ZLEPŠENIECyKLIsTICKEj DOPRAVy NA úZEmÍBRATIsLAVy by Tomáš Peciar

UNIVERZITA KONŠTANTÍNA FILOZOFA V NITRE FAKULTA PRÍRODNÝCH VIED

NáVRH OPATRENÍ NA ZLEPŠENIE CyKLIsTICKEj DOPRAVy NA úZEmÍ BRATIsLAVy DIPLOmOVá PRáCA

Študijný program: Environmentalistika Študijný odbor: 4.3.1 Ochrana a využívanie krajiny Školiace pracovisko: Katedra ekológie a environmentalistiky Školitel: Ing. Regína Mišovičová PhD. Konzultant: Mgr. David Turčáni

Nitra 2012

Tomáš Peciar

Abstrakt Tomáš Peciar, Spracovanie diplomovej práce na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, Katedre prírodných vied, odboru ekológie a environmentalistiky. Počet strán: 70 Práca vznikala v rozmedzí rokov 2009 a 2012 z praktickej časti na území Bratislavy. Práca chce dopomôcť k tomu, aby mesto Bratislava a jeho obyvateľia mohli a nebáli sa robiť zmeny v zaužívanom režime. Pri rôznych anketách sme zistili, že práve väčšina ľudí by aj chceli bycikel používať v bežnom živote. Práca ďalej monitoruje stav rozvoja našich cyklo aktivít v meste Bratislava, ktoré boli na začiatku nulové.Výsledkom práce sú konkrétne riešenia v Bratislave, napríklad riešenia statickej cykloinfraštruktúry v podobe cyklostojanov, dynamickej infraštruktúry, teda cyklotrás. Najväčšia časť práce je zameraná na samotnú propagáciu mestskej cyklistiky respektíve cyklodopravy pomocou rôznych verejných podujatí.Všetkým podujatiam a riešeniam vždy predchádzal výskum, ktorý je v práci metodicky opísaný a komunikácie s úradníkmi a politikmi. Práca je vhodná ako materiál alebo manuál na aktivizáciu občianskej spoločnosti sídla, kde je vôla propagovať nemotorovú dopravu. Taktiež je práca vhodná pre mimovládne a neziskové organizácie a ich prezenovanie sa verejnosti a prípadný crowdraising a fundraising.

Kľúčové slová: cyklodoprava, mestské zdielané bicykle, mestská cyklistika v Bratislave, komunálna politika, Európsky týždeň mobility

Abstract Thomas Peciar The thesis was processed at The Constantine the Philosopher University in Nitra, Department of Natural Sciences, Department of Ecology and Environmental Sciences. Number of pages: 70. The work was created between 2009 and 2012 from the real part of the territory of Bratislava. The thesis wants to help the Bratislava city and its residents not to be afraid to make changes in their accepted mode of life. In various surveys, we found that most people would like to use bicycles in their everyday life. The work focuses on monitoring status of development of our cycling activities in the city of Bratislava, which were initially at zero point. The results are in specific solutions in Bratislava, for example solutions in the form of static cycling infrastructure like bike stands, dynamic infrastructure, meaning cycling routes. Most of the work is focused on promoting urban cycling itself, respectively view cycling transport through various public events. All events and solutions were always preceded by research, which is described from the method point of view as well as communication with officials from local authority bodies and politicians. The thesis is suitable as a material or a manual to initiative civil society associations to promote non-motorized transport. It can be utilized for non-government and non-profit organizations and their presentation to public and potential crowd raising and fundraising. Keywords: cycling, bikesharing, community politics, European mobility week, Bikekitchen

Mahatma Gandhi: Buď zmenou, ktorú chceš vidieť vo svete.

Obsah 0 1 2 3

4 5

Úvod a cieľ práce Prehľad použitej literatúry Metodika práce Mestská cyklistika 3.1 Definície 3.2 Prečo je vlastne cyklodoprava užitočná? Benefity cyklodopravy 3.2.1 Dopravná výhodnosť 3.2.2 Environmentálne benefity 3.2.2.1 Stratégia doprava 2050 3.2.2.2 O elektromobiloch 3.2.3 Cyklodoprava a zdravie 3.2.3.1 Zdravie a cyklistika v číslach 3.2.3.2 Na bicykli do školy a kardiovaskulárne rizikové faktory: longitudinálneštúdie 3.2.4 Ekonomické a sociálne benefity. 3.3 Legislatíva 3.4 História mestskej cyklistiky vo svete 3.4.1 Cykloturistika, cestovanie, ubytovanie cyklistov 3.4.2 Bicykle a emancipácia 3.4.3 Ďalšie dôležité fakty zozbierané zo sveta 3.5 História mestskej cyklistiky na území Bratislavy 3.5.1 Prvá Bicyba 3.5.2 Druhá Bicyba 3.5.3 Tretia a už oficiálna Bicyba 3.6 Súčasná situácia mestskej cyklistiky na území Bratislavy 3.7 Prehľad pojmov Vymedzenie územia Charakteristika územia 5.1 Charakteristika prírodných pomerov 5.1.1 Geomorfologické pomery 5.1.2 Klimatické pomery 5.1.3 Hydrologické pomery 4.1.4 Biota 5.2 Charakteristika socio-ekonomických pomerov 5.2.1 Obyvateľstvo 5.2.2 Sekundárny sektor 5.2.3 Terciárny sektor 5.2.4 Doprava v Bratislave Návrh na zlepšenie cyklistickej dopravy na území Bratislavy 6.1 Úvod 6.2 Sčítanie cyklistickej dopravy jún 2011 6.2.1 Metodika sčítania 6.2.2 Priebeh sčítania cyklistickej dopravy jún 2011 6.2.3 Sčítanie cyklistickej dopravy október 2011 6.2.4 Zaujímavosti počas sčítaní 6.2.5 Výsledky sčítaní cyklistickej dopravy 2011 6.2.6 Závery sčítaní cyklistickej dopravy 2011 6.3 Tematické cyklojazdy 6.4 Cyklokomisia

7 9 12 14 14 14 14 15 15 16 16 16 17 17 18 19 21 22 22 22 22 23 23 25 26 28 29 29 29 29 30 30 31 31 31 31 33 34 34 34 34 34 35 35 36 36 37 38

8 9 10 11

List s účelom oslovenia zástupcov mestských častí Cyklokuchyňa 6.6.1 Metodika organizovania akcii cyklokuchyne a ostatných propagačných akcii 6.6.2 Ako založiť komunitnú cyklodielňu ? 6.6.3 Čo je cyklokuchyňa ? 6.7 Projekt revitalizácie a malovania podchodov 6.8 Na bicykli do práce (bike2work day/week) 6.9 Európsky týždeň mobility 6.9.1 Priebežný program týždňa v roku 2011 6.9.2 Mediálne pokrytie 6.9.3 Výsledky 6.9.4 Zmeny v projekte 6.9.5 Zlepšenia do budúcnosti 6.9.6 Hodnotenie cez indikátory 6.9.7 Budúcnosť projektu a organizácie 6.10 Umelécké cyklostojany: 6.11 Projekt sto 100janov 6.11.1 Momentálne umiestnené nové cyklostojany sa nachádzajú na týchto miestach 6.11.2 Metodika umiestnenia cyklostojanov 6.12 Parkovací manuál 6.13 Jazdy Critical mass 6.13.1 Čo je Critical Mass? 6.13.2 Pravidlá jazdy 6.13.3 Problémy 6.14 Online magazin Cyklodoprava 6.15 Mestské zdieľané bicykle 6.15.1 Úvod 6.15.2 Ciele 6.15.3 Financie 6.15.4 Bike sharing Vo svete 6.15.5 Prečo potrebujeme Bike sharing v Bratislave? 6.16 Cyklotrasy 6.16.1 Metodika značenia cyklotrás 6.17 Pripomienkovanie projektov 6.17.1 Metodika pripomienkovania 6.18 Veľký prieskum mestskej cyklistiky 2011 6.19 Fundraising občianskeho združenia 6.12 Petícia za 5% na rozvoj cyklodopravy z rozpočtu mesta na dopravu Propagačná a edukačná činnosť 7.1 Prezentácie 7.2 Tlačové správy a média 7.3 Pravidelné návštevy v rádiách, lokálnych televíznych staniciach 7.4 Webstránky a tlačené média 7.5 Sociálne média Diskusia Záver Použitá Literatúra Zoznam príloh

38 39 39 39 39 41 42 43 43 45 45 46 46 46 46 48 50 51 52 53 53 53 54 55 55 56 56 56 57 57 58 58 58 59 60 60 60 61 62 62 63 63 63 64 66 67 68 69

TOmáŠ PECIAR - NáVRH OPATRENÍ NA ZLEPŠENIE CyKLIsTICKEj DOPRAVy NA úZEmÍ BRATIsLAVy - 2011 - 2012

6.5 6.6

Všetko to začalo mojimi cestami po Európe, kde som sa vo vyspelých mestách stretol s moderným trendom budovania zeleného, ekologického mesta pre ľudí. Najvačší dôraz sa kladie na príjemnosť verejných priestorov a podporu alternatívnej mobility. Tento trend pochádza z Európy, hlavne jej severnej časti, z krajín: Beneluxu, Nemecka a z škandinávskych krajín kde sa budovala cyklistická infraštruktúra už v 60tych rokoch minulého storočia. Hlavným štartovacím motorom bola bezpečnosť na cestách. Vysoké investície pomohli k mestám, ktoré sú ekologickejšie, bezpečnejšie a príjemnejšie pre jeho obyvateľov i turistov. Zaujímavým faktom je, že akokoľvek tieto investície boli vysoké, vždy sú výrazne nižšie ako investície do rozvoja individuálnej automobilovej dopravy (ďalej len IAD). Stretol som sa s názormi, že v priemere na počet prepravených ľudí z bodu A do bodu B sú investície až 4X nižšie oproti infraštruktúre pre IAD. Postupne si trend začali osvojovať aj ďalšie mestá Európy a USA, avšak najvýraznejší celosvetový vzostup mestskej cyklistiky začal až v 90tych rokoch minulého storočia a začiatkom nového milénia. Nástup novej generácie progesívne mysliacich ľudí do komunálnych pozícií v mestách ako New York, Londýn priniesol nový pohľad na rozvoj. V iných mestách ako napr. Paríž takzvanú velorúciu spôsobil hlavne vstup súkromného investora JCDecaux do mesta s veľkým systémom zdielaných bicyklov. Obyvatelia ďalších, momentálne už vyspelých miest, si rozvoj museli vybojovať sami, prostredníctvom happeningov ako napr. Criticalmass. Takéto rozdelenie však nemôžeme úplne vyhraniť, vzhľadom na súčasnú koexistenciu všetkých skupín naraz na danom mieste. Na území Slovenska sa lady začali lámať veľmi pomaly v posledných rokoch. (viac v kapitole História cyklodopravy na území Bratislavy.) Dalo by sa skonštatovať, že sme niekde na začiatku jednej dlhej, tažkej no krásnej cesty s optimistickým koncom... Väčšia časť mojej práce bude zameraná na propagačnú a edukačnú činnosť v oblasti cyklodopravy. Cieľom mojej práce je návrh opatrení na zlepšenie cyklodopravy v meste Bratislava. Čiastkovým cieľom bude objasniť problematiku, zmapovanie kritických situácii a hlavne poskytnutie mojich získaných skúseností z obdobia počas písania tejto práce v oblasti cyklodopravy. Práca je dôležitá, lebo zachytáva vývoj, kreatívne nápady a riešenia, ktoré môžu napomôcť aktivistom v ostatných Slovenských mestách. Vzľadom na lokalitu práce, ktorou je hlavné mesto, má výrazný dopad na mediálnu i politickú podporu pre územie celého Slovenska.

TOmáŠ PECIAR - NáVRH OPATRENÍ NA ZLEPŠENIE CyKLIsTICKEj DOPRAVy NA úZEmÍ BRATIsLAVy - 2011 - 2012

0. Úvod a cieľ práce

Poďakovanie / Thanks:

Všetkým, ktorí sa zúčastňujú cyklojázd, ktorí nám pomáhajú či už z komunálneho prostredia, mesta, mestských častí ako aj tým, ktorí nám nepomáhajú a nútia hľadať ďalšie a ďalšie argumenty...

Nadáciam Ekopolis, Pontis, KNB ako aj ostatným podporujúcim cyklo tematické projekty. Rodine za trpezlivosť

TOmáŠ PECIAR - NáVRH OPATRENÍ NA ZLEPŠENIE CyKLIsTICKEj DOPRAVy NA úZEmÍ BRATIsLAVy - 2011 - 2012

Bicybe - prvej aj druhej generácii, Cykloguerille, OZ Mulica zo Žiliny, Celej komunite Cyklokuchyne, všetkým kolegom z Cyklokoalície, cyklopozitívne naladeným politrikom a úradníkom, messengerom v Bratislave i priateľom do Viedenskej Bikekitchen a pirátom.

1. Prehľad použitej literatúry Tematika cyklodopravy je na Slovensku nová, z tohto dôvodu som väčšinu informácii čerpal zo zahraničných kníh, publikácii, fundovaných článkov i videí z internetu.

Zo slovenských kníh som použil staršiu, ale stále výbornú knihu Bicykel od Kamila Procházku, ďalej V Bratislave a okolí od Patrika Martina a Verejné priestory (ako tvoriť priestory s príbehom, pre ľudí a s ľuďmi) od autoriek Karolína Miková, Martina Paulíková, Zora Pauliniová. Z dôvodu aktuálnosti témy, som použil citované informácie z nasledovných výskumov: The British cycling Economy - Dr. Alexander Grous B.Ec., MBA, MComm, PhD. - 2011, Promotion of cycling - 2011 - European Parlament, European Parliament (2008a), Report on an Action plan on urban mobility (2008/2217(INI)), Committee on Transport and Tourism, Rapporteur: Gilles Savary, Brussels, European Parliament (2008b), Report on ‘Towards a new culture of urban mobility’,(2008/2041(INI)), Committee on Transport and Tourism, Rapporteur: Reinhard Rack, Brussels. Zo slovenských výskumov som čerpal z SHMU, cyklokoalície a štatistického úradu. Napríklad som použil Veľký prieskum: Mestská cyklistika v Bratislave 2011 - 505 odpovedí - http://www.cyklokoalicia.sk/vysledky-2011.html. Zdravotné benefity cyklistiky som použil z magazínu ŠPORTOVÝ EDUKATOR, Ročník II, č. 2/2009. Použil som viacero letákov a publikácií, ktoré som dostal na navštivených konferenciách a stretnutiach napr. Automobilizmus - stále väčší problém pre životné prostredie - leták greenpeace, vydaný pri príležitosti Dňa bež áut 2011 - skompiloval kampanier na klimatické zmeny Pavol Široký. - použil som exaktné informácie v kapitole o environmentálnych benefitoch cyklodopravy. Z cyklisticky vyspelejších miest som použil propagačné materiály, vydavané spravidla vedením konkrétneho mesta. Copenhagen - city of cyclits - City of Copenhagen - 2009 - Použil som informácie do časti o cyklodoprave vo svete. Cycling in Netherlands - Ministry of Transport, Public Works and Water Managment, Fietsberaad - 2009 - Použil som informácie do časti o cyklodoprave vo svete. Fahr rad in Wien - Stadt Wien, ARGUS, IG-Fahrrad - 2011 - Použil som informácie do časti o cyklodoprave vo svete.

TOmáŠ PECIAR - NáVRH OPATRENÍ NA ZLEPŠENIE CyKLIsTICKEj DOPRAVy NA úZEmÍ BRATIsLAVy - 2011 - 2012

Pri zbieraní materiálu, mi pomohli dve zásadné knihy, ktoré som citoval na viacerých miestach diplomovej práce. Prvá je Pedaling Revolution (How cyclists are Changing American cities) od autora Jeff Mapes, ktorý vystihol celosvetový trend mestskej cyklistiky. Druhá zásadná je Bike snob od rovnomenného autora z prostredia New Yorku, kde boli veľmi moderne definované druhy cyklistov.

www.streetfilms.org - Tento server je plný videí z oblasti plánovania verejných priestorov, zelených miest, riešení cykloinfraštruktúri v mestách ako i riešení pre peších a znevýhodnených. Doprava a cestovný ruch, praktická prirúčka - Úrad pre publikácie, Európsky parlament - 2009, Použil som exaktné informácie v časti o environmentálnych benefitoch cyklodopravy

Koncepcia a projektový zámer budovania zelených ciest pre nemotorovú dopravu v mestskej časti Bratislava - Petržalka - Robert Schnurmacher - 2009. - Koncepciu som použil pri návrhoch pre vyznačenie cyklotrás v MČ Petržalka. Car - Sharing - Sdílení vozidel - inteligentní zpúsob využívaní automobilú šetrný vúči životnímu prostředí - Ustav pro ekopolitiku - ISBN 978-80-87099-00-1 - Použil som informácieo udržateľnej doprave a ako materiál k európskemu týždňu mobility. Cyclocity - A revolutionary eco-friendly transport system accesible to all -JCDecaux 2011 - Informácie som použil v časti o Bikesharingových systémoch. Car-Sharing – Baustein kommunaler Mobilitätsstrategien in Bremen - Freie Hansestadt Bremen - 2010 - Použil som v časti o systémoch zdielaných bicyklov. Optimising Bike Sharingin European Cities - OBIS, June 2011 - Použil som v časti o systémoch zdielaných bicyklov. Cyklistika pro mesta - Cycling: the way ahead for towns and cities? - J. Dekoster, U. Schoellaert - European Communities, 2000 - ISBN 80-7212-197-9 - Použil som v časti o benefitoch cyklodopravy. OECD-ROAD TRANSPORT RESEARCH (1993). Marketing of traffic safety. OECD. Paris. - Čerpal som do časti o bezpečnosti mestskej cyklistiky. ONE GREEN CITY - WINNIPEG, MANITOBA - Anders Swanson - Dizajn manuál pre stavbu cyklotrás v meste. Operačný program Doprava 2007 – 2013 - Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky - 2007 V časti o klimatických vplyvoch a cyklistike som použil citácie s výskumu

TOmáŠ PECIAR - NáVRH OPATRENÍ NA ZLEPŠENIE CyKLIsTICKEj DOPRAVy NA úZEmÍ BRATIsLAVy - 2011 - 2012

Plány mobility - Přínos pro podniky a instituce - Nadace partnerství - 2011 - použil som informácie z oblasti manažmentu mobility. Momentálne je táto publikácia už preložená aj do Slovenčiny vďaka nadácií Ekopolis.

TRANSPORTATION, Volume 39, Number 2, 409-432, DOI: 10.1007/s11116-011-9355-8 od Ralph Buehler a John Pucher

TOmáŠ PECIAR - NáVRH OPATRENÍ NA ZLEPŠENIE CyKLIsTICKEj DOPRAVy NA úZEmÍ BRATIsLAVy - 2011 - 2012

Dôležitým zdrojom komplexných informácií z oblasti legislatívy ako aj celkového stavu cyklodopravy na Slovensku i inšpirácie zo zahraničia je Časopis cyklodoprava - www.issuu.com/ cyklodoprava od kolektívu autorov - 2010-2012

2. Metodika práce Pri tvorbe práce som postupoval hlavne na základe svojich doterajších skúseností. Chcel som nadviazať na moju bakalársku prácu o vyznačení cykloturistických trás v okolí mesta Modra. Nakoľko som postupom času zistil, že cykloturistika má hlavne edukatívny charakter, ale jej samotný environmentálny dosah nie je výrazný, začal som sa venovať cyklodoprave v sídle. Prvý a základný krok bol dostatočný prehľad v danom území. Keďže po Bratislave bicyklujem už vyše desať rokov, logickým vyústením bolo vytvorenie práce a angažovanie sa v cyklistickej pohyboval na bicykli, preto mám celkovo široký záber intravilánu Bratislavy. Aby som svoju prácu, výskum ako aj pôsobenie na poli cyklo - propagátorov preniesol do expertnej úrovne, na sklonku roku 2010 som začal pracovať ako cyklokuriér pre prvú firmu tohto zamerania v Bratislave - Švihaj Šuhaj, kde som dostával zásielky a na bicykli ich roznášal po rôznych, aj exponovaných, kútoch Bratislavy. Dôležita bola implementácia empirických skúseností do textovej, myšlienkovej a obrazovej roviny. V období rokov 2010 a 2011 som pracoval s mapovými podkladmi od google maps, bing, ARCGIS, mapujeme.sk, katastrálnych máp až po vizualízácie a projektové dokumentácie rôznych developerských alebo mestských projektov. V iniciačnej fáze mojej diplomovej práce som si vybral tému. Na základe mojej bakalárskej práce o cykloturistike, som sa rozhodol pokračovať v štúdiu v tejto tematike. V problematike som bol čiastočne zorientovaný nakoľko som si už nejaký čas zaujímal o systémy zdielaných bicyklov. Z hľadiska tvorenia práce mi pomohla literatúra Praktické seminárne štúdium environmentálnej ekológie (Ružička, 2001) a manuál Vzor spracovania záverečnej práce na FPV UKF Nitre. Diplomová práca je rozdelená na dve časti. Prvá teoretická, vysvetluje pojmy, definície, opisuje históriu i súčastnosť mestskej cyklistiky. Druhá časť obsahuje konkrétne aktivity, ktoré vedú k rozvoju cyklodopravy. Tieto aktivity sa dajú použiť v ktoromkoľvek sídle, kde existuje aktívna skupina cyklistov. Väčší kolektív je dôležitý z dôvodu časovej náročnosti projektov ako i komplexnejšiemu rozhľadu v problematike a riešeniach. Dalo by sa povedať viac hláv viac rozumu. Svoje nadobudnuté vedomosti som zúročil v priloženej brožúre. Počas môjho výskumu som sa stretol s mnohými zaujímavými ľudmi, ktorých považujem za kapacity v tomto obore, aj keď je tematika v tomto čase na Slovensku nová. V deväťdesiatych ro-

TOmáŠ PECIAR - NáVRH OPATRENÍ NA ZLEPŠENIE CyKLIsTICKEj DOPRAVy NA úZEmÍ BRATIsLAVy - 2011 - 2012

iniciatíve. Za môj život som už býval vo viacerých mestských častiach, odkial som sa vždy

koch ma inšpirovali hlavne ľudia-cyklisti a ich príbehy bez profesionálneho charakteru. Neskôr po znovuvzniku pravidelných cyklojázd sme sa vždy po jazde stretli viacerý v reštaurácii, kde sme do dlhej noci hovorili, najmä asi naše skúsenosti zo zahraničia. Počas posledných päť rokov som čerpal informácie hlavne z internetu. Aktívne stretnutia s tematicky fundovanými ľudmi som začal praktizovať až v roku 2010 ku koncu ktorého sme už ako cyklokoalícia oslovili všetkých starostov mestských častí z dôvodu zistenia ich záujmu na rozvoji cyklodopravy práve v ich mestskej časti. Mojim hlavným snom bolo, aby sa nám podarilo posunúť mestské časti do istej formy súťaže medzi nimi. Na konci roka by sme mohli zhodnotiť, že Ružinov nám žiaľ zatial nepotvrdila, nakoľko sme nerátali s koľkými úradníckymi peripetiami sa stretneme. Za veľmi zásadnú považujem prezentáciu a diskusiu s pánom Jahnom Gehlom, dánskym architektom-urbanistom, ktorému sa podarilo navrhovať verejné priestory v mestách ako New York či Merlbourne. Ďalšie zaujímavé prednášky a stretnutia začali veľmi rýchlo následovať. Chceli sme cyklokoalíciu dostať do širokého povedomia, takže sme začali prezentovať aj my. Osobne sa mi to veľmi páčilo, nakoľko po každej prezentácii som mal pocit, že sa v prezentovaní zlepšujem. Neskoršie cesty do Nitry na Univerzitu kde som stretol miestnych nadšencov robiacich pravidelné cyklojazdy, do Trnavy kde sme traja členovia cyklokoalície prezentovali na seminári o cyklodoprave, crowdraising a občiansky aktivizmus a vyhrali sme cenu za najvačší prínos cyklodoprave v Bratislave, stretnutia v Košiciach s pánmi Rovinským a Labašom, dlhodobo presadzujúcimi riešenia pre cyklistov vo východnej metropole a stretnutia s kolegami zo Žiliny a výskumného ústavu dopravného i členmi veľmi aktívnej skupiny Mulica mi dodali viac skúseností a upevnili argumentačnú schopnosť v tejto problematike. Veľmi ma inšpirovali všetky knihy ktoré kolovali medzi účastníkmi cyklojázd. Keďže tematika je nová, takéto vzájomné zdielanie zahranočných kníh posilňovalo komunitu, zapálenosť pre vec, vzdelanie o problematike a znalosť argumentov v prípade stretnutí s oponentmi cyklodopravy. Konkrétne metodické kroky sú uvedené v časti 6 v podkapitolách o rôznach aktivitách z dôvodu prehľadnosti.

TOmáŠ PECIAR - NáVRH OPATRENÍ NA ZLEPŠENIE CyKLIsTICKEj DOPRAVy NA úZEmÍ BRATIsLAVy - 2011 - 2012

vybudoval viac cyklotrás ako Petržalka, pritom má 4 krát menej obyvateľov. Takáto metóda sa

3. Mestská cyklistika 3.1 Definície Známy Francúzsky lekár J. Ruffier definoval bicykel ako “Bicykel predstavuje vynález úplný a konečný. Bol vynájdený a nikdy nebude prekonaný.” Toto je asi najznámejšia a veľmi nadčasová definícia s ktorou sa aj ja plne stotožňujem.

Zora Paulíniová (Cyklokoalícia): Cyklodoprava nie je len obyčajnou prepravou na bicykli. Ako temer jediný druh dopravy (okrem pešieho pohybu) v sebe spája výrazný environmentálny aspekt so sociálnymi aspektami (sociálna interakcia, združovanie sa, presadzovanie spoločenských zmien). Jozef Schwarz (BicyBa): Mestská cyklistika je druh cyklistiky, keď bicykel služi ako dopravný prostriedok a nie ako prostriedok športu, rekreácie alebo turistiky. Mestskú cyklistiku by sme teda mohli definovať ako najslobodnejší, najrýchlejší, najzdravší, najlacnejší a najekologickejší spôsob dopravovania sa po mestách.

3.2 Prečo je vlastne cyklodoprava užitočná? Benefity cyklodopravy Viaceré Európske a celosvetové štúdie klasifikujú benefity cyklodopravy do týchto skupín: Dopravná výhodnosť, environmentálne benefity, zdravotné benefity a ekonomicko-sociálne zásahy. V nasledujúcich podkapitolách bude stručné vysvetlenie jednotlivých benefitov.

3.2.1 Dopravná výhodnosť Na kratšie vzdialenosti a špeciálne v mestách ktoré sú na rovine je bicyklovanie najrýchlejšia a najviac flexibilný spôsob dopravy od dverí k dverám (door to door). Parkovanie bicyklov nepotrebuje veľa miesta, 10 bicyklov môže byť zaparkovaných na mieste pre 1 auto. Miesto na zaparkovanie 1 bicykla bolo vypočítané na iba 8% z potrebného priestoru na parkovanie auta (Wittink,2001; Héran, 2002). Je ovela náročnejšie vybudovať parkoviská ako nainštalovať cyklostojany. V hlavnom meste je dnes evidovaných 270-tisíc automobilov, ktorých majiteľ má trvalé bydlisko v Bratislave. Každý deň do mesta prichádza podľa štatistík vyše 200 000 vozidiel obyvateľov prímestských miest a obcí. Každý rok pribudne ďalších 7 až 10-tisíc vozidiel. (Štatistický úrad SR)

TOmáŠ PECIAR - NáVRH OPATRENÍ NA ZLEPŠENIE CyKLIsTICKEj DOPRAVy NA úZEmÍ BRATIsLAVy - 2011 - 2012

Daniel Duriš (Cyklokoalícia): Mestská cyklistika pokrýva všetky druhy infraštruktúry v intraviláne pre cyklistov.

V Bratislave sa tak každý deň pohybuje okolo 470 000 automobilov, ktoré len pri parkovaní zaberajú 3 760 000m2 resp. 376 hektárov v meste. To je rozloha 526 futbalových ihrísk! Je to zároveň plocha, ktorá prevyšuje aj rozlohu všetkých verejných parkov v Bratislave - cca 230 300 ha. (klimatický kampanier Greenpeace Slovensko, Pavol Široký.)

3.2.2 Environmentálne benefity Cesty na krátke vzdialenosti motorovými vozidlami sú najmenej energeticky úsporné a vytvárajú výrazne väčšie znečistenie ako vzdialenostne dlhé cesty. Tieto krátke cesty by mohli byť nahradené používaním bicykla. Bicyklovanie je energeticky najúspornejšia forma dopravy. zniži stratu kyslíku, skleníkový efekt, mikročasticový smog, kyslé dažde a hlukové znečistenie.

Emisie CO2 z dopravy stúpli na Slovensku z 3,8 milióna ton v roku 1991 až na 6,7 miliónov ton CO2 v roku 2008. (zdroj: greenpeace slovensko) „Doprava má výrazný vplyv na klimatickú zmenu. Emisie CO2 z dopravy stúpli na Slovensku z 3,8 milióna ton v roku 1991 až na 6,7 miliónov ton CO2 v roku 2008. Podiel dopravy na celkových emisiách CO2 tak vzrástol zo 6% na viac ako 14% celkových emisií skleníkových plynov, z čoho až polovica pripadá na individuálnu automobilovú dopravu. V čase, kedy sa klimatická zmena stala vážnym problémom pre životné prostredie, zdravie ale aj ekonomiku, je nutné tento trend zastaviť,“ (klimatický kampanier Greenpeace Slovensko, Pavol Široký.) Od roku 2001 do roku 2009 stúpla spotreba palív v doprave o viac ako 50%. Doprava sa tak podieľa na konečnej energetickej spotrebe Slovenska približne 24%, kým v roku 2001 to bolo iba 13%. Doprava sa tak stala v podstate jediným sektorom, kde za posledných 10 rokov výrazne stúpla spotreba energií aj emisie skleníkových plynov. (klimatický kampanier Greenpeace Slovensko, Pavol Široký.)

3.2.2.1 Stratégia doprava 2050 Do roku 2030 sa má docieliť pokles podielu vozidiel s konvenčným pohonom o 50% a do roku 2050 ich postupne vyradiť z miest, v centrách veľkých miest dosiahnuť zavedenie mestskej logistiky v podstate bez CO2 do roku 2030. Do roku 2030 by sa 30% cestnej nákladnej dopravy nad 300km malo zabezpečovať inými druhmi dopravy, do roku 2050 by to malo byť viac ako 50%. Na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné vyvinúť vhodnú infraštruktúru. Do roku 2020 by sa mal vytvoriť rámec pre informačné, riadiace a platobné systémy európskej multimodálnej dopravy pre osobnú i nákladnú dopravu. Do roku 2050 je cieľ znížiť počet smrteľných nehôd na cestách takmer na nulu, pričom do roku 2020 sa EÚ usiluje znížiť dopravnú nehodovosť o polovicu. (Enviromagazín 4/2011)

TOmáŠ PECIAR - NáVRH OPATRENÍ NA ZLEPŠENIE CyKLIsTICKEj DOPRAVy NA úZEmÍ BRATIsLAVy - 2011 - 2012

Bicykle nevylučujú nič do atmosféri a nerobia skoro žiaden hluk. Znižovanie počtu ciest autom

3.2.2.2 O elektromobiloch Elektromobili sú krásna myšlienka, ale treba sa na to pozrieť tiež komplexnejšie. Elektromobili budú environmentálne a lacné. Nízka cena energie však dosiahne práve nárast používania áut. Čiže vyriešime ekologickú cast individuálnej automobilovej problematiky, ale stale nám ostane problematiká priestorová – Nedostatok parkovacích miest a taktiež aj zápchy sa nám budú tvoriť ešte výraznejšie.

3.2.3 Cyklodoprava a zdravie

Znižuje riziko srdcových chorôb, vzniku Diabetes, vysokého krvného tlaku, vývoju rakoviny prsníka a ostatných druhov rakoviny, vznik depresie, pomáha udržiavať stabilnú hmotnosť človeku, pomáha budovať zdravé svaly a kosti, pomáha ľuďom v pokročilom veku ostať vitálnymi a má taktiež edukačný až propagačný vplyv na psychickú pohodu ľudí.

3.2.3.1 Zdravie a cyklistika v číslach Rekreačná cyklistika je PA charakteristická veľmi ekonomickým spôsobom vykonania. Pri pozitívnych účinkoch na srdce a krvný obeh nie sú kĺby tak zaťažované ako pri kondičnom behu. Celkový objem „kilometráže“ musí byť v porovnaní s behom 3-4-násobne vyšší, najmä ak jazdíte v rovinatom teréne. Zaťaženie pri jazde sa dá veľmi dobre dávkovať. Môžete ho kontrolovať aj športtesterom. Na kilogram telesnej hmotnosti sa spotrebuje za hodinu jazdy na bicykli nasledovné množstvo energie: - pri rýchlosti 10 km/hod. = 18,1 KJ/kg - pri rýchlosti 15 km/hod. = 22,7 KJ/kg - pri rýchlosti 20 km/hod. = 35,7 KJ/kg - pri rýchlosti 30 km/hod. = 50,4 KJ/kg. Človek vážiaci 75 kg teda „spáli“ za hodinu jazdy na bicykli 20 km rýchlosťou zhruba 2700 KJ (640 kcal). (Šimonek, 2009) V dánskom meste Odense skúmali rôzne druhy podpory cyklodopravy v súvislosti s poskytovaním zdravotných služieb. Výsledkom bolo, že stat môže ušetriť až do 50 percent financií podporou bicyklovania na úkor zdravotných výdajov. (Jeff Mapes,2007, John Allen.2007) Predstava, že cyklodoprava je len pre mladých a fyzicky zdatných ľudí nie je pravdou - v čase starnutia generácií (ageing) je nástrojom zdravotnej prevencie a spôsobom, ako udržať populáciu aktívnou. (Zora Pauliniová, 2012)

TOmáŠ PECIAR - NáVRH OPATRENÍ NA ZLEPŠENIE CyKLIsTICKEj DOPRAVy NA úZEmÍ BRATIsLAVy - 2011 - 2012

Bicyklovanie má výrazné zdravotné benefity, tým pádom , pomáha k znižovaniu zdravotných nákladov pre celú spoločnosť.

Jazda na bicykli do školy, môže potenciálne zvýšiť fyzickú úroveň aktivity u sedavých detí. Doprava do školy sa koná dvakrát denne a môhla by zlepšiť kardiovaskulárne zdravie u detí. Dochádzanie na bicykli je spojené s nižšou mierou úmrtnosti a kardiovaskulárnych ochorení u dospelých, ale, existuje len malé množstvo dôkazov že to platí aj u detí. Metódy: Zúčastnilo sa 334 detí (vek 9,7 ± 0,5 rokov), ktorí boli sledovaní počas 6 rokov. Spôsob cestovania do školy bol skúmaný pomocou dotazníka. Kardiovaskulárne (CVD), rizikové faktory boli porovnávané podľa jednotlivých spôsobov cestovania do školy a to na začiatku a počas sledovaného obdobia ako aj u osôb, ktoré zmenili spôsob dopravy. Neboli zistené žiadne rozdiely medzi kráčajúcimi deťmi a pasívnymi cestovateľmi, a tieto skupiny sa zlúčili v analýze. Výsledky: jednoznačne boli nájdené lepšie faktory rizika kardiovaskulárneho profilu u dochádzajúcejo cyklistu v porovnaní s deťmi, ktoré používajú iné dopravné prostriedky. Účastníci, ktorí nechodili na bicykli do školy na začiatku, a tí ktorí začali dochádzať na bicykli počas sledovaného obdobia boli zdravší,mali lepší cholesterol / HDL pomer, lepší metabolizmus glukózy a mali nižšie skore kardiovaskulárnych rizikových faktorov ako tí, ktorí nebicyklovali počas priebehu výskumu. Záver: Jazda na bicykli do školy, môže prispieť k lepšiemu profilu kardiovaskulárnych faktorov u mladých ľudí. (Lars Bo Andersen, Niels Wedderkopp, Peter Lund Kristensen, Neils Christian Moller, Karsten Froberg, Ashley Cooper - Dôkaz o dopade fyzickej aktivity a jej vzťah ku zdraviu. Ministerstvo zdravotníctva, Londýn (2004))

3.2.4 Ekonomické a sociálne benefity •

Bicyklovanie umožnuje možnosť dopravy v segmentoch obyvateľstva, ktorí by sa inak dopravovať nemohli. Medzi týchto ľudí patria ľudia ktorí:

•

nemajú možnosť vlastniť automobil

•

nemajú prístup k motorovému vozidlu na potrebný čas

•

nemôžu používať verejnú dopravu

21 percent Európanov sú deti a mladistvý pod 18 rokov, ktorí nemôžu vlastniť vodičský preukaz, ale každý má právo na mobilitu. •

Bicykel špeciálne v intermodálnej úlohe (kombinácia viacerých druhov dopravy) je výborný nielen na krátke vzdialenosti. Tento fakt potvrdzujú preplnené cyklostojany v blízkosti vlakových staníc v mestách kde sa aktívne cyklodopravou zaoberajú.

•

Stavba a údržba cyklistickej infraštruktúry je výrazne lacnejšia ako stavba infraštruktúry pre motorové vozidlá.

TOmáŠ PECIAR - NáVRH OPATRENÍ NA ZLEPŠENIE CyKLIsTICKEj DOPRAVy NA úZEmÍ BRATIsLAVy - 2011 - 2012

3.2.3.2 Na bicykli do školy a kardiovaskulárne rizikové faktory: longitudinálne štúdie

•

Šoférovanie je drahé. V dobe, ktorú ekológovia nazývaju ropný zlom, sú pohonné látky luxusom nie pre každonennú spotrebu celej society. Zvyšením používania bicykla môžeme napríklad znížiť potrebu vlastniť druhé auto v rodine.

•

Fakt že bicykel používa nižšia vrtstva obyvateľstva sa rúca príchodom módy Retro bicyklov, fixed gear a nástupom zdielaných systémov.

•

Ekonomický príklad pozitívneho vzťahu k cyklistike, je napr. nemenovaná rakúska prevádzka potravín, ktorá prišla na to, že ľudia, ktorí prídu do potravín na bicykli nepotrebujú parkovacie miesto a dokonca v priemere míňajú viac peňazí na potraviny. Silná komunita cyklistov a spolupráca s mestom výrazne pomáha krajším verejným priestorom, zelenšiemu mestu a tým celkovo k jeho atraktivite. To sa samozrejme odzrkadľuje aj na spokojnosti obyvateľov ako i turistickej atraktivite.

V USA v roku 2007 mal bicyklový priemysel obrat cca 6 biliónov dolárov, čo je ekvivalent iba reklamy vynaloženej na automobilový priemysel v tom roku. (Mapes,2007, Allen2007)

3.3 Legislatíva Legislatíva je na Slovensku v začiatkoch, ale v roku 2011 sa platforme cyklistická aliancia podarila celkom zásadná a progresívna Novelizácia č.6 -313/2011 z 11.10.2011, do ktorej sa dostali dôležité prostriedky pre podporu bezpečnosti cyklistov, hlavne v integrovanom dopravnom priestore. Podarilo sa nám zaradiť medzi krajiny, kde pred väčšou križovatkou býva priestor pre cyklistov. V zahraničí sa takémuto priestoru hovorí jednoducho box. Slúži na bezpečné odbočenie pre cyklistov, kedže sú zaradení pred ostatných účastníkov dopravy. Veľmi dôležitá je tiež možnosť využiť vyhradené pruhy pre autobusy a taxíky, taktiež pre bicykle pomocou značenia na ceste. Po dlhšej dobe sa definitívne zlegalizovala cesta v protismere v kombinácii so zvyslím značením. Veľmi zaujímavé avšak stále iba odporúčacie je uznesenie Európskeho parlamentu zo dňa 27.septembra 2011 o európskej bezpečnosti cestnej dopravy v rokoch 2011-2020 (2010/2235(INI)), z ktorého sa cyklistickej dopravy týkajú najmä nasledovné odporúčania: 54. Dôrazne odporúča, aby zodpovedné orgány zaviedli obmedzenie rýchlosti na 30 km/hod. v obytných zónach a na všetkých jednoprúdových cestách v mestách, ktoré nemajú samostatný jazdný pruh pre cyklistov, a to k účinnejšej ochrane zraniteľných účastníkov cestnej premávky; 58. Víta skutočnosť, že komisia zameriava svoju pozornosť na najviac zraniteľné skupiny účastníkovej cestnej premávky (užívatelia jednostopových vozidiel, chodci atď.), kde sú počty nehôd stále príliš vysoké; vyzýva členské štáty, komisiu a priemysel, aby mali pri navrhovaní cestnej infraštruktúry a zariadení pre týchto účastníkov na pamäti to, aby budované cesty

TOmáŠ PECIAR - NáVRH OPATRENÍ NA ZLEPŠENIE CyKLIsTICKEj DOPRAVy NA úZEmÍ BRATIsLAVy - 2011 - 2012

•

boli bezpečné pre všetkých užívateľov; žiada, aby pri projektovaní a údržbe ciest bola väčšia pozornosť venovaná opatreniam v oblasti infraštruktúry na ochranu cyklistov a chodcov, napr. opatrenia na oddelenie dopravy, rozširovanie siete cyklistických komunikácií a bezbariérových prístupov a priechodov pre chodcov; 100. Vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali cyklistiku a pešiu turistiku ako samostatný druh dopravy a neoddeliteľnú súčasť všetkých dopravných systémov.

No soldiers were killed to fuel this vehicle. (Jeff Mapes) Koleso bolo vynájdené a začalo sa používať na prelome 4. a 3. tisícročia pnl. Práve tento objav bol predpokladom pre vznik bicykla. Prvú zmienku o bicykli môžeme datovať približne do roku 1350 pnl. V hrobke egyptského vládcu Tutanchámona je totižto vyobrazené pohyblivé zariadenie s dvomi kolesami, na ktorom sa jazdec, takpovediac staroveký cyklista, pohyboval odrážaním nôh od zeme. Pravdaže nemožno ešte hovoriť o bicykli, aký ho poznáme zo súčasnosti. Tento prapredok bicykla sa očividne neujal, veď uplynuli skoro 3 tisícročia, kým sa objavil v náčrtkoch jedného z najväčších géniov ľudstva Leonarda da Vinciho. Žiaľ, ani táto vízia nikdy neopustila rysovaciu dosku svojho majstra. Asi o 200 rokov neskôr - v roku 1690 Francúz de Sivrac spojil dve drevené kolesá za sebou tyčou, na ktorej jazdec sedel. Tento primitívny bicykel bol asi dosť rýchli, keďže dostal meno “rýchlonosič”. V Nižnotagilskom múzeu na Urale môžeme dodnes obdivovať originál velocipédu, na ktorom v roku 1801 nevoľník Piotr Artamov absolvoval cestu do Moskvy, aby videl korunováciu cára Alexandra I. S batohom na chrbte, sediac obkročmo na podivuhodnom stroji s kolesom vpredu a vzadu prešiel údajne 2500 km. Za vynálezcu bicykla považujeme ale nemeckého baróna Karla von Draisa. Doterajšou konštrukciu bicykla vylepšil tým, že vyrobil jednoduché riadidlá, ktorými ovládal predné koleso a tým menil smer pohybu a zároveň udržiaval rovnováhu. Zistenie, že riadidlami sa dá udržať stroj vo zvislej polohe znamenalo zásadný prelom. Týmto zlepšovákom zobral riadenie bicykla doslova do vlastných rúk. Jazda na po ňom pomenovanej takzvanej “drezine” sa stala obľúbeným koníčkom vo vyšších kruhoch v Nemecku, Anglicku a Francúzsku. Draisovy bol síce v roku 1818 udelený patent, no vážny problém predstavovalo odrážanie sa nohami od zeme, ktorý ostal nedoriešený. Rýchlo sa pri tom opotrebovávali topánky a otĺkali nohy. Našťastie si toto v roku 1840 uvedomil škótsky kováč Kirkpatrick McMillan. Rozhodol sa nohy

TOmáŠ PECIAR - NáVRH OPATRENÍ NA ZLEPŠENIE CyKLIsTICKEj DOPRAVy NA úZEmÍ BRATIsLAVy - 2011 - 2012

3.4 História mestskej cyklistiky vo svete

zdvihnúť od zeme a využiť ich na poháňanie predného kolesa. Mal asi strach z rovnováhy, keď zostrojil radšej trojkolku. V najbližších rokoch držali prím vo vývoji bicykla najmä Francúzi. Parížsky zámočník Pierre Ernest Michaux, ako prvý vynašiel pedále. Jeho krajan M. Thévent urobil ďalší významný krok tým, že na kolesá pripevnil gumené obruče, hrubé 5 cm. Že sa týmto jazda stala pohodlnejšou, netreba hádam nikoho presviedčať. Pedálové kľuky boli pevne spojené s predným kolesom, to znamenalo, že čím väčšie je koleso, tým väčšia rýchlosť sa dá dosiahnuť. A práve túžba po väčších rýchlostiach viedla k tomu, že sa zriedkavosťou, keď predné koleso malo priemer aj 2 metre. Naučiť sa jazdiť na takomto bicykli si vyžadovalo veru poriadnu dávku námahy a zručnosti. Veď stačí si len spomenúť na poviedku Marka Twaina, v ktorej sa dočítame aké strastiplné bolo sa naučiť na takomto stroji jazdiť. O mnohom vypovedá samotný fakt, že spolu s bicyklom sa predávala aj fľaška s dezinfekčným prostriedkom, ktorý slúžil na promptné vyčistenie rán spôsobených pádmi z takéhoto bicykla. K ďalším objavom patrilo vynájdenie guľkového ložiska v roku 1869, ktoré zmenšovalo trenie medzi nábojom kolesa a jeho osou. O ďalšie vylepšenie kolesa sa pričinili páni Cowper a Starles, ktorí začali využívať koleso s drôteným výpletom. V tejto dobe sa postupne nahrádzal pôvodný konštrukčný materiál - drevo, pevnejším železom. Niektorým bicyklistom možno vyhovovalo, že sa zo svojho “kostitrasu” môžu na ostatných pozerať zhora. Iným, a tých bolo iste viac, nerobili dobre pády z výšky. Prvé nízke bicykle s prevodom na zadné koleso začal vyrábať a predávať James Starkley v roku 1885. Za prvé pneumatiky vďačíme Johnovi Dunlopovi, ktorý trojkolku svojho syna vylepšil tým, že z obyčajnej hadice na polievanie vyrobil vzduchom plnené pneumatiky. Nový pôžitok z jazdy priniesla voľnobežka, tú vynašiel na začiatku 20. storočia Erich Sachs. Bicykel sa začal rýchlo rozširovať po celom spriemyselnenom svete. Kým ešte v roku 1896 stál bicykel asi trojmesačnú priemernú mzdu robotníka, v roku 1909 jeho cena klesla pod úroveň jednomesačnej. V Európe dosiahol bicykel obrovský rozmach v čase medzi svetovými vojnami. Nová technológia výroby, ako aj ponuka nových zliatin a využitie prevodu s preraďovačom, priniesla na trh vysokokvalitné a ľahké bicykle. Iná bola situácia v Amerike, jeho popularita sa postupne znižovala, až sa začal považovať iba za hračku. Ale druhá svetová vojna znamenala prevrat. Už v prvom desaťročí po jej skončení sa počet automobilov v Európe strojnásobil, a predaj bicyklov prudko poklesol. Naopak v Amerike zaznamenala cyklistika postupnú renesanciu. V 70. rokoch bol rozmach v plnom prúde a začal sa vracať aj naspäť do Európy. (Marek Laco, 2009)

TOmáŠ PECIAR - NáVRH OPATRENÍ NA ZLEPŠENIE CyKLIsTICKEj DOPRAVy NA úZEmÍ BRATIsLAVy - 2011 - 2012

predné koleso zväčšovalo. A to až tak, že cyklisti sa začali na chodcov pozerať zhora. Nebolo

3.4.1 Cykloturistika, cestovanie, ubytovanie cyklistov V tejto práci sa primárne venujem cyklodoprave, nemôžem však zabudnúť na dôležitú súčasť cyklistiky, keď si cyklista zoberie dovolenku a vyberie sa na cestu okolo Európy alebo sveta na svojom dopravnom prostriedku. Takto môže cestovať lacno a príjemne, v spojitosti s prírodou podobne ako peší turisti, avšak oveľa rýchlejšie. K takémuto cestovaniu je na internete veľa cestopisov a návodov. Dôležité je poznať cesty EUROVELO a zaregistrovať sa v databáze warmshowers.com, pomocou ktorej sa môžte pokúsiť nájsť si ubytovanie zadarmo na vašich cestách a taktiež poskytnúť ubytovanie podobným cestovateľom vo vašom obydlí. S pomocou ktorí fungujú v cyklistických komunitách rôzne zo sveta. Myslím, že aj stretnutia s nimi na mňa pôsobili veľmi inšpiratívne. Podľa definície Svetovej organizácie cestovného ruchu (World Tourism Organization – WTO) je cykloturistika definovaná ako aktívna rekreácia alebo tiež ekorekreácia. (AGROTURISTIKA, SPU NR)

obrázok č. 1 mapa siete cyklotrás Eurovelo

TOmáŠ PECIAR - NáVRH OPATRENÍ NA ZLEPŠENIE CyKLIsTICKEj DOPRAVy NA úZEmÍ BRATIsLAVy - 2011 - 2012

tejto služby som ubytoval sedem ľudí a s ďalšími desiatimi som sa stretol. Zväčša to boli ľudia,

Predtým ako sa začali používať bicykle bol kôň najlepší spôsob individuálneho cestovania. Samozrejme, prístup žien ku koňom bol obmedzený. Kone boli nebezpečné a ťažko kontrolovateľné, konvenčná lekárska múdrosť hovorila, že jazda na koni mohla poškodiť ženské genitálie. Ženy mali jazdiť bokom, pričom obe nohy viseli na jednu stranu. V tejto neprirodzenej polohe, ženy nemohli jazdiť na dlhé vzdialenosti, posilňoval názor, že ony by nemali jazdiť na koni vôbec. Pre porovnanie, bicykle boli ľahko manipulovatelné. Nebol žiadny dôvod, prečo žena sa nemôže dostať na bicykel a pokojne šliapať ďalej od domova,kde ešte predtým nikdy nebola. Žiadny iný dôvod nebol, ako jej nepohodlné oblečenie a spoločenské pravidlo, že keby tak urobila, jej cnosť by bola poškodená, alebo by zomrela vyčerpaním. Susan B. Anthony vyhlásila:”Bicykel urobil viac v prospech emancipácie ako hocičo iné na celom svete.” Ľudia zo sexuálných menšín sa často pripájaju k celosvetovej iniciatíve World naked bike ride, čo je vlastne cyklojazda pre nudistov alebo mierne neoblečených účastníkov. Sto rokov naspäť Alica Hawkins, sufražetka, prešla na bicykli okolo mesta Leicester poukazujúc na ženské práva. Už vtedy sa začal bicykel používať nie len ako nástroj ale aj ako symbol ženskej emancipácie.

3.4.3 Ďalšie dôležité fakty zozbierané zo sveta Podľa prieskumov v holandsku bicykluje viac žien ako mužov. (Pedal revolution) Henry Ford – Najväčší výrobca a predajca áut od roku 1897 vo svojom pokročilejšom veku taktiež preferoval dopravu bicyklom. (Jeff Mapes) Dôležité fakty dokazujú, že čím viac obyvateľov používa bicykel, tým je väčšia komplexná bezpečnosť na cestách. Teda, nielen cyklistov, ale všetkých účastníkov cestnej premávky.

3.5 História mestskej cyklistiky na území Bratislavy Problematika mestskej cyklistiky v Bratislave bola iniciovaná hlavne ekologicky zameranými združeniami ako Bratislava nahlas od ktorých sa odštiepila skupina menom BICYBA. Táto skupina fungovala v dobe, kedy sa bicykel na slovensku bral ako rekreačný dopravný prostriedok. Z tohto dôvodu sa projektovali hlavne trasy ako Dunajská hradza, nábrežie. Všetky tieto trasy mali hlavne víkendový charakter. Mohli by sme konštatovať, že mestská cyklistika sa začala aktívne riešiť až s príchodom druhej generácie Bicyba a hlavne aktívnej iniciatívy cyklokoalicie.

3.5.1 Prvá Bicyba V roku 1985 BicyBa fungovala ako súčasť dobrovolnej sekcie SZOPK. V roku 1991 svoju činnosť ukončila. Vtipný komentár, ktorý mi povedal pri rozhovore aktér prvej Bicyby Ján Budaj, vystihol situáciu medzi ochranármi a členmi VPN v Bratislave. Spomínal ako mal v spise Ústavu pamäti

TOmáŠ PECIAR - NáVRH OPATRENÍ NA ZLEPŠENIE CyKLIsTICKEj DOPRAVy NA úZEmÍ BRATIsLAVy - 2011 - 2012

3.4.2 Bicykle a emancipácia

úrovni mesta nepripravovali a nerealizovali. (Bicyba, 2008 a osobné stretnutia)

3.5.2 Druhá Bicyba V roku 2001 BicyBa nahlásila cyklojazdu spolu s ZANZ (Ži a nechaj žiť), na ktorej sa udialo protestné sadnutie na Šafárikovom námestí. Vzhladom na revolučné obdobie a množstvo takzvaných pouličných slávností-Street party, to bolo pochopiteľné. Po čase však nahlasovateľom prišla pokuta 35 000 korún, ktorá mala právnu dohru. Nasledujúci primátor mesta Bratislava však pokutu zrušil ako protiústavnú. To je jediné čo pán Ďurkovský pre rozvoj cyklodopravy v Bratislave vykonal. V roku 2001 bola zrealizovaná mestskou časťou Ružinov trasa Štrkovec – Vrakunský lesopark ako súčasť hlavných trás (Ružinovská radiála a okružná trasa Podunajské Biskupice – Zlaté Piesky). V tomto roku prešla správa a údržba hlavných trás pod správu mestskej organizácie STaRZ, ktorá zrealizovala vodorovné značenie na Dunajskej ceste a začala s prípravou viacerých úsekov hlavných trás. V roku 2002 bol zrealizovaný krátky úsek popri Botanickej záhrade (Karpatská cesta), v roku 2003 bola rozšírená Dunajská cyklistická cesta o paralelnú cyklistickú komunikáciu pod hrádzou a na prelome rokov 2003-4 bol zrealizovaný úsek Chorvátskeho ramena Romanova – Kutlíkova. V nasledujúcom roku bola zrealizovaná 1. časť Dúbravskej radiály - od Mostu Lafranconi po začiatok Dúbravky. (Bicyba, 2008 a osobné stretnutia)

3.5.3 Tretia a už oficiálna Bicyba Iniciatíva BicyBa sa zoficiálnila na občianske združenie 25.6.2004. Na ich najväčších cyk-

TOmáŠ PECIAR - NáVRH OPATRENÍ NA ZLEPŠENIE CyKLIsTICKEj DOPRAVy NA úZEmÍ BRATIsLAVy - 2011 - 2012

národa napísane: “je tažko sledovateľný, pohybuje sa na bicykli”. Taktiež v prirúčke pre aktivistov predrevolučného obdobia bol bicykel spomínaný ako najvhodnejší dopravný prostriedok v sídle. Historické logo Bicyby však ostalo zachované dodnes. Prvé dopravno-inžinierske štúdie zamerané na cyklistickú dopravu v Bratislave boli spracované v rokoch 1985-86. Pre problémy pri schvaľovacom procese a príprave realizácie mesto neskôr zadalo vypracovať Útvaru dopravného inžinierstva rozvojový dokument “Cyklistická doprava v Bratislave”, ktorý v apríli 1991 prijalo mestské zastupiteľstvo. V tomto elaboráte bola navrhnutá sieť cyklotrás, ktoré sa delia na hlavné (rozvoj a realizácia v kompetencií magistrátu), vedľajšie (v kompetencií mestských častí) a doplnkové (v kompetencií vlastníkov areálov a objektov, ktoré tieto trasy sprístupňujú). Toto rozdelenie, s podrobnejším návrhom hlavných trás, bolo prevzaté aj do Aktualizácie generálneho dopravného plánu hl.m. SR Bratislavy z roku 1995. V roku 1993 bol tento materiál aktualizovaný, bolo plánované zabezpečiť v priebehu 15-tich rokov realizáciu 127 km hlavných trás a 131 km vedľajších trás. Do konca roku 1993 bolo zrealizovaných cca 32 km hlavných trás a cca 20 km vedľajších trás, pričom na projektovú prípravu a realizáciu sa vydalo cca 6,5 mil. Sk. Neskôr prišlo obdobie temna. Napriek bohatej projektovej príprave sa v nasledujúcich rokoch zrealizovalo minimum cyklotrás. Ani tie časti základnej siete cyklistických komunikácií, s ktorými tento elaborát počítal v krátkodobom výhľade, neboli realizované. Iniciatívu prebrali mestské časti, ktorých väčšina plánov rozvoja (hlavne) cykloturistiky nebola realizovaná pre administratívne bariéry a problémy s financovaním. V rokoch 1994 - 2000 sa ďalšie stavby na

V roku 2005 sa počet hlavných cyklotrás na území Bratislavy zvýšil na 75,3 km (z toho Dunajská cyklistická cesta tvorila takmer polovicu). Jednotlivé trasy z rozvojového dokumentu boli v roku 2005 prevzaté spolu s ďalšími trasami navrhnutými BicyBou do Návrhu územného plánu hl.m. SR Bratislavy. Hlavné mesto SR Bratislava zaradilo budovanie cyklotrás do svojho programu priorít a rozvoja na roky 2004 – 2006. V rámci realizácie priority č. 21 bolo na cyklotrasy vyčlenených 16,2 mil. korún. Cyklistická doprava v roku 2006 tvorila 1,6% objemu dopravy na území hlavného mesta SR Bratislavy a realizovala sa aj na celkovo 85,2 km cyklistických trasách. (Bicyba,2012)

obrázok č. 2 historický pohľad na Bratislavské nábrežie plné cyklistov (cyklokoalicia.sk, 2011) Neslávne sa skončil projekt občianskeho združenia BicyBa a mestskej časti Staré Mesto pod názvom Biely bicykel. V rámci neho sa v centre objavilo 9 bielych bicyklov, aby po vzore vyspelých a civilizovaných metropol slúžili na bezplatnú jazdu v historickom jadre. Len niekoľko dní boli bicykle funkčné, potom zmizli - niekto ich ukradol. Jeden z nich - Patrik, sa objavil 24. septembra pred pohostinstvom Hasič na rohu ulíc Radlinského a Wilsonova

TOmáŠ PECIAR - NáVRH OPATRENÍ NA ZLEPŠENIE CyKLIsTICKEj DOPRAVy NA úZEmÍ BRATIsLAVy - 2011 - 2012

lojazdách sa zúčastnilo cca 200 ľudí, v chladnejších mesiacoch však počet klesol k 10 a menej zúčastených a cyklojazdy prestali mať pravideľný charakter. Zo začiatku boli tieto jazdy koordinované spoločne s Pražskými, každý tretí štvrtok v mesiaci o 17tej. V Prahe tieto jazdy ešte stale pokračujú s týmto pravidelným dátumom. V Bratislave po prestávke prišla Critical mass.

3.6

Súčasná situácia mestskej cyklistiky na území Bratislavy

Cyklokoalicia vznikla po septembrovej cyklojazde Critical mass keď som si uvedomil, že prvotné nadšenie participantov polavilo a zo začiatočných 250 ľudí pravidelne chodi 70. Preto som zvolal stretnutie tých ľudí, ktorím na cyklodoprave ako aj na budúcnosti jazdy záleží do spriateleného, experimentálneho priestoru Progressbar. Po príchode 15 ľudí sme sa dohodli, že založíme diskusnú skupinu na internete. Cyklokoalícia fungovala ešte 9 mesiacov aktívnej práce ako občianska iniciatíva bez štruktúry a oficiality. V júli 2011 sa nám podarilo založiť resp. transformovať z nevyužívaneho občianskeho združenia do momentálnej podoby. Tento krok bol potrebný aby sme mali možnosť podávať projekty a vystupovať oficiálne. Vznik OZ CYKLOKOALICIE priniesol vietor do komunálnej i celoslovenskej scény svojou akčnou angažovanosťou. Širšia skupina ľudí, niektorý so skúsenosťami v marketingu dokázala priniesť tématiku cyklodopravy na popredné miesta v médiách, čím sa ju podarilo spropagovať zadarmo aj medzi obyvateľmi Bratislavy.

Členmi Cyklokoalície sú najmä aktívni cyklisti, architekti a ľudia zaoberajúci sa verejnými

TOmáŠ PECIAR - NáVRH OPATRENÍ NA ZLEPŠENIE CyKLIsTICKEj DOPRAVy NA úZEmÍ BRATIsLAVy - 2011 - 2012

obrázok č. 3 Aktivita Bicyba, biele bicykle - Patrik (Bicyba)

priestormi a podporujúci lepšie podmienky pre mestských cyklistov a chodcov v Bratislave. Medzi organizácie zapojené do Cyklokoalície patria napr. BicyBa (najstaršie združenie v Bratislave zamerané na cyklistiku), Cykloeko, rent a bike, Cyklokuchyňa, cyklokuriérske služby... Spolupracuje s Cyklistickou Alianciou, ktorá presadzuje lepšiu legislatívu pre cyklistov na celoslovenskej úrovni. Podporuje cyklojazdy Critical Mass Bratislava.

3.7 Prehľad pojmov

zákres cykloturistickej značenej cesty, chodníka a podobne, prechádzajúci okrajom miest, obcami, extravilánom, vedie po štátnych cestách, účelových komunikáciach, v lesnom, horskom alebo poľnom prostredí. Segregované cyklotrasy Najvačšou výhodou segregovaných cyklotrás je ich bezpečnosť. Trasa je fyzicky oddelená od premávky, čo umožnuje jej využívanie aj menej zdatným cyklistom alebo deťom. Integrované cyklotrasy Progresívny vo vyspelej Európe veľmi populárny spôsob zapájania cyklistov do premávky, ukludnenia dopravy pomocou farbených cyklopruhov popri krajnici ciest. Často sa využíva aj zdielaný priestor s mestskou hromadnou dopravou. Značenie Vnútromestská cyklistická sieť je súhrn vzájomne prepojenými územne ohraničených cyklistických trás tvorených zariadeniami cyklistickej dopravy (najmä cyklistickými pruhmi, pásmi, cestičkami, chodníkmi a ukľudnenými komunikáciami), ktoré slúžia najmä na prepravu osôb využívajúcich bicykel na ceste do zamestnania, školy, ako aj pre osoby využívajúce bicykel na rekreačné alebo turistické účely. Tvoria ju hlavné, vedľajšie a doplnkové trasy. Požiadavky: Bezpečnosť, rýchlosť, atraktivita trasy a prostredia. horizontálne - značky vertikálne: cyklopiktogramy - Sú namalované symboli v rozostupe podľa potreby, často sa používajú vo vyhradených jazdných pruhoch pre autobusy popr. taxíky. cyklopruhy - Možu mať charakter integrovaných pruhov do vozovky v ideálnom no finančne

TOmáŠ PECIAR - NáVRH OPATRENÍ NA ZLEPŠENIE CyKLIsTICKEj DOPRAVy NA úZEmÍ BRATIsLAVy - 2011 - 2012

Cyklotrasa - (podľa STN 018028) je vytýčený smer cykloturistickej značenej cesty, prípadne

náročnejšom variante s celkovým podfarbením (používa sa zelená alebo červená farba) Ďalšou možnosťou je úplná segregacia cyklopruhu, ktorá zabezpečí najväčšiu možnú bezpečnosť. Najčastejšie však dochádza k kombinácii integrovaného a segregovaného cyklopruhu vzhľadom na podmienky, materiálne vysporiadanie územia ako aj logickú nadveznosť trasy a napojeniu na ostatné cyklopruhy. Stojany na bicykle Patria k bodovým opatreniam pre rozvoj cyklodopravy. Môžeme ich rozdeliť podľa využitia: na dlhodobé parkovanie

TOmáŠ PECIAR - NáVRH OPATRENÍ NA ZLEPŠENIE CyKLIsTICKEj DOPRAVy NA úZEmÍ BRATIsLAVy - 2011 - 2012

na krátkodobé využitie

Mesto Bratislava sa nachádza v strednej Európe, na súradniciach 17°10’75 východnej dĺžky, 48°14’90 severnej šírky, 126 – 514 m nad morom. Rozprestiera sa po oboch brehoch rieky Dunaj, na upätí pohoria Malé Karpaty. Svojou rozlohou 367,58 km² je najväčším mestom Slovenska (mesto Vysoké Tatry má po odčlenení Štrbského plesa len 360,127 km²). Leží v blízkosti Česka, Rakúska a Maďarska. Je jediným hlavným mestom na svete, ktoré hraničí súčasne s dvoma krajinami (na juhu s Maďarskom, na západe s Rakúskom). Nachádza sa 60 km východne od Viedne, čím je súčasťou najtesnejšieho zoskupenia dvoch hlavných miest v Európe a s Viedňou, maďarským mestom Győr a moravským mestom Brno, tvorí významný stredoeurópsky metropolitný región CENTROPE. (ŠÚSR, 2012) Z hľadiska cyklodopravy je Bratislava celkom ideálne miesto k jej rozvoju. Výhladovo pri priaznivých podmienkach sa dá uvažovať o prekročeni hranice 5 percent ľudí používajúcich bicykel ako dopravný prostriedok už do roku 2016. Celkovo ak chce Bratislava začať plniť podmienky EÚ o znižovaní počtu emisií, by mal počet pravidelných cyklistov narásť na dvojciferné percentuálne číslo.

TOmáŠ PECIAR - NáVRH OPATRENÍ NA ZLEPŠENIE CyKLIsTICKEj DOPRAVy NA úZEmÍ BRATIsLAVy - 2011 - 2012

4. Vymedzenie územia

Charakteristika územia

5.1

Charakteristika prírodných pomerov

V časti o charakteristike územia vyberám iba pomery, ktoré majú priamy vplyv na rozvoj mestskej cyklistiky v Bratislave. Údaje som skompiloval z Atlasu Krajiny a Štatistického úradu.

V Bratislave sa nachádzajú tri vyššie položené územia (Hradný kopec, Koliba, Dlhé diely) Tieto územia však predstavujú iba patnásť percent zastavanej plochy územia. Na základe tohto javu usudzujem, že doprava bicyklom môže byť komplikovanejšia v týchto lokalitách. Na základe empirickej skúsenosti však môžem potvrdiť, že poznám viacero cyklistov, ktorí s týmto problém nemajú, avšak využívajú bicykle s prehadzovačmi. Po schválení návrhu cyklokoalície v dopravnom podniku Bratislava už môžu svoje dochádzanie kombinovať aj s cestou v prostriedkoch MHD za dodržania daných pravidiel.

5.1.2 Klimatické pomery Klimaticky dané územie zaraďujeme do mierne teplej, vlhkej oblasti. (január: priemerne −3 °C, júl: priemerne 18-20 °C, 900 mm zrážok ročne). V južnej časti však môžeme klímu označiť ako horskú teplú. Najčastejšie vetry smerujú zo severozápadu, vytvárajúc zrážkový tieň na trnavskú oblasť. Vlhkosť, ktorá prichádza zo severozápadu, sa nedostane cez horský masív, stúpne smerom nahor, čím sa ochladzuje a kondenzuje do podoby zrážok. Po prekonaní hôr je vlhkosť už len minimálna. Bratislava sa nachádza v miernom podnebnom pásme kontinentálneho rázu, ktoré je charakteristické výrazným rozdielom medzi teplotami v lete a v zime a striedajúcimi sa 4 ročnými obdobiami. Priemerná ročná teplota je okolo 9,9°C. Slnko svieti priemerne 1976,4 hodín ročne a padne okolo 527,4 mm zrážok. Tieto ukazovatele sú ideálne k rozvoju cyklodopravy majoritne 9 z 12 mesiacov v roku. Názor a výskumy z druhej strany však poukazujú na iné tvrdenie. Páni, ktorí pracovali na štúdii vo väčších mestách prišli k týmto záverom: ”Naše analýzi však ukázali, že mestá s bezpečnejšou cykloinfraštruktúrou, viacerými študentmi, drahšie majú výrazne viac obyvateľov chodiacich do práce na bicykli. Vplyv klímy, počtu slnečných dní a kvalita verejnej dopravy na toto číslo nemalo žiaden výrazný vplyv.“ (Buehler, Pucher, 2012)

TOmáŠ PECIAR - NáVRH OPATRENÍ NA ZLEPŠENIE CyKLIsTICKEj DOPRAVy NA úZEmÍ BRATIsLAVy - 2011 - 2012

5.1.1 Geomorfologické pomery

5.1.3 Hydrologické pomery

Eurovelo 13, ktorá ešte nieje dobudovaná vo viacerých krajinách avšak na Slovensku napreduje jej výstavba hlavne vďaka aktivite Bratislavského samosprávneho kraja a cyklomostu vedúceho z mesta Schlosshof do Devínskej novej vsi. Bratislavou, teda EUROVELO 13, s podtitulom cesta železnej opony, prechádza z Devínskej novej vsi až k Dunaju na nábreže G.L.Svobodu kde prechádza cez Nový most do Petržalky po existujúcej cyklotrase až k novovzbudovanej ešte neskolaudovanej cyklotrase na Kopčianskej ulici. vedúcej od Petržalskej stanice až k dedinke Kitsee v Rakúsku.

5.1.4 Biota Pripravuje sa cesta vedúca cez ostrov Sihoť, ktorý je súčasťou CHKO. Na tejto ceste sú ideálne podmienky na náučný chodník. Rastú tu rôzne zákonom chránené rastliny, ako napr. blyskáč jarný, snežienka jarná, konvalinka voňavá alebo iné. Zo stromov je to hlavne vŕba a topoľ. Momentálne sa vedú diskusie s akým, ochranným režimom sa bude dať ostrov použiť pre vedenie cyklistov.

TOmáŠ PECIAR - NáVRH OPATRENÍ NA ZLEPŠENIE CyKLIsTICKEj DOPRAVy NA úZEmÍ BRATIsLAVy - 2011 - 2012

Rieka Dunaj prechádzajúca cez Bratislavu je súčasťou dvoch medzinárodných Greenway Eurovelo. Eurovelo 6 smeruje od Viedne do Budapešti a Bratislavou prechádza po petržalskej strane mesta. Momentálne sa ukončuje posledná fáza chýbajúceho napojenia na Viedenskej ulici. Hrádza ďalej pokračuje po hrádzi popri prímestkých lokalitách Jarovce, Rusovce až do Čunova kde prechádza do Maďarskej republiky.

5.2

Charakteristika socio-ekonomických pomerov

Bratislava (do roku 1919 slov. Prešporok/Prešporek, nem. Pressburg, maď. Pozsony („Požoň“), v stredoveku lat. Posonium, historicky Istropolis) je hlavné, najľudnatejšie a rozlohou najväčšie mestom Slovenska. Je aj sídlom Bratislavského samosprávneho kraja. Má rozlohu 367,584 km², žije tu 457 000 obyvateľov, v bratislavskej aglomerácii s rozlohou 853,15 km² žije 546 300, v Bratislavskom kraji okolo 623 000 a v Bratislavskom kraji spolu s Trnavským krajom, ktorý ho obklopuje, 1,15 milióna (pozri Bratislavsko-trnavská aglomerácia a Bratislavsko-trnavskonitrianska aglomerácia). Predpokladá sa, že denne do mesta dochádza 150 000 až 200 000 ľudí, teda v bežný pracovný deň sa tu nachádza okolo 650 000 ľudí. Počet obyvateľov k 31.12.2010 bol 432801. Z toho bolo mužov 203309 a žien 229492. Predproduktívny vek (0-14) spolu 53487 Produktívny vek (15-54) ženy 130865 Produktívny vek (15-59) muži 141278 Z týchto údajov vyplýva, že veľká časť populácie v produktívnom veku, má potenciál využívania bicykla ako dopravného prostriedku na ceste do práce.

5.2.3 Sekundárny sektor Z hľadiska tržieb za vlastné výkony a tovar v priemysle mala prevažujúci podiel priemyselná výroba 55,4 % a dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu 42,7 %. V rámci priemyselnej výroby mali rozhodujúci podiel podniky orientované na výrobu dopravných prostriedkov, rafinérske spracovanie ropy, výrobu chemikálií, chemických výrobkov a chemických vlákien a výrobu potravín, nápojov a tabakových výrobkov. Z celkovej výmery kraja podiel poľnohospodárskej pôdy k 31.12.2009 bol 45,6 %. Kraj má výraznú tradíciu v pestovaní hrozna. Po Nitrianskom kraji je jeho najväčším producentom v Slovenskej republike. Dopravná poloha Bratislavského kraja a osobitne hl. m. SR Bratislavy je významne exponovaná predovšetkým z hľadiska medzinárodného tranzitu. Zastúpené sú všetky druhy dopravy. Špecifické postavenie má vodná doprava, využívajúca vodnú cestu po Dunaji, s realizáciou časti výkonov v námornej a pobrežnej doprave. (ŠÚSR, 2012)

5.2.4 Terciárny sektor V Bratislave sídli prezident, parlament, vláda, ministerstvá a rôzne úrady. V Bratislave tiež pôsobí niekoľko univerzít, vysokých škôl, divadiel, múzeí a iných kultúrnych ustanovizní akou je

TOmáŠ PECIAR - NáVRH OPATRENÍ NA ZLEPŠENIE CyKLIsTICKEj DOPRAVy NA úZEmÍ BRATIsLAVy - 2011 - 2012

5.2.1 Obyvateľstvo

Bratislava je mesto bohaté na pamiatky, z ktorých mnohé sa nachádzajú v Starom Meste. Mestská pamiatková rezervácia je jedna z najväčších na Slovensku. Dominantou je štvorvežový Bratislavský hrad, vedľa ktorého sa nachádza budova Národnej rady Slovenskej republiky a neďaleko Dóm svätého Martina. Najvýraznejšou modernou stavbou je Nový most na Dunaji, najväčší zavesený most na svete s jedným pilierom a jednou závesnou rovinou. V roku 2001 bol vyhlásený za stavbu storočia na Slovensku v kategórii mostné stavby. V Bratislavskom kraji, predovšetkým v hl. m. SR Bratislave, sa vytvorila hustá sieť zariadení vnútorného obchodu, hotelov a reštaurácií, v ktorých k 31.12.2009 podnikalo 31,5 % z celkového počtu podnikov zameraných na tvorbu zisku a viac ako tretina z počtu živnostníkov v kraji. Popri obchode transformačný proces ekonomiky rozšíril terciárny sektor o množstvo subjektov ponúkajúcich rôzne druhy trhových služieb. Takmer polovica z celkového počtu subjektov - právnických osôb zameraných na tvorbu zisku a viac ako štvrtina z celkového počtu živnostníkov v Bratislavskom kraji podnikalo v oblasti nehnuteľností, prenájmu a obchodných činností. V kraji je najväčšie zastúpenie vysokých škôl v SR. V hl. m. SR Bratislave malo v školskom roku 2009/2010 rektorát aj fakultu 11 vysokých škôl - Univerzita Komenského, Slovenská technická univerzita, Ekonomická univerzita, Vysoká škola múzických umení, Vysoká škola výtvarných umení, Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy, Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, Bratislavská medzinárodná škola, Bratislavská vysoká škola práva, Slovenská zdravotnícka univerzita a Akadémia policajného zboru. Trnavská univerzita má na území Bratislavského kraja Teologickú fakultu. Najviac študentov v rámci kraja bolo zapísaných na Univerzite Komenského, Slovenskej technickej univerzite a Ekonomickej univerzite. V oblasti kultúry má vyše dvestoročnú tradíciu divadelníctvo, viazané na hl. m. SR Bratislavu. Medzinárodné renomé má Slovenské národné divadlo s činohernou, opernou, operetnou a baletnou scénou. Hudobný život reprezentuje Slovenská filharmónia s Bratislavskými hudobnými slávnosťami a jeho žánrovú pestrosť dopĺňajú ďalšie hudobné festivaly. Rozvetvená je sieť múzeí a galérií. Najviac exponátov a expozícií prezentuje Slovenské národné múzeum a Slovenská národná galéria. Významnými turistickými miestami v kraji sú hradné opevnenia v Devíne a Bratislave z čias Veľkej Moravy, hrad Červený kameň a mnohé kaštiele a sakrálne pamiatky.

TOmáŠ PECIAR - NáVRH OPATRENÍ NA ZLEPŠENIE CyKLIsTICKEj DOPRAVy NA úZEmÍ BRATIsLAVy - 2011 - 2012

napríklad svetoznáma Slovenská filharmónia alebo Slovenská národná galéria. Bratislava je sídlom viacerých medzinárodných inštitúcií. Od roku 1997 tu sídli Rozvojový fond OSN pre Európu a Spoločenstvo nezávislých štátov – United Nations Development Programme for Europe – skr. UNDP Europe. Od roku 2000 je mesto sídlom Medzinárodného vyšehradského fondu – International Visegrad Fund. Na Námestí Slobody sídli Európska rada Svetovej poštovej únie (UPU).

Zdravotná starostlivosť v kraji disponuje sieťou zariadení, z ktorých značná časť, najmä v hl. m. SR Bratislave, predstavuje vysokošpecializované nemocnice, odborné liečebné ústavy, špecializované a rehabilitačné zariadenia, ktoré poskytujú liečebnú starostlivosť s celoslovenskou pôsobnosťou. (štatistický úrad Slovenskej republiky, BKIS, bratislava.sk, 2012)

Problémom dopravy v Bratislave ani tak nie je preprava obyvateľov mesta ako to, že do Bratislavy denne dochádza do zamestnania, škôl, štátnych inštitúcií, atď. 160 000 až 200 000 ľudí. Spádová oblasť je celý Bratislavský kraj, časť Trnavského, ale dnes už aj prihraničné oblasti Rakúska a Maďarska. To je samozrejme prirodzené na tak veľkú aglomeráciu ako hlavné mesto SR Bratislava je. Problémom, na ktorý Bratislava nebola prichystaná je aj súčasný stavebný boom, ktorý zapríčinil aj zvýšenie nákladnej dopravy v centre mesta. Ďalším z hlavných problémov komunikačnej siete je tranzitná doprava. Je treba prehodnotiť plánované priority a štát urýchlene musí zahájiť výstavbu nultého okruhu (diaľnica D4). Problémom je aj MHD. Z dôvodu neexistujúceho nosného vysokokapacitného systému, starého vozového parku, mechanizmu financovania investícií nie je MHD konkurencieschopná individuálnej doprave. Zmena v deľbe dopravnej práce v neprospech verejnej dopravy viedla ku znižovaniu dotácie pre MHD, čo viedlo k zvyšovaniu cestovného, zhoršovaniu technickej základne a následne odlivu cestujúcich. Pomer deľby práce medzi MHD a ID sa zmenil z 80 : 20 na 50 : 50. Individuálna doprava vyžaduje enormné nároky na plochy. Mesto a hlavne centrálna mestská časť má svoje hranice pre zvládnutie ID. Rozvoj komunikačnej siete v dôsledku nedostatočného mechanizmu financovania tiež zaostával za potrebami predovšetkým nedobudovaním základného komunikačného systému (ZAKOS). Mesto taktiež nebolo pripravené na otvorenie hraníc a následný nárast zahraničnej dopravy. (VYDAVATEĽSTVO EUROSTAV, 2011)

TOmáŠ PECIAR - NáVRH OPATRENÍ NA ZLEPŠENIE CyKLIsTICKEj DOPRAVy NA úZEmÍ BRATIsLAVy - 2011 - 2012

5.2.5 Doprava v Bratislave

6. Návrh na zlepšenie cyklistickej dopravy na území Bratislavy

6.1 Úvod V tejto kapitole sa budem venovať konkrétnym projektom a aktivitám ktorým som sa venoval počas môjho výskumu.

6.2 Sčítanie cyklistickej dopravy jún 2011

Sčítavanie prebieha v ranných špičkových hodinách, na frekventovaných križovatkách s dobrým výhľadom na viacere smery. Sčítavajú priamo členovia Cyklokoalície a sú zapojený aj dobrovoľníci, ktorých hľadáme zväčša pomocou sociálnych sietí. Každý sčítavač si pripravý hárok podľa mustry, doplní smeri podľa svojho stanoviska. V čase sčítavania píše čiarky do jednotlivých koloniek rozdelených podľa času po 15 minútach. Následne po sčítavaní čiarky spočíta a zapíše výsledky do pripraveného tabulkového dokumentu, odkiaľ sa vyberú dosiahnuté súvislosti.

6.2.2 Priebeh sčítania cyklistickej dopravy jún 2011 V utorok 14. júna 2011 uskutočnila Cyklokoalícia prvé sčítanie cyklistov v Bratislave. Napriek zamračenému počasiu sa v rannej dopravnej špičke do ulíc mesta vydali stovky cyklistov. Sčítanie prebiehalo podľa vlastnej metodiky od siedmej do deviatej hodiny na jedenástich miestach v širšom centre. Okrem všekých piatich mostov cez Dunaj boli cyklisti sčítavaní na Račianskom a Trnavskom mýte, Dulovom námestí, križovatke Záhradníckej a Karadžičovej, Kamennom námestií a križovatke Rusovskej s Jantárovou cestou. Počas sčítania bolo 19 stupňov, avšak veľmi veterno a zamračené. Pri slnečnom počasí by boli výsledky zrejme výrazne zaujímavejšie. Cez sčítacie body spolu prešlo 1139 cyklistov. Najvyťaženejším mostom bol Prístavný s 107 cyklistami v oboch smeroch (82 z Petržalky a 25 v opačnom smere). Ostatné mosty boli využívané približne polovičným množstvom ľudí. Starý most je druhý v poradí pri ceste do centra, v opačnom smere je používaný minimálne (43/4). Nový most (37/19) a Most Apollo (32/18) sa ráno používajú tiež najmä na cestu do centra. Najvyrovnanejší je Most Lafranconi, ktorý používa podobný počet cyklistov v oboch smeroch (29/26), keďže viacerí cyklisti smerujúci zo západnej do východnej časti mesta volia trasu po pravom brehu Dunaja. Medzi miesta najviac využívané cyklistami za zaradili Rybné námestie (159 cyklistov), ľavobrežné predpolie Prístavného mostu (151 cyklistov) a Mostu Lafranconi (150 cyklistov), Dulovo námestie (133 cyklistov), Šafárikovo námestie (102 cyklistov), križovatka Pribinova / Košická (101 cyklistov), križovatka Karadžičova / Záhradnícka (86 cyklistov), Ka-

TOmáŠ PECIAR - NáVRH OPATRENÍ NA ZLEPŠENIE CyKLIsTICKEj DOPRAVy NA úZEmÍ BRATIsLAVy - 2011 - 2012

6.2.1 Metodika sčítania

menné námestie (83 cyklistov), Rusovská / Jantárova (78 cyklistov) a Račianske mýto (52 cyklistov) a Trnavské mýto (44 cyklistov). Z tohto výskumu mi vychádza záver, že v Bratislave je zatiaľ cca 1 percento obyvateľov, ktorí dochádzajú do práce na bicykli.

V stredu 5. októbra 2011 uskutočnila Cyklokoalícia druhé sčítanie cyklistov v Bratislave. Príjemné teplé počasie v rannej dopravnej špičke do ulíc mesta pritiahlo opäť stovky cyklistov. Sčítanie prebiehalo od siedmej do deviatej hodiny na desiatich miestach v širšom centre. Okrem všekých piatich mostov cez Dunaj boli cyklisti sčítavaní na Račianskom a Trnavskom mýte, Dulovom námestí, križovatke Záhradníckej a Karadžičovej a Kamennom námestií. Oproti prvému sčítaniu z júna 2011 Cyklokoalícia nemonitorovala križovatku jantárovej a Rusovskej cesty. Cez sčítacie body spolu prešlo 1149 cyklistov. Po odrátaní chýbajúcej križovatky tak cez sčítacie body prešlo o 89 cyklistov viac ako v júni 2011. Medzi miesta najviac využívané cyklistami sa zaradili Rybné námestie (233 cyklistov), ľavobrežné predpolie Mostu Lafranconi (150 cyklistov), Prístavného mostu (132 cyklistov) a Mostu Apollo (123 cyklistov), Kamenné námestie (119 cyklistov), Šafárikovo nám. (113 cyklistov) a križovatka Karadžičova / Záhradnícka (91 cyklistov). Nasledujú Dulovo nám. (70 cyklistov), Trnavské mýto (61 cyklistov) a Račianske mýto (57 cyklistov). Ukazuje sa, že Bratislava má stovky svojich pravidelných mestských cyklistov, ktorí využívajú bicykel ako dopravný prostriedok. Rovnako je viditeľný trend nárastu počtu cyklistov v uliciach Bratislavy. Cez sčítavacie body prešlo aj niekoľko korčuliarov a kolobežkárov, nechýbalo ani niekoľko rodičov na bicykloch s deťmi.

6.2.4 Zaujímavosti počas sčítaní • • • • •

Do práce bicyklovali cyklisti všetkých vekových kategórií, žien bolo cca 20%. Aj rodičia s deťmi jazdia na bicykli v špičke po bratislavských uliciach. Cyklisti jazdia aj v oblekoch, ženy v šatách a používajú rôzne bicykle – horské, cestné a mestské. Veľmi málo ľudí používa mopedy alebo skútre, ktoré zaberajú menej miesta na parkovanie. Niektorí ľudia používajú na prepravu po meste kolobežky a korčule.

6.2.5 Výsledky sčítaní cyklistickej dopravy 2011 Veľké križovatky, ktoré vykazujú určitú mieru hostility voči cyklistom ako napr. Račianske či Trnavské mýto využíva na prejazd najmenej cyklistov. Drobnými úpravami ako napr. prechádzanie na jednu zelenú cez celú križovatku, likvidácia vysokých obrubníkov a doplnenie cyklopriechodov či predsadených zón pre cyklistov (ako je to bežné vo Viedni či populáciou

TOmáŠ PECIAR - NáVRH OPATRENÍ NA ZLEPŠENIE CyKLIsTICKEj DOPRAVy NA úZEmÍ BRATIsLAVy - 2011 - 2012

6.2.3 Sčítanie cyklistickej dopravy október 2011

podobnom Edinburghu) by mesto zvýšilo použiteľnosť týchto verejných priestorov pre chodcov, vozíčkarov a cyklistov. Prepojenie jednotlivých bodov cyklotrasami zároveň povedie k jednoduchšiemu a rýchlejšiemu presúvaniu cyklistu mestom a zvýšeniu počtu ľudí denne využívajúcich bicykel ako dopravný prostriedok.

Obrazok č. 4 Heatmap (teplotná mapa) vytvorená na základe výsledkov sčítania. (Duriš, 2011)

6.2.6 Závery sčítaní cyklistickej dopravy 2011 Sčítania sú efektívne k výtvoreniu si základného prehľadu o frekventovanosti križovatiek a dôležitých bodov, ako aj o zistení nárastu poprípade úbytku cyklistov v meste. Taktiež poskytne prehľad o type cyklistov v danom čase. Sčítania sú voľne k dispozícii, môže ich použiť každý, či už z projektantov, architektov alebo zástupcovia mesta pri riešení dopravných opatrení. Na základe sčítaní chceme v budúcnosti argumentovať vhodnosť a potrebnosť cyklopozitívnych riešení v Bratislave. Počas cyklosčítaní vždy robíme aj fotodokumentáciu zaujímavých cyklistov.

TOmáŠ PECIAR - NáVRH OPATRENÍ NA ZLEPŠENIE CyKLIsTICKEj DOPRAVy NA úZEmÍ BRATIsLAVy - 2011 - 2012

Heatmapu vypracováva Daniel Duriš pomocou open source http://www.r-project.org/ software Sčítavanie plánujeme robiť opakovane 2x za rok aj v budúcnosti.

6.3 Tematické cyklojazdy Cyklojazdy získavajú politický rozmer svojou angažovanosťou, podporujú účasťou cyklistov politické témy. Tieto témy sú však z hľadiska lokálnej Slovenskej politiky nepodstatné. Organizoval alebo spoluorganizoval v rámci OZ cyklokoalícia tieto jazdy. • •

•

Cyklojazda podporujúca organizáciu European Alternatives a Transeuropean festival v júni 2011. Cyklojazda na podporu boja proti neofašizmu 14. 3. 2011 na ktorej sme si prešli na bicykloch Bratislavské pamiatky venované bojovníkom proti fašizmu. Jazdou nás sprevádzal odborník z prostredia organizácie Ľudia proti rasizmu. Smútočná nočná jazda z dôvodu poukázania na dlhodobo neriešené bezpečie cyklistov

TOmáŠ PECIAR - NáVRH OPATRENÍ NA ZLEPŠENIE CyKLIsTICKEj DOPRAVy NA úZEmÍ BRATIsLAVy - 2011 - 2012

Obrazok č. 5 Celoštátne sčítanie dopravy (bez cyklistov) (VÚD, 2010)

Obrazok č. 6 Tematická cyklojazda pred Nórskou ambasádou po teroristickom útoku (Kiselová) Obrazok č. 7 Tematická cyklojazda pred budovou River Parku po osadení retardéra (Kiselová)

6.4 Cyklokomisia Navrhli sme magistrátu možnosť participácie pri plánovaní cyklotrás formou pravidelných stretnutí s účasťou primátora, zástupcov MČ, zástupcov Cyklokoalície ako i súkromného sektora. Momentálne máme za sebou 5 oficiálnych stretnutí cyklokomisie a veľké množstvo neoficiálnych. Oficiálne stretnutia sú dôležité aj s edukatívneho hľadiska, nakoľko väčšina zúčastnených štátnych úradníkov nemá potrebné znalosti a snažíme sa im zväčšovať obzor v tematike cyklodopravy a samozrejme aj dopravy peších. Na každom stretnutí nás informuje STaRZ o nových projektových dokumentáciach k úsekom ktoré na komisii vyberieme. Ako mínus by som označil práve neinformovanosť úradníkov, ktorí si za rok nestihli prečítať koncepciu rozvoja cyklodopravy v Bratislave od Cyklokoalície alebo neznalosť územného plánu. Taktiež vzhľadom na počet zúčastnených, ktorý sa pohybuje okolo čísla 30, ide diskusia rozhodovanie trochu pomalšie ako by som očakával. Z každej strany však pozitíva prevažujú a cyklokomisia má veľký význam. V budúcnosti sa bude musieť magistrát viac zamerať na jej kompetencie, pretože momentálne má len odporúčací charakter a mestské zastupitelstvo, ktoré je v téme úplne nedovzdelané, finálne schvaluje alebo neschvaluje všetky výstupy. Zasadnutia Cyklokomisie bývajú každé 3 až 4 mesiace a vyhlasuje ich primátor Bratislavy, ktorý sa ich aktívne zúčastňuje.

6.5 List s účelom oslovenia zástupcov mestských častí Pomocou verejných kontaktov z webstránok MČ sme s kolegami emailom poslali neoficiálnu žiadosť o stretnutie. Tieto žiadosti mali pozitívny ohlas, zrejme aj z dôvodu aktuálnej zmeny v zastupiteľstvách MČ vzhľadom na čas tesne po volbách. Momentálne komunikujem hlavne s Mestskou časťou Ružinov a Petržalka , kde naše návrhy mali najvačší úspech. Vzor listu je príloha č. 4.

TOmáŠ PECIAR - NáVRH OPATRENÍ NA ZLEPŠENIE CyKLIsTICKEj DOPRAVy NA úZEmÍ BRATIsLAVy - 2011 - 2012

a chodcov po smrti cyklistu z Martina pod kolesami neskúseného šoféra porušujúceho dopravné predpisy

6.6 Cyklokuchyňa

Základom komunitného charakteru cyklokuchyne je zúčastniť sa na akciách s veľkým množstvom potencionálnych budúcich cyklistov alebo pomoc s organizovaním akcie. Na dobrovolné kurzy ako i bezplatnú opravu je najvhodnejšie pracovať v exteriéri. Robíme nepravidelné akcie vo verejných alebo spriatelených priestoroch, kde opravujeme zdarma bicykle, pripravujeme chutné jedlá, organizujeme workshopy, súťaže a premietania. Dobré jedlo a hudba nikdy nechýba na našich wokshopoch. Máme široké spektrum podporovateľov z umeleckej obce, ktorí nám zdarma robia koncerty alebo hrajú ako DJi.

6.6.2 Ako založiť komunitnú cyklodielňu? V prvom rade treba mať tým ľudí, ktorí majú dostatočne času i základné vedomosti o prave bicyklov. Vedomosti sa samozrejme dajú nabrať skúsenosťami, avšak je to veľmi časovo náročné. Pre laikov odporúčam čerpať informácie z internetu v idealnom prípade z videodokumentácie. Odporúčam hlavne stránku http://bicycletutor.com, na staršie bicykle našich končín je ideálna stránka http://www.disraeligears.co.uk/Site/Documents_published_by_bicycle_brands.html. Nemenej dôležité je mať priestor, na začiatok stačí garáž, pivnica, kde bude mať komunita uložené potrebné náradie ako aj súčiastky a bicykle. Takáto dielňa však má charakter narásť, kedže v nej pracuje viacej ľudí na viacero projektoch naraz. Z týchto dôvodov je ideálnejšie mať záložný priestor ako sklad. Myslím, že základným kameňom je zohnať staré bicykle. Odporúčam sledovať bazár na internete alebo cestovať po slovensku a pýtať sa ľudí čo majú na povale. Na týchto bicykloch sa tým ľudí naučí potrebný základ k opravovaniu naživo. Taktiež opravené bicykle môžu slúžiť ako základný fundraising komunitnej dielne.

6.6.3 Čo je cyklokuchyňa? Cyklokuchyňa je komunitný projekt. Hlavné ciele sú stretnutie ľudi so záujmom o cyklodopravu pri dobrom jedle, s možnosťou si opraviť, doladiť svoj bicykel za pomoci našeho náradia a rady. Cyklokuchyňa by mala fungovať ako dielňa, miesto kde sa bude dať naučiť systémom workshopov, inštruktáži, ako aj miestom umeleckým, kde sa budú vytvárať nové spôsoby využitia bicyklov a súčiastok napríklad neštardantným spôsobom kompozície.

TOmáŠ PECIAR - NáVRH OPATRENÍ NA ZLEPŠENIE CyKLIsTICKEj DOPRAVy NA úZEmÍ BRATIsLAVy - 2011 - 2012

6.6.1 Metodika organizovania akcii cyklokuchyne a ostatných propagačných podujatí

Reverend Phil – Bike porn – americký režisér – Porno nie je skutočné, zväčša ide o vtipné narážky, ale hlavne propagáciu bicykla, artizmus. Reverend Phil bol kedysi známym americkým cyklistickým advokátom, avšak po istej dobe ho politické pôsobenie prestalo napĺnať a začal sa venovať cestovaniu a prezentovaniu dokumentov. Tohto vo svete veľmi známeho pána sa mi podarilo priniesť na verejné podujatie Cyklokuchyne do Bratislavy, kde prezentoval svoje filmy pod menom Bikesmut.

TOmáŠ PECIAR - NáVRH OPATRENÍ NA ZLEPŠENIE CyKLIsTICKEj DOPRAVy NA úZEmÍ BRATIsLAVy - 2011 - 2012

obrazové prílohy č. 8 - akcie cyklokuchyne. (a - zlava hore... e - vpravo dole) a) Historicky prvá dielňa (Peciar, 2011) b) Oprava vonku na terase KC Dunaj - Apríl 2011 (Pauliniová, 2011) c) Tallbike pozváraný kolegami z rakúskej Bikekitchen (Horák, 2011) d) Jedna z mnoha krásnych fotiek cyklokuchyne, bicykel a v pozadí hrad. (Pauliniová, 2011) e) Na holandských trhoch 2011 - Tomáš Peciar, Deni Prlič (Bahurinský, 2011)

6.7 Projekt revitalizácie a malovania podchodov Tento projekt sa nám ešte nepodarilo uskutočniť, vzhľadom na finančnú náročnosť. Vízia projektu je opraviť jeden nefunkčný zatopený podchod a sprístupniť ho cyklistom, vzhladom na to, že sa nachádza v blízkosti frekventovanej cyklocesty, ktorá spája mestskú časť Petržalka s centrom. Druhý podchod je v pláne revitalizovať a umožniť mladým umelcom aby ho vymalovali s cyklistickou tematikou. Projekt ráta aj so zapojením MČ Petržalka a magistrátom mesta Bratislavy.

•

Grafiti na stenách, špina v priestoroch podchodu, chýbajúce osvetlenie.

obrázok č. 9 - Obrazová dokumentácia projektu revitalizácie podchodov.

Revitalizácia – upratanie podchodu a jeho okolia

28.4.11

obrázok č. 10 - Obrazová dokumentácia projektu revitalizácie podchodov. 28.4.11

TOmáŠ PECIAR - NáVRH OPATRENÍ NA ZLEPŠENIE CyKLIsTICKEj DOPRAVy NA úZEmÍ BRATIsLAVy - 2011 - 2012

Súčasný stav podchodu

6.8 Na bicykli do práce (bike2work day/week) Akcia Do práce na bicykli má za cieľ motivovať ľudí používať bicykel ako dopravný prostriedok z domu do práce či do školy. Okrem pravidelných cyklistov sú vítaní aj všetci občasní cyklisti, ktorí chcú začať jazdiť v meste.

U nás vo dvore, si všetci myslia že sa stale chodíme niekam bicyklovať, no ale my chodíme na bicykli do práce. (Karcsi a Marcsi, večer po cyklojazde, Február 2012) Pred jazdou odporúčame skontrolovať si technický stav bicykla a overiť si možnosť bezpečného zaparkovania v cieli cesty. Z určených miest budú vychádzať tzv. cyklolinky, bicykle označené číslami, ktoré pôjdu po predom určených trasách, aby tak umožnili cyklistom pridať sa k ich spoločnej jazde do práce.

obrázová príloha č. 11 a) Agitačný letak B2W (Andy Singer) b) Členka cyklokoalície s dcérou smerujúca počas daživého dňa do škôlky a práce. (Hefty, 2012)

TOmáŠ PECIAR - NáVRH OPATRENÍ NA ZLEPŠENIE CyKLIsTICKEj DOPRAVy NA úZEmÍ BRATIsLAVy - 2011 - 2012

Cyklokoalícia ponúka možnosť spoločnej jazdy z mestských častí smerom do centra tak, aby cyklisti spoznali optimálne trasy a mohli ich v budúcnosti používať aj sami. Tempo jazdy bude pomalšie tak, aby ho naozaj zvládol každý.

6.9 Európsky týždeň mobility Cyklokoalícia zorganizovala Európsky týždeň mobility 2011 ako viacero aktivít a otvorených diskusií. Ja som bol koordinátorom aktivít, čo zahŕňalo vybavenie potrebného materiálu na stánok, generátory, zavolanie hostí, množstvo diskusií na Magistráte mesta Bratislava ako aj samotné moderovanie počas večerov. Samotný program som zostavil vo veľkom časovom sklze.

16.9. začal Park(ing) Day v rámci ktorého sme postupne prekonvertovali tri parkovacie miesta na Nám. SNP v Bratislave na zónu zelene, posedenia a cyklogenerátora, pomocou ktorého ľudia pedálovaním generovali elektrinu potrebnú na ozvučenie - hudbu a mikrofón. V rámci akcie sme taktiež zbierali podpisy na Petíciu na podporu cyklodopravy. Na parkovacích miestach bolo možné si dofúkať bicykel alebo uskutočniť opravy - v rámci Cyklokuchyne. O 16:00 prebehla vernisáž vizualizácií verejných priestorov na Ministerstve životného prostredia (výstava financovaná MŽP SR). Večer sme uzavreli diskusiou v rámci improvizovaného stretnutia Komisie pre cyklodopravu. Zúčastnil sa Minister ŽP, Jozsef Nagy, Jozef Uhler a ďaľší. Celková odozva bola dobrá, stretli sme sa s pozitívnymi reakciami, keď sa ľudia zastavovali a diskutovali, väčšina okoloidúcich tiež podpísala petíciu. Rovnako bol záujem o diskusie Cyklokomisie na pódiu. Prvý večer diskusií bol skvelé zvládnuté “ïntro” kde sme zistili, že napočudovanie, všetko fungovalo ako malo. 17.9. pokračoval ETM 2011 dňami európskej mobility - na Nám. SNP sme spustili Otvorené fórum s pódiom, kde sme zorganizovali diskusiu s veľvyslankyňami cyklistických veľmocí - Holandska, Dánska a Nórska. Súčasťou je premietanie prezentácií kontrasty cyklodopravy Bratislava - iné mestá Európy, cyklodoprava vo Viedni. Opäť zaujímavá diskusia a výborne prijatá verejnosťou. Dobrý výber umiestnenia pódia znamenal, že diskusiu zachytili ľudia prechádzajúci cez Poštovú ulicu a veľa ľudí sa pristavilo aspoň na pár minút. 18.9. Otvorené fórum - diskusia o verejných priestoroch za účasti URBAN E.T., premietnutie dokumentu u Ružomberku, Cyklokoalícia. Medzi diskutujúcimi bola hlavná architektka Bratislavy p. Ingrid Konrád, zástupcovia mladých architektov Archimera - Michal Sládek a Zuzana Žúžiová a diskusiu moderovala Zora Pauliniová. 19.9. Otvorené fórum - diskusia o alternatívnej mobilite - kvôli nepriazni počasia presunutá do priestorov KC Dunaj (nutnosť zaplatiť prenájom) - účasť ministra životného prostredia, štátneho tajomníka Ministerstva dopravy, župana Bratislavského samosprávneho kraja, hlavného dopravného inžiniera Bratislavy, Cyklokoalície. Moderoval som ja spolu s kolegom D. Durišom. 20.9. Otvorené fórum - diskusia o Dunajskej hrádzi a cykloturistike - zástupcova STaRZ, vicežupan BSK, Bratislava In-Line, Cyklokoalícia (opäť sme boli v KC Dunaj kvôli nepriaznivému počasiu)

TOmáŠ PECIAR - NáVRH OPATRENÍ NA ZLEPŠENIE CyKLIsTICKEj DOPRAVy NA úZEmÍ BRATIsLAVy - 2011 - 2012

6.9.1 Priebežný program týždňa v roku 2011

22.9. Deň bez áut - veľká spoločná jazda cyklistov a inline korčuliarov organizovaná v spolupráci s Bratislava In-line. Pred samotnou akciou na námestí SNP prebiehala cca 2 hodiny petícia na podporu cyklodopravy, bola možnosť prezrieť alebo si zobrať propagačné materiály o cyklodoprave a o alternatívnej doprave, a prebiehali individuálne diskusie so záujemcami o alternatívnej doprave. Ponuka Trixy rikší na povozenie sa v centre mesta bezplatne pre verejnosť. Doplnková ponuka cyklotaxíku (tandem bicykel) zadarmo pre záujemcov. Všetky diskusie boli verejnosťou dobre prijaté, celková denná návštevnosť sa pohybovala okolo cca 30-50 ľudí stále na mieste, pričom diskusia zachytila aj veľkú časť okoloidúcich, ktorí sa zastavovali aspoň na pár minút. Diskusie v KC Dunaj síce boli limitované priestorom (uzavretý priestor), ale zas zasiahli ľudí, ktorí sedeli vo vedľajšej kaviarni. Mediálne pokrytie ETM 2011 sme zabezpečili tlačovou správou poslanou pred 16.9.2011, ako aj tlačovou sdprávou počas ETM 2011. Záujem médií bol veľký - od denníkov cez rozhlas a televíziu. Kompletné mediálne pokrytie poskytujeme nižšie.

internetovej kampane na Facebooku).

Obrazová príloha č. 12 a) Pódium vo verejnom priestore - Nám. SNP b) Oficiálny logotyp c) Podpisovanie petície d) Diskusia - Peciar, Erschek, Nagy, Frešo, Schlosser, Duriš - KC Dunaj

TOmáŠ PECIAR - NáVRH OPATRENÍ NA ZLEPŠENIE CyKLIsTICKEj DOPRAVy NA úZEmÍ BRATIsLAVy - 2011 - 2012

21.9. Otvorené fórum - diskusia o verejnej doprave (už späť na Nám. SNP vďaka lepšiemu počasiu) za účasti hlavného dopravného inžiniera, zástupcov o.i. Lepšia doprava, predsedu Dopravnej komisie Bratislavy, a dvoch zástupcov DPB. Súčasťou bolo aj premietnutie riešení MHD vo svete, a návrh riešenia verejných priestorov a dopravných uzlov MHD. Diskusia sa stretla so živým záujmom verejnosti.

6.9.2 Mediálne pokrytie Poskytujem zoznam odkazov na webové stránky (články, videá, fotky), ktoré dokumentujú priebeh Európskeho týždňa mobility tak, ako ho organizovala Cyklokoalícia. Aktivity ETM 2011 sme propagovali aj formou letákov (náklad 500 farebných, 1180 čb) Vrátane denníkov, rozhlasu a TV Rozhlas - Denne informácie o programe, dali sme cca 10x rozhovor + účasť Patrika Martina na diskusii 22.9. a živé vstupy. Rádio FM - Po vydarenom stretnutí každodenné spravodajstvo a program zo všetkých miest kde sa ETM konalo. (snažili sme sa posunúť všetky kontakty, ktoré mame) FM sa stalo akoby nepísaným mediálnym partnerom a ich cieľová skupina je totožná s našou. Markíza - Teleráno - propagácia ETM + cyklodopravy STV - propagácia ETM + cyklodopravy Bussines Leaders Forum newsletter - Strana s informáciami o BA ETM. ostatné výstupy pridávam v prílohe č. 3

6.9.3 Výsledky Hlavným výsledkom bola veľká propagácia cyklistickej dopravy - pretlačenie témy cyklodopravy do celoslovenských médií vrátane TV v sledovaných časoch. • Diskusie s politikmi s konkrétnymi prísľubmi. • Porovnanie s inými organizáciami. V Bratislave síce mesto deklarovalo zapojenie do ETM, to však ostalo skôr v rovine poskytnutia voľného pola pôsobnosti pre naše vlastné aktivity (čo oceňujeme), rovnako kampaň “Pošli •

TOmáŠ PECIAR - NáVRH OPATRENÍ NA ZLEPŠENIE CyKLIsTICKEj DOPRAVy NA úZEmÍ BRATIsLAVy - 2011 - 2012

Obrazová príloha č. 13 a) O cyklodoprave diskutuje vtedajší minister ŽP a Župan BSK b) Nočné premietanie na námestí SNP. (Malý, 2011)

auto na dovolenku” ostala bez výraznejšej odozvy. Ďalšie aktivity mimo Cyklokoalície zahŕňali oficiálne otvorenie cyklopruhu (Bratislava), deň otvorených dverí (DPB), poklepanie základného kameňa mosta Schlosshof (BSK), spoločná jazda (spolu s BA Inline). • • •

Počet zapojených dobrovoľníkov (najmä z Cyklokoalície) - cca 20 ľudí. Dobrá odozva verejnosti na Petíciu za lepšiu cyklodopravu. Vysoká účasť cyklistov na spojenej cyklojazde + inline jazde - odhadom 500+ ľudí.

Skúsenosti ukázali, že sme podhodnotili pôvodný rozpočet a tak boli nutné niektoré zmeny. Napr. sme nepočítali s prenájmom priestoru kvôli nepriaznivému počasiu. Zle sme taktiež odhadli náklady na stánok, ktorý sme nakoniec nemali klasický skrytý, ale otvorený stôl so zázemím ako dopravné kužele, osvetlenie, dopravné značky, stoličky, koberec, stojany na bicykle.

6.9.5 Zlepšenia do budúcnosti Lepšie zabezpečenie zázemia - pódium, stánok, zvuková aparatúra atď. - mali sme pokryté sponzormi, v budúcnosti však nemusí byť sponzorská odozva pozitívna. Zapojenie viac obyvateľov do Dňa bez áut (musia byť však splnené podmienky lepšej siete cyklotrás) - v tomto roku žiaľ bez väčšej odozvy, v meste zápchy ako každý deň. Nezavislý novinársky komentár je možné nájsť nahttp://bratislava.sme.sk/c/6066634/den-bez-aut-v-bratislave-nebolo-vidno.html

6.9.6 Hodnotenie cez indikátory Nadviazanie a rozšírenie kontaktu s politikmi - dosiahnuté Zlepšenie povedomia o Cyklokoalícii medzi obyvateľmi - dosiahnuté Propagácia cyklodopravy v médiách a zvýšenie povedomia - dosiahnuté Zapojenie verejnosti do Dňa bez áut - menej ako odhadované

6.9.7 Budúcnosť projektu a organizácie Na základe veľkého úspechu ETM 2011 plánujeme zorganizovať aj ETM 2012. Cyklokoalícia ako mladá organizácia (existencia od októbra 2010) so silnými výsledkami bude pokračovať v súčasných aktivitách a ešte viac sa zameria na priamy kontakt s poslancami a zástupcami občanov pre rýchlejšiu odozvu úradov pre rozvoj cyklodopravy. Črtá sa aj rozšírenie aktivít na ďalšie mestá na Slovensku spolu s prenosom skúseností a postupov na vytvorenie tlaku na úradníkov. Momentálne mám za sebou prvé stretnutia k ETM 2012 a dohodnutý predbežný program: 16.9 Ne Deň peších. Organizované pešie túry okolo mesta (tajomstvá gotiky, baroka a empíru a iné pamätné miesta, kde sa oplatí nakupovať , súťaž pre deti – zber pečiatok, foto súťaže (miesta radosti a smútku ohľadom mobility), najlepšia kaviareň a piváreň na ulici... Plus „guerilla gardening“ happeningy Turistické kluby, športové organizácie, trampi, skauti, školy 17.9

Deň plánov udržateľnej mobility a MHD

Otvorenie týždňa. Okrúhle stoly,

TOmáŠ PECIAR - NáVRH OPATRENÍ NA ZLEPŠENIE CyKLIsTICKEj DOPRAVy NA úZEmÍ BRATIsLAVy - 2011 - 2012

6.9.4 Zmeny v projekte

18.9 Ut Car sharing a car pooling šetrenie energiou a ochrana ŽP Teleworking Car sharing (zdieľanie auta) a car pooling (spoločné jazdy do práce) workshopy – 3 hodinové prezentácie z Európy o fungujúcich schémach, ich ekonomike, výhodách a organizovaní. Najmä pre verejnosť a médiá (TV, rozhlas) aj prípadne vo väčších firmách (ak sa dajú ukecať na to ..) alebo na školách (stredných a vysokých) Deň elektromobilov. Elektrické vozidlá od RVE-VSE by mohli navštíviť každé mesto, demonštrácie jázd, nabíjania a malá prezentácia o výhodách. Show a akcie by mohli sprevádzať, elektrobicykle, skútre, Práca z domu s Microsoftom Car sharing iniciatívy, MVO, automobilky vyrábajúce elektroautá, Microsoft, RVE-VSE, SŠ a VŠ 19.9 Str Deň verejných priestranstiev Deň trvalých opatrení v mobilite, pešie zóny a využívanie verejných priestranstiev , podujatia v peších zónach, „živelná pedestrializácia“ a virtuálne pešie zón. Spoznávanie mesta, cyklomestská hra, Mestské úrady, MVO, školy, fotokluby 20.9 Štv Deň bezpečnosti na cestách Deň bezpečnej dochádzky do školy, prevencia nehôd, ukážky miest (políciou) kde došlo k smrteľným nehodám + iné napr. crash testy a prevencia nehôd, ukážky brzdnej dráhy, ukážky simulovaných nehôd a ich dôsledkov pre mládež, a pod... Školy, polícia, RUVZ, SČK 21.9 Pia Deň Cyklistov a Parkovania Deň na bicykli - cyklopeletón vedený starostom v meste urobí cca 5-8 km okruh. Následne budú organizované cyklopodujatia akými by mohli byť : rôzne súťaže, opravy a nastavenia bicyklov, registrácia cyklistov dochádzajúcich do práce – raňajky zdarma so šéfom.. bazár bicyklov, show cyklo-oblečenia a výbavy. Bicyklom bezpečne do školy, ukážka nových modelov bicyklov pre daný rok, oprava cyklotrás v meste a v okolí, cykloseminár, prípadne iné navrhnite, Cyklo MVO a cyklopredajne, kluby, školy, mestské úrady 22.9 So Deň bez áut Deň bez áut. Uzavretie jednej či viacerých ulíc v obci a zmysluplná organizácia podujatí. Na uzavretých cestách. Prezentácia trvalých opatrení z ostatných dní. Deň hudby, pohybu a tancov alebo humorné happeningy – je potrebné využiť uvoľnený priestor ... Mestské úrady, firmy, inštitúcie, školy, súbory a skupiny, Tento program je zatiaľ predbežný, má fungovať skôr ako námet pre ostatné mestá.

TOmáŠ PECIAR - NáVRH OPATRENÍ NA ZLEPŠENIE CyKLIsTICKEj DOPRAVy NA úZEmÍ BRATIsLAVy - 2011 - 2012

prezentácie SUMP (plánov udrž. Mestskej mobility) Plány mobility. Stratégia integrovanej mestskej dopravy so zapojením železnice, využitie opustených tratí na dreziny a cyklotrasy, výstavy , manažment mobility v meste, politiky vstupu a parkovania v meste, okrúhle stoly k dopravnému plánovaniu, Deň MHD. – jazdy zdarma, „vodičské kurzy na MHD“, Scénické alebo hudobné jazdy električiek či autobusov, mobilné semináre v MHD. Parné vlaky medzi mestami ETM s jazzovou hudbou a občerstvením či degustáciami regionálnych vín... Mestské úrady, inštitúcie dopravy, firmy, podniky MHD, SD, školy

6.10 Umelécké cyklostojany

Základom projektu, bola myšlienka spojenia umenia a funkčnosti, nasledne vypracovaný projekt na výzvu od Komunitnej nadácie Bratislava (ďalej len KNB), oslovenie a komunikácia so starostkou a poslancami MČ Staré mesto a úspešná obhajoba projektu či už pred KNB alebo súkromými donormi. Myslím, že umelecké cyklostojany splnia nielen funkciu zlepšenia statickej cyklistickej dopravy, ale aj estetickú a propagačnú funkciu, nakoľko budú viditeľné v historickom centre mesta. Ďalšia veľmi dôležitá časť projektu je možnosť pre mladých, talentovaných sochárov umiestniť ich inštaláciu v hlavnom meste SR. Prvý stojan je vyrobený osloveným sochárom, Dionýzom Troškom (absolvent VŠVU, momentálne pôsobiacom v Prahe, ktorý prejavil záujem o výrobu tejto funkčnej site specific inštalácie, ktorá by zohľadňovala charakter a tvaroslovie vybraného miesta. Stojan predstavuje trojrozmerný diamant a je situovaný pred Vysokou školou výtvarných umení na Hviezdoslavovom námestí.

Obrazok č. 14 Vizualizácia a fotografia surového stojanu - Diamant (Troško, 2010-2011)

TOmáŠ PECIAR - NáVRH OPATRENÍ NA ZLEPŠENIE CyKLIsTICKEj DOPRAVy NA úZEmÍ BRATIsLAVy - 2011 - 2012

Tento projekt je určený pre všetkých aktívnych ako aj potencionálnych cyklistov a obdivovateľov funkčného site specific umenia.

Druhý stojan vytvoril môj dlhoročný kamarát Matej Rosmáni, sochár, učiteľ výtvarného umienia. Priestor pred budovou VŠMU bol často zaplnený zaparkovanými autami. Tento problém sa mi podarilo vyriešiť prozaicky - umiestnením umeleckého cyklostojanu, ktorý pokrstila pani starostka starého mesta Táňa Rosová v septembri 2011. Momentálne ma oslovujú redaktori z lokálnych medií s žiadosťami o rozhovor. Ako koordinátor tohto projektu v Bratislave budem veľmi rád, ak sa mi ozvú prípadný záujemcovia z iných Slovenských miest.

TOmáŠ PECIAR - NáVRH OPATRENÍ NA ZLEPŠENIE CyKLIsTICKEj DOPRAVy NA úZEmÍ BRATIsLAVy - 2011 - 2012

Obrazok č. 15 stojan - Diamant pred budovou VŠVÚ, (Rosmány, 2011)

6.11 Projekt sto 100janov Na tomto projekte som sa autorsky spolupodielal pri výbere vhodných lokalít pre umiestnenie. Ako kritéria sme si zvolili ich atraktívnosť, využívanosť. V novembri 2011 magistrát na naše návrhy umiestnil 30ks stojanov typu U. Počas februára a marca 2012 sa umiestňovali ďalšie stojany v centre Bratislavy. Ďalšie by mali nasledovať v priebehu roku 2012.

6.11.1 Momentálne umiestnené nové cyklostojany sa nachádzajú na týchto miestach Poloha č.3 - B K I S – pred hlavným vchodom na vyšrafovanom mieste na Klobúčnickej ul. pred reťazovou zábranou (Typ A) Poloha č.7 - B I B I A N A – kolmo pri stene vedľa hlavného vchodu ( 2 x U ) Poloha č.8 - D Ó M sv. Martina – oproti hlavnému vchodu pri opornom múre ( 2 x U ) Poloha č.9 - H L A V N Á P O Š T A – pri telefónnej búdke ( 2 x U )

TOmáŠ PECIAR - NáVRH OPATRENÍ NA ZLEPŠENIE CyKLIsTICKEj DOPRAVy NA úZEmÍ BRATIsLAVy - 2011 - 2012

Obrazová príloha č. 16 Vizualizácia a slávnostné odhalenie stojanu Dream s p. Starostkou, (Plus 7 dní, 2011)

Poloha č.22- BUDOVA POLÍCIE na Sasinkovej ul. pred hlavným vchodom do budovy (2xU) Vynechané čísla stojanov, neschválili z Krajského Pamiatkového úradu.

Obrazok č. 17 Osádzanie cyklostojanov na Hviezdoslavovom námesti, pri budove Reduty

TOmáŠ PECIAR - NáVRH OPATRENÍ NA ZLEPŠENIE CyKLIsTICKEj DOPRAVy NA úZEmÍ BRATIsLAVy - 2011 - 2012

Poloha č.10- Filozofická fakulta UK Bratislava, Gondova ul.- pri východe z parkoviska pri Dunaji ( 2 x U ) Poloha č.11- Obchodný dom MY BRATISLAVA (TESCO) – pri hlavnom vchode od Dunajskej ulice, Kamenné námestie ( 2 x U ) Poloha č.12- POŠTOVÁ ul. – pešia zóna na začiatku a na konci pri rozhraní chodníka (2 x U) Poloha č.13- NÁM. SNP – pri archeologickom prístrešku ( 2 x U ) Poloha č.14- HVIEZDOSLAVOVO NÁM. – oproti kinu Mladosť pri fontáne ( 2 x U ) Poloha č.15- FILHARMÓNIA – pri zábradlí nad podzemnými garážami ( 2 x U ) Poloha č.16- BILLA – Jesenského ul. na vyšrafovanom mieste vedľa hlavného vchodu (2xU) Poloha č.18- MEDICKÁ ZÁHRADA – pred vchodmi do záhrady zo strany Špitálskej a Poľnej ul. ( 2 x U ) Poloha č.19- SLOVENSKÉ NÁRODNÉ MÚZEUM – Vajanského nábrežie, oproti pri budove osobného prístavu ( 2 x U ) Poloha č.20- HLAVNÉ NÁMESTIE – budova Kooperatívy a roh Hl. a Františkánskeho nám. (4xU)

6.11.2 Metodika umiestnenia cyklostojanov

Obrazok č. 18 Osádzanie cyklostojanov na obchodnej ulici. (Peciar, 2012)

TOmáŠ PECIAR - NáVRH OPATRENÍ NA ZLEPŠENIE CyKLIsTICKEj DOPRAVy NA úZEmÍ BRATIsLAVy - 2011 - 2012

Umiestneniu cyklostojanu predchádza výskum. Medzi prihliadané aspekty vhodnosti miesta patrí najmä využiteľnosť, blízkosť navštevovanej inštitúcie, majetkoprávne pomery. Prvý krok sa robí opačne ako pri cyklotrasách. Vzhľadom na to, že máme k dispozícií mapu všetkých momentálne umiestnených cyklostojanov (www.mapujeme.sk), vychádzame z mapového podkladu. Následným krokom je terénny výskum a dokumentácia, diskusia k vhodnosti stojanu resp. k volbe vhodného stojanu pre danú lokalitu. Následuje samotné oslovenie MČ alebo magistrátu popr. využitie aktuálnych projektových výziev. Posledným krokom je samotná inštalácia v lepšom prípade bez nutnosti betónovania.

6.12 Parkovací manuál

Obrazok č. 19 Ukážka parkovacieho manuálu (Peciar, 2011)

6.13 Jazdy Critical mass 6.13.1 Čo je Critical Mass? Neformálna spoločná cyklistická jazda mestom na oslavu cyklistiky a uplatnenie právcyklistov. Myšlienka vznikla v San Franciscu v septembri roku 1992 a rýchlo sa rozšírilodo vyše 300 rôznych miest všade na svete. Pravidelne sa robí väčšinou posledný piatokv mesiaci. Critical Mass je myšlienka a spoločná akcia, nie organizácia. Nemá lídrov,centrálnu organizáciu a ani členov. Je určená na oslavu cyklistickej dopravy, ako vhodnejalternatívy k automobilovej doprave spôsobujúcej znečistenie, zvýšenú nehodovosť a stratuverejných priestorov, nie na spôsobovanie ťažkostí a konfrontáciu s vodičmi. Nemá formuprotestu, ide skôr o využitie kritickej masy cyklistov v inak premotorizovanom meste. My neblokujeme premávku, sme jej súčasťou. Cieľom je, aby si nás vodiči všimli a pri riadení vozidla s nami rátali.

Obrazok č. 20 Súťaž o logotyp Critical mass (Criticalmass.sk, 2011)

TOmáŠ PECIAR - NáVRH OPATRENÍ NA ZLEPŠENIE CyKLIsTICKEj DOPRAVy NA úZEmÍ BRATIsLAVy - 2011 - 2012

Vydali sme Parkovací manuál, ktorý poskytuje návod a tipy, ako a kde osadiť stojany na parkovanie bicyklov. Je určený školám, súkromníkom a aj verejnej sfére, kde bezpečné stojany pre parkovanie bicyklov často chýbajú. V prílohe.č.8

“No bicycles allowed period! All bikes and locks will be removed on last Friday of April. Critical mass ride !” (neznámy autor)

Všetci sa riadime platnými pravidlami cestnej premávky a bicykle máme v dobrom stavevybavené na prevádzku v cestnej doprave účinnými brzdami, odrazkami a počas jazdy zazníženej viditeľnosti aj svetlami a blikačkami. Výhodou sú reflexné prvky, vesta a prilba. Jazdíme miernym tempom s ohľadom na všetkých účastníkov cestnej premávky (autá, chodcia ostatní cyklisti). Nejazdíme na červenú a v protismere. Zmenu trasy signalizujeme rukou,zdvihnutá ruka kolmo nahor znamená signál STOP. Jazdíme civilne a predovšetkým sami za seba, tak ako v bežný deň. Nebudeme mať zastavenú dopravu ani policajný sprievod. Jazdíme jednotlivo a za sebou. Nepoužívame celý jazdný pruh, a v žiadnom prípade nepoužívame celú vozovku. Ak nás semafory rozdelia, plynulo pokračujeme v jazde a počkáme sa na najbližšom bezpečnom mieste.

Obrazová príloha č. 21 Z cyklojázd Critical mass - Kritická masa v Bratislave, (Criticalmass.sk, 2011)

TOmáŠ PECIAR - NáVRH OPATRENÍ NA ZLEPŠENIE CyKLIsTICKEj DOPRAVy NA úZEmÍ BRATIsLAVy - 2011 - 2012

6.13.2 Pravidlá jazdy

6.13.3 Problémy Nie vždy to však bolo ideálne, často sa nájdu mladí ľudia, ktorí hľadajú problém alebo stret s políciou. Tento znak je charakteristický pre všetky pochody i keď majú mierumilovný character, vnímanie ľudskej slobody je veľmi širokospektrálne. Napr. V roku 1997 viac ako 5000 jazdcov bolo rozdelených do množstva skupiniek a naháňaných a zatýkaných políciou, kôli 5 minútovej blockade križovatky. Záverom však bolo dlhé hodiny neprejazdné San Francisco. (Jack Forrester, 2005)

Časopis cyklodoprava vydávajú odborníci z oblasti, hlavne z akademického prostredia Žilinskej dopravnej univerzity. Šéfredaktor ma oslovil o grafické spracovanie. Prvé číslo som upravoval v mesiaci apríl 2011 a čítanosť stúpla z cca 200 na 2400 čitateľov. Tento úspech by som však nepridával len zmene grafického znázornenia, ale aj tomu, že sa mi ho podarilo priniesť do Bratislavskej komunity. Časopis stále graficky upravujem, po čase som začal prispievať aj článkami. Každé číslo má aproximatívne 50 strán textu a grafiky. Jeho staršie aj aktuálne čísla si môžete pozrieť na www.cyklodoprava.sk.

Obrazok č. 22 Titulné stránky časopisu cyklodoprava (Peciar, 2012)

TOmáŠ PECIAR - NáVRH OPATRENÍ NA ZLEPŠENIE CyKLIsTICKEj DOPRAVy NA úZEmÍ BRATIsLAVy - 2011 - 2012

6.14 Online magazin Cyklodoprava

6.15 Mestské zdieľané bicykle

Mestské zdieľané cykloprogramy predstavujú bezpečný a vhodný prístup k bicyklom na krátke vzdialenosti a obdobia, ako napr. vybavenie si povinností v čase obednej pauzy, tranzit práca -- domov, návšteva kultúry v centre a podobne. Tento program má už asi 40-ročnú skúsenosť vo svete, rozvíjal sa hlavne posledných šesť rokov. Inovácie v tejto oblasti posunuli program do novej generácie. Tento program vie výrazne zvýšiť viditeľnosť cyklistov na uliciach a znížiť psychologickú bariéru ľudí, pre jeho každodenné využívanie. Zákazníkovi stačí mať na využívanie tejto služby kreditnú kartu alebo telefón. Nájde si jeden velký stojan (ktorý by mal byť umiestnený každých cca 350 metrov štvorcových.) Zákazník má možnosť zaregistrovať sa na celý rok, alebo len na určitý čas do systému a následne stačí prísť k miestu kde sú bicykle odstavené priložiť kartu, vybrať si bicykel a prejsť na cielové miesto kde sa dajú znovu bicykle zaparkovať. Ak to zákazník stihne do 30 minút, nemal by platiť nič. Za každú ďalšiu začatú polhodinu zákazník však už prenájom platí. V meste ako je Bratislava by systém mohol fungovať celoročne v širšom centre mesta.

6.15.2 Ciele Dôležité ciele odskúšané zo zahraničia sú napríklad zvýšenie počtu cyklistov v meste za účelom pohybu do práce, školy, za zábavou atď...Tento program dokáže mestu výrazne upraviť zápchy na komunikáciách, ktoré už sú v Bratislave bežné, a to nielen v “špičkových” hodinách, ale počas celého pracovného týždňa. Taktiež je to najekologickejšia doprava, program výrazne zníži ekologickú stopu obyvateľstva vzhľadom na zníženie produkcie CO2 a ostatných emisií. Poskytne novovzniknuté “zelené” pracovné miesta pre obyvateľov BA.

TOmáŠ PECIAR - NáVRH OPATRENÍ NA ZLEPŠENIE CyKLIsTICKEj DOPRAVy NA úZEmÍ BRATIsLAVy - 2011 - 2012

6.15.1 Úvod

6.15.3 Financie Vo všetkých mestách, kde sa už “Bike sharing” používa, je mesto nevyhnutným partnerom z hľadiska financovania i poskytnutia priestorov na parkovanie bicyklov. Tento program je taktiež možné financovať z fondov EÚ. Ďalšia možnosť ako sa podielať na financovaní projektu, sú financie získané za odpredaj emisí, kedže sa jedná o zelený projekt, dokonca recipročne produktívny - každý použitý bycikel totiž znižuje produkciu CO2 v ovzduší. Podľa pána Meinzlera (http://alttransport. com/2010/12/bike-sharing-could-make-money-through-carbon-offsets/) sa dá vypočítať koeficient znižovania emisií v krajine.

6.15.4 Bike sharing Vo svete Program úspešne funguje v Európe v týchto mestách: Paríž, Kodaň, Lyon, Berlín, Barcelona, Viedeň, Mníchov, Štokholm, Miláno, Marseille, Sevilla, Rím, Helsinky, Brusel, Londýn (odtiaľ pochádza pamätná veta, že je to prvý ziskový systém mestskej hromadnej dopravy). V Amerike je to napr. Montreal, Washington, Minneapolis, Santiago, Rio de Janeiro, Miami Beach, Denver. Inde vo svete je to Peking, Hangzhou, Melbourne, Brisbane. Tento zoznam nie je kompletný, len vo Francúzsku je systém implementovaný už v 20 mestách s rôznym počtom obyvateľov. Momentálne je uverejnených viac ako 600 väčších či menších systémov zdielaných bicyklov. (zdroj bikesharingblog.com, www.peciar.info). Najviac očakavaný je však prvý systém v New Yorku, očakávaný v lete tohto roku. (2012)

TOmáŠ PECIAR - NáVRH OPATRENÍ NA ZLEPŠENIE CyKLIsTICKEj DOPRAVy NA úZEmÍ BRATIsLAVy - 2011 - 2012

Obrazok č. 23 Flotila bicyklov a kiosk z mesta Barcelona, (www.peciar.info, 2010)

• • •

•

• • • •

•

Zníženie znečistenia – žiadne skleníkové plyny ani CO2 a prachové častice. Bicykle propagujú cyklodopravu medzi vodičmi áut.. Lepšie zdravie - Bicykel je dobrý pre vaše zdravie. Napríklad sa pozrite na tento výskum cardiovascular survey of biking and non biking kids. Menej áut v uliciach - Priemerná vzdialenosť prejdená autom je menej ako 5km. So systémom zdielaných bicyklov, ľudia začnú používať bicykle na takéto krátke vzdialenosti. Jednoduché. Krajšie mesto – Bez všadeprítomných áut, budeme môcť zlepšiť verejné priestranstvá a budeme mať viac priestoru pre verejnú dopravu, peších, sanitky, bezpečnosť a hasičov a hlavne nebudeme potrebovať tolko miesta pre parkovanie áut. Turistické a rekreačné príležitosti - Verejné bicykle sú atraktívne pre turistov, môžu vidieť viac z histórie a kultúry nášho mesta. Bezpečná verejnosť - Viac ľudí v uliciach = viac “očí na uliciach” a menej kriminality. Ušetrené naše mestské peniažky - Jeden kilometer cyklopruhu/cyklocesty je masívne lacnejšie ako jeden kilometer infraštruktúry pre autá. Zachráni životy - Je veľa výskumov o konsekvenciách pribúdajúcich cyklistov a zlepšovania bezpečnosti v uliciach. Bol to aj prvý argument Holandského cyklistického lobby v 60 rokoch. Zachrnánte deti. Bikesharing is safer then riding your own bikes. Fixná a zvýšená ekonomika - Komunita na bicykloch nečaká v zápchach v špičkových hodinách, míňa viac peniažkov v meste, lebo nemusia parkovať ani platiť za parkovanie. Komunita nemíňa ani za benzín. Budovanie komunity bez rozdielov, xenofóbie a homofóbie - Spájanie ľudí všetkých vekových skupín, sociálnych vrstiev, rás a pohlaví.

6.16 Cyklotrasy Väčšina cyklotrás v Bratislave je momentálne pripravená cyklokoalíciou. Máme spracovanú internú koncepciu dôležitosti dochádzkových bodov, na ktorej základe cyklokoalícia zvolila ako najdôležitejšie prepojenie mestských častí s centrom pomocou tzv. radiál, na ktoré budú nadvazovať vnútroblokové/vnútrosídliskové cyklotrasy. Veľmi dôležitou časťou je vybudovanie prvého mestského okruhu, ktorý má názov historický. Je to vlastne obdoba Viedenského Ringu. Prepojenie radiálami bolo prvý krát prezentované skupinou BicyBa v rokoch 2001 2002.

6.16.1 Metodika značenia cyklotrás Navrhovateľom cyklotrasy môže byť ktorákoľvek záujmová organizácia, samospráva, štátna organizácia. Každé značenie alebo výstavba novej cyklotrasy musí prejsť fázou dokumentovanie, projektovanie a diskusie. V cyklokoalícii sme sa vždy dohodli na konkrétnej trase, následnom terrénnom výskume, fotodokumentovaním, spracovaním materálu a výsledným za-

TOmáŠ PECIAR - NáVRH OPATRENÍ NA ZLEPŠENIE CyKLIsTICKEj DOPRAVy NA úZEmÍ BRATIsLAVy - 2011 - 2012

6.15.5 Prečo potrebujeme Bike sharing v Bratislave?

kreslením do mapy, popr. pripravením vizualizácie. V ďalšej následnosti sme konkrétnu trasu poslali mestskej časti, magistrátu a prerokovali na zasadnutí cyklokomisie. V tretej fáze sa snažíme dohliadať na výberové konania na projektanta a realizátora. Tretiu fázu vnímam ešte nie dokonale rozvinutú, v roku 2012 sa snažíme sprehladniť kontrolu formou sekcie na našej webovej stránke, kde máme odpočet z peniažkov vyhradených na cyklodopravu. Takáto aktivita sa nazýva Watchdog - po slovensky Strážny pes.

Obrazok č. 24 Modrou sú vyznačené jestvujúce cyklotrasy, ostatnými farbami pripravované počas roku 2012 na základe návrhov cyklokoalície. (Jozef Schwarz, Tomáš Peciar, 2012)

6.17 Pripomienkovanie projektov Na základe stretnutí s predstaviteľmi samospráv sa podarilo zapojiť do navrhovania a pripomienkovania cykloprojektov. Vďaka tomu máme možnosť pripomienkovať pripravované projekty v oblasti cykloinfraštruktúry. Aktívne sme tak komentovali projekt cyklotrás na Košickej ulici a tiež na Viedenskej ceste. Zároveň sa aktívne zapájame do prípravného procesu ďalších navrhovaných cyklotrás. Rovnako monitorujeme procesy EIA (posudzovanie vplyvov na

TOmáŠ PECIAR - NáVRH OPATRENÍ NA ZLEPŠENIE CyKLIsTICKEj DOPRAVy NA úZEmÍ BRATIsLAVy - 2011 - 2012

Prikladám ako vyzerá dokument, ktorý poskytujeme mestu. Je to zrejme jedno z najlahšie realizovateľných riešení, preto ho prikladám vzhľadom na obmedzené miesto v diplomovej práci ako prílohu č. 7

životné prostredie), kde navrhujeme riešenia mysliace na cyklistov a peších. Pripomienkovali sme takto napr. výstavbu Kauflandu v Mlynskej Doline (hlavná mestská cyklotrasa) či projekt Twin City (široké chodníky pre chodcov, pruhy a parkovanie pre cyklistov). Posledné slovo však vždy majú úradníci a politici či a do akej miery akceptujú pripomienky.

Prvý krok pri pripominekovavaní je získanie aktuálnych informácii. Chcel by som zdôrazniť hlavne aktuálnosť informácii, aby sa nestalo, že pripomienkujete projekt, ktorý už je zmenený. Následne treba vyhladať v procesoch EIA obrazovú dokumentáciu. Ďalší veľmi dôležitý bod, ktorý odporúčam dodržiavať je terénny výskum v danej lokalite. Následne je možné stanoviť si interný termín, do ktorého sa môžu všetci účastníci iniciatívy vyjadriť. Ak chýbajú ešte nejake podklady a nie sú voľne k dispozícii, treba si ich vypýtať na základe infozákona od kompetentných verejnej správy. Následne stačí poslať list s pripomienkami prípadne s prílohami na dotknutý úrad životného prostredia, ideálne s kópiou pre developera, aby mohol hned rozmýšlať nad nápravou.

6.18 Veľký prieskum mestskej cyklistiky 2011 (priloha č. 6) Spolu s kolegom Danielom Durišom z Cyklokoalície sme pripravili otázky na online prieskum realizovaný v februári 2011 prostredníctvom bezplatného google formulára. (Google forms, je služba umožnujúca spracovanie interaktívnych formulárov, použiteľná zdarma.) V prieskume bolo 40 otázok a mal pre nás nečakaný úspech. Počas 2 týždnov sme mali 500 respondentov a prieskum sme uzatvorili. Výsledky si môžete pozrieť na www.cyklokoalicia.sk/ velky-prieskum-2011. Prieskum prezentuje kolega, ktorý ho vyhodnotil pomocou špeciálneho štatistického software, ktorý nám poskýtol aj tzv. horúce mapy – heatmap, dôležité na vizuálnu predstavivosť. Výsledky využívajú všetci členovia cyklokoalície pri potrebe argumentácie. Metóda prieskumu ma blízko k metóde samovýberu, alebo metóda snehovej gule, kedže sa prieskum šíri sám medzi komunitou Bratislavských cyklistov.

6.19 Fundraising občianskeho združenia Po zmene statusu z voľného združenia, na združenie občianske, sme začali zbierať financie na ďaľšie fungovanie. Okrem písania projektov, kde všetky financie musia byť presne podložené a nadácie resp. vyhlasovatelia grantu, neradi podporujú platy a odmeny pre pracovníkov, sa treba poobzerať po iných možnostiach. Veľmi sa nám osvedčil spoločný stánok cyklokuchyne a cyklokoalície, prípadne kasička na dobrovolné príspevky pri podpisovaní našej úspešnej petície. Fundraisovali sme za benefitný prispevok za guláš, koláče, muffiny z našich kuchýň, prípadne za opravu bicykla alebo za reflexný pásik resp. inú reflexnú drobnosť. V týchto stánkoch sme aj nadviazali priamy kontakt s okoloidúcimi spoluobyvateľmi a snažili sa im pomôcť pri riešení ich cykloproblému, alebo sa len tak pozhovárať a vypočuť ich. Množstvo ľudí si neuvedomuje, že najlepšie riešenia, idey a nápady vznikajú práve s ľudmi, ktorí sa denne s daným problé-

TOmáŠ PECIAR - NáVRH OPATRENÍ NA ZLEPŠENIE CyKLIsTICKEj DOPRAVy NA úZEmÍ BRATIsLAVy - 2011 - 2012

6.17.1 Metodika pripomienkovania

mom zaoberajú. Možno nemajú správnu expertnú slovnú zásobu, alebo prehľad v riešeniach zo zahraničia, ale osobná skúsenosť všetkú teóriu častokrat predčí v celej miere.

Cyklokoalícia sa preto rozhodla spustiť petíciu za aspoň 5% z rozpočtu mesta v časti Doprava a komunikácie výhradne na cyklodopravu. Žiadame, aby Komisia pre cyklistickú dopravu navrhla, akým spôsobom majú byť tieto finančné prostriedky využité. Predpokladamé, že najväčšia časť pôjde na značenie (a príp. stavebné úpravy) nových cyklotrás, časť na statickú dopravu (t.j. parkovacie stojany pre bicykle), časť na informačné kampane (napr. zviditeľnenie bicykla ako dopravného prostriedku v meste). Celkovo ide zhruba o 3,3 milióna Eur. Závisí to od výšky navrhovaného rozpočtu pre kapitolu Doprava a komunikácie v ďalších rokoch. Predbežne rozpočet na Dopravu uvádza celkovo 68 711 246 Eur pre rok 2012 a 70 249 625 pre rok 2013. Výsledkom nášho tlaku je, že poslanci rozpočet navýšili o 300 tisíc Eur, spolu na 491 tisíc Eur. To je cca 0,72% z rozpočtu dopravy. Túto sumu dôkladne sledujeme a vytvorili sme odpočítavanie na titulke našej webstránky kôli transparentnosti. Popri elektronickej petícií sme zbierali hárky v uliciach počas ETM 2011 a v spriatelených kultúrnych priestoroch. Pre mňa osobne to bolo veľmi poučné i zábavné.

Obrazok č. 25 Agitačný obrázok použitý počas našej petičnej kampane

TOmáŠ PECIAR - NáVRH OPATRENÍ NA ZLEPŠENIE CyKLIsTICKEj DOPRAVy NA úZEmÍ BRATIsLAVy - 2011 - 2012

6.20 Petícia za 5% na rozvoj cyklodopravy z rozpočtu mesta na dopravu

7. Propagačná a edukačná činnosť 7.1 Prezentácie

Niektoré z úspešných prezentácii: a4, UKF – nitra, Incheba – dni mestskej cyklistiky, Ekonomická univerzita – OIKOS, Voices LIVE 21, Pechakucha, prezentácia na NEMO (no emision monday), prezentácia v horárni na ARNA – watchdog workshope, prezentácie počas ETM, prezentácia na celoslovenskej cyklistickej konferencií v Trnave, pravideľné prezentácie na vysokých školách. V roku 2012 robíme projekt o vzdelávaní stredoškolákov. Začiatkom apríla sme mali dve prezentácie na Gymnáziu Juraja Hronca, ktoré počulo 120 študentov. Počas jednej vyučovacej hodiny sme ich oboznámili s tematikou, premietli krátke video a podstatnou časťou bol workshop, rozdelenie študentov na skupiny, kde jedna hľadala pozitíva cyklodopravy v meste a druhá negatíva. Po prípravnom čase začala skupina prezentovať negatíva a druhá skupina sa im ich na základe svojej prípravy vyvrátiť a vyargumentovať. Myslím, že prezentácia mala veľký úspech a mna samotného veľmi obohatila a nabila pozitívnou energiou. Určite sa v budúcnosti chcem naďalej venovať edukačnej činnosti.

Obrazok č. 26 Prezentácia na UKF v Nitre, 2010

TOmáŠ PECIAR - NáVRH OPATRENÍ NA ZLEPŠENIE CyKLIsTICKEj DOPRAVy NA úZEmÍ BRATIsLAVy - 2011 - 2012

Na všetkých prezentáciach som sa podielal ako prezentujúci, zväčša ako spoluprezentujúci, lebo sme začali prezentovať vo dvojiciach, trojiciach, nakoľko to dokáže zaujať kompletne celé osadenstvo v prezentačnej miestosti. Všetky prezentácie som vytváral alebo spoluvytváral.

7.2 Tlačové správy a média Tlačové správy sú veľmi dôležitou súčasťou každej kampane. Pre každú dôležitú udalosť, pripomienku sa snažíme urobiť tlačovú správu. Odporúčam vytvoriť si media list, kde si zapisovať adresy, telefónne čísla na novinárov ako aj klasické mailové kontakty na televízne spravodajstvá.

Je vhodné mestskú cyklistiku propagovať v každom spriatelenom médiu. Na začiatku sa tejto téme venoval najmä Slovenský rozhlas a verejnoprávne média komunálneho charakteru, postupom času, sa téma dostala aj do hlavných spravodajstiev komerčných televízii.

7.4 Webstránky a tlačené média So vznikom cyklokoalície sme vytvorili webstránku, ktorá nám slúži na uverejňovanie našich článkov, pripomienok. Slúži všetkým občanom Bratislavy ako prehľadný zdroj informácii. V lete 2011 dostala stránka nový dizajn, ktorý som navrhol a programátorskú časť spravil skúsený webdizajnér Juraj Kišš.

Obrazok č. 27 Náhľad webstránky cyklokoalície, 2011

TOmáŠ PECIAR - NáVRH OPATRENÍ NA ZLEPŠENIE CyKLIsTICKEj DOPRAVy NA úZEmÍ BRATIsLAVy - 2011 - 2012

7.3 Pravidelné návštevy v rádiách, lokálnych televíznych staniciach

Obrazok č. 28 Náhľad starého dizajnu osobného blogu www.peciar.info, 2011

7.5 Sociálne média V cyklokoalícii sa stretli ľudia, ktorí pôsobia aj v oblasti marketingu, čo viedlo k založeniu facebookovej stránky, ktorá má momentálne vyše 1500 pravidelných návštevníkov. Snažíme sa udržiavať komunitu pravidelnými informáciami a kratšími postrehmi z diania v Bratislavskej cyklodoprave ako aj iných komunálnych záujmov. Na facebookovej stránke máme veľmi vysoké výsledky z hľadiska dosahu k ľudom. Ten sa počíta na základe kombinácie reakcí, zdielaní tém, nie na základe počtu fanúšikov ako si mnohí myslia. Založenie konta na sociálnej sieti twitter, prispieva k aktuálnym výzvam, nakoľko je to zrejme najrýchlejšie médium, sledované veľkým počtom novinárov. Na účte služby twitter je publikovaných 400 krátkych správ a 600 nasledovateľov. Myslím, že práve naša internetová prezentácia nám priniesla najvýraznejší posun v budovaní komunity a odporúčam všetkým aktivistom aby sa o svoje stránky pravideľne starali. Taktiež podľa štatistík sa dá dozvedieť, že naše informácie sa dostávajú aj pre takzvaných záujmových ľudí, či už v komunálnej ako aj štátnej politike.

TOmáŠ PECIAR - NáVRH OPATRENÍ NA ZLEPŠENIE CyKLIsTICKEj DOPRAVy NA úZEmÍ BRATIsLAVy - 2011 - 2012

Taktiež som autorom osobného blogu o systémoch zdielaných bicyklov (www.peciar.info), ktorý má dennú čítanosť okolo 30 ľudí a rekordná čítanosť bola vyše 2000 ľudí za 24 hodín.Na tomto blogu je 80 mojich autorských príspevkov a vďaka úzkej špecializácií na systémy verejných bicyklov som sa stal mienkotvorcom v tejto téme na Slovensku. Pripravil som webstránku cyklokuchyne (cyklokuchyna.criticalmass.sk) kde pomocou konktaktného formulára formujem komunitu. Na stránke sú umiestnené taktiež videá a fotografie z najúspešnejších akcií cyklokuchyne. Spolupracoval som pri webdizajne stránky criticalmass (www.criticalmass. sk), ktorá propaguje cyklojazdy a ponúka priestor aj ostatným mestám zapojiť sa do tohto celosvetového trendu. Väčšina webstránok funguje pomocou redakčného systému CMS wordpress, ktorý je voľne použiteľný. Taktiež sa starám o celkový vizuál tlačených letákov, brožúr, prezentácii, výziev atď.

Začiatkom môjho štúdia na vysokej škole som sa venoval cykloturistike, myslel som, že je tam vysoký environmentálny character. Nakoľko som, ale zistil, že tento character je viac nepriamy ako priamy a býval som v meste, kde som každý deň bicykloval, som si začal uvedomovať, že mojím poslaním a predmetom štúdia bude propagácia cyklodopravy v sídlach. Tam som našiel podstatu toho, čo som hľadal v prírode aj keď to znie neuveriteľne. Bicykel a mestská doprava začala byť pre mňa drogou ktorej som si každý deň doprial viac a viac, nielen z samotného pohybu, ale hlavne ako hľadanie na slovensku ešte nie celkom rozvinutej témy. Z environmentálneho hľadiska som sa dostal k informáciam že napr. Priemerný New Yorčan má vo svojej ekologickej stope 7,1 ton skleníkových plynov, čo je ovela menej ako priemerný obyvateľ z celého USA (24.5) Takýchto informácii som sa nevedel nabažiť a vyhľadával som súvislosti medzi mestským a prímestským životom, gentrifikáciou center miest a samozrejme dopravou a jej vplyvom na kvalitu života v meste. Utriedil som si informácie a hladal odpovede na otázky rozšírenia používania bicykla ako dopravného prostriedku. Toto hľadanie ma napĺňalo argumentmi v komunikácii so skeptikmi, ktorí začiatok velorúcie nevideli až tak naivne a jednoducho ako ja.

“Nič nie je pre cykloaktivistov horšie ako prázdne cyklotrasy a cyklostojany” V budúcnosti by som chcel pokračovať vo všetkých začatých projektoch a výrazne zväčšiť komunitu ľudi,ktorí chodia na bicykli do práce ,či školy. Myslím, že sme na dobrej ceste, ale musíme si pomáhať, lebo všetci sme cyklisti.

Ako možné riziká ďalšieho rastu počtu obyvateľov využívajúcich bicykel ako dopravný prostriedok vidím najmä neefektívne využitie financií na strane mesta alebo príspevkovej organizácie. Ďalším rizikom je výrazné zlacnenie pohonných látok, to je však absolútne neočakávané. Dlhodobým rizikom môže byť rýchle rozšírenie lacných elektromobilov, ktoré neriešia problematiku mestskej dopravy komplexne i keď sú environmentálne prijateľnejšie.

TOmáŠ PECIAR - NáVRH OPATRENÍ NA ZLEPŠENIE CyKLIsTICKEj DOPRAVy NA úZEmÍ BRATIsLAVy - 2011 - 2012

8. Diskusia

9. Záver

Za najväčší úspech pokladám, výrazne a viditeľne stúpajúci počet ľudí používajúci bicykel ako dopravný prostriedok v tomto meste. Za čiastkové dosiahnuté ciele považujem, vznik 2 nových cyklopruhov, viacero bodových úprav, umiestnených 40ks cyklostojanov, vznik cyklokomisie, vznik komunitnej dielne, koordináciu úspešného festivalu ETM, nadviazanie kontaktov s úradníkmi, politikmi a podobne zameranými mimovládnymi organizáciami, nové schválené legislatívne nariadenia, existenciu cyklojázd a vytvorenie atraktívnej témy v médiach. Táto problematika, výskum a práca je pre mňa tým správnym balancom keď sa pohybujem na hranici medzi formálnosťou a subkultúrou. Nakoľko nespočetne velakrát sa mi stalo, že som šiel rovno z veľmi dôležitého stretnutia s vplyvnými politikmi rovno do komunitnej cyklodielne a tam si “čistil” ruky olejom na bicykle pri oprave starých zrecyklovaných bicyklov. Fungujem totiž 8 rokov ako živnostník a mám rád zmenu a nepravidelnosť, čo sa profesionálneho života týka. Stále sa však nemôžem cyklodoprave v Bratislave venovať naplno a hladám rôzne spôsoby ako fundraisovať sám seba...

TOmáŠ PECIAR - NáVRH OPATRENÍ NA ZLEPŠENIE CyKLIsTICKEj DOPRAVy NA úZEmÍ BRATIsLAVy - 2011 - 2012

Táto práca je súhrnom aktivít ktoré sa mi podarilo v danom čase uskutočniť ako osobe alebo dopomôcť s celým kolektívom cyklo aktivistov. Práca by mohla slúžiť ako odrazový mostík pre podobne orientované skupiny alebo jednotlivcov na Slovensku. V budúcnosti sa určite budem venovať tejto problematike naďalej, nakoľko cítim, že sa v tejto problematike už dôkladne orientujem a moje názory sú rešpektované ďalšími odborníkmi. Rád sa zúčastňujem konferencií a organizujem rôzne podujatia.

10.

Použitá Literatúra

(2008/2217(INI)), Committee on Transport and Tourism, Rapporteur: Gilles Savary, Brussels. 2. Automobilizmus - stále väčší problém pre životné prostredie - leták greenpeace, vydaný pri príležitosti Dňa bež áut 2011 - skompiloval kampanier na klimatické zmeny Pavol Široký. 3. Bicykel - Kamil Prochazka 4. Bike snob - BikeSnobNYC - ISBN 9780811869980 - 2010 5. Car-Sharing – Baustein kommunaler Mobilitätsstrategien in Bremen - Freie Hansestadt Bremen - 2010 6. Car - Sharing - Sdílení vozidel - inteligentní zpúsob využívaní automobilú šetrný vúči životnímu prostředí - Ustav pro ekopolitiku - ISBN 978-80-87099-00-1 7. Časopis cyklodoprava - www.issuu.com/cyklodoprava 8. Copenhagen - city of cyclits - City of Copenhagen - 2009 9. Cycling in Netherlands - Ministry of Transport, Public Works and Water Managment, Fietsberaad - 2009 10. Cyclocity - A revolutionary eco-friendly transport system accesible to all -JCDecaux 2011 11. Cyklistika pro mesta - Cycling: the way ahead for towns and cities? - J. Dekoster, U. Schoellaert - European Communities, 2000 - ISBN 80-7212-197-9 12. Doprava a cestovný ruch, praktická prirúčka - Úrad pre publikácie, Európsky parlament 2009 European Parliament (2008a), Report on an Action plan on urban mobility 14. European Parliament (2008b), Report on ‘Towards a new culture of urban mobility’,(2008/2041(INI)), Committee on Transport and Tourism, Rapporteur: Reinhard Rack, Brussels. 15. Fahr rad in Wien - Stadt Wien, ARGUS, IG-Fahrrad - 2011 16. Koncepcia a projektový zámer budovania zelených ciest pre nemotorovú dopravu v mestskej časti Bratislava - Petržalka - Robert Schnurmacher - 2009. 17. Michal Páleník: Freemap, http://linuxfest.sk/prednasky/linuxfest05/Mapy_a_Linux_ freemap.pdf 18. OECD-ROAD TRANSPORT RESEARCH (1993). Marketing of traffic safety. OECD. Paris. 19. Optimising Bike Sharingin European Cities - OBIS, June 2011 20. Operačný program Doprava 2007 – 2013 - Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky - 2007 21. ONE GREEN CITY - WINNIPEG, MANITOBA - Anders Swanson 22. Pedaling Revolution (How cyclists are Changing American cities) - Jeff Mapes - ISBN 978-0-87071-419-1 13.

TOmáŠ PECIAR - NáVRH OPATRENÍ NA ZLEPŠENIE CyKLIsTICKEj DOPRAVy NA úZEmÍ BRATIsLAVy - 2011 - 2012

23. Plány mobility - Přínos pro podniky a instituce - Nadace partnerství - 2011 Promotion of cycling - 2011 - European Parlament 25. The British cycling Economy - Dr. Alexander Grous B.Ec., MBA, MComm, PhD. 2011 26. TRANSPORTATION, Volume 39, Number 2, 409-432, DOI: 10.1007/s11116-011-9355-8 od Ralph Buehler a John Pucher 27. Veľký prieskum: Mestská cyklistika v Bratislave 2011 - 505 odpovedí - http://www.cyklokoalicia.sk/vysledky-2011.html - Cyklokoalicia 28. www.streetfilms.org TOmáŠ PECIAR - NáVRH OPATRENÍ NA ZLEPŠENIE CyKLIsTICKEj DOPRAVy NA úZEmÍ BRATIsLAVy - 2011 - 2012

24.

11.

Zoznam Príloh

TOmáŠ PECIAR - NáVRH OPATRENÍ NA ZLEPŠENIE CyKLIsTICKEj DOPRAVy NA úZEmÍ BRATIsLAVy - 2011 - 2012

1. Odborný posudok 2. List ktorý nám prišiel počas ETM 2011 3. Približný zoznam mediálnych výstupov z ETM 2011 4. Vzor listu starostom 5. Leták Európskeho týždňa mobility 2011 6. Veľký prieskum mestskej cyklistiky 7. Návrh riešenia Dunajskej ulice pomocou systému cestnej diéty. 8. Parkovaci manuál

Priloha 1. Odborný posudok Posudok je spracovaný po predchádzajúcej konzultácii s odborníkmi z oblasti prevencie srdcovo-cievnych onemocnení,ortopedie ako i rehabilitačných pracovníkov pohybovej liečby, zvlášť vo vzťahu k vplyvu jazdy na bicykli na ľudský organizmus.Ich názory možno zhrnúť do nasledovných záverov: Najčastejšou príčinou chorobnosti a predčasnej úmrtnosti v našich regiónoch sú ochorenia srdca a ciev/až 55% predčasných úmrtí/,čo nás radí do kategórie krajín s najkratšou priemernou dĺžkou života.Tieto alarmujúce údaje spôsobujú,že najväčšie finančné prostriedky zo zdravotníctva idú práve do tejto oblasti.I v krajinách s omnoho väčšou prevenciou ide často o astronomické čísla napr.USA predstavujú ročne 1 300 miliard dolárov, odhliadnúc od nevyčísliteľných škôd a problémov v psychosociálnej oblasti nevynímajúc osobné a rodinné tragédie. Za reálny odhad medicínskych odborníkov sa považuje,že asi 70-80% týchto výdavkov by sa dalo využiť na iné účely, pričom sú 3 základné opatrenia, ktoré treba uviesť do praktického života na predídenie masívneho výskytu tohoto civilizačného zla.

Všetky opatrenia sú jednako dôležité, pričom pohybový režim je najdostupnejší,ekonomicky najvýhodnejší a pri preventívnosti i najefektívnejší.Pocit zdravotnej zodpovednosti chýba najviac dnešnému človeku a prospôsobenie ľudského organizmu intenzívnemu pohybovému režimu sa vytváralo milióny rokov, pričom modernému človeku pribudol na druhej strane výrazný psychosociálny stres. Vedecké výskumy ukázali,že pohybový režim má byť zvolený racionálne,pričom jednou z týchto činností je práve bicyklovanie.Dochádza k optimálnemu,harmonickému zapojeniu všetkých svalových skupín, odpadá statická záťaž na nosné zhyby človeka-kolená,kýčelové ako i členkové zhyby, ktoré sú najčastejšie zaťažované pri iných pohybových režimoch.Svalstvo dolných končatín je vo zvýšenej miere prekrvované čo má pozitívny vplyv na celý krvný obeh.Bicyklovanie ako prevencia slúži i na zmenšenie rizika pri ortopedických poruchách, poruchách chrbtice,ochorenia cukrovkou a zvýšenom krvnom tlaku. Skúsenosti z Dánska,Holandska a Belgicka jednoznačne potvrdili tieto poznatky pričom v týchto štátoch sú spracované celé metodiky pre bicyklový režim. Na základe týchto skutočností plne podporujem zámery na rozširovanie služieb v tejto oblasti a prispiet tak k mäsovejšiemu využívaniu bicyklovania nielen ako športu ale i k vytváraniu predpokladov pre zdravšiu populáciu na Slovensku. Mudr. Michal Straka

v Bratislave 14.05.2009.

Tomáš Peciar - Návrh cykloTurisTických Trás Na území malých karPáT - 2010

-Režimové opatrenia/pohybový režim,psychosociálne opatrenia/ -Dietetické opatrenia/stravovacie návyky/ -Racionálna medikamentózna liečba/pri výskyte ochorenia/

Príloha č. 2 - List ktorý nám prišiel počas ETM 2011 “Ahojte,

Sme štvorčlenná rodina, bývajúca v centre Bratislavy a bicykel je pre nás neodmysliteľnou súčasťou denného fungovania. Obaja s manželom pracujeme v renomovaných spoločnostiach na pozíciach, ktoré by nám bez problémov umožňovali zaradiť sa medzi motorizované rodiny s autom pre každého plnoletého člena , pod domom máme zaparkované auto, ktoré používame najmä cez víkendy, ale do roboty chodíme každý deň na bicykli. Aj v zime. Je to náš životný štýl a vedieme k nemu aj naše deti. Keď boli menšie, do škôlky sme ich vozili v sedačkách, staršia má teraz 7 rokov a do školy už aj ona chodí denne sama na svojom bicykli. Myslíme si, že mestská cyklistika je skvelá vec, vo svete bežná a častá alternatíva k iným spôsobom dopravy - a sme šťastní, že sa konečne niekto aktívne usiluje dať túto samozrejmú vec na známosť aj kompetentným ľuďom v tomto meste. Dnes ráno som išla po novom cyklopruhu pri Dulovom námesti... Neskutočný pocit! Vďaka, veľká vďaka za všetku vašu iniciatívu v tomto smere. Zatiaľ som na rodičovskom združení u dcéry v škole jediná, ktorá síce vycupká do triedy v topánkach na opätkoch, ale dole ju namiesto auta čaká zaparkovaný bicykel :-) Veľmi však s manželom dúfame, že sa Bratislava aspoň v minimálnej miere priblíži európskym mestám a bude bežné, že sa do práce a do školy chodí na biku a že je na to v mestskej infraštruktúre vytvorený adekvátny priestor. Ak by sme mohli v niečom pomôcť vašim aktivitám, radi to urobíme. Nechýbame na žiadnom critical masse! Držte sa a dik moc za to že existujete :-) Lucia *****“

Autorka tohto listu, sa o pár mesiacov stala aktívnou členkou OZ Cyklokoalícia

TOmáŠ PECIAR - NáVRH OPATRENÍ NA ZLEPŠENIE CyKLIsTICKEj DOPRAVy NA úZEmÍ BRATIsLAVy - 2011 - 2012

chcela by som vyjadriť veľkú podporu vašej činnosti. Je fakt super všetko čo robíte, veľmi si to u nás v rodine ceníme a sme vaši podporovatelia.

http://bratislava.sme.sk/c/6057909/dobry-trh-na-panenskej.html http://bratislava.sme.sk/c/6060732/cyklisti-bojuju-za-otvorenie-sihote.html http://www.sme.sk/c/6062777/rezort-dopravy-chce-zmenit-zeleznicne-trasy-na-cyklotrasy. html http://www.sme.sk/c/6065954/cyklisti-z-lesa-narazili-na-ministra-simona.html http://www.flickr.com/photos/tags/cyklokoalicia/ http://bratislava.sme.sk/c/6066245/stary-most-a-apollo-spoja-cez-euroveu.html http://shiz.sk/articles/view/634 http://www.minzp.sk/tlacovy-servis/tlacove-spravy/tlacove-spravy-2011/tlacove-spravy-september-2011/europsky-tyzden-mobility-environrezorte.html http://pressburgembassy.blogspot.com/2011/09/parking-day_18.html https://www.facebook.com/media/set/?set=a.212253512171027.55429.166688783394167&ty pe=1 http://mmm.ii.fmph.uniba.sk/teherano/ http://www.tvnm.sk/vysielanie/2011-09-20 http://www.tyzden.sk/reportaze-tyzdna/viac-cyklotras.html http://www.youtube.com/watch?v=fZUtFP8QQV0&feature=player_embedded http://www.stv.sk/online/archiv/spravy-stv cas: 7:57 (cyklisti do lesa - Štefanec & ostatni pred NRSR) http://www.youtube.com/watch?feature=player_embedded&v=PEB80d7Yago - diskusia iba strihy s Arpádom Eschekom (tajomnikom min. dopravy) http://www.employment.gov.sk/index.php?SMC=1&mod=news&nid=825&lg=sk (min prace soc. vecí a rodiny - na bicykli do práce)

TOmáŠ PECIAR - NáVRH OPATRENÍ NA ZLEPŠENIE CyKLIsTICKEj DOPRAVy NA úZEmÍ BRATIsLAVy - 2011 - 2012

Príloha č. 3 - Približný zoznam mediálnych výstupov z ETM 2011

Príloha č. 4 - List zástupcom mestských častí Vážený pán XXXXXXXXX starosta mestskej časti Bratislava – XXXXXX

Dobrý deň, som členom platformy Cyklokoalícia, ktorá združuje jednotlivcov a iniciatívy v Bratislave venované rozvoju mestskej cyklistiky. Súčasťou Cyklokoalície sú aj združenia ako BicyBa (najstaršie občianske združenie venované cyklistike v Bratislave), zástupcovia iniciatív Critical Mass, Cykloguerilla, Cyklokuchyna a mnohí ďalší aktívni cyklisti. Naším cieľom je propagovať a rozvíjať mestskú cyklistiku v Bratislave, ako aj pomáhať mestu a mestským častiam s rozvojom cyklistickej infraštruktúry poskytovaním návrhov konkrétnych riešení a odporúčaní na zmeny. Keďže ste na moje žiadosť o stretnutie zaslanú viackrát emailom nereagovali, oslovujem Vás touto cestou zo žiadosťou o dohodnutie si stretnutia, kde by sme Vám predstavili naše aktivity a zároveň sa porozprávali o možnostiach zlepšenia situácie pre cyklistov v XXXXXXXXXXXX. Kontakt na mňa je uvedený v hlavičke listu.

S pozdravom,

Tomáš Peciar platforma Cyklokoalícia

TOmáŠ PECIAR - NáVRH OPATRENÍ NA ZLEPŠENIE CyKLIsTICKEj DOPRAVy NA úZEmÍ BRATIsLAVy - 2011 - 2012

Vec: Žiadosť o stretnutie

TOmáŠ PECIAR - NáVRH OPATRENÍ NA ZLEPŠENIE CyKLIsTICKEj DOPRAVy NA úZEmÍ BRATIsLAVy - 2011 - 2012

Príloha č. 5 - Leták Európskeho týždňa mobility 2011

Príloha č. 6 - Veľký prieskum mestskej cyklistiky - výsledky spracoval Daniel Duriš, okruhy otázok spracovali Tomáš Peciar a Daniel Duriš

● Cyklodoprava v Bratislave - veľká neznáma ● Neexistujú žiadne štatistiky ● Spol. Metro robila prieskum v Petržalke ● Cyklistická doprava v časti Iné (3%) ● Iné = pešia doprava, cyklodoprava, korčule ● Získať prehľad o stave medzi aktívnymi cyklistami ● Kto jazdí, aké trasy sa používajú, čo sú problémy, či a kedy by jazdili častejšie Veľký prieskum 2011 - Daniel Duriš, Cyklokoalícia

Ako prieskum? ● Online dotazník v Google Docs ● Metóda samovýberu (blízko aj metóde snehovej gule) medzi komunitou bratislavských cyklistov ● Oslovenie cez sociálne siete (Twitter, Facebook stránky ako Critical Mass, Cykloguerilla) ● Oslovenie cez iné webové stránky ● Prieskum nadšene prijatý a šírený cyklistami Veľký prieskum 2011 - Daniel Duriš, Cyklokoalícia

TOmáŠ PECIAR - NáVRH OPATRENÍ NA ZLEPŠENIE CyKLIsTICKEj DOPRAVy NA úZEmÍ BRATIsLAVy - 2011 - 2012

Prečo prieskum?

Kto sú cyklisti? ● 505 respondentov za necelé dva týždne

Veľký prieskum 2011 - Daniel Duriš, Cyklokoalícia

Kedy a ako často jazdia? ● Pravidelní cyklisti (min. 1x za týždeň) až 92%

Jar

Leto

95%

100%

Jeseň Zima 90%

31%

● 75% jazdí aj večer, až 38% za každého počasia ● 20% trávi denne na bicykli do 20 minút ● 49% pedáluje 20 minút až hodinu denne ● 60% kombinuje cesty a chodníky Veľký prieskum 2011 - Daniel Duriš, Cyklokoalícia

TOmáŠ PECIAR - NáVRH OPATRENÍ NA ZLEPŠENIE CyKLIsTICKEj DOPRAVy NA úZEmÍ BRATIsLAVy - 2011 - 2012

32%

67%

Kde bývajú? 17%

20%

22% 24%

Veľký prieskum 2011 - Daniel Duriš, Cyklokoalícia

Kam jazdia? 24% 55% 46% 48%

29%

60% 20%

39%

5% 5%

3% 4%

87% 4% 8%

12%

4% 8%

Veľký prieskum 2011 - Daniel Duriš, Cyklokoalícia

TOmáŠ PECIAR - NáVRH OPATRENÍ NA ZLEPŠENIE CyKLIsTICKEj DOPRAVy NA úZEmÍ BRATIsLAVy - 2011 - 2012

17%

A krížom cez mesto?

12%

Veľký prieskum 2011 - Daniel Duriš, Cyklokoalícia

Prečo bicyklujú? Rekreácia (turistika) Do práce / školy Za zábavou Vybavenie bežných vecí (pošta, banka a iné) Za nákupmi Iné (šport, kuriéri atď.)

83% 53% 34% 33% 20% 9%

Veľký prieskum 2011 - Daniel Duriš, Cyklokoalícia

TOmáŠ PECIAR - NáVRH OPATRENÍ NA ZLEPŠENIE CyKLIsTICKEj DOPRAVy NA úZEmÍ BRATIsLAVy - 2011 - 2012

Akými miestami jazdia? Nový most

57%

Starý most

51%

Námestie SNP Kamenné nám.

40%

Centrum - pešia Most Apollo Prístavný most Most Lafranconi Obchodná Chorvátske ram.

39% 37% 36% 36% 35% 34%

Veľký prieskum 2011 - Daniel Duriš, Cyklokoalícia

Nehodovosť cyklistov 19% bolo účastníkom nehody, vinník nehody: Vodič vozidla 54% Neurčený vinník 17% Dotazovaný cyklista 14% Iný cyklista alebo korčuliar 12% Chodec 4% ● Iba 16% privolalo políciu ● 23% malo zranenie s liečením ● 20% malo problém začať opäť bicyklovať Veľký prieskum 2011 - Daniel Duriš, Cyklokoalícia

TOmáŠ PECIAR - NáVRH OPATRENÍ NA ZLEPŠENIE CyKLIsTICKEj DOPRAVy NA úZEmÍ BRATIsLAVy - 2011 - 2012

Nábrežie Dunaja 71%

Vodiči / chodci ♥ cyklisti? Sú vodiči automobilov ohľaduplní? 53% 19%

27%

A čo chodci? 35% 7% 55%

Veľký prieskum 2011 - Daniel Duriš, Cyklokoalícia

Porušovanie predpisov Jazdíte v jednosmerkách v protismere? 35% 65%

Prečo? ● Trasa je kratšia 66% ● Neexistuje blízka trasa 66% ● Blízke cesty sú vyťažené 47% ● Zlý stav blízkych ciest 14%

Zastavujete na STOP vždy? Na červenú vpravo? 45%

10% 67%

33%

45% Veľký prieskum 2011 - Daniel Duriš, Cyklokoalícia

TOmáŠ PECIAR - NáVRH OPATRENÍ NA ZLEPŠENIE CyKLIsTICKEj DOPRAVy NA úZEmÍ BRATIsLAVy - 2011 - 2012

Veľký prieskum 2011 - Daniel Duriš, Cyklokoalícia

Kedy by jazdili častejšie? Viac cyklotrás Lepšie prepojené cyklotrasy Lepší prejazd križovatkami Viac stojanov Viac informácií (mapy, navigácia) Iné (vyššia ohľaduplnosť vodičov, menej krádeží atď.)

82% 82% 70% 35% 23% 18%

Veľký prieskum 2011 - Daniel Duriš, Cyklokoalícia

TOmáŠ PECIAR - NáVRH OPATRENÍ NA ZLEPŠENIE CyKLIsTICKEj DOPRAVy NA úZEmÍ BRATIsLAVy - 2011 - 2012

Polená pod kolesá

Výbava bicyklov 78% 54% 26% 7%

Veľký prieskum 2011 - Daniel Duriš, Cyklokoalícia

Podporujú nás cyklisti? Považujete aspoň jednu organizáciu ako Cyklokoalícia alebo BicyBa za svojho zástupcu pred úradníkmi a politikmi?

69,1% Áno

Veľký prieskum 2011 - Daniel Duriš, Cyklokoalícia

TOmáŠ PECIAR - NáVRH OPATRENÍ NA ZLEPŠENIE CyKLIsTICKEj DOPRAVy NA úZEmÍ BRATIsLAVy - 2011 - 2012

Povinná výbava Pumpa Zadný nosič Opierka na odstavenie bicykla Košík alebo predný nosič

Príloha č. 7 - Návrh riešenia Dunajskej ulice pomocou systému cestnej diéty.

Dunajská ulica (protismer) a forma cestnej diéty - Road Diet

Autori: Tomáš Peciar a pripomienkujúci členovia Cyklokoalície Naväzujúce návrhy a trasy: Prvý historický okruh, Štúrova, Špitálska, pešia zóna, Karadžičova Dunajská ulica (protismer) Odporúčania pre prevedenie cyklistov úsekom Štúrova - Rajská Ciele Východiskový stav Návrh riešenia Všeobecné zásady Štúrová - Rajská

Ciele ● ● ● ●

otvoriť jednosmerku pre cyklistov v opačnom smere pre cesty v smere Mlynské nivy a Dulovo nám. bezpečné vedenie cyklistov v protismere legalizácia existujúceho stavu (cyklisti jazdia v protismere) riešenie nevyžadujúce väčšie stavebné zásahy

Východiskový stav ● ● ●

všetky ulice ústiace na Štúrovu v jej východnej časti sú jednosmerky v smere do centra (Dunajská, Grosslingova, Šafárikovo nám.) neexistujúce spojenie zo Štúrovej v smere Mlynské nivy a Dulovo nám. (okrem “rýchleho” Dostojevského radu a obchádzky cez Špitálsku) cesta dostatočne široká na cyklopruh v protismere

Návrh riešenia Všeobecné zásady ●

použitie nových značiek: ○ V 8c Koridor pre cyklistov (v texte aj piktokoridor); veľkosť vodorovnej značky 2,65 x 0,85 metra (viď vzorový list z ČR), rozostup podľa detailov v texte, ○ V 5d Priestor pre cyklistov (v texte aj predsadený priestor pre cyklistov); vzdialenosť stop čiary pre motorové vozidlá od stop čiary pre cyklistov 2,75

TOmáŠ PECIAR - NáVRH OPATRENÍ NA ZLEPŠENIE CyKLIsTICKEj DOPRAVy NA úZEmÍ BRATIsLAVy - 2011 - 2012

Odporúčania pre prevedenie cyklistov úsekom Štúrova - Rajská

● ● ● ● ●

metra (ak nie je uvedené inak), šírka stop čiary pre motorové vozidlá 0,5 m, šírka stop čiary pre cyklistov 0,25 m, oddelenie cyklopruhu od pruhu pre motorové vozidlá čiarou bielej, nešmykľavej, reflexnej farby v šírke 0,25 metra, v častiach, kde je rozbitý asfalt (výtlky) by malo mesto prikročiť k rekonštrukcii ciest mimo rozpočtu na cyklodopravu, povrch cyklotrasy realizovať bez nerovností, bariér; namiesto zapustených obrubníkov realizovať hladký povrch, použiť podfarbený cyklopruh v celom vedení trasy z dôvodu protismerného smeru. prvky pre nevidiacich pred priechodom pre chodcov (Z 8a - Z 8c) umiesťnovať len v časti pre chodcov a nie v časti pre cyklistov, zmenšiť parkovacie boxy na čo najmenšiu možnú šírku a hĺbku, posunúť ich smerom do cesty a viesť cyklopruh poza ne pri chodníku (Riešenia z kodane)

Obrázok: žltá - začiatok cyklopruhu v existujúcej vozovke za semaforom odbočenie smerom na Dunajskú ul. po priechode pre chodcov napojenie na chodník (červená), znovupripojenie na cestu (žltá), zrušenie parkovacích boxov BPS (zelená), priechod pre cyklistov (modrá), pokračovanie cyklopruhu vo vozovke (žltá)

Obrázok: žltá - cyklopruh v existujúcej vozovke, za priechodom pre chodcov cyklopruh na šrafovanej ploche, zmenšenie parkovacích boxov pre autá na najmenšiu možnú hĺbku a vedenie cyklopruhu za nimi pri chodníku (modrá)

Kontakt Cyklokoalícia Email: info@cyklokoalicia.sk Telefón: Tomáš Peciar, 0918/641626

TOmáŠ PECIAR - NáVRH OPATRENÍ NA ZLEPŠENIE CyKLIsTICKEj DOPRAVy NA úZEmÍ BRATIsLAVy - 2011 - 2012

Štúrova - Rajská

Cyklokoalícia | Parkovací manuál 2011

Parkovanie bicyklov Manuál pre obchody, inštitúcie, školy a ďalšie organizácie

TOmáŠ PECIAR - NáVRH OPATRENÍ NA ZLEPŠENIE CyKLIsTICKEj DOPRAVy NA úZEmÍ BRATIsLAVy - 2011 - 2012

Príloha č. 8 - Parkovací manuál

Parkovanie bicyklov musí spĺňať podmienky bezpečnosti, ľahkej dostupnosti a optimálne aj ochranu pred nepriaznivým počasím.

Parkovanie bicykla

Dodržujete zákon? Zákonník práce 311/2011 Z.z. stanovuje v § 151 Pracovné podmienky a životné podmienky zamestnancov povinnosť zamestnávateľa “zaistiť bezpečnú úschovu najmä zvrškov a osobných predmetov, ktoré zamestnanci obvykle nosia do zamestnania, ako aj obvyklých dopravných prostriedkov, ak ich zamestnanci používajú na cestu do zamestnania a späť s výnimkou motorových vozidiel.”

Krátkodobé parkovanie bicyklov

Odporúčané parkovanie bicyklov na krátku dobu musí byť bezpečné a ľahko dostupné.Parkovacie stojany umiestňujeme výhradne do lokalít, ktoré sú pod verejným dohľadom. Optimálne umiestnenie je: ku vstupným priestorom (vchod, východ, dvere, brány a pod.) vo vstupných halách budov (ak sú dostupné bez schodov) k priestorom pre fajčiarov do priestorov pod dohľadom vrátnika alebo kamerového systému

Dlhodobé parkovanie bicyklov

Dlhodobé parkovanie bicyklov musí byť bezpečné a chránené pred vplyvmi počasia. Podmienky dlhodobého parkovania spĺňajú: uzavreté miestnosti(dostupné napr. cez vrátnika či recepciu, či na kľúč, kód a pod.) stojany vo vstupných halách budov kryté vonkajšie parkovanie pod dohľadom vrátnika či kamerového systému garáže integrujúce parkovanie bicyklov (napr. vyhradenie niekoľkých miest pre bicykle)

Dlhodobé parkovanie bicyklov sa často využíva v zamestnaniach a hlavne pri autobusových a železničných staniciach.

TOmáŠ PECIAR - NáVRH OPATRENÍ NA ZLEPŠENIE CyKLIsTICKEj DOPRAVy NA úZEmÍ BRATIsLAVy - 2011 - 2012

Krátkodobé (návštevníci) Dlhodobé (zamestnanci, študenti, dlhodobé návštevy)

V zamestnaní cyklisti ocenia navyše sprchy a zázemie ako šatňa - aj keď mestská cyklistika nie je šport, sprcha spĺňa hygienické požiadavky počas teplého počasia alebo pri dlhších dochádzkových trasách.

Vhodné stojany Vhodné stojany pre parkovanie bicyklov musia umožňovať uzamknutie celého rámu bicykla, preto musia spĺňať výškové parametre. Zároveň musí byť kostra stojanu vhodná na uzamknutie cez pevné zámky typu U. Z bezpečnostných dôvodov sú nevhodné stojany umožňujúce uzamknutie iba kolesa, ktoré navyše často spôsobujú deformáciu osi kolesa („osmičku“). Tieto stojany je prípustné použiť len výnimočne, napríklad v prípade stiesnených priestorových pomerov, za podmienky, že sú umiestnené v bezpečnej zóne (priamy dohľad strážnej služby, kamerový dohľad, priestor s obmedzeným vstupom).

n toja

ť, cm cm n. 60 ú čas 0 i 6 h loc mi ym cm 70 i tyča stran zemi p nu e k m dej na toja žší výš ž vo najbli z ka mať vaní s e i ln ov sia to imá medz bjekt i mu mon n i o d č m tup ch kam o o á ty rozos od iný skrut ykla p n h Vrc álny lený zemi iu bic k ia im ut Min n vzd nené radn v k ja Sto ny upe ňuje u a a r j Sto á zab r kto

ho dné

m Pod

vh y k en

TOmáŠ PECIAR - NáVRH OPATRENÍ NA ZLEPŠENIE CyKLIsTICKEj DOPRAVy NA úZEmÍ BRATIsLAVy - 2011 - 2012

Vyznačenie parkovania pre bicykle Stojany na krátkodobé a dlhodobé státie bicyklov by mali byť už z diaľky viditeľné - napr. ich označením štandardizovanou značkou IP12 (príp. IP18 pre zastrešené parkovanie) s dodatkovou tabuľkou so symbolom bicykla.

Prehľad vhodných stojanov

Stojany uvádzané nižšie slúžia ako príklady a poskytujú dostatočný cenový prehľad. V prípade vlastnej výroby stojanov odporúčame nasledovať nižšie uvedené príklady. Stojan typu T - pre 2 bicykle - odporúčame ako dizajnovo zaujímavý Stojan typu U (rôzne šírky) - pre 2 bicykle Stojan typu A - pre 5 bicyklov Kryté stojany (stojany s prístreškom)

Odporúčané zámky pre cyklistov Zámky typu U Hrubšie oceľové reťaze Certifikované zámky proti krádeži

Stojan typu U:

Stojan typu T:

Stojan typu A:

Stojan s kruhom:

Okrúhly (360°) stojan:

TOmáŠ PECIAR - NáVRH OPATRENÍ NA ZLEPŠENIE CyKLIsTICKEj DOPRAVy NA úZEmÍ BRATIsLAVy - 2011 - 2012

Nevhodné stojany

Akékoľvek nízke stojany (betónové, rúrkové) umožňujúce uzamknúť iba koleso, nie však rám bicykla. Pri takýchto stojanoch hrozí nielen krádež bicykla (rýchloupínací mechanizmus umožňuje odmontovanie kolesa od rámu bicykla), ale aj poškodenie (prerazenie) kolesa.

Iné, netradičné stojany: Stojany pre Škótskym parlamentom, Topánka (New York), Pohár (New York) dizajn: David Byrne

Nevhodné stojany Stojan pri komplexe Eurovea - neumožňuje použiť zámok typu U, hrozí poškodenia kolesa a krádež bicykla

Nízke stojany - neumožňujú uzamknutie rámu bicykla, hrozí poškodenie kolesa

Vhodné stojany typu U vs nízke nevhodné - viď padnutý bicykel

Informujte sa emailom parkovanie@cyklokoalicia.sk

TOmáŠ PECIAR - NáVRH OPATRENÍ NA ZLEPŠENIE CyKLIsTICKEj DOPRAVy NA úZEmÍ BRATIsLAVy - 2011 - 2012

Tzv. Viedeňský stojan:

Aké služby pre vás Cyklokoalícia môže zabezpečiť ?

Urobiť obhliadku lokality a odporúčanie miesta na umiestnenie stojanov Zabezpečiť dodávku vhodných stojanov pre bicykle Iné poradenstvo

, design Tomas Peciar

TOmáŠ PECIAR - NáVRH OPATRENÍ NA ZLEPŠENIE CyKLIsTICKEj DOPRAVy NA úZEmÍ BRATIsLAVy - 2011 - 2012

Zistiť záujem zamestnancov o dochádzania na bicykli v prípade vytvorenia adekvátnych podmienok