svit
Kombinovaná produkcia bioplyn
1,871
2,00
Palárikovo
Kombinovaná produkcia bioplyn Kombinovaná produkcia drevená biomasa
2011 1818/2010-3200-HV 10.1.2011
Duslo, a.s Admin. budova, ev. č. 1236 927 03 Šaľa
2940/2010-3200-MH
Bioplyn Rozhanovce, s.r.o.
10.1.2011
Mlynská 31, 042 91 Košice
1639/2010-3200-MH 21.1.2011 4716/2011-3400 17.5.2011 3815/2011-3200 6.6.2011 2638/2011-3200 8.6.2011 3738/2011-3200 18.7.2011 3971/2011-3200 18.7.2011 4595/2011-3200 18.7.2011 4612/2011-3200 18.7.2011 5590/2011-3200 4.8.2011 5927/2011-3200 31.8.2011 5844/2011-3200 25.10.2011 4590/2011-3200 18.11.2011 8245/2011-3200 18.11.2011 10923/2011-3200 16.12.2011 10924/2011-3200 16.12.2011 10925/2011-3200 16.12.2011 10926/2011-3200 16.12.2011 10927/2011-3200 16.12.2011 10928/2011-3200 16.12.2011
Roľnícke družstvo v Plavnici, č. 415 065 45 Plavnica GLANCE, s.r.o. Továrenská 8, 811 09 Bratislava BUKÓZA ENERGO, a.s. Hencovská 2073, 093 02 Hencovce Agromyšľa, s.r.o. A. Bernoláka 10, 034 01 Ružomberok Mestská elektráreň Nitra, a.s. Nábrežie mládeže 89, 949 01 Nitra Tepláreň a.s. Považská Bystrica ul. Robotnícka, P.O.BOX 90, 017 34 Považská Bystrica Slovenský plynárenský priemysel, a.s. Mlynské Nivy 44/a, 825 11 Bratislava Kompala, a.s. Robotnícka 6, 974 01 Banská Bystrica Chemosvit Energochem, a.s. Štúrova 101, 059 21 Svit FLH ENALCO - SQ, s.r.o. Továrenská 8, 811 09 Bratislava Arianet, s.r.o. Nám. M. Benku 15, 811 07 Bratislava Energo CS, a.s. Washingtonova 3, 110 00 Praha 1, ČR PREFA ZOZ, a.s. Podhradská cesta č. 2, 038 52 Sučany Medis, s.r.o. Sv. Beňadika č. 4, 949 01 Nitra WFF Drevotes, s.r.o. Palackého 3, 949 01 Nitra WFF Drevotes, s.r.o. Palackého 3, 949 01 Nitra WFF Drevotes, s.r.o. Palackého 3, 949 01 Nitra WFF Drevotes, s.r.o. Palackého 3, 949 01 Nitra WFF Drevotes, s.r.o. Palackého 3, 949 01 Nitra
Intelligent energy europe
Trenčín
9,963
9,00
20
5,00
34
29,40
Sučany
Paroplynový cyklus Kombinovaná produkcia biomasový odpad
7,00
Zlaté Moravce
Kombinovaná produkcia bioplyn
3,99
Zlaté Moravce
Kombinovaná produkcia bioplyn
3,99
Zlaté Moravce
Kombinovaná produkcia bioplyn
3,99
Zlaté Moravce
Kombinovaná produkcia bioplyn
3,99
Zlaté Moravce
Kombinovaná produkcia bioplyn
3,99
Zlaté Moravce
Kombinovaná produkcia bioplyn
3,99
Trnava
34 • Dokumenty
Dokumenty Stratégie
Programy
• Stratégia energetickej bezpečnosti SR • Stratégia vyššieho využitia obnoviteľných zdrojov energie v SR • Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja Slovenskej republiky
• Národný program reforiem SR na roky 2011 - 2014 • Národný program reforiem SR 2010 • Národný program reforiem SR na roky 2008 - 2010 Implementačná správa 2009 • Operačný program Konkurencieschopnosť a hospodársky rast (2007) • Operačný program Životné prostredie (2007) • Národný program rozvoja biopalív
Koncepcie • Koncepcia využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR • Koncepcia energetickej hospodárnosti budov do roku 2010 s výhľadom do roku 2020 • Koncepcia energetickej efektívnosti SR • Koncepcia využitia poľnohospodárskej a lesníckej biomasy • Koncepcia využívania obnoviteľných zdrojov energie
Plány • Akčný plán energetickej efektívnosti na roky 2011 - 2013 • Národný akčný plán pre energiu z OZE • Akčný plán využívania biomasy na roky 2008 - 2013 Iné • Deklarácia ministrov V4 (2011) • Programové vyhlásenie vlády SR na obdobie rokov 2010 - 2014 • Analýza palivovo-energetických surovín a možnosti využívania zásob a prognóznych zdrojov z pohľadu ich ekonomickej efektívnosti
Dokumenty Európskej únie • 35
• Národný strategický referenčný rámec 2007 - 2013 (2007) • Energetická politika SR (2006) • Analýza národného potenciálu pre vysoko účinnú kombinovanú výrobu v SR (2005) • Aktualizácia surovinovej politiky (2004) • Správa o pokroku v rozvoji obnoviteľných zdrojov energie, vrátane stanovenia národných indikatívnych cieľov pri využívaní obnoviteľných zdrojov energie
Dokumenty Európskej únie Stratégie • Energia 2020 Stratégia pre konkurencieschopnú, udržateľnú a bezpečnú energetiku • Európa 2020 Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu • Európa efektívne využívajúca zdroje - hlavná iniciatíva v rámci stratégie Európa 2020 Plány • Plán energetickej účinnosti na rok 2011 • Akčný plán pre energetickú bezpečnosť a solidárnosť • Akčný plán pre energetickú účinnosť: Využitie potenciálu Iné • Zelená kniha K bezpečnej, trvalouržateľnej a konkurencieschopnej európskej energetickej sieti • Energetická politika pre Európu • Cestovná mapa pre obnoviteľnú energiu - Obnoviteľná energia v 21. storočí: budovanie udržateľnejšej budúcnosti • Zelená kniha: Európska stratégia pre udržateľnú, konkurencieschopnú a bezpečnú energiu • Zelená kniha o energetickej efektívnosti alebo ako dosiahnuť viac za menej prostriedkov
Intelligent energy europe
Regional Association of Veneto’s Chambers of Commerce, ITALY
Projekt GBE factory podporuje integráciu samostatných alebo kombinovaných zariadení na výrobu obnoviteľných energií (kogenerácia, biomasa, slnečná tepelná energia, fotovoltaika, geotermálna energia, bioplyn a iné) na novovybudovaných priemyselných, komerčných a technicky zhodnotených budov za účelom dodávať elektrickú energiu a teplo nielen pre ich využitie vo vzduchotechnike, ale aj na zásobovanie výrobných procesov vyprodukovanou energiou. GBE factory vidí možnosť účasti na danom projekte orgánov verejnej správy, energetických spoločností (ESCO) z členských krajín EÚ (Taliansko, Nemecko, Rakúsko, Slovensko, Bulharsko).
w w w.gbefac tor y.eu Picture CristalChile’s Green Glass Bottling Plant Chilean architect Guillermo Hevia designed this stunning glass bottle plant in Chile with an exception set of sustainable building strategies including bioclimatic technology, passive ventilation, and clean energy sources. Composed of steel, glass and concrete, the Cristalchile factory is ideally placed to utilize wind and sun for climate control and energy in the breezy region of Llay-Llay, which translates to “wind” in Mapuche.