Mozaika 3/2015 by Juraj Stašek

Časopis SOŠ hotelových služieb a obchodu vo Zvolene

3/2015

Naši absolventi vylietajú z hniezda

So slnečnicou na hrudi

TALIANSKO-SLOVENSKÁ MOZAIKA

4.D

Mozaika 3/2015

EDITORIAL

Redakčná rada Šéfredaktorka

Dostávate do rúk posledné číslo Mozaiky v tomto školskom roku. Veríme, že všetky naše čísla sa vám páčili.

Dana Krajčovová Zástupca šéfredaktora

Keďže nás slnečné lúče hrejú už od rána, už s istotou vieme, že na-

Hana Ondrejmišková

še vysnívané dvojmesačné prázdniny nám už klopú na dvere. JÚN - posledný školský mesiac je vždy najhorší. Aspoň mne sa zdá,

Redaktori

že dni v školských laviciach idú oveľa pomalšie ako v hociktorý iný

Kamil Kontšek Kika Trnková Karmen Chobodová Karin Krahulcová Viktor Gajdoš

mesiac. Čas na hodinách sa plazí minúta po minúte a pri pohľade von oknom sa vyučovacia hodina zdá ako nekonečný príbeh. A najradšej by sme zdrhli niekam von (aspoň u mňa je to tak). Ale načo zdrhať??? Snažme sa ešte vykryť to, čo sa ešte dá. A splniť si svoje

Spolupracovali

školské povinnosti na 100%. Aby, keď sa začnú prázdniny, sme si

Martina Kováčová - 3.A Martina Kováčová - 1.H Romana Pántiková Daniela Vojtková Peter Sedmák Michaela Maďarová

mohli povedať: „BINGOOO! Zvládli sme to!“ Potom môžeme vykročiť na prázdniny spokojní a užiť si zaslúženú zábavu a oddych. Viem, že veľa z nás sa chystá niekam na brigádu, dovolenku alebo len tak si bude užívať slnečné lúče. Všetkým želám pekné prázdniny a veľa oddychu...

Foto

Ale nezabúdajme aj na našich učiteľov, ktorým taktiež želáme veľa oddychu. Ďakujeme všetkým, ktorí čítali náš časopis alebo sa nejako po-

Martina Stašeková Milan Petrovič Silvia Gregorová Dada Karmen a Viktor

dieľali na jeho tvorbe. Všetci v redakčnej rade veríme, že tak, ako teraz,

Ilustrácie Lucia Malatincová Timea Parillová

tak aj po dvojmesačnej prestávke budete znova

Rada starších

držať v ruke Mozaiku.

Martina Stašeková

Ešte raz ďakujeme a želá-

Korektúra Mgr. Murínová Mgr. Suja

me pekné prázdniny.

mozaika@centrum.sk -DadaČasopis SOŠ hotelových služieb a obchodu vo Zvolene máj/jún 2015 2

70 rokov od skončenia druhej svetovej vojny.

Obsah Editorial Rýchle správy

STRANA 13 2 4-5

ZOOM Remeslo má dno ŠOK Branné Taliansko-slovenská MOZAIKA...

TÉMA—Druhá svetová vojna Cintorín s poslaním Nesmieme zabudnúť Ženy a vojna Ako sme stretli prezidenta

FOTOREPORTÁŽ

6-7 8-9 10 11-12

Fotoreportáž

STRANA 20

13 14 14-18 18 19 20

NA KUS REČI So slnečnicou na hrudi Nevyliečiteľní optimisti

21-23 23

TAJOMSTVÁ UČEBNE 77 Nepečenítko

Casargo vo Zvolene. LIFE STYLE Druhý dar prírody - ricínový olej

STRANA 11-12

Chrobák v hlave

OBR. Patrik Virguľa

Názor 1 : 0 etiketa

Chodbovica

Zo srdca Koniec románu na pokračovanie Letný tábor

28-31 32-33

Spovednica

34-35

Deň remesiel a naša medailová žatva.

STRANA 6-7 OBR. Zlatá Denisa Kostrianová

Mozaika 3/2015

.apríla

sme sa zúčastnili súťaže „občiankárov“ Mladý Európan v Banskej Bystrici na Ekonomickej fakulte Univerzity Matela Bella. Spolu súťažilo 15 družstiev. Na medailových pozíciách sme sa neumiestnili, ale vzhľadom na silnú konkurenciu a náročné otázky nás teší aj 6. miesto. Dokonca sme boli najlepší Zvolenčania a za pätami sme nechali aj gymnazistov. Odchádzali sme spokojní. Ďakujeme p.Sujovi, že sme sa mohli vďaka nemu zúčastniť tejto super súťaže, pretože nás nielen sprevádzal, ale aj pripravoval. -Viky, Andrej, Dada, 3.G-

Selfie víťazného tímu—3.K.

5. mája do 7. mája sa všetci tre-

tiaci a druháci učni preháňali po parketách našej telocvične a zelených lúkach Zvolena. Všeobecne nepopulárne branné však dopadlo nad očakávanie a mnohí zúčastnení zistili, že tá troška pohybu nezaškodí. Iní zase potešili pani Guničovú a povedali, že by radšej mali 6 hodín účtovníctva. Možno sa im aj to raz splní.

slobodenie Zvolena a koniec druhej svetovej vojny—to boli témy vedomostnej súťaže, ktorú organizoval OV SZPB vo Zvolene. V okresnom kole sme získali prvé miesto, a to nám zabezpečilo postup na oblastné –finálové kolo, ktoré sa uskutočnilo 6. 5. 2015 v Detve. Našu školu reprezentovali Rebeka Juhászová, Simoma Szaková z II. K a Peter Sedmák z II. T. V konkurencii zabojovali a skončili bronzoví.

. apríla sa uskutočnil v Trenčínedeň s krycím názvom DR15 - Deň remesiel 2015. Vyplnili ho zaujímavé súťaže a bohatý sprievodný program. Fotodokumentáciu a viac info z udalosti nájdete na stranách 6-7.

. apríl bol turnajovým dňom. V telocvični sa bojovalo o Putovný pohár riaditeľky školy. Vo volejbale súťažilo niekoľko družstiev. Koncentrácia, postreh, sila... To všetko a niečo naviac mala trieda 3.K, ktorá si tento rok odniesla ocenenie. Za víťaza sa však považoval aj žiak z istej nemenovanej triedy. Keďže bleskurýchlo prehral obidva zápasy, jeho tím vypadol ako prvý a zvyšok dňa mal voľno. No, vec názoru.

. máj—to bol ŠOK! Teda Školská odborná konferencia. Konal sa jej tretí ročník. V kinosále na Podborovej sa zhromaždili všetci žiaci okrem končiacich ročníkov (Tie dolaďovali formu pred maturitami v škole). Viac na stranách 8-9.

oniec druhej svetovej vojny a pamiatku tých, ktorí v nej padli, sme si boli uctiť 7. mája na Námestí SNP, kde sa študenti zúčastnili kladenia vencov pri pamätníku a 8. mája na Ústrednom vojenskom cintoríne vo Zvolene. Niektorí spolužiaci sa zúčastnili spomienok vo svojich obciach alebo pomáhali pri organizovaní kultúrnych programov—ako napríklad Peter Sedmák na Kozom Vŕbovku.

vá—pod týmto názvom nájdete video sľubované v minulom čísle MOZAIKY. Ale asi ste ho už aj našli, pretože... Čísla hovoria za všetko. Ďakujeme.

. mája naši žiaci zabojovali v ďalšej vedomostnej súťaži, ktorej témou bola OBN. Ako sa im darilo? Za všetko vypovedá SMS od pána profesora Suju, ktorý ich doprevádzal.

12.05.2015

APPY Deň učiteľov, Zvolen - Podboro-

iterárny Kežmarok je súťaž mladých tvorcov obdarených kreativitou a nadšením pre literatúru. 11.-12. júna sa koná slávnostné vyhodnotenie 50. ročníka tejto prestížnej súťaže. Martina Kováčová z 3.A sa svojou prácou zaradila medzi elitu v mládežníckej literárnej tvorbe. Vedenie súťaže a primátor Kežmarku ju pozvali na slávnostný dvojdňový program. GRATULEJEME!

13:59:54

Tak už je po všetkom, opäť sme šli cez mŕtvoly. Dada s prehľadom odpovedala na otázky, Viktória ako sup striehla na konkurenciu a s cynickým úsmevom ju definitívne likvidovala. Chlapci na slovo počúvali obidve dámy a na 100% plnili ich príkazy. Ja som už len s úsmevom prijímal obdiv publika, ktoré s rešpektom a bázňou pristupovalo k takému neľútostnému družstvu, ktoré navyše viedla žena—Dada. Napokon len chĺpok z jazvečíka krátkosrstého nás delil od bronzu.

Samozrejme, jej víťaznú poviedku prinesieme už v septembri. Ale aj v tomto čísle si môžete od Martiny prečítať LETNÝ TÁBOR.

29. - 30. júna bude riaditeľské voľno—užite si dva dni prázdnin navyše :)

kademický týždeň sa začal 18. mája pre všetkých druhákov nadstavbárov, štvrtákov a piatakov na škole. Len v piatok 15. mája sa rozlúčili s nami veľkým a hlasným pokrikovaním a piskotom. Fotoreportáž z rozlúčky nájdete na strane 20.

TEXT -Dada, MS, Štefan SujaFOTO—MS, Dada, selfie 3.K, internet-

Mozaika 3/2015

Remeslo má dno

ké dno má remeslo? Predsa zlaté! Aspoň tak tvrdí nejedno ľudové príslovie. Realita na Slovensku však hovorí o niečom inom. „Učňovkár“ - znie takmer negatívne. SOŠky sú považované za ľahké školy, a v podstate záujem o štúdium na nich klesá. Toto všetko sú známe fakty, ktoré trápia zamestnávateľov na celom Slovensku.

Trenčín mesto módy remesiel 24. apríla sa Trenčín na jeden deň premenil na mesto remesiel. Murári, cukrári, kaderníci, kozmetičky, baristi, floristi a mnohé iné povolania z 50 škôl sa stretli v tomto meste, aby si vymenili medzi sebou skúsenosti, prezentovali svoje zručnosti a, samozrejme, súťažili. Záujem bol veľký. Mediálna pro-

pagácia bola masívna veď len na FB pridáva Brani Grӧhling (organizátor) nespočetne veľa fotiek, statusov. Takáto akcia je skvelou príležitosťou na inšpiráciu, zviditeľnenie, učenie sa. Bol by hriech nezúčastniť sa jej. Mňa osobne táto súťaž veľmi zaujala, pretože ako budúci kaderník som mal možnosť vidieť, ako tieto súťaže fungujú, aké sú kritéria a s čím sa môžem v budúcnosti stretnúť aj ja.

Keďže ma moje remeslo nesmierne baví a chcel by som byť dobrý, táto súťaž mi dodala odvahu a taktiež sa jej do budúcna chcem zúčastniť. „... nie je všetko len o učení, nude, ale aj o zábave, šikovnosti a, samozrejme, o odvahe.“

Malificent—Zloba

Žiaci, ktorí sa súťaže nezúčastnili alebo nešli aspoň ako doprovod, môžu naozaj ľutovať, pretože tam bol pestrý program, napr. koncert Dary Rolins a Rytmusa, tanečné vystúpenie Filipa Jankoviča s jeho tanečnou skupi6

nou atď. Ja, ako žiak, ktorý tam bol, chcem, aby sa takéto súťaže konali aj po ďalšie roky, aby mladí, ktorí idú na odborné školy, videli, že nie je všetko len o učení, nude a iných veciach, ale aj o zábave, šikovnosti a, samozrejme, o odvahe. Odvaha a drina - dva kľúče potrebné k úspechu. Hoci mali súťažiaci na prípravu mesiac, čas plynul rýchlejšie, ako sa zdalo. Potrebné bolo nájsť modelku, vy-

myslieť účes, nájsť vhodné šaty, doplnky... Len výroba krídiel pre malificent zamestnala niekoľko ľudí, a napokon ju v konečnej podobe zrealizoval pán Havran. Motýle v bruchu a sucho v ústach „Zaspávať každý večer s pocitom, že stále sa mám v čom zdokonaľovať nebolo jednoduché,“ povedala nám Veronika, ktorá súťažila v kategórii

Grécka Bohyňa—zľava Veronika Adameková , modelky a Andrea Alakšová.

kaderníkov Grécka bohyňa. Príprava na súťaž jej dala zabrať. Jej aj modelke. „Tupírovala som, ako sa len dalo a v zrkadle som videla, ako zatínala zuby...“ Tréma je najväčší nepriateľ súťažiaceho. Drží sa začiatočníkov aj profesionálov. Na jednej strane vie nabudiť, ale na druhej aj ochromiť. Človek s Detail účesu Veroniky Adamekovej.

ňou musí vedieť bojovať. „V bruchu mi lietali motýliky, v ústach som mala sucho. Nechutilo mi žiadne jedlo a bola mi zima. Na ceste som počítala každú prerušovanú čiaru uprostred cesty, kým nás neprivítal Trenčiansky hrad,“ priznala sa Veronika. Atmosféra pri práci jej pomohla uvoľniť sa. Hoci ju sledovali pozorné oči porotcov, povzbudzovanie kamarátov ju naštartovalo. Uznanlivé pohľady z publika jej nakoniec dodali skvelý pocit spokojnosti. Hoci sa neumiestnila na prvej priečke, jej modelka by medzi gréckymi bohyňami obstála. Úspešne sa držali aj naši ostatní súťažiaci. Za dospelých súťažil Bc. Ján Suja, a aj tímu žiakov sa darilo. Viac napovie výsledková listina. Remeslo má zlaté dno, tak sa od neho odrazme až do profesionálnej výšky. Good luck! Viktor Gajdoš. Spolupracovala Veronika Adameková. FOTO: archív prevádzok, Karmen

Spolu súťažilo 277 žiakov z radov cukrárov, kaderníkov, murárov, maliarov a vizážistov. KADERNÍCI

Disciplína Symetria, presnosť, ostré hrany, ofina ŽIACI

1. miesto - žiačka Denisa Kostrianová

DOSPELÍ 2. miesto - MOV Bc. Ján Suja

Disciplína Grécka bohyňa ŽIACI

3. miesto - Andrea Alakšová a Veronika Adameková

KOZMETIČKY Disciplína Maleficent (Zloba) ŽIACI 3. miesto - Ivana Dovalová 7

MOV Ján Suja s modelkou.

ŠOK NOVÁ

GENERÁCIA MÁ ČO UKÁZAŤ!

Predsviatkový štvrtok patril študentom, ktorí sa odhodlali predstúpiť pred svojich kamarátov, spolužiakov a učiteľov a prezentovať svoje vedomosti a záujmy. Bol to deň Študentskej odbornej konferencie. Súťažilo sa v piatich kategóriách Buďte zdraví – buďte sami sebou, Talent v akcii, Kreatívna Európa P.zástupkyňa, p.riaditeľka, Ing. Plesník

Súťažiaci

Mozaika 3/2015

Kultúrny dom Podborová 7. máj 2015 v pohybe, Objav svet za hranicami Slovenska a Nehanbím sa za svoje remeslo. Väčšina z nás bola na konferencii prítomná v publiku, niektorí obsluhovali (3.H). Nad celou konferenciou bdeli Mgr. Murínová a Mgr. Maďarová. Tých najlepších spomedzi súťažiacich vyberala odborná porota zložená zo zástupkyne školy Mgr. Beáty Mogišovej, vyučujúcej nemeckého jazyka Ing. Zuzany Setteyovej, vyučujúcej odborných

predmetov Ing. Andrey Virgovičovej, vyučujúcej SJL Mgr. Ivety Strakovej a žiačok Ivany Sedmákovej a Barbory Bartošovej zo IV.H triedy. PREJAV,

KONTAKT, VTIP

Niektoré prezentácie boli obsahovo zaujímavé, ale.. Opäť sa potvrdilo, že úspech nezaručuje len obsah, ale aj forma. Aj P.zástupkyňa

Choreografia

Moderátori

Organizátorky

Spev a hra

Porota

Ocenení

Otvorenie

Ukážka z videa B.Sujovej

zle čitateľná prezentácia, slabý hlas, sklonená hlava či množstvo textu vyvolávalo v zadných radoch šumenie. Prejav na javisku, kontakt s publikom a vtip—to boli dôležité prvky prezentovania. VOX ALEBO

POPULI

NÁZOR PUBLIKA

dobre pobavil. Dozvedel som sa niečo nové o heligónke, lebo som si myslel, že je to iba malá harmonika, ale je to niečo úplne iné. Michal, 5. K Pre mňa bola jednoznačne najlepšia prezentácia od Barbory Sujovej, keďže tanec je aj pre mňa neodmysliteľnou súčasťou života. Na konferencii som videl rôzne kvalitné prezentácie, ale táto bola pre mňa jednoducho najzaujímavejšia. Peter, 2.T Mne sa najviac páčila prezentácia horniackeho kroja a zvyklostí regiónu HONT, pretože som si upresnil, ako vyzerá a z čoho pozostáva tradičný kroj z môjho regiónu. Zaujímavé boli aj zvyklosti z Horných Mladoníc.

Romana, 1.F Na ŠOK-u sa mi najviac páčilo dievča, ktoré spievalo na úvod v sprievode gitár. Mala krásny hlas, mala som až zimomriavky. Najviac som sa chcela dozvedieť niečo o zahraničných pobytoch, ktoré ponúAbsolútny víťaz a jeho okruh obdivovateliek. ka škola, keďže by som chcela v budúcnosti využiť túto možnosť. Teraz si viem konečne predstaviť, ako to tam chodí. Patrik, 3.H Najviac sa mi páčil Peťo, pre jeho uvoľnenosť a spontánnosť na javisku. Svojím prejavom zaujal a veľmi 9

Ing. Krsek Mňa zaujala najmä práca študentky Martiny Kováčovej, ktorá sa v dobe, keď už mládež Paniknižky, vrátnička skoro vôbec nečíta pokúsila uložiť svoje emócie a myšlienky na papier a po prvotných počiatkoch sa jej chuť do písania znásobila, a dokonca dostala šancu uverejniť svoj príbeh cez vydavateľa. Klobúk dole! Držím jej palce, aby v písaní pokračovala ďalej a aby sme si od nej mohli prečítať niekedy v budúcnosti nejaký román. Hanka, 3.H Páčil sa mi Peťo S., pretože mal maximálne uvoľnený prejav, nerobil z toho veľkú vedu a pútavo rozprával. Jeho nemčina ma v závere pobavila. (Kto ju nepočul nevie si to ani predstaviť). Nové som sa dozvedela niečo od študentiek z nadstavby kaderník ohľadom vlasov. -text a foto– AM, opýtaní žiaci; Milan Petrovič, MS

Mozaika 3/2015

KOŽAZ či KOČAP

jednoducho

BRANNÉ Od 5. do 7. mája (26. do 28.mája v druhom turnuse) sa konalo povinné trojdňové branné. Povinné. Poznáte to - nezúčastníte sa ho - nepostupujete do ďalšieho ročníka. Už len slovo povinné vyvoláva v nás žiakoch odpor. Ale, a to potvrdia aj ostatní, až také zlé to nebolo. Skôr naopak. DEŇ PRVÝ Buzola. Určite viete, čo to je. My sme hneď prvý deň boli poučení o tom, ako sa používa. Bol to základ pre našu orientáciu v teréne. Rovnako nám telocvikári prakticky ukázali, ako sa dáva prvá pomoc. Na

záver dňa sme absolvovali prechádzku do arboréta. Napriek školeniu s buzolou sa časť 3.G aj stratila. Ale nakoniec sme cestu von našli. DEŇ DRUHÝ

prvého mája?" Len pre info - tá je na Zlatom Potoku. DEŇ TRETÍ Posledný deň sme sa stretli na Zvolenskej priehrade a išli sme na Sielnicu. Cieľom tohto dňa mala byť opekačka, aj keď nám sa to počas dvojhodinového pochodu tak nejavilo. Keď sme už konečne prišli na miesto, celé opekanie skončilo za polhodinu. K záveru dňa ešte patril malý únik od skupiny, brodenie blatom a umývanie v priehrade. KONIEC

DOBRÝ, VŠETKO DOBRÉ...

Obavy z prvého dňa sa nepotvrdili. Nuda nebola. Naozaj odporúčam, neznechucujte si branné! Učiteľom p. Bradovej, p. Doušekovi, p. Mihálikovej a p. Jakubčinovi - ďakujeme, že sa nám venovali a ženám bez problémov dovolili všetko skúsiť. Ako sme sa viacerí zhodli, nebola to žiadna hrôza a takéto branné by sme brali aj každý mesiac.

Text, FOTO - Dada

Druhý deň bol akčnejší. Mohli sme si vyskúšať streľbu z pušky, ktorá nám celkom všetkým išla. Len poniektorí zabudli na pravidlo, že s nabitou zbraňou sa neotáča, ak na nich niekto zavolá. A tak vznikol príbeh o tom, ako som skoro zastrelila učiteľa. Chvalabohu, brok preletel len popri. V tento deň sme mali ešte hod granátom. No azda najlepšou časťou boli ukážky bojového umenia. Sny viacerých— prehodiť spolužiaka ponad hlavu, sa splnili. Viacerí z nás sa najviac tešili na záver dňa, kedy nás čakal orientačný beh. Dostali sme do rúk buzolu a otázky, na ktoré sme museli hľadať odpovede. Tie sme hneď posunuli do ostatných tretích ročníkov, ktoré mali branné v druhom turnuse :). Z hodnoverných zdrojov vieme, že to aj využili, aby si ušetrili nohy. Práve na orientačnom behu sme mohli ukázať, ako sme dávali prvý deň pozor. Samochvála či nie - konečne sme pracovali ako kolektív. A naša 3.G sa umiestnila na prvom mieste. Prvá cena? Dve klobásy. Keď sme sa už vracali z orientačneho behu, stretli sme triedu 3.F, ktorá ešte blúdila po Podborovej a spýtovala sa domácich: „Kde je tu ulica

Taliansko

-slovenská MOZAIKA chutí, vôní, pováh...

O úspechoch našich spolužiakov v Casargu (Taliansko) na medzinárodnej súťaži Wellness food and beverage contest sme vás informovali už v minulých vydaniach časopisov. Našinci Talianom učarovali tak, že sa prišli na vlastné oči presvedčiť, kde sa liahnu tak obrovské talenty vo svete gastronómie. Výsledkom vzájomnej dohody vedení obidvoch škôl—našej SOŠ-ky a talianskej Centro di formazione professionale alberghiero bol týždenný pobyt Talianov na Slovensku, ktorý trval od 18.mája do 22. mája.

ŠŤAVNATÝ

PROGRAM

Taliani tu mali naozaj bohatý program. V kuchynke (učebni 77) pripravili žiaci spoločné slovensko— talianskeho menu. Ako potvrdili viacerí naši—bol to chaos a tak trochu si tam všetci zavadzali, ale nakoniec sa všetci zosúladili. Súčasťou programu bola aj návšteva historickej časti Zvolena, kde sprievodcov robili žiaci. V ďalších dňoch mali partneri možnosť spoznať krásy Banskej Bystrice, navštíviť a dozvedieť sa niekoľko zaujímavých informácií o Wellness and Spa Ho-

vYdlička? To je vidlička pre váženého hosťa, ktorému vykáme. No, stalo sa :) 11

teli Kaskády a, pravdaže, nakúpiť tradičné suveníry pre svojich blízkych. Záverečný večer sa niesol

v slávnostnej atmosfére v reštaurácii Hotela Academic za účasti vedenia našej školy a vybraných žiakov, ktorí sa venovali talianskym študentom v rámci programu. Slávnostná večera, pozostávajúca z tradičných slovenských jedál s moderným nádychom, bola obohatená o kultúrny program žiakov SOŠ hotelových služieb a obchodu. „Naše tradičné slovenské jedlá (súdiac z ich tvárí) im veľmi chutili. Potom sme ešte chvíľku debatili a išli sme domov. Precvičili sme si angličtinu a naučili sme sa nové

Mozaika 3/2015

talianske slovíčka,“ zhodnotil záverečný večer Rasťo. Súčasťou programu bola aj (márna) snaha naučiť Talianov spievať slovenskú ľudovú pesničku—Kohútik jarabí. JAZYK

NEPUSTÍ

Zaujímavé bolo, že inak komunikatívni Taliani sa nechceli veľmi rozprávať. „Na môj vkus nejako nechceli komunikovať. Musela som veľakrát iniciovať, aby si vôbec so mnou kecli,“ povedala Aneta. Zároveň uviedla aj možnú príčinu. „Dorozumievali sme sa anglicky,

TYPICKÍ TALIANI...

Aké sú vaše predstavy o Talianoch? Predstavíte si opálených krásavcov horkokrvných, roztržitých, hlučných ľudí, ktorí si vedia vychutnať život— slnko, more, olivy...

ale ich angličtina bola o dosť slabšia ako naša, čo ma aj kúsok zarazilo. Samozrejme, našli sa niekoľkí jedinci, ktorí vedeli cudzí jazyk veľmi dobre, ale prevahu tvorili práve tí, ktorí nevedeli moc zaťať.“ Takže aj keď naši akčnejší študenti čakali mega dávku zábavy a vtipu, tá nakoniec nebola až taká veľká, keďže (ako dodala Anet) jednoducho ten jazyk nepustil. Lucka, ktorá s Talianmi tiež strávila nejednu chvíľu, považovala vzájomnú komunikáciu za celkom zábavnú. „Bolo to celkom vtipné. Keď sme sa nechápali, tak aj rukami-nohami sme sa dorozumievali!“ dodala Lucia.

Naši talianski hostia boli na slovenské pomery naozaj hluční. Viac, ako sú naši učitelia zvyknutí. Dokonca decibely ich prejavu občas prekročili limity aj našich študentských uší. Okrem toho im chýbala precíznosť, na ktorú sme v kuchyni naučení my. „Neviem, ako u nich doma, ale zdalo sa, že nie sú zvyknutí chodievať spať

pred polnocou,“ informovala nás obyvateľka izby susediacej s dočasným talianskym domovom na internáte. Taliani si návštevu na Slovensku užili. Samozrejme, ich prítomnosť bola prínosom aj pre nás. „Určite to bol super zážitok. S niektorými sme zostali v kontakte aj cez FB, takže stále spolu komunikujeme :),“ zhodnotila na záver Lucia. Veríme, že sa položili základy dlhodobejšej spolupráce medzi dvoma školami aj národmi. -Miška , Anet, Rasťo Ľalík, Lucia, Stanka-

1945 - 2015

70. rokov

Mozaika 3/2015

Cintorín s poslaním

Nesmieme

Základné fakty

zabudnúť

stredný vojenský cintorín vo Zvolene patrí medzi najväčšie na Slovensku. Nachádza sa v tesnom susedstve s mestským cintorínom. Je tu pochovaných 17 682 ruských vojakov a viac ako 10 000 vojakov rumunskej armády. Návrh na vytvorenie ústredného cintorína bol schválený v roku 1950. Pomník rumunskej kráľovskej armády odhalili o osem rokov neskôr. Je postavený z bieleho travertínu. Stavba ruského pamätníka bola zrealizovaná s pomocou československej, ruskej armády a domáceho obyvateľstva. Stavba bola dokončená v roku 1960. Kým rumunský pamätník je nízky, ten ruský sa stal dominantou celého cintorína. Pylón s kovovou hviezdou a vavrínom je vysoký 15 metrov. Rozmery obidvoch mohýl sú rovnaké 28m x 21,5m. Autorom výtvarného prevedenia obidvoch pomníkov je Ing. architekt Mikuláš Buda.

8. máj 2015 Na cintoríne stála pri pamätníku žena. Tvár mala vráskavú, vlasy šedivé. Čakala tam sama, hoci bola obklopená davom. Nerozprávala sa. Neotáčala sa vôkol. Keď som jej nazrela do tváre, zbadala som slzavý závoj v jej očiach. Za každým hrobom sa skrýva nejaký príbeh. Na zvolenskom cintoríne je ich skrytých viac ako 20 000. Ona určite nejaký poznala - mala ho vrytý v srdci. Stekal jej po tvári. Na tie slzy nezabudnem. Nikdy. Ani jeden hrob bez sviečky To bola výzva prezidenta Slovenskej republiky, ktorú vyhlásil pred 8.marcom pre Slovákov. Sviečka ako symbol vďaky za obetu, ktorú priniesli za neznámych ľudí ďaleko od vlastných domovov. Odo dňa, keď sa konečne zastavilo krvavé zabíjanie na európskych frontoch druhej svetovej vojny, uplynulo

tej sme sa učili z učebníc, možno čoto počuli od starých a prastarých rodičov. Ale existujú aj iní svedkovia vojny - tiché hroby, pamätníky, kríže. Len im musíme načúvať. Bojovali po celom Slovensku Vojaci, ktorí sú dnes pochovaní na zvolenskom cintoríne, nepadli priamo vo Zvolene. Chocholná, Turá Lú-

Dominanta celého cintorína—ruský pomník. OBR Tri sviečky, ale vôbec nie tri hroby. Tu leží 98 mŕtvych - 98 mien vyrytých na 3 kamenných na doskách. Spolu 70 rokov. To je dlhá doba... Je to desaťtisíce stratených životov na jednom trikrát viac, ako sme doteraz preži- ka, Bošáca, Žarnovica, Rakša, M.Liesková, Zvolenská Slatina, Zolcintoríne. -Dada-

li my - násťroční. O dobe tak kru14

Spomienky z prvej ruky

Ešte aj dnes žijú pamätníci druhej svetovej vojny. Pani z Krupiny si spomína na ranených Rumunov. Jedného viezli na voze a on kričal: „Picioare, Picioare!!!“ /pičiore/. Niektorí Slováci si mysleli, že nadáva, ale on v rodnom jazyku žialil nad svojimi nohami - odtrhlo mu ich. Zakrátko umrel podobne ako desiatka tisíc jeho spolubojovníkov z Rumunska. Aj on by mal odpočívať v jednom z hrobov vo Zvolene. Iný pamätník z vojny spomína na exhumáná, Zvolen, Očová, kóta 777, kóta 815, Chaňava, Tomášovce... A mnohé iné dediny a miesta. Tu naposledy vydýchli. Pochovávali ich na miestnych cintorínoch do samostatných alebo skupinových hrobov. Len v Očovej boli až dva cintoríny—počas oslobodzovania tu padlo vyše 300 Rusov a Rumunov. Mŕtvi vojaci z celého Slovenska boli v povojnových rokoch exhumovaní a prenášaní na ústredné vojenské cintoríny (s prácami pre zvolenský cintorín sa začalo v roku 1952).

Na ruskom pomníku - medzi kvetmi a stuhami čupeli dva poháre, na ktorých bol položený chlieb. Spod neho sa šírila silná vôňa pálenky. Podľa vencov, ktoré strážili tieto dary, sme usúdili, že to bolo posolstvo z domoviny. U nás sa predsa takéto zvyky nevyskytujú. Pani Fedotová (pôvodom z Ukrajiny) nám prezradila, že na ruských pohreboch sa „hoduje“. Rodina uvarí veľký

Pohľad na pomník Rumunskej kráľovskej armády

Chlieb A

vodka hrniec redšej ryže s hrozienkami a každý prítomný zje na cintoríne jednu lyžicu. U východných Slovanov sa aj dnes traduje, že duša mŕtveho putuje po svete 9 dní. Každý deň sa preto na hrob nosí chlieb a vodka. Na deviaty sa opäť zíde rodina k hrobu. Aj na štyridsiaty deň sa všetci pozostalí zhromaždia pri hrobe a prinesú obety - jedia a pripijú si. Chlieb, pálenka, soľ alebo niečo, čo mal mŕtvy počas života rád, sa zvykne ukladať aj na okná domov, pre prípad, že by sa zosnulý prišiel rozlúčiť. 15

Aj tieto dary na zvolenskom cintoríne hovoria ĎAKUJEM. Je to poďakovanie od krajanov pre tých, ktorí umreli ďaleko od svojej vlasti. Tam, kde im nikto nenechal na okne to, čo mali najradšej.

cie mŕtvych v okolí Zvolena pár rokov po vojne. Mŕtvi sa vykopávali, nakladali a vozili preč. Chlapi, ktorí tu pracovali, dostávali prídely alkoholu, pretože práca s telami rok a pol po smrti psychicky položila aj silné povahy. Iný prístup si „vyslúžili“ nemeckí vojaci. Podľa Ľuboša Ďubeka (Slovensko na historických fotografiách) je dokonca časť mŕtvych Nemcov pochovaná pod asfaltom na ihrisku v Očovej. Takýto prístup podľa svedkov pobúril aj jedného otca, ktorý si chcel odviesť pozostatky syna do Nemecka. Dodnes sa v lesoch po celom Slovensku nachádzajú rôzne hroby neznámych vojakov.

Mozaika 3/2015

Konečné víťazstvo 8. mája 1945 vyhrali vojská spojencov nad tými nacistickými. Padol Berlín, padla tretia ríša. Odvtedy si každý rok pripomíname tento deň ako deň víťazstva nad nacizmom a fašizmom. Ale ak nepostojíme pri hroboch a na cintorínoch, ak si prestaneme pripomínať nevyčísliteľnú hodnotu ľudského života, z cintorínov—aj toho zvolenského sa stanú len prerastené parky, kde sa dobre zašíva s cigaretou.

Cintorín nie je len nemou hromadou kamenia. Zapálenie sviečky nie je len formalitou. Najdôležitejší front, na ktorom musíme zvíťaziť nad nacizmom, je naše srdce.

Matky, sestry, dcéry, priateľky... Ženy. Spolu s deťmi patrili medzi najčastejšie obete vojny. Trpeli, bojovali, obetovali sa, ale boli schopné aj zrady. V minulom čísle sme písali o najmladšej špiónke v Európe a o učiteľke, ktorá prevádzala amerických vojakov. Ale mnoho žien nebolo hrdinkami medzinárodných rozmerov. Bojovali v tichu svojich domovov, keď ochraňovali svoje deti alebo keď dokázali z troch surovín nasýtiť celú rodinu a aj vojakov. Niektoré odložili vretená a vzali do rúk zbrane (na obrázku hore: partizánky z Pohorelej- internet). Iné preukázali nevyčerpateľnú silu prežiť.

Vojnových pamätníkov spovedali: Daniela Vojtková, Peter Sedmák; FOTO: Dada, internet

V žene sa ukrýva množstvo sily. Myslime na to, keď sa pozrieme na svoje matky a staré matky. Myslime na to, keď budeme my samy stáť pred prekážkou. Bratislavčanka víta spojeneckých vojakov 1945.

AKO SME

STRETLI

prezidenta

Asi by sme neboli celkom úprimní, keby sme povedali, že nás 8. mája na zvolenský vojenský cintorín pritiahla iba spomienka na ukončenie vojny v Európe. Čiastočnou motiváciou bola práve predstava, že naživo uvidíme prezidenta SR. Súdiac z programu bolo jasné, že sa na cintoríne nezdrží dlho. Po oficiálnej časti položenia kytice a zapálení sviečok pri pamätníkoch sa však pristavil na malú chvíľu pri zhromaždených. „Ďakujem vám, naozaj všetkým ďakujem, že ste prišli,“ poďakoval sa pán prezident zúčastneným. Bolo nás niekoľko desiatok. Len málo pod dvadsať rokov. V podstate sme boli jediní zo zástupcov mládeže. Prezident od ľudí neutekal. Zastavil sa pri žene na vozíčku, sklonil sa k dieťaťu. V poslednej chvíli zareagoval (napriek znechuteniu ochranky) aj na našu výzvu a odfotil sa s nami.

„Ďakujem vám, naozaj všetkým ďakujem, že ste prišli.“ Prezident Kiska bol prvým predstaviteľom štátu, ktorého som videla naživo. Pôsobil veľmi milo, sympaticky. Osobne ma prekvapilo, že sa nesprával odmerane. „V televízii vyzerá menší ako v skutočnosti,“ zhrnula svoje dojmy spolužiačka Michaela. „Vďaka Natálii, ktorá ho oslovila, sa s nami odfotil. Keď sme pózovali, cvakali všetky mobily. Boli sme radi, že máme fotku s hlavou štátu.“ -Romana Pántiková, FOTO: Dada-

Už na odchode zbadal pán prezident v dave dievča. Zastal, vrátil sa, čupol si a prihovoril sa mu. Tvár sa mu rozžiarila, a zmizol z nej oficiálny výraz, ktorý v nej panoval počas rozhovoru s novinármi.

4. prezident Slovenskej republiky, od 15. júna 2014 Narodenie: 2. február 1963 Poprad Profesia:

elektrotechnický inžinier, podnikateľ

Je zakladateľom splátkových spoločností Triangel a Quatro, spoluzakladateľom organizácie DOBRÝ ANJEL. Manželka:

Ing. Martina Kisková (druhá manželka)

Deti:

Andrej, Natália Veronika , Viktor

- 2006 - titul Manažér roka - 2011 - ocenenie za filantropiu www.andrejkiska.sk

Mozaika 3/2015

Najlepší z

Zľava: Víťazi turnaja - Ivana, Filip, Maťa, Lucia Druhé miesto - trieda 3.A 18

Maťo, Žaneta, Maroš,

Jak

z najlepších

a a Michal, Kristián 3.K; Michal—rozhodca, 2.G;

kub; Tretie miesto - trieda 3.E - Jozef, Lukáš a Zuzana. 19

07,30

FOTOREPORTÁŽ Posledné prípravy – zvon musí niečo vydržať! Údržbárom asistuje aj pani Žofka.

Rozlúčka

Niečo sa končí a pred nami je veľký svet. Možno schytáme pár modrín, no radšej než sa za ruku nechať viesť.

15.máj 2015

Učitelia a tretiaci - aj tí sa prišli rozlúčiť. Najviac zármutku bolo vidieť v tvárach triednych.

09,45

Niečo sa končí a niečo sa začína. Na tie ťažké dni a noci sa dnes ľahko spomína.

Mozaika 3/2015

Teraz je ten správny čas ukázať všetko čo je v nás. Teraz je ten správny čas zabudnúť na to zlé. teraz je ten správny čas ukázať celú silu v nás. Teraz je ten správny čas zabudnúť na to zlé. (Spievali dievčatá v mene všetkých maturantov.)

Maturanti boli poriadne hluční. Pískanie, výskanie, rapkáče, ale takmer žiaden spev. Ale cukríkov bolo dosť! Okrem hluku boli tento rok aj mimoriadne rýchly. Triedy a kabinety obehli napochytro. Zo školy zutekali pred obedom—zjavne si užili, že nepotrebujú priepustku. Zazvonili a rýchlo sa stratili v oblaku dymu pri borovici...

11,00 10,00

OBR vľavo Do kabinetu SJL prišiel vyberať peniaze na dozvuky Štúr—osobne. 20

-FOTO - Karmen a Viktor-

d 11.05 do 15.05 sa žiaci SO SLNEČNICOU NA HRUDI našej školy mohli zapojiť do dobrovoľnej zbierky na sklerózu multiplex (SM). Kým pri iných zbierkach prídeme málokedy do kontaktu s tými, ktorým pomáhame, tu sme sa stretli priamo s vedúcou zbierky vo Zvolene Annou Raniakovou. Sedela v stánku pred Priorom a starala sa o všetkých študentov, ktorí sa zúčastnili zbierky. Okoloidúcim rozdávala letáky a odpovedala na otázky. Hoci sme sa stretávali len tri dni, môžem skonštatovať, že je to skvelá žena. Napriek tomu, že sama má sklerózu multiplex, myslí aj na iných. Ja osobne by som ju dokázala počúvať aj celé hodiny. Bez problémov nám cez prestávku rozprávala o tejto chorobe. A nielen o nej.

Na internete sme sa dočítali, že SM postihuje aj mladých ľudí? Áno, bohužiaľ, postihuje to aj malé deti—škôlkarov. Len Číňania túto chorobu nemajú. Čo sa týka rasy, je to choroba bielych ľudí.

„ Všetko sa otočí o 180 stupňov.“

Príznaky tejto choroby? Pacientovi postupne zlyhávajú nervové bunky, prichádza oslabenie celého svalstva, strašné bolesti a výpadky reči. U každého prebieha ochorenie inak. Každý ho prežíva odlišne.

Kedy a ako ste zistili, že máte SM? Zistila som to v roku 1994 tak, že som sa začala potkýnať. Cítila som veľkú únavu, keď som sa ráno zo-

budila, až takú, že som sa už nepohla. A vtedy začalo moje „behanie po doktoroch“.

Čo je najhoršie na tejto chorobe? Najhoršie je, že nás úplne vyradí zo života. Všetko sa otočí o 180 stupňov. A automaticky ostávate na invalidnom dôchodku. Ale to nie je dôchodok, ktorý by ste si užívali. Všetko sa zmení. My sme odkázaní na pomoc iných ľudí, najmä rodiny, bez ktorej sa nedá fungovať. Dá sa nejako pred SM chrániť? Nedá, pretože vedci ešte nezistili

Mozaika 3/2015 príčinu vzniku. Predpokladá sa, že za vznikom sklerózy multiplex stojí prekonanie vírusovej infekcie, vplyv životného prostredia, poruchy imunity, nedostatok vitamínu D, fajčenie, závažné stresujúce situácie a aj dedičnosť. Keďže vedci nepoznajú príčinu vzniku, nevedia SM ani vyliečiť. Pomáha pri SM niečo viac ako lieky? Rodina, podpora, priatelia. Ale čo sa týka zdravotníctva—teda boja s chorobou, nič ešte nevynašli. Ako liečbu majú pacienti k dispozícii len tri druhy injekcií na zlepšenie zdravotného stavu. Kým choroba neprepukne do najhoršieho štádia, dá sa s ňou bojo- lokedy sú náklady menšie ako 25%. vať - spomaľovať ju. Dôležité je neuzavrieť sa a neklesnúť na du- Myslíte si, že ľudia sú ochotní prichu. spievať? Je to každého osobný prístup. Tí, V týchto dňoch prebieha celoslo- ktorí poznajú SM, nám každoročne venská zbierka. Ako vlastne fun- prispejú. guje pomoc pre ľudí so sklerózou Stalo sa vám počas zbierky niečo, multiplex? Pomoc je rôzna. Konkrétne teraz nezvyčajné? prebieha verejná zbierka, kde pri- No stalo! Maturanti zbierali peniaze spievajú občania. Taktiež dostáva- na dozvuky a prišli aj k nám do me dotácie z mesta na základe stánku. Chceli, aby sme im prispeli. Keď som povedala, že my sami VZN 118. zbierame, tak nám vysypali celý kloĽudia reagujú na zbierky rôzne a búk do pokladničky. častokrát aj nedôverčivo. Kde a To je taká pozitívna skúsenosť. No ako končia peniaze, ktoré sa vy- mám aj negatívne. Práve dnes mi niekto ukradol barlu. zbierajú? Všetky peniaze ráta komisia. Skladá sa z 3 členov. Nazbierané pe- Myslíte si, že sa podarilo za tento niaze sa použijú na rekondičné po- týždeň vyzbierať dosť peňazí? byty vedúce k zlepšeniu nášho Som vďačná za každé euro. Obdivuzdravotného stavu alebo na spolo- jem, že žiaci dobrovoľne prídu na čenské akcie klubu SM. Vyúčtova- verejnú zbierku. A že sú ochotní nie zbierky ide na obvodný úrad, zbierať aj počas zlého počasia a kde skontrolujú všetky zbierky. oveľa dlhšie ako majú vyučovanie v My, ako organizátori, musíme do- škole. ložiť faktúry. Asi 25% zo sumy môžeme použiť na náklady spojené so zbierkou (špendlíky, občerstvenie, kancelárske potreby). No len má22

„Práve dnes mi niekto ukradol barlu.“ Prečo práve slnečnica je symbolom SM? Pretože toto ochorenie je ako slnečnica. Najprv je sklesnutá, potom zas rozvitá. Presne vystihuje naše ochorenie.

Máte rada slnečnicové semiačka? Samozrejme, sú výborné a zdravé. Mali by sme ich jesť každý deň. Chcete niečo odkázať žiakom alebo našej škole ? Áno, samozrejme! S vašou školou spolupracujem už 15 rokov. Moja vďaka patrí hlavne p. riaditeľke a celému profesorskému zboru za ich humánne cítenie s nami zdravotne ťažko postihnutými. Nezabúdam

ani na žiakov. Aj im patrí vďaka, pretože sa každoročne podieľajú na verejnej zbierke pre členov združenia SM Zvolen. Ďakujeme, že nám takto pomáhate v našich ťažkých životoch.

vedia, že ZDRAVIE je a vždy bude na prvom mieste. Za to, že aj keď nemajú veľa, ale prispejú radšej ako tí bohatší, im patrí môj veľký obdiv.

MOJE SLOVO NA ZÁVER

Na záver dlhého dňa, keď sa už zbierka skončila a my sme si mysleli, že nás už nič neprekvapí, tak sa to stalo. Pomáhali sme niesť p. Raniakovej tašky, keď jej prišla dosť zlá správa... Jej 3-ročná vnučka má pravdepodobne sklerózu multiplex. Pani Raniaková začala plakať so slovami: „Čo je toto za život?“ Pýtala sa sama seba. My sme sa len pozreli na seba a bez slov sme kráčali ďalej. A práve tento okamih bol pre nás najnáročnejší za celý deň.

Na začiatku zbierky sme vyšli do ulíc mesta, rozhodnutí nazbierať čo najviac peňazí. Ja si myslím, že Zvolenčania sú dobrí ľudia, lebo aj keď nechceli prispieť, tak aspoň pekne poďakovali a zapriali nám pekný deň. Samozrejme, niektorí aj občas dačo zašomrali alebo zobrali do rúk mobil a tvárili sa, že volajú. Najväčšie penie?

prekva-

Prepadla som aj mestský úrad a musím uznať, že obyčajní ľudia a dôchodkyne nám prispeli ochotnejšie ako ľudia v obleku. Myslím si, že to bude tým, že nezamestnaní ľudia alebo tí, čo zarábajú menej,

Zdroj internet

Smutná bodka za dňom

nevyliečiteľní

OPTIMISTI Myslíte si, že SM je len o zabúdaní? Vôbec nie! Mnohí jej pripisujú klasickú predstavu o človeku, ktorý si nič nepamätá. Skleróza multiplex je ale ťažká a vážna choroba nervovej sústavy, ktorá vedie k znižujúcej sa pohyblivosti a často až k úplnej invalidite a odkázanosti na lôžko alebo invalidný vozík. Naše nervy sú tvorené z obrovského množstva nervových buniek. Ak sa počas vývinu bunka poškodí, alebo odumrie, nie je možné ju nahradiť. Na rozdiel od väčšiny iných ochorení postihuje SM často mladých ľudí medzi 20-tym a 40-tym 23 rokom života.

PS: Ak chcete pomôcť hľadajte info na: Lipová 3308/6. TELEFÓN: 0908190876 MAIL: atina1111@azet.sk FOTO, TEXT -DADAZdroj internet

Týka sa teda aj nás. Medicína sa zamerala na jediný možný spôsob „pomoci“ – zmierniť príznaky a pokúsiť sa urobiť život pacientom znesiteľnejším. Základom je spomaliť priebeh SM. Veľmi dôležitý je pohyb, pretože pomáha prekrvovať končatiny. Na Slovensku trpí sklerózou multiplex viac ako osemtisíc ľudí, prevažujú ženy. Mnoho z nich vedie normálny život a majú kariéru. Človek nesmie v prvom rade klesnúť na duchu. Ľahko sa to hovorí, ťažšie urobí. Sú prípady, kedy choroba pripútala ľudí na invalidný vozík. Okrem toho, SM môže dokonca mať aj iné následky - rôzne poruchy správania, komunikácie alebo prudké zmeny nálad. Napriek tomu sa pacienti vyznačujú silnou vôľou žiť.

Mozaika 3/2015

„NEPEČENÍTKO“ Neraz sa mi stane, že dostanem chuť na sladké. No, keďže sa chcem vyhnúť nezdravým cukrom, prinášam vám moju ZÁCHRANU. V nasledujúcich pár riadkoch vám prezradím, ako sa veľmi rýchlo dá koláčik pripraviť.

Na prípravu potrebujeme:

3. Na záver do cesta pridáme ovocie, orechy. Dobre premiešame.

400g ovsených vločiek, 2 banány, 250ml vody, 100g sušeného ovocia (podľa vášho výberu), 100g mix orechov, 150g jablka.

4. Kto chce, môže si cesto dosladiť podľa chuti stéviou alebo medom. 5. Ak by sa nám zdalo cesto príliš riedke—pridáme vločky. Netreba však zabúdať, že aj orechy a sušené ovocie si stiahnu vodu.

Postup:

6. Zmes dáme do nádoby alebo tortovej formy s odnímateľnými bokmi.

1. Ako prvé si rozmixujeme vločky s vodou. Pridáme polámaný banán, potom ošúpané nakrájané jablká (samozrejme, zbavené jadierok).

7. Podľa chuti si môžeme koláč posypať strúhaným kokosom alebo 87% čokoládou. Alebo aj kombináciou týchto dvoch.

2. Opäť vymixujeme. Vznikne cesto—je husté a lepkavé. Banán mu dodá originálnu chuť aj farbu. Zároveň ho dosladí.

8. Už len stačí nejakú hodinku a pol počkať, kým koláč stuhne v chladničke.

DOBRÚ CHUŤ!!! Vedeli ste, že spotreba cukru na jedného človeka neustále stúpa? Najviac je to v USA. Kým v roku 1900 to bolo 40 kg za rok, v roku 2009 to je takmer 8O kg za rok. Na Slovensku bola priemerná spotreba v roku 2014 32 kg cukru a až 26 litrov sirupov a 120 litrov sladených nápojov. (vygúglené na internete) 24

Nepiekla pre nás Hanka Ondrejmišková.

Druhý dar od prírody

RICÍNOVÝ

OLEJ

V predošlom čísle som sa vás snažila naviesť na prírodnú kozmetiku, a tak som napísala článok o kokosovom oleji. Toto číslo chcem našu prírodu opäť využiť a predstaviť vám ďalší prospešný olej pre krásu, ktorý používam - ricínový olej! MIHALNICE, OBOČIE, VLASY...

Veľa dievčat z našej školy už malo umelé mihalnice. Vyzerajú pekne, ale keď ich zložíme? Redšie, škaredšie, menšie, zničenejšie... Určite nie podľa našich predstáv. Použitie ricínového oleja na mihalnice je šetrným a veľmi účinným spôsobom, ako podporiť rast a hustotu unavených a zničených rias. Aj ja som prepadla tomuto trendu a mihalnice mám už odskúšané. Zhustli. Kúra je jednoduchá. Naneste zopár kvapiek ricínového oleja na vatovú tyčinku alebo na prst, opatrne si ňou pretrite korienky mihalníc. Jej účinky zbadáte už po niekoľkých dňoch. Aby ste mali 100% istotu, vyskúšajte olej na pokožke ruky, aby ste predišli alergickej reakcii. Ale aj keď vaše telo nezareaguje negatívne, dávajte si pozor na oči. Nanášajte ho opatrne. Dráždi! Ricínový olej rovnako podporuje aj rast obočia, ktoré od častého vytrhávania prestalo rásť. Obnoví sa jeho prirodzený tvar. Opäť stačí len vata a olej. Problém s vypadanými vlasmi? Kým kokosový olej pomáha pri zničených a rozštiepených vlasoch, ricín, napomáha ich rastu. Rozdiel v kvalite vlasov zbadáte, ak pri každom umývaní vlasov zmiešate ricínový olej spolu so šampónom. Výborné sú aj kúry, kde si ricín nanesiete priamo na pokožku vlasov a necháte pôsobiť zopár hodín. Najlepšie v teple pod uterákom.

Aneta

RUKY, NECHTY, POKOŽKA

Konzistencia tohto oleja je veľmi hustá a až príliš mastná. To tiež naznačuje, že ricín výborne premasťuje pokožku. Počas zábalu rúk napomáha aj rastu nechtov. Natieranie oleja podporuje liečbu bradavíc. Pekne zatočí so striami. Preventívne sa natierajte, aby sa vám nevytvorili biele praskliny v koži. Ale pozor!!! V kuchyni ho nevyužijete ako kokosový olej. Ricín pôsobí totižto ako preháňadlo. Ja považujem ricínový olej za dar prírody. A môžem čestne prehlásiť, že je to skutočne zázrak.

Ricínovník je voľne rastúca rastlina. Jeho plody sú jedovaté. Olej z nich sa však úpravou zbavuje škodlivých látok. Ricínový olej môžete zohnať na internete alebo v drogérii. Ale ja odporúčam lekáreň. Je tam pomerne lacný a 100% panenský! 25

Mozaika 3/2015

NÁZOR 1 : 0 ETIKETA Keď sa pri ruskom pomníku zhromažďovali desiatky Zvolenčanov (možno ich bolo viac ako 150 - ale aj s novinármi), začal sa pri hlavnom chodníku rozkladať muž. Vyťahoval protestné nápisy. Obdivovala som jeho pripravenosť. Mal až 4 heslá, ktoré otáčal a ovládal dvomi rukami. Žiadal vystúpenie z NATO. Odsudzoval USA, chcel dať STOP ZRADCOVI... Zúčastnení len mlčky hľadeli, krútili hlavami. Našli sa aj názory, že je to hanba. No nik sa neozval. Nevznikol žiaden spor. Ani vojaci a policajti si muža nevšímali. Protestoval pokojne, a tak ho ostatní nakoniec pokojne odignorovali. Len jedna pani dostala skvelý nápad, aby sme všetci privítali prezidenta potleskom—čo sme vzhľadom na miesto a dôvod našej účasti vyhodnotili ako rovnako trápne. Asi sa pýtate, prečo sa vôbec zaoberám človekom len pre to, že chce vyjadriť svoj názor. Veď za slobodu prejavu predsa bojovali naši rodičia v 1989. Je to právo, ktoré sa v tejto demokratickej spoločnosti nemá a nesmie upierať. Alebo nie? Áno! Ale... Mne sa nezdalo neakurátne jeho protestovanie, dokonca kladne hodnotím tichosť, v ktorej to urobil. Len si myslím, že si pre svoju slobodu prejavu vybral zlé miesto, čas či príležitosť. No na druhej strane - určite chcel len využiť prítomnosť prezidenta a tlače. A kde inde by mal človek vytiahnuť vlajku do boja a dať najavo svoj názor? Možno na verejnej ceste pred cintorínom, pri voľbách, pri návšteve prezidenta vo Zvolene na začiatku mája, v knižnici - položením mu otázky, na FB—na oficiálnej stránke vlády, parlamentu, prezidenta... V každom prípade však jeho gesto neostalo bez odozvy. Minimálne pár desiatok ľudí sa zamyslelo. Len neviem, či nad zradcovskými kapitalistami a NATO. A tak na záver môžem len skonštatovať, že na viacerých vojenských cintorínoch sa 8.mája zviedol ťažký boj. Na jednej strane právo na vyjadrenie názoru—na druhej strane etiketa, slušnosť a úcta k miestu a zosnulým. Výsledok je zjavný. Veď Zvolen nebol jediným miestom, kde sa protestovalo. Prezidenta Kisku na Slavíne vypískali. V Liptovskom Mikuláši vykrikovali niektorí jedinci do prejavov: „Hanba!“ Názor politológa? Vraj sa to nepatrí. Pretože je to proti etikete. Názor obyčajného človeka? Na cintorín takéto prejavy nepatria. Pretože je to proti zdravému sedliackemu rozumu. Teda malo by byť. Veď na cintoríny si nechodíme vykrikovať ani riešiť rodinné spory, ani konflikty z práce. Cintorín by mal byť miestom POKOJA. -Martina Stašeková26

„Asi by sme mali začať tlieskať, aby si prezident nemyslel, že patríme k nemu,“ poznamenala jedna pani v dave.

Učitelia nás známkujú každý deň. Ako by ste oznámkovali tento školský rok vy?

Odpovedalo 65 žiakov via e-formulár.

Niektoré z odpovedí: Lucia Na praxi to bolo celkom fajn, ale v škole to bola občas nuda. Trieda je super, sme dobrý kolektív. Najviac sa zabavím cez prestávky. Známky 2,3,1. Anna Na základnej sme boli lepší kolektív. Tu len každý uteká po vyučovaní domov. Chýba mi viac spoločných akcií. Inak je všetko v pohode. Známky 3,2,2. Tina Toto je moja druhá stredná a je to tu fajn. Na praxi by som viacero vecí zmenila. A tiež niektorých učiteľov v škole. To je však vec osobného názoru. Známky 3,3,2. Peter Prax, škola, trieda—všetko OK. Kto si ako zariadi, tak má. Ja sa mám dobre. :) Známky 1, 1, 1. 27

Mozaika 3/2015

ROMÁN

NA POKRAČOVANIE...

...KONČÍ

Príbeh Rose sa začína pred 10 rokmi, keď jej otec bez vysvetlenia dáva zbohom. Nielen jej, ale aj jej matke Samanthe. Od tej doby je Samantha depresívna, mlčanlivá. Rose dospela, ale s matkou nemá priateľský vzťah, jej prítomnosť ju skôr otravuje. Matka býva večne Po Samanthinom prepustení z nemocnice sa Rose pustila do uskutočnenia svojho plánu. Presvedčila svoju mamu, aby spolu zašli na nákupy. „Tak, mami, nájdi niečo, čo sa ti páči a vyskúšame to.“ Nadšenie Rose bolo nákazlivé a Samantha nemala inú možnosť, len sa tomu poddať. V ten deň spolu pobehali veľa obchodov a po prvýkrát boli spolu ako matka a dcéra. „Mami, vyzeráš úžasne! Myslím, že otec padne na zadok!“ chválila Rose mamu v jej nových šatách. „Myslíš, že sa mu budem páčiť?“ Mama sa opýtala hláskom dievčaťa, ktoré ide na školský ples a nevie, či jej sedí modrá alebo červená farba. „Mami, vyzeráš úžasne, a ak sa otcovi nebudeš páčiť, tak to už je jeho problém.“ „Ach, zlatko, ešte že ťa mám,“ usmiala sa a objala ju.

zavretá vo svojej izbe a Rose jej tam nosí len jesť. Všetko sa zmení jedného dňa, keď Rose dostane list od Stevena Reeda. Jej otec ju v ňom prosí o odpustenie a pridáva kontakt na právnika. Otec totižto umiera a jeho jediným želaním je zmieriť sa s dcérou. Tá ale list zahadzuje do koša. Matke nemá v pláne o liste povedať. Sama sa nerozhodla, ako naň zareaguje. Nie je to predsa list od otca, ale od muža, ktorý ju na 10 rokov vyškrtol zo svojho života, a len v pod tlakom choroby sa snaží

očistiť si svedomie. Rose netuší, že vo chvíli, keď sedí v kuchyni, jej mama už leží na studenej podlahe a pomaly z nej uniká život. Pokúsila sa totiž o samovraždu. Skláňajúc sa nad bezvládnou mamou vytáča 911. V nemocnici sa za pomoci sestričky pozbiera a navštívi matku. V bledej izbe sa obe ženy na chvíľu zblížia a Rose pochopí, že matka otca ešte stále miluje. Preto sa rozhodne urobiť rázny krok.

V skorých ranných hodinách Rose a jej mama vyrazili na letisko. Taxík ich vysadil a odišiel. Zobrali si kufre a vošli do haly. „Mami, to bude dobré,“ upokojovala Rose Samanthu, keď už sedeli v lietadle. Samantha sa na ňu zadívala. „Mám niečo na tvári? Asi som si zase zle rozotrela make-up.“ „Nie, si krásna, Rose. Ja len obdivujem, aká si krásna, napriek všetkému, čím si si prešla. Odpusť mi všetko, čo som ti urobila, Rose.“ V rozslzených očiach sa zjavilo úprimné odpustenie. „Odpustila som ti už dávno,“ povedala a objala matku. Po týchto slovách sa cítila ľahšie. Zvyšok cesty sa už ani jedna k tejto téme nevrátili. Po bezpečnostných pokynoch pristáli na letisku v Detroite.

„Kde si hovorila, že nás bude čakať ten právnik?“ opýtala sa nedočkavo Samantha. „Už si nepamätám, ale zavolám mu.“ Vytiahla rýchlo z kabelky mobil a vytáčala jeho číslo. Po treťom zvonení sa ozval hlas. „Dobrý deň, Rose, už ste dorazili?“ Rose zamrazil jeho hlboký sexy hlas. „Do..dobrý deň, áno, už vás čakáme na letisku,“ zakoktala sa ako malá školáčka. Čo to s ňou je? „Ja som o päť minút tam. Počkajte ma pri vchode.“ „ Áno, dovi.“ Na nič iné sa nezmohla. „Máme ho počkať pred vchodom“. Vzala kufor a pozrela nechápavo na svoju mamu, ktorá sa usmievala. „Ty si z neho celá hotová, a to si ho ešte ani nevidela. Ha ha, predsa si v niečom po mne!“ „Mami, už radšej poďme!“

O pár minút pred vchodom zastalo čierne BMW. Vystúpil z neho vysoký tmavovlasý chlap v čiernom kabáte. „Zdravím, dámy, ja som Jake Raynolds - právnik.“ predstavil sa a podal im ruku. Rose zamrzla na mieste. Samantha do nej nenápadne drgla. „Ja...ja som Rose a toto je moja matka Samantha.“ „Veľmi ma teší,“ povedal pohľadom upreným na Rose. „Potešenie je na mojej strane, pán Rynolds,“ obdarila ho úsmevom Samantha. „Otvorili by ste mi, prosím, a pomohli s kuframi? Rose, pomôž mi, lebo moje staré kosti mi už neslúžia!“ povedala Samantha a žmurkla na dcéru. Rose nad matkiným úsilím prevrátila očami a zasmiala sa. Cestou v aute bolo ticho, len občas im Jake niečo popri ceste ukázal. Auto zastalo pred veľkým bielohnedým domom. „Tak... a sme tu,“ oznámil Jake. Rose vystúpila a neisto zastala pred veľkým domom. Niekto ju chytil za ruku, bola to Samantha. Rose pozrela na svoju mamu neistým a vystrašeným spôsobom. Upokojujúco jej stisla ruku. To jej dodalo trochu odvahy. Spolu s Jakom vošli do domu. Zvnútra bol ešte krajší. „Ten dom je úžasný!“ zvolala fascinovaná Rose. „Aj mne sa páči, ale stálo nás to veľa námahy, však, Jake.“ Rose pri zvuku tohto hlasu zamrazilo po celom tele. Otočila sa a pred ňou v plnej kráse stál jej otec. Po toľkých rokoch zabúdania sa jej pri pohľade na neho znovu vynorili staré spomienky. ,,Mali ste dobrú cestu?" opýtal sa nenúteným tónom, akoby sa ani nechumelilo. Rose z otca pozrela na matku. Tá tam stála, akoby videla ducha.

Bez slova hľadela na muža, ktorý z nej spravil úplnú trosku. ,,Bola fajn, vďaka za záujem,“ odpovedala mu Rose, keďže nikto iný sa nechystal. Rosein otec sa usmial nad uštipačnosťou svojej dcéry. ,,To som rád, Jake, prosím ťa, ukáž im ich izby. Dámy, vidíme sa na večeri." Oznámil im a odobral sa preč. ,,Poďte, prosím, za mnou,“ ozval sa Jake. Rose a Samantha išli za ním do svojich izieb. Izba, v ktorej sa ocitla Rose, bola priestranná a veľká, ale napriek tomu sa tam necítila dobre. FOTO Silvia Gregorová

Celý dom bol nádherný, ale čosi mu chýbalo. O ôsmej ich Jake zavolal na večeru. Keď prišli do jedálne, on tam už bol. Sedel za vrchom stola ako hlava šťastnej rodiny a tváril sa ako nejaký anglický lord. Obe sa posadili za stôl. Na večeru mali pečenú kačku na smotane a k tomu pohár chladeného vína. ,,Páči sa vám dom a izby?“ opýtal sa. Tentokrát sa ozvala Samantha. „Všetko je ako z rozprávky, až mám pocit, že to nie je skutočné. Ako dlho ti to trvalo všetko postaviť?“

Mozaika 3/2015 Rose sa v duchu zasmiala. Samantha zvolila taktiku nič sa medzi nami nestalo. Rose si všimla ako sa jej otec pomaly začínal uvoľňovať. Mala pocit, že čakal Samanthin hysterický záchvat a výčitky. „Dosť dlho, ale veď ma poznáš, keď niečo chcem, idem si za tým. A vy ste sa mali ako?“ Odpovedala Rose: „Začiatky boli ťažké, ale to už tak býva, keď sa na teba vykašle vlastný otec,“ rozhodla sa, že to otcovi len tak ľahko nedaruje. Samanthe zabehlo a prekvapene sa pozrela na Rose. „Slniečko vieš, že to tak nebolo. Ja...“ „Čo ty, otec? Myslíš si, že keď umieraš, tak ti všetko odpustím? To sa veľmi mýliš!“ skočila mu do reči nahnevaná Rose. „Rose, prosím ťa, upokoj sa,“ žiadala ju jej matka. „Nie, mami, celých desať rokov som bola pokojná, už stačilo! Prepáčte mi, ale nejak ma prešla chuť, idem si ľahnúť.“ Nahnevane sa postavila a odišla do svojej izby. V jedálni zavládlo hrobové ticho. ,,Myslím, že už pôjdem aj ja,“ povedala Samantha a postavila sa. „Počkaj, Sam, mohli by sme sa porozprávať?“ zastavil ju Steven. „Neviem, či je práve najvhodnejší čas,“ snažila sa tomu

vyhnúť. Nechcela s ním ostať sama. ,,Prosím, Sam.“ „Tak fajn,“ súhlasila napokon Samantha. Vyšli spolu na terasu, kde sa posadili. „O čom si sa chcel porozprávať?" Steven sa na ňu zapozeral. „Si nádherná, vieš o tom?“ Samanthu to zaskočilo, pretože toto vôbec nečakala. „Čože? Steven, prosím ťa, netrep!“ nervózne sa zasmiala. Postavila sa a prešla k zábradliu. „Vieš, že neviem klamať, Sam. Som rád, že si sem prišla aj ty... ale poďme k veci.“ Aj on sa postavil a oprel sa o zábradlie. ,,Najprv chcem, aby si vedela, že v ten večer som neodišiel kvôli tomu, že som ťa prestal milovať. Odišiel som, pretože som chcel pre našu rodinu niečo urobiť, zabezpečiť ju. Tento dom, toto všetko som robil s vedomím, že raz to bude patriť vám... Chcel som sa vrátiť, ale keď mi zistili rakovinu... zmenil sa mi život. Viem, že je to nemožné od teba žiadať, ale odpusť mi prosím.“ Samantha na neho dlho hľadela a uvažovala.

Ilustrovala Lucia Malatincová 30

,,Vieš, Steve, jediné, čo sme my dvaja kedy urobili dobre, je naša dcéra. Nebyť Rose, nikdy by som tu teraz nestála a nehľadela ti do očí. Ona ma donútila postaviť sa na nohy, keď som bola na úplnom dne. Kde si bol vtedy ty? Obhajuješ sa tým, že si chcel pre nás lepší život, ale ten sme mali. Boli sme rodina, Steve, a to je viac než peniaze alebo veľký dom. Pýtal si sa však, či ti odpustím. Ja som ti odpustila už dávno, Steven.“ ,,Tak prečo si sa mi neozvala?“ Samantha sa zasmiala a pokrútila hlavou. „Chlapi! Vy nič nechápete! Ja som ťa milovala, potrebovala som však odpustiť hlavne sebe. Po celé roky som vedela, že je to aj moja vina. Dúfam, že aj ty mi odpustíš.“ Steven ju bez slov objal a Sam vedela, že jej práve odpustil. Na druhý deň si Rose bola zabehať. Keď sa vrátila, v hale ju čakal

Jake. Vybrala si slúchadlá z uší a usmiala sa na neho. „Ahoj, Jake, na koho čakáš?“ „Na teba. Tvoj otec ťa chce vidieť.“ Rose zmizol úsmev z tváre tak rýchlo, ako sa tam aj objavil. „Odkáž mu, že nemám záujem o jeho výlevy lásky. Viem, o čo sa snaží, ale moje odpustenie nedostane,“ odpovedala mu trucovito. Chcela ísť hore schodmi, ale Jake ju zastavil. ,,Rose, prosím ťa, je to tvoj otec, aj keď to popieraš. Nechce od teba nič viac len odpustenie. Prosím!“ presviedčal ju Jake. Rose dlho váhala. ,,Povedz mu, že o desať minút v pracovni.“ Jake sa usmial: ,,Ďakujem.“ Rose iba prikývla a vyšla hore do izby. O desať minút už otvárala dvere na pracovni. Jej otec stál pri okne a zamyslene hľadel von.

,,Ahoj!“ pozdravila sa. Steven sa otočil a usmial sa. ,,Ahoj, Rose, posaď sa.“ Rose pokrútila hlavou. ,,Radšej postojím." ,,Ako chceš, ale poďme k tomu, načo som ťa sem zavolal.“ „Ja to viem, ak to chceš počuť, odpúšťam ti, spokojný? Teraz ak dovolíš mám aj dôležitejšie veci na práci.“ ,,Neopováž sa odísť Rosaline Reedová!“ Zvýšil na ňu hlas. „Ty mi už nemáš právo rozkazovať, nie si môj otec!“ nahnevaná sa k nemu otočila, ,,to právo si stratil pred desiatimi rokmi. Bola som len malé dievčatko, ako si mohol len tak odísť? Ako si to dokázal? Opustiť ženu a vlastné dieťa?“ Po tvári jej začali stekať slzy. Nahnevane si ich zotrela rukou. ,,Myslíš, že pre mňa to bolo ľahké? Odísť a všetko nechať tak? Teba a mamu som miloval vo svojom živote najviac.“ „Tak prečo si odišiel? Kde sa podela tvoja láska, hm? Dočerta aj s tvojou láskou, dočerta s tebou!“ Posledné slová mu doslova zakričala a rozbehla sa k dverám. „Rose, počkaj...“ Rose sa otočila a jej otec ležal na zemi. Rýchlo k nemu pribehla a kľakla si. „Ocko, preber sa, prosím.“ Jeho hlavu si

položila do lona a plakala. Steven otvoril oči. ,,Vďaka bohu, idem rýchlo po pomoc.“ „Nie, už je neskoro. Povedz mi to ešte raz.“ Rose sa zatvárila nechápavo potom jej to však došlo: „Ocko.“ Steven pri tom slove zavrel oči, akoby to bola balada pre jeho uši. „Ocko, neumieraj mi, prosím, nechcem ťa stratiť. Odpúšťam ti všetko, len mi neumri!“ zúfalo prosila Rose. Steven pohladil svoju dcéru po tvári a hľadel na ňu pohľadom plným lásky. ,,Ľúbim ťa, slniečko.“ Ruka na jej líci bezvládne padla vedľa jeho tela. Zatvoril oči a poslednýkrát vydýchol. „,Aj ja ťa ľúbim, ocko.“ zašepkala do ticha izby a dala mu bozk na čelo. --Od Stevenovej smrti prešli už dva roky. Pohreb prebehol v pokoji a v kruhu rodiny. Samantha sa rozhodla cestovať po svete a hľadať šťastie a pravú lásku. Rose dala výpoveď v práci a presťahovala sa do Detroitu. Ostala bývať v otcovom dome. S Jakeom sa vzali a majú dve krásne deti malú Stelu a Eliota. Vo veľkom dome teraz počuť detský smiech a hlavne tam cítiť lásku. To je to, čo tam predtým chýbalo. Rodina je viac než čokoľvek na svete. KONIEC

Martina Kováčová , 1.H 31

Mozaika 3/2015

Katastrofa! Väčšina ľudí by povedala, že chcem hovoriť o páde lietadla alebo Sibylinej veštbe o konci sveta. No svojím spôsobom to, čo si na mňa vymysleli moji rodičia, koniec sveta je. A nech mi niekto skúsi tvrdiť, že preháňam! Spravili mi to najhoršie, čo som si dokázala predstaviť: poslali ma do letného tábora niekam blízko lesa, zoznamovať sa s kliešťami a inými prítulnými zvieratkami. A tak si v dôsledku nerozvážnych rozhodnutí mojich takzvaných milujúcich rodičov teraz sedím v autobuse a snažím sa ignorovať fakt, že mám stráviť štrnásť dní s partiou divných ľudí. Ľudia v táboroch sa spoľahlivo dajú rozdeliť na malé nadšené detičky a ľudí ako ja, tým rozumieme násilne donútených. Za všetko môže ten, kto schválil existenciu vyhrážok typu: zoberiem ti mobil, počítač alebo ti zakážem facebook. No a aby som nezabudla na nepochybne kvalifikovaných pracovníkov táborov. V ich prípade je hneď niekoľko skupín, celkom obľúbeným typom sú tí, ktorí to majú ako letnú brigádu, proste si myslia, že strážiť deti je jednoduchšie ako zbierať jablká. Ďalej sú tam tí, nazvime ich neurotickí, ktorí určite podporujú trest smrti aj za niekoľkominútové meškanie na večeru. Počas mojich optimistických a čarovne veselých myšlienok a zároveň uprostred zoznamu pesničiek v mobile som si uvedomila, že už som tu. Po tejto povznášajúcej myšlienke mi nálada klesla pod bod absolútnej nuly. Nasledujúcich pár minút 32

som vnímala len neurčitý zmätok pri strkaní sa a všeobecne márnu snahu o nájdenie si svojej batožiny. A potom sa to stalo, urobila som osudovú chybu a otočila sa smerom k nášmu budúcemu ubytovaniu. Ako som to rýchlo zhodnotila, tak v mojom prípade skôr budúcemu bývalému ubytovaniu, ale myšlienka na milovaný počítač ma zastavila. Skúsila som sa obzrieť po ľuďoch okolo, čo depresiu len zhoršilo a potvrdilo úvahy z autobusu. Stačila som si všimnúť, že už stihli vzniknúť povestné skupinky. Napravo sa zhlukovali typické krásky s výstrihmi po kolená a zdrapom látky nazývanom sukňa, samozrejme, s patrične dokonalými tváričkami, z ktorých si večer oškrabávajú výraznú omietku. Vedľa autobusu stála partia chalanov. Z pozorovania sa dalo určiť, že sa zrejme o niečo pokúšali, no boli tu isté pochybnosti , čo to presne malo byť. Samozrejme, chceli byť „hustí“. O tom by som vydala varovanie pre malé deti, dôchodcov, slabšie povahy a zvieratká. Niečo v zmysle: „Pozor, spôsobuje to závraty a záchvaty slepoty v sebaobrane!“ Videla som aj krúžok intelektuálov a malé deti sa delili podľa toho, ako sa poznali už predtým. Skoro som zabudla spomenúť skupinu satanistov, či kto to vlastne mal byť? Nechcela som len tak postávať, tak som sa pridala k podobne znechutene sa tváriacim ľuďom. Po chvíli bolo jasné, že naše osudy sú podobne kruté a názory na to, čo sa tu deje, rovnaké. Možno som našla svetlý bod tohto celého, nebudem sa musieť odúvať, tváriť znechutene a neochotne sama. Po celých hodinách zmätku, a nie, nepreháňam to, sme vošli dnu niečím, o čom údajní zodpovední dospelí tvrdili, že je vchod. Mierne vydesene sme sa pozerali okolo a čakali, kedy to príde, tým „to“ je myslené zrútenie budovy. V nej určite okrem času, keď sú tábory, nikto nie je. No vážne, aj turisti, ktorí sem omylom zablúdili, by sa išli radšej vyspať k medveďom do jaskyne. Konečne nastal ten očakávaný okamih, rozdeľovanie izieb. Berte to tak, že malé deti boli z nejakého záhadného dôvodu aj tak šťastné, zvyšok sa chcel len posťažovať a ostatní, takí ako ja, boli zvedaví, či vnútrajšok vyzerá horšie. Pre úplnosť, tá vec, čo sa tvárila ako vstupná hala, vyzerala...no skrátka ste mali pocit, že na vás niečo vyskočí, odvlečie vás do pivnice a zožerie. Možno to bol v minulosti strašidelný zámok, ak nebol ,mal na to všetky predpoklady. Záhadná tma, z nejakého nepochopiteľného dôvodu tu bola napriek prítomnosti celej steny okien. Pavučiny sa

v rohu bili o nadvládu s plesňou, lustre odvážne viseli, no bolo vidno, že len z posledných síl a zo stropu veľmi vkusne viseli lepkavé papiere na muchy a iný hmyz. A tá recepcia - čisto ako vystrihnutá zo zlého pokusu o horor. Zase nastal chaos, na jednoduché vysvetlenie: vždy pri rozdeľovaní izieb má každý nejaký pádny dôvod, prečo nemôže byť s tým a tým. Náš kút nešťastníkov stál celkom vzadu povznesený nad takéto prízemnosti. Nechceli sme tu byť, tak bolo úplne jedno, s kým sme mali skončiť. Asi tak po polhodine som stála v dverách izby. Do zápisu prosím, toto malo od izby dosť ďaleko. Vyzeralo to ako izba v moteli s pochybnou minulosťou alebo miesto pobytu grófa Draculu. Nachádzali sa tu dve dvojposchodové postele. Znova tak pomimo, to teda stopercentne postele neboli. Tieto priestory som zdieľala s jednou podráždenou babou z klubu krások. Zrejme jej podobné sa všetky nezmestili spolu, tak ju obetovali. Potom s ďalšou, ktorá vyzerala, že si zabudla dať lieky, normálne som sa jej skoro bála, bola fakt desivá a jednou nešťastníčkou ako ja. Vybaľovanie radšej neriskovala ani jedna z nás. Počas váhavých pokusov o zoznámenie a mojej odvážnej návštevy kúpeľne, kde by som prisahala, že spoza závesu na sprche na mňa niečo mrklo, nás zavolali do spoločenskej

Ilustrovala Timea Parillová 33

miestnosti. Už len z čistej zvedavosti a chuti riskovať život sme šli. Takže spoločenská miestnosť, najlepšie sa dá opísať pre toho, kto videl nejakú starú kriminálku alebo film na motívy kníh Agathy Christie. Taká typická miestnosť, kde si ku koncu pozvú všetkých podozrivých a postupne na nich vyťahujú všetko nepodstatné, čo o nich zistili a v konečnom dramatickom okamihu odhalia vraha. To všetko znamená, že sa tu nachádzajú dve kreslá, každé po jednom boku gauča a všetko oproti rozpadnutému krbu a tú správnu atmosféru dodávajú rozpadnuté hodiny. Nie je to úplne presne ako v tých filmoch, kde je nábytok v podstatne zachovalejšom stave, no dá sa to brať ako kulisy nízkorozpočtového filmu. Takže nakoniec sme sa tam predsa len nejakým činom napratali a ako sa zavreli dvere, dala som zbohom všetkým krásnym snom a predstavám.

Martina Kováčová, 3.A

Mozaika 3/2015

Zo zákulisia Študentskej odbornej konferencie: „Dúfam, že tú selfie uverejníte!“ Ako inak, Michal :)

Z minulého čísla SÚŤAŽ

Nestojím ti na kábli?

Bilingválny slovník zostavený na základe odpovedí študentov Zemiaky—brambors /bramboəs/ Šišky—koblihas /koublihas/ Salaš—koliba /kolajba/ Kráľovná—kmín /kmín/ Mrakodrap—mracodrap /mrakoudrap/ NA HODINE ANGLIČTINY

Nie, veď ja už mám bezdrôtové vedenie!

Učiteľka: The kitchen is on fire. Poznáte všetky slovíčka? Žiaci: Jasné. Učiteľka: Dušan, čo je to kitchen? Dušan: Deti. Mirka: Si blbý, veď deti sú kitten!

Túto verziu sme našli v spovednici, ale... ...ale niekto nenapísal meno. Ozvi sa na mail alebo do spovednice. Cena je tvoja.

Našli sme na nete

Hej, nevieš, ako sa toto zapína?

Minule som nevedela nájsť v timelinoch, kedy bola olympiáda v SJL a jej výsledky. Asi by som prerobila grafiku. Kika

Vedeli ste, že nová miss SR je žiačka našej školy? Vedeli, poniektorí si ju pamätajú, absolvovala len pár rokov dozadu. Volá sa Lujza Straková a vyštudovala odbor kozmetik. Viac info v ďalšom čísle MOZAIKY. Opýtame sa profesorov, ako si na Lujzu spomínajú, a pokúsime sa skontaktovať aj s ňou. Na obrázku ako žiačka na DOD 2012 (tá najvyššia).

Ďakujeme za názor, stalo sa. Na redakčnej rade sme zistili, že ani niektorí redaktori nepochopili časovú os na okraji strany. Z TIME LINE sa stali Rýchle správy a časová priamka zmizla. :) Dúfame, že sa páči. Posledná otázka pre ZTV B. Mogišovú v tomto šk. roku:

Nemohli by sa na chodbách školy alebo v nejakej voľnej učebni zriadiť klubovňa alebo oddychové miesto, aby sme cez prestávky a počas voľných hodín nesedeli len v triede? Nejaký gauč alebo posedenie, poprípade nejaké prekvapenie? Vaše požiadavky posunula pani zástupkyňa Mogišová na gremiálnej porade pani riaditeľke. Súhlasila s návrhom. Na základe žiadosti, ktorú napíšu naši redaktori vo vašom mene, a v spolupráci so študentskou radou navrhneme dve miesta, ktoré by boli vhodné na „oddychovňu“. Požiadali sme o gauč, kreslo, nástenku, kde by sme si mohli vymieňať odkazy, inzeráty. Samozrejme, nebude tam chýbať stolík s MOZAIKOU :). Dúfajme, že sa všetko podarí zrealizovať a v septembri 2015 budeme vysedávať na gauči a neopierať sa o zábradlie pred sekretariátom. Karin, Karmen, Kristián

Šťastné a veselé

PRÁZDNINY žiakom

a DOVOLENKY učiteľom.

5.K

Mozaika 3/2015 Zbohom, maturanti, naši ex...

Škola posilňuje—nielen

Každý deň bol plný usilovného

charakter.

štúdia.

2.P

4.G

2.S

4.Z

5.H