Diploma thesis - Design of public space in the village Čajkov

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA ZÁHRADNÍCTVA A KRAJINNÉHO INŽINIERSTVA

RIEŠENIE VEREJNÉHO PRIESTORU V OBCI ČAJKOV (Diplomová práca)

Študijný program:

Záhradná a krajinná architektúra

Študijný odbor:

6.1.17 Krajinná a záhradná architektúra

Školiace pracovisko:

Katedra záhradnej a krajinnej architektúry

Školiteľ:

Ing. Gabriel Kuczman, PhD.

Nitra 2014

Ján Slušný, Bc.

Čestné vyhlásenie Podpísaný Bc. Ján Slušný vyhlasujem, že som záverečnú prácu na tému „Riešenie verejného priestoru v obci Čajkov“ vypracoval samostatne s použitím uvedenej literatúry.

Som si vedomý zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé.

V Nitre 13. 5. 2014 ...................................................... podpis

Poďakovanie Touto cestou sa chcem poďakovať školiteľovi Ing. Gabrielovi Kuczmanovi, PhD. za jeho odbornú pomoc, trpezlivosť a drahocenný čas. Tiež chcem poďakovať konzultantovi Ing. Attilovi Tóthovi za pomoc v oblasti grafického dizajnu a v oblasti riešenia verejných priestorov vo vidieckom sídle. Poďakovanie je venované aj pedagógovi Ing. Lukášovi Štrbovi za pomoc v oblasti grafického dizajnu.

Ďakujem

Abstrakt Diplomová práca je zameraná na tvorbou verejných priestorov vo vidieckom prostredí.

V literárnom prehľade sú spracované všeobecné informácie o vidieckych sídlach, ich význame, minulosti a súčasnom stave. Po získaní prehľadu o riešenej problematike, diplomová práca prechádza k podrobnému analyzovaniu širších vzťahov, kultúry a tradícií obce Čajkov. Návrh verejného priestranstva danej obce vychádzal z princípov tvorby uvedených v literárnom prehľade a z autorom vypracovaných analýz.

Kľúčové pojmy: vidiek, verejné priestranstvá, princípy tvorby, architektúra vidieka, podpora vidieka, stav vidieka

Abstract

The main idea of my thesis is a Creation of public spaces in rural areas. Literature review includes general informations about rural communities, their importance, their look in the past and in the present time. After this general overview of the rural areas I focused on a the detailed analysis of broader relations, culture and traditions of the village ÄŒajkov. Design of public space situated in the village ÄŒajkov was created on the base of principles of rural area's design mentioned in the literature review and on the base of the analysis made by author.

Key words: countryside, public spaces, the principles of design, architecture of countryside, support for rural development, condition of countryside

OBSAH OBSAH ..................................................................................................................................7 ÚVOD ....................................................................................................................................9 1 LITERÁRNY PREHĽAD ............................................................................................ 11 1.1

Všeobecná charakteristika vidieckych sídiel ........................................................ 11

1.1.1

Definície základných pojmov ............................................................................ 11

1.1.1

Funkcie vidieka .................................................................................................14

Vývoj a súčasný stav vidieka na Slovensku .......................................................... 14

1.2

1.2.1

Vývoj vidieka a vplyv na súčasnosť ..................................................................14

1.2.2

Súčasný stav vidieka na Slovensku ...................................................................15

1.2.3

Program obnovy dediny .................................................................................... 17

1.3

Európske postavenie vidieka .................................................................................. 21

1.3.1 1.4

Európske pracovné spoločenstvo pre rozvoj vidieka a obnovu dediny............. 23

Zeleň vidieckeho sídla ............................................................................................. 25

1.4.1

Kategorizácia vegetačných prvkov ...................................................................25

1.4.2

Tvorba zelene ....................................................................................................26

1.5

Architektúra a užšia charakteristika vidieckeho sídla ........................................23

1.5.1

Verejné priestranstvá ......................................................................................... 28

1.5.2

Doprava ............................................................................................................. 28

1.5.3

Uličný priestor a zákutia na vidieku ..................................................................29

1.5.4

Konštrukcie, materiály a oplotenia ....................................................................30

1.6

Centrálne priestory vidieckych sídiel ....................................................................30

1.6.1

Námestie, centrum ............................................................................................. 31

1.6.2

Urbanistické znaky ............................................................................................ 32

1.6.3

Príklady revitalizácií centier vidieckych sídiel ................................................. 33

1.7

Tvorba verejných priestranstiev ...........................................................................36

1.8

Trend - Brownfields a Greenways ako ,,nový“ verejný priestor ......................... 38

2 CIEĽ PRÁCE ................................................................................................................ 41 3 MATERIÁL A METODIKA ....................................................................................... 42 7

3.1

Charakteristika riešeného územia .........................................................................42

3.1.1

Prírodné pomery riešeného územia ...................................................................44

3.1.2

Kultúrne a historické súvislosti .........................................................................47

3.1.3

Obyvateľstvo .....................................................................................................50

3.1.4

Občianska vybavenosť ...................................................................................... 54

3.1.5

Rekreačný potenciál .......................................................................................... 54

3.1.6

Swot analýza......................................................................................................55

3.2

Metodika – inventarizácia drevín ..........................................................................60

4 VÝSLEDKY PRÁCE ...................................................................................................69 4.1

Analyzovanie riešeného územia ............................................................................. 69

4.1.1

Historická analýza ............................................................................................. 69

4.1.2

Analýza kultúrneho života a tradícií .................................................................69

4.1.3

Funkčno – priestorová analýza ..........................................................................70

4.1.4

Súčasný stav stavieb a funkčných priestorov .................................................... 70

4.1.5

Inventarizácia ....................................................................................................71

4.2

Výruby a demolácie ................................................................................................ 76

4.3

Koncept návrhu verejného priestoru ....................................................................78

4.4

Návrh vybraných častí verejného priestoru ......................................................... 79

4.4.1

Návrh verejného priestranstva pred obecným úradom ......................................79

4.4.2

Návrh verejného priestranstva pri tenisovom kurte ..........................................80

4.4.3

Návrh verejného priestranstva pri pohostinstve ................................................ 81

5 DISKUSIA ..................................................................................................................... 83 6 PRÍNOS DIPLOMOVEJ PRÁCE .............................................................................. 85 ZÁVER ................................................................................................................................ 86 ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY ...........................................................................87 VÝSLEDKY PRÁCE – VÝKRESOVÁ ČASŤ ................................................................ 92 PRÍLOHY .......................................................................................................................... .93

8

ÚVOD Vidiecke sídla nie sú len súčasťou nášho kultúrneho dedičstva, ale predovšetkým prostredím rámcujúcim život každého – bez ohľadu na to, či v ňom bývame, pracujeme, nachádzame miesto oddychu či komunikujeme. Rozvoj vedomostne založenej spoločnosti otvára nové možnosti ich rozvoja a využitia ich jedinečného potenciálu. Ak chceme, aby naše vidiecke sídla neupadali, treba spraviť všetky potrebné kroky pre zhodnotenie, rozvoj a zachovanie ich špecifických daností. Je to nevyhnutné, aby život v nich bol plnohodnotný a aby boli atraktívne pre svojich obyvateľov, návštevníkov a aj investorov.

Vývoj dediny závisí od životaschopnosti, trhového hospodárstva. Schopnosť a aktivita dediny sa prejavuje v úprave verejných priestranstiev. Architektúru vidieka neurčujú len domy, ale aj úprava verejných priestranstiev. Ich úpravou docielime vyvolanie nespokojnosti so zotrvávaním na tomto stave.

Vidiek si spájame s idylickým súžitím človeka s prírodou, pomalším plynutím času oproti tempu v meste, ale v súčasnosti sa život ľudí výrazne zmenil a vidiek nie je výnimkou. Základný predpoklad ďalšieho formovania obcí a krajiny je pochopenie historického vývoja a súvislostí, ktoré vplývali na jeho vývoj. Vidiecke prostredie je veľmi rôznorodé, od malých obcí s rozvoľnenou štruktúrou po silne urbanizované územia. Silné tradície, odlišné zvyky, formované miestnymi podmienkami a históriou boli dôvodom rôzneho a zároveň špecifického prístupu pri rozvoji výstavby obce. Každá dedina má svoj vlastný historický odkaz, logiku svojho vzniku, vývoja a svoju pôvodnosť. V architektúre sa tento historický odkaz prejavil v pôdoryse, výraze dediny a logike usporiadania. Ak si obce necenia vidiecke prostredie, historicko - kultúrne hodnoty a historický odkaz, budú modernizované nevhodným spôsobom.

Prvým znakom kladných zmien je aktivizovanie miestnych obyvateľov v združeniach, spolkoch spolu s aktívnym prístupom občanov a miestnych autorít.

Rôznorodosť a stav vidieckych sídiel je veľmi ovplyvňovaný ich lokalitou. Mestské sídla majú vysokú koncentráciu obyvateľov, preto vzniká trend spätného osídľovania vidieka. Je tomu tak aj pre iné výhody vidieka, ako sú kvalitné a prirodzené prostredie pre život. Tu hovoríme o vidieckych sídlach v blízkosti väčších miest. A to je tiež jeden z dôvodov, prečo sa dediny rozdelili na bohaté a chudobné, životaschopné a upadajúce. Problémy sú rôznorodé, zložité a ich riešenie len na miestnej úrovni nie je efektívne. V Európe vznikajú nové hnutia pre rozvoj a udržanie vidieka, ktoré reagujú na urbanistické tendencie spojené najmä s rastom miest. Preto obnova vidieka nemôže byť len na úrovni zanedbaného alebo zničeného stavu vidieckych sídiel a krajiny, ale musí zahŕňať aj obnovu hospodárskeho, kultúrneho a spoločenského života. Je to nevyhnutné, aby sme pri revitalizácií vidieckych sídiel mali pre koho tvoriť. Ak sa vyrieši otázka 9

vyľudňovania a starnutia vidieka, bude revitalizácia verejných priestorov vidieka oveľa jednoduchšia a účinnejšia.

V každej dedine sa nachádzajú výnimočné miesta (pred kostolom, kultúrnym domom, v strede parku), ktoré si dediny obnovujú. Úprava verejného priestoru znamená nájsť logiku jeho využitia, symboly, vytvoriť magické miesta dediny. Ústredné priestranstvo je priestorovým ťažiskom centra obce, jeho architektonický rozmer určuje jedinečnosť historického vývoja dediny. Každá dedina má svoj vlastný pôdorys. Poslaním architekta je objaviť kontext tohto pôdorysu s komponovaním ťažiskového miesta dediny, a to vo väzbe na parkové úpravy. Projekt ústredného priestranstva nie je len predmetom parkových úprav a malej architektúry, ale hlavne projektom architektonicko – urbanistického riešenia.

10

1 LITERÁRNY PREHĽAD 1.1 Všeobecná charakteristika vidieckych sídiel 1.1.1 Definície základných pojmov Sídlo je podľa Štepánkovej (2009) pojem na označenie jednotky osídlenia zložená z trvalých ľudských obydlí. Súčasťou sú aj začlenené výrobné zariadenia, nevyhnutného občianskeho a technického vybavenia. Tvorí uzavreté prostredie pre spoločenský život obyvateľov, je priestorovo oddelené od iných foriem osídlenia. Maříková (2005) dopĺňa, že ide o každé obývané miesto, priestorovo oddelené zoskupenie ľudských obydlí, hospodárske objekty a iné objekty

na

určitom

území,

spojené

s koncentráciou

ľudských

činností,

rôznymi

funkciami, špecifickou komunitou fungujúcou na sociálnej zmene, záujmových, pracovných, rodinných a susedských vzťahoch. Rozlišuje sa na základné formy, vidiek a mesto.

Sídlo, základný element osídlenia, je sezónne obývaná (trvale alebo sezónne), priestorovo samostatná, teritoriálne ucelená skupina sídelných jednotiek (výrobné objekty, obytné objekty, usadlosti) so všetkými potrebnými zariadeniami a podmienkami pre prácu a život ľudí. (Pašiak, 1980).

Vidiek je vymedzený ako riedko osídlený priestor, v ktorom má dôležitú funkciu poľnohospodárstvo. V odbornej literatúre môžeme nájsť rôzne varianty tejto definície, v závislosti od kritéria vymedzenia účelu. Z hľadiska demografického môžeme vidiek vymedziť nízkym počtom a hustotou obyvateľov. Z hľadiska urbanistického špecifickým typom zástavby a z hľadiska sociologického napríklad iným spôsobom života. (Maříková, 2008).

Vidiek je predstavovaný skôr ako spôsob existencie, základ principiálneho postoja k svetu, ktorý je alebo bol dôsledkom neoddeliteľného spolužitia človeka a prírody, človeka, ktorý prírodu kultivoval, ktorý si na prírode vydobyl svoj životný priestor, ktorý ale vedel o udržateľnosti alebo neudržateľnosti svojho správania (Baše, 2006).

Vidiek je ekosociálny systém, v ktorom majú rozhodujúci podiel pôvodné a neskôr modifikované, prírodné subsystémy (Blažek, 2004).

Je to priestor v krajine a mimo mestskej zástavby a priemyselnej zóny, kde dochádza k poľnohospodárskej výrobe a kde sú sídelné jednotky vidieckej komunity – dediny (Lapka, 2000).

Tento sociálne ekonomický pojem obsahuje a dobre vystihuje problémy pretvárania vidieckeho priestoru v našom čase z priestorového, sídelného a krajinného hľadiska (Sklenička, 1989).

11

Rôzne poňatie vidieka môžeme podľa Maříkovej (2005) rozdeliť z hľadiska územného na vidiecky priestor, vidiecky región a vidiecke sídlo – dedinu.

Vidiecky priestor označuje dediny (vidiecke osídlenia) a krajinu v jej okolí. Je to súhrn katastrov vidieckych obcí alebo podrobnejší súhrn plôch poľnohospodárskej pôdy, lesov, vodných plôch, intravilánov, vidieckych sídiel, poľných ciest, miestnych komunikácií. Podľa Šindlářovej (1997) nezahrňuje vidiecky priestor súvislé osídlenie v podobe dedín (vidieckych obcí, malých mestečiek), ale aj rozptýlené osídlenie (samoty, prevádzky, sklady, zariadenia umiestnené mimo obce), jednotlivé stavby mimo obce (kaplnky, mosty, vodné nádrže, cesty a cestičky), kultúrne a prírodné prvky (toky, polia, lesy, lúky), a výsledky ľudskej činnosti (miesta spracovania surovín, ich náleziská, lomy a doly).

Vidiecky priestor – nezastavaná mestskou zástavbou, prevažná časť štátneho územia, voľná krajina, doplnená pôvodným vidieckym osídlením (poľnohospodárskym) a plochami, na ktorých prebiehajú aktivity, ktoré nesmerujú k funkciám mestských celkov: spracovanie nerastov alebo surovín, ťažba, energetické celky, areály priemyselného spracovania lesníckej alebo lesníckej produkcie, líniové komunikačné stavby (Baše, 2006).

Vidiecke sídlo je možné definovať rôznymi nástrojmi, ktoré umožňujú vymedziť vidiecke sídla z nasledujúcich hľadísk (Perlín, 2010): a. urbanistické – vidiecke sídlo je vymedzené ako sídlo s typickou urbanistickou štruktúrou nízkopodlažnej zástavby s vysokým podielom rodinných domov s málo vyvinutou uličnou sieťou s dominantným postavením návesy ako spoločenského a kultúrneho centra sídla a vysokým podielom zelene v sídle. b. architektonické – vidiecke sídlo je vymedzené ako sídlo s dominanciou nízkopodlažnej zástavby v individuálnych rodinných domoch, ktoré nemajú vybudované prízemie určené k obchodnej činnosti alebo k službám. Vidiecky dom je doplnený rozsiahlym hospodárskym zázemím, ktoré slúžilo pôvodne pre poľnohospodársku prvovýrobu a v súčasnosti slúžia k zabezpečeniu prevádzky domu. Pre tradičný vidiecky dom je typické vymedzenie dvora a záhrady s výrazne oddelenými funkciami. c. sociálne – vidiecke sídlo je sídlo s užším sociálnym kontaktom medzi jednotlivými obyvateľmi sídla, kde existuje dlhodobá neformálna sociálna kontrola a participácia. d. ekonomické – vo vidieckom sídle dominuje a rozhoduje poľnohospodárska činnosť a primárna výroba potravín. Významný podiel ekonomicky aktívnych ľudí cestuje do zamestnania mimo toto sídlo. e. historické – vidiecke sídlo v minulosti nezískalo mestské práva.

12

f. štatistické – vidiecke sídlo má menej, než konvenčne stanovený počet obyvateľov. Práve toto posledné štatistické vymedzenie je jediné, ktoré možno vždy použiť, ak hodnotíme veľký počet sídiel. Pri podrobnejšom skúmaní malého počtu sídiel môžeme pristúpiť aj k ďalším kritériám.

Vidiecke sídlo,alebo jednoduchšie dedina, je označenie pre sídelnú jednotku vo vidieckom prostredí, Z historického hľadiska je to typické zoskupenie obytných a hospodárskych stavieb, plniacich rôzne funkcie, medzi ktorými mala dôležité miesto poľnohospodárska funkcia (Maříková, 2005). Feriancová (2005) hovorí o vidieckych sídlach ako o prvom urbanistickom útvare s prvoradou funkciou rozvíjať poľnohospodársku výrobu. Sú to horské osídlenia a podhorské osady ako historické sídla drevárov, hutníkov, baníkov, uhliarov alebo panských poľovníkov.

Typy vidieckych sídiel kategorizuje Šarafín (2006) vo svojej publikácii podľa pôdorysného usporiadania na vidiecke sídla s lineárnou formou a s hromadným pôdorysom (základné typy A a B popísané nižšie). Tieto typy dedín majú ale obmeny, vzájomné obohacovania rozširovaním v intravilánoch obce spôsobené zahusťovaním dedín populačným prírastkom.

Extravilán s produkčnou funkciou zostal nedotknutý.

Základné typy vidieckych sídiel: A. líniová forma – tento typ na Slovensku prevláda (50%). Hovoríme o líniovom pôdorysnom tvare (najmä pri hradskej – slúžila diaľkovej doprave).

- sídlo návesného typu – zástavba kopírujúca tvar verejného priestranstva. Je to oválne, šošovkovito alebo obdĺžnikovito rozšírená hlavná komunikácia. Návesné dediny sú vretenovka, okruhlica a dedina s námestím.

- sídlo ulicového typu – obojstranne zastavané ulice (poprípade koncová ulicová dedina s ukončenou ulicou na jednej strane), - typ reťazovej zástavby – voľná skupinová zástavba, väčšie odstupy usadlostí, nepravidelná zástavba, rozptýlené dediny s prechodom, - typ lanových obcí – s kolonizačným prejavom, zástavba – nie v radoch, odstupy usadlostí vyvolané väčšími pozemkami, B. hromadný pôdorys – (40% obcí z celkového počtu) nepravidelné parcely, nepravidelná sieť ulíc, domy bez jednotnej orientácie.

13

1.1.2 Funkcie vidieka Množstvo funkcií, ktoré vidiek plní, neslúžia len občanom, ktorí v ňom žijú, ale pre celú spoločnosť krajiny. Nachádza sa tu väčšina poľnohospodárskej výroby, ktorá zásobuje spoločnosť potravinami, surovinami, má dostatočne veľký priestor na spracovanie potravín a ich skladovanie. Je to prostredie vhodné na rekreáciu, klenotnica našich tradícií, kultúry, histórie a pôvodu. Zároveň plní aj obytnú funkciu mnohých obyvateľov a sú tu oveľa menšie negatívne zmeny v oblasti životného prostredia a zdravia ako v mestách. Súčasťou katastrov vidieka sú lesy, národné parky, vodné toky, chránené oblasti alebo prírodné rezervácie a práve tieto miesta sa stávajú v súčasnosti veľmi atraktívne. Feriancová (2005) sa o vidieku zmieňuje ako o stabilizačnom prvku krajiny. Beše (2006) ale dopĺňa, že sebestačnosť a produkcia potravín už nie je prvoradou úlohou vidieka, ale práve rekreačný potenciál je novou funkciou pre spoločnosť. Feriancová (2005) sa vyjadruje o vidieku ako o priestore pracovného prostredia, ktorého súčasťou je štvrtina ekonomicky aktívnych ľudí. Hovoríme o oblasti poľnohospodárstva, lesníctva a sčasti aj o službách v priemysle. Je to obytné prostredie pre približne polovicu obyvateľstva.

1.2 Vývoj vidieka a súčasný stav na Slovensku 1.2.1 Vývoj vidieka a vplyv na súčasnosť V priebehu osídľovania nových území bola pôvodná krajina pretváraná a postupne vznikala nová, kultúrna krajina. So zmenami využívania pôdy sa zmenil pomer hospodárskych lesov, polí a pastvín, budovali sa budovy, cesty a stavby (Binek, 2007).

Vidiecke sídla sa stali súčasťou krajiny, s ktorou sú prepojené silnými vzťahmi a väzbami.

Schopnosti ľudí vnímať a rešpektovať zákony prírody viedli k zakladaniu nových vidieckych sídiel na bezpečných a krajinu nenarušujúcich miestach. Štruktúra osídlenia a jednotlivých sídiel bola závislá na dobe vzniku a historických majetkových pomeroch, kultúrnych tradíciách a zvyklostiach, prírodných podmienkach, hospodárskej využiteľnosti krajiny a na cestnej sieti, ktorá sa vyvíjala a prispôsobovala (Vorel, 2005). Koniec predmodernej doby môžeme považovať za vrcholné obdobie vo vývoji vidieka za predpokladu, že hovoríme o vidieku ako o poľnohospodársky využívanej krajine so sídlami, ktoré sú domovom ľudí, ktorí krajinu vytvárajú a udržujú (Binek, 2007).

Kultúrne je možné toto obdobie vymedziť obdobím baroka, časovo ohraničiť napoleonskými vojnami. Vidiek v tejto dobe zaznamenal dlhé obdobie priaznivého populačného vývoja a vidiecke sídla sa plošne rozrastali výstavbou domov, výnimočne vznikali nové. V období 14

baroka sa objavujú prvé zmeny vzhľadu krajiny z estetických alebo symbolických dôvodov (Binek, 2007).

Obrazy maliarov z 19. storočia nám vykresľujú podrobne obraz krajiny. Vegetácia bola bližšie a prirodzenejšia, krajinou prechádzali úzke nespevnené cesty a na ,,návesiach´´ (centrálna časť obce) dominovali trávnaté plochy, rybníky, pretekali meandrujúce potoky. Stromy prirodzeným spôsobom prepojovali obce s krajinou, lemovali cesty. V okolí boli roztrúsené rybníky a drobné lesíky. Porasty neboli zámerne komponované, ale ich estetická hodnota bola vysoká, boli udržiavané pravidelným rezom. V krajine sa pohybovalo oveľa viac ľudí denne, ktorí mali k lesom, poliam a cestám vlastenecký vzťah a podľa toho ich aj starostlivo udržiavali a starali sa o ne ako o vlastný dom, napríklad výsadbou stromu, umiestnením lavičky alebo kríža (Kyselka, 2006).

Rozvojom techniky dochádza k zásahom do harmonickej kultúrnej krajiny. Symbolom tejto transformácie je priemyselná revolúcia, ktorá zasiahla všetky oblasti ľudského života a krajinu.

Proces industrializácie súvisel urbanizáciou a s procesom zvyšovania koncentrácie obyvateľstva.

Lőw, Michal (2003) uvádzajú veľmi zásadnú udalosť, ktorá mala silný vplyv na poľnohospodárstvo a vidiek. Hovoríme o povojnovom odsune Nemcov z československého pohraničia. Odchod obyvateľov s ich znalosťami a danom území a následné osídlenie novými obyvateľmi,

ktorí

neskôr

znovu

odišli,

mal

veľké,

nejednoznačné

dôsledky

na

poľnohospodárstvo a kultúrnosť krajiny.

Sklenička (2003) vysvetľuje, ako ideológia komunizmu vplývala na vidiek a krajinu. Človek začal krajinu chápať ako výrobný priestor, ktorý využíva rovnako ako prírodné zdroje bez ohľadu na vzťahy jednotlivých zložiek krajiny ani na ekologické súvislosti.

V druhej polovici 20. storočia ďalej pokračuje rozvoj priemyslu, ťažba prírodných zdrojov a rozširovanie sídiel smerom do krajiny. V neosídlených častiach dochádza k samovoľnému zalesňovaniu a zmenšovaniu poľnohospodárskej pôdy. Z krajiny sa strácajú stabilizačné prvky, medze, poľné cesty, solitérna a líniová zeleň a poľnohospodársky nevyužívané zeleň. Všeobecne krajina stráca pestrosť. Hospodárske objekty chátrajú, zanikajú historické krajinné štruktúry a upustilo sa od tradičných spôsobov hospodárenia (Lokoč et al., 2010).

1.2.2 Súčasný stav vidieka na Slovensku Rozdelenie regiónov EÚ na tri úrovne – dominantne vidiecke, značne vidiecke a dominantne mestské v roku 2000 podľa OECD (obr. 4), zaraďuje Slovensko k štátom s väčšinou územia prevažne vidieckou a dominantne vidieckou úrovňou, pričom dominantne mestská oblasť sa 15

nachádzala len v Bratislavskom regióne. Poľnohospodárstvo a lesníctvo sú tými najväčšími užívateľmi pôdy, ktorí ovplyvňujú vidiecke prostredie a krajinu (Šálka, 2011).

Viac ako polovica obyvateľov Slovenska býva v mestách (cca.56:44) , ale Feriancová (2005) uvádza, že charakter krajiny a osídlenia svedčí výrazne o vidieckom type. Vidiecke sídla sú bohaté a nenahraditeľné, historické, kultúrne, sociálne a architektonicko – urbanistické dedičstvo.

V súčasnej dobe sa stretávame s poliami, na ktorých človeka nestretneme. Rozloha obhospodárovanej pôdy a objem produkcie sa nezmenil, došlo však k poklesu ľudí pracujúcich v poľnohospodárstve. Prítomnosť človeka tak musíme v krajine dnes hľadať, na základe výsledkov jeho činnosti v nej (Sádlo et al., 2005).

Súčasný stav nášho vidieka a krajiny je výsledkom dlhodobého historického vývoja.

V usporiadaní a využívaní územia vidieckeho priestoru existuje množstvo problémov, ktoré je potrebné riešiť. Podľa Sýkoru (2002) sú to najmä problémy: - nevhodný rozsah v danej lokalite - nevhodné umiestnenie stavieb (v záplavovom území, v ochrannom pásme) - nevhodná funkcia v danej lokalite - poškodenie štruktúr historického jadra, narušenie panorámy sídla - chýbajúce vybavenie obce - nedostatok verejnej zelene - estetické chyby (architektonicky nevhodné riešenie, neregulovaná výstavba) - dopravné chyby (prejazdnosť stredom obce, zlý prístup k stavbám) - chyby vo vodnom hospodárstve (poškodenie brehov a hrádzí, nedostatočné čistenie odpadových vôd).

V novom tisícročí sa rysuje nový problém, a to globalizácia dediny. V súčasnej prvej fáze sa to týka dedín v blízkosti veľkých miest. Obyvatelia miest využívajú výhodnú ponuku pozemkov na výstavbu rodinných domov a vznikajú tu nové urbanistické celky často pomenovávané ako „podnikateľské baroko´´, ktoré s tradičných charakterom zástavby obce nemajú už prakticky nič spoločného.

Dnes je ťažké predvídať, do akej miery nové urbanistické celky zmenia v budúcnosti stavebnú a spoločenskú štruktúru našich dedín. Isté je, že tradičná zástavba je v obciach blízkosti miest na ústupe a hrozí nebezpečenstvo, že bude stále viac zmenšovaná.

16

Preto je potrebné sledovať zmeny krajiny a sídla a snažiť sa pozitívne ovplyvniť vzťah ľudí ku kultúrnemu dedičstvu a práci našich predkov a pokúsiť sa vhodne umiestniť novú výstavbu a obnoviť staršiu kvalitnú zástavbu na vidieku (Kašparová a kol., 2005).

Všeobecne nemožno konštatovať či je stav dobrý alebo zlý, pretože taký výraz nevystihuje všetky zložitosti vyplývajúce z množstva geomorfologických, technických, ekologických, kultúrnych, sociálnych a iných javov (Feriancová 2005). Šarafín (et.al.,2013) dopĺňa, že mnohé dediny sú už trvalo odkázané na mesto a mobilitu, mnohé hľadajú vlastné zdroje ekonomickej sebestačnosti v mobilizácii turistickej potencie, mnohé sa odovzdávajú svojmu osudu, s osudom zániku sa zmierili. Dediny západu a východu Slovenska sa vzájomne vzďaľujú, východ žije zo dňa na deň, západ si nevie poradiť s narastajúcimi problémami.

1.2.3 Program obnovy dediny Program obnovy dediny (POD) je známym, ale hlavne obľúbeným a úspešným nástrojom rozvoja vidieka v štátoch vyspelej Európy a jeho hlavným cieľom je udržať človeka na vidieku.

Nositeľom POD na Slovensku je Ministerstvo životného prostredia SR. Organizáciou a odbornou garanciou POD na Slovensku bola poverená Slovenská agentúra životného prostredia, ktorá poskytuje pre obce poradenstvo, spracúva metodické podklady, zabezpečuje monitoring dotácií, propagáciu, osvetu, vzdelávanie, medzinárodnú spoluprácu.

Cieľom programu je vytvoriť ekonomické, organizačné a odborné predpoklady podpory vidieckych komunít k tomu, aby sa vlastnými silami snažili o harmonický rozvoj zdravého životného prostredia, zachovávanie prírodných a kultúrnych hodnôt vidieckej krajiny a rozvoj environmentálne vhodných hospodárskych aktivít s dôrazom na identitu a špecifiká tohto prostredia (Program obnovy dediny, 2014).

Kršáková (1998) popisuje predmety aktivít programu obnovy dediny. Sú globálneho, stavebno – technického charakteru a sú to ,,zelené´´ aktivity a aktivity pre rozvoj pracovných príležitostí.

Všeobecne program zahŕňa projektovú a predprojektovú prípravu, prípravu dokumentácie, prácu s ľuďmi, zahŕňa kultúru, propagáciu a osvetu. Stavebno – technické aktivity zahŕňajú výstavbu, revitalizáciu a úpravu verejných priestranstiev a verejno – prospešných stavieb, výstavbu domov pre mladé rodiny. Medzi zelené aktivity zaraďuje návrh a realizáciu projektov pozemných úprav a verejných priestranstiev, rozvoj ovocinárstva, realizáciu ekostabilizačných prvkov.

17

V obnove dediny je dôležitá spoluúčasť jej obyvateľov a spolupráca odborníkov smerovaná k zachovaniu kultúrnej kontinuity, tradícií a charakteristického vzhľadu vidieckeho sídla a krajiny.

Systémová realizácia POD bola započatá v roku 1997, keď vláda SR schválila svojím uznesením č. 222/1997 materiál „Program obnovy dediny na Slovensku, Aktualizácia 1998“.

Jeho garantom sa stalo Ministerstvo životného prostredia SR v spolupráci s Ministerstvom pôdohospodárstva SR. Výkonným garantom POD sa stala Slovenská agentúra životného prostredia. Pokračovanie POD po roku 1999 bolo v oblasti finančnej podpory bez zmeny kompetencií potvrdené uznesením vlády SR č. 486/1999 a prebieha dodnes.

Obce každoročne podávajú žiadosti vo forme jednoduchých projektových formulárov, ktorými deklarujú záujem o systémové riešenie svojho rozvoja a obnovy, ako aj schopnosť uchádzať sa o finančné zdroje z rôznych grantov a fondov. Termín podávania žiadostí je každoročne k 31. októbru. Finančné zdroje na dotácie obcí a MR z POD poskytuje rezort životného prostredia prostredníctvom Environmentálneho fondu. SAŽP v tomto procese je poverená vecnou a finančnou administráciou dotácií, vrátane kontroly. Obce uzatvárajú zmluvy o poskytnutí dotácie s Environmentálnym fondom, o výške celkovej čiastky určenej na dotácie z POD rozhoduje minister životného prostredia (Program obnovy dediny, 2014).

Vo väzbe na príslušnosť Programu obnovy dediny k rezortu životného prostredia, cez ktorý je zabezpečované aj jeho financovanie, sú dotácie orientované na environmentálne aspekty obnovy dediny a krajiny a na zvýšenie absorpčnej schopnosti vidieka pri čerpaní štrukturálnej pomoci.

V roku 2014 budú predmetom podpory nasledovné činnosti: Činnosť POD1 Ochrana zložiek životného prostredia – environmentálna infraštruktúra

18

- činnosti pre podporu ochrany vodných zdrojov, zabezpečenie dodávky pitnej vody, čistiarne odpadových vôd, kanalizačné systémy, - odpadové hospodárstvo, stavby,

technologické zariadenia, ako aj stroje používané na

nakladanie s odpadom, t. j. zber odpadov, preprava odpadov, zhodnocovanie a zneškodňovanie odpadov vrátane starostlivosti o miesto zberu, zhodnocovania a zneškodnenia odpadov, - monitoring a sanácia nelegálnych skládok odpadu, kompostovanie, podpora separovaného zberu, zberné dvory, - zariadenia zavádzajúce šetrné technológie a moderné odlučovacie zariadenia na znižovanie emisií, zariadenia využívajúce zmenu palivovej základne na environmentálne vhodnejšie palivo, zariadenia využívajúce obnoviteľné zdroje energie napr. biomasa, vodná a slnečná energia, geotermálna energia, a pod. Činnosť POD2 Ochrana a tvorba krajiny - tvorba a starostlivosť o nelesnú drevinovú vegetáciu ¬ vysádzanie stromoradí, brehových porastov, izolačnej zelene, a pod., - budovanie prvkov zelenej infraštruktúry, tvorba a sfunkčňovanie prvkov územných systémov ekologickej stability (biokoridory, biocentrá,...) a zvyšovanie ekologickej stability územia, eliminácia bariérových prvkov, ekostabilizačné a protierózne opatrenia v krajine, - starostlivosť o významné krajinné prvky a pamätihodnosti, - revitalizácia krajiny (obnova poškodených častí krajiny, revitalizácia a úprava vodných tokov...), - aktivity v rámci protipovodňových opatrení (suché poldre a pod.), opatrenia na zvyšovanie retenčnej schopnosti krajiny a adaptácie na klimatické zmeny (malé vodné plochy, mokrade, zelené strechy, priepustné povrchy v zastavanom území a pod.), - ochrana charakteristického vzhľadu krajiny, starostlivosť o historické krajinné štruktúry a ich rekonštrukcia (banské relikty, agrárne štruktúry - obnova terás, línií vegetácie, atď.). Činnosť POD3 Obnova a tvorba verejných priestranstiev, oddychových a vzdelávacích zón - revitalizácia a tvorba verejných priestranstiev, centier obcí a ulíc, tvorba a obnova sídelnej zelene, parkov, alejí, oddychových zón, športových a detských ihrísk, realizácia drobnej architektúry, budovanie a opravy chodníkov pre peších, ako aj náučných chodníkov, cyklotrás, edukačných a prezentačných zariadení. Činnosť POD4 Zvyšovanie povedomia o hodnote vidieckej krajiny a jej propagácia

19

- realizácia programov environmentálnej výchovy, vzdelávania a osvety, tvorba výstav, posterov, publikácií a učebníc, odborných besied, publicistických príspevkov, obnova a zriaďovanie náučných expozícií a aktivity pre podporu propagácie ľudového staviteľstva a tradícií, realizácia výchovno ¬ vzdelávacích podujatí pre deti, mládež a širokú verejnosť.

Program ale hlavne vytvoril priestor pre miestny rozvoj v podmienkach EÚ – uplatňuje a rozvíja princípy regionálnej a štrukturálnej politiky, Miestnej agendy 21, pracuje metódami endogénneho rozvoja, čím zvyšuje absorpčnú schopnosť štrukturálnej pomoci vo vidieckom priestore a aktívne prispieva k podpore integrovaného rozvoja vidieka. Drobnými realizáciami zlepšuje a skvalitňuje prostredie - hlavne verejné priestranstvá a objekty, čím vytvára podmienky pre rozvoj vidieckeho cestovného ruchu a zvyšuje ekologické povedomie obyvateľov.

Za 15 rokov využívania dotačného systému POD sa zapojilo do tohto programu spolu 2 335 obcí a 249 mikroregionálnych združení obcí. Spolu to predstavuje 80,9 % všetkých obcí SR, čo svedčí o mimoriadnej obľube tohto dotačného mechanizmu. Za toto obdobie obce a MR podali celkom 11 627 žiadostí, pričom bolo podporených 2 708 projektov v sumárnej výške takmer 7,44 mil. € (224 mil. Sk). Priemerná výška dotácie činila 2.786 € (83 931 Sk). Vzhľadom k obmedzeným finančným prostriedkom mohlo byť podporených každoročne v priemere iba 23,29 percent všetkých požiadaviek (Program obnovy dediny, 2014).

20

Nie sú podporované: samostatné projekty autobusových zastávok, domov smútku, kultúrnych domov, pamiatkovo chránených objektov, škôl a obecných úradov, ciest a parkovísk, územné plány, programy hospodárskeho a sociálneho rozvoja.

Od roku 1990 s dvojročnou pravidelnosťou vyhlasuje Európske pracovné spoločenstvo pre rozvoj vidieka a obnovu dediny (ARGE) súťaž o „Európsku cenu obnovy dediny“. SR ako člen tohto medzinárodného pracovného spoločenstva v roku 2002 prvýkrát vyslala svojho reprezentanta – víťaza národnej súťaže, ktorá u nás nesie názov „Dedina roka“. Bola to obec Soblahov z okresu Trenčín, v roku 2004 to bola obec Hrušov (Veľký Krtíš) ako víťaz súťaže Dedina roka 2003, v roku 2006 obec Vlachovo (Rožňava) ako Dedina roka 2005, v roku 2008 obec Liptovská Teplička (Poprad) ako Dedina roka 2007, v roku 2010 obec Dobrá Niva (Zvolen) ako Dedina roka 2009 a napokon v roku 2012 obec Oravská Lesná (Námestovo) ako Dedina roka 2011. Charakter kritérií a hodnotenie národnej súťaže Dedina roka sa vždy nesie v duchu motta európskej súťaže, pričom sa v prvom rade hodnotí ojedinelosť a originalita prístupov myslenia obyvateľov a užívateľov v slovenskej dedine pri uskutočňovaní obnovy v rámci trvalo udržateľného rozvoja so zreteľom na zachovanie typických čŕt a svojej osobitosti (Program obnovy dediny, 2014).

1.3 Európske postavenie vidieka Európu z troch štvrtín tvorí vidiek. Približne polovica Európanov žije vo vidieckych regiónov a viac ako 50% všetkých pracovných miest je umiestnených práve tam. Aj keď sa v priebehu rokov plošný podiel vidieckych oblastí len nepatrne zmenšil v porovnaní s aglomeráciami, jeho počet obyvateľov neustále klesá (Hofbauer, 2005).

Jeden jediný vidiecky priestor neexistuje. Oveľa skôr existuje široké spektrum rôznorodých typov vidieckych priestorov, ktoré sa prezentujú ako veľmi odlišné životné a ekonomické oblasti. Takto sa napríklad záujmové územia miest rozvíjajú viac a viac do podoby suburbánnych aglomerácii, vyznačujúce sa rýchlym rastom počtu obyvateľov, enormným záberom plôch, ničením pôvodného krajinného obrazu, ako aj stratou identity. Na rozdiel od nich, regióny na periférii, ktoré nezriedka prezentujú svoju výsostne pôvabnú krajinu, sú veľmi často konfrontované s takými javmi, ako odchod obyvateľov, prestárlosť, nezamestnanosť a ekonomická nestabilita. Veľmi špecifické sú aj výzvy, ktoré stoja pred oblasťami s vysokým podielom hodnotných prírodných priestorov alebo so zameraním na poľnohospodársku výrobu, či turistický ruch (Behanovská et. al., 2010).

21

Prírodné, kultúrna a historické jedinečnosti, rámcové hospodárske a spoločensko-politické podmienky, ekonomické a infraštruktúrne štandardy ako aj vzdialenosti od centier zapríčiňujú zreteľné rozdiely medzi vidieckymi priestormi medzi severom a juhom Európy. Značné rozdiely sú aj medzi starými a novými členskými krajinami, ale dokonca aj vo vnútri jednotlivých krajín – v neposlednej rade aj vzhľadom na funkcie, ktoré majú a sú schopné plniť. Hovoríme hlavne o funkciách: priestory pre život a stretávanie sa, pre regeneráciu a vyrovnanie, voľný čas a odpočinok, priestory pre prácu a hospodársku činnosť (Behanovská et. al., 2010).

Dediny prechádzali a prechádzajú neustálymi zmenami a poskytujú priestor pre rôzne formy práce a života. Narastajúca mobilita, informačné a komunikačné technológie búrajú priestorové hranice. Na mnohých miestach tradičné sociálne skladby miznú a vidiecky spôsob života sa mieša s mestskými vzormi (Hofbauer, 2005).

Medzi mestom a dedinou sa skutočne vytvára čoraz hustejšia sieť vzájomných vzťahov a závislostí. Z toho vyplývajú početné výzvy, nové alternatívy a šance, ale aj priťažujúce problémy hlavne tam, kde prevažujú politické a spoločenské hierarchie medzi mestom a dedinou, pokusy o prispôsobenie sa bez spätnej väzby, či seba zničujúce nepriateľstvá (Hofbauer, 2005).

22

1.3.1 Európske pracovné spoločenstvo pre rozvoj vidieka a obnovu dediny Európske pracovné spoločenstvo pre rozvoj vidieka a obnovu dediny (ďalej ARGE) jedná s vedomím, že vidiecke regióny predstavujú nesmierne bohatstvo Európy. Je presvedčené, že vidiecky priestor zohráva kľúčovú úlohu v rozvoji Európy a že sa politika v jeho prospech odzrkadlí v záujme blaha celej spoločnosti (Hofbauer, 2005).

Integrovaný rozvoj vidieka cez vidiecky (regionálny) rozvoj a obnovu dediny môže znamenať rozhodujúci prínos. V kľúčových bodoch sú popísané úlohy a nutné realizačné kroky. Vybraný výpočet oblastí nie je zoradený podľa nejakých priorít, uplatní sa výlučne len pri vzájomnej súčinnosti. Podľa konkrétnej situácie v regióne a východiskových podmienkach bude na jednotlivé oblasti kladený väčší, resp. menší dôraz. Kľúčových bodov a realizačných krokov, kde všetky neodmysliteľne spolu súvisia, je viac, my sme sa však zamerali len na bod: osídlenie a zastavané územie (Hofbauer, 2005).

Osídlenie a zastavané územie 23

Vidiecke obyvateľstvo si v minulosti osvojilo početné mestské hodnoty a tým značne poškodilo svoju kultúru. To sa odzrkadľuje aj v oblasti výstavby. Staré domy, mnohokrát hodné ochrany, ale často krát nezodpovedajú požiadavkám súčasnej rodiny, novému životnému štýlu, či moderným spôsobom hospodárenia. Následkom toho sú novostavby na okrajoch obcí, postupné vyprázdňovanie centier obcí, či zastavanie poľnohospodárskych, či ekologicky cenných plôch (Behanovská et. al., 2010).

Preto sú potrebné nové architektonické nápady a koncepty pre súčasné stavebné riešenia pri zohľadnení tradičnej stavebnej kultúry typickej pre daný región. Pritom je potrebné zohľadňovať udržanie typického vzhľadu dediny, využívanie alternatívnych energetických systémov, obmedzenie záberu plôch a moderné tvaroslovné prvky (Hofbauer, 2005). Ústredný význam v tejto súvislosti nadobúdajú otázky priestorového usporiadania a sídelného rozvoja. V regiónoch s demografickým úbytkom sa musí uprednostňovať vnútorný rozvoj v stávajúcom stavebnom fonde oproti novej výstavbe na „zelenej lúke“. Odchod obyvateľov a vyprázdňovanie sa nesmú len pasívne prijímať, ale je potrebné sa tomu aktívne brániť. V odôvodnených prípadoch bude ale aj potrebné a zmysluplné umožniť kvalitatívne sťahovanie z osídleného priestoru (Behanovská et. al., 2010).

Rozvoj vidieka a obnova dediny kladú dôraz na nasledujúce oblasti: − projektové zámery na kontrolovaný sídelný rozvoj, plošne úsporná zástavba a prednostný vnútorný rozvoj pri zohľadnení ekologických záujmov dedín, − medziobecné koncepty a spolupráca, zvlášť v oblastiach, ako vnútorný rozvoj a plošne úsporný priestorový rozvoj, − harmonizácia obytných a hospodárskych oblastí, − budovanie povedomia, súťaže a finančná motivácia na zachovanie a ďalší, moderný rozvoj tvaroslovných prvkov typickej regionálnej stavebnej kultúry, − rozvoj a realizácia moderných architektonických foriem, − udržanie typického vzhľadu dediny, miestnej identity, ako aj stavebného fondu hodného ochrany, − kreatívne znovuvyužitie budov, ktoré stratili svoju funkciu, a ktoré spoluvytvárajú vzhľad dediny a krajiny, − zohľadnenie vzťahov medzi sídlom a okolitou krajinou, − regulatívy pre novú výstavbu s ohľadom na čo najmenší záber plôch a spotrebu energií, − udržanie hodnoty súčasnej infraštruktúry cestou uvážlivého obecného finančného plánovania, 24

− zohľadnenie stavebno – biologických hľadísk, − neustále zohľadňovanie aspektu bezbariérovosti. Životaschopné, atraktívne centrá obcí a mnohostranne využiteľné, tomu prispôsobené verejné priestranstvá a obecné budovy sú dôležitými miestami pre nadväzovanie kontaktov, komunikáciu. Rozvoj vidieka a obnova dediny preto dôsledne podporujú vytváranie takýchto miest stretnutí (Hofbauer, 2005).

Vyššia kvalita bývania a atraktívny vzhľad dediny a krajiny odštartovali na mnohých miestach trend nového bývania. Ide o taký rozvoj, ktorý môže vidieckym priestorom prospieť za predpokladu, že sa podarí príliv obyvateľstva udržať v rozumných medziach a do života dediny integrovať nových obyvateľov a ľudí s dvomi bydliskami (Behanovská et. al., 2010).

1.4 Zeleň vidieckeho sídla vidieckeho sídla 1.4.1 Kategorizácia vegetačných prvkov Z hľadiska. prístupnosti. a využívania. plôch zelene. v urbanizovanom. prostredí delíme. zeleň na súkromnú, verejnú. a vyhradenú.

1. Súkromná zeleň Je. využívaná výhradne. súkromnými osobami, vo väčšine. prípadov. priamymi. majiteľmi pozemku. alebo .členmi .ich rodín. Ak. je. priemyselný alebo. poľnohospodársky podnik. v súkromnom. vlastníctve,. zeleň .v jeho okolí je .tiež. súkromná. Súkromná. zeleň. je. prístupná iba. užívateľovi, jeho. zamestnancom a hosťom. Medzi. súkromnú. zeleň v .sídle. radíme: predzáhradky, rodinné záhradky, vidiecke záhradky, vilové záhradky, záhrady pri chatách, záhradné osady (Kuczman, 2008).

2. Verejná zeleň Je prístupná všetkým občanom v každom ročnom období a po celý deň. Len vo výnimočných prípadoch je návštevnosť obmedzená na sezónu a dennú dobu. Verejná zeleň má širšie poslanie, a preto majú jednotlivé zelené plochy niekoľko funkcií. Medzi verejné zelené plochy radíme: zeleň pred významnými budovami, zeleň okolo pomníkov a pamiatok, zeleň na námestiach a v uliciach, historické, osvetové, oddychové a lesné parky, úpravy rekreačných a kúpeľných miest (Kuczman, 2008).

3. Vyhradená zeleň Patrí sem zeleň, ktorá nie je prístupná všetkým občanom, alebo je užívanie týchto plôch podmienené určenými hodinami alebo poplatkom. Medzi vyhradenú zeleň môže patriť: zeleň 25

v okolí zdravotníckych zariadení, školské záhrady, zeleň bytoviek s uzatvoreným dvorom vystavených v obci, zeleň vo vnútri priemyselných a poľnohospodárskych podnikov, zeleň zoologických a botanických záhrad, ochranné pásy priemyselných a poľnohospodárskych podnikov, ochranné lesné pásy, sprievodná zeleň vodných tokov a plôch, ciest a železníc, hospodárska zeleň (ovocné sady, vinice, chmeľnice, výrobné záhrady a pod.) (Kuczman, 2008).

1.4.2 Tvorba zelene Bohatú tradíciu má okrasná zeleň v našich vidieckych sídlach. Bola neodmysliteľnou súčasťou našich dedinských centier, kde často nádherné exempláre okrasných a ovocných stromov sú zachytené už len na dobových maľbách či fotografiách našich podhorských a horských dedín, kvetinové záhradky, viničom pritienené dvory v dedinách južného Slovenska, či krásne stromoradia a vzrástla zeleň ako súčasť starých majerov, cintorínov, ale aj „zelené brány“ na vstupoch do dedín. Tak bola dedina akoby stúlená do zelene, ktorá postupne cez humná prechádzala do krajiny. Podiel stromov a kríkov vo vidieckom prostredí má byť úmerný rozlohe poľnohospodárskej pôdy, rozlohe a funkcii výstavby. To – všeobecne povedané – na našom vidieku nie je (Feriancová, 2005).

Zeleň obytných priestorov je spojovacím a jednotiacim elementom všetkých funkčných plôch, zariadení a vybavenosti sídla, spája obytné priestory so zeleňou krajiny. Vegetácia je priestorový trojdimenzionálny prvok (Supuka, 1999).

Vidiek bol charakteristický svojou jednoduchosťou v použití rastlín, ktoré v prvom slúžili základným potrebám človeka. Zeleň plní základné funkcie ako okrasnú, sprírodňovaciu, melioračnú, izolačnú, asanačnú, spoločenskú či psychologickú, pričom niektoré z nich sú nadradené ostatným, vychádzajúc z účelu riešeného priestoru. Pri vysádzaní mal človek často na zreteli hlavne úžitok z rastlín vysádzaných vo svojich obytných priestoroch. Preto sú základom skoro každej záhrady práve ovocné dreviny. Často boli používané i vo verejných priestoroch, hlavne

pozdĺž

komunikácií.

V

súčasnosti

prevažne

pozdĺž

menej

frekventovaných

komunikačných ťahov. Jednotnou úpravou v celej ulici sa dosiahne vyššie kompenzačná hodnota (Jakábová, 2002).

Feriancová (2005) vyzdvihuje pri tvorbe potrebné rešpektovanie určitých pravidiel, bez ktorých nebude možné prepojiť sídlo a krajinu. Prvým krokom je vhodne zvolená forma a jasný kompozičný zámer. Hovoríme o umiestnení trávnikov, kvetinových záhonov alebo stromov.

Trávniky je potrebné navrhovať tam, kde môžu vytvoriť udržiavanú plochu. V prípade, že tvoríme na teréne so sklonom, je praktickejšie vysadiť pôdokryvné dreviny. V minulosti mali stromy vždy svoje miesto pri kostoloch, pamätníkoch, cintorínoch a domoch. Vhodnejšia je výsadba skupín krov, ako len solitérne umiestňovanie malých krov. Po zvolení formy uvažujeme 26

o vhodnom sortimente. Vyberáme sortiment pre pôdne a klimatické podmienky v danom mieste. Výsadby svoj objem zväčšujú, čo je nevyhnutné rešpektovať. Vychádzame z druhov, ktoré sa nachádzajú v okolí. vyhýbame sa ,,exotickým´´ druhom a nanútenej rozmanitosti.

Technické normy sú nadradené, je potrebné ich rešpektovať a nevysádzať pod a nad inžinierske siete výsadbu stromov a krov.

Ako uvádza Feriancová a Schlampová (1998), bolo by nesprávne sa na vidiecky verejný priestor pozerať ako na botanickú záhradu, pretože vegetačné úpravy na vidieku by mali byť jednoduché, jednotné, rešpektujúce architektúru, prirodzené v danom prostredí, krajine, regióne.

1.5 Architektúra a užšia charakteristika vidieckeho sídla 1.5.1 Verejné priestranstvá Verejné priestory tvoria neoddeliteľnú súčasť vidieckych sídiel. Slúži verejnosti – ľuďom, ktorí žijú v danom sídle, dočasným návštevníkom a turistom (Madden, 2003).

Môžeme hovoriť o demokratickom priestore na základe tvrdenia Štepánkovej (2008) o verejných priestoroch a priestranstvách. Odohrávajú sa tu slávnosti, športové podujatia. Sú priestorom, kde sa môžu obyvatelia a návštevníci slobodne stretávať za účelom osobného alebo obchodného kontaktu, pozorovania prírody, striedania ročných období alebo plynutia času. Sú vstupnou bránou pre verejné inštitúcie (obecný úrad, knižnica, pošta).

Dôležitým prvkom vo vidieckom prostredí bolo uplatnenie súmernosti, ktorý je dodnes zachovaný v rade kaplniek, pamätníkov, božích múk, mostíkov a stavieb rôzneho typu.

Podobným prejavom bol cit pre zvýraznenie určitého priestoru. Ten sa uplatňoval proporčným vyrovnaním stavieb vo vzťahu k ich okoliu, najčastejšie pri vjazdoch k stavbám, kde protiváhou štítu bol veľký strom. Ten zdôrazňoval najdôležitejšie miesto – vstup do dvora (Mareček, 1992).

Predošlé ideologické obdobie vyvolalo zásadné a často negatívne zmeny v architektúre.

Dominantné postavenie kostolíka alebo kaplnky nahradilo postavenie napríklad murovanej alebo stožiarovej trafostanice. Zmeny v zmýšľaní ľudí viedli k strate úlohy verejných priestranstiev ako priestorov na zhromažďovanie. Výnimočne došlo k zabratiu verejnej plochy pre súkromné účely. Na námestiach sa vybudovali predajne potravín, kultúrnych domov, domov služieb, ktoré nezapadali do kontextu architektúry. Tieto objekty sú dnes mnohokrát opustené, chátrajú, pretože ich prevádzka je náročná (Baše, 2006).

Sýkora (1998) medzi verejné priestory zaraďuje námestia, hlavné ulice, nepravidelné rozšírenia pri kostole, autobusovej zastávky alebo pri obchode.

27

Námestia a ulice majú svoje ohraničenie (steny priestoru), ktoré sú tvorené buď tesnou náväznosťou fasád domov, brán, stien, alebo voľnejšou väzbou, v ktorej sú domy striedané s poľnohospodárskymi plochami, zeleňou, alebo voľnými plochami (Štepánková, 2008).

Hlavné priestory dedín tvoria väčšinou historické jadrá. Ich formovanie súviselo s dobou vzniku a so stavebným vývojom. Námestia a hlavné ulice vznikali často vo väzbe na dôležité historické objekty. V dome rozkvetu dedín boli do nich umiestňované dôležité stavby – školy, kováčske dielne alebo hostince. Prechádzala cez ne doprava do susedných dedín. Mnohé námestia mali uprostred rybník, pamätník, pomník. Konali sa tu jarmoky a regionálne slávnosti.

Sú nositeľmi určitej charakteristiky sídla (regiónu), ktorý nemôžeme radikálne prestavať, ale citlivo dotvárať (Sýkora, 1998).

1.5.2 Doprava Doprava je primárnou funkciou verejného priestranstva. Dopravné komunikácie rozhodujú o obraze vidieka najmä vnútri každej dediny. Základnou otázkou verejných priestranstiev je dopravná bezpečnosť. Dediny s následkami tranzitnej dopravy sú ohrozené zánikom, intenzívna doprava výrazne narúša životné prostredie. Preto je nevyhnutné vylúčiť dopravné ťahy štátnych ciest 1. triedy z dedín. Každá obec na Slovensku spája svoj rozvoj s dopravným riešením a tomu zodpovedajúcou úpravou verejných priestranstiev, rozhodujúcou stavbou vidieka je preto ulica.

Urbanizmus rieši novú úlohu – vrátiť dedine jej vlastnú ulicu plnú ľudí, ulicu s humanizovanou dopravou a s duchom ľudskej povahy vidieka (Územné plány, 2014).

Rekonštrukcia či výstavba ulice spolu s dobudovaním verejnej kanalizácie je najväčšou stavbou vidieka. Projekt dedinskej ulice rieši integráciu dopravy a jej priestorového usporiadania, a tak by projektovanie prístupových komunikácií malo byť doménou architektov.

Bohužiaľ, nie vždy je to tak. Ulice musia byť nielen funkčné, ulice vytvárajú tvár dediny.

Východiskom projektu ulice je preto aktualizácia dopravného systému obce, ktorá sa často spája so spomalením dopravy na prístupových cestách. Tieto ulice sa podľa vzorov realizovaných v EÚ zmenia na nemotoristické komunikácie funkčnej triedy D1. Sú nositeľom novej filozofie života dediny – spoločného života na ulici. Dedina má ulice aj so zbernou funkciou – úprava takejto ulice vyžaduje vybudovanie chodníkov. Dnes sa ulice pomešťujú v snahe dosiahnuť univerzálnu dopravnú bezpečnosť a ostávajú dedinskými len zásluhou výrazne zastúpenej zelene a kvetinovej výzdoby v starostlivosti jednotlivých majiteľov rodinných domov.

Sprievodná skica zobrazuje ulicu so stromom v jej strede, ktorá je príkladom humanizácie dopravy (Územné plány, 2014).

28

1.5.3 Uličný priestor a zákutia na vidieku Ulice sú základným tvorcom sídla v niekoľkých smeroch. Predným priestorovým členením sídla vytvárajú jeho vnútornú mierku a určujú usporiadanie zástavby, svojimi proporciami a situovaním k svetovým stranám podstatne ovplyvňujú hygienické a mikroklimatické pomery.

Z hľadiska estetického predstavujú dôležitý priestor pre vnímanie detailov a celku sídla. Zo sociálneho hľadiska sú najintenzívnejším priestorom vzájomných občianskych stykov (Mareček, 2005a).

Ulice z obdobia klasického rozvoje vidieckych sídiel boli univerzálnym priestorom a plnili súčasne funkcie hospodárske, sociálne i kultúrne. Boli tvorené nie len zástavbou domov, ale aj systémom stien, plotov stromových stien záhrad a pod. U obcí hromadného typu alebo u drobnej výstavby vytvárali ulice často sieť rôzne širokých priestorov a uličiek, u obcí ulicového typu naopak priehľadné priestory. Najvýznamnejším a najtypickejším vegetačným útvarom boli predzáhradky, vytvárajúce plynulé alebo prerušované línie nízkej okrasnej vegetácie a spolu s lavičkami aj možnosť intenzívnych susedských vzťahov (Mareček, 2005a).

Na vidieku sú často rôzne zákutia malej mierky s lavičkou alebo posedením, verejnou pumpou na vodu. Môžu to byť úzke cesty alebo svahy, ktorých dno niekto zmenil v bohato 29

kvitnúci záhon. Malý drobný vodný prvok často vytvára osobité zákutie. Studňa s mrežou alebo vyhĺbený kameň boli často umelecky (Kocourková, 1995).

1.5.4 Konštrukcie, materiály a oplotenia Typické pre utváranie tradičných vidieckych stavieb sú samozrejme prírodné materiály a ak je to možné aj miestny pôvod materiálu, pretože vývojový trend smeroval od materiálov horľavých a mäkkých (hlina, drevo, drevená dosky na strechách) k protipožiarnym materiálom a tvrdých materiálov (murivo z kameňa, pálených tehiel, pálená krytina na strechy alebo bridlica). Tento proces znamenal prechod od ,,teplých´´ materiálov k ,,studeným´´ , čo súviselo s vyspelým spracovaním (Škabrada, 2003).

Tradičné vidiecke stavby boli budované hlinenou mazaninou. Ide o zmes hliny s väzbovým materiálom, najčastejšie slamou. Hlina tvorila významnú doplňujúcu a ochrannú funkciu pre konštrukcie. Neskôr v 18. storočí sa začali používať nepálené tehly rôznych formátov. Typickým prvkom, pre ktorý sa na vidieku používal tesaný kameň, boli stĺpy oplotenia alebo piliére (Škrabala, 2003).

Na ohradenie pozemku sa používali dva pojmy: plot a ohrada. Ohrada je definovaná ako jednoduchá konštrukcia vymedzujúca priestor. Mohla byť drevená (z kolov zapustených do zeme a k nim pripevnené latky), z trámov, kamenná, z nepálených alebo pálených tehiel. Ohrada vyznačuje hranicu pozemku od okolitého prostredia a bráni voľnému prechodu. Pojem plot označuje ohradenie zhotovené z prútia, latiek, tyčí, trámov, neskôr aj z mreží a drôteného pletiva.

Plot môže byť založený ako živý plot vysadením vhodných drevín (Frolec, 1983).

1.6 Centrálne priestory Pre Šarafína (2006) projekt ústredného priestranstva znamená doriešenie „organizačného“ poriadku obce. Novou architektonickou výzvou je vytvoriť komunitné centrum obce, ktoré je integráciou rozširujúcej sa štruktúry verejných zariadení s dôrazom na posilnenie ich funkčnej kooperácie. Kompaktné usporiadanie centra obce zosilní väzby budov a prostredia. Komunitné centrum je príležitosťou dosiahnuť svoju výrazovú individuálnosť, a tým obnoviť rázovitosť či svojráznosť dediny.

Centrum - námestie je najexponovanejší a najvýznamnejší priestor dediny. Obecný úrad, škola, kostol, pošta, obchod a pod. sú najčastejšie práve tu sústredené. Môže ísť o križovatku ciest alebo ukončenie hlavnej dopravnej trasy (Štepánková, 2008).

30

V každej dedine sú výnimočné miesta, napríklad pred kostolom, kultúrnym domom, pod stromom alebo v strede parku. Dediny Slovenska si obnovujú tieto miesta vzájomného spolužitia a svojej identifikácie. Dedina dospela k presvedčeniu, že chce upraviť ústredné priestranstvo s prejavom súčasnej doby, čo znamená nájsť nielen logiku jeho využitia, ale aj jeho symboly, vytvoriť z nich magické miesta dnešnej dediny. Ústredné priestranstvo je priestorovým ťažiskom centra obce, jeho architektonický rozmer určuje jedinečnosť historického vývoja dediny, každá dedina má svoj vlastný a neopakovateľný pôdorys. Poslaním architektov je objaviť kontext tohto pôdorysu s komponovaním ťažiskového miesta dediny, a to vo väzbe na parkové úpravy. Projekt ústredného priestranstva v podmienkach dediny nie je len predmetom parkových úprav a malej architektúry, je v prvom rade projektom architektonicko-urbanistického riešenia (Šarafín, 2006).

V tejto súvislosti je na rozhodujúcom mieste kvality umocnenie identity dediny. Do historického pôdorysu dedín vstúpilo počas socializmu často nemilosrdné umiestnenie kultúrnych domov. Sú dominantnou a neoddeliteľnou súčasťou ústredných priestranstiev väčších obcí, stali sa skúškou architektonickej invencie nájsť im miesto v kontexte organicky sa rozvíjajúcej dediny (Šarafín, 2006).

1.6.1 Námestie, centrum Prevzatie pojmu námestie, ktorý sa používa v mestách, pri pomenúvaní ústredných priestorov obcí nepovažujme za pomešťovanie. Námestíčko malej dediny či námestie mestečka je premietnutím prirodzeného civilizačného procesu, je znamením pokroku našej dediny, znamením vyššej kvality života dediny a prejavom architektonického umenia v projekte revitalizácie

ústredných

priestranstiev.

Projekt

námestia

často

prináša

jedinečnosť

a neopakovateľnosť nielen riešenej plochy, ale aj celej dediny. Výrazne ho ovplyvňuje jeho genius loci – duch miesta (Šarafín, 2006).

Architekti sa snažia nájsť, pochopiť, umocniť stratenú identitu. Súčasťou identity námestia nie je len to, čo vidíme, sú to aj postoje a vzťah obyvateľov k tomuto miestu. Obyvatelia sa oddávna identifikujú s istými miestami v prostredí dediny, cítia v ňom posolstvá. Zatraktívniť námestie architektonicko-urbanistickými prostriedkami je veľkou výzvou a skutočným umením. Ústredné priestranstvo má pozývať, a to riešením s využitím prostriedkov našej doby a obnovením stratených priestorových a kultúrnych súvislostí. Najväčšou hrozbou pri úprave vidieckych námestí je vytváranie mestského priestranstva. Námestíčko dediny má vyjadrovať kúzlo dediny nášho tisícročia. Dedina oprávnene túži po spoločnom a reprezentačnom mieste na svoj spoločenský život (Šarafín, 2006).

31

V zahraničnej literatúre sa vyskytuje pojem náves, ktorý ale v slovenskej literatúre nájdeme len zriedkavo. Náves (de: Anger) je zelené priestranstvo, ktoré vzniklo rozšírením dedinskej ulice a môže mať pravouhlý, trojuholníkový, podlhovastý alebo iný tvar. Ide o „zelené námestie“ dediny. Dedinská náves v minulosti slúžila ako komunikačný priestor, „súdne námestie“, pasienok alebo priestor pre kostol, školu, dedinskú studňu, prípadne rybník v obci. Náves vo významnej miere formovala urbanistickú štruktúru a formu zástavby sídla a predstavuje najvýznamnejší,

z

kultúrno

-

historického

a

spoločenského

hľadiska

najdôležitejší

a najatraktívnejší priestor dediny (Weber 2011 in Tóth, 2012).

1.6.2 Urbanistické znaky K základným urbanistickým znakom dedinských priestorov patria: - Nízkopodlažnosť zástavby. Väčšinou ide o jednopodlažnú zástavbu s sedlovou alebo valbovou strechou.

- Usporiadanie objektov a ich architektonické znaky zodpovedajú znakom, ktoré sú charakteristické pre daný región.

- Charakter, orientácia pôvodných fasád. Hovoríme najmä o orientácii štítov vzhľadom k otvorenému priestoru centra.

- Dominantná úloha dôležitej historickej stavby (kostol, kaplnka, pomník, zámok, cukrovar, liehovar) v hlavnom priestore je zdôraznená aj polohou na významnom mieste v rámci centra, väčšinou je okolie týchto objektov doplnené vysokou zeleňou.

- Reliéf terénu - väčšinou rovinný poprípade s miernym spádom. Niekde ide o členenie v dvoch výškových úrovniach.

- Začlenenie prírodných prvkov v hlavných priestoroch.

- Materiál, jednoduchosť a robustnosť stavebného detailu (mierka) v hlavnom priestore. To sa nevzťahuje len na fasády domov, ale aj na parteru hlavného priestoru ako celku (dlažba, oporné steny, oplotenie, zábradlia, nosič značiek, lavice atď.) (Štepánková, 2008).

1.6.3 Príklady revitalicácií centier vidieckych sídiel Uvedené autorské projekty majú spoločného menovateľa – revitalizáciu verejných priestranstiev – a sú výsledkom procesu miestnych diskusií a spolurozhodovania autorov so samosprávou. Ústredné priestranstvá tu majú kultúrno-historický význam. Projekty sú z regiónu, ktorý ovláda kúpeľná turistika a vysoká návštevnosť a realizujú sa s využitím eurofondov.

32

Trávnica – dedina v parku Obec Trávnica je súčasťou regiónu kúpeľnej turistiky s centrom v Podhájskej. Ústredné priestranstvo a park sú tvárou obce a turistickou pozvánkou. Projekt rieši multifunkčné využitie parku, ktorý obsahuje kruh priateľstva s posedením okolo kvetinovej skalky a lúku hier a pohybu. Súčasťou centra, ktorému dominuje park s vysokými starými stromami, sú zariadenia občianskej vybavenosti vytvárajúce komunitné centrum obce. Trávnica sa po dobudovaní cyklistickej trasy do Podhájskej a vybudovaní rekreačného areálu na ploche bývalej farmy stane príkladom príťažlivej rekreačnej obce (Územné plány, 2014).

Maňa – dedina s tradíciou Projekt revitalizácie centra obce Maňa, ktorá je centrom Požitavských folklórnych slávností, reprezentuje ideu obnovy historickej väzby kostola a kaštieľa, ktorý je kultúrnou pamiatkou.

Obnova väzby, ktorá bola prerušená výstavbou kultúrneho domu, je návratom historického odkazu do kultúrneho povedomia obce. Námestie s bustou M. R. Štefánika prináša nové podnety a výzvy na stretnutia, park sa v Mani stane príťažlivým miestom pre rodičov s deťmi, zástavka autobusu vytvára vďaka svojmu tvaru pódium živej hudby orientované do parku, ktorý sa stane hľadiskom príjemných chvíľ celej obce. Centrum Mane stojí pred ďalšími etapami realizácie svojich investičných zámerov, urbanistická štúdia centra obce výhľadovo určila obraz centra, pozoruhodným zámerom je náznak stratenej ulice smerujúcej ku kostolu. Autori projektu zasvätili obnovu ústredného priestranstva kultúrno-historickým hodnotám dediny (Územné plány, 2014).

33

Hul – dedina s pamäťou Obec Hul sa vyznačuje historickými pamiatkami a odkazmi, ktoré zastrel závoj času a zanedbania, pamiatky sa vytrácajú z povedomia obce. Samospráva sa rozhodla pre projekt revitalizácie centra, ktorý je zameraný na obnovu pamäti obce. Dominantným objektom je starý kaštieľ, ktorý je kultúrnou pamiatkou. Ku kaštieľu pribudol kultúrny dom, ktorý radikálne potlačil význam a postavenie kaštieľa v obraze dediny. Autori projektu hľadali vzťah nového so starým s pripomenutím historického symbolu obce – kruhu. Hul bude reprezentovať kruh prírody vyjadrený kruhovou výsadbou stromov a kruh družnosti v objatí kolonády lámp. Kruhu dominuje busta slávneho rodáka obce. Ústredné priestranstvo tak získa sugestívny motív dostredivosti a gravitácie, vďaka ktorému sa obec stane miestom návštev spojených s prehliadkou kaštieľa a histórie dediny. Samospráva obce projektom spojila revitalizáciu verejného priestranstva s obnovou kaštieľa a jeho parku. Dedina našla v projekte úprav ústredného priestranstva svoju pamäť, odkazy, spomienky, ale aj hrdosť dávnej slávy (Územné plány, 2014).

34

1.7 Tvorba verejných priestranstiev Pri architektonických, urbanistických a dizajnérskych riešeniach verejných priestranstiev prostredia s vidieckym charakterom odporúča Krížik (2011) aplikovať základné zásady, pretože hovoríme o miestach, kde sa všetci stretávame, komunikujeme spolu, chodíme do/z práce, vychovávame svoje deti alebo relaxujeme.

Pri tvorbe priestranstiev určených pre verejnosť je potrebné snažiť sa vyzdvihnúť prioritu obce (kultúrne, architektonické hodnoty, prírodné, krajinárske, historické, etnografické alebo technické). Ide napríklad o zvýraznenie objektov studní nachádzajúcich sa v intraviláne a transformovať tieto ,,mikrozóny´´ na oddychovo - relaxačné plochy, vytvoriť chodník alebo alej smerujúcu k objektu či k miestu súvisiacemu so životom významnej osobnosti (Krížik, 2011). Aj Mareček (2006) dopĺňa, ako vytvárať kompozičnú jednotu stavieb a vegetačných prvkov, a to koncepciou sadových úprav. Je veľkou chybou navrhnúť alebo uskutočniť úpravu, ktorá je nezávislá na zástavbe. Zástavba námestia by mala byť pre kompozíciu sadových úprav inšpiráciou.

Pre

Knoppa

(1994)

je

rozhodujúce

jednotné

priestorové

usporiadanie,

vzájomná

proporcionalita, zachovanie nezastavaných plôch a ochrana hitorickej siluety.

Aplikovaním tzv. náučného princípu docielime zvýraznenie identity riešeného územia, napr. tvarom a dizajnovým riešením architektonických prvkov alebo atraktívne spracovaným informačným systémom, napr. prvok drobnej architektúry určený na sedenie, evokujúci existenciu lesnej železničky v lokalite, kde sa má vybudovať obecný park (Krížik, 2011).

S prihliadnutím na súčasný stav výšky financovania, dotácií a často neľahkú ekonomickú situáciu obcí, sú potrebné

jednoduchšie, racionálnejšie a ekonomicky dostupnejšie formy

riešenia, ktoré však neuberajú na funkčnosti a atraktivite výsledného diela, pričom zdôrazňujú 35

jeho vidiecky charakter, napr. použitie drevenej dosky, hranola, tehly a kameňa či iných, bežne dostupných materiálov pri tvorbe týchto priestranstiev. Medzi nové trendy zaraďujeme aj použitie napr. tehál, škridiel, kameňa či iného stavebného materiálu z asanovaných alebo nepoužívaných stavieb určených na odstránenie. Tento prístup je ekologický a zároveň aj šetrný k finančným zdrojom (Krížik, 2011).

Za nevyhnutné Krížik (2011) považuje aplikovať všetky technické, bezpečnostné a iné požiadavky v zmysle platných noriem a pravidiel. V návrhoch detských ihrísk, resp. hracích prvkov je potrebné používať vždy len prvky, ktoré disponujú bezpečnostnými certifikátmi.

Môžeme z nich vyskladať kompozíciu vhodnú do prostredia vidieka (evokovať gazdovský dvor, salaš, hracie prvky so zvieracími motívmi). Pri riešení prvkov drobnej architektúry musíme brať ohľad aj na ich odolnosť voči vandalizmu a prípadnú možnosť jednoduchej opravy alebo údržby po ich poškodení, čo nikdy pri riešení verejných priestorov nemôžeme vylúčiť.

Krížik (2011) pri riešení spevnených plôch, chodníkov pre peších používa (tam, kde je to technicky možné) organické tvary pri ich komponovaní, navrhuje dlažobné úpravy vychádzajúce z tvarov farieb a materiálov charakteristických pre vidiek, vhodné sú napr. kamenné dlažby, štrkové násypy atď., prípadne spevnené plochy z mohutných drevených hranolov alebo guľatiny, povrchovo upravených na tento účel. Šarafín (2010) zdôrazňuje, že dedinské uličky nemajú byť priamočiare, pretože priamky sú cudzie životu, sú výsledkom čistej racionality. Ústredné priestranstvá s formou uzavretosti generujú energiu, vysoké betónové ploty do ulice vyvolávajú pocit násilia. Uprednostňujme preto kruhové usporiadania spoločných priestranstiev. Kruh vyvoláva pozitívne napätie dostredivosti a spolunáležitosti, neorganizujme priestranstvá symetricky, naopak, voľné usporiadanie oživuje miesto, dáva mu ducha a individualitu. Pravouhlé zakončenia vyvolávajú príkrosť a tvrdosť, kým zaoblené sú znakom slobody.

V návrhoch „zelených” plôch sa aplikujú tie druhy vysokej aj nízkej zelene, ktoré sú charakteristické pre danú oblasť. Nevysádzajú sa rôzne exotické a cudzokrajné dreviny, pokiaľ nemajú historický súvis s riešeným územím. Mareček (2006) vysvetľuje dôvody predošlého tvrdenia. Sadovnícka úprava ovplyvňuje a vyjadruje identitu a kontinuitu minulosti so súčasnosťou (vplyv na druhovú skladbu a priestorové usporiadanie).

Pred samotnou tvorbou plôch pre verejnosť v intravilánoch ako aj extravilánoch obcí je dôležité ich dôkladné zónovanie pri tvorbe úvodných urbanistických konceptov a návrhov riešení, napr.: zóna určená pre komunikačnú funkciu, plocha na vybudovanie parku pre obyvateľov, zóna na oddych a relax návštevníkov obce, zóna pre deti a mládež podľa vekových kategórií, či zóna na prezentáciu hodnôt, tradícií a atraktivít obce. Je samozrejmé a dnes často 36

preferované, že ideálnym riešením je aj vytvorenie určitej previazanosti medzi jednotlivými zónami a funkciami verejných priestranstiev. Tento proces je nutné intenzívne pripravovať a tvoriť priamo s obyvateľmi obce a miestnymi záujmovými skupinami (Krížik, 2011).

Madden, (2003) uvádza, že k úspešnosti verejného priestoru prispievajú nasledovné základné. kvality: 1. dostupnosť, 2. aktivity a využitie, 3. pohodlie a image, 4. spoločenskosť (sociabilita).

Uvedené závery výskumu sa vzťahujú v plnej miere predovšetkým na tvorbu a prístupy k tvorbe mestských verejných priestorov ale sú aplikovateľné aj pri tvorbe verejných priestorov na vidieku, resp. vidieckych námestí a ulíc.

Dostupnosť Kvalitný verejný priestor musí byť ľahko dostupný pešo aj verejnou dopravou. Musí byť prehľadný a viditeľný aj z diaľky. Ľudia sa dokážu ľahko pohybovať, orientovať sa aj bez prekážok využívať všetky časti priestoru. Je dôležité zabezpečenie rôznych aktivít pre chodcov (skladba predajní, služieb), parkovanie. Dôležité sú aj informácie o autobusových spojoch alebo dostupnosť zastávok verejnej dopravy.

Pohodlie a vzhľad (image) Pri rozhodovaní či určité miesto využijeme, je prvoradá Predstava o bezpečí a čistote, veľkosti priľahlých objektov a charaktere a pôvabe priestoru. Dôležitá je pohodlnosť celkom primárna, a to napríklad pohodlné sedenie na dostupnom a viditeľnom mieste. Nevyhnutný je dôraz kladený na zeleň, rešpekt k miestnym tradíciám. Zabezpečenie ducha miesta – „genia loci“, vzťah miesta a životného prostredia a hygieny (aj sociálnej – napr. kriminality) sú tiež prioritné.

Využitie a aktivity Základom funkčnosti priestoru sú aktivity. Sú dôvodom, prečo sem ľudia prídu a ak sa cítia príjemne, vrátia sa. Aktivity vnášajú do verejných priestorov zvláštnosť a jedinečnosť. Ak nie je možné aktívne využívať jeho časti, je prázdny a nevyužitý, nie je funkčným a verejným priestorom, stráca podstatu. Uvedenú kategóriu je možné dosiahnuť dobrou a cielenou skladbou maloobchodných predajní, prevádzkami služieb, miestnej produkcie. Na dedine možnosť aj tradičných remesiel , v súvislosti s regionálnymi podmienkami a tradíciami.

Spoločenskosť (sociabilita) 37

Spoločenskosť priestoru znamená podpora stretávania sa ľudí so svojimi známymi ale aj s cudzími ľuďmi, vtiahnutie človeka do spoločenstva a odstránenie problémov v komunikácii aj s neznámymi ľuďmi. Pred časom bola bežná komunikácia na dedine aj medzi neznámymi ľuďmi na ulici, tento jav sa vytratil. Spoločenskosť priestoru – sociabilita znamená aj pocit prepojenia človeka k miestu a k celej komunite. Túto vlastnosť verejné priestory získavajú ťažko, o to viac je dôležitá z hľadiska hodnôt. Dá sa zabezpečiť správnymi susedskými vzťahmi, ohľaduplným vzťahom samosprávy obce a obyvateľov, kvalitnými kultúrnymi akciami.

1.8 Trend - Brownfields a Greenways ako ,,nový´´ verejný priestor Poľnohospodárstvo tvorilo primárny sektor výroby, základ ekonomického fungovania vidieka. Zmena charakteru hospodárskych vzťahov vyvolaná spoločensko - politickými zmenami a technickým a technologickým pokrokom vniesla do prostredia dovtedy konzervatívneho vidieka zásadný prevrat. Poľnohospodárska výroba sa výrazne utlmila, pracovné príležitosti rapídne ubudli, budovy a zariadenia sa v mnohých obciach prestali úplne využívať a začali pustnúť. Ak počas plnej prevádzky nie vždy poľnohospodárske objekty zapadali do koloritu krajiny, v stave devastácie sa stali jej nevypočítateľnou záťažou. Revitalizácia a prinavrátenie hospodárskej hodnoty poľnohospodárskym dvorom, objektom a stavbám je dlhodobým, pre obec často priveľmi náročným procesom. Systémový prístup a pozitívne príklady môžu naznačiť, ako postupovať, aby sa záťaž obce premenila na jej konkurenčnú výhodu (Salvová, 2010).

Opustené stavebné diela v urbanizovanom či vidieckom prostredí sú dôkazom, že doba sa zmenila a spoločnosť nemá kapacitu ani záujem upratať nepotrebné, prežité pozostatky. Tak sa vo vidieckej krajine vyskytujú rôzne opustené stavby, z ktorých nános histórie vytvoril zaujímavé artefakty dokresľujúce kolorit územia, ako sú zrúcaniny hradov vytvárajúce neopakovateľnú siluetu virtuózne zasadenú do predhoria kopcovitej krajiny, vojenské bunkre, ktoré objavujú a renovujú nadšenci vojenskej histórie, zvyšky starovekých sakrálnych stavieb, nemých svedkov zaniknutých osád, alebo inžinierske stavby, vodné, dopravné, nefunkčné banské a ťažobné zariadenia a mnohé ďalšie. Stali sa akýmisi dokumentmi o zručnosti a schopnostiach našich predkov a mnohé z nich sa stali súčasťou krajinoobrazu lokality, v ktorej sú postavené (Salvová, 2010).

Brownfield po poľnohospodárskej výrobe vo vidieckom sídle pôsobí ako umŕtvený priestor.

Neprináša obci žiadny úžitok, naopak, pôsobí demoralizujúco. Hlavne malé obce majú len málokedy dostatok financií a kapacít na naštartovanie jeho revitalizácie. Navyše ak obsahuje aj ekologické záťaže, ako sú pesticídy, moridlá, umelé hnojivá, zvyšky siláže, silážnych štiav, 38

krmív a iných organických či anorganických zvyškov, môže sa zmeniť na časovanú bombu.

Poľnohospodárske areály a objekty sú zvyčajne lokalizované na okraji vidieckych sídel, sú ľahko prístupné,

vybavené

infraštruktúrou,

dostatočne

rozľahlé,

čo

umožňuje

realizáciu

i veľkorysejších projektov bez záberov poľnohospodárskej pôdy. Stavby možno prestavať, resp. zbúrať, lebo len výnimočne sú pamiatkovo chránené. Zaujímavá je aj nadobúdacia cena, ktorá nebýva vysoká. Istou komplikáciou bývajú vlastnícke vzťahy, ktoré skomplikovali reštitúcie a privatizácia, a prípadné ekologické záťaže. Obyčajne sú nevyhnutné demolačné práce, ktoré podobne ako ekologické záťaže nemožno v rozpočte vždy presne dopredu vyčísliť (Salvová, 2010).

Veľmi atraktívna, i keď finančne náročná je obnova ľahko prístupných hradných zrúcanín, vďaka ktorej vznikajú originálne priestory na kultúrno - vzdelávacie podujatia a stávajú sa pre celé okolie neprehliadnuteľnými pútačmi. Opustené stavby, ktoré sa nemôžu pýšiť históriou, sú výrobné i obytné stavby dvadsiateho storočia. Zvyčajne beznádejne pustnú pre neefektívnosť výroby či opráv a s postupujúcim časom strácajú na hodnote. Estetická hodnota podmienená použitým prírodným materiálom a tvarom reagujúcim na prírodné danosti, akú majú napríklad hradné zrúcaniny, pri týchto stavbách absentuje. Práve naopak, pre ich prvoplánovú účelovú architektúru a materiál, ktorým starnutie ubližuje, sa stávajú nepríjemným miestom, zanedbanou lokalitou, okolo ktorej chodec automaticky zrýchli krok (Salvová, 2010).

Greenways sú trasy, komunikácie alebo prírodné koridory, využívané v súlade s ich ekologickou funkciou a potenciálom pre šport, turistiku a rekreáciu. Prinášajú úžitok v oblasti ochrany prírody a kultúrneho dedičstva, zlepšujú možnosť pre dopravu, rekreáciu a turistiku, sú výzvou k zdravšiemu životnému štýlu a udržateľnému využívaniu miestnych zdrojov.

Greenways vedú občanov, zastupiteľov, úrady a podnikateľov k spoločnému plánovaniu a zlepšovaniu života v ich obciach a komunite. V strednej a východnej Európe rozlišujeme tri typy Greenways.

1.

Diaľkové Greenways spájajú vzdialené ciele a sú dlhé cez 50 km. Sú kostrou

turistických koridorov, ktoré pozdĺž nich vznikajú. Účelom diaľkových Greenways je zlepšiť prepojenie a priestupnosť miest a krajiny a zvýšiť bezpečnosť a atraktivitu dopravnej infraštruktúry. To všetko by malo umožniť vznik šetrnej turistiky. Sú využívané ako dopravné spojnice pre obyvateľov žijúcich v ich okolí a ako chrbtica turistického koridoru, ku ktorému sa pripájajú ďalšie regionálne a miestne produkty a projekty, rešpektujúce zásady udržateľného rozvoja a ochrany dedičstva.

2.

Miestne a regionálne Greenways sú priame chodníky alebo okruhy, väčšinou mimo

mestskú oblasť. Obvykle sú dlhé 10 až 50 km. Účelom chodníkov je zvýšenie bezpečnosti ich 39

užívateľov, zabezpečenie dopravného spojenia a priestupnosť daného územia. Sú využívané pre jednodňovú a víkendovú rekreáciu a turistiku, ako priestor pre zeleň a oddychové zóny, spojujúce parky, rekreačné a športové miesta. Umožňujú zapojiť miestnych obyvateľov do projektov a aktivít vedúcich k interpretácii miestneho dedičstva a starostlivosť o verejné priestranstvá 3.

Mestské Greenways sú viacúčelové chodníky pre cyklistov, peších, in-line korčuliarov,

vozíčkarov a ďalších nemotorových užívateľov. Sú vybudované pozdĺž prírodných alebo vytvorených línii v mestskom prostredí. Účelom chodníkov je zvýšenie bezpečnosti užívateľov chodníkov, ktoré sú plne integrované do systému mestskej a prímestskej dopravy. Sú využívané obyvateľmi a návštevníkmi miest pre každodennú dopravu za prácou, nákupmi a ako bezpečné cesty do škôl. Slúži tiež k rekreácii a mestskej turistike, môžu byť osou zelených koridorov a výpadovkou z miest do krajiny (Nadace partnerstvi, 2008).

40

2.CIEĽ PRÁCE Cieľom diplomovej práce je vypracovanie návrhu verejného priestranstva v obci Čajkov na základe analýz územia a terénneho prieskumu.

41

3 MATERIÁL A METODIKA Stanovenie cieľa - vypracovanie návrhu verejného priestranstva v obci Čajkov Štúdium dostupných zdrojov a práca s literatúrou - štúdium odbornej literatúry o riešenej problematike v oblasti vidieka, vidieckom prostredí, verejných priestranstiev a ich tvorbe a podpore, - štúdium záujmového územia a historických súvislostí obce Čajkov, -spracovanie a aplikovanie získaných podkladov

literárneho prehľadu, spracovanie

podkladov vo forme analýz a návrhov pre obec Čajkov.

Terénny prieskum Pred vypracovaním návrhu vybraných častí verejného priestranstva v obci Čajkov, bol vykonaný terénny prieskum.

Pozostával

z obhliadky územia, z jeho

zoznámením

sa,

zdokumentovaním vlastným uvážením pomocou fotoaparátu. Základným cieľom terénneho prieskumu bolo meranie drevín pre potreby inventarizácie. Pri pozorovaní vybraných častí verejného priestoru sme sa zameriavali na pohyb chodcov, automobilovú dopravu, potreby návštevníkov a architektúru územia. Zároveň sme získavali informácie o pozitívach a negatívach daného miesta od návštevníkov, v tomto prípade od obyvateľov obce Čajkov.

Podkladové materiály - katastrálna mapa obce Čajkov - Atlas krajiny SR - ortofotomapy - monografia obce Čajkov - vlastná fotodokumentácia - webová stránka obce Čajkov - Plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Čajkov - informácie z ústneho podania

3.1 Charakteristika riešeného územia Riešené územie spadá do katastra obce Čajkov. Obec Čajkov sa nachádza v blízkosti mesta Tlmače 6 km. Okresné mesto Levice je vzdialená 10 km od obce. Mesto Levice patrí medzi inovačné póly rastu a spolu zo zázemím (spádovými obcami), tvorí prirodzenú základnú 42

rozvojovú jednotku v priestore. Severovýchodne 14 km od obce Čajkov sa nachádza obec Pukanec, známa svetoznámou pukanskou keramikou. 37 km od obce sa nachádza okresné mesto Banská Štiavnica, niekdajšie banské mesto. Podľa územno – správneho usporiadania v zmysle zákona NR SR č. 221/1996 Z. z. okres Levice sa člení do Nitrianskeho kraja.

Vzdialenosť krajského mesta Nitra od obce je 48 km. Vzdialenosť od krajského mesta Banská Bystrica je 91 km. Vzdialenosť obce Čajkov od hlavného mesta SR Bratislavy je 140 km.

Patrí do historicky a kultúrne významného regiónu Tekov. Obec Čajkov sa nachádza na rozhraní dvoch geomorfologických jednotiek Slovenska. Na úrodných rovinách a zvlnených plochých pahorkoch Panónskej panvy a južných svahoch západnej časti Štiavnických vrchov.

Niva rieky Hron tu prechádza do mierneho svahu v severnej časti Ipeľskej pahorkatiny (krajinná časť: Čajkovská zníženina) Severná časť katastrálneho územia obce Čajkov je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti (CHKO,1979) Krásy prírody sprístupňuje turistom náučný chodník - Čajkovské bralie. Počet obyvateľov je v súčasnosti 1021. Obec Čajkov je prímestskou formou bývania. Veľkosť katastrálneho územia je 2394 ha. Presná poloha obce je: 48° 17´ 0´´; 8° 36´ 0´´. Čajkov leží na južnom úpätí Štiavnických vrchov, na miernom svahu Ipeľskej pahorkatiny a na nive Hrona.

Najvyšší bod v chotári Čajkova je 747 m n. m. na juhozápadnej časti Štiavnických vrchov (v mieste Priesil, Čajkovský vrch), ktoré boli v roku 1979 vyhlásené za Chránenú krajinnú oblasť (CHKO). Centrum obce je situované vo výške 190 m n. m.

Architektúru obce tvoria aj pôvodné tradičné rodinné domy ale tie sú prevažne za domami z 50.- 90.-tych rokov 20.str. V obci je obecný úrad, kostol, materská a základná škola, dva obchody, pohostinstvo a tenisové kurty. Na odlesnených svahoch sa nachádzajú vinice, vyššie chrbty pokrýva dubový les.

Erb obce Čajkov- historickým symbolom je cirkevný motív. Za znak si obec zvolila patróna ostrihomského arcibiskupa - sv. Vojtecha. Obec tak používa zemepanský znak (22.11.1998 slávnostne vysvätené obecné symboly).

Obr.6: Erb obce Čajkov, zdroj: www8 43

Obec môžeme zaradiť do kategórie stredných

vidieckych obcí. Aj v okolitej sídelnej

štruktúre dominujú menšie až stredne veľké obce. Obec je od roku 1999 členom regionálneho združenia miest a obcí Tekov, ktoré zastrešuje 47 okolitých obcí a 2 mestá. Územie Tekova začína na rozľahlých úrodných nížinách na juhu západného Slovenska a končí na úpätí Štiavnických vrchov v početných vinohradoch, ktoré dodávajú tomuto regiónu svojrázny charakter. Od roku 2003 je obec členom mikroregiónu Hont- Tekov, ktorý zastrešuje dvanásť obcí rôznej veľkosti. Ide o nehomogénny priestorový celok prerušovaný katastrálnymi územiami obcí nezačlenených do mikroregiónu.

Tab.3.: Využitie pôdneho fondu katastra obce, zdroj: PHSR obce Čajkov

3.1.1 Prírodné pomery riešeného územia Klimatické pomery Z klimatického hľadiska môžeme územie zaradiť do klimatickej oblasti A1, t.j. do oblasti teplej, suchej s miernou zimou pri priemernej ročnej teplote 8-9 ºC (Atlas krajiny, 2002).

Skúmané územie sa vyznačuje dlhým trvaním slnečného svitu – priemerne 1950-2100 hodín.

Priemerný počet jasných dní je 49,4, priemerný počet zamračených dní je 115 a priemerný počet dní s hmlou je 30,5.

Zrážky Priemerný ročný úhrn zrážok je na úrovni 650 mm, z čoho na letný polrok pripadá 320 – 400 mm a na zimný 250 až 300 mm. Maximum zrážok záujmového územia pripadá na mesiac jún, minimum na mesiac január. Ročné hodnoty výparu, ako výsledok účinku klimatických faktorov, tvoria asi 500 mm. Priemerný úhrn zrážok za obdobie v rokoch 1994 – 2004 bol 601,9 mm. Za toto obdobie dosiahla maximálna ročná hodnota úhrnu zrážok 754,0 mm a minimálna 434,0 mm.

Priemerný počet dní so snehovou pokrývkou je od 50 do 60 dní. Súvislá snehová pokrývka začína zvyčajne koncom decembra a rozpustí sa do konca februára.

Teplota Priemerná ročná teplota presahuje +9°C, pričom najteplejším mesiacom je júl s priemernou teplotou +20°C. Vegetačné obdobie s priemernými teplotami nad +10°C nastupuje v tejto oblasti 44

začiatkom apríla a končí v polovici októbra. Jeho dĺžka je 180-185 dní. Priemerná ročná teplota na synoptickej stanici Mochovce v období 1999 až 2002 sa pohybovala medzi 9,6ºC – 11,0ºC. Najchladnejším mesiacom v roku je január s priemernou teplotou -1,3ºC. Najteplejším mesiacom v roku je júl s priemernou teplotou 19,9 °C. Sledovaný mesačný chod naznačuje, že jar sa prejavuje rýchlym otepľovaním a jeseň, naopak, pozvoľným ochladzovaním, keď ešte októbrové teploty sú pomerne vysoké. Na nízke zimné teploty má vplyv aj výskyt teplotných inverzií s hmlami ako sprievodným znakom. Počet dní so snehovou prikrývkou nad 5 mm do roka je 30 dní. Ročný priemer relatívnej vlhkosti vzduchu sa pohybuje medzi 73 – 74%.

Veternosť V dotknutom území prevládajú severozápadné a severovýchodné prúdenia vzduchu. V zimnom období ovplyvňujú cirkulačné veterné pomery ázijské anticyklóny, islandskej a stredomorskej níže, vrátane charakteru reliéfu. V tomto období prevláda severozápadný vietor. V jarnom období sú charakteristické časté zmeny poveternostnej situácie, ktorá je sprevádzaná rýchlymi zmenami teploty vzduchu. V lete prevládajú východné a juhovýchodné vetry.

Hydrologické pomery Povrchové vody Čajkov a jeho oklie patrí do povodia rieky Hron. Chotárom Čajkova pretekajú iba dva neveľké vodné toky Čajkovský potok a Starý potok. Významnejším potokom je Podlužianka, ktorej horný tok tvorí východnú hranicu chotára.

Podzemné vody Hydrogeologické pomery okolia záujmového územia sú podmienené geologicko-štruktúrnou stavbou oblasti a najmä charakterom sedimentácie. Neogénne sedimenty sú zastúpené ílovitými vrstvami.

Pedologické pomery Pôdne typy Poľnohospodárska pôda v okrese Levice zaberá cca 113 tisíc ha, lesy 29 tis. ha a lúky 6,6 tis. ha. V západnej časti širšieho územia sa nachádzajú zvrásnené územia, vybudované neogénnymi sedimentmi, sprašovými hlinami a sprašou. Polohy na svahoch s väčším sklonom predstavujú regozem typický a hnedozem typický, zrnitostne hlinitý. Menšie plochy lesov predstavujú pôdne typy ranker typický a kambizemný, hlinité až ílovitohlinité. Intravilán a vinice v širšom okolí dotknutého územia predstavujú pôdy typu kultizem typický (oblasť vinohradov), antrozem degradovaný a androzem typický (záhrady a zastavené územia obcí). V záujmovom území sa

45

nachádzajú prevažne čiernice typické, sprievodné čiemice glejové, lokálne modálne, prevažne z nekarbonátových aluviálnych sedimentov.

Stupeň náchylnosti na mechanickú a chemickú degradáciu Mechanickú degradáciu pôdy spôsobujú najmä endogénne faktory (súdržnosť, lipnavosť konzistencia) a exogénne faktory (reliéf, vegetačný pokryv, atmosferické zrážky, vietor).

Chemickú degradáciu spôsobujú acidifikácia pôdy, kontaminácia pôdy ťažkými kovmi, organickými látkami, priemyselným hnojivom a pesticídmi. Urbanizované priestory s vyznačujú výraznou antropizáciou pôdy. Veterná a vodná erózia taktiež spôsobuje vážne ohrozenie pôd.

Najohrozenejšie sú pôdy bez vegetačného pokryvu, ktoré sa najviac nachádzajú na sprašiach.

Vodnou erózou sú ohrozené pôdy na vysokých svahoch s vysokým sklonom bez vegetačného pokryvu.

Kvalita a stupeň znečistenia pôd Stále viac vystupuje do popredia poškodenie pôd následkom intenzívnej antropogénnej činnosti. Hlavnými negatívnymi faktormi, ktoré ovplyvňujú poľnohospodársku výrobu a environmentálne funkcie sú zhutňovanie a chemická degradácia pôd, neuvážené rekultivácie pôd, najmä odvodňovanie, nadmerná chemizácia, nelegálne neriadené skládky odpadov, zvýšená veterná a vodná erózia. Sledované územie patrí medzi územia s intenzívnou poľnohospodárskou činnosťou, pre ktorú je typické používanie rôznych agrochemikálií, čo dáva predpoklad, že v území by sa chemická degradácia pôdy potenciálne mohla vyskytovať. Napriek uvedenému bolo v území zistené len mierne zvýšenie koncentrácie niektorých rizikových prvkov. Oblasť Levíc patrí medzi územia s nekontaminovanými až relatívne čistými pôdami, kde obsah niektorých rizikových prvkov dosahuje limitné hodnoty.

Geologické pomery Geologická charakteristika územia Geologickú stavbu okolia záujmového územia tvoria neogénne a kvartérne sedimenty. Neogén tejto oblasti je tvorený sivými, prevažne vápnitými ílmi, prachmi, pieskami, štrkmi, slojami lignitom a polohami sladkovodných vápencov (čárske, beladické, záhorské a ivanské súvrstvie); panón – pont. Neogénne sedimenty vystupujú v zastúpení panónskych ílov, resp. vulkanických andezitov až andezitových aglomerátov. Spodnoponónske sedimenty sú reprezentované vápnitými a piesčitými ílmi, hnedožltej až zelenkavosivej farby. Viac piesčité vložky sa vyskytujú sporadicky.

46

Potenciálna vegetácia Tvoria ju nížinné hygrofilné dubovo-hrabové lesy Querco robori-Carpinetum, syn. Fraxino pannonici-Carpinetum (Quercus robur, Quercus cerris, Carpinus betulus, Ulmus minor, Ligustrum vulgare, Corydalis cava, Viola mirabilis).

Do katastra spadajú aj územia lesov. Tu potenciálnu vegetáciu tvoria zmiešané listnatoihličnaté lesy v severných karpatských kotlinách Tilio-Carpinenion betuli (Tilia cordata, Quercus robur, Carpinus betulus, Picea abies, Pinus sylvestris, Sorbus aucuparia).

3.1.2 Kultúrno – historické súvislosti Prvá písomná zmienka o ovci je z roku 1279 v tvare Chewku. Začiatky osídlenia siahajú do doby kamennej. Obec existovala už pred vpádom tatárov na naše územie a patrila k majetkom svätobeňadického kláštora. V roku 1450 tu bol vysvätený kostol sv.Mikuláša. V tomto storočí obec vyhorela. Neustále hrozili vpády Turkov, ktorí rabovali a brali obyvateľov do zajatia. Preto obyvatelia budovali vo viniciach pivnice, ktoré slúžili ako úkryt. Najstaršia tufová pivnica (r.1775) je nad vchodom tufovej pivnice v časti Sadové. Pôvodne sa vo viniciach nachádzali len pivnice (proces ovplyvnený spomenutými vpádmi Turkov na tomto území), až neskôr sa začalo s nadstavbou vo forme hajlokov.

V 17. a 18.str. bola obec najväčšou dedinou v Tekovskej stolici s počtom obyvateľov 1000. Územie patrí do špecifickej skupiny tzv. čilejkárskych oblastí s typickým nárečím a ľudovým krojom. Celý viničný areál bol ohradený živým plotom, ktorý zamedzoval vstupu do viníc voľne sa pasúcemu dobytku. Väčšina pivníc bola postupne doplnená prístavbami nad podzemným priestorom. Niektoré sa zachovali dodnes. Pri vstupe do viníc sa nachádza socha sv.

Urbana patróna vinohradníkov, ktorá spolu s ostatnými stavbami dotvára kolorit tunajšej krajiny.

Vinohrady dotvárajú tomuto regiónu svojrázny charakter a výnimočnosť.

Vo viniciach sa nachádzajú tufové pivnice, ktoré v minulosti slúžili ako úkryt, dnes sú charakteristickým prvkom poľnohospodársky využívaných častí krajiny. V obciach sa nachádzajú prevažne barokové kostoly alebo iné sakrálne stavby. V meste Levice je bohatšie kultúrne a historické dianie, viacej historických pamiatok – Levický hrad a jeho historický areál, budova bývalej radnice – dnes sídlo mestského úradu, centrálna pešia zóna, barokový kaštieľ Eszterházyovcov.

47

Obr.7: Mapa z roku 1885, zdroj: Monografia obce Obr.8: Tufová pivnica (r.1775) na Sádoví, zdroj: Monografia obce

Archeologické náleziská Z mladšej doby kamennej pochádza sídlisko s kanelovanou keramikou, halštatské pohrebisko podolskej kultúry a laténske sídlisko. Strategický význam územia Slovenskej brány neupadol ani v nasledujúcej dobe bronzovej (2000 – 700 r. pred Kristom) a železnej (700 – 0 r. pred Kristom).

Poukazujú na to novovzniknuté opevnené osady či veľké hradiská na ľavom brehu Hrona (hradisko Kusá hora a Krivín). Prítomnosť rímskych légií v oblasti Slovenskej brány možno s najväčšou pravdepodobnosťou spájať so stopami po rímskej ceste, ktorá bola zistená na pravom brehu Hrona medzi Tlmačmi a Kozárovcami. V podobe dvoch násypov tiahnucich sa v dĺžke cca 500 m, v smere sever – juh, ju bolo možné sledovať ešte v roku 1952.

Oblasť Slovenskej brány bola najvýraznejšie osídlená najmä v období Veľkomoravskej ríše (9. stor.) a v období začleňovania územia Slovenska do Uhorského štátu (10. stor.). Popri hrobových nálezoch svedčia o tom nížinné sídliská a najmä hradiská. Vzácny je nález strategického slovanského hradiska z 9. storočia Festunok resp. Hrádze na strmom skalisku nad 48

mostom v Tlmačoch, hradisko Grác (Pipíška) v Malých Kozmálovciach a Krivín (Pevná skala) v Rybníku.

Región Tekov je charakteristický aj svojimi folklórnymi slávnosťami sprevádzanými pestrofarebnými krojmi. V minulosti ich obyvatelia nosili každodenne, dnes je to už len raritou tejto oblasti. Títo ľudia sa venovali prevažne poľnohospodárstvu, najmä vinohradníctvu.

Kultúrny život v obci: Ochotnícke divadlo Vzniklo v roku 1928- na Fašiangy sa mládenci a dievky prvýkrát predstavili nacvičenou hrou v 4 dejstvách.

Folklórny súbor Dolina Založený v roku 1998, súčasťou je aj krojová spevácka skupina. Súbor prezentuje čajkovský kroj na rôznych podujatiach v SR. Kino Premietanie prvého filmu bolo začiatkom septembra 1957 Hudobné skupiny Prvá dychová hudba v Čajkove založená v r.1920 - Miestny hudobný zbor Kultúrny dom Do obdobia, kedy bol založený, sa všetky kult. a spol. podujatia uskutočňovali v zákl. škole, na voľných priestranstvách alebo v krčme. Kultúrny dom je otvorený od r.1960, interiér vyzdobil maľbami domáci majster Jozef Drapka.

Dobrovoľný hasičský zbor - najstaršia organizácia v Čajkove, založená v r.1928 Čítací spolok (vznik v r.1926) Miestna ľudová knižnica (vznik v r.1948) Zväzy: Slovenský zväz žien, Zväz drobnochovateľov, Poľovnícka spoločnosť, Ochrancovia prírody, Klub jednoty dôchodcov.

Súkromná dendrologická zbierka Jozefa Nováka Založená v jeho záhrade rodinného domu v r. 1968, 61 druhov ihličnatých drevín, 254 druhov listnatých drevín k výchove a vzdelávaniu žiakov okolitých škôl.

49

3.1.3 Obyvateľstvo V súčasnosti je možné uvažovať s rastom počtu obyvateľov len pri pokračovaní a ďalšom posilnení migrácie smerom do obce. V prípade naplnenia potenciálu prisťahovania nových obyvateľov, hlavne mladých rodín, by v budúcnosti mohlo dôjsť, postupnému zlepšeniu demografického profilu obce Čajkov a zabezpečeniu stabilnejšej základne pre dlhodobý rast počtu obyvateľov prirodzenou cestou. Obec začína budovať nájomné byty a prideľovať stavebné pozemky, čím priláka najmä mladé rodiny do obce.

Obyvateľstvo obce Čajkov má v najvyššej miere ukončené vzdelanie základné, učňovské bez maturity a úplné stredné odborné vzdelanie s maturitou.

Z hľadiska národnostného zloženia obce môžeme konštatovať, že obec Čajkov je z 99% slovenská obec.

Tab.4.: Porovnanie demografie obce, okresu, kraja, SR, zdroj: PHSR obce Čajkov

Tab.5.: Prirodzený prírastok, zdroj: PHSR obce Čajkov

Tab.6.: Trvalo bývajúce obyvateľstvo podľa veku, zdroj: PHSR obce Čajkov 50

Tab.7.: Celkový prírastok/ úbytok obyvateľstva, zdroj: PHSR obce Čajkov

Tab.8.: Migrácia obyvateľstva, zdroj: PHSR obce Čajkov

3.1.4 Občianska vybavenosť V obci Čajkov sú dostupné nasledovné služby pre obyvateľov kaderníctvo, kvetinárstvo, pohrebníctvo, dom smútku, klubovňa pre dôchodcov, klub mládeže, telocvičňa, fitnes, detské ihrisko, dedinský park, športové šatne s bufetom, denný bar, spoločenská miestnosť s vybavenou kuchyňou pre cca. 100 osôb, ktorú možno využiť na rôzne spoločenské podujatia ako sú svadby, životné jubilea, kary. Infraštruktúra je podmieňujúcim faktorom ekonomického a sociálneho rozvoja obce. Je tvorená sociálnou a technickou infraštruktúrou. Technická infraštruktúra je faktorom podmieňujúcim alokáciu firiem a ich prosperitu. Rovnako dôležitý význam má i z pohľadu obyvateľov, nakoľko determinuje kvalitu ich života.

Technická infraštruktúra Kanalizácia V obci je kanalizácia – gravitačná s výtlačným potrubím cez extravilán obce. Kanalizácia je vedená v celej obci, práce boli ukončené v roku 2013. Všetky domácnosti nie sú na kanalizáciu pripojené.

Plynofikácia bola v minulosti v obci zrealizovaná ako kompletná.

Vodovodná sieť 51

Obec má nový celo obecný vodovod z roku 2002 zo štátneho rozpočtu. Obec Čajkov má kompletné pokrytie verejným vodovom. Obec má zásobovanie z vlastného zdroja SÁDIVIE. Obyvatelia používajú aj vlastné studne na polievanie záhrad.

Elektrická energia Obec má elektrickú rozvodnú sieť s výkonom dostačujúcim na súčasnú rozvojovú úroveň.

Rozvodové siete sú vybudované aj v časti extravilánu - do vinohradov. Vedenie elektrickej energie v obci Čajkov je vzdušné - 3. trafostanice. V budúcnosti by bolo potrebné nahradiť vzdušné vedenie zemnými káblami, v dôsledku zvyšovania sa výkonu transformátorov.

Komunikačná sieť Obec Čajkov je napojená na telekomunikačnú sieť. Telefónne vedenie je ťahané celou obcou na starých, drevených stĺpoch, preto je nutné položenie podzemného vedenia.

Sociálna infraštruktúra Sociálna infraštruktúra je určená na uspokojovanie potrieb obyvateľstva. Jej rozmiestňovanie je spojené so štruktúrou osídlenia ako aj veľkosťou obce. Zameranie a koncentrácia zariadení sociálnej infraštruktúry je priamo spojená s potrebou racionalizovať dostupnosť k nej, stanoviť jej optimálnu kapacitu vo vzťahu k dopytu. Zmenou spoločensko-ekonomického systému došlo k prerozdeleniu za rozvoj a financovanie sociálnej infraštruktúry medzi štátnu správu, miestnu a regionálnu samosprávu a súkromný sektor. Obec v tomto smere plánuje riešiť spolu s okolitými 4 obcami nedostatočnú kvalitu sociálnej vybavenosti, zriadením domova dôchodcov, v jednej z týchto obcí, nakoľko v súčasnosti zariadenie tohto typu absentuje a dopyt po službách daného charakteru sa neustále zvyšuje. Školstvo V obci Čajkov bola postavená základná škola v 60- tych rokoch, ide o poschodovú budovu. Je tu vytvorený školský obvod, nakoľko do obce dochádzajú aj žiaci z Hronských Kosíh a Podlužian. Ide o deväťročnú základnú školu. Škola nemá telocvičňu, v areáli je zriadené len basketbalové ihrisko a novovytvorené plážové ihrisko.

V areáli pri ZŠ bola v roku 1982

postavená budova, v ktorej sa nachádza školská jedáleň, školský klub detí aj materská škola.

Nachádza sa tu aj detské ihrisko so šmýkačkou, vláčikom, hojdačkami,

preliezkami

a pieskoviskom pre najmenšie deti. Je zriadený aj školský klub detí, ktorý má 20 žiakov a vedie ho vedúca ŠKD. Od roku 2004 bola do budovy presťahovaná aj materská škola, s počtom detí 18. MŠ vedie riaditeľka, 1 učiteľka a 1 pomocná sila.

52

Zdravotníctvo V obci je zriadená stomatologická ambulancia. Za obvodným lekárom sa dochádza do susednej obce Rybník a k detskej lekárke sa dochádza do Tlmáč – Lipníka a do Levíc.

Obchody a služby Obec má 2 predajne potravín a zmiešaného tovaru – COOP Jednotu a druhá predajňa je súkromná. V obci je 1 pohostinstvo a 2 bary, súkromná predajňa domácich potrieb a textilu. Je tu zriadené i súkromné kvetinárstvo. Obec má aj poštu, ktorá sídli tiež v kultúrnom dome. Obec poskytuje priestory pre výučbu anglického jazyka pre žiakov aj dospelých. Sociálne služby Pre starších a osamelých ľudí je v obci zriadená opatrovateľskú službu.

Kultúra - občianske združenia V oblasti kultúry a spoločenského života sa konajú v obci viaceré akcie (pravidelné každoročné podujatia, resp. podujatia). Dom kultúry bol jedným z prvých KD v okrese Levice výstavba od roku 1957 – 1960. Nutná je jeho rekonštrukcia, nová elektroinštalácia, vnútorná kanalizácia, nová strecha, sociálne zariadenia sú úplne nevyhovujúce. Dom kultúry v súčasnosti zabezpečuje kultúrno - spoločenské požiadavky obyvateľov obce, keďže zastáva kľúčovú úlohu pri organizovaní významných kultúrnych podujatí. Fungujúca kultúrna infraštruktúra obce je dôležitá pre sociálno-ekonomický rozvoj regiónu, dosiahne sa tým vyvážený regionálny rozvoj prostredníctvom zvýšenia konkurencieschopnosti obce. V obci sa nachádza i múzeum vinohradníctva, ktoré vlastní obec a prevádzkuje ho miestny Vinohradnícky spolok, ako i Dom ľudových remesiel, zriadený miestnou Jednotou dôchodcov, kde sa nachádzajú tradičné folklórne kroje, výšivky ako i ďalšie ľudové tradície. Múzeum a Dom ľudových remesiel sa nachádza vo veľkom areály, kde sa uvažuje o vybudovaní prírodného amfiteátra, ktorý bude slúžiť pri rôznych slávnostiach a podujatiach, ktoré sa organizujú v obci. Prírodný i ľudský potenciál rozvoja vidieckeho turizmu

v obci Čajkov je na vysokej úrovni. O čom svedčí

CHKO- Štiavnické vrchy, Náučný chodník- Čajkovské Bralie, Čajkovská žaba- skalnatý útvar, botanická záhrada - J. Nováka, turistická chata vo vlastníctve obce, spolu s prírodným amfiteátrom Deberča. V ďalšej časti je uvedená tabuľka s názvami spoločenských organizácií a záujmových spolkov, ktoré v obci existujú.

Bývanie Bytový fond sa sústreďuje prevažne v rodinných domoch. V obci sa súčasnosti

začínajú

predávať neobývané domy, prichádzajú mladé rodiny z mesta do obce.

53

Tab. 9.: Obdobie výstavby domového a bytového fondu, zdroj: PHSR obce Čajkov

Tab. 10.: Domový a bytový fond, zdroj: PHSR obce Čajkov 3.1.5 Rekreačný potenciál Prírodné zaujímavosti obce Čajkov sprístupňuje verejnosti náučný chodník (NCH) Čajkovské bralie. Nachádza sa na území CHKO Štiavnické vrchy, vo východnej časti chotára. NCH je v teréne vyznačený 5 panelmi, umiestnenými na vybraných stanovištiach. Zameranie NCH je prírodovedné, ochranárske, historické a archeologické. V blízkosti chodníka sa nachádza i chata, ktorá patrí obci, ktorá ju sezónne prenajíma na rôzne účely, najmä na turistické a spoločenské podujatia detí a mládeže.

54

3.1.6 Swot analýza Analýza SWOT je praktický nástroj na hodnotenie územia a aktivít, ktoré sa v ňom uskutočňujú. Opisuje silné, slabé stránky a vnútorný stav týkajúci sa najmä minulosti a prítomnosti obce, opisuje príležitosti a ohrozenia, ktoré sa týkajú vonkajších faktorov a majú skôr väzbu na budúcnosť.

Technická infraštruktúra

Tab. 11.: Technická infraštruktúra, zdroj: PHSR obce Čajkov

55

Sociálna infraštruktúra

Tab. 12.: Sociálna infraštruktúra, zdroj: PHSR obce Čajkov 56

Ekonomika

Tab. 13.: Ekonomika, zdroj: PHSR obce ÄŒajkov

57

Geografia a demografia

Tab. 14.: Geografia a demografia, zdroj: PHSR obce ÄŒajkov

58

Životné prostredie

Tab. 15.: Životné prostredie, zdroj: PHSR obce Čajkov

59

3.1.7 Metodika - inventarizácia drevín Inventarizácia drevín a plôch sa v intravilánoch obcí realizuje tak, aby bola k dispozícii komplexná a podrobná informácia o existujúcich drevinách. Pre inventarizáciu je možné použiť viacero metodík hodnotenia drevín. Machovec (1987) pri inventarizácii sleduje znaky: -

obvod kmeňa vo výške 1,3m nad zemou

-

výška dreviny v m

-

priemerná šírka koruny v m Sadovnícka hodnota ako vyjadrenie kvality dreviny. Hodnotí celkový vzhľad, u mladších

drevín schopnosť ďalšieho vývoja a uplatnenia, vhodnosť dreviny pre dané stanovište resp. zámer atď. Vyjadruje ju 5 – bodovou stupnicou: 5 bodov – najhodnotnejšie dreviny

- dreviny absolútne zdravé a nepoškodené, tvarom

a celkovým habitusom koruny zodpovedajúce druhu, bez pozorovateľných poškodení, veľkostne už úplne rozvinuté, avšak ešte v plnom raste a vývoji. Do tejto kategórie patria dreviny, u ktorých je vzhľadom k predpokladanej dĺžke dosiahnuteľného veku perspektíva, že môžu svoju sadovnícko-krajinársku funkciu plniť ešte niekoľko desaťročí. Tieto dreviny zostávajú zachované vo všetkých prípadoch.

4 body – veľmi hodnotné dreviny – sú dreviny zdravé, typického tvaru a, ktorý zodpovedá príslušnému druhu alebo kultivaru. V celkovom habituse môžu byť len nepatrne narušené alebo poškodené. Veľkostne sú rozvinuté aspoň do polovice rozmeru dospelej dreviny na danom stanovišti. Dreviny musia mať predpoklad rozvoja pre ďalšie desaťročia pri udržaní dosiahnutej kvality. V návrhu musia byť zachované v maximálnej možnej miere.

3 body – dreviny priemernej hodnoty – sú dreviny zdravé, resp. iba mierne preschnuté, bez chorôb a škodcov, ktoré by sa mohli rozširovať. Dreviny tejto kategórie sa môžu tvarovo líšiť i veľmi podstatne od typického vzhľadu druhu alebo kultivaru. Patria sem napr. dreviny vysoko vyvetvené, u ktorých je predpoklad obrastania, prípadne také, ktoré majú svoju estetickú a funkčnú hodnotu i pri silnom vyvetvení, dreviny s jednostrannou, avšak stabilnou korunou a pod. Patria sem aj dreviny tvarovo a vzhľadovo typické, avšak doposiaľ menšieho vzrastu, ktorý nedosahuje poloviny normálnych rozmerov daného druhu na danom stanovišti. Tiež u tejto kategórie musí byť predpoklad dlhodobého rozvoja. Pri navrhovaní sadovníckych úprav sa počíta s tým, že sa dreviny buď ponechajú alebo tam, kde to zámer projektanta vyžaduje, sa odstránia.

2 body – dreviny podpriemernej hodnoty – sú dreviny silno poškodené, veľmi vysoko odkonárené, bez predpokladu obrastania po presvetľovacích prebierkach, dreviny staré a málo 60

vitálne, výrazne presychajúce, s výskytom chorôb a škodcov. Predpoklady ich ďalšieho vývoja sú obmedzené po zdravotnej i vzhľadovej stránke. Pri navrhovaní sadovníckych úprav sa počíta s ich postupným odstraňovaním. Výnimku tvoria dreviny mimoriadnej dendrologickej hodnoty, chránené stromy resp. malebne pôsobiace torzá starých stromov, ponechané na dožitie. Nesmú to však byť dreviny ohrozujúce bezpečnosť ľudí, porastov alebo iných objektov.

1 bod – dreviny nevyhovujúce - sú to dreviny veľmi silno poškodené, odumierajúce a odumreté, ohrozujúce bezpečnosť alebo napadnuté chorobami a škodcami, pričom hrozí nebezpečenstvo ich ďalšieho šírenia. Sú to dreviny, ktoré svojou existenciou výrazne poškodzujú kvalitu cennejších exemplárov (napr. dreviny vrastajúce do korún kvalitných stromov) a dreviny inak bezprostredne ohrozujúce daný priestor a jeho estetické kvality. Do tejto kategórie sú zaradené dreviny bez akýchkoľvek predpokladov ďalšieho vývoja. Pri zásahoch do sadovníckych úprav je nevyhnutné tieto dreviny okamžite odstrániť (Feriancová, 2005).

Vo výkresovej časti sa sadovnícka hodnota graficky vyjadruje farebným označením obvodu priemetu koruny dreviny a farebným značením stredovej značky a to nasledovne: 5 bodov – červená, 4 body – modrá, 3 body – zelená, 2 body – hnedá, 1 bod – žltá (Feriancová, 2005).

Zdravotný stav je rovnako ako sadovnícka hodnota vyjadrený stupnicou od 1 do 5, pričom najkvalitnejšie dreviny sú ohodnotené 5 bodmi.

5 bodov - zdravý strom, len s ojedinelým výskytom nezávažných chorôb alebo škodcov.

4 body – výskyt mikroskopických a drevokazných húb má za následok čiastočné presychanie stromu alebo sa na kmeni vyskytujú ojedinelé dutiny malých rozmerov, pričom stabilita stromu nie je narušená.

3 body – v dôsledku infekcie hubami alebo poškodením živočíšnymi škodcami usychajú konáre v objeme do 1/3 koruny alebo sú na kmeni stredne veľké dutiny spôsobené drevokaznými hubami, drevokazným hmyzom, mechanickým poškodením, klimatickými faktormi a pod. Môže byť čiastočne narušená stabilita stromu. Poškodenia ako i stabilita stromu je možné odstrániť a strom môže ďalej plniť svoju funkciu.

2 body – choroby a škodcovia alebo abiotické činitele spôsobili uschnutie konárov v objeme cca 1/2 koruny, vážne sú poškodené hlavné a konštrukčné konáre, na kmeni sa vyskytuje viacero rozmerných dutín, stabilita stromu je výrazne znížená. V prípade, že ide o dendrologicky alebo historicky významnú drevinu, je nutné poranenia ošetriť, zakonzervovať a zabezpečiť stabilitu stromu. V ostatných prípadoch je vhodné drevinu čo najskôr odstrániť.

1 bod – úplne alebo takmer suchá drevina s rozsiahlymi hnilobami kmeňa, s výrazne narušenou stabilitou, určená na okamžitý výrub (Feriancová, 2005).

61

Druh a charakter poškodenia podľa Juhásovej: Najzastúpenejšie druhy poškodenia: 1. škvrny na listoch spôsobené mikroskopickými hubami 2. kalusovanie rán po oreze dobré 3. kalusovanie po oreze slabé 4. hniloba v mieste rozkonárenia 5. hniloba kmeňa 6. dutina na kmeni 7. drevina netvárna, deformovaná 8. stabilita stromu narušená 9. drevina neperspektívna, nevhodne umiestnená 10. usychanie konárov, ihlíc, listov 11. kmeň a konáre napadnuté hubovými ochoreniami 12. nevhodný, neúmerne silný orez konárov, neprimeraná redukcia koruny 13. na listoch sa vyskytujú vošky alebo iní živočíšni škodcovia 14. polámané, nesprávne ošetrené konáre 15. zle zapestovaná koruny 16. pňové výmladky 17. viackmeň 18. ploskáčik pagaštanový 19. nevhodná lokalizácia dreviny 20. zástavovitá koruna 21. mechanické poškodenie bázy koruny

Návrhu spôsobu ošetrenia podľa Juhásovej: Najzastúpenejšie spôsoby ošetrenia: 1. orez suchých a napadnutých konárov 2. orez konštrukčných konárov 3. ošetrenie rán 4. ošetrenie dutiny 5. zakrytie dutiny 62

6. vyváženie koruny (sadovnícky orez koruny) 7. ošetrenie rany po odlomených konároch 8. oprava starých rezných rán 9. ošetrenie koreňov 10. odstránenie časti napadnutej drevokaznými hubami 11. ošetrenie inak napadnutej časti 12. návrh na chemickú ochranu 13. návrh na výrub 14. zviazať konáre v korune stromov 15. okamžitý orez konárov (hrozí nebezpečie odlomenia a pádu) 16. zníženie koruny zrezaním vrcholovej časti 17. vyhrabávanie spadnutého lístia 18. odstránenie koreňových výmladkov 19. odstránenie pňových výmladkov 20. ponechanie nádejného výmladku na zapestovanie 21. odstránenie náletu 22. postupné zmladenie dreviny 23. stanovenie rozsahu hniloby na báze kmeňa 24. okopanie, prihnojenie dreviny 25. presadenie dreviny na vhodnejšie stanovište

Spoločenská hodnota drevín (SHD) (podľa prílohy č.11 až 15 k vyhláške MŽP SR č. 93/1999 Z. z. o chránených rastlinách a chránených živočíchoch a o spoločenskom ohodnocovaní chránených rastlín, chránených živočíchov a drevín) SHD sa uplatňuje pri : -

posudzovaní závažnosti konania spočívajúceho v nepovolenom nakladaní s nimi a pri

vyčíslení takto vzniknutej ujmy, určenia výšky prospechu hodnoty veci a rozsahu činu (§ 89 ods.13 a 14 Trestného zákona) -

vypracúvaní znaleckých posudkov

63

-

rozhodovaní o náhradnej výsadbe a určovaní výšky finančnej náhrady za vyrúbané

dreviny podľa § 48 (Feriancová, 2005).

Pozostáva z: časti A: Zoznam drevín a ich spoločenské ohodnotenie I.

skupina Polovždyzelené a vždyzelené listnaté dreviny

II.

skupina Ihličnaté dreviny

III.

skupina Listnaté opadavé dreviny

Hodnotenie podľa : A.

pôvodu drevín: pôvodný domáci druh osvedčený introdukovaný druh čiastočne osvedčený introdukovaný druh potenciálne introdukovaný (zatiaľ zriedkavý, vzácny) druh

B.

vzrastovej charakteristiky : S - strom K - ker L - liana S, K - strom alebo ker K, S - ker alebo strom K. L - ker alebo liana

C.

relatívne dosiahnuteľný vek :

1 - dreviny dlhoveké 1.1

výrazne vysoký vek (nad 500 rokov)

1.2

vysoký vek (200 - 500 rokov) 2 - dreviny strednoveké 2.1 stredný vek (100 - 200 rokov) 3 - dreviny krátkoveké

3.1

nízky vek (50 - 100 rokov)

3.2

veľmi nízky vek ( do 50 rokov) (Feriancová, 2005).

64

Vekové štádium drevín na verejnom priestranstve v obci Čajkov sme kategorizovali podľa päťstupňovej kategorizácie: 1.Nová výsadba – prevládajú znaky a prejavy prijatia dreviny.

2. Odrastená výsadba – drevina rastúca, ale nestabilizovaná, nesúca znaky zakladania architektúry koruny.

3. Stabilizovaná dospievajúca drevina – dotváranie typických charakteristík pre daný druh, výrazný predlžovací rast, začiatok plodnosti.

4. Dospelý jedinec 5. Veterán – rozpad štruktúry dreviny, úbytok kostrových vrstiev, nástup patogénov.

Spoločenská hodnota drevín sa vyjadruje v eurách a v rámci skupín I.-III. -

u stromov podľa výšky a obvodu kmeňa

-

u kríkov a krovitých porastov podľa výšky a plošného priemetu v m2

-

u lian podľa obvodu kmienka a jeho dĺžky

sa stanoví základná hodnota dreviny (Feriancová, 2005).

Spoločenská hodnota drevín sa upravuje prirážkovým indexom takto: 0,4

- ak je drevina poškodená alebo iným spôsobom znížená jej fyziologická hodnota

v rozpätí nad 60% (ťažké poškodenie); 0,7

- ak je jednoznačne preukázaný nepriaznivý vplyv dreviny na statiku objektov a budov

alebo drevín a ohrozuje prevádzkyschopnosť inžinierskych sietí, zatieňuje nad hodnoty povolené normami a spôsobuje nadmernú vlhkosť obytných a iných objektov, 0,8

- ak ide o drevinu z náletu alebo výmladkov, pokiaľ jej výskyt nie je v súlade

s využívaním konkrétnej plochy územia, - ak je drevina poškodená alebo iným spôsobom znížená jej fyziologická hodnota v rozpätí 1125% (slabé poškodenie); 0,9

- ak ide o krátkoveké dreviny;

1,1

- ak ide o dlhoveké dreviny;

1,2

- ak vek stromu je vyšší ako 100 rokov,

- ak ide o dreviny v okolí priemyselných, poľnohospodárskych a iných hospodárskych objektov,

65

- ak rastú v špecifických objektoch ako sú areály škôl, zdravotnícke zariadenia, vyhradené areály cintorínov, religiózne objekty a pietne miesta; 1,3

- ak ide o dreviny v brehových porastoch, vo vetrolamov v opustených ťažobných

priestoroch vrátane háld, výsypiek a odvalov a o dreviny pramenísk a rašelinísk; 1,4

- ak ide o dreviny v parkoch, verejných sadoch a záhradách, v stromoradiach alebo ak sú

súčasťou historických jadier miest a centrálnych mestských zón; 1,5

- ak rastú v botanických a zoologických záhradách, arborétach, historických parkoch

okrem prípadov uvedených pod písmenom h), v priestoroch kúpeľov a liečebných zariadení, pokiaľ nie sú vyhlásené za chránené územia, - ak predstavujú taxóny a taxonoidy (druhy a ich premenlivé formy) guľovitého, previsnutého a vertikálneho tvaru a taxóny s odlišnosťou v tvare a farbe listov a farbe kvetov, alebo vzácne z hľadiska introdukcie, pomaly rastúce a zakrpatené, alebo taxonomicky a geograficky vzácne, - ak rastú v chránenej krajinnej oblasti a v ochrannom pásme s druhým stupňom ochrany; 2,0

- ak rastú v národnom parku a v ochrannom pásme s tretím stupňom ochrany;

2,5

- ak rastú v chránenom areáli, prírodnej rezervácii, prírodnej pamiatke a v ochrannom

pásme so štvrtým stupňom ochrany; 3,0

- ak sú vyhlásené za chránený strom,

- ak rastú v národnej prírodnej rezervácii a v národnej prírodnej pamiatke (Feriancová, 2005).

Spoločenská hodnota drevín sa vyjadruje v eurách I. skupina – polovždyzelené a vždyzelené dreviny II. skupina – ihličnaté dreviny III. skupina – listnaté dreviny

66

Stromy

Tab. 16.: Spoločenská hodnota drevín, zdroj: Zbierka zákonov č. 579/2008

67

Kry

Tab. 17.: Spoločenská hodnota drevín, zdroj: Zbierka zákonov č. 579/2008

Liany

Tab. 18.: Spoločenská hodnota drevín, zdroj: Zbierka zákonov č. 579/2008

68

4 VÝSLEDKY PRÁCE 4.1 Analyzovanie riešeného územia 4.1.1 Historická analýza Historickou analýzou sme

získali a spracovali informácie o centrálnej časti obce. Bola

tvorená trávnatou plochou s výsadbou stromov Juglans regia L. V obci sa v minulosti nachádzali len 4 spoločné studne pre všetkých obyvateľov. Čajkovský potom bol v minulosti trvalo zaplavený a využívaný aj ako zdroj energie pre vodný mlyn, ktorý dnes chátra. Čajkovský potom v súčasnosti nie je trvalo zaplavený, voda sa v ňom nachádza iba pri prívalových dažďoch.

Pred rodinnými domami nemali majitelia ploty, tie robili obyvatelia iba na oddelenie záhrad pre chov domácich zvierat. Tieto ploty boli tvorené prútmi z viniča. V záhradách sa pestovali úžitkové plodiny, okrasná časť záhrady bola tvorená trávnatým povrchom, väčšinou ale chýbala.

V roku 1965 boli vysadené do centrálnej časti lipy, smreky a tuje. V roku 1970 až 1998 bola centrálna časť ohradená plotom (počas niekoľkých rokov bola táto časť verejnej zelene neprístupná občanom).

Historickou analýzou sme pomocou vojenského mapovania (I. – III.) získali informácie o tvare a lokalizácii centra obce. Nachádzalo sa vždy na rovnakom mieste. Náves mala vždy rovnaký tvar, ale pôvodne sa v tomto priestore nachádzal kostol. Až v neskoršom období sa pristúpilo k vybudovaniu hasičskej stanice. Dnes je táto stanica nahradená budovou obecného úradu a kultúrneho domu s priestormi pre potreby spoločenských podujatí.

Analýza podporila naše tvrdenie, že obec žila z poľnohospodárstva. Vinice sa aj v minulosti nachádzali v severnej časti katastrálneho územia, ale spôsob pestovania bol rozdielny. Vinič bol na nízkom vedení, nebol šľachtený, pestovali sa základné odrody. celý viničný areál bol ohradený živím plotom, zamedzoval vstupu do viníc voľne pasúcemu sa dobytku. V okolí obce sa nachádzali polia.

4.1.2 Analýza kultúrneho života a tradícií Touto analýzou sa nám podarilo získať informácie o potrebách obyvateľov, ktoré súvisia so spoločenským životom danej obce a okolitých obcí. Ide najmä o slávnosti spojené s vinobraním, súťažou vín, ktorá je organizovaná Čajkovským vinohradníckym spolkom. Tiež môžeme spomenúť fašiangy a rôzne výstavy, napríklad výstava poľovníctva. Analýzou sme zisťovali aj úroveň kapacity miest v období slávností. Obec nemá väčšiu stretávaciu plochu, nemá priestor vyhradený na stánky. Preto sme analýzou dospeli v návrhovej časti k záveru navrhnúť stretávaciu plochu, plochu na stánky, príjemné posedenie aj v tieni a aj na slnku. Tieto potreby je 69

potrebné riešiť v prvom rade pred budovou obecného úradu/ kultúrneho domu, kde sa stretáva najviac ľudí.

4.1.3 Funkčno – priestorová analýza Analýza nám pomohla k prezentácii obce. O obci sme tak získali prehľad, že ide o rodinné domy, v centrálnej časti ide o domy prevažne s valbovou alebo sedlovou strechou, že v centre obce sa nachádza zeleň: pri tenisovom kurte, pred budovou obecného úradu, za pohostinstvom, v okolí kostola a materskej škôlky. Základná škola s jedálňou a športové ihrisko sa nachádza v najzápadnejšej časti sídla obce Čajkov. Medzi tenisovým kurtom a základnou školou je autobusová zastávka. Naše riešené časti verejného priestoru obce je situované pri tenisovom kurte, pred budovou obecného úradu/ kultúrneho domu. Tretia časť je za budovami pohostinstva a obchodu s potravinami.

4.1.4 Súčasný stav stavieb a funkčných priestorov Riešený verejný priestor sa nachádza v centrálnej časti. Ako býva v mnohých obciach zvykom aj v obci Čajkov tvorí dominantu kostol, ktorý je situovaný na tej istej ulici ako obecný úrad. Občiansku vybavenosť tvorí pohostinstvo, obchod s potravinami a obchod s textilom, dom smútku, klubovňa pre dôchodcov, telocvičňa, fitnes, detské ihrisko. Základná škola sídli v budove zo 60- tych rokov. Budova materskej škôlky susedí s parcelou, ktorá patrí ku kostolu.

Do centra dediny autobusová doprava nezachádza, zastávka sa nachádza na okraji dediny.

Architektúru dediny vytvárajú najmä rodinné domy zo 40.-60. rokov 20.stroročia. Pôvodná architektúra sa dochovala najmä v okolitých viniciach. V obci sa síce nachádza niekoľko domov s pôvodnou architektúrou, ale sú v zadných častiach rodinných záhrad pohľad na ne od ulice zakrývajú rodinné domy z 50.až 90.- tych rokov.

Bytový fond sa sústreďuje prevažne v rodinných domoch.

Rodinné domy majú buď rovnú alebo šikmú strechu (25% a 75%). Nachádzajú sa tu aj rodinné alebo gazdovské domy zo začiatku 20.storočia (5%), obdobia 40.-60. rokov 20.storočia (80%-85%),

ale i moderné domy konca 20.storočia a 21.storočia (10%-15%). Súkromné

pozemky, na ktorých sú postavené rodinné domy, majú predzáhradku, okrasnú časť, poprípade rekreačno-oddychovú a úžitkovú. 60% pozemkov má aj hospodársku časť na chovanie domácich zvierat. Oplotenie pozemkov nie je vo vidieckom štýle. Na každý pozemok je priamy prístup od ulice.

70

Budovy občianskej vybavenosti Obecný úrad je situovaný pred v centre obce. Ide o budovu v štýle 50.- 60. rokov 20.storočia.

Nemá vyhradené miesto na parkovanie, ale parkovanie je možné za budovou na vydláždenej ploche. Maximálny počet parkovacích miest je 6. V budove sa konajú aj kultúrne podujatia. Pred budovou je cestná komunikácia, obojsmerná, ktorá je využívaná len málo a zároveň jej stav nie je vyhovujúci z hľadiska efektivity a estetiky. Preto sme navrhli zrušiť obojsmernú premávku a výmenu povrchu. Tak je možné získať priestor pre rôzne spoločenské podujatia. V parčíku pred budovou je neproporčne veľký pamätník, navrhujeme jeho zmenšenie. Plocha okolo pamätníku nie je korešpondujúca s architektúrou vidieckeho sídla. V takom istom znení hovoríme aj o mobiliári, ktorí často nie je aj funkčný. Chodník je betónový s vkladanými kameňmi. Vedenie tohto chodníka nie je logické, obyvatelia chodník a parčík nevyužívajú.

Pohostinstvo a obchod spolu susedia. Sú v neudržiavanom stave. Miesto na parkovanie nie je. Za budovami je vybetónovaná plocha, ktorá je nevyužívaná, betón je značne poškodený.

Spevnená plocha je neproporčne veľká, navrhujeme jej asanáciu a doplnenie podľa potrieb za novú spevnenú plochu v zmysle princípov riešenia verejných priestorov vo vidieckom prostredí.

Kostol je potenciálna dominanta obce v prípade sadovníckej úpravy. V tesnej blízkosti ako aj jeho okolí sú vysoké ihličnaté dreviny Picea abies. Plocha je pokrytá nezavlažovaným trávnikom a pred vstupom do kostola sú vysadené ruže v kombinácii s letničkami. Do areálu kostola sú možné tri vstupy. Kostol nemá vyhradené parkovanie. Chodníky sú betónové.

Chodníky sú v zlom technickom stave. Začínajú na hranici súkromných pozemkov a sú široké približne 1,6m. Medzi chodníkmi a cestou vysádzajú obyvatelia rôzne druhy trvaliek, letničiek, ruží ale i krov. Niektoré z týchto plôch sú len zatrávnené. Pred rodinnými domami sú vyhĺbené zatrávnené jarky na odtok vody pri výdatných dažďoch.

Cesty sú všade obojsmerné, široké 5- 5,5m, povrch je asfaltový.

4.1.5 Inventarizácia Z nasledujúcich grafov vyplýva, že na celom riešenom území prevládajú ihličnaté stromy.

V grafe síce prevažujú kry, ale sú v tom započítané aj malé jedince v strihaných živých plotoch (10 kusov na 1m, niekedy aj menej v závislosti od údržby).

Pred budovou obecného úradu tvoria prevažnú časť dreviny Tilia cordata Mill. a Picea abies Engelm. Na ploche za pohostinstvom a obchodom prevažuje Thuja occidentalis ´Smaragd´. Juglans regia L. a Chameciparis lawsoniana (A.Murray) Parl. tvoria prevažnú časť druhovej skladby na riešenej časti pri tenisových kurtoch.

71

Presnejšia charakteristika druhov je uvedená vo výkresoch inventarizácie a v inventarizačných tabuľkách.

Výruby sú vyznačené vo výkresoch inventarizácie a aj v mapách inventarizácie. Výruby zahŕňajú dreviny, ktoré sú v zlom stave. Sú prestarnuté, preschnuté, kry boli nesprávne zrezávané, resp. rez vykonávaný vôbec nebol. Ide najmä o druhy: Tilia cordata Mill. a Picea abies Engelm, Robinia pseudoacatia L., Betula pendula Roth. Na vybranom území boli vysadené cudzokrajné dreviny, ktoré nezapadajú do daného prostredia.

K nim patrí napríklad druh Chameciparis lawsoniana (A.Murray) Parl vysadený vo väčšom množstve na ploche pri tenisových kurtoch. Výrub sa bude vzťahovať aj na tento druh. Bude nahradený iným, domácim druhom stromov alebo krov, pričom sa funkcia tejto zelene nezmení, naďalej bude plniť ochrannú, vizuálne oddeľovaciu funkciu. Na tomto území bol nesprávne zvolený aj iný sortiment, ako napríklad Picea pungens ´Argentea´. Vzhľad dreviny nespadá do doporučeného sortimentu drevín pre vidiecke prostredie v danom regióne. Aj táto drevina je určená na výrub. Stromy druhu Juglans regia L. sú prestarnuté a preschnuté. Z nich bude väčšina odstránená. Presný počet kusov je naznačený v inventarizačných tabuľkách a vo výkresoch.

Pred budovou obecného úradu pôjde o výrub drevín najmä Picea abies Engelm., Juniperus chinensis ´Pfitzeriana´., Buxus sempervirens L., Eounymus forunei ´Emerald and Gold´.

Dôvodom je znovu nesprávne zvolený sortiment, nie je pôvodný z danej lokality, porast je prehustený a pri rode Juniperus bol vykonávaný veľmi nesprávny rez - došlo k veľkej deformácii drevín.

Pre nesprávne zvolený sortiment, bude väčšina drevín za pohostinstvom, obchodom a obecným úradom zvolená na výrub. Ide o druhy ako Thuja occidentalis ´Smaragd´, Thuja orientalis L., Picea pungens ´Argentea´. Kry druhu Ligustrum vulgare L.sú z kompozičného hľadiska zle umiestnené, strihané do pravidelného tvaru , ale nespĺňajú úlohu, pre ktorú boli pravdepodobne vysadené - oddeliť hraciu plochu od cestnej komunikácie. Aj napriek tomu, že kry Ligustrum vulgare L. sú pôvodné z danej lokality a patria tiež do odporúčaného sortimentu drevín, budú určené na výrub.

72

Inventarizácia časti riešeného verejného priestoru pred obecným úradom

Dreviny Ihličnaté dreviny

Listnaté dreviny

Listnaté kry

Ihličnaté kry

Liany

Vždyzelené kry

17% 22%

57%

1% 1%

2%

Obr.9: Graf percentuálneho zastúpenia drevín, pred budovou obecného úradu, zdroj: Slušný, 2014 Poznámka: V grafe síce prevažujú kry, ale sú v tom započítané aj malé jedince v strihaných živých plotoch (10 kusov na 1m, niekedy aj menej v závislosti od údržby).

Druhová skladba Tilia cordata

Picea abies

28%

19%

Betula pendula

Ostatné

23%

30%

Obr.10: Graf percentuálneho zastúpenia druhov drevín, pred budovou obecného úradu, zdroj: Slušný, 2014

73

Inventarizácia časti riešeného verejného priestoru pri tenisovom kurte

Dreviny Ihličnaté dreviny

Listnaté dreviny

Listnaté kry

16% 51% 33%

Obr.11: Graf percentuálneho zastúpenia drevín, pri tenisovom kurte, zdroj: Slušný, 2014

Druhová skladba Juglans regia

Chamecyparis lawsoniana

Larix decidua

Betula pendula

Tilia cordata

Robinia pseudoacacia

Philadelphus coronarius

Ostatné 17%

31% 19% 8% 8%

6%

5% 6%

Obr.12: Graf percentuálneho zastúpenia druhov drevín, pred budovou obecného úradu, zdroj: Slušný, 2014

74

Inventarizácia časti riešeného verejného priestoru pri pohostinstve

Druhová skladba Thuja occidentalis ´Smaragd´

Philadelphus coronarius

Picea pungens

Thuja orientalis

Spiraea x vanhouttei

Ligustrum vulgare

Ostatné 2%

13% 6% 10%

61%

5% 3%

Obr.13: Graf percentuálneho zastúpenia drevín, pri pohostinstve, zdroj: Slušný, 2014

Skladba drevín Listnaté stromy

Ihličnaté stromy

Kry

17%

56%

27%

Obr.14: Graf percentuálneho zastúpenia druhov drevín, pri pohostinstve, zdroj: Slušný, 2014

75

4.2 Výruby a demolácie Výruby sú vyznačené vo výkresoch inventarizácie a aj v mapách inventarizácie. Výruby zahŕňajú dreviny, ktoré sú v zlom stave. Sú prestarnuté, preschnuté, kry boli nesprávne zrezávané, resp. rez vykonávaný vôbec nebol. Ide najmä o druhy: Tilia cordata Mill. a Picea abies Engelm, Robinia pseudoacatia L., Betula pendula Roth. Na vybranom území boli vysadené cudzokrajné dreviny, ktoré nezapadajú do daného prostredia.

K nim patrí napríklad druh Chameciparis lawsoniana (A.Murray) Parl. vysadený vo väčšom množstve na ploche pri tenisových kurtoch. Výrub sa bude vzťahovať aj na tento druh.

Bude nahradený iným, domácim druhom stromov alebo krov, pričom sa funkcia tejto zelene nezmení, naďalej bude plniť ochrannú, vizuálne oddeľovaciu funkciu. Na tomto území bol nesprávne zvolený aj iný sortiment, ako napríklad Picea pungens ´Argentea´. Vzhľad dreviny nespadá do doporučeného sortimentu drevín pre vidiecke prostredie v danom regióne. Aj táto drevina je určená na výrub. Stromy druhu Juglans regia L. sú prestarnuté a preschnuté. Z nich bude väčšina odstránená. Presný počet kusov je naznačený v inventarizačných tabuľkách a vo výkresoch.

Pred budovou obecného úradu pôjde o výrub drevín najmä Picea abies Engelm., Juniperus chinensis ´Pfitzeriana´., Buxus sempervirens L., Eounymus forunei ´Emerald and Gold´.

Dôvodom je znovu nesprávne zvolený sortiment, nie je pôvodný z danej lokality, porast je prehustený a pri rode Juniperus bol vykonávaný veľmi nesprávny rez - došlo k veľkej deformácii drevín.

Pre nesprávne zvolený sortiment, bude väčšina drevín za pohostinstvom, obchodom a obecným úradom zvolená na výrub. Ide o druhy ako Thuja occidentalis ´Smaragd´, Thuja orientalis L., Picea pungens ´Argentea´. Kry druhu Ligustrum vulgare L.sú z kompozičného hľadiska zle umiestnené, strihané do pravidelného tvaru , ale nespĺňajú úlohu, pre ktorú boli pravdepodobne vysadené - oddeliť hraciu plochu od cestnej komunikácie. Aj napriek tomu, že kry Ligustrum vulgare L. sú pôvodné z danej lokality a patria tiež do odporúčaného sortimentu drevín, budú určené na výrub.

Počty kusov drevín navrhnutých na výrub: 1. Časť – pred budovou obecného úradu: 32 kusov (prevažne ide o druh Picea abies Engelm.).

2. Časť – pri tenisovom kurte: 28 kusov (prevažne ide o druh Chameciparis lawsoniana (A.Murray) Parl.).

3. Časť – pri pohostinstve: 26 kusov (prevažne ide o druh Thuja occidentalis ´Smaragd´).

76

Obecný úrad Nemá vyhradené miesto na parkovanie, ale parkovanie je možné za budovou na vydláždenej ploche. Plocha je z betónových kociek, ktoré koncepčne nezapadajú do daného územia. Sú poškodené a bola prevedená nekvalifikovaná realizácia. Maximálny počet parkovacích miest je 6. Navrhujeme jeho asanáciu (151 m2) a nahradenie trávnatou plochou, keďže nie je v súčasnosti využívané.

Pred budovou je cestná komunikácia, obojsmerná, ktorá je využívaná len málo a zároveň jej stav nie je vyhovujúci z hľadiska efektivity a estetiky. Preto sme navrhli zrušiť obojsmernú premávku a výmenu povrchu. Ide o plochu 211,8 m2. Tak je možné získať priestor pre rôzne spoločenské podujatia.

V parčíku pred budovou je neproporčne veľký pamätník, navrhujeme jeho zmenšenie.

Plocha okolo pamätníku nie je korešpondujúca s architektúrou vidieckeho sídla.

V takom istom znení hovoríme aj o mobiliári, ktorí často nie je aj funkčný, architektonicky nezapadá do daného miesta. Navrhujeme jeho nahradenie (5 lavičiek a 6 lavičiek pri pamätníku, informačné tabule 3ks). V južnej časti sa nachádza prestrešenie s nápisom a sochou sv. Mikuláša.

Navrhujeme úpravu prestrešenia (nevhodný šindľový povrch) podstavca pod sochou a sadovnícku úpravu podľa vizualizácie (obr.15.a 16.).

Obr. 15. a 16.: Fotografia prestrešenia a návrh (vizualizácia) na úpravu, zdroj: Slušný, 2014.

Chodník v parčíku je betónový s vkladanými kameňmi. Vedenie tohto chodníka nie je logické, obyvatelia chodník a parčík nevyužívajú. Navrhujeme jeho asanáciu.

Pohostinstvo a obchod spolu susedia. Sú v neudržiavanom stave. Miesto na parkovanie nie je. Za budovami je vybetónovaná plocha (152 m2), ktorá je nevyužívaná, betón je značne poškodený. Spevnená plocha je neproporčne veľká, navrhujeme jej asanáciu a doplnenie podľa potrieb za novú spevnenú plochu v zmysle princípov riešenia verejných priestorov vo vidieckom prostredí.

77

Cez plochu pri tenisovom kurte je vedený chodník z betónových kociek 60x60cm (spolu 14 m2), navrhujeme jeho asanáciu.

Pri navrhovaní verejného priestoru sme vychádzali z analýz, podľa ktorých plánovaná zmena vedenia elektrického vedenia. Bude prebudované z nadzemného na podzemné. To nás ovplyvnilo pri navrhovaní stromov a krov v určitých častiach. Predpokladá sa, že elektrické vedenie bude vedené popod chodník.

4.3 Koncept návrhu verejného priestranstva Línie v krajine, idea vody – narušenie monotónnosti Prírodné línie v krajine majú svoj význam, cieľ sú dynamické. Preto sme hľadali inšpirácie v okolitej prírode, s ktorou sú obyvatelia obce Čajkov úzko spätí. Zvlnené línie lesných ciest a potokov narušia monotónnosť v centrálnej časti obce so zeleňou. Ovocné stromy a väčšie kry, ktoré si obyvatelia vysádzali popri poľných cestách a vo viniciach, sú pre nás inšpiráciou vo výbere rastlinného sortimentu.

Lesné cesty sú sprevádzané bylinnými, krovitými spoločenstvami, niekedy sú pod úrovňou okolitého terénu. Tento obraz sme sa snažili využiť pri tvorbe vybraného priestoru v obci.

Tvarovými analýzami sme navrhli terénnu modeláciu - s praktickým využitím na oddych.

Idea vody V minulosti sa v obci nachádzali štyri studne, ktoré využívali všetci obyvatelia, keďže vlastné studne nemali. Ľudia si vodu veľmi cenili a oveľa viac si uvedomovali svoju závislosť na nej, jej nenahraditeľnosť. V súčasnosti tieto spoločné studne nie sú. Ich absencia nás inšpirovala pri analyzovaní priestoru k ich symbolickému nahradeniu. Navrhli sme umiestnenie štyroch vodných prvkov v rovnakých tvaroch, ktoré dopĺňajú celkovú kompozíciu. V obci Čajkov sa nachádza starý mlyn, nefunkčný. Bol poháňaný vodným tokom – potokom, ktorý je dnes zaplavený vodou len v niekoľkých dňoch v roku. Tento ,,suchý´´ potok s meandrami nás inšpiroval v jeho symbolickom stvárnení vo forme kľukatých chodníkov v parkovej úprave pred budovou obecného úradu.

78

4.4 Návrh vybraných častí verejného priestoru 4.4.1 Návrh verejného priestoru pred obecným úradom Dôkladnými analýzami a získaním informácií o potrebách občanov sme pristúpili k danému riešeniu. Plochu pred obecným úradom (211,8m2),

ktorá je dnes ako prejazdná pre

automobilovú dopravu, sme sa rozhodli uzavrieť pre autá, prenechať ju len návštevníkom, ktorí túto plochu budú môcť efektívne využívať počas slávností, podujatí, súťaží atď. Materiál na zhotovenie je kamenná dlažba, veľkosť kociek 15x15cm. Je prepojená so spevnenou plochou (45,5m2), v ktorej strede sa nachádza pamätník. Navrhujeme jeho zmenšenie na polovicu a osadenie do vodného prvku. Línie vodného prvku pokračujú v trvalkovom mezofytnom záhone (7,8 m2). Mobiliár pre danú plochu: 3 lavičky (2 bez zadnej opierky, 1 s opierkou), jeden odpadkový kôš, informačná tabuľa. Mobiliár vyrába firma: Eurofirma . Ide o masívny jednoduchý mobiliár architektonicky vhodný do daného priestoru.

Plocha pred obecným úradom je oddelená od parkovej úpravy nízkym kamenným múrikom, výška 0,5 m, vrchná časť je s dreveným povrchom (hrúbka 8 cm). Tento múrik je určený na sedenie, využitie najmä počas vonkajších výstav, malých trhov, slávností. Sedenie bude vyhradené pre prevádzkovateľov stánkov.

Terénna modelácia vznikla inšpiráciou z vinohradov. Trávnatý povrch, funkčné využitie lehátka (6 kusov) vo svahu. Svahom vzniká oddelený priestor pre pasívny alebo menší aktívny relax.

Drevená pergola s kruhovým pôdorysom - zadná a vrchná časť porastená popínavými drevinami, vrch pergoly sčasti prekrytý tónovaným sklom. Šírka pergoly cca 10m. Súčasťou pergoly sú aj tri lavičky. Pergola môže slúžiť aj pre potreby obecného úradu, spoločenské stretnutia, počas výstav v nej môžu byť umiestnené panely. V obci v kultúrnom dome je súkromná výučba anglického jazyka, táto aktivita je tiež možná pod pergolou v období koniec jari, v lete a začiatkom jesene.

Vnútorné chodníky navrhnuté s povrchom z kamenných kociek (6x6 cm). Drevené lavičky (počet kusov: 2) s opierkami pri chodníku na spevnenej ploche (plocha napojená s chodníkom, rovnaký materiál). Bodové osvetlenie (35 zdrojov svetla) zabudované v chodníkoch je usporiadané nepravidelne.

Sadovnícke prvky Sortiment stromov a krov sme vyberali na základe analýz územia. Navrhli sme výsadbu ovocných stromov a krov, aj pre ich symbolický význam. Ide najmä o dreviny: Sorbus domestica L., Mespilus germanica L., Cydonia oblonga Mill., Prunus serrulata 79

´Amanogawa´, Corylus avellana L., Viburnum opulus ´Roseum´, Spraea douglasii Hook., Rosa rugosa Thunb., Swida alba ´Sibirica´.

Výkaz výmer: Trvalkový mezofytný záhon má rozlohu 7,8 m2.

Vodný prvok: 4,55m2 Počet navrhovaných stromov spolu: 10 kusov Počet navrhovaných krov spolu: 73 kusov Trávnatá plocha spolu: 2012,3 m2 Záhony z trvaliek a krov spolu: 107,2 m2 Spevnené plochy spolu: 795,5m2.

4.4.2 Návrh verejného priestoru pri tenisovom kurte Pri tvorbe návrhu verejného priestoru pri tenisovom kurte sme metodicky pristupovali rovnako ako pri ostatných častiach riešeného územia. Keďže tento priestor je zároveň spojovacím prvkom od rodinných domov k autobusovej zastávke, zvolili sme sme smer navrhovaného chodníka rovnaký ako pri pôvodnom stave. Zmenili sme ale šírku chodníka (1,5m) ako aj pri ostatných chodníkoch. Vnútorné chodníky sme navrhli z kamenných kociek veľkosti 6x6 cm, obvodové chodníky z kamenných kociek veľkosti 15x15cm.

Vodný prvok je predelený trvalkovým mezofytným záhonom. Je symbolom studní, ktoré sa v obci nachádzali (boli 4, tak isto ako 4 vodné prvky; ostatné dva vodné prvky sú pri budove pohostinstva).

Sadovnícke prvky Sortiment stromov a krov sme vyberali na základe analýz územia. Navrhli sme výsadbu ovocných stromov a krov, aj pre ich symbolický význam. Ide najmä o dreviny: : Sorbus domestica L., Mespilus germanica L., Cydonia oblonga Mill., Padus avium Mill., Crataegus laevigata ´Pauls S´ Carlet´ Corylus avellana L., Viburnum opulus ´Roseum´, Spraea douglasii Hook., Rosa rugosa Thunb., Swida alba ´Sibirica´, Jasminum nodiflorum Lindl., Prunus laurocerasus L.

80

Výkaz výmer: Počet lavičiek : 1 lavička s opierkou, 1 lavička bez opierky Odpadkový kôš: 1 kus Lehátka vo svahu: 4 kusy Trvalkový mezofytný záhon má rozlohu 10m 2 Vodný prvok: 6m 2 Počet navrhovaných stromov spolu: 11 kusov Počet navrhovaných krov spolu: 103 kusov Trávnatá plocha spolu: 1793,3 m2 Záhony z trvaliek a krov spolu: 468 m2 Spevnené plochy spolu: 325 m2.

4.4.3 Návrh verejného priestoru pri pohostinstve Pri tvorbe návrhu verejného priestoru pri pohostinstve sme metodicky pristupovali rovnako ako pri ostatných častiach riešeného územia. Na tomto mieste vzniká nová potreba pre daný priestor, atraktívna plocha pre pohostinstvo. Predpokladá sa s rekonštrukciou pohostinstva a obchodu, preto sme navrhli terasu pri pohostinstve, ktorú budú využívať návštevníci tejto prevádzky. V predošlej kapitole sme opísali potrebné kroky k asanácii plôch na tomto mieste.

Tak vznikne nová plocha pre trávnik, sadovnícku úpravu, vodný prvok, priestor na sedenie. Ako materiál pred budovu obchodu navrhujeme kamenné kocky (ako aj pri obvodových chodníkoch pri ceste a obecnom úrade) veľkosti 15x 15cm. Pred budovou je potrebné vytvoriť širší chodník, potrebný pre zásobovanie. Vnútorné chodníky a spevnená plocha pri pohostinstve – materiál kamenné kocky 6x 6cm. Výplň medzi kockami je piesková, tak isto ako aj pri ostatných častiach, chodníkoch, spevnených plochách.

Sadovnícke prvky Sortiment stromov a krov sme vyberali na základe analýz územia. Navrhli sme výsadbu ovocných stromov a krov, aj pre ich symbolický význam. Ide najmä o dreviny: : Sorbus domestica L., Mespilus germanica L., Cydonia oblonga Mill., Padus avium Mill., Crataegus laevigata ´Pauls S´ Carlet´ Corylus avellana L., Viburnum opulus ´Roseum´, Spraea douglasii Hook., Rosa rugosa Thunb., Swida alba ´Sibirica´,

81

Výkaz výmer: Počet lavičiek : 3 lavičky bez opierky Odpadkový kôš: 1 kus Trvalkový mezofytný záhon má rozlohu 10m 2 Vodný prvok: 6m 2 Počet navrhovaných stromov spolu: 31 kusov Počet navrhovaných krov spolu: 64 kusov Trávnatá plocha spolu: 1794 m2 Záhony z trvaliek a krov spolu: 96,3 m2 Spevnené plochy spolu: 704 m2.

82

5 DISKUSIA Na základe získaných informácií o problematike riešenia verejných priestranstiev vo vidieckom prostredí, súhlasím a stotožňujem sa s názorom Feriancovej (2005), ktorá vyzdvihuje pri tvorbe potrebné rešpektovanie určitých pravidiel, bez ktorých nebude možné prepojiť sídlo a krajinu. Prvým krokom je vhodne zvolená forma a jasný kompozičný zámer.

Po vytvorení si odborného prehľadu o vidieku a jeho verejných priestranstvách, som sa pri navrhovaní držal rád, vyberáme sortiment pre pôdne a klimatické podmienky v danom mieste.

Výsadby svoj objem zväčšujú, čo je nevyhnutné rešpektovať. Vychádzame z druhov, ktoré sa nachádzajú v okolí. vyhýbame sa ,,exotickým´´ druhom a nanútenej rozmanitosti.

Technické normy sú nadradené, je potrebné ich rešpektovať a nevysádzať pod a nad inžinierske siete výsadbu stromov a krov.

Ako uvádza Feriancová a Schlampová (1998), bolo by nesprávne sa na vidiecky verejný priestor pozerať ako na botanickú záhradu, pretože vegetačné úpravy na vidieku by mali byť jednoduché, jednotné, rešpektujúce architektúru, prirodzené v danom prostredí, krajine, regióne.

Tvorbu výrazne ovplyvnili názory a postoje Šarafína (2006). Stotožňujem sa s jeho názormi, že súčasťou identity námestia nie je len to, čo vidíme, sú to aj postoje a vzťah obyvateľov k tomuto miestu. Tiež môže doplniť jeho myšlienky, ak chce architekt tvoriť priestor pre ľudí, je nevyhnutné sa zamerať na ich potreby, očakávania, správanie, spôsob života, životný štýl.

K tomu, aby sme zistili, čo potrebujú ľudia, ktorý žijú v daných sídlach, musíme priestor v ktorom tvoríme, najprv podrobne zanalyzovať a všímať si vzťah obyvateľov k miestu a k okoliu. Obyvatelia sa oddávna identifikujú s istými miestami v prostredí dediny, cítia v ňom posolstvá. Zatraktívniť námestie architektonicko-urbanistickými prostriedkami je veľkou výzvou a skutočným umením. Ústredné priestranstvo má pozývať, a to riešením s využitím prostriedkov našej doby a obnovením stratených priestorových a kultúrnych súvislostí. Aj v obci Čajkov sa postupne vytrácajú kultúrne hodnoty a mladí ľudia často už ani nevedia, ako ich dedina vyzerala pred niekoľkými desiatkami rokov. K tomu by pomohli napríklad nami navrhnuté informačné tabule umiestnené v pergole.

Najväčšou hrozbou je podľa Šarafína (2006) pri úprave vidieckych námestí je vytváranie mestského priestranstva. Stotožňujem sa s jeho názorom, že námestíčko dediny má vyjadrovať kúzlo dediny nášho tisícročia. Dedina oprávnene túži po spoločnom a reprezentačnom mieste na svoj spoločenský život. Tieto myšlienky nás výrazne inšpirovali, ale sme sa nezameriavali len na dizajn, materiály, ich kvality, poprípade grafický dizajn, ale prioritné sú v tomto prípade potreby užívateľov a potreby dediny. Spoločenský život v obci Čajkov je postupom času viac a viac 83

zanedbávaný, pociťujú to najmä mladí ľudia. Práve oni boli pre nás silným impulzom, aby sme sa pozreli na verejné priestranstvo z toho hlavného pohľadu – ľudského. Verejný priestor je to, čo môže ľudí znovu zblížiť a ponúknuť im cestu s sebe navzájom. Pri vypracovávaní historickej analýzy sme si všimli zásadný rozdiel medzi vzťahom dnešného človeka k verejnému priestoru a medzi vzťahom človeka k priestoru v minulosti. V obci Čajkov sa v minulosti obyvatelia na verejnom priestranstve (konkrétne pred budovou dnešného obecného úradu) schádzali pre potreby vypúšťania domácich zvierat. Zbližoval ich teda verejný priestor. V súčasnosti je situácia iná, a to sme sa snažili našim návrhom docieliť. Vytvoriť verejný priestor, kde bude možné uskutočňovať aktivity, ktoré sú pre dnešných ľudí atraktívne, a tak priestor znovu ožije.

Potreby dediny sú napraviť škody, ktoré sa spôsobili v predchádzajúcom období, keď sa ľudia správali k tomuto krehkému organizmu ako k čisto produkčnému priestoru. Často sa nedodržiavali jednotné priestorové usporiadania, vzájomná proporcionalita, zachovanie nezastavaných plôch a ochrana historickej siluety, ako uvádza Knopp (1994).

Tvorba verejného priestoru v obci Čajkov bola aj pod vplyvom myšlienok Krížika (2011), ktorý pri riešení spevnených plôch, chodníkov pre peších používa (tam, kde je to technicky možné) organické tvary pri ich komponovaní, navrhuje dlažobné úpravy vychádzajúce z tvarov farieb a materiálov charakteristických pre vidiek. Vhodné sú pre neho napr. kamenné dlažby, ktoré sme aj my navrhli v našich návrhoch verejného priestoru.

84

6 PRÍNOS DIPLOMOVEJ PRÁCE Tvorbe verejného priestoru v obci Čajkov predchádzalo získavanie terénnych informácií, informácií o histórii, kultúre, tradícií a širších vzťahoch. Na základe získaných informácií, ale vypracovali potrebné analýzy, ktoré nám slúžili pri navrhovaní priestoru v danej lokalite. Tento návrh

je

možné

zrealizovať,

na

základe

potrebných

technických,

sadovníckych

a architektonických detailov, ktoré sú podrobne rozpracované vo výkresovej časti výsledkov diplomovej práce.

Súčasťou analýz bola aj inventarizácia. Zmapovali sme dreviny, spevnené plochy, trávnaté plochy, mobiliár a všetky prvky, ktoré sa nachádzajú na danom území. Inventarizáciu je možné použiť pre potreby obce v súvislosti s údržbou zelene alebo pri úprave verejného priestranstva či už na základe vypracovanej dokumentácie (súčasť diplomovej práce) alebo na základe novej projektovej dokumentácie. Súčasťou inventarizácie sú všetky potrebné podkladové materiály, vrátane fotodokumentácie, inventarizačných tabuliek a výkresov s vyznačenými všetkými prvkami na danej inventarizovanej ploche.

85

ZÁVER Nadobudnutím odborného rozhľadu o riešenej problematike sa nám podarilo vytvoriť návrh verejného priestranstva v obci Čajkov. Základným nedostatkom tohto verejného priestoru bolo nedostatok návštevníkov. Vytvorili sme návrh, ktorý pritiahne najmä mladých ľudí, ktorí sa nemali kde stretávať. Aktivity spojené s kultúrou a tradíciami potrebujú tiež svoj priestor, na ktorý sme mysleli pri vytváraní priestoru. Podaril sa nám tak splniť jeden z úloh verejného priestranstva – verejný priestor je to, čo môže ľudí znovu zblížiť a ponúknuť im cestu s sebe navzájom. Druhou dôležitou úlohou bolo navrhnúť tento priestor tak, aby koncepčne zapadal do sídla a aby odzrkadľoval kvality a hodnoty daného miesta.

86

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY 1.BAŠE, M., 2006. Sídla a stavby na venkově. Praha : České vysoké učení technické, 80 s. ISBN 80-01-3390-2 2.FERIANCOVÁ, Ľ., 2005. Obnova zelene vidieckeho sídla. Nitra : SPU Nitra, 2005, 102 s.

ISBN 80-8069-512-1 3.SUPUKA, J., FERIANCOVÁ, Ľ, KOLEKTÍV,. 2008. Vegetačné štruktúry v sídlach. 1. vyd.

Nitra: SPU, 2008. 499 s. ISBN 978-80-552-0067-5 4. KNOPP, A,. 1994. Vesnice : Stavby a krajina mají svuj řád. Brno : Ústav územního rozvoje, 1994. 148s.

5. HOFBAUER THERES: HeimSuchungen. 15 Jahre Europäischer Dorferneuerungspreis im Spiegel der Zeit,. Europäische ARGE Landentwicklung und Dorferneuerung, Wien 2005. 220 s.

ISBN: 3-9501869-4-8.

6. PERLÍN, R., KUČEROVÁ, S. a KUČERA, Z. A Typology of Rural Space in Czechia according to its Potential for Development. Geografie, 2010 7. MADDEN, K. 2003. Utváření místa – príručka k vytváření kvalitních verřejných prostranství.

Brno : Nadace Partnerství. 2003, 99 s. ISBN 80-239-0614-3 8. SÝKORA, J. 1998. Venkovní prostor. Územní plánovaní vesnice a krajiny. Praha: ČVUT. 1998, 156s.

9. ŠTEPÁNKOVÁ, R. 2000. Negatíva a pozitíva súčasnej dediny. In: Obnova vidieckej krajiny.

Zborník referátov. Nitra : Katedra záhradnej a krajinnej architektúry, FZKI SPU Nitra, s. 7-12. www.sazp.sk 10. LOKOČ, Radim et al. 2010. Vývoj krajiny v České republice. Brno : Lipka – školské zaťízení pro enviromentální vzdělávání, 85 s. ISBN 978-80-904807-3-5 11. LOW, J., MÍCHAL I. 2003. Krajinný ráz. Kostelec nad Černými lesy: Lesnická práce, 552s.

ISBN 80-86386-27-9 12. SÁDLO, J. 2003 ET AL. Krajina a revoluce: Významné přelomy ve vývoji kulturní krajiny českých zemí. Praha: Malá Skála,248 s. ISBN 80-86776-02-6 13. SKLENIČKA, P. 2003. Základy krajinného plánování. Praha: Nakladatelství Neděda Skleničková, 321s. ISBN 80-903206-1-9 14. MAJEROVÁ, V. 1997. et.al. Sociologie venkova a zemedelství. Praha: ČTU, 146s. ISBN 80213-0330-1.

15. KOCOURKOVÁ, J. 1995. Přírodní prostredí vesnice. 2. vyd.Brno : Ústav územního rozvoje, Ediční rada Vesnice. 96s.

87

16. MAREČEK, J.2005. Krajinářská architektura venkovských sídel. 1.vyd. Praha: Česká zemědelská univerzita v Prahe, 404s.

17. MAŘÍKOVÁ, P.2005. Venkov v České republice. In Český venkov: rozvoj venkovské společnosti, Vyd. 1. Praha: Česká zemědelská univerzita, Provozně ekonomická fakulta, 163s.

18.FERIANCOVÁ Ľ.,-SCHLAMPOVÁ, T. 1998. Dendrologická a krajinná štruktúra kontaktnej zóny sídla Očová. Acta facultaris ecolodiae č.V, Zvolen : FEE – TU. 1998, s. 63-73.

19. SÝKORA, J. 1998, Venkovský prostor 2.díl, Územné plánování vesnice a krajiny, Praha: ČVUT, 1998. 158s.

20. KRŠÁKOVÁ, A. 1998. Program obnovy dediny na Slovensku. In Životné prostredie, 1998.

21. KUCZMAN, G. 2008. Vegetačná štruktúra vidieckych sídiel, vývojové trendy. In SUPUKU, J. a i. Vegetačné štruktúry v sídlach : Parky a záhrady. Nitra : SPU Nitra, 2008 . 369-373. ISBN 978-80-552-0067-5.

22. MAREČEK, j. 2006 Hodnoty vesnických návsí. In Záhrada –Park –Krajina, roč. 16, 2006, č.

5, s. 4-9. ISBN 1211-1678.

23. PAŠIAK, J. 1980. Človek a jeho sídla. Bratislava : Obzor, 1980. 280s.

24. TÓTH, A. 2012. Krajinárske úpravy vidieckeho sídla Tvrdošovce. Nitra : Diplomová práca, 67s.

25. ŠARAFÍN, M. 2006. Architektúra vidieka : obnova dediny. Topoľčany : Tristanpress, 2006.

140 s. ISBN 80-89173-15-2.

26. ŠTEPÁNKOVÁ, R. 2008. Verejné priestory vidieckych sídiel – námestia, námestíčka, centrá a ulice. In SUPUKA, J. a i. Vegetačné štruktúry v sídlach : Parky a záhrady. Nitra : SPU Nitra, 2008 . 369-373. ISBN 978-80-552-0067-5.

27. ŠTEPÁNKOVÁ, R. – HEINISCHOVÁ, M. 2009. Urbanizmus a územné plánovanie. Nitra : SPU,2008, s. 383-403. ISBN 978-80-552-0307-2.

28. FLOREC, V. 1983. Lidová architektúra: Encyklopedie. Praha: Nakladatelství technické literatury, 360s.

29. KNOPP, A. 1994. Vesnice: Stavby a krajina mají svuj řád. 1.vyd. Brano: Ústav územního rozvoje Brno, 211s.

30. ŠKABRADA, J. Lidové stavby: Architektura českého venkova. 1. vyd. Praha: Argo, 2003.

31. KŘÍŽIK, V. 2011. Tvorba verejných priestranstiev [online]., [cit 2014-03-12]. Dostupné na internete: < http://www.inprost.sk/tvorba-verejnych-priestranstiev>.

32. Územné plány. Pomešťovanie – hrozba či nevyhnutnosť? Verejné priestranstvá na vidieku. [online]., [cit 2014-03-12]. Dostupné na internete:

88

<http://www.uzemneplany.sk/zakon/pomestovanie-hrozba-ci-nevyhnutnost-verejnepriestranstva-na-vidieku>.

33. BEHANOVSKÁ, M. 2010. Vízie ARGE . In Náš vidiek, 2010, č.3 34. ŠARAFÍN, M. 2010. Vidiecka architektúra musí byť odlišná od mestskej. [online]., [cit 2014-03-12]. Dostupné na internete: < http://www.inprost.sk/vidiecka-architektura-musi-bytodlisna-od-mestskej>.

35. ŠARAFÍN, M. 2010. Ako nastoliť v dedine spoločný poriadok. [online]., [cit 2014-0312].

Dostupné

na

internete:

<

http://www.inprost.sk/ako-nastolit-v-dedine-spolocny-

poriadok>.

36. ŠARAFÍN, M. 2012. Po stopách času. In Obecné noviny, 2013, č. 10 37. SALVOVÁ, A.2010. Vidiecke brownfieldy – s prekážkami aj veľkým potenciálom. In: Urbanita, roč. 22, 2010, č. 40-43, ISBN 0139-5912.

38. BLAŽEK, B.: Venkovy. Anamnéza, diagnóza, terapie. ERA, Brno, 2004. ISBN 8086517-90-X 39. LAPKA, M. Rolník a krajina : Kapitoly ze života soukromých rolníků. Praha : Sociologické nakladatelství, 2000. 166 s.

40. ŠINDLÁŘOVÁ, J. Sociologie venkova a zemědělství : Úvod do problematiky. Brno : MZLU, 1997. 64 s. ISBN 80-7157-067-2.

41. GUENTHER, A, KLINGBERG, T. Obnova vesnice : Základy ekologie vesnice. Praha: Ministerstvo hospodářství ČR a Ministesrtvo živitního prostředí ČR, 1991. 178 s. ISBN 8095368-68-4.

42. VOREL, I. 2005. Venkovská sídla a charakter krajiny. In Venkov II : Sídla a krajina. [s.l.] : [s.n.],. s. 2-5.

43. BINEK, J. 2007. Venkovský prostor a jeho oživení . Brno : Georgetown,. 136 s. ISBN 80-251-19-5.

44. Monografia obce. Čajkov, 2007. 105 s. ISBN 15-93287-15-5.

45. KYSELKA, I. Péče o krajinu venkova. Zahrada -park -krajina : Zeleň na vesnicích. 2006, roč. XVI, č. 5, s. 13-17.

46. Nadace partnerství. Zelené stesky Greenways, [online]., [cit 2013-12-09].Dostupné na internete: < http://www.nadacepartnerstvi.cz/p-12708&exp=male1) >.

47. ŠARAFÍN, M. 2013. Budúcnosť dediny – zmysel pre tradíciu. In: Enviromagazín, 2013. č.5.

89

48. Program obnovy dediny. O programe. 2014 [online]., [cit 2014-02-10]. Dostupné na internete: < http://www.obnovadediny.sk/o-programe >.

49. Rozvoj hospodárskeho a sociálneho rastu obce Čajkov, [online]., [cit 2014-02-09].

Dostupné na internete: < www.obec-cajkov.sk/download_file_f.php?id=166218>.

50. Zbierka zákonov č. 579/2008 Zdroje obrázkov – textová časť: Obr.1:http://epp.eurostat.ec.europa.eu/statistics_explained/images/8/8b/Previous_urbanrural_typology_ofr_NUTS3_regions_using_2001_population_grid_and_according_to_NUTS_2 006_new.png Obr.2: http://www.inprost.sk/tvorba-verejnych-priestranstiev Obr.3-5: http://www.inprost.sk/tvorba-verejnych-priestranstiev Obr.6: www.obec-cajkov.sk Obr.7.,8.: Monografia obce. Čajkov, 2007. 105 s. ISBN 15-93287-15-5.

Obr. 9.-16.: autor Ján Slušný, 2014 Zdroje tabuliek – textová časť Tab.1-2.: http://www.obnovadediny.sk/Upload/POD/2014/Rozsirena_Specifikacia_Dotacie_2014_EF.pdf Tab. 3-15: www.obec-cajkov.sk/download_file_f.php?id=166218 Zdroje obrázkov – vykresová časť Obr.1: http://www.obec-cajkov.sk/ Obr.2: https://www.google.sk/maps/place/Obec+%C4%8Cajkov/@48.293507,18.599482,17z/data=!3m 1!4b1!4m2!3m1!1s0x476ad982621195d5:0xcc65cb35c1d5a6d Obr.3: http://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0abl%C3%B3na:Mapa_krajov_Slovenska Obr. 4.: autor Ján Slušný, 2014 Obr.5.: http://www.obec-cajkov.sk/ Obr.6.-14.: autor Ján Slušný, 2014 Obr.15.-17.: autor Ján Slušný, 2014 Obr. 18.-26: http://mapa.zoznam.sk/?search=cajkov Obr. 27.-42, 43.,46: Monografia obce. Čajkov, 2007. 105 s. ISBN 15-93287-15-5.

Obr. 44.,45.,47-68: autor Ján Slušný, 2014 90

Obr. 69.,70.,73.: www.landarch.com Obr. 71.,75.,77.: http://www.eurofima.sk/sk/mestsky-mobiliar-1168.htm Obr. 72.,74.,76.-125: autor Ján Slušný, 2014 Obr. 126.-142.: http://www. viktoria.sk/ Obr. 143-148: http://www.eurofima.sk/sk/mestsky-mobiliar-1168.htm

91

VÝSLEDKY PRÁCE – VÝKRESOVÁ ČASŤ Výkres 1 – Širšie vzťahy.

Výkres 2 – Historická analýza.

Výkres 3 – Kultúrny život a tradície Výkres 4 – Funkčno – priestorová analýza Výkres 5 – Inventarizácia verejného priestoru pri tenisovom kurte Výkres 6 – Inventarizácia verejného priestoru pri obecnom úrade Výkres 7 – Inventarizácia verejného priestoru pri pohostinstve Výkres 8 – Koncept návrhu Výkres 9 – Návrh pred obecným úradom Výkres 10 – Návrh pri tenisovom kurte Výkres 11 – Návrh pri pohostinstve Výkres 12 – Osadzovací plán pri obecnom úrade Výkres 13 – Osadzovací plán pri tenisovom kurte Výkres 14 – Osadzovací plán pri pohostinstve Výkres 15 – Vytyčovací plán chodníkov a spevnených plôch Výkres 16 – Vytyčovací plán chodníkov a spevnených plôch Výkres 17 – Vytyčovací plán zelene Výkres 18 – Vegetačný detail – detail záhona Výkres 19 – Technický detail – detail pergoly Výkres 20 – Technický detail – detail pergoly Výkres 21 – Technický detail – detail pergoly Výkres 22 – Technický detail – detail pergoly Výkres 23 – Technický detail – detail pergoly Výkres 24 – Technický detail – detail pergoly Výkres 25 – Návrh mobiliáru

92

PRÍLOHY Inventarizačné tabuľky

93

Inventarizačná tabuľka – riešená časť verejného priestoru pri pohostinstve Veková kategória

Spoloč.

Hodnota zákl.

Indexy

Spol. hod. upravená

dospelý j.

331,93

0,9

299

nová v.

497,9

0,9

448

odrastená

796,65

0,9

717

22

veterán

8,29

0,9

7

12

13

dospelý j.

6,63

0,9

6

12

13

dospelý j.

6,63

0,9

6

22

dospelý j.

8,29

0,9

7

13

dospelý j.

6,63

0,9

6

3

13

nová v.

331,93

0,9

299

3

3

13

nová v.

331,93

0,9

299

2

3

3

13

nová v.

331,93

0,9

299

2

2

3

3

13

nová v.

331,93

0,9

299

plocha 1 m2

2

1,5

3

3

22

dospelý j.

8,29

0,9

7

plocha 1 m2

2

1,5

3

3

22

dospelý j.

8,29

0,9

7

Ligustrum vulgare L.

(dĺžka 500),15

1

(šírka 1)

2

2

12

13

dospelý j.

53,11

0,9

48

zlý rez,výrub

Ligustrum vulgare L.

(dĺžka 500),15

1

(šírka 1)

2

2

12

13

dospelý j.

53,11

0,9

48

zlý rez,výrub

Picea pungens ´Argentea´

40

2

2

3

3

nová v.

331,93

0,9

299

S

Thuja occidentalis ´Smaragd´

60

8

2

3

3

13

dospelý j.

597,49

0,9

538

19

S

Thuja occidentalis ´Smaragd´

60

6

2

3

3

13

dospelý j.

597,49

0,9

538

20

S

Thuja occidentalis ´Smaragd´

50

7

2

3

3

13

dospelý j.

497,9

0,9

448

21

S

Thuja occidentalis ´Smaragd´

50

8

2

3

3

13

dospelý j.

497,9

0,9

448

22

S

Thuja occidentalis ´Smaragd´

60

7

2

3

3

13

dospelý j.

597,49

0,9

538

23

S

Thuja occidentalis ´Smaragd´

80

8

2

3

3

13

dospelý j.

796,65

0,9

717

24

S

Thuja orientalis L.

80

6

4

3

3

17,12

13

dospelý j.

796,65

0,9

717

spodná časť-zle rezaná

25

S

Thuja orientalis L.

50

6

4

3

3

17

13

dospelý j.

497,9

0,9

448

spodná časť-zle rezaná

26

S

Thuja orientalis L.

50

6

4

3

3

17

13

dospelý j.

497,9

0,9

448

spodná časť-zle rezaná

27

S

Thuja occidentalis ´Smaragd´

80

8

2

3

3

13

dospelý j.

796,65

0,9

717

Druh a char.

Poškodenia

Obvod kmeňa (cm)

Výška (m)

Priemer koruny (m)

Celkový zdravotný stav

Sadovnícka hodnota

Thuja occidentalis ´Smaragd´

40

12

2

3

3

S

Picea pungens Engelm.

50

1,8

1,5

3

3

3

S

Pinus nigra Arnold.

75

3

2,5

3

3

4

K

Philadelphus coronarius L.

plocha 1 m2

2

1,5

3

3

12

5

SZP

Ligustrum vulgare L.

(dĺžka 200),8ks

1

(šírka 0,5)

2

2

6

K

Spiraea x vanhouttei(Briot.) Zab.

plocha 0,8 m2

1,5

1,5

2

2

7

K

Philadelphus coronarius L.

plocha 1 m2

2

1,5

3

3

8

K

Spiraea x vanhouttei(Briot.) Zab.

plocha 0,8 m2

1,5

1,8

2

2

9

S

Picea pungens ´Argentea´

40

1,5

2

3

10

S

Picea pungens Engelm.

40

1,5

1,5

11

S

Picea pungens ´Argentea´

40

1,5

12

S

Picea pungens ´Argentea´

40

13

K

Philadelphus coronarius L.

14

K

Philadelphus coronarius L.

15

SZP

16

SZP

17

S

18

P.Č.

Typ prvku

1

S

2

Názov

Návrh ošetrenia

13

12

17

17

Poznámka

strihaný živý plot, nekompaktný

viackmeň

viackmeň

Inventarizačná tabuľka – riešená časť pri obecnom úrade Veková kategória

Spoloč.

Hodnota zákl.

Indexy

Spol. hod. upravená

4

dospelý j.

1294,56

1,4

1812

3

3

nová v.

9,95

0,9

9

12,5

3

3

dospelý j.

1294,56

1,4

1812

16

12,5

3

3

dospelý j.

1161,78

1,4

1626

160

16

12

3

3

dospelý j.

1161,78

1,4

1626

Tilia cordataMill.

160

16

12,5

3

3

dospelý j.

1161,78

1,4

1626

S

Tilia cordataMill.

155

15,5

12

3

3

dospelý j.

1161,78

0,8

929

8

S

Picea pungens Engelm.

150

16

9,5

3

3

dospelý j.

1493,72

0,9

1046

9

S

Tilia cordataMill.

160

12

8

2

2

dospelý j.

1161,78

0,8

929

10

S

Tilia cordataMill.

160

12

8,5

3

3

dospelý j.

1161,78

1,4

1626

11

S

Tilia cordataMill.

160

12

8

3

3

dospelý j.

1161,78

1,4

1626

12

S

Tilia cordataMill.

160

12

8

3

3

dospelý j.

1161,78

1,4

1626

13

S

Picea abies Engelm.

170

20

8

2

2

7,9,10,12

13

dospelý j.

1692,89

0,8

1354

1/3 suchá koruna

14

S

Picea abies Engelm.

170

20

8

2

2

10

13

dospelý j.

1692,89

0,8

1354

1/3 suchá koruna

15

S

Picea abies Engelm.

173

21

8

3

3

10

13

dospelý j.

1692,89

0,8

1354

1/3 suchá koruna

16

S

Picea abies Engelm.

170

21

8,5

3

3

13

dospelý j.

1692,89

0,8

1354

17

S

Picea abies Engelm.

172

21

8

3

3

dospelý j.

1692,89

0,9

1524

18

S

Picea abies Engelm.

170

20

8,5

3

3

dospelý j.

1692,89

0,9

1524

19

S

Picea abies Engelm.

170

20

8,5

3

3

dospelý j.

1692,89

0,9

1524

20

S

Picea abies Engelm.

173

20

8

3

3

dospelý j.

1692,89

0,9

1524

21

S

Picea abies Engelm.

174

20

8

3

3

dospelý j.

1692,89

0,9

1524

22

S

Picea abies Engelm.

170

22

8

3

3

dospelý j.

1692,89

0,9

1524

23

S

Picea abies Engelm.

173

21

8

3

3

dospelý j.

1692,89

0,9

1524

24

S

Picea abies Engelm.

170

20

8

3

3

dospelý j.

1692,89

0,9

1524

25

S

Picea abies Engelm.

170

20

8

3

3

dospelý j.

1692,89

0,8

1354

26

S

Betula pendula Roth.

120

13

8

3

3

dospelý j.

962,62

0,9

866

27

S

Betula pendula Roth.

120

13

6

2

2

dospelý j.

962,62

0,8

770

28

S

Betula pendula Roth.

120

12,5

5,5

3

3

dospelý j.

962,62

0,9

866

29

S

Picea pungens Engelm.

145

20

7

3

3

dospelý j.

1493,72

0,8

1195

30

S

Betula pendula Roth.

120

15

5

2

2

dospelý j.

962,62

0,8

770

31

S

Betula pendula Roth.

120

13

7

3

3

dospelý j.

962,62

0,9

866

32

S

Betula pendula Roth.

120

20

8

3

3

dospelý j.

962,62

0,8

770

33

S

Tilia platiphylos Scop.

160

23

13

4

4

dospelý j.

1161,78

1,4

1626

34

S

Betula pendula Roth.

120

14

7

3

3

dospelý j.

962,62

0,8

770

35

S

Tilia cordataMill.

145

16

12

3

3

dospelý j.

1161,78

1,4

1626

36

S

Picea abies Engelm.

165

20

8

3

3

dospelý j.

1692,89

0,8

1354

37

S

Betula pendula Roth.

120

20

8

3

3

dospelý j.

962,62

0,9

866

38

S

Betula pendula Roth.

120

20

8

2

2

dospelý j.

962,62

0,8

770

39

S

Thuja occidentalis ´Smaragd´

10

1,3

0,5

3

3

nová v.

33,19

0,9

30

40

K

Juniperus chinensis ´Pfitzeriana´

1,5

1,8

3

2

stabil.

11,61

0,8

9

41

S

Thuja occidentalis ´Smaragd´

1,3

0,5

3

3

nová v.

33,19

0,9

30

Obvod kmeňa (cm)

Výška (m)

Priemer koruny (m)

Celkový zdravotný stav

Sadovnícka hodnota

170

17,5

13

4

P.Č.

Typ prvku

1

S

Tilia cordata Mill.

2

L

Parthenocissus quinquefolia (L.) Planch.

3

S

Tilia cordataMill.

170

16

4

S

Tilia cordataMill.

160

5

S

Tilia cordataMill.

6

S

7

Názov

2,5

10

Druh a char.

Poškodenia

10,14 10,12,14

10

10

10 12

Návrh ošetrenia

13 13

13

13

13 13

Poznámka

1/3 suchá koruna 2/3 suchá koruna, deform.

suchá drevina

2/3 suchá

2/3 suchá deformácia zlým rezom

42

K

43

ZPS

Buxus sempervirens L.

44

ZPS

Euonymus fortunei ´Emerald and Gold´

45

K

Juniperus chinensis ´Pfitzeriana´

46

S

Salix integra ´Hakuro Nishiki´

47

S

Salix integra ´Hakuro Nishiki´

48

L

Parthenocissus quinquefolia (L.) Planch.

1,5

1

3

3

nová v.

23,23

0,9

21

30 kusov

0,3

(šírka 0,3)

3

3

nová v.

132,77

0,9

119

30 kusov

0,3

(šírka 0,3)

3

3

nová v.

132,77

0,9

119

1,5

1,8

3

2

stabil.

99,58

0,8

80

15

1,8

1,5

3

3

nová v.

33,19

0,9

30

15

1,8

1,5

3

3

nová v.

33,19

0,9

30

3

3

nová v.

9,95

0,9

9

Magnolia acuminata (L.) L.

Legenda: S K SK NZP TZP P nová v. odrastená stabil. dospelý j. veterán

strom ked skupina krov netvarovaný živý plot tvarovaný živý plot porast nová výsadba odrastená výsadba stabilizovaná výsadba dospelý jedinec veterán

2,5

12

13

deformácia zlým rezom

Inventarizačná tabuľka – riešená časť pri tenisovom kurte

Obvod kmeňa (cm)

Výška (m)

Priemer koruny (m)

Celkový zdravotný stav

Sadovnícka hodnota

Druh a char.

Poškodenia

Návrh ošetrenia

Veková kategória

Spoloč.

Hodnota zákl.

Indexy

Spol. hod. upravená

Juglans regia L.

190

12

9,5

3

3

6,8,10

13

veterán

1294,56

0,8; 1,1

1140

dutina 30x5cm, deform.koruna

Juglans regia L.

150

12

10

2

2

8,1

13

veterán

1161,78

0,8, 1,1

1023

1/3 uschnutá koruna, deform.

Juglans regia L.

140

12

9,5

2

2

8,1

13

veterán

1161,78

0,6; 1,1

767

2/3 uschnutá koruna, deform.

Abies alba Mill.

85

13

5

4

3

dospelý j.

896,23

0,9

807

plocha 1,5 m2

2

2,5

3

3

8

22

dospelý j.

79,66

0,9

72

suché konáre

25

2,5

2,5

2

3

15

6

10_20

150

0,9

135

suché konáre

plocha 1,5 m2

2

2,5

2

3

22

stabil.

79,66

0,9

72

Acer platanoides L.

35

4,5

3,5

3

3

stabil.

200

1,1

220

S

Robinia pseudoacacia L.

25

2

1,2

3

2

stabil.

150

0,8; 0,9

108

10

K

Philadelphus coronarius L.

plocha 1,8 m2

2,5

2,5

2

2

8

13

dospelý j.

79,66

0,9

72

11

S

Juglans regia L.

140

8

8

3

3

8

1

veterán

1161,78

0,9; 1,1

1150

12

S

Larix decidua Mill.

40

8

2

4

3

dospelý j.

331,93

0,9

299

13

S

Larix decidua Mill.

40

10

2,5

3

3

9

13

dospelý j.

331,93

0,9

299

14

S

Pinus nigra Arnold.

90

8

7

3

3

8

1

stabil.

896,23

0,9

807

15

SK

2,5

6

3

2

9

13

5_10

531,05

0,9

478

16

S

Chamecyparis lawsoniana (A. Murray) Parl.

140

13

7,5

4

3

nová v.

1493,72

0,9

1344

17

S

Chamecyparis lawsoniana (A. Murray) Parl.

140

13

6,5

4

3

dospelý j.

1493,72

0,9

1344

18

S

Chamecyparis lawsoniana (A. Murray) Parl.

130

12

6

3

3

dospelý j.

1493,72

0,9

1344

19

S

Chamecyparis lawsoniana (A. Murray) Parl.

90

11,5

6

3

3

dospelý j.

896,23

0,9

1344

20

S

Chamecyparis lawsoniana (A. Murray) Parl.

90

11,5

7,5

3

3

dospelý j.

896,23

0,9

1344

21

S

Chamecyparis lawsoniana (A. Murray) Parl.

60

10

6

3

3

dospelý j.

597,49

0,9

538

23

S

Chamecyparis lawsoniana (A. Murray) Parl.

40

4,5

3,8

3

3

dospelý j.

331,93

0,9

299

24

S

Betula pendulaRoth.

50

9

4

3

3

dospelý j.

365,13

0,9

329

25

K

Prunus spinosaL.

plocha 1 m2

1,5

2

3

3

9

22

dospelý j.

99,58

0,9

90

26

S

Juglans regia L.

110

12

7,5

2

2

8,10,12

13

40-60

863,04

0,8; 1,1

759

27

S

Juglans regia L.

190

11,5

8

2

2

10

13

40-60

1294,56

1,1

1425

28

S

Pinus silvestris L.

50

4

4

3

3

20-40

497,9

0,9

448

29

S

Picea abies Engelm.

45

4

3,5

3

3

10_20

398,33

0,9

358

30

S

Betula pendula Roth.

50

10

6

3

3

stabil.

365,13

0,9

327

31

S

Betula pendula Roth.

50

12

7

3

3

stabil.

365,13

0,9

327

32

S

Tilia cordata Mill.

60

8

6

4

3

stabil.

431,52

1,1

475

33

S

Tilia cordata Mill.

40

7,5

5

4

3

stabil.

232,35

1,1

256

34

K

Forsythia intermedia Zab.

plocha 2,5 m2

2

2,5

3

3

stabil.

265,53

0,9

239

35

S

Picea pungens ´Argentea´

40

5

3

4

3

nová v.

331,93

0,9

299

36

S

Prunus padus L.

35

5

5

3

3

22

stabil.

200

0,9

180

37

S

Robinia pseudoacacia L.

50

8

6,5

2

2

10

13

stabil.

365,13

0,8; 0,9

292

nálet

38

S

Prunus cerasifera ´Nigra´

75

5

5

4

3

17

22

stabil.

564,29

0,9

508

viackmeň

39

S

Aesculus hippocasthanum L.

50

7

4,5

4

3

nová v.

365,13

1,1

402

P.Č.

Typ prvku

1

S

2

S

3

S

4

S

5

K

Philadelphus coronarius L.

6

S

7

K

Philadelphus coronarius L.

8

S

9

Názov

Malus floribunda Van Houtte

Robinia pseudoacacia L.

7

22

Poznámka

veľmi husto vysadené

nálet

zrezaný vrchol

RIEŠENIE VEREJNÉHO PRIESTORU V OBCI ČAJKOV ŠIRŠIE VZŤAHY OBEC ČAJKOV Kraj: Nitriansky Okres: Levice Región: Tekov Rozloha: 2394 ha Počet obyvateľov: 1021 Nadmorská výška: najnižší bod obce: 190 mn.m. - centrum obce najvyšší bod obce: 747 mn.m. - Priesil (čajkovský vrch) Poloha obce: 48° 17´ 0´´; 8° 36´ 0´´

Obr.11

obr. 12

- obec na rozhraní dvoch geomorfologických jednotiek Slovenska - úrodné roviny a zvlnené plochých pahorkoch Panónskej panvy a južné svahy západnej časti Štiavnických vrchov - niva rieky Hron tu prechádza do mierneho svahu v severnej časti Ipeľskej pahorkatiny (krajinná časť: Čajkovská zníženina).

- severná časť katastrálneho územia obce Čajkov - súčasť Chránenej krajinnej oblasti (CHKO,1979) - Architektúra obce - aj pôvodné tradičné rodinné domy (tie sú viacmenej za domami zo 60.-80.-tych rokov 20.str.)

- v obci: obecný úrad, kostol, materská a základná škola, dva obchody, pohostinstvo a tenisové kurty - vinice - na odlesnených svahoch (vyššie chrbty pokryté dubovým lesom) aj s tufovými pivnicami (obr. 12, zdroj: Monografia obce,2001)

Obr.13

Obr.1: Fotogragia obce (zdroj: e-obce, 2014)

obr. 5: Erb obce Čajkov - historickým symbolom je cirkevný motív. Za znak si obec zvolila patróna ostrihomského arcibiskupa- sv. Vojtecha.

Obec tak používa zemepanský znak. (22.11.1998 slávnostne vysvätené obecné symboly), (zdroj: obec-cajkov, 2013) Obr.9

Obr.10

Obr.7: Pohľad z cestnej komunikácie

na polia a pohorie v pozadí

(zdroj: Slušný, 2014)

Obr.8: Riešená časť obce určená ná Obr.8

sad.-arch. úpravu (zdroj: Eurosense/Geodis Slovakia, 2014)

TLMAČE

Obr.9: Centrum obce (zdroj: Slušný, 2014)

ČAJKOV

Obr.10: Architektúra vo viniciach (zdroj: Slušný, 2014) Obr.11: Vinice - významná časť obce (zdroj: Slušný, 2014)

Obr. 5: Erb obce Čajkov

LEVICE

Obr.13: Pohľad na obec z viníc (zdroj: Slušný, 2014)

Obr.4: Mapa Levického okresu

ŠAHY ŽELIEZOVCE 0

16

32

110

220

330 KM

48 KM

Obr.7

0

0,2

0,4

0,6 KM

Obr.6: Katastrálna mapa obce Čajkov a ortofotomapa sídla (zdroj: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, 2014; Eurosense/Geodis Slovakia, 2014)

DIPLOMOVÁ PRÁCA

0

3

6

9 KM

Obr.2: Ortofotomapa katastra obce Čajkov (zdroj: Eurosense/Geodis Slovakia, 2014)

0

Obr.3: Mapa SR (zdroj: wikimedia, 2014)

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITE V NITRE; FAKULTA ZÁHRADNÍCTVA A KRAJINNÉHO INŽINIERSTVA; KATEDRA ZÁHRADNEJ A KRAJINNEJ ARCHITEKTÚRY VYPRACOVAL: BC. JÁN SLUŠNÝ; VEDÚCI DIPLOMOVEJ PRÁCE: ING. GABRIEL KUCZMAN, PHD.; KONZULTANT: ING. ATTILA TÓTH; AKAD.ROK: 2013/2014

FORMÁT:

2XA4

ČÍSLO VÝKRESU:

1

RIEŠENIE VEREJNÉHO PRIESTORU V OBCI ČAJKOV HISTORICKÁ ANALÝZA VÝVOJ CENTRA OBCE

Obr. 18

VÝVOJ SÍDLA

VÝVOJ KATASTRÁLNEHO ÚZEMIA

Obr. 21

OBEC ČAJKOV - prvá písomná zmienka o obci z roku 1279 v tvare Chewk - začiatky osídlenia - do doby kamennej - obec existovala už pred vpádom tatárov na naše územie a patrila k majetkom svätobeňadického kláštora - 1450 vysvätený kostol sv.Mikuláša - 15.st. - obec vyhorela - vpády Turkov - rabovali a brali obyvateľov do zajatia - obyvatelia budovali vo viniciach pivnice, ktoré slúžili ako úkryt - najstaršia pivnica (r.1775) - nad vchodom tufovej pivnice v časti Sadové - 17. a 18.str. obec najväčšou dedinou v Tekovskej stolici s počtom obyvateľov 1000

Obr. 24

Vojnové mapovanie I. 1769 - 1784

Obr. 14: Mapa z roku 1885 (Zdroj: Monografia obce, 2001)

Obr. 19

Obr. 22

Obr. 25

Vojnové mapovanie II.1819 - 1858

Centrálna časť obce (obr. 16) bola tvorená trávnatou plochou a stromami Juglans regia L. V obci sa v minulosti nachádzali len 4 spoločné studne pre všetkých obyvateľov. Pred rodinnými domami nemali majitelia ploty, tie robili obyvatelia iba na oddelenie záhrad pre chov domácich zvierat. Tieto ploty boli tvorené prútmi z viniča. V záhradách sa pestovali úžitkové plodiny, okrasná časť záhrady bola tvorená trávnatým povrchom, väčšinou ale chýbala.

V roku 1965 boli vysadené do centrálnej časti lipy, smreky a tuje. V roku 1970 až 1998 bola centrálna časť ohradená plotom ( počas niekoľkých rokov bola táto časť verejnej zelene neprístupná občanom).

Obr. 16, 17: V súčasnosti zachované časti pôvodnej architektúry rodinných domov z medzivojnového obdobia (Zdroj: Slušný, 2014)

Obr. 17

Obr. 15: Gazdovský dom s hospodárskou časťou na mieste súčasných tenisových kurtov (Zdroj: Slušný, 2014) Obr. 16

Obr. 20

Obr. 23

Vojnové mapovanie III.1875 - 1889

Obr. 18 až 26: (Zdroj: Zoznam, 2014)

- centum obce na rovnakom mieste v rôznych obdo- - sídlo si počas vývoja zachovalo až dodnes biach centrum, ktorého súčasťou je kostol. Na mieste, kde sa nachádza dnes obecný úrad, stál hasičský sklad.

DIPLOMOVÁ PRÁCA

Obr. 26

- v okolí obce sa počas clého vývoja rozprestierali polia, miestami sady a v severnejšej časti katastra vinice - celý viničný areál bol ohradený živým plotom, ktorý zamedzoval vstupu do viníc voľne sa pasúcemu dobytku, vinič (nešľachtený) bol len na nízkom vedení

Obr. 16: Centrum obce do roku 1950 (zdroj: Slušný, 2014)

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITE V NITRE; FAKULTA ZÁHRADNÍCTVA A KRAJINNÉHO INŽINIERSTVA; KATEDRA ZÁHRADNEJ A KRAJINNEJ ARCHITEKTÚRY VYPRACOVAL: BC. JÁN SLUŠNÝ; VEDÚCI DIPLOMOVEJ PRÁCE: ING. GABRIEL KUCZMAN, PHD.; KONZULTANT: ING. ATTILA TÓTH; AKAD.ROK: 2013/2014

FORMÁT:

ČÍSLO VÝKRESU:

2XA4

2

RIEŠENIE VEREJNÉHO PRIESTORU V OBCI ČAJKOV KULTÚRNY ŽIVOT A TRADÍCIE OBEC ČAJKOV

Obr. 34

Obr. 27: Prírodný amfiteáter na Deberči (Zdroj: Freemap Slovakia,

2014)

Obr. 35

Obr. 34: Čajkovské vinice (Zdroj: Monografia obce, 2001)

Obr. 35: Preš na hrozno - mordár (Zdroj: Monografia obce, 2001)

OSLAVY A KULTÚRNE PODUJATIA

Obr. 36: Materská škôlka (Zdroj: Monografia obce, 2001)

Obr. 37: Družina

(Zdroj: Monografia obce, 2001)

Obr. 38: Základná škola (Zdroj: Monografia obce, 2001)

Obr. 39: Futbalové ihrisko (Zdroj: Monografia obce, 2001)

Obr. 40: Cintorín

Obr. 40

Obr. 36

(Zdroj: Monografia obce, 2001)

Obr. 41: Kostol a socha sv. Floriána (Zdroj: Monografia obce, 2001)

Obr. 42: Tenisový kurt

Obr. 28: Oslavy spojené s vinobraním organizované pred budovou obecného úradu na cestnej komunikácii v jednom jazdnom pruhu. Súčasťou je aj remeselný jarmok a výstavy.

Ochotnícke divadlo Vzniklo v roku 1928- na Fšiangy sa mládenci a dievky prvykrát predstavili nacvičenou hrou v 4 dejstvách.

Folklórny súbor Dolina Založený v roku 1998, súčasťou je aj krojová spevácka skupina. Súbor prezentuje čajkovský kroj na rôznych podujatiach v SR. Kino Premietanie prvého filmu bolo začiatkom sept. 1957 Hudobné skupiny Prvá dychová hudba v Čajkove založená v r.1920 - Miestny hudobný zbor Kultúrny dom Do obdobia, kedy bol založený, sa všetky kult. a spol. podujatia uskutočňovali v zákl. škole, na voľných priestranstvách alebo v krčme.

Kultúrny dom je otvorený od r.1960, interiér vyzdobil maľbami domáci majster Jozef Drapka.

Dobrovoľný hasičský zbor Najstaršia organizácia v Čajkove, založená v r.1928. Heslo: ,,Svätý Florián, ochraňuj nás.

Bohu slávu, blížnemu na pomoc´´ Čítací spolok (vznik v r.1926) Miestna ľudová knižnica (vznik v r.1948) Zväzy: Slovenský zväz žien, Zväz drobnochovateľov, Poĺovná spoločnosť, Ochranci prírody, Klub jednoty dôchodcov.

Súkromná dendrologická zbierka Jozefa Nováka Založená v jeho záhrade rodinného domu v r. 1968, 61 druhov ihličnanov, 254 druhov listnáčov k výchove a vzdelávaniu žiakov okolitých škôl.

V obci sa nachádzajú tenisové kurty alebo futbalové ihrisko.

Do katastra patrí aj náučný chodník Čajkovské bralie. Čajkovské bralie (otvorený v r.1990) Východisko: Čajkov, Gondovo Trasa: Sovia dolina - Čaj.bralie - Čajkov (5 zastávok) Dĺžka: 4,8 km,prevýšenie 220m, 2-3 hod.čas priechodu Zameranie: historické, ochranárske, prírodovedné

(Zdroj: Slušný, 2014)

(Zdroj: Monografia obce, 2001)

Obr. 29: Spevácka skupina Dolina pred budovou NR SR počas vystúpenia na deň otvorených dveri. (Zdroj: Monografia

Obr. 32: Náučný chodník Čajkovské bralie (Zdroj: monografia obce, 2001)

obce, 2001) Obr. 41

Obr. 37

Obr. 38

Obr. 30: Súťaž vín organizovaná Čajkovským vinohradníckym spolkom. (Zdroj: Slušný, 2014)

Obr. 39

0

0,2

0,4

0,6 KM

Obr. 42

Obr. 31: Fašiangy v sprevádzané folklórnymi skupinami.

(Zdroj: Slušný, 2014)

Obr. 33: Náučný chodník Čajkovské bralie (Zdroj: Freemap Slovakia, 2014)

Obr.6: Katastrálna mapa obce Čajkov a ortofotomapa sídla (zdroj: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, 2014; Eurosense/Geodis Slovakia, 2014)

DIPLOMOVÁ PRÁCA

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITE V NITRE; FAKULTA ZÁHRADNÍCTVA A KRAJINNÉHO INŽINIERSTVA; KATEDRA ZÁHRADNEJ A KRAJINNEJ ARCHITEKTÚRY VYPRACOVAL: BC. JÁN SLUŠNÝ; VEDÚCI DIPLOMOVEJ PRÁCE: ING. GABRIEL KUCZMAN, PHD.; KONZULTANT: ING. ATTILA TÓTH; AKAD.ROK: 2013/2014

FORMÁT:

2XA4

ČÍSLO VÝKRESU:

3

481/

1 482/ 481/2

2 482/

480

486

7/2

196/6

206

185

196/2

6 207/

196/3

191

195

207/1

208

204

207/7

196/1

207/3 20 207/4 207/8

186/1

184

179

870/2

818/1

180/2

818/5

174/2

FUNKČNO - PRIESTOROVÁ ANALÝZA 818/2

821/1

175 174/3

818/3

820/1

176 174/5

820/2

180/1

180/3

821/2

196/4

196/5

RIEŠENIE VEREJNÉHO PRIESTORU V OBCI ČAJKOV

483/2

488

483/1

601

818/4 498/1

870/1 494

495

817/6

817/2

497/2

817/4

497/1

493/2

496

497/3

503

499/1 499/2

502

501

LEGENDA:

513 524

733

7

800 67

orná pôda bývanie občianska vybavenosť komunikácie

6 10

kostol verejná zeleň

5

športový areál vodný tok verejná zeleň - predmet návrhu

4

predmet návrhu poľnohospodárske skladové priestory

9

8

1

1

2

3

100

Obr. 43: Futbalové ihrisko (1) (zdroj: Monografia obce, 2001)

Obr. 44: Fotografia kostola (6) (zdroj: Slušný,2014)

DIPLOMOVÁ PRÁCA

Obr. 45: Fotografia centrálnej časti obce (9) (zdroj: Slušný,2014)

Obr. 46: Tenisové kurty (37 (zdroj: Monografia obce, 2001)

0

100

Obr. 47: Fotografia obecného úradu (4) (zdroj: Slušný,2014)

futbalové ihrisko

2

základná škola

3

tenisový kurt

4

obecný úrad

5

obchod, pohostinsvo

6

kostol

7

materská škôlka

8

poľnohospodárske skladové priestory

9

centrálna zóna

10

poľnohospodárska pôda

300 M

200

Obr. 48: Fotografia cintorínu

Obr. 49: Fotografia základnej školy (4)

(zdroj: Slušný,2014)

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITE V NITRE; FAKULTA ZÁHRADNÍCTVA A KRAJINNÉHO INŽINIERSTVA; KATEDRA ZÁHRADNEJ A KRAJINNEJ ARCHITEKTÚRY VYPRACOVAL: BC. JÁN SLUŠNÝ; VEDÚCI DIPLOMOVEJ PRÁCE: ING. GABRIEL KUCZMAN, PHD.; KONZULTANT: ING. ATTILA TÓTH; AKAD.ROK: 2013/2014

1

(zdroj: Slušný,2014) FORMÁT:

MIERKA

2XA4

1:3500

ČÍSLO VÝKRESU:

4

RIEŠENIE VEREJNÉHO PRIESTORU V OBCI ČAJKOV INVENTARIZÁCIA VEREJNÉHO PRIESTORU PRI TENISOVOM KURTE P.Č.

B

32 33 35

31

Obr. 50 - 52: Fotografie drevín č. 39, 29, 27 (Zdroj: Slušný, 2013)

30

29

34 36 37

38 28

39 27

24 26

25

II.

5

6

Obr. 53: Pinus nigra č. 14 (Zdroj: Slušný, 2013)

8

I.

1

23 21

3

2 20

19

7

18

4 17

10

9 12 13 16

11

15 14

NÁZOV

1

Juglans regia L.

20

Chamecyparis lawsoniana (A. Murray) Parl.

2

Juglans regia L.

21

Chamecyparis lawsoniana (A. Murray) Parl.

3

Juglans regia L.

23

Chamecyparis lawsoniana (A. Murray) Parl.

4

Abies alba Mill.

24

Betula pendula Roth.

5

Philadelphus coronarius L.

25

Prunus spinosa L.

6

Malus floribunda Van Houtte

26

Juglans regia L.

7

Philadelphus coronarius L.

27

Juglans regia L.

8

Acer platanoides L.

28

Pinus silvestris L.

9

Robinia pseudoacacia L.

29

Picea abies Engelm.

10

Philadelphus coronarius L.

30

Betula pendula Roth.

11

Juglans regia L.

31

Betula pendula Roth.

12

Larix decidua Mill.

32

Tilia cordata Mill.

13

Larix decidua Mill.

33

Tilia cordata Mill.

14

Pinus nigra Arnold.

34

Forsythia x intermedia Zab.

15

Robinia pseudoacacia L.

35

Picea pungens ´Argentea´

16

Chamecyparis lawsoniana (A. Murray) Parl.

36

Prunus padus L.

17

Chamecyparis lawsoniana (A. Murray) Parl.

37

Robinia pseudoacacia L.

18

Chamecyparis lawsoniana (A. Murray) Parl.

38

Prunus cerasifera ´ Nigra´

19

Chamecyparis lawsoniana (A. Murray) Parl.

39

Aesculus hippocasthanum L.

LEGENDA:

A listnatý strom

Sadovnícka hodnota

Obr. 54: Acer platanoides č. 8 (Zdroj: Slušný, 2013)

2 ihličnatý strom 3

listnatý ker skupina krov lavička cesta chodníky

Obr.7

A B

Obr. 55: Pohľad (I.) (Zdroj: Slušný, 2013)

DIPLOMOVÁ PRÁCA

Obr. 56: Pohľad (II.) na vstup do obce (Zdroj: Slušný, 2013)

trávnatá plocha tenisový kurt socha pohľady obojsmerná automobilová doprava smer k autobusovej zastávke vzdušné elektrické vedenie

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITE V NITRE; FAKULTA ZÁHRADNÍCTVA A KRAJINNÉHO INŽINIERSTVA; KATEDRA ZÁHRADNEJ A KRAJINNEJ ARCHITEKTÚRY VYPRACOVAL: BC. JÁN SLUŠNÝ; VEDÚCI DIPLOMOVEJ PRÁCE: ING. GABRIEL KUCZMAN, PHD.; KONZULTANT: ING. ATTILA TÓTH; AKAD.ROK: 2013/2014

FORMÁT:

MIERKA:

ČÍSLO VÝKRESU:

2XA4

1: 500

5

RIEŠENIE VEREJNÉHO PRIESTORU V OBCI ČAJKOV INVENTARIZÁCIA VEREJNÉHO PRIESTORU PRED BUDOVOU OBECNÉHO ÚRADU

37 38

46 47

35 36

34

24

A

B 33

45 I.

43, 44

C II.

42

41

21

20

17

16

8

13

48

IV. 12 40

32

23

25

19

22

18

15

11

10

9

7

6

5

4

3

2

V.

14

1

VI.

39

28 27 26 III. 31 30 29

Obr. 62. Pohľad VI. (Zdroj: Slušný, 2013)

Obr. 61. Pohľad V. (Zdroj: Slušný, 2013)

Obr. 60. Pohľad IV. Obr. 59: Pohľad III. (Zdroj: Slušný, 2013)

Obr. 58: Pamätník - pohľad II. Obr. 57. Obecný úrad - pohľad I.

(Zdroj: Slušný, 2013)

(Zdroj: Slušný, 2013)

31

Betula pendula Roth.

32

Betula pendula Roth.

LEGENDA:

(Zdroj: Slušný, 2013)

P.Č.

Názov

1

Tilia cordata Mill.

2

Parthenocissus quinquefolia (L.) Planch.

3

Tilia cordata Mill.

4

15

Picea abies Engelm.

33

Tilia platiphylos Scop.

16

Picea abies Engelm.

34

Betula pendula Roth.

17

Picea abies Engelm.

35

Tilia cordata Mill.

18

Picea abies Engelm.

36

Picea abies Engelm.

19

Picea abies Engelm.

37

Betula pendula Roth.

20

Picea abies Engelm.

38

Betula pendula Roth.

21

Picea abies Engelm.

39

Thuja occidentalis ´ Smaragd´

22

Picea abies Engelm.

40

Juniperus chinensis ´Pf itzeriana´

23

Picea abies Engelm.

41

Thuja occidentalis ´Smaragd´

24

Picea abies Engelm.

42

Magnolia acuminata (L.) L.

Tilia cordata Mill.

listnatý strom

Sadovnícka hodnota

2

ihličnatý strom listnatý ker

3 cesta chodníky trávnatá plocha

5

Tilia cordata Mill.

6

Tilia cordata Mill.

7

Tilia cordata Mill.

8

Picea pungens Engelm.

9

Tilia cordata Mill.

25

Picea abies Engelm.

43

Buxus sempervirens L.

10

Tilia cordata Mill.

26

Betula pendula Roth.

44

Euonymus fortunei ´Emerald and Gold´

pohľady obojsmerná automobilová doprava

11

Tilia cordata Mill.

27

Betula pendula Roth.

45

Juniperus chinensis ´Pf itzeriana´

smer k autobusovej zastávke

12

Tilia cordata Mill.

28

Betula pendula Roth.

46

Salix integra ´Hakuro Nishiki´

13

Picea abies Engelm.

29

Picea pungens Engelm.

47

Salix integra ´Hakuro Nishiki´

vzdušné elektrické vedenie podzemné elektrické vedenie NN

14

Picea abies Engelm.

Betula pendula Roth.

48

Parthenocissus quinquefolia (L.) Planch.

DIPLOMOVÁ PRÁCA

30

A B C

4

lavička informačná tabuľa budova obecného úradu pomätník

spevnená plocha (povrch-betón. dlažba)

hlavný a vedľajší vstup do budov

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITE V NITRE; FAKULTA ZÁHRADNÍCTVA A KRAJINNÉHO INŽINIERSTVA; KATEDRA ZÁHRADNEJ A KRAJINNEJ ARCHITEKTÚRY VYPRACOVAL: BC. JÁN SLUŠNÝ; VEDÚCI DIPLOMOVEJ PRÁCE: ING. GABRIEL KUCZMAN, PHD.; KONZULTANT: ING. ATTILA TÓTH; AKAD.ROK: 2013/2014

FORMÁT:

MIERKA:

ČÍSLO VÝKRESU:

2XA4

1: 500

6

RIEŠENIE VEREJNÉHO PRIESTORU V OBCI ČAJKOV INVENTARIZÁCIA VEREJNÉHO PRIESTORU PRI POHOSTINSTVE

P.Č.

Názov

1

Thuja occidentalis ´ Smaragd´

2

Picea pungens Engelm.

3

Pinus nigra Arnold.

4

Philadelphus coronarius L.

5

Ligustrum vulgare L.

6

Spiraea x vanhouttei (Briot.) Zab.

7

Philadelphus coronarius L.

8

Spiraea x vanhouttei (Briot.) Zab.

9

Picea pungens ´ Argentea´

25

24

23 26 22

27

21 20 19 18

OBCHOD

10

Picea pungens Engelm.

11

Picea pungens ´ Argentea´

12

Picea pungens ´ Argentea´

13

Philadelphus coronarius L.

14

Philadelphus coronarius L.

15

Ligustrum vulgare L.

16

Ligustrum vulgare L.

17

Picea pungens ´Argentea´

18

Thuja occidentalis ´ Smaragd´

7

19

Thuja occidentalis ´ Smaragd´

6

20

Thuja occidentalis ´ Smaragd´

21

Thuja occidentalis ´ Smaragd´

22

Thuja occidentalis ´ Smaragd´

23

Thuja occidentalis ´ Smaragd´

24

Thuja orientalis L.

25

Thuja orientalis L.

26

Thuja orientalis L.

27

Thuja occidentalis ´ Smaragd´

Obr. 63: Pohľad (I.) na prvky detského ihriska (zdroj: Slušný, 2013)

17

II.

16

15

11 12 14 10 9 13 Obr. 64: Pohľad II. (zdroj: Slušný, 2013)

5

LEGENDA:

8

I.

POHOSTINSTVO

listnatý strom

Sadovnícka hodnota 2

4

3 2

1

ihličnatý strom 3

listnatý ker skupina krov

OBECNÝ ÚRAD

informačná tabuľa lavička prvky detského ihriska cesta chodníky trávnatá plocha pohľady obojsmerná automobilová doprava smer k autobusovej zastávke vzdušné elektrické vedenie

DIPLOMOVÁ PRÁCA

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITE V NITRE; FAKULTA ZÁHRADNÍCTVA A KRAJINNÉHO INŽINIERSTVA; KATEDRA ZÁHRADNEJ A KRAJINNEJ ARCHITEKTÚRY VYPRACOVAL: BC. JÁN SLUŠNÝ; VEDÚCI DIPLOMOVEJ PRÁCE: ING. GABRIEL KUCZMAN, PHD.; KONZULTANT: ING. ATTILA TÓTH; AKAD.ROK: 2013/2014

FORMÁT:

MIERKA:

2XA4

1: 250

ČÍSLO VÝKRESU:

7

RIEŠENIE VEREJNÉHO PRIESTORU V OBCI ČAJKOV KONCEPT NÁVRHU CIEĽ:

ATRAKTÍVNY PRIESTOR ODDYCH PLOCHA PRE SPOLOČENSKÉ PODUJATIA PRESVETLENÝ PRIESTOR

INŠPIRÁCIE PRI TVORBE KONCEPTU

Obr. 66 Obr. 70

Obr. 65

Obr. 68

Obr. 67

LÍNIE V KRAJINE - IDEA VODY - NARUŠENIE MONOTÓNNOSTI - prírodné línie v krajine majú svoj význam, cieľ sú dynamické. Preto sme hľadali inšpirácie v okolitej prírode, s ktorou sú obyvatelia obce Čajkov úzko spätí. Zvlnené línie lesných ciest a potokov narušia monotónnosť v centrálnej časti obce so zeleňou. Ovocné stromy a väčšie kry, ktoré si obyvatelia vysádzali popri poľných cestách a vo viniciach, sú pre nás inšpiráciou vo výbere rastlinného sortimentu.

- lesné cesty sú doprevádzané bylinnými, krovitými spoločenstvami, niekedy sú pod úrovňou okolitého terénu. Tento obraz sme sa snažili využiť pri tvorbe vybraného priestoru v obci. Tvarovými analýzami sme navrhli terénnu modeláciu - s praktickým využitím na oddych.

IDEA VODY - v minulosti sa v obci nachádzali štyri studne, ktoré využívali všetci obyvatelia, keďže vlastné studne nemali. Ľudia si vodu veľmi cenili a oveľa viac si uvedomovali svoju závislosť na nej, jej nenahraditeľnosť. V súčasnosti tieto spoločné studne nie sú. Ich absencia nás inšpirovala pri analyzovaní priestoru k ich symbolickému nahradeniu. Navrhli sme umiestnenie štyroch vodných prvkov v rovnakých tvaroch, ktoré dopĺňajú celkovú kompozíciu.

- v obci Čajkov sa nachádza starý mlyn, nefunkčný. Bol poháňaný vodným tokom – potokom, ktorý je dnes zaplavený vodou len v niekoľkých dňoch v roku. Tento ,,suchý´´ potok s meandrami nás inšpiroval v jeho symbolickom stvárnení vo forme kľukatých chodníkov v parkovej úprave rped budovou obecného úradu.

Obr. 69

Obr. 65 - 68: Fotogragie okolia, lesné cesty, poľné cesty a sprievodné ovocné dreviny (Zdroj: Slušný,2014) Obr. 69 - 70: Inšpiračné fotografie terénnej modelácie a jej využitia v praxi (Zdroj: Landarch, 2014)

DIPLOMOVÁ PRÁCA

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITE V NITRE; FAKULTA ZÁHRADNÍCTVA A KRAJINNÉHO INŽINIERSTVA; KATEDRA ZÁHRADNEJ A KRAJINNEJ ARCHITEKTÚRY VYPRACOVAL: BC. JÁN SLUŠNÝ; VEDÚCI DIPLOMOVEJ PRÁCE: ING. GABRIEL KUCZMAN, PHD.; KONZULTANT: ING. ATTILA TÓTH; AKAD.ROK: 2013/2014

FORMÁT:

MIERKA:

2XA4

1: 400

ČÍSLO VÝKRESU:

8

RIEŠENIE VEREJNÉHO PRIESTORU V OBCI ČAJKOV NÁVRH VEREJNÉHO PRIESTORU PRED OBECNÝM ÚRADOM

PERSPEKTÍVNE ZOBRAZENIE NÁVRHU

B1 A1

B2

A2

B3 C A3

D DIZAJN MOBILIÁRU A PERGOLA

A4 VIZUALIZÁCIE POHĽAD ´B´

POHĽAD ´B´

POPIS NÁVRHU

VIZUALIZÁCIE

POHĽAD ´A´

POHĽAD ´A´ Pohľad z cestnej komunikácie a obvodového chodníka verejnej zelene. V pozadí pergola s popínavými rastlinami a obecný úrad. (Slušný, 2014)

Pohľad na navrhovanú plochu z rohu budovy obecného úradu. Informačná tabuľa s autuálnymi informáciami o obci, mobiliár, trvalkový záhon a vodný prvok s cirkuláciou vody. Pamätník padlým bojovníkom podsvietený bodovým osvetlením z vody. Terénna modelácia a drevené lehátka. (Slušný, 2014)

A1 Navrhnutá spevnená plocha (ako neprejazdná pre motorové vozidlá) pred budovou obecného úradu.

Využitie počas spoločenských podujatí v rámci obce alebo obecného úradu. Povrchový materiál: kamenná dlažba.

A2 Spevnená kamenná dlažba navrhnutá s vodným prvkom (horná hranica vody v úrovni okolitej plochy, zo stredu vystupujúci pamätník). V ploche zabudované jemné bodové osvetlenie. Jedna drevená lavička s opierkou, dve lavičky bez opierky, odpadkový kôš, informačná tabuľa. Trvalkový mezofytný záhon pokračuje aj mimo túto plochu.

A3 Vnútorné chodníky s povrchom z kamenných kociek.

Drevené lavičky s opierkami pri chodníku na spevnenej ploche (plocha napojená s chodníkom, rovnaký materiál). Bodové osvetlenie zabudované v chodníkoch je usporiadané nepravideľne.

A4 Obvodové chodníky s kamennou dlažbou.

pôvodné stromy

Obr. 71 : Lavička (Zdroj: Eurofirma, 2014)

D

Terénna modelácia, inšpirácia z vinohradov. Trávnatý povrch, funkčné využitie - lehátka vo svahu. Svahom vzniká oddelený priestor pre pasívny alebo menší aktívny relax.

navrhované stromy

navrhované kry trvalkový záhon chodníky, spevnené plochy Obr. 72 : Detail chodníka s nenápadným bodovým osvetlením (Zdroj: Slušný, 2014)

kamenné chodníky parterový trávnik vodný prvok

B1 Kamenné múriky (výška 0,5m), vrchná časť s masívnym dreveným povrchom na sedenie (hrúbka 8cm) B2 Masívne drevené lavičky (s opierkou a bez opierky) B3 Drevené lehátka s betónovým podkladom.

C

LEGENDA:

terénna modelácia vstup odpadkový kôš Obr. 73: Inšpirácia k praktickému využitiu terénnej modelácie (Zdroj: Landarchs, 2014)

Drevená pergola s kruhovým pôdorysom - zadná a vrchná časť porastená popínavými drevinami, vrch pergoly sčasti prekrytý tónovaným sklom. Súčasťou pergoly sú aj tri lavičky.

informačná tabuľa drevené lehátko lavička

Obr. 74 : Pergola (Zdroj: Slušný, 2014)

DIPLOMOVÁ PRÁCA

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITE V NITRE; FAKULTA ZÁHRADNÍCTVA A KRAJINNÉHO INŽINIERSTVA; KATEDRA ZÁHRADNEJ A KRAJINNEJ ARCHITEKTÚRY VYPRACOVAL: BC. JÁN SLUŠNÝ; VEDÚCI DIPLOMOVEJ PRÁCE: ING. GABRIEL KUCZMAN, PHD.; KONZULTANT: ING. ATTILA TÓTH; AKAD.ROK: 2013/2014

FORMÁT:

MIERKA:

3XA4

1: 250

ČÍSLO VÝKRESU:

9

RIEŠENIE VEREJNÉHO PRIESTORU V OBCI ČAJKOV NÁVRH VEREJNÉHO PRIESTORU PRI TENISOVOM KURTE POPIS NÁVRHU A

Spevnená plocha (kamenná dlažba) navrhnutá s vodným prvkom (horná hranica vody v úrovni okolitej plochy). V ploche zabudované jemné bodové osvetlenie. Jedna drevená lavička s opierkou a jedna bez opierky, odpadkový kôš. V strede vodného prvku so štrkom je trvalkový záhon, sortiment dvoch ďaľších je rovnaký

Obr. 75: Dizajn mobilíáru, lavička (Zdroj: Eurofirma, 2014)

A

OSVETLENIE chodníkov a lehátok vo svahu, - bodové svetlo,veľkosť priemernej kamennej kocky

C1

E

Obr. 76: Detail osvetlenia (Zdroj: Slušný, 2014)

B1 Vnútorné chodníky s povrchom z kamenných kociek.

Bodové osvetlenie zabudované v chodníkoch je usporiadané nepravideľne.

B2 Obvodové chodníky s kamennou dlažbou.

B1

C1 Masívne drevené lavičky (s opierkou a bez opierky) C2 Drevené lehátka s betónovým podkladom.

D Terénna modelácia, inšpirácia z vinohradov. Trávnatý povrch, funkčné využitie - lehátka vo svahu.

C2

VIZUALIZÁCIE Pohľad z cestnej komunikácie a obvodového chodníka verejnej zelene. V popredí lavičky, vodný prvok, trvalkové záhony a terénna modelácia (Slušný, 2014)

LEGENDA: D Obr. 77: Dizajn mobiláru, lavička (Zdroj: Eurofirma, 2014)

pôvodné stromy IDEA

VO A

navrhované stromy

navrhované kry trvalkové záhony chodníky B2

kamenné chodníky parterový trávnik vodné prvky terénna modelácia

E Obr. 78, 79 : Ovocný sad a lesný potok ako inšpirácie

vstup odpadkový kôš drevené lehátko lavička pietna socha (pôvodná)

(Zdroj: Slušný,2014)

DIPLOMOVÁ PRÁCA

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITE V NITRE; FAKULTA ZÁHRADNÍCTVA A KRAJINNÉHO INŽINIERSTVA; KATEDRA ZÁHRADNEJ A KRAJINNEJ ARCHITEKTÚRY VYPRACOVAL: BC. JÁN SLUŠNÝ; VEDÚCI DIPLOMOVEJ PRÁCE: ING. GABRIEL KUCZMAN, PHD.; KONZULTANT: ING. ATTILA TÓTH; AKAD.ROK: 2013/2014

FORMÁT:

MIERKA:

2XA4

1: 250

ČÍSLO VÝKRESU:

10

RIEŠENIE VEREJNÉHO PRIESTORU V OBCI ČAJKOV NÁVRH VEREJNÉHO PRIESTORU PRI POHOSTINSTVE POPIS NÁVRHU

B2

A1 Spevnená plocha (kamenná dlažba) navrhnutá s vodným prvkom (horná hranica vody v úrovni okolitej plochy). V ploche zabudované jemné bodové osvetlenie. Tri drevené lavičky, odpadkový kôš. V strede vodného prvku so štrkom je trvalkový záhon.

A2 Terasa pred pohostinstvom v tvare polkruhu.

Povrch s kamennou dlažbou. V terase zabudované jemné bodové osvetlenie.

Možné využitie aj pri menších slávnostiach a výstavách. Terasa ako zastavenie na náučnom chodníku, za predpokladu jeho obnovy.

A1

B1 Vnútorné chodníky s povrchom z kamenných kociek. Bodové osvetlenie zabudované v chodníkoch je usporiadané nepravideľne.

B2 Obvodové chodníky s kamennou dlažbou, obr. 80 (Zdroj: Slušný, 2014)

B1

Obr. 80

A2

LEGENDA: BUDOVA POHOSTINSTVA

OBCHOD

pôvodné stromy VIZUALIZÁCIE navrhované stromy

navrhované kry trvalkové záhony chodníky kamenné chodníky, spevnené plochy parterový trávnik vodné prvky IDEA

terénna modelácia

VO A

vstup odpadkový kôš lavička Pohľad na terasu pred pohostinstvom a chodník doplnený vodným prvkom, trvalkovým záhonom a lavičkami. V pozadí zadná časť budovy obecného úradu. (Slušný, 2014)

DIPLOMOVÁ PRÁCA

Pohľad z cestnej komunikácie. V pozadí budova pohostinstva a obchodu. (Slušný, 2014)

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITE V NITRE; FAKULTA ZÁHRADNÍCTVA A KRAJINNÉHO INŽINIERSTVA; KATEDRA ZÁHRADNEJ A KRAJINNEJ ARCHITEKTÚRY VYPRACOVAL: BC. JÁN SLUŠNÝ; VEDÚCI DIPLOMOVEJ PRÁCE: ING. GABRIEL KUCZMAN, PHD.; KONZULTANT: ING. ATTILA TÓTH; AKAD.ROK: 2013/2014

FORMÁT:

MIERKA:

ČÍSLO VÝKRESU:

2XA4

1: 250

11

RIEŠENIE VEREJNÉHO PRIESTORU V OBCI ČAJKOV OSADZOVACÍ PLÁN DREVÍN - ČASŤ PRED OBECNÝM ÚRADOM

5

5

5

5

5

5

6 6 6 6

1

5

5

5

3

3

2

6 6 III. 6 7 7 4 77 77 88 8 88

3 1

77

II. 7 7 77 99 99 8 88 6 6 6 88 8 888

7

5

7 77 7 I. 5 5 8 88 8 8 6 6 6

5

5

5

5

Obr. 94 -114: Fotografie sortimentu

Zoznam drevín - navrhované stromy

P.č.

2

1

9 99 5

3

Počet kusov

Názov

1

Sorbus domestica L.

3

2

Mespilus germanica L.

2

3

Cydonia oblonga Mill.

4

4

Prunus serrulata ´Amanogawa´

1 Obr. 113: Hedera helix

Navrhovaná drevina p.č.:1

3

2

5

Zoznam drevín - navrhované kry

5

Corylus avellana L.

17

6

Viburnum opulus ´Roseum´

13

7

Spiraea douglasii Hook.

17

8

Rosa rugosa Thunb.

19

9

Swida alba ´Sibirica´

7

Poznámka:

Hedera helix

Obr. 114: Vinca minor ´Alba´

(Zdroj obrázkov 94 - 114: Slušný, 2014)

4

6

7

9

8

výsadba 5ks pri pergolu, - 1ks pri jedno kovové lanko pergoly

Vinca minor ´Alba´ ako výplň v podraste drevín - vyznačené šedou plochou - počet kusov v časti I.: 60 - počet kusov v časti II.: 25 - počet kusov v časti III.: 15 SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITE V NITRE; FAKULTA ZÁHRADNÍCTVA A KRAJINNÉHO INŽINIERSTVA; KATEDRA ZÁHRADNEJ A KRAJINNEJ ARCHITEKTÚRY

DIPLOMOVÁ PRÁCA VYPRACOVAL: BC. JÁN SLUŠNÝ; VEDÚCI DIPLOMOVEJ PRÁCE: ING. GABRIEL KUCZMAN, PHD.; KONZULTANT: ING. ATTILA TÓTH; AKAD.ROK: 2013/2014

FORMÁT:

MIERKA:

2XA4

1: 250

ČÍSLO VÝKRESU:

12

RIEŠENIE VEREJNÉHO PRIESTORU V OBCI ČAJKOV OSADZOVACÍ PLÁN DREVÍN - ČASŤ PRI TENISOVOM KURTE

Osadzovací plán drevín - čast I.

7

11 11 11 11 13 13 13 11 11 11 13 13 13 13 13

1

11 11 11 11 11 8 11 8 13 13 8 13 13 8 13 13 8 7 8 13 13

4 2

2 7

I.

7

7

7

7

Osadzovací plán drevín - čast II.

II.

6 6

11 11 11 11 11 11 5

7

8 3

12

7 10 10

7

7

Zoznam drevín - navrhované stromy

Názov

7

4

3

2

7

P.č.

8

7

12 3

6

10 10 10 10 10 10 12 10 10

8

8

8

7

7

10 10

13 13 13 13 11 9 11 13 13 10 11 10 13 13 10 10 9 9 13 10 10

Obr. 81-93: Fotografie drevín

Počet kusov

1

Sorbus domestica L.

2

2

Mespilus germanica L.

3

3

Cydonia oblonga Mill.

3

4

Crataegus laevigata ´Pauls S´ Carlet´

2

5

Padus avium Mill.

1

Navrhovaná drevina p.č.:1

2

3

4

Zoznam drevín - navrhované kry

6

Jasminum nodiflorum Lindl.

3

7

Corylus avellana L.

16

8

Viburnum opulus ´Roseum´

11

9

Syringa vulgaris L.

3

10

Spiraea douglasii Hook.

20

11

Rosa rugosa Thunb.

22

12

Prunus laurocerasus L.

3

13

Swida alba ´Sibirica´

25

Poznámka:

Vinca minor ´Alba´ ako výplň v podraste drevín - počet kusov v časti I.: 471 - počet kusov v časti II.: 676

5

(Zdroj obrázkov 81-93: Slušný, 2014)

9

6

10

7

11

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITE V NITRE; FAKULTA ZÁHRADNÍCTVA A KRAJINNÉHO INŽINIERSTVA; KATEDRA ZÁHRADNEJ A KRAJINNEJ ARCHITEKTÚRY

DIPLOMOVÁ PRÁCA VYPRACOVAL: BC. JÁN SLUŠNÝ; VEDÚCI DIPLOMOVEJ PRÁCE: ING. GABRIEL KUCZMAN, PHD.; KONZULTANT: ING. ATTILA TÓTH; AKAD.ROK: 2013/2014

8

12

13 FORMÁT:

MIERKA:

2XA4

1: 150

ČÍSLO VÝKRESU:

13

RIEŠENIE VEREJNÉHO PRIESTORU V OBCI ČAJKOV OSADZOVACÍ PLÁN DREVÍN - ČASŤ PRI POHOSTINSTVE

7

7

5 7

2

2

3 2 3

8 8 8 II. 8 9 99 999 9 9 10 9 10

2

5

3 2

6

10 11 11 1111 11 11

3

7

2

7

3

7 3

4 1

1

4

1 10 10 10 10 10 10 11 10 10 11 11 11 9 1111 11

99 99 9 7 9 99 9 9 99

I.

1

1

2

9 8 999 8 8

3

3

5

2

3

3 3 3

Zoznam drevín - navrhované stromy

P.č.

Názov

Počet kusov

1

Sorbus domestica L.

5

2

Mespilus germanica L.

8

3

Cydonia oblonga Mill.

12

4

Crataegus laevigata ´Pauls S´ Carlet´

2

5

Padus avium Mill.

3

6

Tilia cordata Mill.

1

Obr. 115 - 125: Fotografie drevín

Navrhovaná drevina p.č.:1

2

3

5

4

6

Zoznam drevín - navrhované kry

7

Corylus avellana L.

7

8

Viburnum opulus ´Roseum´

7

9

Spiraea douglasii Hook.

26

10

Swida alba ´Sibirica´

11

11

Rosa rugosa Thunb.

13

Poznámka:

Vinca minor ´Alba´ ako výplň v podraste drevín - vyznačené šedou plochou - počet kusov v časti I.: 60 - počet kusov v časti II.: 20

DIPLOMOVÁ PRÁCA

7

8

9

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITE V NITRE; FAKULTA ZÁHRADNÍCTVA A KRAJINNÉHO INŽINIERSTVA; KATEDRA ZÁHRADNEJ A KRAJINNEJ ARCHITEKTÚRY VYPRACOVAL: BC. JÁN SLUŠNÝ; VEDÚCI DIPLOMOVEJ PRÁCE: ING. GABRIEL KUCZMAN, PHD.; KONZULTANT: ING. ATTILA TÓTH; AKAD.ROK: 2013/2014

10

11 (Zdroj obrázkov 115 - 125: Slušný, 2014)

FORMÁT:

MIERKA:

ČÍSLO VÝKRESU:

2XA4

1: 250

14

RIEŠENIE VEREJNÉHO PRIESTORU V OBCI ČAJKOV VYTYČOVACÍ PLÁN CHODNÍKOV A SPEVNENÝCH PLOCH - PRI BUDOVE OBECNÉHO ÚRADU

VYTÝČENIE CHODNÍKOV POMOCNÝMI KRUŽNICAMI - UMIESTNENIE STREDOV KRUŽNÍC V TERÉNE

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITE V NITRE; FAKULTA ZÁHRADNÍCTVA A KRAJINNÉHO INŽINIERSTVA; KATEDRA ZÁHRADNEJ A KRAJINNEJ ARCHITEKTÚRY

DIPLOMOVÁ PRÁCA VYPRACOVAL: BC. JÁN SLUŠNÝ; VEDÚCI DIPLOMOVEJ PRÁCE: ING. GABRIEL KUCZMAN, PHD.; KONZULTANT: ING. ATTILA TÓTH; AKAD.ROK: 2013/2014

FORMÁT:

MIERKA:

2XA4

1: 250

ČÍSLO VÝKRESU:

15

RIEŠENIE VEREJNÉHO PRIESTORU V OBCI ČAJKOV VYTYČOVACÍ PLÁN CHODNÍKOV A SPEVNENÝCH PLOCH - PRI BUDOVE OBECNÉHO ÚRADU

VYTÝČENIE CHODNÍKOV POMOCNÝMI KRUŽNICAMI - VYTÝČENIE POTREBNÝCH PRIESEČNÍKOV KRUŽNÍC

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITE V NITRE; FAKULTA ZÁHRADNÍCTVA A KRAJINNÉHO INŽINIERSTVA; KATEDRA ZÁHRADNEJ A KRAJINNEJ ARCHITEKTÚRY

DIPLOMOVÁ PRÁCA VYPRACOVAL: BC. JÁN SLUŠNÝ; VEDÚCI DIPLOMOVEJ PRÁCE: ING. GABRIEL KUCZMAN, PHD.; KONZULTANT: ING. ATTILA TÓTH; AKAD.ROK: 2013/2014

FORMÁT:

MIERKA:

2XA4

1: 250

ČÍSLO VÝKRESU:

16

RIEŠENIE VEREJNÉHO PRIESTORU V OBCI ČAJKOV VYTYČOVACÍ PLÁN DREVÍN - PRI TENISOVOM KURTE

VYTÝČENIE LÍNIÍ VÝSADBY DREVÍN V NÁVRHOVEJ ČASTI

VYTÝČENIE LÍNIÍ VÝSADBY DREVÍN

VYTÝČENIE DREVÍN POMOCOU MRIEŽKY (50 X 50 CM)

M 1: 500

mm mm

DIPLOMOVÁ PRÁCA

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITE V NITRE; FAKULTA ZÁHRADNÍCTVA A KRAJINNÉHO INŽINIERSTVA; KATEDRA ZÁHRADNEJ A KRAJINNEJ ARCHITEKTÚRY VYPRACOVAL: BC. JÁN SLUŠNÝ; VEDÚCI DIPLOMOVEJ PRÁCE: ING. GABRIEL KUCZMAN, PHD.; KONZULTANT: ING. ATTILA TÓTH; AKAD.ROK: 2013/2014

FORMÁT:

MIERKA:

3XA4

1: 150

ČÍSLO VÝKRESU:

17

RIEŠENIE VEREJNÉHO PRIESTORU V OBCI ČAJKOV VEGETAČNÝ DETAIL - TRVALKOVÝ ZÁHON PRI BUDOVE OBECNÉHO ÚRADU Obr. 128 - 142:

VYTYČOVACÍ A OSADZOVACÍ PLÁN CIBUĽOVÍN, FAREBNÁ SCHÉMA KVITNUTIA RASTLÍN 1,3 1/ 0,4/ 20

3/ 2/ 50

0,9 2/ 1,5/ 40 0,6 1/ 2,4/ 120

1/ 0,6/ 30

1

2

3

4

5

6

7

8

9

10

11

12

1

2

0,3 3/ 0,9/ 23 1

3

2

5

4

6

VYTYČOVACÍ A OSADZOVACÍ PLÁN TRVALIEK, FAREBNÁ SCHÉMA KVITNUTIA RASTLÍN 1,3 1/ 0,8/ 7

4/ 1,4/ 13 0,9

12/1 12/1

0,6

10/ 0,8/ 10

6/ 0,3/ 2

12/1

5/ 0,9/ 8

12/1

2/ 0,3/ 2

11/ 0,6/ 7

7/ 0,3/ 3

9/ 0,6/ 6

7/ 0,3/ 3

0,3 3/ 0,6/ 4

9/ 0,3/3

1

P.č.

2

3 4 5 6 1 - Crocus olivieri subsp. balansae ´Zwanenburg´- spon medzi tufmi: 25 cm, 50 cibuľovín/m2, t.j. 10 tufov po 5 kusov cilúľ/m2 2 - Narcissus ´Jetfire´ spon medzi tufmi: 40 cm, 25 cibuľovín/m2, t.j. 5 tufov po 5 kusov cilúľ/m2 3 - Narcissus ´Mount Hood´

Termín kvitnutia

Názov trvaliek

Farba kvitnutia

Výška rastliny (cm)

Počet kusov rastlín ks/m2

Počet kusov rastlín ks spolu

1

Anemone " Prinz Heinrich"

VIII - X

ružová

80

9

7

2

Hemerocallis "Janice Brown"

V - VI

lososová

40

6

4

3

Leucanthemum maximum F1 "Snow Lady"

V - IX

biela

25

7

4

4

Achillea m illefolium "Cerise Queen"

VI - VIII

purpur.

35

9

13

5

Coreopsis verticillata "Ruby Red"

VI - IX

cyklamén.

25

9

8

6

Lupinus "Gallery White"

VI - VII

biela

40

5

2

7

Cam panula persicifolia "Alba"

VI - VIII

biela

15

9

6

8

Alchemilla mollis "Auslese"

9

Bergenia cordifolia "Rotblum"

10

Geranium sanguineum "Compact"

11

Helleborus orientalis "New Hybrids"

12

Verbena bonariensis

2/ 0,3/ 2

8/ 0,6/ 7

10/ 0,8/ 10

- číslo rastliny/ plocha m2/ počet kusov - jedna farba kvitnutia - jeden druh rastliny

12/1

- akcent 1 ks Verbena bonariensis

Cibuľoviny:

3 Obr. 128 - 142: Fotografie trvaliek a cibuľovín (Zdroj: Viktória, 2014)

Farba kvitnutia

Výška rastliny (cm)

Počet kusov rastlín ks/m2

Počet kusov rastlín ks spolu

P.č.

Názov cibuľovín

Termín kvitnutia

10

1

Crocus olivieri ssp. balansae´Zwanenburg´

I - III

oranžová

10

50

170

VI - VIII

žltá

35

12

7

II - IV

purpur.

40

9

9

15

12

VI - VIII cyklamén.

LEGENDA:

II - IV

zelená

35

12

7

2

Narcissus ´ Jetfire´

III

oranžová

35

25

40

VIII - X

fialová

125

9

4

3

Narcissus ´Mount Hood´

III

biela

35

25

75

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITE V NITRE; FAKULTA ZÁHRADNÍCTVA A KRAJINNÉHO INŽINIERSTVA; KATEDRA ZÁHRADNEJ A KRAJINNEJ ARCHITEKTÚRY

DIPLOMOVÁ PRÁCA VYPRACOVAL: BC. JÁN SLUŠNÝ; VEDÚCI DIPLOMOVEJ PRÁCE: ING. GABRIEL KUCZMAN, PHD.; KONZULTANT: ING. ATTILA TÓTH; AKAD.ROK: 2013/2014

FORMÁT:

MIERKA:

2XA4

1: 25

ČÍSLO VÝKRESU:

18

RIEŠENIE VEREJNÉHO PRIESTORU V OBCI ČAJKOV TECHNICKÝ DETAIL PERGOLY - PODORYS ZÁKLADOV

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITE V NITRE; FAKULTA ZÁHRADNÍCTVA A KRAJINNÉHO INŽINIERSTVA; KATEDRA ZÁHRADNEJ A KRAJINNEJ ARCHITEKTÚRY

DIPLOMOVÁ PRÁCA VYPRACOVAL: BC. JÁN SLUŠNÝ; VEDÚCI DIPLOMOVEJ PRÁCE: ING. GABRIEL KUCZMAN, PHD.; KONZULTANT: ING. ATTILA TÓTH; AKAD.ROK: 2013/2014

FORMÁT:

MIERKA:

ČÍSLO VÝKRESU:

2XA4

1: 50

19

RIEŠENIE VEREJNÉHO PRIESTORU V OBCI ČAJKOV TECHNICKÝ DETAIL PERGOLY - PODORYS PRÍZEMIA

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITE V NITRE; FAKULTA ZÁHRADNÍCTVA A KRAJINNÉHO INŽINIERSTVA; KATEDRA ZÁHRADNEJ A KRAJINNEJ ARCHITEKTÚRY

DIPLOMOVÁ PRÁCA VYPRACOVAL: BC. JÁN SLUŠNÝ; VEDÚCI DIPLOMOVEJ PRÁCE: ING. GABRIEL KUCZMAN, PHD.; KONZULTANT: ING. ATTILA TÓTH; AKAD.ROK: 2013/2014

FORMÁT:

MIERKA:

ČÍSLO VÝKRESU:

2XA4

1: 50

20

RIEŠENIE VEREJNÉHO PRIESTORU V OBCI ČAJKOV TECHNICKÝ DETAIL PERGOLY - PODORYS STRECHY

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITE V NITRE; FAKULTA ZÁHRADNÍCTVA A KRAJINNÉHO INŽINIERSTVA; KATEDRA ZÁHRADNEJ A KRAJINNEJ ARCHITEKTÚRY

DIPLOMOVÁ PRÁCA VYPRACOVAL: BC. JÁN SLUŠNÝ; VEDÚCI DIPLOMOVEJ PRÁCE: ING. GABRIEL KUCZMAN, PHD.; KONZULTANT: ING. ATTILA TÓTH; AKAD.ROK: 2013/2014

FORMÁT:

MIERKA:

ČÍSLO VÝKRESU:

2XA4

1: 50

21

RIEŠENIE VEREJNÉHO PRIESTORU V OBCI ČAJKOV TECHNICKÝ DETAIL PERGOLY - REZ A - A´ , REZ B - B´

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITE V NITRE; FAKULTA ZÁHRADNÍCTVA A KRAJINNÉHO INŽINIERSTVA; KATEDRA ZÁHRADNEJ A KRAJINNEJ ARCHITEKTÚRY

DIPLOMOVÁ PRÁCA VYPRACOVAL: BC. JÁN SLUŠNÝ; VEDÚCI DIPLOMOVEJ PRÁCE: ING. GABRIEL KUCZMAN, PHD.; KONZULTANT: ING. ATTILA TÓTH; AKAD.ROK: 2013/2014

FORMÁT:

MIERKA:

2XA4

1: 50

ČÍSLO VÝKRESU:

22

RIEŠENIE VEREJNÉHO PRIESTORU V OBCI ČAJKOV TECHNICKÝ DETAIL PERGOLY - POHĽADY

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITE V NITRE; FAKULTA ZÁHRADNÍCTVA A KRAJINNÉHO INŽINIERSTVA; KATEDRA ZÁHRADNEJ A KRAJINNEJ ARCHITEKTÚRY

DIPLOMOVÁ PRÁCA VYPRACOVAL: BC. JÁN SLUŠNÝ; VEDÚCI DIPLOMOVEJ PRÁCE: ING. GABRIEL KUCZMAN, PHD.; KONZULTANT: ING. ATTILA TÓTH; AKAD.ROK: 2013/2014

FORMÁT:

MIERKA:

2XA4

1: 50

ČÍSLO VÝKRESU:

23

RIEŠENIE VEREJNÉHO PRIESTORU V OBCI ČAJKOV KONŠTRUKČNÉ DETAILY PERGOLY

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITE V NITRE; FAKULTA ZÁHRADNÍCTVA A KRAJINNÉHO INŽINIERSTVA; KATEDRA ZÁHRADNEJ A KRAJINNEJ ARCHITEKTÚRY

DIPLOMOVÁ PRÁCA VYPRACOVAL: BC. JÁN SLUŠNÝ; VEDÚCI DIPLOMOVEJ PRÁCE: ING. GABRIEL KUCZMAN, PHD.; KONZULTANT: ING. ATTILA TÓTH; AKAD.ROK: 2013/2014

FORMÁT:

MIERKA:

2XA4

1: 10

ČÍSLO VÝKRESU:

24

RIEŠENIE VEREJNÉHO PRIESTORU V OBCI ČAJKOV MOBILIÁR

420

230

687

800

751

640

801

2000

2235

50

1120

3076

420

219

640

2000

885

3076 395

M 1: 35

Obr. 143: Lavička - pohľad bočný

Obr. 144: Lavička - pohľad predný

M 1: 10

Obr. 145: Lavička bez opierky

Obr. 146: Lavička - pohľad predný

M 1: 15

Obr. 147: Odpadkový kôš

Obr. 148: Informačná tabuľa

Zdroj obr. 143 - 148: Eurofirma, 2014

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITE V NITRE; FAKULTA ZÁHRADNÍCTVA A KRAJINNÉHO INŽINIERSTVA; KATEDRA ZÁHRADNEJ A KRAJINNEJ ARCHITEKTÚRY

DIPLOMOVÁ PRÁCA VYPRACOVAL: BC. JÁN SLUŠNÝ; VEDÚCI DIPLOMOVEJ PRÁCE: ING. GABRIEL KUCZMAN, PHD.; KONZULTANT: ING. ATTILA TÓTH; AKAD.ROK: 2013/2014

FORMÁT:

2XA4

MIERKA:

ČÍSLO VÝKRESU:

25