MOZAIKA 02/2013 by Juraj Stašek

Mozaika M[r_]/Apríl 2013 2/2. ročník

Veľká noc

Jar prichádza

História školy 1883 - 1989 Zlatá Petra Slúková Rozhovory BEAUTY DUSSELDORF

The paranoid

Putovanie storočiami

Obsah EDITORIÁL

TÉMA MESIACA OSLAVUJEME ( 1883-1989)

1983

Brány školy sa otvorili

20.storočie

V tejto chvíli ešte Eva Zanvitová netuší, že sa stane majsterkou Európy. O jej pocitoch po vyhlásení výsledkov sa dočítate na strane 20.

Každá škola má svoju budovu 8 Z archívu a kroník našej školy

Rozhovor s A. Staníkovou

ZOOM Tvarohovo-čokoládová deka

Jar prichádza

Tip pre vaše vlasy

Veľká noc

Marec mesiac knihy

O NÁS OD NÁS Stolný tenis

Z reportáže projektu Putovanie dvomi storočiami sa o Turecku dozviete veľa zaujímavostí. Str. 21

To, že naši študenti sú šikovní, vieme. Preto vám v tomto a v budúcich číslach budeme ponúkať fotonávody a recepty na sladké, ale aj slané dobroty. Str. 13

Bronzoví chalani, strieborné baby 17-18

Casargo 2013

Petra opäť zlatá

Majsterka Európy

Február aj marec boli bohaté na ocenenia, medaily, diplomy a poháre, ktoré sa našim študentom zaslúžene „sypali“ z gastronomického aj športového neba. Viac na str. 17-19.

Putovanie dvomi storočiami 21 Nová 5eurová bankovka

COOLTÚRA

Správne odpovedali na otázky z MOZAIKY 1/2013 a ospravedlnenku na skúšanie zo SJL vyhrali:

Dominika Matyová – 2.K Martina Bešinová – 2.H GRATULUJEME.

Nová súť[ž ODPOVEDZTE A VYHRAJTE!!

1. Kto sa stal majsterkou Európy v Dusseldorfe? 2. Je SLOVENČINA NAJŤAŽŠÍM jazykom na svete? 3. Odkedy je Alžbeta Staníková riaditeľkou našej školy?

The Paranoid

Smer Paríž

Jazykové okienko

mozaika@centrum.sk Nezabudnite napísať meno a triedu. Najlepšie bude, ak pošlete odpovede z vlastného mailu!! Zo všetkých odpovedajúcich vyžrebujeme ceny. Tentoraz to bude balíček dobrôt a rôzne iné darčekové predmety. NEVÁHAJTE!!! Rovnako očakávame aj vaše pripomienky a návrhy na vylepšenie nášho a vášho časopisu. Taktiež zaradíme do žrebovania. redakčná rada

_^itoriál Prvý jarný deň je už dávno za nami. Sneh sa roztápa ... a znova padá. Netrpezlivo očakávame pravé teplé lúče a chvíľu, keď budeme môcť odhodiť svetre a čiapky do zabudnutých kútov skrine. Možno vás prepadla beznádej, že zima sa nikdy neskončí, či na vás zaútočila jarná únava. Alebo práve naopak - činorodo ste sa chytili práce a prebudili sa k životu. Tak či onak, pre obidve skupiny máme v druhom tohtoročnom čísle mozaiky niekoľko inšpirácií a (verím že aj) zaujímavého čítania. Ponúkame niekoľko správ zo života školy, reportáž z Turecka, návod na prekonanie jarnej únavy, anketu k MESIACU KNIHY, rozhovory a mnohé iné. Obzvlášť potešíme históriechtivých čitateľov, pretože sa nám podarilo vystopovať počiatky fungovania našej školy a pridali sme niekoľko zaujímavých fotografií. Veď 130 rokov je poriadne dlhá doba a takéto výročie sa patrí aj poriadne osláviť. Mimochodom, ak patríte medzi tých niekoľkotisíc maturantov, ktorí sa prednedávnom zamýšľali nad tým, či sociálna sieť ovláda nás, alebo my ju, máme pre vás jeden tip, ako taký (napr.) facebook využiť zmysluplne. Navštívte profil: Slovensko na historických fotografiách. Nájdete tu veľa zaujímavých obrazových materiálov z dôb vašich starých rodičov. Môžete k počítaču pritiahnuť aj babku s dedkom a spolu si zaspomínať. Premostíte tak generačnú priepasť a niečo zaujímavé sa dozviete. Tak takémuto využitiu sietí dávame

!!!

4 TÉMA ČÍSLA

OSLAVUJEME (1883 – 1989)

Tisíce mladých neskúsených žiakov vstúpili na pôdu tejto školy - desiatky učiteľov im odovzdali to najlepšie zo seba. Tisíce odborníkov opúšťali brány tejto školy kozmetičky, kaderníci, kuchári, čašníci, servírky, predavači, cukrári, dizajnérky, krajčírky, zámočníci, fotografi, mechanici.... Tisíce mladých životov – 130 rokov.

1883

Pokúsime sa vás previesť týmito rokmi, začiatkami odborného školstva vo Zvolene, budovaním, prerábaním, sťahovaním... snaženiami a úspechmi našich predchodcov – učiteľov aj žiakov. Z archívnych prameňov, kníh, internetu a školských kroník vyberáme tie najzaujímavejšie informácie zo života našej školy.

Zólyom – Zvolen – mestečko v Uhorsku, centrum Zvolenskej župy. Mesto neveľké, s dominantným hradom a zeleným námestím. Na námestí by ste zbytočne hľadali dlažbu, fontánu alebo terasy s posedením. Nenašli by ste slovenské nápisy, farebné reklamy, ľudí ponáhľajúcich sa z práce a plné námestie stredoškolákov, vracajúcich sa zo škôl.

Pohľadnica 1899 ZDROJ OBRÁZKOV: Facebook, Slovensko na historických fotografiách

Deti na konci 19.storočia pomáhali svojim rodičom doma alebo na poli. Už od stredoveku bolo zaužívané, že tí zručnejší chlapci sa učili u majstrov – to obnášalo tri až päťročné „vyučovanie“ – častokrát ťažkú manuálnu prácu, pomoc majstrovi v dielni a zabezpečenie domácich prác pri pani majstrovej (pranie, upratovanie, stráženie detí...). To všetko zadarmo – respektíve za stravu, ošatenie a nocľah. Po rokoch učňovstva zložil učeň skúšku pred inými majstrami, stal sa tovarišom a učil sa ďalej. Niekedy odchádzali tovariši na vandrovky (prax mimo domova). Po ďalších dvoch troch rokoch tovariš zaplatil poplatky do cechovej pokladnice, pohostil združenie majstrov a (ak mal šťastie) bol prijatý do cechu. Mohol sa živiť remeslom. Učni boli v plnej moci majstrov. Pravidlá cechov boli prísne a samotní majstri neradi prijímali novú konkurenciu. V 19. storočí sa v Uhorsku zakladajú prvé učňovské školy nižšieho typu.

Typické oblečenie mládeže– zvolenský kroj. Vpravo školák s učebnicou.

1.11.1883

Brány školy s[ otvorili... Uhorská vláda vydáva nariadenia, ktorými podporuje vznik odborných škôl. Dňa 6. februára 1883 odoslal podžupan zvolenskej župy list mešťanom Zvolena s príkazom ministerstva zriadiť učňovskú školu.

Zakrátko je vybraných 49 učňov - 10 zámočníkov, 8 obuvníkov, 6 krajčírov, 5 pekárov a stolárov, 3 mäsiari, 2 hrnčiari , 1 čižmár, 1 debnár. Majú od 12 do 15 rokov.

Prvým riaditeľom školy sa stáva Ján Folkmann, ktorý sa hneď obracia na svojich kolegov s výzvou, aby sa podujali vyučovať na novozriadenej škole s ročným platom 50 forintov.

Prvý školský deň sa začal v nedeľu, vyučovalo sa od 15,00 do 17,00

popoludní, v pondelok a stredu od 19,00 do 21,00. Učeň mohol odísť do školy, ak si splnil povinnosti v majstrovej dielni a domácnosti (teda po pracovnej dobe).

Disciplinárny poriadok Priestupky ako napr.: nepresná dochádzka na vyučovacie hodiny, lajdáckosť, na verejnosti páchaná samopašnosť sa trestali učiteľovým alebo riaditeľovým pokarhaním (aj pred triedou), bežné boli fyzické tresty...

Z vysvedčenia z roku 1924 vieme, že dôraz sa kládol na prax. Predmety, ktoré sa učili boli: písomnosti, živnostenská kalkulácia, živnostenské účtovníctvo, kreslenie (pri krajčíroch), živnostenské počty, občianska náuka. Všeobecnovzdelávacie predmety sa začali vyučovať až od roku 1948.

Prvá pečiatka školy 1883 Spracovali: Eva Pančíková a Denisa Berkyová

7 podžupan Zvolenskej župy

„Čím je človek chudobnejší, tým viac potrebuje vzdelanie.“ ( školský inšpektor v r. 1914)

Na začiatku 20. storočia bola učňovská škola vo Zvolene neveľká a štátom podceňovaná. Majstri nechceli svojich učňov do školy posielať. V niektorých mestách dokonca školy zanikli. Tá vo Zvolene ostala, postupne sa rozšírili aj odbory. Školský inšpektor bol s jej fungovaním spokojný, aj keď si uvedomoval, že odborné vzdelanie v Uhorsku je stále zanedbávané. Vyučovalo sa po pracovnej dobe, cez soboty a niekedy aj nedele. Učitelia boli externí alebo vyučovali majstri ( bez učiteľského vzdelania). Napriek finančným problémom v školstve, nedostatkom kníh a prekážkami zo strany cechov si učni našli široké uplatnenie.

Na fotke časť námestia, kde sa konávali v 20. storočí vo Zvolene trhy. Trhy boli podstatným zdrojom príjmov.

20. storoči_

Fotenie sa žiakov bolo kedysi veľkou udalosťou. Na obrázku dole žiaci odboru zámočník 1924.

K[ž^á škol[ má svoju \u^ovu... ... tá naša sídlila počas 130 rokov vo viacerých. Žiaci sa učili v budove, kde momentálne stojí PRIOR, dokonca aj v priestoroch Zvolenského zámku ( od 1926). Neskôr to bola budova dnešnej cirkevnej školy za Mestským úradom ( Hodžova ulica). Zozbierali sme niekoľko dobových fotografií. Bu^ov[ n[ nám_stí ( ^n_šný prior) Pôvodne sídlila škola v budove na námestí. O priestory sa delila so žiakmi I. a II. ľudovej školy. Preto sa v roku 1926 presťahovala na Zvolenský zámok. Na obrázku pohľad na Zvolen a jeho námestie v roku 1903.

Zvol_nský zámok ( o^ 1926 - 1958) Škola sídlila v severnej časti. Tu bola aj nocľaháreň pre „cezpoľných“ študentov. Učitelia sa sťažovali na tmavé chodby a chladné učebne. Po vojne bol počet žiakov školy 700. Zvolenský zámok nevyhovoval potrebám vyučovania. Na druhej strane, učni túto pamiatku devastovali.

ZDROJ OBRÁZKOV: facebook, slovensko na historických fotografiách

9 Späť (ni_l_n) n[ nám_sti_ V roku 1958 sa škola presťahovala do pôvodnej budovy (dnešný Prior), ale pre veľký počet žiakov sa vyučovalo aj v budove meštianky, gymnázia (dnešnej zdravotnej školy), aj iných školách. V roku 1969 sa rozhodlo, že budova sa zbúra a na jej mieste sa postaví OD PRIOR.

„Ho^žovk[“ Do tejto budovy za mestským úradom sa presťahovalo vyučovanie z námestia. Keďže rozhodnutie stavať PRIOR prišlo rýchlo, na dvore novej školy sa museli narýchlo vybudovať drevené baraky, do ktorých sa presunulo vyučovanie. Od roku 1970 sa tam učilo 12 tried. Škola nemala ani telocvičňu. Tú vybudovali na inom pozemku – prechádzalo sa k nej cez cestu (dnes už neexistuje, postavili namiesto nej obytné domy). V tejto budove sídlila škola vyše 20 rokov, kým sa nezačalo nové sťahovanie. Ale o tom nabudúce... V súčasnosti v budove sídli Základná škola sv. Dominika Savia.

Históri[ školy 1989 – 2013 v \u^ú]om čísl_ MOZAIKY

Z Ar]hívu [ z Kroník n[š_j školy

Najčastejšou príčinou neprítomnosti učňa

V roku 1914 bolo v celej Zvolenskej župe len 5

v 19. storočí v škole boli v triednej knihe uvedené: „ V rodine majstra bol niekto chorý a mravnou povinnosťou učňa bolo ostať doma.“

odborných škôl ( Banská Bystrica, Zvolen, Brezno, Ľupča, Unionka), kde sa učilo 657 žiakov.

Najväčší počet žiakov mala škola 1570/ 28 profesií. Vyučovala na dve zmeny. To boli časy, keď sídlila na Hodžovej ulici. V roku 1980 sa vyučovalo od 7,45 do 13,55. Druhá zmena od 13,55 do 18,45. Poobedné vyučovanie prebiehalo len v pondelok, stredu a v piatok.

Učitelia

študenti

zúčastňovali z_mi[kový]h \rigá^. Napríklad v roku 1983 odpracovali 24 346 hodín, v roku 1984 51 300 hodín. Zúčastňovalo sa ich aj viac ako 600 žiakov. Zbierali zemiaky po orbe na družstvách (Budča, Baková Jama, Cerovo, Stožok...). „Hreje nás dobrý pocit, že sme pomohli nášmu socialistickému hospodárstvu.“ Citujeme zápis z 1983.

Okrem brigád sa žiaci zúčastňovali aj Sobôt pracovnej cti ( v sobotu sa učilo aj vtedy, ak štátny sviatok vyšiel v strede týždňa, voľný deň sa

nahrádzal)

a Týždňov

pracovnej

aktivity. Boli to verejnoprospešné práce pre spoločnosť, mesto alebo školu ( natieranie lavíc...). FOTO: Zber zemiakov 1982, archív školy.

Rozhovor s ... Narodila sa v znamení raka v Tornali. Absolvovala Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Hoci nie je pôvodom Zvolenčanka, jej život je so Zvolenom už niekoľko rokov veľmi silno prepojený. Už 36 rokov vyučuje žiakov matematiku a chémiu, hneď po štúdiu sa zamestnala na našej škole – a tej ostala verná. Od 1. februára 1990 stojí na jej čele ako riaditeľka. Pôsobí v regionálnej politike, zastáva funkciu viceprimátorky Zvolena. Pod jej gesciou sú základné školy, materské školy, centrá voľného času a umelecké školy. V jej pracovnom diári nájdete málo voľného miesta, pretože sa angažuje v mnohých kultúrnych, ale aj športových podujatiach. My sme jej položili niekoľko otázok o jej súkromí a pracovnom živote.

ALŽBETOU STANÍKOVOU Pochádzate z veľkej rodiny? Nie, som jedináčik a žila som len s mamičkou, pretože ocko mi zomrel, keď som mala 18 mesiacov. Koľko jazykov ovládate? Okrem slovenského jazyka hovorím po maďarsky, nemecky a pasívne ovládam angličtinu. Blíži sa Veľká noc. Ste tradičný typ? Slávite sviatky klasicky alebo moderne, nekonvenčne? Rada slávim každé sviatky - tradičné tradične, moderné ,samozrejme, moderne. Kde budem na Veľkú noc ešte neviem , práve som v štádiu hľadania destinácie, kam pôjdeme. Ktoré sviatky roka máte najradšej? Mám rada všetky sviatky, teším sa, pretože vždy sa zíde rodina, priatelia. Mám rada okolo seba veľa ľudí. S radosťou pre všetkých varím, stolujem a potom sa spolu tešíme z krásnej pohodovej atmosféry plnej radosti a lásky.

„Nie je hanba nevedieť, hanba je nechcieť sa nič naučiť.“ Albert Einstein

ČO má r[^[...

SKUPINA: Beatles FARBA: všetky pastelové KVET: na jar tulipány, frézie, v lete gladioly, celý rok orchidey JEDLO: husacia pečienka NÁKUPY: oblečenie, kabelky, topánky CITÁTY: „Byť človekom je výzva.“ „Kto nič nehľadá , ten nič nenachádza a to, čo má, ho opúšťa.“ „Kto sa o svoj život nestará, ten ho stráca...“

Akú kuchyňu máte radi? Varíte alebo sa spoliehate na varenie iných? Varím veľmi rada a všetci tvrdia, že aj veľmi dobre. Mojou obľúbenou kuchyňou je ázijská, hlavne thajská, potom maďarská, talianska, ale mám rada všetky špeciality. Gastronómia je moje hobby. Aké iné záľuby máte vo voľnom čase? Voľného času mám málo, pretože obidve zamestnania ma plne vyťažia, ale vo voľnom čase veľmi rada pozerám cestopisy a relácie o varení. Často cestujete do zahraničia so žiakmi, ale určite aj v súkromne. V ktorej krajine sa vám najviac páčilo (prečo)? Cestovanie je naozaj moje druhé hobby, ak o nejakej zaujímavej krajine počujem, ihneď si ju pozriem na internete a plánujem dovolenku. Všetky krajiny, ktoré som navštívila, mali svoje čaro, ale mojou obľúbenou destináciou je Dubaj. Dubaj som navštívila asi 17-krát, je tam stále čo vidieť. Dynamickejšie sa rozvíjajúcu krajinu som nevidela, vždy si odtiaľ prinesiem nejakú inšpiráciu, ktorú potom premietam do praxe v škole. Byť riaditeľkou tak veľkej školy je určite veľká zodpovednosť – prečo ste sa rozhodli kandidovať na tento post? Bola som vyzvaná svojimi kolegami, tak som to vzala a odvtedy sa to stalo mojím poslaním.

Každý deň sa stretávate s problémami, ktoré potrebujete riešiť. Čo považujete za najťažšiu úlohu, s ktorou ste sa popasovali na škole ako jej riaditeľka? Najťažším bojom bolo presvedčiť v roku 1990 mestské zastupiteľstvo, aby nám dali túto budovu školy po odchode sovietskych vojsk. Boli to nekonečné rokovania a argumenty, ale nakoniec to vyšlo. Druhým dôležitým krokom bolo rozhodnutie o delimitácií pracovísk odborného výcviku od podnikov v rokoch 1990 až 1991 a samozrejme rozhodnutie o vzniku Hotela Academic. Ako prvá škola vôbec v histórii sme mali odvahu požiadať komerčnú banku o úver, presvedčiť ich o životaschopnosti projektu. Som rada, že to vyšlo, a som na to hrdá. Čo by ste chceli v budúcnosti na škole zmeniť, vybudovať, presadiť? Je toho ešte veľa, veď sami viete, aké nároky máte na modernizáciu a inováciu vzdelávania. Pokrok ide míľovými krokmi dopredu a krédom školy je, že „chceme byť vždy o krok vpred“. Pre mňa je prvoradým a jediným cieľom vysoká kvalita a profesionálna úroveň vzdelávacieho procesu na škole. Momentálne obnovujeme školský internát, vymieňame okná, zatepľujeme. Pracujeme na novom projekte týkajúceho sa inovácie a modernizácie vzdelávania a na budovaní nového strediska, ale to bude prekvapenie. Ktoré z úspechov žiakov, ale aj učiteľov vás potešili najviac za posledné roky? Všetky úspechy ma veľmi tešia. Sú dôkazom toho, že to, čo všetci spolu robíme, je správne a nastúpili sme na správnu cestu. Sú to plody našej spoločnej práce. Rastie, podľa vás, kvalita žiakov alebo je pravda, že dnešná mladá generácia je oveľa horšia ako tá pred ňou? Každá doba má svoju mladú generáciu a to, že táto je horšia ako tie predtým, nie je pravda - veď keby to tak bolo, nespomínali by sme tie krásne úspechy. Nemali by sme ani moderné prevádzky. Naši žiaci sú kreatívni, šikovní, talentovaní a svoju prácu si vykonávajú na vysokej profesionálnej úrovni. Samozrejme, sú medzi vami i takí, ktorí nemajú záujem o svoje povolanie, ale to musia pochopiť oni. Veď znovu môžem použiť citát: „Človek je neúspešný len vtedy, ak sa vzdá. Lepšia je prevzatá múdrosť, než pôvodná hlúposť.“ (J. Paul) Okrem toho, že ste riaditeľkou školy, ste aj viceprimátorka mesta Zvolen, pôsobíte v regionálnej politike. Zúčastňujete sa mnohých verejných akcií. Aký je váš recept na zvládnutie tak náročných funkcií? Láska k práci, pochopenie v rodine - bez toho by sa to nedalo robiť. Áno, mám mnohokrát sedemdňový pracovný týždeň a dlhé dni, ale robím to rada. Keď vidím, že sa dostavujú úspechy a ľudia sú spokojní, mám naozaj dobrý pocit - námaha a hodiny práce sa vyplatili. Váš pracovný deň má teda „25 hodín“. Ako bojujete proti stresu? Snažím sa nájsť si pre seba voľno, poleňošiť si. Keď už cítim vyčerpanosť, balím kufre a idem si oddýchnuť do dobrého wellness hotela, pretože mám rada slnko, vodu, teplo. Rada plávam a chodím na masáže. Možno je to zvláštne, ale stres ma poháňa dopredu a inšpiruje k novým výzvam. Čo je vášmu srdcu bližšie – učenie, školstvo alebo regionálna politika? Nerobím rozdiel, veď každá matka má všetky svoje deti rovnako rada. Mnohí by vám závideli, že beriete dva platy. Čo by ste im odkázali? Nech to skúsia. V škole som platená za 0,6 úväzku na úrade za 0,4 a v obidvoch robotách robím v skutočnosti na plný úväzok. Keby som to robila pre peniaze, tak to nerobím, lebo sa to v skutočnosti kvôli financiám neoplatí.

„Vzdelaný nie je ten človek, ktorý si osvojil množstvo formálnych poznatkov, ale ten, ktorý sa naučil, ako sa učiť, chce a bude sa učiť po celý svoj život“ .

Ako viceprimátorka mesta máte na starosti oblasť školstva a sociálnych vecí, niekto by si mohol myslieť, že naša škola má v mnohom „ na meste“ protekciu... Stredné školy patria pod BBSK - o protekcii sa nedá hovoriť. Skôr sa snažím viac zapojiť stredné školy do života mesta. Naša škola oslavuje tento rok 130. výročie svojho založenia. Čo by ste jej zaželali do budúcnosti? Veľa úspešných absolventov, kreatívnych pedagógov a oddaných zamestnancov. Aby obstála v konkurencii a jej absolventi boli dobre pripravení pre prax, aby sa všetci, žiaci i zamestnanci, cítili v škole dobre a mali k nej naozajstný vzťah a boli sme ako jedna veľká rozrastajúca rodina. „Človek žije naozajstný život, keď je šťastný šťastím druhých.“ Ďakujeme za rozhovor.

Otázky pripravili Eva Pančíková a Nika Prítulová.

Tvarohovo-čokolá^ová ^_k[ Cesto 2 hrnčeky polohrubej múky 1,5 hrnčeka kryštálového a práškového cukru ( zmiešať ) 1hrnček mlieka 1hrnček oleja 2 celé vajcia 2 polievkové lyžice kakaa 1 vanilka 1 prášok do pečiva Všetko zmiešať dokopy a vyliať na vymastený a múkou vysypaný plech.

Plnka Potrebujeme 500g tvarohu, 2 celé vajcia, 3 kopcovité lyžice práškového cukru, 1 vanilku, 1 zlatý klas, mlieko podľa potreby, hrozienka.

Z plnky si urobíme na koláči rôzne tvary, napríklad mriežku. Pečieme na 200 stupňoch v predhriatej rúre. Po 15 minútach uberieme teplotu na 180 stupňov. Pečieme 30 až 35 minút.

Do\rú ]huť ! FOTOPOSTUP pripravila Michaela Dúbravská

JAR PRICHÁDZA ( [j k_ď pom[ly) Zima je za nami. Niekoho to teší viac, niekoho menej, no opäť začína byť večer dlhšie vidieť, cítime viac slnka. Toto všetko je pekné, ale na mnohých z nás dolieha jarná únava. Niekto povie, že si konkrétni ľudia vymýšľajú, no podľa mňa to tak nie je. Počas zimy každý čerpá dávky vitamínov, energie a všetkého, čo k tomu patrí zo zásob tela. Myslím si, že telo v zime viac či menej trpí, aj keď niektorí ľudia zimu milujú. S prírodou je to zase naopak, tá v zime regeneruje a naberá sily. Jarná únava sa na nás prejavuje napríklad tak, že spíme rovnako dlho ako v zime, ale stále sme unavení, nervózni. Pozorujem to aj na sebe ... Prečo je to tak? Telo sa očisťuje a potrebuje viac oddychu ako inokedy. Naberá sily, všetko sa obnovuje... „Pociťovanie jarnej únavy je individuálne, niekto má totiž „jarnú únavu“ celoročne. Ale je fakt, že veľa ľudí je citlivých na zmeny počasia, chýbajú nám slnečné lúče, pohyb, máme menší prísun vitamínov a to celé vplýva na náš fyzický a psychický stav.“ potvrdila Viera Piatrovová, školská psychologička. Ak sa toto stane aj vám, netreba to len tak nechať, ale treba situácii prispôsobiť svoj režim - viac spať, chodiť na čerstvý vzduch, poprípade športovať, jesť ľahké jedlá bohaté na kvalitné sacharidy. Piť veľa vody, skúsiť obmedziť alkohol a cigarety. Správnosť mojich záverov potvrdila aj p. Piatrovová, s ktorou som sa na túto tému rozprával. Okrem životosprávy zdôraznila potrebu každodenného pohybu, „nie len sedieť za laptopom na sociálnych sieťach. Vo voľnom čase sa venovať koníčkom, venovať sa svojim priateľom a teda byť obklopený dobrými ľuďmi, tešiť sa z maličkostí a nestresovať sa, aj keď sa to, bohužiaľ, nie vždy dá.“ Ak budete signály tela prehliadať a poviete si - však to nič nie je, nemusíte si ani stihnúť uvedomiť a môžu sa vám pokaziť vzťahy na pracovisku alebo v škole, či v súkromí. Alebo môže obyčajná jarná únava prejsť do depresie. A keďže som študent, vyjadrím sa aj k jarnej únave a stresu žiakov. Na problémy žiakov sme sa opýtali aj školskej psychologičky. „Každý sa vysporiadava so stresom a únavou inak - niekto si kúpi čokoládu, iní sa vybije vo fitku alebo ide do prírody. Každý vie, čo mu pomáha, len samozrejme, všetko s mierou. Na jednej strane sú rodičia, ktorí nás väčšinou nevedia pochopiť a myslia si, že my sa len potrebujeme flákať. Na druhej strane je našej únave na príčine aj náš životný štýl. Preto budem rád, ak si tento článok prečíta čo i len jeden - rodič alebo žiak - a tak zmení svoj názor. Či už nás prepadla jarná únava alebo len bežný stres. Ako nám na záver poradila p.Piatrovová: „Treba nájsť aj v rámci štúdia pozitíva, ktoré nám prináša, či už veľa skúseností, kamarátstva, a využiť všetky šance, ktoré štúdium ponúka.“ Štefan Ryljak

Tip pr_ v[š_ vlasy z 3.N V zime škodí vlasom chlad, výkyvy teplôt a nosenie čiapok. Tie vlasy na jednej strane chránia pred mrazom, ale na druhej strane vlasy dusia. Pri obliekaní svetrov a skladaní čiapok vlasy elektrizujú a rýchlejšie sa mastia. Keď vykukne prvé jarné slniečko, je čas, aby sme našim vlasom vrátili to, o čo prišli počas dlhých zimných mesiacov . Olivový olej a med - to pravé pre vaše vlasy.

Na poškodené vlasy je najlepšia maska z celého vajíčka, dvoch kvapiek citrónovej šťavy a olivového oleja. Všetko dobre vymiešať a naniesť. Nechať pôsobiť ako zábal 5-1O minút. Vlasy potom dôkladne umyť a vysušiť. Suchým vlasom prospeje maska z jedného žĺtka, lyžice oleja a lyžičky medu. Vlasy po aplikácii zabaľte do igelitu a uteráka, aby boli v teple. To zvýši účinok masky. Ešt_ j_^_n ^o\rý tip Sušenie fénom vlasy poškodzuje, takisto aj rozčesávanie mokrých vlasov hneď po umytí – vtedy sa najviac trhajú vlasové väzby. Najlepšie je vlasy nechať voľne vysušiť a prečesať. Žiaci 3.N

VEľKÁ NOC Korbáče, voda, voňavka, riekanky... koláče, spev, rodinné stretnutia... To je typická Veľká noc na Slovensku. Každá z nás žien pozná prezliekanie z mokrých šiat. Niektoré z nás tento sviatok len strpia, iné sa naň tešia. Aké sú však tradície na Veľkú noc v iných krajinách? Podobné, odlišné, niektoré až neuveriteľné. Posúďte sami. V USA sa náboženský rozmer Veľkej noci vytratil. Tradíciou je zdobenie veľkonočných vajíčok v sobotu večer a ich hľadanie v nedeľu ráno. Deti veria, že vajíčka počas noci priniesli zajačiky a skryli ich v dome a záhrade, aby počkali na deti, až sa zobudia. Zajačik neobchádza ani Biely dom, a tak aj pán Obama víta v jeho záhradách deti, ktoré hľadajú sladké vajíčka.

Zaujímavým prvkom Veľkej noci sú motívy vrážd, ktoré sú neodmysliteľnou tradíciou V NÓRSKU. Všetky televízne stanice vysielajú kriminálky a detektívky ( Poirot, Slečna Marplová...) a noviny publikujú príbehy, z ktorých čitatelia dedukujú, kto je páchateľom. Samozrejme tiež vychádza množstvo kníh. Dokonca aj krabice od mlieka bývajú potlačené príbehmi s vraždami.

V RUSKU sa vajíčka varia so šupkami cibule. Obľúbená je hra, v ktorej sa snažia súperi rozbiť vajíčko protihráča a ochrániť to svoje. Víťaz si niečo zaželá – to sa mu určite splní.

Pre GRÉKOV je typické vyhadzovanie džbánov z okien. Črepiny a hluk, ktorý narobia prinášajú šťastie a vyjadrujú radosť.

ANKETA OSLAVUJETE VEĽKÚ NOC? DODRŽIAVATE ĽUDOVÉ ZVYKY? Na Veľkú noc a oblievačku som sa prestal tešiť v 14. rokoch. Spolu s otcom sme mamu vykúpali v ľadovej vode vo vani. Radosť ma prešla, keď mi to mama vrátila na druhý deň. Vylákala ma pred dom v pyžame a obliala vedrom so špinavou vodou. ( Rado) Neznášam Veľkonočný pondelok! Ale raz som jednému kúpačovi ušla a ostriekala ho vodou z hadice. Nevzdám sa bez boja ! (Táňa) Veľká noc je super – najem sa, zarobím si a riadne sa vybláznim na babách    ( Michal) Veľkú noc nemám rada, podľa mňa sme my baby diskriminované. Ako malá som plakala, že peniaze a vajíčka dostáva len brat a ja len znášam vedrá vody. Teraz radšej s kamarátmi urobíme chatu a ak sa oblieva, tak každý každého. (Mirka)

Marec mesiac knihy Obľúbená kniha a potreba čítania sa nám tento rok prebojovali aj do maturitných tém z cudzích jazykov. Boli to témy ľahké alebo VIANOCE nie? Aký máme vzťah ku knihám a čítaniu? Ako deti sme hltali rozprávkové knižky, farebné časopisy. Ale väčšina z nás sa s knihami rozlúčila a skamarátila sa s internetom, televíziou, kinom... Alebo nie?

ANKETA Pr_čo čít[t_ m_n_j, [ko k_ď st_ \oli ^_ťmi?

-Vtedy som nemala nič iné na práci, len sa hrať a čítať si knižky. -Ja čítam rovnako. -Zaujímali ma obrázky, v knihách pre dospelých je ich málo . - Nemám na to čas, nepozerám ani televízor. -Na nete si nájdem všetky informácie, ktoré potrebujem. Strávim tam väčšinu voľného času, nečítam dlhé príbehy. -Väčšina kníh je hrubých a básničkám nerozumiem. - Ja mám pocit, že čítam viac, veď ako dieťa som si len pozerala leporelá. - Mám málo času, ale cez prázdniny si to dobieham. - Na to, koľko mám iných povinností, čítam rovnako. Aj keď... dalo by sa aj viac... Ktorá knih[ j_ v[š[ n[jo\ľú\_n_jši[?

- Čítam veľa „EVITOVIEK“. -Zaujal ma 50 odtieňov sivej -The secret, Mačacie oči, Zázrak, Hostiteľ... -Veľký cirkus - každú romantiku -Nightmare academy -Krajina anjelov -Dobre sa drž, Chatrč, Odísť navždy... - populárno-vednú literatúru – o vojne... a rád pozerám Discovery.

V_^_li st_, ž_... na našej škole máme básnika? Jeho kniha Tajomstvá bláznovej noci bola pokrstená len 20. februára, ale v pláne má už druhú zbierku básní, dokonca pracuje na tretej. Volá sa Marko Čásar, je zo 4.K. Sám Marko v rozhovore pre internetový portál prezradil, že on knihy nečíta, ak však máte záujem, môžete si prečítať tú jeho. 

O nás o^ nás Stolný tenis

Dňa 21.februára 2013 sa žiačky našej školy v sprievode Zorislava Balkoviča rozhodli pokúsiť o umiestnenie na krajskom kole v stolno-tenisovom turnaji. Krajské kolo v ping-pongu sa konalo na Strednej odbornej škole v Krupine. Naše žiačky si pomerali sily s viacerými tímami z rôznych okresov. Bolo to náročné a konkurencia ostatných tímov bola veľmi vysoká. Bohužiaľ, nášmu tímu sa nepodarilo vyhrať. Skončili však na zaslúženom a veľmi peknom 4. mieste. Aj keď sa im nepodarilo prekonať ostatné tímy, nevzdávali sa a bojovali až do konca. Určite boli aj trošku sklamané, no odniesli si nové skúsenosti, zážitky, spoznali nových ľudí a možno aj novú a lepšiu taktiku, ktorou budú môcť poraziť svoje protivníčky v budúcej súťaži. Našu školu reprezentovali žiačky : Michaela Hašková z 2.A, Michaela Dúbravská z 3.G, Ľubica Bradová z 3.A, Terézia Ďurčová z 3.B, Martina Krúpová z 2.D. Tiež sa chceme v mene nášho časopisu a našej školy poďakovať za reprezentáciu a, samozrejme, popriať našim žiačkam veľa ďalších športových úspechov . Ď[kuj_m_

Bronzoví ]h[l[ni (Spomína jeden z hráčov – Martin Priškin) Keď som ráno vstal, tešil som sa, lebo sme išli hrať volejbal za našu školu. Tešil som sa až dovtedy, kým som nezbadal, s kým hráme. Súper bol veľmi silný. Pamätal som si ich z minulého roku. Bolo nás 5 tímov. SOŠ hotelových služieb a obchodu, SOŠ strojárska, Gymnázium Ľudovíta Štúra, SOŠ drevárska a SŠ dopravná. Hrali sme systémom každý s každým. Moje pocity boli zrazu úplne iné, ako keď som vstal. Najhoršie bolo, že sieť bola vysoko, čakal som, že bude nižšie. Veľa chýb sme robili pri podaniach, nevedeli sme prehodiť sieť. Hrali sme proti SOŠ strojárskej. Myslel som si, že skončíme na poslednom mieste. Ale myslel som si zle – 1. zápas sme vyhrali. To nás veľmi povzbudilo. Potom sme sledovali ďalších, ako hrajú, a rozmýšľali, ako budeme proti nim bojovať. Napríklad zápas proti Gymnáziu bol ťažký, prehrávali sme prvý set, ale potom sme otočili na 1:1, no nakoniec sme prehrali. Bola to škoda, lebo sme mohli byť druhí. Posledný zápas bol najhorší, pretože sme vedeli, že prehráme. Hrali sme proti SOŠ drevárskej. Skúšali sme proti nim hrať, ale boli tam veľmi silní hráči. Tí vyhrali všetky zápasy. Turnaj dopadol nakoniec takto: 1. SOŠ drevárska 2. Gymnázium Ľudovíta Štúra 3. SOŠ hotelových služieb a obchodu Reprezentovali: L.Marcely 3.A, M.Priškin 2.G, L.Šimkovič 3.A, M.Maslen 4.A, J.Mlynár 4.A, J.Francisci 3.A, M.Molnár 3.H, A. Stankovič 2.E, M.Hric 2.E, M.Tuček 3.A

Stri_\orné \[\y Vo volejbale súťažili aj naše dievčatá. Redaktorka Aneta, vyspovedala jednu súťažiacu. A: Aká bola atmosféra na zápase? B:Atmosféra bola dobrá, baby sa navzájom veľmi nepoznali, ale napriek tomu sme sa podporovali a povzbudzovali. A: Čo protihráčky? Bolo to náročné? B: Protihráčky neboli veľmi silné. Myslím, že by sme mali aj na prvé miesto ... Prehrali sme hlavne kvôli tomu, že za „drevarinu“ hrali dve baby, ktoré boli dosť vysoké a hrajú volejbal už niekoľko rokov profesionálne. A: Ako to celé prebiehalo? Páčilo sa vám ? B: Páčilo sa nám. Boli sme spokojné aj so svojím výkonom. Na ihrisku sme sa povzbudzovali a v šatni kecali. A: aké bolo poradie miest? B: 1) „Drevarina“ 2) SOŠ hotelových služieb a obchodu 3) „Gymnázium Ľudovíta Štúra“ A: Aká bola výhra? Čo bola hlavnou výhrou? B: Hlavná výhra nebola žiadna konkrétna vec, len postup na okresné kolo ( myslím ). A: Boli ste so svojím výkonom spokojné? Povedz nám krátke zhrnutie B: Áno, baby boli spokojné. Myslím, že na ihrisko sa dostala každá, ktorá tam bola. Možno nie na dlho, ale aspoň na pár výmen. Keď sme spravili dobrý príjem, tak išlo všetko, ako malo. Vedeli sme si nahrať a aj zaútočiť. Naozaj bolo dobre, veď nás chválil aj pán profesor.  Reprezentovali: V.Kiačková 4.B, I.Ďuricová 4.B, R.Rosíková 2.M, N.Lenhardová 2.Z,B.Bartošová 2.H, I.Sedmáková 2.H, M.Zvozilová 4.U, Ľ.Bradová 3.A, G.Kukučková 3.A, J.Danková 4.A. ĎAKUJEME Aneta Fiľová

Wellness food and beverage contest Casargo 2013 Tri dni (od 24. do 28. marca) naši žiaci bojovali v kulinárskej súťaži v Taliansku – v meste Casargo. Súťaž mala medzinárodné obsadenie – zúčastnili sa jej študenti z Poľska, Maďarska, Lotyšska, Francúzska, Slovenska (Zvolen, Šamorín, Prešov) a domáceho Talianska. Žreb určil, ktoré tri školy budú súťažiť v jeden deň. Nakoniec naši študenti Marko Čásar a Miroslav Vaculčiak (čašník, barman), Matúš Ďurdík a Lukáš Guzman (kuchár) vybojovali v početnej konkurencii štyri ceny - za najlepšie hlavné jedlo a za obsluhu a miešanie . Porotcovia ocenili aj ich spoluprácu v kuchyni. Nakoniec vyhrali aj pohár za Najlepší wellness tím na súťaži. Úspechy mladých študentov z Podborovej neostali bez povšimnutia. Aj na internete sa im venujú zahraničné portály, napríklad LombardiaNews.it. My vám v budúcom čísle prinesieme bezprostredné zážitky súťažiacich a ich postrehy z Talianska. GRATULUJEME A ĎAKUJEME ži[kom [ ich majstrom.

O nás o^ nás

Petra – opäť zl[tá

„Bola som hrdá na to, že som vyhrala. Moji rodičia boli hrdí, a preto som spokojná ešte viac. Veľmi ma podporujú...“ Tohtoročný Valentín bol výnimočný pre našu žiačku Peťu Slúkovú – opäť sa umiestnila na prvom mieste v Krajskom kole (konalo sa v Rimavskej Sobote 14. februára 2013). Petra porazila 22 konkurentov a s presnosťou 99,98% a rýchlosťou 441,6 čistých úderov/min. obhájila vlaňajšie víťazstvo. Cenou za prvé miesto boli obdiv publika, spolusúťažiacich, ale aj nové reproduktory k notebooku, ktoré „ jej ladia s nábytkom “. Ale ako sama poznamenala, poteší ju každá cena. Boli sme zvedaví, ako sa odštartovala súťažná kariéra tejto maturantky a či ju ešte niečo dokáže na súťaži zaskočiť. „V prváku si ma všimla učiteľka a odvtedy sme cvičili každú hodinu,“ spomína na svoje začiatky Peťa, VIANOCE ktorá poctivo trénuje vo voľnom čase doma aj v škole na hodinách informatiky. Petra nám prezradila, že ani majsterku neobchádza tréma: „Zo začiatku som bývala na súťažiach nervózna. Keď prídem na súťaž, tak sa mi tesne pred odpisom začnú triasť ruky. Ale teraz už je to lepšie.“ Čoho sa teda bojí pri odpise? „Veľkej chybovosti. Raz sa mi stalo, že som mala trinásť chýb. A to zabolelo aj mňa .“ Písanie na počítači a reprezentácia školy je pre Petru nielen povinnosťou, ale aj záľubou, robí to rada, hoci má teraz povinnosti maturantky. Cíti veľkú podporu rodičov, ktorí sú na jej úspechy právom hrdí. Po maturite sa chystá reprezentovať školu v Belgicku, a keď sa jej naskytne príležitosť, chcela by v súťažení pokračovať. Plánuje sa prihlásiť na vysokú školu. Má veľkú šancu dostať sa na ňu, veď okrem výborných výsledkov v prepise textu má Petra aj vynikajúce študijné výsledky ( priemer jej známok na polročnom vysvedčení bol 1,0 – počas celého polroka nedostala horšiu známku). Celoslovenské kolo súťaže SIP sa konalo v dňoch 21. – 22. marca 2013 na našej škole. Hoci je Peťa vynikajúca, vôbec nie je namyslená. Pred súťažou dokonca pripustila, že nie je suverénna: „Ak nebudem prvá, nezrútim sa z toho, veď život ide ďalej.“ Po odpise dokonca prehlásila, že „mohlo byť aj lepšie“. Nakoniec sa žiadne prekvapenie nekonalo a Petra svoje prvenstvo obhájila a opäť bola zlatá. Držíme palce v BELGICKU!!! GRATULUJEME.

Petru spovedali Eva Pančíková a Nika Prítulová

MAJSTERKA EURÓPy

Ev[ Z[nvitová Beauty Dusseldorf je známy európsky veľtrh. Tento rok sa konal 15. – 17. marca. Naša majsterka, ktorá reprezentovala školu v súťaži líčenia s medzinárodným obsadením dosiahla veľký úspech - stala sa MAJSTERKOU EURÓPY. Žiadna extravagancia, ani umelecké stvárnenie ročného obdobia... Aká bola téma líčenia? Téma bola "SUMMER IN THE CITY", teda leto v meste. Išlo o veľmi jemný a ľahký mejkap, aký si nanesieme v lete, keď ideme na pracovný pohovor, obed s priateľkami, alebo jednoducho shoppingovať :))). Toto nebola tvoja prvá súťaž. Koľko ocenení si získala doteraz? Niekoľkokrát som absolvovala celoslovenské súťaže, ale mojimi najväčšími úspechmi je strieborná medaila z majstrovstiev Európy v Mníchove v roku 2008 a najväčší úspech je tento najnovší...teda 1. miesto na medzinárodných majstrovstvách v Dusseldorfe. Na prvý pohľad je zrejmé, že si profesionálka. Bola si si istá, že sa umiestniš, dokonca vyhráš? Nebola som si istá, ani som to nevedela...ale stále som v to dúfala. Čo prvé ti preblesklo hlavou, keď vyhlásili výsledky a zistila si, že si vyhrala? To sa asi nedá ani opísať slovami...Ale bolo to asi niečo v zmysle: "Ó, bože, tak ja som to naozaj vyhrala!!!" Máš aj ďakovnú reč ako Oscarové hviezdy? Jasné...ďakujem mojej rodine, lebo bez nich by som tu nebola...ďakujem našej úžasnej škole a pani riaditeľke, lebo ani bez nich by som nebola v Dusseldorfe... a, samozrejme, celej posádke, ktorá so mnou absolvovala cestu (pani zástupkyňa Helenka Hrnčiarová, pán Peter Hrnčiar, ktorý skvele zvládal cestu, a moja kolegynka Danielka Karabegovic) a kolegyniam, ktoré mali so mnou trpezlivosť. Ďakujem za rozhovor a gratulujeme. FOTO – archív víťazky

Putov[ni_ storoči[mi Už od novembra 2011 je naša škola zapojená do zaujímavého projektu Cesta dvoma storočiami – The journey through two centuries. Naši žiaci a učitelia majú možnosť spoznávať zahraničné krajiny (už navštívili Poľsko, Španielsko, Francúzsko) a naopak, zahraniční študenti s pedagógmi spoznávali naše mesto a školu v októbri 2012. Tento mesiac (od 11. marca do 15. marca 2013) Cesta dvoma storočiami pokračovala v Turecku, a to priamo v hlavnom meste Ankara. Tentokrát Turecko navštívili len učitelia: PhDr. Ľubica Fabíková a Mgr. Michalea Maďarová, vyučujúce anglického jazyka, a Mgr. Iveta Straková a Mgr. Alena Murínová, vyučujúce slovenského jazyka a literatúry a dejepisu.

Turkish Airline – už tento nápis na letisku vo Viedni predznamenával, že naše učiteľky čaká niečo iné, niečo menej známe, pravdepodobne menej európske. Ankara – mesto rozložené na kopcoch, ktoré sú zastavané buď vilami, činžiakmi, ale aj rozpadávajúcimi sa chatrčami, na ktorých len pripevnené satelity signalizujú, že tam pulzuje život. Jej kolorit Ankary dopĺňajú mešity, ktorými je posiata. Tu, v hlavnom meste, strávili väčšinu času. Ohromené ostali najmä dopravou. Zistili, že šoféri majú svoje vlastné pravidlá: čím hlasnejšie trúbenie, tým dôležitejší šofér.

Dve tváre Ankary

Pobyt začal spoločnou večerou partnerských krajín z Poľska, Španielska, Francúzska, Slovenska a Turecka. Prvé stretnutie s typickou tureckou kuchyňou bolo úžasné. Tureckú kuchyňu a pohostinnosť si pochvaľovali všetci. Ak by ste sa tešili na „tureckú kávu“, bolo by to márne. V Turecku má hlavné slovo čierny čaj. Pije sa vždy a všade. FOTO – archív pedagógov

Turecké stoly sa prehýbajú od rôznych dobrôt

Súčasťou reštaurácií býva aj takéto miesto, kde sa pečú čerstvé posúchy

Vyučujúce čakal v Turecku bohatý a zaujímavý program. Navštívili mnoho historických pamiatok, napríklad Etnografické múzeum, Múzeum anatólskej civilizácie, Ankarské štátne múzeum umenia a sochárstva, Múzeum a mauzóleum Atatürka. Spoznali turecké umenie prostredníctvom ľudových tancov, tieňového divadla. Spoznali autora tureckej hymny Akifa Eroy. Zúčastnili sa vystúpenia Prezidentského symfonického orchestra Turecka. Ukážka tancov z predstavenia

Okrem návštevy múzeí si mohli vyučujúce vyskúšať aj maľovanie na vodu, ktorým je Ankara známa.

Namaľujete vzor na vodnú hladinu.

Naše vyučujúce. Uprostred Hatice, turecká koordinátorka.

Prekryjete papierom, na ktorý sa vám vzor odtlačí.

Papier stiahnete z vodnej hladiny, tú vyčistíte a môžete znova maľovať.

Na spoločnom predstavení vystúpili Slováci s prezentáciou o slovenských osobnostiach, ktorú pripravili žiaci Peter Zöldy a Michal Močko. Naše vyučujúce spoznali Turkov ako veľmi milých, pohostinných ľudí, ktorí milujú svoju vlasť, tradície, históriu a, samozrejme, čaj. Poslednou zastávkou projektu bude Poľsko. Škoda, že toto putovanie storočiami končí. Vznikla taká malá päťčlenná rodina národov, v ktorej si všetci rozumejú, aj keď vychádzajú z iných tradícií, majú iné zvyky. -PK.č. 1-

Nová 5 _urová \[nkovk[

Euro je súčasťou Slovenskej republiky od začiatku roku 2009. Zo začiatku bolo ťažké si na Euro zvyknúť, prevažná väčšina obyvateľov si stále ceny prerátavala na starú korunu a som si istá, že niektorí to robia doteraz. Od mája 2013 nastanú zmeny v dizajne našej novej meny. Rozhodlo sa tak v Bruseli, 9. novembra minulého roku. Doterajšie motívy dverí a okien na eurobankovkách by sa mali z bezpečnostných dôvodov spestriť, pribudnú aj figurálne motívy. Prvou ozdobou bude námet z únosu fenickej princeznej Európy, ktorého sa dopustil boh Zeus, uviedol istý európsky internetový denník. „Portréty sú už dlho používané na bankovkách po celom svete a výskumy dokazujú, že ľudia majú tendenciu pamätať si tváre. A je tu nejaká lepšia postava ako Európa, ktorá by mala byť tvárou eura?" uviedol vo 8. novembra 2012 predseda Európskej centrálnej banky (ECB) Mario Draghi v rozhovore na túto tému.

B[nkovk[ prv_j séri_

Nová _uro\[nkovk[

Bankovky s novým motívom budú uvedené do obehu 2. mája 2013 pod názvom „Séria Európa“. Tieto zmeny nastali kvôli častému falšovaniu. Ostatné bankovky sa budú zavádzať postupne v priebehu niekoľkých rokov vo vzostupnom poradí. Nominálne hodnoty zostávajú nezmenené: 5 €, 10 €, 20 €, 50 €, 100 €, 200 € a 500 €.

O nás o^ nás

Nové o]hr[nné prvky \[nkovky

1. Vodoznak s portrétom Keď sa na bankovku pozriete proti svetlu, zviditeľní sa nezreteľný obraz, ktorý zobrazuje portrét Európy, hodnotu bankovky a okno. 2. Hologram s portrétom Keď bankovku nakloníte, v striebristom prúžku sa zobrazí portrét Európy – ten istý ako vo vodoznaku. Prúžok zobrazuje aj okno a hodnotu bankovky. 3. Smaragdové číslo Keď bankovku nakloníte, trblietavé číslo vytvára svetelný efekt, ktorý sa pohybuje nahor a nadol. Číslo zároveň mení farbu zo smaragdovozelenej na tmavomodrú. 4. Vystupujúca tlač Keď bankovku skontrolujete hmatom, na ľavom a pravom okraji lícnej strany bankovky nahmatáte sériu krátkych vystupujúcich čiarok. Hlavný motív, nápisy a veľké číslo nominálnej hodnoty sú tiež vytlačené hrubšou vrstvou farby. 5. Ochranný prúžok Keď sa na bankovku pozriete proti svetlu, ochranný prúžok vyzerá ako tmavá čiara. V prúžku je bielym mikropísmom uvedený znak € a hodnota bankovky.

Lucia Longajová

ZDROJ: internet - noveeurobankovky

COOLTÚRA

Interview

Mladá rock/screamo kapela pochádzajúca z malého mesta na západnom Slovensku s názvom Šurany. The Paranoid ako hudobná formácia vznikla v roku 2002, zloženie členov, ako ho môžete vidieť dnes, funguje od roku 2008. Tento rok bol pre kapelu zároveň i rokom prelomovým, pretože sa stala národným víťazom hudobnej súťaže BlastBeat na Slovensku a postúpila tak do celosvetového finále, vďaka ktorému sa predstavila širokej verejnosti v Dubline (Írsko). V roku 2010 kapela vydáva prvé autorské CD „Posledný nádych“, v súčasnosti predstavuje svoju tvorbu poslucháčom na Slovensku i v Českej republike, kde ich základňa fanúšikov stále rastie. Posledný album DVA SVETY vyšiel 29. februára a zaznamenal obrovský úspech nielen u fanúšikov The Paranoid. Ďalšie informácie o nich sa dozviete z rozhovoru so zakladateľom a zároveň spevákom a textárom skupiny, Igorom Belajom. Ako ste sa dali dokopy ako skupina, bola to náhoda, či ste to dlhšie plánovali? Ja a Roman sme z malej dedinky pri Nitre, takže sme o sebe vedeli a vnímali sme sa ako hudobníci. Kapelu som založil s naším bývalým bubeníkom a potom sme zobrali Romana. To boli začiatky kapely THE PARANOID, potom sa v nej vystriedalo veľa členov, konkrétne sedem, z úplne pôvodnej zostavy som zostal už iba ja. Kto vás dostal na hudobnú scénu? Na hudobnú scénu sme sa dostali sami - vlastným pričinením, nikto nám nikdy nepomohol, len naše skladby a hudba. Aké máte vzťahy v skupine? Vzťahy v skupine? Ideme za jednou vecou, to je podstatné. Hádok je dosť, ale to patrí k tomu. Máme dobé vzťahy. Prečo hráte práve tento štýl hudby? Lebo je nám najbližší. Keď sme s ním začínali, tak ho tu ešte nikto nerobil. Teraz už kopa kapiel opakuje, používa screamo a podobný štýl hudby, ktorý predtým nepoužívali. Ale berieme to ako kompliment. Týmto štýlom vieme veľa vyjadriť a veľmi nám sedí a hlavne BAVÍ NÁS NAJVIAC. Kto ťa motivoval k hudbe? Hudba ma zaujímala a lákala od úplného detstva. Bol si teda od malička vedený k hudbe? Áno, asi od 6 rokov som spieval ľudové piesne a chodil som na súťaže Slovenský slávik s Petrom Dvorským a vyhrával som ich. Mával som oblečený kroj, to bola zábava! Potom som spieval aj gospel u nás v kostole, ale nebavilo ma to. V puberte som prešiel na rockovú muziku a tá mi už zostala v krvi.

Akú máš inšpiráciu pri textoch? Mojou inšpiráciou k textom je život sám, priatelia, realita, láska, vzťahy, spoločnosť a mnoho iných.

Čo hovoríš na komerčné skupiny? Komerčné skupiny? Podľa toho, čo tým myslíš. Aj my sme komerčná skupina. Underground ma nikdy nezaujal a neoslovil. Všetko, čo počúvam, je podľa mňa komerčné, ale pre mnoho ľudí nie. Ja som človek, ktorý nesúdi nikoho a nič. Nemám predsudky a páči sa mi veľmi veľa hudobných štýlov a umelcov, čo by ste na mňa určite ani nepovedali. My dostávame ponuky na komerčné vystúpenia a prijímame ich. Ako znášaš nával faniniek a fanúšikov? Ako zvládam nával faniniek??? Veľmi dobre! Záleží to aj od nálady, ale nemám s tým problém, svojich fanúšikov a faninky si ceníme, lebo sú najlepší a najvernejší fanúšikovia, akých nikto nemá. Aký bol tvoj úplný prvý text? Môj prvý text bol, myslím, NUTNÉ ZLO. Povedz mi v skratke niečo o prvom a druhom albume. Na našich dvoch albumoch cítiť vývoj. Prvý album POSLEDNÝ NÁDYCH pre mňa veľa znamená. Sú na ňom zozbierane piesne od útlych začiatkov THE PARANOID, väčšinu z nich sme tvorili a vymysleli ešte s bývalým bubeníkom. Keď ich počujem teraz, veľa by som menil, ale odrážajú dobu, v ktorej boli vymyslené, takže som na ne hrdý. Druhý album DVA SVETY je už niečo iné. Sme naň veľmi pyšní, lebo sme sa na ňom naozaj veľa narobili, ale stálo to za to. Má úspech, preslávil a posunul nás vo veľkom štýle medzi široký okruh ľudí. Textovo aj hudobne som naň hrdý, páči sa mi na ňom, že oslovil rôzne skupiny ľudí, aj takých, ktorí rockovú hudbu vôbec nepočúvajú. Čo všetko pre nás pripravujete? Bude aj nový album? Práve sme v štádiu, kedy chystáme tretí album, už sa na ňom tvrdo pracuje, pripravujeme sa aj na leto a festivaly, sme zhruba v polovici nasej Česko-slovenskej šnúry, všetky info o koncertoch si pozrite na našej stránke WWW.THEPARANOID.SK a príďte nás pozrieť do vášho mesta. Myslím si, že tretí album bude skvelý, podľa toho, ako to vyzerá teraz, je sa na čo tešiť. Uvidíme, kedy vyjde von, ale každopádne dovtedy pre vás máme pripravených ešte veľa prekvapení.....pozdravujem všetkých !

Za skupinou vycestovala a s Igorom sa rozprávala Lívia Sebíňová

SMER PARÍŽ Rozhovor s finalistkou miss stredných škôl Kikou Trnkovou A: Ahoj, môžeš sa nám všetkým predstaviť ? K: Ahojte, volám sa Kristína Trnková, som žiačkou 1.H triedy na tejto škole a mám 15 rokov. A: Ako si sa dostala do súťaže ? K:Pravdu povediac, o súťaži som najprv ani nevedela...prihlásila ma do nej kamarátka, ktorá mi len oznámila dátum castingu. A: Ako ťa dokázala presvedčiť, aby si na ten casting aj skutočne šla? Povedala si si "bude sranda" alebo "možno sa presadím" ? K: Kamarátka bola minuloročnou finalistkou súťaže, povedala mi o super zážitkoch a skúsenostiach a ja som si povedala ,že keď je príležitosť, treba to skúsiť. Určite mi napadlo, či skôr tajne som snívala, že sa presadím. A: Opíš nám priebeh castingu. Kde sa konal ? K: Casting sa konal v Banskej Bystrici, v penzióne Boca. Podmienkou súťaže bolo - byť študentkov strednej školy a byť vo veku od 15 do 21 rokov. Výška našťastie nerozhodovala. Dostala som sa do finálového castingu. A: Finálový casting? Môžeš nám o ňom niečo povedať ? K: Castingu sa po celkom Slovensku zúčastnilo 250 dievčat, z ktorých vybrali len 35 a tie prišli do Valčianskej doliny na finálový casting. Bolo to veľmi zdlhavé a psychicky náročne. Každá súťažiaca sa musela prejsť pred celou porotou v plavkách a vysokých opätkoch a odpovedať na pár zákerných otázok. Porota nás veľmi dlho naťahovala a stresovala. Toto naťahovanie a stres trval zhruba od desiatej rána do približne tretej poobedia - až potom porota vyhlásila 15 súťažiacich, ktoré ostávajú v hoteli do budúceho dňa. Na druhý deň sa vyhlásila finálová 12-tka a 3 náhradníčky. A: Kto ťa podporuje na ceste za miss stredných škôl? K: Moja mamina súťaž prežíva viac ako ja, stále niečo zdieľa na facebooku, otravuje svojich známych. Môj priateľ sa teší (aspoň sa tak tvári), ale keďže žiarli aj na tanečného partnera pri voľnej disciplíne, myslím, že na prehliadku v plavkách vyhodí v budove poistky  . A: Čo ťa čaká v najbližšej dobe v súťaži? K: Čakajú nás tri sústredenia. Prvé na Slovensku, v Chorvátsku a v Paríži. A: No, tak niekto sa tu ide mať dobre . Ako bude prebiehať finále? K: O tom neprezradím zatiaľ nič ,ale čoskoro sa to určite dozviete. A: Plánuješ sa v budúcnosti prihlásiť ešte do súťaže krásy? K:  Táto súťaž ma zaujala práve tým, že výška nie je dôležitá. Keby bola, určite by som sa do „dvanástky“ s mojimi 158centimetrami nedostala . So svojou výškou sa môžem akurát tak prihlásiť na policajnej stanici ako do inej súťaže miss. A: Vo svojom medailóne k súťaži uvádzaš, že by si chcela byť herečkou alebo moderátorkou. Nechodíš náhodou na nesprávnu školu? K: Myslím, že pri výbere zamestnania je smerodajná viac vysoká škola než stredná (aj keď by mali na seba nadväzovať). Táto škola mi dá niečo do života – praktické zručnosti, komunikáciu so zákazníkom...

A: Tak Ti držíme všetci palce v súťaži a dúfame, že budeš našu školu reprezentovať čo najlepšie ! :-) Redaktorka Anet

J[zykové

10. n[jť[žší]h j[zykov sv_t[ Slovenský jazyk je najťažší na svete! Prekvapení? Ani ja som nebola. :D Aspoň tak to uviedol profesor Trnka na svojom blogu, kde zverejnil informáciu, že v Paríži sa konalo stretnutie a nasledujúca osemročná spolupráca jazykovedcov z celého sveta viedla k zostaveniu rebríčkov desiatich najľahších a najťažších jazykov sveta. Tu ich máme : Desať najľahších jazykov na svete Desať najťažších jazykov na tejto planéte: 10. mongolčina 10. nemčina 09. aramejčina 09. francúzština 08. gréčtina 08. čínština 07. nórčina 07. japončina 06. taliančina 06. jazyk oboch Kóreí je rovnaký, takže kórejčina 05. rumunčina 05. perzština 04. chorvátčina 04. arabčina 03. bulharčina 03. fínčina 02. angličtina 02. maďarčina 01. najľahší jazyk na celom svete je španielčina. 01. najťažším jazykom na tejto planéte je Slovenčina. Avšak toto tvrdenie pána Trnku vyvrátil riaditeľ jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied, Slavomír Ondrejovič, ktorý upozornil na to, že tento údajný profesor len rozširuje nám dobre známu poplašnú správu typu HOAX.(čiže je vymyslená/nepravdivá). Taktiež obhájil i svoj názor prečo tento človek nepíše pravdu. V prvom rade, ako sa môže niekto nazvať profesorom SJ, keď sa dopúšťa pravopisných chýb v texte na svojom blogu. Ďalej vyvrátil jeho tvrdedenia o tom, prečo je náš rodný jazyk najťažší na svete. Tak napríklad výrok, že sme jediná krajina ktorá má vzory prídavných mien alebo i/y je mylná. Tak dúfam, že ste sa všetci tak ako ja poučili a neuveríte všetkému, čo je napísané. Lebo sa vám môže stať to ,čo mne, a vaši kamaráti zomrú blbí s domnienkou, že hovoria najťažším jazykom na svete . :D Katka Dolinská

Slov_nčin_ z_l_nú Milí čitatelia, v predchádzajúcom čísle Mozaiky som sa v našom Jazykovom okienku zamerala na nesprávne používané tvary tým pádom a napadlo ma. Či tento rýchlokurz slovenčiny, ako sa hovorí, padne na úrodnú pôdu, závisí od nás všetkých, milujúcich našu krásnu slovenčinu. Verím, že áno. V tomto čísle chcem poukázať na nesprávne spojenia idem do Bystrici a nerozumiem to, nechápem tomu. Idem do Bystrici Typickým javom či spojením tohto regiónu je idem do Bystrici, poprípade pochádzam z Bystrici. Žiakom by malo byť hneď jasné, že slovo Bystrica sa skloňuje podľa vzoru ulica, takže v genitíve je to vždy tvar do ulice, z ulice. Preto verím, že už nebudete pochádzať či ísť z Bystrici, ale z Bystrice. Jednak to znie krajšie, ale, verte mi, je to gramaticky, čiže po slovensky, správne. Rozumiem/Nerozumiem to, chápem/nechápem tomu Aj týmto spojeniam, ktoré často počúvam na hodinách, je potrebné dať ten správny spisovný tvar. Problém sa jednoducho vyrieši prehodením tvaru nasledujúceho zámena či podstatného mena, čiže rozumiem/ nerozumiem tomu a chápem/nechápem to. V praxi by to mohlo vyznieť: ,,Pani učiteľka, už to chápem.“ alebo ,, Pani učiteľka, už tomu rozumiem.“ Príklady na vylepšenie správne nesprávne chápem význam slova chápem významu slova rozumiem žartu/žartom rozumiem žart/ žarty Pokračovanie aj v budúcom čísle (A. M.)

V treťom tohtoročnom čísle MOZAIKy sa sústredíme na pokračovanie histórie k výročiu školy, opäť si pripravíme rozhovor, budeme sledovať súťaže na škole aj mimo nej, prinesieme reportáže z Talianska, kde sa naši žiaci stali absolútnymi víťazmi v gastronomickej súťaži, zozbierame nejaké zaujímavosti a budeme sa venovať aj vašim tipom. A, samozrejme, opäť sa bude súťažiť o ceny.

N[ č[sopis_ spolupr[]ov[li:

Eva Pančíková

Katarína Dolinská

Kika Trnková

Lucia Longajová

Aneta Fiľová

Martin Priškin

Denisa Berkyová

žiaci odboru kaderník 3.N

Štefan Ryljak

Alena Murínová

Michaela Dúbravská

Martina Stašeková

Lívia Sebíňová

SOŠ hotelových služieb a obchodu Zvolen 2013

The END