MOZAIKA 1/18

MOZAIKA

Časopis SOŠ hotelových služieb a obchodu vo Zvolene

1/2018 január-február

0,50€

Prečo si Komenský zaslúži našu vďaku Dunning-Kruger efekt

POVIEDKA

BLÁZNIVÁ DOVOLENKA

ABSOLVENTI odkazujú...

Kokosová torta POZOR mozaika.podborka@gmail.com MOZAIKA 3/2017

VALENTÍN 2018

2. miesto

1. miesto

Možno ho oslavujete, možno nie... My sme si ho užili. Súťaž o srdiečka plné cukríkov, rozdávanie valentínok, výstava cukrárov spojená s hlasovaním o cenu diváka, zaľúbené piesne v rozhlase...

Cenu diváka v cukrárskej súťaži vyhrala Malika Sugaipová, 3. M (Ruža Malého princa) , druhá bola Katka Sliacka, 1.P (dezert) a tretí bol Andrej Kuzma, 2.N.

3. miesto

2

Členky RR rozniesli niekoľko VALENTÍNOK, ktoré triedili takmer dve hodiny. Pod palcom mali aj žrebovanie súťaže, v ktorej mali žiaci rozpoznať ĽÚBIM ŤA v 15 svetových jazykoch.

Niektorí z3/2017 výhercov VALENTÍNSKEJ SÚŤAŽE. MOZAIKA

EDITORIAL Jednu časť školského roka máme za sebou. Síce sme ho oslávili už dávnejšie, ale práve pripomenutie tohto prelomu je dobrým odrazovým mostíkom pre môj prvý príhovor k vám - čitateľom nášho školského časopisu.

Pevne verím, že od konca januára ste si podobne (ako aj ja) užili plno nových trápnych situácií, zle dopadnutých písomiek či ústnych odpovedí, ktoré na nás učitelia vybalia vždy tak nečakane. Tiež dúfam, že niektoré z povinností druhého polroka dopadli dobre a že ste si nazbierali nové spomienky, na ktoré budete v budúcnosti (možno už o bakuľke) spomínať.

Samozrejme, aj my v časopise naplno pracujeme a všetky zaujímavé momenty školského roka sa snažíme zaznamenať. Ako napríklad tohtoročný lyžiarsky, Danubius gastro 2018, kozmetické a kadernícke súťaže či sviatok lásky - Valentín. Ak sa však poriadne zahľadíte na kalendár (vložený v januárovej Mozaike) zistíte, že neúprosný čas už pred brány školy dotiahol s marcom – mesiacom knihy, jari a maturít.

A práve preto by som chcela v tomto príhovore popriať veľa šťastia našim tohtoročným maturantom. Budete ho (okrem vedomostí) potrebovať. Želám vám, nech zmaturujete čo najlepšie a posledný rok na škole strávite len v tej najlepšej nálade. Do budúcna vám prajem všetko dobré, nech ste úspešní, aby sme mohli byť na vás hrdí.

A veľa šťastia prajem aj nám ostatným, ktorí máme ešte jeden alebo viac rokov štúdia pred sebou. Tak sa naplno vzdelávajme a užívajme si prichádzajúcu jar, ktorá so sebou prináša aj blízku Veľkú noc!

Hlavne nech je druhý polrok tohto školského roku úspešný, plný nových priateľstiev a zážitkov, ktoré budú tak šialené, že na ne nikdy nezabudneme. Dokonca aj keby sme niekedy radšej chceli.

A s teplejšími lúčmi nech sa šíri celou Podborkou dobrá nálada ...

Časopis Strednej odbornej školy hotelových služieb a obchodu vo Zvolene

január—február 2018 ROČ. 5, číslo 1/2018 Šéfredaktor Angelika Kubalová Redaktori Simona Murinčeková Martina Kováčová Martina Lapinová Petra Lodňanová Gabriela Kučerová Peťa Luptáková Janka Mesiariková Radovan Lizoň Veronika Poničanová Vypomohli Alek Ivan Dávid Švaňa Foto Gabriela Kučerová (titulka) Martina Stašeková Autori článkov Ilustrácie Viktória Marcová Natália Vilhančeková Neznáma žiačka - vymaľovánka Rada starších Martina Stašeková Jazyková korektúra Mgr. Ing. Schallerová PERIODICITA Najčastejšie dvojmesačník NÁKLAD 30 ks (+ dotlač, ak sa podarí) KONTAKT mozaika.podborka@gmail.com FACEBOOK: mozaikaaaa

MOZAIKA 3/2017

3

S. 34-35

OBSAH FOTOEXKURZ Valentín 2 Rýchle správy 5-11 ZOOM 10 dôvodov, prečo si Komenský zaslúži obdiv 12-13 Dunning-Kruger efekt 14-15 Každé dieťa potrebuje svojho anjela 16-17 Divy Dobrej Nivy 18-19 Máš dušu na písanie? 20-22 ANKETA 23

S. 20-22

ZAUJÍMAVÉ DEJINY Guľôčka + atrament 24-25

ROZHOVOR Absolventi 26-33

S. 36-37

LIFESTYLE Šampúch 34-35 Tajomstvá učebne 77 Kokosová torta 36-37 ZO SRDCA Bláznivá dovolenka 38-45 TO DÁŠ Recykluj a tvor 46 Osemsmerovky, kvízy, sudoku... 47-51

4

MOZAIKA 3/2017

S. 46

RÝCHLE SPRÁVY Okresná olympiáda v anglickom jazyku Dňa 17.01.2018 naša škola zabezpečovala 28. ročník okresného kola Olympiády v anglickom jazyku pre žiakov stredných škôl okresu Zvolen.

Olympiády sa zúčastnilo spolu 11 žiakov z nasledovných stredných škôl: Gymnázium Ľ. Štúra, Technická akadémia, Súkromná stredná umelecká škola, Stredná priemyselná škola dopravná, Súkromná SOŠ podnikania a SOŠ hotelových služieb a obchodu.

Odborná porota bola zložená z vyučujúcich anglického jazyka rôznych stredných škôl vo Zvolene, čím bola zabezpečená objektivita hodnotenia súťažiacich.

Súťažilo sa v štyroch kategóriách a na prvých miestach sa umiestnili nasledovní žiaci: Kategória 2A 1. miesto Tereza Uhaľová (Gymnázium Ľudovíta Štúra) Kategória 2B 1. miesto Barbora Leštachová (SOŠ HSaO), foto vľavo.

Kategória 2C2 1. miesto Michal Cimerman (Gymnázium Ľudovíta Štúra) Kategória 2D 1. miesto Adam Mikuláši (SOŠ hotelových služieb a obchodu) Menovaní žiaci postúpili do Krajského kola Olympiády v anglickom jazyku, ktoré sa konalo dňa 14. februára 2018 v Banskej Bystrici.

Barbora a Adam sa umiestnili medzi úspešnými riešiteľmi, ale nepostúpili do celoslovenského kola.

Barbora sa umiestnila na piatom mieste z 10 súťažiacich. Účasť na krajskom kole zhodnotila ako veľmi dobrú skúsenosť.

Adam sa rovnako umiestnil na piatom mieste vo svojej kategórii. Ako prehlásil pre našu Mozaiku: „Získal som piate miesto, koniec trápenia, radosť z prehry... Také pocity som prežíval. Tam ešte človeka spokojnejšieho s piatym miestom nevideli.“ Obidvom spolužiakom gratulujeme a ďakujeme.

Rekonštrukcia veže zvolenského kostola Možno ste uvažovali o tom, aké tajomstvá ukrývajú veže zvolenských kostolov. Onedlho by sme mali mať možnosť vstúpiť do najvyššieho poschodia najstaršieho z nich (toho bieleho). Mesto sa podujalo reštaurovať 71 schodov a iných častí zvonice.

Ak sa podarí dofinancovať zvyšné práce, v máji by sme sa mohli kochať netradičným pohľadom na zvolenské námestie.

MOZAIKA 3/2017

5

DANUBIUS GASTRO 2018 Každý rok sa naši žiaci tvrdo a poctivo pripravujú pod vedením svojich majstrov a učiteľov na rôzne súťaže. V januári predviedli na veľtrhu gastronómie svoje zručnosti hneď v niekoľkých súťažiach.

V súťažnej kategórii barmanov Master cup 77 2018 nás zastupovali Gabriel Nevlazla z triedy II.K a Nikola Chrienová z triedy IV.H. Súťažiaci mali v priebehu 4 minút pripraviť pre dvojčlennú porotu 2 rovnaké voľné nápoje podľa vlastného výberu. Povinná ingrediencia pri príprave voľného nápoja bola vodka Master 77, zvyšok už bol na kreativite súťažiacich. O prvenstvo bojovalo 16 súťažiacich z rôznych odborných škôl z celého Slovenska. Nikola a Gabriel súťažili prvýkrát, ale v konkurencii skúsených barmanov z viacerých hotelových akadémií si počínali dobre, Gabriel získal 7. miesto a Nikola 10. miesto.

V dňoch 26. až 28. januára 2018 sa uskutočnila súťaž baristov - Slovak barista cup junior a súťaž barmanov Master cup 77. Naša škola vyslala do týchto súťaží aj našich žiakov.

V kategórii Slovak barista cup junior nás reprezentovali Martina Rapcová a Rastislav Pertzian z triedy IV.H. Martina a Rasťo mali v priebehu 10 minút pripraviť pre dvojčlennú chuťovú porotu 2 cappuccina, 2 espressa a 2 rovnaké miešané nápoje podľa vlastného výberu. Súťaže sa zúčastnilo 33 baristov z rôznych odborných škôl z celého Slovenska. Martina a Rastislav v konkurencii skúsených baristov z viacerých hotelových akadémií skončili na 15. až 25. mieste.

6

MOZAIKA 3/2017

Skills Slovakia -

RÝCHLE SPRÁVY

Gastro Junior

Pod záštitou pánov Miroslava Kubeca, WACS Continental Director Central Europe, a Vojta Artza, prezident SZKC, sa v priestoroch Incheby v Bratislave konal 10. ročník Danubius Gastro Cup 2018 – súťaže vo varení na živo.

Vo štvrtok 25. januára 2018 mladí kuchári v kategórii kuchár junior prezentovali svoje praktické a teoretické kuchárske vedomosti i zručnosti. Súťažné dvojice mali pripraviť dve porcie trojchodového menu (predjedlo, hlavný chod a múčnik). Súťažiaci mali na prípravu jedla 45 minút a hlavnými surovinami boli kura v celku, hliva ustricová na predjedlo a mascarpone na múčnik.

BIDFOOD CUP

Dňa 26.01.2018 prebiehal 7. ročník súťaže Skills Slovakia - Gastro Junior BIDFOOD CUP 2017/2018. Finále celoštátnej súťaže organizovali Klub mladých kuchárov a čašníkov a Štátny inštitút odborného vzdelávania pod záštitou Ministerstva školstva.

Celoslovenského finálového kola sa zúčastnilo šesť žiakov, ktorí postúpili z novembrového semifinálového kola. Úlohou postupujúcich súťažiacich bola príprava štyroch porcií moderného teplého pokrmu s prílohami v časovom limite 180 minút.

Našu školu v tejto súťaži reprezentovali žiaci z odboru hotelová akadémia, a to Bernadeta Labudová z triedy III.H a Samuel Poduška z triedy III.K. Ako náhradníčka sa pripravovala Alžbeta Dolinská z II. K. MOV p. Kaľamárová ocenila ich zodpovednú prípravu, záujem o súťaž i celkový prístup k nej. Spomedzi 15 súťažiacich dvojíc sa umiestnili v striebornom pásme na prvom mieste.

Aké zručnosti sledovala porota? Žiaci museli z MYSTERY BOXU vybrať suroviny, zostaviť receptúru a napísať správny technologický postup celého jedla (len za 30 minút). Samozrejme, jedlo museli aj pripraviť.

Súťaž bola na vysokej odbornej úrovni. Do finálového kola z našej školy postúpil žiak IV.H triedy Denis Štefánek. Pripravil moderné slovenské jedlo, ktoré bolo hodnotiacou komisiou ohodnotené druhým miestom.

MOZAIKA 3/2017

7

RÝCHLE SPRÁVY

Aj cukrári zabodovali na súťažiach Danubius Gastro v bratislavskej Inchebe (26.januára 2018).

V kategórii Poézia v gastronómii súťažila Adriana Pasztorová z triedy III.M. V disciplíne cukrárska artistika junior získala bronzovú medailu za exponát Woman in blue. Dielo znázorňovalo stojan módneho návrhára, ktorý tvoril róbu na ples.

Bolo vytvorené z perníka.

Na Danubius Gastro Cup v kategórii cukrár junior našu školu zastupovala Kristína Bačíková z triedy II.N. Za Hruškový nádych noci sebe i škole vybojovala zlatú medailu. Hruškový nádych noci pozostával z dvoch dezertných tanierov s povinnými surovinami- hruškou, smotanou a mliečnou čokoládou.

Samozrejme, na dezerty boli použité aj iné suroviny, napríklad ganache z horkej čokolády, ganache z mliečnej čokolády.

V tej istej súťaži, ale v kategórii cukrárska artistika senior, nás zastupovala Bc. Viera Sebíňová, vyučujúca odborných predmetov. Svoju šikovnosť, tvorivosť a nápaditosť predviedla na svojom exponáte Hilda in Venice a získala zlatú medailu. Motivovala sa karnevalom v Benátkach. Pracovala s karamelom a využila techniky, ako sú fúkanie, ťahanie a odlievanie.

Kristína Bačíková s MOV T. Mihalčíkom.

MOV V. Sebíňová a A. Pasztorová.

8

MOZAIKA 3/2017

Všetkým žiakom, ktorí nás reprezentovali na DG, a aj majstrom odborného výcviku, ktorí ich pripravovali, ďakujeme a gratulujeme!!!

V dňoch 9. - 10. 2. 2018 sa v areáli Incheba Expo v Bratislave konal Medzinárodný kozmetický veľtrh INTERBEAUTY, ktorý sa teší záujmu verejnosti aj vďaka sprievodným podujatiam a súťažiam v dekoratívnej kozmetike a v účesovej tvorbe.

Už tradične sa na tohtoročnej INTERBEAUTY TROPHY 2018 zúčastnili aj žiačky z odborov kaderník.

Judita Orišková z 3.M súťažila v kategórii Mikádo ostrihaj, vysuš a choď. Výsledkom mal byť rýchlo (fénom a prstami) upraviteľný, módny účes, vhodný na každodenné nosenie.

V kategórii Purple wedding sa žiačka Lucia Sitarčíková z 3.M podujala vytvoriť dokonalý slávnostný extravagantný účes pre nevestu oddanú fialovej farbe.

Porota hodnotila precíznosť práce, farebné prevedenie a celkový dojem. Obidve naše kaderníčky ovládli svoje kategórie a precíznymi výkonmi si vybojovali krásne prvé miesta.

MOZAIKA 3/2017

9

ZOOM

Erasmus+ The Cooperating Tourism Spider Máme za sebou v poradí už štvrté pracovné stretnutie v rámci programu Erasmus+ The Cooperating Tourism Spider. Tentokrát desať žiakov našej školy spolu s dvoma vyučujúcimi navštívili malé mestečko Smiltene na severe Lotyšska. Od 5.2. do 9.2.2018 naši študenti absolvovali ďalšiu časť vzdelávacieho programu, tentokrát zameraného na hotelierstvo.

V rámci programu sme navštívili niekoľko luxusných hotelov v hlavnom meste Riga, niekoľko penziónov v malých mestách so zaujímavými doplnkovými službami ako napr. pečenie chleba podľa starej tradičnej receptúry. Vyskúšali sme si prácu recepčnej, chyžnej, naučili sme sa skladať servítky a uteráky do rôznych tvarov, videli sme hlavné mesto Rigu z 26. poschodia hotela Radisson Blu a zažili skutočnú zimu, ako sa patrí, s množstvom snehu a -15°C mrazmi.

Tohto roku (5.2. 2018) oslavovala Valentínska kvapka krvi na našej škole 5-ročné jubileum.

Zapojilo sa do nej 25 študentov. Sitom prvotného vyšetrenia prešlo 11 darcov. Veríme, že tých ostatných neodradilo to, že sa Valentínskeho odberu nemohli zúčastniť, v júni budú mať možnosť reparátu a veríme, že ten bude pre nich úspešný.

Bol náš Valentín lepší o kvapku krvi? Môžeme povedať, že bol lepší práve preto, že sme zachránili aspoň jeden ľudský život.

10 MOZAIKA 3/2017

O kvapku lepší VALENTÍN

XPERT V UMENÍ ČAPOVAŤ JUNIOR 2018

LYŽIARKY KURZ

V dňoch 27. a 28. februára 2018 sa konal 2. ročník Laikom asi nie je známe, čo všetko sa skrýva pod celoslovenskej súťaže študentov v znalostiach správnym načapovaním piva, ale načapovať pivo je umenie. To svoje ukázalo 26 súťažiacich z celého o pive.

Slovenska na súťaži, kde museli predviesť svoje zručnosti, ale aj vedomosti. Čakali na nich dve súťažné disciplíny, v ktorých mali načapovať tri pivá Zlatého bažanta v časovom limite 5 minút, urobiť preplach pivných trubiek a naraziť sud s pivom v časovom limite 5 minút. Súťažiaci absolvovali aj vedomostný test z histórie a terminológie prípravy piva.

Našu školu reprezentovali žiačky štvrtého ročníka hotelovej akadémie Silvia Psotková a Justína Gibaľová. V silnej konkurencii si počínali veľmi dobre, ale do štvorčlenného finále sa nedostali.

Nie je vždy dôležité vyhrať, ale dôležité je zúčastniť sa, pretože každá súťaž prináša nové skúsenosti, zručnosti a vedomosti. A my im gratulujeme.

Veľa príjemných chvíľ, smiechu a mrazivých dní sme si užili na lyžiarskom výcviku na Táľoch. Strávili sme tu poprázdninový týždeň (26.2. - 3.3.2018). Venovali sa nám páni učitelia Garanič a Jakubčin a pani učiteľky Miháliková a Setteyová. Žiaci z 3.K,2.A, 2.H,2.K, 2.Z, 2.N...

MOZAIKA 3/2017

11

"Človek sa môže stať človekom len pomocou výchovy, nie je ničím, iba tým, čím ho robí výchova".

„Škola života nepozná prázdniny.“

10

dôvodov, prečo si Komenský zaslúži ... našu vďaku

V Komenského dobe to v školách vyzeralo úplne inak ako dnes. Vyučovalo sa latinsky, všetko sa memorovalo, opakovalo po učiteľoch a bitka patrila medzi hlavné výchovné prostriedky v škole. Zámožní chlapci sedeli v škole dlhé hodiny, dievčatá sa učili doma (byť dobrými manželkami) a chudobnejší pracovali. Oni vzdelanie nepotrebovali....

1. Navrhoval vyučovanie v materinskom jazyku.

2. Odmietal akékoľvek telesné tresty, „žiaden krik, rany a trstenice do školy nepatria.“ 3. Tvrdil, že dievčatá by mali tiež chodiť do škôl, lebo sú: „rovnako mys-

ľou k pochopeniu múdrosti obdarené, ba dokonca chytrosťou a jemnosťou často nad nás (mužov) poctené...“ 4. Škola hrou—aj hra je učením.

5. Vedel, že každý človek je odlišný.

Vypracoval typológiu charakterov.

6. V ľuďoch našiel rovnaké danosti,

12 MOZAIKA 3/2017

na ktorých staval vyučovanie: zvedavosť, potešenie z poznávania, túžbu po celostnosti a harmónii.

7. Komenský zdôrazňoval životosprávu.

Odporúčal striedanie práce a odpočinku, dostatok spánku.

8. Navrhol mladším žiakom výučbu 4 hodín denne, starším max.8 hodín denne.

9. Jeho hlavnou zásadou bola názornosť.

Ak sa učíme o jablku, učiteľ ho nakreslí, donesie do školy, žiaci ho chytia, ochutnajú...

10. Pripomínal učiteľom, že „nesmú byť podobní stĺpom pri cestách, ktoré len ukazujú, kam ísť, ale sami tam nejdú.

ZOOM

„Nesľubuj, že to spravíš, nehonos sa, že si to vykonal, ale nech tvoje skutky hovoria za teba.“

„Hľa, my dospelí, len seba pokladáme za ľudí, vás [deti] za malé opice, len seba za múdrych, vás za nerozumných, len seba za výrečných, vás za nemluvňatá, sme odkazovaní do vašej školy! Vy ste nám daní za učiteľov, vaše činy našim za ideál a vzor!“

„Život je iba jeden, ale smrť má tisíc spôsobov. Pravda je len jedna, bludov tisíc podôb.“

„Nikdy nebude chudobný ten, ktorému stačí to, čo má, ale nikdy bohatý ten, ktorému to, čo má, nestačí.“

Jan Amos Komenský, nazývaný aj učiteľ národov, je významná osobnosť nielen v oblasti pedagogiky a výchovy, ale aj v oblasti filozofie.

Narodil sa 28.03.1592 v Nivnici pri Uhorskom Brode (Česká republika) a zomrel 15.11.1670 v Amsterdame (Holandsko). Pôsobil v Anglicku, Švédsku, Slovensku, ale všade len krátko.

Počas života bol pre svoju protestantskú vieru prenasledovaný.

Komenský svojimi pedagogickými názormi ďaleko predbehol svoju dobu. Najväčšiu pozornosť venoval Komenský deťom a mládeži.

28.marca slávime na počesť jeho narodenia DEŇ UČITEĽOV.

-Simona-

MOZAIKA 3/2017

13

ZOOM

Už sa vám stalo, že vás niekto podceňoval alebo naopak preceňoval? Tento jav sa nejakým spôsobom objavuje u každého z nás. Napríklad v triede, práci alebo doma.

Môžeme si to ukázať aj na príklade: Keď nám pani profesorka zo slovenčiny či dejepisu dá písomku a chce vedieť, čo si myslíme, že dostaneme, študent, ktorý má super známky povie, že písomku nezvládol tak, ako čakal. Takže sa ohodnotí vyššou známkou (teda horšou). Pretože on to vie a očakáva, že to vedia všetci, a tak sám seba posunie na horšiu známku.

DunningKruger efekt

AMERIKA (Skúste po ťažkom dni v škole, možno si vás nevšimnú :D). Policajti naňho zvláštne pozerali, a potom to začali skúmať.

V jedno pekné ráno išiel vykradnúť istý muž dve banky bez akéhokoľvek maskovania.

Večer ho polícia zatýkala na základe odvysielaných kamerových záznamov z televízie.

Náš perfektne maskovaný muž tomu vôbec neveril, bol strašne prekvapený. Policajtom hovoril: „To nie je možné! Však som si potrel tvár citrónovou šťavou.“

14 MOZAIKA 3/2017

Zistili, že on si myslel, keď si potrie tvár dokonca aj oči citrónovou šťavou, bude pre kamery neviditeľný.

Tomuto presvedčeniu veril natoľko, že išiel takto vykradnúť dve banky.

Oni mu nevedeli vysvetliť, že to nie je možné.

Muž označil kamerové záznamy za podvrh a pre neho bolo lepšie v tom presvedčení zotrvať, ako veriť niečomu, čo bol taký veľký nezmysel.

A tak sa toho chytili odborníci.

Tento medializovaný príbeh zaujal dvoch výskumníkov Davida Dunninga a Justina Krugera.

Začali tento jav hlbšie skúmať. Zistili, že do istej miery podobná vec stretáva nás všetkých. Je to známy Dunning-Kruger efekt = D-K (DéKáčko).

Akým spôsobom tento jav skúmali?

Vzali si skupinu ľudí a otestovali ich podľa troch zručností:

„efekt nadpriemernosti“ (Above Average Effect / Better Than Average Effect). Dobrá správa je, že sústavným vzdelávaním sa postupne posúvame v grafe na pravú stranu.

LOGIKY PRAVOPISU HUMORU Keď všetkých ľudí otestovali, zoradili ich výsledky. Naľavo v grafe boli tí nekompetentní. Tým, ktorým sa v týchto kategóriách nedarilo. Nevedeli logicky uvažovať, mali zlý pravopis alebo jednoduchý humor. Čiže neboli pre väčšinu ľudí vtipní alebo vtipy nepochopili.

Napravo boli tí kompetentní. Vedeli logicky uvažovať, vedeli pravopis...

Výskum pokračoval tak, že respondentov nechali ohodnotiť samých seba. Všetci odpovedali na otázku, ako si myslia, že dopadli. Ako dopadlo ich sebahodnotenie?

JÁN

LEA

KOMPETENCIE

Ján je nekompetentný, má nízke vzdelanie, ale sám si myslí, že dosiahol omnoho lepšie výsledky ako reálne. Naopak Lea sa zaradila meVäčšina ľudí si myslela alebo sa domnievala, že dzi úspešných, kompetentných riešiteľov. Ona ich výsledky boli nadpriemerné (modrá čiara sama však podcenila svoj výkon, myslela si, že grafu). Ale ich reálne výsledky však boli rozdiel- dopadla horšie, pretože si uvedomuje, čo všetne (červený graf). ko ešte neovláda.

Vedel to už Konfucius

KOMPETENCIE

Aký je teda záver testovania?

V niektorých zdrojoch sa uvádza, že až 93% populácie sa považuje za lepšiu než priemer. Tento fenomén je v psychológii označený ako „lúzia nadradenosti“ (Illusory superiority), alebo aj

Filozofia sa tomuto problému postavila čelom už v dávnej dobe. Bol to práve Sokrates a jeho: ,,Viem, že nič neviem“. Najväčším posolstvom výroku je skepsa mierená voči ilúzii vedomostí. Ale ešte pred samotným Sokratom tu bol aj Konfucius (čínsky filozof), ktorý napísal: „Skutočné poznanie je poznať rozsah svojej nevedomosti“. Môžeme uviesť aj mnoho ďalších filozofov, ktorí videli ignoráciu nevedomosti, ilúziu nadradenosti, hlúposti. Nie je preto divom, že sa tomuto problému venovali aj moderní psychológovia. Čo si myslíte, kde v grafe by ste sa ocitli vy? Čo všetko neviete? Čo nepotrebujete vedieť?

-Angie-

MOZAIKA 3/2017

15

Každé dieťa potrebuje rostlivosti, s deťmi z reedukačných a resocializačných zariadení. Činnosť Úsmevu ako dar je veľmi rozsiahla - od sociálnopsychologického poradenstva až po Anjelský program, ktorý robia naši dobrovoľníci.

Čo je Anjelský program?

Každé dieťa potrebuje osobu, ktorej môže veriť, ktorá pri ňom stojí, nech sa deje čokoľvek. Psychológovia vzťah s takouto osobou nazývajú pevná vzťahová väzba. Pre zdravý vývoj a vývin dieťaťa je potrebné mať 2 pevné bezpečné vzťahové väzby - zväčša s rodičmi. Avšak sú deti, o ktoré sa rodina nevie, nemôže alebo nechce postarať. Tento problém majú deti v detských domovoch.

My sa im však snažíme pomôcť. Volám sa Romana Nemcová a robím dobrovoľníčku pre organizáciu Úsmev ako dar, ktorej hlavnou filozofiou je, aby každé dieťa malo rodinu. Ak nemôže mať biologickú, tak nech má náhradnú, ak nemôže mať ani tú, až potom nech je umiestnené do detského domova.

Čo robíme?

Pracujeme s deťmi z detských domovov, s rodinami v kríze a rodinami náhradnej osobnej sta-

16 MOZAIKA 3/2017

Je to činnosť spočívajúca v pravidelnom navštevovaní tých istých detí v detskom domove alebo v rodine. Anjel/ dobrovoľník je kamarát dieťaťa, ktorý mu pomáha riešiť problémy, hrá sa s ním, podporuje ho a snaží sa rozvíjať jeho talent, ale najmä mu dáva pocítiť, že je pre niekoho dôležitý. Častokrát si dobrovoľníci s dieťaťom vybudujú silný, dôverný vzťah, ktorý pretrváva aj po odchode dieťaťa z domova. Okrem toho chodíme s deťmi na výlety, tábory, víkendové pobyty, alebo s tými staršími na SOS program, na ktorom sa mladí dospelí učia, ako sa postaviť na vlastné nohy po odchode z detského domova.

Ako vyzerá Anjelský tím?

Prečo byť Anjelom?

Anjelský tím sa skladá z archanjela a anjelov.

Archanjel je vedúci, ktorý komunikuje s detským domovom alebo rodinou, dohliada na vypisovanie prezenčných listín, plánuje a nahlasuje aktivity, vedie porady a informuje anjelov o novinkách. Anjeli sú dobrovoľníci, ktorí pracujú s deťmi, vytvárajú aktivity, zúčastňujú sa porád, teambuildingov a školení, aby svoje poslanie robili čo najlepšie.

Najkrajší pocit je, keď aj krátkou návštevou dokážeme vyčariť radosť a úsmev na tvárach detí. Avšak to nie je všetko, čo sa človek pri tejto práci naučí. Naši dobrovoľníci absolvujú mnoho školení, napríklad Anjelskú akadémiu, kde sa učíme, ako správne pracovať s deťmi, o výchove, sanácii rodiny.... Okrem školení zažívame kopec zábavy a spoznávame nových ľudí na teambuildingoch a poradách. Veľkým benefitom je PRAX, ktorá najmä čerstvým absolventom stredných a vysokých škôl pomôže pri hľadaní práce alebo pokračovaní v štúdiu. Ak uvažuješ o štúdiu sociálnej práce, psychológii, pedagogiky, ale aj iných odborov, tak neváhaj a príď k nám!

-Romana-

"Jedna osoba nemôže zmeniť celý svet, ale Ty môžeš zmeniť celý svet jednej osoby."

Albert Einstein

Chceš byť anjelom?

Volaj na tel. číslo - 0944 164 082 Email - nemcovaromana870@gmail.com Facebook - Romana Nemcová

MOZAIKA 3/2017

17

TIP na VÝLET

DIVY

DOBREJ

Obec Dobrá Niva leží v nadmorskej výške 374 m. n. m.

Nachádza sa v Banskobystrickom kraji 13 km južne od Zvolena, v severnej časti Pliešovskej kotliny, v údolí potoka Neresnica. Jej chotár je takmer zo všetkých strán obklopený horami. A hoci je to len obec, ukrýva niekoľko krásnych miest, ktoré sa oplatí vidieť.

GAVURKY

6 mostov Nachádzajú sa asi dva kilometre od malej železničnej stanice, ktorá stojí v centre Dobrej Nivy.

Po tejto trati chodia len nákladné vlaky. Koľajnice vedú cez prírodu a pre vás bude k dispozácii každým rokom čistený chodníček. Proste pekná poobedná prechádzka.

Gavurky sú Chráneným územím. Je to zachovaný pôvodný pasienkový les (panónsky háj), kde sa kedysi pásli svine a dobytok. Háj prežil vypaľovanie, výrub, pobyt sovietskych vojsk a žil ďalej svojim životom.

Gavurky sú zhmotnením predstavy čarovného lesa. Nájdete tu obrovské, tiché, tajomne pokrútené aj elegantne rovné stromy a veľmi staré duby, ktoré pamätajú desiatky vekov pred nami.

Niektoré sú aj vyschnuté, ale život z nich neodišiel. Ideálne miesto na fotenie a sledovanie drobných tajomstiev prírody.

TRI KAMENE Je to lom, ktorý je už mimo prevádzky. Nachádza sa v Štiavnických vrchoch. Dá sa k nemu dostať cez Čerešňovú. Je to najvyšší bod v chotári - Tri kamene(834 m.n.m). Prečo sa vybrať práve sem? Po prvé - je to pohodová, len čo sa vzdialenosti týka, náročnejšia prechádzka. Po druhé - ten výhľad zhora stojí za to. Po tretie - s vysokou pravdepodobnosťou si po ceste nazbierate hríby alebo stretnete zaujímavé lesné zviera (napr. kunu).

18 MOZAIKA 3/2017

NIVY

Diviačia obora

HRAD Dobrá Niva Hrad vznikol po mongolskom vpáde v druhej polovici 13. storočia ako strážny objekt obchodnej cesty. Do vena ho dostávali uhorské kráľovné.

Nanešťastie, dnes je z neho zrúcanina, zachované a obnovené je len nárožie paláca s otvormi okien a dve kamenné konzoly. Aj tak hrad zostáva ľahko dostupným a romantickým miestom. Stačí pri kostole odbočiť doľava a neznačeným chodníčkom sa dostanete až k hradu.

Smerom na Podholienec sa nachádza diviačia obora. Dostanete sa tam po 2 km nenáročnej prechádzke.

Je to jedna z možností vidieť diviaka v bezpečí oplotenia a zároveň v jeho prirodzenom prostredí. A ak si so sebou zoberiete maškrtu (zemiak, chlieb), môžete sa na diviaky pozrieť naozaj z blízka.

Vodná nádrž

Vodná nádrž Dobrá Niva sa rozprestiera na rozmedzí katastrálnych území obce Breziny a obce Dobrá Niva. Prístup k nádrži je možný z obidvoch spomínaných obcí. Vodná plocha nádrže na toku Kalný potok má rozlohu 24 ha. Z rýb v nej nájdete kapry. Konajú sa tu aj rybárske súťaže Orthodox Cup, chyť a pusť. Koná sa v máji/ júni a je to tímová súťaž plná sprievodnej zábavy.

-Barbora Šprlová-

MOZAIKA 3/2017

19

ZOOM

ky, nad ktorými si láme hlavu, ale nemá ich komu povedať, pretože vie, že nikto by ho aj tak nepočúval.

Keď som sa minulé letné prázdniny rozhodovala, že po toľkom čítaní by som mohla niečo vyprodukovať, netušila som, že po roku budem písať už tretiu knihu a ľudia budú moje slová čítať.

Aplikácia, ktorá pomôže Chcel by si sa venovať písaniu, ale nevieš ako začať?

Alebo už nejaké diela napísané máš, len nevieš, kde ich uverejniť, aby ti niekto povedal s v o j n á z o r ?

Tri roky som prihlásená na aplikácii, ktorá sa volá Wattpad. Možno ju mnohí z vás aj poznajú, používajú. Je to dobrá apka. Avšak, ako každá aplikácia, aj táto má nevýhodu, aj keď nie veľkú.

Keď som sa rozhodla, že by som mohla niečo skúsiť napísať, tiež som sa obávala, či práve ja môžem byť človekom, ktorý sa bude môcť považovať za spisovateľa.

Vy, ako čitateľ/spisovateľ, si môžete vybrať, aký žáner budete čítať alebo písať. Je to len na vás. Môj najmenej obľúbený žáner je fanfiction. Je to práve tým, že mladí ľudia tam píšu svoje predstavy, ktoré by chceli prežiť s nejakou slávnou osobnosťou.

Neskôr som si však uvedomila, že spisovateľom môže byť každý, kto má na to dušu. Kto miluje slová, vie ich správne spájať dokopy, a hlavne je to niekto, kto chce svetu niečo odkázať.

Nevypovedané slová či myšlien-

20 MOZAIKA 3/2017

Práve tu vzniká ten problém.

Knihy, ktoré nie sú ani veľmi zaujímavé, či gramaticky dobre napísané, sa nachádzajú na lepšom rebríčku, ako knihy ku ktorým sa málo ľudí dostane, pretože sú ukryté niekde

Aplikácia, ktorá pomôže Ale aby som sa nezaoberala nevýhodou čitateľského výberu a prezentácie, prešla by som k výhodám Wattpadu. Tých je vlastne veľa.

Už len samotná aplikácia je jednou veľkou výhodou. Ako autor začiatočník, sa tam môžete zdokonaľovať, spoznávať nových ľudí. Či už nových spisovateľov alebo čitateľov, ktorí sú výborní kamaráti a častokrát vás posúvajú v písaní ďalej. v hĺbke Wattpadu.

Presne tieto menej ocenené knihy sú veľmi krásne, ale hlavne svojské.

Spisovateľ, každý spisovateľ, či už ten viac skúsený a populárnejší, alebo len začiatočník, by mal písať vlastnú tvorbu. Vlastné predstavy.

Vlastné postavy.

Celý príbeh by mal písať zo svojej hlavy, svojich myšlienok a pocitov.

Písanie ma naučilo jedno.

Ak chcem napísať dobrú knihu, a hlavne moju knihu, musím tam dať veľa zo seba. Zo svojich pocitov.

To by mal každý spisovateľ urobiť. Dať do knihy niečo, čo ho vystihuje, niečo, čo po sebe v tej knihe zanechá. Niečo, čo tú knihu urobí výnimočnou.

Odlišnou od ostatných.

Máte možnosť písať o všetkom.

Zvolíte si ktorýkoľvek žáner, ktorý máte radi.

Nájdete tam, napríklad fantasy literatúru, romány, humor, paranormálne, historickú beletriu...

Nájdu si tu však miesto aj ľudia, ktorí milujú básne. Ja osobne poznám mnoho dobrých básnikov, ktorí píšu fantastické básne. Ale komerčne nie sú pre kníhkupectvá zaujímaví.

Nie len pre spisovateľov, ale aj pre čitateľov je táto aplikácia vhodná. Aplikácia je, samozrejme, veľmi ľahko používateľná.

Nie je na nej nič zložité.

Čítajte a píšte! Píšte a čítajte!

Ak ste človekom, ktorý čítanie miluje a žije ním, nebol by to zlý nápad podporiť aj ľudí, ktorí možno raz budú mať vďaka vašej podpore v kníhkupectve na poličke svoju knihu.

MOZAIKA 3/2017

21

ZOOM A ak radi píšete a chcete svoju tvorbu zverejniť pre spoločnosť, stiahnite si aplikáciu Wattpad, prihláste sa a píšte. Píšte tak veľa, ako to len ide. Pretože byť spisovateľom nie je ťažké, stačí mať dušu a odhodlanie. Ak máte v sebe myšlienky, ktoré viete dať do deja. Ak sa cítite, že by ľudia mali čítať vaše skryté myšlienky v knihách. A keď budete písať a rozširovať vašu myseľ, budete mať podporu nielen od priateľov, ale aj cudzích ľudí, vaša kniha bude raz svietiť na policiach v našich kníhkupectvách.

Kúsok z mojej tvorby, ktorú nájdeme na aplikácii Wattpad:

Chlapec v čiernom "Plačeš kvôli knihe?"

Opýtal sa viac – menej posmešne, ale aj nechápavo. "Áno."

"Si divná."

"Prečo zas?"

"Zas? Ešte som ti to nepovedal."

"Ale myslíš si to. Vždy."

"Pretože plačeš kvôli knihe. Len kvôli nejakým písmenám na stranách."

"To odvoláš!"

Zhíkla som a rukami sa chytila za srdce.

Nemôžem uveriť jeho slovám!

"Odvolám, ak mi vysvetlíš, prečo by človek mal roniť slzy len kvôli nejakej knihe."

Ako hovorí, sadne si za stôl aj so šálkou jeho čiernej kávy v ruke. Šálku položí na stôl.

Ruky si tiež položí na stôl a zaujato pozrie na mňa.

"Chcel si vedieť, prečo roním slzy nad knihou. Dobre. Vieš, kniha to nie sú len nejaké slová napísané na stranách papiera.

Nie je to niečo, čo človek z nudy napíše.

Kniha, kniha to sú slová plné emócií, plné vášne. Autor do toho dá všetko. Oddá sa tomu príbehu, ktorý píše. Dej, ktorý máme možnosť prečítať si, je plný jeho skúseností alebo jeho fantázie. Je plný toho, čo cíti, ako sa sám autor cíti, alebo čo cítil. Čo prežil, alebo by prežiť chcel. Vytvára si príbeh,ktorý by chcel zažiť. Prenesie nás do iných krajín,pomáha nám spoznávať aj iné miesta. A hlavne,vždy v nás niečo zmení.

Každá dobrá kniha v tebe musí niečo vyvolať alebo zmeniť tvoje myslenie. Ak nie,nečítal si dobrú knihu."

Ukončila som svoj dlhý monológ a pozrela na Logana.

Myslela som si, že ma už vnímať nebude.

Ale skôr naopak.

Videla som, ako hltal všetky moje slová.

Očami vypaľoval dieru do môjho srdca a snažil sa nájsť všetko, čo ma tvorí.

Pozeral na mňa inak ako inokedy.

Až keď som prestala, znova nahodil svoj neutrálny pohľad a postoj a napil sa kávy.

Riadny hlt.

Akoby sa znova chcel prebudiť.

-Martina-

22 MOZAIKA 3/2017

RAŇAJKOVAL SI DNES?

ANKETA

Vedci z Minnesotskej univerzity zistili, že: „deti, ktoré raňajkujú častejšie, zväčša každý deň, majú celkovo zdravší životný štýl.“ Napriek tomu vynecháva raňajky štvrtina amerických detí, čo zvyšuje výskyt obezity medzi mladými ľuďmi.

Tento výskum trval 5 rokov, zúčastnilo sa ho 2216 dospievajúcich ľudí. Na začiatku štúdie mali necelých 15 rokov.

Ako je to so žiakmi u nás na škole?

Anketu realizovali Alek Ivan a Dávid Švaňa.

Pýtali sa 50 žiakov a zamestnancov na chodbách školy.

MOZAIKA 3/2017

23

ZAUJÍMAVÉ DEJINY

Gulička + atrament Kto: László Bíró Kde: Maďarsko Kedy: 20.storočie Kategória: vynález

Viete si predstaviť život bez guľôčkového pera? V dnešnej dobe plnej nových technológií, ako sú laptop, mobilný telefón či šikovné náramkové hodiny, určite áno. Dnes mu už neprikladáme veľký význam. Lenže, čo znamenal tento vynález pre našich predkov, ktorí ani nechyrovali o takýchto perách?

Kto sa zaslúžil o tento vynález?

Patent na funkčné guľôčkové pero podal maďarský žurnalista, László Bíró. Niektorí prirovnávajú význam jeho objavu ku Gutenbergovej kníhtlači. Najrozšírenejší druh pera v mnohých jazykoch dodnes nesie jeho meno.

László József Bíró sa narodil v Budapešti 29.

9. 1899 a zomrel 24. 11. 1985 v Buenos Aires.

Začal študovať medicínu, ale dlho mu to nevydržalo. Podľa neho sa človek viac naučí zo života ako v škole. A on prešiel mnohými školami.

Pokúšal sa pracovať aj ako hypnotizér, grafológ, automobilový pretekár, poisťovací agent, colný úradník. Okrem tohto všetkého sa zaoberal maliarstvom, sochárstvom a aj vynálezmi.

Ešte keď bol mladý, vymyslel práčku spojenú s kuchynským sporákom a spolu s jeho kamarátom, strojárom vynašli automatickú prevodovku a neskôr v Argentíne klinický termograf a nerozbitný zámok.

Jeho meno však skloňujeme s iným vynálezom. Po roku 1922 sa živil ako novinár, čo ho viedlo k jeho najvýznamnejšiemu objavu – gu-

24 MOZAIKA 3/2017

OBR. Náčrt pera z patentu.

ľôčkovému peru. Inšpiráciou mu bol pohyb tlačiarenských rotačných valcov. Vnukli mu myšlienku, že otáčajúci sa valček alebo guľôčka na konci rúrky naplnenej atramentom by mohla nanášať farbu rovnomerne na papier a umožniť jednoduché a rýchle písanie bez problémov, ktoré spôsobovali plniace perá.

Bíró však nebol prvý, kto prišiel na základný princíp. Už v roku 1888 s podobným nápadom vystúpil Američan John Loud a pero nemeckej firmy Gold Lorenza z roku 1924 sa istý čas aj vyrábalo. V roku 1935 si v Prahe nechal patentovať princíp guľôčkového pera aj Václav Klimeš. Ibaže tieto perá dlho nevydržali.

Maďarský vynálezca mal najviac problémov s atramentom. Bežne používaný bol príliš riedky a z pera vytiekol a hustejší naopak netiekol vôbec. Všetky problémy však vyriešil. Jeho vynález privítali najmä letci, ktorí mohli konečne písať aj vo výškach. Tam totiž atrament netečie kvôli nadmorskej výške.

V dnešnej dobe Bíróovo meno spomínajú ekológovia nie vo veľmi pozitívnom kontexte. Vďaka lacnému guľôčkovému peru, ktoré je po minutí atramentu lepšie vyhodiť a kúpiť nové, ako opäť ho naplniť, ho považujú za vynálezcu jednorázovo použiteľných výrobkov, ktoZDROJ: http://encyklopedia.sme.sk/c/1050842/gulockove-pero.html

ré dnes poškodzujú životné prostredie.

Zaujímavosti:  Druhá svetová vojna takmer prekazila vynález pera. Bíró bol totiž žid. Našťastie, stihol včas emigrovať z Maďarska.  Guľôčkové pero sa predávalo v roku 1945 za 12 $/kus.  Na vynálezcu pera si každý rok spomenie aj google.  Dnes sa denne predá 14 miliónov pier.

-Angie-

MOZAIKA 3/2017

25

absolventi Boli súčasťou tejto školy. Len v júni opustili (bez priepustky a navždy) jej triedy a nás zaujímalo, ako sa im darí . Veď boli neoddeliteľnou súčasťou stránok školského časopisu, súťaží , Študentskej konferencie alebo nášho parlamentu. Čo máte nové , Peter, Anet, Hana, Patrik , Tatiana?

Čo vám ako prvé prebehlo hlavou, keď ste držali maturitné vysvedčenie v ruke?

PATRIK: Prvé, čo mi prebehlo hlavou, bolo

„YES, mám to za sebou!” Fakt som si veľmi prial skončiť školu, pretože nie som zrovna študujúci typ.

TATIANA: Prvé, čo mi prebehlo hlavou, bolo,

že som to zvládla, lepšie ako som si myslela.

ANET: Všetci okolo mňa vedeli, že ja sa toho

slávneho konca už neviem dočkať. Posledné mesiace som cítila, že ma škola veľmi zväzuje, hlavne čo sa týkalo času s dcérou a cestovania až z Bratislavy. Ten pocit ani neviem opísať. Cítila som sa úplne voľná. Doteraz si ešte občas z mojej maminy robím srandu: „Mohla by si si zobrať dovolenku z práce? Musím ísť tento týždeň na prax.“ LUCKA: „Ty si to dala.“ Zrazu si uvedomujete,

že sa niečo končí, ale niečo nové sa začína.

PETER: V prvom rade som nevedel, čo vlastne

držím v ruke a či je to vlastne skutočnosť, že som to dokázal. V druhom rade som si myslel, že ten papier s názvom maturitné vysvedčenie vyrieši všetky problémy, odstupom času však viem, že dospelácke problémy ešte len začali. V 26 MOZAIKA 3/2017 porovnaní s tými študentskými je to iná káva.

FOTO: PATRIK Ruman, redaktor, ilustrátor, barista, úspešný reprezentant.

HANA: Bola som tak unavená, že som sa teši-

la na tých pár dní, čo nebudem musieť vstávať do školy. Že miesto tých „pohodlných“ drevených trestných lavíc ostanem vo svojej teplej

postieľke. A prialo nám aj počasie, tak som chodila športovať a kompenzovala som kamarátom čas, ktorý som trávila za knihami.

KRISTÍNA: Pamätám si ako včera, keď sa mi

do rúk dostal ten vzácny dokument - maturitné vysvedčenie. V hlave som už mala nejaké to pivo a plány na posledný večer so spolužiakmi.

Neuvedomovala som si dôležitosť toho okamihu. Ani deň potom, vtedy som si uvedomovala len hlavybôľ. Dokonca ani potom, ako bolesť hlavy prešla, som si neuvedomila, že už som voľná.

Aký je život dospeláka tam von?

KRISTÍNA: Začala som si všímať monotón-

nosť dní, keď mi pondelok pripadal ako piatok a piatok ako nedeľa. Zrazu som nevedela, čo so sebou. Chvalabohu, po necelom mesiaci som odchádzala na brigádu do Nemecka.

Čo robíte momentálne teraz—škola alebo zamestnanie?

PATRIK: Ja momentálne pracujem. Presťaho-

val som sa do Brna. Ale o mesiac ma znovu čaká sťahovanie. Sťahujem sa domov na Slovensko do Bratislavy.

PATRIK: Som skôr človek “workoholik”. Život

TATIANA: Momentálne pracujem vo Fann

dospeláka je pre mňa úplne super. Bolo to to, na čo som čakal celé štúdium.

Parfumérii ako poradkyňa, vizážistka pre firmu REVLON, čo bol môj splnený sen. Líčime spolu

TATIANA: Určite je iný, náročný. Život študen-

ta je bezstarostný, až teraz prišiel naozajstný život, práca, vlastné bývanie a podobne.

ANET: Ja som bola posledné dva ročníky ex-

terným študentom, čiže život dospeláka tam von sa mi ani veľmi nezmenil. Som doma s dcérou a ešte minimálne rok ostanem. Pracovný život ma ešte asi počká.

LUCKA: Je to iné. Zrazu riešite úplne iné veci,

iné problémy ako na strednej.

PETER: Tie krásne plány do budúcnosti, keď

raz zmaturujem, budem voľný a budem si žiť svoj sen, sú síce krásne, ale nereálne, ak sa človek postaví k životu zodpovedne HANA: Keď bol niekto zodpovedný na stred-

nej, asi veľmi rozdiel nepocíti. Ja som pocítila len jediné, že vo veľkom meste, napriek tomu, že tam mám kamarátov, idem začínať sama.

A neľutujem, že to je Praha, lebo toto mesto ponúka každý deň veľa krásnych zážitkov a nových skúseností. Ako sa hovorí: „V Praze je blaze!“

FOTO: ANETA Fiľová, redaktorka, výkonná lifestylistka, zásobáreň receptov a optimizmu. A teraz hlavne mamina.

MOZAIKA 3/2017

27

LUCKA: Momentálne pracujem. Nikdy som

nebola na učenie a myslím si, že keď je človek šikovný, tak si môže plniť svoje sny aj bez vysokej školy.

PETER: Momentálne pracujem v gastronó-

mii, no verím tomu, že ešte raz zasadnem do školských hlavíc seminára (ak Pán Boh dá ).

HANA: Študujem Vysokú školu hotelovú

v Prahe, zvykám si na život vysokoškoláka vo veľkom meste. Momentálne ešte bývam v byte s ďalšími štyrmi Slovenkami a spoznávam Prahu zo všetkých možných uhlov pohľadu. A som spokojná s výberom školy aj mesta. Uvidíme po prvom skúškovom období.

FOTO: HANA Ondrejmišková, šéfredaktorka, výkonná manažérka časopisu.

na rôznych akciách, ako napríklad rôzne súťaže MISS, módne prehliadky a iné. Stretávame sa s rôznymi celebritami, čo ma vždy veľmi lákalo. Ďalej pracujem aj sama pre seba, cez víkendy líčim svadby, plesy, stužkové a vo voľnom čase aj rôzne fotenia. Keďže som zistila, že mi škola aj trochu chýba, od septembra by som chcela vyskúšať štúdium na vysokej, škole, odbor dermatológia. Všetko je to zatiaľ vo hviezdach a uvidíme, či to budem stíhať. 3 práce = málo voľného času.

ANET: Momentálne nerobím ani jedno z toho.

Na školu som si dala prihlášku, aj ma prijali, ale premyslela som si to a neprišla som ani na zápis. Chcela som si konečne užiť materskú dovolenku. Najprv som to trochu aj oľutovala, ale potom som rýchlo zistila, že som spravila dobrú vec. Dieťa vyrastie rýchlo. To sa už nevráti. Na výšku je vždy čas.

28 MOZAIKA 3/2017

KRISTÍNA: Momentálne študujem vysokú

školu, rozhodla som sa, užiť si ešte pár rokov ako študent. Prvýkrát som okúsila chuť internátu, ktorá ma veľmi milo prekvapila. Internát je nádherný. Asi preto, že neštudujem na Slovensku. Našla som tu ľudí, ktorí sú viac než ľudia odvedľa. Sú to ľudia, ktorí mi pomôžu so školou, zobudia ma, keď zaspím, keď sa posťažujem, že som hladná, iba otvoria chladničku.

Ktoré sny typu: „...keď skončím školu...“ sa vám doteraz splnili alebo práve plnia?

PATRIK: Jeden sen sa mi už splnil. Osamostatniť sa. Nikdy som nebol mamin maznák, vždy som sa snažil vybaviť si všetko sám a robiť všetko samostatne ako dospelák. Ďalší môj sen, ktorý si chcem splniť, je ešte v budúcnosti. Je to otvoriť si vlastnú kaviareň podľa mojich predstáv.

TATIANA: Zatiaľ sa mi plní každý jeden môj sen - práca pre REVLON, založenie vlastného blogu a youtube kanálu.

V blízkej budúcnosti si plánujem otvoriť salón určený len pre vizáž, neskôr k tomu pridám aj ostatné kozmetické služby, ale všetko má svoj čas.

ANET: My sme si s priateľom sľúbili, že keď skončím školu, tak si kúpime vlastný byt. To sme si už splnili. Chcela som absolvovať ďalší kurz výroby kozmetiky. To som si splnila už

KRISTÍNA: Počas školy som hlavne snívala o tom, že ráno nebudem musieť vstávať a podľa toho som si urobila aj rozvrh na vysokej škole, čiže my dream come true, a skôr ako o 9.00 ma telefonicky alebo hocijako inak nezastihnete.

O tom, že chodím spávať najskôr o jednej v noci, nemusím rozprávať.

tiež. V júli som bola v Brne a absolvovala som kurz výroby kozmetiky na vlasy. Konkrétne výrobu šampónov, tuhých šampónov šampúchov, masiek na vlasy a kondicionérov.

LUCKA: Určite neprekvapím, keď poviem, že najhlavnejší sen bol, aby som si našla dobrú prácu, do ktorej budem chodiť rada, a aby OBR.: Medomet—malá odstredivka medu som mala popri tom aj dosť času na seba - čo z plástov. sa mi splnilo. Mám ešte pár snov, na ktoré treba trošku viac času.

PETER: Tie krásne plány do budúcnosti typu: budem voľný a budem si žiť svoj sen, sú síce krásne, ale nereálne, ak sa človek postaví k životu zodpovedne.

HANA: Mojím snom bolo „utiecť“ - neostať cez leto pracovať vo Zvolene, jeho okolí, na Slovensku. To sa mi aj podarilo. Skoro dva mesiace som pracovala na 5-hviezdičkovej riečnej lodi pre hostí z Austrálie a Ameriky, ktorá sa plavila po Dunaji z Budapešti do Regenzburgu.

Najskôr ako servírka v reštaurácii, potom som pomáhala v práčovni na housekeepingu, aby som mohla ostať dlhšie. Z veľkej časti som sa zbavila strachu z komunikácie v cudzom jazyku. Spoznala som veľa úžasných ľudí, mám krásne spomienky, a hlavne som sa veľmi veľa naučila po odbornej stránke. To ma veľmi teší, nakoľko ma vyštudovaný odbor veľmi baví. Na budúci rok sa na loď môžem vrátiť, tak uvidím, kde ma z Prahy vietor odfúkne.

FOTO: PETER Sedmák, šéfredaktor, divadelník, milovník histórie, občianskej náuky.

MOZAIKA 3/2017

29

Počas školy ste boli na nezastavenie...

Ktoré z aktivít vám ostali?

PATRIK: Na nezastavenie som aj teraz. Štúdium som vymenil za prácu. Súťažím aj po škole.

Aktuálne som sa pred necelým mesiacom stal druhým najlepším baristom Brna. Skončil som hneď za dvojnásobným majstrom ČR, ktorý skončil na celosvetovom šampionáte desiaty. Už to, že som sa umiestnil hneď za ním, bol pre mňa obrovský úspech a pocta.

Kresleniu momentálne nemám čas sa venovať.

TATIANA: Ostali mi všetky aktivity, aj chuť súťažiť. Bohužiaľ, teraz v októbri som nemohla zo zdravotných dôvodov nastúpiť na Interbeauty. Na jar ma čakajú Majstrovstvá Slovenska v Bratislave, Majstrovstvá Slovenska v Trenčíne a jarnú sezónu ukončím na Medzinárodných majstrovstvách v Prahe.

Súťaženie sa stalo mojou vášňou, v budúcnosti by som sa chcela zúčastniť na Majstrovstvách Európy.

ANET: Všetky aktivity z obdobia školy mi ostali doteraz. Stále kváskujem, vypekám, vyváram, chodím na angličtinu s dcérou, vyrábam svoju kozmetiku a pridali sa ešte raz do týždňa hodiny španielčiny. Po škole som si kúpila aj permanentku do fitness centra a schudla som 6 kíl, to bolo moje prvé aktívne chudnutie v živote a vyšlo. Aktivít mám denne až-až. Treba sa tešiť každému dňu.

LUCIA: Teraz sa kresleniu venujem už pomenej, ale snažím sa ďalej tvoriť doma vo voľnom čase. A, samozrejme, aj do Mozaiky niektoré kresby ešte pošlem.

PETER: Každý, kto má čo i len trochu poznal, vedel, že na vedeckej olympiáde ma nikdy neuvidí, ale v organizovaní akcií a v pomáhaní som bol na strednej škole celkom dobrý, samozrejme, veľkú zásluhu na tom mala aj moja triedna profesorka Stašeková. Vždy ma niekam vyslala a ja som rád išiel... Najradšej spomínam na výstavu o 2. svetovej vojne. Vďaka Kompraxu, ktorý som absolvoval, aby som mohol projekt realizovať, som sa spoznal so svojím najlepším kamarátom Janom.

FOTO: TATIANA Tureková a jej premeny. Inak redaktorka, vizážistka, súťažiaca.

30 MOZAIKA 3/2017

HANA: Vždy som športovala, vždy som tancovala. Tak tomu je aj teraz. Len sedieť na posteli a prežívať dni, to nie je pre mňa. Žijem každý deň tak, aby som si večer nemohla položiť otázku: ,,Prečo si to nespravi-

la? Veď si mala čas.“ Využívam čas, ako najviac viem, i keď aj ja mám dni, kedy len leňoším, alebo cestujem do Prahy vlakom (ako teraz) a píšem pár riadkov do školského časopisu, ktorý mi aj s redakčnými radami veľmi chýba.

KRISTÍNA: Vždy som mala veľa povinností, či už sa to týkalo školy, alebo domácnosti po príchode domov. To všetko okrem tej školy odpadlo.

Čo vám najviac chýba ako exštudentom? Okrem vlakov zadarmo :) PATRIK: Ako exštudentovi mi dosť chýba svet bez povinností typu: zaplať nájom, kým si nenavaríš - neješ a tieto typické dospelácke povinnosti. Ale čo už, s tým sa len treba naučiť žiť.

TATIANA: Okrem vlakov zadarmo? Určite je to voľný čas.

ANET: Najviac mi chýba možno osobný kontakt s pár spolužiakmi a učiteľmi. Vždy keď som sa v škole ukázala a pokecala s ľuďmi, tak mi to dobilo baterky.

LUCIA: Určite spolužiaci! Zrazu už spolu netrávime každý deň a nájsť si na seba čas je skoro nemožné, keďže všetci majú už nejaké povinnosti, či už v práci, alebo na vysokej škole.

PETER: Ako exštudentovi mi s odstupom času najviac chýbajú asi tie školské (dá sa to nazvať) problémy, ktorými sa človek predieral celým štúdiom, ale, samozrejme ,aj profesori, školská atmosféra, spolužiaci a veľa iného...

HANA: Študent som stále! I keď viac cestujúci žltými vlakmi.

KRISTÍNA: Vám mladším aj starším dráčom lavíc odporúčam - ak chcete ísť na vysokú

FOTO: LUCKA Malatincová - najlepšia ilustrátorka všetkých časopisov Štúrovho pera (2016), spoľahlivá a kreatívna tvorilka.

školu, začnite sa venovať matematike, lebo tá ma zasypala ako lavína. Ak nechcete ísť na vysokú školu, odporúčam vám čo najviac (a najlepšie ako viete) sa venovať tomu, čo študujete, lebo predsa len platí, že: „Remeslo má zlaté dno.“ A verte, všade to vedia oceniť.

Čo by ste odkázali tým, ktorí ešte derú lavice na Podborovej?

Tým, čo ešte študujú, by som odkázal: „Na Podborku nenadávajte!“ Snažte sa využiť zo školy čo najviac. Choďte na stáže, kurzy, súťaže, exkurzie.... Ak chcete to, čo študujete, robiť aj po škole, tak nič viac vám nedá

MOZAIKA 3/2017

31

ako práve táto škola. Je to zadarmo, tak to využite!

Nech si užijú ešte študentský život. Škola je základ. Žiakom by som odkázala asi len toľko, že im prajem len tie najkrajšie zážitky na našej škole a nech si to tam ešte užijú. Stredná trvá len 4-5 rokov, ale pracovný život len tak rýchlo

neskončí . A nech porozmýšľajú aj nad vysokými školami. Maturantom, samozrejme, prajem úspešné ukončenie a učiteľom pevné nervy.

Nech to vydržia. Sama viem, aký bol posledný rok. Už sa mi vôbec nechcelo, ale keď už prišiel ten posledný deň, tak mi bolo trošku aj smutno. Takže, užite si strednú školu, ako to len ide, ale, samozrejme, nezabúdajte sa aj učiť.

som školu dokončila úspešne. Že som sa tam SKUTOČNE VEĽA naučila, aj keď som si myslela, že po maturite som všetko zabudla.

Najlepšie pravidlo - nemusí vám ísť všetko na jednotky, lebo: ,,Keby sme hodnotili rybu podľa jej schopnosti vyliezť na strom, vždy by sme si mysleli, že je hlúpa.“

Koho by ste osobitne pozdravili?

PATRIK: Špeciálne by som chcel pozdraviť p. Žiakovú. Všetky veci, ktoré som sa naučil na jej hodinách a ktoré nám na praktických príkladoch ukazovala, teraz využívam. Ďakujem!

Ako malé posolstvo by som chcel pre čitateľov časopisu Mozaika uviesť len toľko, že užívaj si študenstva, kým sa dá, pretože v živote bude tej dospelosti ešte až-až...

Kúpte si mäkkú podložku pod zadok, každé ráno si dajte dobrú kávu. Oblečte si to, na čo máte náladu, vykročte tou správnou nohou a s úsmevom na tvári. Vydržte to, čo vás každý deň čaká. Sú tam ľudia, kvôli ktorým sa oplatí chodiť do školy. Hlavne, keď si uvedomíte, že ste tam pre SEBA. Preto, aby ste sa vy v budúcnosti mali dobre, mali vysnívané povolanie, kariéru, aby na vás vaše deti boli hrdé. Nech už je vaša motivácia akákoľvek, stojí za to dobojovať to do čo najlepšieho možného konca.

Dni, kedy som si hovorila, že to nezvládnem, mi ostali v pamäti, ako keby boli včera. Ale teraz si uvedomujem čoraz viac, že napriek všetkému

32 MOZAIKA 3/2017

FOTO: KRISTÍNA Trnková, šéfredaktorka, reprezentantka školy, finalistka Miss stredných škôl, cestovateľka...

TATIANA: Pozdravila by som určite skvelé pani majsterky, veľmi veľa ste nás naučili a ja vám za to ďakujem.

Tiež pani majsterku Danku Kováčikovú, zato ako excelentne nás naučila dermatológiu. Samozrejme, aj pani triednu Maťku Stašekovú, že k nám bola vždy dobrá, pomáhala nám a vydržala to s nami až do maturít .

ANET: Pozdravujem úplne všetkých, ale hlavne nášho triedneho p. Bednárika, p. vrátničku, p. Martinku Stašekovú a Evku Mikulovú a p. Amálku Nociarovú.

LUCIA: Pozdraviť by som chcela našu triednu pani profesorku, ktorá mala pevné nervy a nikdy to s nami nevzdala, pretože občas to bolo s nami dosť ťažké.

PETER: Hmm, ťažká otázka, keďže by som rád pozdravil všetkých... No trošku viac mi k srdcu prirástli p. majsterka Kaľamárová, moja úžasná triedna Stašeková, moja kamarátka z vrátnice Blondie , Frau Halmová, ITčkárka p.

Peničková.

A v neposlednom rade chcem pozdraviť aj pani riaditeľku, zástupkyne, ostatných profesorov a mojich bývalých spolužiakov.

KRISTÍNA: Špeciálny pozdrav posielam pani zástupkyni Helke Hrnčiarovej, ktorá kvôli vám, študentom, obetuje všetko a kvôli nej sa máte na každej stáži tak dobre. Ďalej všetkým pedagógom, ktorí sa vám 5 dní v týždni venujú viac ako vlastným deťom. Myslím na vás a verte, ja viem, čo vás čaká . Ďakujeme za rozhovory.

_________________________________ Podčiarknuté a zhrnuté , každému nášmu ex sa darí .

Držíme im palce , ďakujeme za služby nášmu časopisu aj za tento rozhovor. A už len posledný odkaz:

Držte sa!!!

MOZAIKA 3/2017

33

LIFE STYLE

šampúch od ANETY

Na trhu je už pomerne dlhú dobu, ale nie všetci ho poznáme. Hlavne v tomto období, keď sa ľudia opäť vracajú k prírode, začal fičať šampúch. Ak vám tento pojem veľa nehovorí, prosím, zoznámte sa.

Pozor!Pozor!Pozor!Pozor!

SÚŤAŽ Napíš, prečo je šampúch ekologický, a vyhraj originálny výrobok od Anety v hodnote 8 eur.

mozaika.podborka@gmail.com

Neznáma novinka v umývaní vlasov Ako sa používa?

Šampúch je tuhý šampón. Tuhé šampóny nepotrebujú vodu, takže sú aj ekologické, lebo nepotrebujú ani obal, ani flašu. Šampúch dokáže plne nahradiť klasický tekutý šampón. Zo 60g balenia šampúchu si dokážete umyť toľkokrát vlasy ako z jedného 400 ml tekutého šampónu. Zloženie je podobné tekutým šampónom. Je vyrobený z cukrových tenzidov, prírodného emulgátora, oleja, esenciálneho oleja a prípadne nejakých ďalších aditív (to už záleží na výrobcovi).

Tuhý šampúch sa požíva veľmi jednoducho.

Namočíme si vlasy a aj šampúch, jemne pošúchame rovno vlasy, aby sa vytvorila pena, poprípade si ho pošúchame medzi dlaňami a potom ho vo vlasoch rozpeníme prstami ako bežný šampón... Opláchneme a voilá - vlasy sú umyté. Ak ste zvyknutí na kondicionér, použite ho klasicky po umytí.

Do šampúchu sa pridáva aj troška vody, aby sa zmes dala pekne spojiť, ale toto množstvo je také mizivé, že sa výrobok hneď vysuší. A čo je na tomto všetkom najlepšie? Pri výrobe nemusíme použiť žiadne konzervanty, ani parabény, sulfáty, umelé vône a syntetické silikóny, ktoré sú aj ťažko ekologicky odbúrateľné.

Šampúchy som našla na stránkach Ponio.sk, Navia.sk, ale predáva ich mnoho handmade výrobcov, ktorých nájdete na Sashe.sk. Cenovo sa pohybujú podľa hmotnosti od 4 eur až do 8 eur.

34 MOZAIKA 3/2017

Kde ich predávajú?

LIFE STYLE

Domáci experiment 2. časť—suroviny (pridáme neskôr)

Keďže rada vyrábam svoju vlastnú kozmetiku, tak som skúsila aj šampúch. Veľmi sa mi to zapáčilo. Je to tak jednoduché, že by ste to zvládli aj vy!

0,5g hydrolizovaného proteínu (podľa výberu), ja som dala hydrolizovaný hodváb z húsenice

Recept s postupom:

0,5g esenciálneho oleja (podľa výberu), ja som zvolila mätu a mandarínku.

0,5g pantenolu

Šampúch vytvoríme z dvoch častí.

1. časť—suroviny

15g SCS (tenzidy na napenenie) 20g SLS (tenzidy na napenenie) 5,5g hydrolátu 2,5g citrónovej šťavy 4g BTMS 1g panenského kokosového oleja

Postup – Každú surovinu si presne odvážime.

Všetky suroviny z prvej časti spolu roztopíme vo vodnom kúpeli. Miešame ich, až kým nám nevznikne kaša.

Po rozpustení k zmesi pridáme všetky suroviny z druhej časti.

Nakoniec si všetko utľapkáme na náš šampúch a dáme vyschnúť na policu, alebo ho môžeme položiť na kúsok papiera na pečenie. Pozor!

Tuhne dosť rýchlo.

MOZAIKA 3/2017

35

1. Čokoládový základ: pomleté vlašské orechy - 1 a 1/2 šálky (časť vlašských som nahradila mandľami a špaldovou múkou),  práškové kakao - 1/2 šálky,  kokosový cukor - 3/4 šálky (stačí aj trstinový),  kokosové mlieko - 1/3 šálky,  rozpustený kokosový olej - 2 PL (môže byť maslo),  mletá škorica - 1ČL (dala som až 2, podľ a chuti),  vajcia- 2ks,  soľ - stačí štipka,  kypriaci prášok (s vínnym kameňom) - 1 ČL. 

2. Biela kokosová vrstva: sušený kokos - 2šálky, mandľová múka - 1/2šálky (môžete použiť kokosovú múku alebo dať len viac sušeného kokosu),  kokosové mlieko - 4-5PL,  med/javorový sirup/agave - 3-4PL (ja som dala med).  

3. Čokoládová poleva   

nasekaná kvalitná horká čokoláda - ½ šálky, kokosové mlieko - 1/2 šálky, med/javorový sirup alebo agáve - 1 PL ( ja som dala med).

36 MOZAIKA 3/2017

Tri dobré tipy!!! *Pred tým, ako pôjdete dávať kokosovú vrstvu na svoj koláč, natrite na korpus obľúbený džem. Kokosová vrstva na ňom lepšie drží a koláčik je vláčnejší.

TAJOMSTVÁ UČEBNE 77

POSTUP: čokoládový základ Rúru predhrejte na 180°C a tortovú formu (priemer 26 cm) vysteľte papierom na pečenie.

V jednej miske si zmiešajte pomleté orechy, kakao, cukor, prášok do pečiva, soľ a mletú škoricu.

V druhej miske si elektrickými metličkami vyšľahajte vajcia s kokosovým mliekom a olejom.

Suchú zmes pomaly prisypávajte do mokrej zmesi a opäť vymixujte dohladka.

Ak sa vám zdá cesto husté, pridajte trochu kokosového mlieka. Pripravenú zmes vylejte do tortovej formy a pečte 30-35 minút. Po dopečení nechajte dobre vychladnúť.

POSTUP: biela kokosová vrstva

Kým sa koláč pečie, môžete si pripraviť kokosovú vrstvu.

Všetky suroviny si zmiešajte v miske (zmes bude mierne trúsivá, ale nie príliš sypká). Mala by sa lepiť. (Ak nie, pridajte viac medu alebo kokosového mlieka. Podobne ako ja aj vy uvidíte, či sa vám konzistencia pozdáva.)

Po vychladnutí korpusu bielu zmes dôkladne pritlačte na čokoládový základ. Pred natlačením ju môžete dať na 10-15 minút do mrazničky.

POSTUP: čokoládová poleva V hrnci nad parou si v miske roztopte čokoládu a následne primiešajte kokosové mlieko. Varechou vymiešajte do hladkej konzistencie. Čokoládu vylejte na kokosovú vrstvu a dajte stuhnúť do chladničky minimálne na 2-3 hodiny, najlepšie na celú noc. Na druhý deň chutí oveľa lepšie.

*Ak chcete kokosovú vrstvu vláčnejšiu, pridajte do nej viac mlieka alebo medu.

*Ak máte doma banány a neviete, čo s nimi, tak ich môžete použiť ako ja. Porozkladajte ich na koláč, dajte kokosovú vrstvu a zalejte čokoládou.

Aneta Fiľová

MOZAIKA 3/2017

37

ZO SRDCA

onedlho je môj deň D. Idem s kamarátkou na vytúženú dovolenku. Naším cieľom je Grécko. Pamätám si ho ako krásne miesto plné zaujímavých pamiatok. Bola som tam pred pár rokmi u známych. Ako povinnú batožinu berieme so sebou aj našich rodičov. Pre Luckino naliehanie ide s nami aj jej priateľ Tomáš. Niežeby som ho nemala rada, ale mala to byť babská jazda. Lenže tí dvaja sú na sebe nalepení v jednom kuse. Niekedy ma to fakt desí.

Ja som šťastne nezadaná. Chvalabohu, pretože ak by som mala dopadnúť ako Lucka a Tomi, tak to sa radšej poskladám do trojuholníka. Ale chalani sa mi páčia.

Ako každú sobotu aj túto sme šli na chatu k Luckiným rodičom. Tam sa už dávnejšie začala história našich trapasov. Koľko už mohlo byť hodín? „Dočerta, už je šesť preč,“ prebehlo mi stokrát hlavou. Kde tá Lucia trčala? „Zuzka, prišla Lucia,“ zakričala na mňa zdola mama. „Pošli ju hore,“ zakričala som jej späť, „nech si milostivá príde hore sama, to má za to, že mešká.“ O chvíľu stála Lucia v mojej izbe. „Ahoj, Zuzi, prepáč, že meškám, ale ja ti to vysvetlím,“ oznámila mi a tvárila sa pri tom najkajúcnejšie, ako vedela.

38 MOZAIKA 3/2017

„Posaď sa, počúvam,“ povedala som jej s vážnou tvárou. To som teda zvedavá, s čím príde tentoraz. „Bola som už na pol ceste k tebe, keď sa mi stala hrozná vec. Zlomil sa mi opätok na sandáloch, vieš, na tých zlatých. Musela som sa vrátiť a obuť si niečo iné.“ Pozrela som na ňu pohľadom, ktorý hovoril: „Tebe asi preskočilo!“. „Ach, bože, karma mi to vracia,“ zalomila som rukami s pohľadom do stropu.

Pár slov o Lucke, ktoré musíš vedieť, milý denníček. Keď ju niekde človek stretne, prvé, čo ho zaujme, je jej outfit. Čo sa týka oblečenia alebo topánok, Lucia je taký malý módny guru. „Zuzi, nemáš niečo na pitie? Po tom rýchlobehu umieram od smädu.” „Jasné, poď, v chladničke máme kolu.”

Spolu sme išli do kuchyne. Lucka si kolu zobrala so sebou a konečne sme už vyrazili k chate.

„Kto tam dnes asi bude?” opýtala som sa cestou. Lucka mykla plecom. „Neviem, asi tam bude zase celá banda.” „Super, príde aj Tomáš ?” opýtala som sa. Pozrela na mňa, no potom sa rýchlo obrátila. „Deje sa niečo, o čom neviem?” opýtala som sa s nadvihnutým obočím. „Zrejme si už počula, že sme sa s Tomášom rozišli.” Zastala som uprostred cesty a pozrela na ňu.

Normálne ma tým zabila.

Pravda je, že som mala

nervy na to ich cukrovanie sa, ale toto som fakt nečakala. „Čože? Ja o ničom neviem. Prečo si mi nič nepovedala?”

Bola som trošku nahnevaná. Predsa som jej najlepšia kamarátka! To kde sme?! Je to rovnaké, akoby som niečo zatajila ja pred ňou alebo pred tebou, denníček. „Pretože ani ja neviem, či sme ešte spolu, alebo nie.”

Zatvárila som sa nechápavo. Lucka len mávla rukou nad mojím výrazom. „ Toto mi už párkrát urobil a vždy sa ku mne vrátil a tváril sa, akoby nič.” „Nevedela som, že je Tomáš taký.”

Lucka sa krátko zasmiala: „Ešte veľa toho o Tomášovi nevieš, ale kašlime na to. Uvidíš sama, ako sa bude správať dnes, akoby sa nič nestalo.”

Iba som jej na to prikývla, potom sme zvyšok cesty boli ticho. Ale aspoň vidíš, denníček, že byť single sa oplatí!

Prišli sme na poľnú cestu a už sa nám črtali obrysy chaty. Pri dverách už stál Marek. „Čauko, baby, konečne ste tu. Lucia, čo to bolo tentokrát? Napadla ťa divá veverička?” podpichol ju Marek, pretože aj bez vysvetľovania vedel, kvôli komu sme meškali. Lucia ho prepálila vražedným pohľadom. „Nie, teraz to bol medvedík čistotný!”

Stačil mi pohľad na Mareka a vybuchla som smiechom. „No, pekne, ešte aj ty sa mi smej, opica jedna!”

Dostala som ešte väčší záchvat smiechu.

Napokon sa pridala aj Lucka a smiali sme sa všetci traja. „Čože tak veselo vospolok ?” ozval sa spoza Mareka hlas. „Čaves, Tomi, trocha tu disujem baby.”

Lucka v momente stíchla a po smiechu ani stopy.

„Čauko, Tomáš. Hm, Marek, poď, my ideme dnu,” prešla som popri Tomášovi a chytila nechápavého Mareka pod pazuchu. Cestou som ešte žmurkla na Luciu. Vošli sme s Marekom dnu a posadili sa na gauč. Hneď k nám prifrčala Linda (Marekova frajerka) a sadla si Marekovi na kolená. „Ahoj, Zuzi, kde máš Lucku?” opýtala sa Linda. „Ahoj, Lila, Lucka je vonku s Tomášom.” „Prečo ťa ona môže volať Lila a ja nie?” opýtal sa rozhorčene Marek. „Pretože ona je moja lásenka,” naklonila sa cez Mareka a dala mi pusu na líce.

Zasmiala som sa, lebo Marek nahodil výraz, ktorý neviem pomenovať. S úsmevom som pomaly zisťovala, kto tu dnes vlastne je. Všimla som si, že sa už vrátili aj Tomáš s Luckou a tvárili sa tak, ako vždy - zaľúbene. Som zvedavá, ako dlho im to vydrží. Potom tu bol Juraj, Marek s Lilou, Piťo s Tinkou, Maťo a, samozrejme, moja maličkosť. „No, ako, baby, prichystané na dovolenku?” opýtal sa nás Juraj. Slova sa ujala Lucka. „Jasné, sme, ako inak. Ja som sa balila už týždeň vopred,” priznala sa hrdo.

Juraj si odpil z piva a zasmial sa: „Hm, to ja robím všetko na poslednú chvíľu.”

Nato sme všetci na seba pozreli. „My vieme,” povedali sme zborovo a rozosmiali sa. „Ako dlho tam ostanete?” vyzvedala ďalej Lila.

Teraz som sa ujala slova ja: „Ešte nevieme presne, ale asi tak tri možno štyri týždne.” „Tak sa tam potom určite stretneme, lebo ma môj strýko volal k sebe na prázdniny,” povedal Martin. Čože? Nevieš si predstaviť, denníček, ako som sa cítila. V hlave mi v momente zasvietila bezpečnostná kontrolka. Môj mozog v tej chvíli ohlásil ERROR. „Vážne? To bude super, aspoň bude zábava,

MOZAIKA 3/2017

39

však, Zuzi?”

Iba som prikývla, lebo som sa nezmohla na slovo. „Nedáte si ešte pivo alebo niečo iné ?” opýtal sa Piťo, náš hlavný dodávateľ alkoholu. „Jasné, ja si dám,” okamžite sa zapojil Marek. Vždy, keď zavetrí niečo, čo má promile, tak je hlavným aktérom. „Baby, a vy ?” opýtal sa nás Tomáš. Lila, Lucka a Tinka si dali kolu a ja pivo. „Zuzi, si môj človek.” Žmurkol na mňa Piťo.

O jedenástej sme sa všetci pobrali domov.

Po ceste sa niektorí rozprávali a druhí spievali. Hviezdou spevokolu bol náš Pavarotti Tomáš. Juro s Marekom a Piťom o niečom živo diskutovali. Postupne sme sa rozchádzali, kde kto býval. Najprv sme odprevadili Lilu, potom Mareka. Nakoniec sme ostali len mi traja. Maťo, Lucka a ja.

Vládlo medzi nami dosť trápne ticho.

Našťastie, konečne sme prišli k môjmu domu. S Luckou sme sa na rozlúčku objali a potom odišla. Býva len pár domov odo mňa. Pozrela som sa na Martina a on na mňa. „Dobrú teda,” vyšlo zo mňa horko-ťažko. „Dobrú, Zuzka,” podišiel ku mne a objal ma. Nevedela som, čo s rukami. Mala som ich ako z olova. Ovinula som mu ich okolo krku a pritisla sa k nemu bližšie.

Mala som pocit, že sa roztopím ako zmrzlina. Po chvíli ma pustil a odkráčal do tmy. Ostala som tam stáť ako kôl v plote a hľade-

40 MOZAIKA 3/2017

la za ním, ako mizne v diaľke. Keď som otvárala dvere, ešte stále som na sebe cítila jeho vôňu.

Na chodbe som sa vyzula, vhupla do mäkučkých papúč a vyšla hore do mojej izby. Tam som dala na vešiak bundu a otvorila som kufor. Zistila som, že mi chýbajú plavky a v skrini tiež neboli. Tak som sa išla opýtať mamy. Našla som ju v kuchyni miešať si svoj obľúbený čaj. „Ahoj, mami, nevieš, kde sú moje modrozelené plavky?” prestala miešať a zdvihla ku mne zrak. „Ahoj, zlatíčko, sú hore v mojej izbe.” „A čo tam robia?“ „Chcela som ti kúpiť nové, ale zabudla som tvoju veľkosť,” vysvetlila mi. „Aha, tak ja si ich teda vezmem.” „Dobre, moja,” povedala a ďalej sa venovala svojmu čaju. Nakoniec som pribalila aj plavky a už som bola konečne kompletne zbalená. Potom som si dala sprchu, ešte si nastavila budík a išla si ľahnúť.

Ráno som sa zobudila na hrozný zvuk budíka. So zatvorenými očami som po ňom šmátrala rukou, až som ho nakoniec zhodila na zem. Posadila som sa na posteli a pretrela si oči. Zvesila nohy z postele a zamierila do kúpeľne. Po dôkladnej očiste som zišla dolu do kuchyne. Tam už mamina pripravovala raňajky a otec čítal noviny. Typická rodinná idylka. Sadla som si za stôl oproti otcovi a vzala si hrianku. Natrela som si ju s džemom.

Otec odložil noviny a pridal sa ku mne. „Zbalená, slečinka?” opýtal sa ma a zahryzol do hrianky. „Jasné, a ty ?” „My tiež, veď poznáš mamu. Všetko musí mať vopred hotové,” povedal ocko. „Ja som to počula, zlatko,” ozvala sa mama spoza drezu. S otcom sme sa zasmiali a ďalej pokračovali v rozhovore. „Kedy príde po teba Lucka?” opýtal sa ocko. „Mala by tu byť o hodinu,” odpovedala som, hoci

som vedela, že bude meškať ako vždy. „Tak skoro?” začudovala sa pre zmenu mama.

Zobrala som si ďalšiu hrianku. „Dohodli sme sa, že pôjdeme odtiaľto spolu.” „A jej rodičia?” „Stretneme sa s nimi na letisku.”

O dve hodiny, ako som predpokladala, k nám prišla Lucia aj s dvomi kuframi. „Preboha, to čo v nich máš?” opýtala som sa, keď som jej pomáhala. „No, všetko, čo budem potrebovať,” odpovedala mi s úsmevom. Štuchla som ju do brucha. „Viem si domyslieť, čo všetko máš na mysli.”

Tentoraz ma štuchla ona. Do odchodu nám zostávala ešte hodina, a tak sme si išli sadnúť na lavičku do záhrady. „ Prečo ste sa pohádali s Tomášom ?” opýtala som sa jej, keď sme už sedeli. Sťažka si vzdychla. „To kvôli Martinovi. S Tomášom sme boli na jednej oslave...”

Prikývla som. Poviem ti, denníček, pri zmienke o Maťovi mi poskočilo srdce. „Stretli sme tam aj Martina a ty dobre vieš, ako sa tí dvaja neznášajú. Maťo ma pozdravil a žmurkol na mňa. Tomáš to videl, ale bral to s rezervou.”

Viem, ako Tomáš berie veci s rezervou, najmä tie, čo sa týkajú Lucky. „A ďalej?” nabádala som ju, aby pokračovala. „Potom som si odbehla na WC, keď som sa vrátila, Tomáš mi strčil do ruky bundu a povedal, že odchádzame. Zízala som na neho ako vyoraná myš a nič nechápala. Cestou domov som sa ho pýtala, čo sa stalo, ale neodpovedal mi. Potom som sa spýtala, čo zase urobil Martinovi, a to som asi nemala. „Prečo?” opýtala som sa udivene. „Ani neviem, ale strašne ho tá otázka nahnevala. A potom sme sa pohádali a odvtedy sme sa nebavili, iba včera na chate.” „Som zvedavá, čo majú rozrobené tí dvaja, ty

nie?” prikývla na súhlas.

ZO SRDCA

CESTA NA LETISKO 13.22 Po našom rozhovore na nás zavolal otec, aby sme už išli. Vstali sme a išli si po kufre. Všetci sme nasadli do auta a vyrazili na letisko.

Vlastne, to sme len chceli. Nastali totiž menšie problémy s autom. Zostával nám už len celkom maličký detail. NAŠTARTOVAŤ! Takže: spojka, kľúčik, nič. Znovu spojka, kľúčik a zase nič. Keď sa to zopakovalo aj po štvrtý raz, ocko začal „mierne” nadávať. Máme Škodu 120 modrej farby a nakopnúť túto káru je fakt umenie. Jednoducho povedané, je to naša stará milá „Schade”. Dnes sa podarilo naštartovať na piaty raz. Fantázia! Na letisko sme dorazili trochu neskôr. Po chvíľke stresu a meškania sme konečne sedeli v lietadle.

Táto cesta autom stála za všetky drobné!

Keďže mám strach z lietania, mama mi dala prášky na spanie, a tak som prespala celý let. Zobudila som sa na to, ako ma Lucka pripútava, lebo sme už mali pristávať. Po pripútaní sme pristáli na letisku. Keď sme vystúpili, išli sme si po batožinu. Vonku sme si stopli taxíky, v jednom sedeli rodičia a v druhom my. Taxikár nás odviezol do nášho hotela. Kým mu rodičia platili, ja som vošla do hotela a ocitla sa v raji. Vnútro hotela žiarilo dúhovými farbami, napravo od vchodu boli dva stoly a okolo nich veľká krémová pohovka. Nad hlavou mi visel obrovský luster s malými kryštálikmi. „Zuzana, tu máte kľúče od vašich izieb. Tomáš, ty máš izbu sám, Zuzka a Lucka majú spolu,” vysvetlil nám môj otec.

V organizovaní sa vyžíva asi tak ako Lucka v obliekaní.

MOZAIKA 3/2017

41

Ja som vzala kľúče, Lucia svoju kabelku a chudák Tomáš nám musel zobrať kufre. Keď sme vyšli hore, Tomáš nám položil kufre pred dvere a zdrhol do svojej izby. Hodila som Lucke kľúče a ona otvorila. Vzala som kufre a hodila ich horko-ťažko na posteľ. Izba bola perfektná! Bola tam kúpeľňa, telka a minibar s chladničkou. Čerešničkou na torte bol výhľad na more a pláž. Čo viac si môžeš želať, Zuzanka? Oficiálne som v raji a nedostane ma odtiaľto ani sto párov koní. „Je tu paráda, aj vy tu máte telku?” vtrhol knám s krikom do izby Tomáš. „Tomáš, nevieš klopať? Čo ak by som bola nahá?” zatvárila sa naoko nahnevane Lucka. Ona má jednoducho sklony k dráme. „Hm, myslím, že si aj tak krásna,” povedal a pobozkal ju.

Zasmiala som sa. „Je ti tu niečo smiešne, Zuzana?” opýtal sa ma Tomáš s nadvihnutým obočím. „Niečo by sa našlo, Tomáš,” odpovedala som mu, a potom som sa zamyslela, „už to mám, myslím, že to budeš ty.” „Tak toto si nemala,” povedal, rozbehol sa ku mne a prehodil si ma cez plece. „Aáá, Tomáš ja ťa zadrhnem! Pusti ma dolu!” „A budeš už dobré dievča?”

To akože myslí vážne? „Áno, budem!”

Konečne ma pustil a ja som sa mohla posadiť na posteľ. Na Tomáša som vrhla pohľad, ktorý by zabil aj stádo slonov. Lucia si to všimla a rozosmiala sa. „Dievčatá, nepôjdeme dolu do kaviarne na kolu?” navrhol Tomáš. „Iba ak platíš,” povedala mu Lucia a nahodila psie očká. „Ach, ženy, vy by ste nás len zdierali, ale fajn, platím teda ja.”

42 MOZAIKA 3/2017

„Tak to by sme mali a teraz by si mohol ísť napred, musíme sa trošku skrášliť,” hovorila som mu to tlačiac ho k dverám. Otvorila som mu dvere, vyšiel von a potom mu ich schuti zatvorila pred nosom. „Niekedy mám chuť ho nakopať a zakopať, Lucka,” priznala som sa jej krútiac hlavou. Lucka sa len usmiala. „Na to by si potrebovala magickú lopatu, aby sa ti to podarilo.”

Obe sme sa zasmiali a išli sa trochu skrášliť.

Lucia odišla skôr a ja som ešte skočila do sprchy. Vylovila som z kufra svoje krémové kraťasy a fialové tielko, ktoré mi ide k očiam. Vlasy som si len trochu prehrabla, aby som nevyzerala ako babkin pes Džodžo. Neviem, kde prišla na to meno. Vhupla som do žabiek, ešte som si vzala slnečníky a trielila som dolu. Keď som tam prišla, posadila som sa a hneď sa napila koly, pretože tie schody mi dali zabrať. Potom som sa pustila do šalátu.

„Ehm, Zuzka, ale ten šalát bol môj.”

S lyžičkou na polceste som zastala a pozrela na Lucku. „Prepáč, budeš to ešte jesť?” opýtala som sa jej s plnými ústami. „Ja si dám trošku.”

Keď som počula ten hlas, myslela som, že ten šalát vypľujem naspäť do misky. Martin!! Sťažka som preglgla a otočila sa. Vlasy mal ešte tmavšie ako predtým. Zrejme sa práve kúpal.

Na sebe mal priliehavé sivomodré tričko. Bola som z neho úplne paf. Sadol si rovno ku mne!

Myslím, že som práve prekonala infarkt. „Ahoj, Zuzka, tak dáš mi trošku zo šalátu?”

Bez slova som mu posunula misku a hľadela na neho, akoby bol duch. „Ahoj, Maťo, ako si nás našiel ?” opýtala som sa ho, keď som sa konečne spamätala a nahodila som stovoltový úsmev.

„Marek mi spomínal, v akom budete hoteli, tak som vás prišiel pozdraviť.” (Denníček, pripomeň mi, že mám zabiť Mareka.)

Opätoval môj úsmev. Bože, prečo mi to robíš práve teraz? „A kam sa chystáte?” „Mohli sme si ísť pozrieť mesto, čo vy na to?” navrhla Lucka. Všetci sme súhlasili. „Aj ja mám jeden nápad, čo keby ste prišli na pár dní k môjmu strýkovi?” navrhol Martin. Čože ? ON mi chce naozaj privodiť infarkt. „Ja si myslím, že je to dobrý nápad,” na moje a Luckine prekvapenie sa ozval Tomáš. „A bude s tým tvoj strýko súhlasiť?” opýtala sa Lucka.

Maťo si vyložil nohy na stoličku oproti a usmial sa. „Bude súhlasiť, aj tak sa tešil na Zuzkiných rodičov, dlho sa nevideli.” Áno, moji rodičia sa na moje nešťastie priatelia s Martinovým strýkom. „Okey, tak dosť bolo rečí, poďme niekam,” zavelil Tomáš, a tak sme všetci vstali a pobrali sa k východu. „Nepôjdeme radšej na pláž?” vymýšľala Lucia. „Ideme na pláž,” oznámila som všetkým a išla dopredu. Teda len som chcela ísť, ale Martin ma zastavil. Lucia si to všimla a pošepkala niečo Tomášovi, on prikývol a už ich nebolo. Tá mrška, to jej ešte zrátam. „Zuzka, však vy dve máte zase niečo za lubom?” vyzvedal Maťo (a to že ja som klebetná).

Zatvárila som sa nevinne. „Neviem, o čom hovoríš,” robila som sa hlúpou, hoci som vedela, o čo ide. „Hm, takže si sa rozhodla zatĺkať? Fajn, ja na to aj tak prídem, hoci aj sám.”

Na to som len mykla plecom a išla preč.

Dobehol ma, chytil okolo pása a v tej chvíli

ZO SRDCA som prestala dýchať. Tvárila som sa však, že mi to nevadí, ani nelichotí. Poznáme sa už od základnej školy a prakticky sme spolu vyrastali. Lucku som spoznala až v 7. triede, keď sa k nám presťahovala z Košíc.

Odvtedy sme nerozlučná dvojka. S Tomášom nás zoznámil až Martin. Uvažujúc ako sme sa všetci spoznali, som si nevšimla, ako ma Maťo chytil za ruku a už sme kráčali von z hotela.

Kým sme prišli k Lucke a Tomášovi, vyzerala som asi dosť komicky, pretože som bola spotená a pôsobila som ako po dvoch dňoch na púšti. Mala som chuť zvaliť sa do toho krásneho hnedého piesku a zahrabať sa naveky. „No poď, ty leňochod!”

Ako ma to nazval? Ja ho raz zabijem. Potiahol ma za ruku, a tak som donútila svoje nohy kráčať k Lucke a Tomášovi. Tí sedeli vedľa seba v objatí a usmievali sa na nás ako slniečka na hnoji. Ale sú rozkošní spolu, to musím uznať. Prisadla som si k nim a vedľa mňa si sadol Maťo. „Ideme sa na chvíľu prejsť, nie aby ste niekam zdrhli,” oznámila nám Lucia. Asi jej začnem kopať hrob. Prečo mi to vždy robí? Ostali sme tam sedieť sami a v hrobovom tichu. „Zuzka?” opýtal sa ma. Rýchlo som sa otočila a zase som prestala na pár sekúnd dýchať.

Stáva sa mi to v poslednom čase nejako často. „Áno?”

Jeho oči sa vpíjali do tých mojich a naše tváre boli tak blízko, že som vedela zrátať, koľko má vrások. Keď som si už myslela, že sa ma chystá pobozkať, stalo sa niečo, čo som najmenej čakala. „Pozooor!”

Nestihla som zareagovať a dostala som do hlavy lietajúcim tanierom. Toto sa môže stať iba mne. OMG!

MOZAIKA 3/2017

43

Keď sme prišli k Martinovmu strýkovi, moji rodičia sa v okamihu išli zvítať a, samozrejme, pozoznamovali aj Luckiných rodičov. Po nekonečnom podávaní rúk sme sa konečne odobrali do svojich izieb. Znovu som bola vo svojej starej izbe a znovu sa mi vynorili staré spomienky na krásne zážitky, ktoré som tu zažila.

V okamihu ma opustila dobrá nálada a nahradila ju nostalgia, ale to len na pár minút, pokiaľ sa neobjavila vo dverách Maťova hlava. Nevedela som, čo mám odrazu robiť, a tak som sa začala vybaľovať. „Ahoj, Zuzka,“ pozdravil sa mi a usmial sa tým krásnym úsmevom. „Ahoj, Maťo, čo tu ty robíš?“ opýtala som sa na to prvé, čo mi napadlo. „Ale nič také, len som ťa chcel vidieť a spýtať sa, ako sa máš a či máš čas.“ Pozrela som na neho jedným očkom a ďalej vybaľovala a skladala veci. „Jasné, mám čas, ale musíš chvíľu počkať, kým sa dovybaľujem.“ Usmiala som sa na neho, ale on sa začal smiať. „Čo ti je smiešne ?“ nechápavo som na neho pozrela. „Ja si myslím, že si sa už vybalila dávno.“ Ukázal na kufor a mal pravdu, v tom kufri som nič nemala. Ja som bola z toho Maťa tak vedľa, že som skladala dookola tie isté veci.

Odložila som teda kufor a sadla som si na posteľ. Prisadol si ku mne a zrazu len začal hovoriť o svojich zajtrajších narodeninách. Pozerala som na neho ako vyoraná myš a nechápala som. „Tak fajn, Zuzana, hanbi sa, zabudla si na jeho narodeniny,“ hovoril mi vyčítavo môj vnútorný hlas. Veru, milý denníček, pripomeň mi, že si musím kúpiť nový diár.

44 MOZAIKA 3/2017

Sedela som tam a počúvala ho, ale mysľou som bola úplne inde. Milovala som ho. Tak veľmi a on to nevie. Nikdy nebudem nič viac len najlepšou kamarátkou. Naozaj, každý si už všimol, že sa na neho pozerám úplne inak než na kamaráta, iba on nie. Ešte aj predavač v obchode, kde sme s Maťom boli nakupovať suveníry, si to všimol, a to je už čo povedať. Buď je taký slepý, ale povedzme si, niektorí chlapi sú už raz takí, alebo to vie a čaká, kým mu to poviem ja sama.

Dlho som stála pred zrkadlom, oblečená v bledoružových šatách bez ramienok siahajúcich do polovičky stehien. Dvere mi otvorila Lucia s Tomášom. Obaja boli usmiati, očividne v dobrej nálade a úprimne som im závidela. Mala som chuť otočiť sa a odísť.

Objali ma okolo pliec. „Dnes mu to už povieš ?“ opýtala sa ma Lucia už asi po stýkrát. „Chcem to urobiť dnes, no bojím sa. Najradšej by som odišla a niekam sa skryla,“ odpovedala som s obavami. „Nemáš sa čoho báť, bude veľmi rád, keď sa to dozvie, a povie ti to isté, uvidíš,“ dohováral mi ešte aj Tomáš. „Vieš čo, choď za ním, teraz je vonku sám,“ kývla Lucka hlavou k dverám.

Pozrela som na nich s obavami v očiach, ale oni sa len v duchu usmiali, že všetko bude dobré. Ach, denníček, do čoho som sa to len pustila?

Našla som Maťa stáť samého vonku. Pomaly som k nemu vykročila a v duchu si dodávala odvahu. Maťo sa otočil a usmial sa na mňa a v tej chvíli som vedela, že to musí dopadnúť dobre. „Ahoj, Zuzi, čo tu robíš?“ opýtal sa nejako smutne.

„Ahoj, hľadala som ťa. A ty tu čo robíš, oslávenec?“ podpichla som ho.

Preboha, len nech nezačnem vtipkovať, lebo sa môžem niekam zakopať. „Ja... hmm... musím ti niečo...“ Nestihla som dopovedať, lebo Maťo urobil dlhý krok, vzal moju tvár do dlaní a pobozkal ma. Najskôr som bola zaskočená a nespolupracovala som, ale netrvalo dlho a položila som ruky na jeho boky. Po chvíli som sa od-

tiahla a nechápavo na neho pozrela a on sa usmieval. „Prečo si to urobil?“ „Pretože už ma nebavia hry, ako sa k tebe musím vždy dostať, už chcem byť s tebou.

Zamiloval som sa do teba už dávno, ale nemal som odvahu na to, priznať sa ti.“ Normálne som dostala zástavu srdca. Asi odpadnem!

„Ja, ja... neviem ,čo mám povedať ,Maťo.“ „Prosím, len povedz, že cítiš to isté, čo ja.“ Videla som mu v očiach, ako si to veľmi praje. Usmiala som sa, podišla k nemu bližšie a vzala jeho tvár do dlaní. „Ja som ti akurát prišla povedať, ako veľmi ťa ľúbim, takže áno, cítime to rovnako.“ Vtom sa rozosmial a pobozkal ma ešte raz. „Milujem ťa, ty leňochod,“ zasmiala som sa – ako vidno, nie som jediná, kto žartuje v nevhodných okamihoch.

Len som mu odpovedala: „Aj ja teba, mudrlant.“ Takže, milý denníček, moja katastroficky vyzerajúca dovolenka dopadla najlepšie, ako len mohla.

Text—Maťa Kováčová Ilustrácie—Viktória Marcová (emotikony) a Natália Vilhančeková (dvojica).

MOZAIKA 3/2017

45

TO DÁŠ

Recykluj a tvor!

Ešte chvíľu to potrvá, ale zima už pomaly stráca svoju silu a my sa čoskoro zbavíme svetrov, búnd a oteplených nohavíc.

A práve jarné upratovanie, ktoré si onedlho urobíme v skrini, bude tou príležitosťou, kedy svetrom, ktoré by skončili na smetisku dejín módy, vdýchneme nový život a zároveň si zútulníme náš domov.

Materiál: krabica, starý sveter, ihla, niť, gombík, čipka, lano, lepidlo.

2. Na niť navlečte gombík. Poslúži namiesto hrčky, tá by sa počas šitia mohla krabicou predrať a šitie by nedržalo.

3. V krabici urobte dieru na rúčku.

Sveter nestrihajte, stačí roztiahnuť očko.

4. Dierou prevlečte lano a urobte ozdobné uzly.

Prilepte tavnou pištolou alebo lepidlom.

1. Vyberte si sveter, ktorý už nebudete nosiť, ale má celkom zaujímavý vzor.

Z obchodu si doneste pevnú krabicu a sveter rozstrihnite tak, aby zakryl krabicu po obvode aj výške. Jednoducho ju do svetra oblečte.

46 MOZAIKA 3/2017

5. Vrch obalenej krabice ozdobte čipkou. Aj rúčku môžete prispôsobiť. Z jedného svetra môžete urobiť aj dve krabice. ............................

TIP: Starý sveter môžete kúpiť aj v secondhande v 50-centovom výpredaji.

VYMAĽOVÁNKA

Kreslila neznáma žiačka

MOZAIKA 3/2017

47

HLAVOLAMY, SUDOKU, osemsmerovky...

Marcová pranostika N

S

V

I

A

T

O K

I S D T P R L

L Ú A Á Á A V

Á Ú R A N D E

S A Č S T O N

K V E T Y S C

A V K D I Ť E

S L A V A C E

E Ľ S K Z O B

Panská láska , ženská chuť a marcové počasie .................. láska, kvety, darček, rande, oslava, sviatok, vesna, radosť, čas, noc, ľady, vence, bozk, pár, cit, ston, lúč

Pošlite riešenie osemsmerovky a vyhrajte kupón na nákup do bufetu v hodnote 3 eurá.

mozaika.podborka@gmail.com

HLAVOLAM 1

HLAVOLAM 2 Preskupte nasledujúce písmená v slovnom spojení tak, aby dávali dohromady jedno slovo.

NEW DOOR

HLAVOLAMY: Kráľ mal tri dcéry, jednu ryšavú, jednu blonďavú, jednu čiernovlasú. ONE WORD. KRÍŽOVKA: bez mobilu.

48 MOZAIKA 3/2017

Jeden kráľ nemal žiadneho syna, ale manželka mu porodila niekoľko dcér.

Všetky dcéry boli blondínky, až na dve. Všetky dcéry boli brunety až na dve.

Všetky dcéry boli ryšavky, až na dve. Koľko presne mal kráľ dcér?

VTIPY Janko píše domov rodičom z tábora. „Mám sa tu dobre, varia nám skvele, vychovávatelia sú fajn. PS: Napíšte mi, čo je malária.“ Počas návštevy psychiatrickej liečebne sa pýta návštevník riaditeľa, podľa akých kritérií sa rozhoduje, či niekto bude hospitalizovaný, alebo nie. Riaditeľ vysvetľuje: „No, napustíme vaňu vodou, dáme kandidátovi lyžičku, hrnček a vedro a poprosíme ho, aby vaňu čo najrýchlejšie vyprázdnil.“ „Aha, rozumiem,“ hovorí návštevník, „normálny človek zoberie vedro, aby to išlo čo najrýchlejšie, zatiaľ čo blázon ... .“ „Nie, normálny človek vytiahne zátku. Chcete izbu s balkónom alebo bez?“

Viete, aký je rozdiel medzi Američankou a Slovenkou? Američanka má na rukách diamantové prstene, na krku perlový náhrdelník a na nohách čižmy z krokodílej kože. Slovenka má na rukách dieťa, na krku ožrana a na nohách kŕčové žily.

Vyberala Angie

Záludné otázky

Známy autor slovných úloh z matematiky zomrel nedávno vo veku 94 rokov, keď jeho auto idúce z mesta A rýchlosťou 40 kilometrov za hodinu zrazilo s vlakom idúcim z miesta B rýchlosťou 85 kilometrov za hodinu.

https://www.facebook.com/smichotyatalafatky/photos/ a.1572603229726446.1073741830.1572545729732196/2007470766239688/?type=3&theater

 Kto pochová Mŕtve more?  Ak sa môže mačka zježiť,

môže sa ježko zmačkať?

MOZAIKA 3/2017

49

Rozdiely pripravil Rado. Nรกjdete ich 10.

50 MOZAIKA 3/2017

Predložka, Švédska poInštrumentál pová skupina

M

Výsledok rezania

Predložka, Genitív

Zbierka zá- nástroj na konov holenie

odťal

liter

Žutím rozdrvil _________ podzemka

zvratné zámeno

Ohraničiť draslík

M

Povrchová úprava tuberkulóza __________

TAJNIČKA 1

__________ zriedkavosť

TAJNIČKA 2

git __________ obsah

potkan, angl.

Grécka omáčka

kuchynský stroj _________ frazeologizmus

zlučovacia spojka

MPZ Rakúska

...de Janeiro

šporiace účty _________ skrivíme kyslík __________ votrelec, ang.

Identifikačné číslo

jód __________ knedličky Ledeckého muzikál __________ predložka, Lokál Ulica,skr. ________ cudzie žen. meno

hnal sa utiekli _________ orgán čuchu

Poskytovateľ internetu v USA

M

meno, G, mn.č. _________ colný poplatok

The biggest GB network _________ citoslovce prvé písmeno abecedy _________ Artificial intelligence

uhlík emotikon 50 rím.

Dobre

pridať, angl.

disharmónia _________ kilo

POMÔCKY: AOLN, aid, Šeila, Iago pomoc, angl.

Vo februári sme oslavovali Deň zaľúbených 14.2.), Deň nezadaných (15.2.), ale aj DEŇ ................ (6.2.). Pripravila Maťa.

MOZAIKA 3/2017

51

TOTO STOJÍ ZA TO

52 MOZAIKA 3/2017