koľaj transformácia industriálnej zóny
Ústav architektúry občianskych budov Ing. arch. Štefan Polakovič 2017/2018 Monika Bočková Barbora Lichtmanová Kristína Machajová Miroslava Mišurová Martin Oravec
2
GSPublisherVersion 0.0.100.100
"Ako chlapec som za letných večerov sedával na balkóne nášho bytu, v jednom z kolonovaných panelákov bratislavského predmestia. Pozoroval som Fabriku, ako sa v diaľke vyníma na tmavom pozadí Malých Karpát. Dymiace komíny, na ktorých sa večer čo večer zažali červené svetielka. Mojej chlapčenskej duši sa Fabrika javila ako sídlo mystického kultu, ktorého vyznávači magicky ovládajú najtemnejšie prírodné sily. Pri obradoch asi používali veľa kadidla, lebo zápach Fabriky sa nám zažieral do šiat vyvesených na balkóne, do pľúc i do duší. Vietor prinášal od Fabriky ohavný pach sírouhlíka a sírovodíka, okorenený kýslými exhalátmi z výroby umelých hnojív.
GSPublisherVersion 0.0.100.100
Kto cestoval do hlavného mesta vlakom, už podľa zápachu cítil, že Bratislava je blízko. My domáci sme mali na výber. Severný vietor prinášal arómy Dimitrovky, a ak vialo do juhu, celé sídlisko sa pre zmenu ponorilo do ťažkého asfaltového pachu zo Slovnaftu. Keď v takom prostredí vyrastáte, nejako vás to poznačí. Malo ma to odpudiť, no namiesto toho s pribúdajúcimi rokmi rástla moja zvedavosť až natoľko, že sa zo mňa stal študovaný chemik. Bolo len otázkou času, kedy sa stretneme osobne. Fabrika a moja maličkosť " Tomáš Dérer (chemik, autor knihy Vzostup a zánik bratilavskej Dynamitky)
3
Riešené územie sa nachádza severovýchodne od centra Bratislavy, vzdialeného cca 5 km. Hlavnou náplňou územia je industriálna funkcia. Industriálny areál, ktorý bol vystavaný na periférií hlavného mesta sa dostal dnes do vnútornej polohy mesta. Susedmi areálu sú ďalšie výrobné zóny ale tiež obytná štruktúra Trnávka, alebo vozový park Jurajov dvor. V tesnej blízkosti sa nachádza bývala Dimitrovka, dnes Istrochem. Územie ohraničujú hlavné dopravné ťahy Bratislavy. Výpadové cesty Rožňavská a Vajnorská, ktoré prepájajú centrum s diaľnicou D1. Južnú hranicu pozemku tvorí vlaková stanica Nové mesto. Celková plocha územia je 140,9 hektárov. Územie je husto zastavané. Podľa bilancií plôch tomu prináleží 22,9 %, no tento údaj neberie do úvahy dočasné stavby ako prenosné búdy, kontajnery, prístrešky. Tieto stavby sa tu vyskytli na základe úváženia majiteľa. Aj kvôli týmto stavbám pôsobí pozemok v skutočnosti preplnený a neusporiadaný. Zeleň sa nachádza hlavne v severných a západných polohách územia. Jedná sa o zeleň vysokú. V industriálnych, predajných a výrobných areáloch môžeme ťažko hovoriť o zeleni. Zeleň tu je hlavne nízka a neupravovaná. V celom území sa nachádza veľa spevnených plôch, ktoré nie su presne zadefinované no prevažne sa využívajú na parkovanie alebo uskladňovanie materiálu/ bordelu. Spevnené plochy majú rôzny charakter. V území nájdeme asfalt, betónové plochy, štrkové cesty ai. Územie je funkčne rozmanité no nie veľmi fungujúce. Jednotlivým funkciam chýbajú služby a verejné priestory. Neporiadok na území má svoju atmosféru, no žiaľ tá nie je podporená a tak sa z toho stáva nefungujúci priestor. Hlavnú náplň pozemku tvoria sklady, velkopredajne a výroba. Do územia vstupujú prevažne ľudia za určitým cieľom a vedia čo odtiaľ potrebujú. Nezotrvávajú tu čas, nemajú ani prečo. Jedná sa o presnú klientelu ľudí a to hlavne stavbári, automechanici, zamestanci výroby/ predaja. V mieste sa nachádza zopár špeciálnych priestorov kde sídlia umelci, filmári a grafici. Srdcom územia je Mierová kolónia. Obytná štruktúra, ktorá má príjemné podmienky na bývanie no nie je podporená už spomínanýmí službami a servisom pre verejnosť. Hlavné dopravné ťahy sú hranicami pozemku. Jedná sa o Rožňavskú, Vajnorskú a železničnú trať. Pozemok je dobre napojený na centrum a aj širšie okolie vďaka vlakovej stanici. Vnútrovná doprava pozemku nie je veľmi vyhovujúca. Územie je určené hlavne automobilovej doprave a pešiak tu tak trochu riskuje svoj život. Cez územie sa dá autom prejsť dvoma prepojeniami, cez ulicu Magnetová a Elektrárenská. Iné prechody pre autá nie sú možné. Pešiaci si tu vytvorili niekoľko skratiek cez areály a ich diery v plotách. Zastávky mestkej hromadnej dopravy sa nachádzajú na hlavných dopravných ťahoch. Do územia vstupuje jeden autobus po ulici Magnetová. Statická doprava tu má svoj vlastný charakter. Veľkoplošné parkoviská priamo vyhradené pre autá. Statická doprava sa v území nachádza všade okolo nás aj napriek neoznačeným parkovacím plochám.
4
GSPublisherVersion 0.0.100.100
letisko
centrum
S
0
GSPublisherVersion 0.0.100.100
500
2 000 m
širšie vzťahy 5
1873 1872
Hecklerova tehelňa
1869
Güllov dvor Prvé osídlenie tohoto územia nastalo od roku 1869 a prvým bytom bol služobný byt kočiša na majeri Güllov dvor
1850
Jurajov dvor bol pôvodne názov majera, na ktorom sa ešte v polovici šesťdesiatych rokov 20. storočia chovali kravy, kone a ďalšie zvieratá patriace na poľnohospodársku usadlosť. V susedstve majera (v smere na Vajnorskú) sa ešte v šesťdesiatych rokoch 20. storočia nachádzali prízemné domčeky. Majer aj uvedené domčeky boli pred rokom 1980 zbúrané a stali sa parkovacími plochami pre autobusy bratislavskej mestskej dopravy.
1940
Mierová kolónia Pôvodný názov bol Vistra kolónia, projekt vypracoval v 40. rokoch 20. storočia Vladimír Karfík a slúžil pre pracovníkov v Dynamitke. 1947
Závod Mieru Prevádzka viskózových vlákien
6
GSPublisherVersion 0.0.100.100
Dynamit_Nobel Založená Alfredom Nobelom ako továreň dynamitu a munície. V začiatkom tu pracovalo 400 zamestnancov. V období Československa sa výrábali najmä hnojivá až s 3000 zamestnancami. Vrchol dosiahla továreň za socializmu až s 7000 zamestnancami, od 1989 ako Istrochem a dnes už len s menej ako 100 pracovníkmi.
1918
Dornkappel-Trnávka Medzi pvými osadníkmi boli majerníci a tehliari. Výstavba štvrte Dor nkappel pokračovala až v roku 1918 a masovejšia až od roku 1924. V období hospodárskej krízy v rokoch 1923 - 1929 sa prisťahovalo na Dornkappel veľa občanov, ktorí opustili svoje rodné obce najmä na Považí a na Žitnom ostrove, kde nenašli prácu. Túžili po meste, v ktorom bolo viac pracovných príležitostí a možnosť lepšieho života ako doma. V Bratislave však bola veľ ká bytová kríza. Mesto im začalo prideľovať lacnejšie parcely na stavbu domčekov v Dornkappel.
1985
ŽST Nové mesto Je sprevádzkovaná od roku 1962, pričom trať medzi Odborárskou, cintorínom a ŽST Bratislava predmestie existuje od roku 1954. Stanica sa používa ako druhá koncová stanica v uzle a ako odstavné koľajisko. V posledných rokoch slúži skôr viac na druhý účel. V rannej špičke veľa osobných vlakov zo stanice zabezpečuje dopravu zamestnancov priemyselnej časti mesta na juhovýchode.
hranica centra
hranica mesta
4 1
7
6
3
5
8
2
centrum
S
0
GSPublisherVersion 0.0.100.100
500
2 000 m
histรณria 1955 7
8
GSPublisherVersion 0.0.100.100
GSPublisherVersion 0.0.100.100
9
Devínska Nová Ves
Záhorská Bystrica Rača
Lamač
Vajnory
Vinohrady
Dúbravka Nové Mesto Devín
Trnávka Karlova Ves
Staré Mesto Vrakuňa
Nivy
Petržalka Ružinov 10 km
Podunajské Biskupice Jarovce
Rusovce
Čuňovo
Lokalita je dnes braná ako okrajovejšia časť mesta. Napredovanie a rast mesta pohlcuje tento priestor a v blízkej budúcnosti bude chápaný ako širšie centrum. Má veľmi dobre dopravné napojenie. Nachádza sa medzi dvoma hlavnými dopravnými tepnami. Poloha pre rozvoj viac ako vítaná.
10
GSPublisherVersion 0.0.100.100
Bory Dúbravy
Čerešne
N!DO Grand Koliba
Urban residence Pri Mýte
Galvaniho dvory
Blumentál Riverpark 2
Downtown Nivy Nové Lido
Nový Ružinov
Slnečnice
Zelený raj
Nové vyrastajúce projekty na území Bratislavy nám ukazujú, že mesto rastie a hľadá posledné kúsky voľných plôch v blízkosti centra. Týchto plôch je málo a tak sa prirodzene rozširuje okruh centra. Lokalitný program a priestranné plochy v riešenom území sú už dnes záujmom developerských spoločností a nových projektov.
GSPublisherVersion 0.0.100.100
11
stavebniny, sklady, bordel, ploty, reklamy a smerové šípky
7 6 Ako tému našej semestrálnej práce sme si zvolili oblasť okolo novo zrekonštruovaného objektu Mlynice, zónu ohradenú Vajnorskou, Rožňavskou, Kuchajdou a Jurajovým dvorom.
1
2 Táto lokalita je pre nás lákavá, pretože je to pomerne jednotné územie, akýsi ostrov na mape, ktorý si už dlho udržuje veľmi špecifický charakter. Vzhľadom na jeho relatívnu blízkosť k centru a dobré dopravné napojenie sa dá predpokladať, že sa čoskoro stane predmetom záujmu pre veľké developerské projekty.
My chceme využiť túto príležitosť a vyjadriť sa k územiu predtým, než doň necitlivo vstúpi nejaký výrazný zásah. Chceme predložiť alternatívnu víziu toho, ako by mohlo toto územie vyzerať, tak, aby naplno slúžilo potrebám mesta, fungovalo lepšie než teraz a zároveň nestratilo na svojej atmosfére a jedinečnosti.
12
GSPublisherVersion 0.0.100.100
Čierne diery sú vesmírne oblasti, z ktorých neprúdi smerom von žiadna informácia ani hmota smerom k pozorovateľovi a tak sú na vesmírnej oblohe málo viditeľné. Podobne prehliadané bývajú aj staré priemyselné objekty a areály. Často sú neprístupné a niekedy o nich ľudia vôbec nevedia.
Tak ako vesmírne čierne diery do seba pohlcujú okolitú hmotu, schátralé priemyselné areály pohlcujú svoj potenciál - čím menej sa z nich zachová, tým náročnejšie bude ich niekedy obnoviť. Preto sa čaká, kým sa rozpadnú úplne a na ich mieste bude môcť vyrásť niečo úplne nové, s novou identitou.
5 “Čierne diery” je názov skupiny nadšencov, ktorá postupne mapuje a popularizuje priemyselné dedičstvo na Slovensku. Svoje pomenovanie vysvetľujú ako metaforu, príznačnú aj pre našu lokalitu:
vrstvenie
čierna diera
3
4 identita
V súčasnosti je indentita tohto miesta silne tvorená funkčnými prevádzkami mestskej infraštruktúry, no aj zvyškami industriálu. Tieto sú dnes buď využívané na iný účel alebo kompletne nepoužívané.
8 Nám sa však páči o tomto území uvažovať ako o súbore nánosov, ktoré sa vrstvia jeden na druhý. Nové nemusí nahrádzať staré, môže ho len doplňovať. Žiaden stav nie je počiatočný a žiaden nie je finálny. Chceme rešpektovať minulosť ako zdroj kolektívnej pamäte, no nechať cestu otvorenú pre ďalšie transformácie, ktoré môže priniesť budúcnosť.
selekcia prehodnotiť budúcnosť industriálnych stavieb zhodnotiť potenciál s ohladom na budúci rozvoj mesta/zóny prečistiť, obnoviť, zahustiť odstrániť bariéry, vizuálne prepojiť
reorganizácia infraštruktúra + verejný priestor vytvoriť uzly, hierarchiu, orientáciu v územií tranzitné, pobytové priestory definovať verejný priesotor, stupne uzavretosti/ otvorenosti
atraktivizácia podporenie existujúcich a doplnenie chýbajucich funkcií 24/7 intervencie, zážitky, program, aktivita nová mestská zóna
GSPublisherVersion 0.0.100.100
13
zastavaná plocha
plocha zelene 22,9 %
33,7 %
celková plocha 140 ha
43,4 %
napojenie na centrum železničná stanica kolaje naprieč celým územím industriál, veľkorozponové haly komunitný charakter
návštevnosť
spevnená plocha
hod
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
autá priorita nedostatok peších ťahov chátrajúce objekty nesprávny pomer funkcií bariéry, neprístupnosť
návštevnosť
pracovné dni
hod víkend
swot 14
GSPublisherVersion 0.0.100.100
6
S
0
GSPublisherVersion 0.0.100.100
100
500m
ortofotomapa 15
pôvodný stav 16
GSPublisherVersion 0.0.100.100
S
0
GSPublisherVersion 0.0.100.100
100
500m
navrhovanĂ˝ stav 17
kontrolovaný vstup
električka
pomocné kolaje
verejná doprava
železničná trať
peší ťah
Rožňavská
dopravná analýza 18
GSPublisherVersion 0.0.100.100
Magnetová
Tomá šikov a
Elektrárenská
á orsk Vajn
železničná trať
S
0
GSPublisherVersion 0.0.100.100
100
500m
zelená infraštruktúra
návrh doprava 19
dielne, výroba, sklady
funkčná analýza 20
GSPublisherVersion 0.0.100.100
administratíva
obchody
infraštruktúra
brownfield
šport, rekreácia
služby, gastro
prechodné bývanie
S
0
GSPublisherVersion 0.0.100.100
100
500m
bývanie
polyfunkcia
kultúra, edu
návrh_funkcie 21
verejnĂ˝ priestor 22
GSPublisherVersion 0.0.100.100
01
S
0
GSPublisherVersion 0.0.100.100
100
500m
verejný priestor návrh 23
Île de Nantes Keď sa v roku 1987 zatvorili lodenice v Nantes, zanechali po sebe priestor bývalej priemyselnej plochy a infraštruktúry. Ich zatvorenie tiež oslabilo spojenie mesta s riekou Loiry a začali diskusie o tom, ako čo najviac využiť priestor a obnoviť vzťah s riekou. Bol založený regeneračný plán l'Ile de Nantes. Proces premeny ostrova z priemyselného centra na trvalo udržateľný priestor vhodný pre život, prácu a voľný čas je dlhý. Mesto bolo rozhodnuté ponechať priemyselné dedičstvo ostrova a naplniť ho funkciou, ktorá bude lákavá pre súčasné obyvateľstvo. Príchod kreatívneho a kultúrneho sektora pomáha aj pri vytváraní novej identity a budúcnosti l'Ile de Nantes.
01 02 03
verejný priestor 1) ostrov v strede mesta s priemyselnou minulosťou, dnes plný kultúry, bývania a relaxu 2) lodný žeriav ponechaný v krajine ako monument : odkazuje na na minulosť miesta a zároveň slúži ako orientačný bod 3) bývalé doky dnes hostia galériu umenia a niekoľko barov a reštaurácií s vonkajším sedením
24
GSPublisherVersion 0.0.100.100
04
05
využitie existujúcich objektov
06 07 08
4) zastrešená záhrada v bývalom sklade 5) nadstavba betónového bunkru - kreatívne centrum La Fabrique 6) bunker začlenený do novej rezidenčnej štvrte novostavby 7) projekt sociálneho bývania v tesnej blízkosti Ile de Maschines 8) projekt sociálneho bývania s presklenými terasami a komunitnou záhradou
GSPublisherVersion 0.0.100.100
25
Amsterdam-Noord Od konca devätnásteho storočia bol Noord domovom ťažkého priemyslu v Amsterdame. V posledných rokoch však toto odvetvie z veľkej časti zmizlo a lokalita sa transformovala do kreatívneho centra s množstvom nových reštaurácií, barov, hotelov a obchodov. NDSM je najväčším miestom pre tvorivé podnikanie v Európe a laboratóriom pre rozvoj miest samoorganizáciou a umením. Táto lokalita ponúka veľa priestoru a ako jedna z mála miest v Amsterdame má stále surový a priemyselný charakter. Pravidelne sa tu odohrávajú menšie či väčšie festivaly, Ponuka je orientovaná na široké publikum. Na nábreží je zároveň niekoľko vychytených reštaurácií a kaviarní. Tieto miestne zariadenia často samé organizujú aktivity rôzneho druhu .
01 02 03
1) mestská časť Noord vzdialená od Amsterdamskej hlavnej stanice 20 minút cesty trajektom 2) 3) jedno z hlavných lákadiel opačného brehu populárny bar Pllek s umelou plážou. Cez deň ponúka výhľad na kanál a priestor pre slnenie sa. V noci je centrom zábavy, dostatočne vzdialeným od obytných častí.
26
GSPublisherVersion 0.0.100.100
04
05
využitie existujúcich štruktúr
06 07 08
4) nová administratívna budova parazituje na bývalej žeriavovej dráhe 5) hotelový komplex vsadený medzi bývalé sklady 6) NDSM Warf hostí najväčší blší trh v Amsterdame 7) kultúrne centrum v skleníkovej konštrukcií 8) hotelové izby umiestnené v starom žeriave
GSPublisherVersion 0.0.100.100
27
súčasný stav málo uzlov a neprepojené ťahy
vytvorenie koridoru vznik nových ťahov a prepojenie existujúcich ťahov a uzlov
vznik nových uzlov v náväznosti na koridor
otvorené dvory
vývojové schémy 28
GSPublisherVersion 0.0.100.100
S
0
GSPublisherVersion 0.0.100.100
100
500m
komplexný návrh 29
promenáda medzi bývalými továrňami Závodu mieru
koľaje prechádzajúce cez areál ČOV v uzamykateľnom interiéri koľaje ponorené do vysokej zelene
úsek koridoru s charakterom parku
plochy pre šport lemujúce koridor
typy priestorov oddelené povrchmi piazzetta s administratívnymi budovami
charakter verejných priestorov 30
GSPublisherVersion 0.0.100.100
GSPublisherVersion 0.0.100.100
31
žeriav
laboratórium tepláreň
šíkmá ulička
dvor
kolónia škola dvor
ihrisko čov dedina
zóny 32
GSPublisherVersion 0.0.100.100
Barbora
Monika
Martin Miroslava
dvor KristĂna
GSPublisherVersion 0.0.100.100
33
34
Barbora
Monika
Martin Miroslava
KristĂna
GSPublisherVersion 0.0.100.100
35
36
37
38
Územie nachádzajúce sa pozdĺž železnice vnímam v súčasnom stave rozdelené na 2 časti. Jedna časť obsahuje prevádzky týkajúce sa železnice a druhá časť sú rôzne ostatné prevádzky, hlavne autoservisy. Od železničného mosta prechádzajúcom ponad Vajnorskú ulicu začína naša zelená koľaj greenline. Územie som od začiatku chápal ako jeden z hlavných nástupných priestorov do nášho celého riešeného územia. Prvým dôvodom je železničná stanica, ktorá je dôležitým dopravným uzlom pre mnoho ľudí, ktorí sa ňou dostávajú každé ráno do práce zo smeru južne od Bratislavy. Ďalší významný vstup do územia je Vajnorská ulica, ktorá je frekventovaná výpadová cesta smerom na východ. Významnosť je podčiarknutá hlavne traťou električky smerujúcou do Rače. Tretí vstup je ťažiskový priestor križovatky Tomášikovej a Rožnavskej ulice. Významný je hlavne kôli novým projektom ktoré v ňom v poslednej dobe vznikajú ako je Fresh Market, potraviny Yeme , alebo bytový komplex N!do. Pre správne a žívé fungovanie nášho návrhu musíme ľuďom poskytnúť priame prístupy do územia, hlavný a najatraktívnejší ma byť práve k o ľ a j. V mojej časti som navrhol ďalšie dva: priame spojenie zo železničnej stanice Bratislava - Nové Mesto predĺžením tunela nástupíšť; a peší most ponad železnicu z tretieho priestoru križovatky.
Koncept dopĺňania zástavby v mojej časti, spočíva v novom vnímaní územia, ktoré v návrhu už môžme deliť na 3 časti. Prvá časť - nástupný priestor od Vajnorskej vo forme piazzy, ktorá povrchovou úpravou a “výhybkou” na k o ľ a ji láka ľudí do zóny laboratória medzi dvoma hmotami Istrochemu architekta Karfíka. Druhá časť sú prevádzky vedľa železničnej trate, ktorých funkciu prevažne zachovávam pre ich potrebu byť pri trati. Tretia časť je “šikmá ulička”, pešia zóna medzi pôvodnou aj novou zástavbou, nesúca sa v duchu londýnskeho Camdenu, kde sa nachádza široké spektrum funkcií, kde spolu fungujú robotníci ako aj mladí.
k o ľ a j - Park am Gleisdreieck (Berlin)
tunel - Amsterdam Centraal
most - Luchtsingel (Rotterdam)
sprievodná správa 39
Vajnorská
P
P
P ŽST
Tomášiková / Rožňavská
koncept 40
polyfunkcia
kultúra, edu dojo prechodné bývanie
elektronika
zberný dvor
obchody servis + prechodné bývanie second-hand obchody
administratíva servis + prechodné bývanie
dielne, výroba, sklady bývanie garáže
prechodné bývanie startupy
pôvodné funkcie
prechodné bývanie
služby, gastro malé prevádzky
infraštruktúra
funkcie
41
coworking
burza
ateliéry
hubhub
reštaurácie
office
hostel
office
gastro
office
rez pešou zónou
rez k o ľ a jou
rezy 42
rez piazzou
S
0
500
2 000 m
pĂ´dorys 43
axonometria 44
45
46
47