Krstny otec

PUZO I_007-364 zlom_Sestava 1 9/29/15 4:07 PM Strรกnka 219

PUZO I_007-364 zlom_Sestava 1 9/29/15 4:07 PM Stránka 220

A tak Tom Hagen mohol pokojne uniknúť do rohovej kancelárie, a keď sa ta dostal, tak sa roztriasol, že si musel sadnúť, nohy pritisnúť k sebe, hlavu vraziť medzi zhrbené plecia a ruky stlačiť kolenami, akoby sa modlil k diablovi.

Teraz už vedel, že nie je súci byť consigliorom rodiny za vojny. Dal sa obalamutiť, podviesť tými piatimi rodinami a ich zdanlivou miernosťou. Boli ticho a pripravovali hrozný útok. Plánovali a čakali, krotili svoje krvavé ruky, s čo akou provokáciou sa stretli. Čakali a chystali jediný hrozný úder. A udreli. Starý Genco Abbandando by na to nikdy nebol naletel, bol by zaňuchal nebezpečenstvo, bol by ich vykúril, strojnásobil svoju ostražitosť. A pri tom všetkom Hagen cítil aj veľký žiaľ. Sonny mu bol naozajstným starším bratom, bol jeho veľkým ideálom, keď boli ešte chlapci. Sonny nikdy nebol podlý, ani ho nikdy netyranizoval, vždy bol k nemu dobrý, objal ho vtedy, keď ho Sollozzo prepustil. Sonny mal skutočnú radosť z toho stretnutia. A že vyrástol na krutého, zúrivého a krvilačného človeka, to vôbec nebolo pre Toma Hagena podstatné.

Odišiel z kuchyne, lebo vedel, že by mame Corleoneovej nemohol oznámiť smrť jej syna. Nikdy na ňu nemyslel ako na svoju matku, ale myslel na dona ako na svojho otca a na Sonnyho ako na brata. Mal ju rád, ako mal rád Freddieho, Michaela a Connie. Mal ich rád ako ľudí, ktorí boli láskaví, ale nie srdeční. Jednako jej to nemohol povedať. Za niekoľko krátkych mesiacov stratila všetkých svojich synov; Freddie bol vo vyhnanstve v Nevade, Michael sa skrýval na Sicílii a teraz zahynul Santino. Ktorého z nich mala najradšej? Nikdy to neukázala.

Trvalo to len niekoľko minút. Hagen sa opäť ovládol a zdvihol slúchadlo. Zavolal Connie. Dlho zvonil, kým sa Connie ozvala šeptom.

Hagen hovoril láskavo: „Connie, tu je Tom. Zobuď muža, musím sa s ním zhovárať.“ Connie povedala ticho, prestrašene: „Tom, príde sem Sonny?“ „Nie,“ odvetil Hagen. „Sonny nepríde. O to sa netráp. Len zobuď Carla a povedz mu, že je to veľmi súrne, že sa s ním musím zhovárať.“ Connie mala plačlivý hlas. „Tom, zbil ma a bojím sa, že mi zase niečo urobí, keď sa dozvie, že som volala domov.“ Hagen povedal mierne: „Neboj sa. Porozprávam sa s ním a napravím mu hlavu.

Všetko bude v poriadku. Povedz mu, že je to veľmi dôležité, veľmi, veľmi dôležité, aby prišiel k telefónu. Dobre?“ Uplynulo takmer päť minút, kým Carlo prišiel. Hlas mal nezrozumiteľný po whisky a spánku. Hagen hovoril ostro, aby ho prebral. „Počuj, Carlo,“ začal, „poviem ti niečo šokujúce. Tak sa priprav, lebo keď ti to poviem, chcem, aby si mi odpovedal pokojne, akoby to nič nebolo. Povedal som Connie, že je to dôležité, tak si budeš musieť niečo vymyslieť. Povedz jej, že rodina sa rozhodla presťahovať vás oboch do jedného z domov na promenáde a dať ti dôležité

220

PUZO I_007-364 zlom_Sestava 1 9/29/15 4:07 PM Stránka 221

miesto. Že don sa konečne rozhodol dať ti príležitosť, dúfajúc, že sa tvoj rodinný život zlepší. Rozumel si?“ V Carlovom hlase sa ozval tón nádeje, keď rozospato odpovedal: „Uhm, dobre.“ Hagen pokračoval. „O niekoľko minút zaklope na vaše dvere niekoľko mojich ľudí, aby ťa odviedli. Povedz im, že chcem, aby mi najprv zavolali. Len to im povedz.

Nepovedz im nič iné. Prikážem im, aby ťa tam nechali s Connie. Rozumel si mi dobre?“ „Áno, áno, rozumiem,“ odvetil Carlo. Hlas mal vzrušený. Zdalo sa, že Tomov napätý hlas ho konečne vyburcoval a pochopil, že to, čo mu povie, bude naozaj dôležité.

Hagen mu to povedal priamo. „Dnes zabili Sonnyho. Nič nehovor. Kým si spal, Connie mu telefonovala a bol na ceste k vám, ale nechcem, aby to vedela, aj ak to vytuší, nechcem, aby to vedela naisto. Bude sa trápiť, že to ona zavinila. A teraz chcem, aby si ostal v noci pri nej a nič jej nepovedal. Chcem, aby si sa s ňou udobril.

Chcem, aby si bol dokonalým milujúcim manželom. A chcem, aby si ostal takým, aspoň kým neporodí. Zajtra ráno niekto, možno ty, možno don, možno matka povie Connie, že jej brata zabili. A chcem, aby si stál pri nej. Urob mi tú láskavosť a v budúcnosti sa o teba postarám. Rozumel si?“ Carlov hlas bol trochu roztrasený: „Jasné, Tom. Počuj, my dvaja sme vždy spolu dobre vychádzali. Som ti vďačný. Chápeš?“ „Uhm,“ odvetil Hagen. „Nikto ťa nebude viniť, že tvoja zvada s Connie zapríčinila toto, neboj sa. O to sa postarám.“ Zmĺkol a potom dodal ticho, povzbudzujúco: „A teraz choď, staraj sa o Connie.“ Prerušil spojenie.

Naučil sa nikdy nikomu sa nevyhrážať, naučil ho to don. Ale Carlo pochopil odkaz správne; jeho život visí na vlásku.

Potom Hagen zavolal Tessiovi a povedal mu, aby ihneď prišiel na Long Beach.

Nepovedal prečo a Tessio sa nespýtal. Hagen vzdychol. Teraz malo prísť to, čoho sa najväčšmi desil.

Bude musieť zobudiť dona z omámeného spánku. Človeku, ktorého mal na svete najradšej, bude musieť povedať, že ho sklamal, že zle strážil jeho ríšu a život jeho najstaršieho syna. Bude musieť povedať donovi, že všetko je stratené, ak chorý don sám nezasiahne do boja. Lebo Hagen si nerobil ilúzie. Len veľký don sám mohol využiť dokonca aj pat z tejto hroznej porážky. Hagen sa ani neunúval poradiť sa s donovými lekármi, nemalo by to zmysel. Aj keby mu povedali, že don nesmie vstať z postele pod hrozbou smrti, musí to svojmu adoptívnemu otcovi povedať a potom splniť jeho príkazy. A o tom, čo don urobí, nebolo pochybností. Teraz bola mienka lekárov vedľajšia, teraz bolo všetko vedľajšie. Don sa to musí dozvedieť a musí alebo prevziať velenie, alebo prikázať Hagenovi, aby moc Corleoneovcov odovzdal tým piatim rodinám.

221

PUZO I_007-364 zlom_Sestava 1 9/29/15 4:07 PM Stránka 233

pripomínajúci ženský klobúk proti slnku, ktorý mu rozšíril aj tak širokú tvár do masky dobrosrdečnosti. Bol jedným z mála donov, ktorý nikdy nebol zatknutý a o ktorého pravej činnosti nemal nik ani tušenia. A to natoľko, že bol členom občianskych výborov a obchodná komora ho zvolila za „Podnikateľa roka v štáte New York“.

Najbližším spojencom rodiny Tattagliovcov bol don Emilio Barzini. Mal niekoľko herní v Brooklyne a v Queens. Kontroloval istú časť prostitúcie. Mal bitkárov. Úplne ovládal Staten Island. Mal niekoľko športových stávkových kancelárií v Bronxe a vo Westchestri. Zúčastňoval sa na obchode s narkotikami. Mal úzke styky s Clevelandom a so západným pobrežím a patril k zopár šikovným podnikateľom, čo sa zaujímali o Las Vegas a Reno, otvorené mestá v Nevade. Pôsobil aj na Miami Beach a na Kube. Po rodine Corleoneovcov bol azda najmocnejší v New Yorku, a tým aj v krajine. Jeho vplyv siahal aj na Sicíliu. Mal prsty v každom nezákonnom odvetví činnosti. Ba povrávalo sa, že má prístup aj na Wall Street. Od začiatku vojny podporoval Tattagliovcov peniazmi aj vplyvom. Jeho ambíciou bolo nahradiť dona Corleoneho ako najmocnejšieho a cteného vodcu mafie v krajine a prevziať časť corleoneovskej ríše. Skoro sa vyrovnal donovi Corleonemu, ale bol viac modernejší, komplikovanejší, praktickejší. Nikto by ho nemohol nazvať starým idiotom a mal dôveru novších, mladších, bezohľadnejších vodcov na ceste hore. Bol to človek veľkej osobnej sily, ale chladný, bez srdečnosti dona Corleoneho, a v tej chvíli bol azda „najváženejším“ členom skupiny.

Ako posledný prišiel don Phillip Tattaglia, hlava rodiny Tattagliovcov, ktorý sa otvorene postavil proti corleoneovskej moci tým, že podporil Sollozza, a takmer dosiahol úspech. A jednako, ostatní ním napodiv tak trochu pohŕdali. Po prvé, všetci vedeli, že sa dal opantať Sollozzom, že ho vlastne tá rafinovaná turecká ruka vodila za nos. Robili ho zodpovedným za všetok ten rozruch, nepokoj, ktorý tak uškodil obchodu newyorských rodín. Bol to šesťdesiatročný sveták a sukničkár. A mal dosť príležitostí hovieť týmto slabostiam.

Rodina Tattagliovcov totiž obchodovala so ženami. Vo svojej činnosti sa zameriavala najmä na prostitúciu. Kontrolovala väčšinu nočných lokálov v Spojených štátoch a mohla každý talent umiestniť hocikde v krajine. Phillip Tattaglia sa neštítil použiť násilie, keď šlo o to, aby dostal do područia sľubných spevákov a komikov, a votrel sa aj do gramofónových firiem. Ale hlavným prameňom rodinných príjmov bola prostitúcia.

Ostatným donom sa protivil. Bol to ufňukanec, večne sa ponosoval na veľké výdavky rodinného podniku. Účty z práčovne, špinavé uteráky pohlcovali takmer všetok zisk (ale pritom bol majiteľom práčovne, ktorá to robila). Dievčatá boli lenivé a nestále, utekali mu, páchali samovraždy. Kupliari boli nestatoční podvodníci, bez štipky vernosti. Ťažko bolo nájsť dobrého pomocníka. Mladí chlapci zo sicílskej krvi nad takou prácou ohŕňali nos, pokladali za nedôstojné obchodovať so ženami a využívať ich; ni-

233

PUZO I_007-364 zlom_Sestava 1 9/29/15 4:07 PM Stránka 234

čomníci, ktorí by s pesničkou na perách podrezali človeku krk. Takto Phillip Tattaglia rečnil poslucháčom, ktorí s ním nemali súcit a pohŕdali ním. Najväčšmi bedákal pred úradníkmi, ktorí mali právomoc vydávať a rušiť licencie na nákupy liehovín pre jeho nočné lokály a kabarety. Prisahal, že peniaze, ktoré zaplatil tým zlodejským strážcom úradných pečiatok, narobili viac milionárov ako Wall Street.

Napodiv jeho takmer víťazná vojna proti Corleoneovcom mu nezískala úctu, ako si zaslúžil. Všetci vedeli, že jeho moc pochádzala najprv od Sollozza a potom od Barziniovcov. Aj skutočnosť, že s výhodou prekvapenia na svojej strane nedosiahol úplné víťazstvo, svedčila proti nemu. Keby bol schopnejší, mohlo sa všetkým týmto nepríjemnostiam predísť. Smrť dona Corleoneho by bola znamenala koniec vojny.

Keďže obaja vo vojne proti sebe stratili synov, bolo na mieste, že don Corleone a Phillip Tattaglia sa pozdravili len formálnym úklonom. Don Corleone bol stredobodom pozornosti, ostatní ho skúmali, aby zistili, aké znaky slabosti na ňom ostali po zraneniach a porážkach. Záhadným faktorom bolo, prečo don Corleone žiada o mier po smrti svojho najmilšieho syna. Bolo to priznanie porážky a takmer istotne to povedie k úpadku jeho moci. Ale čoskoro sa to dozvedia.

Ozývali sa pozdravy na privítanie, podávali sa nápoje a minula sa takmer ďalšia polhodina, kým don Corleone zasadol na svoje miesto za vylešteným orechovým stolom. Hagen si nenápadne sadol do kresla vľavo od dona a kúsok za ním. To bolo znamenie pre ostatných donov, aby si posadali. Ich pomocníci, consigliorovia, si sadli za nich tak blízko, aby mohli v čomkoľvek poradiť, keď bude treba.

Don Corleone prehovoril prvý a hovoril tak, akoby sa nič nebolo stalo. Ako keby nebol vážne zranený a jeho najstarší syn zavraždený, akoby jeho ríša nebola bitúnkom a jeho najbližšia rodina roztrúsená, Freddie na Západe pod ochranou rodiny Molinariovcov a Michael ukrytý na pustatinách Sicílie. Hovoril prirodzene, sicílskym dialektom. „Dovoľte, aby som sa vám všetkým poďakoval, že ste prišli,“ povedal. „Pokladám to za službu preukázanú mne osobne a som dlžníkom každému a všetkým vám. A tak hneď na začiatku chcem povedať, že som sem neprišiel, aby som sa hádal alebo vás prehováral, ale len preto, aby som dôvodil a ako rozumný človek urobil, čo budem môcť, aby sme sa všetci rozišli ako priatelia. Dávam na to svoje slovo a niektorí z vás, ktorí ma dobre poznajú, viete, že svoje slovo nedávam ľahkomyseľne. Tak, a pusťme sa do práce. Všetci sme tu slušní ľudia, nemusíme sa o tom navzájom ubezpečovať ako advokáti.“ Odmlčal sa. Z ostatných sa nik neozval. Niektorí fajčili cigary, iní popíjali. Všetci boli dobrými, trpezlivými poslucháčmi. Ešte jedno mali spoločné. Boli to tie zriedkavé typy ľudí, ktoré odmietajú uznať nadvládu organizovanej spoločnosti, boli to ľudia, ktorí odmietali nadvládu iných ľudí. Nebolo sily, nebolo smrteľníka, čo by ich mohol podrobiť svojej vôli, ak to sami nechceli. Boli to ľudia, ktorí si chránili svoju

234

PUZO I_007-364 zlom_Sestava 1 9/29/15 4:07 PM Strรกnka 235

PUZO I_007-364 zlom_Sestava 1 9/29/15 4:07 PM Stránka 236

slobodnú vôľu úskokmi a vraždami. Ich vôľu mohla zlomiť len smrť. Alebo tie najrozumnejšie argumenty.

Don Corleone vzdychol. „Ako sa veci vôbec dostali tak ďaleko?“ položil rečnícku otázku. „No, na tom nezáleží. Narobilo sa veľa hlúpostí. Bolo to veľmi nerozumné a zbytočné. Ale dovoľte, aby som vám udalosti opísal tak, ako to ja vidím.“ Odmlčal sa a pozrel, či niekto neprotestuje proti tomu, aby povedal svoj názor na vec. „Vďaka Bohu, zdravie sa mi vrátilo a azda budem môcť pri urovnaní sporu pomôcť. Azda môj syn konal priveľmi unáhlene, bol príliš tvrdohlavý. To nepopieram.

Jednako dovoľte mi povedať, že Sollozzo prišiel ku mne s obchodným návrhom, v ktorom ma žiadal o peniaze a osobný vplyv. Povedal, že pre vec už získal rodinu Tattagliovcov. Za tým všetkým boli drogy, o ktoré sa nezaujímam. Som tichý človek a také niečo je na moju povahu priveľmi rušné. To som Sollozzovi vysvetlil, so všetkou úctou k nemu a k rodine Tattagliovcov. Povedal som mu „nie“ nanajvýš zdvorilo.

Povedal som mu, že jeho obchod nebude prekážať môjmu, že nemám nič proti tomu, aby si na živobytie zarábal týmto spôsobom. Nahneval sa a uvalil nešťastie na nás všetkých. No, taký je život. Každý z nás by mohol rozprávať o svojom vlastnom trápení. Nie o to mi ide.“ Don Corleone sa odmlčal a kývol Hagenovi, aby mu podal studený nápoj, čo Hagen rýchlo urobil. Don Corleone si zvlažil ústa. „Som ochotný uzavrieť mier,“ povedal. „Tattaglia stratil syna, ja som stratil syna. Sme kvit. Kam by svet dospel, keby ľudia nerozumne zotrvávali v hneve? To je nešťastie Sicílie, kde ľudia majú toľko roboty s vendettami, že nemajú čas zarábať na chlieb pre svoje rodiny. Je to bláznovstvo. A tak teraz hovorím, dajme všetko do poriadku, ako to bolo predtým. Nepodnikol som nič, aby som sa dozvedel, kto zradil a zabil môjho syna. Ani to neurobím, ak sa uzavrie mier. Mám syna, ktorý nemôže prísť domov, a musím dostať záruku, že keď všetko zariadim tak, aby sa mohol pokojne vrátiť, nebude mu hroziť nijaký zákrok, nijaké nebezpečenstvo zo strany úradov. Keď sa toto vyrieši, azda budeme môcť hovoriť aj o iných veciach, ktoré nás zaujímajú, a dnes si tu preukážeme, my všetci, dobré služby.“ Corleone významne, pokorne zdvihol ruky. „Nič iné nežiadam.“ Bolo to veľmi dobré. Bol to opäť niekdajší don Corleone. Rozumný človek. Ústupčivý. Sympatický. Ale všetci prítomní si všimli, že upozornil na svoje dobré zdravie, čo znamenalo, že ho nemožno brať naľahko, napriek nešťastiam, ktoré postihli rodinu Corleoneovcov. Všimli si, že povedal, že diskusia o ostatných veciach je zbytočná, ak sa neuzavrie mier, o ktorý žiadal. Všimli si, že žiadal o starý status quo, že nechce nič stratiť, hoci v poslednom roku bol na tom najhoršie.

Odpovedal mu Emilio Barzini, a nie Tattaglia. Hovoril krátko a k veci, bez surovostí a urážok.

236

PUZO I_007-364 zlom_Sestava 1 9/29/15 4:08 PM Stránka 244

Don si vyzliekol sako, uvoľnil kravatu a ľahol si na gauč. Prísna tvár sa mu stiahla do ustatých vrások. Kývol Hagenovi, aby si sadol do kresla, a povedal: „Tak čo, consigliori, nesúhlasíš s niečím, čo som dnes urobil?“ Hagen hneď neodpovedal. „Nie,“ odvetil napokon. „Ale nezdá sa mi to dôsledné ani verné tvojej povahe. Hovoríš, že nechceš zistiť, kto a ako Santina zabil, ani že sa nechceš pomstiť. To neverím. Dal si slovo, že neporušíš mier, a tak ho ani neporušíš, ale neverím, že svojim nepriateľom daruješ víťazstvo, ktoré dnes zdanlivo získali. Zostrojil si úžasný rébus, ktorý neviem rozlúštiť, tak ako môžem súhlasiť či nesúhlasiť?“ Na donovej tvári sa zjavil spokojný výraz. „Poznáš ma lepšie ako hocikto iný. Nie si Sicílčan, ale urobil som ho z teba. Všetko, čo si povedal, je pravda, ale je tu rozlúštenie a uhádneš ho, prv než sa samo vykľuje. Súhlasíš s tým, že všetci musia veriť môjmu slovu a že slovo dodržím. A chcem, aby ste moje príkazy presne splnili. Ale najdôležitejšie je, aby sme Michaela čo najskôr dostali domov. Daj si to na prvé miesto v mysli aj v práci. Preskúmaj všetky legálne cesty, nech to stojí, čo stojí, na peniazoch mi nezáleží. Musí mať stopercentnú istotu, keď sa vráti domov. Poraď sa s najlepšími odborníkmi na trestné právo. Dám ti mená niektorých sudcov, ktorí ťa osobne prijmú na rozhovor. Dovtedy sa musíme mať na pozore pred prípadnou zradou.“ Hagen povedal: „Tak ako ty, ani ja sa nebojím skutočných dôkazov, ale bojím sa dôkazov, ktoré sami vyrobia. A potom, aj nejaký policajný priateľ môže Michaela zastreliť po jeho zatknutí. Môžu ho zabiť v jeho cele alebo naviesť na to nejakého spoluväzňa. Ako to ja vidím, nemôžeme si dovoliť ani to, aby ho zatkli alebo obžalovali.“ Don Corleone vzdychol. „Viem, viem. Práve v tom je problém. Ale nemôžeme dlho otáľať. Na Sicílii sú nepokoje. Mladí tam už neposlúchajú starších a množstvo ľudí deportovaných z Ameriky je na tamojších starých donov priveľa, nezvládnu to.

Medzitým by Michaela mohli dolapiť. Urobil som nejaké opatrenia proti tomu a ešte tam má dobrú skrýšu, ale nebude to trvať donekonečna. To je jedna z príčin, prečo som musel uzavrieť mier. Barzini má na Sicílii priateľov a tí už zaňuchali Michaelovu stopu. To je jedna z odpovedí na tvoj rébus. Musel som uzavrieť mier, aby som zaručil synovi bezpečnosť. Nič iné sa nedalo urobiť.“ Hagen sa neunúval spýtať sa dona, odkiaľ má tie informácie. Ani nebol prekvapený a rébus sa tým naozaj čiastočne rozlúštil. „Keď sa stretnem s Tattagliovými ľuďmi, aby sme dohodli detaily, mám nástojiť na tom, aby všetci jeho sprostredkovatelia v tom obchode s drogami boli čistí? Sudcovia nebudú veľmi ochotní dať mierny trest človeku, ktorý už bol trestaný.“ Don Corleone pokrčil plecom. „Mali by byť natoľko prefíkaní, že na to prídu sami. Spomeň to, ale nenaliehaj. Urobíme, čo budeme môcť, ale ak použijú nejakého narkomana a dostane sa do rúk polície, ani prstom nepohneme. Jednoducho im povieme, že sa nič nedá robiť. Ale Barzini to vie a netreba mu to pripomínať. Len si

244

PUZO I_007-364 zlom_Sestava 1 9/29/15 4:08 PM Stránka 245

spomeň, že sa o tomto bode ani raz nevyjadril. Človek by ani neveril, že sa ho to vôbec týka. To nie je človek, čo sa dá chytiť na prehrávajúcej strane.“ Hagen sa začudoval. „Chceš povedať, že celý čas stál za Sollozzom a Tattagliom?“ Don Corleone vzdychol. „Tattaglia je kupliar. Nikdy by sa mu nepodarilo dobehnúť Santina. Preto nemusím vedieť, čo sa stalo. Stačí vedieť, že v tom mal prsty Barzini.“ Hagen to ďalej nerozoberal. Don mu všeličo naznačil, ale vynechal niečo veľmi dôležité. Hagen nevedel, čo, ale vedel, že sa nemá spytovať. Zaželal donovi dobrú noc a zberal sa na odchod. Don mal preňho ešte posledné slovo. „Nezabudni, využi všetok svoj dôvtip na prípravu Michaelovho návratu,“ povedal don. „A ešte niečo. Dohodni s tým človekom v telefónnej centrále, aby mi každý mesiac poslal zoznam všetkých Clemenzových a Tessiových telefonických rozhovorov.

Z ničoho ich neupodozrievam. Prisahal by som, že by ma nikdy nezradili. Ale nezaškodí vedieť každú maličkosť, ktorá tomu kroku môže zabrániť.“ Hagen prikývol a vyšiel. Uvažoval, či don aj jeho nejako nedrží v šachu, ale potom sa zahanbil za také podozrenie. Už si bol istý, že sa v bystrej a komplikovanej mysli krstného otca rodí ďalekosiahly plán, ktorý z denných udalostí robí len taktický ústup. A to bol ten tajný fakt, o ktorom sa nik nezmienil, na ktorý sa on sám neopovážil spýtať, ktorý don Corleone zamlčal. Všetko nasvedčovalo, že príde deň rátania.

245

PUZO I_007-364 zlom_Sestava 1 9/29/15 4:08 PM Stránka 248

22

Lucy Manciniová bola ešte rok po Sonnyho smrti nešťastná bez neho, veľmi jej chýbal, žialila za ním tak ako nežialila nikdy nijaká románová milenka. A jej sny o ňom neboli nudnými snami školáčky, jej túžby neboli túžbami oddanej manželky. Nebola zúfalá preto, že stratila „životného druha“, ani jej nechýbal pre oddanosť a vernosť. Nemala krásne spomienky na sentimentálne darčeky, na dievčenské zbožňovanie hrdinu, na jeho úsmev, pobavený záblesk v očiach, keď povedala niečo milé alebo vtipné.

Nie, chýbal jej pre významnejšiu príčinu: bol jediným mužom na svete, ktorý vedel jej telo priviesť k vyvrcholeniu aktu lásky. A vo svojej mladosti a neskúsenosti ešte vždy verila, že bol jediným mužom, ktorý to vôbec mohol dokázať.

Teraz, po roku, sa slnila na blahodarnom nevadskom vzduchu. Pri nohách sa jej hral s palcami štíhly svetlovlasý mladík. Trávili nedeľné popoludnie pri hotelovom bazéne a hoci všade naokolo boli ľudia, hladkal jej rukou holé stehná. „Prestaň, Jules,“ povedala Lucy. „Myslela som, že aspoň doktori nie sú takí pochabí ako ostatní chlapi.“ Jules sa na ňu usmial. „Som lasvegaský doktor.“ Celkom zľahka jej pošteklil stehno a prekvapilo ho, že ju taká maličkosť tak mocne vzrušila. Prezrádzala to jej tvár, hoci sa to usilovala zakryť. Je to naozaj veľmi prosté, nevinné dievča, pomyslel si.

Prečo by ju teda nemohol zviesť? Musí jej toho druhého vyhnať z hlavy a nedbať na tie hlúposti o stratenej láske, ktorú nič nemôže nahradiť. Tu pod rukou mal živé tkanivo a živé tkanivo si žiada iné živé tkanivo. Dr. Jules Segal sa rozhodol, že podnikne veľký útok dnes večer vo svojom byte. Chcel, aby k nemu prišla bez nejakých trikov, ale ak bude nejaký trik potrebný, použije ho. Všetko, pravdaže, v záujme vedy.

A okrem toho, toto úbohé dieťa za tým mrelo. „Jules, prosím ťa, prestaň,“ povedala Lucy. Hlas sa jej triasol.

Jules sa ihneď zatváril kajúcne. „Dobre, dušička,“ povedal. Položil si hlavu na jej lono a použijúc jej mäkké stehná ako vankúš, trochu si zdriemol. Bavilo ho jej hniezdenie, teplo, ktoré vyžarovalo z jej bedier, a keď mu položila ruku na hlavu, aby mu prihladila vlasy, hravo ju chytil za zápästie a držal ho ako milenec, ale v skutočnosti preto, aby jej nahmatal tep. Priam cválal. Dnes večer ju dostane a záhadu rozlúšti, nech je to, čo chce. Dr. Jules Segal spokojne zaspal.

Lucy pozorovala ľudí okolo bazénu. Nikdy by si nebola pomyslela, že za dva roky sa jej život natoľko zmení. Nikdy neoľutovala svoje „bláznovstvo“ na svadbe Connie Corleoneovej. Nič krajšieho v živote nezažila a v snoch to znovu prežívala.

Tak ako prežívala mesiace, ktoré potom nasledovali.

Sonny ju navštevoval raz do týždňa, niekedy viac ráz, nikdy menej. Kým znovu neprišiel, prežívala pravé muky. Vášeň, ktorá ich pútala k sebe, bola toho najelemen-

248

PUZO I_007-364 zlom_Sestava 1 9/29/15 4:08 PM Strรกnka 253

PUZO I_007-364 zlom_Sestava 1 9/29/15 4:08 PM Stránka 254

pohladkala krk. Myslela, že spí, a zrazu ju vzrušilo, že ho cíti na sebe. Hneď zdvihol hlavu z jej lona a vstal. Chytil ju za ruku a viedol ju po tráve na cementový chodník.

Poslušne šla za ním, aj keď ju viedol do jedného z domčekov, v ktorom mal súkromný byt. Keď vošli, obom namiešal veľký koktail. Po páliacom slnku a horúcich myšlienkach udrel jej nápoj do hlavy a pocítila závrat. Potom ju Jules objal a ich opálené telá v sotva čo zakrývajúcich plavkách sa pritisli k sebe. Lucy zamumlala: „Nie,“ ale hlas mala nepresvedčivý a Jules na to nedbal. Cítila, že ju zalieva hanba podobne ako dovtedy, kým nepoznala Sonnyho, ale nechala Julesa, aby s ňou robil, čo chce.

Potom sa Lucy schúlila do rohu postele a rozplakala sa. Cítila sa veľmi zahanbená. Pobúrilo ju a prekvapilo, keď počula, že Jules sa ticho smeje a hovorí: „Ty úbohé zaostalé talianske dievčatko, teda preto si ma toľké mesiace odmietala? Jaj, či si hlúpa!“ Povedal „či si hlúpa“ tak priateľsky a milo, že sa obrátila k nemu a on si privinul jej telo k sebe a povedal: „Patríš do stredoveku, zaručene do stredoveku.“ Ale hlas bol upokojujúci, chlácholivý a ona len ďalej plakala.

Jules zapálil cigaretu a vložil jej ju do úst, až sa dusila od dymu a musela prestať plakať. „A teraz počúvaj,“ povedal. „Keby sa ti dostalo správnej modernej výchovy, ktorú si v kultúrnej rodine nemožno odmyslieť od dvadsiateho storočia, tvoj problém by sa už dávno vyriešil. A teraz ti poviem, v čom je tvoj problém: nie v tom, že by si bola škaredá, mala nezdravú pleť alebo že by si škúlila, v čom plastická chirurgia naozaj nemôže pomôcť. Je to, ako keby si mala bradavicu alebo materské znamienko na brade, či zdeformované ucho. Prestaň na to myslieť v sexuálnych pojmoch. Prestaň si myslieť, že nijakému mužovi nemôžeš ulahodiť. Máš len zdeformovanú panvu a to, čo my, chirurgovia, nazývame oslabenie panvového dna. Zvyčajne k tomu dochádza po pôrodoch, ale môže to spôsobovať aj zlý tvar panvových kostí. Je to častý zjav a mnohé ženy sú preto nešťastné po celý život, hoci jednoduchou operáciou by sa to napravilo. Niektoré ženy to doženie dokonca k samovražde. Ale nikdy som si nepomyslel, že je to tvoj prípad, lebo máš také krásne telo. Myslel som, že je to psychologická príčina, lebo poznám tvoj príbeh, často si mi o tom rozprávala, o tebe a Sonnym. Ale dovoľ, aby som ťa dôkladne prezrel, a poviem ti presne, čo bude treba urobiť. Teraz sa choď osprchovať.“ Lucy sa šla osprchovať. Trpezlivo a nedbajúc na jej protesty, Jules ju donútil ľahnúť si na posteľ. V byte mal vždy pripravenú osobitnú lekársku tašku. Mal aj malý stolík, navrchu sklený, a v ňom ešte nejaké inštrumenty. Prezeral ju. Keď ju to už začalo znervózňovať, povedal takmer roztržito: „Po prvý raz sa mi práca páčila.“ Keď skončil gynekologické vyšetrenie, nežne ju bozkal na ústa a povedal: „Dieťatko, urobím ti celkom novú pošvu a potom ju osobne vyskúšam. Bude to lekárska skúška, budem o tom môcť napísať článok do lekárskeho časopisu.“ Jules všetko robil tak dobrosrdečne a láskavo, tak očividne o ňu stál, že Lucy premohla hanbu a rozpaky. Dokonca vzal z poličky lekársku knihu a ukázal jej podobný prípad aj chirurgický zákrok, ktorým sa to napráva. Celkom ju to zaujalo.

254