MOZAIKA

Mozaika Máj/jún 2013

Paríž

–– m me es st to o l lá ás sk ky y

Krása do leta

líčenie

Prečo som na svete rád Najlepšie slovenské torty

S

a

H

História školy 90. roky

Cesta dvomi storočiami končí

Lásky

čas

Ďalší ročník súťaže priniesol úspechy aj našim študentom. Viac na strane

Obsah EDITORIÁL

2

TÉMA MESIACA BYE BYE maturanti

3

Maturita – formalita?

4

História našej školy II

5-6

SPOA

7

Rozhovor s A. Škovierovou

8-10

ZOOM Krása do leta

11-12

Deň matiek

13

Lásky čas

14

Pudingový kysnutý koláč

15

Prečo som na svete rád

16

Denný a večerný make-up

17-18

Deň narcisov

19

Slnečničky

20

Kúp si radšej tamagoči

21-22

Najlepšie slovenské torty ...

23-24

SaH

25-26

Paris – la ville de l´amour

27-28

Torta je súčasťou každej oslavy.

V našej cukrárskej dielni sa vyrábajú rôzne torty rozmanitých tvarov aj veľkostí. Ale tak náročný projekt sa realizoval po prvýkrát.

Str. 23-24.

Miška nám opäť pripravila a nafotila výborný koláč, škoda, že ho nemôžeme aj reálne pribaliť k časopisu. Nechajte sa teda inšpirovať a upečte si doma pudingový kysnutý koláč. Strana 15.

Lásky čas. A čas aj na kúsok poézie – ako inak - od srdca. Str. 14

Správne odpovedali na otázky z MOZAIKY 1/2013 a USB kľúč so sladkosťami a kozmetikou vyhrali: ĽUTUJEME, dvaja súťaţiaci odpovedali, ale nesprávne,tak sme im pripravili aspoň balíčky útechy.

Cesta dvoma storočiami končí 29-30 GRATULUJEME.

Mozaika je časopis študentov SOŠ hotelových služieb a obchodu. Nie sme investigatívni novinári, chceme len prezentovať seba a našich spolužiakov a učiteľov. Chceme povedať svoj názor na život okolo nás.

A hlavne chceme ukázať, v čom sme dobrý. Preto v Mozaike nájdete recepty, návody na líčenie a tvorbu účesov... a iné

TELESNÁ VÝCHOVA ALEBO

NEVYCHOVANÉ TELO Zdravím čitateľov.

Všetci profesionálni tréneri hovoria, že dôvod, prečo sú tínedžeri leníví, je už v deťoch na základnej škole. Môj názor je, že je na tom dosť veľký podiel pravdy. Sám som prešiel aj základnou školou a aj keď som vtedy nebol v dobrej kondícii, nikdy mi nechýbalo chcenie, čo sa dalo vidieť len u malej skupiny detí. Momentálne som študent strednej školy a absolvoval som rozhovory s viacerými učiteľmi telesnej výchovy. Väčšina uznala, že telesná nie je taká obľúbená, ako bola pred rokmi. Prečo?

Deti majú počítače a veľmi veľa iných prostriedkov na zábavu. Či sú dobré, to už nechám na posúdenie iným. Ja osobne si myslím, že tej techniky je trochu veľa. Ja sám som svedkom, veľkej nechuti športovať a všetkého, čo sa toho týka. Veď keď sa nazbierame na hodine telesnej výchovy na nejaký kolektívny šport, tak je to ako sviatok.

Chlapcom sa nechce, lebo by sa potom museli cez prestávky sprchovať. Dievčatá (ktoré si tak zakladajú na postave)necvičia, aby sa nemuseli znovu maľovať a tak si úbor prinesie len málokto. Väčšina študentov berie telesnú ako voľnú hodinu, a to ma mrzí. Zvyčajne s tým učitelia nemajú čo spraviť. A čo robiť, aby sa to zmenilo? Tak na to som zatiaľ žiadnu odpoveď nenašiel. Ak je tu niekto taký, poprosím komentáre. Ďakujem.

Váš Števo

editoriál

Možno sa nasledujúce riadky na úvodník ani nehodia a vy, čitatelia, by ste skôr očakávali niekoľko poznámok k máju, láske a, samozrejme, k obsahu tohto čísla MOZAIKY. Ale ja si jednoducho neviem pomôcť...

V tomto časopise mám možnosť vyjadriť svoj názor a tak to využijem – hoci sa dotýka úplne inej témy.

4 TÉMA ČÍSLA

BYE-BYE maturanti

24. máj – deň, keď sa naši maturanti lúčia so školou. V ich očiach sa lesknú slzy šťastia, ale aj nostalgie. „Neľutujeme, že sme sem chodili .“ Povedali mi piataci. A hneď začali spomínať na také a onaké zážitky z triedy, Academiku, zo spoločných chát.

Posledné úpravy tabla, posledná kontrola šiat, rozdať ruže učiteľom, cukríky mladším žiakom ...zazvoniť na zvonec.... je koniec!

Na túto chvíľu sme čakali 1825 dní! Na tejto škole sme študovali jednu štvrtinu nášho aktuálneho života.

Čas, ktorý plynul, sa nám zdal tak pomalý. Ale keď sme v poslednom ročníku pred bránou dospelosti, zdá sa mi, že v tých povestných pieskových hodinách nebol piesok, ale voda.

5.K

Teším sa na dobu, keď budeme v hojdacích kreslách so zubami v pohári spomínať na strednú školu.

Určite bude patriť do kategórie „staré dobré časy“.

Už od prvého ročníka sme dokazovali celému profesorskému zboru, že to s nami nebudú mať ľahké.

Maturita = formalita ???

Určite existujú dva rozdielne prístupy študentov k maturite. Výstižne ich vyjadril autor kresby na jednom českom vzdelávacom portáli. Ja pravda, že niekedy sa my učitelia bojíme na maturitách viac než naši študenti. Ale je veľa študentov, ktorí berú maturitu smrteľne vážne.

Nuž ako vraveli už starí Gréci – zlatá stredná cesta. Túto niekoľko tisícročnú pravdu netreba podceňovať.

Maturita je „skúškou dospelosti“, ale tou prvou a určite nie poslednou. Život vás bude, milí maturanti, skúšať ešte veľakrát. A vysvedčenie vám vystavia už nielen učitelia, ale všetci ľudia, s ktorými sa kedy stretnete. Tak sa držte. Čo najlepšie využite všetko, čo ste sa naučili doteraz. A nikdy sa neprestaňte učiť!!!

Neustále sa zdokonaľujte a nasávajte nové poznatky z knihy... ... z knihy života.

VŠETKO DOBRÉ VÁM ŢELAJÚ VAŠI UČITELIA.

HISTÓRIA NAŠEJ ŠKOLY II 90-te roky 1991 - tento rok sa zapísal do histórie: po mnohých problémoch, ktoré mala škola kvôli budove, v ktorej dovtedy sídlila, sa aj na ňu obrátilo šťastie. „DOSTALI SME NOVÚ ŠKOLU“. Škola dostala nové priestory starej základnej školy na Podborovej (bývalá ZŠ po deťoch ruských vojakov), taktiež sa zmenilo vedenie školy.

Mnoho mien, ktoré „zakladali NOVÚ ŠKOLU“ pôsobia na škole dodnes.

Novou riaditeľkou sa stala : ALŽBETA STANÍKOVÁ Zástupkyne boli ALŽBETA PAUČOVÁ ( dnes už na dôchodku)a MAGDALÉNA PACKOVÁ. Škola mala 35 učiteľov z toho boli 12 odborní + dvaja externí.

Otvorilo sa 33 tried pre učňov, 2 triedy dievčenskej odbornej školy a 7 tried maturitného štúdia.

Vyučovalo sa v odboroch ako napríklad: mechanik, čalúnnik, predavačka, čašník, krajčír, kaderník. Študijné odbory boli len 4: strojárstvo, prevádzka obchodu, prevádzka spoločenského stravovania, odevníctvo.

Rok 1992 bol v školskej kronike opisovaný ako rok prác na zlepšenie vyučovania (úprav tried , vybavenia...)

Otvorili sa nové študijné odbory: OBCHOD a PODNIKANIE,

Kadernícky salón

Spoznali by ste súčasnú p.riaditeľku Staníkovú?(1993)

ČAŠNÍK-SERVÍRKA, KOZMETIČKA, SLUŽBY A DOMÁCE HOSPODÁRSTVO. Už vtedy sme boli spojená škola: spojení

DOD - predavač

Úspechy patrili ku škole – dnes majsterka odboru kozmetik, v 1996 ešte len študentka.

sme boli s dievčenskou školou.

V škole sídlilo aj prvé súkromné slovenské rádio – RÁDIO FAMILY. Škola mala vlastný internát, novo prerobený kadernícky salón, odbornú učebňu z počítačmi a posilňovňu.

Názov:STREDNÉ ODBORNÉ UČILIŠTE DOPRAVY A SLUŽIEB A DIEVČENSKÁ ODBORNÁ ŠKOLA

Počas veľkolepých osláv 110. výročia školy žiaci na javisku predvádzali svoju zručnosť a žiačky z odboru krajčír vytvorili veľkolepú šou v podobe módnej prehliadky.

V roku 1993 sa začala tradícia dňa otvorených dverí.

Kaderníčky a kozmetičky boli na prestížnej súťaži v Prahe (majstrovstvá Českej republiky - medzinárodná účasť).

Tam ich pravdepodobne napadol program na DOD – súťaž strihov a účesov v telocvični, ktorý sa organizuje dodnes.

7

Vybrali sme Z kroník ...

podžup

Ocenenia, úspechy, cesty do zahraničia, školské aj mimoškolské aktivity. Vždy sa niečo dialo.

Časopis EVA a úspechy SOU zo Zvolena. Tento účes vytvorila p. Havranová.

Pre porovnanie - takéto účesy vytvorili kaderníci v 80. Rokoch.

Naše študentky na titulke švédskych novín 1999.

Eva Pančíková

Reprezentácia školy v SOULE (účesová tvorba).

Od roku 2011 je súčasťou našej školy aj SPOA – škola, ktorá kedysi sídlila na Zlatom Potoku. Viac o jej histórii nám prezradila zástupkyňa riaditeľky Ing. Anna Škovierová.

Škola bola založená v roku 1957 v Krupine a neskôr bola presťahovaná do nových priestorov vo Zvolene na Zlatom Potoku (v školskom roku 1966/67). Bolo to v období začínajúceho rozvoja poľnohospodárskych družstiev. Boli v nej odbory ekonomika poľnohospodárstva a výživy ako jediné v bývalom Stredoslovenskom kraji. Ďalej odbor pestovateľstvo a chovateľstvo. V roku 1974 bola do našej školy pričlenená Stredná poľnohospodárska škola z Brezna. V roku 1994 došlo k zrušeniu názvov pôvodných odborov i ekonomických škôl a zriaďovali sa obchodné akadémie, tak sa stalo aj vo Zvolene, že sme zriadili obchodnú akadémiu a odbor agropodnikanie. Spomínam si, že prví absolventi Obchodnej akadémie mali v každom ročníku študijný priemer od 1,6 do 1,4.

Za najväčšie úspechy tých 56 rokov poľnohospodárskej školy považujem, že viaceré poľnohospodárske podniky viedli a ešte vedú absolventi našej školy. Kiež by to bolo bývalo aj tak ďalej a dorábali by sme si potraviny doma. Mali sme šikovných žiakov, vyhrávali krajské i celoslovenské súťaže ako odborné, tak aj športové. Od roku 1972 škola nadviazala medzinárodnú spoluprácu so školou v Nemecku vo Werderi, ktorá trvá dodnes. Našim žiakom odboru obchodná akadémia ešte stále zabezpečuje riaditeľ nemeckej školy pracoviská stáže v rámci projektu Leonardo. V tom istom období sme nadviazali spoluprácu s poľskou školou v Prozskowe, neskôr v Bogdanczowiciach. Žiaci chodievali na výmenné stáže z obidvoch krajín na tri týždne. Škola neskôr bola každoročne zapojená do nejakého medzinárodného projektu, ktorý viedli zanietení učitelia.

Naša škola bola školiacim strediskom v projekte Infovek a školili sme učiteľov v oblasti IKT z viacerých zvolenských škôl. Naposledy sme zvládli prácu vo veľmi náročnom projekte Premena tradičnej školy na modernú. Naša škola pod skratkou „péteeška na Zlatom Potoku“, mala dobré meno v širokom okolí.

Tradičné poľovačky Chovateľský krúžok

Aranžovanie

Rozhovor s ...

Pochádza z Podkriváňa, momentálne žije v dome v Očovej, má dve deti (syna a dcéru). Okrem vnúčeniec jej po záhrade behajú aj Slovenský kopov a Welschteriérka. Má rada všetky farby, najviac však odtiene červenej v kombinácii s modrou, bielu a khaki. Spomedzi kvetov si nevie vybrať najobľúbenejší, pretože miluje všetky. Nerada používa citáty a mottá, pretože niektorí ľudia ich používajú, ale nežijú podľa nich. Náladu jej dokážu zdvihnúť dobrá hudba, prechádzky v prírode a posedenie pri káve s dobrými priateľmi.

Rada objavuje nové miesta v zahraničí aj na Slovensku.

Annou Škovierovou  Akú funkciu zastávate na škole? Čo je náplňou vašejodpráce?

Nedávno bol Deň matiek.

Dostávate ešte aj teraz detí darčeky?

Zastávam zástupkyne riaditeľky školy preskoro teoretické Náplňou Mojefunkciu deti majú vlastné rodiny, ale bývame všetci vyučovanie. spolu. Od detí som mojej práce sú predovšetkým konzultácie s učiteľmi kvôli riešeniu rôznych problémov so žiakmi, kontrola vedenia pedagogickej dokumentácie, koordinácia maturitných dostávala darčeky na Medzinárodný deň žien, nie na deň matiek. Akosi nám skúšok, vedenie projektov zahraničných stáží žiakov odboru obchodná akadémia a agropodnikanie a ďalšie činnosti spojené to tak aj zostalo. Boli to vždy nejaké kvety a dostávam ich dodnes. s riadením vyučovacieho procesu.  Prečo ste sa rozhodli učiť? Baví vás to?

Do školstva som plánovala ísť ešte počas štúdia na Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre, keď som sa prihlásila na štúdium pedagogického smeru odborných poľnohospodárskych predmetov. Či ma to baví? To by som tu už nebola. Práca s mladými ľuďmi je vždy motivujúca, niekedy hnevá ale viac teší. 

„Práca s mladými ľuďmi je vždy motivujúca, niekedy hnevá, ale viac teší.“

Koľko rokov učíte? Aké predmety učíte?

Učím od roku 1989, teda od zmeny smerovania školstva k demokratizácii a jeho odpolitizovaniu, čo sa nakoniec postupne minulo cieľu. Momentálne učím administratívu a korešpondenciu, ale ešte pred 3 rokmi som učila odborné poľnohospodárske predmety.



Učili ste poľnohospodárske predmety, máte vzťah k zvieratám a pestovaniu aj vo vlastnej záhradke?

Mám veľký vzťah k pestovaniu úžitkovej zeleniny vo vlastnej záhradke a pestujem aj kvety v okolí nášho domu. Zvieratá mám rada, ale na to by som nemala čas a priestor. Mám veľmi rada kone, na strednej škole som navštevovala jazdecký krúžok.  Koľko jazykov ovládate?

Ak by som musela, tak by som sa určite dohovorila po rusky veď sme z nej maturovali. Viem sa dohodnúť v anglickom jazyku, rozumiem poľskému jazyku, chorvátskemu a niečo poviem aj nemecky. Ja som tá postihnutá generácia, ktorá nemala až takú motiváciu učiť sa neslovanské jazyky, čo ma mrzí doteraz.  Ste cestovateľka? Cestujete pracovne alebo aj súkromne?

Dosť som cestovala najprv pracovne. V bývalej škole sme neustále pracovali v nejakých projektoch a v rámci toho sme spoznávali nové krajiny a školy v týchto krajinách. Spomínam si na prvý projekt, kde sme boli spolu s p. Ing. Setteyovou a p. Auxtom v Taliansku v malom mestečku Loiano pri známom meste Bologna, tam sme navštívili aj najstaršiu univerzitu v Európe. Okrem toho sme boli v školách v Španielsku, Írsku, Francúzsku, Nemecku, Poľsku a v Českej republike.

Cestujem veľa aj súkromne. Necestujem do hotelov na pobyty, mňa osloví CK svojím poznávacím programom. Naposledy som navšívila Korziku a Sardíniu.  Ako by teda vyzerala vaša vysnívaná dovolenka?

Budete sa čudovať, ale nemám nejaký sen o dovolenke a už vôbec nie niekde v luxusnom hoteli na luxusnej pláži s dobrým jedlom, tak ako chodí veľa zbohatlíkov zo Slovenska. Tohto roku sa teším na Liptov a týždeň turistických ciest v jeho okolí.

 V ktorých krajinách ste boli najďalej?

Neviem to dosť dobre odhadnúťo, či je ďalej Thajsko, Malajzia a Singapúr alebo je ďalej Mexiko a polostrov Yukatán, ktorý sme obišli skoro celý. Cesta lietadlom bola pre mňa utrpením, neviem, ako by som cestovala na Nový Zéland. Rada by som videla Petrohrad, ale láka ma aj Japonsko. 

V našom časopise sa v tomto čísle zaoberáme problematikou nechuti cvičiť na telesnej výchove. Venujete sa vy aktívne nejakému športu?

Ak by som mala viac času, tak by som sa venovala vysokohorskej turistike. Som hrdá, že som zvládla bez problémov výstup na náš najvyšší vrch Gerlach a s vypätím síl som vyšla aj na najvyšší vrch Maroka Džabal Tubkal, 4 167 m. Pre mňa to bol životný výkon. V bývalej škole sme mali piatky popoludní vyhradené na volejbal a to bol fantastický relax po týždňovej práci. 

Prezraďte nám niečo o sebe. Obľúbená kniha, hudobná skupina, film?

Mojou najobľúbenejšou knihou z mladosti je Dom v stráni od Martina Kukučína. Prečítala som ju snáď päťkrát. Odvtedy mám vrelý vzťah k Juhoslávii, terajšiemu Chorvátsku. Naposledy asi pred týždňom som prečítala na jeden dych cestovateľskú knihu S Júliou cez tisíc svetov od mladého cestovateľa Martina Beťka, ktorý na starej škodovke s kamarátom precestoval za osem mesiacov niekoľko kontinentov.

Zo zahraničných skupín mojej mladosti je to skupina Beatles, z domácich to bola skupina Prúdy s Paľom Hammelom. V súčasnosti si rada vypočujem dobrú hudbu, ale priznám sa, už neviem názvy skupín.

Na film som dosť náročná a tiež by som nevedela jednoznačne povedať, ktorý je obľúbený. Mám rada filmy zo života, ktoré sú charakterové. Zmysluplné filmy boli so Sofiou Lorenovou alebo Jeanom Gabenom. Mám rada aj humorné filmy s Luisom de Funesom a staré české komédie. Pri filme Babička alebo Červené víno mi vždy stekajú slzy po tvári. To sú filmy, ktoré v človeku niečo zanechajú na celý život.

Dosť dlho som sa držala motta: „Ak prídeš na koniec niečoho, začni niečo nové“. Keď sa mi niečo nedarí, tak sa povzbudím a poviem si, že aj zajtra vyjde slnko.

Chodíte rada do divadla ?

Aké predstavenie vás najviac zaujalo? Áno, do divadla chodím veľmi rada, tiež mám rada operu a operetu. Naposledy som bola na premiére operety Eugen Onegin v Banskej Bystrici, bola som očarená scénou a výkonmi hlavných predstaviteľov.

Najbližšie sa teším na Zámocké hry zvolenské.

Ako relaxujete?

Krátkodobo je to jazda na bicykli, lyžovanie a pešia turistika a dlhodobejšie je to cestovanie a poznávanie nových krajín.

Ale viem relaxovať aj pri aranžovaní vianočnej ikebany alebo v záhradke.



Z článkov na internete a v novinách, vieme, že ste neboli spolu so žiakmi a učiteľmi nadšená zo spojenia školy, ako sa na toto spojenie pozeráte s odstupom času?

Aj s odstupom času to hodnotím len ako politické rozhodnutie. Školstvo na Slovensku a aj v našom kraji sa rozrastalo nekoordinovane, vznikali nové školy doslova na dedinách, ktoré neboli potrebné. Neviem, na čo slúžia štatistiky počtu žiakov, keď sa nevyužívali. 

Naplnili sa vaše obavy z roku 2011, že odbory obchodnej akadémie a poľnohospodárskeho zamerania nebudú dostatočne prezentované?

Naše obavy sa naplnili, pretože napriek prezentácii na ZŠ sme sa ako škola stratili z povedomia rodičov a žiakov. Môžeme iba spomínať, že „bola raz jedna dobrá škola“.  Aké pozitíva a negatíva prinieslo spojenie ?

Spoznala som veľa nových kolegov zanietených pre prácu s mládežou a dobre sa mi s nimi pracuje. Aké negatíva spojenie prinieslo sa ukazuje v naplnenosti odborov. Čo by ste zmenili v súčasnom školstve?

Je toho veľa, hlavne by som na tak malom území ako je Slovensko zjednotila školské vzdelávacie programy a tok financií by nemal ísť cez toľko medzičlánkov. Ak by som mohla, tak by som sprísnila a zelektronizovala evidenciu dochádzky žiakov do školy s okamžitým hlásením na patričné úrady a rodičom. Pokiaľ by žiak nemal 80% účasť na vyučovaní opakoval by ročník na vlastné náklady. V dochádzke žiakov do školy vidím úplnú katastrofu nášho školstva.  Prečo sa podľa vás stali poľnohospodárske odbory pre mladých ľudí nepríťažlivé?

Každý mladý človek sa v súčasnom období zaujíma pri nástupe do zamestnania na plat. Ja sa tomu nečudujem, žijeme v konzumnej spoločnosti. Ak trochu sledujete vývoj priemerných zárobkov v poľnohospodárstve, tak sú najnižšie. Koľkí mladí ľudia sa nájdu, že to budú robiť ako koníček? 

Blížia sa prázdniny, akú radu by ste dali študentom, ako by ich mali tráviť?

Odporúčam neležať dopoludnia v posteli a hlavne nesedieť pri facebooku. Za každú cenu odporúčam pohyb, pohyb, pohyb. Len ten dokáže rozvoj mozgu. Ak sa dá nech si nájdu brigády, alebo nech idú na bicykle do prírody. Odporúčam minimálne 3 hodiny denne. 

Ako by ste strávili Dva roky prázdnin, ak by sa fantázia stala realitou?

Určite by som sa učila nejaký cudzí jazyk v spojitosti s prácou. Mali by tam byť hory na turistiku. 

Máme pre vás aj otázku od študentov. Kedy sa opäť pre študentov otvorí átrium?

Od piatku je otvorené mimo dní kedy prší. Som rada, že sa žiaci môžu dostať aspoň na tých pár minút na čerstvý vzduch. Škoda, že tu nie je veľký školský dvor, kde by mohlo byť viac zelene.

Posledné samostatné maturity v r. 2011

Ďakujeme za rozhovor.

Krása do leta

POZOR! POZOR! Blíži sa leto a s ním tielka, krátke nohavice, plavky, čo najviac odhaleného tela a všetci chcú vyzerať čo najlepšie a najpríťažlivejšie.

Kúpaliská sú tu čo nevidieť, treba začať so „SEBAÚPRAVOU“. Čím skôr, tým lepšie. TU nájdete pár rád, na čo si dať pozor a čo do jedálnička pridať.

Jogurt s ovsenými vločkami

Šaláty

Keď chceme chudnúť, tak všetci ako prvé pridávame do nášho jedálnička ovsené vločky zmiešané s jogurtom.

Myslíme si, že to nám s chudnutím pomôže..., no opak je pravdou. Ovsené vločky a bielkoviny v jogurte sú lepom na črevá a organizmus ich ťažko v tejto kombinácií trávi.

Nie všetko čo je šalát je aj zdravé jedlo bez zbytočných tukov. Šaláty pripravené z tuniaka, kuracieho mäsa alebo šaláty s krevetami sú často len skryté tuky (kvôli obsahu majonézy).

Káva

Kyslá smotana

Tuky, ktoré sú usadené v tele už nejaký ten čas nepôjdu z tela len tak ľahko von. Tento boj vám môže uľahčiť obyčajný kofeín. Nečakajte však zmeny po šálke. Pri tomto boji treba aj pohyb. Kofeín tomuto procesu len napomáha.

Je to dobrý spaľovač.

Je tuhšia a hustejšia ako mlieko a to znamená, že obsahuje aj viac prísad. To isté platí aj o jogurtoch, aj keď dressing z jogurtu je predsa len o niečo lepšou voľbou ako jeho smotanový príbuzný.

Voda s citrónom

Ovocie

Vymeňte sladké a ochutené vody za jednoduchosť.

Všetci vieme, že pri zdravom zdravotnom štýle patrí do nášho jedálnička hlavne ovocie a zelenia. Častá rada znie: Ak sa nechcete napráskať na večer, radšej si dajte nejaký ten banánik alebo jablko... Ale robíte CHYBU! Ovocie obsahuje cukor, ktorý vo vašom tele začne kvasiť práve vo večerných hodinách, kedy vaše telo nie je naučené na spracovanie týchto cukrov. Na večer radšej uprednostnite zeleninu.

PREČO? 

Voda je skvelý prečisťovač krvi.



Prepláchne systémy tela.



Podporuje tráviacu funkciu.



Zrýchli metabolizmus, a tým urýchli trávenie a aj chudnutie.



Je to skvelý zdroj vitamínu C, B6 a draslíka.



Pomáha predchádzať ochoreniam.

Ľahký zeleninový šalát s kuracím mäsom Ľadový šalát umyjeme v studenej vode a natrháme na malé kúsky. Vložíme do misy a pridáme na štvrťky nakrájané cherry paradajky. Uhorky očistíme a nakrájame na väčšie kocky. Taktiež pridáme do misy. Polejeme olivovým olejom, balzamikovým octom a dobre posolíme.

Na rozpálenom oleji sprudka opražíme nadrobno nakrájané kuracie stehná. Chvíľu popražíme a pridáme bielu fazuľu v slanom náleve. Spolu povaríme cca. 5 minút. Na záver prilejeme smotanu na varenie, odstavíme a necháme zmes vychladiť.

Celú zmes nalejeme do misy so šalátom a jemne premiešame. Podávame s celozrnnou bagetou alebo iným pečivom.

Prajeme veľa šťastia !



ANKETA ČO PRE TEBA ZNAMENÁ MAMA? -

Ďen MAtiek

-

Druhá májová nedeľa je deň, kedy celý svet vzdáva hold všetkým matkám. Tento deň bol právoplatne vyhlásený v roku 1914, kedy prezident USA Woodrow Wilson podpísal dokument, v ktorom bol deň matiek definovaný ako národný sviatok. Odvtedy si v tento deň uctievame naše mamy a ďakujeme im za ich lásku, dobrotu a pomoc. Veď ony vždy stáli pri nás a s láskou nás vychovávali. Deň matiek sa blíži, a preto si všetci spomeňme a potešme svoje mamičky malým darčekom, kyticou či slovným poďakovaním za všetko, čo pre nás do teraz urobili.

My sme si práve pre tento sviatok pripravili zopár otázok pre našich spolužiakov, kamarátov, na ktoré nám veľmi radi odpovedali.

-

-

ČO BY SI ODKÁZAL SVOJEJ MAME? -

„Keď som ju uvidel, odkiaľ sme si známi?“ Usmial sa Stvoriteľ, Keď stvoril srdce mamy.

M. Rúfus

Mama mi dáva úsmev, šťastie a snaží sa mi splniť všetky moje sny.

Najdôležitejšia osoba v mojom živote.

Mama je človek, ktorý sa mi nikdy neobrátil chrbtom, znamená pre mňa hlavne bezpečie, dôveru. Mať mamu je najlepšia vec na svete.

Mama je pre mňa človek, ktorý je mi najbližší. Vidím v nej oporu, dôveru, pocit domova a istoty.

Láskavá osoba, milujúci človek, starostlivý rodič.

-

Že ju mám rada, aj keď to tak niekedy nevyzerá.

Odkázala by som jej, že aj keď ju hnevkám, aj tak je pre mňa najdôležitejšou osôbkou na svete. Ľúbim ťa!

Veľké ďakujem.

AKO ČASTO A

S ČÍM SVOJU MAMU OBDARÚVAM ?

-

-

Myslím si, že nie vždy sú hmotné dary tie najkrajšie, dal by som jej objatie.

Každý sviatok jej kúpim nejakú maličkosť.

Skoro nikdy.

Počas sviatkov - kyticu ruží a veľký bozk.

Keby som mohla, darovala by som jej pár dní voľna na slnečných ostrovoch.

Lásku si nevyznávame len na Valentína, Láska nás netrápi len v máji... ovláda nás a kradne nám myšlienky po celý rok. Či už sa vo vás zabývala šťastná, neopätovaná, plachá, náruživá alebo pokojná a stála láska, želám vám, aby s vami ostala. Veď o čom by sme snívali a písali verše, keď by naše srdce bolo prázdne a aspoň v jednej komore by nebývala ona – naše požehnanie a trápenie zároveň.

lásky čas

Donesiem Ti aj modré z neba, Len mi povedz, sprav to pre mňa.

Nohy, ruky si dolámem, Len nech od teba pusu dostanem.

Jediné, čo potrebujem a chcem, si ty, Dúfam, že to chceme ja aj ty.

Tvojej túžbe nerozkážem, Nezmením ťa, aj keď predávkujem Si slobodná, krásna, len ja to občas nechápem.

V tejto básni som ti to dal...

Na to, povedať ti to do očí, som nemal!

Dúfam, že sa na mňa nehneváš, Aj keď tieto riadky ty asi nečítaš!

Pudingový kysnutý koláč Cesto : 1kg hladkej múky špeciál, 15 dkg práškového cukru, 3 lyžice oleja, soľ, 2 kocky droždia, 5 dcl mlieka, 3 bielky na sneh.

Plnka : 5 dcl mlieka, 3 ks čokoládového pudingu, 30 dkg cukru, 3 lyžice kakaa.

Postup : Z mlieka, cukru, pudingu a kakaového prášku uvaríme hustý puding a ešte do teplého pridáme 1 palmarín a vymiešame.

Z múky, oleja cukru, soli, droždia a mlieka vypracujeme cesto, do ktorého na koniec pridáme sneh. Cesto nenecháme hneď vykysnúť, hneď ho rozdelíme na 6 dielov, rozvaľkáme a naplníme plnkou.

Urobíme závin a stočíme spolu 2 záviny dokopy. Teraz cesto necháme nakysnúť 1 hodinu na plechu a potrieme žĺtkami.

Pečieme pomaly na 180 stupňov celzia, aby sa koláč dobre prepiekol.

Dobrú chuť !

FOTOPOSTUP pripravila Michaela Dúbravská

Prečo som na svete rád?

História projektu sa začala v Bratislave v roku 1994. Viac ako 20 277 autorov, slovenských a zahraničných chlapcov a dievčat vo veku od 14 do 18 rokov, v histórii projektu v národných kolách súťaže vyjadrilo prostredníctvom výtvarnej výpovede svoj postoj k drogám a k závislosti.

Tak Prečo SI na svete rád /a? Vedeli by ste odpovedať na túto otázku slovami? Naši študenti vedia vyjadriť svoje pocity a názory aj farbami. A veľmi úspešne.

Jedna z týchto malieb získala ocenenie v súťaži.

Ktorú by ste ocenili vy? My sme jej dali meno Metamorfózy.

Študenti – kaderníci už ukázali kus svojho umenia, keď nám v januárovej mozaike radili, ako si vybrať plesový účes. V tomto čísle nám žiačky – kozmetičky pripravili ukážky dvoch mejkapov – denného a večerného. Určite sa nám zíde pripomenúť si, ako sa nalíčiť na bežný deň či letnú diskotéku.

VIANOCE

Večerné líčenie ( modelka Lucia)

denné líčenie (modelka Natália)

Denné líčenie Nanesieme podkladový krém ( denný krém), aplikujeme make-up pomocou hubky, zafixujeme púdrom. Na viečka aplikujeme očné tiene – biely, šedý, ružový. Od vonkajšieho kútika horného viečka nanesieme tekutú linku a zvýrazníme riasy maskarou. Hnedým tieňom zvýrazníme obočie. Pery vykreslíme kontúrovacou ceruzkou a nanesieme svetlý rúž a lesk. Lícne kosti zvýrazníme červeňou.

Ešte nenalíčená modelka

Večerné líčenie

Nanesieme podkladový krém (denný krém), aplikujeme make-up pomocou hubky, zafixujeme púdrom.

Ešte nenalíčená modelka

Pri make-upe očí aplikujte na viečka podklad pre zvýraznenie očných tieňov a ich vyššiu trvácnosť. Očné tiene nanášajte vo farbách modrá, oceľová, broskyňová, zlatá. Naneste modrú očnú linku a mihalnice zvýraznite maskarou. Obočie si zvýraznite čiernym tieňom. Pery vykreslite kontúrovacou ceruzkou a rúžom, lícne kosti broskyňovou farbou. Celkovo je večerné líčenie výraznejšie a farebnejšie.

Ako sa vám páčia nalíčené dievčatá? Sú prirodzené a zároveň sa podčiarkla ich krása. A aj vy nezabúdajte, že menej je niekedy viac.

POMÁHAME Deň narcisov Liga proti rakovine vznikla na Slovensku v roku 1990. Deň narcisov je najznámejšou aktivitou tohto združenia. Deň, symbolický známym žltým kvietkom, sa zrodil v Írsku v roku 1988 a postupne ho prebrali aj iné krajiny Európy i sveta. Jeho úlohou je nielen prinášať potrebné financie, ale aj šíriť myšlienku spolupatričnosti v boji proti ťažkej chorobe.

Dnes už 17. Deň narcisov sa stal národným dňom proti rakovine.

Zúčastnila sa ho aj naša škola, dňa 12. apríla 2013. Študentky boli rozdelené do piatich skupín po troch žiačkach.

Zbieralo sa v meste, pri Tescu, Lidli a Metre, v škole a v blízkosti časti mesta Podborová.

Počas rozdávania narcisov sme sa stretli s rôznymi reakciami. Zopár ľudí prišlo rovno za nami so slovami, že aspoň takto pomôžu chorým ľuďom. Stretli sme aj takých, ktorí si pripli na oblečenie staré narcisy a tvárili sa, že už prispeli, dokonca zopár ľudí nás obchádzalo s odvrátenou hlavou. Naša skupina mala na starosti školu, čiže sme postupne obišli všetky triedy. S malou dušičkou sme vchádzali do tried a po povolení od profesoriek a profesorov sme študentov slušne vyzvali a poprosili, či by boli ochotní prispieť na ligu proti rakovine.

Niektorí hneď vstali a prišli prispieť, niektorí chvíľu váhali a niektorí nevstali vôbec. Navštívili sme aj zborovňu, kabinety, sekretariát, mzdáreň, dielňu krajčírok, dielňu pekárok, pani vrátničku a riaditeľku, ktorá síce nebola v škole, ale na pomoc chorým nezabudla a zanechala finančný príspevok, ktorý odovzdali v jej mene na sekretariáte. Nemilým prekvapením bola pre nás návšteva jedálne, skadiaľ nás doslova dvakrát vyhnali. To nám však veľmi nepokazilo náladu, pretože krabica s vyzbieranými peniazmi bola pomerne ťažká. Celkovo sa vyzbieralo 780,20 € a z toho 134 € v škole. Okrem voľného dňa v škole nás hrialo pri srdci, že sme aspoň nejako pomohli ľuďom s onkologickými ochoreniami.

Lucia Longajová, 3.B

POMÁHAME

slnečničky Slnečničky - dobrovoľná zbierka pre ľudí, ktorí trpia ochorením SKLERÓZY MULTIPLEX (Sclerosis multiplex).

Je to najčastejšie ochorenie centrálneho nervového systému. Postihuje osoby najmä v produktívnom veku (20-40 rokov). Prejavuje sa poruchami zraku, motoriky, citlivosti, stability, koordinácie, reči, kognitívnych funkcií.

Presnú príčinu vzniku tejto zákernej choroby nepoznáme.

Zbierka sa organizovala jeden celý týždeň. Dobrovoľníci, jednotliví žiaci, ktorí boli ochotní a radi pomohli chodili po meste s krabičkami, ktoré boli dobre zavreté zámkami a hľadali ľudí, ktorí by radi prispeli na liečbu tohto ochorenia. Ľudia reagovali rôzne. Niektorí uhýbali pohľadom, druhí sa robili, že nepočujú, tretí povedali, že už prispeli, štvrtí to hneď skomentovali, že peniaze pôjdu niekam inam a nebudú prispievať a boli nedôverčiví...samozrejme, nečudovala som sa, pretože v dnešnej dobe máte ľudí kadejakých. Ale nezabúdajme aj na ľudí, ktorí ochotne prispeli alebo rovno dobrovoľne prišli. Najčastejšie prispievajúcimi ľuďmi boli dôchodci, ktorí nemajú moc peňazí na rozdávania.

Na škole prispeli na zbierku viacerí učitelia aj žiaci. Vyzbieralo sa viac ako 60 eur. V meste to však prebiehalo horšie. Zbieralo sa celý týždeň, každý jeden deň a bolo veľa dobrovoľníkov, ktorí oslovovali ľudí na jednom mieste, takže to celkom strácalo efekt. Najčastejšie sme preto počuli odpoveď: „Už som prispel/a.“ Mnohí vyslovili na zbierku kritické slová. Nie konkrétne, ale všeobecne sa sťažovali.

Priznám sa, že ak by som nebola zainteresovaná, tiež by mi mohla zbierka pripadať z časti ako podvod a na mieste prispievajúcich by som asi veľmi ochotná nebola. Ľudia sú negatívne naladení zo všetkých týchto zbierok, ktorými sme obklopovaní a už tomu veľmi neveria.

Všade sa hovorí o toľkých podvodníkoch a niektorí zažili na vlastnej koži nepravé zbierky (veď aj Markíza odvysielala reportáž z Bratislavy o falošných narcisoch), že ľudia majú často pocit, ako by prispievali len na cudzí bavorák, nie na chorých ľudí. A tieto ich pocity zdieľam aj ja. Niet sa čomu čudovať...veď predsa na Slovensku nás už neprekvapí nič. Otázkou ostáva, či nás podvodníci odradia pomáhať iným.

Aj týmto ľuďom sa pomáha. (foto: Zo stretnutia Krok so sklerózou multiplex 2011) Anet Fiľová

O nás od nás Kúp si radšej tamagoči...

Pri prechádzke po meste, dedine...vždy stretnem túlavého psíka .

Dokonca aj na ceste, na diaľnici.. My ľudia sme tak bezohľadní. Prečo je to tak?

Mamičky rozmaznaných detí kúpia psa len tak z rozmaru. Lebo je milý, huňatý, ibaže nie je na baterky. Po chvíli prídu na to, že sa im nechce chodiť psíka venčiť, dokonca im je zaťažko hrať sa s ním, kde-tu niečo zničí. Bez uváženia následkov ho vyhodia z domu, nechajú len tak na ceste napospas osudu alebo (v lepšom prípade) zanesú do útulku. A práve tie sú v dnešnej dobe práve kvôli týmto príčinám preplnené. Toľko chcené psy sú razom bez pána, opustené, mnohokrát v zime v nehygienickom prostredí a následne utratené. Prečo si radšej kúpime psa za 200€, keď si môžeme vziať nejakého z útulku? Prečo radšej nezájdeme do útulku, nepozrieme sa tým smutným psíkom do očí... Garantujem, že by ste sa zamilovali. Nemuseli by ste „vyhodiť“ stovky eur, urobili by ste dobrý skutok... a tou najväčšou výhrou by bol ten najvernejší pes. Nehovorí sa nadarmo ,že pes je najlepší priateľ človeka. Pes vie vypočuť ,pomôcť...Nech je to čistokrvný labrador alebo „guláš“ z útulku, pes bude vždy taký, ako je jeho pán.

Ak chcete pomôcť psíkom bez domova a nemáte možnosť zobrať si niektorého natrvalo, tu je pár možností, ako pomôžete zmierniť následky neuváženého správania sa iných ľudí k zvieratám.

Môžete pomôcť buď fyzicky, alebo materiálne, ak si nie ste istí, stačí zavolať na stanicu a povedia vám, čo je potrebné. Uvítajú najmä granule, deky, prikrývky, búdy (najmä v zime – pozor nie molitanové výrobky – matrace), nepotrebné hračky, obojky a vôdzky, misky… Každý záujemca o materiálny dar podpíše darovaciu zmluvu Ak chcete pomôcť, ale materiál či financie nemáte, pokúste sa nájsť psíkom nový domov. Môžete sa stať dobrovoľným spolupracovníkom KS (karanténnej stanice), pomôžte rozšíriť osvetu, snažte okolo seba znížiť počet túlavých a vyhodených zvierat.

Chcete sa stať dobrovoľníkom?

Máte záujem pomôcť dobrovoľne a bez nároku na honorár? Alebo len tak občas prísť a venčiť psíkov? V takom prípade stačí prísť na KS v čase otváracích hodín. Pri prvej návšteve je nutné podpísať dokument obsahujúci informácie, že sa stávate dobrovoľným pracovníkom KS a preberáte na seba zodpovednosť za psíka počas venčenia. Venčiť a pomáhať môžu osoby akéhokoľvek veku, ak ale nemajú občiansky preukaz, daný dokument musí podpísať zástupca (rodič). Psíky sú následne prideľované podľa fyzických schopností konkrétneho pomocníka. Daný dokument samozrejme nezaväzuje k nijakej práci ani pravidelnému navštevovaniu KS, ide o čisto dobrovoľnú výpomoc.

Aby ste mali lepšiu predstavu o fungovaní takejto pomoci a nebáli sa zapojiť, Veronika Pašková - žiačka IV.A triedy z odboru obchodná akadémia, ktorá navštevuje psie útulky, mi poskytla rozhovor.

K:Z akého dôvodu si sa rozhodla venčiť psíkov v útulku?

V: Psíky v útulku sú veľmi radi, keď ich niekto príde navštíviť a potrebujú aspoň nejakú lásku. Sú tam predsa zatvorené celé dni a sú smutné. A ja ich takto robím aspoň trošku šťastnejšími.

K: Veľa ľudí navštevuje útulky za účelom pomôcť ?

V: Áno, chodí tam dosť ľudí...ale aj to je vždy málo.

K: Máš tam jedného psíka, ktorého venčíš stále alebo si zoberieš zakaždým iného?

V: Keď si nejakého psíka obľúbim, tak áno, venčím len jeho, ale väčšinou venčím takého, ktorý je najsmutnejší, také to najväčšie chúďatko.

K: Doba pokročila a veľa z nás si uvedomuje tento problém. Všímaš úbytok opustených psíkov? Máš pocit ,že ľudia začali miesto kúpy čistokrvného psa nad adopciou?

V: Je ich tam dosť, myslím ,že veľa ľudí uprednostňuje kúpu, chcú čistokrvné rasy a ide im len o to, ako vyzerajú, aby sa s nimi chválili...no malo by to byť naopak.

K: Ďakujem za ochotu Veronika, veľa úspechov na maturite :) Ak ste sa teda rozhodli pomôcť tým, ktorí sa brániť slovom nevedia, môžete tak urobiť na adrese:

Unionka 7981/17 (Balkán) Zvolen Otváracie hodiny utorok – piatok: 13:00-16:00

FOTO: Veronika Pašková

-Kika Trnková-

Najlepšie torty slovenska na našej škole 19. 04. 2013 sa na našej škole natáčala televízna show televízie Joj, v ktorej naše majsterky v odbore cukrár ukázali Slovensku svoju šikovnú prácu. Ako ste mohli vidieť, spravili z torty skvost. Skokanský mostík a okolie k nemu vyzeralo nádherne a určite aj veľmi dobre chutilo. Preto som sa za nimi vydala do cukrárskej dielne, kde som sa s našimi cukrárkami porozprávala .

Ako prebiehalo natáčanie? Aká bola atmosféra v dielni počas natáčania?

Gábrišová: Natáčalo sa podľa jednotlivých krokov prípravy torty. Najskôr sa natáčala príprava a výroba ozdôb, ako napr. stromy, postavy. A po čiastkovom natáčaní určitých úkonov (miešanie krémov), sa už natáčala príprava torty.

Vajová: Nálada bola voľná bez stresov.

Mali ste trému pred kamerou?

Gábrišová V počiatočnej fáze určite áno.

Vajová: Tréma bola, kým som si nezvykla na kamery.

Aký bol štáb, ktorý natáčal? Dobre sa vám spolupracovalo so štábom?

Vajová: Perfektne, bola to zohraná partia mladých ľudí.

Sebíňová: Štáb tvorili väčšinou mladí ľudia, s ktorými sa dobre spolupracovalo.

Mali ste niečo pripravené pred natáčaním?

Sebíňová: Samozrejme. Vo pred sme si pripravili návrh, konštrukciu, s ktorou nám pomáhal P. Havran. Okrem toho sme mali prichystané ozdoby, ktoré si vyžadujú dlhší čas na prípravu. Hlavne tie, na ktoré bolo treba viac ako jeden deň.

Na začiatku každej nadrozmernej torty je... konštrukcia, nákres, plánovanie a veľa veľa múky, masla, vajec..... miešania, vykrajovania, zdobenia, lepenia, maľovania...

,,Čo oči uvidia, to ruky urobia."

Nastali nejaké komplikácie počas natáčania?

Sebíňová: Jediná komplikácia, ktorá nastala, bola neskorým natáčaním. Tým sa oddiaľoval prevoz torty na určené miesto.

Mali ste strach že sa niečo pokazí?

Vajová: Ani veľmi nie, lebo pred natáčaním prebehla precízna príprava - od výroby makiet, plánu práce až po posledný detail.

Cítili ste časovú tieseň?

Sebíňová: Tak určite, keďže sa začalo natáčanie neskôr, ako bolo v pôvodnom pláne.

Zapojili by ste sa do takéhoto projektu ešte raz, ak by bola príležitosť?

Gábrišová: Určite by to záležalo od témy a druhu torty, aká by sa mala pripravovať.

Vajová: Možno, záležalo by to od okolností a hlavne od obdobia, kedy by sa natáčalo. Vzhľadom na to, že teraz sa to točilo práve pred Veľkonočnými sviatkami, bolo to náročnejšie.

Na moje zvedavé otázky odpovedali: Mária Gábrišová, Viera Sebíňová, Martina Vajová, ďakujem im za ochotu nájsť si na mňa chvíľu čas pri toľkej robote.

-Livka Sebíňová-

Interview

25

Skupina Smola a hrušky sú na Slovenskej hudobnej scéne už dlhší čas, momentálne sú na svojej Česko-slovenskej tour, čo ma zaujalo, a preto som sa rozhodla zistiť o nich niečo viac.

Kontaktovala som ich speváka Jozefa "Spoka" Kramara, ktorý mi ochotne odpovedal na moje otázky . Tak tu to máte .

Aké boli začiatky skupiny?

Krásne a ťažké zároveň , bolo to také euforické obdobie, kedy sme boli fascinovaní všetkými novými vecami okolo hudby, niektoré veci išli samé od seba, iné boli komplikované, museli sme sa naučiť okrem hrania a spievania kopec ďalších vecí - ako je skladanie, písanie pesničiek, tímová práca, organizovanie akcií, marketing.

Ako ste sa dostali na hudobnú scénu?

Jednoducho sme začali hrať a predovšetkým tvoriť vlastné skladby.

Boli ste od začiatku v tejto zostave alebo sa v skupine vystriedalo viacej členov?

V skupine sa vystriedalo asi 15 členov.

Ako ste si vybrali štýl v ktorom hráte?

My sme si nič nevyberali, začali sme hrať to, čo nás bavilo počúvať, a to je zmes reggae, punku a popu. My voláme náš štýl Reggae-Punk.

Ktorá bola pieseň bola ako prvá? Úplne prvá pieseň bola pesnička Noc, ktorú už ale dosť dlho nehráme.

Kde beriete nápady na texty piesní?

Nápady prichádzajú v noci do chladničky a ráno sú tam ešte čerstvé alebo mailom alebo klasicky zo života, situácií, vzťahov... proste je to vo vzduchu a okolo nás.

Aké máte vzťahy v skupine?

Nadštandardne dobré, sme ako rodina, a dokonca sa stretávame aj mimo koncertov, hrania a štúdia.

Teraz máte nový song Vylížem, ktorý má aj veľmi originálny klip, ako vznikla pieseň a klip?

Pesnička vznikala veľmi dlho, menili sa aranžmány a tempo a v priebehu sme zistili, že by to mohol byt duet, dokonca československý s Berenikou Kohoutovou, ktorá je česká speváčka a herečka.

Zaujímavosťou je refrén - spieva československy, to znamená, že sú použité slová, ktoré v slovenčine a v češtine majú rovnaký význam aj znejú. Klip vznikol v Prahe a je to odkaz na komixových hrdinov.

Pripravujete momentálne niečo nové? Bude aj nový album?

Najnovší teda ostatný album PALEC HORE sme vydali pred rokom, teda je ešte dosť času na nový album.

Momentálne pripravujeme našu výberovú platňu BEST OF, ktorá by mala vyjsť ešte tento rok a, samozrejme, zopár skladieb.

Ako dlho sa ty osobne venuješ hudbe?

Hudbe sa venujem 15 rokov. Čo ťa motivovalo, aby si začal spievať?

Môj starší brat, ktorý mal gitaru a doma často hral a spieval.

Podporovali ťa rodičia v hudbe?

Moja mamka spievala, takže celkom aj hej, ale jej predstavy o hudbe boli na míle vzdialené od toho, čo sme hrali. Na začiatku, keď sme ešte hrali v garáži, tak nebola veľmi nadšená, lebo som vždy chodil smradľavý od cigariet a ťažko bolo vysvetliť, že nefajčím ja, ale ostatní .

Ako znášaš nával fanúšikov? Úplne v kľude , je to prijemné, aj keď sa, samozrejme, stávajú sa aj rôzne nepríjemné situácie, ale tých je určite menej.

Lívia Sebíňová

MILÍ FANÚŠIKOVIA HUDBY!!!!!

Napíšte, ktorá skupina alebo interpret sú vašimi obľúbenými. My ich kontaktujeme a vo vašom mene im položíme niekoľko otázok.

Svoje tipy (poprípade aj otázky) posielajte na adresu mozaika@centrum.sk .

Vašu snahu odmeníme.

Vitajte v meste svetiel a lásky!!!

Paríž má istotne niečo z oboch prirovnaní a vždy bol a je považovaný za jedno z najromantickejších miest na svete. Či ste umelec, obchodník alebo turista, budete mať stále čo objavovať od Montmartru po Latinskú štvrť... Ja som mala to šťastie ochutnať z atmosféry Paríža. Rada sa s vami o zážitky podelím.

25.4.2013 Kufre zbalené, kinedryl v bruchu, buchty od starkej napečené. Môžem spokojne vyraziť!!

Cesta do Paríža spolu s ostatnými finalistkami MSŠ a všetkými "novými" tvárami, ktoré nám pomohli naplniť autobus. Odchod bol z Turčianskych Teplíc, takže som stihla pobaviť revízorov vo vlaku tak ako aj spolucestujúcich ,keď som so sebou trepala kufor ťažší ako ja ...Hmmm...5 hodinová cesta autobusom po Slovensku...hrče na hlave, rozhryzený jazyk z jám na cestách...začiatok ako sa patrí...

26.4.2013 Po nezmyselných hrách so spolucestujúcimi typu hádaj na čo myslím, lepenia si papierikov na čelo a tipovania, kto som, sme dorazili do Paríža ... Samozrejme, s trojhodinovým meškaním. Prvý pohľad na Paríž...V bruchu motýliky, ako keď sa zaľúbite. To mesto je čarovné. Niečím iné. Nie, nie ... nielen Eiffelovou vežou... Po meste sa hmýrili trojfarební ľudia (tým myslím černosi, belosi a kopy Japoncov).

Bohužiaľ, Paríž som videla len tak "z rýchlika" .. Hneď po vystúpení z autobusu priamočiaro do Louvru..Naň sme mali len smiešnu hodinu...Bežala som cez celé múzeum, len aby som sa stihla odfotiť pri Mone Lise. Bludisko!!

Jedno veľké bludisko - horšie ako to na konci Ohnivej čaše v Harry Potterovi. Krkolomná komunikácia s Francúzmi na informáciách po španielskoanglicky, nechápavé pohľady ...ale !! stihla som to ! Zistila som, že cesta parížskym metrom, to je adrenalínový šport!!

Jacques Prevert

Začalo pršať ...vo Francúzsku zima ako v Rusku... z dažďa bol lejak Niekto navrhol, aby sme išli pešo, veď je to len 40 minút do NotreDamu – odporovať, bohužiaľ, nemalo zmysel, a tak sem kráčali cez pol Paríža po daždi.

Premočení sme prišli až k Notre-damu ...a ten nám pred nosom zatvorili. Tak teda prišla na rad Latinská štvrť - úžasné uličky, plné malých útulných obchodíkov, reštaurácií všetkých národností. Ďalšia cesta metrom... smer Moulin Rouge. Podľa môjho názoru romantická ulička plná sex-shopov a "bordelov", naozaj mala niečo do seba. Rýchlo pozrieť blikajúcu Eiffelovku a šup do hotela...černošského hotela. Taký bežný Slovák, pre ktorého je černoch vzdialenou exotikou, by mohol zaspávať so strachom, že sa v noci prebudí a uvidí nad sebou svietiace biele zuby. Ale nič podobné sa nedialo...

PARIS AT NIGHT

Tri zápalky po sebe zažíhané do noci Prvá aby som ti videl celú tvár Druhá aby som ti videl oči Posledná aby som ti videl ústa A úplná tma aby som videl že to nie je klam Keď si ťa objímam.

--------------------------------------------------------------------------

27.4.2013 Po krásnych 4 hodinách spánku sme znovu vyrazili na cestu. Nakupovanie v najväčšom nákupnom centre Paríža mi po pohľade do peňaženky nebolo veľmi pochuti ...Veľmi príjemné fotenie na Eiffelovej veži som nestihla, pretože som bola na "treťom" (poschodí) a nakoniec Shanzelize, ulica s najdrahšími obchodmi na svete... Napriek časovej tiesni bol Paríž nádherný. Bolo to úžasné!

Cesta dvomi storočiami sa skončila Projekt končí, priateľstvá zostávajú Po návšteve jednotlivých krajín v dňoch 21. až 25. mája 2013 sme sa zúčastnili posledného stretnutia so svojimi projektovými partnermi v Poľsku. V malom poľskom meste Janikowo v roku 2011 sme naše putovanie s nadšením začali a v roku 2013 so slzami v očiach skončili.

Posledné stretnutie i aktivity absolvovali známe učiteľky, ktoré sa nám predstavili v reportáži z Turecka, a žiaci Lucia Longajová, Jana Letková, Natália Lenhartová, Peter Zöldy, Peter Fajčík a Lukáš Marcely. Z bohatého programu vyberáme len niektoré zážitky. Naše stretnutie sme začali v hlavnom meste Poľska vo Waršave. Keďže sme na ňu mali iba pár hodín poľskí partneri zvolili najprv návštevu Paláca kultúry a vedy.

Z tridsiateho poschodia sme mali celú Waršavu ako na dlani, mohli sme sa nadýchať jej krásou a atmosférou.

VARŠAVA

Nechýbalo vychutnanie si poľskej kuchyne, ktorej neodmysliteľnou súčasťou je žurek a pirohy. Po niekoľkých hodinách strávených vo Waršave sme putovali do mesta Inowroclaw a blízkeho mestečka Janikowo, ktorého gymnázium bolo koordinátorom projektu.

Mlynárska krčma a typické jedlo ŽUREK

Naši žiaci boli ubytovaní v poľských rodinách, mnohí sa poznali už zo stretnutia vo Zvolene. Boli prekvapení z vrúcneho prijatia, akoby prišli k svojej blízkej rodine. Nasledujúce dva dni boli zaujímavé a bohaté na príjemné stretnutia- s primátorom, s učiteľmi a žiakmi mesta Janikowa, na návštevu miest Inowroclaw a Bydgoszcz.

Solanki, námestia, uličky a kupeľný ráz mesta Inowroclaw zanechali v nás príjemné dojmy.

Rieka Brda, bývalá sýpka – dnes Regionálne múzeum v Bygoszczi =>

Piatkový večer patril rozlúčkovému večierku v historických kostýmoch. Každá partnerská krajina sa obliekla do svojej histórie. Krásne na tom bolo to, že kultúrne a národné odlišnosti nás nerozdelili, ale spojili do jednej veľkej európskej rodiny. Slovenský ľudový kroj akoby splynul so španielskou tanečnicou flamenca.

Práve posledný večer ukázal, že projekt splnil svoju úlohu. Spojil päť krajín Európy, vytvoril nové priateľstvá.

AM

Školský rok sa končí a v júni vyšlo posledné číslo. Dúfame, ţe sa vám náš časopis páčil, pobavil vás, alebo ste sa aspoň niečo nové dozvedeli. Dúfame, ţe sa v budúcom roku budeme na stránke školy stretávať znovu. Ď A K U J E M E !!!