Kathus Hrabčáková

„... pozeráš na mňa svojím okom a tvoje oko ma zabúda a tvoje srdce ma už dávno zabudlo dotýkaš sa ma svojou rukou a tvoja ruka o mne nevie a tvoja ruka na mňa zabudla nech akokoľvek šepkám či kričím do tvojho srdca smutne sa vznášajú preč zvinuté tiene záhrad s mramorovými floxami a stopami tvojich nôh so zrkadlovým odrazom tvojich snov s odtlačkami tvojho srdca ó! premárnená láska ó! rezedový spánok...“) marcový praclík sťahovavá ryba jarný dym: ako sa ti len vlichotím? ako si ťa udržím? smiem ti uviazať kravatu? necháš sa spútať ako vodné toky? („ áno- áno- áno! gúľa sa dolu ako padajúca húština brady pochechtávajúca sa ako fúzy Salvatora Dalího ako telnatá kňažka ako ibištek ako veže konečných snov: hrmiace a modré počas cesty delfských tráv...“ ( by Friederike Mayrocker )