RED! issue by Kinglux

téma vydania #04/2009, vydanie No 53 lifestyle / fashion / design / people / culture

1 3 3 6 - 8 2 4 9

I S S N

cover photo peter spurný www.inspire-magazine.sk 3,20 € / 96 Čk

I S S N

1 3 3 6 - 8 2 4 9

the colour of intensive emotion

red mass 660nm punk poetry autumn attack!

cervena.sk

DESIGN © FREY WILLE

udwlvodydร dqvnย ร ร รก hoร ร ร รฐร ร ร ร ร ร ร ร ฤถ udkdร dyย ร vnย ร รฒ d ร ย nrsย ร ร รก hoร ฤ ร ร ร ร ร ร ร ร ร ร ร ร ฤถ zzzร iuh|รฐzloohร frp V I E N N A

PA R I S

L O N D O N

M I L A N

WA R S AW

B U D A P E S T

D U B A I

B E I J I N G

L O S

A N G E L E S

editorial

RED! Červená je farba ohnivých protikladov, vášnivých vyznaní, odvážnych skutkov a búrlivých vzplanutí. Symbolizuje hnev, lásku, hanbu, vinu, rozkoš, bolesť, hriech. Je kráľovská, mučenícka, slávnostná, výstražná a uhrančivá. Vyjadruje nebezpečnú túžbu, zradný strach aj dráždivú inšpiráciu. Červená je farba intenzívnych emócií. PS: Červenať sa je túto jeseň z titulu našej moci dovolené! Lili Weiss

Inspire magazine

Nábytok a doplNky svetových zNačiek Ivanská cesta 26, Bratislava

www.design-house.sk

Inspire magazine with difference

Inzercia / Advertising

#04/2009

Ing. Jana Zrubcová

vydanie N° 53

Mob. 0905 809 603

dvojmesačník

Tel. +421 2 52 92 32 22

cena po zľave 3,20 € / 96 Kč

zrubcova@4ma.sk

Kreatívny riaditeľ / Creative Director

Adresa redakcie / Office address

Peter Godányi

Inspire magazine

Šéfredaktorka / Editor in Chief

811 06 Bratislava

Obchodná 22/A Lili Weiss

office@4ma.sk www.inspire-magazine.sk

kinglux.co.uk

Adresa vydavateľa / Publishing address

redakcia / Editors

4MA.MEDIA, s.r.o.

Ľubica Hustá, Mária Modrovich, Miroslav Sabo

Obchodná 22/A 811 05 Bratislava

prispievatelia / Contributors Andrej Horváth, Andrej Kiszling, Andy Gajdošová, Andy Sváková,

Tlač / Printed by

Anna Vlčková, Barbora Dudinská, Branislav Hrebík, Ego,

Neografia, a.s., Martin

Elban, Erika Grendelová, Jana Milatová, Jano Hromada, Katarína Slaninová, Linda Drabova, Lubna Adriana Balážová,

Distribúcia / Distribution

Marcel Dzurilla, Martin Kasarda, Milan Solovič, Miroslav Sabo,

MEDIAPRINT-KAPA Pressegrosso, a.s.

Petra Dudáková, punctumvision, Katarína Drápalová aka speza,

Súkromní distribútori a obchodní partneri

Tony Hill, Veronika Maťašovská

Registrácia / Registration

Foto a ilustrácia / Photo and illustration

MKSR EV 1641/08

Andrej Horváth, Anna Vlčková, Belavas,

ISSN 1336-8249

Branislav Hrebík, Ctibor Bachratý, Edu Garcia, Ivana Šátková,

tematická skupina A11

Jakub Dvořák, Jaro Baran, Jose Luis Tabueña, Juraj Miček, Kika Bielčiková, Lubna Adriana Balážová, Lukáš Mackovjak,

vo vydavateľstve ďalej vychádzajú

Ľubo Stacho, Martin Sotník, Matate, Matúš Rendek, Matthew Lyn, Miroslav Sabo, Nick Blair, Noro Knap, Paťo Safko, Pavol Meluš, Pavol Senecký, Peter Korček, Peter Spurný, Petra Dudáková, punctumvision, Roman Bicek, Róbert Slovák, Róbert Vrlák,

inspire positive?

Sabina Ahmadová, Samantha Wolov, Sara Coe, Soyoon Park, Tony Hill

Grafik / graphic designer

Aj ty môžeš dostávať Inspire magazine do svojej schránky, domov, do kancelárie alebo kam len chceš. Pohodlnejšie a rýchlejšie! Vybav si ho komfortne na pošte a zaraď sa aj ty medzi bezstarostných predplatiteľov, ktorých Inspire magazine prekvapí vždy v pravý čas. Nová vec & starý trik: predplať niekomu Inspire a tebe bude chodiť zadarmo! Informuj sa a objednávaj na predplatne@4ma.sk

Ľudovít Neupauer gazebocreative.com

korektorka / sub-editor

Kde môžeš dostať elektronické predplatné Inspire magazine zadarmo? A k tomu slušivé revolučné tričko? A možnosť vyhrať zájazd na Kubu? A ďalšie prekvapenia s vyvrcholením 17. novembra?

Mgr. Elena Manicová

Píš na office@4ma.sk a súťaž o 5 lístkov na Massive Attack (4.11.2009 v Bratislave)!

Redakcia nezodpovedá za obsah inzerátov. Preberanie materiálov je možné len s písomným povolením vydavateľa. Jednotlivé články vyjadrujú názory autorov a nemusia byť vždy totožné so stanoviskom vydavateľstva a redakcie. Vopred nevyžiadané príspevky redakcia nevracia. Objednávky na predplatné prijíma každá pošta a doručovateľ Slovenskej pošty. Objednávky do zahraničia vybavuje Slovenská pošta, a.s., Stredisko predplatného tlače, Námestie Slobody 27, 810 05, Bratislava 15, zahranicna.tlac@slposta.sk © 4MA.MEDIA, s.r.o., 2009

Inspire magazine

Vyberte si medzi ultra-rýchlym a ultra-ekonomickým. A medzi ultra-čistým a ultra-čistým. Nový! VarioPerfect: 100 % čistiaca sila rýchlo a úsporne.

Nové práčky značky Bosch pre dokonale čistú bielizeň. Vďaka novej logike prania VarioPerfect môžete špeciálne funkcie SpeedPerfect a EcoPerfect kombinovať takmer s každým štandardným pracím programom. Program SpeedPerfect vám umožní zredukovať dĺžku prania až o 60 %. Aktivovaním špeciálnej funkcie EcoPerfect zase ušetríte 20 % nákladov na energiu. Pranie sa stane o 20 % ekonomickejšie, než je deklarovaná trieda spotreby energie A – a to bez kompromisov, vždy s dokonale vypratou bielizňou. www.bosch-spotrebice.sk

red! obsah street Face fashion

#04/2009 vydanie N° 53

12 People Styling Tony Hill 14 Zuzana Mačasová Liana Weiss 17 Erdem Barbora Dudinská 22 660 nm Jana Milatová

136 Autumn attack! Miroslav Sabo

142 Red Mass Jose Tuis Tabueña

150 Bird Whisperer Sara Coe

184 Wizard of Oz Matthew Lyn

Architecture Photography Books Music art

Talent Blonde Portrait Voices Comics Sport Travel Phenomena Panorama Dance Essential

50 CE.ZA.AR 2009 Marcel Dzurilla 54 Helmut Newton Martin Kasarda 56 Jahodové polia Martin Kasarda 63 La Roux Katarína Drápalová 71 Tron punctumvision 74 Mira Gáberobá Katarína Slaninová

Faces of Beauty /102 What is sacrificed in the pursuit of beauty? Is sez appeal about what zou show? Or what you don’t? At what point does beauty become a caricature?

78 Ivana Šáteková 82 Eve Salvail Andy Sváková 86 Zuzana Wienk Ego 88 Tvor tvorivý Andy Gajdošová 84 Elektra Erika Grendelová 90 Čistý Zen Mária Modrovich 92 Púštny Manhattan Andrej Horváth 102 Faces of Beauty tony hill 106 Strašidelná Transylvánia? Petra Dudáková 108 Tancujúci filozof Jano Hromada 198 Sex for Money Andrej Kiszling 202 1968 Anna Vlčková

Tancujúci filozof – Jaro Viňarský /108 Po každom jeho predstavení aj teraz pri osobnom stretnutí s týmto sympatickým tanečníkom sa dozvedám, že to jeho tancovanie nie je len také obyčajné „šmé“, ako by sa bežnému divákovi na prvý pohľad zdalo. Rozpráva zaujímavo, je to taký malý filozof a neskonale miluje tanec.

téma vydania #04/2009, vydanie No 53 lifestyle / fashion / design / people / culture

cover photo peter spurný www.inspire-magazine.sk 3,20 € / 96 Čk

the colour of intensive emotion

red mass 660nm punk poetry autumn attack!

cervena.sk

photography peter spurný peterspurny.com hair marek almássy Icon model martina prekopová Elite

10 Inspire magazine

Mira Gáberová /74 Pre jej tvorbu je rovnako ako rozvíjanie „ženských“ tém typická i silná vizualita, skúmanie schopnosti vyvolávať v divákovi emócie a estetizácia diel, kde narába s intímnymi symbol mi poskladanými do videí s charakteristickým lyrickým zafarbením, nostalgickou či dramatickou atmosférou.

people styling

As summer sun fades to autumn hues, Studio Kinglux presents a round up of the key street trends from Tokyo, London, New York, Reykjavik and Amsterdam over the previous months and a glimpse at the emerging styles for the new season. Photos by tony Hill for studio kinglux www.kinglux.co.uk

12 Inspire magazine

street

Inspire magazine 13

14 Inspire magazine

face

Zuzana Mačasová

Zuzana bola objavená ako 16-ročná, v osemnástich po dokončení školy odišla do New Yorku, kde sa veľmi rýchlo prepracovala medzi svetovú špičku. Bola zjav, ktorý sa objavil v správnom čase na správnom mieste. Zaujímavá tvár a akoby mimozemská krása jej otvorili brány do veľkého sveta módy, v tom čase ako jednému z mála východoeurópskych dievčat. Mača v modelingu dosiahla takmer všetko, čo sa dosiahnuť dá: patrila medzi najobsadzovanejšie modelky a „odchodila“ asi tisícku prehliadok, fotila pre stovky časopisov po celom svete (Vogue, W, V Magazine, ID, Jalouse, Surface, Tank...) s najznámejšími fotografmi planéty ako Steven Meisel, Peter Lindberg, Jurgen Teller, Steven Klein, Gilles Bensimon či Inez van Lamsweerde & Vinoodh Matadin a stala sa tvárou mnohých kampaní, medzi tie najznámejšie značky určite patrí Marc Jacobs. Zuzana niekoľko rokov patrila do Top 50, oficiálneho modelingového rebríčka.

Prezývka žiadna, resp. priezvisko Makasova v zahraničí a Mača na Slovensku Vek 27 Výška 182 Miery 89 – 59 – 90 Znamenie Váhy Poznávacie znamenie Veľké smutné oči :) Hometown Bánovce nad Bebravou Residence Bratislava

Titulky Jalouse, Tank, Style, Dolce Vita, So-En, Elle, Marie Claire, Five to Nine, Hair, La Republica delle Donne, Stella... Kampane Marc Jacobs, Rocco Barrocco, L´altra moda, Pascuale Bruni... Prehliadky Vivienne Westwood, Chanel, Jean Paul Gaultier, Louis Vuitton, Givenchy, Burberry, Giorgio Armani, Marc Jacobs, BCBG, Lanvin, Alexander Mcqueen, Issey Miyake, Sonia Rykiel a stovky ďalších...

Inspire magazine 15

face

Hra s ohňom: Hra s ohňom, to nikdy nebola hra pre mňa. Ja som radšej volila takú cestu, pri ktorej som si bola istá a presvedčená, že je tá správna a nikomu pri nej nebude spôsobená ujma alebo trauma. Čo/kto ti pije krv? Krv mi pijú životom unudení ľudia, hmyz, tvrdý toaletný papier a úlisná chvála amerických občanov. Červený rúž ako zbraň? Červený rúž používam opatrne a zriedkavo... Vždy je to matná červená, pretože neznášam lesk na pery... STOP: STOP každému, kto nahlas a verejne vysloví vetu, že by chcel svetový mier. Pretože už to bolo vyslovené toľkokrát, a stále nič... Módna revolúcia: Depiláciu a biele ponožky u svadobčanov ☺ Zakázané ovocie? Keďže je to zakázané, nechcem to nikomu prezrádzať, aby ma potom nikto nemohol odsudzovať... Iba toľko, že sú to veci rôzneho druhu. Pripravila Liana Weiss / Foto archív Exit MM www.exitmm.sk

16 Inspire magazine

Fashion

Srdcový kráľ

Erdem

Inspire magazine 17

Fashion

Čudný, výstredný

Tak ako jeho meno, i jeho pôvod sa môže na prvý pohľad zdať komplikovaný. Narodil sa v kanadskom Montreale ako syn otca Turka a matky Britky. Začal štúdiom módneho návrhárstva na univerzite v Toronte a po jeho ukončení sa pre sťahoval do Londýna, kde absolvoval stáž u Vivienne Westwood. Odtiaľ to bol len krôčik do londýnskej Royal College of Art, kam sa vracia ešte aj dnes ako učiteľ magisterského programu. Istý čas pracoval pre Diane von Furstenberg v New Yorku, avšak dnes tvorí a žije v Londýne. Ten mu prirástol k srdcu už dávno vďaka jeho mame, ktorá ho v útlom veku predstavila klasickému divadlu a britskej kinematografii. Výzorom skôr netypický návrhár považuje slová čudný a výstredný za svoje najobľúbenejšie. Používa ich na opísanie rôznych vecí, od seba samotného cez potlače, založené na neostrých viktoriánskych podobizniach, až po postoj jeho modeliek na skečoch. Jeho najväčšou inšpiráciou je americký couturista stojaci za svadobnými róbami Wallis Simpson – Mainbocher, ktorého šaty vyzerajú na každej žene veľkolepo.

Kaleidoskop farieb

Značku Erdem založil v roku 2005. Svoj kreatívny proces začína vždy rovnako – hodinami strávenými v knižnici. Neopustí ju niekedy aj mesiace, až kým sa ne zrodia prvé nákresy novej kolekcie. Sú stelesnením všetkého, čo vidí, čo počuje, čo číta. Odtiaľ sa presunie do svojho malebného štúdia, ktoré sa počas ďalších niekoľkých týždňov práce otriasa doslova v základoch. Pre Erdemovu tvorbu je príznačný kontrast dobra a zla, konzervatívnosť prepojená s akousi temnejšou stránkou reality. Najviac zo všetkého miluje protiklady a schopnosť vedieť zachy tiť nenásilnú krásu. Po minuloročnej prechádzke romantizmom postavil jesennú kolekciu viac prag maticky. Šaty sú krátke a koketné, s empírovými sukňami, malými okrúhlymi rukávikmi, retro pôsobiacimi nákrčníkmi, luxusný satén a hodváb prekladané čiernou francúzskou čipkou a ručne maľované topánky dokonale ladia so šatami. Inšpiráciou Erdemovi bola krásna žena, ktorá vie, čo chce od života a nehľadí pri tom na to, čo si o nej myslia druhí. Je tak trošku odvšadiaľ a zároveň odnikiaľ. Predstavoval si ju odetú do nádherných šiat, v autobuse, na ceste domov z ho nosného večierka. Návrhár priznáva, že táto živelná žena nedbajúca na konvencie je zároveň aj jeho múzou, a to i napriek tomu, že nemá konkrétne črty a žije len v jeho mysli. Na móle ju stelesnili modelky s vyčesanými vlasmi a výrazne čer venými perami. Ich výzor a bábikovské šaty akoby pripomínali Annu Kareninu. Elegantné i nazdobené, optimisticky pôsobiace a tiež trochu výstredné. Jeho ná vrhy sú nádhernou zrážkou odtieňov rôznych farieb a štruktúr. Prevláda červená, fialová, žltá a čierna. Potlač na látky vytvoril digitálne rozmazaním kvetinových motívov na počítači. Pre niekoho možno bizarné, pre iného kreatívne. Farba je pre Erdema prvotnou a najmocnejšou komunikáciou. Prepožičiava ňou žene autoritu, vytvára moc, rafinovanosť, otvorenosť, spôsob myslenia.

Vždy uhladené vlasy, okuliare s hrubým čiernym rámom, hnedé oči ukryté pod hustým tmavým obočím. Niekedy až príliš skromný introvert s dušou romantika. Majster svojho remesla a perfekcionista. Ženami milovaný pre krásu šiat, ktoré po dlhej a trpezlivej práci vychádzajú spod jeho šikovných rúk. Erdem Moralioglu.

18 Inspire magazine

Kolekcia a 2008/200 jeseň zim 9

Vizionár perfekcionista

Je rozdiel medzi vecnou praktickosťou a exkluzivitou. Zladiť jednotlivé prvky do harmonického a zaujímavého celku vyžaduje intuíciu, schopnosť tvorivosti, nové kombinácie, tvary, strihy a siluety. Jeho návrhy nie sú o prehnanom sexepíle, nie sú šokujúce, sú jednoducho o krásnych a nositeľných šatách. Tak trochu rozmarných, no zároveň elegantných a sofistikovaných kreáciách. Erdem síce toho veľa nena rozpráva, jeho práca však hovorí sama za seba. Pri definovaní budúcnosti módneho priemyslu reprezentuje inováciu a kreatívne vyjadrenie, a to prostredníctvom svoj ho vizionárskeho úsilia a vôli experimentovať. Erdem patrí medzi novú éru návr

hárov, poznamenanú dychtivosťou za nepoznaným, charakteristickú jedinečnou a veľmi osobnou filozofiou obliekania a módneho návrhárstva. Módny priemysel už dávno nie je stiesnený do pravidiel či tradičného spôsobu výrobného procesu. Móda možno stratila niečo zo svojho tajomna, keďže dnes je už dostupná všade a takmer každému, stále je to však globálny priemysel, ktorý fascinuje svojich spot rebiteľov a ktorý narastá do neobyčajne silnej a významnej súčasti našich životov. Aj vďaka Erdemovi móda stále postupuje vpred a kráča s dobou. Vďaka jeho am bícii predstaviť svetu nový a vzrušujúci spôsob obliekania plný farieb a optimizmu. Text Barbora Dudinská www.barboradudinska.blogspot.com / Foto www.erdem.co.uk, www.imaxtree.com

Inspire magazine 19

Fashion

sketch into the fashion don‘t stop

rick owens

Wait, the fun is not over. With the days of summer almost behind us, let’s move into fall with an enjoyable sense of fashion. Well there is nothing cooler to wear in the fall than leather. And this year, it undeniably comes in many incarnations. Leather’s durability and craftsmanship expresses passion, toughness, status and sexiness. There are choices for your every mood. Head to toe leather offers a new edge to a sexy style. Jean Paul Gaultier mastered the use of leather in his couture collection. He presents a brown cape with cut out leggings. Legacy brand Hermès stays true to the classic leather trench coat while repeatedly combining favored leather leggings. And Mr. Alexander McQueen trots out with a rough chic option. He accentuates his head to toe version with chains and safety pins; although safety does not seem to be of concern. In a season with lots of leather, gear up with a latest thing. Perhaps a biker jacket. Many designers reinvented this iconic piece. Jackets in black, brown and sometimes bold colors have more defined structures and shapes. Embellishments like studs and zippers are also applied. Call it biker chic. This jacket is the easiest and coolest fashion option for this upcoming fall. Take your ride in Rodarte’s “second skin“ jacket with straps, Rick Owens‘s sculptural cut or Undercover‘s super-technological hero jacket; you certainly won’t regret it. As usual, quite a few designers think outside the box and offer eye catching pieces or display them with daring styling. When it comes to boots, think provocation. Hussein Chalayan’s model strolled the runway in over the knee boots, actually waders, and a boyfriend suit. Nina Ricci‘s black sparkling body suit with a cut-out leather jacket screams a fashion night out. Fendi’s leather corset over a dress with spats on shoes will be a favorite piece to flash. And finally, leather pants and sheer lace blouses are captivatingly combined in Alessandro Dell’Acqua’s and Marc Jacobs’ trendy assembles. Everybody is coming back to leather. This fall season, you won’t make a fashion misstep with this ultimate choice of material. There is something for everyone. Happy shopping!

hussein chalayan

Text Linda Drabova / SkeTcheS Soyoon Park / imageS courTeSy style.com hussein chalayan

fendi

alessandro dell'acqua

20 Inspire magazine

prada

fendi

jean paul gaultier

louis vuitton

jean paul gaultier

nina ricci

rodarte

undercover

hermes

Inspire magazine 21

Fashion

Alebo farba hollywodského koberca snov, šafran či plášť imperátora

Žiarenie červeného svetla na telo vyvolá spomedzi všetkých farieb najvýraznejšiu svalovú reakciu. Červená nás sprevádza pri narodení aj smrti. Najdynamickejšia, najhanebnejšia aj najvášnivejšia farba. Stačí spomenúť plášť Supermana, domy s červenými lampášmi či legendárne „rusovlasé“ sexice. Nielen červená vďačí svetlu za svoju existenciu v našom oku. V šere vidíme skôr v sivej škále. Až pod taktovkou slnka alebo žiarovky sa objavia farby. Každá má svoju vlnovú dĺžku a najväčšie dosahujú práve rôzne červené v rozsahu od 647 do 750 nanometrov. Každý subjektívne vníma farbu trochu inak. Záleží na stave zrakové ho aparátu, miery osvetlenia, ale aj momentálneho naladenia či nálady. Červená je skúsenosť so životom. Je krvou. Východ a západ slnka. Okrem zmesi nostalgie a romantiky sa vám možno vynorí aj predstava zrodenia a zániku. Červe ná ako každá iná farba mala a má magickú funkciu. Natretá na pokožke chránila, povzbudzovala do boja alebo dávala liečiteľskú silu. Neskôr sa už objavovala na odeve, ktorý vyjadroval sociálne aj mocenské alebo duchovné postavenie, či silu nositeľa. Červený plášť či červené podpätky na topánkach nosili len panovníci a šľachta. Špeciálnu červenú – purpur – si mohli dovoliť len najbohatší, bola to naj cennejšia a najdrahšia farba vôbec. Na gram purpurového farbiva bolo potrebných až 20000 samičiek morských mäkkýšov. Túžbu po purpurových látkach využili Feničania. Založili umelý chov mäkkýšov, výrobu farbív a zbohatli. Výnimočný je aj samotný proces farbenia vlákien a textílií, ktoré počas namáčania na svetle me nili farbu od žltej cez zeleno-modrú po červenú až purpur. Ani vo svojej konečnej podobe nie je purpur len tak jednoducho purpurom. Môže mať nádych viac do červena alebo viac do modra – fialová farba. Ale tiež do zelena či žlta. Purpurová pre svoju cenu logicky prináležala kráľom a cisárom. Obdivoval ju Platón, Kle opatra si purpurom ozdobila flotilu, Caesar si ju uzurpoval výlučne pre vlastnú reprezentáciu a senátorom ostali len omrvinky v podobe purpurových lemov na tóge. Nakoniec aj vojenské najvyššie šarže deklarovali svoju vznešenosť a dôs tojnosť purpurovými lampasmi. Sedliaci chodili vo farebne nevýraznom hnedom a sivom odeve, ale po červenej túžili až tak, že sa kvôli nej údajne odohralo pár roztržiek s vrchnosťou. Až nakoniec červené farbivo na textílie zlacnelo a nosenie červených šiat už nebolo výsadou, ale estetickým rozhodnutím.

22 Inspire magazine

Červená sa vraj zadefinovala ako prvá farba zo sivo bielej bezfarebnej zóny. Naj staršie pomenovanie farby vôbec, staroindický výraz RUDH, sa objavuje v anglic kých a nemeckých obmenách ako RED, ROT. A vystopujeme ju nielen v jazyku, ale aj v obrazoch. Sošky žien boli natierané červeným okrom. Predstavovali ro denie, krv, život a smrť. Dôkazom je napríklad věstonická Venuša ako symbol rodenia a života. Hrob ako posledný príbytok nachádzajúci sa na opačnom póle života býval tiež farbený na červeno. V minulosti si pozostalí dali tú námahu, že zabezpečili voz s asi desiatimi kilami červeného okru, aby poprášili celú jamu do červena. Aj Leninovi dopriali hrobku z červených kameňov. Muži používali červenú krv na natieranie hrotov zbraní a potom, humánnejšie, farbu. Magický úkon pomáhal doviesť lov do úspešného konca. Rozumej, dopredu si namazali oštep krvou, akoby na ňom už uschla pravá krv chyteného zvieraťa. V prenesenom zmysle slova bol z krvi uhnetený aj Adam – prvý človek. Aj prvé kresby v jaskyniach sú zhotovené červenou hlinkou. Ich autori boli považovaní za tvorcov života – červenou farbou kreslili „živý svet“. Červená hlinka však nie je to pravé orechové – červené. Je skôr lomená dohneda. Červený oker je minerálne farbivo – rudka rozdrvená na prach a pojená do tyčinky na kreslenie krvou, tukom či rastlinnými šťavami. Nie je vôbec žiarivá a už vôbec si neudržuje farebnú stálosť. Iné červené farbivo sa získavalo aj z ríbezlí, čučoriedok, javorových listov, lišajníkov a z exotických drevín. Alizarín, pôvodne z arabského názvu al-izari, sa získaval z ostnatých kríkov. Jeho plantáže zakladali už Peržania, Egypťania a neskôr Francúzi. Skutočne žiarivou je rumelka – ruda ortuti. Okrem toho, že je jedovatá, je žiarivá, plamenná, pravá červená farba. S rozvojom chémie sa začal vyrábať umelý pigment pre maliarov obrazov aj far biarov látok. Na rozdiel od prírodného je lacnejší, stálejší a žiarivejší. Červené a purpurové farbivo zlacnelo a farba odevu stratila svoju kastovú funkciu. Dnes vás už nikto nezaradí k panovníckemu rodu len preto, že máte červené šaty. Ale svoju magickú, psychologickú a symbolickú tvár si najteplejšie (je predsa spájaná aj s ohňom) pôsobiaca farba zachovala. Ponúka sa nám ako jesenný červený oker, hviezdny alizarínový karmín, výbušná kad miová červeň, tajomná chinakridonová červeň, vznetlivá marsova červeň, spálená indická červeň, naftolová červeň plná očakávania. text a ilustrácia jana milatová

Inspire magazine 23

ee n

zia

kri

al ex a

es twoo

ne w

ien

viv

es va n

no te

D ss

xy ta n

ta r

C o

tr y

gior gio

lu b

,t La iv e m ien víd sw tie f ra ne a n to ča cú eer W lebo r „k o. D klas zsk de a est ko h y rst i w ne ôka cké c Vog nd V oo útia Ď z j ou ue d, in s po alš ma om , n oo na top v t íd m s do y t ú k ry lá ás p dh M fote a? M bnú iza á r a n t ro rt jn an t v ky m esve ata ý de ran éri, anu an é š ajú dčí, din “, kt lli sfo sv že pr rm orí Mr aty á s. e s z d oje M Kri ciu, a po We i cQ zia sú: du stw elne M jali oo ue a a en Al na d. ex riu . an cc de ia r

dri

an ch

at io

me n

to y

at Opp tr o ac s tioite n

jo sh

goo t

G ra fi ód cké fa n ych mot r e sp m ívy or bný ó tre adic mi p l aj pok k nd olo na rač y t u o o ná ypic m n bja vica ďale jú s vo k j. s a n vov mi Š je zn pres ý de a s a ad sig ieko li, a a sí ty s „to ač N u ce iek ľk n í, at l r e ôz r d p o v z io na Dri álež re k sez nikd mi nym e“ es l, í o ost ón. y s nu G los i ým a Va d Č G i oo org n N toho y kl i sa nest ti a , t a i ti nš o A oten či v uno ento li á r pi ru ma , C s po v u je/ o n n osl i al stu uka eb m ov o e í. Jo sh

Ug ly do ll vin

Číra jesenná módna všehochuť priamo z LA, bublajúce trendy aj alternatívy pre vašu inšpiráciu e ac rs ve

on yl

24 Inspire magazine te

co st u

fashion soda

b u ód m na

swa

ad hľ po

mario ný eb far

eb er g jej

ily .co da ire ion w sh w. fa w ,w ur L te ind sy a w Dr w ab w. o st y v le. a co m

zá

Zá

vi s m ti h ó o da d

Tú ba žit vn e p N ew om o n ie A ? Y fa pfe ork Jed čom sty na „ ser rbu l, „ z eye ióz a o vys le/ štý na -cat l d n o j p um e. v Tr orú ene lový zau chin jím g“ G Sk elé) efa ča ne ch ia n k a ú i a z ! z T mb ste č ožu Fa ebra nes kon vej šíc šin reb ie“ at – e ť r o h I ti v ys p né fas p h nud ris e K re I sho sta eno ( nú or c Va -ry m u a sa ion s – eber pu. p r ša m T lli v čite oz ríli g si š re do , M roji aleb ý ko pa ca ar ko žu tri jme o pr nca io S – P krat ch o a. es a vo vyb wab olo šiu v d r je di ala n a M Ge erzi r za u jn eón ich ani Pr ae ov y. fo ip l éf r to a ar by co v i l a a el pf

žu ko

l pr

e ys

sA Iri

ci tria pa

mb at tis ta va l

ná

s or lk

fo be

Iri

gia

Iri

e tl Lit ss o re ak k D ac c Vi Bla

čie

rf el

ie ov

kar ll ag e

ne ha ec for

co co

šia

le ,a ná me va edo ko v A hé sti eba ch. l sofi rá s óla olod co á, to h m o. P o ick , k C l c e yst rba ový šetri tvo d pr čku. m k a l e čs a ba a. F liad u n edi rfe zn e é o d ar h ú n . F ív pre iern dne Lag stn asen a č i y ó na okat na l vl ar le er ou sa – m ar K pre ho n per dob ing Či prov nuje seň l m b ol e c aj omi ú j o ze ied tiež odu Tem ou o “ sty oco d a očn y p edv tak dn en toe e C . e n a j l at by pr tor to e lm š l ó v a , toh ebo nel ane núk né r s ba ead vo fi nérk j r a h o j al „h h e p a h r č za a C iu C ès iť ve di N at c m bne la n mi. o teš nej lek er r ko žn dá vá áv riš H o k d p ho on i ru a m egen l s nd ým be lo Lo s dlh j far ane e t Ch re

es rm he

Inspire magazine 25

ng ol ian mo

gi le

sh op t, Top

womenwear

Tak, v prvom rade nikde netvrdíme, že červená je farbou tejto sezóny. Ani minulej, ani budúcej. A taktiež dávku estetického vkusu a zvládate čo-to kombinovať, tak dokážete aj z červenej rohožky spred dverí mála dá vytvoriť veľká vec. Pretože červená je a vždy bude v móde, objavovala sa v každom historickom

26 Inspire magazine

The best of autumn winter 2009/2010

nikde netvrdíme, že je práve trendy alebo in. Červená tu proste je, bola a vždy bude, a ak máte aspoň malú vytvoriť odev, ktorý rozohní všetkých okoloidúcich. Ok, tak z rohožky možno nie, ale s trochou snahy sa aj z období, v rôznych kultúrach a v najrôznejších variantoch. U ženskej aj mužskej časti populácie.

Inspire magazine 27

menwear

A trochu módnej filozofie? Červená je zrejme najenergickejšou z farieb, Vyvoláva pocit tepla a jej odmietanie, naopak, môže vyjadrovať nedostatok síl, únavu a vyčerpanosť. Červená je ideálna inšpirovať tým najlepším a sami buďte kreatívni! pripravil miroslav sabo / foto vogue.fr

28 Inspire magazine

The best of autumn winter 2009/2010

uprednostňujú ju hlavne tvoriví ľudia. Údajne ju majú radi aj násilníci a ľudia prudkej povahy, na pohovory, pretože vyžaruje sebavedomie a je symbolom kreativity. Dosť však rečí, nebojte sa

Inspire magazine 29

beauty

Trend Addiction Autumn – Winter 09/10 Nová sezóna v TONI & GUY je o interaktívnom štýle – kľúčom je účelnosť a vystihnutie osobnosti, čo sa k nej hodí a čo ju vyzdvihne. Každý detail je dôležitý – od štýlu džínsov či odtieňa rúžu až po strih vlasov a ich farbu! Dôležité je byť v pohode a dať svojmu looku „non-tried-to-hard“ vzhľad s dobre namiešanou farbou a šmrncovným doťuknutím účesu.

ŽENY

Strih progresívny. Individuálne upravený. Mix editoriálového a komerčného lo oku. Objem. Glamour a ženskosť 50. rokov. Moderný pin-up girl štýl. Dlhší „bob“. Rock’n’roll vibe. Ofina. Brit-chic. Univerzálnosť. „Pretty in punk“. Farba bohatá a luxusná paleta. Experimentovanie. Lesk. Inšpirácia potlačou. Prirodzenosť. Prepracovanie. Červená – Deep Damson, Victorian, Velvet Rose, Plum, Burnt Umber. Hnedá – Cocoa, Jacobean Brown and Peppercorn. Blond – Mineral Mist, Frost, Crystal, Cream, Vanilla, Butterscotch. Štruktúra bezstarostná. Príjemná na dotyk. Elegantná. Grunge. Nedbanlivá. Do siahnutá bez námahy. Produkt New label.m Split Ends Sealer Compact – chrániaci vlasy pred ne priaznivým počasím. Label.m Resurrection Style Dust – vytvárajúci objem a la 50. roky. New label.m Volume Foam – ľahší ako vzduch, alternatíva klasickej peny

MUŽI

Strih retro inšpirácia. Tvarovanie. Cestička. Objem a dĺžka. Univerzálnosť. Uhla denosť a la Marlon Brando, drsnosť a mužnosť a la Steve Mcqueen, bezstarost nosť a „cool for school“ štýl a la James Dean. Produkt New label.m Strong Wax – vosk pre objem, štruktúru a uhladený aj rozpustilý finiš.

30 Inspire magazine

Inspire magazine 31

bijoux

Súčasná, štýlová a trendy – tak by sa dala popísať posledná kolekcia od Swatch, slávneho švajčiarskeho výrobcu módnych hodiniek a šperkov. Dostupná, plná farieb, vždy prekvapujúca kolekcia Swatch a Swatch Bijoux Fall Winter 2009 predstavuje rozmanitosť nových modelov. Každý model patrí do niektorej z rodiniek a každá modelová rodinka predstavuje tému pochádzajúcu z popredných svetových línií. Tieto témy dávajú tvár posledným smerom zo súčasných dizajnových štúdií a galérií a umožňujú horúcim módnym trendom, pouličným štýlom a mestskej elegancii haute couture povzniesť celú kolekciu. Módne témy jesenno-zimnej kolekcie Swatch oslovujú rozmanité publikum milovníkov trendov, ženy aj mužov všetkých možných súčasných kultúr po celom svete. Kolekciu tvorí päť tém a každá ponúka možnosť výberu: Jungle Hearts žije umením opulentnosti, oslovuje ženu s vybraným vkusom a presným okom pre detail, bez ktorého by móda nemohla existovať. Cuddle – Crafts dáva hrejivý a útulný pocit sveta plného pekných a maznavých predmetov. Výnimočným dobrodružstvom a volaním divočiny je inšpirovaná téma Edge of Andventure`s s extrémne osviežujúcim dizajnom. Master Class prináša novinky mužom ekobudúcnosti, kde funkčný luxus, kreativita a vízia utvárajú novú priemyselnú krajinu. Z ulíc celého sveta prichádza téma Streetpainters – zmes módy street art a mestskej mladistvej kultúry stierajúcej hranice. www.hibernia.cz

32 Inspire magazine

SWATCH a SWATCH Bijoux prichádza s módnou kolekciou Fall Winter 2009

gourmet

Perfektná aróma

Zľava doprava vstavaný kávovar Siemens TK76K572 / plnoautomat na espresso Siemens TK76009

v každej šálke

Plnoautomatické kávovary Siemens prichádzajú s lepšími technológiami prinášajúcimi úsporu energie a excelentnú kvalitu kávy

Voňavé espresso po jedle, krémové cappuccino počas schôdzky alebo lahodné lat te machiato po celodennom nakupovaní. Zhon, ktorý sa kompenzuje skutočným pôžitkom z kávy. Tak by sa dal charakterizovať dnešný životný štýl. S novými ká vovarmi Siemens je možné vychutnať si najrýchlejšiu šálku voňavej kávy v pokoji domova kedykoľvek. Profesionálny kávovar z nehrdzavejúcej ocele natrvalo dodá každej kuchyni esen ciu talianskeho štýlu. Aromatickej vôni čerstvo pomletých a sparených kávových zrniek možno len ťažko odolať. Na kávovar Siemens to vďaka novému keramic kému mlynčeku a jedinečnému systému sparovania kávy Aroma Pressure System platí dvojnásobne. Zabezpečia, aby káva bola pomletá za extrémne nízkej hlučnos ti, zachovala si svoju jedinečnú chuť a arómu v šálke a vďaka sparovacej komore bola vždy perfektne stlačená nezávisle od jej množstva. Keramický mlynček má navyše extrémne dlhú životnosť. Zaoblený tvar prítlačného lisu zabezpečí maxi málne dlhé pretekanie vody zomletou kávou na maximálnu filtráciu aromatických látok. Výsledkom je excelentná aróma, dokonalá pena a pôžitok pri každej šálke. Espresso získa znamenitú chuť a vďaka dýze na mlieko s funkciou nasávania Cre am Center ho bude zdobiť hustá mliečna pena – crema. Vďaka systému Senso Flow, ktorý udržiava stabilnú teplotu pri sparovaní, je es presso vždy vytvorené pri správnej teplote, má vynikajúcu arómu a hustú, orieško vo-hnedú penu. Pre toho, kto uprednostňuje výraznejšiu kávovú chuť, je, samoz rejme, k dispozícii plná šálka obzvlášť silnej čiernej kávy. Pripraviť cappuccino je možné stlačením jedného tlačidla. Následne funkcia Cream Center Cleaner zaručí pohodlné a rýchle čistenie dýzy od mlieka. Horúce mlieko na dne a vrstva zlatohnedého aromatického espressa zavŕšená silnou korunou hustej mikropeny – to je perfektné latte macchiato! Ideálnym predpokladom na prípravu tohto nápoja sú dýzy nastaviteľné až do výšky 15 cm nad odkladacou táckou. Prémiový zásobník na mlieko má tepelnú izoláciu a udrží mlieko niekoľko hodín čerstvé a studené, pripravené na použitie. Rozhodujúcim znakom kvalitne pripraveného talianskeho espressa je už spomí naná crema. Ak crema nemá hladký, zamatovo-krémový vzhľad, príčinou môže byť studená šálka. Na predhriatie šálok je preto určená ohrevná zásuvka, zabu dovateľná priamo pod kávovar. Súčasne sa dá využiť na udržiavanie teploty jedla, rýchlejšie kysnutie cesta či na rozmrazovanie potravín. Zásuvka má antikorový vnútrajšok a plne teleskopické vysúvanie. S objemom 21 litrov, plynulou regu láciou teploty od 40 do 80 °C a možnosťou naplnenia do 25 kilogramov je táto zásuvka ideálny doplnok modernej kuchyne. Technika sparovania Aroma Whirl je spojená s unikátnym systémom Single Por tion Cleaning. Po každom sparení kávy sa vypláchnu vnútorné rúrky kávovaru a odstráni sa všetka zvyšná voda. Vďaka tejto novej funkcii sa navždy skončili časy, keď studená či odstáta voda kazila inak dokonalú chuť kávy. Kávovar Siemens má pohodlné ovládanie pomocou otočných gombíkov, rovnako ponúka možnosť pripraviť kávu z vopred pomletých zŕn. Je taký inteligentný, že sám oznámi, keď ho treba odvápniť či vyčistiť, a to automaticky, stlačením jedi ného tlačidla. Sám sa dokonca zapne a vypne podľa predchádzajúceho naprogra movania. Systém sa zahrieva iba pri príprave kávy, čím nevznikajú žiadne straty energie v móde stand-by. Káva je vec individuálnej chuti. Preto tento kávovar ponúka veľa možností na prípravu kávy – môže sa nastaviť požadovaný stupeň jemnosti mletia a počet por cií kávy a tiež veľkosť od malého, ale labužníckeho espressa ristretta po silnú, dvojitú XXL kávu. Navyše je možné využiť funkciu My coffee a vytvoriť si kávu presne podľa vlastnej chuti! Viac info o domácich spotrebičoch Siemens na www.siemens-spotrebice.sk

Inspire magazine 33

bijoux

Nový dizajn

Hundertwasser

od FREY WILLE Friedensreich Hundertwasser je jedným z najobľúbenejších rakúskych umelcov, známy svojimi zlatými cibuľovými vežičkami, sýtymi mozaikami a nápadnými špirálami. Zobrazujúc podobné architektonické prvky ako Gaudi a inšpirovaný rovnakou školou ako umelec a priateľ Klimt, sa Hundertwasser a FREY WILLE družne stretávajú. Zázračný svet renomovaného viedenského umelca Friedensreicha Hundertwassera bol zachytený aj v umeleckom dizajne viedenského emailového šperkárstva FREY WILLE. Od podnikového tímu dizajnérov a umelcov vo FREY WILLE, ktorí s absolútnym zasvätením premosťujú diaľku medzi umením a šperkom, môžeme vždy očakávať niečo unikátne. Tvarovaním prvkov už existujúceho Hommage á Hundertwasser dizajnu teda prichádzajú z viedenského ateliéru najnovšie kúsky unikátnych emailových doplnkov. FREY WILLE tím neúnavne pracoval pre ra dosť a nadšenie nás všetkých z nových Hundertwasserových dizajnov.

10002 nocí

Z rozprávok a zázračných dní prichádza 10002 nocí. FREY WILLE sa pohral s architektonickými prvkami Hundertwassera a zameral sa na jeho lásku k orien

34 Inspire magazine

tálnym strechám. Jeho unikátne vytvorený námet na domčeky, „cibuľové vežičky“ a motívy s brilantnými umeleckými nápadmi boli vložené do emailu. Červená a zelená, zakomponované v čiernom podklade, vytvárajú neuveriteľný kontrast a zlievajú paletu farieb do jedného celku.

Emotion Spiral

Súprava Špirála emócií je symbolom života, večnosti, renovácie aj tvorenia. Jej farby červená, modrá či žltá, stočené do špirál v nekonečnom kole, reprezentu jú život, ktorý smeruje neustále dopredu a stúpa zakaždým hore. Našou láskou ku všetkým týmto farbám, tým aj k Hundertwasserovi, reprezentujeme prírodu, malebné krajinky a naše pocity. Hundertwasser chcel nechať diváka sedieť vzadu a snívať, pokým svojím zrakom neprejde celou špirálou... Už v rokoch päťdesiatych bola firma FREY WILLE globálne známa svojím prvenstvom v umeleckej výrobe šperkov s precíznym emailom a enormne obľúbená vďaka unikátnej umeleckej predstavivosti. Neobyčajná dizajnérska filozofia, inovácia umeleckých kreácií a brilantné farby z dielní kreatívneho tímu FREY WILLE umelcov, zlatníkov a expertov na emailové dekorácie, to sú najdôležitejšie faktory pre exkluzívne šperky a nadšených zákazníkov po celom svete.

o m r + ada

TU SA MÔŽEŠ REGISTROVAŤ A TU SA MÔŽEŠ REGISTROVAŤ ZÍSKAŤ ELEKTRONICKÉ PREDPLATNÉ INSPIRE MAGAZINE A ZÍSKAŤ ELEKTRONICKÉ ZADARMO. PREDPLATNÉ INSPIRE MAGAA KEĎ BUDEŠ MAT ŠŤASTIE ZINE ZADARMO. MOŽNO AJ VÝLET NA OSTROV A KEĎ BUDEŠ MAT ŠŤASTIE SLOBODY!

MOŽNO AJ VÝLET NA OSTROV ODFOŤ SA REVOLUČNE S CHE SLOBODY! GUEVAROM A TVOJA FOTO SA OBJAVÍ NA WWW.CERVENA.SK. ODFOŤ SA REVOLUČNE S CHE NAJREVOLUČNEJŠIE FOTKY BUDÚ UVEREJNENE V JESENNOM GUEVAROM A TVOJA FOTO VYDANÍ MAGAZINE. SAINSPIRE OBJAVÍ NA

WWW.CERVENA.SK.

PREJAV SA NA KAMERU A ZAS NAJREVOLUČNEJŠIE FOTKY BUDEŠ NA WWW.CERVENA.SK . NAJLEPŠÍ PÔJDU ROVNO DO BUDÚ UVEREJNENE V JESENTELKY!!!! NOM VYDANÍ INSPIRE MAGA-

ZINE.

F U C K TH S E Y ST E M I N S TA N T R EV OL U T IO N

www.cervena.sk Inspire magazine 35

designsoda Superstudio Classic 7 bude hostiť tradičné výstavné projekty firiem nazvané Creme de la Creme pre dizajnérov a školské ateliéry. Classic 7 je novo zrekonštruovaná budova bývalých mlynov. Architekti projektu sú CMC Architects, ktorí ponechali pôvodný skelet stavby a doplnili ho o sklenenú prístavbu. Druhé, Superstudio A7, je tiež prestavba pôvodných industriálnych priestorov Holešovického pivovaru od architektonického ateliéru CMC Architects. Loftové priestory pivovaru budú k dispozícii špeciálnym projektom a výstavám. Hlavnými pozvanými dizajnérskymi hviezdami sú tento rok konceptuálne holandské duo Jurgen Bey a Riane Makkink (Makkink & Bey studio) a londýnsky Shay Alkalay a Yael Mer alias Raw Edges. Zo Slovenska sa predstaví už spomínaný Tomáš Král. www.designblok.cz

Bey

Designblok 2009 Tohtoročný pražský Designblok ´09 sa koná od 6. – 11. 10. 2009. Témou je Jar (ako optimistická a inšpiratívna reakcia na krízu). Medzi účastníkmi nájdete opäť výber tých najlepších obchodov s dizajnom, interiérom a módou, súčasťou budú prezentácie módnych návrhárov, dizajnérskych štúdií, dizajnérov, škôl a inštitúcií. Ich centrami budú tradičné superštúdiá. Vzhľadom k šírke programu bude program umiestnený v dvoch superštúdiách, obe sú v Holešoviciach.

Makkin a Bey

Foto Barbara Zavarská

Dizajnvíkend

Ekoiuventa

36 Inspire magazine

Bratislava na konci septembra (26, 27) zažije svoj prvý Dizajnvíkend – zatiaľ malý festival dizajnu, určený pre širokú verejnosť. Bude sa konať vonku, v poetickom zelenom areáli Ekoiuventy na Búdkovej ceste, odkiaľ vidíte Bratislavu v nadhľade. S nadhľadom bol aj koncipovaný program, na ktorom je najdôležitejším cieľom užiť si dva dni v dobrej spoločnosti. V sobotu sa v rámci neho bude konať prvá burza dizajnu – ako snaha vyprovokovať väčší záujem o bytový a textilný dizajn 20. storočia. Na Slovensku je tento typ predaja stále dosť nevýrazný. Burza by mohla byť zaujímavou sondou do by-

tovej kultúry dôb minulých. Uvidíme, ako sa zapojí verejnosť. Okrem toho paralelne prebehne burza a výstava tvorby mladých slovenských dizajnérov. Predstavia sa napr. Martin Bu, Bety Majerníková a Nuee, Dizajn štúdio ÚĽUV, Comunistar, dizajnshop Čerstvý dizajn, Creater, Ateliér produkt dizajnu na VŠVU, Denamit, Puôjd a iní. Večer už obľúbená Pecha kucha night – tentoraz špeciál OPENAIR na tunajšom malom amfiteátri a na druhý deň štýlový nedeľný piknik dizajnu, kde okrem pokračujúcich výstav a workshopu s piknikom odprezentujú svoje modely, a to rovno na sebe, mladí slovenskí odevní dizajnéri, a nie len tí. www.pechakucha.sk

design

Tomáš Král medzi elitou Hertogenbosh je menšie holandské mesto, u nás pomerne neznáme. Spomíname ho v súvislosti s výstavou, ktorá sa tam uskutočnila počas leta v miestom Stedelijk museum. Išlo o výstavu Repeat please, na ktorej sa predstavilo 19 dizajnérov a umelcov. Medzi nimi elita Tord Boontje Erwan & Ronan Bouroullecovci, Fernando & Humberto Campanovci, Nipa Doshi & Jonathan Levien, Patricia Urquiola, Richard Hutten, Raw-Edges, Shay Alkalay a aj... náš mladý dizajnér Tomáš Král (nedávno absolvoval štúdium dizajnu v ECAL v Lausanne). Zjednocujúcou ideou boli vzory a systémy. Ako to definovali kurátorky: „Cieľom bolo zamerať sa na najlepšie ukážky so šokujúcim výberom predmetu, s bujným používaním farieb a s uhrančivou hrou línií vytvárajúcich výrazne citlivé emocionálne hravé divadlo.“ Výstava predstavila výber z nábytku, interiérov, módy, fotografie, inštalácií, svetelných objektov.

To, čo máš rád, ťa zároveň zarmucuje Tobias Rehberger bol na tohtoročnom 53. Bienále v Benátkach ocenený trofejou pre najlepšieho umelca Zlatý lev. Toto ocenenie získal za umením „pohltenú“ kaviareň, ktorú nazval „Was du liebst, bringt dich auch zum Weinen“ (To, čo máš rád, ťa zároveň zarmucuje), pri realizácii ktorej úzko spolupracoval s významným fínskym výrobcom dizajnérskeho nábytku Artek. Ich nábytok (vyrábajú najmä reedície Alvara Alta, ale spolupracujú aj so súčasnými dizajnérmi) použil úplne špecificky, tak aby zapadal do jeho excentrického funkčného totálneho výtvarného environmentu. Prevláda geometria, kontrasty výrazných farieb aj foriem, pri vzniku ktorých sa inšpiroval aj špecifickou maľovanou dekoratívnou geometriou, ktorou sa maskovali lode z 1. svetovej vojny. Porota okrem iného ocenila, že ide o dielo za hranicou tzv. White cube

(fenoménu vymedzeného izolovaného výstavného priestoru), čiže o dielo, ktoré sa presunulo do bežného verejného priestoru, akým je kaviareň, vďaka čomu vzniká intenzívna komunikácia medzi umelcom a divákom. Kaviareň môžete v Benátkach navštíviť do 22. novembra, kedy sa dvere Bienále zatvárajú. Pripravila Ľubica Hustá

Forbes urobil rebríček Prestížny ekonomický týždenník Forbes nedávno vytvoril rebríček najvplyvnejších trendseterov medzi dizajnérmi. S poznámkou „kríza prináša inovácie, teda radi by sme tomu verili“ sa viac hovorí o dizajne, ktorý má moc posúvať veci. Člen poroty Deyan Sudjic, riaditeľ Design Museum v Londýne a teoretik dizajnu a architektúry, poznamenal: „Zákazník hľadá tovar, ktorý bude nadčasový, nie podenkový.“ Medzi takých určite patrí dizajnér Jonathan Ive, ktorý stojí za dizajnom a vývojom kultového IMac aj IPod a ktorý v hodnotení teoretikov a kritikov získal najviac hlasov.

1. Jonathan Ive (Apple) 2. Patricia Urquiola 3. Naoto Fukasawa 4. Yves Béhar 5. Hella Jongerius 6. Fernando & Humberto Campana 7. Industrial facility / Sam Hecht & Kim Colin 8. Ronan & Erwan Bouroullec 9. Shai Agassi 10. Konstantin Grcic

www.forbes.com

Jonathan Ive

Inspire magazine 37

design

design extract Tephra

Čalúnená krajina Tephra (z gréckeho Tephra – popol) od rakúskeho dizajnéra Roberta Stadlera je určená pre naozajstných pôžitkárov. Kolekcia amorfne pohodlných sofa, taburetov, kresielok totálne zakrýva konštrukciu. Každý kúsok je mäkký a na pohľad príťažlivý, aby vás zbavil príťaží... Inšpirovali ho kusy vyvrhnutej lávy.

Veget

Ako predloha pre dizajn stoličky Vegetal od delikátnych dizajnérov Ronana a Erwana Bouroullecovcov stála obnažená „kostra“ rastlinného listu. Polyamidová štruktúra vytvorila veľmi pohodlný priestor pre sedenie. Je použiteľná vnútri, ale môžete ju aj „vyvenčiť“ a ukázať jej zelených príbuzných v záhrade. www.vitra.com www.konsepti.sk

Dobre natlačený reliéf

Taburetka Kocka je z nového materiálu licencovanej hmoty FoamPressed™. Jeho reliéfna povrchová štruktúra zaručuje pohodlnosť, mäkkosť. Nie je to šité, len stlačené. Vyvinuli ju v dizajnérskom štúdiu bert and dennis v Holandsku. A môže byť používaná v exteriéri, interiéri, na stenách, nábytku atď. www.bertendennis.nl

38 Inspire magazine

O Sole mio...

Jedno telo, dve funkcie. Navyše telo s veľmi elegantnou krivkou a mäkko príjemné na dotyk. Taký je stolík Sole spojený so stoličkou, ktorý doslova plynie v priestore. Dobre vykrojený a premyslený. Autorkou je dizajnérka z NY Talitha James. www.talithajames.com

Pythagoras

Skladacia hliníková taburetka odkazuje vo svojom názve na Pytagora. Jeho slávnu vetu o štvorcoch a trojuholníkoch použili dizajnéri z Northwards Design studio ako základ konštrukcie. Je určená pre širokú verejnosť – nielen pre matematikov. Všimnite si aj farebnosť – taburetka by sa nestratila ani v českom parlamente, alebo to nie je odkaz na českú vlajku?

Hybrid

Tradične sa koberce kladú na podlahu a tradične sa koberce vešajú aj na stenu. Tento koberec – typ behúň, však predstavuje hybridné spojenie – aj, aj. Interiér tak získava nezvyčajný náboj. Navyše môžete na ňom posedávať a opierať sa o stenu bez rizika prechladnutia. Je etno aj progresívny.

Tanečnice z Lúčnice

Nepripomínajú vám tieto superlesklé stolíky tak trochu sukne rotujúcich tanečníc slovenských ľudových tancov? Juchuchú! Žeby bol ich autor Joe Lescalona fanúšik Lúčnice? Možno o tom ani nevie... www.joelescalona.com

Modkat Liter box

Táto šikovná vecička (navyše veľmi progresívne vyzerajúca) je záchodík pre vášho mačacieho spolubývajúceho. Súkromie nájde vnútri, kde sa dostane cez kruhový otvor na streche. Že sa to mačkám páči, si môžete skontrolovať na youtube. Pripravila Ľubica Hustá www.modkat.com

www.gandialblasco.com

www.northwards-design.co.uk

Inspire magazine 39

design

Made in Cassina

Nadčasové a nadtrendové Ak chcete rýchlo, na jednom mieste, vidieť skutočné ikony nábytkového dizajnu 20. storočia, pozrite si portfólio talianskej značky Cassina. Sú na dosah. Nadčasové a nadtrendové. Vyrábané preto, aby testovali a inšpirovali svojich súčasných konkurentov, ale aj preto, aby ste sa mohli bez obáv dotknúť minulosti, ktorá prekonala svoj tieň. K ikonám patria majstri. Cassina predstavuje ich elitu. Le Corbusiera, Charlesa Rennie Mackintosha, Franka Loyda Wrighta, Charlotte Perriand, Erika Gunara Asplunda, Gerrita T. Rietvelda. Cassina je popritom aj stručný prehľad dejín talianskeho dizajnu a zároveň nezaostáva ani na súčasnej dizajnérskej scéne. Za jej úspechom stojí hlavne jej otvorený koncept podporujúci vývoj a odvahu k experimentu.

40 Inspire magazine

1927 Príbeh Cassiny začal v roku 1927 v Miláne. Bratia Cesare a Umberto Cassina založili firmu s názvom Amedeo Cassina (od 1935 Figli di Amedeo Cassina). Špecializovali sa na malé série dreveného nábytku – stolíky, stoly, neskôr kreslá a policové zostavy. Na začiatku bol eklektický štýl, ktorý mixoval historizmus s modernejším chápaním formy. Po vojne expandovali, rozšírili sortiment o viac čalúneného nábytku a začali spolupracovať s externými dizajnérmi, ako boli Franco Albini, Gio Ponti, Nino Zoncada. Program sa sústredil na zariaďovanie lodí, hotelov, reštaurácii, apartmánov. Dôraz pritom už vtedy kládli na výskum a experiment v materiáloch aj technológiách. V zariaďovaní lodí boli majstri najmä Gio Ponti a Nino Zoncada (od 1947) a z realizovaných lodí vynikali napr. Anna C., Gripsholm, Christoforo Colombo. Na začiatku 50. rokov prišli aj objednávky na zariadenie verejných interiérov. Tie sa stali pre značku významným impulzom pre vlastný rast. Bolo to zároveň obdobie emancipácie talianskeho dizajnu a Cassina sa stala medzi talianskymi architektmi (často zároveň aj dizajnérmi) fenoménom. Medzi jej realizácie patria interiéry San Remo Casinò, Saint Vincent Casinò, Hotel Europa Palace v Anacapri, Hotel Royal v Neapoli, Hotel Diana v Miláne a mnohé ďalšie.

1 Vico Magistretti, Nuvola Rossa 2 Jean Marie Massaud, Aspen 3 Piero Lissoni, Rotor 4 F. L. Wright, stolíky zo série Robie 5 Piero Lissoni, Toot 6 Charlotte Perriand, stôl Ventaglio

699

1964

Okrem toho vyrábali vlastné kolekcie nábytku, medzi ktorými vynikali ľahké stoličky ako model 646 Leggera od Gia Pontiho, ktorá bola v talianskom dizajne svojou modernou formou aj predpokladmi pre masovú výrobu prelomovou, a jej „mladšia sestra“, model 699 Superleggera, ktorá je dokonca považovaná za jeden z archetypov talianskeho dizajnu (vyrábaná od 1952). Jej prednosťami je perfektný balans medzi solídnosťou a ľahkosťou. Stolička váži necelé dve kilá, napriek tomu je veľmi pevná. Ďalšími dôležitými spolupracovníkmi Cassiny v priebehu 50. rokov bol aj dizajnér Ico Parisi, ktorý navrhol vynikajúci model stoličky 691 s klasickou nosnou X formou, či Gianfranco Frattini, ktorý vytvoril viacero veľmi populárnych a zároveň dobovo progresívnych modelov, ktoré pomohli zvýšiť renomé Cassiny v širšom povedomí. Definitívnu emancipáciu dizajnu v Taliansku potvrdzuje aj vznik ceny Compasso d´Oro v roku 1954. Dnes vôbec najprestížnejšie ocenenie u nich. Hneď medzi prvými ocenenými bol model 683 od Carla di Carli od Cassiny (tento v častiach ohýbaný, organicky tvarovaný dynamický model získal aj Good Design Prize v NYC od MoMA).

V šesťdesiatych rokoch vznikol aj nápad vytvoriť sériu majstrovských produktov. Ideou bolo vyrábať nábytok s vyššou, kultúrne overenou hodnotou a konfrontovať ho so súčasnosťou. Medzi prvými oslovenými bol Le Corbusier (vtedy ešte žijúci). Cassina začala vyrábať jeho stoličky z éry modernizmu, ktoré vznikli v spolupráci Pierra Jeannereta a Charlotty Perriand – konkrétne LC1, LC2, LC3 a slávnu chaise longue LC4. Nasledovali práva na výrobu nábytku Rietvelda, Asplunda, Mackintosha, Wrighta atď.

Ak chcete rýchlo, na jednom mieste, vidieť skutočné ikony nábytkového dizajnu 20. storočia, pozrite si portfólio talianskej značky Cassina Inspire magazine 41

design

1 Gerrit Thomas Rietveld, stolička Zig zag 2 Le Corbusier, LC4 3 Konstantin Grcic, Kanu 4 Gio Ponti, model 699

„Ak navrhovanie formy znamená „cestu vpred“, ktorá nás privedie k novému životnému pocitu, byť výrobcom znamená chuť byť pri tom a pomôcť jej pri prechode zo sveta ideí do sveta reality.“ 3

1972

1990+

Sedemdesiate roky Cassina progresívne experimentovala s autorským dizajnom blízkym výtvarnému umeniu. Blízke im boli neoavantgardy ako pop art či neo dada. Začali spoluprácu s radikálnymi dizajnérmi ako Alessandro Mendini (stolička Terra, 1972) či Gaetanom Pesce (stolička Golgota, 1972). Ich vízie mali ďaleko od klasicky vnímaných foriem. Dôležitejší bol materiálový posun a tvar na úrovni sochárskeho objektu. Spolupracovali aj s Archizoomom, konkrétne s Paolom Deganellom, ktorý pre nich vytvoril kreslo AEO (1973). Revolučný bol aj prístup k čalúnenému nábytku. Dizajnér Mario Bellini navrhol kreslo z pevných vankúšov, ktoré vzniklo iba ich skladbou (1965), sofa Le Mura (1972) už bola jeho dokonalejšou verziou. Išlo zároveň o experimenty s tvarovanou plastickou penou. Ďalším významným spolupracovníkom bol aj Vico Magistretti. K jeho zásadným kusom pre Cassinu patria Maralunga sofa (1973), knižnica the Nuvola Rossa (1977) a stolička Sindbad (1981). V osemdesiatych rokoch bol hlavnou osobnosťou Cassiny opäť Gaetano Pesce. Jeho cieľom bol návrat k spontaneite. Čalúnený nábytok, ktorý navrhoval, bol tvarovo progresívny, navyše vtipný a imaginatívny. Matrace jeho NYC sofa evokovali zomknuté mrakodrapy downtownu, doplnené červeným čalúneným západom slnka v pozadí...

Posledných dvadsať rokov otvorila Cassina viac brány aj progresívnym súčasným dizajnérom mimo Talianska. Cassina určite nie je lokálny výrobca, jej pozícia, dosiahnutá najmä vizionárskou koncepciou a kvalitou realizácií, je bez geografických hraníc. Aj preto, že s ňou spolupracujú Philippe Starck, Piero Lissoni, Jorge Pensi, Markus Jehs + Jürgen Laub, Hannes Wettstein, Konstantin Grcic, Toshiyuki Kita či najaktuálnejšie Jean-Marie Massaud a Cuno Frommherz. Modely, ktoré sú v ich súčasnej kolekcii, patria medzi tie výnimočné solitéry, ktoré majú šancu podobne ako diela majstrov súťažiť s časom. Navyše ich ponuka sa v poslednej dobe rozšírila o edíciu postelí a úložných priestorov. Pôsobivá jej aj ich kolekcia sofa a sedacích systémov. V Cassine sú stále originálni a exkluzívni. Aktuálne majú vlastné elitné showroomy v NYC, Paríži, Miláne a hneď niekoľko aj v Japonsku, kde sú veľmi populárni.

2009? „Ak navrhovanie formy znamená „cestu vpred“, ktorá nás privedie k novému životnému pocitu, byť výrobcom znamená chuť byť pri tom a pomôcť jej pri prechode zo sveta ideí do sveta reality.“ Aj takto definujú svoj prístup k dizajnu v Cassine. Cesta vpred je teda stále otvorená a v Cassine vedia, kadiaľ vedie. text Ľubica Hustá / foto www.konsepti.sk

42 Inspire magazine

design Philippe Starck

TOVÁRENSKÁ 14, BRATISLAVA T.: +421 252 632 035 konsepti@konsepti.sk WWW.KONSEPTI.SK

design

Designblok

Jar začína v októbri Čokoľvek chcete vedieť o súčasnom dizajne, dozviete sa na pražskom Designbloku. Energia nových myšlienok premení od 6. októbra jesenné dni na jar, keď vlajky Designbloku s ovečkou Lízou a dobrosrdečným Honzom rozžiaria 63 miest, na ktorých sa tohtoročný Designblok v Prahe koná. Celkovo je pripravených 212 výstav, prezentácií či špeciálnych akcií hlavne z oblasti módy a interiérového dizajnu. Pokiaľ ste už skúsení návštevníci, viete, že podstatné je čo najskôr vyraziť do Superstudia Designbloku.. Toho roku sú dve a nájdete ich v pražských Holešoviciach, prvé vzdialené iba o ulicu od druhého. A opäť vás čaká zážitok už len preto, že sa dostanete do priestorov, kam už nikdy nebudete mať šancu vkročiť a ktoré sú navyše architektonicky zaujímavé. Dva staré industriálne objekty – mlyny a pivovar, sa pod rukami architektov z CMC premenili v prípade budovy Classic 7 na kancelársku budovu a budova A7, Holešovický pivovar, na loftové byty. Tu nájdete všetok sprievodný program Designbloku – od obľúbených prezentácií dizajnérov cez prezentáciu výrobcov z celého sveta v projekte Creme de la Créme až po medzinárodné výstavy a špeciálne inštalácie. Medzi dizajnérmi bude, samozrejme, zastúpené i Slovensko, keď napríklad zo švajčiarskeho Lausanne príde na Designblok predstaviť svoj posledný projekt Tomáš Král. Jeho kolegovia na výstave Mliečna dráha budú napríklad britskí Raw-Edges, zaradení kurátormi Design Miami medzi Future Designers of the Year, alebo nemenej zaujímavé poľské štúdio Kompott operujúce medzi Londýnom a Varšavou. Najväčšími hviezdami tohto roku však budú určite Rianne Makkink a Jurgen Bey, holandská dvojica, úzko spätá s fenoménom Droog Design, jedna z tých, ktorí diktujú tvár súčasného konceptuálneho dizajnu. Z ďalších medzinárodných výstav sa môžete tešiť napríklad na prierezovú výstavu mladého švédskeho dizajnu v Českom centre Praha, poľského dizajnu v Poľskom inštitúte, v Superstudiu A7 Holešovický pivovar na veľmi zaujímavú expozíciu Design Drive Meet Latvian lotyšského progresívneho dizajnu a výber z tvorby berlínskeho dizajnu podľa DMY Berlín. Designblok má mnoho tvárí, stačí si len uvedomiť, že sa na ňom prostredníctvom svojich distribútorov predstavujú snáď všetky základné svetové značky a ich expozície nešetria nápadmi. Napríklad expozíciu lídra trhu s kancelárskym nábytkom spoločnosti Vitra nájdete v pražskej ZOO, Magis pripravil refreshment zónu v Superstudiu Classic 7 s veľkorysým detským kútikom a Konsepti zase špeciálnu inštaláciu kolekcie, na ktorej sa stretli tvorcovia módnej značky Diesel s talianskym labelom Moroso. Veľký krok vpred oproti vlaňajšku môžete sledovať i na prezentáciách českých výrobcov, v ich kvalite i počte firiem, ktoré v Čechách stále častejšie siahajú po spolupráci s dizajnérmi. 44 Inspire magazine

Zľava doprava, zhora nadol Makkink, Bey, Jurgen, Stofkasthuis / Klára Nademlynska, Tokio / Chatty, New collection / Drapalová, Once upon a time collection / křehký celek

Nekonečný party time spojený s vizuálnymi zážitkami určite umocnia tiež českí módni návrhári, k prezentáciám ktorých sa pridávajú i svetové módne značky, ako sú Quiksilver, Max Mara alebo pražský Simple Concept Store so skutočne luxusným portfóliom značiek, akými sú napríklad Balanciega, Lanvin alebo Dior. A nakoniec lahôdka. Po dvoch rokoch od premiéry výstavy Krehký, ktorá v podobe krajiny následne precestovala celý svet, pripravili jej autori fascinujúce pokračovanie. V Galérii Českej sporiteľne v pražskej Rytířskej ulici môžete nahliadnuť tentoraz do intímnej krajiny domova v expozícii nazvanej Mikrosvet radosti. Prosto, ak je niekedy Praha krásna, medzinárodná a mladá, tak počas Designbloku. Užite si ju. Více na www.designblok.cz

11. ročník dnů designu v Praze Designu neunikneš! www.designblok.cz nábytek bytové doplňky móda

Mediální partneři: Architekt, Český Rozhlas, Elle, Elle Decor, euroAWK, Fashion TV, H.O.M.i.E., Moderní byt, Můj dům, Nová Praha 7, Radio 1, Reflex, Rezidence, Stavba, Technický týdeník, VICE, www.dumabyt.cz., www.czechdesign.cz, www.designguide.cz, www.designmagazin.cz, www.zena.cz Zahraniční mediální partneři: Atrium (SK), DAMn (B), Designum (SK), FRAME (NL), H.O.M.E. (A, D, HU), H.O.M.i.E. (SK), Inspire (SK), STYLEPARK (DE), www.designboom.com Oficiální dopravci: České dráhy, Lufthansa Oficiální dodavatelé: 3M, Barrisol, Nespresso, Spyron Designblok podpořily tyto instituce: Goethe – Institut Praha, Velvyslanectví Nizozemského království Pořadatel: Profil Media s.r.o., Komunardů 32, 170 00 Praha 7, tel: +420 267 990 545-6, www.profilmedia.cz, info@profilmedia.cz

Generální partner doprovodného programu:

scene

Illya Chichca

Tomas Saraceno Tobias Rehb

Názvom tohtoročného Bienále v Benátkach chcel riaditeľ Daniel Birnbaum zdôrazniť proces kreativity a umožniť zrod projektom, ktoré prekročia hranice tradičných umeleckých disciplín. Od umelcov sa dnes očakáva spoluúčasť na dynamike vytvárania zmysluplných priestorov každodenného života, práca s tým, čo nás obklopuje, vytváranie akýchsi „obývateľných svetov“. Umelecké dielo tak už nie je len objekt, ale predstavuje víziu sveta a môžeme ho chápať ako možnosť vzniku nových svetov. Pár ťahov ceruzky na papieri, namaľované plátno či rozsiahla inštalácia sú rozdielne spôsoby „tvorenia sveta“ (world-making). Rozličné témy sa prelínajú do jednej jedinej: 90 umelcov z rôznych kontinentov pretavilo svoje umelecké predstavy do kresby, maľby, sochy, inštalácie, videa, filmu, performance aj live parade. Zlatého leva ako najlepší získal Tobias Rehberger (Nemecko) za svoju umelecko-praktickú inštaláciu v talianskom pavilóne (Biennale Pavilion). Umeleckým dielom je pre neho kaviareň, priestor, kde sa komunikácia stáva praktickou estetikou. Ocenenie Strieborný lev dostala mladá umelkyňa Nathalie Djurberg „Experimentet“ za pestrofarebnú inštaláciu svetov-kvetov zo silikónu spolu s videoinštaláciami pripomínajúcimi severské znepokojujúce až hrôzostrašné rozprávky, kde sa pohybujú ručne vyrobené plastelínové figúrky s psychopaticko-sadistickým správaním. Morbídna atmosféra je bez slov, sprevádzaná hudbou Hansa Berga. Iné utopistické galaxie a astronomické konštelácie ponúka vo svojich akoby z pavučiny utkaných planétach Tomas Saraceno z Argentíny pod názvom Galaxy forming along filaments, like droplets along the strands of a spider’s web. Illya Chichkan z Ukrajiny a Mihara Yasuhiro z Japonska, Steppes and dreamers, vás zavedú do tajomného interaktívneho sveta, ktorý ožije pri vstupe do tmy ponorených rokokových sál paláca, silno kontrastujúcich so slnkom preexponovaným exteriérom na Canal Grande. V ruskom pavilóne Irina Korina ponúka Victory Over The Future, domáci, vlastnoručne vyrobený dizajn z lacných zošívaných látok s gýčovými vzormi v intuitívnom štýle, ktorý chce byť odpoveďou na súčasný industriálny dizajn propagovaný na lesklých stránkach časopisov. V priestoroch Arsenálu nájdete recyklované svety, spomienky na detstvo, skulptúry z bábik, lyžičiek a iných, už na nič neslúžiacich materiálov, nešikovné háčkované stvorenia a korálkové strašiačiky z detsky nevinných, harmonicky neforemných predstáv. (Raquel Paiewonsky, Mutants, Dominikánska republika a Pasquale Marthine Tayou, Human Being, Belgicko). Pae White (Seeded and Symbolled-Extralong) si zas svoj svet predstavila ako obrovskú vtáčiu klietku, v ktorej visia lustre z vtáčieho pokrmu. V slovenskom pavilóne, ktorý sa každé druhé Bienále obmieňa s českým, Roman Ondák so svojou inštaláciou Loop sa zaoberá vzťahom medzi skutočnosťou a umením. Upriamil sa na výsek z reality – okolité prostredie pavilónu, lesopark s kríkmi, stromami a chodníčkami – a presunul ho priamo do interiéru vytvorením jeho vernej repliky. Exteriér tak pokračuje v interiéri vyhradenom pre umenie a vám nie je celkom jasné, k akému územiu priestor, v ktorom ste sa ocitli, vlastne patrí… text a foto Lubna Adriana Balazova

46 Inspire magazine

erger

Making Worlds

tvoriť svety

Irina Korina

Nathalie Djurbe

Pae White

Raquel Paiewonsky

Pasquale

Marthine

Tayou

La Biennale di Venezia 53. ročník medzinárodnej výstavy umenia 07. 6. – 22. 11. 2009

Ikony dizajnu

v Design house

Veľkolepý event pre vyše dvesto hostí, flying bufet, delikátne nápoje, štýlový saxofón Mateja Klima a sety DJ Tokyho. Aj takto sa dá pomenovať otvorenie nového centra s nábytkom a doplnkami Design House, ktoré sa konalo druhý septembrový piatok v Bratislave. V hlavnej úlohe večera sa predstavil krásny nábytok svetových značiek a najväčšie centrum doplnkov v strednej a východnej Európe. Čestný hosť otvorenia Matteo Alessi, osobnosť slávnej dizajnérskej značky, predstavil najväčšie dizajnové lahôdky z dielne Alessi, ktoré vznikli v spolupráci s poprednými svetovými dizajnérmi. Produkty značky Alessi hrávajú v reklamách aj vo filmoch a sú ozdobou domácností s dobrým vkusom od Tokia po Los Angeles. text Alexandra Švantnerová / foto Juraj Miček

Inspire magazine 47

cars

Automobilka Mini tohto roku oslavuje svoje päťdesiatiny. A aký lepší darček by si mohla dať ako skvelé auto. Na autosalóne vo Frankfurte nad Mohanom predstavila Mini Coupé Concept. Štúdia naznačuje, kam sa asi bude uberať modelová paleta imidžových automobilov.

Mini Coupé Concept Dve sedadlá a 211 koní Keď pred viac ako polstoročím Alec Issigonis kreslil miery na pôvodné Mini, vraj posadil na zem štyroch tučných mechanikov a obkreslil ich obdĺžnikom. Nové auto potom navrhol tak, aby ich akurát obalilo. Aj keď dizajn áut odvtedy pokročil, isté je, že nové kupéčko bude len pre dvoch. Koncept s mierami 3714 mm x 1683 mm 1356 mm (dĺžka x šírka x výška) má 250 litrový batožinový priestor. O jeho dizajn sa postaral Gerd Hildebrand, šéfdizajnér značky, ktorá je odnožou bavorského koncernu BMW. Coupé Concept je postavené na technických základoch MINI John Cooper Works, čo je tuningová verzia obľúbeného MINI. Preberá kompletne jeho techniku vrátane športového srdca. A tým je turbom preplňovaný štvorvalec s objemom 1,6 litra s výkonom 211 koní a krútiacim momentom 280 Nm. Vďaka tomu, že auto prišlo o zadné sedadlá a výdatne sa využil hliník, zoštíhľujúca diéta kupéčku vylepšuje jazdné vlastnosti. Navyše nasleduje stratégiu BMW Efficient Dynamics, to znamená - viac potešenia z jazdy, nižšie emisie. A ak k tomu prirátate filozofiu Mini, zjavne ide o nevšedné spojenie. Nemenej zaujímavý ako čísla je aj dizajn automobilu. Predná maska nie je nič dlžná hlavným dizajnérskym krivkám značky Mini. Guľaté svetlomety dostali tmavý podklad a predná maska zase nalakované lamely. Vďaka zníženej streche dostalo kupéčko prikrčený postoj, čo mu pridáva na agresívnom vzhľade, ktorý dotvára kolmé predné sklo. Z boku sú zmeny už jasnejšie. Hliníková strecha „visí“ vo vzduchu, keďže B aj C stĺpiky dizajnéri zatajili. Jej tvar je úplne iný, než na aký sú fajnšmekri automobilizmu a hlavne značky zvyknutí. Je však krásnym estetickým doplnkom a zároveň plní aj funkciu strešného spojlera, vďaka ktorému je lepší obtok vzduchu, a teda aj aerodynamické výsledky.

48 Inspire magazine

Tak ako zvonku, aj zvnútra sa extravagantnosť štúdie nezaprie. Klasické športové kožené sedadlá len dopĺňajú dynamické tvary palubnej dosky. Tej dominuje veľký budík, na ktorý sme zvyknutí z modelov Cooper a Clubman. Ako vždy našiel svoje miesto medzi vodičom a sedadlom spolujazdca. Nechýba ani športový volant. Imidžové kupéčko je zatiaľ len štúdiou, či sa dostane aj do sériovej výroby, je nateraz otázne. Ak by sa tak stalo, modely ako Mazda MX-5 roadster Coupé, Audi TT či Peugeot RC Z by sa mali pripraviť na viac ako len zdatného súpera. text Ivan Konet www.mini.sk

Inspire magazine 49

architecture

Blížiace sa udeľovanie cien za zrealizované architektonické dielo CE.ZA.AR 2009 určí víťazov v jednotlivých kategóriách. Okrem rozdávania cien 9. októbra 2009 v novej budove SND v Bratislave, v Sále opery a baletu, pôjde aj o mediálne zviditeľnenie súčasnej slovenskej architektúry. INSPIRE sa pripája prostredníctvom troch otázok/odpovedí a predstaví vám nominovaných architektov. To, čo ma v súvislosti s touto cenou zaujíma, je, koľko pozornosti Cézarovi venuje laická verejnosť. Celoslovenský prieskum je asi sci-fi a moja sonda v kruhu známych nie je renomovaným výsledkom. To, že nezainteresovaní neregistrujú, napriek mediálnej podpore, odovzdávanie cien za architektúru, je v dnešnej hektike pochopiteľné. Viac ako udeľovanie cien ich zaujíma, čo je prácou architekta, ako sa rodia domy. Podľa predchádzajúcich rozhovor s ateliérmi v tomto časopise je to častá otázka klientov. „Čo zahŕňa vaša práca? Kedy to bude hotové alebo o dva mesiace chceme stavať? Prečo je cena projektu taká vysoká, prečo stojí štúdia tak veľa, keď za to môžem mať katalógový projekt?“ Odpovedať PRETO architekt nemôže a prichádza na rad monológ s vysvetľovaním postupov, ktoré treba skoordinovať, aby sme sa dostali k záveru projektu. V tomto momente bývajú niektorí klienti ešte zmätenejší ako na začiatku. Cena CE.ZA.AR je nielen cenou za peknú architektúru, je odmenou aj za náročné dialógy medzi architektom a investorom, dodávateľmi, úradmi. 1. Mali ste niekedy architektúry plné zuby do tej miery, že ste ju chceli vymeniť za inú profesiu? 2. Čo by bolo pre vás alternatívou namiesto povolania architekta? 3. Dokážete vo svojom voľnom čase nerozmýšľať nad prácou, nad rozpracovaným projektom? (Pri nedodaných odpovediach uvádzam len nominácie.)

CE.ZA.AR 2009 Cena Slovenskej komory architektov

50 Inspire magazine

Rodinné domy

9. Árvai Passage – dostavba nádvoria, Námestie SNP, Zvolen

1. Dom Kĺzavá, Bratislava

Peter Pagáč 1. Áno, vždy keď klient nevie, čo chce, alebo je „samoarchitekt“ :o) Našťastie je takých klientov málo na to, aby som bol niekým iným. 2. Byť klientom J&T Banky (smiech)... Skutočnou alternatívou by bolo byť hudobník, maliar alebo sochár, alebo jazdec MOTO GP. 3. Práca je pre mňa milenkou, čiže jedine vtedy, keď je niečo emotívne silnejšie ako toto milovanie.

Autor Ľubomír Závodný office@zavodny.sk Spolupráca Dalibor Machalák, Stanislav Meliš, Michal Lang

Ľubomír Závodný 1. Nie, nikdy... mal som len plné zuby hlúpych ľudí, ktorí s ňou súviseli. 2. Nepremýšľal som nad alternatívou, ale bavila by ma napríklad chirurgia. 3. To je veľmi ťažké až nemožné, ale relaxom a odreagovaním sa od problémov je pre mňa šport a pohár dobrého vína.

Autori Peter Pagáč pagac@atelier1.sk, Martin Rezník, Matúš Polák

2. Rodinný dom Rusovce

Rekonštrukcie

Maroš Fečík 1. Neexistuje. 2. Psychiater. 3. Dokážem nemyslieť.

10. Rekonštrukcia Aponyiho paláca, Bratislava

Autor Maroš Fečík fecik@plusminusarchitects.com

Autori Juraj Almássy, Peter Bouda bouda@bmarch.sk, Richard Čečetka, Ivan Masár, Ondrej Strýček

11. Sídlo spoločnosti ANASOFT, Bratislava Autor Pavol Pokorný

3. RD Na stráni 12, Bratislava – Staré mesto Autori Igor Čierny, Ilja Skoček skocek@ofis.sk

Ilja Skoček 1. Pri každej stavbe sa nájde nejaký dobrák, ktorý sa pre to snaží spraviť maximum. 2. Záhradkár... trávnik, skalka, políčko a tak... 3. Pracujem na tom, zatiaľ s dosť slabými výsledkami.

Bytové domy 4. Apartmánový dom, Banskobystrická ul., Bratislava Autor Pavol Pokorný pokorny@pokornyarchitekti.sk

Pavol Pokorný 1. Ponúkate job? 2. Psychiater. 3. No comment. 5. Bytový dom A + B, Mudroňova 25, Bratislava

Autor Ľubomír Závodný office@zavodny.sk Spolupráca Juraj Benetin, Michal Lang, Juraj Sumbal

6. KAČICA – bytový dom, Komenského 18/A, B, C, D, Banská Bystrica

Autori Ladislav Bradiak abj@stonline.sk, laco@stonline.sk, Roman Jariabka, Marian Sotník

Ladislav Bradiak 1. Nie, ešte stále som sa architektúry neprejedol... 2. Nad tým som zatiaľ neuvažoval a dúfam, že nad takouto alternatívou nebudem musieť rozmýšľať... 3. Áno, dokážem krátkodobo vypnúť, hlavne pri športe...

Obč. a priem. budovy 7. Administratívne centrum, Röntgenova ul., Bratislava – Petržalka Autori Simona Candráková, Pavol Citovický p.citovicky@nextra.sk

Pavol Citovický 1. Až také zlé to nie je. 2. Vždy som mal rád prírodu, najmä rastliny, takže asi tým. 3. Nie vždy, žiaľ. 8. Cheese house, polyfunkčný dom Nitra

Autori Viktor Šabík sabik@barak.sk, Marek Šumichrast

Viktor Šabík 1. Architektúry nemôžem mať plné zuby. Je to vášeň, hraničiaca s posadnutosťou. 2. Nejaké povolanie, kde nie je zodpovednosť. Napríklad rentiér. To by som chcel mať aj na vizitke. 3. Nedokážem. Niekedy nápad alebo riešenie príde vo sne.

12. Univerzitná knižnica a pastoračné centrum UKF Nitra – i. Etapa Autori Ľubomír Holejšovský, Juraj Polyák

Ľubomír Holejšovský 1. V určitej chvíli má každý architekt architektúry plné zuby, keď povie, že nie, tak klame, alebo to ešte len príde. Ja nie som výnimka. 2. Profesionálny hráč golfu. 3. Snažím sa zo všetkých síl ubrániť, ale v podvedomí to stále niekde visí.

Interiér

13. Divadlo HEINEKEN TOWER STAGE, Bratislava

Autori Juraj Hermann, Patrik Pavlásek, Anton Havlíček, Jana Valachovičová, Daniel Růžička, Danel Mikunda, Janka Kramáriková, Martin Medlen

Juraj Hermann 1. Architektúry nemôžem mať nikdy plné zuby, lebo venovať sa pravej architektúre je pre mňa sviatok. Väčšinu pracovného času totiž nie som architekt, ale manažér, účtovník, právnik, šofér a vymáhač pohľadávok. 2. Profesionálny hráč golfu alebo zberateľ špičkového výtvarného umenia. Keďže na prvé alternatívne povolanie nemám vek a na druhé nemám peniaze, tak to už zrejme dotiahnem do dôchodku ako šťastný architekt. Pravda, za predpokladu, že bude na trhu aspoň toľko zákaziek, aby sa dalo v tejto profesii dožiť do dôchodkového veku. 3. Občas dokážem, keď musím veľmi intenzívne porozmýšľať, ako sa aspoň na vzácnu chvíľku môjho voľného času zbaviť detí a manželky. 14. Rekonštrukcia objektu ALBRECHT, Mudroňova, Bratislava Autori Igor Čierny, Iľja Skoček, Peter Kožuško, Martin Skoček

15. Blue Note, jazz & music restaurant, J. Hrašku 18, Nové Mesto nad Váhom Autori Pavol Senecký senecky@architekt.sk, Jana Styková

Pavol Senecký 1. Môj zubár mi okrem kazov v ústnej dutine nikdy nič zvláštne neobjavil. 2. To sa ma, prosím, opýtajte, až keď ma moje povolanie neuživí. 3. Snažím sa o to, ale moja manželka vraví, že je to beznádejné.

Exteriér 16. Apollo Business Center II, Prievozská, Bratislava Autori Juraj Jančina, Igor Mazúch akjancina@mail.eurotel.sk

17. Úprava územia vojenského cintorína, Kopčianska, Bratislava

Autori Katarína Serbínová dendrea@dendrea.sk, Imrich Puškár, Mária Baneková TEXT Marcel Dzurilla dzurilla@architech.sk / FOTO Ľubo Stacho, Paťo Safko, Martin Sotník, Pavol Meluš, Ctibor Bachratý, Lukáš Mackovjak, Pavol Senecký, Jakub Dvořák, Róbert Vrlák, Jaro Baran, archív architektov www.komarch.sk Viac nájdete na www.komarch.sk

Inspire magazine 51

cars

Nová Kia cee´d prešla plastickou operáciou, a tak jej „nezrovnalosti“ z prvej generácie dizajnéri vylepšili a na svete je dokonalá lady ako stvorená na slovenské cesty. Už prvá verzia Kie cee´d si získala srdcia motoristov, veď len v západnej Európe sa bezmála predalo štvrť milióna kusov. Nový model je ešte krajší a ešte dokonalejší. Pomohla tomu nová DNA modelov Kia z pera šéfdizajnéra Petra Schreyera, ktorú sme mohli vidieť už u mestského crossovera Kia Soul. Keďže cee´d je výlučne určená pre európsky trh, redesign mali na starosti frankfurtskí dizajnéri. Ich úlohou bolo dodať modelu agresívnejší a športovejší „look“. Auto dostalo novú charakteristickú masku chladiča, ktorá sa nachádza aj u modelov Sorento a Venga predstavených na tohtoročnom autosalóne vo Frankfurte nad Mohanom. Sofistikovanú prednú masku dopĺňajú predné projekčné svetlomety a hranaté hmlovky, ktoré dodali cee´du aj dávku luxusu. Auto získalo na veľkosti 25 centimetrov, vzadu ho skrášlili nové svetlá podobajúce sa na technoló-

52 Inspire magazine

Nová Kia cee´d

Dokonalá premena!

Tak ako muži spozornejú, keď na chodníku uvidia „Lady in red“, tak sa rovnako otočia, keď okolo chodníka ide iná dáma.

giu LED diód. O športovejší vzhľad sa postarali nižšie položené spätné zrkadlá a aj 16 alebo 17 palcové kolesá z ľahkých zliatin s nízkym valivým odporom, odeté, ako inak, do pneumatík Michelin. Dizajnéri si dali záležať nielen na kráse karosérie, ale aj aerodynamických vlastnostiach. V číslach cee´d prekonáva aj VW Golf alebo Ford Focus. Na trh sa navyše dostáva okrem siedmich štandardných aj v piatich nových farbách karosérie: Phoenix Silver, Sirius Silver, Infra Red, Byte Blue a Clyde Blue. Dizajnéri v úlohe plastických chirurgov sa pohrali aj s interiérom cee´du. Štvorramenný volant je už charakteristickým znakom vozidiel Kia. Zaujme aj netradičný bronzový matný dekor stredovej konzoly, ktorý v kombinácii s farbou Ebony Black vyzerá veľmi dobre. Ďalším novým DNA prvkom je „trojvalcový“ blok prístrojov. O 18 percent sa zväčšila aj odkladacia skrinka pri spolujazdcovi a okrem zabudovaného rádia tu nechýbajú také drobnosti, ako sú pripojenia USB a iPod.

Novinky nájdeme aj pod kapotou. Okrem motorov, ktoré sa ukázali pri prvej verzii automobilu – tri benzínové (1,4 CVVT, 1,6 CVVT a 2,0 CVVT) a dva naftové (1,6 CRDi a 2,0 CRDi) s výkonmi od 90 do 143 koní, tu nájdeme aj úplne nový diesel 1,6 U2 druhej generácie so vstrekovaním nafty common rail najnovšej generácie a s turbokompresorom. Je tichší a úspornejší, ale aj živší. Okrem výkonu 115 koní zaujme aj nízkymi hodnotami vypúšťaných emisií a kombinovanou spotrebou 4,2 litra nafty na sto kilometrov. Všetky agregáty sú spárované s novými rýchlejšími šesťstupňovými manuálnymi prevodovkami alebo štvorstupňovým automatom. cee´d je nielen dokonalá dáma, ale aj inteligentná. Za príplatok sa o to postará systém ISG (Idle Stop and Go), ktorý automaticky zhasína motor a naštartuje sa v hustej mestskej premávke. Ak k tomu všetkému prirátate 12-ročnú záruku proti zhrdzaveniu karosérie, sedemročnú záruku na auto a cenu, ktorá začína na sume 10 990 €, takúto dokonalú dámu si môže dovoliť naozaj ktokoľvek. text ivan netik / foto kia

Inspire magazine 53

photography

Erotická revolúcia v módnej fotografii

Helmut Newton

Povedzme si holú pravdu: Helmut Newton bol muž, ktorý odhalil, že napriek rov nosti pohlaví a iným výdobytkom 20. storočia je pohľad na svet krajší, dráždivejší a vzrušujúcejší, ak je pred objektívom viac či menej (radšej viac) odhalená žena. Vo svojej podstate je každý z nás voyeurom. Radi sa pozeráme nahej pravde do očí. Dokonca viac nahej, ako pravde. Helmut Newton to vedel, preto fotil to, čo chceme vidieť. A často sme ani netušili, že práve to sme chceli vidieť. Listovať si knihou jeho fotografií je ako prechádzka rajom, ale tým skutočným, kde chceme stretávať erotických vampov, kde chceme vidieť úryvky tiel a skutočne ochlpené pohlavia, kde chceme byť vystavení tvárou v tvár božej kráse v jej nahote. A kde chceme čítať v ľudských tvárach príbehy, aby sme nezabudli na to, že občas odfotil aj trochu viac oblečených ľudí. Kde sa vzala jeho schopnosť vidieť ľudskú bytosť v jej surovej kráse? Ako 18 roč ný Berlínčan so židovsko-americkými predkami musel v roku 1938 opustiť svoje milované mesto a skončil na druhom konci sveta – v Singapure. Ale nie nadlho, pretože mal nemecký pas, a tak ho pre zmenu vypoklonkovali až do Austrálie. Pre tĺkal sa vojnovými časmi ako zberač ovocia, vodič kamiónu v austrálskej armáde, až sa roku 1946 rozhodol, že fotografovanie je jeho najväčšia vášeň. Spočiatku fotil divadlo, kostýmy, módu, ale aj podobizne na doklady, lebo žiť sa z niečoho musí. Jeho módna fotografia však bola prelomová, pretože ako prvý začal v päťdesiatych rokoch dávať do fotografií istú dávku erotického iskrenia a príbehu, ktorý z „uka zovania šiat na obrázku“ začal robiť objekt záujmu, vášne a príťažlivosti. Pritom neurobil nič iné, než že prebral reportážny prístup fotenia a preniesol ho do módy. Zachyť okamih! Nájdi ten moment, keď sa spoja hviezdy v správnej konštelácii, keď je povolená šnúrka na korzete, keď volánik odhaľuje lýtko viac, keď sa ústa zmyselne pootvoria. Po úspechu fotiek so zvláštnou živou atmosférou v austrálskom Vogue dostal Newton ponuku ísť pracovať do Londýna, a tak sa roku 1957 presúva na starý kontinent. Pracuje pre medzinárodné prestížne značky Vogue či Harpers Bazar, putuje medzi Londýnom a Parížom a stáva sa poprednou osobnosťou modernej módnej fotografie.

54 Inspire magazine

Bol to práve Newton, kto urobil erotickú revolúciu v módnej fotografii šesťde siatych rokov. Nebál sa odhaľovať a vyzliekať modelky, nebál sa fotiť tak, aby de kadentná Európa mohla prežívať s jeho fotografiami svoje erotické sny. Nebál sa vniesť do fotografie voyerizmus, sado-masochistické motívy, fetišizmus, nebál sa odhalenia. Z vešiakov na šaty práve Newton urobil modelky, za ktorými šalie svet. Sedemdesiate a osemdesiate roky prežíva Newton ako adorovaný avantgardista módnej fotografie, pred ktorým padajú šaty tým najkrajším ženám sveta. A on fotí a fotí, vytvára bizarné erotické kompozície, v ktorých sa láska a smrť, sex a vá šeň, krása a opäť krása pretínajú s pulzujúcim veľkomestským štýlom, opulentnou oslavou živočíšna, zachovávajúc si pritom esprit, vtip a nadhľad. Okrem skvelých nahých fotografií fotí Newton aj nie tradičné portréty, v ktorých je cítiť jeho in telektuálnu erudíciu, lásku k dekadentnosti a nepochybne presvedčenie, že všetci sme tu len dočasne, preto by sme si to mali užiť. Newton si to užíva, fotografuje a vydáva knihy, ktoré provokujú, odhaľujú a priťahujú. Je filozofom radosti a slasti s fotoaparátom namiesto pera. V roku 2000 vychádza v spoločnosti Taschen najväčšia kniha 20. storočia, ktorá je prierezom Newtonovho diela. Predáva sa spolu so stolíkom dizajnérskeho mága Philipa Starka. Kniha, ktorá váži 30 kíl a otvorená je široká viac ako jeden meter, vychádza v10 tisíc kusoch. Zároveň sa na dražbe predá jeden kus s podpismi stov ky portrétovaných osobností a modeliek za 620 tisíc mariek, čo je najvyššia suma, za akú sa predala akákoľvek kniha vydaná v 20. storočí. Pri príležitosti 10. výročia vydania tejto obrej knihy vychádza jej o polovicu zmenšená kópia s identickými fotografiami. Helmut Newton v roku 2003 umiera za volantom svojho automobilu, keď narazí do steny neďaleko svojho obľúbeného juhokalifornského sídla. Infarkt za volan tom, skonštatovali lekári. Jeho popol dnes môžete nájsť v rodnom Berlíne vedľa ďalšej ikony 20. storočia – Marlen Dietrich. Jeho fotografie však žijú ďalej. text Martin Kasarda

Inspire magazine 55

Books

Jahodové polia Chceli by ste vedieť, čo robili napríklad 20. januára 1965? Ringo sa rozhodol, že je najvyšší čas požiadať Maureen Coxovú o ruku. A viete, čo robili Beatles 26. júla 1968? Dokončievali práve pieseň Hey, Jude. No dobre, možno vás už Beatles až tak neberú, aby ste sa museli učiť ich kalendárium naspamäť. Ale rozhodne – nech ste už fanúšikom ortodoxného mixovania platňami za gramofónmi, zadymeného prírodného reggae, riadne rinčiaceho metalu alebo plechovej ľudovky – ste schopní aspoň jednu dve melódie z piesní The Beatles zľahka zanôtiť. Pokiaľ vám však v hlave stále ešte hrá Hey, Jude!, ktorú sme spomenuli v úvode, tak ste zapálený až ohnivý beatlesofil a fakt, že vyšla obšírna encyklopédia s podrobným kalendáriom života a diela Beatles, bude pre vás radostnou zvesťou. A ak radi dostávate darčeky pod vianočný stromček, šup ho písať Ježiškovi! Kniha so sebavedomým podtitulom „kompletný príbeh štyroch mladíkov, ktorí otriasli svetom“, je takou peknou učebnicou, ako robiť faktografické, ale pritom zaujímavé a zábavné knihy. Vedeli ste, že Beatles sa počas nakrúcania filmu A Hard Day´s Night stali členmi odborového združenia zväzu hercov a herečiek? Možno aj bojovali za práva pracujúcich na lístky do menzy. A vedeli ste, že začiatkom roku 1964 považovali Beatles britskí a americkí sociológovia za neškodný spôsob, ako sa môžu dievčence v období pučiacej sexuality odviazať? Beatles zhodnotili ako skupinu s androgýnnym vzhľadom a ich spev mal vďaka falzetu „nádych ženskosti“. O pár mesiacov neskôr počas amerického turné masy jačiacich a pučiacich neškodných dievčat pravidelne valcovali policajné kordóny, aby zo svojich „androgýnnych“ nesexuálnych objektov videli aspoň úryvok. Dotyk sa považoval za vrchol sexuálnej blaženosti. A vedeli ste, že Paul McCartney si dlho myslel o vlastnej pesničke Yesterday, že stvoril plagiát, akurát, že nevedel čoho? A vedeli ste, že audiencia u kráľovnej vyvolala u časti britskej politickej elity nevôľu, čože za brak a urážku verejného vkusu Jej Veličenstvo vpustilo do Buckinghamského paláca? Mimochodom, mená kritikov dnes nikomu nič nehovoria. Ďalšie podobné veselé príbehy sa dočítate medzi množstvom zaujímavých (a vraj mnohých doteraz nevidených) fotografií. Všetkým, ktorým pripadajú Beatles ako starí chlapíci (po pravde, dnes by sa tí zvyšní dvaja, čo žijú, spokojne mohli uchádzať o voľné miesta v domove dôchodcov), odporúčam pustiť si podľa viacerých ankiet najlepší album všetkých čias Sgt. Pepper´s Lonely Hearts Club Band, a to riadne nahlas. Je to ako čítať šlabikár či lepšie Bibliu, z ktorej sa učili všetci tí Smiths či Jam, Oasis či Blur, Coldplay či Arctic Monkeys. Beatles totiž nie sú len tie rockandrollové odrhovačky z čias, keď začínali, ale aj dobrá psychedelická rocková hudba. A tie jahodové polia, o ktorých chlapci z Liverpoolu spievali, že budú dávať svoje sladké, červené (a tak pučiaco erotické) plody navždy, sú fakt romanticky a nostalgicky príťažlivé. Každý, kto bol na jahodách v Spojenom kráľovstve, to dosvedčí.

Tim Hill Beatles... a byla hudba SLOVART, 2009

56 Inspire magazine

Sú dôležité míľniky, ktoré menia život na celej planéte. Napríklad pád meteoritu, ktorý vyhubil dinosaurov. Alebo veta ...a predsa sa točí. To, tuším, nepovedali o gramofóne, na ktorom sa točila platňa The Beatles. Ale mohli.

Dějiny reklamy

Collection: Európska architektúra

Nečakajte, že sa tu dozviete kopec suchých faktov o tom, že už starí Rimania mali marketingové oddelenia a reklamné agentúry. Nečakajte, že sa dozviete dátumy, mená, údaje. Dějiny reklamy sú totiž knihou, ktorá sa na dejiny hrá. Alebo sa hrá s dejinami? Autori totiž vyťahujú všelijaké prípady, ktoré sa na reklamnom trhu udiali a boli takpovediac zlomové. A míľniky máme tendenciu považovať za dejinné udalosti. Aj keď sú to iba efektné prípadové štúdie o tom, ako úspešne predávať nejakú tú hnedú vodu s bublinkami či plechovú škatuľu na kolesách. Ak sú však dejiny najmä poučným rozprávaním pre súčasnosť, táto knižka je výsostne dejinná. Dobré, lepšie a ešte lepšie nápady – to všetko tu už bolo. Neveríte? Listujte zábavnými dejinami reklamy. Aspoň že nejaké dejiny sú zábavné...

Ako by ste chceli, aby vyzeral váš dom? Hrozne špicatý? Alebo ako prevrátená škatuľa od topánok? Čo takto akvárium, v ktorom budete pôsobiť ako rybička vznášajúca sa medzi dizajnovým nábytkom? Alebo radšej drevená jednoduchosť so sofistikovane posuvnými panelmi stien? Či predsa len opevnený kamenný hrad? Nie všetko, na čo si spomeniete, tvorí európsku architektúru. Napríklad taký vigvam či pagodu tu nehľadajte. Ale to bude tým, že tieto budovy nie sú tradične európske. Zato bauhausovská funkcionalita či gotické a barokové prvky prosto do Európy patria. A čo, že ich vidíte dnes na centrále skladiska nákladnej dopravy alebo na banke? Takáto slobodná je európska architektúra, tak sa z toho tešte. Prehľad toho, čo dnes v európskych architektonických ateliéroch letí, ukazuje, že na starom kontinente máme radi sklo, drevo i betón, vzdušnosť aj prísnosť, hravé nápady s funkčnými riešeniami, prácu s kontextom a detailmi a hlavne tvorbu, ktorá je neošúchaná.

Stephane Pincas, Marc Loiseau Slovart, 2009

Michelle Galindová SLOVART, 2009

Klimtov bozk

Daniel Stein, tlmočník

Koľko rokov môže trvať taký bozk? A bozk smrti? Ten sa tiež skončí, aby sa začal nový život? A teraz si predstavte, že ste basketbalista, športovec, ktorý má svet pri nohách (pre basketbalistu dosť ďaleko od hlavy), je na začiatku kariéry a bozky sú pre neho dôvodom k červenaniu sa. Akurát, že tanky, ktoré prídu bez bozkov, zmenia celú tú bozkávaniachtivú idylku na trápenie sa v šedivosti normalizácie. Boris Filan sa vyrozprával zo svojho šesťdesiatročného života, aby nám cez čiastočne autobiografické príbehy ukázal trochu našej neúsmevnej minulosti, ktorej sa dá tak akurát škeriť. Aj keď boľavé hriechy a omyly rodičov si niekedy nesieme ako gule priviazané na nohách. Láska síce môže zvíťaziť nad lžou a nenávisťou, ale zvíťaziť nad tankmi a hlúposťou je ťažké.

Narodiť sa v Poľsku, v židovskej rodine, navyše v dvadsiatych rokoch 20. storočia, to zaváňa celkom nešťastným osudom. Tlmočiť gestapákom a vďaka tomu uniknúť vlaku smrti, to je zasa veľký kus osudového šťastia. Možno ten najväčší, ktorý Daniela Steina, hrdinu príbehu ruskej spisovateľky Ľudmily Ulickej, mohol postretnúť. Ale osud vie byť rovnako temný ako ironický. A tak sa židovský tlmočník gestapa stane po vojne katolíckym duchovným, ktorý však pôsobí v izraelskej Haife. Nehľadajte logiku, život ju nemá. Román Daniel Stein, tlmočník tvoria zápisky, listy, rozprávania, ktoré odhaľujú desivú minulosť našej milej malej strednej Európy, hnisavej vyrážky na tvári sveta. I keď ani ten zvyšok sveta nie je práve výstavný kus, prekliatie fašizmu, komunizmu a ďalších totalitárnych ideológií stále tlie. text Martin Kasarda

Boris Filan SLOVART, 2009

Ľudmila Ulická SLOVART, 2009

Inspire magazine 57

tech

Samsung

Jét Party

Bratislava 30 júl 2009, Pláž pod Ufom – vo vzduchu visel jedinečný hudobný zážitok – oficiálne uvedenie najrýchlejšieho plne dotykového mobilného telefónu Samsung Jét na slovenskom trhu!

European Samsung Sensation DJ Contest Pod záštitou partnerstva nadnárodnej spoločnosti Samsung a legendárneho tanečného podujatia Sensation sa v rámci „Mobilného hudobného turné“ po Európe zastavil aj v Bratislave kamión s profesionálnym DJ štúdiom a modernou personifikáciou inovačného štýlu spoločnosti Samsung, ktorý pozval všetky DJ talenty na súťaž v mixovaní a produkcii hudby – European Samsung Sensation DJ Contest. A bolo čo počúvať!

Tanečná hudba a hudobné mobilné telefóny – len to najlepšie Akcia však nebola len o mixovaní a produkcii hudby. Hudby chtivé davy si totiž mohli vyskúšať aj najlepšie mobilné hudobné telefóny Samsung so špičkovými zvukovými technológiami, ako Bang & Olufsen, ICEpower a DNSe, so správnymi slúchadlami pre dokonalý hudobný zážitok. A aby toho nebolo málo, vo vestibule si návštevníci mohli do svojich mobilných telefónov stiahnuť všetky remixy, ktoré v štúdiu vznikli.

Samsung Jét Najväčší záujem bol o absolútnu novinku Samsung Jét. Na rozdiel od iných smartphonov, ktoré často obetujú obsah na úkor formy, Samsung Jét v sebe kombinuje všetky vlastnosti do jedného elegantného a štýlového zariadenia s úžasným displejom a rýchlosťou. Je vybavený množstvom multimediálnych funkcií vrátane 5-megapixlového fotoaparátu, GPS prijímača, zvukových technológií DNSe & SRS a podpory stiahnutia a prehrávania DivX a XviD video súborov v DVD kvalite. Pokiaľ ide o hudbu, unikátne funkcie zariadenia umožňujú súčasne ovládať prehrávanie audio súborov a prehliadať hudobnú knižnicu. Kvalita zvukovej reprodukcie pritom vyrazí dych každému nadšencovi!

Prvenstvo Samsung Spoločnosť Samsung vyslala svoj kamión na toto veľké turné po Európe po prvýkrát. Nikdy predtým hudobný kamión neprecestoval toľko krajín pod vlajkou popredného výrobcu spotrebnej elektroniky. „Tento kamión je pre nás v rámci spolupráce s podujatím Sensation ideálnou aktivitou. Byť súčasťou prostredia trendovej tanečnej hudby nám otvára prémiový priestor pre marketing našich najlepších hudobných telefónov Samsung, hlavne medzi mladými a štýlovými cieľovými skupinami,” vyjadril sa Dr. Anthony Park, riaditeľ divízie Marketing & Business Development spoločnosti Samsung Telecommunication Europe. Viac na www.samsung-sensation.com

58 Inspire magazine

oficiálne uvedenie najrýchlejšieho plne dotykového mobilného telefónu Samsung Jét na slovenskom trhu!

music

MASSIVE ATTACK Na jeseň vyráža na turné po Európe jedna z najinšpiratívnejších kapiel súčasnosti Massive Attack vystúpi pod hlavičkou Orange Music Live v rámci svojej koncertnej šnúry aj na Slovensku. Slovenskí fanúšikovia si ich budú môcť naživo vypočuť v bratislavskej Sibamac Aréne už 4. novembra 2009. Massive Attack v prvej polovici deväťdesiatych rokov spoludefinovali hudobný prúd, pre ktorý sa vžilo označenie trip hop. Lenivé hiphopové rytmy, samplovanie starých soulových nahrávok, snivá atmosféra, nervózne lamentovanie raperov a blúznivý spev hosťujúcich speváčok.

Kultový Blue Lines Pri zrode bristolskej hip hopovej formácie stáli Robert Del Naja (3-D), Grant Marshall (Daddy G) a Andrew Vowles (Mushroom).V júni roku 1991 Massive Attack vydáva pod krídlami vydavateľstva Virgin Records svoj debutový album pod názvom Blue Lines, ktorý dnes môžeme označiť ako kultový. Tento sa stretáva s veľmi pozitívnym ohlasom na strane kritikov aj poslucháčov. Okrem stálych členov kapely na ňom hosťovali aj Shara Nelson, ktorá sa postarala o spev v dnes už nadčasovej skladbe Unfinished Sympathy, ktorá je podľa niektorých považovaná za jednu z najlepších skladieb všetkých čias, legendárny jamajský reggae spevák Horace Andy, známy svojím zvláštnym falsetto spevom, a tiež ich bristolský kolega rapper Tricky Kid, bývalý člen formácie The Wild Bunch, ktorý bol neskôr ako sólista so svojím albumom Maxinquaye tiež katapultovaný na výslnie populárnej hudby. Po prvom albume nastala dlhšia odmlka, počas ktorej Massive Attack opustila speváčka Shara Nelson aj Tricky Kid.

60 Inspire magazine

Protection vs. No Protection Druhý album s názvom Protection vychádza v januári 1995. Úvodným singlom je pieseň Sly, ktorú ako hosť albumu naspievala Nicolette, speváčka narodená v Nigérii. Kritika privítala Protection veľmi pozitívnymi reakciami a nadšení boli aj poslucháči. Práve v tomto období kapela začína rozvíjať plodnú spoluprácu s pánom menom Mad Professor, ktorý je autorom zremixovaného druhého albumu kapely pod názvom No Protection. Massive Attack sa vydávajú na turné, počas ktorého však stihnú spolupracovať s Madonnou na coververzii piesne I want you.

Temný Mezzanine Singlom Rising Son, vydaným v júli 1997, predznamenali návrat na výslnie, ktorý im priniesol ich najtemnejší album Mezzanine. Tento uzrel svetlo sveta 12. 5. 1998. Obsahuje aj pieseň Teardrop, najúspešnejší singel ich diskografie. Ako inak, kritika i poslucháči ostali opäť uchvátení. Tento album bol nominovaný na Brit Awards v piatich kategóriách. Vo februári 2003 vychádza album 100th Window, na ktorom sa je hosťujúcou speváčkou írska rebelantka Sinnead O´Connor, ktorá naspievala pieseň Special Cases. Horacea Andyho ako hosťa už hádam netreba ani spomínať. Okrem klasických albumov Massive Attack vydali aj dva soundtracky – k filmu Danny The Dog (október 2004) a Bullet Boy (apríl 2005). Naposledy o sebe Massive Attack dali vedieť v roku 2006 prostredníctvom singlovej zbierky Collected, neskôr už len sporadicky koncertovali.

music

LA ROUX RED-Hair-ONE

„A trebárs je moja hudba retro alebo sračky, alebo čokoľvek, ale prinajmenšom je tu niekto, na koho sa môžu dievčatá pozerať bez toho, aby mal prsia, opálenie a vysoké opätky.“ „Začínam mať ten pocit, že som prekročila hranicu, keď každý nový umelec je mladší odo mňa... starena!“ skonštatovala kamarátka, keď sme sa po zhliadnutí videoklipu k piesni Bulletproof dopátrali k tomu, že „tá ryšavka“ s unisex futuristickým výzorom má 21 rokov. Áno, La Roux, vlastným menom Elly Jackson, sa so svojím debutovým albumom La Roux zaradila medzi (moje) hudobné objavy roku 2009. A keď už sme pri tom výzore – k jej obľúbeným umelcom patria okrem iných aj David Bowie, Annie Lennox, Prince, Grace Jones.

Návrat elektropopu 80. rokov/ Elektropop 80. rokov v roku 2009 La Roux je anglicko-škótska dvojica, ktorá začína tvoriť už v roku 2006 pod názvom Automan, ide však len o akustickú hudbu. Od roku 2008 tvoria hudbu pod názvom La Roux. Ten našla Elly v knihe detských mien v odpadkovom koši. Meno La Roux (z francúzskeho la rousse – ryšavá) vnútri knihy je ako stvorené k jej imidžu a k názvu skupiny. Ovplyvnení tvorbou Depeche Mode, Eurythmics, Tears for Fears, Heaven 17, Gary Numan, Human League a mnohými ďalšími oživujú synthpop a elektropop 80. rokov. Využívajú overené zvuky syntetizátorov z 80. rokov, ale vo svojich piesňach im dávajú novú modernú tvár. I keď Elly s tým nie príliš súhlasí: „Myslím, že Quicksand je pieseň, ktorá najviac pripomína 80. roky. Ale o piesni In for the Kill som si to nikdy nemyslela. No pretože sme všade použili syntetizátory, ľudia hneď – „oh, 80. roky“. Ale je to iba pop! Ani Eurythmics neboli nikdy označovaní ako elektropop, bola to popová hudba. Ani Depeche Mode nie, je to len pop.“ Na druhej strane však nepopiera vplyv 80. rokov: „Ramenné vypchávky, natupírované vlasy a tak podobne, no.“

Nová sexi popová hviezda? Spolu s Elly Jackson tvorí La Roux aj Ben Langmaid, ktorý v minulosti spolupracoval s Rollom Armstrongom zo skupiny Faithless. Ben je producentom a tvorí väčšinu piesní, ale drží sa skôr v úzadí, lebo „nechce byť popovou hviezdou“. Takúto ambíciu nemá ani Elly, i keď po masovom úspechu piesne Bulletproof

má na to predpoklady. Určite sa však nedočkáme niečoho v podobe ultra mini šiat pod producentskou taktovkou Timbalanda, pretože Elly Jackson sa celkom ostro vyjadruje k takýmto typom žien a speváčok: „Ak ste skutočná žena, obrátite tvár pri pohľade na takéto ženy do igelitového vrecúška... Jeden kretén mi povedal, že som len hlúpa baba s chlapčenským vzhľadom a žiarlim, lebo chcem byť opálená a mať veľké prsia... A trebárs je moja hudba retro alebo sračky, alebo čokoľvek, ale prinajmenšom je tu niekto, na koho sa môžu dievčatá pozerať bez toho, aby mal prsia, opálenie a vysoké opätky.“

Barclaycard Mercury Prize La Roux prežívajú momentálne obdobie popularity, u nás najmä so zatiaľ poslednou vydanou piesňou Bulletproof. Nie vždy to však vyzeralo na komerčný úspech, najmä keď sa ich debutový singel z roku 2008 Quicksand umiestnil v britskej singlovej hitparáde len na 153. mieste a mainstreamové rádiá neboli príliš ochotné nasadiť do éteru a hitparád ich nasledujúci singel In for the Kill. Ten sa však po nasadení do UK Singles Chart v marci tohto roku vyšplhal až na druhé miesto v rebríčku, a tak predznačil úspech celého albumu. Album vyšiel 29. júna a La Roux priniesol nielen druhé miesto v britskom albumovom rebríčku, ale aj pozitívne reakcie kritikov a následnú nomináciu na prestížnu Barclaycard Mercury Prize za najlepší britský a írsky album.

Nepriestrelní La Roux vytvorili album, ktorý je návratom kvalitného popu a majú obrovský potenciál stať sa jeho novými ikonami. Album v sebe spája retro a futuristické prvky, čím by bol pre mňa výborný v 80. rokoch, v roku 2009 a viem si ho predstaviť aj v roku 3000. Určite je za tým skvelá „skrytá“ práca Bena Langmaida, ale vo veľkej miere k tomu prispieva aj Elly Jackson, ktorá sa svojím hlasom, vystupovaním, make-upom, skvelým účesom a celkovým retro-androidno-futuristickým výzorom stáva novou neprehliadnuteľnou ikonou hudobného sveta. text katarína drápalová aka speza / foto larouxblog.blogspot.com www.laroux.co.uk

Inspire magazine 63

music

recenzky Mungolian Jetset – We Gave It All Away, Now We Are Taking It Back Už som si myslel, že ma vo svete hudby len tak niečo neprekvapí. Ale elektrofunkovoacidová cover verzia Boba Marleyho, narapovaná šmolkami s falošným nemeckým akcentom? A hneď na to minimal so samplami klasickej hudby a severského folklóru? Táto doska je ako chladný a odmeraný škandinávsky sprievodca, ktorý vás s jeho africkými kamošmi v Nórsku zavedie do talianskeho gayclubu. Nasypú vám do drinku prášok, po ktorom budete chvíľami príjemne malátni a o pár minút pre zmenu tancovať tango na bare či hulákať za sprievodu parížskeho akordeonistu. Zobudíte sa nahí na oltári akéhosi pohanského chrámu uprostred lúky, odkiaľ sa za svitu mesiaca doplazíte späť do vášho hotela. Unavení a dezorientovaní, ale spokojní. Doma vám to nik nebude veriť, ale ja áno. Ja som TAM bol. Novinka od Mungolian Jetset je ideálnym príkladom toho, že šialenstvo môže mať aj príjemnú podobu. Tento ich variant však nie je potrebné liečiť. Ba naopak, bolo by žiadúce ho ďalej šíriť a nakaziť ním všetky tie kapely, čo sa len lenivo vezú vo vagóne druhej triedy, s lístkom do stále tej istej stanice. Let’s get ill! gari Smalltown Supersound, 2LP, CD, Mp3

Tom Trago – Voyage Direct Tom Trago má 26 rokov. Produkuje a hráva ako DJ zhruba 5 rokov a prvý singel vydal v roku 2006. Jeho Myspace profil má vyše 85 500 návštev. Album Voyage Direct bol vydaný v roku 2009, pozostáva z 8 skladieb a má celkovú dĺžku takmer 48 minút. Z Detroitu do Amsterdamu je to 6 300 kilometrov. Toľko čísla. Niežeby ste niektoré z nich museli vedieť. Určite by ste však vedieť mali, že toto je jeden z najlepších houseových albumov, ktoré v poslednom období vyšli. Fakt, že to tvrdí autor tejto recenzie, je irelevantný. Ale že tento názor vyslovili ľudia ako Carl Craig, Laurent Garnier, Daft Punk, LCD Soundsystem či Zdar (Cassius), už o niečom svedčí. Vlastne najlepšie bude, ak sa presvedčíte na vlastné uši a riziko. Za prípadné susedské či partnerské nezhody spôsobené nadmerne hlasnou reprodukciou repetitívnych beatov redakcia nenesie žiadnu zodpovednosť. gari Rush Hour, 2LP, CD, Mp3

Dododo – Sample bitch story Mám rád ryžu, mám rád Japonsko. O niečo viac ako Japonsko mám rád Japonky. No a ak sa niektorej z týchto Japoniek dostane do rúk sampler a do mysle zvrátené využívanie samplov a distortnutých bassliniek, je moja spokojnosť v bode 1. Odvážna to slečna, táto dododo, tá by sa nebála ni king kongovi gule nakopať. Jej waltz core ukazuje nový spôsob narábania s distortnutými kopákmi a gajdovým popevkom. Mám stále silnejšie podozrenie, že sa vyliahla z vajca, mamke zvanej Godzilla. 3ä AD AAD AT, CD, Mp3

Justus Köhncke – Safe and sound Pamätáte si ešte na 90´s dance hit od Whirpool productions – From disco to disco? Aj za ním stojí známa postavička nemeckej elektronickej scény a kolínskeho labelu Kompakt, Justus Köhncke. Na svojom zatiaľ poslednom albume prináša to, na čo sme u neho zvyknutí – house, minimal, elektro, ale aj digitálny ambient solídnej kvality. Vo väčšine skladieb, umne zmiešané dokopy, nám Justus podáva hudbu, čo sa dá počúvať doma, ale budete si musieť pri nej príjemne pokyvkávať. Pridanou hodnotou je nádherný krištáľový zvuk, síce ľahko identifikovateľný, ale zachovávajúci si svoj vysoký štandard. Keď máte radi jemnejšie beaty a chladné synti melódie, snáď si nájdete zaľúbenie v tomto albume, a bude to „safe“ :) Pre podobný zvuk hľadajte tiež VA – Kompakt total 10. faun 2009 Kompakt, 2LP, CD, Mp3

68 Inspire magazine

Donnie Darko – Original Soundtrack Mäkký film/soundtrack o stratenosti vo vlastnej mysli, konci sveta a kolapse realít na americkom predmestí. Halucinácie, proroctvo, desivý nekrokrálik. Hudba precízne kopíruje nálady príbehu odvíjajúceho sa v osemdesiatych rokoch. Nečakajte však osemdesiatkový zmätok. Toto je sila zaťatých zubov proti tomuto zmätku. Sila v stratenosti a nejednotnosti interpretácie pravdy, ktorá hlavného hrdinu obkolesuje. Toto je jedna z vecí, ktorú človek musí vidieť, počuť, pretože opis sa ťažko vyrovná reálnemu zážitku. 3ä CD, Mp3

Mayer Hawthorne – A Strange Arrangement To ste nepočuli ešte! Michael je mŕtvy, na jeho miesto dosadá Neo Soul. Nie, žiadny hybrid vypustený do sveta z A & R divízií veľkých vydavateľstiev, prešpekulovaný producentskými ručičkami. Žáner bez korunného princa a princeznej, jednou nohou v tradícii soulu a funku, druhou v neošúchaných postupoch a technologických trikoch. V centre sú stále jemné odtiene výšok a hĺbok hlasu – medzi ostatnými prvkami v aranžmánoch rovnocenného nástroja, ktorý nasleduje alebo predbieha rytmus v každom pohybe. L. A. vydavateľstvo Stones Throw má soul zakódovaný asi v každej zo svojich (väčšinou) hip-hopových LP a singlov, preto neprekvapí, že sa v ich katalógiu stále častejšie objavujú aj sóla vokalistov. Dudley Perkins, Georgia Anne Muldrow a najnovšie DJ, producent a spevák Mayer Hawthorne. Pôvodom z Ann Arbor pri Detroite, dnes presídlený do domovského mesta svojho labelu, vydáva po zahrievacom singli a EP album, strategicky postavený na štart na koniec leta. Doznievajúce slnko v hlave totiž vytvára pri počúvaní skladieb efekt, ktorým sa jeho pôsobenie predlžuje do sychravých dní, na čom nič nezmenia ani kvapky dažďa v jednej z rozcítenejších skladieb, ktorými by chcel chlapec z malého mesta prekryť tečúce slzy. Naopak, hitový potenciál má na koncertné roztlieskavanie stvorená Your easy lovin’ ain’t pleasin alebo coververzia typického Motown hitu Maybe so, Maybe no. Možno Mayer, možno. Ešte chvíľu si mal počkať a pridať pár vycibrenejších skladieb, niektoré z nich totiž znejú ako narýchlo utkaná vata. Veľká škoda – inak mohlo byť tvoje meno vysádzané na chodníku soulu o pár hviezdnych krokov skôr. dvaunlimited.tlis.sk Stones Throw, 2LP, CD, Mp3

Bibio – Ambivalence Avenue Opäť Warp a opäť niečo nové! Po minuloročnom hip-hopovom ošiali Flying lotusa či Hudsona Mohawkeho sa Warp teraz vezie na folkovej vlne spolu s Bibiom. Ak sa bojíte žánru folk, zrejme ste posledné roky spali alebo ste si zabudli stiahnuť z uší slúchadlá, ktoré vám už pár rokov hrajú do omrzenia to isté. One man projekt Bibio vychádza z najlepších tradícií psychedelického folku, ktoré siahajú až niekam ku Beach boys a ich slávnemu „smajlíkovému“ Pet sounds. Ambivalence Avenue by však nemohol vyjsť na Warpe, keby na ňom chýbala skvelá, nepočutá elektronika. Očakávajte krehké pesničky, psychedelickú náladu, vracajúcu sa niekam do sixties, a warpovské rytmy. Bibio sa veľmi fajn počúva, no žiadny tupý easy listening nečakajte, toto je jeden z top albumov tohto roka! Na tom sa zhodneme viacerí. faun Warp, 2LP, CD, Mp3

King Cannibal – Dirt Armáda kanibalov oblečená v brnení vyrobenom z prerastených chrobákov. Tanec pred bojom. Zbrane vo vzduchu, výstrely do neba. Výkriky vodcu. Čoskoro to vypukne, adrenalín pumpuje. Ďasná a vycerené zuby... ÚTOK! 3ä Ninja Tune, 12“ + Remix, CD, Mp3 www.notape.net

theatre

Original message -----Original Message----From: Studio12 [mailto:studio12@theatre.sk] Sent: Tuesday, September 01, 2009 11:55 AM To: office@4ma.sk Cc: ‘all’ Subject: RE: co chysta STUDIO 12

záves: čierny zamat oceľové lanko 03

oceľové lanko 02

Servus,

oceľové lanko 01

M=1:50

pôdorys Štúdio 12

je toho mnoho, co chystame na tuto sezonu 2009/2010 u nas v Studiu 12, neviem, ci sa mi to zmesti do mailu, tak aspon vycuc. Tesime sa velmi na slovensku premieru slavneho textu I. Vyrypajeva Jul, ktory bude rezirovat A. Lelkova a hrat hlavnu a jedinu ulohu bude Peta Fornayova (ano, ta tanecnicka). Niekedy v decembri budeme premierovat povodnu inscenaciu Ocareny zivot pani M. H. L. v rezii Anicky Gruskovej, ktora to pripravuje spolu so Slavkou Daubnerovou a bude to urcite dobry stuck o zivote a praci nasej reziserskej osobnosti Magde Husakovej – Lokvencovej (ano, ona bola zena Husaka :), no a samozrejme Jano Simko a kol. pripravuju pokracovanie projektu Pamat Bratislavy numero dva s nazvom Chatam sofer a potom urcite tiez sa mozete tesit na Divadlo bez domova, urobia nove predstavko s nazvom Haiku. A to este sa ideme niest v znameni neznej revolucie, budeme participovat na projekte ´89, ktory vznikne na zilinskej stanici a reziu by mal mat tiez J. Simko (je vykonny) a na divadelnej Nitre bude premiera projektu 10 dramatikov z krajin, ktorymi preteka Dunaj – Donaudrama a u nas by sme to chceli potom reprizovat. To je celkom pekne, taka skladacka roznych autorov, kratkych hier – vyzera to ok a cele to reziruje a sklada Anicka Gruskova. A potom este netreba zabudnut na projekty, bude nam vrcholit projekt Deti revolucie, tak v novembri bude take mecheche aj s prednaskami a to je tiez inac fasa, ze jak sa to mlelo v tom novembri. Budeme rozvijat Mliecne zuby, pokracujeme uspesne, tak treba sledovat webku a ulice, v oktobri pojde von dalsia vyzva, ak chce dakto robit divadlo a chce si to skusit, tak sem s nim, netreba sa bat, podmienky su fajn a nic zlozite. A este budu uz tradicne Focusy, t.j. tie vecery zamerane na nejaku krajinu, spojene s citackou a prednaskou a tiez nieco navarime alebo upecieme, alebo kupime dake food, nech si aj nakrmime divakov, celkom si to pochvalovali. Tak hadam nedojdu len na jedlo. Noooo a bude toho moc tuto sezonu, vravim, ze sa mi to nezmesti, uz mi to pise ze 40 letters remaining, nie, uz menej, tak koncim, sledujte webku, dojdite a neokunajte sa, bude to fajn sezona. End of a message

70 Inspire magazine

art

Napriek tomu mi nedá sa ťa nespýtať, ktorá z činností je ti najbližšia... taká tvoja naozaj srdcovka (street art, board, ulica či ateliér) – správny mix všetkého, alebo...? Slovo street art dost nesnáším, hlavně v českém měřítku podle mě vůbec neexistuje. U nás ho podle mě nikdo nereprezentuje. Není tady nikdo, kdo by masivně využil jeho prostředky, ať už by to bylo lepení plakátů, samolepek nebo stříkání přes šablony, není tady nikdo s osobitým nenapodobitelným stylem, který by se dal sledovat delší dobu. Vždy jenom krátkodobé výkřiky, které zapadly dříve, než si jich stačil někdo všimnout. Ovšem dnes se posouvají hranice toho, co street art znamená a částečně se prolíná s konceptuálním uměním, řada lidí z graffiti scény se etablovali do této polohy a dělají docela neotřelé věci. Spojení „street art“ se mezitím stalo velmi zdiskreditovaným a včerejší street artisti prodávají svoje práce za miliony v aukčních domech a vystavují v Tate Modern. Takže já se v žádném případě za street artistu nepovažuji. Největší uvolnění je pro mě dělat graffiti, být do toho ponořený a nekoukat nalevo napravo, nechat to ze sebe tryskat, někdy je to skoro automatismus… Ty samé pocity dokážu mít i při tvorbě grafiky nebo písma, cosi mě pak nutí se na tu věc znova a znova dívat a radovat se z ní. Šikovnosť človeka, kontakty, boj či náhoda... ako si sa k tomu všetkému dopracoval? Určitě v tom hraje roli mnoho aspektů, ale řekl bych, že je to tím, že jsem šel stále za svým, někdy až bolestivou cestou, kdy spousta dalších věcí muselo jít stranou a odnášely to třeba i vztahy. Tak troška sa mi zdá, že pre všetky tieto aktivity by som potrebovala aspoň dvakrát taký dlhý deň a aj tak by som to nestihla... Organizácia času bude každopádne asi tvojou silnou stránkou... Na druhej strane je mi jasné, že tvorbou graffiti a organizáciou výstav si isto nezbohatol a musíš si tiež popri tomto všetkom nájsť čas aj na prácu, ktorá ťa skutočne živí. To máš naprostou pravdu, nejvíce času mi zabere příprava čísla Free magazínu. Vychází osmkrát do roka a jelikož jsem jeho jediným grafikem a dtpákem v jedné osobě, tak to prostě musím vysedět. Na druhou stranu jsem už získal ve zlomu a přípravě stránek určité dovednosti a stalo se to pro mě rutinou, ale v kladném slova smyslu. Grafika časopisu se také za těch několik let, co to dělám, vyvíjí a od zběsilých koláží a punkového stylu se postupně vyčistila a momentálně mě baví spíše minimalistická sazba s důrazem na detail a na použité fotografie.

Michal Škapa vs.

tron

MeetFactory

Spolutvorca Namesfest (ojedinelý streetartový festival v Prahe), grafický dizajn pre Freemagazine (český časopis venujúci sa boardingu), ateliér v Meetfactory (pražské medzinárodné centrum súčasného umenia), ulica, graffiti, organizácia výstav… Michal Škapa vs. Tron. Naozaj dosť veľa aktivít na prvý i druhý pohľad pre jedného človeka... Stíhaš všetko alebo je ešte aj niečo iné, o čom neviem? Snažím se toho dělat co nejvíc a ždímat to ze sebe, jak to jenom jde. Samozřejmě nejde stíhat všechno. Někdy mám naopak pocit, že nic nedělám, bizardní obavu, že visím ve vákuu a nenechávám za sebou žádnou stopu. Ale tyhle cesty dolu jsou často jen tichem před bouřkou, klidem před nadechnutím a moje hlava si tak vynucuje alespoň chvíli klidu a kumuluje inspirace… Grafiku a graffiti svět dost striktně odděluji v praktické stránce věci, naopak v inspirační a kreativní rovině se dokonale protínají a ovlivňují. Malování beru jako velmi osobní věc, kterou nezaprodávám komerčním účelům, rád v ní experimentuji, recykluji ruzné vlivy a především mi to otevírá krásnou možnost nekonečné improvizace. To mi pak posouvá hranice při tvorbě před monitorem a pokud mi to typ zakázky dovolí, snažím se nechat průchod fantazii a hravosti, konstruovat tvary a písmena neotřele. Samozřejmě je to velká alchymie a namíchat správný lektvar je věda. V hodně případech je těžké se s klientem dohodnout a je potřeba sáhnout ke kompromisům, u nás je všeobecně vkus, důvěra a odvaha zadavatelů na velmi nízké úrovni, takže je potřeba hledat. Důležité je spojení s těmi správnými lidmi, kteří jsou naladěni stejně a bez zdlouhavého vysvětlování lze spolupracovat, Free magazine nebo třeba Names fest za těchto podmínek vznikl, proto to lze stíhat a s kladnými výsledky. Kromě vlastní tvorby a grafiky na zakázku toho zas tolik stíhat nelze, není to něco, co končí s úderem páté, kdy ostatním padla. Nutí mě to o věcech, které dělám, přemýšlet vlastně neustále a často i ve snu. Pokud mi zbyde nějaký čas, nasávám inspiraci poslechem hudby, cestováním, poznáváním nových míst a lidí, čtením, koukáním na filmy nebo třeba taky chlastáním v baru.

„blázen, tvůrce, umělec, který jede na čuníkovi v domění, že osedlal nejlepšího koně, má hlavu v oblacích, které jsou nasáklé krví a kterou z nich ždímá.“ Dnes by sa mohlo zdať, že graffiti je v podstate už takmer súčasťou viacmenej bežného života (i keď mnohokrát len krátkodobým bezmyšlienkovým výkrikom) teenegera v Prahe. Ako vnímaš v porovnaní s inými európskymi mestami graffiti a streetart v tomto meste? Čo ťa priviedlo k tomu, aby si začiatkom 90. rokov vstúpil na túto scénu? Ako si sa k tomu vlastne dostal? S graffiti jsem se setkal někdy kolem roku 92. Chodil jsem na kurzy angličtiny a můj kamarád už měl nacestováno docela dost s rodičema a viděl v zahraničí několik kousků. Chtěli jsme to napodobit a tak jsme o tom zjišťovali další věci. Postkomunistická Praha byla jestě hodně šedivá a na zdech samozřejmě kromě nápisu „skins“ a „hooligans“ nic nebylo. Sehnali jsme fixy a později i spreje a občas někde napsali svoje jméno. Já jsem mezitím byl několikrát v Amsterdamu a tamní scéna mě ohromila. Až později jsem se dozvěděl, že Amstr byl místo, kudy přiteklo graffiti do Evropy. Začal jsem se tomu věnovat víc a víc a pronikat pomalu do pražské scény a ani jsem se nenadál a vznikla z toho posedlost. Tvoji obľúbenci z radov street artových umelcov? Zbiok, Joe 83, Blu, Os Gemeos, M-city, Zedz Poďme konkrétne k Namesfestu. Prvá myšlienka spraviť Names fest – ako sa zrodila a postupne vyvíjala? Tak myšlenka vznikla přibližně rok a půl před konáním festivalu. Zrodila se

Inspire magazine 71

art

v hlavě Pointa a jelikož měl výbornou základnu, tak nic nebránilo uskutečnění. Bylo to asi rok po tom, co Point s několika dalšími spřízněnými umělci získali pronájem „Trafačky“, bývalé trafo stanice v pražských Vysočanech. Ideální místo na street festival, jak svým rozsahem, tak polohou v Praze. Pointovi zkušenosti a celosvětové kontakty a inspirace podobnými akcemi z nedalekého Berlína přirozeně vyústily v rozhodnutí vrhnout se do akce. Pomalu se začal sepisovat seznam umělců, které chceme pozvat a formovat tým. V té době jsme ještě nevěděli, že nás čeká roční usilovná práce a pravidelné schůzky na Trafačce, kde se řešilo vše od letenek a ubytování, přes plochy, fasády a zdi a shánění povolení až po materiál a dřevo, barvy, šroubky a pod. Nikdo z nás vlastně na začátku nevěděl, co ho čeká a hodně věcí se řešilo za běhu, ale jako zázrakem do sebe zapadaly. Jeden z největších byl samozřejmě úžasný rozpočet, který nám sice pak několik lidí z graffiti scény dost kritizovalo a poukazovalo na zaprodání komerci a velkým korporacím, ale ve výsledku nám umožnil udělat akci v tak velkém rozsahu a strhnout vlnu celkem zaslouženou vlnu pozornosti. Asi to celé chcelo, vzhľadom na veľkosť akcie, pomerne dosť vytrvalosti, organizácie a hlavne osobného nasadenia... Tak vzpomínám si, že na první „oficiální“ schůzku ohledně Names jsem přišel asi o hodinu později a taky jsem měl pěknou opici. Pak když se rozjely pravidelné pondělní srazy, tak to začali všichni brát dost seriózně. Díky třem kamarádkám, Blance, Kláře a Mař se věci hýbaly rychle kupředu, shánění grantů, rezervace letenek, organizace ubytování a přehledu o tom, kdo, kdy přijede. Martin měl zas na starosti zajišťování vytypovaných ploch, obcházení úřadů a majitelů domů a pod. Dále jsme přibrali Honzu na programování a tvorbu webových stránek, které byly hodně důležité a byly spuštěné už půl roku před akcí a každý týden se na ně pověsil nový rozhovor s účastníkem festivalu a tím se pomalu odkrýval lineup. Dalším členem týmu se postupně stal Strýc von Phatbeatz, který kecal do všeho a ještě to prošpikovával vtipy. Já jsem se od začátku staral hlavně o vizuální stránku celé věci, vymýšlel jsem logo a celou kampaň Namesfestu. Point byl předseda. Mali ste nejakú ideu, ktorú sa vám podarilo, resp. nepodarilo v rámci festu splniť? Spokojnosť a iné dobré pocity z akcie? Každý měl na začátku asi trochu jiné představy a postupně se to vyvíjelo. Měli jsme na začátku trochu větší ambice, co se týká výběru jmen. Chtěli jsme na festival pozvat dvě největší jména „street art“ fenoménu, Banksyho a Obeye, a snažili jsme se je přes naše veškeré kanály kontaktovat, ale ani v jednom případě to nebylo možné a uvědomili jsme si, že zrovna tihle dva už žijí ve světě aukčních síní a uměleckých agentů a že nemáme šanci a ve výsledku nás to vůbec nemrzelo. Na seznamu bylo také jméno Futura 2000, u kterého jsem byl s Pointem a Romeem v roce 2000 ve studiu na Manhatanu a osobně ho poznal. Proto mě osobně je hodně líto, že neměl čas přijet, protože je to pro mě jeden z pilířů graffiti scény a člověk, který byl vždy hodně napřed a je dodnes v mnoha oblastech aktivní. Když to vezmu kolem a kolem, tak festival překonal ve všech bodech mojí představu – ať už rozsahem, kvalitou věcí, které tady vznikly, skvělou atmosférou a z mého pohledu i dobře zvládnutou organizací. Namesfest prekročil svojou účasťou hranice nielen ČR, ale aj Európy. Ako ste vyberali konečných aktérov/resp. účastníkov festivalu (boli to vaši kamaráti, ľudia, ktorých prácu ste poznali, alebo ste dostali nejaké odporúčania ľudí pohybujúcich sa na tejto scéne)? Drtivou většinu tvořili lidé, které Point nebo já poznal na svých cestách po světě nebo také z jiných nezávislých festivalů, které se konaly v podobném duchu venku. Pár dalších umělců jsme kontaktovali, protože se nám líbilo, co dělají a navíc jsme chtěli mít zastoupený jejich region. Co když se příští léto budu chtít podívat do Japonska – alespoň budu mít u koho složit hlavu. Jinde nás k tomu zavazovaly třeba granty, například Fond Českoněmecké budoucnosti přispíval na občany Německa. Chtěli jsme propojit co nejvíce různých lidí z různých míst a sledovat, jak to funguje, jak spolu najdou stejnou řeč. Objevili se zde umělci z Ruska, USA, Francie, Brazílie, Japonska, Holandska, Polska, Švédska, Itálie apod. V konečnom dôsledku bol na festivale ukázaný naozaj široký a rôznorodý prístup k streetartu ako umeniu narábajúcemu s industriálnym priestorom.

72 Inspire magazine

„Nápadů je spousta, času málo, nepřestávat ze sebe

Bol to zámer alebo náhoda, ako výsledok stretnutia jednotlivých individualít? Nemohli jsme stoprocentně odhadnout, jak to dopadne, ale neponechali jsme vše náhodě. Jednak jsme už delší čas před akcí plánovali, kdo obsadí jakou plochu. To jsme přidělovali podle zaměření a schopností autora a taky jsme to s nimi přes emaily konzultovali, ptali se jich, co budou dělat apod. Právě tohle bylo dost pečlivě plánované a muselo se koordinovat s dalšími věcmi, jako pronájem vysokozdvižných plošin, dodávka materiálu, barev apod. Festival trval niekoľko týždňov, patrilo k nemu množstvo sprievodných podujatí – prednášky, výstavy, citywalks, projekcie – to všetko bolo finančne veľmi náročné. Viem, že ste získali na základe vypracovaného projektu aj finančnú podporu mesta. Klobúk dolu)), určite hodné uznania. Práve mesto a mestské zastupiteľsvo sa často pozerá na streetart ako na vandalizmus, keďže mnohokrát musí vynakladať nemalé finančné prostriedky na odstránenie často nevhodných kúskov na stenách historických budov či úžitkových verejných plôch. Ako prebiehala komunikácia s mestom? Bolo ťažké získať tieto nemalé finančné prostriedky z rozpočtu mesta Prahy? Jedna věc je podpora magistrátu hlavního města Prahy, kterou jsme získali celkem brzo. Záštitu primátora jsme měli potvrzenou a to nám otevíralo dveře dál. Další kolo rozhodování ovšem závisí na městských čtvrtích a tam jsou přístupy rozdílné a liší se podle přesvědčení starosty určitého obvodu. Většina ploch byla v blízkosti Trafačky, kam jsme se to také snažili koncentrovat, aby tam bylo takové přirozené centrum dění. Problém byl, že Trafačka je přesně na hranici Prahy 8 a 9. Na jednom magistrátu to šlo celkem hladce, zatimco na druhém o tom nechtěli ani slyšet a nehodlali nám nijak vyjít vstříct. Přesto do toho projektu paradoxně právě město přispělo značnou částkou a dalo street artu prostor. Plochy mimo oblast Trafačky, jako byla stěna v proluce na Národní třídě, kde maloval Blu (It), betonové zdi na autobusovém nádraží a konečné stanice metra B Černý most, kde dělali hlavně lokální writeři jako Phoe, Genoe, Robot, Bior, Masker apod. Nebo třeba průčelí MeetFactory, které jsem ztvárnil já, byly spíš výjimkou.

Takže malovat, co to půjde a tryskat nápady.“ Výbornou bodkou za festivalom bolo vydanie katalógu v knižnej podobe, kde sú vyobrazené diela jednotlivých writerov. Katalóg je predajný, pokiaľ viem, iba v úzkošpecializovaných dizajnových predajniach, kníhkupectvách alebo galériách. Takže je možné zhliadnuť vytvorené diela nielen na webe, ale aj v knihe... pre mňa určite príjemná zmena. Od začátku bylo jasné, že z toho bude výstup v podobě katalogu. Je to velmi důležitá součást a myslím, že to bude v delším časovém horizontu to jediné, co z toho zbyde. Jedna věc je akce a momentální situace, které tvůrce i divák mohli při festivalu zažít, druhá věc je pak záznam, který může tuto zkušenost přenést dál a zprostředkovat. Na katalog se ve finále našel více než velkorysý rozpočet, takže pro mě byla obrovská radost na něm pracovat. Mohl jsem experimentovat s různými druhy papíru, použít velkoformátové fotografie a dát katalogu pevné desky v plátně. Musím pochválit i výborné fotky od Ondřeje Bezperáta (ověřit jméno), s kterými byla radost pracovat. V knize je ještě DVD jako bonus. Nakonec mě na katalogu celkem zklamala textová část, od níž jsem si sliboval, že bude daleko zábavnější a propracovanější. Jinak kniha Names by měla být dostupná na více místech v Praze nebo lze objednat přes stránky namesfest.net. Ďalšou príjemnou zmenou bolo, že ako výstavný priestor ste nevyužívali štandardne iba ulicu, kam toto umenie nesporne patrí, ale naopak aj galérie súčasného umenia, kde návštevníci mali možnosť zhliadnuť jednotlivé kúsky ešte istý čas po ukončení festivalu. Výstavní prostory, Trafačka a Hala C, jsou od sebe vzdálené pouze jeden blok, takže návštěvník měl snadnou šanci si prohlédnout vše na jeden zátah a ještě přitom sledovat dostavbu Akimových přísavkových balkonů, které lemovaly Trafačku po obvodu dvou stěn až do výšky 10 metrů. V Trafo galerii bylo možné vidět skvělou instalaci/malbu od Vitcheho a Jany z Brazílie, velký mural od Honeta, jemnou malbu od Mode 2, typografické experimenty od Stylekonstruktor z Moskvy, minimalistickou expozici od Joe 83 a Zbioka z Polska nebo třeba postavičky od známého pražského záškodníka Fschizze. V galerii také fungoval malý obchůdek s knihami s graffiti a streetart tématikou. Přední fasáda Haly C byla vyzdobena od Hirotzuki z Japonska a uvnitř vás čekali překvapení v podobě obrovské nástěnné malby od Biora, ruští Incubus project, dokumentace střílení šípů do obchodního centra Chodov od Berlíňana Zasda, fotografický záznam sofistikovaných rytin průpovídek ve veřejném prostoru od Apa, jablka Brada Downeyho, Phoe, Teve, Cheet, Lice, Epos, Point, Pasta, Marie, Zipper atd. Obě galerie byly otevřené ještě déle než měsíc po festivalu. Tvoja cesta k ateliéru v Meetfactory? Spolupracuješ nejako s touto organizáciou? Viem, že si stál aj za výstavou nemeckej skupiny Doppeldenk v Prahe, konajúcou sa práve v týchto priestoroch… Ani netušíš, jak je tahle otázka propojená. Kolem roku 2003 jsme s užším okruhem lidí hledali nějaký prostor, kde bysme mohli společně tvořit a trávit čas, vymýšlet projekty, grafiku, stříhat film, malovat apod. Inspirací pro nás byla právě německá parta Blackred (dva z členů tvoří právě skupinu Doppeldenk), u které byl 518 na stáži v Lipsku. Jejich parta měla pronajatý starší industriální prostor a přetvořili ho na kreativní hnízdo. Po nějakém čase hledání, jsme nakonec zakotvili v třípatrové vilce na Strahově. Po zhruba pěti letech, kdy po několika obměnách došlo k určitému vyčerpání toho projektu a upadání do stereotypu, přišla nabídka od Davida Černého, který s Davidem Kollerem našel vysněné místo pro jejich MeetFactory. Ze začátku jsme dělali pro továrnu veškerou grafiku, ale pak se vztahy trochu zkomplikovaly, takže těď je to spíše nárazové. Nicméně naše cesty se s životem továrny neustále nějak kříží, ať už se to týká hudební produkce v sále, spolupráce s umělci, kteří jsou tam na stáži apod. Doppeldenk byli v MeetFactory na rezidenčním pobytu a přijeli spíše na pozvání Vladimira 518. Přenášeli tam svoje divoké vektorové vize s německou přesností na plátna. Jeden mega veľký piece od teba je aj na stene Meetfactory, keď som ho prvýkrát videla, bola som si takmer istá, že ho spravil človek pochádzajúci z Južnej Ameriky… máš rád túto kultúru? Alebo by v tom človek mal hľadať nejaké iné posolstvo, resp. význam? Můj kovboj na praseti neměl evokovat žádné gauchos, ale jestli to tak lidi vidí, tak s tím nemám vůbec problém. Postava jedoucí na praseti je blázen, tvůrce,

umělec, který jede na čuníkovi v domění, že osedlal nejlepšího koně, má hlavu v oblacích, které jsou nasáklé krví a kterou z nich ždímá. Úplně nahoře je boží oko nebo také pouliční kamera, kterých je v Praze nepočítaně a tajně nás pozoruje na každém kroku. Jinak Jižní Amerika je pro mě obrovská inspirace. V roce 2005 jsem strávil léto v Brazílii a naprosto mě omráčilo Sao Paulo a pixacao styl. Byl jsem úplně oslepen tou explozí runových hrubých nápisů a barev ve městě, že to nadále ovlinilo celou mojí tvorbu. Vůbec celkový přístup k životu, temperament, kontrasty, příroda i kruté město mě nadchlo. Doufám, že se do latinsko amerických zemí ještě dostanu a budu moci nasávat jejich úžasnou atmosféru. Ako vnímaš časovú pominuteľnosť streetartových kúskov? Jeden deň niečo robíš dlhé hodiny a o týždeň je tvoja práca zničená alebo premaľovaná niečím iným... Když jdu dělat, tak jsem s touto rovinou naprosto smířený. Pro mě končí piece, když ho dodělám a vyfotím si ho. Kdyby to deset minut po mně někdo přejel, tak je mi to jedno. Samozřejmě v graffiti funguje určitá hierarchie, a tak se nemusím bát, že všechny moje věci hned zmizí, jsem rád, když vidím svoje písmena na hodně místech, ale na druhou stranu nechci bránit ostatním, aby se nějak projevili. Takže přejíždění mě baví. Vnímanie a prístup rodičov k tvojej tvorbe? Predsa len mnohokrát stojí streetart na hranici zákona... Od roku 1993, kdy jsem začal dělat, tak jsem vedl doma obrovské boje. Máma pochopitelně graffiti moc necenila a bylo těžké jí vysvětlit, o co jde. Probíhaly různé naschvály, jako vyhozené plechovky, zamčené dveře od bytu v noci apod. Já jsem si šel ovšem tvrdě za svým a pokračoval jsem, jak to šlo. Do dneška se o graffiti s rodičema moc nebavím a nechávám to volně plynout. Na čom práve pracuješ? Tvoje plány, ak plánuješ... Zrovna se chystám na výstavu v Českém centru v Paříži, kde budem freestajlovat s Pointem, Biorem a Spinem, na což se velmi těším. Jinak se plně věnuji grafice a snažím se dělat zakázky, kde je veliký prostor pro tvůrčí svobodu. Poslední dobou mě začala hodně bavit jednoduchá vektorová grafika v kombinaci s písmem a tvorba vlastních znaků. Taky bych rád svoje věci trochu rozhýbal a promítl do nějakých animací. Rýsuje se spolupráce s jedním vj-em, tak uvidíme… Nápadů je spousta, času málo. Takže malovat, co to půjde a nepřestávat ze sebe tryskat nápady. Text a foto punctumvision www.myspace.com/punctumvision

Inspire magazine 73

art

Mira Gáberová

Mira Gáberová sa narodila 7. marca 1979 v Lučenci. Vyštudovala na VŠVÚ v Bratislave, na Katedre maľby a iných médií u prof. Daniel Fischera, (2000 – 2006). V roku 2002 absolvovala jeden semester na aglickej univerzite Newcastle upon Tyne, druhý na maďarskej Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti. Mira má za sebou viac ako 50 výstav realizovaných na Slovensku, v Taliansku, Nemecku, Rakúsku, Španielsku, ČR, Maďarsku, Belgicku aj vo Francúzsku. Medzi jej ocenenia patrí Essl Award (special invitation, 2007), Azyl Festival of Short Films Award (3. miesto, video „Between“, 2005) a Kunstart Award (3.miesto, video „Love Story“, 2004). V súčasnosti žije a pôsobí v Bratislave. Vľavo 8, videoprojekcia, 2007, pravá strana Golden Face, akryl na plátne, 2008

Napriek nízkemu veku patrí Mira Gáberová so svojimi bohatými skúsenosťami s vystavovaním, ako i s výtvarnými súťažami medzi výrazné osobnosti slovenskej výtvarnej scény. V roku 2006 absolvovala Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave v ateliéri prof. Daniela Fischera. Hoci jej autorský program bol na začiatku primárne koncentrovaný na médium maľby, umelkyňa sa časom, cítiac potrebu adekvátne vyjadriť svoje myšlienky a idey, začala vyjadrovať i v médiu videa a inštalácie. K mediálnej flexibilite Gáberovej vo veľkej miere prispela i skutočnosť, že počas štúdia mala možnosť vyskúšať si prácu v tematicky odlišne zameraných ateliéroch – okrem jej „domovského“ ateliéru u Daniela Fischera to bol predovšetkým ateliér Ilony Németh a Ivana Csudaia. Intenzívny a konzekventne sa vyvíjajúci autorský program Miry Gáberovej reflektuje jej neustále analytické skúmanie a premýšľanie o umeleckom procese, ako i silné konceptuálne ukotvenie výsledných prác.

Rafinovane ženské umenie Výberom tém i formálnym spracovaním sa Mira Gáberová radí medzi mladé ženské tvorkyne vedome narábajúce ženskými prvkami – zraniteľnosťou, snovosťou, nežnosťou, krehkosťou a jemnosťou. Pre Gáberovej tvorbu je rovnako ako rozvíjanie „ženských“ tém typická i silná vizualita, skúmanie jej schopnosti vyvolávať v divákovi emócie a estetizácia diel, kde autorka narába s vlastnými intímnymi, ale i všeobecne platnými symbolmi poskladanými do videí s charakteristickým lyrickým zafarbením, nostalgickou či dramatickou atmosférou. Hoci po obsahovej stránke pracuje s témami zo ženského sveta, jej prejav nie je feministicky agresívny a Gáberová sofistikovaným a inteligentným spôsobom dokáže adresovať a rozvíjať problémy týkajúce sa súčasných žien.

74 Inspire magazine

Výrazová sila videí Miry Gáberovej pramení z dôkladnej a premyslenej symbiózy zvukovej stopy a obrazového strihu. Jej videá, vyznačujúce sa akousi novou patetickosťou a snovou lyrikou, zriedkakedy narušené humorom, reflektujú autorkine subjektívne zážitky, predstavené prostredníctvom snových, repetatívne vykonávaných statických činností hlavných aktérok, asociatívnym strihom prepojeným so zábermi na pohľady do iluzórnych krajín.

Drama, Forever, Pathos Skúmanu vzťahu vizuality a jej schopnosti vyvolať u diváka emócie – akýsi leitmotív vinúci sa viac-menej celou doterajšou Gáberovej tvorbou – sa autorka programovo venovala v doteraz najrozsiahlejšom projekte, svojej diplomovej práci pozostávajúcej z troch videí (Drama, Forever, Pathos, 2006). Všetky tri na seba voľne nadväzujúce videá pracovali s rozdielnymi formami pátosu, ktorý autorka i napriek istému nebezpečenstvu skĺznutia do oblasti gýču a klišé chápe ako umeleckú konvenciu, pevne zakorenenú v umeleckom prejave. Snové, tajomné, fragmentárne naznačené príbehy si diváka okamžite získajú, otvárajú sa hre predstáv a imaginácie. Ich kúzlo vychádza predovšetkým z ich výraznej obrazovej skladby vyznačujúcej sa výrazným estetizmom, balansujúcim často na pomedzí gýču, čo je prvok, ktorý Gáberová vedome a často vo svojej tvorbe využíva. Jej videá oplývajú priam transcendentnou aurou a prinášajú divákovi nevšedný zmyslový zážitok umocnený silnou, často nevtieravo dramatickou zvukovou stopou.

Inspire magazine 75

art

Nikdy nekončiaci experiment Možnosti jednotlivých médií autorka naďalej systematicky rozvíja, experimentuje s ich formálnymi, výrazovými a obsahovými limitmi. Príkladom je séria jej posledných videí prezentovaných na výstave Edit v roku 2008, kde upustila od predchádzajúceho spôsobu strihu a diela zostrihala podľa vopred danej štruktúry, neberúc do úvahy obsahovú líniu a sledujúc len proces formálneho komponovania diela. Dôležitú súčasť v Gáberovej tvorbe zohráva i maľba. I tu sa prejavuje rýdzo žensky. Jej maľby vykazujúce až barokový charakter, a to

predovšetkým v sérii sprayových malieb Gold, opäť útočia na diváka svojou silnou vizualitou a dekoratívnosťou. Gáberová kladie na seba jednotlivé vrstvy zlatého sprayu a dáva tak obrazovej ploche až reliéfny charakter. Celá tvorba Miry Gáberovej je silno poznačená výrazným neokonceptuálnym zafarbením, autorkinou neustálou snahou spytovať a prostredníctvom rozličných prístupov a umeleckých stratégií prekonávať limity jednotlivých médií. text Katarína Slaninová / foto archív Mira Gáberová www.miragaberova.com

Zľava doprava, zhora nadol About Landscape, spray on canvas 2007 / Sad, copy drawings 2007/ Maybenot, akryl on canvas, 2008 / About Landscape, spray on canvas 2007 / Gold, series of paintings acrylic spray on canvas, 2005 / Private life, videoprojection, 2008 / Export-ing, videoprojection, 2004 / Une petite romance, videoprojection, 2008 / Replant, videoprojection, 2008

76 Inspire magazine

Príď si vydražiť

umenie!

Zľava doprava, zhora nadol Marek Kvetan, Trofej / András Cséfalvay, Paradise Lost / Dalibor Krupka, Na mraky / Erik Binder, Črepníky / Julian Filo, Návšteva

Investovanie do súčasného umenia je vzrušujúce a predstavuje priam adrenalínový zážitok Aukcia súčasného slovenského umenia, ktorú organizuje Nadácia – Centrum súčasného umenia pod záštitou rakúskej pobočky slávneho aukčného domu Sotheby´s, sa 28. októbra 2009 bude konať už po siedmy raz. Kolekcia ponúkaných diel je tento rok zostavená z malieb, kresieb, plastík, objektov a videoprojekcií štyridsiatich súčasných slovenských umelcov. Ponúkame vám malú ochutnávku tohtoročných vychytávok: Erik Binder, jeden z najreflektovanejších umelcov svojej generácie, ponúka v aukcii sériu efektných tušov na papieri s vtipnými motívmi, ale aj spreje na plátne, ktoré predstavujú jeho „klasickejšiu“ polohu. Tvorivý program tohto autora v sebe nenásilne mieša osobné s výtvarným, čo je sympatické mnohým milovníkom súčasného umenia. XYZ zastupuje na aukcii „skupinovú“ zložku. Umelecká skupina združuje Mateja Gavulu a Milana Tittela. Východiská sochárskej disciplíny preverujú aplikovaním rôznych médií. Do aukcie vstupujú s vinylovou platňou, z ktorej „hrá“ zvuk rozožíhajúceho sa neónu, a s dvoma videoprojekciami. Atraktívna je aj kolekcia diel fotografov z okruhu skupiny Photoport, ktorá ponúka naozaj štýlové diela mladých, ale aj etablovanejších autorov. O menách Ilková, Kekeli, Šipöcz, Krupka, Laurinen či Stráňaiová ešte určite budete počuť. Od Martina Sedláka sa bude dražiť efektná stolička z neónových trubíc, ale aj unikátne veľkoformátové grafiky. V dražbe budú aj dva linorezy od multitalentu – hudobníka, grafika, fotografa, ilustrátora aj literáta Paľa Čejku, ktorý tvorí s „ľahkosťou činu“, jemu vlastnou. Priemernú slovenskú mzdu, premenenú na misku plnú bižutérie v danej hodnote, do aukcie ponúkol Marek Kvetán, spolu s „klasickou“ poľovníckou trofejou hlavy jeleňa tak, ako ju nepoznáte. V ponuke je aj dielo tohtoročného víťaza Ceny Oskára Čepana Andrása Cséfalvaya, skutočná vychytávka v podobe lifestylových ofsetových grafík Juliána Filu z počiatku 80. rokov či geometrická abstrakcia Miloša Urbáska. A to zďaleka nie je všetko, rozsah tohto článku je však neúprosný... Všetky diela si môžete prezrieť už od stredy 21. októbra 2009 v Zoya Gallery na Ventúrskej ulici číslo 1, samotná dražba prebehne vo veľkom štýle o týždeň neskôr – 28. októbra. Investovanie do súčasného umenia je vzrušujúce a predstavuje priam adrenalínový zážitok. Nevýhoda je len jediná – vysoká návykovosť. Ak si raz zvyknete na kvalitu, ktorú si môžete sami vydražiť, ťažko sa tohto štandardu vzdáte. Ale, stojí to za to! A tak – ruky hore! Sezóna začína! Foto Dalibor Krupka a archív umelcov

Inspire magazine 77

talent

Ivana Šáteková

nebojte sa, netrpím! Je študentkou na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, v ateliéri maľby a iných médií profesora Daniela Fischera. Ale keby bolo na nej a mala veľa času, určite by svoj talent nachádzala a objavovala aj ako „baletka, shaolin, roztlieska vačka, speváčka, mím alebo akvabela”. Ale kedže času je málo, tak aspoň popri maľbe kreslí, sedí za počítačom a vyrába ilustrácie, či sebe vlastným profesionálne – amatérskym hravým prístupom vytvára animácie…

78 Inspire magazine

Inspire magazine 79

talent

80 Inspire magazine

„Som ovplyvnená komixom a pop kultúrou, inklinujem k zveličovaniu a irónii. Preto by zobrazované námety rozhodne nemali byť brané s vážnosťou... ak by boli, môžu vyvolať dojem, že trpím depresiou - nebojte sa, netrpím!” www.myspace.com/ivanasatekova

Inspire magazine 81

blonde

together we stand Divided we fall I try to play songs that will make people happy! Would you come to Bratislava to play? Sure I’ll come to Bratislava to play! How can catwalks to DJing transitions happen? Like anything … You got to work hard and have lots of fun doing it! Who do you play for? What does the audience mean to you? The audience is the way to know what to play. I love making people dance! The list of ‘who I play for’ is too long to put here! Lots of clubs and designers etc. People love music, it reminds them of good memories, bad memories…energizes them, shapes their moods and behavior. What do you expect your music does to people? I make people dance! Music bares no language, it reaches everyone and depending on the song, indeed, it may make you feel sad, or happy, I try to play songs that will make people happy! What do you think is the future of DJing? I don’t know.

Your hair: Naturally brown; usually bleached, dyed, or shaved – is this the most transformed part of your body? Yes. I don’t have surgeries.

This interview, I mean the Blonde interview for this issue of Inspire, was kind of a pain in the ass. I had no time to scan people I would want to interview, an editor who cancelled my tips, the deadline was coming and I wasn’t having anyone… And then suddenly I got a name – Eve Salvail. Maybe the fact I had no idea who she was reflect my ignorance… Then later on when I started browsing the pages I remembered a sexy runaway girl/actress with a huge tattoo on her scalp - who wouldn’t? And I kept reading about her famous collaborations – Lenny Kravitz, Luc Besson and 5th Element, Jean Paul Gaultier, Christian Lacroix, Moschino, Gianni Versace, the film Prêt-à-Porter and so on... This must be a pretty nice life, I thought to myself, et voilá, here she is to tell us more about it: EVE SALVAIL aka DJ Evalicious.

82 Inspire magazine

How do you make this world a better place? I don’t know that I do! Besides I think it would be more of a ‘group effort’! Together we stand. Divided we fall. Do you have any secrets that could be published? My secrets have all been published already! (laugh) I’m crazy about Walt Disney cartoons. Do you have any that could not be published? As I said they all have been published already! Fame has it’s good sides and bad sides! This is a bad one; absolutely no privacy!!! Oh well, I can deal with this though! I really love my jobs – modelling as well as deejaying and I wouldn’t do it any dif ferent if I could! text text andy svakova www.heuristic.sk / photo archive Eve Salvail www.djevalicious.com

Left to right Christian Lacroix / DJ Evalicious / Moschino / by Marcelle Danan

What do you think is the future of this world? I don’t know, but I have a feeling it’ll all be better!

Inspire magazine 83

comics

Červená ženám pristane. Čiapočka. Krvavo-červený rúž, proste neodo-

Elektra

Red & Hot Sexy červená Presne v čase, keď som sa narodila, dvaja z najznámejších komiksových tvorcov vytvorili obraz ženy, ktorá nechávala všetkých mužských čitateľov mokrých. Do krvavého rúžu a šiat zaodeli ženu nádhernej postavy. Pridali červenú šatku, neuveriteľne vysoké červené čižmy, v ktorých by ani najlepšie modelky neprešli päť metrov, do rúk nasadili zbrane a vynašli tak „bojovnú Červenú Čiapočku“. Alebo inak povedané – Elektru.

Veď nie nadarmo so sebou táto ženská hrdinka nosí niekoľko druhov mečov a iných bodných a sečných zbraní. Na druhej strane je potrebné podotknúť, že Elektra je ženou z mäsa a kostí, zraniteľnou ako každá iná žena, a možno práve preto je výnimočnejšia ako iné komiksové hrdinky či superhrdinky. Z dňa na deň sa ocitla na piedestáli ako ikona a modla nielen pre nadržaných tínedžerov či večne mladých päťdesiatnikov, ale aj pre feministicky založené publikum.

(Super)hrdinka

Billova paleta

Elektra sa koncom osemdesiatych rokov stala stelesnením krásnej nezávislej bojovníčky, za ktorou sa každá hlava otočí a poniektorá i natrvalo odpadne.

Jedným z dôvodov, prečo Elektra mala a stále má úspech, je aj umelecký, novátorský a tak trochu aj expresívny prístup Billa Sienkiewicza k prerozprávaniu

84 Inspire magazine

Zľava doprava Elektra – Assassin #8 / Elektra – Assassin #1 / Elektra – Assassin #3 / Elektra – Assassin #1

A vedela to už aj Červená purpurovo-červené šaty a ste lateľne sexy.

príbehu, kresbe a dizajnu jednotlivých strán. Tento komiksový umelec a mág, podobný svojím štýlom už kedysi dávnejšie spomínanému Daveovi McKeanovi, zaobalil Elektru do príjemnej atmosférickej červenej. Každá stránka tak presiakla krvavou vášňou, nenávisťou, pomstou i nezvyčajnou láskou. Ladným pohybom ruky sa Billov tuš rozpíja do krvavého dažďa tancujúceho v rytme Elektriných zbraní. Jej pohyby vyznievajú skôr ako tanec. Každý krok má svoj význam, výraz a silu samotného príbehu.

Malá iskra po čase úpadku Elektra vznikla po období, kedy komiksové umenie prežívalo ťažšie časy ako kedykoľvek predtým. Postupný úpadok sa prejavil hlavne nevýraznými príbeh-

mi, prsnatými polonahými hrdinkami a nedostatkom tvorivého ducha a odvahy experimentovať. Elektra v podaní Billa Sienkiewicza však všetkých milovníkov komiksového umenia potešila novým prístupom ku komiksu ako médiu. Aj keď necudne odhalila svoje vnady, vždy bola o krok vpred pred svojimi väčšinou mužskými nepriateľmi, čo jednoznačne potešilo všetky feministky osemdesiatych rokov. Aj keď príbeh Elektry z čísla na číslo začal strácať svoju silu a atmosféru a miestami prerastal až do čudesnej science-fiction plnej zvratov a obratov, táto „bojovná Červená Čiapočka“ zachraňujúca svet sa stala jednou z mnohých iskričiek naznačujúcich príchod nového umelecky éterického štýlu v komikse. Nech žije Bill Sienkiewicz a jemu podobní! Text Erika Grendelová / Foto Frank Miller a Bill Sienkiewic

Inspire magazine 85

portrait Zuzana Wienk, optimistka, plná energie, aj keď sa podujala na komplikovanú úlohu. Pomerne často ju vidieť v správach, ako naplno kričí do sveta o neprávos tiach, no nerobí si tým politickú kampaň. Vyštudovala žurnalistiku, ešte počas školy začínala ako redaktorka spravodajstva v rádiu Twist, po roku 1998 prešla do spravodajstva Slovenskej televízie a potom do týždenníka Domino Fórum. Je schopný rečník a s ľahkosťou pomenúva súvislosti. Práve vďaka skúsenostiam a pohľadu, ktorý jej priniesla novinárčina, v roku 2002 založila Alianciu Fair-play a doteraz ju vedie. Inšpiruje a dáva šancu aj nám prejaviť svoju nespokojnosť. Aká je Aliancia Fair-play? Aliancia je klasickým občianskym združením. Čím viac aktívnych ľudí so záuj mom o veci verejné, tým môže byť debata v spoločnosti pestrejšia a spoločnosť ľahšie nájde pre seba dobré riešenia. Niekoľkí z nás sa rozhodli, že je treba tlačiť na to, aby bola politika slušná, čestná, otvorená, a aby konala v prospech ľudí. Chceme zvyšovať jej štandardy a prínos pre ľudí.

BEZ IDEÁLOV NIE JE SLOBODA

Zuzana Wienk ALIANCIA FAIR-PLAY

Veríš v spravodlivosť? Vždy bol pre mňa charakteristický akýsi idealizmus, ktorý podľa niektorých za bieha až k naivite. Svet ideí a ideálov je pre mňa inšpirujúci a silný. Verím, že záleží len od nás, čo z neho prenesieme aj do reálneho sveta. Okrem citu pre hodnoty musí mať človek, ktorý sa zaoberá niečím ako ja, aj skalopevnú trpezlivosť a vieru v spoločnosť. Bez nich by stratil nervy a zmysel. Človek musí veriť v to, že ak sa sám nedočká výrazných výsledkov svojej práce, prídu v ďalších generáciách. Historická skúsenosť ukazuje, že to tak je a keby neexistovali odvážni idealisti s trpezlivosťou, dnes by sme si neužívali slobodu, pohodu a v histórii bezprecedentnú ekonomickú prosperitu. Nie je boj za spravodlivosť vyčerpávajúci? Boj je vždy únavný, hlavne ten dlhý. Preto treba mať v živote dobíjače energie a kvalitný život v súkromnej sfére. Často sa zdá, že pozície mocných sú zabetóno vané, ale skúsenosť ukazuje, že ľudia im všetko skôr či neskôr zrátajú. Zúčtovanie vždy raz príde, toto poznanie môže dávať silu a energiu. Ak aj nepostihne konkrét nych zodpovedných, prinesie poučenie, nové obranné mechanizmy a podobne. Ktorými kauzami sa aktuálne zaoberáte? Podľa mňa je momentálne vážne ohrozená demokracia a naša sloboda. Pozeráme sa na to, ako nám moc ničí „imunitný systém“. Pripravujeme sa o možnosť brániť sa. Zo súdnictva sa hrubo odstraňujú nezávislí, dobrí sudcovia. Mladej dievčine hrozí väzenie pre hry mocných. Politici rozdúchavajú strach, nenávisť voči iným, nízke pudy. V spoločnosti sa rozširuje arogancia. Bujnie korupcia a štátny rozpočet je pre skupinu mocných a nedoknuteľných iba dojnou kravou, ktorú treba bez zábran vycicať pre osobné potreby. Znie to bezútešne, má snaha Aliancia Fair-play zmysel? Myslím, že každý občiansky tlak má veľký zmysel. Viete si predstaviť, čo by si politika dovolila, keby si bola istá, že sa nik nepozerá? Vidíme, že ak sa nám podarí vzbudiť dostatočný záujem a tlak, riešenia prichádzajú. Nehorázna zmluva z ná stenkového tendra je zrušená, polícia začína vyšetrovať, zákony sa opravujú. Takto sa nám podarilo sprísniť napríklad pravidlá pre financovanie politických strán či prispieť k zrušeniu pre občanov nevýhodnej zmluvy z nástenkového tendra, ktorá nás mohla pripraviť o stovky miliónov korún. Ako môže podobný nespokojenec podporiť Alianciu Fair-play? Napríklad pridaním sa k našej facebookovej skupine, sledovaním elektronických newsletterov, ktoré obsahujú všetky informácie o tom, akú petíciu možno podpo riť, kam prísť na protestné zhromaždenie, kde s nami diskutovať, čo sa deje a aké je pozadie rôznych káuz. Ľudia nás môžu podporiť aj tak, že budú šíriť hodnoty a myšlienky, ktoré vyznávame, zapájať ostatných, prípadne pomôcť finančne. Čím sme tu dlhšie a čím viac výsledkov máme za sebou, tým väčšia skupina nás regis truje. Má zmysel demonštrovať? Má to zmysel, spoločnosť a prostredie v nej nás ovplyvňuje viac, ako si uvedomuje me. Spoločnosť je len skupina jednotlivcov. Čím bude väčšia, tým bude silnejší jej hlas a väčší tlak na politikov. Verte, že toto je jediná vec, na ktorú sú citliví. Od nej totiž závisí, či zasadnú do svojich teplých parlamentných lavíc, alebo nie. Každá jedna malá vyhraná bitka alebo dôležitá debata nás mení, tvaruje a ovplyvňuje. Každý jeden krok je dôležitý, pre ne možno nevidíme cestu, čo sme prešli. Porov najme si napríklad Slovensko zo začiatku deväťdesiatych rokov a Slovensko teraz, je medzi nimi obrovský rozdiel a ten rozdiel dosiahol hlas ľudu. 86 Inspire magazine

Dochádza k principiálnym zmenám len revolúciou? Skôr verím v silu evolúcie. Revolúcia je len evolúcia vo veľkom zrýchlení. Aký je to pocit, keď vás prídu podporiť občania na protestnom zhromaždení? Je to pocit zodpovednosti, ale aj spolupatričnosti, synergie. Je to vždy skôr pekné a dobíjajúce. Ako tvoja práca zasahuje do tvojho súkromného života? Je ťažké sa od nej odpútať, berie voľný čas, ale je zároveň nesmierne zaujímavá. Tlak pociťujem ako ktokoľvek iný v pozícii, ktorá je zodpovedná, viditeľná, kde je potrebné reagovať presne a rýchlo a kde je súper omnoho lepšie vybavený aj finančne, aj kapacitne. Kedy bude spokojná Zuzana Wienk z Aliancie Fair-play? Ja som v podstate spokojná už teraz. Je taký malý zázrak, že sa mi ako mladej žene podarilo založiť a udržať takú organizáciu. Je zázrak, že sa rozšírila, má tím skvelých ľudí, že žije a jej myšlienky sa šíria. Ešte moji rodičia si pred 25 rokmi nevedeli predstaviť, že by mohli žiť v slobodnej spoločnosti, my tú možnosť a šancu máme. Samozrejme, že by mi urobilo radosť a pridalo k spokojnosti, keby sme boli stabilnou demokraciou a keby jej hodnoty boli hlboko v nás. Ale zrejme nemožno mať nerealistické očakávania a všetko potrebuje svoj čas. Kedy bude spokojná Zuzana Wienk sama so sebou? To už je iná otázka. Nikdy? Rada by som dosiahla vnútornú harmóniu a pokoj. Porazila vlastných démonov. Snažím sa na tom pracovať a napriek pokrokom som ešte hodný kus od cieľa. Zatiaľ sa cítim spokojne, keď vidím záblesky toho, ako myšlienky a pozitívna energia hýbu ľuďmi a mojím životom, keď sa môžem starať o svojho psa, vypnúť a nabíjať sa v prírode alebo bádať v záhadách sveta a pozna nia. Prípadne s dobrým čajom, koláčom či jedlom. text Ego / foto inšpirovaná ikonickým posterom “HOPE” sheparda faireyho www.fair-play.sk

ÄæÙàãå ëÜãÜÝ|å¶ ÅØáí^d o í ÙÜé å[áÛÜëÜ í Æ©

ª®© ÄØïà í ÙÜé ëÜãÜÝ|åæí

Ċ ¸ áÜ áÜÛåæ dà ä[ëÜ çéÜÛçãØëÜå âØéëì ØãÜÙæ çãØëoëÜ åØ ÝØâë éì¥ Č ÇÚãï`f q ï ÛÞë äæÙàãå Úß ëÜãÜÝ|åæí å[áÛÜëÜ ì æÛ ¨¬¥ §°¥ ©§§° ï äÚ ÝÞã È« ÉëÞÝÚãçâ§ Ċ ÍðÙéØå ëÜãÜÝ|å ä} Ü ñ[âØñåoâ ñØçãØëà í ßæëæíæêëà ØãÜÙæ í äÜêØdå Úß êçã[ëâØÚß ÙÜñ åØí ÜåàØ â çåÜá ÚÜåð¥ Ċ Çéà å[âìçÜ í ßæëæíæêëà ñoêâØ âØ Û ñ[âØñåoâ ØìëæäØëàÚâð óxÚïî ® ¥

Ċ Âìéàfé Ûæéìdo í[ ëÜãÜÝ|å Ø Ûæäæí¥ ´Þ ÖÛÖØçØ éØ×ÜØ éÜÔÖ â âÕÝØ×áWéÔák ãåâæçåØ×ákÖçéâà áâébÛâ ÞÔçÔßxÚè ÜáÙâåàWÖÜØ áWÝ×ØçØ áÔ æçåWáÞØ êêê¡æÞ¡â¥¡Öâà ÔßØÕâ ãåÜÔàâ éâ é ØçÞ ÖÛ ãåØ×ÔÝáÜÔÖÛ Â¥ áÔ ÖØßâà ÆßâéØáæÞè¡

voices

A verím aj v to, že sa budem môcť stále obklopovať inšpiratívnymi ľuďmi. Jedného z nich som náhodou spoznala dávno, na bratislavskom Hviezdku. Kávičkoval s priateľkou (teraz už manželkou) a nedal sa prehliadnuť. Modrooký, usmiaty. Obdivujem jeho nápady, tvorivosť a neuveriteľný humor. Sranda je s ním vždy, aj keď hovorí o vážnych veciach. Trošku creative freak, ale to mi imponuje. Keď sme s Ivanom pri vzniku Voices uvažovali, kto by nám vedel pomôcť a dohliadol na nás, bol tip na člena našej správnej rady istý. Vyštudoval úžitkovú fotografiu na Škole úžitkového výtvarníctva v Košiciach a ako sám tvrdí – preto, lebo chcel mať úžitok z fotografií. Päť rokov vedie reklamnú agentúru Respect APP, je prezidentom Združenia tvorivých pracovníkov v reklame Art Director’s Club. Najnovšie pod hlavičkou Furča Film produkuje prvý pôvodný slovenský horor Fabrika smrti. Robert Slovák. Ako si sa po štúdiu fotky dostal k reklame? S priateľmi sme robili taký Proyekt – vyrábali sme pseudoumenie z rôznych produktov – obraz z ryže, objekty z betónu, inštalácie zo zemiakov či mäsa. Netrvalo dlho a prišli sme na to, že by nám za to niekto mohol platiť – baliarne ryže alebo výrobca betónu. Odvtedy úspechy na seba nenechali dlho čakať a ty a tvoja agentúra ste pozbierali viacero ocenení. Ale spomínaš si na prvú reklamu, ktorú si robil? Nedávno som si spomenul, že keď som mal asi deväť rokov a moji rodičia prevádzkovali stánok s hotdogmi na poliklinike v Šafárikove, tak som chodil po čakárňach a jedol hotdog, aby ľudia dostali naň chuť a šli si ho kúpiť. Väčšinou však vytiahli chlebík so salámou, ktorý si doniesli... Cenu za efektívnu reklamu by som asi nezískal, ale možno by som s tým uspel na Zlatom klinci: hladný chlapec ako nové médium. A koľko Zlatých klincov by si si rád pribil na stenu? Klincov som sa už napribíjal, teraz sú pre mňa výzvou iné predmety. Nemám napríklad hodinky z Portorože, z Cannes mám len národný diplom a z New Yorku len shortlist...

V reklame sa nebojíš crazy nápadov, darí sa ti presviedčať klientov o realizácii celkom odvážnych konceptov... je to zámer, ako sa odlíšiť, alebo to máš v povahe a si naozaj odvážny? Nemám rád samoúčelnú kreativitu len pre kreativitu. Na druhej strane, ak je chorý nápad najlepší pre značku či produkt, neváham do toho ísť. Napriek protestom Patrície Jariabkovej po vyhodení „jej kamaráta“ Kuka do koša v reklame na PlayStation zaznamenal predaj hier historicky najlepší rast na Slovensku. Tú kauzu si pamätám, bolo zaujímavé sledovať reakcie oboch strán. Si na niektorú z prác svojej agentúry obzvlášť hrdý?

Mám rád kampane, ktoré sme robili pre Novú scénu. Na skle maľované, Hello, Dolly! či Neberte nám princeznú zožali X ocenení. Bavilo ma nakrúcať Vondráčkovú, ako polieva kvety, Dočolomanského, ako rúbe drevo, či predabovať Žbirku. Bola to sranda. Veď hej, sranda. Pri tebe človek občas musí byť v strehu, aby odlíšil, čo je sranda a čo už myslíš vážne. Tak to bolo, aj keď sme ťa lámali do Správnej rady Voices. Budem rada, ak si opäť vypočujem, prečo si prijal našu ponuku? A vôbec, je to pre teba náročná funkcia? Vždy som sa zaujímal o nekomerčné aktivity, veriac, že často majú väčší zmysel ako komerčné. Zaujala ma motivácia ľudí z Voices investovať svoj čas a talent a vytvárať „nezisk“. Dlho sme diskutovali, či je to o tom získať si peniažky na projektíky, ktoré vás bavia, alebo snaha pomôcť svojím know-how tým, ktorí ho nemajú a potrebujú ho. Moja funkcia nie je vôbec náročná, oveľa náročnejšie je vôbec robiť niečo v mimovládnych organizáciách. Teším! Ozaj, a videoklipy pre kapely už netočíš? Nechceš, plánuješ? Neurobil som toho veľa, skôr to boli náhodné veci. Zaskakoval som pri tvorbe klipu Pudingu pani Elvisovej, Korovi som len zostrihal veci, ktoré sme mali natočené, keďže tesne predtým umrel, na Polemic som veľa času nemal... Nevenujem sa tomu veľmi programovo, aj keď zhodou okolností práve pracujem na jednom projekte, ktorý bude celkom čudný, ak sa podarí. Teším sa na to. Prezradíš viac? Ide o taký experiment, ako robiť neanimovaný videoklip bez nakrúcania, nechajte sa prekvapiť. Poďme k Fabrike smrti. Ako vznikol nápad produkovať prvý slovenský horor? Ľahko. Zavolal mi môj bývalý kamarát z Košíc a povedal mi všetko: aký žáner, prečo, kto by mal v tom hrať a pre koho to je. Celé to bolo veľmi dobre pripravené, jediné, čo chýbalo, boli peniaze. Obvolal som pár ľudí a keďže mali celkom pozitívne reakcie, tak som do toho išiel.

88 Inspire magazine

Zľava doprava momentka z natáčania / fabrikanti smrti, Robo h_ladí v červenom / lada Niva vo vedľajšej úlohe

Možno to bude znieť ako klišé, ale pre mňa si výrazná postava v tvorbe slovenskej reklamy. Teraz si už aj producentom filmu... je náročné spájať svet reklamy a filmu? Súkromie tým netrpí? :) Reklamný a filmový svet pre mňa nie je ťažké spojiť. Aby som získal peniaze na Fabriku smrti, oslovil som prakticky tých istých ľudí, ktorých stretávam aj v rámci reklamných aktivít. Súkromie sa mi celkom darí oddeľovať od práce až na malé výnimky.

Podivuhodný

Tvor tvorivý Verím, že smútok za letom ma rýchlo prejde. Verím, že jeseň bude hrať farbami, červenú nevynímajúc. Verím, že sa budem tešiť na nové veci, ktorými bude Voices ďalej žiť.

Čo konkrétne tvoja úloha producenta obsahuje? Zohnať prachy. Je ťažké v podmienkach a atmosfére slovenskej kinematografie presadzovať žáner, ktorý tu nemá tradíciu? Prečo nemá? Veľa slovenských filmov je úplný horor. Ťažké je bojovať so zadubenou akademickou obcou či dokonca aj so samotnými „filmármi“, preto s nimi ani nebojujem. Očakávaš, predpokladáš úspech Fabriky? Áno. Je to dobrý produkt, ktorý vzniká na spoločenskú objednávku ako prvý žánrový film pre jasnú skupinu divákov. Nie je o čom, nepôjde do šuplíka. Som rada, že 22. októbra v Heineken Tower Stage na Voices Live v Bratislave (www.voices.sk/voices_live) spolu s niektorými tvorcami filmu prezradíte viac. Na čo sa ešte môžeme tešiť? Môžete sa tešiť na fotky z nakrúcania, na veselé historky z nakrúcania a podobne. Super, ja sa teším už teraz. Počuj, Robči, a čo v živote ťa vlastne najviac teší? Najviac ma teší môj súkromný život. Lepšiu odpoveď som nemohla čakať. Na mňa pôsobíš vždy veľmi pokojne, aj keď so skrytou vášňou a energiou. Mýlim sa? Som dlho-dlho pokojný a trpezlivý, ale keď už niekto prekročí istú hranicu, nechcel by som byť na jeho mieste, keď sa tá skrytá energia a vášeň dostane na povrch. Vášeň je červená. Máš rád červenú farbu? Nie, ďakujem. Ale má ju rád môj pes, pán Rudolf. Je to jediná farba, ktorú vidí. Ale ja ďakujem. Text Andy Gajdošová / Foto Peter Korček, Belavas, robert Slovák www.voices.sk

Inspire magazine 89

sport

Slnko svietilo, Atlantik hučal. Pláž vo francúzskom Seignosse sa na týždeň od 22. do 26. júna premenila na tábor česko-slovenského (vlastne aj maďarského) priateľstva. Opticky to vyzeralo, akoby sa na pláži odohrávali nejaké zásadné preteky svetového formátu. Obrovské šapitó s vlajkami, DJ-om a najmä neúnavným komentátorom a „riaditeľom“ českého a slovenského surfového šampionátu Kevinom Olsenom. Mužská kvalifikácia začala a 55 účastníkom dominovala česká snowboardová hviezda Martin Černík. Na druhý či tretí deň vlny odišli, no duch vydareného tábora a športového zápolenia ostal. Cez deň sa na pieskových dunách opaľovali pretekárky a frajerky pretekárov a s nasadením fotili v akcii svojich mužských hrdinov. Chlapi boli, samozrejme, celý deň vo vode a trénovali na víťazstvo. Seignosse leží hneď za Hossegorom, európskou surfovou mekkou. Dobré vlny sú v podstate pozdĺž celého pobrežia, južne až do Španielska. Je čosi zvláštne na tom prvom nádychu po vystúpení z prepravného prostriedku, v ktorom človek prežije pekelnú cestu – 20 hodín autom/busom alebo pár hodín letu kombinovaného so strašnými prestojmi v Paríži na letisku Orly. Vo vzduchu cítiť soľ, borovice, levanduľu, ale to by mohol byť aj Balkán, a nie je – je tam aj ostrá aróma lámajúcich sa vĺn, mokrých psov a nôh špinavých od behania od kempu k pláži naboso. Mieša sa tam to najlepšie z bohémskeho Francúzska a uvoľnenej surfovej kultúry a príroda nijako nezaostáva, práve naopak. Každý prístav a záliv sú tres jollie, každý maják, príboj a moules frittes nútia človeka nanovo vytiahnuť foťák a pokúsiť sa o ich zvečnenie. 2nd Quiksilver Czech and Slovak Surfing Championship je k celkovej dokonalosti miesta pridaná hodnota. Od rána až do tmy vodné športy – bez vĺn teda najmä masová pádlovačka – po zotmení tímové chľastanie skúmaviek Jägermeistra, nevyčerpateľné množstvo od sponzora, a pohárikov roséčka. Outfit deň: plavky, neoprén, prípadne šľapky. Outfit noc: kraťasy, tielko, šľapky. Takmer každý večer sa v kempe, kde sme všetci bývali na „hromádke“ v milených papundeklových chatkách, púšťali surfové videá a filmy na nakopnutie. Na začiatok sme si my ostýchaví dali pár lekcií s miestnym guru, spomínaným Kevinom Olsenom. Kevin je oficiálny tréner národného surf teamu Južnej Afriky a okrem cenných rád ohľadne surfingu vie zadrbať aj originálne duchovné posolstvá a galaktické pravdy. Výdrž má neskonalú a nebyť jeho entuziazmu, iste by naši pretekári vo vode bez vĺn stratili najneskôr štvrtý deň (úplná tíšina) zápal pre vec. Kevin je však večný optimista – niet vlny, čo by bola taká malá, že by sa nedala jazdiť. On to fakt dokáže.

90 Inspire magazine

Ráno vstať, vybehnúť na bicykli pozrieť vlny, potom sa zastaviť na café au lait s voňavým krehkým croissantom, bežať po surf a rýchlo do vody! Celý deň na nekonečnej pláži. Napriek mini-vlnám sme sa nadšene metali vo vode ako kapríci, pre začiatočníkov boli podmienky vlastne dosť dobré – po strachu z vodného živlu nebolo ani chýru, ani slychu. Skúšali sme to na ukoristených penových longboardoch, na ktorých sa vlny ľahšie chytajú. Keďže príroda si nedá rozkázať a situácia sa nezlepšila ani s tým, ako sa týždeň chýlil ku koncu, rozhodli sa organizátori oficiálne preteky mužov zrušiť. Medzi ženami pretekala aj naša pekná & šikovná snowboardová reprezentantka Baša Števulová a nová česká, takmer ešte detská, jednotka Šárka Pančochová. Víťazstvo si odniesla a titul z minulého roka obhájila Tereza Olivová, ktorá je už takmer lokálka – v Seignosse trávi celú sezónu. Muži jazdili náhradnú disciplínu Longboard Session. Vyhral surfový inštruktor Břetislav Hrubý. V deň, keď bola hladina ako sklo a keď sa nedali poriadať ani vtipné štafetové preteky tímov (Playstation Tag Team Contest), sa uskutočnili preteky v pádlovaní na surfe – Paddle Battle. Česko-slovenským majstrom sa stal Maďar Peitman Lofi, ktorému pomohol tréning z Balatonu. Ráno vstať, vybehnúť na bicykli pozrieť vlny, potom sa zastaviť na café au lait s voňavým krehkým croissantom, bežať po surf a rýchlo do vody! Celý deň na nekonečnej pláži. Večer zenová polhodinka na chladnúcom piesku pri západe slnka, potom mušle v prístave alebo grilovaná ryba priamo v kempe. Nespočetne veľa opakovaní tematického hitu Balkánsky sen od Moderného speváka – „tam pri mori čaká ťa len dobrooo“. Výlet do španielskeho San Sebastiana na lahodné tapas, jamon serrano a vino tinto. Surfové video, pár panákov a pár hodín spánku. A ráno zase vstať, vybehnúť na bicykli pozrieť vlny, potom sa zastaviť na café au lait… text Mária Modrovich / Foto Matúš Rendek

poetry

a japonské dievča si zaviazalo vlasy zvraciam si na srdce nedá sa hovoriť o kráse tohto jednoduchého aktu

dokonalosť je zlomené krídlo mašina nebude pracovať

čierne vrkoče sa vlnia ako hady z ruky do ruky

no zdá sa nemožno sa jej dotýkať

snažením o rozkošné strácame cit pre potrebné

Punk poetry

Nie každý stihne v živote tak veľa ako istý nenápadný Angličan menom Billy Childish. Je autorom približne 40 básnických zbierok, spod jeho štetca vyšlo už bezmála 2000 obrazov a podpísal sa pod 100 hudobných albumov. Jeho záber je taký široký, že je schopný ovplyvniť takých rozdielnych ľudí, ako sú Kurt Cobain a Kylie Minogue. A pritom tento svetoznámy umelec nikdy neopustil svoje rodné miesto Chathame. Dámy a páni, predstavujem vám legendu britského básnického a hudobného undergroundu: Billyho Childisha.

Stuckists

Predvojom tejto kontroverznej umeleckej skupiny je skupina celkom iná – The Medway poets (1979), aj keď jej členovia sa až tak veľmi nelíšia (Charles Thom son, Bill Lewis, Ella Guru, Billy Childish...). V Medway poets išlo predovšetkým o verejné predčítavanie básní, ktoré boli do veľkej miery ovplyvnené punkovou subkultúrou a konfliktmi medzi Ch. Thomsonom a Billy Childishom, centrálnymi členmi skupiny. Dalo by sa povedať, že ich to prestalo baviť, a tak si založili skupi nu novú, v ktorej sa nevenujú už len poézii, ale umeniu celkovo. Billy Childish teraz po rokoch, keď už ani nechľastá, ani sa neoddáva náhodné mu sexu, ako to bolo za čias Stuckists, vyhlásil, že celá vec so Stuckits je vlastne ojeb (prepáčte mi za výraz). Medzi hlavné myšlienky skupiny patrilo, že každý môže mať svoj názor, ktorý je potrebné rešpektovať. Čo sa časom ukázalo ako blábol, číra fantázia. V súčasnosti Billy Childish veľmi ostro kritizuje elitárstvo, ktoré tam fungovalo, neschopnosť priznať si, že nie všetko, čo umelec vytvorí, je umenie. Childish na to hovorí: je to to isté, ako keby sme povedali, že smetiar nerobí nič iné, len vynáša odpadky. Je to hlúposť a šialenstvo niečo také tvrdiť. Akákoľvek umelecká skupina funguje ako opojenie, človek, či chce alebo nechce, nechá sa strhnúť, ale keď na chvíľu vystúpite z tohto kolotoča hedonizmu, vidíte len nezrelosť.

Andy Warhol

Jediné, čo vytvoril Andy Warhol, sú celkom pekné farebné tapety. Pokúsil sa síce o vtip, ale veľmi mu nevyšiel. Jeho práce sú na prvý pohľad príťažlivé, ale hneď na druhý zistíte, že je to akurát tak pre deti. To je ďalší z názorov mnohostranne nadaného Brita. Billy Childish je veľkým kritikom a odporcom postmodernizmu: stalo sa asi to, čo je teraz už zjavné. Dadaisti mali skvelý nápad a momentálne zúfalstvo umelcov z toho, že nie sú schopní ich prekonať, kompenzujú ich na podobňovaním. Dnešné rebelstvo v umení je, žiaľ, vytvorené len marketingom. Inštitualizovanie umenia umeniu skrátka škodí. Čo umenie potrebuje a čo je dô ležitejšie, ako potreba šokovať, je presvedčenie a viera. Viera a presvedčenie v to, čo robím. Žijeme totiž vo svete príčiny a následku, musíte dať veľa zo seba, aby ste veľa dostali.

a uviazneme v nezmyselnej abstraktnosti

(Ne)autori a Bratia Karamazovovci

Publicistika vytvorená za 24 hodín. Všetci ju poznáme a čo je ešte horšie, takmer všetci ju čítame. Kvalita v dnešnom svete už pramálo znamená. Nie je dôležité, čo píšete, ale ako to píšete. Pokiaľ zvládate hru so slovami a časom, tak ste vyhrali. Billy Childish prirovnáva dnešných autorov textov (samozrejme, výnimky existu jú) k mechom na rozdúchavanie ohňa. Ich články sú „veľké“, no obsah chýba. Ale sú tu aj texty kvalitné, hovorí. Napríklad Bratia Karamazovovci od Fjodora Mi chajloviča Dostojevského sú krásnym a dlhým príkladom. Tajomstvo tohto diela spočíva hlavne v pasážach, ktoré sú pravdivé, a tým sa stávajú neuveriteľné. Preto diela takýchto autorov stoja za to, píšu o pravde a to funguje vždy.

Nepracuj a zasaď strom

Billy Childish sa pokúsil chodiť do školy 2x. Prvýkrát to vyšlo, strednú mal za sebou, druhýkrát to už tak celkom nevyšlo. Nastúpil síce na umeleckú školu, ale nevedel sa zmieriť s tým, prečo by mal poslúchať niekoho príkazy, keď to, čo od neho požadovali, mu prišlo úplne nezmyselné a zbytočné. Tak odišiel. Asi 20 ro kov žil na podpore, ale vždy, keď si trochu našetri,l zasadil strom. Vraví, že stromy má veľmi rád. Je aktívnym členom Greenpeace a Friends of Earth.

Sám v Chatame

Je to zvláštne, ale je to tak. Tento človek má až panický strach zmeniť miesto, kde sa narodil, kde tvoril a tvorí. Jeho strach je dokonca taký veľký, že ani to, že všetci jeho blízki už toto miesto dávno opustili a on tam ostal sám, ho neprinúti, aby s tým niečo urobil. S nadhľadom však dodáva, že si je vedomý toho, že takýto starousadlícky spôsob života nie je práve cool.

Menej je viac

Jeden veľkorysý návrh od Billa Childisha pre Mc Donalds: jeden „mekáč“ v kaž dom meste. Dokonca si myslí, že táto podmienka by mala byť zakotvená v usta noveniach protimonopolného úradu. Domnieva sa totiž, že znížením kvantity sa zvýši kvalita, v tomto prípade jedla. Všetko je potrebné obmedziť. Treba si uvedo miť, že šaty, ktoré si kupujeme, sa vyrábajú na jedno použitie a vyrábajú ich deti z druhej strany sveta. text Veronika Maťašovská / foto Billy Childish Viac Billa Childisha na www.billychildish.com

Billy Childish, 2003

tak teda je to pravda čo nám povedali „krása je všade“

naše ideály sú vyprázdnené

Inspire magazine 91

travel

Manhattan púšte 92 Inspire magazine

Veľké oči s prihlúplym výrazom sa zalesknú v žiare ostrého slnka. Zračí sa v nich zvedavosť zmiešaná s ľahostajnosťou. Ústa s masívnymi perami sa na chvíľu poot voria a odhalia rad žltých skazených zubov. Ako v kŕči sa skrivia a vydajú prenikavý nedefinovateľný zvuk. Nasleduje záplava bielych spenených slín, ktorá dopadne na jemný piesok. Mohutné telo sa otočí a odklusá ďalej do záhybov dún. Jemen je jedna z mála krajín, kde sa nachádzajú divo žijúce ťavy. Pohybujú sa v malých stádach. Sú prekvapivo krotké. Možno ich pohladkať po šiji, a to dokonca zadarmo. Nestojí vedľa nich tučný Arab so šiltovkou Yankees a rukou lačne sa načahujúcou po bakšiši. Vlastne široko ďaleko nieto živej duše. Púštnu oblasť Vádí Hadramaunt možno s džípom prekonať v priebehu jedného dňa. V minulosti to

Hosť do domu, Alah do domu. V oáze Šibám je na malom priestranstve zoskupených cez 500 hlinených budov, ktoré majú až jedenásť podlaží, a ľudia v nich žijú dodnes.

trvalo aj niekoľko týždňov. Námaha však stála za to. Tých, ktorí neskonali počas úmornej cesty, čakal jedinečný pohľad. Oáza Šibám, ktorá je na zozname pamia tok svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, je pre svoje vysoké hlinené domy prezývaná aj púštnym Manhattanom.

Pod papučou

Prejsť cez púšť má jeden háčik. Beduíni sú starí ostrieľaní mafiáni. Zatiaľ čo ich kolegovia z Egypta dokážu od turistov skasírovať doláre za smiešne a trápne tance v improvizovaných obydliach a jordánski experti predať kúsok asfaltu ako vyso kokvalitný hašiš, v Jemene sa moc nebabrú. Na prechod cez svoje územie vyžadujú

Inspire magazine 93

travel

Zľava doprava, zhora nadol Šibám Bol jednou zo zastávok na takzvanej kadidlovej ceste, ktorá sa začínala v juhojemenskom

prístave Kana. / Okná sa nachádzajú nízko, pretože v izbách domáci sedia na zemi. / Stavebný materiál sa pripravuje z hliny a suší na slnku do podoby tehál. / Vláda síce oficiálne zakázala nosenie kalachov, no nariadenie rešpektuje len málokto. / V Šibáme ide

život pomaly, nikto sa príliš neponáhľa. / Do mesta, ktoré obopínajú hradby, vedie brána al-Sidda. / Benzín je v Jemene desaťkrát

lacnejší ako v Európe. / Kočovní beduíni si svoje príbytky –stany- stavajú rovnako už celé stáročia.

za nemalé peniaze ozbrojený sprievod. Ten vám, samozrejme, môže poskytnúť iba ich šéf, miestny šejk. Výpalníctvo par excellence, pričom vás dvaja beduíni s kalašnikovmi budú chrániť pred vlastným ľudom. Na druhú stranu, keďže v púšti neplatia oficiálne hranice krajín, ale kmeňové teritóriá nazývané dirah, približne sto kilometrov sa prechádza aj cez južnú časť Saudskej Arábie. A táto oblasť sku točne nie je práve trikrát najbezpečnejšie miesto na zemi. Napokon, narodil sa tu Bin Ládin. Drsné životné podmienky donútili beduínov uvažovať veľmi pragmaticky a ko legiálne. Púšť im dáva pocit slobody a miera cti je u nich veľmi vysoká. Hovoria tomu šaráf – „vykríkni na neho nadávku a máš nôž v srdci“, možno voľne preložiť. Pravdivosť týchto slov by som v Jemene rozhodne netestoval. Pokiaľ sa však k nim človek správa s úctou, dokážu si od úst odtrhnúť posledný kúsok kukuričnej placky, aj keby mali sami hladovať. Ako hovorí jedno príslovie – Hosť do domu, Alah do domu. Miestne ženy majú oveľa viac slobody ako ich sestry v meste. Zlé jazyky dokonca hovoria, že zatiaľ čo muži navonok machrujú, veľa z nich je doma pod papučou.

Nehostinný kraj

Ktosi dávno napísal, že beduín je parazitom ťavy. V tvrdení je kus pravdy. Na mŕtvom vyprahnutom piesku by Nomádi bez tohto zvieraťa mali len malú šancu prežiť. Teda aspoň v minulosti. Mlieko, mäso, odev z kože – to všetko im „ko ráb púšte“ dokázal poskytnúť. A ešte ďaleko viac. Beduínska žena si môže každý mesiac umývať ťavím močom vlasy a muž zas zo srsti z uší vyrobiť pomôcku na odháňanie dotieravých múch. Okrem toho sú ťavy vynikajúcimi zvieratami na nosenie. Keď sa na ne náklad správne naloží, unesú až 260 kilogramov. Telesnú stavbu akoby mali s chirurgickou presnosťou usporiadanú na život v extrémnych

94 Inspire magazine

podmienkach. Dlhé nohy držia telo vysoko nad zemou, kde teplota vzduchu môže byť až o 10 stupňov Celzia nižšia ako pri chodidlách. Pri nedostatku vody dokážu stratiť až jednu tretinu svojich telesných tekutín. Pre človeka by táto strata bola smrteľná. Aby ju nahradili, sú schopné naraz vypiť aj 100 litrov vody. Zato človek to má ťažšie. V povetrí sa vznáša jemný piesok, ktorý páli v očiach, škrípe medzi zubami, preniká šatstvom, tlačí sa do pľúc i do záhybov hodiniek a jeho dotieravosť nepozná hraníc. O horúčave nehovoriac. A keď sa už náhodou zdvihne vetrík, je to najskôr predzvesť, že sa treba rýchlo pakovať kade ľahšie. Víchrica s piesočnými oblakmi, miestnymi nazývaná sámum, vie totiž behom oka mihu premeniť slnečný deň na tmavú noc. Nie nadarmo staré arabské príslovie hovorí: Alah sa smial, keď stvoril púšť. Zlé jazyky k tomu dodávajú, že ten smiech bol zlomyseľný.

Veľká voda

Anglický námorný dôstojník James R. Wellsted ešte v 19. storočí prirovnal Arab ský polostrov ku „kabátu s hviezdami, ktorý je lemovaný zlatom“. Jediné zelené úrodné oblasti sa totiž nachádzajú iba na jeho okrajoch, zatiaľ čo vnútorný priestor vypĺňa vyprahnutá mŕtva pustatina. Drobné hviezdičky sú životodarné oázy, ktoré sa v nej sem-tam objavia. Jednou z najžiarivejších je Šibám. V približne päťsto štíhlych hlinených stavbách, vysokých až jedenásť podlaží, býva okolo 7000 Jemenčanov. História mesta siaha do druhého storočia nášho letopoč tu, keď sa tu rozprestieralo mocné Hadrimautské kráľovstvo. Neskôr nad územím šéfovala Etiópia a Perzia. V priebehu 16. storočia, keď sa Jemen dostal pod nad vládu Osmanskej ríše, bol Šibám z veľkej časti zničený. Prekvapujúco sa však o to nepričinili divokí Turci, ale mohutné záplavy. Niektorí jeho obyvatelia to zabalili a išli hľadať šťastie na Jávu, do Malajzie, Indie a Singapuru.

V krivolakých uličkách sa nachádzajú malé dielničky, ospalé čajovne a obchodíky s rozmanitým tovarom. Muži v kockovaných sukniach a sivých turbanoch sa držia za ruky a živo diskutujú. Ich potomkovia sa o niekoľko desiatok rokov neskôr vrátili a aby všetkým ukázali, že sú v poriadnom balíku, investovali majetok do výstavby hlinených domov. Z tohto obdobia pochádza väčšina budov, i keď sa nájdu aj novšie. V roku 1982 nad mestom zobralo patronát UNESCO.

Vstupná brána

Sajjid Zajd je silnejšej postavy, sebavedomého vystupovania, vždy veselý a často detinský, hoci je v najlepších mužských rokoch. Inými slovami, pravý Arab. Práve on dostal neprekonateľne nutkavú potrebu porozprávať nám o živote v Šibáme. „Je to diera, nenachádza sa tu poriadny hammam, qat je drahý, pretože ho treba dovážať až zo vzdialených hôr, a keď vyjdem ráno na balkón, čumím susedovi rovno do okna,“ hovorí a fúzy sa mu pri tom naježia, až na chvíľu vyzerá ako namosúrený tuleň. Naozaj, domy sú na niektorých miestach vedľa seba tak blízko, že si susedia cez okno môžu pokojne potriasť rukou. V krivolakých uličkách sa nachádzajú malé dielničky, ospalé čajovne a obchodíky s rozmanitým tovarom. Muži v kockovaných sukniach a sivých turbanoch sa držia za ruky a živo diskutujú. Občas zastanú, aby pozdravili okoloidúcich. Niekedy sa medzi nimi mihnú aj ženy, o ktorých veku sa možno iba dohadovať. Vzpriamenú postavu majú zahalenú čiernym habitom. Nosením nákladov na hlave získali hrdú chôdzu. Kŕdle ufúľaných deti pobehujú a krátia si čas súťažou v pľuvaní do diaľky alebo robením zle, komu sa len dá. Do toho všetkého sem-tam zavreští vystrašená ovečka, ktorej sa len o pár milimetrov podarilo vyhnúť pred uháňajúcou motorkou. V bočných uličkách občas na hlinenú zem z okna dopadne vyhodená igelitka s odpadom, ale niekedy aj s obsahom toalety. Do mestečka, ktoré obopínajú hradby, vedie brána al-Sidda. Tá sa ešte pred 50 rokmi na noc zatvárala pred nevítanými návštevníkmi. Kužeľovitý minaret mešity Masjid Maruf Ba-Jammal zo 16. storočia a jeho hranatý kolega z vyše tisíc rokov starého svätostánku Masjid al-Khoqa dohliadajú na to, aby obyvatelia pamätali na „Alhamdulillah – slávu Alaha“.

Na návšteve

Dobrosrdečný Sajjid Zajd sa ponúkne, že nás zoberie k sebe domov. Všetky izby sú dlhé a úzke. Keďže Jemen nemá husté lesy, drevo je veľmi drahé. Tých niekoľko osamote stojacich stromov, ktoré použili na trámy, zväčša nemá ani štyri metre. „Výška stromov súvisí so šírkou našich izieb a s celým pôdorysom domov,“ upo zorňuje Sajjid. Okná sú zas veľmi nízko, pretože sa sedí na zemi.

Zatiaľ čo na prízemí sa vo väčšine budov nachádzajú chlievy a kurníky, druhé podlažie slúži ako sýpka a skladište. V treťom nájdete kuchyňu pripomínajúcu udiareň. Až vo vyšších poschodiach bývajú rozvetvené rodiny. Jemenčania nemajú nikdy cudzích podnájomníkov, pretože by mohli uvidieť odhalenú ženu a to by bola podľa Sajjidových slov „Ajb – veľká hanba!“ Zariadenie zväčša pozostáva z krikľavo pestrofarebného linolea, na ktorom sú po ukladané matrace, vo výklenkoch predmety bežnej životnej potreby a všetkému tomu na malom podstavci kraľuje veľké čínske rádio alebo televízor. Najvrchnejšie podlažia mafraj sa považujú za najvznešenejšie a majú peknú vnútornú výzdobu s kobercami a vodnými fajkami. Tam hostiteľ vodí podvečer svojich priateľov žuť qat, miestnu ľahkú drogu. „Pracujem ako bankový úradník v neďalekom Sejúne. Dnes mám prvý deň dovo lenku. Desať dní sa nebudem holiť,“ vyhlásil zrazu Sajjid a táto výsada sa mu zliala s predstavou slobody a naplnila ho tichým šťastím. Potom sa na chvíľu odmlčal, ako keby hľadal odvahu opýtať sa niečo obzvlášť dôležité. „Je Budweiser naozaj také dobré pivo, ako sa o ňom rozpráva?“ vyliezlo z neho nakoniec tichým hlasom.

Cennejšie než zlato

Mesto Šibám počas svojho najväčšieho rozkvetu ryžovalo predovšetkým z ob chodu. Bolo jednou zo zastávok na takzvanej kadidlovej ceste, ktorá začínala v juhojemenskom prístave Kana, kde sa okrem kadidla nakladalo na ťavy aj korenie, drahé látky a vzácne kamene zo Somálska a Etiópie. Odtiaľ pokračovala cez Vádi Hadramaut do Maribu, stáčala sa na sever cez celý Arabský polostrov a končila v niektorom z palestínskych stredomorských prístavov. Obchodníci putovali s ka ravánami celé mesiace púšťou, aby na trhy dorazili s vyhľadávaným tymianom a vôňami myrhových vetvičiek. Územie Jemenu spolu so susedným Ománom bolo jednou z mála oblastí, kde sa darilo rastline Boswelia sacra, z ktorej dužiny sa vyrába kadidlo. Tým pádom tento žiadaný artikel, ktorý sa vyvažoval zlatom, predstavoval jedinečný biznis. Dodnes používaný juhoarabský výraz dahab označuje zlato rovnako ako kadidlo. Rímsky spisovateľ Plinius v prvom storočí na prelome vekov napísal, že obchodo vanie s kadidlom urobilo z obyvateľov južnej Arábie jedných z najbohatších ľudí na svete. V tom čase sa už z Jemenu vyvážalo do Grécka, Ríma, Egypta a krajín okolo Stredozemného mora približne 3000 ton kadidla ročne. Prosperita kadidlovej cesty začala klesať až s nástupom kresťanstva, nového nábo ženstva, ktoré sa chcelo oslobodiť od pohanských rituálnych spôsobov. Jej defini tívny úpadok nastal v štvrtom storočí, keď cisár Theodosius vyhlásil kresťanstvo za štátne náboženstvo Rímskej ríše. Pre „Arábiu felix – Šťastnú Arábiu“, ako Jemen v tom čase nazývali rímski a grécki básnici, to znamenalo tvrdý úder do poklad nice. Ale nielen kadidlo si v Európe z orientálneho tovaru získalo svojich priaznivcov. Korenie, privážané na dvor anglického kráľa, sa tešilo takej obľube, že ho sluhovia na hostinách ponúkali v bonboniérach. Hostia s pôžitkom chrúmali veľké čierne zrnká a žasli nad neznámymi pocitmi na jazyku. Ostrá pálivá rozkoš, sťahujúca ja zyk, poskytovala neznámy zážitok. S novými kulinárskymi možnosťami si zároveň Európa uvedomila, aká jednotvárnosť chutí a vôní dovtedy v jej strave panovala. Text a foto ANDREJ HORVÁTH

Inspire magazine 95

street

Rendez Jam 2009 Takže, dámy a páni, je po Rendez Jame 2009. Nultý ročník priniesol určite každému návštevníkovi skvelý zážitok, za ktorý treba poďakovať Rooftopu, známej to firme Molotow, rovnako ako aj celému organizačnému tímu. Pevná stena splnila očakávanie a medzinárodný tím Molotow and friends zanechal obraz, ktorý, mám taký pocit, asi najbližší rok neprekoná žiadna banda. Poďme však troška priblížiť priebeh akcie. Celé to začalo s hodinovým posunom, jednak vďaka silnému nárazovému vetru, ale aj nedostavením sa dvoch zo šestnástich registrovaných tímov na Streetball, v dôsledku čoho museli organizátori narýchlo zbúchať iný systém hrania. Nadšencom BMX a kolobežiek predviedli na U rampe maniaci z VXA Extrém tímu zo susedného Česka krkolomné triky, ktoré divákom miestami doslova vyrážali dych. Koše sa márne pokúšali zlomiť majstri v Slam Dunku rovnako ako majstri v presnej muške. Z neľútostného súboja na linoleovom pľaci si odniesol odmenu tím Vesmírní lidé. Baki tím, bohužiaľ, neobhájil minuloročný titul v Streetballe, možno aj kvôli zdravotným problémom (skončili na nepopulárnom 4. mieste, a tak sa z prvého miesta tešili chalani od Štoférov. Ešte pripomeniem, že počas celého dňa sa o kvalitnú hudbu staral Wugy z Vagon crew a známy to už Gramorokkaz tím v zložení Metys a Miko. O schladenie prehriatych hláv sa postaral vodný futbálek, v ktorom počas dňa či už dobrovoľne, alebo nejakým tým „štuchancom“ skončilo nejedno dievča. Dúfam, že napriek miestami zhoršenému počasiu a silnému vetru, ktorý zapríčinil pád umelej steny a následné ukončenie ohlasovaného obrovského, dovolím si povedať aj najväčšieho jamu, si prišiel každý na svoje a mal dobrý pocit. Organizátori vám odkazujú: „Tešte sa na budúci ročník, ktorý prinesie opäť niečo zaujímavé či už v podobe majstrov writerov, alebo novej atrakcie. Aj budúci ročník sa posnažíme naporciovať všetky elementy hiphopu a možno opäť aj nejaké to live vystúpenie kapiel, nechajte sa prekvapiť.“ Text Elban www.rendezska.sk / Foto Matate a Kika Bielčiková Všetko podstatné nájdete na webe www.rendezjam.sk

96 Inspire magazine

gourmet

Fun Freshness &

Friends

Vychutnajte si s priateľmi nové jesenné menu plné známych chutí aj sezónych prekvapení! Výnimočný zážitok pre vaše chuťové poháriky nájdete v 100% slovenskej sieti Bagel & Coffee, ktorá sa zaraďuje do najvyššej kategórie fast casual. To znamená nielen rýchle, ale aj štýlové a zdravé najedenie sa v príjemnom prostredí s trendy dizajnom a milou obsluhou.

Bagel Story Nezameniteľný okrúhly „chlebík“, ktorý si pre jeho výnimočnú chuť a originálny vzhľad zamilujete na prvé zahryznutie, má za sebou dlhú históriu. Prvá zmienka o ňom sa nachádza už v Biblii, do Európy sa Bagel dostal v 17. stor. a o 2 storočia neskôr sa objavil aj v Amerike. V našich končinách je historickým r. 2004, kedy sa Bagel dostal do Bratislavy, kde sa mu zapáčilo, a tak v nej začal písať chutné dejiny!

Prečo je Bagel taký svetový?

Prečo Inspire miluje Bagel & Coffee? • je svetový! (NewYorkBagel, FrenchBagel, ItalianBagel, MexicoBagel...) • pripravuje najlepšiu mrkvovú tortu široko aj ďaleko, • káva nás vždy dostane svojou čerstvosťou, arómou aj chuťou, • má výnimočne chutné polievky, ktoré hrajú farbami, • používa organické suroviny a ide s bio trendmi, • má vždy sezónne prekvapenia pre naše chuťové bunky, • vie pripraviť originálny catering na želanie, • je 100% nefajčiar, • a má najviac usmiatu obsluhu v Blave! Bagel & Coffee nájdete v Bratislave na: Štúrovej 13, Obchodnej 10 a aj na Hlavnom námestí 8 a Ventúrskej 3 www.BagelCoffeeStory.com

Je pripravovaný podľa starého domáceho receptu, len z prírodných surovín bez chemickej úpravy. Neobsahuje tuk, vajcia ani maslo. Má tak minimum cholesterolu, soli aj tukov a vysoký obsah proteínov a karbohydrátov, ktoré budú zásobovať vaše telo energiou po celý deň. Zaujímavosťou je, že Bagel sa najprv varí, až potom pečie, čím získava svoju typickú hutnosť a trvanlivosť.

Coffee Story Delikátne jedlo je príjemné zakončiť (alebo začať?) ešte delikátnejšou kávou. Tá je preto v Bagel & Coffee ručne pražená a pripravovaná z najlepších zmesí zelených kávových zŕn, pochádzajúcich každý mesiac z inej krajiny (Brazília, Etiópia, Kolumbia, India, Costa Rica...). Preto je vždy čerstvá, s výnimočnou chuťou, nezameniteľnou farbou a podmanivou arómou. A samozrejme, v rôznych podobách a s rôznymi príchuťami podľa želania.

Inspire magazine 97

gourmet

Značka čajov Lipton, od svojho založenia Sirom Thomasom Liptonom, zmenila pohľad na pitie čaju

Ako Lipton zmenil čas Značka čajov Lipton, od svojho založenia Sirom Thomasom Liptonom, zmenila pohľad na pitie čaju a vďaka neustálej snahe zlepšovať svoje čaje prináša stále nové prekvapenia v podobe osviežujúceho nápoja.

Sir Thomas Lipton

Sir Thomas Lipton otvoril svoj prvý obchod s potravinami v škótskom meste Glasgow v roku 1871 ako 21 ročný. Svoj úspešný obchod založil na pestovaní kvalitných čajov na vlastných plantážach na Cejlóne a časom dokázal vytvoriť z čaju obľúbený a dostupný nápoj vysokej kvality. Dokonca bol za svoje úsilie v roku 1898 pasovaný kráľovnou Viktóriou za rytiera. Dedičstvo Sira Liptona pretrvalo a Lipton si udržal svoje významné postavenie. Dnes je Lipton najväčším výrobcom čaju na svete. Jeho čaje sa predávajú v 150 krajinách po celom svete a stále platí, že Lipton je jedinečnou zmesou vynikajúcej kvality a chuti.

História vzniku čaju

Podľa čínskej legendy inicioval zvyk pitia čaju v roku 2700 pred n. l. legendárny čínsky cisár Šen-nung. Cisár, ktorý bol vzdelaným človekom a veľmi sa zaujímal o medicínu a bylinkárstvo, pil vždy výhradne prevarenú vodu. Jedného dňa spadlo do jeho čajníka s vriacou vodou niekoľko lístkov zo stromu, pod ktorým sedel. Nikto vtedy nevedel, že to bol divoko rastúci čajovník. Aróma takto vzniknutého nápoja podnietila jeho zvedavosť a tento nápoj sa mu zdal výnimočne chutný a osviežujúci. Šen-nung bol taký nadšený týmto odvarom z listov čajovníka, že na riadil rozšíriť pestovanie tejto rastliny po celej Číne. V sedemnástom storočí sa čaj stal populárnym aj po celej Európe a v amerických kolóniách. Od čias kolónií hral práve čaj dôležitú úlohu v americkej kultúre a zvykoch. Až v dvadsiatom storočí však Američania výrazne prispeli do čajového priemyslu. V roku 1904 bol objavený ľadový čaj a v roku 1908 vyvinul Thomas Sullivan z New Yorku koncept čaju vo vrecúšku.

Delenie čaju

Najjednoduchšie je možné rozdeliť čaj podľa spôsobu spracovania zozbieraných lístkov, a to na čaje zelené, biele, žlté, oolong (polozelené) a čierne. Najdôležitej ším hľadiskom pre zaradenie čaju do niektorých z týchto skupín je, do akej miery a v ktorej fáze spracovania prebehla tzv. fermentácia (fermentácia je prirodzený proces, pri ktorom dochádza k oxidácii čajových lístkov a tým k zmene ich che mických vlastností).

História čajového vrecka

Už v roku 780 n. l. Luk Yu, čínsky básnik dynastie Tang, napísal, že sa čaj môže zapariť medzi dvoma hárkami papiera. Napriek tomuto faktu sa pripisuje vynález čajového vrecka americkému obchodníkovi s čajom, Thomasovi Sullivanovi, ktorý začal v roku 1908 používať malé hodvábne vrecká a dávať vzorky čaju svojim zákazníkom. Jeden zo zákazníkov potom vložil vrecko do vriacej vody a čajové vrecko tak uzrelo svetlo sveta. Začiatkom 20. rokov začal Sir Lipton baliť čaj do ručne viazaných gázových vreciek pre hotely a reštaurácie. V roku 1929 sa začali tieto vrecká používať v domácnostiach. Odvtedy prešli čajové vrecká mnohými premenami, ale jednou z najväčších bolo nepochybne zavedenie pyramídových vreciek v roku 1996. Čo je na týchto pyra mídových vreckách také neobyčajné?

Pyramídové čaje Lipton

Výnimočné pyramídové čaje Lipton sa vyznačujú jedinečným tvarom čajového vrecka, ktoré svojím disproporčným povrchom a aj niekoľkokrát väčším objemom necháva oveľa výraznejšie vyniknúť prirodzenú chuť čaju.

98 Inspire magazine

Pojmy „čaj“ a „Lipton“ sú prepletené už dlhé roky

teriál tohto vrecúška umožňuje jeho lepšie lúhovanie a nemení chuť čajovej zmesi. S pyramídovými vreckami prichádza aj nová receptúra v podobe veľkých kúskov naozajstného ovocia. Výber osviežujúceho čaju je veľmi široký a tvorí ho 16 novi niek, ktoré potešia priaznivcov najrôznejších druhov čaju: Ovocný a bylinný (s príchuťami papáje a ibišteka, pomaranča a citróna, jahody a maliny, maliny a čučoriedky, šípok a čiernych ríbezlí, šípok a ibišteka, rumančeka). Fantastické kombinácie ovocných chutí a vôní prenesú každého priaznivca týchto čajov do iného sveta. Čierny (s príchuťami lesného ovocia, citróna, malín a maracuje, broskyne a manga). Kvalitné ochutené čierne čaje sú základom skvelých čajových variácií. Čierne čaje Lipton s príchuťou ovocia obsahujú skutočne veľké kúsky ovocia a prinášajú nové chuťové zážitky. Zelený (s príchuťou mandarínky a pomaranča).Milovníkov zeleného čaju poteší zmes čajových lístkov s lahodnými kúskami mandarínky a pomarančovej kôry. Špeciálne druhy čaju (Gold Tea, Green Tea, Red Tea, White Tea). Delikátne čaje s plnou chuťou vyrobené z prvotriednych surovín potešia aj tých najnáročnejších milovníkov čaju. Zľava doprava vrecia čaju / Sir Thomas Lipton

Pyramídové čajové vrecko Lipton prináša hneď niekoľko dôvodov, prečo si viac vychutnať čaj v tejto novej podobe. Poskytuje väčší priestor na rozvinutie čaju a ostatných ingrediencií v čajovom vrecku a voda, ktorá vniká dnu, má väčší priestor na cirkuláciu, vďaka čomu získa nápoj bohatšiu a výraznejšiu chuť. Rovnako ma

Inspire magazine 99

health

STOP vaginálnej mykóze

MYCOMAX 150 100 Inspire magazine

Máloktoré gynekologické problémy dokážu ženy tak potrápiť ako vaginálna mykóza. Napriek tomu, že pri správnej liečbe predstavuje skôr banálnu epizódu bez vážnejšej ujmy na zdraví (aspoň raz za život postihne tri štvrtiny žien, polovicu z nich opakovane a päť percent chronicky), patrí určite k najnepríjemnejším gynekologickým problémom, na ktoré ženy spomínajú iba veľmi nerady a o ktorých sa väčšinou zdráhajú hovoriť otvorene.

Čo je teda vaginálna mykóza?

Ako vyliečiť vaginálnu mykózu?

Je to zápalové ochorenie, označované aj ako vulvovaginálna kandidóza, ktoré spôsobuje najčastejšie narušenie rovnováhy pošvového prostredia premnožením kvasiniek rodu Candida, ktoré sú normálne súčasťou fyziologickej flóry. Tie sa pohlavným stykom môžu zo ženy napadnutej vaginálnou kandidózou preniesť aj na sliznicu partnerovho penisu, stáva sa to však zriedka. U mužov sa ochorenie prejavuje len začervenaním žaluďa či rôznymi pupienkami a dá sa mu predísť správnou hygienou a nie príliš častým používaním mydla. Pre ženy nie sú nepríjemné iba príznaky sprevádzajúce vaginálnu mykózu – svrbenie či pálenie rodidiel, suchosť pošvy, bolestivosť pri pohlavnom styku či močení, ale aj hustý biely výtok z pošvy, ktorý ich, popri obavách o zdravie, diskvalifikuje vo vlastných očiach v ich partnerskom vzťahu. Možno aj preto je verejne dostupných informácií o vaginálnej mykóze len málo a choroba sama akoby aj dnes niesla známky spoločenského tabu.

K liečbe vaginálnej mykózy sa pristupuje buď formou miestnej (lokálnej), alebo celkovej (systémovej, perorálnej) terapie. V prvom prípade sa povrch rodidiel potiera masťami a krémami, alebo sa do pošvy aplikujú čapíky či globuly určené k jej výplachom. Lokálna liečba pôsobí iba na povrchu a nemusí zasiahnuť kvasinky v hlbších vrstvách tkaniva. Efekt systémovej liečby sa naproti tomu premieta v celom organizme. Odstráni kvasinky v hlbších vrstvách tkaniva a namiesto opakovanej aplikácie mastí stačí zhltnúť jedinú kapsulu s niektorou z vysoko účinných látok. Sú nimi ketokonazol a dva triazolové deriváty – flukonazol a itrakonazol. Vďaka priaznivému farmakologickému profilu, predovšetkým pre výrazne nižšie riziko nežiaducich vedľajších účinkov, sa značnej obľube teší hlavne flukonazol, ktorý možno v lekárni zakúpiť pod značkou Mycomax.

Viac info na www.zentiva.sk

JEDNODUCHÉ RIEŠENIE NÁLNEJ MYKÓZY VAGINÁLNEJ

Bez lekárskeho predpisu Vaginálna mykóza – nepríjemná stránka ženského života. Väčšina žien sa s ňou stretne aspoň raz za život. Mycomax 150 (cps. dur. 1x 150 mg) je kapsula na ústne užitie, takže riešenie vaginálnej mykózy je teraz jednoduché a pohodlné. Stačí zapiť jednu kapsulu.

www.mycomax.sk

Zentiva, a.s.

Westend Tower Dúbravská cesta 2 841 04 Bratislava Slovenská republika

Tel.: Fax: E-mail: Internet:

(+421) 2 5931 6013 (+421) 2 5931 6001 info@zentiva.sk www.zentiva.sk

Mycomax 150 (cps. dur. 1x 150 mg) je liek na vnútorné použitie. Obsahuje liečivo ﬂuconazolum. Čítajte pozorne písomnú informáciu pre používateľov. O použití lieku sa poraďte s lekárom alebo lekárnikom.

Aké sú príčiny jej vzniku? Faktorov, ktoré prispievajú k narušeniu rovnováhy mikroflóry a k nasledovnej vaginálnej mykóze, je viac a nie všetkým je možné predísť. Spúšťacím faktorom infekcie sa napríklad môže stať aplikácia širokospektrálnych antibiotík pri liečbe iného ochorenia. Antibiotiká pritom ničivo poznamenajú prirodzenú pošvovú flóru, ktorá za normálnych okolností bráni invázii kandidy do hlbších vrstiev tkaniva. Vaginálnu mykózu môže taktiež vyvolať užívanie hormonálnej antikoncepcie, ako aj kúpeľ v chlórovej vode a v stojatých vodách jazier, rybníkov a nádrží, tak ako aj časté striedanie partnerov, nadmerná konzumácia sladkostí, nevhodné oblečenie z tesných a nepriedušných materiálov, používanie mydiel s pH vyšším ako 5, cukrovka alebo stres. Svoje môže prirodzene zohrať aj porucha imunity.

Mycomax aj bez lekárskeho predpisu Mycomax je vysoko účinným preparátom vhodným na liečbu vaginálnej kandidózy. Jeho účinok sa dostavuje už do 30 – 90 minút po požití kapsule a koncentrácia flukonazolu sa vo vaginálnom sekréte po dávke 150 mg udržiava dostatočne dlho na dosiahnutie požadovaného efektu. Významnou výhodou Mycomaxu je aj skutočnosť, že od 1. júla tohto roku sa dá aj na Slovensku kúpiť bez lekárskeho predpisu. Po jeho užití by problémy mali ustúpiť do dvoch dní. Ak sa neprejaví účinok lieku ani do 7 dní, je treba vyhľadať lekára a informovať ho o samoliečbe Mycomaxom. Pokračovať v liečbe bez konzultácie s lekárom sa neodporúča. Zaradenie Mycomaxu do skupiny voľno predajných liekov je jednoznačne veľmi dobrou správou pre slovenské ženy, ktoré týmto získavajú možnosť zbaviť sa tejto nepríjemnej choroby rýchlo a pritom diskrétne. Mycomax bez predpisu im teraz ponúka spoľahlivé a elegantné riešenie. foto avon

phenomena

Faces of BEAUTY

In the course of duty as a fashion photographer one is expected to cover various catwalk shows. It is important for magazines and design teams to be aware of the seasons trends and emerging tastes. Indeed, on paper it looks like a glamorous affair. Surrounded by beauties and prototype garments, it is easy to create great looking pictures that help to make magazine pages outstanding. However, it was when I started to look again at the shots that didn‘t make the editorial cut that I started to discover an altogether more intriguing angle. In amongst the under exposed shots and badly cropped images, were images containing subconcious eye gazes, moments when the garments were badly fitting or the lighting accentuated rather than flattened body imperfections. Catty looks and jealous stares from backstage, envious and lustful looks from the front row. I attended fashion shows, beauty pageants and adult-only exhibitions. Wherever there was a runway, and the audience was invited to look and pass judgement on the people and the clothes that they saw on stage became fair game for my camera. I became less interested in the editorial shots that were useful for the ‘mainstream’ and ever more fascinated by the difference between the image presented as entertainment and more by the ideas behind the shows and the participants that took part in them. Beginning at Berlin Fashion Week and on to Oslo Fashion Week, where after seven days of attending fashion shows I had only photographed the expressions on the front row of the audience as they studied the Nordic models. Envious girlfriends cast sideways glances at their boyfriends, who were transfixed not by the designers collections but by the porcelain frames of the models. Disparaging comments do not need translation from foreign tongues. The body language is an absolute giveaway. An audience unused to high fashion at a provincial town simultaneously assume the faux fashion-editor critique-pose of one arm folded and the other hand to the side of the jaw (whilst wearing all black, naturellement).

102 Inspire magazine

BEAUTY IS all in the eye OF THE BEHOLDER, BUT THE questions BEAUTY POSES LIVE ON in the mind.

The ugly-sister version of the catwalk show is the beauty pageant. Enthusiastic contestants display aspects of their bodies, style and often, painfully, their thoughts and personal convictions. They invite us, like modern day Neros at a gladiatorial fight, to choose whether we crown them champions or feed them to the lions. In the interests of efficiency the girls are given numbers or nations to help us decide how we order them. At the Rankin exhibition in London a dimly lit room illustrates the small physical differences that not only indicate whom we find attractive, but how our minds decide who is male and who is female. When it comes to gender blurring, few places on earth could be more disarming than the Queen of Nations Beauty Pageant. A dozen transexual contestants from across the globe battled it out in a variety of challenges including swimwear and national dress rounds in a kitsch display of masculine aggression caked by layers of female caricature. At UK Adult-Expo, the catwalk show was a hybrid of table-dance and porno shoot leaving little to the imagination. The end result was not one of raised temperatures, but of a bored turn-off. In the recent film, The September Issue, we are afforded a glimpse behind the scenes of Vogue USA. In each scene we see how sad and lonely the world behind the glossy images of the magazine is. Bickering staff and cut-throat comments creates a paranoid world that few would find beautiful. Meanwhile over in France, legal discussion is being held over whether all images that have been digitally airbrushed should be given a bold disclaimer. The argument goes along the line that ‘enhanced‘ images are detrimental to the health and peace of mind of those unable to discern what amounts to a digital illustration more than a ‘truthful‘ photograph. With estimates that as many as 80% of American women on a diet at any one time, one can wonder whether it is more an education based issue in regards to self esteem and individuality. Maybe the advertising industry has become too pervasive and persuasive?

BODY SHAPES OF A GENERATION ARE DEFINED BY DESIGNERS ILLUSTRATIONS AND HEAVILY AIRBRUSHED ‘PHOTOGRAPHS’.

Inspire magazine 103

phenomena

JUDGE FOR YOURSELF: IS GIRL ‘NUMBER FIFTEEN’, BEAUTIFUL? MADE YOUR MIND UP? NOW GO AND TELL HER TO HER FACE.

WHAT IS SACRIFICED IN THE PURSUIT OF BEAUTY?

104 Inspire magazine

IS SEX APPEAL ABOUT WHAT YOU SHOW? OR WHAT YOU DON’T?

AT WHAT POINT DOES BEAUTY BECOME A CARICATURE?

As a counter trend, the cosmetic range ‘Dove‘ found a 700% increase in its sales in the UK after it ran a campaign to emphasise natural beauty over the traditional commercial stereotypes. Their recent viral campaign called ‘Evolve‘ is worth a minute of your time. It uses time lapse photography to show just how much manipulation takes place on a billboard model. I am still surprised by how shocked many people are to see the magicians secrets behind the smoke and mirrors of this industry. The arguments of what constitutes beauty

has raged over many hundreds of years and despite regional variations comes back to what people are drawn to at a base instinct level. Whether that is driven by marketing, hype or sexual preference it looks unlikely to be answered with any one reasoning from someone else. To paraphrase an old saying, ‘Beauty is only skin deep’, maybe it is worth looking inside yourself to see how you feel. Words and images by Tony Hill for Studio Kinglux www.kinglux.co.uk

Inspire magazine 105

panorama

Gdaňsk slobodné mesto

Všetko bolo naplánované, ale situácia sa prudko zmenila a z odchodu do Belgicka o 14.00 nebolo nič. Situáciu sme začali riešiť za pochodu na hlavnej stanici – na informáciách sme zistili, kedy nám pôjde najbližší vlak kamsi ďaleko. Na výber boli Rím, Kyjev, Split, Varšava. Rozhodnúť sa nebol nakoniec veľký problém – Rím by sme stihli už len teoreticky, Kyjev znamenal 30 hodín cesty a vlak do Splitu šiel až na druhý deň. Ostala Varšava...

Smerom k moru Sklenené domy, výškové budovy, všade zhon a kopa áut miešajúcich sa v ruchu mesta s taxíkmi, autobusmi, smogom a chodcami. Varšavu sme absolvovali za dva dni. Vrátane metra, ZOO, najvyššej budovy v Poľsku, parkov, obchodov aj nanovo vybudovaného starého mesta zničeného cez vojnu. Stretli sme upracovaných intelektuálov, pouličných komediantov, umelcov, žobrákov či predavačov kadečoho, od stierky na sklo až po krowky. A rozhodli sa ísť z ruchu veľkomesta kade ľahšie, smerom k moru, pozrieť slobodné mesto Gdaňsk.

Vežičky, veže a brány Nádhera! Už samotná vlaková stanica, krásna historická budova, prekonala moje očakávania. Hneď ako sme vystúpili z vlaku, vydali sme sa do centra, kde nás to akosi podvedome ťahalo. Budovy prevažne s tehlovou fasádou, vežičky, veže a všakovaké brány, malé stánky s tradičným „hand made“ umením, suvenírmi aj vojenskými relikviami. Sightseeing sme absolvovali v električke s konečnou na mestskej pláži Jelitkowo. K moru to bol kúsok. Po ceste sme videli živý dôkaz toho, že Poliaci sa vedia baviť! Tancujúca mamička s dieťaťom v náručí, manželský pár zmietajúci sa v divokom rytme 80. rokov, vodkou potúžený mladík krepčiaci s jazvečíkom aj pani v rokoch, oduševnene si hľadajúca partnera na tanečný „parket“. Celú túto scénu akoby vystrihnutú z groteskného filmu dopĺňal moderátor v tvídovom saku. A potom si naše mysle podmanila piesková pláž, veľké vlny a v pozadí hrajúca hudba...

„Solidarnošč z konca tejto éry“ Na druhý deň sme sa vydali prebádať Staré mesto, v ktorom prebiehali trhy sv. Dominika – mali tam všetko a hlavne kopu turistov. Toto kedysi slobodné mesto, ani ruské, ani nemecké, si dodnes zachovalo svoju tvár. Moderné budovy takmer nevidno, ak tak ojedinele schované na periférii, a zopár pomníkov komunizmu. Ako napríklad vývarovňa, v ktorej sa zastavil čas – rovnaký interiér aj obsluha, aké si mnohí pamätajú už len z filmov pre pamätníkov. A k tomu všadeprítomný biely nápis „Solidarnošč y konca tejto éry“. Prekvapením pre nás boli aj ľudské relikvie potetované „námorníckymi“ motívmi typu delfín, morský koník či morské panny na všetky spôsoby.

106 Inspire magazine

Jantár aj štuple z krachlí Mestom sa tiahne kanál ústiaci do mora, v okolí ktorého to žije asi najviac. Nájdete tu stánky s grilovanými kolenami, pirátskymi loďami aj zlatistým jantárom. Ten si môžete zakúpiť vo všetkých podobách – od šperkov až po prášok. Medzi najbohatšie náleziská v Baltickom mori patria Gdaňsk a Gdyňa. A ak zberači nenájdu v piesku jantár, uspokoja sa aj s vyplavenými starými fľašami či úlomkami štupľov z krachlí – tie sú tiež cenným predajným artiklom. Ako sme zistili, v Poľsku sa totiž predáva/šmelí/vexluje skutočne všetko. Nakoniec sme sa vydali smerom k prístavu skontrolovať maják a zamávať posádke trajektu do švédskeho Nynashämnu.

Poľský Tatraland Na spiatočnú cestu sme sa okrem krówiek, syrov a piva vybavili hlavne odhodlaním. Za neuveriteľných 50 zlotých (cca 10 €) nás totiž čakala ešte neuveriteľnejšia 19 hodinová cesta naprieč Poľskom, od pobrežia cez Krakow až pod Tatry. Keď sme však dorazili do Zakopaného, viac ako upršané počasie nás nemilo prekvapili prehnané ceny, hluční vodiči súkromných minibusov a ešte hlučnejší predavači ovčích kožiek či na kľúč stavané drevenice s nápismi „wolne pokoje i noclegy“ podľa vzoru Noweho Targu. A, samozrejme, plno Slovákov hrnúcich sa za lepšími cenami drogérie a lacnejším mäsom. Obraz poľských Tatier. Poľský Tatraland. Odtiaľ minibusom do Pustej Poľany, taxíkom do Starého Smokovca, električkou do Popradu a vlakom do Bratislavy. Posledná destinácia nás stála trikrát toľko ako cesta naprieč celým Poľskom... Text Branislav Hrebík / Foto Branislav Hrebík a Sabina Ahmadová

Stredoveká romantika

Cesnak aj krucifix nechajte však pokojne doma. Ihneď ako sa ocitnete na krásnom stredovekom farebnom radnom námestíčku zaliatom slnkom v jednom z hlavných miest Transylvánie, začnete šípiť, že ste sa zbytočne tešili na to, ako sa budete báť. A nebudú ani žiadne frajerské historky určené vašim vyzvedajúcim sa kamarátom po vašom návrate v štýle „...a keď sa už už išiel do mňa zahryznúť, vrazil som mu kolík do srdca“. Tri hodiny vlakom z Bukurešti sa nachádza mesto Brašov. Jedno z najväčších transylvánskych miest. Stredoveká rozprávka. Kvetinky, fontánky, sta ré domy, letné terasy so spokojnými ľudkami usrkávajúcimi voňavé cappuccino. Sem-tam stredovekú romantiku kazí nejaká tabuľka upozorňujúca na americké „fast-foodelne“, ktoré stoja dvakrát viac ako seriózna večera v rumunskej reštike. Evidentne sú miestnymi veľmi cenené, lebo na WC sa dostanete len po naťukaní 4 miestneho PIN kódu, ktorý je vytlačený na vašom bločku. Takže cikať až po cheeseburgeri! Mestečko je obkolesené zelenými karpatskými lesmi a horami a príjemnú dovolenkovú atmošku narúšajú akurát žobráci. O to horšie, že sú to tak mer vždy deti. Pohľad na spálené ruky jednej asi 10 ročnej dievčiny mi pripomenul scénku z filmu Milionár z chatrče. Jasné, že keď mi nimi šibrinkovala pred očami s kvílivým „siňorita, xxxxxxx!!!! (neviem čo)“, ihneď dostala vytúžené RON-y (nie, eurá tam ešte nie sú. Tiež máte pocit btw, že už si nikde na svete nemusíte zamie ňať peniaze??). Jedinú temnotu v meste tvorí tzv. Čierny kostol. Z toho by mali gotici radosť. Nielen jeho gotický look, ale najmä názov pochádza z udalosti, keď v r. 1689 vypukol v meste obrovský oheň, ktorý zanechal 3000 mŕtvych. Doteraz vidno na kostole čierne šmuhy od ohňa. Brrr.

Strašidelná?

Transylvánia

Chcete, aby ľudia o vás hovorili? Zomrite.

To, že „drakuloviny a upírizmy“ sú niečím, s čím sa Rumuni zmierili, lebo im tento titul svet v roku 1897 po knihe Brama Stokera jednoducho pridelil, vidno aj na zámku samotného Drakulu v dedinke Bran. Zámok je chránený špicatými obran nými vežami a prvá zmienka o ňom pochádza z roku 1377. Sídlili v ňom hraničná vojenská posádka a colný úrad pre hranicu medzi Munténiou a Transylvániou. Spojitosť hradu s muntenským princom Vladom III. (Drakulom) príliš jasná však nie je. Princ bol ako chlapec zajatcom na sultánovom dvore, kde sa naučil turecké metódy zaobchádzania s nepriateľmi včítane ich nabodávania (odtiaľ aj pochádza jeho meno: Nabodávač = Drakula) a nech mu je zem ľahká, asi ani netuší, že sa stal námetom pre rovnomenný román, po svetoznámom úspechu ktorého si veľa ľudí myslí, že mal Vlad upírske zuby, spával v truhle, živil sa krvou a premával sa v bielej čipkovanej košieľke a čiernom batmanovskom plášti. Pod hradom je veľa zárobku chtivých domácich, ktorí predávajú s jeho upírskou podobizňou rôzne suveníry, ktoré si po krvi túžiaci turisti kupujú. Vznikol tu dokonca akýsi zábavný park, kam sa po zaplatení vstupného môžete ísť báť a jeho znudení zamestnanci, prezlečení za upírov, vám skočia na krk, keď to budete najmenej čakať. Raz tam zoberiem deti. V súčasnosti patrí hrad rodine Habsburgovcov.

Varíme s Drakulom

Sinaia je ďalším známym miestom v Transylvánii. Volajú ho aj Karpatská perla. Harmonická zmes viliek z 19. storočia, pokrytých brečtanom, a moderných vy sokých hotelov. Oblasť je plná zmiešaných lesov a nádherných útesov, a tak láka romantické duše, lyžiarov i horolezcov. Za viac než povšimnutie určite stojí letný zámok Castelul Peles postavený kráľom Carolom I. Neskutočne krásna zmes ne meckej novorenesancie a novogotickej architektúry. Vnútri miestnosti zariadené v benátskom, maorskom či tureckom štýle, plafón maľovaný samotným, vtedy 20 ročným Gustavom Klimtom. Obrovské lákadlo pre turistov. Pripravte sa na veľké fronty. Sighisoara je ďalšou oblasťou Transylvánie, ktorá pripomína stredovekú rozprávku. Reštaurácie, kaviarne, školy, kostoly, múzeá. Väčšina najstarších domov pochádza zo 17. storočia. Nádherná 64 metrová veža spustí každú hodinu zvon kohru, kúsok od nej je rodný dom spomínaného Drakulu, v súčasnosti prerobený na reštauráciu s päťkrát vyššími cenami ako inde.

Trochu strachu na záver?

Keď hľadáte temnotu, strašidelnosť, upírov, tak si radšej skočte do londýnskeho London Dungeon alebo na nejakú tematickú párty. Transylvánia je prekrásna, ale pripomína skôr farebnú skladačku puzzles. Kostolíky, domčúriky, príroda a všade plno veselých túlavých psov, ktoré čakajú na križovatke na zelenú alebo sa nahá ňajú a... Vidno medzi nimi aj také s obojkami. Doma je predsa nuda. Psia hippies komunita poskytuje lepší priestor na zábavu. Ale ok, priznávam sa, že počas tej niekoľkohodinovej búrky, keď sme sa schovávali pod starým kostolom... vtedy som sa aj trošku bála. Text a foto Petra Dudáková

Kostol Svätého Nicolasa v Brašove

Najčervenejšia je krv, ktorú nenásytne a vášnivo pijú monštrá vychádzajúce loviť svoje obete s úderom polnoci. A kde inde by mohol byť ich domov ako v samotnej Transylvánii?

Inspire magazine 107

dance

JARO VIŇARSKÝ

Spočiatku som mal pocit, že vlastne neviem, ako znie jeho hlas, pretože som ho naozaj videl väčšinou iba na javisku a tam sa toho počas tanečného predstavenia moc „nenavypráva“. Po každom jeho predstavení aj teraz pri osobnom stretnutí s týmto sympatickým tanečníkom sa však dozvedám, že to jeho tancovanie nie je len také obyčajné „šmé“, ako by sa bežnému divákovi na prvý pohľad zdalo. Roz práva zaujímavo, je to taký malý filozof a neskonale miluje tanec. Jaro, aká bola tvoja cesta k tancu? Prirodzená. Aspoň tak ju vnímam. Narodil som sa pre tanec. Neviem, či som už vyčíňal v maminom bruchu, ale rozhodne do mojich piatich rokov som tancoval a hýbal sa všade, kde som započul hudbu – z televízie, z rádia, z ulice, dokonca hmlisto od susedov. Zisťoval som neskôr, po kom to mám, a jediná linka vedie k mojej babičke z maminej strany, ktorá milovala charleston. Aj údajne vyhrala nejakú okresnú súťaž, no v živote sa tancu nevenovala. Netuším teda, čo sa stalo a odkiaľ ten talent. Predo mnou už moja o tri roky staršia sestra navštevovala ZUŠ vo Vranove nad Topľou a moji rodičia sa rozhodli ma na „tanečnú“ šupnúť tiež, keď už som sa všade vrtel. Zdarne som odchodil osem rokov ZUŠ a bolo rozhod nuté, čo ďalej. Stále ma to bavilo, a tak som skúsil Konzervatórium v Košiciach. Vyšiel na mňa rok, keď tanečný odbor neotvárali, ale okolie ma nahováralo skúsiť to aj s herectvom, že vraj aj to by mi šlo. Neprešiel som však tretím kolom talento vých skúšok. Sen zahrať si v divadle alebo vo filme mám však dodnes. Neskromne si myslím, že by som sa nestratil ani v tomto smere. Už len aby ma objavil nejaký režisér :) Ale späť k tancu. Keď konzervatórium nevyšlo, dal som sa na Strednú pedagogickú školu v Prešove. Počas tohto štúdia som chodil do amatérskeho sú boru, čo bolo v kombinácii so ZUŠ-kou akýmsi štartérom mojej budúcej kariéry. V ZUŠ som mal veľké šťastie na učiteľa, ktorý v tom čase viedol tanečný odbor a ktorý nás vychoval nielen čo do tanca, ale aj do ľudského rozmeru. Nejakým skry tým spôsobom nám tancovanie prepojil s bežným životom. To mi ostalo dodnes. Nevnímam tanec ako svoju prácu. Tancovať je pre mňa taká prirodzená činnosť

108 Inspire magazine

ako jedenie. Tancujem vždy a všade. V tomto momente je dôležité spomenúť pána učiteľa PETRA KAMENCA. Kedy ťa to odklonilo k súčasným tanečným technikám? Už počas strednej školy som bol pevne rozhodnutý, že tancu sa chcem venovať aj naďalej a urobiť všetko preto, aby to nebolo len moje hobby, ale aj moja obživa. A snáď prajná konštelácia, vrodená schopnosť, ale aj vášeň, ktorá ma hnala dopredu, napomohli tomu, že robím a živím sa tým, čo sa odo mňa nedá oddeliť, čomu rozumiem a mám rád. Prial by som to každému. Je to veľký dar. Aká bola vlastne otázka? (Úsmev.) Ahá. Takže: Nasledovalo prijatie na VŠMU v Bratislave – odbor choreografia baletu, kde som sa zdržal štyri roky. Školu som nedokončil, podobne ani HAMU v Prahe. Pre mňa z prozaických dôvodov. Štúdium v týchto inštitúciách ma nenapĺňalo a neuspo kojovalo moje potreby. Bolo dosť vzdialené mojej predstave o štúdiu umeleckých odborov. Neustále som bol v konflikte s vedením alebo s konkrétnymi profesormi. No popri vysokej som chodieval na všetky možné semináre a workshopy a práve tie boli mojimi najväčšími študijnými pokladmi. Rovnako som sa nevŕtal len v tanci, ale študoval som sám doma. Hltal všetku možnú beletriu a odbornú lite ratúru – filozofiu, psychológiu, antropológiu a čo ja viem čo všetko ešte. A práve na týchto workshopoch som sa dopracoval k podobe tanca, ktorému sa hovorí súčasný. Dá sa povedať, že každý súčasný tanečník má svoj vlastný štýl, ako sa dá charakterizovať to, čo tvoríš? Snažím sa o vytváranie autonómnych jedinečných „svetov“. Nekopírujem realitu, teda už ju nekopírujem. Prešiel som obdobím, keď bol pre mňa tanec terape utický, to znamená, že som vo svojej tvorbe riešil seba a len seba. Potom prišlo obdobie, keď som mal pocit, že musím nejakým spôsobom prehovárať k človeku,

k svetu, podieľať sa na jeho premene k lepším zajtrajškom. Tieto obdobia sú už tiež minulosťou. Považujem ich iba za prechodné štádiá k tomu, v ktorom tvo rím posledných pár rokov a mám pocit, že sa mi definovanie vlastnej tvorby, resp. názoru na tanec a umenie uzatvára do istej, povedzme, stabilnejšej podoby. Dnes už viem, že tvorca by nemal riešiť samého seba, pretože autobiografické črty sa objavia tak či tak. Samozrejme sa nemožno úplne odpojiť od toho, čo tvoríme. Tvorca by nemal mať ani príliš veľké chcenie pretvárať svet. Umenie svet nespasí!!! Umenie a tvorba v ňom má veľkú schopnosť vysvetľovať realitu, no nie jej napo dobňovaním, dokonca ani jej kritikou, ale práve vytváraním nových, vymyslených svetov, v ktorých sa naplno môže prejaviť naše podvedomie. To, do ktorého keď sa dostaneme, nám napovie, prečo je realita taká či onaká. Týmto smerom idem. Chcem, aby ľudia pri mojich predstaveniach zabudli na to, čo zostalo za dverami divadla, no nie v zmysle popretia, ale v zmysle zastavenia sa, plného vydýchnutia. Na predstavení by sa mali zasa plne nadýchnuť a absorbovať nové podnety, rozšíriť si pole predstavivosti a fantazírovania. Predstavenie je hra a divadlo je ihriskom, kde sa môže každý z účastníkov vyhrať dosýta. Divadlo a umenie sú naozaj umelé. Nemyslím to hanlivo, no divadlo skutočne nemá s realitou nič spoločné. Preto radi chodíme do divadla. Chceme zažívať nemožné. A ak na tú hru pristúpime, tak zistíme, že po skončení hry je realita stráviteľnejšia. No nesúhlasím, že divák by mal chodiť do divadla oddychovať. Určite nie v zmysle, že ja umelec by som mal byť nejakým pajácom, ktorý ho rozveselí. Hovorím o aktívnom type oddychu. Predstavenie môže byť zábavné, ale určite nie tupé. Napokon sa snažím tvoriť výsostne tanečné predstavenia, zaznamenávať telom v pohybe tie sféry, na ktoré nemáme slová, kde nastupuje reč tela, ktorá jediná sa do týchto sfér pocitov a prežívaní dokáže dostať. Ako u teba vzniká pohyb? Zložito. Skôr, ako sa dostanem k vytváraniu predstavenia v sále, sa všetko premelie v mojej hlave. U mňa pohyb vzniká mentálnou cestou – myslením. Dá sa tomu

rozumieť? Obrazy, scény, dokonca fyzický pocit sa u mňa rodí v hlave. Telo a my seľ sú prepojené, takže, keď som mentálne nabažený, môžem tvoriť, lebo moje telo začína automaticky ožívať. Potrebujem v tele cítiť napojenie na predstavu, ktorú v hlave rozvíjam. Potom som schopný konečne ísť do sály a hýbať sa. Paradoxne trávim v sále menej času oproti celému obdobiu pred tým, kedy len beztvaro tuším, čo z toho vzíde a celou svojou bytosťou sa oddávam svojim predstavám. Spĺňa tanec tvoje očakávania? Boli časy, keď som mal pocit, že tanec má veľmi obmedzené vyjadrovacie pros triedky a že sa rýchlo môžete vyčerpať. Chýbala mi tá sila, ktorú má divadlo, pre tože narába so slovom a rečou. Tak sa do mojich predstavení dostávali aj divadelné prvky. Chyba bola, že boli iba barličkou. Až neskôr som objavil jedinečnosť ta nečného vyjadrovania a skutočnú silu, ktorú môže priniesť pohyb. Dialo sa to v období, kedy vznikalo moje sólo POSLEDNÝ KROK PRED, ktoré je čisto abs traktné. Prázdne javisko a iba pohyb – tanec. Napriek tomu pre diváka prinášajúce konkrétne živé pocity. Pri tomto predstavení zažívam nesmiernu slobodu a pocit, že telom môžete vyjadriť všetko, ak viete, v čom tkvie sila tanca. Kašľať na slová a jazyk. Asi ťažko sa dá opísať ten nádherný pocit splynutia dvoch nahých tiel pri milovaní. Pri ňom slová nemajú miesto. Dve telá si bohato vystačia, aby sa po rozprávali a rozumeli si. Zdieľajú oblasť, pre ktorú slová nenájdeme a boli by sme hlúpi, ak by sme sa o to snažili. A v tomto je sila tanca/reči tela, že je výhradným splnomocnencom pre oblasť za slovami. Hovorí sa, že tanečné predstavenia majú ľudia najväčší problém pochopiť. Na jednej strane je to logické, pokiaľ sa nemý lim vo svojej teórii. Veď kto z nás nemá problém vyznať sa vo vlastnom svete za slovami, v pocitoch, náladách, konaniach. Na druhej strane je to nepochopiteľné. Telo je nám najbližšie, celý život ho nosíme so sebou a obraz milovania, ktorý som použil, je jasný. Venujeme sa svojim telám, skrášľujeme ich atď. atď. Čo sa týka tela, žijeme v dobe veľkého paradoxu, a to už niekoľko stáročí. Jednak telo, ktoré je v rôznych podobách tabuizované, a na opačnej strane tu máme kult tela, jeho

Inspire magazine 109

dance

zbožňovanie. V tomto, podľa mňa, tkvie aj časť problému, s ktorým sa tanečné umenie potýka a čo ho utláča do pozadia. Napätie, v ktorom bojujeme s telom naprieč históriou. Zažívaš ako tanečník často situácie, že už fakt nemôžeš? Nie často. No sú obdobia, keď cítim, že už neviem, ako sa hýbať. Vtedy sa cítim ako vyrabovaný. Silný pocit, že sa opakujem a že už nemám ako objaviť novú pohybovú kvalitu. To nie je príjemné. A vrcholom takéhoto obdobia je, keď som alergický na svoje vlastné telo, irituje ma, bridí sa mi každý pohyb, ktorý urobím. V takom stave byť na javisku je hroznééééééé. Aj momentálne zrovna prežívam takéto obdobie. Som akoby v tuneli. Vysilený z tancovania, tvorenia. Ale viem, že je to iba dočasné a dokonca nutné. Viem, že mám pred sebou novú etapu a teším sa na ňu. Kde berieš inšpiráciu pre svoje autorské predstavenia? Najmä v knihách, či lepšie v tom bohatom svete plnom obra zotvornosti, možných aj nemožných príbehov, bezbrehej fantá zie. A tiež v predstaveniach iných. Niežeby som vykrádal, ale v divadle sa cítim ako doma. Keď sa pozerám na tanečné predsta venie, je to môj svet, rozumiem mu a tu sa aj najviac inšpirujem. Dokonca je jedno, či sa mi predstavenie páčilo alebo nie. Mávam momenty, keď sa to vo mne spustí a nemôžem ani zaspať, lebo hla va sa rozhodla vyrábať obrazy, prepúšťať kadejaké živé obrazy. Sú tvoje diela odpoveďou na otázky, ktoré si v živote kladieš? Skôr v predstaveniach iných. Je vzácnosť, ak ich objavím vo svojej vlastnej tvorbe. A ak, tak to závisí od divákovej schopnosti a vôle pre interakciu. Veľakrát sa mi už stalo, že divák mi tú odpoveď dal tým, ako predstavenie vnímal, čo videl, zažil alebo ako ho pochopil. Ale ak diváci po predstaveniach utekajú preč z divadla... hmm. Skôr sa mi stáva, že až po vzhliadnutí predstavenia na nahrávke mi dochádza, čo som vytvoril a väčšinou sa dopracúvam k rozsiahlym korekciám. Stane sa ti občas, že ťa aj nič nenapadne? (Úsmev.) Jasné, že áno. Ale už ma to nehnevá tak ako kedysi. Po rokoch praxe to už prijímaš s úsmevom. Prijmeš, zakceptuješ. A zrazu bum, vrece s nápadmi sa ide roztrhnúť :) Je pre teba dôležité, aby divák pochopil tvoje predstavenie? Nie, nie je. Nie v zmysle, že by mal myslieť rovnako ako ja a vidieť veci mojimi očami. Ja sa snažím postaviť predstavenia tak, aby divák dostal linku, záchytné body, o ktoré sa môže oprieť. Jednoducho niečo, o čom viem, že je zdielne a uni verzálne pochopiteľné, zachytiteľné. Nerád divákovi predkladám veci ako „päsť na oko“, čierne na bielom. Myslím si, že tanečné predstavenie by malo byť čisté v atmosfére a jasné vo vydávanej energii tak, aby sa v podstate celé obecenstvo mohlo napojiť na rovnaký tep. To je pre mňa postačujúce. Ten zvyšok nechávam na osobitú interpretáciu diváka. A len tak na margo: slovenský divák sa musí naučiť nechodiť do divadla s obmedzujúcim pocitom, že predstavenie je nejak myslené a musí ho správne pochopiť. Umenie je nositeľom znaku slobody. Tvorca by tiež ne

110 Inspire magazine

mal očakávať, že divák pochopí jeho dielo presne tak, ako ho vníma on. To je podľa mňa nemožné a ak by to možné bolo, tak to by bola poriadna nuda. Je skvelé, že sa človek od človeka líši pohľadom na vec. Umenie by malo ponúkať, ale nevnucovať. Ponúknuť obraz, atmosféru, pocit, energiu, zvuk, pohyb, svetlo a ponechať priestor divákovi, aby to všetko v sebe rozvinul podľa vlastných kódov. Úplne stačí, ak predstavenie docieli to, že u diváka spustí mechanizmus imaginácie a predstavivosti. Ak by sa za ideálnych okolností diváci a tvorcovia viac stretávali a rozprávali sa, obom by potom došli nové súvislosti. Tvorca by vo svojom diele objavil, čo podľa skrytých zákonitostí ani vidieť nemôže. Taký je čarovný svet divadla. Tvor covia potrebujú divákov, aby sa dostali bližšie k svojim vlastným dielam, a diváci tvorcov, aby sa dostali bližšie k vlastným životom. Milí diváci, nebojte sa, chodievajte za nami po predstaveniach a hovorte s nami. Neexistuje nič také ako jediná odpoveď na otázku: O čom to malo byť? Len sa pohodlne usaďte a nechajte sa unášať. Je to presne o tom, čo to vo vás vyvolalo… Bolo aj také, že si ako autor choreografie zostal úplne nepochopený? Také teda sa ešte nestalo. Samozrejme, že jedným sa páči a druhým nie. V každom prípade nebudem z tých tvorcov, ktorí zostanú pochopení až po smrti. (Úsmev.) Často kamsi beháš a veľa času si strávil na českej tanečnej scéne. Ako sa ti robí vonku? Vonku je, čo sa týka umenia, situácia jednoduchšia. Mám na mysli mentálnu nastavenosť systému a spoločnosti, ktorá vychádza v ústrety rozvoju umenia a kultúry vo všeobecnosti, čo na Slovensku a v kraji nách východnej Európy postrádam. Všeobecne však záujem spoloč nosti o kultúru ako takú je na ústupe už aj vonku a situácia nie je ľah ká nikde. Keď vycestujem, mám možnosť stretávať sa s množstvom zaujímavých ľudí. To spektrum osobností je nesmierne široké a to ma na tom baví. Čo mi na tom vadí, je cestovanie a lietanie. Ktorú zo zahraničných skúseností si najviac vážiš? Tých priamych skúseností nie je veľa, keďže nerád pracujem na niekoľkých projektoch naraz. Posledných päť rokov spolupra cujem s belgickou choreografkou Karine Ponties/Dame de Pic cie. To, že to trvá už päť rokov, hovorí samo za seba. Normálne takto dlho v nejakom súbore nevydržím. Práca s Karine mi dáva naozaj veľa, výrazne ma posunula v mojom uvažovaní o vlastnej tvorbe. Otázka, ktorú som položil zatiaľ všetkým. Čo si myslíš o stave súčasného tanca na Slovensku? Je smutné, že mnohí zdatní tanečníci pracujú za hranicami krajiny. Malo by konečne dôjsť k tomu, aby sa vracali späť. Je mi tiež ľúto, že neexistuje čo i len jeden priestor špe cializovaný iba na tanec, ako je tomu napríklad v Prahe – divadlo Ponec alebo aj divadlo Archa. Koho zo slovenských performerov uznávaš? Najviac mi reže, ako sa hovorí, Debris Company. Aké sú tvoje performerské vízie? Čo by si chcel robiť, povedzme, o 5 rokov? (Úsmev.) Chcel by som dosiahnuť to, aby som sa mohol živiť výhradne iba svojou tvorbou a nemu sel už toľko vycestovávať, resp. nebol závislý na projektoch vonku, aj keď ja som mal šťastie na spoluprácu s už spomínanou Karine Ponties, kde ide o prácu, ktorá ma nielen čiastočne živí, ale

aj neskonale napĺňa. Ale tak ako všetko, aj táto spo lupráca sa pomaly končí a ja mám opäť nutkavý pocit, že už treba ísť ďalej. V každom prípade sa uvidí. Kde v súčasnosti pôsobíš a kedy ťa môžeme vidieť na rodnej hrude? Ja som momentálne na Sloven sku, lebo k tomu viac-menej pris peli životné a osobnostné okolnos ti. Inak by som bol asi inde, je pre mňa výhodou, že vonku nie som za mestnaný na plný úväzok a nie som ani v súbore s každodennou prevádz kou. Pracujem projektovo, takže si na Slovensku môžem dovoliť tvoriť vlast né veci. Medzi 13. – 15. októbrom sa koná na Zvolenskom zámku festival at raktívneho divadla. Neviem ešte presný termín, kedy hrám ja, treba to v prípade neutíchajúceho záujmu čeknúť. Napokon, objavím sa aj na festivale organizovanom AST Nu dance fest 9. decembra v Brati slave. No a ak budete sledovať mesačné programy Stanice Žilina – Záriečie, tak tam hrávam najčastejšie. Najbližšie však až v no vom roku 2010. Je nad slnko jasnejšie, že Jaro je tanečník hla vou aj srdcom. Jeho tanec má výrazný, povedal by som empatický rozmer a napriek totálne šľa chovitému telu, ktoré budí dojem skôr šampió na bojových umení, pôsobí na javisku nesmierne krehko a plasticky. Tento osobitý kontrast medzi šľachovitým telom a láskavým pohybom je divác ky nesmierne zaujímavým a ojedinelým prvkom na súčasnej tanečnej scéne. Ako performer dokonale ovláda priestor, v ktorom prezentuje svoje choreo grafie a diváci po jeho predstaveniach majú vždy nad čím rozmýšľať. Svoje pedagogické pôsobenie definuje ako zážitkovo-pohybovú tanečnú tvorbu a žne s ním úspechy po celom svete. Keby ste sa o ňom chceli do zvedieť niečo z internetu, museli by ste naštartovať svoju angličtinu, francúzštinu prípadne poľštinu, tak málo sa o ňom dozviete zo slovenských stránok. Som rád, že sa mi podarilo zastihnúť ho doma na Slovensku, znovu sa dozvedieť a potvrdiť si, že súčasný tanec si pýta naozaj ce lého človeka. V súvislosti s týmto je Jaro „namočený“ v tanci naozaj až po krk. text Jano Hromada / foto Noro Knap

Inspire magazine 111

Z New Yorku exkluzĂvne pre Inspire! Photography Samantha Wolov www.samanthawolov.com Styling Deanna Sadykov for Perrella management www.deannasadykov.com Hair Takker for Artistic Cube www.artisticcube.com Make up Makoto Takai for Artistic Cube www.artisticcube.com Model Agnesa RED Model Management Shot on location at City Club Hotel, NYC

112 Inspire magazine

issey miyake dress

Calvin Klein dress Yves Saint Laurent shoes Bottega Veneta earrings

Inspire magazine 113

114 Inspire magazine

Zac Posen dress Kenneth Jay Lane Couture Collection pin

Inspire magazine 115

116 Inspire magazine

PAUW jacket Yigal Azrouel skirt Vera Wang earrings

Inspire magazine 117

118 Inspire magazine

PAUW jacket Christian Louboutin shoes La Perla bra Lois Hill sterling silver stackable five-ring set

Butler & Wilson vintage necklace

Inspire magazine 119

Z Madridu exkluzĂvne pre Inspire! Photography jose luis tabueĂąa www.joseluistabu.com Styling Angel Hair and Make up Javier Murgoitio www.javiermurgoitio.com Model Amanda www.groupmodels.com

120 Inspire magazine

dress Intimissime scarf Liu Jo

Inspire magazine 121

122 Inspire magazine

dress Liu Jo

Inspire magazine 123

124 Inspire magazine

jacket class by cavalli dress diesel

Inspire magazine 125

126 Inspire magazine

knickers la perla

cardigan hoss

boots gioseppo

Inspire magazine 127

Z Barcelony exkluzívne pre Inspire! Photography Miguel Domingoss Styling Marc Piña Sala Hair & Make up José Fuentes Postroduction Karla Gonzalez Model Natalia Gal SSM Models Production VOLITIF CREATIVE MANAGEMENT www.volitif.com

128 Inspire magazine

Jacket and skirt Manuel Bolaño Blue feather collar and tassels vintage

Inspire magazine 129

130 Inspire magazine

Foulard and trousers Manuel Bola単o Headscarf and shoes stylists own

Inspire magazine 131

132 Inspire magazine

Dress and jacket Manuel Bola単o Headscarf stylists own

Inspire magazine 133

134 Inspire magazine

Dress, sleeves and thights Manuel Bola単o Shoes stylists own

Dress and sleeves Manuel Bola単o Ribbon headband vintage

Inspire magazine 135

Maison Martin

136 Inspire magazine

Z Prahy exkluzívne pre Inspire!

Gucci

Ilustration Miroslav Sabo Models Agnes, Isabeli, Jacquetta, Magdalena, Raquel, Sasha Location The World’s Metropolises

Inspire magazine 137

Donna Karan

138 Inspire magazine

Balenciaga

Inspire magazine 139

Oscar dela renta

140 Inspire magazine

Alexander McQueen

Inspire magazine 141

Photography jose luis tabueĂąa www.joseluistabu.com Styling Oscar Morales Hair and Make up Javier Murgoitio www.javiermurgoitio.com Model Iveta www.unobcn.com

Z Madridu exkluzĂvne pre Inspire!

142 Inspire magazine

dress Maria Lafuente

dress Antonio Garcia

Inspire magazine 143

144 Inspire magazine

dress Maria Lafuente

Inspire magazine 145

tunic Alma Aguilar 146 Inspire magazine

shoes Stuart Weitzman

dress Maria Lafuente

Inspire magazine 147

148 Inspire magazine

dress Alma Aguilar

Inspire magazine 149

Z barcelony exkluzívne pre Inspire! photography sara coe www.saracoe.com styling marc piña marcpinastylist.blogspot.com hair jose fuentes www.josefuentesmakeup.com using sebastian make up jose fuentes www.josefuentesmakeup.com using make up for ever model daniel suñe ss&M

150 Inspire magazine

Oversize black coat Cromorc Hat Guillem Doz

Inspire magazine 151

152 Inspire magazine

fake-fur coat Manuel BolaĂąo hat stylistâ&#x20AC;&#x2122;s own

suit Cromorc plain shirt Raf Simons check shirt H&M

Inspire magazine 153

154 Inspire magazine

hooded jersey Pelican Avenue check trousers H&M belt Balenciaga scarf Lola Cuello

velvet suit Raf Simons shirt Comme des Garรงons belt Balenciaga foulard Ann Demeulemeester ties and hankies Engineered Garments

Inspire magazine 155

156 Inspire magazine

jeans Bless shirt H&M jacket with scarf Bless hat stylistâ&#x20AC;&#x2122;s own

Inspire magazine 157

black suit trousers Armani cape Bless belt Balenciaga suspenders vintage boots Raf Simons hat stylistâ&#x20AC;&#x2122;s own

158 Inspire magazine

shirt Comme des Garรงons trousers Ann Demeulemeester suspenders Albert Thurston (London) wool warmers H&M

Inspire magazine 159

Tess, hat Dhini, dress (worn as blouse) Karen Walker at Digging for Apples, skirt Anaessia, belt Karen Walker, brogue N端 at Zomp Shoez

Stacey, hat Dhini, dress (worn as blouse) Karen Walker at Digging for Apples, skirt Anaessia, jacket Vintage, belt Karen Walker, brogue Sempre di at Zomp Shoez

160 Inspire magazine

Z Melbourne exkluzívne pre Inspire! photography NICK BLAIR www.nickblair.com styling SARAH BANGER sarahbanger.com make up BRADWYN JONES KHM hair CARL REEVES MIEKA USING REDKEN PRODUCTS photographic assistant ELLE ALIHOS styling assistants ADAM NASH & CHARLOTTE WEBB air assistant LORNA Models Stacey and Grace Camerons, Tess Maverick, Andrej Chadwicks, Matthew Viviens Special thanks to Rippon Lea Estate & Waricks Firearms

Tess, dress Woodford & Co, jacket Dhini

belt Karen Walker, necklace Rheanna Lingham at Glitzern Matthew, hat Vintage, shirt Mjölk, jacket Vintage trouser Alpha60, belt Jack London

Inspire magazine 161

Tess, hat, shirt and skirt Dhini, belt Rheanna Lingham at Glitzern, brogue Enrico Antinori at Zomp Shoez

Stacey, shirt and pants Gail Sorronda, neck tie stylists own belt Karen Walker, brogue Salvador Sapena at Zomp Shoez Andrej, shirt St Augustine Academy, jacket Vintage, trouser Alpha60, boot Zu Shoes

Grace, blouse Lover at Crimson Phoenix, jacket Dhini, skirt Cybele, cuffs House of Baulch, brogue Witter Shoes Matthew, hat Vintage, shirt St Augustine Academy, waistcoat and jodhpur Mjรถlk 162 Inspire magazine

belt Jack London, socks stylists own boot Zu Shoes

Stacey, blouse Lover at Crimson Phoenix, jacket and harem pants Dhini, brogue N端 at Zomp Shoez

Tess, shirt Amy Kaehne, jacket Dhini, harem pant Gail Sorronda, necklace House of Baulch, brogue Enrico Antinori at Zomp Shoez

Grace, hat and top Dhini, skirt Marnie Skillings, belt Karen Walker, necklace House of Baulch, Brogue Sempre di at Zomp Shoez

Inspire magazine 163

Stacey, shirt Lover at Crimson Phoenix, skirt Cybele

underskirt Anaessia, cape Vintage, necklace Glitzern, belt Karen Walker Andrej, hat Vintage, shirt, waistcoat and trousers Mjรถlk 164 Inspire magazine

necktie stylists own, belt Jack London

hat Vintage, shirt Lover at Crimson Phoenix, jacket Sass & Bide skirt, Cybele underskirt, Anaessia, belt Karen Walker, brogue N端 at Zomp Shoez

Inspire magazine 165

Z Manchesteru exkluzĂvne pre Inspire! photography sarah Louise jones www.sarahjonesphotography.co.uk design & art direction nick simpson www.nicksimpsonartdirection.com styling lucy hallard hair & make up claire salter model elise Premier

166 Inspire magazine

check shirt Topshop

lapelled waistcoat River Island khaki flared skirt DKNY

bonnet and white apron The Royal Exchange Theatre hire

Inspire magazine 167

check shirt Topshop

cream blouse with flower detail Monsoon waistcoat H&M 168 Inspire magazine

moss green shorts, head scarf and bonnet The Royal Exchange Theatre hire

Inspire magazine 169

white embroidered apron dress Topshop check shirt stylists own

striped skirt and bonnet The Royal Exchange Theatre hire

170 Inspire magazine

Inspire magazine 171

white embroidered ruffle neck blouse Miss Selfridge 172 Inspire magazine

long green tartan skirt and bonnet The Royal Exchange Theatre hire

Inspire magazine 173

174 Inspire magazine

blue and pink striped shirt Vivienne Westwood flowered cotton dress ChloĂŠ

white laced edge collar and long check skirt The Royal Exchange Theatre hire patchwork quilt stylists own

Inspire magazine 175

white lace edged cotton underslip and matching waistcoat 176 Inspire magazine

The Royal Exchange Theatre hire

Inspire magazine 177

Black architectonic jacket MCQ Black T-shirts D&G Architectural skirt ION FIZ Necklace with precious stones vintage

178 Inspire magazine

Z Berlína exkluzívne pre Inspire! PHOTOGRAPHY EDU GARCIA WWW.EDUGARCIA.ES STYLING GERARD SOLÉ MAKE UP EGON CRIVILLERS HAIR EGON CRIVILLERS MODEL MAGDALENA SEEDS MODELS PHOTOGRAPHY ASSISTANT CARLES OLIVA

Inspire magazine 179

180 Inspire magazine

Black body with back corsette EL DELGADO BUIL Baroque patterned skirt D&G Animal motif necklace BOLAﾃ前 MANUEL Platform shoes D&G

Long coat with front knitted jacket and epaulettes of ANNA MOLINARI Black gauze shirt MOSCHINO CHEAP & CHIC Thay sequined trousers ARMAND BASI ONE

Inspire magazine 181

Black jacket with silver buttons WHIZ White T-shirt “homeless” GORI DE PALMA Black skirt ANNA MOLINARI Gold bracelet with red stones vintage

182 Inspire magazine

Black sweater with balls ZAZO AND BRULL Black body AMERICAN APPAREL Red pants with balls ZAZO AND BRULL Black boots with platform BURBERRY

Inspire magazine 183

Z New Yorku exkluzĂvne pre Inspire! Photographer Matthew Lyn www.MatthewLyn.com Art Director Angela Milana Stylist Alicia Simpson www.PlutinoGroup.com Hair and Make up Vanessa Jarman www.PlutinoGroup.com Model Katryna Todd Pose Instructor Matthew Chiu Special thanks to Twin Creek Farms for use of the location

Comrags shirt and jacket, Brandon R. Dwyer skirt

184 Inspire magazine

H&M socks and bow, Carole Tanenbaum Vintage Collection brooch

Inspire magazine 185

NADA dress

H&M bow 186 Inspire magazine

Jenny Bird earrings

BROSE dress, Badgley Mischka jacket, Mokuba ribbon (worn as belt)

Le Petit Beret hat, Carole Tanenbaum Vintage Collection necklace and bracelet

Portolano gloves, H&M socks

Inspire magazine 187

Left Jennifer Allison dress, Ula Zukowska scarf, stylistâ&#x20AC;&#x2122;s own rope

Middle Sodaliscious top, Carole Tanenbaum Vintage Collection necklace

Right NADA top, H&M coat, Kenneth Jay Lane belt, Mokuba ribbon in hair, Ula Zukowska fur cuffs 188 Inspire magazine

Carole Tanenbaum Vintage Collection brooch, Tesoro Jewellery Designs by Sandy Gagliano necklace

Andy the Anh top

H&M coat

Carole Tanenbaum Vintage Collection brooch and necklace

Vintage bow

Inspire magazine 189

D&G top, Gaudet coat, Andy the Anh dress, Le Petit Beret hat Carole Tanenbaum Vintage Collection brooch and bracelet

Ula Zukowska gloves, Kenneth Jay Lane belt, H&M tights Manolo Blahnik shoes at Browns

190 Inspire magazine

NADA dress

H&M bow

Carole Tanenbaum Vintage Collection bracelet

Inspire magazine 191

Zo štokholmu pre Inspire!

192 Inspire magazine

Many poncho redish Leggings Wolford Shoes Apair Head feathers stylists own

Coat anna Leggings Wolford Earings stylists own

Photography Katrine Rohrberg Styling Eloise Florio Hair & Make up Anna-Karin Sjรถberg Model Michelle Schulze Collection MAXJENNY AW09 www.maxjenny.com Thanks to Teres Agent Diloricate Revolutionary series of beautiful folded jackets made from eco-friendly recycled PET bottles

Black squarecoat Leggings Wolford Belt stylists own

Inspire magazine 193

194 Inspire magazine

Singel face poncho origami Leggings Wolford Shoes Apair

Black drapejacket Bracelet vintage

Inspire magazine 195

196 Inspire magazine

Becauso poncho lila rust Leggings Wolford Shoes Apair

Becauso poncho blue rust Head feathers stylists own

Black bigarm Leggings Wolford Shoes Apair

Inspire magazine 197

Essential

Sex for money, money for your family „Počul si o prípade Rahíd?“ mrkol na mňa Milan. Pokrútil som hlavou. „Nie?“ Milan sa zatváril udivene. „Zaujímavé, je to príbeh, ktorý pozná hádam každý z našej brandže.“ Pokrčil som ramenami a uchopil pevnejšie tyč. Vozne metra, v ktorých sme stáli, sa so zavíjaním naklonili do zákruty. „Rahíd bol víťazom lotérie Richarda Bransona.“ Milan si pritlačil okuliare na nose. „Tú musíš poznať.“ „Myslíš Kto bude prvý na Marse?“ „Presne tak,“ usmial sa Milan. „Predstav si, že 13. kolo celosvetovej súťaže vyhral Slovák z Liptovského Mikuláša.“ Nadvihol som obočie. „Rahíd Puszta,“ objasnil Milan. „Hm. A čo to má spoločné s kompilátormi?“ „V čase, keď Rahíd Puszta vyhral lotériu, bolo to asi tak pred desiatimi rokmi, už boli dostupné Kompilátory RE. Boli síce extrémne drahé, ale Nadácia Richarda Bransona s takými vecami problém nikdy nemala. Keďže, ako je všeobecne známe, víťaz lotérie si môže zariadiť cestovný modul na Mars podľa svojich predstáv, Rahíd sa rozhodol pre Kompilátor RE.” „Hm, a aký to malo zmysel? Reverse engineering Kompilátor potrebuje vysokorýchlostné pripojenie na internet, v opačnom prípade ho možno využiť ako bezcennú skriňu na topánky.“ Milan sa uškrnul. „Cesta na Mars trvá takmer rok. Pobyt na červenej planéte dva mesiace. Cesta späť zasa rok. Muezíni z podtatranských minaretov naučili Rahída trpezlivosti, akú by mu závidel aj sám Mohamed. Nechal si nastaviť kompilátor na pomalý prietok inštrukcií. Takýto dátový prenos zvládnu aj riadiace strediská v Houstone alebo Bajkonure, ba aj súkromné kozmodrómy v Nevade či v Štúrove.“ Metro s nami zahrkalo ako konzerva so sardinkami. „Aj tak tomu nerozumiem. V poriadku, dajme tomu, že sa rozhodol čakať rok, kým sa stiahnu inštrukčné súbory. Ale prečo by to robil? Aby mu Kompilátor RE zduplikoval škrečka, psa alebo iné domáce zvieratko? Na takéto veci ľuďom zvyčajne stačia virtuálne projekcie.“ Milan sa obzrel okolo seba, akoby sa chcel uistiť, či nás nik nepočúva. Potom sa naklonil ku mne a takmer zašeptal. „On si nechal zostrojiť ženu. Nechal si poslať inštrukcie na vlastnú manželku.“ Trochu ma to zarazilo. To kompilátor predsa nedokáže. Spätná stavba má softvérovú poistku. Navyše, kompilátor nevie postaviť ľudské DNA úplne bezchybne. „Rahíd bol softvérový inžinier. Kompiláciu si crackol a odstránil softvérovú poistku.“ „Skutočne?“ Milan prikývol. „Chalani z firemnej centrály v Bostone dostali audio záznamy Rahídovej cesty. Od polovice desiateho mesiaca cesty sa dá jasne identifikovať na zázname ženský hlas. Dokonca často, neskôr takmer stále, počuť ženské vzdychy a vzlyky, priamo z oddychovej časti modulu.“ „On si tam skompiloval ženu, aby mohol...“ „Presne tak,“ zasvietili Milanovi oči. „A ako to riešili po návrate? Nemala Rahídova manželka výhrady?“ Milan sa zatváril, akoby som spadol z najbližšej geneticky modifikovanej hrušky. „Ty nie si moslim, však?“ „Nie.“ „Tak potom to vysvetľuje tvoje starosti. V každom prípade, na otázky náboženstva a etiky neprišlo, pretože Rahíd sa z Marsu nikdy nevrátil.“ „Nikdy?“ „Nikdy. Vraj sa rozhodol na vlastnú žiadosť zostať na Marse. Je to možnosť každého účastníka lotérie.“ „Navyše,“ Milan zamrkal drobnými očkami, „keby si počul tie záznamy, pochopil by si. Podľa analýzy mal Rahíd výnimočne bohatý, vášnivý a najmä divoký sexuálny život s kompiláciou svojej manželky.“ Tunel za oknami vlaku sa odhrnul ako stará divadelná opona a odhalil vysvietenú stanicu. „Vystupujeme,“ kývol Milan ramenom a vykročil z vozňa.

198 Inspire magazine

Chcete prijímať e-maily s väčšími prílohami, však? Nedávno som bol u chlapíka, ktorý sa rozhodol, že si na záhrade spraví farmu. Jeho strýko mal v Škótsku chovnú stanicu, boli dohodnutí, že mu zopár oviec a prasiatok pošle e-mailom. Prebehli sme okolo zástupu ľudí na historických eskalátoroch, zamrkali mechanickému revízorovi do kontrolného spektra a zrazu sme stáli na ulici. „Nerozumiem, prečo nám nedajú koptéru alebo aspoň auto,“ rozčuľoval sa Milan. „Sme jediní inžinieri na svete, ktorí vedia nastaviť cartridge kompilátora, a musíme chodiť pešo,“ mrmlal. Rýchlym krokom sme vstúpili do úzkej uličky. Milan mal naponáhlo. „Pohni sa. Ešte máme zapojiť štyri domy,“ utrúsil občas. Kráčali sme po špinavom chodníku, ktorý sa zvíjal v tmavom šere železobetónových domov ako filmový pás. „Tu bývajú ľudia?“ „Teraz už áno. Úradnícke mrakodrapy z prelomu 20. a 21. storočia začali byť populárne obytné štvrte. Nakoniec, keď začiatkom storočia definitívne nahradili radových zamestnancov účtovné a právne programy, zostali tieto sklenenoplechové monštrá prázdne. Bolo ich treba nejako využiť. V istom období bolo bývanie v starých kancelárskych budovách neuveriteľne trendy.“ Pri dverách s nápisom 25/B sa zastavil. Stlačil som tlačidlo komunikátora. „Haló? Kto je?“ Milan si odkašlal. „Dobrý deň. Tu je Milan Čobola a Raymond Kurzweil z Epson/DHL. Prišli sme vám zapojiť kompilátor a nainštalovať kartridž.“ „Poďte ďalej, sú to prvé dvere vpravo. Na prízemí.“ Magnetický zámok na dverách sa s cvaknutím otvoril a odhalil dlhú, matne osvetlenú halu. Z dverí v pravej stene vykukla zarastená hlava. „Tadiaľto.“ Milan bleskovo prešiel bytom k malému boxu stúpačky. Otvoril drobné dvierka a pozorne prezrel jednotlivé sloty.

„Zapojíte mi Kompilátor RE?“ Fúzatý chlapík si rukou rozčesal dlhé vlasy. Milan nadvihol obočie a váhavo pozrel do skrine s káblami. „Hmm, máte tu ozaj rýchle pripojenie. Rádovo viac ako tisíc terabytov.“ „Sme priamo nad backbonom celého mesta,“ muž sa usmial. „Preto to prízemie.“ „Tak potom vám tu môžeme zapojiť aj R-éčko,“ povedal Milan a vytiahol z tašky škatuľu kompilátora. „Skladali ste niekedy nábytok z IKEA?“ „Hm?“ zavrčal fúzač nechápavo. „Nevadí. Kompilátor je v zásade škatuľa vo veľkosti mikrovlnnej rúry.“ Milan zo škatule vytiahol štyri malé dosky, ktoré roztiahol. „Sú elastické, ale len jednosmerne,“ povedal na vysvetlenie. „Na konci každej je magnetické pole, čiže do seba zapadnú ako skrinka.“ A skutočne, časti kompilátora zaklapli do seba s tichým cvaknutím. Pred Milanom stál tmavý box, vysoký do pol pása. Muž sa nespokojne poškriabal pod bradou. „Potreboval by som to trochu zväčšiť. Išlo by to?“ „Žiaden problém. Chcete prijímať e-maily s väčšími prílohami, však? Nedávno som bol u chlapíka, ktorý sa rozhodol, že si na záhrade spraví farmu. Jeho strýko mal v Škótsku chovnú stanicu, boli dohodnutí, že mu zopár oviec a prasiatok pošle e-mailom. Postavili sme mu Kompilátor RE vo veľkosti práčky a zvieratká sa len tak hrnuli.“ Muž sa zatváril roztrpčene. „Úprimne, potreboval by som to ešte o trochu väčšie. R-éčko by malo mať rozmery väčšej chladničky.“ Milan trochu cúvol, aby si obzrel box kompilátora. „Hm, malo by to ísť. Dajte mi minútku,“ povedal a pustil sa do rozťahovania stien kompilátora. Muž sa znenazdajky zohol k Milanovi a pohladil ho po hlave. „Čo to... vytrhli ste mi vlas?“ Muž pokrčil ramenami. „Mrzí ma to. Zdalo sa mi, že tam máte komára... Viete, v dnešných časom, keď komáre znovu prenášajú nový vírus malárie...“ povedal a otočil sa na opätku ku mne. „Dáte si niečo na pitie?“ Milan čosi zamrmlal a pokračoval v práci. „Dal by som si trocha koly,“ pripustil som. Muž mi bleskovo nalial tmavý nápoj do skleneného pohára. „Napite sa,“ povedal, držiac pohár pred mojimi ústami. Napil som sa. Bradáč schmatol pohár, vylial zvyšok do výlevky a zmizol za rohom. „Hneď som späť!“ zareval z útrob svojho bytu. „Divné.“ „Nevšímaj si to,“ upokojoval ma Milan. „Kompilátory úplne menia ľudí. Celkom stačili tie pôvodné, schopné tvoriť iba anorganické prílohy. Mnohí úplne prestali opúšťať svoje byty, čokoľvek sa dá zohnať cez internet, stiahnuť a fyzicky vytvoriť doma v kompilátore. Keď prišli R-éčka, nastal úplný koniec sociálnych vzťahov. Cez R-éčko môžeš poslať fakt hocičo. Od hlávkového šalátu cez škrečka až po ovcu. Nikam nemusíš chodiť. Jednoducho si niečo stiahneš z iTunesu alebo Amazonu a necháš to skompilovať.“ „Hm, vidíš, my sme jediní ľudia, s ktorými vlastne prichádzajú do styku. Vieme nastaviť kompilátor tak, aby nakompiloval cartridge, z ktorého potom kompiluje hocičo.“ Milan na mňa významne pozrel. „Presne tak, mladý muž. My, inštalatéri Epson/DHL, sme všetko v jednej osobe. Anjel aj psychológ týchto opustených duší a dodávateľ informácií pre ich milované kompilátory.“ „Bez nás sa nepohnú,“ pritakal som. „Presne tak,“ súhlasil Milan. „Akurát by nám mohli zvýšiť plat,“ vzdychol si a zakričal cez byt na fúzača. „Kam vám to postavím?“ „Sem dozadu môžete,“ ozvala sa odpoveď. Milan si prehľadal vrecká. „Tuším mi vonku na chodníku vypadol platobný terminál. Tenká kartička, bez nej od neho nemôžeme vybrať peniaze. Skočíš po ňu?“ „Hneď som späť,“ prikývol som a vykročil von z bytu. Milan sa spolu s kompilátorom stratil kdesi na jeho opačnom konci. Na ulici som nič nenašiel. Postupne som prekutral každú piaď chodníka, až som nakoniec dorazil k stanici. Dolu pri eskalátoroch ležala drobná kartička.

Mám ťa. Zodvihol som ju a vybral sa späť do uličky medzi vežiaky. Pred dverami bytu, kde sme inštalovali kompilátor, stála cudzia postava. „Raymond?“ ozvala sa známym hlasom. „Odkiaľ ma poznáte?“ zneistel som. Postava prikročila bližšie a ja som zmeravel. V ruke sa jej zablysla čepeľ, aby rýchlo preletela riedkym vzduchom a zakusla sa do tepny môjho krku. „Povedzme, že...“ preniesla postava s úškrnom, „že sa poznáme odjakživa.“ Krv mi striekala spod brady ako červený ohňostroj. Ľadová čepeľ klesla hrotom k chodníku, nechávajúc pod sebou červenú stopu. Padol som na kolená. Postava predo mnou som bol ja. Moja kópia. Môj kompilát. „R-r-raymond?“ Môj kompilát sa uškrnul. „Áno, presne tak. Máme tu rýchle pripojenie, takže kompilácia bola záležitosť pár sekúnd.“ „R-raymond...“ zasipel som a zosypal sa bradou na tvrdú zem. Sledujúc vlastnú kaluž krvi, som umrel. „Hm, dojemné, pripustil kompilát Raymonda a zasunul nôž do puzdra. Zdrapil mŕtve telo a vtiahol ho do bytu. Mŕtvy Raymond za sebou nechával krvavú čiaru, ako ho kompilát ťahal halou cez celý byt až ku kompilátoru. Tam sedel povrazmi zviazaný Milan a bradatý muž. Milanovi sa s hrôzou rozšírili zreničky. Fúzač doširoka rozhodil rukami. „Vidíš, čoho všetkého som schopný.“ „Vidím,“ zafňukal Milan. „Môj crack v kompilátore dokáže vyrobiť desiatky takýchto vražedných Raymondov,“ povedal muž a nadýchol sa. „Jediné, čo som doteraz nevedel, bola tvorba kartridžu.“ „Chceš ovládnuť svet?“ takmer vykríkol Milan. Fúzač sa zasmial. „Nie, nie, nie,“ povedal a utrel si slzy. „Si vtipný. Tuším si ma dojal.“ Fúzač si prisunul stoličku a sadol si priamo oproti Milanovi. „Ja, ja mám biznis plán!“ Milan nechápal. Fúzač vytiahol šanón papiera. Na obálke stálo čiernobiele logo banky HSBC a modro-zlaté logo EU/OSN. „Dostal som úver. Na nevestinec. Lenže peniaze sú viazané na pomoc tretím krajinám. Ide to cez fond EU/OSN, špeciálny program Sex for money, money for your family. Musel som sa zaviazať, že v nevestinci umožním pracovať dievčatám z tretieho sveta. Africké krajiny, mesačné kolónie, stanica ISS na orbite a tak. Problém ale je, že keby som sem mal všetky prepravovať, všetky financie od banky by išli len do toho.“ Bradáč si zapálil fajku. Silnými ťahmi rozdúchal tabak a vyfúkol prvý dúšok. „Takže som si spočítal, že je jednoduchšie zaobstarať Kompilátor RE. Dievčatá sem nemusia cestovať. Stačí, keď mi pošlú svoju kópiu cez mail. Jediné, čo mi bude chýbať, je kartridž. Ale na to tu mám teba, nie?“ zahučal a potľapkal Milana po pleci. „Budeš poslúchať. Alebo si vytvorím tvoju kópiu. Je to win-win situácia pre mňa.“ „Ale, to nie je overené... Nikto to nikdy ešte poriadne neskúšal. Prenos ľudí vo forme e-mailových príloh.“ Fúzač si potiahol z fajky. „Iste poznáš príbeh o Rahídovi, nie? Vo vašej brandži to musí byť známe.“ Milan prikývol. Fúzač sa zasmial. „Dovoľ teda, aby som sa ti predstavil. Som Rahíd Tretí. Kompilát kompilátu. A podľa všetkého aj budúci úspešný majiteľ bordelu, ktorý zatrasie trhom tak, že sa z toho ešte dlho nespamätá.“ Rahíd vyfúkol dym z fajky. „Uvidíš, máme dobrý biznis plán. Všetci budú spokojní, neboj sa. Naša cenová politika položí konkurenciu na poli obchodu so živým mäsom na lopatky. Mám to vymyslené takto,” pokračoval Rahíd nadšene a začal listovať v biznis pláne... text Andrej Kiszling dorsian.blogspot.com / ilustrácia Roman Bicek www.romanbicek.com

Inspire magazine 199

essential

Lu si uchlipla z kapučína, ktoré si objednala špeciálne „bez čokolády“. Vyplašila čašníčku, ale Lu vedela, že človek si nikdy nemôže byť istý, či mu mliečnu penu neposypú kakaom. Znalecky popíjala kávu a uvažovala, či si má objednať šalát New Brittany, pomenovaný podľa podniku, alebo celozrnnú bagetu s rukolou a kozím syrom. Ťažké rozhodovanie. Jedlá boli v rovnakej kategórii aj šalát bol takpovediac plnokrvný, so šunkou a krémovým plesňovým syrom. Mike videl, že dilema dáva jej mozgu zabrať, modré bábikovské oči nervózne blúdili po jedálnom lístku od jednej položky k druhej. Predstavil si komixovú bublinu s obsahom jej hlavy: ktoré jedlo by bolo vhodnejšie z hľadiska kalórií a výživnosti? Ako sa má rozhodnúť, a čo je dôležitejšie – ako sa má rozhodnúť tak, aby svoj výber neoľutovala, keď už pred ňou bude stáť tanier? Navrhol, aby si objednali obidve jedlá, podelia sa. Ona ich bude môcť ohodnotiť a vybrať si lepšiu možnosť.

200 Inspire magazine

Nemáte pri sebe nejaký snack? Strúhanú mrkvu alebo müsli tyčinku?

Kedysi pred ním svoje zvláštne rituály skrývala. Bývala ešte nervóznejšia ako teraz (ak to vôbec bolo možné). „Je ti niečo?“ pýtal sa jej taktne, no básnicky. Energicky potriasla mikádom, ako keď deti vyjadrujú zápor. „Tak fajn,“ povedal a vrátil sa k tomu, čomu sa venoval predtým, napríklad novinám. Lu sa po chvíli tiež upokojila. Keď priniesli jedlo, alebo keď dojedla a bola spokojná, že napriek sťaženým podmienkam dokázala rozdeliť tanier na segmenty a zjesť presne 500 kilojoulov. Či podobné množstvo, nepamätal si to presne. Jej Systém bol prepracovaný a hodnoty sa menili od jedla k jedlu. Ak sa nedokázala uvoľniť, kúpil jej niečo pekné alebo ju chytil za jemnú bielu ruku a zaviedol ju rovno do postele. Zdalo sa, že to jej zlepšovalo náladu. Na svoje expertné posteľové schopnosti bol Mike nesmierne pyšný – až kým nezistil, z čoho má Lu najväčší pôžitok. Neboli to hormóny, čo pri sexe zaplavujú normálny ľudský mozog extázou. Ju vzrušovalo, že pri akte spálila určitý počet kalórií. Občas si želal, aby sa mohol vrátiť do čias, keď nebol zasvätený do tajov Systému. Teraz bolo jasné, že komplikované pozície nevyhľadávala preto, že by bola divoká alebo vynaliezavá, boli jednoducho fyzicky namáhavejšie. Príliš sa na to nesťažoval. Bol by blbec, keby nevyužil príležitosť. Koniec-koncov, byť svedkom všetkých tých trápnych objednávok, hysterického rátania pomeru bielkovín a uhľohydrátov, večnej poľovačky na super-zdravé reštaurácie a fanatického dodržiavania Systému si zaslúžili nejakú formu odmeny. Predtým, ako ju spoznal, nebolo jedlo dôležité. Mike bol typ chlapa, čo do seba nahádzal hocičo. Za posledných šesť mesiacov sa však naučil, že najzdravšie je jesť päťkrát denne: tri hlavné jedlá v rozmedzí štyroch až šiestich hodín, medzitým desiata a olovrant, proste nejaký snack. (Deväťdesiat percent potravín nespĺňalo požiadavky na to, aby bolo snackom, voľba bola preto náročná. Neustále zháňali strúhanú mrkvu). Vyskúšal spôsoby stravovania, o akých predtým netušil: vegánstvo, živé potraviny, surové potraviny, kari bez korenia, ázijské rezance bez rezancov. Dôvody jej neurózy boli v podstate pochopiteľné. V tridsiatke už mala za sebou divoké obdobie, počas ktorého sa inhalovali, pichali a šnupali rôzne látky. Systém jej umožňoval udržať kontrolu nad vlastným životom. Keď sa mu prvý raz, zadržiavajúc slzy, zdôverila s drogovou minulosťou, pomyslel si, že o nič nejde. Tiež vyskúšal všetko od amfetamínov po halucinogény. Aj teraz si príležitostne fúkol kokaín. Keď sa dozvedel, že Lu v tomto smere nie je žiadna panna, predstavil si chemikáliami vybudený sex a na chvíľu sa dokonca zaradoval. Možno ju aj chlácholivo pohladil po vlasoch na znak toho, že to netreba brať tragicky. Ale ona to brala tragicky. Vysvetlila mu, že bola zá-vis-lá a podľa pravidiel stále je. De facto je AA – abstinujúca, ale s adiktívnou osobnosťou, čize závislá. No a? Aj on sa považoval za človeka, čo občas berie drogy, aj keď závislý rozhodne nebol. Páčila sa mu tá atmosféra, rozmazávanie hrán vecí. Možno si Lu vybral práve preto, že svojou ostro zastrihnutou ofinou a červenými vlasmi pôsobila ako zlé dievča, čo má rado mierne špinavé zábavky. Keď priniesli šalát a celozrnný toast, bolo jasné, že jej ani jedno nevyhovuje. Zamračila sa. Zmätená čašníčka sa Mikea pohľadom opýtala, či niekde urobila chybu, a on mal sto chutí pokrčiť ramenami, odbiť panické správanie svojej priateľky, ale vedel, že tým by ju zneistil ešte viac. Zľahka sa na čašníčku usmial. Dal si záležať, aby to nebol ospravedlňujúci úsmev, len nič nehovoriaca grimasa. Lu nešťastne zjedla šalátové listy, trochu morčacej šunky a presne štyri kocky syra. Kolieska paradajky odsunula na okraj misky, lebo jej prekysľovali žalúdok, a to isté spravila aj s paprikou. Niekde sa dočítala, že paprika nie je z mikrobiotického hľadiska kóšer, rovnako ako zemiaky, baklažán a – paradajky. Ďalší dôvod ich nenávidieť. Nevedel presne, čo sa na tom obede stalo, asi mu došla trpezlivosť. Ako prvé mu napadlo, že ju musí zabiť. Bol však anglický džentlmen (zo starého rodu Sirov z Levonshiru, čítaj lévnšai) a tiež si uvedomoval, že mu tá bláznivá Viktorka nie je ľahostajná. Rozhodol sa pre menej dramatické riešenie. Áno, chvíľu rozmýšľal aj nad tým, že by sa mal pokúsiť jej dohovoriť. Skúsenosti z minulosti však ukazovali, že tým nič nedosiahne. Ako mantru jej opakoval, aká je krásna, zvnútra aj zvonka, no nezaberalo to. Strnulo naňho pozerala, vážna a trochu smutná, akoby chcela povedať: „Ja viem, že to myslíš dobre, ale nemá to zmysel.“ Najzvláštnejšie bolo, že Lu bola úplne chudá. Raz nabrala odvahu a dovolila mu nahliadnuť do svojich „Strašných útrob“. Nasledoval zdĺhavý

monológ, ktorý si nezapamätal celý. Podľa Mikea boli jej jediným problémom drogy. A možno nedostatok sebavedomia. To jej nemohol vyčítať – nie každý pochádzal z tristoročného rodu Sirov, et un plus, Lu prišla do Anglicka z jednej z tých postsovietskych krajín. Tajne opovrhoval jej diplomom z psychológie. O univerzite, kde údajne študovala, nikdy nepočul. „Ide o priestor medzi svalmi, medzi mäsom a kožou, rozumieš,“ začala. Náhľad do Strašných útrob. „Takže – okrem toho, že musím dať svalom najlepšiu možnú výživu, aby ostali pevné a nezmenili sa na mľandravý rôsol, treba dbať aj o spojivové tkanivo. Ideálne by bolo, keby ten priestor pod kožou zmizol úplne. Tam sa totiž usadzujú tukové bunky. Všimol si si moju pokožku? (Nervózny chichot.) Žiadna celulitída. Roky sa vyhýbam Téčkam a Céčkam, tukom a cukrom. Myslím si – mám takú teóriu – že aj s drogami som začala preto, aby som spálila každé potenciálne Téčko a Céčko. Predstavujem si, ako sa priestor medzi svalom a kožou nafúkne, keď niečo zjem, a ako zasa spľasne, keď sa toho zbavím. Ten priestor musí ostať plochý, len vtedy sa cítim byť ľahká, nezaťažená nezdravým svinstvom. Ide mi hlavne o zdravie. Napríklad ty si v dobrej kondícii, ale často ješ steak a hranolčeky. Vtedy trpím, lebo viem, že ti to potom celé dni hnije v črevách (tu sa Lu dokonca striasla). Je to nechutné.“ V noci namiešal ľahký kokteil, tri rôzne drogy dohromady. Pekne sa rozpustili v jej toniku z brazílskych tukožravých bobúľ açai. Dúfal, že sa mu podarí zahaliť Lu do optimistického oparu, v ktorom sa nebude zaoberať sama sebou a navyše úplne zabudne na jedlo. Päť-šesť hodín bez trápnych objednávok, to bude paráda. Veril, že to bude fungovať, no nečakal, že až takto dobre. Prežili spolu príjemné ráno, Lu nepočítala kalórie a zabávala ho opismi svojich halucinácií. Bol tam ružový slon, obrovský. Chichotala sa, keď hovorila, že ju naháňa. Mike neveril vlastným ušiam, naozaj nevyvodila paralelu medzi sebou a nadmerným zvieraťom? Super, teraz už len stačilo zničiť jej podvedomie, ktoré sa neustále zaoberalo váhou a prenasledovaním. V rozmarnom duchu ubehlo niekoľko predpoludní. Problém nastal, keď účinok drog vyprchal. Bolo hrozné sledovať, ako sa jej posadnutosť jedlom znásobila, keď bola čistá. Akonáhle si uvedomila, že sa nesprávala podľa Systému, prepadala panike. Pritvrdil. Teraz bola na drogách desať hodín denne. Keď vytriezvela, musel jej dať ďalšiu tabletku na upokojenie a utlmenie dojazdu – morálnej opice. Bál sa, aby kvôli tomu, že vynechala obed a olovrant, nespáchala samovraždu. Fungovalo to výborne, akurát, že prvé dve dávky spôsobovali vidiny a záverečná pilulka ju len upokojila. Mikeovi chýbal sex. Vrátil sa do laboratória, ktoré si požičal od kamaráta Výrobcu & Dílera, a pridal do zmesi stimulant libida. Stal sa zázrak. Lu sa na neho vrhla presne 40 minút po tom, čo dopila prášok rozpustený v kole (v originálnej Coca Cole, nie v Coke Zero, ani Diet Coke). Rozdávali si to dva dni v kuse. Takú nažhavenú ju ešte nezažil. Dovolila mu robiť jej to zozadu, zhora s nohami za hlavou, do úst, dole, potom do zadku, v akomkoľvek poradí. Úplné orgie. Pripadal si, akoby sa zrazu ocitol vo svojom obľúbenom pornofilme. *Keď na tretí deň zomrela, doktor stanovil príčinu smrti ako infarkt a opýtal sa, či náhodou nebrala drogy. Mike povedal, že kedysi áno, ale teraz tvrdila, že je čistá. „Asi vám klamala,“ skonštatoval doktor. „Asi áno,“ povedal Mike. Vrátil sa do kamarátovho labáku, aby vytvoril dokonalý elixír. Ktovie, či zas neskončí s nejakou bláznivou odborníčkou na zdravú výživu. **Keď na tretí deň zomrel, doktor stanovil príčinu smrti ako infarkt a opýtal sa, či náhodou nebral drogy. Lu chvíľu zízala pred seba, ešte sa jej trochu točila hlava. Potom asi chémia prestala účinkovať, alebo ju prebral šok. Prižmúrila oči do nenávistenej štrbiny. „Červené mäso,“ povedala, „to ho zabilo. A ťažké syry. A šľahačkové dezerty!“ „Mhm,“ povedal doktor, „po pitve budeme múdrejší. Tak dovidenia.“ „Doktor?“ „Áno, slečna?“ „Nemáte pri sebe nejaký snack? Strúhanú mrkvu alebo müsli tyčinku?“ text Mária Modrovich / foto tony hill

Inspire magazine 201

Essential

1968

Do denníka, ktorý si už dosť dlho nevediem, som si chcela zapísať niečo o tej ceste, o tých dňoch, o tom, čo sme hovorili, čo sa nás v akej miere dotklo a či vôbec Strana zostala prázdna, denník som položila na parapetnú dosku pod večerné svetlo lampy a do rúk som si vzala staré pohľadnice Varšavy, deti stoja za múrmi staronového starého mesta, ich hry, rozhovory a prízvuk si človek ľahko predstaví, všimne si červené kvety, ktoré boli vysadené na námestí aj v mojom meste v osem desiatych rokoch minulého storočia. Postupne sa vraciam k svojim sotva celistvým spomienkam, k starým fotografiám, moja mama stojí v zelenom kabáte s kočíkom pri fontáne, okolo nej sú rovnako červené kvety ako na pohľadnici Varšavy, v ko číku spí moja najstaršia sestra, okamih vytrhnutý zo slnečného septembra v roku 1984. Ležím na posteli v čiernobielom pruhovanom tričku, hovorím si, že som zebra a že v sebe cítim minulé storočie, teraz predovšetkým druhú polovicu, mohla by som vstať a vyčesať si takmer krátke vlasy, počúvať skladby Hany Hegerovej, zapnúť si film o východnom Berlíne, o herečke a básnikovi, o ich živote tam, večer sedia na posteli, bosé nohy majú položené na bielej kožušine, presne na takej, aké som videla v obchode IKEA, svetlo je mäkké, obrazy zavesené na stenách sú príliš sta tické a bez života, v ich očiach je to, čo predstierajú, že nie je, že ich sa to nemôže týkať, že oni nie sú z tých. Budík zazvonil príliš skoro, deň s postupným trhaním hmly, vyšlo slnko, prešli sme cez Liptov, Kysuce, cez vrchy deliace Slovensko a Moravu, prešli sme v modrom mikrobuse ako rodina, v tom aute bolo cítiť kusy Austrálie, Nového Zélandu, naj novšie Iraku a Berlína, to všetko s nami, medzi nami, u nás, uvedomovala som si, že ja a moje sestry sme štvrtinové Češky, že oni sú napriek rokom v Austrálii vlast ne tunajší, že sem patria. Hovorili sme o tom, vyťahujúc z piknikového koša jablká golden nakrájané na štvrťky a termosku s horúcou kávou, boli nám ponúknuté celé hodiny na to, aby sme ukázali, kto sme, čo žijeme a v tom aute sa to miešalo, spomienky s prítomnosťou, rozhovory, ktoré nemôžu byť hlboké, ale môžu veľa naznačiť, zmeniť pohľad. Vyšli sme z auta a niektorí vytiahli kamery, pomyslela som si, že sa niečo s nami deje, niečo, čoho nechcem byť súčasťou. Ešte stále mám pred sebou celkom jasný obraz príbuzných, ako sa s tými kamerami prechádzajú okolo prababkinej chalupy a natáčajú ju, možno na ich filmoch bude vidno aj nafukovací bazén uložený na

202 Inspire magazine

terase, v ktorom sa cez leto čľapkajú vnúčatá alebo deti terajšieho majiteľa, sedia tam blízko seba v teplej, slnkom vyhriatej vode a hrajú sa s miniatúrnymi plachet nicami a člnmi. Kamery sme si ospravedlnili akousi dobročinnosťou a láskou, filmy budú premiet nuté tým z rodiny, ktorí tu už nemôžu prísť, ktorí si filmy pozrú, sediac v hojda com kresle, a ktovie, čo v nich vtedy bude, čo z tých filmov potom v nich zostane. Doniesli sme si dva lodné kufre s knihami, aj zvlhnuté Revue svetovej literatúry zo šesťdesiatych rokov, Zdravovedu z rokov sedemdesiatych, viezli sme si to ako dedičstvo aj s jednou fotkou ktovie koho, ľudia nastupujú do lietadla českosloven ských aerolínií a usmievajú sa do objektívu, dedičstvo, ktoré nemá nič spoločné s parcelami a poliami, s bankovkami, ktoré poskytujú slobodu, ale slobodu s rizi kom. Odovzdali sme darčeky tým, ktorí tam ešte žijú, náboženské predmety od prvých kresťanov zo Sýrie, sošku Panny Márie z Peru, víno a francúzske šampanské, zjedli sme výborný obed s pohľadom upretým na secesné šálky so studenou kávou, prijali sme láskavé objatia matersky pôsobiacich žien, ktoré mňa, moje sestry a otcovu sesternicu nazvali dcerenky, vypočuli sme si príbeh starenky B. z chalupy postavenej v 19. storočí, pred jej chalupu začal chodiť holub, kŕmi ho zrnom, pestuje ho, je jej spoločníkom ráno a potom aj na obed a aj inokedy. Príbuzný v aute potme hovoril, že moje slová sa mu vrývajú do duše, že nie, nespí, počúva ma. Hovorili sme o knihách, krajinách a vzdelaní, o kresťanstve a už viac neviem, ako sa hovorí, rozprávali sme sa o tom i onom. Neskôr, zaspávajúc, som rozmýšľala, čo by bolo/čo bude, keď niekto z tých príbuzných tam v Austrálii zo mrie, že posmútime týždeň a potom postupne zabudneme, sme rodinou a zároveň nie sme. Chcela by som vedieť, čo bolo s každým z nich po auguste 1968, každý jeden príbeh zapísaný v zošite, natočený na kameru, nahratý na diktafón. Do svojej videovizitky pre austrálskych príbuzných som povedala, ako sa volám, čo mám rada a kde bývam. Neviem si predstaviť, kto pre nich budem, keď si to pozrú, kto bude pre nich takto nová Anna Vlčková. text a foto anna vlčková