D. Gerstmeier, H. Götteová, T. Miltenberger: Jeden rok v živote včely, slovensky

4 Úvod

8 Svet včiel

38 Včelí rok

54 Včely a ľudia

2

33

4 VČELY MILUJÚ KVETY 70 O autoroch a inštitúte proBiene

10 NECH SA PÁČI, VSTÚP DO VČELIEHO ÚĽA 14 Od vajíčka po včelu 16 MATKA VŠETKÝCH VČIEL

72 Obrazový materiál a tiráž

40 JAR Rojenie ako okamih zrodenia

56 STARÉ AKO DINOSAURY

44 LETO Med: viac než len sladká pochúťka

62 AKO SA DARÍ VČELÁM DNES 64 Urob niečo v prospech včiel

20 A ČO ROBIA OTECKOVIA? 24 USILOVNÉ VČIELKY 28 Stavenisko v tme 30 Výlet za slnkom 32 Tanec ako tajný jazyk 34 DIVOKO ŽIJÚCI PRÍBUZNÍ VČIEL

58 Z PLÁSTU DO POHÁRA

48 JESEŇ Jesenné upratovanie a vraždenie trúdov 52 ZIMA Zima vo včeľom úli

68 Sú včely nebezpečné?

Využívajú včely rozpis služieb?

8

99

Robí matka ešte niečo okrem kraľovania?

Podľa čoho sa dá spoznať včelí samček?

Svet

VČIEL

MATKA všetkých včiel

16

Včelia matka (niekedy nazývaná aj kráľovná) nemá na hlave korunu ani nesedí na tróne. Vo včeľom spoločenstve má však jedinečné a výnimočné postavenie. Je matkou všetkých robotníc a trúdov.

Včelia matka sa takmer celý svoj život skrýva v tmavom úli a nerobí nič iné okrem toho, že kladie vajíčka – v niektoré dni ich nakladie až 2 500!

Zaujímavosť Matka je najväčšia včela a dožíva sa až päť rokov.

Včelári ju označujú aj ako kráľovnú.

Nikdy nevylietava z úľa, nemôže sa tešiť z pestrofarebných kvetov a takisto nikdy neuvidí slnko. Včelí úľ opúšťa len kvôli svadbe – teda páreniu s trúdmi – a zrodeniu nového včelstva.

Včelia matka je oveľa väčšia než robotnice a trúdy.

Keďže nelieta von, aby zbierala med, nemá obzvlášť veľké oči ani silné krídla. Pretože však kladie toľko vajíčok, má zo všetkých včiel najväčší zadoček. Zvláštne je na nej ešte niečo: zatiaľ čo v úli kladie vajíčka, vydáva vôňu, ktorá udržiava celé včelie spoločenstvo pohromade.

Vďaka nej sa vo včelstve uchováva jednota.

17

VČELY A ĽUDIA

56

STARÉ ako dinosaury Predchodcovia včely medonosnej lietali po našom svete už pred miliónmi rokov. Keď rastliny začali vyrábať nektár, aby k sebe prilákali hmyz, začali sa špecializovať na ich sladkú šťavu.

Už v dobe kamennej si lovci a zberači brúsili zuby na sladký med. V starovekom Egypte sa medu hovorilo „pokrm bohov“, tak vysoko si ho cenili. Jeden hrniec medu mal vtedy cenu jedného oslíka!

V súčasnosti sa na Slovensku spotrebuje ročne približne 1,2 kilogramu medu na osobu; v Nemecku až 1,7 kilogramu. Len si predstav, ako dlho včelstvu trvá, kým vyrobí takéto množstvo medu!

Keď si ľudia pred mnohými tisíckami rokov začali stavať obydlia a osady, chovali nielen kravy, ošípané a ovce, ale aj včely. Už vtedy bola včela dôležité úžitkové zviera, nielen dodávateľ medu – opeľovala totiž okolité polia. Spočiatku sa včelstvá usídľovali v dutých kmeňoch stromov a hlinených rúrkach.

NECH JE SVETLO! Starí Rimania objavili, že včely vyrábajú ešte jednu veľmi užitočnú vec: včelí vosk. S knôtom uprostred im dokázal osvetliť celú miestnosť.

Včelí vosk bol dôležitý obchodný tovar aj v stredoveku. V kláštoroch sa totiž veľa čítalo a písalo.

SVIEČKY z včelieho vosku

Bez svetla sviečok by sa tieto činnosti dali vykonávať len za denného svetla – žiarovky a elektrické vypínače vtedy ešte neexistovali.

Teplé svetlo nádherne voňajúcich sviečok z včelieho vosku nás teší aj dnes, a to nielen na vianočnom stromčeku.

Včelstvá sa dlho chovali v slamených košoch.

Dnes sa najčastejšie chovajú v drevených úľoch.

Sviečku z včelieho vosku si môžeš vyrobiť a vosk pritom nemusíš rozpúšťať. Budeš potrebovať len voskové pláty a knôt.

1. 1. Voskový plát nahrej fénom alebo na radiátore. Vďaka tomu zmäkne a bude sa dať ľahšie tvarovať.

2. 2. Knôt pritlač k spodnej a hornej strane plátu tak, aby sa neposúval. Na oboch koncoch ho nechaj trochu prečnievať.

Potom plát rovno alebo šikmo zroluj do pevného valčeka.

3. 3. Posledný kúsok plátu k sviečke dobre pritlač.

Divoko žijúci predkovia včely medonosnej hniezdili v dutinách stromov.

Starovekí Egypťania chovali včely v rúrkach na lodiach, ktoré sa plavili po Níle. Odtiaľ sa včely mohli vyrojiť a opeľovať polia na okolitých brehoch.

Aha! Slama je pre včelí príbytok vhodný materiál, no výroba slameného úľa je náročnejšia než výroba úľa dreveného. Dnes sa ale znova začína so slamou experimentovať.

57