Est 2/2010 by italoblog italoblog

n° 2 / 2010

Essere impresa responsabile +o znamená zodpovedné podnikanie Intervista: Il tempo della responsabilità Rozhovor: Éra zodpovednosti Le aspeĴative del mondo imprenditoriale per il nuovo governo O²akávania zahrani²ných podnikateÖov od novej vlády

Prof. Mauro Ceruti, Senatore della Repubblica Italiana prof. Mauro Ceruti, senátor Talianskej republiky

MIGLIOR BANCA NELL’EUROPA CEE. UniCredit. Partner orgoglioso di UEFA Champions League. Ed anche Vostro.

UniCredit Group è stata premiata con un riconoscimento prestigioso per l‘anno 2009 dalla rivista The Banker. www.unicreditbank.sk | UniTel 0800 180 180

Editoriale Editorial

Cortesi LeĴori, la parola slovacca “Dobro” è composta da cinque leĴere come in italiano la parola “Buono”. Per me personalmente questi cinque caraĴeri riassumono un’area importante dell’aĴività che svolgo con grande piacere negli ultimi anni. Sto parlando della Corporate Social Responsability (CSR), ovvero della Responsabilità Sociale d’Impresa. Si dice che le imprese impegnate nello sviluppo di tali aĴività oĴengono buoni risultati anche nel proprio business e che la CSR si rivela essere un buon investimento a lungo termine perché capace di generare profiĴo. Sono convinto che un’azione di un individuo o di una società può essere definita “buona” quando è spinta da un impulso disinteressato. Non nasce cioè per il profiĴo o per pubblicità, ma per un semplice faĴo o convinzione: che si traĴa della cosa giusta da fare. Sono pertanto felice che la Camera di

Commercio Italo – Slovacca abbia cominciato ad occuparsi di questo tema in maniera sistematica. La responsabilità sociale d’impresa non significa per noi solamente un allineamento con le norme legali, ma anche il soddisfacimento delle aspeĴative della società, delle comunità e dei singoli. E questo vale sia per le grandi imprese, che hanno incorporato la CSR nella loro organizzazione, che per le piccole e medie imprese. L’isolamento termico di un piccolo edificio, la raccolta dei vestiti usati o il supporto all’istruzione dei gruppi sociali svantaggiati sono solo alcuni esempi di quelle singole aĴività concrete che hanno un impaĴo molto più esteso di quanto potrebbe sembrare. TuĴi abbiamo un potenziale per contribuire al cambiamento, supportare la protezione dell’ambiente o influenzare la vita del prossimo. Invece di elencare i numerosi esempi, cito il piccolo ragazzo cui il vec-

chio del romanzo di Hemingway ha insegnato a pescare, prendendosi così cura del suo futuro. Anche il dialogo inter-culturale rappresenta una parte integrante della responsabilità sociale d’impresa. E’ qui che si inserisce il festival Dolce Vitaj, che porta per la terza volta il meglio dell’Italia in Slovacchia. Bratislava, Nitra, Zvolen, Poprad, Košice e Žilina avranno occasione di godersi un festival pieno di musica, teatro, ﬁlm, fotograﬁa, ma anche vino e specialità gastronomiche. Quest’anno inoltre i mondiali di calcio 2010, che vedranno la Slovacchia per la prima volta presente e impegnata nel girone con l’Italia, ci oěriranno un’occasione per poter tifare insieme i nostri paesi all’insegna dell’amicizia. Che vinca il migliore!

splnenie akejsi všeobecne o²akávanej povinnosti, ale len pre jednoduchý, strohý fakt ²i presved²enie, že ide o správnu vec. Som rád, že v Taliansko-Slovenskej obchodnej komore vnímame tento pojem rovnako. Spolo²enská zodpovednosõ pri podnikaní pre nás znamená nielen plnenie legislatívou stanovených povinností, ale aj napÔÜanie o²akávaní spolo²nosti, spolo²enstiev i jednotlivcov, a v mnohých prípadoch aj ich prekro²enie. A to v prípade veÖkých ﬁriem, ktoré priniesli štruktúru CSR vo svojich organizáciách, ako aj v prípade malých a stredných podnikov. Zateplenie jednej malej budovy, organizovanie zbierky šatstva ²i podpora vzdelávania sociálne slabších, sú len príkladmi konkrétnych jednoduchých aktivít s dopadom vä²ším, ako sa ²itateÖovi na prvý pohÖad zdá. Každý z nás má po-

tenciál prispieõ k zmene, podporiõ ochranu životného prostredia, ²i ovplyvniõ život ²loveka. Namiesto množstva príkladov spomeniem len malého chlapca, ktorého Hemingwayov starec nau²il loviõ ryby a postaral sa tak o jeho budúcnosõ. Jednou z takýchto aktivít je projekt Dolce Vitaj, prinášajúci tretíkrát to najlepšie z Talianska na Slovensko. Bratislava, Nitra, Zvolen, Poprad, Košice i Žilina okúsia festival plný hudby, divadla, ﬁlmov, fotograﬁí, ale aj vína a gastronomických špecialít. Unikátnu príležitosõ na vyjadrenie spolo²ného športového ducha nám ponúknu Majstrovská sveta vo futbale 2010. Teším sa na Vás!

Michele Bologna, Vicepresidente Vicario della CCIS

Drahí ²itatelia, päõ-písmenové slovenské slovo „dobro“ vieme v talian²ine vyjadriõ tiež použitím piatich písmen jednoduchým „Buono“. Pre mÜa osobne znamená týchto päõ písmen akési zosobnenie vyjadrenia aktivít, ktorým sa, úprimne rád, v posledných rokoch venujem, a ktoré v manažmente za²leÜujeme pod pojem corporate social responsibility - spolo²ensky zodpovedné podnikanie. Iste, hovorí sa, že spolo²nosti, ktoré rozvíjajú takéto programy dosahujú v podnikaní dobré výsledky, a vlastne zodpovedné podnikanie je samo o sebe dobrou dlhodobou investíciou, ktorá v kone²nom dôsledku zvyšuje ziskovosõ. Ja som presved²ený, že konanie jednotlivca ²i ﬁrmy sa stáva dobrým, ak vychádza zo správnych pohnútok. Nie pre odmenu, pozitívnu propagáciu alebo

Michele Bologna - výkonný viceprezident TSOK

Sommario Obsah n° 2/2010 pag. 1

pag. 16

Editoriale

Politica LE ASPETTATIVE DEL MONDO IMPRENDITORIALE PER IL NUOVO GOVERNO

Editorial

Politika O+AKÁVANIA ZAHRANI+NÝCH PODNIKATEOOV OD NOVEJ VLÁDY pag. 5

pag. 20

Primo Piano ESSERE IMPRESA RESPONSABILE

Panorama legislativo SI RIAPRE LA STRADA PER I PROGETTI “VERDI” DI GESTIONE DEI RIFIUTI

Hlavná téma +O ZNAMENÁ ZODPOVEDNÉ PODNIKANIE

Legislatíva „ZELENÉ“ PROJEKTY V OBLASTI NAKLADANIA S ODPADMI DOSTALI OPÄm „ZELENÚ“

pag. 10

pag. 22

Intervista IL TEMPO DELLA RESPONSABILITÀ

Info CCIS Info TSOK

Rozhovor ÉRA ZODPOVEDNOSTI

pag. 14

pag. 24

Economia e Mercato L’INDUSTRIA RAGGIUNGE PIAN PIANO IL LIVELLO DEL PERIODO ANTECRISI

Pianeta CCIS NUOVI SOCI Planéta TSOK NOVÍ +LENOVIA

Ekonómia a trhy PRIEMYSEL POSTUPNE DOBIEHA PREDKRÍZOVÚ ÚROVEU

Soci Partners Partneri

Redazione Redakcia Consigliere responsabile per il progetto comunicazione Člen predsedníckej rady zodpovedný za projekt Michele Bologna

Comitato di redazione / Redakčná rada Michele Bologna, Alessandro Villa, Guglielmo Apolloni, Roman Ševec, Gabrio Vitali

Direttore della rivista / Riaditeľ časopisu Alessandro Villa

Hanno collaborato / Spolupracovali Gabrio Vitali, Michele D’Alena, Barbara Branická, Marcela Szabová, Katerina Viglialoro

Capo redazione / Šéfredaktor Roman Ševec

Progetto grafico / Grafika Piter Design Guglielmo Apolloni

Stampa / Tlač Polygrafické Centrum Editore / Vydáva Camera di Commercio Italo - Slovacca Taliansko-Slovenská Obchodná Komora Michalská 7, 811 02 Bratislava www.camitslovakia.sk info@camitslovakia.sk Numero di registrazione Registračné číslo 2755/2002

Sommario Obsah n° 2/2010 pag. 25

pag. 36

Pianeta CCIS

Dolce Vitaj DOLCE VITAJ 2010: GLI EVENTI

Planéta TSOK INTERNATIONAL DESK – INVESTIMENTO SENZA CONFINI INTERNATIONAL DESK – INVESTOVANIE BEZ HRANÍC

Dolce Vitaj DOLCE VITAJ 2010: PROGRAM

HLG STAV PORTA IN SLOVACCHIA L’EFFICIENZA ITALIANA HLG STAV PRINÁŠA TALIANSKU EFEKTIVITU NA SLOVENSKO

pag. 42

LA MEDAGLIA D’ORO PER LE ATTIVITÀ DI CSR APPARTIENE A VUB BANKA HLAVNÚ CENU 10. RO+NÍKA VIA BONA SI ODNIESLA VÚB

Italian Way SPOLO+ENSKÁ ZODPOVEDNOSm PODNIKANIA 2.0

Italian Way RESPONSABILITÀ SOCIALE D’IMPRESA E IL WEB 2.0

pag. 45 pag. 29 Cultura e storia L’ITALIANO A KOŠICE

Italian Way AIR DOLOMITI: UN SUCCESSO ITALIANO IN EUROPA

Kultúra a história TALIAN+INA V KOŠICIACH

Italian Way AIR DOLOMITI: TALIANSKY ÚSPECH V EURÓPE

pag. 32

pag. 46

Dolce Vitaj - Istituto Italiano di Cultura DOLCE VITAJ, DOLCI EMOZIONI

Istituto per il Commercio Estero ANDAMENTO DELL’ INTERSCAMBIO COMMERCIALE BILATERALE CON L’ITALIA

Dolce Vitaj - Taliansky kultúrny inštitút DOLCE VITAJ, SLADKÉ EMÓCIE

Taliansky inštitút pre zahrani²ný obchod VÝVOJ OBCHODNEJ BILANCIE MEDZI TALIANSKOM A SLOVENSKOM

Consiglio direttivo della CCIS Predsednícka rada TSOK Presidente Ignacio Jaquotot

Vice Presidente Per Pmi Marino Mersich

Presidenti Onorari Cav. Lav. Mario Boselli S.E. Brunella Borzi Cornacchia Peter Mihók

Consiglieri Baravelli Davide Bartolomei Giuliano Bedin Luciano Boatto Marco Carcione Gianluigi Colusso Loris Dovigi Giorgio Drobný Ľubomír Gallo Michele Gecik Miroslav Ghirardi Michele

Vice Presidente Vicario Michele Bologna Vice Presidente Tesoriere Miroslav Štrokendl Vice Presidente Di Parte Slovacca Alvise Gerotto

Consiglieri Kučer Peter Longhitano Guido Andrea Maggio Lorenzo Morandini Giuseppe Neuwirth Marek Paľa Juraj Pandolfi Luca Piazzini Albani Giovanni Pizzamiglio Giorgio Ribis Mirco Rumiz Lorenzo Trnovcová Jana

Primo piano Hlavná téma

ESSERE IMPRESA RESPONSABILE +O ZNAMENÁ ZODPOVEDNÉ PODNIKANIE

La CCIS ha dimostrato l‘eěeĴiva volontà di essere la prima, tra le Camere di Commercio Italiane all‘Estero, a redigere un Bilancio Sociale. TSOK je prvá talianska obchodná komora v zahrani²í, ktorá vypracovala Súhrnnú správu o spolo²enskej zodpovednosti

econdo la ricerca della società di consulenza KPMG, condoĴa nel 2005, già allora oltre la metà delle 250 imprese più grandi del mondo preparava regolarmente un documento speciale dedicato alle proprie aĴività di responsabilità sociale. Il leader indiscusso era il seĴore ﬁnanziario dove il numero delle società che aderiscono a queste pratiche era raddoppiato in 3 tre anni. Sempre alla ﬁne del 2005, al mondo erano 865 le aziende che seguivano le regole dell‘organizzazione Global Reporting Initiative per riportare il proprio bilancio sociale. Nel corso dei primi 6 mesi del 2006 avevano aderito altre 100 aziende, il che aveva stimola-

odÖa výskumu poradenskej spolo²nosti KPMG už v roku 2005 viac ako polovica z 250 najvä²ších spolo²ností na svete štandardne publikovala samostatnú správu o spolo²enskej zodpovednosti. Lídrom je finan²ný sektor, v ktorom sa po²et reportujúcich firiem v priebehu troch rokov zdvojnásobil. Organizácia Global Reporting Initiative v júli 2006 informovala, že po²et firiem, ktoré vo svete používajú GRI reporting, dosiahol 865. Od za²iatku roka 2006 to znamená spolu viac ako 100 nových firiem. Organizácia GRI si uvedomila nový trend a zjednodušila pravidlá reportingu aktivít spolo²enskej zodpovednosti podnikania, aby ich tak sprístupnila stále vyššiemu po²tu firiem po celom svete.

Primo piano Hlavná téma

to l’organizzazione GRI a riconoscere un nuovo trend e a semplificare le regole e a renderle accessibili al numero sempre più grande delle aziende in tuĴo il mondo. Ne emerge una evidente tendenza a riconoscere il vantaggio competitivo in termini di business e reputazione dell’azienda che ricorre ad aĴività di CSR. Oggi la CSR mostra quindi di essere non solo una valida strategia di immagine, ma anche capace di generare un profiĴo a lungo termine e di dare alle azioni della impresa il senso della continuità nel contesto sociale. La R.S.I. (sigla italiana per CSR) è un processo per ripensare una strategia competitiva dell’impresa che sia accessibile e praticabile anche dalle piccole e medie imprese, dalle profit come dalle non profit e dalle agenzie pubbliche. Come qualunque strategia, la CSR non può restare slegata dai piani di busi-

Prospetto di produzione del Valore Aggiunto Prehľad procesu tvorby pridanej hodnoty Valore aggiunto caratteristico lordo Hrubá pridaná hodnota - Ammortamenti - Amortizácie Totale valore aggiunto globale netto Čistá pridaná hodnota

ness e prevede una serie di strumenti di controllo, quali i sistemi di certificazione, l‘adesione a standard e la promozione di codici (etici, di condoĴa, di valori,...) che non solo svolgono la funzione di strumento di prescrizione e controllo di comportamenti più o meno coerenti con i principi di CSR, ma contribuiscono anche all‘istituzionalizzazione della CSR come insieme di metodi e pratiche di gestione. La chiave di volta che apre la strada giusta verso la responsabilità sociale di un’impresa parte dalla ridefinizione del ruolo degli stakeholder, che porta a rifleĴere sul ruolo svolto da questi soggeĴi all‘interno della logica manageriale dell‘impresa. Essi, infaĴi, non sono più considerati come terminali passivi di azioni distributive, bensì controparti aĴive dei processi di generazione del valore e meritano una do-

2007

2008

353.684,41

510.022,16

,00 353.684,41

,00 510.022,16

vuta aĴenzione ed inclusione nei processi economici dell’impresa. Il bilanciamento tra gli interessi dei vari stakeholder è compito primario della governance allargata, che si assume i doveri ﬁduciari quando stabilisce la strategia di impresa nei confronti di tuĴi gli stakeholder. Sull’orizzonte operativo la CSR sposta le dinamiche di analisi e di alimentazione della competitività al di fuori della singola impresa, per abbracciare un più articolato comprensorio territoriale, all‘interno del quale operatori economici, soggeĴi pubblici e forze sociali devono interagire sinergicamente. La Camera di Commercio Italo – Slovacca La CCIS ha dimostrato l‘eěeĴiva volontà di essere la prima, tra le Camere di Commercio Italiane all‘Estero, a re-

+/- saldo della gestione accessoria e straordinaria +/- Zostatok mimoriadnych nákladov na riadenie

2007

2008

+ ricavi straordinari + Mimoriadne príjmy

95.352,58

60.505,95

- perdite di cambio e sopravvenienze passive - Straty a pasívne položky

-9.198,39

-18.220,39

439.838,60

552.307,72

Valore aggiunto da distribuire Disponibilná pridaná hodnota

Fonte: Bilancio d’esercizio della CCIS (2007/2008). / Zdroj: Úètovná uzávierka TSOK za roky 2007/2008

Tento trend dokazuje, že spolo²nosti sa nau²ili rozpoznaõ konkuren²né výhody spolo²ensky zodpovedného podnikania a jeho pozitívne dopady na biznis a povesõ firmy. Dnes je jasné, že CSR (Corporate Social Responsibility – Spolo²enská zodpovednosõ podnikania) je ú²inná stratégia nielen pre imidž spolo²nosti, ale aj pre zlepšovanie ekonomickej výkonnosti v dlhodobom horizonte. Aktivity spolo²nosti vµaka CSR získavajú nový rozmer kontinuity v širšom spolo²enskom kontexte. CSR ponúka príležitosõ prehodnotiõ stratégiu konkuren²ného boja, ktorá je dnes prístupná všetkým podnikom od veÖkých cez malé a stredné, komer²né, verejné ²i no profit... Ako sú²asõ stratégie nemôže zostaõ oddelená od podnikateÖských plánov a predpokladá rad kontrolných nástrojov, ako sú systémy certifikácie, dodržiavania noriem a presadzovania kódexov (etického správania, hodnotovej príslušnosti...). Tie-

to nástroje sa neobmedzujú len na spôsoby kontroly a vymedzovanie pravidiel správania sa v súlade s princípmi CSR, ale prispievajú k inštitucionalizácii CSR, ako súboru metód a postupov pri riadení spolo²nosti. KÖú²om ku správnemu pochopeniu fenoménu Spolo²enskej zodpovednosti podnikania je prehodnotenie úlohy, ktorú v rámci spolo²nosti zohrávajú zainteresované strany a uvedomenie si ich dôležitosti v rámci procesov riadenia podniku. Zainteresované strany už nie sú len pasívne kanály distribúcie, ale aktívny partneri v procesoch vytvárania hodnôt. A zaslúžia si náležitú pozornosõ a plnohodnotné za²lenenie do ekonomických procesov ﬁrmy. Rovnováha medzi záujmami rôznych zainteresovaných strán je základnou úlohou rozšíreného riadenia spolo²nosti, ktorá aplikuje pravidlá CSR a priznáva si tak zodpovednosõ za rešpektovanie záujmov zainte-

resovaných strán už pri ur²ovaní ﬁremnej stratégie. Z operatívneho hÖadiska CSR rozširuje analýzu konkurencieschopnosti mimo samotného podniku a berie do úvahy komplexný teritoriálny kontext, v rámci ktorého sa snaží podporovaõ spoluprácu hospodárskych subjektov, verejnej správy a podniku. Taliansko – Slovenská obchodná komora TSOK ukázala dobrú vôÖu, keµ sa ako prvá talianska obchodná komora v zahrani²í rozhodla vydaõ rešpektovaný nástroj hodnotenia spolo²enskej zodpovednosti svojho podnikania vo forme Súhrnnej správy o spolo²enskej zodpovednosti TSOK. Správu vypracovala Paola Zaltieri v rámci projektu svojej diplomovej práce. Ako ona sama hovorí, ide o „malý príklad dobrej vôle a odhodlania, skromný signál o pozornosti

Primo piano Hlavná téma

digere un autorevole strumento di rendicontazione sociale: il Bilancio Sociale della CCIS, preparato come progeĴo di tesi da Paola Zaltieri. Si traĴa, come lei stessa lo deﬁnisce di “un piccolo esempio di buona volontà e di determinazione, un modesto segno di sensibilità ed aĴenzione nei confronti della propria comunità di riferimento e degli interessi che intende rappresentare.” L‘adozione di strumenti di rendicontazione da parte della CCIS non deve essere considerata come un risultato conseguito, ma come un punto di partenza per un progressivo orientamento dell‘organizzazione verso la Responsabilità Sociale a favore dei propri stakeholder e come un chiaro stimolo per promuovere l’innovazione culturale. Il Bilancio Sociale si conﬁgura come uno strumento aĴraverso il quale la Camera di Commercio intende veicolare

e comunicare il Valore Aggiunto derivante dalle proprie aĴività e le modalità con cui lo si è creato. Per la CCIS costituisce un‘ulteriore occasione di confronto, di partecipazione, di ascolto e di dialogo bidirezionale: verso gli stakeholder, per raccontare loro quello che si è faĴo, in modo da favorire una visione condivisa; e dagli stakeholder, per farsi raccontare il loro punto di vista, quello che si aspeĴavano e quello che si aspettano per il futuro, oltre che per oĴenere indicazioni utili ai fini della ridefinizione delle strategie e degli obieĴivi. La sfida cruciale per la CCIS di oggi è quella di perseverare nella veicolazione degli investimenti direĴi esteri in Slovacchia. Di qui il disegno strategico della CCIS che ruota aĴorno a quaĴro presupposti: in primis due mutamenti nell‘ordine mondiale. Il primo ha riguardato il paradigma tecnologico su

cui il sistema della produzione si basa; il secondo ha riguardato l‘irruzione sul mercato mondiale del BRIC (Brasile, Russia, India, Cina), capace di esercitare una pressione competitiva tale da modificare l‘influenza dei Paesi definiti tradizionalmente industrializzati. Una ridefinizione radicale che suggerisce una riforma del sistema di governance globale. Un secondo presupposto riguarda la risposta delle imprese italiane. Le imprese hanno risposto in modo positivo al mutare delle condizioni di competitività imposte dall‘introduzione dell‘euro dall‘emergere di nuove economie e nuovi Paesi in diretta concorrenza con le aĴività tipiche del Made in Italy. Pensare globale, agire locale. “Le CCIE si distinguono per uno spessore comunitario, ossia per la capacità di aggregare elementi di una “comunità mista”, formata da imprese sia

DISTRIBUZIONE DEL VALORE AGGIUNTO GLOBALE NETTO NELL'ANNO 2008 ROZDELENIE ÈISTEJ PRIDANEJ HODNOTY VYROBENEJ V ROKU 2008 14% Soci Èlenovia

Istituzioni pubbliche Verejne inštitúcie

Sistema finanziario Finanèný systém Risorse umane Personál

Ente Organizácia

0% 4%

48% 34%

Fonte: Bilancio d’esercizio della CCIS (2007/2008). Zdroj: Úètovná uzávierka TSOK za roky 2007/2008

Komory vo²i svojej komunite a vo²i záujmom, ktoré zastupuje.“ Prħatie nástrojov reportingu CSR zo strany Komory netreba považovaõ za kone²ný úspech, skôr sa jedná o východiskový bod pre postupné približovanie sa tejto organizácie k zásadám spolo²enskej zodpovednosti vo²i zainteresovaným subjektom. TSOK tak chce vydaõ jasný signál o podpore takýchto kultúrnych inovácií. Súhrnná správa o spolo²enskej zodpovednosti predstavuje nástroj, prostredníctvom ktorého chce Komora svojej komunite poskytnúõ informácie o pridanej hodnote, ktorá vyplýva z jej aktivít a o spôsobe, akým túto pridanú hodnotu vytvorila. Pre TSOK je správa tiež príležitosõou pre otvorenie diskusie a obojsmerného dialógu: vo²i zainteresovaným stranám - priblížiõ im svoje aktivity a ponúknuõ tak ucelený pohÖad na organizáciu; a smerom od zainteresovaných strán - vypo²uõ ich postoj, o²a-

kávania ²i vízie do budúcnosti a získaõ tak užito²né informácie pre lepšie deﬁnovanie stratégie a cieÖov. KÖú²ovou výzvou pre TSOK v aktuálnom kontexte je vytrvaõ v podporovaní prílevu priamych zahrani²ných investícií na Slovensko. Preto strategická vízia TSOK vychádza z týchto 4 predpokladov: Dve výrazné zmeny vo svetovom usporiadaní. Prvá sa vzõahuje na technologickú paradigmu, na ktorej stojí moderný systém výroby a druhá sa vzõahuje na nástup krajín BRIC (Brazília, Rusko, India, +ína) na svetové trhy, ktorý vytvára dôležitý konkuren²ný tlak a mení tak geopolitický vplyv tradi²ne priemyselných krajín. Druhým faktorom, ktorý ovplyvÜuje strategickú víziu TSOK, je reakcieschopnosõ talianskych ﬁriem na tieto zmeny. Firmy reagovali pozitívne na meniace sa podmienky hospodárskej súõaže stanovené zavedením euro a vstupom nových ekonomík a nových kra-

jín, ktoré sa dostávajú do priamej konkurencie s typickými výrobkami Made in Italy. Mysli globálne, konaj lokálne. „CCIE (Združenie talianskych obchodných komôr v zahrani²í) sa vyzna²uje hustou sieõou a dobrou schopnosõou kombinovaõ prvky „zmiešanej komunity“ tvorenej miestnymi podnikmi a podnikmi talianskeho pôvodu. Kultúra práce vnímaná ako základná podmienka konkurencieschopnosti. Spolu Etickým kódexom TSOK, ktorý deﬁnuje hodnoty, etické princípy a kódexy správania sa a podmieÜuje stratégiu a politiky TSOK, je Súhrnná správa o spolo²enskej zodpovednosti TSOK ú²inný nástroj presného deﬁnovania subjektov, vo²i ktorým má TSOK záväzky: obchodní partneri - zákazníci a užívatelia; systém inštitucionálnych vzõahov tvorený orgánmi slovenskej verejnej správy, VeÖvyslanectvom Talianskej republiky, Inštitútom zahrani²ného obchodu (ICE) v Bratislave, nezisko-

Primo piano Hlavná téma

locali sia di origine italiana. Ed infonde la cultura del lavoro come primo faĴore di competitività. Insieme a Codice Etico della CCIS che definisce i valori di riferimento, i principi etici e i codici deontologici che ispirano le strategie e le linee politiche, il Bilancio Sociale della CCIS contribuisce a “rendere conto” in maniera chiara e fruibile del proprio operato ai soggetti con i quali l‘Ente interagisce: le imprese associate, i clienti e gli utenti; il sistema delle relazioni istituzionali, che comprende la Pubblica Amministrazione Slovacca, l‘Ambasciata d‘Italia, l‘Istituto del Commercio Estero (ICE) a Bratislava; il sistema sociale , ossia il non profit, il sistema culturale, quello scolastico e formativo, il mondo del lavoro, l‘ambiente, la colleĴività in genere; gli stakeholder interni: le risorse umane e gli organi camerali; gli altri stakeholder, costituiti dai fornitori e dal sistema finanziario. Molto importante per una correĴa implementazione delle dinamiche di responsabilità nei confronti dei propri stakeholders è stata l‘adozione di alcuni strumenti innovativi che variano dal sistema CRM integrato con il sistema di comunicazione bidirezionale, mappe interaĴive, la pubblicazi-

Il grafico rileva la distribuzione del Vaone di report delle aĴivita 2009, il qulore Aggiunto Globale NeĴo, prodoĴo estionario online di soddisfazione, fino nell‘anno 2008 e ripartito tra i vari staa Festival Dolce Vitaj. La CCIS cerca di keholder della CCIS. meĴere in aĴo tramite l‘impiego di quCome si può ben notare, i soci sono i esti strumenti un meccanismo in grado principali portatori di interesse, sempre di generare un valore cognitivo aggiunpresenti nella vita della CCIS. Complesto i portatori di interesse, raěorzando sivamente i soci hanno percepito necosi un identità di comunità. Il Bilancio Sociale della CCIS ll‘anno 2008, una percentuUn’impresa ale del 48% circa. Alle risorinfine oěre un’analisi importante per la definizione delse umane della CCIS è stato parte dalla le strategie condivise con i destinato nell‘anno 2008 cirportatori di interesse in for- ridefinizione ca il 34% del VAGN. Le perma della quantificazione e del ruolo degli centuali di riparto di VAGN mappatura del Valore Agdella comunità locastakeholder ale favore giunto, cioè la capacità della mostrano una situazione Camera di Commercio Italo-Slovacca di poco favorevole. Anche grazie a quesprodurre ricchezza e di distribuirla tra i ta analisi per questo “portatore di intevari “portatori di interesse”. I dati usaresse” molto è stato faĴo nell‘anno 2009. Speriamo che questo sforzo della CCIS ti in questa analisi riguardano il biennio aiuti a riconoscere da parte della nostra 2007/2008 dato che al momento dell’acomunità di riferimento lo sforzo e il lanalisi non era ancora disponibile il bivoro svolto dall’operato della Camera e lancio d‘esercizio dell‘anno 2009. Dall‘analisi del bilancio emerge che stimoli le nostre imprese associate ad l‘andamento del Valore Aggiunto da intraprendere la strada simile verso la distribuire dell‘anno 2008 soĴolinea responsabilizzazione delle proprie atun miglioramento rispeĴo all‘esercitività produĴive non solo sul territorio zio precedente, determinato dall‘eěetslovacco. I vantaggi percepiti da questo to positivo dovuto all‘aumento dei proimpegno segnano la strada per un futuventi caraĴeristici e alla riduzione dei ro dell’impresa e dello sviluppo sostecosti tipici. nibile.

vým sektorom, kultúrnymi organizáciami, ci systému zainteresovaných strán. Je Üou školami, trhom práce, životným prostrekvantiﬁkácia a mapovacia štúdia pridanej dím a spolo²nosõou vo všeobecnosti; vnúhodnoty, ktorá ukazuje schopnosõ Taliantorný stakeholders - Öudské zdroje a orgásko-Slovenskej obchodnej komory vytváraõ ny Komory; µalšie zainteresované strany bohatstvo a rozdeÖovaõ ho medzi všetky zú- dodávatelia a ﬁnan²ný systém. VeÖmi dô²astnené strany. Údaje použité v tejto analežitým momentom pre správlýze sa týkajú dvojro²ného obne plnenie záväzkov spolo²en- Prvým krokom dobia 2007/2008, a to z dôvodu, skej zodpovednosti vo²i zú²astže v dobe vypracovania správy neným stranám bolo zavedenie je prehodnotenie nebola ešte k dispozícii ú²tovná niekoÖkých inovatívnych ná- úlohy zaintereso- uzávierka za rok 2009. Z analýzy rozpo²tovej uzávierstrojov: od CRM systému invaných strán ky vyplýva, že hodnota dispotegrovaného s moderným systénibilnej pridanej hodnoty v mom komunikácie, cez interakroku 2008 vzrástla oproti predchádzajúcetívne mapy, publikácie o ²innosti Komory mu roku. Pozitívny nárast vyplýva z náv roku 2009 „Aktivity Report 2009“, onrastu výnosov a zníženia bežných náklaline dotazník spokojnosti ²lenov až po fesdov. tival Dolce Vitaj. TSOK sa pomocou týchNasledujúca tabuÖka znázorÜuje rozdeto nástrojov snaží vytvoriõ mechanizmus, lenie ²istej pridanej hodnoty vyrobenej v ktorý vytvára pridanú hodnotu pre zú²astroku 2008 a spôsob distribúcie medzi rôzne nené strany a chce tak posilniõ identitu kozainteresované strany TSOK. munity. Súhrnná správa o spolo²enskej zodpoved- Ako môžeme vidieõ, ²lenovia sú najdôležitejšou zo zainteresovaných strán, vždy v nosti TSOK poskytuje dôležitú analýzu strede pozornosti ²innosti TSOK. Celkovo pre vytváranie spolo²nej stratégie v rám-

bolo v roku 2008 vy²lenených 48% z ²istej pridanej hodnoty na podporu aktivít a služieb pre ²lenov. Personál TSOK v roku 2008 pohltil približne 34% +istej Pridanej hodnoty. Nepriaznivý údaj nazna²uje percentuálny podiel +istej Pridanej hodnoty pridelenej na aktivity ur²ené na podporu miestnej komunity. Aj vµaka tejto analýze bola v roku 2009 venovaná zvýšená pozornosõ práve tejto zú²astnenej strane. Dúfame, že táto práca TSOK prinesie uznanie zo strany našej komunity a bude stimulovaõ naše ²lenské spolo²nosti k zavádzaniu podobných iniciatív, ktoré berú do úvahy spolo²enské dopady ich výrobných a obchodných ²inností nielen na slovenskom území. Nechýbajú príklady. Za všetky spomenieme len niekoÖko príkladov ako sú Technogym, VUB banka, Slovenské elektrárne, EDAS ²i KOSIT... Výhody, ktoré zo spolo²ensky zodpovedného podnikania vyplývajú tvoria základ úspechu budúcnosti každého podnikania a udržateÖného rozvoja.

Primo piano Hlavná téma

Aj malé zrnko kávy môže zmenit celý svet Ochrana životného prostredia patrí medzi hlavné ciele našej siete. Vďaka dohode uzavretej s prestížnou nadáciou World Land Trust, putuje časť našich príjmov na záchranu lesov a ohrozených druhov živočíchov. www.greentreecaffe.com

Polus • Avion • Obchodná 29

Intervista Rozhovor

IL TEMPO DELLA RESPONSABILITÀ ÉRA ZODPOVEDNOSTI intervista al Sen. Mauro Ceruti di Gabrio Vitali

Il senatore e ﬁlosofo Mauro Ceruti parla del bisgno di una responsabilita sociale che sia globale. Filozof a senátor Mauro Ceruti hovorí o potrebe éry globálnej zodpovednosti.

Mauro Ceruti

lobálna ekonomická kríza nastolila zmeny vo vývoji ekonomiky a núti nás zmeniõ spôsob myslenia: ²o potrebujeme, je nový pohÖad na vec, a to zo strany podnikateÖov, politikov aj zamestnancov. Riešením je zabezpe²enie konceptuálnej kontinuity: kolaps ﬁnan²ných trhov je úzko spätý s krízou demokracie, a preto je potrebné venovaõ pozornosõ obom týmto problémom. Hlbokou krízou prechádzajú tak spolo²enské vzõahy, ako aj nástroje spolo²enskej angažovanosti a mediácie. Súvislosti tak spájajú štát, spolo²nosõ a trhy okolo niektorých dôležitých tém: rozvoj, zamestnanosõ, spôsob prerozdeÖovania bohatstva, demokracia a sociálny štát. Prínosom k úvahe nad týmito témami a k hÖadaniu možných riešení je nová kniha Organizácia altruizmu. Globalizácia a sociálny štát. (Organizzare l’altruismo. Globalizzazione e welfare). Kniha vydaná vydavateÖstvom Laterza je dielom dvoch odborníkov sú²asnej talianskej spolo²nosti , dvoch senátorov Talianskej republiky: ﬁlozofa Maura Ceruti, profesora genetickej epistemológie, dekana Pedagogic-

Intervista Rozhovor

a crisi economica globale impore l’Europa, presentato da Gianluca Bocne di cambiare passo, ma sopraĴutchi (coautore) lo scorso dicembre a Brato di cambiare mentalità: serve un puntislava, presso il Parlamento Slovacco, in to di vista diverso e da parte di tuĴi, imuna molto partecipata iniziativa promosprenditori, lavoratori e politici. Ci vuosa dal Gymnáziun L. Saru, dalla Camera le una soluzione di continuità conceĴudi Commercio Italo-Slovacca e da EDAS, ale: il collasso finanziario si lega alla cricon il patrocinio dell’Ambasciata Italiasi della democrazia e, pertanto, bisogna na e della Vice-presidenza del Parlamenagire su entrambi i piani; siamo all‘infarto Slovacco. to sia dei legami sociali e sia Cosa vi proponete, sopraĴutL’obieĴivo: to, con la riflessione di qudegli strumenti di partecipazione e mediazione sociale. Il disegnare un esto nuovo libro? nesso coinvolge Stato, socie«Abbiamo inteso darci, e dare tà e mercato: sviluppo, occu- welfare comu- a tuĴi, un obieĴivo: disegnare pazione, modello distributivo, nitario parten- un welfare comunitario e pardemocrazia e welfare. Un conpartendo dal basdo dal basso tecipativo, tributo alla riflessione e alla riso e dall‘economia civica, in cerca di soluzioni a questo tipo di probneĴa contrapposizione allo Stato minimo lemi è oěerto oggi dal saggio Organizliberista, che oggi fallisce, ma anche diszare l’altruismo. Globalizzazione e weltinto dal paradigma classico dello Stato fare, da poco pubblicato dall’editore Lasociale socialdemocratico. Prima di tuĴo, terza e scriĴo a quaĴro mani da due insi traĴa di rifleĴere sui cambiamenti anterpreti italiani della società contemporatropologici indoĴi dalla globalizzazione, nea e delle sue contraddizioni, entrambi in particolare dei suoi eěeĴi sul presente oggi Senatori della Repubblica: un filosodella società europea e italiana e, insieme, fo, Mauro Ceruti, docente di Epistemolodi mandare un forte richiamo alla necesgia genetica e già preside di Scienze delsità di cambiare i paradigmi culturali con la Formazione all’Università di Bergamo, cui la politica è abituata a leggere e a ine un economista, Tiziano Treu, giuslavotervenire sulla società. Il mondo in cui virista ed ex Ministro del Lavoro. viamo sta cambiando e quindi dobbiamo prima di tuĴo cambiare il modo con cui Ne parliamo con Mauro Ceruti, anche lo guardiamo e con cui guardiamo all’eautore del libro Una e molteplice. Ripensa-

kej fakulty Univerzity v Bergame a ekonóma Tiziana Treu, odborníka na Zákonník práce a bývalého ministra práce Talianskej republiky. Tému nám priblíži Mauro Ceruti, tiež autor textu „Jedna a mnohonásobná. Myslieõ na novú Európu“, ktorý v decembri v Bratislave predstavil na pôde parlamentu jej spoluautor Gianluca Bocchi pri príležitosti konferencie organizovanej Gymnáziom L. Sáru, Taliansko – Slovenskou obchodnou komorou a spolo²nosõou EDAS, a pod záštitou Talianskeho veÖvyslanectva v Bratislave a podpredsedu NRSR. Aký odkaz nesie Vaša nová kniha? „Rozhodli sme sa vytý²iõ si nový spolo²ný cieÖ: predstavujeme nový model welfare európskeho spolo²enstva, ktorý sa zakladá na princípe ob²ianskej angažovanosti spôsobom zdola nahor a na sociálnom hospodárstve. Predstavujeme alternatívu slabého liberálneho štátu, ktorý dnes prechádza krízou. Tiež sa však vyhýbame modelu sociálnej demokracie a klasickému sociálnemu štátu. Predovšetkým sa zamýšÖame nad antropologickými zmena-

conomia e alla società. Gli asseĴi economici e sociali subiscono oggi, infaĴi, trasformazioni profonde: dalla globalizzazione dei mercati e dei costumi, ai rivolgimenti tecnologici, alle disuguaglianze crescenti in termini di ricchezza e potere fra persone e fra paesi. Questi fenomeni si riﬂeĴono nelle dinamiche della vita sociale e della vita pubblica. La crisi del tessuto sociale, della democrazia e delle istituzioni politiche richiede risposte nuove e decise. La nostra proposta riguarda, dunque, un nuovo approccio ai problemi globali, volto a sviluppare le capacità personali e il benessere colleĴivo: si traĴa di ricercare nuovi rapporti fra stato, mercato e società, in un’economia sociale di mercato; nuovi orientamenti e nuove struĴure del welfare, per adeguarlo alle aĴuali condizioni della vita umana; una nuova condivisione di responsabilità tra comunità sociale e istituzioni, secondo il principio di sussidiarietà». Cambiare la politica, l’economia, la mentalità, la società: non è un po’ troppo? «Sì, sono tante cose, ma sono tuĴe interrelate. E poi non siamo noi che lo vogliamo. È la situazione che lo richiede. Bisogna aprire, in politica e in economia, una stagione della responsabilità sociale e umana, che è una responsabilità verso

štátom, trhom a spolo²nosõou v rámci „socimi, ktoré prináša globalizácia; hlavne nad dôálnej trhovej ekonomiky“; nového smerovania sledkami, ktoré má na sú²asnú európsku a taa reorganizácie welfare, ktorý musíme prispôliansku spolo²nosõ. Vysielame tak silný sigsobiõ podmienkam života moderného ²loveka. nál o potrebe zmeniõ kultúrny model, ktorým HÖadáme nový spôsob rozdelenia zodpovedpolitika interpretuje a zasahuje do spolo²nosností medzi komunitami a inštitúciami, ktoti. Svet, v ktorom žħeme sa mení, a preto murý sa zakladá na princípe podpory.“ síme predovšetkým zmeniõ spôsob, akým inZmena politiky, hospodárterpretujeme ekonómiu a spolo²stva, mentality a spolo²nosnosõ. Organizácia spolo²nosti a CieÖ: ti: nie je toho trochu príliš? fungovanie hospodárstva dnes nový model „Áno, je toho veÖa, ale všetko so nepochybne prechádza dôležitými zmenami: od nástupu sveto- welfare tvorený všetkým súvisí. A napokon, nie sme to my, ²o si prajeme takéto vých trhov a globálnych mravov, zdola nahor zmeny. Vyžaduje si ich situácia. cez prevratné technologické zmePolitika a ekonómia musia privíny, až po narastajúce rozdiely v taõ éru spolo²enskej a Öudskej zodpovednosbohatstve a moci medzi Öuµmi a štátmi. Tieti, a teda vziaõ na seba zodpovednosõ za buto zmeny sa odzrkadÖujú v spôsobe fungodúcnosõ Öudstva a planéty. Ekonomická krívania spolo²enského a verejného života. Kríza, ktorou prechádzame (a ktorou ešte dlho za demokratického spolo²enského zriadenia a prechádzaõ budeme) môže byõ interpretovaná politických inštitúcií si vyžaduje nové a rozako kríza modelu rozvoja založeného na libehodné riešenia. Náš návrh sa teda týka zmeny ralistickej ideológii, dokonca sa dá povedaõ, že prístupu ku globálnym problémom a je zameide o krízu myšlienky rozvoja ako takého. Nie raný na rozvoj osobných schopností a spolo²ného bohatstva. HÖadáme nové vzõahy medzi len európske krajiny sa dnes stretávajú s no-

Intervista Rozhovor

il futuro dell’intero pianeta. La crisi economico-finanziaria che oggi aĴraversiamo – e che aĴraverseremo ancora a lungo – si configura come una crisi del modello di sviluppo basato sul liberismo e, in più, si configura proprio come una crisi dell’idea stessa di sviluppo. Non solo i paesi europei assistono oggi, proprio da parte della nuova presidenza americana, alla riproposizione di quell’idea di un’economia sociale, con mercato regolato e intervento dello stato, che essi avevano svenduto troppo facilmente e che ora dovranno gioco-forza riprendere. Ma si dovranno anche porre il problema di declinare quell’idea in modo assolutamente nuovo, nel tipo di società che la globalizzazione produce. La parola d’ordine di questi anni è sempre stata: prima la crescita e poi la distribuzione del reddito o, più in generale, prima lo sviluppo e poi il benessere per tuĴi. Ora, questa idea non funziona più, neppure parlando di sviluppo sostenibile, perché è un’idea fortemente ipotecata dalla persuasione che la direzione, il ritmo della crescita siano deĴati dalla tecnocrazia. Oggi, invece, abbiamo bisogno di un tipo nuovo

Organizzare l’altruismo. Globalizzazione e welfare, Editori laterza, 2010 Kniha: Organizácia altruizmu. Globalizácia a sociálny štát, vydavate¾stvo Laterza, 2010

di società umana compatibile con i nostri valori e al tempo stesso con l’economia globale: la solidarietà, la partecipazione, l’aĴenzione alla qualità della vita, che tradizionalmente erano vissuti solo come valori morali – che ciascuno poteva avere o non avere –, oggi coincidono con i valori economici. A cosa serve la crescita se distruggiamo il tessuto relazionale e solidale della società? Oggi l’uomo è più solo, slegato, insicuro e, perciò, incattivito. Il welfare “aĴivo” di domani avrà come compito quello di sostenere tuĴe le iniziative che tessono relazioni di integrazione, di accoglienza, di scambio e di reciprocità». L‘impianto del libro è divulgativo e accessibile anche ad un pubblico di non esperti, ma evidenti sono i riferimenti a un retroterra di elaborazione molto vasto. «Il libro è nato anche per meĴere alla portata di chiunque i fondamenti della più qualiﬁcata elaborazione mondiale su questi temi: dal miglior pensiero liberal dei Nobel dell‘economia Krugman e Stiglitz a quello di Reich e, sopraĴuĴo, a quello di Amartya Sen, il teorico dell‘econo-

mia etica. Abbiamo faĴo dialogare questi studiosi americani con i più accreditati economisti italiani di varia estrazione: da Quadrio Curzio a Ferrera, da Zamagni a Deaglio. Il principio ispiratore del libro, che per certi aspeĴi si diěerenzia da una visione moralistica dell‘aĴuale recessione (addebitata solo all‘avidità tecnocratica e all‘assenza di regole), è che le radici dell‘aĴuale crisi non solo sono ﬁnanziarie e neppure genericamente economiche: sono anche culturali e sociali. Il cuore del ragionamento si colloca qui. La deriva individualista, che nasce anche dai mutamenti sociali e dall‘impoverimento delle relazioni individuali e colleĴive, ha il punto d‘origine nell’idea, prevalsa a lungo e dannosa, di una libertà dalle regole piuĴosto che nelle regole, nella pretesa di una incompatibilità fra governo e mercato, in quella dissociazione teorizzata e praticata dal capitalismo militante fra economia e socialità, trascurando viceversa quelle riﬂessioni dello sviluppo umano, come partecipazione cooperativa e solidaristica, che si possono leggere anche nella recente enciclica sociale Caritas in veritate di BenedeĴo XVI».

vou vlnou presadzovania sociálnej ekonomiky a kontroly trhu zo strany štátu (tiež presadzovanej vládou USA), ktorý v minulosti veÖmi Öahko rozpredali, a o ktorý teraz zvádzajú õažký boj. Budú sa však musieõ nau²iõ, ako sa zhostiõ tejto problematiky úplne novým spôsobom. Takým, ktorý nová globálna spolo²nosõ bude môcõ spracovaõ. V posledných rokoch dominovala myšlienka: rast na prvom mieste, distribúcia bohatstva na druhom. Inými slovami: najprv rozvoj a potom blahobyt pre všetkých. Dnes takáto interpretácia nefunguje. A to ani z pohÖadu trvalo udržateÖného rozvoja, pretože ide o myšlienku založenú na presved²ení, že smer ako aj tempo rastu sú diktované technokratickým usporiadaním. Dnes, naopak, potrebujeme nový druh spolo²nosti, ktorá bude kompatibilná s našimi hodnotami, a zároveÜ s potrebami globálnej ekonomiky: solidárnosõ, angažovanosõ, dôraz na kvalitu života, ktoré boli donedávna vnímané ako morálne hodnoty (každý sa s nimi mohol, no nemusel stotožÜovaõ), sa dnes stávajú hodnotami ekonomickými. Na ²o je nám rast na úkor spolo²enských vzõahov a solidarity? Oudia sú dnes stále viac osamelí, neistí a preto nahnevaní. „Aktívny“ sociálny systém budúcnosti bude maõ úlohu podporovaõ iniciatí-

vy, ktoré pomáhajú vybudovaõ vzõahy založené na integrácii, pohostinnosti, vzájomnej výmene a reciprocite.“ Štýl knihy je populárny a prístupný aj neodbornej verejnosti, sú však zrejmé odvolania na široké vedecké zázemie a odborný výskum. „Kniha sa zrodila z potreby poskytnúõ všetkým základy vysoko kvaliﬁkovanej svetovej štúdie na tieto témy: od najvýznamnejších liberálov, nositeÖov Nobelovej ceny za ekonómiu, Krugmana a Stigliza až po Reicha, a hlavne Amartya Sena, teoretika etickej ekonómie. Umožnili sme dialóg medzi týmito americkými vedcami a váženými talianskymi ekonómami rôzneho presved²enia: Quadrio Curzio, Ferrara, Zamagni a Deaglio. Kniha sa inšpirovala presved²ením, ktoré sa líši od moralistickej interpretácie aktuálnej recesie (pripisovanej len nákladnosti technokratického usporiadania a absencii pravidiel). Korene krízy nie sú len ﬁnan²ného ²i hospodárskeho pôvodu. Jej korene treba hÖadaõ aj v kultúre a v spolo²nosti samotnej. Kniha vychádza z tejto myšlienky. Posadnutie individualizmom, ktoré vyplýva zo spolo²enských zmien a z oslabovania vzájomných spolo²enských vzõahov, má svoj pôvod v myšlienke, ktorá dlho pretrváva a kto-

Intervista Rozhovor

Si collega, questo nuovo saggio, al disdi un’economia sociale di mercato, un’ corso sull’Europa che hai svolto con economia che sappia conciliare eĜcienza Bocchi, nel tuo libro precedente? ed eguaglianza, che valorizzi i progeĴi di «Senza dubbio. A quell’idea di Europa lungo periodo, non assolutizzi la concorcome progeĴo molteplice si collega diretrenza ma coltivi le virtù cooperative netamente il considerare le varie dimensiolle aĴività produĴive e nei rapporti di lani della globalizzazione, i suoi rischi, le voro. Un’economia che si misuri non solo pressioni che esercita sulle imprese e sul sulla crescita del PIL ma sugli indicatonostro modo di vivere, ma anche le sue ri del benessere delle persone, dall’edupotenzialità per tuĴi i popoli della terra. cazione alla qualità dell’ambiente e delSiamo convinti che per cogliela vita: quegli indicatori che La crisi re queste potenzialità occorormai anche alcuni governi re governare e democratizza- dell’economia è stanno utilizzando. Esponiare la globalizzazione; e, permo, per questo, l’urgenza di legata all’inde- cambiare ciò, indichiamo l’urgenza di le politiche sociarendere le istituzioni interna- bolimento dei li, quelle italiane in primo luzionali, dal Fondo Monetario legami sociali ogo, per adeguarle alle nuoInternazionale al WTO e alla ve condizioni della vita umaBanca Europea, più democratiche e aperna. E, sempre per questo, pensiamo a un te alla voce di tuĴe le nazioni. Poi parliawelfare che riconosca a tuĴi i ciĴadini i mo del ruolo fondamentale che deve avediriĴi fondamentali, individuali e sociare l’Europa, un’Europa capace di indicali, che sostenga le persone nella realizzare, con l’esempio, modi di governo dell’ezione dei loro progeĴi di vita e nella cura conomia e della società più equilibrati e dei loro legami sociali, che rassicuri dalpiù giusti. TuĴo ciò è necessario per camle paure e dalle incertezze, che valorizbiare la qualità della crescita e per orienzi il lavoro in tuĴe le sue forme e apra tarne gli obieĴivi verso l’orizzonte dello le possibilità di futuro ai giovani. Da qusviluppo umano. Qui, infaĴi, sta il senso esto punto di vista, è importante credere

nell’educazione e nella scuola come basi essenziali dello sviluppo umano e del benessere comune». E per quanto concerne la crisi della civiltà democratica, che si riscontra da più parti? «La crisi dell’economia è streĴamente legata, non solo in Italia, alla crisi della democrazia e all’indebolimento dei legami sociali. Per questo il libro aěerma come il raěorzamento della democrazia politica debba partire dalla stessa società e possa avere successo solo se si ricostruiscono le relazioni sociali e di comunità. I nuovi rapporti fra società e istituzioni devono ispirarsi ai principi della sussidiarietà e della partecipazione sociale. Forme diěuse di partecipazione sociale ed economica possono dare stabilità nell’aĴuale contesto civile e politico e possono mobilitare le energie di tuĴi verso obieĴivi comuni. Questa partecipazione e questo sentire comune sono tanto più necessari oggi nel nostro paese, percorso da tensioni pericolose, che rischiano di dividerlo e che impediscono di esprimere le grandi risorse personali e colleĴive di cui è ricco».

rá je nepochybne škodlivá. Ide o chybnú innový fond, WTO a Európska banka, demokraterpretáciu slobody, ako možnosti pohybovaõ tické a otvorené všetkým národom sveta. Hosa mimo pravidiel, namiesto slobody v rámvoríme aj o kÖú²ovej úlohe, ktorú by mala maõ ci pravidiel. Takýto pohÖad ospravedlÜuje neEurópa. Európa by svojím príkladom mala nasúlad a rozkol medzi vládou a trhom, ²iže dezna²iõ spôsob kontroly vyváženého a spravodlenie medzi ekonómiou a sociálnym rozmerom livého hospodárstva a spolo²nosti. Toto všetko spolo²nosti. Takýto pohÖad je presadzovaný je nevyhnutné, ak chceme zmeniõ kvalitu rozmilitantným kapitalizmom, zanedbávajúc navoja a nasmerovaõ naše ciele smerom k rozopak myšlienku rozvoja Öudstva v duchu spovoju Öudstva. Práve v tomto je zmysel „socilupráce a solidárnej angažovanosti, ako sa doálnej trhovej ekonomiky“, ktorá skÔbi výkon²ítame aj v najnovšej spolo²enskej encyklike nosõ a rovnosõ. Taká ekonomika odmení dlCaritas in veritate od Benedikhodobé projekty, a namiesto konEkonomická kurencie podporí hodnoty, ako je ta XVI.“ Nadväzuje táto nová kniha spolupráca tak pri výrobných akkríza úzko na diskurz o Európe, o ktorom tivitách, ako aj v rámci pracovste písali s Maurom Bocchi v súvisí s oslabe- ných vzõahov. Ekonómia, ktorá predchádzajúcej práci? ním vzõahov v sa nehodnotí podÖa rastu HDP, ale podÖa ukazovateÖov blahoby„Bezpochyby. Na myšlienku Euspolo²nosti tu Öudí, ich vzdelania a kvality rópy ako spolo²ného projektu životného prostredia. Ponúkame alternatívu priamo nadväzuje zohÖadÜovanie rôznych sociálnym politikám, najmä v Taliansku, aby dosahov globalizácie, jej rizík, tlakov na podsme ich prispôsobili novým podmienkam Öudniky a na náš spôsob života. Na druhej straského života. A práve preto máme na mysli ne si treba uvedomiõ aj jej potenciál, ktorý sa welfare, ktorý bude rešpektovaõ základné prátýka všetkých národov sveta. Sme presved²eva všetkých ob²anov, ktorý podporí Öudí v rení, že aby sme mohli využiõ tento potenciál, je alizácii ich vlastných plánov a životných pronevyhnutné riadiõ a demokratizovaõ procesy jektov. Welfare, ktorý má na zreteli dôležitosõ globalizácie; a preto urgujeme, aby boli medzispolo²enských vzõahov, ktorý ponúkne istonárodné inštitúcie, ako sú Medzinárodný me-

tu namiesto strachu. Welfare, ktorý odmení prácu vo všetkých formách a otvorí možnosti mladej generácii. Z tohto pohÖadu je dôležité sústrediõ sa na výchovu a na školstvo, ako na základ Öudského rozvoja a blahobytu.“ Aký je váš pohÖad na krízu demokratickej spolo²nosti, s ktorou sa sú²asná spolo²nosõ stretáva? „Ekonomická kríza je úzko spätá s krízou demokracie a s oslabením spolo²enských vzõahov. V knihe zastávame názor, že posilnenie politickej demokracie musí vzísõ zo spolo²nosti samotnej a môže maõ úspech jedine ak sa vydá cestou rekonštrukcie spolo²enských vzõahov a komunít. Nové vzõahy medzi spolo²nosõou a inštitúciami by sa mali zakladaõ na princípoch podpory a ob²ianskej angažovanosti. Rôzne formy spolo²enskej a ekonomickej angažovanosti môžu iba posilniõ stabilitu v aktuálnom ob²iansko-politickom kontexte a mobilizovaõ energiu potrebnú na dosiahnutie spolo²ných cieÖov. Táto angažovanosõ a spolo²né cítenie sú dnes v našej krajine potrebné vzhÖadom na nebezpe²né napätie, ktoré hrozí ešte hlbším delením spolo²nosti a bráni rozvoju dôležitých Öudských zdrojov, ktoré Taliansko ponúka.“

Economia e mercato Ekonómia a trhy

L’INDUSTRIA RAGGIUNGE PIAN PIANO IL LIVELLO DEL PERIODO ANTECRISI PRIEMYSEL POSTUPNE DOBIEHA PREDKRÍZOVÚ ÚROVEU Jan Toth, capo economista UniCredit Bank Jan Toth, hlavný ekonóm UniCredit Bank

L’economia cresce trainata dall’eleĴronica di consumo e dall’export verso la Germania Hlavným õahúÜom slovenského priemyslu v krízovom období bola výroba spotrebnej elektroniky a export do Nemecka Lo sviluppo dei settori della produzione industriale (indice dic.2007=100) Trend odvetví priemyselnej výroby (index dec. 2007=100)

riemysel na Slovensku dosiahol svoje dno za²iatkom minulého roka, pri²om najvä²ší prepad zaznamenal automobilový sektor, ²o bolo spôsobené zefektívnením subdodávateÖov. Toto odvetvie bolo na druhej strane povzbudené tzv. „šrotovným“, ktoré zaviedlo viacero európskych krajín. Kým ostatné sektory ešte padali, automobilový priemysel sa už za²al odrážaõ od dna. Hutníctvo a strojárne tak produkovali najmenej po²as leta minulého roka a po postupnom oživení objednávok nášho najvä²šieho obchodného partnera za²ali postupne zvyšovaõ svoju produkciu. Hlavným õahúÜom slovenského priemyslu v krízovom období bola výroba spotrebnej

elektroniky a viacero rozbiehajúcich sa investícii tak zmiernilo prepad slovenského priemyslu. V roku 2010 si zatiaÖ priemysel udržiava stabilný rast, pri²om v marci pri porovnaní s februárom pridalo najmä slovenské hutníctvo, ktoré dobieha predkrízovú medzeru 11 %, a rovnako nadmieru sa darilo gumárenskému priemyslu zameranému na výrobu pneumatík , kde líder odvetvia v sú²asnosti hlási rozširovanie kapacít a nábor nových zamestnancov. Výroba pneumatík a stavebná výroba sa spolu nachádzajú stále 20 % pod predkrízovou úrovÜou, a to najmä pre padajúce stavebníctvo. Slovenská priemyselná výroba tak postupne dobieha predkrízovú

úroveÜ, pri²om v marci sa nachádzala približne 6 % pod “dobrými ²asmi”. Rozloženie produkcie medzi tri najpodstatnejšie odvetvia priemyslu je stále naklonené výrobe spotrebnej elektroniky, ktorá vyrába 17 % nad svoj predkrízový výkon. Automobilový priemysel a hutníctvo stále zaostávajú o 11 %. Priemysel by sa mal aj v druhom kvartáli naµalej držaõ v rastových ²íslach, ²o nazna²uje vývoj nových objednávok nášho najvä²šieho obchodného partnera, ako aj jeho významné indikátory, situácie v ekonomike IFO a ZEW. Riziká stagnácie môže priniesõ až jesenné obdobie.

Economia e mercato Ekonómia a trhy

’industria in Slovacchia ha raggiunto il calo massimo all’inizio dell’anno scorso, con un record in negativo per il seĴore automobilistico causato dall’oĴimizzazione dei subappaltatori. Questo seĴore d’altra parte è stato sostenuto dal cosiddeĴo “incentivo per la rottamazione” introdoĴo da più paesi europei. Mentre gli altri seĴori cadevano, l’industria automobilistica si rialzava dal fondo. La siderurgia e i produĴori di macchinari hanno prodoĴo pochissimo durante l’estate scorsa ma con il rilancio progressivo degli ordini della Germania, il maggior partner commerciale della Slovacchia, hanno cominciato ad aumentare progressivamente la propria produzione. A trainare l’industria slovacca nel

periodo di crisi era la produzione dell’eleĴronica di consumo che insieme ai diversi investimenti avviati hanno calmato la caduta dell’industria slovacca. Nel 2010 l’industria mantiene per ora un aumento stabile: rispeĴo a febbraio, il mese di marzo ha visto una ripresa della siderurgia slovacca che si appresta a raggiungere il livello del periodo pre-crisi (11%). AltreĴanto bene prospera anche líndustria della gomma orientata alla produzione dei pneumatici, dove il leader del seĴore oggi avvisa lállargamento delle capacità e lássunzione dei nuovi dipendenti. La produzione dei pneumatici e la produzione edilizia si trovano insieme sempre il 20% soĴo il livello del periodo antecirisi, sopraĴuĴo a causa del seĴore

INDUSTRIA (le ditte chiave) PRIEMYSEL (kľúčové firmy)

concentrazione dei citati koncentrácia spomenutých

interannuale (pubblicato su SUSR) medziročne (zverejnené ŠÚSR)

edilizio scendente. La produzione industriale slovacca raggiunge così pian piano il livello del periodo antecrisi, quando in marzo si trovava ancora circa il 6% al di soĴo dei “tempi d’oro“. Il seĴore guida di questa ripresa è sempre l’eleĴronica di consumo, con una produzione superiore del 17% rispeĴo al periodo antecrisi. Dall’altra parte líndustria automobilistica e la siderurgia restano sempre indietro dell’11%. Líndustria dovrebbe quindi registrare anche nel secondo trimestre percentuali di crescita positive. Lo fa intuire lo sviluppo dei nuovi ordini della Germania ma anche gli importanti indicatori della situazione nelléconomia IFO e ZEW. Al contrario l’autunno potrebbe portare il rischio di un ristagno.

sviluppo negli ultimi š mesi

ultimo sviluppo di febbraio

Confronto di livello antecrisi

trend v posledných mesiacoch

Február posledný vývoj (MoM, sez.o.)

Oproti predkrízovej úrovni (1H08)

Industria insieme (incl. energetica) Priemysel spolu (vrátane energetiky)

19,3%

+++

5,9%

-5%

Produzione industriale (senza energetica) Priemyselná výroba (bez energetiky)

20,8%

+++

4,5%

-6%

Macchine (VW, KIA, PSA) Autá (VW, KIA, PSA)

72%

43,2%

-1,4%

-11%

Siderurgia (US Steel, Slovalco, Podbrezová) Hutníctvo (US Steel, Slovalco, Podbrezová)

40%

24,9%

10,6%

-11%

Elettronica di consumo (Samsung, Sony, Panasonic) Spotrebná elektronika (Samsung, Sony, Panasonic)

88%

-10,5%

2,2%

17%

Alimentari (Kraft, Heineken, Nestle, Rajo, Palma, Topvar) Potraviny (Kraft, Heineken, Nestlé, Rajo, Palma, Topvar)

22%

9,3%

3,3%

-3%

Pneumat., produz. edilizia (Continental, Matador, Johns Manville, Holcim) Pneu, stav, výroba (Continental, Matador, Johns Manville, Holcim)

21%

14,1%

+++

10,6%

-20%

Carta, legno (Mondi SCP SCA, Kronospan, Metsa, Smurfit) Papier, drevo (Mondi SCP SCA, Kronospan, Metsa, Smurﬁt)

23%

5,3%

6,6%

-7%

Raffineria (Slovnaft) Raﬁnéria (Slovnaft)

98%

-7,9%

1,9%

-2%

Mobili, altro (Swedwood, ZOS) Nábytok, ostatné (Swedwood, ZOS)

13%

2,8%

1,5%

-7%

Fabbriche macchine (INA, Embraco, Danfoss) Strojárne (INA, Embraco, Danfoss)

30%

60,6%

4,6%

-1%

Apparecchi elettrici (Whirpool, BSH, Emerson) Elektrické zariadenia (Whirpool, BSH, Emerson)

29%

34,1%

7,9%

-7%

Chimica (Slovnaft Petro, Duslo, Novacke CHZ) Chémia (Slovnaft Petro, Duslo, Novácke CHZ)

67%

33,3%

9,1%

-20%

Abbigliamento e scarpe (Ecco, Rieker, Gabor, Rialto) Odevy a obuv (Ecco, Rieker, Gábor, Rialto)

18%

20,2%

1,8%

Farmacia (Zentiva, Biotika) Farmácia (Zentiva, Biotika)

77%

10,5%

+++

10,2%

-9%

Monopoli energetici (SPP, SE, acqua) Energetické monopoly (SPP, SE, voda)

81%

12,2%

+++

5,5%

Politica Politika

Le prossime elezioni parlamentari in Slovacchia oěrono l’opportunità di riﬂeĴere sulla prossima strategia economica del paese VoÖby na Slovensku ponúkajú jedine²nú príležitosõ zamyslieõ sa nad novou stratégiou slovenskej ekonomiky

L’incontro del 27 maggio con il partito SDKÚ Stretnutie 27. mája s politickou stranou SDKÚ

LE ASPETTATIVE DEL MONDO IMPRENDITORIALE PER IL NUOVO GOVERNO O+AKÁVANIA ZAHRANI+NÝCH PODNIKATEOOV OD NOVEJ VLÁDY di Roman Ševec

Politica Politika

rmai è un dato di faĴo che gli ultiavvicendati nelle sale del Crowne Plami due anni abbiano cambiato noza i leader e i rappresentanti economitevolmente gli scenari economici interci di SMER-SD, SDKÚ-DS, HZDS, KDH, nazionali in Europa e nel Mondo. I prinSMK, SAS e Most-HID. Nell’organizzacipali eventi economici, quali l’esplosiozione di tali incontri ChamCham ha ovne della bolla finanziaria mondiale e la viamente fornito solamente una prezioperdita dell’illusione di una lunga prosa occasione di scambio di opinioni, senspeĴiva di crescita, hanno infaĴi intenza con questo voler sostenerne nessun sificato la concorrenza globale portanpartito politico e nessuna politica in pardo nazioni come la Slovacticolare. Domina un Per la CCIS, si è traĴato sopchia ad intraprendere strategie che aumentino la competiraĴuĴo di un’occasione per generale tività del proprio sistema paecomprendere le aspeĴative se. In vista delle prossime ele- consenso sulla degli imprenditori, indivizioni parlamentari in Slovacnecessità di duando una chiave di leĴura chia, diventa quindi necessavada al di là delle opiniodiversificare che ria una più che mai aĴenta ni dei singoli partiti. riflessione sui programmi economici dei I più sembrano premere per il cambiapartiti in corsa. mento; l’abbaĴimento dei costi non è L’importanza del ruolo degli imprendipiù unica variabile di competitività. La tori stranieri, come aĴori condizionancrescita economica della Slovacchia ha ti dell’economia del paese, ha portato infaĴi aumentato il potere d’acquisChamCham, l’Associazione delle Cameto, rendendo insuĜcienti le politiche re di Commercio estere nella Repubbdi supporto alla sola produzione. Polilica Slovacca, ad organizzare una serie tici ed imprenditori sono d’accordo suldi incontri con leader ed esperti econola necessità di diversificare l’economia mici dei principali partiti politici in Slopuntando sull’innovazione, sulla ricerca vacchia . La Camera di Commercio Itae i sui servizi. lo – Slovacca, in qualità di membro delNuove politiche economiche esigono nul’Associazione, ha avuto il privilegio di ovi investimenti, sia da parte dell’UE che sostenere e partecipare l’iniziativa. da parte degli investitori esteri. Sovente Sono stati organizzati seĴe “breakfast gli ospiti si sono spesso sentiti chiedere: meeting” con altreĴanti partiti politici. “In caso di elezione al governo, quali misure adoĴerete per stimolare nuovi tipi Da metà aprile fino a fine maggio si sono

a priebehu posledných dvoch rokov sa výrazne zmenilo medzinárodné ekonomické prostredie. Po prasknutí globálnej ﬁnan²nej bubliny a následnej strate ilúzií o rýchlom a dlhodobo udržateÖnom raste prichádza obdobie pomalého a bolestného oživovania. Zintenzívnenie globálnej konkurencie núti krajiny, ako je Slovensko, aby prehodnotili stratégie a prħali opatrenia, ktoré zvyšujú konkurencieschopnosõ svojho ekonomického prostredia. Nadchádzajúce parlamentne voÖby na Slovensku tak ponúkajú jedine²nú príležitosõ pozorne sa zamyslieõ nad budúcim smerovaním slovenskej ekonomiky. Taliansko – Slovenská obchodná komora, preto, ako ²len Združenia zahrani²ných obchodných komôr na Slovensku, s veÖkou radosõou prħala možnosõ podieÖaõ sa na organizácii predvolebných stretnutí s lídrami a ekonomickými odborníkmi významných politických strán na Slovensku. Ranné stretnutia s politickými predstaviteÖmi krajiny sa za²ali v apríli, zahrani²ní podnika-

di investimenti?” e le risposte che hanno raccolto maggior consenso erano quelle sul miglioramento dell’ambiente imprenditoriale. Vediamone alcune: Stabilità. La stabilita macroeconomica e il conseguente bisogno di consolidamento delle finanze pubbliche sono la prima preoccupazione di un investitore estero. Per arginare ulteriormente gli eěeĴi di prossimi “casi Grecia”, le soluzioni proposte sono state un‘ulteriore privatizzazione delle imprese gestite dallo stato e i tagli alla spesa pubblica. Giustizia. L’applicabilità della legge e la necessità di accorciare la durata dei procedimenti giudiziari vengono visti come presupposti per un rapporto di fiducia tra stato e mercato. La garanzia di un giustizia funzionante favorisce una concorrenza reale e, di conseguenza, spazio per l’innovazione. Tasse. Gli imprenditori hanno apprezzato la riforma iniziata con la decisione di adoĴare un’unica aliquota fissa al 19%. Questo in passato ha notevolmente stimolato l’aĝusso di capitali esteri, ma oggi un secondo passo dovrebbe essere l’abbassamento della pressione fiscale e la semplificazione del sistema di riscossione. Flessibilità del lavoro. Sempre come conseguenza della crisi gli imprenditori vedono la necessità di aumentare la flessibilità del lavoro. Gli sbalzi del mercato

kou konkurencieschopnosti. Hospodársky rast telia sa stretli so zástupcami siedmich politickrajiny taktiež povedie k zvyšovaniu kúpnej kých strán (SMER-SD, SDKÚ-DS, HZDS, sily a otváraniu sa novým trhom. Masívna KDH, SMK, SAS a Most-HID). Organizápodpora výroby rozhodne nesta²í. Zdá sa, že ciou takýchto stretnutí mieni Združenie zamedzi politikmi a podnikateÖmi dominuje všehrani²ných obchodných komôr na Slovenobecná zhoda o potrebe diverziﬁkácie slovensku poskytovaõ iba cennú príležitosõ na výskej ekonomiky a orientácie sa na inovácie, výmenu názorov. Nevyjadrujeme podporu žiadskum a služby. nej politickej strane a žiadnej konkrétnej poliNová ekonomika si vyžaduje aj nový druh intike. V tomto ²lánku sa preto nechceme venovestícií. A to tak zo strany EÚ, vaõ názorom a riešeniam jednotako aj zahrani²ných investorov. livých strán, ale zameriavame sa Dominuje +o robiõ na podporu prílevu nona rady a o²akávania zahrani²ných investorov, ktoré vychádza- všeobecná zhoda vých druhov investícií? jú z ich dlhoro²ných skúseností z o potrebe diver- Nechýbajú návrhy zahrani²ných investorov zastúpených podobných procesov vo vyspelých ziﬁkácie obchodnými komorami a manazahrani²ných krajinách. žérmi spolo²ností, ktoré podniSignály, ktoré prichádzajú od zakajú na Slovensku. Všeobecné o²akávanie je hrani²ných podnikateÖov, nazna²ujú je potrebu zmeniõ hospodársku stratégiu Slovenska v nasmerované k zlepšovaniu podnikateÖského novom globálnom kontexte, pozna²enom kríprostredia a podnety zo strany zahrani²ných zou a perspektívou pomalšieho rastu. ZnižopodnikateÖov sa dajú zhrnúõ do niekoÖkých vanie nákladov už nie je jedinou podmienhlavných tém.

Politica Politika

Róbert Fico, attuale Primo Ministro della Repubblica Slovacca e presidente del partito SMER-SD Róbert Fico, Predseda vlády Slovenskej republiky a predseda strany SMER-SD

trasformano in rischio l’assunzione di personale con contraĴi troppo vincolanti, senza considerare la complicata burocrazia in vigore in Slovacchia intorno alla gestione dei dipendenti. I suggerimenti prendono ad esempio i sistemi adoĴati nei paesi del Nord Europa che agevolano e promuovono diversi tipi di impiego part time.

Corruzione. Diminuire il più possibile il livello di corruzione renderebbe più semplice ed equo l’accesso ai fondi strutturali. I ﬁnanziamenti UE rappresentano un’importante risorsa per promuovere la diversiﬁcazione dell’economia nel paese. Alcuni imprenditori parlano del bisogno di decentralizzazione e liberalizzazione del sistema di distribuzione dei

Dominantnou témou je potreba makroekonomickej stability a potreba konsolidácie verejných ﬁnancií. Konsolidácia verejných ﬁnancií je totiž, ako sa ukázalo v prípade Grécka, prvým predpokladom stability krajiny. Investori ako aj niektoré politické strany vidia priestor v µalšej privatizácii štátnych podnikov a v škrtoch na strane verejných výdavkov. VeÖký záujem o konkrétne riešenia majú zahrani²ný investori v oblasti vymožitelnosti práva, a s tým súvisiacou potrebou skrátiõ dÔžku súdnych konaní. Toto vnímajú ako prvú podmienku pre budovanie vzõahov medzi štátom a trhom založenom na dôvere. Záruka spravodlivého fungovania trhu podporuje, podÖa podnikateÖov, spravodlivú hospodársku súõaž a zvýšuje potenciál pre inováciu. V súvislosti so zvyšovaním konkurencieschopnosti krajiny vyjadrili investori jasnú požiadavku znižovania odvodového zaõaženia a zjednodušenia administratívnych procesov, ktoré sa týkajú vzõahov so zamestnancami. Podnikatelia navrhujú pokra²ovaõ v duchu reforiem, ktorými bola zavedená rovná daÜ vo výške 19%. Zavedenie rovnej dane v minulosti výrazne naštartovalo prílev zahrani²ného kapitálu na Slovensko. Druhým kro-

kom by malo byõ zjednodušenie systému odvodov a znižovanie odvodového zaõaženia. Dôsledky ekonomickej krízy nazna²ujú potrebu zvýšiõ flexibilitu pracovného trhu. Zamestnávatelia majú problémy zamestnaõ pracovníkov za príliš komplikovaných podmienok vzhÖadom na stále vysokú mieru rizika globálnych trhov. Výrazné oslabenie konkurencieschopnosti spôsobuje aj komplikovaná byrokracia vo vzõahu k zamestnancom. Podnikatelia tiež navrhujú zavedenie systému stimulov na podporu rôznych typov ²iasto²ných úväzkov, ktoré sú veÖmi populárne v krajinách severnej Európy. Zníženie korupcie má zásadný význam pre naštartovanie prosperujúcej ekonomiky budúcnosti. Na Slovensku je téma úzko prepojená s možnosõou prístupu k financiám EÚ. Spravodlivý prístup k EÚ fondom je podÖa podnikateÖov základ pre efektívnejšieho ²erpanie finan²ných prostriedkov EÚ, vo vä²šom objeme a rýchlejšie. Transparentný a demokratický systém bude tiež dôležitý pre diverzifikáciu hospodárstva krajiny. Niektorí podnikatelia hovoria o potrebe decentralizácie a liberalizácie prerozdeÖovania prostriedkov EÚ prostredníctvom vybudovania siete miest-

finanziamenti tramite l’introduzione di una rete di agenzie locali legate al territorio. Istruzione. Sulla strada della diversificazione dell’economia del paese c’è il miglioramento del livello di istruzione, un seĴore che, a deĴa di molti, ha subito un grande calo in Slovacchia negli ultimi anni. Lobbying. Infine viene richiesto il riconoscimento del ruolo non sostituibile dell’imprenditoria estera per la costruzione di un’economia forte e stabile nel paese. Un’imprenditoria ricca sviluppa e raěorza la classe media, pilone portante di un’economia sana. Questi incontri hanno evidenziato certamente il contrasto tra i bisogni degli imprenditori e la necessità dei politici di ottenere il più ampio consenso possibile tra l’opinione pubblica. Nonostante ciò, migliorando la comunicazione degli effeĴi di quelle misure che vanno incontro all’imprenditoria straniera e che portano ad un conseguente aumento degli investimenti esteri, si può oĴenere un ambiente più trasparente e fertile che, una volta passata la Crisi, faciliti un aumento veloce del tenore di vita e del benessere.

nych kancelárií úzko spätých s teritóriom. V súlade s potrebou diverziﬁkácie hospodárstva musí Slovensko vytváraõ príležitosti pre zlepšenia v oblasti vzdelania. Táto oblasõ slovenskej spolo²nosti prechádza v posledných rokoch hlbokou krízou. V neposlednom rade investori a podnikatelia žiadajú uznanie nenahraditeÖnosti úlohy podnikania v ekonomike a v spolo²nosti silnej a stabilnej krajiny. Zdravšie podnikateÖské prostredie ur²ite znamená viac disponibilného bohatstva a posilnenie strednej triedy ako základu každej zdravej ekonomiky. Nakoniec je potrebné dodaõ, že vyhovieõ potrebám podnikateÖov a zlepšiõ podnikateÖské prostredia je ²asto v rozpore s krátkodobými taktikami získavania konsenzu verejnej mienky. Je preto namieste sústrediõ sa na zlepšenie komunikácie ú²inkov opatrení, ktoré spÔÜajú potreby zamestnávateÖov a podnikateÖov. Konsenzus v oblasti ozdravovania ekonomického prostredia potrebujeme pre získavanie zahrani²ných investícií, a tie môžu vytvoriõ náskok v post krízovom období, ako aj rýchlejší rast životnej úrovne pre obyvateÖov Slovenska.

4-6ร #: " 5&$)/0-ยป(*& 13& ร *705/ยฒ 130453&%*&

-B ,04*5 B T ร VOB NPEFSOB TPDJFUร QFS B[JPOJ MB RVBMF FSPHB J TFSWJ[J OFM TFUUPSF EFMMB HFTUJPOF EFJ SJmVUJ JOEJTQFOTBCJMJ QFS DJUUBEJOP F PSHBOJ[[B[JPOJ QPOFOEP BM DFOUSP EFM QSPQSJP JOUFSFTTF MB UVUFMB EFMMB TBMVUF 3BTUJTMBWPWB ,Pร JDF EFMM VPNP F EFM TVP BNCJFOUF 5FM 'BY & NBJM LPTJU!LPTJU BT TL - PCJFUUJWP ร RVFMMP EJ DSFBSF M FRVJMJCSJP USB M BUUJWJUร EFMM VPNP F MB RVBMJUร EFMM BNCJFOUF DPO SFDVQFSP EJ NBUFSJB F EJ FOFSHJB EB SJmVUJ - BUUSJCVUP GPOEBNFOUBMF EFMMB OPTUSB TPDJFUร ร M FSPHB[JPOF EJ TFSWJ[J EJ BMUB RVBMJUร BJ DMJFOUJ DPODFSOFOUJ MB UVUFMB EFMM BNCJFOUF F EFMMB TBMVUF EFMM VPNP OFM DBNQP EFMMB HFTUJPOF EFJ SJmVUJ 6OB QBSUF JOUFHSBOUF EFMMB WJTJPOF EFMMB PSHBOJ[[B[JPOF ร MB GPSNB[JPOF F JM NBOUFOJNFOUP EFMM JNNBHJOF QPTJUJWB F EFMM JEFOUJUร EFMM PSHBOJ[[B[JPOF OFMM BNCJUP EFMM JOnVFO[B BNCJFOUBMF TVJ DJUUBEJOJ JO CBTF BMMF JOGPSNB[JPOJ PHHFUUJWF TVMMB TPDJFUร -B ,04*5 B T TWPMHFOEP MB QSPQSJB BUUJWJUร QSPWWFEF B NJHMJPSBSF DPOUJOVBNFOUF J QSPDFTTJ EJ USBUUBNFOUP EFJ SJmVUJ F QSFQBSB J QSPHSBNNJ EJ QSFWFO[JPOF EFMM JORVJOBNFOUP BNCJFOUBMF 4J JNQFHOB B SJTQFUUBSF J SFRVJTJUJ MFHBMJ OFM DBNQP EFMM BNCJFOUF B NPOJUPSBSF FE BQQMJDBSF J USFOE BUUVBMJ OFM TFUUPSF EFMMB HFTUJPOF EFJ SJmVUJ F EJ TBMWBHVBSEBSF BMUSF GSB[JPOJ EFMM BNCJFOUF -B TPDJFUร ร DFSUJmDBUB *40 *40

3BTUJTMBWPWB ,Pร JDF 4-07"$$)*" 5FM 'BY F NBJM LPTJU!LPTJU BT TL

(FTUJPOF SJmVUJ t "รถUUP EJ WBSJ UJQJ EJ DBTTPOJ TDBSSBCJMJ t 5SBTQPSUP SJmVUJ t 4FQBSB[JPOF SJmVUJ t 6MUFSJPSF TFQBSB[JPOF F USBUUBNFOUP SJmVUJ t 4NBMUJNFOUP UFSNJDP EFJ SJmVUJ OFMM *ODFOFSJUPSF EJ SJmVUJ t 4NBMUJNFOUP EFJ SJmVUJ OPO DPNCVTUJCJMJ JORVJOBUJ EB TPTUBO[F OPDJWF JO EJTDBSJDB EJ SJmVUJ NBUUPOJ DBMDFTUSV[[P NBDFSJF UFSSB HBOHB

t 5SBUUBNFOUP SJmVUJ QFSJDPMPTJ t $POTVMFO[B BNCJFOUBMF

.BOVUFO[JPOF JOWFSOBMF t 4QBSHJNFOUP NBUFSJBMJ F TQB[[BNFOUP TUSBEF F QBSDIFHHJ t "รถUUP DPOUFOJUPSJ DPO NBUFSJBMF EB TQBSHJNFOUP t 4HPNCFSP NBOVBMF EJ OFWF F HIJBDDJP

1VMJ[JB TUSBEBMF t 1VMJ[JB NFDDBOJDB EJ TUSBEF F EJ BSFF DPO TQB[[BUSJDJ JEPOFF QFS MB QVMJ[JB OFM TFUUPSF FEJMF

t *OOBรถBUSJDF t 1VMJ[JB NBOVBMF EJ NBSDJBQJFEJ F EJ MVPHIJ EJรถDJMNFOUF BDDFTTJCJMJ t 4WVPUBNFOUP DFTUJOJ TUSBEBMJ t *OOBรถBNFOUP BSFF WFSEJ t 'PSOJUVSB E BDRVB DPO BVUPCPUUF

-BWPSJ EJ BTGBMUBUVSB SJQBSB[JPOJ TUSBEF t 3JQBSB[JPOF CVDIF EJ "#4 DPNQSFTP UBHMJP EFNPMJ[JPOF F TNBMUJNFOUP EJ NBDFSJF EFNPMJUF JO EJTDBSJDB t 4USBUJ EJ CBTF QFS QBWJNFOUB[JPOF TUSBEF t "TGBMUP DPMBUP QFS QBWJNFOUB[JPOF NBSDJBQJFEJ t "TGBMUP DPMBUP QFS QBWJNFOUB[JPOF TUSBEF

.BOVUFO[JPOF TUSBEF F TFHOBMFUJDB TUSBEBMF t 4FHOBMFUJDB WFSUJDBMF FE PSJ[[POUBMF

"รถUUP CBHOJ DIJNJDJ t "รถUUP CBHOJ DIJNJDJ B MVOHP F CSFWF UFSNJOF t 1VMJ[JB F BHHJVOUB EJ QSPEPUUJ EJTJOGFUUBOUJ

4&37*;* & 5&$/0-0(*& 1&3 -|".#*&/5& XXX LPTJU TL

Panorama legislativo Legislatíva

SI RIAPRE LA STRADA PER I PROGETTI “VERDI” DI GESTIONE DEI RIFIUTI „ZELENÉ“ PROJEKTY V OBLASTI NAKLADANIA S ODPADMI DOSTALI OPÄm „ZELENÚ“ di Zuzana Šátková

l Programma Ambientale Operativo (OPŽP) è uno dei documenti fondamentali in Repubblica Slovacca per poter aĴingere a quella parte di bilancio comunitario 2007-2013 destinato dall’Unione Europea alle politiche ambientali. L’ OPŽP è ﬁnanziato congiuntamente dal Fondo europeo di sviluppo regionale e dal Fondo di coesione. L’ammontare totale del piano ﬁnanziario è di 1,8 miliardi di Euro, forniti dai fondi UE. Il Ministero dell’Ambiente della Repubblica

pera²ný program životné prostredie (OPŽP) predstavuje jeden zo základných dokumentov Slovenskej republiky pre ²erpanie pomoci z fondov Európskej únie pre sektor životného prostredia na roky 2007 – 2013, ktorý je ﬁnancovaný spolo²ne z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Kohézneho fondu. Finan²ný plán OPŽP predstavuje celkovú sumu 1.800.000.000 eur, ktorá má byõ poskytnutá zo zdrojov fondov EÚ. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky ako riadici orgán OPŽP doteraz schválilo 395 žiadostí v celkovej výške 823.321.358 eur. OPŽP podporuje projekty v nasledovných prioritných oblastiach: • integrovaná ochrana a racionálne využívanie vôd, • ochrana pred povodÜami,

• ochrana ovzdušia a minimalizácia nepriazti o nenávratný finan²ný príspevok na podnivých vplyvov zmeny klímy, poru investi²ných projektov dobudovania in• odpadové hospodárstvo, fraštruktúry odpadového hospodárstva, zni• ochrana a regenerácia prírodného prostrežovanie a eliminovanie negatívnych vplyvov dia a krajiny. environmentálnych záõaží a skládok odpadov Doteraz bol zaznamenaný najvä²ší záujem na zdravie Öudí a ekosystémy. Na túto výzvu žiadateÖov ²o do po²tu predložených žiadosbolo alokovaných celkovo 73.000.000 eur. tí o prioritnú os odpadové hospodárstvo. V Výzva je ur²ená pre prħímateÖov zo sektora sú²asnosti je opäõ možné predverejnej správy, ako aj pre súkkladaõ žiadosti o finan²nú pod- Na túto výzvu romný sektor. VeÖkosõ žiadateÖa nie je limitovaná, tzn. že o podporu pre projekty z tejto oblasti, pretože Ministerstvo životné- bolo alokovaných poru sa môžu uchádzaõ malé ho prostredia Slovenskej republi- celkovo 73 mili- a stredné podniky, ako aj veÖké podniky. Oprávnené projekky vyhlásilo dÜa 1. februára 2010 ónov eur ty musia predstavovaõ po²iato²výzvu na podporu aktivít v oblasné investície na založenie novéti separovaného zberu a zhodnoho alebo rozšírenie existujúceho podniku, dicovania odpadov. Výzva je stále otvorená, ²iže verzifikáciu výroby na nové výrobky alebo zápotenciálni žiadatelia môžu podávaõ žiados-

Panorama legislativo Legislatíva

Slovacca, come organo che amministra l’OPŽP, ha già approvato 395 domande di finanziamento per un totale di € 823.321.358. Il Programma sostiene progeĴi nei seguenti seĴori prioritari: • sistema integrato di protezione e utilizzo razionale delle acque; • protezione contro alluvioni ed allagamenti, • protezione della qualità dell’aria e minimizzazione degli eěeĴi negativi dei cambiamenti climatici, • gestione dei rifiuti, e • tutela e riqualificazione dell’ambiente naturale e del paesaggio. Finora il maggior interesse da parte dei richiedenti si è registrato per l’asse prioritario della gestione dei rifiuti. Ora è di nuovo possibile presentare le domande di finanziamento per i progeĴi in questo seĴore. Il Ministero dell’Ambiente della Repubblica Slovacca ha infaĴi aperto il 1° Febbraio 2010 una “call” per i progeĴi di raccolta diěerenziata e recupero rifiuti e il bando è tuĴora aperto. I potenziali richiedenti possono così presentare la domanda per un contributo finanziario a fondo perduto per progeĴi di completamento delle infrastruĴure per la gestione dei rifiuti, per la riduzione ed eliminazione degli eěeĴi negativi dei danni ambientali e delle discariche sulla salute umana e sugli ecosistemi. A questa “call” sono stati assegnati un totale di 73 milioni di Euro. I beneficiari del bando sono sia le amministrazioni pubbliche che i privati, per i quali non vi sono limiti di dimensione

missibile non deve superare il limite dell’azienda. Vuol dire che possono parmassimo stabilito per legge, e cioè il 40% tecipare sia le piccole e medie imprese per i progeĴi realizzati nelle regioni delche quelle grandi. Sono ammessi prola Slovacchia occidentale e il 50% per i geĴi di espansione delle aĴività nuoprogeĴi realizzati in quelle centrali e ve o esistenti, di diversificazione della orientali. Per le medie imprese l’intenproduzione aĴraverso nuovi prodoĴi o sità dell’aiuto può aumentare del 10%, di cambiamento fondamentale del promentre per le piccole addiriĴura del 20%. cesso di produzione. Non sono invece da Il contributo finanziario a fondo perduconsiderarsi ammissibili gli investimenti to viene realizzato in forma di rimborso periodici di sostituzione dei macchinari e ricambio tecnologico (ad esempio l’agsulla base dei documenti della contabigiornamento). lità presentati indicando l’importo eěetLa natura dei progeĴi deve essere quintivo delle spese ammissibili. L’importo di coerente con le aĴività ammissibili minimo per il presente bando non è fisso. indicate nel bando. Nello specifico, per La preparazione dei progeĴi per il comi progeĴi di raccolta diěerenziata sono pletamento del contributo finanziario ammessi i progeĴi finalizzati all’introa fondo perduto è impegnativa dal duzione di nuovi sistemi di raccolta dei punto di vista del tempo e dell’ammirifiuti urbani o a migliorare l’eĜcacia di nistrazione. Le aree critiche sono indiquelli aĴuali, come ad esemviduabili in particolare nella A questa pio la costruzione di centri al risoluzione delle relazioni servizio dei ciĴadini per la call sono stati commerciali di proprietà, nel raccolta e il trasferimento dei completamento del procesassegnati 73 so di valutazione di impaĴo rifiuti. Per quanto riguarda i progeĴi di recupero dei rifiuambientale (EIA) prima della milioni di ti le aĴività ammissibili sono presentazione della domanda, Euro suddivise in quaĴro aree. Il nel procurement e nell’oĴeprogeĴo deve essere incentrato (i) sulla nimento del permesso di costruzione. I lavorazione dei componenti separati già lavori del progeĴo, con l’eccezione degli studi preliminari, non possono iniziare prima del recupero o smaltiti in modo prima dell’approvazione del contributo ecologicamente correĴo, (ii) sul recupefinanziario a fondo perduto, pena l’amro dei rifiuti come tale, (iii) sull’aumento missibilità a richiedere il finanziamento. del tasso di riciclaggio sostenuto dall’inNonostante la complessità del progeĴo, troduzione di nuove tecnologie, (iv) sul l’ammissione al contributo finanziario recupero finalizzato alla produzione di a fondo perduto rappresenta un imporenergia dai rifiuti. tante incentivo per investire nella realizL’ammontare del finanziamento espreszazione di progeĴi di gestione dei rifiuti. so in percentuale sull’investimento am-

sadnú zmenu výrobného procesu existujúceho podniku. Pravidelné obnovovacie investície súvisiace s výmenou strojov, prístrojov a technológií (napr. v rámci modernizácie) nie sú považované za oprávnené výdavky. Charakter projektov musí byõ v súlade s oprávnenými aktivitami špeciﬁkovanými vo výzve. Pre projekty v oblasti separovaného zberu odpadov sú to predovšetkým projekty zamerané na zavádzanie nových alebo zefektívÜovanie existujúcich systémov separovného zberu komunálnych odpadov, ako je napr. budovanie zberných miest a dovorov na odovzdávanie odpadov ob²anmi. Pri projektoch zhodnocovania odpadov sú oprávnené aktivity rozdelené do štyroch základných oblastí. Projekt teda musí byõ zameraný na úpravu vyseparovných zložiek odpadov pred ich

zhodnotením alebo environmentálne vhodným zneškodnením, samotné zhodnocovanie odpadov, na zvýšenie miery recyklácie podporou zavádzania nových technológií alebo na energetické zhodnocovanie odpadov. Intenzita pomoci vyjadrená ako percento oprávnených investi²ných výdavkov nesmie presiahnuõ maximálnu intenzitu pomoci, ktorá je pri projektoch realizovaných v regióne západného Slovenska 40% a stredného a východného Slovenska 50%. V prípade stredných podnikov sa intenzita zvyšuje o 10% a malých podnikov dokonca o 20%. Nenávratný ﬁnan²ný príspevok sa poskytuje formou refundácie, na základe predložených uhradných ú²tovných dokladov, preukazujúcich skuto²nú výšku oprávnených výdavkov. Minimálna výška pomoci pre túto výzvu nie je

stanovená. Príprava projektu pre úspešné získanie nenávratného finan²ného príspevku je náro²ná z ²asového aj administratívneho hÖadiska. Medzi kritické oblasti patrí najmä vysporiadanie majetkovo-právnych vzõahov, ukon²enie procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) pred podaním žiadosti, verejné obstarávanie a získanie stavebného povolenia. Práce na projekte s výnimkou predbežných štúdií nesmú za²aõ pred schválením nenávratného finan²ného príspevku, inak projekt nebude oprávnený na poskytnutie pomoci. Napriek náro²nosti prípravy projektu je získanie pomoci vo forme nenávratného finan²ného príspevku významným stimulom pri realizovaní investi²ných zámerov v oblasti odpadového hospodárstva.

Info CCIS Info TSOK

La cena sociale di Košice Ve²era ²lenov TSOK v Košiciach

La sera del 27 aprile si è tenuta, a Košice, la cena sociale della CCIS. Presso il ristorante “Riondo” si sono dati appuntamento gli imprenditori della Slovacchia dell’ Est. Ha presenziato all’ incontro S.E. Ambasciatore d’ Italia Brunella Borzi Cornacchia ed il direĴore dell’ I.C.E. doĴ. Paolo QuaĴrocchi, oltre ad alcuni consiglieri della CCIS. Il giorno successivo, S.E. Brunella Borzi Cornacchia ed il doĴ. QuaĴrocchi, accompagnati dal consigliere Giorgio Pizzamiglio, hanno visitato alcune significative realtà industriali allocate all’ estremo Est della Slovacchia. Ad Humenné presso la Oldrati Slovensko s.r.o., che fa capo al gruppo Oldrati Guarnizioni s.p.a. di Villongo (Bergamo). Alessandro Calegari, plant manager ha presentato l’azienda che conta circa 400 dipendenti, produce manufaĴi in gomma, filtri e componenti in plastica destinati al seĴore automotive ed eleĴrodomestico. Sempre ad Humenné i visitatori sono stati ricevuti dalla Direzione della VSK sro (gruppo Vignoni): azienda del settore calzaturiero che occupa circa 800 dipendenti. A seguito di una nuova acquisizione immobiliare, VSK sro sta progressivamente trasferendo gli impianti ad Hencovce (circa 15 km di distanza) presso una recente realtà produĴiva che conta già 350 maestranze. La terza visita ha avuto luogo presso la M.I.S. sro di Vranov nad TopÖou ove, accompagnati dal proprietario Massimo Zerbi, è stato possibile visionare l’intero ciclo produĴivo di maglieria destinata alle più importanti firme italiane di moda. La M.I.S. occupa al momento circa 370 dipendenti. A conclusione dell’ intensa giornata, i visitatori si sono trasferiti a Žup²any, nella provincia di Prešov, ove ha sede la LC Manager sro. L’ amministratore Luigi Cossar ha accompagnato la delegazione durante la visita ai reparti in cui vengono prodoĴe le varie tipologie di materassi. La LC Manager è un’impresa di circa 70 dipendenti ed una delle pochissime realtà industriali italiane che non fanno capo ad aĴività precedentemente esistenti in Italia internazionalizzatesi successivamente in territorio slovacco. A conclusione della visita S.E. l’ Ambasciatore ha espresso il desiderio di ripetere periodicamente questi incontri, “al fine di conoscere più a fondo le realtà industriali produĴive, di matrice italiana, in questa parte della Slovacchia così distante dalla capitale.”

Ve²er 27. apríla sa v Košiciach konala ve²era ²lenov TSOK. V reštaurácii „Riondo“ sa stretlo vyše 40 nielen talianskych podnikateÖov, ktorí podnikajú na východe Slovenska. Ve²ere sa tiež zú²astnila talianska veÖvyslankyÜa J.E. Brunella Borzi Cornacchia, riaditeÖ Talianskeho inštitútu pre zahrani²ný obchod, Dott. Paolo Quattrocchi a niekoÖkí ²lenovia Predsedníckej rady TSOK. Nasledujúci deÜ navštívila J.E. Brunella Borzi Cornacchia spolo²ne s Dott. Quattrocchi niektoré z najvýznamnejších priemyselných podnikov v regióne za sprievodu ²lena Predsedníckej rady Giorgio Pizzamiglio. V Humennom delegácia navštívila podnik Oldrati Slovensko s.r.o., ktorý je dcérou spolo²nosti Oldrati Guarnizioni s.p.a. z mesta Villongo pri Bergame. Alessandro Calegari, manažér podniku, predstavil fabriku, ktorá zamestnáva okolo 400 Öudí a produkuje výrobky z gumy, filtre a plastové komponenty pre automobilový a elektrotechnický priemysel. Tiež v Humennom delegáciu prijali v spolo²nosti VSK s.r.o. (²len skupiny Vignoni). Podnik aktívny v oblasti obuvníckeho priemyslu, ktorý zamestnáva 800 pracovníkov. Spolo²nosõ nedávno kúpila nové priestory v 15 km vzdialených Hencovciach, kde zamestnáva 350 pracovných síl. Tretia návšteva sa konala vo Vranove nad TopÖou v spolo²nosti M.I.S. s.r.o. za doprovodu majiteÖa spolo²nosti Massima Zerbi. Fabrika vyrába pletený tovar pre najvýznamnejšie talianske módne zna²ky a v sú²asnosti zamestnáva 370 pracovníkov. Na záver sa delegácia presunula do Žup²ian v okrese Prešov, kde navštívila LC Manager s.r.o.. MajiteÖ spolo²nosti Luigi Cossar osobne previedol hostí závodom, kde vyrábajú matrace rôznej kvality. Tento podnik je výnimo²ný príklad talianskeho podnikania, ktoré sa zrodilo z nuly priamo na Slovensku bez materskej spolo²nosti v Taliansku. Momentálne zamestnáva 70 Öudí. VeÖvyslankyÜa na záver vy²erpávajúceho dÜa vyjadrila uspokojenie a prianie zú²astÜovaõ sa podobných delegácií ²astejšie,: „Aby som sa bližšie zoznámila s talianskou priemyselnou realitou v tejto od Bratislavy veÖmi vzdialenej ²asti Slovenska.“

Info CCIS Info TSOK

Alla Cena Sociale di Bratislava si parla di tasse Slovenské dane po taliansky

La cena sociale della Camera di Commercio Italo-Slovacca dell 4 maggio a Bratislava è stata aperta da un seminario per presentare il Pocket Tax Book di PricewaterhouseCoopers nella sua edizione in lingua italiana, fruĴo di una collaborazione tra PwC Slovakia e la CCIS. Ignacio Jaquotot, Presidente della CCIS, e di Todd Bradshaw, Country Manager Partner di di PwC Slovakia, hanno aperto il breve seminario, passando poi la parola a Renato Pellegrini, Tax Services Manager, che ha soĴolineato l’importanza dell’argomento, perché “oggi viviamo un momento di miglioramento della performance economica mondiale, dunque, come in tuĴi gli scenari di crescita e profiĴabilità, le imposte sono al centro dell’aĴenzione delle aziende”. “L’anno scorso, - ha proseguito Pellegrini - l’Italia ha soěerto una contrazione nella sua economia del 5% in rapporto al 2008. Uno studio dell’Istituto Italiano per il Commercio Estero mostra che le aziende italiane che avevano investimenti all’estero hanno potuto resistere più fortemente al periodo di crisi”. Il Pocket Tax Book è uno strumento indispensabile per la gestione e pianificazione fiscale degli investimenti delle imprese in Slovacchia. Tra le altre al suo interno trova spaio una sezione riguardante gli incentivi finanziati dai fondi Europei e quelli dalle risorse del budget slovacco: aiuti statali disponibili “sia per i grandi progeĴi delle grandi aziende che per i piccoli sviluppati dalle piccole e medie imprese, che sono la spina dorsale dell’economia europea.” Conclusa la presentazione, poco prima di spostarsi ai tavoli per la cena, il Presidente della CCIS ha passato la parola a Vito Bolvoli per presentare l’avvio dei lavori per la costituzione della Fondazione Italia-Slovacchia, fortemente voluta anche dall’Ambasciata Italiana a Bratislava, come soĴolineato dalle parole di S.E. Brunella Borzi.

Vo februári sme otvorili ve²eru ²lenov Taliansko – Slovenskej obchodnej komory seminárom o ekonomickej situácii na Slovensku. Ve²era, ktorá sa uskuto²nila 4. mája v Bratislave, bola venovaná téme daní. Hostia mali možnosõ zoznámiõ sa so zaujímavým spolo²ným projektom TSOK a spolo²nosti Pricewaterhouse Coopers, vreckovým vydaním sprievodcu daÜovým systémom Slovenskej republiky, Pocket Tax Book, prvýkrát v talianskom jazyku. Pocket Tax Book je veÖmi praktický sprievodca slovenským daÜovým systémom, ktorý našim ²lenom výrazne uÖah²í plánovanie a správu daÜových povinností. Ignacio Jaquoto, prezident TSOK, a Todd Bradshaw, Country Manager Partner PwC Slovakia, otvorili prezentáciu, aby následne odovzdali slovo Renatovi Pellegrinimu, Tax Services Manager. Ten vyzdvihol dôležitosõ podobnej pomôcky v ²asoch, keµ, ako ukazujú štatistiky, spolo²nosti, ktoré sa dali na cestu internacionalizácie, dokázali lepšie odolaõ vplyvom globálnej hospodárskej krízy. Vyplýva to zo štúdie Talianskeho inštitútu pre zahrani²ný obchod, ICE. VeÖká pozornosõ, okrem daní, bola venovaná aj systému štátnej pomoci z európskych fondov na Slovensku. Pomoc je vy²lenená tak pre veÖké ako aj pre investície a projekty malých a stredných podnikov, ktoré sú jedným z pilierov európskej ekonomiky. Na záver prezentácie Ignacio Jaquotot odovzdal slovo ²lenovi TSOK, Vitovi Bovoli, ktorý prítomným predstavil projekt Nadácie Taliansko – Slovensko, podporovaný aj VeÖvyslanectvom Talianskej republiky.

Pianeta CCIS Planéta TSOK

Marcopolo Investments, s.r.o. Immobiliare Obchod s nehnute¾nosÝami

Donati trasporti, srl Trasporti su strada Cestná preprava

Immergas, s.r.o. Produzione e distribuzione delle caldaie Vykurovacia technika

address: Michalská 7 81101 Bratislava phone: +39 0544 407238 email: refenati@lineupsas.com

address: via Canala 97 48123 Ravenna phone: +39 0544 481112 email: damiano@donatistraporti.com web-site: www.donatistraporti.com

address: Istebnícka 74 911 05 Trenčín phone: +421 32 2850100 email: immergas@immergas.sk web-site: www.immergas.sk

Arianna, s. r. o. Immobiliare Obchod s nehnute¾nosÝami

NIKO, spol. s r.o. TREBIŠOV Falegname Spracovanie dreva

Pietro Pagano Persona fisica - Chef Fyzická osoba - Chef

address: Michalská 7 81101 Bratislava phone: +39 340 2474363 email: damiano@donatitrasporti.com web-site: www.donatitrasporti.com

address: Hlavná 181 076 17 Nižný Žipov mail: nikosro@centrum.sk

address: Dunajská 15, Fercakovce, 05201 Spišská Nová Ves phone: +421 918 898 586 email: pietropagano@hotmail.fr

Line Up, S.A.S. Immobiliare Obchod s nehnute¾nosÝami address: Viale della Lirica 35 48124 Ravenna phone.: +39 0544 407238 email: refenati@lineupsas.com

Pianeta CCIS Planéta TSOK

INTERNATIONAL DESK – INVESTIMENTO SENZA CONFINI INTERNATIONAL DESK – INVESTOVANIE BEZ HRANÍC

Ínternational Desk offre un supporto ai clienti internazionali di UniCredit Group che allargano la propria attività imprenditoriale in tutti i Paesi in cui il gruppo é presente. Il team dellÍnternational Desk rappresenta un punto di contatto per i clienti a capitale estero, dedicato in particolar modo alle società di origine italiana in cerca di un forte partner commerciale. Grazie al suddetto team di specialisti, i clienti dellÍnternational Desk in UniCredit Bank Slovakia ottengono, così, senza alcuna barriera linguistica, tutta l‘assistenza necessaria per lo sviluppo del proprio investimento a prescindere dal fatto che abbiano sede in Slovacchia o in un altro paese europeo.

Fabio Bini gestirà da luglio 2010 l’International Desk di Unicredit Bank Slovakia Fabio Bini, od júla vedúci oddelenia International Desk Unicredit Bank Slovakia

Giancarlo Fornasier, responsabile uscente dell’International Desk Giancarlo Fornasier, odchádzajúci vedúci oddelenia International Desk Unicredit Bank Slovakia

tvar International Desk umožÜuje zahrani²ným klientom UniCredit Bank rozšíriõ svoju podnikateÖskú ²innosõ do všetkých krajín, kde skupina UniCredit pôsobí. Tím Öudí z International Desk plní úlohu kontaktného miesta pre klientov so zahrani²ným zázemím, špeciálne pre spolo²nosti s talianskym pôvodom, ktorí hÖadajú silného ﬁnan²ného partnera. Vµaka tímu profesionálov tak klienti International Desku v UniCredit Bank bez akejkoÖvek jazykovej bariéry získavajú všetky potrebné informácie pre rozvoj svojho podnikania bez ohÖadu na to, ²i sídlia na Slovensku, alebo v inej európskej krajine. Na Slovensku viedol toto oddelenie Gian Carlo Fornasier, ktorý po úspešnej dlho-

ro²nej spolupráci odchádza na zaslúžený dôchodok. Štafetu od júla 2010 preberá Fabio Bini, ktorý má v tejto oblasti bohaté skúsenosti. +o preÜho nová výzva znamená, prezradil v nasledujúcom rozhovore. Pán Bini, pre²o ste sa rozhodli akceptovaõ výzvu pracovaõ pre International Desk práve na Slovensku? Jedným z hlavných dôvodov bol najmä pocit akejsi osobnej výzvy – akceptovaõ zodpovednosõ za vedenie oddelenia, ktorého aktivity sú dôkazom vysokej profesionality Öudí, ktorí v tomto tíme už ur²itý ²as pôsobia a disponujú bohatými skúsenosõami v danej oblasti. Mojím cieÖom je nielen prevzaõ zodpovednosõ za vedenie tohto tímu, ale aj prípadne inovovaõ zaužívané

Pianeta CCIS Planéta TSOK

In Slovacchia questo ufficio è stato gestito dal Dottor Giancarlo Fornasier che, dopo una lunga collaborazione di successo, si ritirerá in meritata pensione. A partire da luglio 2010 la staffetta passerá a Fabio Bini, che vanta una ricca esperienza nel settore. Che cosa significa per lui la nuova sfida? Lo potete scoprire nella seguente intervista. Signor Bini, perchè ha deciso di accettare la sfida di lavorare per l´International Desk proprio in Slovacchia? Uno dei motivi era la sfida personale, cioè accettare la responsabilità della gestione di un ufficio le cui attività sono una testimonianza dell‘alta capacità professionale dimostrata dalle persone che vi lavorano da tempo e che hanno l´esperienza necessaria a soddisfare la clientela piu‘ esigente. Tra gli obiettivi abbiamo anche quello di innovarne i processi e di trovare sempre soluzioni specifiche ai singoli bisogni delle nostre aziende. Qual é stata per Lei la motivazione per cui ha scelto proprio la Slovacchia come Paese obiettivo delle Sue

attività professionali? Il Gruppo UniCredit ha obiettivi ambiziosi in Slovacchia e non dubito che saranno raggiunti, grazie al forte spirito di squadra del Management e di tutta la rete. Far parte di questo Team, con obiettivi sfidanti, in un Paese „business friendly“, rappresenta la motivazione principale per cui ho accettato l‘incarico. Dove ha lavorato in precedenza? Dopo diverse esperienze, sempre nel settore internazionale, 10 anni fa ho iniziato a lavorare nell‘ambito CEE, proprio in occasione del nostro primo investimento in Polonia. Quale è il compito dell´International Desk in UniCredit Bank Slovakia? Quale servizio prestate ai vostri clienti? Quando un cliente estende la sua attività imprenditoriale all’estero, tende a rivolgersi alla stessa banca del Paese d´origine. Di conseguenza, si aspetta lo stesso approccio e gli stessi servizi. Il nostro compito è di ricreare il medesimo ambiente al quale sono già abituati. Questa atmosfera gliela possiamo portare grazie alla nostra strut-

tura internazionale, a prodotti specifici e servizi dedicati, presenti in ogni banca del Gruppo Intende in qualche modo cambiare la strategia attuale dei servizi dell´International Desk anche in considerazione della crisi finanziaria internazionale? Non direi che cambieremo la nostra strategia attuale nell´ambito della prestazione di servizi. I cambiamenti arrivano dalle richieste dei clienti, influenzate dallo sviluppo attuale del mercato. Credo che uno dei nostri punti di forza sia proprio la flessibilita‘ e il rapido adattamento al nuovo scenario in cui ci muoviamo, che e‘ esattamente quello che affrontano i nostri imprenditori. La banca diventa in questa situazione un partner importante in sede di valutazione dei progetti imprenditoriali e offre un supporto per la soluzione delle problematiche finanziarie e, al contempo, cerca di trovare adeguate soluzioni atte a riproporre favorevoli condizioni per lo sviluppo dell’attività imprenditoriale.

procesy s cieÖom nájsõ pre klientov jednoduché a individuálne riešenia ich potrieb. +o Vás najviac motivovalo k tomu, že ste si vybrali práve Slovensko ako cieÖovú krajinu Vášho µalšieho profesio-

nálneho pôsobenia? Skupina UniCredit nastavila pre Slovensko ambiciózne ciele a nepochybujem o tom, že vµaka silnému tímovému duchu manažmentu banky a celej pobo²kovej siete UniCredit Bank ich spolo²ne aj naplníme. Byõ sú²asõou takéhoto ambiciózneho tímu, a navyše v krajine typu „business friendly“, to je pre mÜa hlavná motivácia, pre ktorú som sa rozhodol túto funkciu prħaõ. Kde ste predtým pôsobili? Vä²šina mojich bankových skúseností pochádza z oblasti medzinárodného ﬁremného bankovníctva sústredeného na krajiny strednej a východnej Európy, kde som pred viac ako 10 rokmi za²al v tejto oblasti pôsobiõ práve v PoÖsku. Aká je úloha oddelenia International Desku v UniCredit Bank. Aký servis poskytujete svojim klientom? Keµ klient expanduje svoje podnikanie do zahrani²ia, zvy²ajne sa snaží nájsõ rovnakú banku, ako má v krajine svojho pôsobenia. O²akáva rovnaký servis, prístup a služby. Naším cieÖom je klientom poskytovaõ také podmienky, na ktoré sú už zvyk-

nutí. Tento pocit pohodlia domova im môžeme priniesõ len vµaka našej medzinárodnej štruktúre a špecifickým bankovým produktom, ktoré sú sú²asõou ponuky každej banky v rámci UniCredit Group. Plánujete nejakým spôsobom vzhÖadom na dopad finan²nej krízy zmeniõ aktuálnu stratégiu služieb International Desku? Nedefinoval by som to doslovne tak, že zmeníme našu sú²asnú stratégiu v oblasti poskytovaných služieb. Predpokladám skôr, že k zmenám príde automaticky na základe požiadaviek klientov, ktoré sú ovplyvÜované aktuálnym vývojom na trhu. Myslím, že jednou z našich silných stránok je práve flexibilita a schopnosõ rýchlo reagovaõ na požiadavky trhu. Banka sa stáva v takejto situácii dôležitým partnerom pri ohodnotení pravdepodobnosti realizácie podnikateÖských zámerov. Podáva pomocnú ruku pri riešení bežných finan²ných záležitostí, a na druhej strane sa snaží nájsõ vhodné riešenia, ktoré vytvárajú priaznivé podmienky pre rozvoj podnikania.

Pianeta CCIS Planéta TSOK

HLG STAV PORTA IN SLOVACCHIA L’EFFICIENZA ITALIANA HLG STAV PRINÁŠA TALIANSKU EFEKTIVITU NA SLOVENSKO

kupina HLG STAV s.r.o. sa zrodila zo skúseností dvoch talianskych stavebných spolo²ností, ktoré majú dlhú tradíciu a dôležité kompetencie, z ²oho pramení sila skupiny. BoĴoli Costruzioni srl so sídlom v Mantove a stavebná spolo²nosõ Rota Enrico srl so sídlom v Bergame podnikajú v oblasti stavebníctva už viac ako 100 rokov. VôÖa rozšíriõ pôsobenie svojej ²innosti a expandovaõ s bohatými skúsenosõami do zahrani²ia viedla v roku 2007 k vytvoreniu HLG STAV s.r.o. so sídlom v Bratislave na Slovensku. Stavebná ﬁrma vykonáva práce ako dodáva-

LG STAV s.r.o. nasce dall’esperienza e professionalità di due imprese di costruzioni italiane fortemente radicate nel territorio che fanno della tradizione e della competenza il proprio punto di forza. BoĴoli Costruzioni srl, con sede a Mantova, ed Impresa Edile Rota Enrico srl, con sede a Bergamo, svolgono la propria aĴività da oltre 100 anni. La volontà di estendere la propria aĴività all’estero e di condividere la propria competenza ha portato alla costituzione nel 2007 di HLG STAV s.r.o. con sede a Bratislava in Slovacchia. Impresa di costruzioni, in qualità di General Contractor, esegue lavori conto terzi nei seĴori civile (residenziale, direzionale e commerciale), industriale e delle infrastruĴure. Tecnici ed operai specializzati supportano l’intero processo costruĴivo, dalla pianificazione delle fasi esecutive al coordinamento e al controllo delle attività di cantiere, fino al collaudo e alla gestione dell’opera finita, garantendo un continuo e costante servizio di assistenza “post-vendita”.

Nell’anno 2009 l’impresa ha realizzato due importanti lavori industriali. Il primo per conto di Slovenske Elektrarne a.s., gruppo ENEL, ha riguardato il rifacimento della copertura dell’edificio turbine presso la centrale eleĴrica di Vojany. Per GI-FA srl, azienda produttrice di calze, è stato invece eseguito il 1° loĴo di ristruĴurazione di un capannone industriale ad Hencovce, Vranov nad Toplou. I lavori hanno riguardato principalmente l’esecuzione di pavimenti in calcestruzzo, nuovi locali spogliatoi e mensa, controsoĜĴi e pareti perimetrali coibentate. AĴualmente è in fase di costruzione, per conto della società immobiliare Weberova sro, un nuovo edificio nel centro storico della ciĴà di Presov, in via Weberova (vedi rendering). Nell’edificio sono previsti negozi al piano terra, uffici al primo e secondo piano e appartamenti con terrazza all’ultimo piano. Per ulteriori informazioni potete consultare il sito internet www.hlgstav.sk o telefonare al +421 907 396322.

teÖ pre verejný sektor (obytné, kancelárske a obchodné priestory), priemyselný sektor a oblasõ infraštruktúry. Kvaliﬁkovaní zamestnanci poskytujú odbornú asistenciu po²as celého procesu výstavby. Od plánovania cez koordináciu a kontrolu prác na mieste, až po kolaudáciu a riadenie hotového diela ²i zabezpe²enie stálej údržby a služby „post - predaja“. V roku 2009 spolo²nosõ vykonala dva významné priemyselné projekty. Prvý v mene spolo²nosti Slovenské elektrárne a.s., skupina ENEL, pre ktorú vykonala pokrýva²ské práce objektu vodnej elektrárne vo Vojanoch. Pre spolo²nosõ GI-FA srl vykonáva

rekoštrukciu výrobnej haly v obci Hencovce, Vranov nad TopÖou. Práca sa týka predovšetkým betónovania podláh, obnovy šatní a jedálne, stropov a izolácie obvodových stien. V sú²asnej dobe je vo výstavbe nová budova v historickom meste Prešov pre realitnú spolo²nosõ Weberova s.r.o. in via Weberova, kde budú obchody, kancelárie a na najvyššom poschodí byty s terasou. Viac informácií o nás nájdete na internetových stránkach www.hlgstav.sk alebo na ²ísle +421907 396 322.

Pianeta CCIS Planéta CCIS

LA MEDAGLIA D’ORO PER LE ATTIVITÀ DI CSR APPARTIENE A VÚB BANKA HLAVNÚ CENU 10. RO+NÍKA VIA BONA SI ODNIESLA VÚB L

sistematica e persistente. “Riteniamo che sia naturale comportarsi in modo responsabile. Che si traĴi d’aěari o rapporti con i nostri clienti, dipendenti e comunità di riferimento, o del nostro approccio all’ambiente. Il riconoscimento Via Bona è molto prezioso per noi e ci motiva per un impegno maggiore”, come ha deĴo Ignacio Jaquotot, CEO e Presidente di VÚB Banka in occasione della consegna del premio. La strategia di CSR di VÚB si basa su documenti uĜciali come, in primis, il Codice Etico. Nel 2009, VÚB Banka ha infaĴi partecipato all’iniziativa globale delle Nazioni Unite - Global Compact, impegnandosi a rispeĴare dieci principi di tutela dei diriĴi umani e del lavoro, tutela dell’ambiente e l’applicazione delle misure anti-corruzione. La Banca ha inoltre adoĴato una politica di ricevimento dei regali e di politica am-

bientale, che anch’essa basata sul Codice Etico e vincolante per tuĴi i dipendenti della banca. In aggiunta alla responsabilizzazione dell’ambiente interno, VÚB Banka diěonde i principi di imprenditorialità responsabile anche tra le imprese di piccole e medie dimensioni. Ignacio Jaquotot ha descriĴo l’approccio della banca al CSR con queste parole: “Parlare della CSR di VUB Banka non è semplice. Devo ammeĴere che non siamo perfeĴi, ma abbiamo una costante voglia di migliorare. Questo è a mio avviso il nostro moĴo principale. È importantissimo credere nel conceĴo della responsabilità sociale d’impresa. Al centro della nostra aĴenzione c’è il cliente. Ma è molto importante non solo credere in certi valori ma anche diěonderli. Perciò ci impegniamo a meĴere queste parole in aĴo.”

važujeme za prirodzené správaõ sa zodpovedne. +i už ide o biznis a vzõah vo²i našim klientom, zamestnancom, komunite alebo životnému prostrediu. Uznanie Via Bona je pre nás veÖmi cenné a zároveÜ motivujúce,“ uviedol pri preberaní ceny Ignacio Jaquotot, generálny riaditeÖ a predseda predstavenstva VÚB. Stratégia zodpovedného podnikania VÚB vychádza zo základných dokumentov, najmä z Etického kódexu. V roku 2009 sa VÚB pripojila aj k celosvetovej iniciatíve OSN Global Compact, ²ím sa zaviazala k dodržiavaniu desiatich princípov týkajúcich sa Öudských a pracovných práv, ochrany životného prostredia a uplatÜovania protikorup²ných opatrení. Banka taktiež prħala politiku prħímania darov a en-

vironmentálnu politiku, ktoré vychádzajú z Etického kódexu a sú záväzné pre všetkých zamestnancov. Okrem interného prostredia VÚB šírila princípy zodpovedného podnikania aj medzi strednými a malými ﬁrmami. Ignacio Jaquotot týmito slovami vysvetÖuje ocenený prístup k CSR: „Hovoriõ o zodpovednom podnikaní VÚB banky nie je Öahké. Najprv by som chcel povedaõ, že aj keµ nie sme úplne dokonalí, stále sa chceme zlepšovaõ. To je naše hlavné moĴo. Najdôležitejšie je veriõ v koncept zodpovedného podnikania. Zákazníka dávame na prvé miesto. Vtedy je dôležité, aby sme verili v ur²ité hodnoty a šírili ich. Snažíme sa o hodnotách nielen hovoriõ, ale ich aj meniõ v skutky.“

a 10° edizione del premio “Via Bona”, organizzato dalla Fondazione Pontis, ha riconosciuto il lavoro di VÚB Banka (gruppo Intesa Sanpaolo) premiandola, tra le grandi imprese, per il suo approccio globale alla Responsabilità Sociale d’Impresa nel 2009. VÚB Banka è stata nominata anche per il premio sull’impatto positivo a lungo termine per la società e per la comunità grazie al progeĴo di restauro del Calvario di Banska Stiavnica. Le candidature per il premio “Via Bona” sono state 113: a selezionarle una giuria composta da rappresentanti del seĴore privato, del seĴore pubblico, dei media, delle ONG e delle istituzioni indipendenti. Si traĴa già del quarto premio per queste aĴività di VÚB Banka, il che suggerisce quanta aĴenzione la banca stia dedicando al discorso della Responsabilità Sociale dell’Impresa, in maniera

ajubilejnom 10. ro²níku súõaže Via Bona, ktorú vyhlasuje Nadácia Pontis, získala VÚB hlavnú cenu pre veÖké podniky. Ocenenie si prevzala za komplexný prístup k zodpovednému podnikaniu za rok 2009. Bola aj medzi nominovanými v kategórii Cena za dlhodobý pozitívny vplyv na spolo²nosõ a komunitu s projektom Obnova banskoštiavnickej Kalvárie. Spolu na ocenenia VIA BONA kandidovalo 113 nominácií. Víõazov vybrala komisia zložená zo zástupcov ﬁremného sektora, verejnej správy, médií, mimovládnych organizácií i nezávislých inštitúcií. Je to už štvrté ocenenie tohto typu pre VÚB, ²o sved²í o tom, že banka sa venuje téme zodpovedného podnikania dlhodobo a systematicky. „Po-

Cultura e storia Kultúra a história

L’ITALIANO A KOŠICE TALIAN+INA V KOŠICIACH

Košice - Via principale, Il teatro di Košice / Košice - Hlavná ulica, Štátne divadlo Košice - Fonte: Flickr (Jiri Brozovsky)

di Gabrio Vitali

Alla comunità italiana è richiesta più aĴenzione per migliorare la diěusione dell’Italiano, nell’interesse delle imprese. Košice si zaslúžia vä²šiu pozornosõ v záujme lepšieho šírenia talianskeho jazyka

a prima volta che ho visitato Košice, ero in compagnia di Bohuš Vžentek, docente di leĴeratura italiana mio collega e originario del luogo. E forse perché mi trovavo in una ciĴà slovacca, di origine tedesca (Kaschau), con fortissime connotazioni e appartenenze ungheresi (Kassa) e, in più, con passaggi storici di polacchi, ebrei, ruteni, rom e altre popolazioni, ma che, in quel momento, mi veniva raccontata nel bellissimo italiano di Bohuš, ho avuto neĴa e palpabile la sensazione di trovarmi in un mondo davvero cosmopolita e plurilinguista. Non solo, infaĴi, Košice, per esempio, accoglie il più famoso monumento dell’arte rinascimentale slovacca, l’altare del ma-

ošice som prvýkrát navštívil v spolo²nosti Bohuša Vženteka, profesora talianskej literatúry, môjho kolegu a košického rodáka. Bol som v slovenskom meste nemeckého pôvodu (Kaschau), s veÖmi silnými maµarskými konotáciami (Kassa), so stopami významnej historickej prítomnosti Poliakov, Židov, Rusínov, Rómov a ostatných národov, a navyše ma mestom sprevádzal Bohuš v plynulej talian²ine. Zmocnil sa ma jasný a hmatateÖný pocit, že sa nachádzam v skuto²ne kozmopolitnom a viacjazy²nom svete. Nielenže sa v Košiciach nachádza jedna z najznámejších renesan²ných pamiatok na Slovensku, oltár Majstra Pavla z Levo²e,

Cultura e storia Kultúra a história

estro Pavol di Levo²a, e ha dato i natali economicamente importanti, come Vito al forse più importante scriĴore unghee Mirca Bovoli, fondatori, quasi vent’anrese del ‘900, Sándor Márai, ma è oggi ni fa, della società di servizi all’impresa sede di importanti aĴività produĴive e EDAS e Adelmo Benassi, allora direĴore commerciali, provenienti da tantissimi generale della KOSIT, che con la moglie paesi europei, fra le quali signiﬁcative Pia si dedicava, anche in prima persona, sono quelle portatevi da diĴe ad aĴività di divulgazione Nelle scuole culturale nella nostra lingua. e imprenditori italiani. Va da sé, quindi, che a Košice, oggi, si registra un Nelle scuole della ciĴà si regisono studiate e usate correnstra un aumento della richieaumento temente numerose lingue eusta dell’Italiano, da parte deropee e si respira un bel clima della richiesta gli allievi e delle loro famiglie, plurietnico e multiculturale. ma si scontano la mancanza dell’Italiano di Sono tornato, poi, regolardocenti madrelingua e di mente per più di due anni a Košice, per aĴività di supporto all’apprendimento. tenervi delle leĴure di canti della Divina Vediamo qualche dato. Commedia, invitatovi dal locale ComiPresso il Gymnázium sv. Tomáša tato della Società Dante Alighieri ed ho Akvinského, che opera dal ’92, la lingua avuto la piacevole sorpresa di scoprire italiana è aĴualmente studiata, come seil vivo interesse per la cultura italiana conda lingua, in tuĴo il corso quadrienche si vive nella ciĴà. La Dante e i miei nale da più di 120 studenti, che fanno tre corsi erano frequentati, infaĴi, regolarore seĴimanali di italiano nei primi anni mente dalle “ragazze italiane di Košice”, e ben nove ore durante l’ultimo anno; cioè dalle interpreti, traduĴrici e insel’insegnante Veronika Berberichová, mi gnanti di lingua italiana, Iveta Mlynadice che c’è un incremento delle richieste, riková, Jana Haberová, Jana Huseková, al quale comincia a diventare diĜcile otAntonia Tomková, Silvia Nemen²ková. temperare. Presso il Gymnázium sv. EdiSempre alla Dante di Košice, ho potuto ty Stein, poi, da sei anni è stato introdotconoscere e frequentare imprenditori to l’Italiano e, come riferisce la docente e managers italiani, titolari di aĴività Martina Šutláková, viene studiato, come

ale narodil sa tu možno najdôležitejší maµarský románopisec 20. storo²ia, Sandor Márai. Dnes je mesto dôležitým centrom výrobných a obchodných aktivít z mnohých krajín Európy. Významným prínosom mestu je aj prítomnosõ talianskych podnikateÖov. Je zrejmé, že v Košiciach sa dnes študujú a používajú viaceré európske jazyky a dýcha príjemná multietnická a multikultúrna klíma. Vracal som sa potom do Košíc pravidelne po dobu dvoch rokov na pozvanie Spolo²nosti Dante Alighieri, aby som tu prednášal úryvky z Božskej komédie. Bol som príjemne prekvapený kvalitou vedomostí nášho jazyka v tomto meste. Moje prednášky boli populárne a pravidelne navštevované „talianskymi diev²atami z Košíc“, t.j. tlmo²ní²kami, prekladateÖkami a u²iteÖkami talianskeho jazyka, (Iveta Mlynáriková, Jana Haberová, Jana Huseková, Antonia Tomková, Silvia Nemen²ková). V Spolo²nosti Dante Alighieri v Košiciach som tiež spoznal talianskych manažérov a podnikateÖov a vlastníkov veÖkých spolo²ností, ako Vito a Mirca Bovoli, ktorí

pred takmer dvoma desiatkami rokov založili poradenskú spolo²nosõ EDAS, alebo Adelmo Benassi, generálneho riaditeÖa spolo²nosti KOSIT, ktorý sa so svojou ženou Piou aktívne venoval šíreniu nášho jazyka a kultúry. Nárast žiadostí o výu²bu talianskeho jazyka zo strany študentov a ich rodín je v kontraste s nedostatkom talianskych u²iteÖov a podporných aktivít vzdelávania. Na Gymnáziu sv. Tomáša Akvinského, v prevádzke od roku 1992, v sú²asnosti študuje talian²inu ako druhý jazyk viac ako 120 študentov, ktorí sú rozdelení do skupín po dvadsaõ. Absolvujú tri hodiny talianskeho jazyka týždenne po²as prvých troch rokov a deväõ hodín v priebehu maturitného ro²níka. PodÖa u²iteÖky Veroniky Berberichovej sa neustále zvyšuje po²et žiadostí, ktorým je õažké vyhovieõ. Na Gymnáziu sv. Edity Stein bola zavedená výu²ba talianskeho jazyka pred šiestimi rokmi. U²iteÖka Martina Šutláková vyu²uje 32 študentov tri hodiny týždenne štvorro²ného cyklu, ktorí budú maturovaõ o dva roky. Tiež u²í štyri hodiny týždenne mladších študentov z osemro²ného gymnázia. Pani Šutláková vyu²uje aj

seconda lingua, per tre ore seĴimanali da 32 studenti del corso quadriennale che andranno in maturità fra due anni, ma anche, per quaĴro ore a seĴimana, dagli allievi più piccoli del corso di oĴo anni. La signora Šutláková insegna anche presso il Konzervatórium di via Timonova, vecchio di più di cinquant’anni, dove l’Italiano è lingua obbligatoria per i 40 studenti del corso di canto, che fanno due ore seĴimanali, ma è stato scelto anche da altreĴanti studenti degli altri corsi; il problema è però la diĜcoltà di trovare insegnanti stabili che diano continuità e radicamento didaĴico. Per il primo anno, la lingua italiana viene studiata come seconda lingua, per tre ore a seĴimana, da 15 studenti dell’Istituto Pedagogico Superiore CaĴolico, dove insegna Peter PavÖov²ik; inoltre, Daniela Lozanová del Gymnázium di via Javorová, a Spišská Nová Ves, ciĴà nella regione di Košice, informa che anche presso la sua scuola studiano da due anni l’Italiano, come seconda lingua, più di 40 studenti. Il quadro dell’apprendimento dell’italiano si completa se si considera che nelle due Facoltà di Teologia, quella vaticana di Spišská Kapitula e quella dell’Università di Ružomberok, con sede a Košice,

L’altare del maestro Pavol di Levoca Oltár Majstra Pavla z Levoèe

Cultura e storia Kultúra a história

lo studio della lingua italiana è praticato da sempre, e se si pensa che ben quaĴro scuole di lingue private della ciĴà propongono regolarmente corsi di Italiano. Per concludere questa disanima sulla situazione dell’apprendimento della nostra lingua e sull’interesse per la cultura italiana a Košice, vale la pena di riferire la storia e le parole di Iveta Mlynariková, interprete, traduĴrice e insegnante, presidente del Comitato della Dante Alighieri. «Ho cominciato a imparare la vostra lingua sui testi delle canzoni che ascoltavo alla radio da bambina e poi l’ho studiata da sola, per anni, su di un manuale di Italiano per autodidaĴi, che avevo scovato in casa. Più tardi, siccome non mi hanno presa, per ragioni politiche, all’Università, sono andata a lavorare a Praga apposta per frequentare l’Istituto Italiano di Cultura. Dopo l’89, sono tornata a Košice a lavorare come interprete e traduĴrice, prima per le agenzie poi come libero professionista. Solo allora ho potuto cominciare a recarmi in Italia, dove ormai vado spessissimo non solo per lavoro. Ho poi fondato la società Stromboli, con Jana Haberová, per proporre anche corsi di lingua italiana,. Con questa società si sono potuti fare

na Konzervatóriu v Košiciach, kde talian²inu ako povinný jazyk študuje 40 študentov spevu. Absolvujú dve hodiny týždenne. O jazyk majú však záujem aj mnohí študenti z iných odborov a škola má problém nájsõ stabilných u²iteÖov, ktorí by priniesli kontinuálny program výu²by. Na Katolíckom pedagogickom inštitúte, kde vyu²uje Peter PavÖov²ik, sa po taliansky u²í tri hodiny týždenne 15 študentov v prvom ro²níku, ktorí si jazyk vybrali ako voliteÖný predmet. Daniela Lozanová vyu²uje na Gymnáziu na Javorovej ulici v Spišskej Novej Vsi v regióne Košice. Taliansky jazyk tu študuje ako druhý jazyk viac ako 40 študentov už dva roky. Obraz výu²by talianskeho jazyka v regióne Košice uzatvárajú dve teologické fakulty, Vatikánska v Spišskej Kapitule a na Katolíckej univerzite so sídlom v Košiciach. Netreba zabúdaõ ani na štyri súkromné jazykové školy v meste, ktoré pravidelne ponúkajú talianske kurzy. Na záver tohto rýchleho exkurzu, snáµ užito²ného, o situácii v oblasti vyu²by talianskeho jazyka a záujmu o taliansku kultúru v Košiciach, je užito²né vyrozprávaõ príbeh

Il Duomo di St Elisabetta a Košice / Dóm sv. Alžbety v Košiciach

contraĴi di insegnamento per conto delle diĴe italiane, per esempio per i clienti di EDAS e per i dipendenti di PJBIKE e di TWISTA; e ora li faremo, forse, anche per conto di KOSIT. Nel 2002, ho fondato, con Antonia Tomková, il Comitato della Dante Alighieri e da allora, oltre ai corsi proponiamo conferenze, mostre, cicli di proiezioni e tante altre aĴività culturali. Insomma, le cose sono tante e ci impegnano molto. Certo, ogni tanto ci sentiamo un po’ isolati e abbandonati

dagli italiani, tuĴavia….». Storie di impegno come questa, anche se meno articolate, a Košice se ne possono ascoltare più d’una e anch’esse, insieme all’aĴività delle scuole, meritano una corrispondenza più costante e meglio organizzata da parte della comunità italiana in Slovacchia, per rispondere alla domanda di cultura e di professionalità che ci viene faĴa e per migliorare, nell’interesse delle imprese, la diěusione della nostra lingua.

níkov EDAS Vita Bovoliho v Humennom a talian²iny a talianskej kultúry v regióne slopre zamestnancov PJBIKE a TWISTA. Možvami Ivety Mlynárikovej, tlmo²ní²ky, preno budeme ²oskoro vyu²ovaõ aj pre spolo²kladateÖky a u²iteÖky, predsední²ky Výboru nosõ KOSIT. V roku 2002 som založila s AnSpolo²nosti Dante Alighieri. „Po taliansky tóniou Tomkovou, Výbor Spolo²nosti Dante som sa za²ala u²iõ ako dieõa z textov piesní Alighieri, a od tej doby, okrem výu²by, pov rádiu. Potom som roky študovala sama z núkame aj prednášky, výstavy, premietania knihy talianskeho jazyka pre samoukov. Nea mnoho µalších kultúrnych aktivít na podskôr, keµ som sa z politických dôvodov nedoporu vzdelávania talianskeho jazyka. Je toho stala na univerzitu, odišla som za prácou do skrátka veÖmi veÖa a sme podÖa toho aj zaPrahy. Tu som za²ala navštevovaõ Taliansky neprázdnené. Iste, niekedy sa cítime trochu kultúrny inštitút. Dodnes som vµa²ná vteizolované a opustené práve Talianmi, ale ...“ dajšej riaditeÖke Micheline Chiodi za výuku Uisõujem vás, že príbehov, ako je a podporu, ktorú mi ponúkla s tento, aj keµ možno menej pespriateÖstvom a vášÜou. Po roku V meste tré, nájdete v Košiciach mnoho. 1989 som sa vrátila do Košíc a rastie dopyt o Myslím si tiež, že si toto úsilie za²ala pracovaõ ako tlmo²ní²ka a prekladateÖka. Najprv pre agen- výu²bu talian- a práca škôl zaslúžia viac kontúru, a neskôr na voÖnej nohe. zistentnú a lepšie organizovanú skeho jazyka podporu zo strany talianskej koAž vtedy som za²ala chodiõ do Talianska, ktoré teraz navštevumunity na Slovensku. Je dôležijem ²asto, a to nielen pracovne. Spolu s Jaté odpovedaõ na dopyt po talianskej kultúre nou Haberovou sme založili ﬁrmu Stromboli, a profesionalite, ktorý sa nám núka a to aj v ktorá ponúka veÖmi populárne kurzy talianzáujme talianskych podnikov na Slovensku. skeho jazyka. S touto spolo²nosõou sme za²ali robiõ výu²bu pre zamestnancov talianskych spolo²ností, ako napríklad pre zákaz-

Dolce Vitaj - Istituto Italiano di Cultura Dolce Vitaj - Taliansky kultúrny inštitút

DOLCE VITAJ, DOLCI EMOZIONI DOLCE VITAJ, SLADKÉ EMÓCIE

Michele Bologna, Vicepresidente Vicario della CCIS, alla conferenza stampa del Dolce Vitaj 2010 / Michele Bologna, Výkonný viceprezident TSOK na tlaèovej konferencii festivalu Docle Vitaj 2010

di Teresa Triscari, DireĴore Istituto Italiano di Cultura di Bratislava Teresa Triscari, RiaditeÖka Talianskeho kultúrneho inštitútu v Bratislave, preložila Alexandra Ku²mová

pisovatelia, herci, umelci, režiséri, speváci, hudobníci, tane²níci, akrobati: to je ambiciózny program 3. ro²níka festivalu “Dolce Vitaj”. “DolceVitaj”, príõažlivé slovné spojenie, ktoré spája felliniovsky poetickým spôsobom naše krajiny, predstavuje prierez sú²asnou talianskou kultúrou prostredníctvom hustej siete podujatí od dizajnu po divadlo, hudbu, literatúru, film, gastronómiu. Je to rôznorodý spôsob predstavovania a šírenia kultúry ako mosta spája-

júceho naše krajiny v mene európanstva, ktoré musíme budovaõ. Európska história, ako napísal Fernand Braudel, je históriou “miest a sveta”, kolískou civilizácie a vedomostí, myšlienok a diel Öudského umu. Budúcnosõ Európy spo²íva aj v odpovediach, ktoré dokážeme daõ predovšetkým mladým. Z tohto dôvodu je program festivalu bohato ²lenený, aby dal odpovede, aby tvoril, aby opätovne priniesol do Bratislavy, stredoeurópskej morskej víly, ten zá-

van talianskeho ducha, ktorým dýchala v období vrcholnej renesancie a baroka, keµ stavba najvýznamnejších architektonických diel na území Slovenska bola zadaná talianskym majstrom, akým bol napríklad Antonio Galli z Bibieny. Preto sme práve tejto krajine venovali Literárnu cenu, “Premio Elsa Morante - Cinema – Bratislava”, ktorá sa tento rok udelí už po druhýkrát v prítomnosti významnej spisovateÖky Dacie Maraini, prezidentky Literárnej ceny, autorky romá-

Dolce Vitaj - Istituto Italiano di Cultura Dolce Vitaj - Taliansky kultúrny inštitút

criĴori, aĴori, artisti, registi, cantanti, musicisti, ballerini, equilibristi: un ambizioso programma per la III edizione del Festival “DolceVitaj”. “DolceVitaj”, alleĴante binomio che coniuga in modo fellinianamente poetico i nostri Paesi, intende presentare uno spaccato della cultura italiana contemporanea aĴraverso una ﬁĴa rete di appuntamenti che spaziano dal design al teatro, alla musica, alla leĴeratura, al cinema, alla gastronomia. Un modo poliedrico, insomma, di fare cultura e di presentarla nella sua veste di ponte fra i nostri due Paesi in nome di quell’europeismo che abbiamo il dovere di costruire. La storia europea, come scrisse Fernand Braudel, è la storia delle “ciĴàmondo”, culla di civiltà e di saperi, del pensiero e delle opere dell’uomo. Il futuro dell’Europa è anche nelle risposte che sapremo dare. In primo luogo ai giovani. Per questo motivo il programma del Festival è stato articolato in modo vario e variegato, per dare risposte, per costruire, per riportare a Bratislava, sireneĴa miĴeleuropea, quell’aria di italianità che si respirava nel periodo tardo rinascimentale e barocco quando opere

significative dell’architeĴura slovacca vengono aĜdate a italiani illustri come Antonio Galli di Bibiena. Per questo, come primo segno, abbiamo dedicato a questo Paese addiriĴura un Premio LeĴerario, il “Premio Elsa Morante - Cinema – Bratislava”, quest’anno alla sua seconda edizione, che ci consentirà di incontrare una scriĴrice della levatura di Dacia Maraini, presidente del Premio, autrice del romanzo “Il treno dell’ultima noĴe”, capolavoro leĴerario che prende le mosse proprio da qua, da Bratislava e che è un aěresco dell’Europa del secondo dopoguerra; un regista della notorietà di Giuseppe Tornatore, Premio Oscar e fine intellettuale; un aĴore simpatico e coinvolgente come Nino Frassica che parteciperà anche al dibaĴito che farà seguito alla proiezione del film “Baaria”; un regista che scava nel mondo dei ricordi come Dusan Hanak che crea una bella liaison con Tornatore. Abbiamo infaĴi intitolato la cerimonia della premiazione “Due grandi registi, un solo mondo”. Quest’anno abbiamo pensato anche al design con l’esposizione Cinquant’anni di moda italiana, una mostra che, nel suo percorso espositivo, narra l’evolu-

nu “Il treno dell’ultima notte” (“Vlak poslednej noci”), literárneho skvostu, fresky Európy po druhej svetovej vojne, ktorého dej za²ína práve v Bratislave. Vzácnymi hosõami tohto podujatia a ocenenými budú: slávny režisér Giuseppe Tornatore, držiteÖ filmového Oscara a vnímavý intelektuál; sympatický a okúzÖujúci herec Nino Frassica, ktorý sa zú²astní aj diskusie po uvedení filmu “Baaria”; režisér Dušan Hanák, ktorý skúma svet spomienok a vytvára krásne prepojenie s Tornatorem. Nie náhodou sme slávnostné odovzdávanie ceny spojené s filmovou prehliadkou nazvali: “Dvaja filmoví velikáni a jeden svet”. Tento rok sme mysleli aj na dizajn prostredníctvom výstavy Päõdesiat rokov talianskej módy, ktorá je historickým prierezom tvorby najznámejších predstaviteÖov dámskej a pánskej módy od roku 1950 dodnes. Príbeh rozprávaný prostredníctvom módnych doplnkov a archívnych šiat, navrhnutých pre významné osobnosti verejného a politického života a pre okúzÖujúce ženy je dôkazom toho, ako sa

po vojne móda stala skuto²nou formou umeleckého vyjadrenia a nástrojom kultúry našej krajiny. Talianska móda charakterizovaná mimoriadnou kreativitou módnych návrhárov, vµaka vysoko kvalitným materiálom, nezameniteÖným pre originalitu foriem a farieb, predstavuje už roky skuto²nú podstatu zna²ky Made in Italy: toho spojenia medzi talianskym životným štýlom a kultúrou, ktoré je garanciou vždy obdivovaného produktu, žiadaného v celom svete. A tiež umenie vo všetkých svojich formách a stvárneniach. A tak ponúkame veÖmi originálnu výstavu mozaík, ktorá spája stredoveké mozaiky z ravenských bazilík so sú²asnými mozaikami z dielne mladých mozaikárov z Akadémie výtvarných umení v Ravenne. “Mozaikové príbehy: fantázia v stredovekých a sú²asných ravenských mozaikách” je názov tejto dvojitej hry umenia. Ak sa pozrieme na sú²asné výtvarné umenie posledných desaõro²í, mozaika sa stala jednou z najslobodnejších foriem umeleckého vyjadrenia, ktoré prekra²uje hranice hÖa-

Brunella Borzi: Ambasciatore d’Italia in Slovacchia / ve¾vyslankyòa Talianskej republiky na Slovensku

Andrej Ďurkovský: Sindaco di Bratislava / Andrej Ïurkovský, primátor Bratislavy

Teresa Triscari: Direttore Istituto Italiano di Cultura di Bratislava / riadite¾ka Talianskeho kultúrneho inštitútu v Bratislave

Dolce Vitaj - Istituto Italiano di Cultura Dolce Vitaj - Taliansky kultúrny inštitút

zione della moda dal 1950 a oggi aĴraverso capi di vestiario storici ideati da grandi sarti per donne di potere, donne di fascino e dimostra come, dal dopoguerra in poi, la moda si sia caraĴerizzata come una vera forma di espressione artistica e, quindi, come strumento culturale del nostro Paese. La moda italiana, con la straordinaria creatività dei suoi stilisti, grazie all’alta qualità dei materiali, inconfondibili per originalità di forme e colori, rappresenta da anni la vera essenza del Made in Italy: quel connubio, cioè, tra stile di vita e cultura italiana che è garanzia di un prodoĴo da sempre ammirato e richiesto in tuĴo il mondo. E poi l’arte, l’arte in tuĴe le sue sfacceĴature. Così, abbiamo pensato al mosaico, oěrendo una mostra, anche molto originale, che meĴe insieme il mosaico medievale delle basiliche di Ravenna con quello contemporaneo realizzato dai giovani dell’Accademia di Belle Arti della stessa ciĴà. “Trame musive: l’immaginario nei mosaici medioevali e contemporanei di Ravenna” è il titolo di questo doppio gioco artistico. Se guardiamo all’arte contemporanea, degli ultimi decenni, il mosaico è divenuto una delle forme d’arte più libere ed espressive, che sconﬁna nella ricerca di materiali differenti rispeĴo alle tessere vitree di

tradizione bizantina per esprimere la possibilità infinita dell’arte di trasformare il mondo, questo mondo, in una dimensione diversa, comunque magica, preziosa, evocativa, sognante. Altra mostra è quella del’artista umbro Alessandro Vignali il cui itinerario artistico aĴraversa fasi ben delineate che lo portano a confrontarsi sia con grandi mondi artistici, come quello di Munch, che con esperienze esistenziali diverse in cui l’uomo sperimenta l’inganno e la desolazione della solitudine fino a perdersi negli informi colori della materia, o nella magia poetica del sogno che dilata oniricamente spazio e tempo negli accorati silenzi dell’anima. La mostra, proposta dal Comune di Alviano, che intende in questo modo celebrare il ventennale del gemellaggio con il comune slovacco di Vajnory, è stata accolta con entusiasmo dall’Istituto Italiano di Cultura di Bratislava che ha a cuore l’interscambio culturale. Non poteva mancare il teatro. E allora,..… Allora vedrete un balleĴo, nella bellissima e centralissima Halavne Namesti, di artisti emeriti del Teatro Tascabile di Bergamo, al calar della sera, soĴo i rifleĴori: uno speĴacolo che inizia dapprima lento, poi sempre piu’ dinamico, frenetico: ballerini su trampoli, equilibristi, colori roteanti, musica coinvolgente, rara capacità di abbrac-

ciare la piazza in un eĝuvio di musiche, colori, dinamismi, virtuosismi, in una rara sintesi teatrale – musicale che va dalle pagliacciate al ﬂamenco ai canti popolari al teatro di strada, oěrendo un’aĴraente rappresentazione del ballo quale mito europeo, simbolo di valori estetici, etici e sociali. Nell’ambito del Festival troverà il dovuto spazio la musica, classica e contemporanea. InnanzituĴo l’ensemble dei “Solisti del San Carlo di Napoli”, virtuosi di fama mondiale, con i loro due concerti, di cui uno, ad apertura del Festival, nella Hiezdoslav nam., all’altana, con un programma che spazia dalla musica lirica alla drammatica canzone napoletana e l’altro, nella splendida cornice della Sala degli Specchi, con un programma verdiano; il duo Bruera–di Carlo dell’UmbriaMusicFest direĴo dal Maestro Walter AĴanasi, con un repertorio che va dalla lirica della Bohéme a brani musicali traĴi da West Side Story; il quarteĴo “Giacomo Desiante” del Conservatorio Niccolò Piccini di Bari; l’arpista Floraleda Sacchi, virtuosa dell’arpa, di eccezionale talento. Queste, alcune delle tante manifestazioni in programma cui siete cordialmente invitati. Ed è proprio sulle ali della musica che vi saluto con un bel Ciao, a prestissimo!

dania materiálov odlišných od sklenených kamienkov byzantskej tradície, aby zachytilo nekone²né možnosti, akými umenie pretvára svet, posúva tento svet do inej dimenzie, a napriek tomu stále ²arovnej, vzácnej, evokatívnej, snivej. .alšia výstava je venovaná výtvarníkovi z Umbrie Alessandrovi Vignalimu, ktorého umelecká cesta vedie cez presne definované fázy ku konfrontácii jednak s velikánmi svetového výtvarníctva, akým je napríklad Munch, ako aj s rôznymi existen²nými skúsenosõami, v ktorých sa ²lovek stretáva s klamstvom a bezútešnosõou samoty, aby sa stratil v bezforemných farbách hmoty alebo v poetickom ²are sna, ktorý zdanlivo rozširuje priestor a ²as v ukotvenom tichu duše. Výstavu ponúklo mesto Alviano pri príležitosti osláv dvadsiateho výro²ia družobnej spolupráce miest Alviano a Vajnory a keµže Talianskemu kultúrnemu inštitútu v Bratislave

veÖmi záleží na kultúrnej výmene, s nadšením výstavu prijalo. A nemôže tu chýbaõ divadlo. A tak na nádhernom Hlavnom námestí uvidíte za súmraku a v žiari reflektorov tanec v podaní umelcov z divadelného súboru Teatro Tascabile z Bergama: predstavenie, ktoré za²ína najskôr v pomalom tempe, potom prechádza do dynamického až frenetického rytmu: tane²níci na chodúÖoch, akrobati, farby, strhujúca hudba, ojedinelá schopnosõ objaõ námestie v záplave hudby, farieb, dynamiky, virtuozity, v zriedkavej syntéze divadla a hudby, ktorá sa pohybuje od klauniády po flamenco, od Öudových spevov po pouli²né divadlo a ponúka atraktívne prevedenie tanca ako európskeho mýtu, symbolu estetických, etických a spolo²enských hodnôt. V rámci festivalu si svoje miesto nájde aj hudba, klasická i sú²asná. Predovšetkým hudobné teleso “Solisti del San Carlo di

Napoli”, virtuózi svetového mena, uvedú dva koncerty: jeden na otvorenie festivalu v altánku na Hviezdoslavovom námestí s programom, ktorý pozostáva z operných árií i dramatických neapolských piesní a druhý v nádherných priestoroch Zrkadlovej siene Primaciálneho paláca, venovaný Verdimu. Duo Bruera–di Carlo z UmbriaMusicFest-u pod vedením dirigenta Waltera Attanasiho predstaví bohatý operný repertoár i úryvky z muzikálu West Side Story; predstaví sa i kvarteto “Giacomo Desiante” z konzervatória Niccolò Piccini v Bari ²i mimoriadne talentovaná harfistka Floraleda Sacchi. Toto je len niekoÖko z mnohých podujatí festivalového programu, na ktoré ste srde²ne pozvaní. A práve na krídlach hudby sa s Vami lú²im slovami Ciao, a prestissimo!

Taliansky festival na Slovensku

1.-30. jĂşna 2010

Dolce Vitaj Dolce Vitaj

DOLCE VITAJ 2010: GLI EVENTI DOLCE VITAJ 2010: PROGRAM

ono particolarmente lieta di poterVi presentare l’intenso e poliedrico programma della terza edizione del Festival della cultura italiana. Vorremmo anche quest’anno introdurVi nel mondo unico del “made in Italy”, inteso come felice sintesi fra arte e cultura, ingegno, creatività e passione: Vitaj, vitajte Brunella Borzi Ambasciatore d’Italia in Slovacchia

mimoriadnou radosõou Vám predstavujem bohatý a všestranný program tretieho ro²níka festivalu talianskej kultúry. Aj v tomto roku by sme Vás chceli vtiahnuõ do jedine²ného sveta „made in Italy”, ktorý chápeme ako vydarenú syntézu umenia a kultúry, dôvtipu, tvorivosti a vášne: Vitaj, vitajte.

Brunella Borzi veÖvyslankyÜa Talianskej republiky na Slovensku

Dolce Vitaj Dolce Vitaj

01.06. (20:00) Bratislava - Hviezdoslavovo námestie –altana I SOLISTI DEL SAN CARLO DI NAPOLI. DALLA LIRICA ALLA CANZONE NAPOLETANA Il QuarteĴo d’archi (2 violini,viola, violoncello), aĜancato da Luca Mennella (pianoforte), Sabrina Messina (soprano), Francesco Malapena (tenore), eseguirà brani che spaziano dalla lirica di Bizet, Puccini, Verdi, Lehár alle popolari canzoni napoletane pregne di pathos. 04.06. - 29.08. Bratislava - Istituto Italiano di Cultura, Kapucínska 7 LUCHINO VISCONTI: ANTEPRIMA CIAK Mostra fotograﬁca fornita dalla Fondazione “La Colombaia” di Luchino Visconti. Volti, espressioni e gesti di uno dei grandi maestri del cinema italiano e mondiale sul back stage dei suoi capolavori. 04.06. - 29.08. Bratislava - Galleria Civica – Palazzo Pálěy, Panská ulica 19 50 ANNI DI MODA ITALIANA Esposizione di accessori e capi di vestiario storici, ideata da Fiorella Galgano ed Alessia Tota, per raccontare lo stile e la creatività dei principali protagonisti del Made in Italy. 04.06. (10:30) Bratislava - Detská fakultná nemocnica s poliklinikou,/ audi-

Amnios Settimio Benedusi

01.06. (20:00) Bratislava - Hviezdoslavovo námestie – altánok SLÁ+IKOVÉ KVARTETO SOLISTI DEL SAN CARLO Z NEAPOLA. OPERNÉ ÁRIE A NEAPOLSKÉ PIESNE V podaní slá²ikového kvarteta Solisti del San Carlo z Neapola s klavírnym doprovodom: Luca Menella; soprán: Sabrina Messina; tenor: Francesco Malapena. Koncertný program pozostáva z operných árií od Bizeta, Pucciniho, Verdino Lehára a známych neapolských piesní plných pátosu. 04.06. - 29.08. Bratislava - Taliansky kultúrny inštitút, Kapucínska 7 LUCHINO VISCONTI: KÝM PADNE KLAPKA Výstava fotograﬁí, ktorú zapoži²ala Nadácia “La Colombaia” Luchina Viscontiho. Tváre, výrazy a gestá jedného z najslávnej-

torio, Limbová 1 IL SÁRU IN CONCERTO SpeĴacolo musicale realizzato da un ensemble di studenti del Liceo Saru che interpreta strumentalmente e vocalmente brani popolari della musica italiana. 05.06. - 30.06. Bratislava - Sala Dvorana del Ministero della Cultura, Nám. SNP 01.07. - 31.07. Košice - Galéria Rotunda, Zbrojni²ná 6 TRAME MUSIVE: L’IMMAGINARIO NEI MOSAICI MEDIOEVALI E CONTEMPORANEI DI RAVENNA La mostra delle copie dei Mosaici Medievali di Ravenna costituisce un insostituibile esempio della cultura medioevale. La collezione sarà accompagnata da esempi di mosaico contemporaneo creati dagli studenti dell’Accademia di Belle Arti di Ravenna. 07.06. - 10.06. Bratislava - Cineclub 35mm, Vysoká škola múzických umení, Svoradova 2 GIUSEPPE TORNATORE E DUŠAN HANÁK Due grandi registi e un solo mondo rassegna cinematograﬁca 07.06. Immagini del mondo antico, 1972, 94 min, documentario, r Dušan Hanák 08.06. Baaria, 2009, 150 min, r. Giuseppe Tornatore. Dopo la proiezione seguirà un dibaĴito con il regista e i membri della giuria del Premio

ších režisérov talianskej a svetovej kinematograﬁe a jeho štábu v tvorivom procese. 04.06. - 29.08. Bratislava - GMB Pálěyho palác, Panská ulica 19 50 ROKOV TALIANSKEJ MÓDY Výstava módnych doplnkov a historických šiat, ktorú zostavili Fiorella Galgano a Alessia Tota, rozpráva príbeh štýlu a kreativity hlavných predstaviteÖov zna²ky Made in Italy. 04.06. (10:30) Bratislava - Detská fakultná nemocnica s poliklinikou, auditórium, Limbová 1 IL SÁRU IN CONCERTO Hudobné vystúpenie zoskupenia študentov z bilingválneho Gymnázia na ul. L. Sáru s repertoárom populárnych talianskych piesní.

Dolce Vitaj Dolce Vitaj

09.06. (18:00) Bratislava - Sala Dvorana del Ministero della Cultura, Nám. SNP 33 CERIMONIA DI CONSEGNA DEI PREMI “ELSA MORANTE - CINEMA - BRATISLAVA” Con la partecipazione di Dacia Maraini (presidente del Premio), Tjuna Notarbartolo (scriĴrice e direĴrice del Premio), Andrea Camilleri (membro della giuria, scriĴore), Emanuele Trevi (scriĴore), Maurizio Costanzo (giornalista televisivo), Teresa Triscari (saggista), Francesco Cevasco (giornalista del Corriere della Sera e critico leĴerario), Vincenzo Colimoro (giornalista del MaĴino di Napoli). Saranno premiati: i registi Giuseppe Tornatore, Dušan Hanák e la traduĴrice Miroslava Vallová. 09.06. (10:00) Bratislava - Sala Dvorana del Ministero della Cultura, Nám. SNP 33 10.06. Nitra - Konštantínova sieÜ, Rektorát UK F, Trieda Andreja Hlinku

1, Nitra INCONTRO CON LO SCRITTORE GIOVANNI D’ALESSANDRO Lo scriĴore presenterà il suo ultimo libro “Sulle rovine di noi“ (Casa Editrice San Paolo) dedicato al terremoto avvenuto nella sua regione, l’Abruzzo, nell’ aprile 2009. 10.06. (11:00) Bratislava - sala Dvorana del Ministero della Cultura, Nám. SNP 33 LE TERME DEL BELL’ESSERE! Le nuove frontiere del termalismo a Ischia, la più importante località termale del Sud Italia: dalla salute del corpo alla bellezza del corpo. 50 anni di moda italiana / 50 rokov talianskej módy

10.06. (16:00) Bratislava - Sala espositiva del Palazzo del Primate e cortile adiacente PROGRAMMA NELL’AMBITO DEL VENTESIMO ANNIVERSARIO DEL GEMELLAGGIO TRA LE CITTÀ DI ALVIANO E VAJNORY: ALESSANDRO VIGNALI – INAUGURAZIONE

05.06. - 30.06. Bratislava - Dvorana Ministerstva kultúry, Nám. SNP 01.07. - 31.07. Košice - Galéria Rotunda, Zbrojni²ná 6 MOZAIKOVÉ PRÍBEHY: FANTÁZIA V STREDOVEKÝCH A SÚ+ASNÝCH RAVENNSKÝCH MOZAIKÁCH Výstava kópií stredovekých ravenských mozaík je unikátnym príkladom stredovekého majstrovstva. Výstava bude obohatená o sú²asnú mozaikovú tvorbu z dielne Akadémie umení v Ravenne. 07.06. - 10.06. Bratislava - Filmový klub 35mm, Vysoká škola múzických umení, Svoradova 2 GIUSEPPE TORNATORE A DUŠAN HANÁK Dvaja filmoví velikáni a jeden svet - filmová prehliadka. 07.06. Obrazy starého sveta, 1972, 94 min, dokument r. Dušan Hanák 08.06. Baaria, 2009, 150 min, r. Giuseppe Tornatore. Po filme bude nasledovaõ diskusia s režisérom a ²lenmi poroty. 09.06. Ja milujem, ty miluješ, 1980/89, 95 min, r. Dušan Hanák 10.06. Malena, 2000, 109 min, r. Giuseppe Tornatore

Dacia Maraini

09.06. (18:00) Bratislava - Dvorana Ministerstva kultúry, Nám. SNP 33 SLÁVNOSTNÉ UDEOOVANIE Cien Elsy Morante - Cinema - Bratislava s ú²asõou Dacia Maraini (prezidentka lit. ceny), Tjuna Notarbartolo (spisovateÖka a riaditeÖka lit. ceny), Andrea Camilleri (porotca, spisovateÖ), Emanuele Trevi (spisovateÖ), Maurizio Costanzo (televízny moderátor), Teresa Triscari (esejistka), Francesco Cevasco (novinár Corriere della Sera a literárny kritik), Vincenzo Colimoro (novinár v

Dolce Vitaj Dolce Vitaj

spaccato delle opere create in un ventennio della sua aĴività artistica e ritrae il suo habitat mentale. Degustazione enograstronomica oěerta dal Comune di Alviano 11.06. Trnava - DobroFest 2010 CONCERTO GATTAMOLESTA Nell’ambito del festival della buona musica DobroFest 2010, che si terrà a Trnava l’11 e il 12 giugno, si presenterà una band italiana - GaĴamolesta, una delle migliori (power) folk band che suona a ritmo gipsy

Giuseppe Tornatore

DELLA MOSTRA La mostra di Alessandro Vignali, che vive e lavora ad Alviano, propone uno

MaĴino di Napoli). Ceny prevezmú: režiséri Giuseppe Tornatore a Dušan Hanák, prekladateÖka Miroslava Vallová. 09.06. (11:00) Bratislava - Dvorana Ministerstva kultúry, Nám. SNP 33 10.06. Nitra - Konštantínova sieÜ, Rektorát UK F Trieda Andreja Hlinku 1 STRETNUTIE SO SPISOVATEOOM GIOVANNIM D’ALESSANDRO SpisovateÖ predstaví svoju poslednú knihu Sulle rovine di noi (Na našich troskách, VydavateÖstvo San Paolo 2009), ktorá rozpráva o tragickom zemetrasení v jeho rodnej zemi, Abruzze, v apríli 2009.

Opera di Alessandro Vignali Dielo Alessandra Vignali

10.06. Bratislava 11:00 - Dvorana Ministerstva kultúry, Nám. SNP 33 KÚPELE NA ZVEOADENIE KRÁSY Prezentácia lie²ebných procedúr a produktov ostrova Ischia. Prednáška o nových kúpeÖných možnostiach v mekke talianskeho kúpeÖníctva. 10.06. (16:00) Bratislava - Výstavná sieÜ a nádvorie Primaciálneho paláca PROGRAM PRI PRÍLEŽITOSTI 20. VÝRO+IA DRUŽOBNEJ SPOLUPRÁCE MIEST ALVIANO A VAJNOR: ALESSANDRO VIGNALI – VÝSTAVA

17.06 - 23.06. Poprad - Tatranská galéria, Hviezdoslavova 12 30.06 - 05.07. Košice - Kasárne Kulturpark, Kuku²ínova 2 AMNIOS - SETTIMIO BENEDUSI Uscendo dagli schemi di una mostra fotograﬁca tradizionale, il fotografo di fama internazionale SeĴimio Benedusi porta lo speĴatore in una esperienza unica ed aěascinante.

OBRAZOV Výstava Alessandra Vignaliho, ktorý žħe a tvorí v meste Alviano, ponúka prierez maliarovou tvorbou za posledných dvadsaõ rokov a je ponorom do jeho vnútorného sveta. Sú²asõou vernisáže bude ochutnávka enogastronomických špecialít Regiónu Umbria. 11.06. Trnava - DobroFest 2010 KONCERT GATTAMOLESTA V dÜoch 11. a 12. júna sa v rámci festivalu dobrej hudby DobroFest 2010 (v Trnave) predstaví talianska kapela GaĴamolesta. Jedna z najlepších (power) folkových kapiel ponúka repertoár plný cigánskych zvukov ²i rytmov z Balkánu. 17.06 - 23.06. Poprad - Tatranská galéria, Hviezdoslavova 12 30.06 - 05.07. Košice - Kasárne Kulturpark, Kuku²ínova 2 AMNIOS - SETTIMIO BENEDUSI Odkloniac sa od schémy tradi²nej fotograﬁckej výstavy medzinárodne uznávaný fotograf SeĴimio Benedusi uvádza diváka do jedine²nej a fascinujúcej skúsenosti. 14.06. (19:00) Bratislava - Zrkadlová sieÜ Primaciálneho paláca, Palazzo del Primate 3. RO+NÍK UMBRIAMUSICFEST

Dolce Vitaj Dolce Vitaj

14.06. (19:00) Bratislava - Sala degli Specchi, Palazzo del Primate 3A EDIZIONE DELL’UMBRIAMUSICFEST BRATISLAVA Il Sangrantino in musica. DireĴore d’Orchestra: Walter AĴanasi, Soprano: Daniela Bruera, Pianoforte: Linda di Carlo. L’ ampio e vario repertorio della serata spazia da brani lirici, quali Manon Lescaut, I Pagliacci, La Traviata, La Bohéme, ﬁno a brani musicali traĴi da West Side Story o Porgy and Bess. Vino e musica erano tra i privilegi dei re! 15.05. - 20.06. (17:00) Žilina - Považská galéria umenia ROBERTO MALQUORI – CERIMONIA DI CHIUSURA ALLA PRESENZA DELL’ARTISTA La mostra personale di Roberto Malquori, esponente della PopArt italiana, rappresenta uno spaccato degli anni Sessanta. 17.06. Bratislava - Centro storico di Bratislava VÍNO VITAJ Vino Vitaj sarà una giornata di festa il cui protagonista sarà il vino. I ristoranti e i bar della zona pedonale di Brati-

BRATISLAVA - IL SANGRANTINO IN MUSICA Dirigent: Walter AĴanasi, Soprán: Daniela Bruera, Klavír: Linda di Carlo Rozsiahly a pestrý koncertný repertoár ve²era pozostáva z operných úryvkov, ako napríklad Manon, Komedianti, La Traviata, Bohéma, ale aj piesní a muzikálových skladieb z West Side Story ²i Porgy and Bess. Víno a hudba patrili k výsadám kráÖov! 15.05. - 20.06. (17:00) Žilina - Považská galéria umenia ROBERTO MALQUORI – SLÁVNOSTNÉ UKON+ENIE VÝSTAVY S Ú+ASmOU UMELCA Prierez tvorbou šestdesiatych rokov Roberta Malquoriho, jedného z významných predstaviteÖov talianskeho PopArtu. 17.06. Bratislava - Pešia zóna centra Bratislavy VÍNO VITAJ Víno Vitaj je deÜ osláv talianskeho vína. Reštaurácie a bary bratislavskej pešej zóny

Víno Vitaj

slava vivranno di aperitivi in musica. La giornata culminerà con un concerto e una festa alla Pláž pod Ufom. 20.06. (10:30) Bratislava - Galleria Civica – Palazzo Mirbach, Františkánske nám. 11 RECITAL PER ARPA SOLA: FLORALEDA SACCHI Floraleda Sacchi è un’artista di eccezionale talento che si è da sempre dedicata al repertorio solistico ed alla musica da camera per arpa cercando di svilup-

spojí prúd dobrého talianskeho vína sprevádzaný živou hudbou. Oslava vyvrcholí koncertom a následnou párty na Pláži pod Ufom. 20.06. (10:30) Bratislava - GMB Mirbachov palác, Františkánske nám. 11 HARFOVÝ RECITÁL: FLORALEDA SACCHI Talianska harﬁstka Floraleda Sacchi patrí k výnimo²ným a originálnym zjavom talianskej a medzinárodnej hudobnej scény. V Bratislave predstaví okrem talianskeho repertoáru aj kompozície Philipa Glassa, Michaela Nymana ²i slovenského hudobného skladateÖa Petra Machajdíka. 21. - 27.06. Zvolen - Zvolenský hrad ZVOLENSKÉ HRADNÉ SLÁVNOSTI – OPERNÁ +ASm “Norma” od Belliniho za prítomnosti talianskych sólistov “Linda di Chamounix” od DonizeĴiho prvýkrát prezentovaná na Slovensku.

Dolce Vitaj Dolce Vitaj

pare progeĴi originali e un personale modo di fare musica. A Bratislava, oltre al repertorio italiano, presenterà brani di compositori quali Philip Glass, Michael Nyman e Peter Machajdík.

Floraleda Sacchi

Gattamolesta

21. - 27.06. Zvolen - Castello di Zvolen FESTIVAL DI OPERA ZVOLEN “Norma“ di Bellini con la partecipazione dei cantanti italiani, “Linda di Chamounix”, DonizeĴi per la prima volta in Slovacchia.

29.06. - 29.08 (19:00) Bratislava - Galleria Civica – Palazzo Mirbach, Františkánske nám. 11 GIOVANI ARTISTI EUROPEI – JCE Il progeĴo itinerante The Young European Artists Network che include 90 opere d’arte di giovani artisti europei, risale all’anno 2000. È per la prima volta che la Slovacchia quest’anno prende parte al progeĴo, sia come Paese ospitante sia con la partecipazione di artisti slovacchi.

23.06. (19:00) Bratislava - Sala degli Specchi, Palazzo del Primate QUARTETTO GIACOMO DESIANTE GROUP Il concerto, dal titolo Sur le Manége, avrà come protagonista il QuarteĴo Giacomo Desiante group composto da: Giacomo Desiante (fisarmonica), Tommaso Colafiglio (chitarra), Paolo Romano (basso) e Saverio Petruzzellis (baĴeria). Il progeĴo Sur le Manége, tra l’altro pubblicato dalla casa discografica Rai Trade, vanta un prezioso apprezzamento scriĴo da Richard Galliano, grande fisarmonicista francese, al quale l’intero lavoro è dedicato.

30.06. (20:30) Bratislava - Piazza Principale ”VALSE” - TEATRO TASCABILE DI BERGAMO, UN AFFASCINANTE SPETTACOLO ALL’APERTO SU TRAMPOLI Il gruppo e la Scuola Teatro Tascabile di Bergamo ha alle spalle quarant’anni di aĴività e di ricerca delle nuove forme di sceneggiatura ed interpretazione che si ispirano alle tradizioni di danza e teatro asiatiche, al teatro di strada, alle pagliacciate, al ﬂamenco e ai canti popolari. Lo speĴacolo intitolato “Valse” oěre un’aĴraente rappresentazione del ballo quale mito europeo, simbolo di valori estetici, etici e sociali.

23.06. (19:00) Bratislava - Zrkadlová sieÜ Primaciálneho paláca QUARTETTO GIACOMO DESIANTE GROUP Hudobné zoskupenie v zložení Giacomo Desiante – akordeón, Tommaso Colaﬁglio – gitara, Paolo Romano – basová gitara, Saverio Petruzzellis – bicie, sa predstaví so svojím hudobným projektom Sur le Manége. Tento projekt vyšiel aj na CD a získal veÖké uznanie zo strany významného francúzskeho harmonikára Richarda Galliano, ktorému bol venovaný. 29.06. - 29.08 (19:00) Bratislava - GMB Mirbachov palác, Františkánske nám. 11 MLADÉ EURÓPSKE UMENIE – JCE Putovný výstavný projekt The Young European Artists Network vznikol v roku 2000, pozostáva z 90 diel mladých európskych umelcov a v tomto roku sa jeho sú²asõou stane aj Slovensko. 30.06. (20:30) Bratislava - Hlavné námestie VAL+ÍK - PÔSOBIVÉ PREDSTAVENIE POULI+NÉHO CHODUOOVÉHO DI-

VADLA TEATRO TASCABILE DI BERGAMO Divadelný súbor a škola Teatro Tascabile di Bergamo má za sebou štyridsaõro²né pôsobenie a hÖadanie nových scénických a interpreta²ných foriem vychádzajúcich z ázħských tane²no-divalných tradícií, pouli²ného divadla, klauniád, ﬂamenga ²i Öudových spevov. Predstavenie Val²ík ponúka pôsobivé stvárnenie tohto tanca ako európskeho spolo²enského mýtu, symbolu estetických etických a spolo²enských hodnôt.

italian way

RESPONSABILITÀ SOCIALE D’IMPRESA E IL WEB 2.0 SPOLO+ENSKÁ ZODPOVEDNOSm PODNIKANIA 2.0 di Michele D’Alena

La homepage del progetto nelmulinochevorrei / Webstránka projektu nelmulinochevorrei - www.nelmulinochevorrei.it

italian way

Ripensare la CSR in un’era in cui la voce degli stakeholder è sempre più forte. Silnejúci hlas zainteresovaných strán mení budúcnosõ CSR.

http://www.industryplayer.com/corporate_social_ responsibility.php

ástup Web 2.0 dramaticky zmenil možnosti komunikácie a naštartoval nenávratný proces zmien v systéme spolo²enských vzõahov. Už neexistuje len tradi²ná komunikácia, tak ako už neexistujú prechodné obdobia. Je dôležité si uvedomiõ, že Web 2.0 sa skladá z konkrétnych nástrojov, vµaka ktorým sú prístupné jednoduché a rýchle riešenia pre nadviazanie plnohodnotných obojstranných vzõahov, ktoré valcujú zastarané kanály komunikácie zhora-nadol. Tieto zmeny zasahujú všetky oblasti spolo²nosti a priemyselné odvetvia. Reciprocita komunikácie je dostupná akejkoÖvek organizácii: od politických po neziskové, od verejných po súkromné. Aké dôsledky to má pre podniky? Transparentnosõ a spolupráca ²i snaha nadviazaõ priamy kontakt s vlastnými „follower“ sa stáva nevyhnutnosõou, najmä pre stredné a veÖké podniky, medzi ktorými sa úspešne rozšíril koncept spolo²enskej zodpovednosti podnikania (alebo Corporate Social Responsibility). Odpoveµ na otáz-

’era del web 2.0 ha cambiato radicalmente la comunicazione e ha innescato un processo di mutamento senza ritorno nei sistemi di relazione. Non esiste più solo la comunicazione di una volta, come non esistono più le mezze stagioni, si direbbe al bar. Non è qualcosa di generico perchè il web 2.0 è costituito da strumenti precisi: i nuovi tool a disposizione consentono, a volte anche in modo semplice, di stabilire vere relazioni bidirezionali travolgendo anche la “vecchia” comunicazione top down. I seĴori coinvolti sono molteplici: la possibile reciprocità può riguardare qualunque organizzazione, dalla politica al no profit, dal pubblico al privato. Ma per le imprese, quali sono i risvolti più significativi? Parlare di trasparenza e cooperazione o cercare un contaĴo direĴo con i propri follower, è d’obbligo da quando, sopratuĴo per i brand medio alti, si è diěusa la responsabilità sociale d’impresa (o Corporate Social Responsibility). Se la domanda è “come rapportarsi, e con quali strumenti e quali finalità, con gli stakeholder, siano essi investitori, clienti, dipendenti, residenti locali, ecc.., nel 2010 la risposta passa aĴraverso il web 2.0: il CSR può rivelarsi la prima feĴa di

“budget” dedicato anche come terreno di sperimentazione aziendale. Era il 1984 quando Robert Edward Freeman uscì con “Strategic Management: a Stakeholder Approach” in cui ﬁssava, per la prima volta in modo organico, l’importanza degli stakeholder: ora la visione deve essere aggiornata. Da una parte assistiamo ai sempre più alti budget per comunicare sempre più diěusamente il proprio CSR, e dall’altra sono disponibili nuovi strumenti che non possono essere considerati solo come meri strumenti di “brand management“. Come rimanerne fuori? Che lo si voglia o no, on line si parla dei brand, con ovvie ricadute sulla reputazione: ogni commento può assumere connotati massmediali, divenendo opinion leader. La voce degli stakeholder è sempre più forte grazie alla diěusione di blog, forum, siti di opinione e community autogestite: per questo, una presenza aĴiva nel web 2.0, aĴraverso aĴività correlate al CSR, permeĴe, non solo di avviare una ricognizione della reputazione del brand, ma anche di coinvolgere molte delle aĴività di comunicazione gestendo al meglio la soddisfazione degli stakeholder, fornendo nuove linee guida al customer care, ﬁno ad avviare campagne di marketing

ky, „ako osloviõ zú²astnené strany.“ „Akými prostriedkami a pre²o komunikovaõ s investormi, zákazníkmi, zamestnancami, miestnymi obyvateÖmi, atµ“ ..., je jasná. Žijeme rok 2010 a preto komunikujeme cez Web 2.0. CSR predstavuje najzaújímavejšiu ²asõ rozpo²tu a príležitosõ si to vyskúšaõ. V roku 1984 prišiel Robert Edward Freeman s knihou „Strategické riadenie a prístup k zú²astneným stranám“, v ktorej prvýkrát vyzdvihol dôležitú úlohu zainteresovaných strán, tzv. Stakeholders. Táto vízia dnes musí byõ aktualizovaná. Na jednej strane sme svedkami neustáleho navyšovania rozpo²tu na komunikáciu za ú²elom ²o najširšieho propagovania vlastných CSR aktivít, na druhej strane sa objavujú nové nástroje, ktoré už nemožno považovaõ len za µalšie oby²ajné podporné nástroje riadenia zna²ky. +i sa nám to pá²i alebo nie, na webe sa hovorí o zna²kách a so zjavným vplyvom na ich reputáciu: doslova každý komentár môže prerásõ do masmediálnej kampane a nastoliõ trend. Hlas zú²astnených strán (zákazní-

kov, dodávateÖov, konkurentov,...) sa zvyšuje vµaka rastu po²tu blogov, diskusných fór a sebesta²ných online komunít. Byõ preto prítomný a aktívne komunikovaõ svoje aktivity spojené s CSR na Web 2.0 je príležitosõ za²aõ prieskum reputácie vlastnej zna²ky, ale tiež naštartovaõ veÖa komunika²ných aktivít s cieÖom zvyšovaõ satisfakciu a spokojnosõ zainteresovaných strán, ponúknuõ nové pravidlá starostlivosti o zákazníkov ²i spustiõ marketingové kampane v súlade s o²akávaniami publika. Ann Charles vytý²ila na portály Mashable 5 trendov vývoja s cieÖom zlepšiõ CSR prostredníctvom používania sociálnych médií: angažovaõ sa a viesõ, po²úvaõ a u²iõ sa, inovovaõ, komunikovaõ, investovaõ. „Corporate Social Responsibility (CSR) vyžaduje, aby sa podniky chovali ako správcovia spolo²nosti, životného prostredia a hospodárstva. Orientovaõ sa na sociálne médiá prináša ocenenia a nové obchodné príležitosti pre spolo²nosti, ktoré sa vedia odvµa²iõ. Naopak, zna²ky, ktoré sa správajú zle, sa dostávajú na

italian way

in linea con le aĴese del tuo pubblico. Ann Charles su Mashable indica 5 linee di sviluppo per migliorare il CSR aĴraverso l’uso dei social media: commit and lead, listen and learn, innovation, comunication, invest. “Corporate Social Responsibility (CSR) states that businesses should act as stewards of society, the environment, and the economy. The social media spotlight brings accolades and new business for companies that give back, while brands behaving badly are pilloried in online communities like TwiĴer and Facebook, followed by the mainstream press“. Anche nell’ultimo numero della rivista della FERPI, la Federazione Italiana Relatori Pubblici, era ben in vista un approfondimento dal titolo: “Perchè bisogna mappare gli stakeholder”. L’approfondimento, ad opera di Vincenzo Cosenza, inizia così:” La gestione dei rapporti con gli stakeholder al tempo della rete deve necessariamente partire dalla consapevolezza di due elementi: • gli stakeholder sono sempre più presenti online e stanno imparando molto velocemente ad usare i social media come strumento di pressione nei confronti delle aziende (vedi caso Nestlè)

• agli stakeholder tradizionali si affiancano nuovi influencer che, mossi dalla passione e supportati da strumenti immediati di pubblicazione delle informazioni in rete, come i blog e i microblog, dialogano con voce nuova e cristallina con gli utenti della rete, stabilendo un rapporto di fiducia che può influire sulle decisioni di acquisto e sulla reputazione aziendale. La rete non va considerata come un non luogo virtuale, ma come un ecosistema, un territorio, faĴo di spazi di relazione in cui portatori di interessi discutono, si organizzano, esigono risposte”. Il citato caso Nestlè è emblematico: sempre dalla rivista FERPI:” Greenpeace denuncia l’uso dell’olio di palma nel KitKat. Il video fa il giro della rete e Nestlè ne chiede la rimozione da YouTube per violazione di copyright. Di conseguenza Greenpeace invita i suoi sostenitori a cambiare la propria immagine del profilo Facebook con quella del logoKitKat modificato in “Nestlè Killer”. Gli aĴivisti cominciano a convergere sulla pagina uĜciale di Nestlè e il gestore reagisce dapprima scoraggiando l’utilizzo del logo modificato, poi rispondendo alle critiche con toni non propriamente concilianti. La crisi dilaga

e dal web arriva sui media tradizionali”. Non solo esempi negativi però: nel contesto italiano è da citare il Mulino che vorrei del Mulino Bianco. AĴraverso una conversazione continua con i propri primi clienti, il mulino bianco ha iniziato un rapporto che si è rivelato strategico: aĴraverso vari step è possibile proporre idee, o semplicemente votare e commentare le idee già presenti. Le idee più votate saranno pubblicate sul sito ed eěeĴivamente realizzata. L’autore dell’idea, oltre ad essere coinvolto nel lancio del progeĴo si ritrova ad essere “sentinella” che segnala, propone e condivide: il caso studio “il mulino che vorrei” diventa interessante perché non si traĴa solo di comunicazione. AĴraverso le segnalazioni, la stessa azienda ha rilanciato prodoĴi che erano destinati ad entrare fuori produzione o addiriĴura ha recuperato prodoĴi oramai scamparsi dal mercato. Se ci sono disservizi? Se mancano prodoĴi per celiaci? Se il packaging è troppo dispersivo e inquinante? Sono gli stessi clienti a segnalarlo. In questo caso, chiamare clienti coloro che entrano direĴamente anche nel processo industriale diventa molto riduĴivo. Un tempo si diceva:” il cliente ha sempre ragione” mentre ora possiamo dire:” il cliente ti può aiutare”.

pranier v online komunitách, ako sú Facebook a TwiĴer, ktoré sleduje aj mainstreamovo orientovaná tla².“ Dokonca aj v najnovšom vydaní ²asopisu FERPI, talianskej federácie PR agentúr, bola uverejnená štúdia pod názvom: „Pre²o je dôležité mapovaõ zú²astnené strany.“ Štúdia, v ktorej Vincenzo Cosenza hovorí: „Riadenie vzõahov so zainteresovanými stranami v kontexte online musí nutne vychádzaõ z dvoch bodov: • zainteresované strany sú stále viac prítomné v online priestore a u²ia sa veÖmi rýchlo používaõ sociálne médiá ako nástroj vyvíjania tlaku na podniky • k tradi²ným stakeholders sa pridávajú noví. Motivovaní vášÜou a podporovaní nástrojmi, ktoré prinášajú informácie v reálnom ²ase, ako sú blogy a microblogy a otvárajú úprimný dialóg s užívateÖmi siete. Vytvárajú sa tak vzõahy založené na dôvere, ktoré môžu výrazne ovplyvniõ rozhodnutie o kúpe a reputácie zna²ky. Sieõ by nemala byõ považovaná za virtuál-

ne miesto, ale ako ekosystém, územie tvorené na základe vzõahov, kde zú²astnené strany diskutujú, mobilizujú sa a dožadujú sa odpovedí.“ Príklad Nestle je typický: „Greenpeace odsudzuje použitie palmového oleja v KitKat. Video sa šíri po sieti a Nestle požiada o jeho odstránenie z YouTube pre porušenie autorských práv. Greenpeace preto vyzýva svojich stúpencov, aby vymenili svoj obrázok proﬁlu Facebook za logo KitKat zmenené na „Nestlé Killer“. Aktivisti sa za²ínajú zbližovaõ na oﬁciálnych stránkach Nestle. Manažér Nestlé spo²iatku reaguje odrádzaním používania zmeneného loga, potom v reakcii na kritiku reaguje s otvoreným tónom. Kríza sa šíri z webu a dostanete do tradi²ných médií.“ Existujú aj pozitívne príklady: v talianskom kontexte treba spomenúõ il Mulino che vorrei (Mulino, aké by som chcel) od spolo²nosti Mulino Bianco . Prostredníctvom neustálej konverzácie s pr-

vými zákazníkmi si s nimi Mulino Bianco vybudovalo vzõah, ktorý sa ukázal byõ strategický. Zákazník môže ponúknuõ nápad ohÖadom výrobkov Mulino Bianco, alebo jednoducho hlasovaõ a komentovaõ nápady ostatných. Najlepšie hodnotené nápady budú zverejnené na webových stránkach a naozaj realizované. Príklad Mulino Bianco sa stáva veÖmi zaujímavým, pretože projekt presahuje hranice komunikácie. Vµaka informáciám získaným na webe, sa spolo²nosõ rozhodla obnoviõ výrobu produktov, ktoré boli ur²ené na stiahnutie z trhu, alebo dokonca vrátiõ na trh niektoré produkty, ktoré už neboli dlhú dobu v predaji. Spotrebitelia rozhodnú ²i im chýba nejaký druh výrobku, ²i je obal príliš zne²isõujúci pre prostredie, atµ. Zákazníci sa tak dostávajú priamo do výrobného procesu. Keµ kedysi platilo, „zákazník má vždy pravdu“, teraz môžeme povedaõ, „zákazník ti môže pomôcõ.“

I rischi del non esserci

Aké sú riziká neú²asti

italian way

AIR DOLOMITI: UN SUCCESSO ITALIANO IN EUROPA AIR DOLOMITI: TALIANSKY ÚSPECH V EURÓPE

Ma qualità signiﬁca anche poter oěrire un servizio mirato ed aĴento alle esigenze dei passeggeri ed è per questo che uno dei punti forza del veĴore sono le frequenze plurigiornaliere dagli scali serviti e l’aĴenzione alla puntualità e alla regolarità operativa. A testimonianza della qualità globale sono oggi moltissimi i premi e riconoscimenti internazionali ricevuti dal veĴore. In questi anni di aĴività Air Dolomiti ha costantemente rinnovato e potenziato la propria ﬂoĴa. Da febbraio 2009 opera con l’Embraer 195 di cui è launch custo-

mer per l’Italia. L’E195 è un gioiello della tecnologia, un aeromobile all’avanguardia estremamente flessibile e dinamico, dal design innovativo. Gli Embraer si affiancano alla floĴa ATR 72-212a composta da 14 macchine. Nel time table estivo Air Dolomiti serve 20 destinazioni di cui 14 in Italia. All’estero vola a Monaco di Baviera, Francoforte e Vienna, importanti hub di Star Alliance in Europa, e collega lo scalo bavarese con alcune importanti ciĴà europee. Air Dolomiti, consapevole dell’importanza di internet come strumento di interazione con i propri utenti, vanta una presenza articolata sul web composta da tre siti: www.airdolomitit.it, www.spazioitalia.it, www.aeroportodimonaco.it. Il nuovo www.airdolomiti.it nasce nel 2007: novità principale riguarda il conceĴo di ‘Catchment Area’: per ogni destinazione scelta viene visualizzata non solo la ciĴà ma tuĴa l’area circostante per avere informazioni utili del territorio.

zaviedla viac letov denne do všetkých destinácií s výraznou pozornosõou venovanou dochvíÖnosti a pravidelnosti. Dôkazom o svetovej kvalite našich služieb je mnoho ocenení, ktoré letecká spolo²nosõ získala. Po²as svojej histórie Air Dolomiti neustále obnovovala a posilÜovala svoju flotilu. Od februára 2009 lieta na Embraer 195, ktoré boli vyrobené na objednávku pre taliansky trh. E195 je technologickým klenotom, pokrokové lietadlo, flexibilné a dynamické s inovatívnym dizajnom. Embraer dopÔÜajú flotilu 14 lietadiel ATR 72-212. Air Dolomiti lieta do 20 destinácií, z ktorých 14 sa nachádza v Taliansku. Zahrani²né des-

tinácie sú Mníchov, Frankfurt a ViedeÜ, dôležité sú tiež centrá Star Alliance v Európe, ktoré spájajú bavorské letisko s niektorými najvýznamnejšími európskymi mestami. V Air Dolomiti si uvedomujú dôležitosõ a praktickosõ komunikácie so zákazníkmi prostredníctvom internetu, preto májú 3 web stránky: www.airdolomitit.it, www.spazioitalia.it, www.aeroportodimonaco.it. Nová webstránka www.airdolomiti.it bola spustená v roku 2007. Najvýznamnejšia novinka, ktorú ponúka je koncept ‘Catchment Area’: spolu s vybranou destináciou sa nezobrazí iba mesto, ale mapa dôležitých informácií o blízkej oblasti.

ir Dolomiti è oggi la più importante realtà di trasporto aereo regionale in Italia ed è parte del Gruppo LuĞhansa. Fondata nel 1989, Air Dolomiti ha fatto della qualità il suo valore principale: qualità che signiﬁca grande aĴenzione alla puntualità, all’aĜdabilità e naturalmente al servizio a bordo. A proposito di questo, Air Dolomiti ha voluto soĴolineare quanto conti il rapporto con i propri passeggeri creando un vero e proprio brand di accoglienza dal nome “SeĴimocielo” che dal 1996 colora l’atmosfera a bordo.

ir Dolomiti je ²lenom skupiny LuĞhansa a je dnes najúspešnejšia regionálna letecká spolo²nosõ v Taliansku, založená v roku 1989. Air Dolomiti sa od za²iatku orientuje na kvalitu, ako na základnú ﬁlozoﬁu: kvalita znamená dochvíÖnosõ, spoÖahlivosõ a samozrejme služby na palube. V súvislosti s tým Air Dolomiti vytvorila skuto²nú zna²ku pohostinnosti pod menom „SeĴimocielo“ (Siedme nebo), ktorá od roku 1996 dotvára atmosféru na palube lietadiel. Kvalita však znamená aj poskytovanie cielených služieb, robených na základe potrieb našich zákazníkov. Preto letecká spolo²nosõ

Istituto per il Commercio Estero Taliansky inštitút pre zahranièný obchod

ANDAMENTO DELL’INTERSCAMBIO COMMERCIALE BILATERALE CON L’ITALIA VÝVOJ OBCHODNEJ BILANCIE MEDZI TALIANSKOM A SLOVENSKOM L

e esportazioni della Slovacchia verso l’Italia, nel periodo gennaio – novembre 2009, sono state pari a 2.191,0 milioni di Euro, con una diminuzione del 20,54% rispeĴo al corrispondente periodo dell’anno precedente. In analogia alla tendenza che l’interscambio italo-slovacco ha manifestato negli ultimi anni, l’export slovacco ha comunque superato neĴamente il valore dell’import dall’Italia, che nel periodo in esame ha registrato un calo del 17,35%, aĴestandosi su un importo di 1.444,0 milioni di Euro. Ne è derivato ancora una volta un saldo positivo per la Slovacchia, per un valore di 747,0 milioni di Euro, tuĴavia inferiore del 26,06% di quello registrato nei primi 11 mesi del 2008 (1.010,4 milioni di Euro).

lovensko v období od januára do novembra 2009 vyviezlo do Talianska tovar v hodnote 2.191,0 mil. eur, ²o predstavuje pokles o 20,54 % oproti rovnakému obdobiu minulého roka. Ako tradi²ne, hodnota slovenského vývozu výrazne prevyšuje hodnotu dovozu z Talianska. Dovoz z Talianska na Slovensko zaznamenal v rovnakom období pokles o 17,35 % a dosiahol hodnotu 1.444,0 mil. eur. Výsledkom je opäõ kladná bilancia pre Slovensko v hodnote 747,0 mil. eur. Napriek tomu Slovensko zaznamenalo pokles v porovnaní s prvými 11 mesiacmi roku 2008 o 26,06 % (1,0104 miliardy eur).

INTERSCAMBIO COMMERCIALE CON L’ITALIA OBCHODNÁ BILANCIA MEDZI TALIANSKOM A SLOVENSKOM Gen – Nov 2008 Jan – Nov 2008

Gen – Nov 2009 Jan – Nov 2009

Raffronto Gen – Nov 2009/2008 Porovnanie Jan – Nov 2009/2008

Import (milioni Euro) (milióny Eur)

1.747,0

1.444,0

- 17,35 %

Export (milioni Euro) (milióny Eur)

2.757,4

2.191,0

- 20,54 %

Saldo (milioni Euro) (milióny Eur)

1.010,4

747,0

- 26,06 %

FONTE: elaborazione ICE su dati dell’Istituto Statistico della Repubblica Slovacca ZDROJ: ICE z údajov Štatistického úradu SR

Analizzando la composizione merceologica delle importazioni slovacche dall’Italia nel periodo gennaio-novembre 2009, si rileva che la voce più importante è rappresentata dai macchinari e veicoli, con una quota del 34,1% sul totale dell’import e un valore in termini assoluti di circa 493 milioni di Euro. Nel periodo in esame, questa voce ha registrato una vera e propria caduta delle vendite, - 31,0% rispeĴo al corrispondente periodo del 2008. Seguono in graduatoria le importazioni dei beni di consumo, con un importo di circa 402 milioni di Euro e un’incidenza percentuale del 27,8% sul totale delle importazioni. RispeĴo all’anno precedente, anche l’import slovacco di beni di consumo “made in Italy” ha registrato un neĴo calo, in misura superiore al 25,4%. RispeĴo alle prime due voci merceologiche sopra riportate, le importazioni slovacche di prodoĴi industriali italiani hanno subito una ﬂessione meno grave, pari al 12,2%, con un risultato in valore pari a 156 milioni di Euro circa e una quota sul totale dell’import dall’Italia pari all’10,8% . Al quarto posto troviamo le importazioni di prodoĴi chimici,

Analýza druhov tovaru dovezených z Talianska na Slovensko od januára do novembra 2009 ukazuje, že najvýznamnejšou položkou ostávajú stroje a vozidlá s podielom 34,1% z celkového dovozu. V absolútnej hodnote približne 493 miliónov eur. V porovnaní s rovnakým obdobím roka 2008 tento druh tovaru zaznamenal pokles predaja o 31,0%. Na druhom mieste v poradí nájdeme dovoz spotrebného tovaru vo výške približne 402 miliónov, ²o predstavuje 27,8% z celkového dovozu. V porovnaní s predchádzajúcim rokom prílev spotrebného tovaru „Made in Italy“ na Slovensku prudko klesol, o viac ako 25,4%. V porovnaní s vyššie uvedenými položkami, dovoz priemyselných výrobkov z Talianska klesol len mierne o 12,2% a dosiahol celkovú hodnotu 156 miliónov eur a s podielom na celkovom dovoze z Talianska o 10, 8%. Na štvrtom mieste je dovoz chemických výrobkov v celkovej hodnote približne 150 miliónov eur a podielom 10,3% celkového dovozu z Talianska na Slovensko. Toto odvetvie je v kontraste s ostatnými. Nielenže v priebehu minulého roka nevykázalo stratu, ale dosiahlo

Istituto per il Commercio Estero Taliansky inštitút pre zahranièný obchod

con un valore complessivo di circa 150 milioni di Euro e un’incidenza del 10,3% sul totale dell’import slovacco dall’Italia. Questo seĴore, in controtendenza rispeĴo agli altri, non solo non ha accusato perdite rispeĴo allo scorso anno, ma ha faĴo registrare una sia pur minima crescita (+ 0,1%). Cala anche l’import di alimentari (- 15,6%) che si aĴesta su un valore di 67 milioni di euro, pari al 4,6% del totale delle importazioni slovacche dall’Italia, e quello delle materie prime (- 66,7%), che raggiunge un ammontare di 19 milioni di Euro (1,3% del totale) Diěerentemente dagli altri seĴori, crescono (ma su valori poco rilevanti in termini assoluti) le importazioni slovacche dall’Italia di combustibili (+ 1.218,8%) e di bevande (+ 125,7%). Per quanto concerne le esportazioni slovacche in Italia, la voce più signiﬁcativa, pari al 57,7% del totale, è costituita dai macchi-

minimálny rast (+ 0,1%). Klesol tiež dovoz potravín (- 15,6%), ²o sa rovná hodnote 67 miliónov eur, alebo 4,6% z celkového slovenského dovozu z Talianska. Tiež sme zaznamenali výrazný pokles dovozu surovín (- 66, 7%), ktorý dosiahol ²iastku 19 miliónov eur (1,3% z celkovej hodnoty). Na rozdiel od iných odvetví rastie (aj keµ nie vo veÖmi významných absolútnych ²íslach) dovoz palív z Talianska (+ 1218,8%) a nápojov (125,7%). PokiaÖ ide o slovenský vývoz do Talianska, najvýznamnejšie odvetvie, ktoré predstavuje 57,7% z celkovej hodnoty vzájomnej bilancie, je predaj strojov a vozidiel. Celková hodnota ich vývozu do Talianska predstavuje 1.266,0 mil. eur. Pokles zaznamenaný oproti rovnakému obdobiu v roku 2008 je 22,8%. Na druhom mieste takisto spotrebný tovar (18,1% z celkového slovenského vývozu do Talianska a pokles o 23,6% oproti predchádza-

INTERSCAMBIO CON L’ITALIA PER SETTORI OBCHODNÁ BILANCIA MEDZI TALIANSKOM A SLOVENSKOM PODOA ODVETVÍ Gruppi merceologici Kategórie tovarov

2007

(A) Gen – Nov 2008 Jan – Nov 2008

2008

(B) Gen – Nov 2009 Jan – Nov 2009

Raffronto Porovnanie (B/A) (%)

Macchinari, veicoli Stroje a vozidlá

24.951 738,61

53.384 1.580,29

22.839 758,12

51.953 1.724,52

21.534,0 714,80

49.444,0 1.641,24

493,00

1.266,00

- 31, 03

- 22, 86

Beni di consumo Spotrebný tovar

17.483 517,54

16.503 488,53

17.384 577,04

16.768 556,60

16.247,0 539,30

15.699,0 521,11

402,00

398,00

- 25, 46

- 23, 62

Prod. Industriali Priemyselné výrobky

6.036 178,68

8.520 252,21

5.951 197,54

7.259 240,95

5.546,0 184,10

6.723,0 223,16

156,00

200,00

-15, 26

- 10, 38

Prodotti chimici Chemické výrobky

4.982 147,48

6.603 195,46

5.272 175,00

5.278 175,20

4.514,0 149,84

4.935,0 163,81

150,00

121,00

+ 0, 11

- 26, 13

Alimentari Potraviny

2.409 73,31

2.964 87,74

2.578 85,57

3.461 114,88

2.394,0 79,47

2.323,0 77,11

67,00

75,00

- 15, 69

- 2, 74

Materie prime Suroviny

1.486 43,99

2.316 68,56

1.742 57,82

2.514 83,45

1.719,0 57,06

3.361,0 111,57

19,00

53,00

- 66, 70

- 52, 50

Bevande Nápoje

340 10,06

352 10,42

338 11,22

302 10,02

320 10,63

5 0,17

24,00

+ 125, 78

Combustibili Palivá

103 3,05

0 0

304 10,09

14 0,47

290 9,63

289 9,59

127,00

71,00

+ 1.218, 80

+ 640, 35

Oli, grassi, minerali Oleje, tuk, minerály

58 1,71

8 0,24

79 2,62

5 0,17

66 2,19

13 0,43

2,00

- 8, 68

Altri Ostatné

1 0,03

174 5,15

0 0

297 9,86

0 0

279 9,26

4,00

7,00

- 24, 41

57.849 1.712,5

90.824 2.688,6

56.486 1.874,99

87.852 2.916,15

52.631,0 1.747,03

83.069,0 2.757,38

1.444,00

2.191,00

- 17,35

- 20,54

Totale Spolu

FONTE: elaborazione ICE su dati dell’Istituto Statistico della Repubblica Slovacca ZDROJ: ICE z údajov Štatistického úradu SR

Importazioni della Slovacchia Dovoz na Slovensko Esportazioni della Slovacchia Export zo Slovenska

Istituto per il Commercio Estero Taliansky inštitút pre zahranièný obchod

nari e veicoli, con un ammontare di 1.266,00 milioni di Euro. La diminuzione registrata rispeĴo al corrispondente periodo del 2008 è pari al 22,8%. Al secondo posto i beni di consumo (18,1% del totale dell’export slovacco verso il nostro Paese e un decremento del 23,6% rispetto all’anno precedente), al terzo i prodoĴi industriali (9,7% e un calo del 4,82%), al quarto i prodoĴi chimici (4,9% e una caduta del 38,38%). Calano anche le esportazioni di materie prime (-38,93%). Crescono invece le esportazioni slovacche di combustibili (+10,37%) e quelle di prodoĴi alimentari (+4,39%).

júcemu roku). Na treõom mieste su priemyselné výrobky (9,7% a pokles o 4,82%), štvrte chemikálie (4,9% a pokles o 38,38%). Pokles sme zaznamenali aj vo vývoze komodít (-38,93%). Vývoz zo Slovenska do Talianska narastá v množstve paliva (+10.37%) a potravín (+4.39%).

PRINCIPALI PARTNER COMMERCIALI HLAVNÍ OBCHODNÍ PARTNERI SLOVENSKA L’export della Slovacchia / Vývoz zo Slovenska

L’import della Slovacchia / Dovoz na Slovensko

2008

2009

Variazioni Zmena 2009/2008

Quota sul totale Podiel na celkovom 2009

Germania Nemecko

298.394 9.904,87

6.460,0

- 34,77 %

16,8 %

Rep. Ceca Česko

170.925 5.673,67

4.720,8

-16,79 %

12,3 %

Russia Rusko

164.263 5.452,53

3.467,7

-36,40 %

Corea Kórea

87.354 2.899,62

2.619,7

86.403 2.856,1

Ungheria Maďarsko

2008

2009

Variazioni Zmena 2009/2008

Quota sul totale Podiel na celkovom 2009

Germania Nemecko

301.443 10.006,07

7.988,7

-20,16 %

20,1 %

Rep. Ceca Česko

194.772 6.465,25

5.125,2

-20,72 %

12,9 %

9,0 %

Francia Francúzsko

101.296 3.362,41

3.112,9

-7,42 %

7,8 %

-9,65 %

6,8 %

Polonia Poľsko

98.554 3.271,39

2.850,2

-12,87 %

7,2 %

2.247,4

-21,31 %

5,8 %

Italia Taliansko

87.852 2.916,15

2.411,0

-17,32 %

6,1 %

75.731 2.513,81

2.042,3

-18,75 %

5,3 %

Ungheria Maďarsko

92.005 3.054,01

2.512,4

-17,73 %

6,3 %

Francia Francúzsko

60.302 2.001,66

1.812,9

-9,43 %

4,7 %

Austria Rakúsko

85.108 2.825,07

2.310,7

-18,20 %

5,8 %

Italia Taliansko

56.486 1.874,99

1.572,7

-16,12 %

4,1 %

UK Veľ. Británia

70.953 2.355,21

1.890,8

-19,71 %

4,8 %

Polonia Poľsko

58.527 1.942,74

1.552,8

-20,07 %

4,0 %

Russia Rusko

56.403 1.872,24

1.413,8

-24,48 %

3,6 %

Austria Rakúsko

43.856 1.455,75

1.112,9

-23,55 %

2,9 %

Olanda Holandsko

45.264 1.502,49

1.182,1

-21,32 %

3,0 %

Paese Krajina

Cina Čína

Nel periodo gennaio – dicembre 2009 la Slovacchia ha importato merci per un valore di circa 38,53 miliardi di Euro, con una diminuzione del 23,3% rispetto al corrispondente periodo dell’anno precedente. Le cause di tale flessione sono imputabili agli effetti della crisi economica mondiale. L´Italia guadagna una posizione rispetto all’anno precedente: supera la Polonia e passa all’ottavo posto. Nel 2009, le esportazioni italiane in Slovacchia sono diminuite del 16,1%, ma la quota di mercato dell’Italia registra un aumento dello 0,4%, passando dal 3,7% al 4,1%. V období od januára do decembra 2009 Slovensko doviezlo tovar v hodnote cca 38,53 miliardy eur, èo predstavuje pokles o 23,3% v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka. Tento pokles možno pripísaÝ úèinkom globálnej ekonomickej krízy. Taliansko si polepšilo o jedno miesto oproti predchádzajúcemu roku: preskoèilo Po¾sko a je na ôsmom mieste. V roku 2009 taliansky vývoz na Slovensko klesol o 16,1%, ale podiel na talianskeho kapitálu na trhu narástol o 0,4% z 3,7% na 4,1%.

Paese Krajina

Nel 2009, l’export della Slovacchia è risultato pari a circa 39,7 miliardi di Euro. Rispetto all’anno precedente, il flusso di esportazioni slovacche é diminuito complessivamente del 19,8%. V roku 2009 slovenský vývoz predstavoval približne 39,7 miliardy eur. V porovnaní s predchádzajúcim rokom sa slovenský vývoz znížil celkovo o 19,8%.

FONTE: elaborazione ICE su dati dell’Istituto Statistico della Repubblica Slovacca ZDROJ: ICE z údajov Štatistického úradu SR

5 c 3: ) 0 $ ) "5" ¨ 7 :4 0 , c 5"5 3: