Jednotný úľ

Jednoducho, čisto, s prírodou

Milan Bencúr

Včelárenie v Jednotnom úli štýlom retro Ako obhospodarovať včelstvá v horách, aby si mohli vytvárať optimálne vhodné podmienky pre život, rozvoj a produkciu medu

2013

Včelárska ročenka z roku 1963, od Júliusa Komoru a kol.., je venovaná včeláreniu v Jednotnom úli, ktorý včelárska obec pozná pod ľudovým názvom Čechoslovák.

Z menovanej ročenky som vybral niektoré state, ktoré tu v skrátenej podobe uvádzam.

Dňom 1.júla 1962 vstúpila do platnosti Československá štátna norma Jednotný úľ ČSN 47 8810. Táto norma od 1.6.1992 neplatí. So zreteľom na už polstoročie trvajúci technický vývoj Jednotného úľa a jeho konštrukčné riešenie včelármi v mnohých modifikáciách, môžu si aj dnešní včelári, podľa uvedenej normy, svojpomocne postaviť JU, ľudovo nazývaný Čechoslovák, pre včelárenie na včelnici, vo včelíne aj v kočovnom voze.

Jednotný úľ sa skladá z troch základných hlavných častí: plodiska, medníka a vrchnáka.

Okrem nich patrí k úľu pozinkovaná plechová strieška, vetrací rám, materská mriežka, priehradka s podpriehradkou, kompletné kŕmidlo z pozinkovaného plechu, podmetová zástrčka, letáčová zástrčka, manipulačný rámik, krycie sklo manipulačného okienka, 22 rámikov pre plodisko a medník s vonkajšou mierou 370x300 mm a tepelná izolácia z hobry, plsti a rohožky.

Hospodárenie s teplom v Jednotnom úli Treba si uvedomiť, že v úľoch s hlbokými nadstavkami musí včelár pri retro metodike manipulovať s jednotlivými vysokými rámikmi a nie s celými debničkami, ako je tomu pri nízkonadstavkovom včelárení. Chumáč silného včelstva dosahuje priemer 22 až 25 cm a jeho teplota nesmie ani v najtuhších mrazoch klesnúť pod 9 stupňov Celzia. Včelstvo zahrieva v skorej jari úľový priestor tým, že požíva zimné zásoby, mení teda med na teplo. Veľký voľný priestor okolo zimného strapca vyžaduje viac kalórií, viac tepla, teda i viac medu ako primerane zúžený a uteplený priestor, lebo vzduch má pre svoju nízku objemovú váhu oveľa nižšiu schopnosť zhromažďovať teplo ako ostatné, teda i uteplovacie hmoty. Preto je rozumné po prelete včelstvá pozužovať na počet obsadaných rámikov včelami a zvyšujúci priestor v úli oddeliť 1,5 až 2 cm hrubou drevenou priehradkou, prirazenou k poslednému rámiku.

Doporučujem používať povalové latočky a medzery medzi rámikmi vyplniť zhora týmito 9x9 mm povalovkami. V originálnom Jednotnom úli je možné ešte 6mm nad hornou latkou rámikov a povalových latočiek poukladať vedľa seba povalové doštičky hrubé do 5 mm. Je to lacné a účinné prírodné riešenie a včelám to pomáha podobne ako uzimenému spáčovi dobrá perina. Pochybné by bolo položiť na zimu a v skorej jari na rámiky nepriepustnú priehľadnú

fóliu. I keď všetkých päť stien úľového priestoru môže byť nepriedušných, strop musí predsa len dýchať, ak nemá v úli vznikať zvýšená vlhkosť.

Medové a peľové zásoby v plástoch, bočné a nadrámikové uteplenie, dvojité úľové zasieťované dno s lomeným letáčom a úľová konštrukcia, nahromadia potom v sebe dostatok tepla na to, aby úľový priestor mohol citlivo reagovať na každú značnejšiu zmenu vonkajšej teploty. Takto zabezpečené včelstvo zimuje pokojne, trávi rovnomerne zásoby dovtedy, kým nezačne matka v pozoruhodnej miere klásť vajíčka, čo je obvykle v druhej polovici februára okolo Mateja.

Po jarnej prehliadke včelstiev v druhej polovici marca podopĺňam zásoby v plodiskách, ak nedosahujú aspoň 7 kg, a plodiská prípadne zúžim o jeden plást. Včelstvá v skorej jari netreba podnecovať, treba im len doplniť zásoby, keď tieto klesajú pod železnú rezervu.

Najrozumnejšie je doplniť jarné zásoby plástami s medom, ktoré treba uschovať po augustovej prehliadke. Keď zásobné plásty s medom nemám, je dobré včelám naliať aspoň litrovú dávku sirupu vtedy, keď jarné kvety pre nepriaznivé počasie neronia nektár.

Keď rozkvitne rakyta a aj ostatné vŕby, rozširujem po jednom rámiku plodisko a ak včiel viditeľne pribúda, tak aj po dva rámiky. Keď včelstvo v plodisku začína obsadať predposlednú uličku od steny úľa, nasadím medník, ktorý do rozkvitnutia ovocných stromov postupne s pomocou priehradky rozširujem prevesením rámikov so zaviečkovaným plodom z plodiska do medníka a v plodisku ich nahradím nedostavanými súšmi z minulého roku, prípadne medzistienkami. Plodové plásty prevesené z plodiska do medníka po 8.-9. dňoch po preložení prekontrolujem a prípadné materské bunky odstránim, aby som predišiel povestnej kontrarevolúcii vo včelom štáte.

Úle mám umiestnené na slnečnom priestranstve a proti slnku ich za horúcich dní chránim slamennými rohožami na prednej stene úľa. Proti časovej nepohode mám miesto s úľmi chránené zo zadu tak, aby včely znášali nektár dolu kopcom a s vetrom v chrbte.

Správne hospodáriť s teplom v úľoch v horách, znamená, správne obhospodarovať včelstvá a pri dodržaní uvedeného postupu dokáže každý včelár na horniakoch pri dlhodobej postupnej miernej znáške viesť včelstvá do sily s dvoma medníkmi. Ja pri mojom skromnom včelárení na prírodnom diele sa uspokojím aj s jedným medníkom.

Po vytočení medu v polovici júla prezriem včelstvám zbežne plodiská a tam, kde to treba, podopĺňam ich cukrovým sirupom 1:1, do ktorého pridávam 1 dcl vylisovanej žihľavovej šťavy na 4 litre sirupu. Po 20. auguste včelstvá prezriem, nedostavané, pokrivené a inak chybné plásty vyradím, súcejšie odložím a zistím stav zimných zásob. Plocha plásta na 1 dm2 obojstranne zaplneného zaviečkovaným medom obsahuje 0,25 kg zásob. V prípade potreby zásoby doplním tak, aby na každý rámik pripadlo najmenej 1,5 kg zásob. Plodiská zvyčajne zúžim na deväť rámikov. Včelstvá dokŕmim do začiatku seprembra. Letáčový otvor zúžim hneď po odobraní medu. Zúžený letáč nechávam až do prvého jarného preletu. Kým udrú prvé mrazy včelstvá si usporiadajú plodisko na zimovanie podľa ich potreby a ja môžem spokojne čakať na prvý zimný alebo jarný prelet.

Plodisko Jednotného úľa V plodisku je možné umiestniť 11 rámikov, a to buď na priečnu, alebo pozdĺžnu stavbu. Túto výhodu umožňuje okienko, ktoré v prípade použitia pozdĺžnej stavby je dobre pripevnené štyrmi skrutkami ku stenám plodiska. V tomto prípade je nepohyblivé, takže sa nedá vysunúť smerom dozadu. Ak však chceme včeláriť v Jednotnom úli na priečnej stavbe, odskrutkujeme fixovacie skrutky okienka, ktoré sa tým stane pohyblivým, a máme možnosť vysunúť ho z plodiska voľne dozadu, podobne ako všetky rámiky z klasických zadovákov. Rámiky sú prístupné i zhora. Doporučujem zvyknúť si na pozdĺžnu stavbu, pretože pri tomto spôsobe poskytuje Jednotný úľ veľmi veľa výhod, ktoré dosial iný typ úľa neprekonal.

Priestor v okienku voláme manipulačným, pretože v okienku robíme v priebehu roka rôzne odborné zásahy, a to podľa potrieb včelstva. Na jar, keď včelstvo už tak zosilnie, že sa v ňom prejavuje stavebný pud, založíme do okienka stavebný rámik, z ktorého postupne vyrezávame vystavané trúdie bunky, pričom získavame hodnotný panenský vosk a znižujeme počty roztočov Varroa. Stavebný rámik pred vložením do manipulačného priestoru treba vybaviť aspoň 2 cm pásikom medzistienky alebo nalepením 2 cm vysokého pásika vystavaných buniek odrezaného včelieho diela zo starého súša. Na hornú latku rámika ich nalepíme roztopeným voskom. Vystavané trúdie bunky vyrezávam podľa chovateľského zámeru. Ak chcem likvidovať klieštika, vyrežem bunky v štádiu zakuklenia trúdieho plodu. Ak chcem zamedziť rojeniu včelstva, vyrežem aspoň raz do týždňa bunky zakladení trúdím plodom.

Pracovať v okienku sa musíme jednoducho naučiť. Oddialiť rojemie, kým nepríde nárazová znáška, sa nám podarí aj zachladzovaním trúdieho plodu studenou vodou na stavebnom rámiku. Matka intenzívne kladie do trúdích buniek na stavebnom rámiku vajíčka. Tento rozmnožovací pud s výhodou využijeme tak, že nečakáme kým sa z vajíčok vyliahnu larvy, ale vajíčka už v zárodočnom štádiu zachladíme vodou. Robíme to jednoducho tak, že po zaklepaní na krycie sklo vyrušíme matku, ktorá sa stiahne do plodiska. Po odchýlení skla slabo zadymíme, takže mladušky opustia stavebný rámik,ktorý vyberieme a naň nalejeme studenej vody. Vodu zamávaním stavebným rámikom odstránime a stavebný rámik vkladáme znova do manipulačného priestoru. Za hodinu ho včely ošetria, vajíčka, ktorých sa dotkla voda, sú odstránené, takže matka ho môže znova zaklásť. O tri dni celú procedúru zopakujeme. Takto prakticky zničíme asi 15 tisíc vajíčok, ktoré matka položila naprázdno.

Zatiaľ čo sme matku takto zaneprázdňovali, vyliahne sa z robotníčieho diela tiež asi 15 tisíc robotníc, čím sa uvoľnia priestory pre zakladenie robotníčích buniek. Z vajíčok sa o tri dni liahne veľa robotníčích larvičiek, ktoré požívajú výlučky hltanových žliaz mladých včiel, a je po rojení. Je to osvedčený spôsob. K nemu sa pridružuje metóda odoberania mladušiek z manipulačného priestoru. Ak mladušky nemajú možnosť zbaviť sa výlučkov hltanových žliaz pre nedostatok otvoreného plodu, požívajú samy túto výdatnú potravu, čo vedie k zdureniu ich vajcových rúrok a stávajú sa z nich anatomické trúdice. Včelstvo zachvacuje rozmnožovací pud, stavia materské bunky a dostáva sa do rojivej nálady. Tomuto stavu sa dá predísť opäť zásahom na manipulačnom rámiku, z ktorého okolo 10. hodiny predpoludním za priaznivého letu včiel, keď sú lietavky mimo úľa, strasieme mladušky cez smyk do rojovnice.

Z mladušiek urobíme umelý roj. Zmenšovaním počtu mladušiek, opakovaným zmetením trikrát za sebou každý druhý deň, zbavíme včelstvo prebytočnej kŕmnej kašičky a určite zastavíme rojenie.

Manipulačný priestor využívame na chytanie matiek. Ak chceme chytiť matku zajtra, už dnes zachladíme plod na stavebnom rámiku. Do vyčistených trúdích buniek matka na druhý deň

znova kladie vajíčka. Pritom ju pohodlne chytíme a nemusíme ju vyhľadávať rozoberaním plodiska.

Keď treba včelstvá kŕmiť, vkladá sa do manipulačného priestoru kŕmidlo.

V manipulačnom priestore jednotného úľa môžeme chovať matky. V izolátore, prispôsobenom manipulačnému priestoru, získame na chov vhodný plod od matky, ktorú sme do izolátora uzavreli. Potom vložíme sériu s plemenivom na zátkach v plemennom rámiku, ktorý nakoniec zameníme za škôlku, v ktorej sa matky vyliahnu. Všetko máme na dosah rúk, včelstvo nevyrušujeme rozoberaním a cez krycie sklo môžeme priamo pozorovať manipulačný priestor. Vidíme stav včelstva a podľa neho máme možnosť v pravý čas do včelstva zasiahnuť.

Medník V zadnej stene medníka je vytvorená komora s uzatvárateľnými dvierkami, v ktorej môžeme skladovať drobné náradie, krycie sklo, kŕmidlo a podobne. V medníku Jednotného úľa možno síce rámiky zavesiť na oba druhy stavby, ale vešiame ich výlučne na pozdĺžnu stavbu, a to preto, že pri zásahu do plodiska odklápame medník dopredu. Keby sme použili priečnu stavbu, vytekal by nám z nich pri preklopení med a okrem toho by hrozilo pokrivenie plástov a pučenie včiel v uličkách medzi plástami.

V závere môžem skonštatovať, že všetky hlavné prvky Jednotného úľa a postupy ošetrovania včelstiev v ňom je možné prevziať aj pre typ slovenského národného Béčka.