Mozaika Bod omylu Interbeauty 2013 príbeh Domáci trdelník
Na zamyslenie
Usmievavá zástupkyňa
september/október 2013
mozaika
Obsah EDITORIÁL
2
TÉMA MESIACA
Aj tentokrát vystúpili na Interbeauty naše reprezentantky v líčení na stupne víťazov. Kto a aké ocenenie získal? Dočítate sa na strane 7-8.
Fotospomienky na kultúrne leto 3-4 Zdravo a chutne
5
Domáci trdelník
6
Zdravie je to najcennejšie, čo máme. Napriek tomu si ho častokrát ničíme. Ako pomôcť svojmu telu v tomto chladnom a daždivom počasí? Predsa zdravou stravou! Str. 5
ZOOM Interbeauty 2013
7-8
Usmievavá zástupkyňa
9-12
Pozdrav z Cypru
13-14
Miška nám opäť pripravila a nafotila výborný koláč - tradičnú pochúťku zo Skalice, ktorú ocenia aj zvolenské jazýčky.
O NÁS OD NÁS Zaujalo ma
15
Na zamyslenie
16
Bod Omylu
17-18
Príbeh
20-21
Mali ste niekedy zlý deň, týždeň, celý rok? Prečítajte si príbeh o dievčati, ktoré sa rozhodlo svoje problémy s nevlastnou mamou a sestrou riešiť útekom z domu. A nielen útekom... s. 20-21
Mozaika je časopis študentov SOŠ hotelových služieb a obchodu. Nie sme investigatívni novinári, chceme len prezentovať seba a našich spolužiakov a učiteľov. Chceme povedať svoj názor na život okolo nás. A hlavne chceme ukázať, v čom sme dobrí. Preto v Mozaike nájdete recepty, návody na líčenie a tvorbu účesov, našu tvorbu... a iné.
september/október 2013
mozaika
EDITORIAL Usain Bolt - poznáte toto meno? Je to najrýchlejší človek na svete. No ja poznám ešte niečo rýchlejšie... školáci tomu hovoria PRÁZDNINY. Pred niekoľkými týždňami sme oslavovali začiatok prázdnin a teraz mnohí z nás ani nevedia, ako rýchlo prešli. A zas je to tu, nový začiatok. Prvé kroky nových študentov a ich blúdenie po škole, prvá prax v prevádzkach školy. Vítanie učiteľov so žiakmi alebo žiakov vzájomne... A čas beží neúprosne ďalej, už je tu október. Možno nás čaká desaťmesačné neúprosné stávanie, učenie a chodenie na prax. Ale škola pre nás predsa len neznamená iba samé učenie, ale aj mnoho dobrých zážitkov, veľa nových kamarátov a veľa zábavy. A práve zábavu a zaujímavé informácie vám želám aj s naším časopisom MOZAIKA. V tomto novom školskom roku vás čakajú mnohé zaujímavé reportáže, správy, úvahy a názory , ale aj ceny. Náš 11-členný tím sa už úprimne teší na tento školský rok a hlavne sa tešíme na vás, milí čitatelia, a dúfame, že aj VY na NÁS. V tomto čísle opäť súťažíme o super ceny. Dva balíčky sladkých a slaných pochúťok a hlavnou cenou je USB kľúč. Ako sa do súťaže zapojiť? Napíšte nám svoj názor na náš časopis (kritické názory uvítame tiež) a na rubriku, ktorú by ste chceli v našom časopise mať.
Eva Evelin Pančíková, šéfredaktorka
mozaika
september/okt贸ber 2013
FOTOSpomienky na folkl贸rne leto FOTO: Lucia Longajov谩
mozaika
september/okt贸ber 2013
september/október 2013
mozaika
Zdravo a chutne Variť zdravo a chutne? To sa dá? Ale áno. Napriek všeobecnej nechuti k cíceru, sóji, pohánke či bulguru sa tieto suroviny dajú pripraviť naozaj chutne a dokonca vynikajúco. Náš miniprieskum na prízemí školy (učebne 1 – 9) nedopadol najlepšie – len jediná opýtaná žiačka vedela, čo je to bulgur a zaregistrovala, že nám ho občas servírujú v jedálni. Neznámy je aj cícer a najobľúbenejšou formou sóje je pre väčšinu žiakov sladká sójová tyčinka. V dňoch od 17. októbra do 18.októbra sa na našej škole prezentovala zdravá výživa v niekoľkých podobách. Najskôr to bola súťaž, kde sa naši spolužiaci z rôznych ročníkov podujali spracovať najrôznejšie racionálne suroviny do kvalitného a chutného jedla. Bolo zaujímavé sledovať ich pri práci. Súťažilo sa v kuchynke. Desať žiakov sa snažilo svojimi výtvormi očariť porotu – pani zástupkyne (Hrnčiarovú a Mogišovú) a pani profesorku Motoškovú. O prvé miesto sa nakoniec podelili „kurence so pstruhom“, teda pstruh s tekvicovým pyré a feniklovou penou od Lukáša Guzmána a kuracie prsia od Ivany Sedmákovej. Tieto zdravé recepty vám budeme postupne zverejňovať v MOZAIKE. Súčasťou prezentácie zdravej výživy bolo dostať zdravé jedlo priamo medzi nás - žiakov a ukázať, že nie všetko racionálne musí byť nevyhnutne nechutné. Na chodbe školy sa pri stolíkoch ponúkali mliečne výrobky, minerálne vody, ale aj naše vlastné domáce recepty – cuketový koláč, cuketovo-makový koláč, cookies, cereálne výrobky. Niektorí žiaci sa vracali k stolíkom pravidelne a nestačili sme dopĺňať vzorky. A ak by ste čakali, že zákazníkmi boli prevažne mladé slečny pod 40 kg, mýlite sa. Častými hosťami boli aj chlapci. A neraz ostali prekvapení, že napríklad taká cuketa chutí výborne a koláč z nej je fantastický. Práve o oň bol najväčší záujem. Zaujímavosťou pre nás bolo, že parená mrkva nešla priveľmi na odbyt, ale mrkvové šatôčky boli nedostatkovým tovarom. Nuž darmo, naše chuťové poháriky to opäť vyhrali, ale zároveň dokázali, že chutí aj to, čo je zdravé. Obsluhujúci žiaci z II.K Vedeli STE, že...
V našej jedálni sa varia aj tieto zdravé potraviny? Vybrali sme len tri potraviny, ktoré sme už mali možnosť ochutnať v jedálni. Bulgur Bulgur je známy v Stredomorí, je to predvarená nalámaná pšenicu. Nemá výraznú chuť, pokojne si ho pomýlite s ryžou (napríklad ako „rizoto“ so zeleninou je vynikajúci).
Cícer Nie, toto nie sú oriešky, ale plody cíceru. Majú síce orieškovú chuť, ale cícer je to strukovina. Má veľa pozitívnych vplyvov na organizmus a ten najpozitívnejší je, že nenadúva.
Pohánka Spracúva sa ako ryža alebo krúpy. Je to výživná rastlina, jej plody sú malé, trojhranné. V našej jedálni ju podávajú často ako prílohu. Pridáva sa aj do chleba. Má liečivé účinky.
september/október 2013
mozaika
Domáci trdelník Cesto: 350g polohrubej múky, 200g hladkej múky, 80g masla, 2 vajcia, 3lyžice práškového cukru, 250ml mlieka, 1ks droždie, štipka soli. Posýpka na trdelník: škoricový cukor, kakao, orechy, vanilkový cukor, kokos (podľa chuti) Postup: 1. Do misky dáme múku, rozpustené maslo, 3 lyžice práškového cukru, vajcia a štipku soli. Pripravíme si kvások – do zohriateho mlieka dáme lyžicu cukru a droždie. Pridáme do zmesi, vypracujeme cesto a necháme vykysnúť (podľa potreby pridáme múku, cesto musí byť tuhšie).
2. Vykysnuté cesto rozdelíme na bochníky, z ktorých vyvaľkáme dlhé valčeky, tie sa následne pevne omotajú na omastené 7dcl poháre tak, aby sa prekrývali.
3. Namotaný trdelník potrieme olejom a obalíme ho akoukoľvek drobenkou podľa chuti. Vaľkaním v drobenke sa cesto pritlačí a roztrie po celom obvode pohára.
4. Pečieme vo vyhriatej rúre 160 až 170 stupňov do zlata - asi 20-25 minút. Poháre neprasknú! Po upečení ihneď stiahneme trdelník z pohára a pocukrujeme. Z uvedeného množstva cesta vyšlo 9 trdelníkov. Dobrú chuť !
FOTOPOSTUP pripravila Michaela Dúbravská
september/október 2013
mozaika
Interbeauty 2013 Pamätáte sa ešte na fotku našej žiačky z roku 1996, ktorú sme uverejnili v júnovej Mozaike? Silvia Mesárošová získavala už ako študentka ocenenia na súťažiach v líčení. Aj tento rok (5. októbra 2013) reprezentovala našu školu na majstrovstvách Slovenska v mejkape Interbeauty v Bratislave. Témou bol „Letný deň“ . Dôraz v líčení kládla porota na precíznosť jednoduchosť, eleganciu. Naša majsterka odborného výcviku obsadila pekné druhé miesto. Rok 1996
Rok 2013
Víťazky Majstrovstiev Slovenska v mejkape. Silvia Mesárošová a modelka Veronika Vardžiková – prvý pár v pravo.
september/október 2013
mozaika
Veronika Vardžiková zo 4.Z bola modelkou Silvie Mesárošovej. Zaujímalo nás, aké je to „byť modelkou“ a aké dojmy v nej zanechala Interbeauty. Mnohí si myslia, že byť modelkou je tá najľahšia vec na svete - veď si prirodzene pekná. Čo obnáša "práca" byť modelkou na súťaži v mejkape? Áno, to máte pravdu, že byť modelkou nie je jednoduché. Určite by som sa tým nechcela živiť, stačila mi skúsenosť z niekoľkých súťaží a fotení. Byť stále usmiata – v teple aj v zime, vydržať dlhší čas nepohnute sedieť, to je dosť náročné . Úplne si sa zverila do rúk vizážistky alebo si p. Mesárošovej dávala vlastné nápady k téme a mejkapu? Na súťaž sme sa pripravovali dlhšie, ja som mala, samozrejme, menej práce ako pani Mesárošová, keďže práve ona zariaďovala väčšinu vecí. Mojou prácou bolo dávať si pozor na pleť. Keďže na Interbeauty išlo v prvom rade o mejkap, pani majsterka prišla s nápadom, sama ho už mala premyslený. Nemala som žiadne pochybnosti, že mejkap bude perfektný. Aká bola atmosféra na súťaži? Atmosféra na súťaži bola veľmi dobrá, sledovalo nás veľa ľudí a porota bola príjemná. Všetkým ďakujeme.
september/október 2013
mozaika
Usmievavá zástupkyňa Mierumilovná, rozvážna, väčšinou dobre naladená – takto by sa sama charakterizovala naša služobne najmladšia zástupkyňa Beáta Mogišová. Táto večne usmiata predstaviteľka blížencov pochádza z Michaloviec (zo srdca Zemplína na východnom Slovensku). Miluje modrú farbu vo všetkých odtieňoch. Rada číta dobrú knihu pri šálke čaju pod teplou dekou. Jej ďalším hobby sú cudzie jazyky. Nemčinu ovláda, v angličtine je „večný začiatočník“ a občas máva (ako sama hovorí) „záchvat“ učiť sa napr. maďarčinu, francúzštinu, taliančinu a iné jazyky. Riadi sa mottom: „Ži a nechaj žiť.“ Prezradila nám o sebe aj oveľa viac.
Beáta Mogišová Prišla jeseň. Ktoré ročné obdobie máte rada vy? Milujem leto, pretože som teplomilný človek a v lete sú navyše prázdniny ;-). Ktorá destinácia je vaša obľúbená? Akékoľvek miesto, kde je teplo, svieti slniečko a ak navyše nechýba more, vychutnám si to miesto plnými dúškami. Aké filmy vás dokážu pripútať ku kreslu tak, že od deja neodtrhnete oči? Je ich viac, napríklad Piano, a vlastne každý, pri ktorom nezaspím. A hudba? Ktorí interpreti sú vaši „naj“? Záleží od nálady, počúvať sa dajú piesne skupín ako IMT-Smile, No Name, Hex, Desmod a pod., teda pesničky slovenských interpretov, pretože rozumiem ich textom. Pochádzate z východu Slovenska. Bývali ste v meste? Áno, bývala som priamo v Michalovciach do svojich 27 rokov. Vo Zvolene žijem 13 rokov, som typický „mestský“ človek. Máte domáce zviera? Domáce zvieratko nemám, pretože by to muselo byť veľmi samostatné zvieratko, ktoré by bolo doma často samé, keďže veľa a dlho pracujem. Ale ak by som si nejaké mala želať, bola by to malá, prítulná mačička.
mozaika
september/október 2013
Prečo ste sa rozhodli vyštudovať pedagogiku? Vyštudovala som nemecký jazyk na Filozofickej fakulte, vlastne som vyštudovaný tlmočník-prekladateľ, ale nakoniec som sa rozhodla pre dráhu učiteľky. No príležitostne i prekladám a učím v kurzoch na jazykovej škole. Okrem nemčiny, ktorú učíte, ovládate aj iné jazyky? Ruský a poľský. Koľko rokov učíte na tejto škole? Učím tu od roku 2012. V novembri to bude 11 rokov. Vždy ste chceli byť učiteľkou na strednej odbornej škole? Učili by ste aj mladších žiakov? (napríklad na základnej) Dokonca som mladších žiakov aj učila! Na ZŠ Teodora Jozefa Moussona v Michalovciach a na tie dva školské roky (19982000) mám len tie najlepšie spomienky. Deti sú tak spontánne a úprimné, že mnohokrát som sa počas hodiny musela otočiť čelom k tabuli, aby som nevybuchla od smiechu pri niektorých komických komentároch. Od septembra ste zástupkyňou na plný úväzok. Máte ešte na svojich študentov čas? Ste triedna učiteľka? Nie, nemám vlastnú triedu. Ale vždy sa snažím nájsť si dostatok času na študentov, na rozhovory o tom, čo ich zaujíma, teší a trápi, i keď ma mrzí, že na rozhovory k nám do kancelárie vstupujú žiaci väčšinou za účelom pokarhania, dohovoru, napomenutia a pod. Teším sa akejkoľvek príležitosti, keď môžem žiakov pochváliť za ich snahu, motiváciu, či úspech, ktorý dosiahli.
mozaika
september/október 2013
Jena 2012 Ktorú z povinností zástupkyne máte rada najmenej? Je to práve to spomínané karhanie, lebo niektorí žiaci, žiaľ, akoby ešte stále nepochopili dôležitosť vzdelania, ktoré sa spája i s pravidelnou dochádzkou do školy, či dodržiavaním pravidiel stanovených vo Vnútornom poriadku školy. A mnohokrát ma ubíja papierová práca. Stredoškoláci sú často veľmi zbrklí, no treba na nich brať ohľad. Čo na to hovoríte Vy ? Nuž, niektorí áno, no netreba zovšeobecňovať. Verím, že všetci časom dozrejú... Dôkazom toho je pre mňa i moja čerstvá skúsenosť – moja bývalá trieda mala stretnutie po rokoch, na ktoré ma pozvali. Zmena niektorých mojich žiakov sa netýkala až v takej miere „vizáže“, ale ich vnútra - dozreli a dospeli aj ich názory. Takže viera v to, že každý žiak raz pochopí, že sme mu chceli len to dobré, vo mne naďalej pretrváva. Aké odporúčanie môžete dať žiakom na tejto škole? Aby využili všetky možnosti, ktoré im naša škola ponúka – od kvalitnej odbornej prípravy v moderných prevádzkach, cez možnosť absolvovať zahraničnú odbornú prax vo vybraných krajinách, či účasť na odborných súťažiach, kde si môžu zmerať svoje sily s konkurentmi z iných slovenských škôl. A aby sa učili cudzie jazyky, lebo v súčasnosti je to už nevyhnutnosť. Ovládať iba jeden cudzí jazyk je v dnešnej dobe málo, ak sa chcú presadiť v náročnej konkurencii.
september/október 2013
mozaika
Vy osobne využívate služby našich žiakov na prevádzkach? Chodíte sa dávať krášliť do kozmetického a kaderníckeho salónu Šarm, alebo sa najesť do Hotela Akademik alebo do Crystal Baru? Jasné! Už celé roky som verným zákazníkom v týchto našich prevádzkach. Posedenie v reštaurácii Hotela Academic alebo taký „babský“ nájazd do kaderníckeho či kozmetického salónu si užívam i v prítomnosti mojich priateľov a známych. Nazrime trocha do budúcnosti. Blížia sa oslavy 130. výročia školy. Prezradíte nám termín a nejaké detaily z príprav? Termín osláv výročia školy je už známy – 22. november 2013. Pozvanie prijali i niektorí dlhoroční partneri školy zo zahraničia. Scenár osláv sa momentálne pripravuje v spolupráci s Divadlom J. G. Tajovského vo Zvolene. Prezradím len, že každý odbor prispeje do programu svojou prezentáciou. Čo nové chystá vedenie školy do ďalších rokov? V našej škole to žije neustále. Súťaže, exkurzie, workshopy, olympiády... tvoria neoddeliteľnú súčasť chodu školy. Ako každoročne otvoríme brány našej školy a zariadení odbornej praxe pre verejnosť v rámci Dňa otvorených dverí 6. decembra 2013. Chystá sa i otvorenie novej prevádzky. Ako by ste hodnotili MOZAIKU? Váš časopis sa mi páči, má peknú grafiku a zaujme množstvom pútavých príspevkov a fotografiami. Držím vám palce a fandím vám, aby ste mali naďalej dostatok námetov a zaujímavých nápadov. I keď sa priznám, že nie vždy si stihnem prečítať časopis úplne celý, rozhovory čítam rada. S kým by ste urobili rozhovor, keby ste boli redaktorkou MOZAIKY? Prečo? Myslím si, že zaujímavý by mohol byť i rozhovor s niektorými z našich MOV a ich pohľad na školu, odborný výcvik, na našich žiakov, a pod. Alebo v rámci rozhovoru napr. porovnať vízie a skúsenosti učiteľov „služobne starších“ s predstavami tých mladších kolegov, ktorí sú na škole podstatne kratšie. Aké želanie ba ste si priali, keby ste chytili zlatú rybku? Určite zdravie – pre seba, ale i všetkých blízkych, lebo od zdravia sa odvíja všetko ostatné.
Ďakujeme za rozhovor. Eva Pančíková, Nika Prítulová, Miňo Michna
mozaika
september/október 2013
Pozdrav z Cypru Bolo 30. 4. 2013, keď som prvýkrát na dlhú dobu opúšťala moje ,,hniezdo“ . No teraz sa môj pobyt blíži pomaly ku koncu a chcem vám opísať moje doterajšie zážitky. So slzami v očiach som ťahala kufor na letisko v Budapešti. Let bol pokojný. Milé a usmievavé letušky nám spríjemňovali cestu a ani som sa nenazdala a bola som na vysnívanom Cypre. Začal sa mi plniť sen. Kráčajúc dole schodmi z lietadla ma ovialo teplo, o ktorom sme na Slovensku mohli v ten deň iba snívať. Keď každý vyzdvihol svoje kufre, postupne sme sa začali zoznamovať. Delegát nás rozdelil na štyri skupiny a každý sme sa vybrali iným smerom - do iných hotelov. Ubytovali ma, a môj kufor si našiel na 6 mesiacov svoje miesto.
O dva dni neskôr začala realita. Manažér nás zaradil do stredísk a začali nás učiť veci, ktoré sme ako čašníci v 5* hoteli museli ovládať. Prišli prvé dni práce a s nimi aj prvé slzy smútku. ,,Chcem ísť domov, chýba mi maminka, moja posteľ...,, , tak tieto slová vyšli z úst asi každého z nás. Spoznala som tu mnoho úžasných ľudí, s ktorými sme si vždy pomáhali aj pomáhame, no predsa to bolo ťažké. Postupne sa strácali aj slzy a začali sme si užívať voľnosť, diskotéky, nezabudnuteľné večery s priateľmi a, samozrejme, chodenie do práce. Najkrajšie okamihy boli po robote, keď sme sa stretli na balkóne, porozprávali si svoje zážitky z roboty, skoro každodenné ponocovanie a, samozrejme, nechýbali ani beach párty.
mozaika
O nás od nás
september/október 2013
Pozdrav z Cypru Časom sme boli všetci veľmi unavení, veľké teploty nás ,,dávali do kolien“ a keď sme prišli z roboty nezmohli sme sa na nič iné ako na spánok. Letná sezóna dala zabrať každému z nás, no ani sme sa nenazdali a v hoteli Pioneer Beach s kapacitou 1 200 ľudí počet hostí rapídne kleslo na 400. Samozrejme, prax v zahraničí je spätá s poznaním nespočetne veľa ľudí, hostí, s ktorými trávime celý týždeň ich pobytu. Hostia sú veľmi milí, častokrát mi vyčarili úsmev na tvári, keď som to najmenej čakala. Stretávali sme dovolenkárov z každého kúta sveta - Anglicka, Nemecka, Ruska, Francúzka. Jazyková bariéra robila problém asi každému z nás, ale rýchlo sme si jazyk rozcvičili, bariéru preskočili a teraz sa už dorozumieme plynule. Čas plynul ako voda - týždne, mesiace a naša voľnosť sa pomaly blíži ku koncu a začíname o pár týždňov opúšťať náš Cyprus. Cyprus, na ktorom sme prežili a zanechali časť nášho života, na ktorom sme zažili tie najúžasnejšie chvíle, Cyprus, ktorý nás naučil stať sa zodpovednými a dospelými ľuďmi. Prišli sme sem ako mladí, ustráchaní ľudia, no teraz tu stojíme ako hrdí, skúsení, pracovití a nebojácni. Slzy, ktoré nás sprevádzali prvé dni, s a nám opäť tlačia do očí. Mám posledné chvíle, posledné dni v robote a dúfam, že budú tie najlepšie. Na jednej strane smútim, na druhej strane odratávam dni a sa teším na moje Slovensko.
Aj na vás všetkých v škole.
mozaika
september/október 2013
Zaujalo ma... Od Petra sedmáka
Primátora mesta Krupina obvinili z urážlivých výrokov na Židov a Rómov. Pochádzam z Krupiny a v mojom okolí sa rozpútala diskusia o tom, či je tento problém vážny alebo len vážne nafúknutý. Veď niektorí dávajú Vazanovi za pravdu. Sám primátor sa obhajoval tým, že diskusia, v ktorej sa vyjadroval, bola súkromná a on nevystupoval ako primátor, ale súkromná osoba. Je otázne, či je človek primátorom len počas úradných hodín alebo reprezentuje mesto aj večer doma na sociálnej sieti. Možnože jeho tvrdenie vyznieva rovnako ako obhajoba mojej spolužiačky, ktorá sa vulgárne vyjadrovala mimo školy. Aj ona tvrdila, že už bola po vyučovaní. Nuž tak alebo onak, na jazyk si treba dávať pozor. Veď seba reprezentujeme 24 hodín denne.
Hlavná cesta do Zvolena je v plnom prúde prestavby. No každodennou nočnou morou sú ranné zápchy pred vstupom do centra Zvolena. Stavbárom a cestárom robí najväčší problém strach zo zimy. Dokedy však nová cesta má stáť oficiálne nie je uvedené, no cestári sa domnievajú, že do konca roka 2014 má byť nová cesta hotová. A dokedy teda budeme my, Krupinčania, na vyučovanie meškať? Je dosť možné, že aj po otvorení novej cesty.
Do hotela Academic zavítal známy herec z búrlivého vína Filip Túma (André Simonet), ktorého som mal tú česť obslúžiť a taktiež si s ním urobiť pár fotiek :). Dievčatá tvrdili, že naživo je oveľa krajší ako v televízii. Mňa prekvapilo, že je menší. Je to človek veselý a veľmi milý. Náš hotel Academic sa opäť ukázal v dobom svetle a dokázal, že patrí k najluxusnejším podnikom v meste Zvolen a vôbec v blízkom okolí. Ako to viem, keď som len prvák? Podľa úsmevu spokojného zákazníka.
Peter Sedmák, 1.T
september/október 2013
mozaika
Na zamyslenie Všetci ich máme rovnaké, no každý nimi vidí iné ...
Sme ľudia. Zraniteľní, hlúpi, odhodlaní, snívajúci, žijúci, prežívajúci. A každý z nás si kráča vlastnou cestou. Niekto vidí smrť, no ja vidím lásku... Spojenie kontrastov. Aj prostá otázka: „Čo vidíš na tomto obrázku“, napovie tak veľa o povahe človeka. Som chladný egoista alebo neutíchajúci romantik?
Čo vidíte ráno na ceste do školy vy? Dlhý kopec, cestu za 7 hodinovým nudením?? Ja vidím popolník, smetisko... nejeden by sa tam dokonca aj najedol... Zberateľ cestovných lístkov by mal na dva vozíčky. Nedajbože, keď nám kuchárky v jedálni dajú niečo v obale či šupke k obedu .... Vyše týždňa máme tento obed v živej pamäti - nie kvôli skvelej chuti, ale preto, že jeho obalové zvyšky musíme prekračovať na chodníku... No nájde sa aj 1% študentov, čo smeti nezahodia na zem, dokonca ich zdvihnú a využijú SMETNÝ KÔŚ, ktorý sa medzi tým smetím takisto nachádza. Toto je výzva (možno prosba) tentokrát nie zo strany nášho vyučujúceho alebo pani riaditeľky, ale od jednej z vás. Zamyslime sa, či by nebola cesta do školy krajšia bez mokrého chodníka (aj keď vôbec nepršalo) posiateho spŕškou tekutej DNA z prebytku slín niektorých jedincov. Či by sme sa nezaobišli bez dymiacich špakov pod nohami, ktoré sa tam nesmelo vystierajú zo svojej skrkvanej podoby? Či by sme neuprednostnili vôňu kvetov namiesto tabakovej esencie veľkého mraku, ktorý každé ráno zahaľuje študentov? Nepozreli by sme sa radšej na kvety, než na metrovú burinu a suché trsy, čo lemujú chodník ku škole? Skúsme sa naučiť vidieť to pekné, hoci aj tam, kde to v skutočnosti také nie je. Skúsme tieto veci vytvárať!!! Skúsme si spríjemniť každú chvíľu svojho života. Veď „najkrajšia vec na celom svete – celý tento svet“
Kika Trnková
september/október 2013
mozaika
Nedávno ešte neznáma skupina, no dnes ich každý v okolí Žiliny pozná ako víťazov Garage festu 2011.Mňa by zaujímali vaše začiatky v skupine. Ako ste sa dali dokopy? Pe3k začal hrávať na bicích a Brosko s naším bývalým gitaristom sa svojpomocne učili hrať na gitaru. Povedali si, že by bolo fajn spojiť to - a dali sa do kopy. Spievali žalostne, tak som prišiel ja. A potom sme na brehu rieky v prútenom košíku našli Šoškiho. Poznali ste sa už aj pred tým? Ja, Pe3k a Brosko sme boli spolužiaci na základnej, Šoškiho sme spoznali, až keď sme hľadali basáka. Čo vás viedlo k založeniu skupiny? Radosť z muziky, chuť zabaviť sa, nuda. Asi. Ako ste si vybrali štýl, ktorý hráte? Nejako sa to vyprofilovalo samo. Časom. Na začiatku to bol punk, potom pop-punk a teraz sme sa našli v niečom rockovejšom. Je to klišé, ale každý to nerád škatuľkuje. Z každého štýlu v nás niečo ostalo. Nový singel a album bude trochu odlišný od toho, čo sme hrávali doteraz. Verím, že v lepšom. Ktorá pieseň bola vaša prvá? Volá sa Sen a naposledy sme ju hrali na krste EP. Verzia nahratá v skúšobni je aj niekde na Youtube. Kde beriete inšpiráciu? Ona chodí sama, keď sa jej zachce. Páčila sa vám táto koncertná šnúra? Je škoda, že sa už končí. Bolo to pekné obdobie. Spoznali sme kopu fajn ľudí – kapely aj fanúšikov. Ako zvládate nával fanúšikov? Myslím, že až také tragické to nie je, zatiaľ sme radi za každého jedného.
september/október 2013
mozaika
Pociťujete konkurenciu u iných kapiel? To neriešime. Snažíme sa ísť si za svojím. Nohy podrážajú skôr samotní usporiadatelia akcií a ľudia, ktorí sa okolo hudby točia už dlho. Ak nie si naozaj výborný, musíš mať konexie. Takže v našom prípade treba ešte veľa makať. Kto vám píše texty? Texty aj hudbu skladám ja. Aké máte vzťahy v skupine? Drží nás kamarátstvo. Poznáme sa dlho a dobre. Vieme, čo máme jeden od druhého očakávať a vychádzame spolu. V prvom rade sa neberieme ako muzikanti, ale ako partia. Takže keď niekedy začnem na skúške štekať, je to hovno platné. A teraz otázky na teba... Kedy si sa začal venovať hudbe? Kým ma chalani nezavolali do kapely, spieval som si akurát tak v kúpeľni. Gitare sa venujem asi dva a pol roka ako samouk. Najprv doma pre radosť, a keď nám odišiel gitarista, chytil som sa s ňou aj v kapele. A s bicími otravujem Pe3ka, odkedy si ich kúpil. Podporovali ťa doma v hudbe? Mama sa vždy poteší, keď nahráme nejaký song. Má ich vo výberovke - hneď vedľa Nedvědovcov. Bola aj na pár našich koncertoch. Je to rockerka. Čo hovoríš na vzťahy medzi fanúšikom a hudobníkom? Dobrý fanúšik je ten, ktorý si vypočuje tvorbu a objektívne ju ohodnotí. Veľmi dobrý fanúšik je ten, ktorý príde podporiť aj na koncert, ak sa mu páčiš. A skvelý fanúšik je ten, čo ťa okrem toho podporí aj kúpou nejakého merchu, keď na to má prostriedky. Je totiž veľmi ťažké organizovať akcie a tvoriť stále niečo nové bez finančnej podpory. Nepáči sa mi však, že mnohé kapely vnímajú fans skôr ako zákazníkov... A chystáte niečo nové? Na konci júna ideme do štúdia nahrať nový singel. Ten sa objaví aj na pripravovanom albume, ktorý by mal uzrieť svetlo sveta koncom roka. Tešíme sa.
Lívia Sebíňová
Svoje tipy (poprípade aj otázky) na interview so skupinami posielajte na adresu
mozaika@centrum.sk .
mozaika
september/október 2013
Príbeh To je tak nefér! Premýšľala som, keď som si v kúpeľni zúrivo česala vlasy. Tento deň je hotová katastrofa, a to ešte ani poriadne nezačal. „Pohni si! Aj ja sa tam chcem dostať!“ „Veď dobre!“ Keby ma aspoň nesekírovala, keď už kvôli nej idem do obchodu ja. Lebo jej, chuderke, „odstáva vlas“ a kvôli tomu nemôže vystrčiť ani päty z domu. Lenže ona je mamičkin maznáčik, hoci je staršia ako ja, a teda by to malo byť naopak. Ale v našej rodine je všetko inak. Takže, keď si ona zmyslí, že niečo chce, mám to na starosti ja. Nanuk, lízatko, časopis, mlieko ... Bez ohľadu na to, či aj mne náhodou aj mne neodstáva vlas alebo čo. Ak som niekedy nešla, nasledovala dlhá hádka. Nekričala na mňa len sestra, ale dokonca aj mama a otec. Vraj prečo som protivná a či sa mi niečo stane ak pôjdem. Argumenty typu: „A jej by sa niečo stalo, ak by si to kúpila sama?“ nikdy nebrali do úvahy. Vlastne, keď sa nad tým tak zamyslím, nikto nebral do úvahy, čo vravím ja. Ale zato to, čo povedala Ivana, bolo písmo sväté. Schválne som naťahovala čas strávený v kúpeľni, aby som ju vytočila tak, ako ona svojím existovaním vytáča mňa. Dvakrát som si umyla zuby a trikrát som zmenila účes. Keď mi už asi siedmykrát zaklopala na dvere a pridala nejakú tú vyhrážku, otvorila som. Keby tak jedného dňa aj s tou macochou vypadli. Načo si ju otec bral? „No, že si z tade aj vyšla.“ Zahlásila a odula spodnú peru. Nekomentovala som to, iba som ju obišla a keďže som už bola oblečená aj učesaná, zamierala som do pivnice po bicykel. Fakt sa mi nechcelo do obchodu trepať pešo v tejto horúčave. Nech to mám už za sebou. Cestou som zo stola vzala peniaze na nakúp a kľúče od pivnice. Tašku ani nič podobné mi nebolo treba, chcela len žuvačky a priesvitný lak na nechty. To do vreciek na rifliach vojde bez problémov. Zišla som dolu a odomkla som pivnicu. Nejako som ten bicykel odtiaľ vypratala, no bol taký zaprášený, že alergik by už len pri pohľade naň asi umrel. Handričku sa mi nikde nepodarilo nájsť , tak som sa vybrala hores nádejou, že doma nejakú máme. Ach, aká hlúpa úvaha, mama je puntičkárka, handier máme na rozdávanie. Pri dverách od bytu ma potrápilo hľadanie správneho kľúča, ale keď som ho konečne našla a chystala sa odomknúť, začula som spoza našich dverí tlmený hlas Ivany – „Ale mami, to tu s ňou fakt budem žiť v jednej izbe, až kým mi nekúpite vlastný byt?“ Dúfala som, že som len zle počula, povedala „mi“?!. Viem , že sa to nemá, no zaujímalo ma, čo jej na to mama odpovie, tak som pritisla ucho k dverám, aby som počula čo najviac. Matkina odpoveď ma neprekvapila : „Ivanka ... myslím, že áno. Nemáme dosť peňazí na kúpu ďalšieho bytu.“ „Ja s ňou izbu mať nechcem! Lezie mi na nervy.“ Hmm, o tom by sa dalo polemizovať, kto komu lezie na nervy. „Nejako to s ňou vydrž, Ivanka, budúci rok aj tak ide na internát.“ Tak to ma zaskočilo ... povedala to takým štýlom, akoby som o tom, že idem na nejaký intrák vedela. Ale počula som to prvýkrát, ktovie ako dlho to už má naplánované. A kedy ma s tým plánovala oboznámiť? Neviem, akú odpoveď na Ivaninu otázku som čakala, no určite nie takúto. Čakala som, že jej povie, že ma vysťahujú do obývačky, alebo z niekadiaľ naškrabú peniaze a tej rozmaznanej bárbine kúpia nejakú garsónku. Ale intrák? Toto nie. Ako som tam stála a už dávno nevnímala, čo hovoria, sklamanie, bolesť a úzkosť sa závratnou rýchlosťou premenili na hnev. Zaťala som päste, kľúče som hodila o dvere, začala som klopať. A vlastne som ani neklopala, teda nedá sa to nazvať klopaním, znelo to, akoby som do tých dverí zatínala sekerou.
mozaika
september/október 2013
Otvorila mi prekvapená Ivana. Vošla som dnu, strčila do nej, aby mi uhla a vpálila som do kuchyne. Tam stála ešte prekvapenejšia mama, v ruke držala hrniec, postupne bledla. „Internát? To ako vážne?! Ako dlho o tom už uvažuješ? Lebo očividne si to stihla povedať všetkým okrem mňa. Ale však načo sa o tom vôbec zmieniť, však? Stačí ma tam vysadiť a oznámiť mi, že doma už nie je miesto, lebo vaša Ivanka sa cíti v izbe so mnou zle! Zaujímalo ťa niekedy aspoň trochu to, ako sa cítim ja? Vieš čo radšej mi neodpovedaj.“ Začínali mi tiecť slzy. Mama tam len stála, hrniec kŕčovito držala v rukách a zmätene na mňa pozerala. Chcela som jej vykričať veľa vecí počnúc zanedbávaním mojej osoby a rozmaznávaním Ivany, no nemala som silu to rozoberať. Mame sa začali hrnúť slzy do očí, ale pochybujem, že kvôli mne. Mala som neuveriteľnú chuť zobrať jej ten hrniec a otrieskať ho Ivane o hlavu. Tá už stála za mnou, ani neviem , kedy to stihla. Niečo ťukala do mobilu. Vôbec ju nezaujímalo, čo sa práve deje. Lomcovali mnou nervy, mobil som jej schmatla a tresla ho o zem. Dúfam, že poriadne. Pre istotu som po tom, čo z neho ostalo ešte dupala. Odkedy som vošla do bytu, nikto nepovedal ani slovo. Okrem mňa. Teraz sa zrazu obidve rozhovorili. Prekrikovali sa jedna cez druhú, nebolo rozumieť ani jednej. Nech. Vybehla som z bytu, schody som brala po troch, . nevedela som, kam chcem ísť, len som nasadla na zaprášený bicykel, vyrazila z vchodu a trielila do neznáma. Počas jazdy som cítila, ako mi vo vrecku zavibroval mobil, no nechcela som zastavovať, aby som zistila, čo sa s ním deje. Možno sms ... možno niekto volal ... Až keď mi slzy zabránili vidieť, zastala som. Rukou som si pretrela oči, zišla som z bicykla a nechala som ho padnúť na zem. Poobzerala som sa. Bola som na vlakovej stanici. Vlastne niekde v diaľke som videla budovu, no tu, kde som stála boli len koľajnice. V živote som na tomto mieste nebola, zmocnila sa ma panika. Vybrala som mobil. Sms. Od matky. Teda od macochy, ale žili sme s ňou už desať rokov, tak som ju volala mama. „Prosím, neblbni. Vráť sa domov. Všetko ti vysvetlím, za ten zničený mobil sa nehneváme. Ľúbim ťa, ako svoju vlastnú.“ No to iste. Ešte aby ste sa hnevali. Ivana mi zničila život, ja jej len mobil. To „Ľúbim ťa“ ani nekomentujem. Mobil som vypla a odhodila za seba. Odporne pieklo slnko, prinútilo ma sadnúť si na koľajnice. Vzduch v diaľke sa vlnil, hlava sa mi točila, akoby som práve nafúkala 150 balónov. Začala som premýšľať nad zvláštnymi vecami. Nad mojím doterajším životom, Ivanou, mamou, tým intrákom a čo bolo najzvláštnejšie, nad smutnými filmami. Na záver jedného bolo povedané : „Na koniec pre každého príde vlak a zavezie ho na lepšie miesto.“ Vstala som a sadla si do stredu koľajníc. Ten môj práve prichádzal.
Tatiana Sirotová
mozaika
september/október 2013
Ak máš 18 rokov a chceš pomôcť – daruj to najvzácnejšie – kúsok seba, niečo, čo zachráni život.
Záujemcovia sa prihlásia p. Strakovej (kabinet SJL).
september/október 2013
mozaika
Ilustrácia Timea, 1.G
SOŠ hotelových služieb a obchodu Zvolen Október 2013
The END