© sketord magazine 2013 text jozef filkus peter kočiš miloš ogurčák steve olson zdeněk rybár matej uhler foto michal berger jerry cooper marco fieber jozef filkus róbert fojtík peter kolarčík dan murphy braňo poláček juraj tury titulka bánovce skaters prvé začiatky lokálneho skateparku foto robert fojtík
sketord hľadá prispievateľov v sketorde nie je nič z tvojho mesta a o tvojej crew? radi vám uverejníme článok. nepáči sa ti dizajn? pomôž nám s ním. máš pripomienky k obsahu? nepáči sa ti niečo? páči sa ti niečo? napíš nám: sketord @ gmail.com
talent je na piču keď sa tomu nevenuješ rozhovor braňo mrváň a braňo moravčík otázky miloš ogurčák foto braňo poláček, peter kolarčík a jozef filkus
kedy ste sa prvý krát stretli? mor: pravdepodobne v škôlke. tak ďaleko mi pamäť nesiaha. mrv: koľko sme vtedy mohli mať päť rokov asi? ako sa dostal skateboarding do maduníc? jazdil vo vašej obci aj niekto pred vami? mrv: tak určite tu niekto predo mnou stál na skejte, ale žeby sa tomu venoval nejak dlhšie sa nedá povedať, teda ja som bol asi prvý a potom sa ku mne pridali nejakí ľudia. jeden čas nás tu jazdilo možno aj desať, ale potom to chlapcov postupne prestalo baviť - až na nás dvoch. mor: asi tak ako všade inde - niekto si to kúpil, požičal kamošovi, tomu sa to páčilo tak si to zohnal tiež atď. atď. kedysi tu jazdievalo pomerne dosť ľudí na takú malú dedinu, ale nezostal nikto, kto sa tomu stále aktívne venuje, teda okrem nás dvoch. ako vyzeral váš prvý skejt? mor: prvý mi priniesla mama z nákupov v poľsku - bola to taká menšia fish doska na ktorej sa dalo ledva voziť kvôli nie práve najlepším kolieskam ale nejak extra ma to vtedy nesralo. skúsil som a už ma to nepustilo. mrv: hej to si pamätám úplne presne - bol to komplet najlacnejší dostupný, vtedy od firmy tempish zo športového obchodu, grip sa mi na ňom zošúchal po prvej jazde... možno to bolo preto, lebo hneď ako som ho dostal som s ním vybehol na ulicu a bolo napršané... ale vozil som sa aj tak:) jazdite spolu odjakživa? ako dlho vlastne jazdíte? mor: už to bude asi deväť rokov čo som sa prvý krát postavil na skejt. keď si dobre pamätám tak mrwi začal o nejaký rok skôr ako ja. aktívnejšie sme spolu jazdili asi tak po dvoch rokoch čo som ja začal.
360 flip
bs grind
mrv: jazdím od svojich desiatich. prvý som mal ja skejt. a keď braňo dostal prvý skejt, tak sme sa vozili spolu, ale potom sa to časom rozdelilo na dve crews - v jednej som bol ja a starší chalani vandel, krtko a šašo a v druhej bol braňo a naši spolužiaci teplý marko a paťo. takto sme jazdili nejaký čas oddelene a až potom sme začali jazdiť spolu. dosť dlho sme sa hecovali tu v maduniciach a po nejakom čase sme spoznali aj iných ľudí, čo jazdia, v hlohovci a piešťanoch a začali sme chodiť tam, ale tu sa naše cesty na chvíľu zase rozdelili, lebo ja som mal radšej hlohovec a branis piešťany. možno rok sme sa takto separovali, ale potom sme zas začali jazdiť spolu. kde ste zvykli jazdiť v maduniciach keď ste boli ešte malé deti a nikoho ste nepoznali? mrv: najprv som sa spúšťal iba dole kopcom a len tak sa vozil a neskôr keď začalo jazdiť viac ľudí a naučili sme sa nejaké triky, tak sme si vyrobili vlastné prekážky, ktoré nám vždy po nejakom čase rozjebali alebo ukradli, lebo sme to mali len tak pohodené ale zamknuté pri ceste, kde normálne chodia autá, takže sa často stávalo, že si ideš dať trik, už si prikrčený, že vyskočíš, ale vtom na teba zatrúbi auto a ty sa posereš a neni z toho nič... no nemali sme tu nikdy taký pľac kde by sa dalo jazdiť, vždy len tá ulica. mor: tu si zajazdíš jedine na ulici, takže moc na výber toho nie je. postavíš si grind box, zvaríš rail, prinesieš na jednu ulicu a jazdíš dokiaľ ťa niekto nevyhodí. potom to dáš na inú a takto dookola. obľúbený spot bol madunický amfiteáter, kde bývali štyri schody, na braňovej ulici sme voskovali obrubník a niekedy sme búchali pri kostole. jazdiť sa dá skoro všade. ulica je krásny dom. madunice sú známe vďaka cibuľovým slávnostiam. pamätám sa braňo m. keď sme šli raz spolu jazdiť do viedne, prišli sme po teba domov a na každej lampe vyseli cibule. mohli by ste nám bližšie popísať tento jedinečný sviatok?
kickflip
mor: každá dedina má nejaké tie slávnosti alebo hody a keďže sa tu pestuje cibuľa vo veľkom tak práve ona je symbolom tých madunických. proste tradícia. ja ich ale nejak nepreciťujem takže viac vám nepoviem. treba prísť zažiť. mrv: tak ten sviatok sa nazýva cibuľové hody, alebo cibuľové slávnosti. vždy sú to nejaké predstavenia, koncerty a tak... a posledných asi päť rokov sa vždy nájdu dobravoľníci a snažia sa urobiť nejakú kokotinu z cibule, sochu alebo obraz a potom to posielajú do guinessovej knihy rekordov. kedy ste si prvý krát uvedomili, že máte talent? kedy nastal ten zlom a vy ste začali jazdiť aj mimo zaužívanej obecnej stoky? mor: keď prídem na to že nejaký mám, dám vedieť. hehe. ja som po čase začal jazdiť v piešťanoch a keď sa tam postavili nové prekážky chodievali sme aj tam. prvá súťaž, na ktorej som bol aj s braňom, bol és bus. v novom meste nad váhom prebehla kvalifikácia odkiaľ sa vybralo tridsať ľudí a išla sa tour po všetkých vtedy najlepších parkoch. spoznávaš ľudí, miesta, bavíš sa a skejtuješ celý deň. žiješ. mrv: podľa mňa tam moc talentu nebude – každý, kto tomu venuje toľko času, čo ja, sa to naučí. a zlom prišiel vtedy, keď začal jazdiť kámoš, ktorý chodil už na strednú školu do hlohovca, tak tam spoznal ľudí, čo jazdili v hlohovci a pamätám si, že keď som tam šiel prvý krát jazdiť, tak som to musel tajiť pred rodičmi, lebo som bol podľa nich primladý na to, aby som chodil niekde sám busom :D rozmýšľali ste niekedy nad tým, že prečo práve vy dvaja z tak malej dediny máte toľko talentu a patríte medzi slovenskú špičku? mor: nie. mrv: talent je na piču keď sa tomu nevenuješ. my sme sa tomu venovali, lebo nás to bavilo a preto si myslím, že sme sa dokázali vyjazdiť aj tu na dzedzine.
kedy vyrastie v maduniciach kvalitný skatepark? mor: miesto by aj bolo. stačí ho už “len“ postaviť. možno raz. mrv: no neviem, možno to bude pár mesiacov po tom, ako zastihnem pani statrosku na obecnom úrade. a vôbec by to nemusel byť kvalitný park, stačila by kvalitná betónová plocha, kde by sme si mohli urobiť prekážky napevno a nemuseli ich pred každým jazdením nosiť na rukách, to by bol raj. samo sa to nevybaví, takže je to na Vás. keď budete betónovať nezabudnite ma zavolať! aké záujmy máte mimo jazdenia na doštičke? mor: keď mám čas a energiu idem jazdiť. práca zožerie dosť aj z jedného aj z druhého. potom prechádzky niekam do prírody alebo niekam posedieť s fellaz. nerád sedím doma. mrv: tak rád si čítam knihy, často chodím do prírody napríklad či plávať, ci jógovať, či huliť... a občas si aj na gitaru zahráme... akú školu ste skončili? boli ste pilní študenti ako františek d. a ján m.? čo robíte po škole? pracujete? mor: tak ja som skončil strednú priemyselnú školu elektrotechnickú. určite nie takí ako oni ale každopádne im prajem nech sa im darí. čo ty vieš,možno ti raz práve oni zachránia život. ale dúfam, že to nebude treba. momentálne pracujem. neviem ako dlho v súčasnej práci ešte budem. na leto tam zatiaľ určite neplánujem zostať. mrv: priemyslovka, odbor elektrotechnik. nikdy som nebol pilný študent. keď som nebol v škole, tak som rozmýšľal, či tam vôbec pôjdem a keď som tam bol, tak som rozmýšľal, ako odtiaľ čo najskôr zdrhnúť hehe, ale do školy by som ešte chcel ísť. mám rok po mature a robil som prijímačky na fakultu telesnej výchovy a športu v bratislave, ale ešte nemám výsledky, no hádam, že ma zoberú... mam aj záložné plány vymyslené, ale toto je pre mňa teraz hlavné.
noseslide
de sú najlepšie kalby? skúste si predstaviť, že tento rozhovor číta človek, ktorý nikdy nezažil žiadnu skejtovú afterparty, ako by ste mu ju popísali? mor: každý by mal zažiť kalbu v lipťáku - tam je to bohužiaľ v posledných rokoch mŕtve. dobrá kalba je všade kde sú tí správni ľudia. u mňa osobne v poslednom čase boduje zvolen, spišská nová ves, košice...všade sa da kaliť. no a je zbytočné to popisovať, to treba zažiť. mrv: najlepšie kalby sú tam, kde prideme my - myslím tým skejťákov z celého slovenska a čím nás je viacej, tým je lepšia kalba a prebieha to asi tak, že sa vždy popije niečo na ulici a až potom sa zajebeme do barov, aby sme tam nemuseli piť veľa toho drahého chlastu. na východe sa takto pije bežne, nezvyčajné to je iba u vás na západe a čím ďalej na východ ideš, tým väčšia je symbióza medzi človekom a alkoholom. kto je kráľom afteriek? mor: erik cvopa. sohy nohy! mrv: vždy niekto iný, ale často to býva cvopa - vlastne on je kráľ, aj keď neni afterka :) akú najhoršiu opicu ste mali? mor: nespomínam na žiadnu dobrú. mrv: hmm ťažko vybrať tú najhoršiu, ale dosť zle bolo, keď som v pred rokom v poľsku na tour s cibim, švábom, kikinderom a vartíkom pil bizóna a celý deň potom som sa nemohol ani napiť vody, lebo som mal taký rozbitý žalúdok, že som to hneď vygrcal.... čo najradšej tlakujete? mor: skateboarding, pivo, rum a iné šmaky. mrv: tlakoval som všeličo, ale najlepšie sa tlakuje asi weed. neni ti zle a všetko si pamätáš. je aj váš život v piči? mor: raz si hore,raz si dole. treba mať v piči. mrv: prach si a v prach sa obrátiš, alebo z piči si vyšiel a v piči aj skončíš, teda vpičilife4life bitches :D
kam mysíte že sa skateoarding bude uberať v najbližších rokoch? mor: uvidíme. každopádne verím, že úroveň pôjde stále hore. vždy tu bolo a je veľa šikovných ľudí, ktorí to posúvajú ďalej. skateboarding je nesmrteľný! mrv: každého skejtboarding bude smerovať tam, kam len bude chcieť - môj bude smerovať na streety a do bazénov. čo hovoríte na korporátne spoločnosti v skateboardingu? mor: nehovorím nič. každopádne treba podporovať domácu scénu a treba si uvedomiť, že ak chceme, aby tu vznikali stále lepšie a lepšie podmienky, musíme sa o to aj trocha pričiniť. veľkým problémom sú ale peniaze a tie v dnešnej dobe bohužiaľ rozhodujú o tom ako to je. mrv: neviem - tak z jednej strany je dobré, že podporujú skejtboarding tým, že stavajú veľké parky, dávajú sponzoring skejťákom, ktorí vďaka ním potom môžu vidieť fakt celý svet, ale na druhej strane je trochu škoda, že sa snažia vydolovať len peniaze a nejaký skejt je pre nich len vec, ktorá ich síce živí, ale nemajú k tomu vôbec vzťah a potom vznikajú rôzne sračky od skejtových topánok, v ktorých by sa nemalo jazdiť až po skejtparky, v ktorych sa nedá jazdiť...toto je taká ťažká téma niečo ako eutanázia. bude podľa vás skateboarding na olympiáde? prečo áno/ prečo nie? mor: neviem. ľudia stále nevedia, že skateboarding is not a crime, takže zatiaľ to tak nevyzerá. ale pre nás tu bude vždy a to mi stačí. mrv: podľa mňa časom určite bude, keďže človek nemá nikdy ničoho dosť a chce skúšať niečo nové, tak aj toto bude niečo nové. ja by som napríklad šiel reprezentovať slovensko kľudne, keby za mnou prišiel niekto a spýtal sa ma, či nejdem jazdiť niekde do na nový zéland, alebo kde v piči bude ďalšia olympiáda. jak povedal tony hawk: olympiáda potrebuje skateboarding viac než skateboarding olympiádu. hawgh!
bluntslide
frontside crailgrab
why did you decide to move from slovakia? well, probably the biggest reason was not enough options to do whatever i wanted to do, skateboarding, business, whatever. and i also hate slovak politics, who are just stealing & destroying all the country & people livin there. livin in slovakia is often waste of life. was there any particular situation after which you decided that you are done with your home country? there were many actually, i remember it started a long time ago when i started to see how it really works in skateboarding business there - for example that you dont have to skate good or take places in contests, if u want a sponsor, u just have to know ”right“ people who can get it for you. and thats fucked up. i didnt want to lick anybody‘s ass to get something cheaper or for free but fortunately i skipped this “phase“. one of the last situations was when i saw behaving of slovak and czech skate websites, which refuse to publish your topic if another one from them published it even few seconds one before the other. but they have no problem to copy everything from Trasher or so...absolute hate. how is it out there comparing to slovakia ? in skateboarding, but also other things are much more developed, more money in business, more skateparks, more skateshops, more streetspots cuz its not so damaged everywhere, more people have sponsors, but it doesnt mean that they skate better. surprisingly, same as europeans think that all americans are rippin, same think americans about europe, cuz they see only videos where is just the best skateboarding. i would also say that the mentality of people/skateboarders is better, more positive, more friendly. you know, some of the guys in slovakia got better, got sponsors, photos in magazines, etc. and started to be so proud that they even stopped sayin hello to their friends or pretend they dont see them if they can’t use them or whatever. pride is very common in slovakia, and mostly people have nothing to be proud of. bullshit.
where are you now, and where have you been ? right now i am in south america - city of santiago, chile. before i had lived in winston salem, north carolina usa, also famous by the name of tobacco city. very nice city, everybody smokin camels, which are made there, there is also a building that was a model for empire state building in nyc. the only bad thing was prohibition of skateboarding in all downtown and that there was no skatepark, but fortunately my friends there are working on it right now and i wish them good luck by this way. in santiago skateboarding is free, but there is hundred times more skate stoppers & people, but also lot of skateparks. except these countries i have visited lot of places in us like la, as vegas, boston, philadelphia, tampa, nyc, charlotte, raleigh, asheville... are you planning to come back in some time or do you plan to stay abroad and return to slovakia just for holiday? i am planning to stay abroad and visit slovakia maybe one or two times a year for few months...but you never know, i can sincerely say i miss my home and homies there.. can you please explain how is the situation with corruption in slovakia? what you say on the skatepark in your hometown nitra? as you remember, i was doing a visualisation for it and i involved all the skaters from your city but then, when the city council put all the papers out, there was a completely different park on it which was not consulted with local skaters...what you think about that? yeah that was typical example of very common corruption in slovakia. they were playing a game with us, and finally just cut us off...everything they said was a lie, and they made everything in way they can steal as much money as possible..I remember when i looked at money plan, they said the fuckin sidewalk there cost more than 56 000 euros...then i looked at that shitty sidewalk and almost got heartattack...ridiculous...but i also have to say that corruption helped me lot of times in my life heheh so its good sometimes too..
switch heelflip photo jerry cooper
nollie heelflip photo dan murphy
street beers by dan murphy
backside flip in winston salem
i fucking hate corruption. everything could be much better if all these pigs will be sitting in jail, but here you can steal the state treasury how much you want. what are you doing for living out there? well, different stuff. i am sellin InHouse skate products & clothes and also got paid from my sponsor in us - lasater millhouse artists organization...i want to get a job here to watch & clean skatepark for like thirty bucks a day but other people took it...you know u have to know people to get a good job, and i also dont know spanish well, so it’s hard for me too...except that i don’t have any regular job so i can skate all day and party all night hahaha... what would you like to say to the people who wants to go abroad? GO, don’t waste your time no more in slovakia - go, meet new people, learn about different culture, skate new spots and do what you love to do cuz thats the most important thing in life! who would you like to thank? i would like to thank to my mother Jana, people and part of my family who support me, loowfat co., lasater millhouse organisation, exodus skateshop, my best friend sido, my girlfriend angelina and all my real friends & homies like fedo, sito, andy, julo, lukas, cigi, viktor, mato, bohus, both rudos, simen, seba, jerry, eric, sturgill, keith, me’shack for big motivation, etc...sorry if i forgot someone... interview peter tomášik aka peter blacck text miloš ogurčák
všetko začalo 19.5.1996, keď ma napadlo zajazdiť si, vtedy ešte na umelom sklateboarde. keď som videl, ako sa decká pozeraju a “závidia”, povedal som si prečo nie. rozvešal som plagát a o týždeň prišlo tridsať šesť záujemcov. vtedy som im sľúbil, že tu bude stáť areál s prekážkami a rampou. síce časom sa členovia v klube stále obmieňali, ale záujem stále bol. mne šlo o to, aby sme mali niečo svoje, kde sa môžeme schádzať a športovať. keďže tento druh športu nebol vtedy známy, zohnať investície na výstavbu areálu bol veľký problém. pre väčšinu ľudí sme boli rušivým elementom v meste. kvôli rušeniu pokoja a kľudu na nás často zavolali polúciu. bolo ťažke ukázať ľuďom krásu tohto športu, keď sme nič nevedeli a všetko sme sa učili od úplného začiatku. u susedov v čechách boli na tom lepsie. p. rektořík sa problematikou netradičných športov zaoberal dlhšie a odsúhlasili mu projekt financovaný zo štátneho rozpočtu. zameriaval sa na stavbu areálov pre inline a sk8 športy. samozrejme podporoval tým väčšie množstvo netradičných športov. od neho som dostával prvé rady ako na to ísť, kde zohnať peniaze a podporu. nič z toho nevychádzalo a tak väčšinu financií som dával z vlastného vrecka, po čase pár sponzorov sa našlo. prvé prekážky sme postavili z dreva, ale tie nám dlho nevydržali. rozpadli sa, alebo nam ich ukradli “na drevo”. to nás neodradilo a nastal pokus o druhé prekážky. vedel som, že tie najlepšie budú až na “našom”pozemku, či areáli. bola doba, keď sme ich museli prenášať z rodinneho domu na ihrisko, keď sme si chceli zajazdiť. odvšadiaľ nás vyhadzovali. nemalé demolácie boli pripísané nám, i keď sme nemali s tým nič spoločné... súčasne s tým som oslovil mesto o spoluprácu, hlavne o kúsok pozemku,kde by sme mohli postaviť pár riadnych prekážok. zastrešilo nás centrum voľného času, kde sme mohli fungovať ako krúžok a stretávať sa, pozerať motivačné videá. každý víkend sme jazdili a spoznávali nadšencov v okolitých aj ďalekých mestách, či štátoch.
jazdili sme často do čiech, kde už bežal český pohár a s otvorenými ústami neveriacky pozerali, čo všetko sa dá. atmosféra a šikovnosť mnohých ľudí mi dávala silu a presvedčenie, že sa to podarí aj u nás v bánovciach nad bebravou. a tak sa aj stalo: po dlhých, respektíve teraz už krátkych troch rokoch sa nám podarilo dostať pozemok. nebolo to jednoduché presvedčiť mesto, respektíve mnohých z predstavenstva, aby zainvestovali do niečoho, čo nepoznajú, neni istota, či bude o to v budúcnosti záujem, keď boli “horúcejšie “problémy v školách, škôlkach, na uliciach...ale podarilo sa to vďaka hlavne pánovi šuhajdovi a iným tichým podporiteľom. dňa 9.7.1999 sa začalo na vyasfaltovanej ploche zvárať pár prekážok. boli postavené v rekordnej dobe. pri stavbe sme tam museli aj spávať, lebo by nám rozkradli všetok materiál. všetku finančnú pomoc, materiál sme si zohnali sami a svojpomocne aj všetko postavili. vďaka tichým podporovateľom sme mohli toto všetko zrealizovať. boli sme druhý na slovensku, kto mal vlastnú rampu - v bratislave nás predbehli len o pár tyždňov. nebudem spomínať koľko nasledujúcich problémov a prekážok sa muselo odvtedy vyriešiť aby to fungovalo. ale keď je cieľ, je aj cesta... s pozdravom robert fojtík fotograf rofo.sk
potrfolio: jozef filkus čaves tak posielam tpár fotiek, ako popis neviem ani čo by som k ním napísal. na tých sekačkách je tono kázmer mladý lokál čo sa celkom vyjazďuje a na tých ostatných je mišo slivka s ktorým určite pofotím ešte niečo oveľa lepšie len žiaľ som zatiaľ nemal čas. do budúceho čísla by som mohol aj niečo napísať, len ako hovorím teraz som toho moc nepostíhal.
report back to the streets leszno 2013 text zdeněk rybår foto michal berger
madars apse frontside boardslide
daniel frontside feeble
leszno je malé poľské mesto, kde postavili niečo na náš kraj nevídané. za peniaze, aké sa už aj u nás stavajú skateparky, sa postavil raj presne podľa toho, čo chceli lokáli. u nás sa stavajú skateparky väčšinou bez konzultácie s cieľovou skupinou takže fuck off fiveramps a debilné samosprávy pre ktoré je dôležité iba to, koľko sa na parku dá uliať. poľské dc údajne vykazuje obraty jak hovado, prize money boli viac než slušné a ohlásené mená ma prinútili vidieť túto veľkú show na vlastné oči. škoda že richard nevyhral. zdeněk rybár sa zhostil úlohy zachytávateľa situácie: nedávno jsme se vrátili z polské akce back to the streets. předešlý ročník byl poměrně vydařený, takže rozhodování zda navštívit polské leszno nebylo nikterak dlouhé - cestování ke skateboardingu prostě patří. jak se cestovalo nám řekne daniel kočíř z bruntálu. tak mě začal tenhle trip už ve čtvrtek, kdy jsem dojel s davidem řezníčkem do vrbna pod pradědem za zdendou, kde jsme dali večer mega chill u grilu kde jsme si dávaly tatarák. v pátek ráno za námi dojel zbytek posádky a to: lukáš jamie anderka a fotograf a skater michal berger. dostali jsme všechny věci do auta a naše cesta mohla začít. vyjeli jsme dopoledne a všechno šlo až podezřele rychle dokud jsme nevjeli do města wroclaw kde jsme se sekli v zácpě a v nekonečných rozbitých ulicích. do skateplazy v lesznu jsme dorazili kolem čtvrté kde nás už vítala slovenská parta. téměř na každé akci máme problémy s tím, kde přenocovat. měli jsme v plánu spát pod širákem u grilu, počasí nám ale vůbec nepřálo. v leszně to bylo opět na punk společně s klukama z picnic party. jak se nocovalo v motelu na letišti? jo jo chtěli jsme dát pohodu u ohně s partou ale počasí to překazilo jako minulý rok, takže jsme řešili, kde budeme spát. nakonec jsme se rozhodly pro nehlídaný motel na letišti kde zaplatí dva a muže tam spát třeba deset lidí. protože v pátek celý den pršelo, tak jsme popíjeli litr domácí slivovice a nějáké pivka. část party se rozhodla vyrazit do ulic a zbytek kalil na motelu. ale jinak klasika skejťaci na motelu, takže chlast a skateboarding na pokoji.
do samotného závodu se přihlásilo téměř sto třicet lidí. na startovní listině byly jména jako madars apse, kelvin hoefler, diegio fiorese, gard hvarra apod. jak se jezdilo tobě? jezdilo jsme mi nejlíp! akorát jsem celou dobu jezdil jinde než v jaké části byl závod, takže jsem kvalifikaci posral. celkem jsem byl překvapený, že jsem postoupil. jinak jezdit s profíky je nejlepší, hecuje tě to a potom dáváš taky. většinu jsem už znal z mysticu jsou to v pohodě lidi kteří s tebou pokecají a zajezdí. after party je vždy ostrá. pamatuješ si něco extra? když jsme dorazily před klub tak první co mi řekne ogy a štefan, že nepouštějí dovnitř skejťaky. když tam šel ogy tak mu řekli, že co tam chce v pyžamu. byl to klub kde byli vyhazovači v saku, celkem špatné místo na skate after party hehe. ale nakonec se to vyřešilo a kalba mohla začít! takže leszno back to the streets 2014? rozhodně to všem doporučuji, ta organizace závodu je úplně nejlepší! je tam hrozně moc krásných žen. v polsku jsou asi skejťaci oblíbení u holek hehe. které akce nechceš v letošním roce vynechat? teďkom se pomalu připravuji na mystic skate cup. potom chci jet do bratislavy za štefanem točit, rozhodně KZN cup ve spišské! to už je taková tradice. určitě taky MČR a nějáké lokálky. uvidí se co do toho všechno přijde. takže see you later !!! druhým spovedaným je honza kesler zvaný jezus do závodu ses přihlásil a nakonec si nejel kvalifikaci. na fotce jde vidět, že se občas skejtovat nedá a člověk sleduje závod z povzdálí s kamerou v ruce. co říkáš na závod a jak se ti zamlouval místní dj? nejel jsem protože mi zas a znova jeblo v koleně. škoda no závod jako takový byl docela vpohodě, akorát mi přišlo, že na to, jak je skatepark obrovský, je škoda jet kontest jenom v jednom úseku. semifinále i finále by možná taky bylo zajímavější, kdyby se nejelo jenom z jedněch schodů. ale to, co tam parta zabila za triky bylo super, o tom žádná. no a dj, ten se mi a lidem, s kterýma jsem se o tom bavil, nezamlouval.
prostě na skejtových závodech by měla hrát hudba ze skejtových videí, prostě něco co ti dodá energii, a ná to co tam ten dacan pouštěl to bylo velké mínus. toľko pohľad našich českých bratov k čomu by som doplnil len toľko, že park v leszne bol navrhnutý starším lokálom, ktorému pomáhali miestni skaters. stavala ho bežná stavebná firma pre ktorú to bol prvý projekt skateparku čo je vidno na detailoch. údržba parku bude trochu ťažšia, no park je postavený vynikajúco. klobúk dolu pred dizajnom, je vážne najlepší na svete. ak rozmýšľate kam sa vybrať, leszno je vynikajúca voľba. neďaleko v katowiciach je ptg plaza o ktorej sa sierra fellers vyjadril, že je lepšia jako všetky parky v amerike. organizačne sa závod dal urobiť aj inak – sto ľudí sto chutí. ďakujeme poľským bratom za možnosť zúčastniť sa takejto jedinečnej akcie. možno sa mnohým z vás v hlave vynára otázka, prečo nemáme nič podobné u nás – čo sa týka parku a závodu. ja osobne vidím hlavnú príčinu v nás samých. skejťáci celosvetovo sú lenivé hovadá, k tomu si pridajme najlepšiu slovenskú vlastnosť menom závisť a vo výsledku dostaneme to, že každý je spokojný keď sa postaví hocičo. to je chyba ktorú som si uvedomil až v amerike. takže ak chcete kvalitný skatepark, nenechajte sa na radnici odbiť v ničom a dôrazne si stojte za tým, že vy sami chcete navhrnúť celý skatepark. ak bude niečo podobné stáť u nás nevidím problém v organizácii podobného závodu.
ondro bluntslide
ondro front blunt
jiří houka switch heel
v穩聽az kickflip lipslide
R.I.P. štadión fc artmedia petržalka alebo spot artmedia? niekedy najmodernejší štadión na slovensku, dnes už po ňom zostala rovná lúka. no v čase, keď sa z neho vytratili futbalisti a fanúšikovia, otvoril brány skateboardingu s množstvom spotov. múriky, obrý rail so schodami luxusný betónový povrch hotová amerika. o štadión sa už vtedy nikto nestaral, čiže sa tam dal jazdiť all day everyday! štadión bolo vidieť v každom slovenskom videu: žer hovno od moma, ok! od cibiho, tha cru od richiho, elare od pištu ale taktiež naň zavítali české týmy ako quiksilver, nugget a samozrejme európsky team volcom na čele s peťom molecom. jazdili sa hlavne múriky, no na rail sa odvážilo len zopár ľudí - medzi nimi bol piťu molec, ktorý vyslal fs boro a ss crooked, ondro leskoviansky to zabil fs lipom v žer hovne a po nich braňo mrváň svojím fs 5-0 a taktiež matúš gajdoš. schody si dal marek zápražný klasicky ss heelflipom do perfektu. finančná kríza poznačila aj ľudí zbierajúcich železo a tým pádom siahli po železnom vybavení štadióna, čo odkrylo obrovský gap na mieste bývalých schodov s railom a taktiež nové múriky na druhej strane štadióna, ktoré boli čisto betónové. gap sme mohli vidieť v novších videách a fotkách pokorili ho mená klasicky marek zápražný, kde úplne zabil ss fs kick a klasiky na nollie a potom braňo mrváň fs kick a lokál z malaciek paťo khun kde zabil ukrutné old school indy. múriky boli v každom videu no zase raz najviac zabil marek zápražný napr. flip bs tail flip von a mnoho iných flip in flip out trikov... prišlo však kruté rozhodnite že štadion ustúpi novému centru a bytom - akoby ich doteraz nebolo dosť a skateboarding na spote skončil, preto sme chceli aby štadón zostal v spomienkach a zvečnili sme si ho na dosky... text: matej uhler foto: marco fieber
skate punk: G.G. Allin tento jedinečný hudobný talent pochádza z amerického vidieka a detstvo strávil väčšinou v karavane keďže jeho otec bol psychicky narušený a mama určite nepatrila medzi vyššiu vrstvu. otec mal pred jeho narodením videnie, že sa zo syna stane mesiáš a tak ho pomenoval ježiš kristus. jeho videnie však bolo značne poznačené narastajúcou psychickou vadou a tak sa mama po tom, čo so synmi opustila tatka, rozhodla dať synovi normálnejšie meno. už od malička prejavoval hudobné vlohy a najväčšiu radosť nachádzal v zlobe – kradol, robil zle, poškodzoval cudzí majetok, vystrájal v škole a vo veľmi mladom veku začal experimentovať s najrôznejšími drogami. svoju sólovú tvorbu začal v roku 1978 skladbou bored to death – znudený k smrti. práve tento životný postoj bol podľa mňa zdrojom jeho celoživotnej inšpirácie v ohavnostiach. jeho životný štýl sa dá odhadnúť z ďalšieho výroku tohto umelca, ktorý si môžete prečítať v knihe thrasher skate and destroy a ktorý znie: „všetko, čo mám, je v tejto taške.“ názvy skladieb ako you hate me and i hate you alebo drink, fight & fuck nám zase o trošku viac odkryjú životný štýl tohto nedoceneného umelca. k jadru problému nás však dovedú skladby ako i wanna piss on you, eat my diarrhea, alebo i fuck the dead. tak, ako všetky známe aj neznáme kapely, chodil aj G.G. na turné po štátoch a často ho nasledovali jeho stúpenci, ktorí na koncertoch zažili stále nové dobrodružstvo. pre priblíženie koncertnej atmosféry vám odporúčam pozrieť si live záznam z koncertu a konkrétne skladbu bite it you scum. G.G. v živote nedokončil žiadnu tour a to z dvoch dôvodov: buď mu to znemožnila polícia zatknutím, alebo sám veľký umelec bol fyzicky zničený tak, že pokračovať nemohli. vo väzenských časoch mal veľký umelec veľa času na sebaspytovanie a uvažovanie a práve tam napísal svoj manifest, v ktorom hovorí o tom, že práve on je posledný skutočný kráľ rock n rollu zatiaľ čo všetko ostatné je iba bohapustá mašinéria na výrobu peňazí.
v manifeste sa hovorí aj o jeho najväčšej životnej túžbe – zomrieť na pódiu počas koncertu počas halloweenu, čo sa mu bohužiaľ nepodarilo, keďže tri roky po sebe trávil tento sviatok v base. pred koncertami zámerne bral preháňadlo, aby mohol počas vystúpenia vylučovať čo najviac tekutín a tuhých prvkov zo svojho tela. na jeho koncertoch boli veci ako násilie na ženách aj mužoch, najrôznejšie formy sexuálnej deviácie a sranie pomerne bežné – no kto by si nechala ujsť takýto hlboký umelecký zážitok. do očí sa mi dostalo aj porno video, ktoré som musel po prvej minúte vypnúť – hneď ako maestro strčil škaredej žene do análneho otvoru veľkú palicu, z riti vystriekla sračka, ktorú si maestro samozrejme nenechal ujsť a celú si ju naniesol na tvár. mňam. G.G. Allin je kult. u nás je jeho najväčším fanúšikom zrejme nanuk, ktorý má original triko s jeho motívom. keď som nedávno staval skatepark v nemecku, kolega sam z londýna mal na tele neskutočné množstvo prijebaných tetovaní ako zelený nápis king kong, rybie prsty na strednom prste a medzi nimi nemohol chýbať ani hrob s iniciálmi tohto velikána svetovej popmusic. lizard king je ďalším veľkým fanúšikom čoho dôkazom je hudobná zložka jeho profilu v najnovšom deathwish videu. maestro bohužiaľ nedokázal zavŕšiť svoju hudobnú kariéru na halloween. zomrel o trochu skôr po koncerte na party a byte kombinovanou smrťou – predávkovanie heroínom a zbitie. pre zopár záberov z jeho pohrebu neváhajte klikať na klip k skladbe when i die. bol pochovaný v rodinnom hrobe, ktorý bol však jeho fanúšikmi často oštievaný a osieraný a tak boli jeho telesné ostatky presunuté do samostatného hrobu kde to už nikomu nevadí. jeho posolstvo je dodnes živé, keďže murder junkies bola posledná kapela v ktorej hral. zabíjacki fetoši sú stále aktívni a frontmanom nie je nikto iný ako brat tohto velikána. odpočívajte v pokoji maestro!
minor threat
straight edge bol a vždy je song v ktorom ian mackaye prejavil svoj postoj voči situácií v punkovej scéne v osemdesiatych rokoch se nieje náboženstvo, je to myšlienka z ktorej si každý vezme to, čo považuje za správne osobne to beriem ako za oslobodenie/odlúčenie od svojich rovesníkov ktorý trávia život čakaním na piatok a hodinu rysovania OUT OF STEP! keď vznikol song straight edge nikto nemyslel na to, že sa z toho môže stať myšlienkový smer zdravého rozumného človeka, ktorý nepožíva žiadne látky, ktoré nejak ovplivňujú stav jeho vedomia dnešné vnímanie straight edge už nieje ako pred tridsiatimi rokmi často krát je to spájané s vegánstvom, či s nábožentsvom hare krišna preto osrať všetky prívlastky k ľudom je len jeden druh a to je človek, každý nech robí to, čo si myslí, že je preňho správne sloboda text peter kočiš
chcel si byť iný snažili sme sa odlíšiť od toho, čo robili všetci ostatní a preto je skateboarding pre mňa stále tak podstatný. zachránilo ma to pred všetkým svinstvom čo sa dialo okolo mňa a namiesto toho, aby sme sa snažili prispôsobiť schéme niekoho iného sme si urobili vlastnú scénu jazdením a ľuďmi, ktorých sme stretli keď sme jazdili. jazdenie na zemi sa zmenilo na jazdenie po stene a práve v tomto čase prišlo jazdenie bazénov a všetci sme sa chceli stať bazénovými jazdcami ako naši hrdinovia z časopisov. skateboarder bol naša biblia a vždy sme sa k nemu pre inšpiráciu vracali. jazdili sme tiež vo fullpipe. je to najčistejšia forma jazdenia. skateboarding bol v tomto bode nový. technológia nebola to, čím je dnes a všetko, čo me robili bolo robené náhodne a omylom. všade bola bolesť ale naučili ste sa s ňou žiť. neustála premena veľké zmeny sa udiali v najbližších dvoch rokoch s prvými skateparkami. po celej kalifornii sa začali šíriť ako divoký oheň a takisto aj v celej amerike. vtedy bol skateboarding všade – tri časopisy, v telke, v tlačených reklamách, v seriáloch. s tým prišiel prvý možný sponzoring ktorý začali prvé malé surf shopy a lokálni výrobcovia koliesok. potom bol Pipeline team ktorý umožňoval jazdcom zadarmo jazdiť v parku, čo bol dar z nebies. park bol základný kameň správneho smerovania skateboardingu. parky umožnili veľa skaterom vyjsť z ich blokov, stretávať sa a súťažiť. tak vznikla explózia skate punku. vlna skateparkov zasiahla celý kontinent. a.s.p.o. a hester series sa narodili. v prvej vlne skateparkov bol carlsbad, montebello, concrete wave v anaheime, mesa, skater crater, skatopia v buena parku a o trochu neskôr pipeline, big-o, lakewood, paramount, whittier, reseda skatecross, oxnard, sparks v golete, skate ranch v coltone, grand prix a pomona pipe and pool, oasis, del mar, ramona, vista, glendora pipeline, newark, winchester, skate in the shade, hi-roller, milpitas, campbell a príliš veľa ďalších ktoré som zabudol.
hester series prišli do spring valley vo forme vôbec prvej bazénovej súťaže. vyhral som ju. boli to kontesty v štyroch parkoch ktoré sa šli v disciplínach freestyle pool riding, súťaž v jazdení na jednom koliesku, dvojice a jazdenie vo fullpipe. séria sa šla v spring valley, newarku, pipeline a big-o. reproduktory hrali hudbu, ktorú sme počúvali keď sme skejtovali. časom bola hlučnejšia, rýchlejšia a silnejšia. guilty of being punk duane peters mal v tých časoch ešte dlhé vlasy a jazdil za hobie. letel na kontest do boulderu s el gatom a darrellom millerom. nemali spiatočné lístky. to nás všetkých inšpirovalo, aby sme urobili to isté. mal som zranené koleno, ale už som mohol naplno jazdiť. po druhej jazde som vedel, že nepostúpim tak som odhodil dosku. to si všimol môj vtedajší sponzor a bola mi uznaná vina za správanie sa neprofesionálnym spôsobom. vďaka stevovi olsonovi som začal jazdiť za santa cruz kde bol celý team punkový. 1978 bol rok dlhých vlasov, chráničov na hlavu, krátkych šortiek a chráničov na kolená rector. steve olson vyhral celkovú sériu bez toho aby vyhral jediný závod. skateri začai počúvať new wave hudbu ako devo, the talking heads, the ramones, the new york dolls, elvis costello, joe jackson, cheaptrick, the cars a toma pettyho. nasledovali ďalšie kontesty ako oasis pro kde olson predstavil layback. keď sa pozriete na časopisy z tých časov, obraz skejťáka zodpovedal tomu, čo sa dialo na uliciach. v časopisoch bol vidieť vplyv punku na typografii a fotkách. môžete vidieť príchod new wave, punku, potom hardcoru v období piatich rokov. to bol čas kedy bol punk na výslní svojej rebélie – politicky a hudobne salbaland.com
prečo myslíš, že sa z independent stalo to, čím je teraz? lebo to je ako armáda. každý v armáde má svoju úlohu – tak sme to nastavili. keď sme s tým začali, mali sme vás chalanov ako skejťákov. bolo to ako, „ty si robíš svoju prácu fakt dobre a my si budeme robiť našu prácu fakt dobre a táto vec bude úspech. začíname s tým v dobe, kedy je priemysel kompletne mŕtvy, takže môžeme položiť pevné základy. neskôr, keď sa to zase rozbehne, budeme mať všetko na mieste, aby sme to pokryli.“ tento koncept sme vymysleli keď Jay žil. na začiatku, Jay a ja sme robili všetko ako independent; tím, reklamy, predaje, distribúciu a peniaze. fausto a eric mali na starosti iba produkciu truckov. keď Jay zomrel a ja som bol v prdeli, musel som si sadnúť a povedať si, „ok, v akom stave je armáda, ktorú mám? akí vojaci my zostali? ako rozdelím úlohy?“ takže, vojaci ktorých som mal boli Tim Pumiarta, Fausto a Swenson. v tom čase si ty bol jazdec, ale ja hovorím o biznis stránke.
jasné, rozumiem. sadol som si s Timom, Faustom a Ericom a potrebovali sme, aby sa vec hýbala, tak sme prišli s jammer kompletom. zamerali sme sa, aby sme urobili továreň skutočne silnú ako našu základňu a ja som rozhodol kto bude za čo zodpovedný, takže ernico mohlo pracovať. Eric bol človek, ktorý vymyslel celú fabriku. ja som mal na starosti predaj a prácu s peniazmi, takže sme si prerozdelili úlohy s menšími presahmi sem-tam. po tom, čo zomrel Jay aj priemysel, potrebovali sme sa preskupiť. s novo založenou armádou sme vzlietli. s independent sme urobili to isté ako s road rider. nemali sme žiadne bariéry a nemysleli sme veľmi na peniaze. mysleli sme iba na to ako znovu vystavame náš biznis a priemysel. bavilo nás to. bolo to veľa práce, ale mysleli sme si, že šport je fakt super a zaslúži si, aby bol prestavaný ako chce. chceli sme iba ísť von a trafiť to najsilnejšie ako sa dalo. ak sme urobili dobrú prácu a vyrobili sme dobrý produkt, na konci by mohla byť kopa zlata a to sa aj stalo. ako independent zostalo nažive a prestavovalo sa, potom sme sa rozhodli vytvoriť Thrasher Magazine ako základňu priemyslu a urobili sme truckami a časopisom základy, ktoré sú tak pevné, že držia dodnes. ideš rýchlo a nechávaš to ísť kam to chce. s človekom ako Fausto, ktorý nikdy nikoho nepočúval, museli sme ho presvedčiť, že všetko, s čím sme prišli, bol jeho nápad. psychologicky, robil si to takto aby si mohol robiť veci s Faustom. Eric, na druhej strane, nadával a hrešil, ale stále sa cez to dostal a urobil stroje, ktoré v továrni pracovali dobre. konzistencia výroby truckov v ernicu a to, čo urobil Eric, bolo šialené. myslím, že nikto iný v priemysle nemal takú konzistenciu, deň dnu a deň von a nevyrobil toľko truckov. čo urobil Fausto a čo som urobil ja, všetko nabalené tak, že Ernico a časopis sa stali základom znovuzrodenia priemyslu. takto to vidím ja. myslím, že faktor chamtivosti do toho prišiel koncom osemdesiatych rokov, keď sa chalani hore v sf stali trochu chamtivými, namiesto chillovania a delenia sa o všetko mohli sme to všetko poslať do ďalšieho kola. ale sme vždy schopní udržať independent pretože independent sú veľké peniaze pre týchto chlapcov.
prečo boli vždy vyflipovaný na fakte, že si vždy mysleli, že musia byť o krok pred tebou? myslím že to bola závisť. už skôr som to videl prichádzať a rozhodol som sa robiť si svoj biznis. oni produkovali trucky a boli sme partnermi v časopise, ale po čase som si to nastavil tak, že som nebol od nich závislý. pozeral som na ich jedno percentné partnerské hry, kde robili všetok ten tajný shit a hovoril som si: „toto je smutný biznis. toto sa im vráti a v budúcnosti ich to bude hrýzť.“ začali robiť thunder truck s človekom, ktorý sa volal B. Ware keď Jay ešte žil a nemali sme sa o tom dozvedieť. jebať na takýto druh sračiek. to sa deje na strednej škole. vieš, že to musí šľapať a prestavať to. pracuješ so svojimi partnermi. nechávaš to otvorené na stole. vždy som im povedal pravdu a niekedy som im nepovedal nič. mohol som vidieť, ako Faustove ego ho bude chcieť brať takým smerom, lebo chcel mať väčšiu spoločnosť na trucky ako som mal ja. mal by si mať veľké ego keď chceš robiť takéto veci. mal by si mať silnú osobnosť. Fausto bol stred pozornosti. prišiel so miestnosti a rozsvietilo sa. keď som vošiel ja, alebo Eric, nerozsvietilo sa. ešte dlho môžem nadávať a hrešiť na Fausta, ale bol jedna z najlepších ľudí, akú independent a thrasher mal. on bol človek, ktorý sa skutočne zobral na cestu a vykonal to. Jay a ja sme to robili v sedemdesiatych rokoch a nechcel som to zase robiť v osemdesiatych. Fausto sa rozhodol, že to chce urobiť on, byť v centre pozornosti. Eric chcel robiť v továrni, takže to bol dobrý tím. držali sme to spolu dokonca, aj keď sme mali tieto vyjebané zápasy. je to ako každé manželstvo. nemôžeš zľahčovať úspech, lebo to je úspešné. juice magazine #70, rozhovor richard novak, autor steve olson richard novak je posledný žijúci zakladateĺ independent trucks a thrasher magazínu, majiteľ nhs distribution atď. atď. atď.
recenzia: skateboarder december 1979 vol 4 no 5 okrem skejtových filmov sú práve časopisy prostriedok komunikácie skateboardistov medzi sebou a ukazovaním toho najlepšieho, čo najviac posúva hranice. na paškál si zoberieme ako prvý časopis skateboarder, ktorý sa zanedlho stane action now a ku skateboardingu pridá ďalšie aktivity ako hoola hoop alebo jazdenie na koni. no proste pičovina. každopádne, posledné číslo z roku 1979 mi požičal otec slovenského skateboardingu peťo vrbický a ja sa k nemu neustále vraciam aby som nezabudol ako to všetko bolo a aby som si znova dal dokopy súvilosti, ktoré som medzitým čerpal z iných zdrojov. z titulky na na nás pozerá gregg ayers čoby člen pepsi teamu na pepsi rampe. práve tento tím zo sedemdesiatych rokov je predzvesťou všetkých tých nápojových sponzorov dneška po ktorých zostáva hnusná pachuť v ústach a ktoré nekonzumujem. pepsi na propagáciu svojej korporátnej čiernej vody postavili rozoberateľnú vertikálnu rampu ktorá spolu s pepsi teamom chodila kade tade po amerike. dno a rádiusy sú drevené a vertikálne časti sú z plexiskla – jazda po priehľadnom skoroskle tak pripomínala lietanie vo vzduchu, ktoré sa v tom čase ešte nezrodilo. spolu s časopisom ste dostali nažehľovačku z ktorej ste si mohli urobiť originál skateboarder tričko. v týchto časoch dosky nemali ani zodvihnutý nose, ani concave. už sa jazdilo na polyuretánových kolieskach aké dnes používame na cruisre a santa cruz práve prišli na trh s park rider kolieskom, ktoré bolo tvrdšie a lepšie sa na ňom jazdilo v parkoch a bazénoch – o dnešnej tvrdosti zase ani chýru ani slychu. jednou z hlavných disciplín v tom čase bol slalom a o street skateboardingu sa nikomu ani nesnívalo. jazdili sa uzulinké trucky značiek bennett, tracker, gullwing, alebo bahne. nhs práve vyvíjali independent stage I. a vy ste si mohli kúpiť jeho predchodcu stroker, ktorý bol asi trikrát drahší ako konkurencia.
jazdilo sa vo všemožných chráničoch kolien, lakťov, zápästí, bedrových kostí, prilieb a rukavíc, no jednoducho bezpečne a nie ako teraz. v rubrike skate safe vysvetľuje curtis hesselgrave rozdiel medzi frontside a backside kickturnom a odborným názoslovím. v tom čase to mali pomerne zložité, pretože frontside na rovnej zemi bol backside vo verte – táto zložitá terminológia vychádzala zo surfingu, kde sa kickturn volal „off the lip“. chystala sa premiéra filmu skateboard madness, ktorý sa distribuoval do škôl, skateparkov, klubov a organizácií. z časopisu je cítiť, že jeho tvorcovia chcú zo skateboardingu urobiť bezpečný šport pre všetkých, čo sa im našťastie nepodarilo. hlavné interview má originál dogtown člen bob biniak, ktorý nás minulý rok opustil – česť jeho pamiatke. v tom čase jazdil šesť rokov a v časopise nám ukazuje triky ako backside a frontside kickturn a tiež predchodcu bs grindu – to všetko v obrovských bazénoch a fullpipoch, ktoré by väčšina z nás nevedela jazdiť ani tak, ako vtedy on. v rozhovore sníva o tom, že urobí boardslide na hrane bazénu – slovo boardslide však v tom čase ešte nebolo vynájdené. takto nejak vyzeral skateboarding tesne pred druhou krízou.
text: miloš ogurčák
ogurčák in usa vol II - new york and san francisco keď som im povedal, že som turista, všetci mi chceli pomôcť, poradiť a hlavne chceli, aby som sa tam cítil dobre. u nás turistov skôr okrádajú. čo sa skateboardingu týka, v new yorku som bol iba v parku pier 62, ktorý bol pri prístave postavenom pre titanic, ktorý tam nikdy nedošiel. to bol presný opak FDR, najhladší betón aký som jazdil. pozrel som si mesto, ktoré ma až tak nezaujalo, bolo na mňa príliš veľké a hektické. každý sa niekam ponáhľal a dav vás nútil ponáhľať sa aj keď nebolo kam. v mysli som bol na druhom pobreží vo vysnenej kalifornii. let mi zabral celý deň a priletel som do san jose vzdialenom dve hodiny od san francisca, čo bola moja ďalšia zastávka. pri čakaní na vlak som sa dozvedel, že miestny bejzbalový klub giants hraje finálovú sériu. prvý zápas vyhrali a ja som prišiel presne pred druhým finálovým zápasom. vlak bol plný oranžových ľudí a každý pil pivo. americké zákony sú prísnejšie ako európske a piť alkohol na verejnosti je prísne zakázané. vo vlaku však nie, takže tlak. ženská, čo sedela vedľa mňa tých pív vypila asi osem a bola v poriadnom pretlaku. vystúpil som dve ulice od štadióna asi pol hodinu pred zápasom, dal som si jesť a vybral som sa do potrero del sol skateparku. aby som si pozrel správnu cestu, vybral som sa na hlavnú market street v downtowne a to sa nepodobalo európe takmer v ničom. všade postávali černosi páliaci jointy, necítil som sa veľmi bezpečne. prišiel som začiatkom zimy a celý čas som chodil buď v krátkom tričku, alebo mikine čo bol najväčší sen. do skateparku som sa dostal tesne pred zotmením a so všetkými vecami mi nebolo všetko jedno, keďže v okolí parku sa pohybovali kadejaké indivíduá. martin karas mi vybavil ubytovanie u svojho kámoša z mládí zdeňka, ktorý prišiel do ameriky pred desiatimi rokmi, no ten sa mi neozýval a ja som nevedel čo teraz. časom sa mi ozval a ja som sa bezpečne vyspinkal v jeho príbytku, kde nažíva so svojou krásnou ženou catherine. v san franciscu som strávil najkrajšie dni minulého roka.
prebúdzal som sa do krásneho slnečného dňa bez jediného mráčika. v prvý deň sme mali v pláne navštíviť redakciu thrasher, keďže som si chcel odtiaľ zobrať zopár suvenírov pre blízkych a tovar do shopu. po menších nezhodách sme sa ocitli v sklade, kde som si vybral čo som potreboval. z vedľajšej miestnosti bolo počuť zvuk skejtu a myslel som si, že tam stojí len bednička alebo rail na zemi, no na moje obrovské prekvapenie tam bol legendárny double rock skatepark do ktorého sme si mohli ísť zajazdiť. utekali sme pre skejty a vysmiati sme voši dovnútra, kde jazdi iba jeden človek menom chico brenes. dali sme si najlepšiu session a asi po hodinke sme sa pobrali objavovať ďalšie krásy mesta. neďaleko bol známy spot, kde sme sa trošku povozili. v zátoke je postavené mólo, ktoré ako keby bolo postavené presne pre skateboarding. nachádza s v priemyselnej časti mesta, takže jazdením nikoho nevyrušujete a okrem nás tam bola iba ďalšia skejtujúco točiaca partička. po chvíľke sme sa pobrali k oceánu – pacifica beach, kde stála ďalšia betónová obluda porovnateĺná iba so zopár parkami v európe a pritom iba ďalší bežný park v Kalifornii, akých sú tam desiatky. dva luxusné bazény a skateparková časť, kde sme si krásne jazdili. dali sme si jedlo, popozerali na surferov a dohodli sme sa, že na druhý deň to skúsime tiež. to sa už pomaly zvečeriavalo a tak sme sa pobrali domov. Mne to však nedalo a šiel som do potrero skateparku, ktorý bol osvetlený až do pol desiatej. potrero del sol skatepark je najlepší park aký som kedy jazdil. oregonskí dreamland skateparks postavili ten najpremyslenejší park aký som v mojom živote videl. na pomerne malej ploche do kopca stoji niečo slovami veĺmi ťažko opísateľné a ja si vôbec neviem predstaviť, ako mohli takúto nádheru vymyslieť, veď sa pozrite na fotky. k večeru prišli do parku starí páni, tipoval som im štyridsať rokov. doniesli si rádio, pustili si skatepunk, pii pivá a dreli bazén. jazdili sme do pol desiatej kedy zhasli svetlá a potom som sa s nimi rozprával ešte asi hodinu. musím ísť naspäť
party pics: YKGM3 premiéra tabačka košice 18.5.2013
hlavnรก hviezda
čeky tlaker večera
dudko pri禳iel podpori聽
robo streetmarket
igor hanetlak je punk
bruno muran
daewoo
doktor, punk, doktor a autor
makak a bratislavská mlaď čo používa skejt na hranie kociek
protein.sk pro team v akcii
protein.sk + majster = tlak
kráľ v akcii
Ä?eky a geko v pretlaku
pán tréner ukázňuje zverencov
OTEC teda majite直 prvej titulky boardlifu
polsko - slowacka kooperacja / jasiek a bon bon squadra
šiltovka, ruman a freezer
TLAK
charles bukowski: hodiť kocky ak sa pokúšaš, choď do toho naplno. inak ani nezačínaj. ak sa pokúšaš, choď do toho naplno. to môže znamenať strácať priateľky, ženy, príbuzných, práce a možno tvoj rozum choď do toho naplno. môže to znamenať nejesť 3 alebo 4 dni môže to znamenať mrznúť na lavičke v parku môže to znamenať väzenie, môže to znamenať posmech, výsmech, izoláciu. izolácia je dar, ostatní sú testom tvojej vytrvalosti, že ako veľmi to chceš urobiť a urobíš to napriek zavrhnutiu a najhorším zvláštnostiam a bude to lepšie než čokoľvek iné čo si vieš predstaviť.
ak sa pokúšaš, choď do toho naplno. nie je žiadny pocit, ako to budeš sám s bohmi, a noci sa zapália ohňom urob to, urob to. urob to. naplno naplno nasmeruješ život priamo do dokonalého smiechu, je to jediný dobrý boj aký je
r.i.p. slovak skateboard scene