Koncep tuálne diptychy Stacho
Diptychy Diptychs 9 788057 043195 9 788057 043195 9788057043195
Konceptuálne diptychy Ľuba Stacha v publikačnej koncepcii Moniky Stacho
Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia Stachove fotografické aj vnútorné oko, napriek veku či vďaka nemu, nikdy nezastrelo obrazy ducha, ktorými chcel vyjadriť zmysluplnú podstatu bytia, navzdory svojim obavám o ich pochopení. Jeho viera nezostáva iba prchavým pocitom, ale stáva sa metaforou nás samých, našej doby… a dáva nám nádej vytvoriť ešte krajšiu, v akýchkoľvek obrazoch si ju len budeme vedieť predstaviť.
Autor a Editor © Monika Stacho Fotografie © Ľubo Stacho Texty © Monika Stacho Básne © Ela Vysna Layout © Monika Stacho Vydal Ľubo Stacho Font Coolvetica Tlač DIW print Edícia autorskej knihy Všetky právaBratislavavyhradené2022 ISBN 978-80-570-4319-5
Venujem Ľubovi Dedicated to Lubo
DiptychyConceptual Diptychs part 1 DIPTYCHS
DiptychydiptychytuálneStacho
Koncep
Prológ…Obsah ................................................................................. …7 O diptychoch… …9 Dyptychy … .................................................................. …29 Posledná je tvoja… …172 Jabĺčka … ...................................................................... …181 Zhrnutie… ........................................................................ …312 Summary… .................................................................... …313 CVs… ............................................................................... …314
Ceskoslovensko_1992 6
Naskytla sa mi táto jedinečná príležitosť s dostupnosťou k manželovmu archívu a s finančnou podporou Fondu na podporu umenia, nevyužiť by ju bolo mimo môjho umeleckého i ľudského presvedčenia. Nazerajúc súčasne programovo, ale i intuitívne do jeho archívov s jeho komentárom bolo jedinečnou možnosťou zachytiť proces jeho tvorby, ktorý doposiaľ nestihli zachytiť komplexne miestne inštitúcie či kurátori. V tejto malej súčasti – konceptuálnych diptychov z jeho vtedajšej tvorby, mimo projektov svetla, inštalácií, akcií, performancií, monotýpií, dokumentu či projektu Obchodná ulica, ktoré sa vyvíjali prevažne naraz, je možné vidieť Stachovu širokospektrálnosť sťa všestranného renesančného umelca priamo na poli, hraniciach či tesne vedľa média fotografie. Výber z môjho pohľadu sa sústreďuje na vizuálne a konceptuálne autorovo posolstvo cez zdigitalizované reprodukcie a snaží sa o komplexné zachytenie tejto časti jeho tvorby vo vizuálnej forme, ktorá je otvorená ďalším kunsthistorickým výskumom, či obyčajnému „prítomnému okamihu“ pri ich prezeraní odborným či bežným publikom. Stáva sa tak výstavou v knihe, či možno v budúcnosti knihou k výstave, zachytávajúc v „jednej jedinej chvíli“ minulosť vzniku, moju terajšiu prítomnosť výberu a v budúcnosti jej divácke navnímanie. Mojim výskumným zámerom však zostáva nazeranie a skúmanie podstaty vzniku a vývoja Ľubových diptychov, ktoré aj dnes, skoro po 30. až 40. rokoch, interpretujúc vtedajšiu dobu, sú rôznymi spôsobmi v koherencii so súčasnou vizuálnou atmosférou a prinášajú nám priestor, v ktorom sa môžeme zamýšľať a sústrediť na atmosféru tesne nad tými – dvoma obrazmi, ktorá nám mysticky dovolí vstúpiť do seba samých.
7 CieľomPrológtohtovýskumupodnázvomKonceptuálnediptychy
zozbierané fotografické diela Ľuba Stacha vybrané a zoradené v mojej koncepcii, ktoré jednak reprezentujú Stachove začiatky zkoncentrované na dvojice fotografií – diptychy, na druhej strane sústreďujú pozornosť aj na jednotlivé fotografie vo výbere, ktoré inšpirujú k citlivosti na zážitok, impresiu a detail, pričom nie nutne potrebujú svoju druhú polovicu – dvojicu.
Ľuba Stacha je sonda a zdigitalizovanie jeho tvorby od polovice 70. rokov z jeho analógového archívu kinofilmových a strednoformátových záberov – filmov, ktoré z veľkej časti neboli publikované alebo iba čiastočne vystavené verejnosti a ich vznik časovo presahuje až do 90. Publikáciarokov.takpredstavuje
8
diptychoch
9 O
Ľubo Stacho, dnes zrelý slovenský fotograf, výtvarník a pedagóg v jednom, začal tvoriť diptychy s konceptuálnym podtextom po polovici 70. rokov, kedy ukončil Stavebnú fakultu SVŠT a začal študovať FAMU v Prahe. Táto publikácia a výskum pojednáva o vtedajšom a priamo nasledujúcom čase, ktorý v jeho tvorbe rozpútal záujem o jeho vlastnú diptychálnu tvorbu, ktorou sa odvtedy zaoberá viac než 45 rokov, nepretržite až dodnes. Zobrazený výber sa snaží akcentovať známe zásadné diela, ak je to nutné, na ktorých stavia súčasný výskum ich reflektovaním, ale zároveň ďalej rozprestiera skupinu jeho prác založenú prevažne na čiernobielych fotografiách – diptychoch a presúva ich, so zreteľom súčasnej čitateľnosti do vizuálneho zobrazenia konceptuálnej a spirituálnej prítomnosti s odkazom aj pre budúce kultúrne citlivé generácie. Výskum v prvom rade zaznamenáva Stachove počiatky záujmu o akýkoľvek prvotnú nutnosť zaoberať sa vôbec diptychom dvojicou fotografií vo všetkých možných rovinách jeho tvorby, ktoré sa vyvíjali paralelne súčasne nasledujúce roky. Založené sú hlavne na dostupných archívoch kinofilmových a strednoformátových negatívov v kontexte času a ponímajú rôzne oblasti zloženia diptychov v rôznych plánoch. Na počiatku sú založené na klasickom dokumente s výstupom v diptychoch portrétnej fotografie alebo na základe objektu, plodu – archytypálneho Manifestu času1 s jeho ďalšími jablčnými či broskyňovými obmenami a medzipolohami, ponímajúce prírodný i ľudský svet zároveň v konceptuálnočasových polohách. Radislav Matuštík v texte s názvom K Stachovým diptychom k jeho výstave Fotografie z roku 1990, uskutočnenej v galérii na Prepoštskej ulici v Bratislave, dnes Stredoeurópsky dom fotografie, píše presne o týchto dvoch polohách takto výstižne: „Organizácia diptychu sa zakladá na opozícií stavov, podôb, tém, objektov. Tieto vytvárajú vizuálne oxymorón, kde medzi pólmi vysokého napätia preskakuje iskra (emocionálneho i referenčného) významu, fundamentálne nestáleho, rezultujúceho z premien nefixovaného kontextu. Stachov diptych sa rozvíja monotematicky (opozícia rozličných stavov jedinej osoby, veci) i polytematicky (opozícia rozličných osôb, vecí, opozícia ľudského a zvieracieho). Osobitným prípadom polytematického riešenia je ironická opozícia symbolov a znakov rozličných mytológií, kultov, fetišov a rituálov. Autor nachádza i aranžuje opozície, apropriuje i manipuluje, vždy mu však ide o dva krajné stavy alebo podoby, ktoré zameriavajú isté časové obdobie, v ktorom prebiehajú rekonštruovateľné vonkajšie i vnútorné procesy, deje. Medzi týmito hranicami vzniká priestor sémantického poľa, ktoré je vlastným obsahom komunikácie. Interpretačný podnet vychádza z dynamického premenlivého vzťahu dvoch integrálnych častí diela, ktoré oslovujú diváka čakajúc na jeho repliku a súčasne môžu byť odpoveďou na jeho prehovor. Opozície sa vzájomne upresňujú vymedzovaním, obmieňajú alebo rozlične dopĺňajú, inokedy sa overujú, aby sa potvrdzovali či ďalej problematizovali, prípadne sa korigujú, kritizujú, čiastkovo alebo celkovo negujú. Dielo sa tak stáva hádankou i jej riešením, riešením v ďalšej hádanke. Vágnosť a ambiguita neuľahčujú „čítanie“ posolstva, rozlišujú však možnosti časti i celku, ktorý neposkytne každému všetko, ale rozličným rozličné. Stachov diptych sa kontaktuje s mýtom pozitívne („rajská“ neerotickosť jeho nudit, oponujúcich 1 https://www.webumenia.sk/dielo/SVK:SNG.UP-DK_1204
10
11 manifest casu_1976–84
3 Aktuální fotografie se zbírek Moravské galerie v Brňe, 1982
4 Artdispeching channel Ľubo Stacho 2 / Manifest času: https://www.youtube.com/watch?v=3lb5gfSwgaA, čas: 0:20
5 Geržová J., Hrabušický A., Vrbanová, A.: 3 eseje, Fo art, 2004, ISBN: 80-88973-13-9, s.009
Tony Dufek, známy brnenský teoretik pracoval s fotografiu v Moravskej galérii a už v roku 1982 si všimol záujem vtedajších fotografov tvoriacich na tému čas, na čo reflektoval výstavou Aktuální fotografie3, kedy prvý raz nazval Stacha predstaviteľom konceptuálneho dokumentu, čo neskôr platilo na jeho diptychy v čase a dokonca viacnásobne4. A nielen on si to všimol, Aurel Hrabušický naznačil v 3 esejách, že Stacho pracuje s médiom fotografie „koncepčne a niekedy až konceptuálne“5 čo presunulo fotografiu s prepojením do dimenzie vizuálneho umenia v našom historickom kontexte. Je zrejmé, že Stachovi išlo vždy o nerozhodujúci okamih6 v zmysle vizuálneho zážitku na úkor či zaostrenie na podstatu7. Petr Klimpl zas jeho fotografie označuje ako „vciťujúce porozumenie a empatická fotografia“8, čo by bolo
6 Ibidem, s.009 7 Ibidem, s.009 8 Ibidem, s.009
12
konvenčnej „maske“ oblečenia, azda aj symbolika jablka – konzumovaného, hnijúceho, manipulovaného v opozícií k intaktnosti „darovaného“ plodu), ale aj negatívne (opozície symbolov). Ironický nadhľad si zachováva aj v racionálnych nárokoch. Tento odstup od simplifikujúcich „vier“ neznamená rezignáciu na perspektívu. Autor však vie, že pravda, ktorá „portrétuje“ človeka takým, akým je, môže nielen stimulovať, aby bol čímsi viac, ale aj – ako opona – zakrývať to, čím by sa mohol stať.“2 Matuštíkov text dôsledne vystihuje aj dnešné vnímanie Stachových diptychálnych komodít a v každom diptychu tak vytvára, tesne nad ich povrchom významový medzipriestor, ktorý súznie s pozorovateľom. Prezentovaný výber, podľa mojej autorskej selekcie, spomedzi digitálne spracovaných 800 diptychov či jednotlivých fotografií v tejto publikácii sa tak stáva vizuálnym diptychom či obrazom Stachovho a súčasne môjho – nášho sveta. Osobitnú súčasť tvoria samostatné fotografie, ktoré síce nevybral ale akcelerujú svojou vlastnou pridanou hodnotou ako svojbytné. Práve svojím zavrhnutím sa dnes stávajú súčasťou toho istého príbehu a dajú sa rozponať tak, že ležia na stránke bez dotyku s druhou fotografiou. Výskum zahŕňa niekoľko spomínaných častí Stachovej tvorby, pôvodne nazývaných Symboly, metafory, konfrontácie, podobenstvá, kaplnky a aj jabĺčka, ktoré dokumentárne, existencionálne a niektoré aj politicky vypovedajú o vtedajšej dobe či vtedajšom bytí. Jeho prínosom je táto tlačená knižná publikácia a zároveň skúmanie vtedajšieho dejinného kontextu s ohľadom na prítomnosť a súčasne poukázanie na zatiaľ nezdokumentovanú Stachovu situáciu v slovenskej fotografii, na ktorej verím, bude stavať ďalšia domáca i zahraničná odborná verejnosť ale i široký diapazón nadšencov fotografie, ktorých môže či dokáže osloviť. Modernosť odkrývania archívov je v súčasnej dobe jeden z najdôležitejším momentov skúmania histórie a vyrovnávania sa s ňou, vo filme, vo fotografii, v akýchkoľvek archívoch, v spoločnosti či v spoločenstve, krajine aj v živote. Je dôležité, aby naše budúce generácie mohli stavať a učiť sa na základe dostatočného množstva dostupných informácií a nenechajú náš národ a dejiny zabudnuté a nepodstatné. Podobne ako je možné na základe toho vytvárať našu spoločnú lepšiu budúcnosť s pomocou zákona príťažlivosti v pozitívnych normatívoch a s pracovným nasadením nevynímajúc radosť pri všetkom, čo robíme. Práve preto má tento vizuálny výskum podporiť poznanie Ľubovho archívu a rovnako slúžiť v prospech pozitívneho poznania seba samých.
2 Matuštík, Radislav: K Stachovým diptychom z úvodného textu katalógu k výstave Ľubo Stacho: Fotografie, 1990
pozvanka k vystave Josef Sudek_Lubo Stacho v Jane Corkin Gallery_Toronto
V roku 2011 slovenský dokumentárny fotograf Matúš Zajac, pre týždenník .týždeň o vtedajšej Stachovej knihe Moja krajina (skladajúcej sa rovnako z 3 rôznych častí, podobne ako publikácia 3 eseje, no teraz ide 9 Ibidem, s.010 10 Ibidem, s.010 11 Ľubo Stacho: Obchodná 1984-2014, O.K.O.,Bratislava 2014, s.316-317 12 https://svetapple.sk/novinky/apple-logo-jeho-vyvoj-a-historia-ako-sa-postupne-menilo/
1987
13
v dnešnej dobe, o 40 rokov neskôr a po súčasnej pandémii viac než žiadané, aj keď postoj fotografa by sa zrejme nikdy nezmenil aj keby jablká v Cézannom múzeu schli dodnes.9 Hrabušického premisa, že Stacha fascinovalo prezentovanie foto-sérií v publikáciách je nejasná, už totiž vtedy na FAMU bolo zvykom fotografické práce takto upravovať do knižných väzieb, čo vždy malo veľký vplyv na jeho vlastné dlhoročné pedagogické aj umelecké výstupy a potvrdzuje to aj táto čiastková monografia, keďže Stachova tvorba je neuveriteľne rozsiahla v každom možnom smere. Čo sa týka absolútneho počiatku idei diptychu Ľubo spomína v rozhovore s Janou Geržovou pre Artdispeching, že predobrazom jeho konceptuálnych diptychov je séria Dom mesta I. a II. (1981 – 85)10 ale ich predchodcom sú už diptychy z cyklu Paseky vročené 1979 – 80. Kedy teda v skutočnosti vznikol Stachov záujem o časový diptych v koncepčne konceptuálnom ponímaní? Podľa zistení sa formoval už od roku 1976, kedy vznikla jeho prvá časť fotografickej dvojice do fotografie diptychu Manifest času, 1976 – 1984, preto v texte v knihe Obchodná kurátor Hrabušický hovorí o 70-tkách správne11. No povedzme si, úplne presný čas – datovanie nemá v tomto prípade extrémnu dôležitosť. Čas je tu, aj tam a vzhľadom ku kvantovej fyzike je relatívny. V jedinom prípade by však malo zmysel sa zaoberať časovým rozmerom a to v rámci histórie kolektívneho vedomia, keď zahryznuté jablčné logo firmy Apple z roku 197712 už Ľubo odfotil v roku 1976 pre jeho budúci Manifest času. Je to unikátnou pripomienkou spoločenského uvedomenia, keď sa veci dejú skoro súčasne, či s predvídavosťou, síce v rozličných odvetviach a na úplne odlišných kontinentoch, no s rovnakým vizuálnym výsledkom.
V roku 1987 v Jane Corkin Gallery v Toronte, o viac než 10 rokov neskôr, bol vystavený jeho Manifest času spolu so Sudkovými fotografiami, aj keď vtedy, vzhľadom k politickej situácii o výstave nevedel a už vôbec neprichádzalo do úvahy, aby sa jej vtedy zúčastnil.
14
15 spomienka na Warsavu_1976
16
17 slepec a more_1979
18
19 spomienka na Biarritz_1979
20
21 pravidla vybijanej su v Spanielsku tie iste_spomienka na El Escorial_1979
22
23 spomienka na Barcelonu_1979
24 o tri časti, každá zložená s diptychov z cyklov: Slovensko tajuplná a spirituálna krajina, Dva domy jedného pána a série O domoch) píše: „...každý diptych je vlastne otázkou a vzápätí aj autorovou odpoveďou, a je len na nás, čo z odpovedí a otázok prenikne do nášho vnútra. Fotografie sú výsledkom dlhodobého uvažovania o vzájomných súvislostiach dvoch priľahlých, odľahlých alebo kontrastných skutočností a hľadanie kombinácií, vyvolávajúcich emocionálne a myšlienkové chemické reakcie.“13 Z čoho je zjavné, že: „pre Ľuba Stacha je myšlienka nosným momentom fotografie“14 aj v jeho ďalšom diptychálnom pôsobení v digitálnej dobe. Aj keď filozofia Stachových diptychov je vycizelovaná a v podstate rovnomerná celý čas od ich vzniku, vráťme sa späť k tým prvotným, čiernobielym. Ľubo v Manifeste času sústredil energiu, ktorú bolo cítiť vo vzduchu, v spoločnosti, čo sa fotografickým médiom dalo v jeho prevedení takto vyjadriť. Aj keď nemal fotografickú skupinu, s ktorou by sa ľahšie presadzovalo, jeho osobný Manifest času, ikonické dielo zastúpené aj v zbierke SNG, nám dnes dáva mnohoznačnejší zmysel. Aj keď Jana Geržová ho v kresťanskej ikonografii nevnímala ako zmar, ale ako pozitívny kolobeh života.15 Stacho si na jeho vznik spomína inšpiráciou jabĺk od svojej mami a absolventskou prácou Ivana Doležala o Josefu Sudkovi z posledných rokov jeho života na Pohoželci a v ateliéri na Újezde.16 Neskôr sa Stachove diptychy pretransformovali aj do konkrétnych, figurálnych foriem s Irenou Blühovou (1933 – 1983), starého nahého pána – Portrét J. P. (1899 – 1985), či zrejme Stachovho najstaršieho figurálneho diptychu – Muž a jeho smrť (1979 – 80) z cyklu Paseky, spomenutého už vyššie.17 Ako si ale on sám spomína na svoje naozaj prvé diptychy, či pocity, keď pochopil, že jednou fotografiou nedokáže vyjadriť celok, som sa dozvedela až z rozhovoru s ním v máji 202118. Jeho pôvodná predstava bola, že prvé diptychy boli len tri, no časom bolo zjavné, že išlo o postupný komplex za sebou nasledujúcich a prelínajúcich sa fotografických výstupov bez numerologického zratúvania a že tento svoj diptychálny cit sa mu odkedy-odvtedy zretelil v mnohých fotografických častiach jeho tvorby a tak je tomu až dodnes.
Okrem zahryznutého jablka je jeho prvým dokumentárnym – časovým diptychom Spomienka na Waršawu (1976) zo zámku Wilanów, kde nafotil dve starenky zrejme s ich vnučkou sediace pod magnóliou a doma pri vyvolávaní fotiek mu iba jedna fotografia, na vyjadrenie toho, čo tušil, nestačila a pochopil, že tento svoj pocit dokáže vyjadriť iba dvoma. Neskôr pri svojej ceste do Španielska, ktorú zdieľal s Patrikom Paššom, slovenským strihačom a dnes filmovým producentom, navštívil francúzsky San Sebastián, mesto na rozhraní francúzsko-španielskej hranice a Atlantiku. Žena tam so svojím slepým manželom išla po pláži bosá. Ani vtedy mu jediná fotografia nestačila a vznikol diptych s názvom Slepec a more (1979). Hneď za hranicou v meste Biarritz, o ktorom píše aj Hemingway vo svojom debutovom románe Slnko aj vychádza, Stacho odfotil manželskú dvojicu idúcu okolo stĺpu a ani vtedy mu jediná fotka nebola dosť a vznikol diptych Memory of Biarritz (1979). Posledným, štvrtým, z troch diptychov je fotografia z El Escorial v Madride, kde na nádvorí kráľovského paláca hrali deti loptovú hru, jeho diptych vtedy dostal názov Pravidlá vybíjanej 13 https://www.tyzden.sk/casopis/8793/krajina-dovnutra/ 8.5.2011 14 Ibidem 15 https://www.youtube.com/watch?v=3lb5gfSwgaA 16 Ibidem 17 Tiež v Geržová J., Hrabušický A., Vrbanová, A.: 3 eseje, Fo art, 2004, ISBN: 80-88973-13-9, s.043, 046, 042 18 z osobného rozhovoru zo dňa 8.5.2021
25 sú v Španielsku tie isté, Spomienka na El Escorial (1979).19 A tým posledým diptychom z troch je aj ďalšia fotografia, ktorú je možno vidieť nižšie
To je presne to obdobie, kedy vznikol v jeho tvorbe tento jasný diptychálny nápad, s ktorým v obmenách pracuje a rozvíja ho v rôznych podobách a fotografických cykloch až dodnes v rámci dokumentu, inscenovanej fotografie s ľuďmi. Či jeho povestnými jabĺčkami, ktorými aj v dobe normalizácie dokázal povedať viac, než politicky orientované umenie, ktoré by sa ešte vtedy ocitalo, pre istotu, v šuplíkoch. Už vtedy na začiatku vycítil pri fotení jabĺčok na Markušovej ulici v Bratislave (dnešná Mariánska), že dokáže povedať o situácii na Slovensku, podporený slovami Daniely Mrázkovej, oveľa viac. Nafotil nahnité jablká v jednej miske a v druhej už boli vyschnuté s názvom Situácia 1985, a ona mu vtedy povedala, že toto presne vystihuje vtedajšiu dobu20 a možno práve preto s nimi pokračoval v sériách Jablčné povahy, Spomienkach, Manifestoch, Podobenstvách, Pocte Josefovi Sudkovi 1986, či fotografiách Tá posledná je tvoja 1986, a ďalších. Tieto jeho fotografické série diptychov, fascinované jablčnými princípmi obsahuje druhá polovica tejto knižnej publikácie začínajúca práve z opačnej strany tejto knihy. Ako sme už hovorili, Stachov diptychálny koncept sa postupne odrážal vo všetkých jeho nasledujúcich prácach. Kusthistorik Slovenskej národnej galérie, Aurel Hrabušický pripomína, že „fotografická stavba projektu Obchodná je vlastne len inou podobou, variantom kľúčového autorovho dyptychu Manifest času, ktorý vznikol v rovnakom čase ako prvé zábery Obchodnej a v skratke demonštruje to, čo sa odvíjalo v širokom pásme záberov jedného obchodu.“21 Každopádne, výskum Stachových diptychov, bol a je iba časťou reflexie, na ktorej každý ďalší umenovedec môže stavať v rámci obidvoch obrazových častí tejto publikácie, ktoré sa snažia byť vizuálnou podstatou celého výskumu. Jedna zahŕňa jabĺčné motívy a tá druhá sa sústreďuje na symbolické diptychy v programe novej duchovnosti22, ako o nej hovorí Hrabušický a ktorá zahŕňa aj Stachove projekty s putovaním svetla, zdokumetovanými výstavou v Galérii mesta Bratislavy pod názvom Svetlo a citlivá vrstva23 a v jej reinštalácii Chvála svetla24 v Tatranskej galérii v Poprade. Obidve tieto výstavy vznikli z podobného výskumného projektu, ktorý vyšiel knižne25 ako je tento, kedy manželovu tvorbu sumarizujem, skúmam a reflektujem, snažím sa ju zhrnúť do komplexného celku jednotlivých motívov, v tomto prípade autorovho vtedajšieho záujmu o dyptychy vôbec. Verím, že tento výskum s pamäťami autora o stretnutí s formálnou štruktúrou diptychu, či jeho jednotlivých fotografií, ktoré dokázali priniesť také množstvo symbolických a konceptuálnych tém, vo svojej zväčša čierno-bielej ale aj farebnej podobe, prinesie čitateľovi zaujímavý obraz a zážitok, ktorý by inak nenadobudol.
Monika Stacho 19 Ibidem 20 Ibidem 21 Ľubo Stacho: Obchodná 1984-2014, s.316 22 Geržová J., Hrabušický A., Vrbanová, A.: 3 eseje, Fo art, 2004, ISBN: 80-88973-13-9, s.012 23 Svetlo a citlivá vrstva, GMB, 20. 6. 2019 - 13. 10. 2019, kurátor: Lucia L. Fišerová, http://www.gmb.sk/sk/exhibition/detail/ lubo-stacho 24 Chvála svetla, Tatranská galéria, 15.11.2019 – 15.1.2020, kurátor:Monika Stacho a Lucia Benická 25 Stacho, Monika: SVETLO, INŠTALÁCIE, AKCIE a PERFORMANCIE vo fotografiách Ľuba Stacha, Bratislava 2018, 290 s., ISBN: 978-80-570-0317-5
26Lubo Stacho: text v krabici s konceptualymi_dokumentarnymi diptychmi_90. roky
27
Diptychy
Diptychy
30
31 dokaz pominutelnosti vizualizmu
32
33 signing the sky_homage to Yves Klein_1990
34
35 dialogy so slnkom
36
37 situacia v klastore
38
39 moreee
40
41
42
43 vlnenie
44
45 prirodne motivy
46
47 symboly
48
49 prirodne motivy
50
51
52
53
54
55
58
59
60
61
62
63
64
65
66
67
68
69
70
71
72
73
74
75
76
77
78
79
80
81
82
83
84
85
86
87
88
89
92
93 len styridsat_1985
94
95 podobenstva_1987
96
97
98
99 podobenstva_1987
100
101
102
103 podobenstva_1987
106
107 podobenstva_1987
108
109
110
111 podobenstva_1987
112
113 podobenstva_1987
114
115
116
117 podobenstva_1987
118
119
120
121 podobenstva_1987
122
123
124
125 podobenstva_1987
128
129
130
131
132
133
134
135
136
137
138
139
140
141
142
143
144
145
146
147
148
149
150
151
152
153
154
155
156
157
158
159
160
161
162
163
164
165 kaplnka_1990
166
167
168
169
Conceptual diptychs Stacho
Jabĺčka Apples
Conceptual Stacho Monika Stacho’s Monika Stacho Stacho Monika Stacho Ela Vysna Monika Stacho Stacho 978-80-570-4319-5 using public funding
Poems ©
Texty ©
Layout ©
9788057043195
Font Coolvetica Print DIW print Author’s book edition All right Bratislavareserved2022 ISBN
diptychs by Ľubo
Publisher Ľubo
Stacho‘s photographic and inner eye, despite or thanks to his age, never covered up the images of the spirit with which he wanted to express the meaningful essence of being, despite of his fears about understanding them. His faith does not remain just a momentary feeling, but it becomes a metaphor of ourselves, of our time… and it gives us the hope to create an even more beautiful one, in whatever images we would imagine it.
Supported
in
Photography © Ľubo
conception Author & Editor ©
by Slovak Arts Council 9 788057 043195 9 788057 043195
The Conceptual Diptychs Part 2 APPLES
Koncep
JabĺčkadiptychytuálneStacho
Prológ…Obsah ................................................................................. …7 O diptychoch… …9 Dyptychy … .................................................................. …29 Posledná je tvoja… …172 Jabĺčka … ...................................................................... …181 Zhrnutie… ........................................................................ …312 Summary… .................................................................... …313 CVs… ............................................................................... …314
176
v rovnomennom
177
jePoslednátvoja
1 Geržová J., Hrabušický A., Vrbanová, A.: 3 eseje, Fo art, 2004, ISBN: 80-88973-13-9, s.028-039
2 Ibidem, s. 088 3 špeciálna autorská technika otlačku ČB fotografie na plátno, ktorú Ľubo Stacho vytvoril na konci 90. rokov, ktorá umožňuje uchovanie odtlačku ale aj pôvodnej fotografie; tiež In: Geržová J., Hrabušický A., Vrbanová, A.: 3 eseje, Fo art, 2004, ISBN: 80-88973-13-9, s.140 v texte Vrbanová, A. : Fotomonotýpie a plátenká
Špeciálnou kapitolou Stachových diptychov sú jabĺčka a príbuzné ovocia. Nasledujúci výber zostavený z približne 40. percent zozbieraného materiálu nebol nikdy ani vystavený, okrem Situácie 1985 a diptychov v závere datovaných začiatkom 90. rokov. Podstatou týchto diptychálnych dvojíc je chronologická časovosť, preto by sme ich mohli zaradiť do tzv. časových diptychov, na ktorých sa odvíja rovnaká situácia v dvoch časoch, ako ich Stacho zvykol užívať už na konci 70. rokov a zároveň v jeho prvých dokumentárnych diptychoch v cykloch Dom mesta I. a II. zo začiatku 80. rokov1. Stacho vytvoril niekoľko štúdií či variácií v čiernobielom i farebnom prevedení diptychov či samostaných fotografií, ktoré tu môžeme prvý raz vidieť pohromade, pod názvom Situácie1985, Manifest času, Kolobeh jabĺk 1987, Jablčné povahy1985, séria pomenovaná v 3 esejách Jabĺčko, diptych Posledná je tvoja 1986 či anglickom preklade Waiting for you 19882 vyvstavaná z viacerých fotografií. Z tohto cyklu sa do knižného výberu dostala aj séria degradujúcich diapozitívov, ktorá ich sem predurčila svojim procesuálnym poškodením rovnako ako vznikali pôvodné Stachove diptychy s ovocím deštruované časom. Tie môžeme čítať ako autorove existencionálne situácie a odraz jeho depresií pochádzajúcich z vývoja situácie v štáte na konci 80. rokov. Preniesli sa prirodzene do fotografií ako vizuálne deštrukcie stavu a zmaru v podobe vysušených, plesnejúcich plodov, podobne ako vizuálne manifestoval jeho pôvodný Manifest. Séria Jablčné povahy je moja najobľúbenejšia časť Jablčnej časti, vo výbere sa nachádzajú fotografie jabĺk pôvodne slúžiace ako štúdie a Stacho ich využíval k príprave cyklov Podobenstvá či ako podklad k fotomonotýpiám3, ktoré vznikali recyklovaním fotografií vlastnými experimentálnymi technikami do nových diel. Mohli by sme tieto štúdie považovať za nesvojbytné fotografie, ktoré viedli k vytvoreniu dokonalých fotografií schopných predaja či uznania? Pri pohľade späť musíme konštatovať, že práve cesta, na ktorej vzniklo mnoho ďalších fotografií sa stala cieľom. Aj ako samostatné jednotky v sebe nesú rovnaké posolstvo, ktoré nie je rozmelnené už aj tak dostatočne tu redukovaným výberom, ale práve opačne, ich sila sa opakovaním ich myšlienky a krásy posilňuje.
178 Ľubo sa aj dnes venuje jablkám len málinko iným spôsobom, na jar strihá ako jeho otec v sade, na jeseň muštuje jablčný mušt konzervovaný chrenom, keď sa niečo zvýši pálí v miestnej pálenici. Svoje umelecké ambície presunul na konceptuálne projekty týkajúce sa nášho sakrálneho dedičstva, v ktorých, aj keď sa to z prvého pohľadu nezdá, narába s rovnakou myšlienkou ako jeho jabĺčka, čakajúce na jeho výstavu v SeNeGale. Monika Stacho fotomonotypie jablcok_predloha i odtlacok
179
181 Jabĺčka
182
183 situacia_Ceskoslovenko_1985
184
185 farebna situacia_Ceskoslovenko_1985
186
187 situacia v miske_1985
188
189 kolobeh jablk_1987
190
191 kolobeh jablk_1987
192
193 kolobeh jablk_1987
194
195 kolobeh jablk_1987
196kolobeh jablk_1987
197
198
199 zatisie_80. roky
200
201 apple cirkulation_1987
202
203 okno mojho atelieru_80. roky
204
205 okno mojho atelieru_80. roky
208
209 okno mojho atelieru_80. roky
210
211 podobenstva_1988
212
213
214
215 podobenstva_1988
216
217 podobenstva_1988
220
221 pocta Josefu Sudkovi_1986
222
223 farebna variacia_pocta Josefu Sudkovi_80. roky
224
225 zvednute klicenie_80. roky
226
227 zatisie s chlebom_80. roky
228
229 kolobeh broskyn_80. roky
230
231 waiting for you_I_1988
234
235 farebna destrukcia diapozitivu sposobena casom zo serie_waiting for you_III a IV_1988
236
237 farebna destrukcia diapozitivu sposobena casom zo serie_waiting for you_V a VI_1988
238
239 waiting for you_VII az IX_1988
240
241 variacia posledna je tvoja_80. roky
242
243 variacia posledna je tvoja_80. roky
246
247 posledna je tvoja_1986
248
249 variacia posledna je tvoja_80. roky
250
251 variacia posledna je tvoja_80. roky
254
255 jablcne povahy_1985
256
257 jablcne povahy_1985
258
259 jablcne povahy_1985
260
261 jablcne povahy_1985
262
263 jablcne povahy_1985
264
265 farebne jablcne povahy_1985
266
267 farebne jablcne povahy_1985
268
269 jablcne povahy_1985
270
271 jablcne povahy_1985
272
273 jablcne povahy_1985
274
275 jablcne povahy_1985
276
277 jablcne povahy_1985
278
279 citronove povahy_1985
280
281 jablcne povahy_1985
282
283 jablcne povahy_1985
286
287 komunikacia s Man Rayom_1990
288
289 rozdelenie CSFR_1993
290
291 z novej urody_1990
292
293 robia saty cloveka_1989
294
295 pocta pre Sebastiana_1990
296
297 boj mocnosti_1990
298
299 dialog mocnosti_1990
300
301 spomienky na Archimeda_1989
302
303 spomienka na Roberta Mapplethorpa_1989
304
305
306
307 expozicna skuska_manifestu casu_v dvoch vrstvach casu_80. roky
308
309 zasypany manifest casu_1989
312 CieľomZhrnutietejtoobojstrannejknihyjepredstaviťStachovediela,fotografie
z konca 70. až do začiatku 90. rokov týkajúce sa tém Konceptuálnych diptychov a cyklov s Jabĺčkami . Preto kniha slúži aj ako výstava a necháva vyznieť, podľa súčasného výberu, jednotlivým kusom fotografií, z ktorých nie všetky boli pôvodne vybrané autorom k prezentácii po ich vzniku. Výskum pracuje s archívom filmov a vytvára tak vizuálnu báseň podporenú textami mladej anglickej autorky Ely Vyšnej a tým konceptuálne spája v jednom jedinom okamihu, obe časti do jedného kompaktného celku, symbolického diptychu , ktorých je kniha plná. Spolu so štúdiou Moniky Stacho so spomienkami autora o ich vzniku tak zapĺňa poslednú časť skladačky vizuálnej biografie Stachovej rozsiahlej tvorby z toho dejinami pohnutého obdobia.
313
TheSummaryaimofthisdouble-sidedbookistopresentStacho‘sworks–photographs related to the themes of serves as an exhibition, it is based on a selection from a contemporary point of view, and the individual photographs resonate in it, even if some were never selected by the author for presentation after their creation. The research works with the film archive and thus creates a visual poem supported by the texts of the young English author Ela Vysna. Both parts are thus conceptually connected in one single moment into a single entity, to the symbolic diptych , which the book is full of. Together with Monika Stacho‘s study and the author‘s recollections of their creation, the book fills the last part of the puzzle of the visual biography of Stacho‘s extensive work from that history-moved period.
314 CVs
Ľubo Stacho vyštudoval Stavebnú fakultu Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave (1976) a FAMU v Prahe (1985). V roku 1990 založil štúdium fotografie na Bratislavskej VŠVU, kde doteraz vedie ateliér Laboratórium fotografie. Diapazón jeho tvorby je široký od dokumentárnej fotografie až po výtvarné projekty, performancie, inštalácie, intermediálne presahy či mail-artové projekty. Jeho curicullum a cestu vysvetľuje aj Aurel Hrabušický v publikácii 3 eseje, kde o ňom píše ako o fotografickom altruistovi, ktorý sa snažil a snaží zvedomiť fotografiu v našom časovom a geografickom priestore ako teoretik, fotograf architektúry, zakladateľ prvej fotografickej galérie v Bratislave, ale aj zakladateľ vysokoškolského štúdia na Slovensku. V roku 2010 bol menovaný za profesora. Je držiteľom niekoľkých ocenení: Zlatá Pezvalova medaila (1974), 1. cena Fondu svetových pamiatok UNESCO Praha (1993), cena na Bienále fotografie Metropolitného múzea fotografie v Tokiu (1995), Osobnoť slovenskej fotografie (2021) a ďalšie. Doposiaľ usporiadal desiatky samostatných výstav a zúčastnil sa na viac ako 300-stovkách kolektívnych výstavách, napr. Mattress Factory Pittsburgh 1995, Foto Fest Houston 1996, Fotogaléria Viedeň 1997, Ľubľana 1998, Tel Aviv 2000, GMB Bratislava 2007, 2019. Bol hosťujúcim profesorom na univerzitách v Gente, Amsterdame, Budapešti, Nottinghame, Providence, New Jersey, Jeruzaleme a Lahti. Samostatne vystavoval v Pittsburghu, Viedni, Tel Avive, Tokiu, Berlíne, Varšave, Kaunase a ďalších mestách. Jeho fotografie sa nachádzajú vo svetových zbierkach. Od roku 2008 spolupracuje na všetkých projektoch so svojou manželkou Monikou, ktorá sa okrem toho snaží zdigitalizovať jeho analógový archív. Monika Stacho absolvovala VŠVU a doktorandstvo ukončila na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Venuje sa súkromnému dokumentu (Ester-nekonečný príbeh 2009, Súkromné noviny 2020, 2 families – 2 ages 2021), manipulovanej fotografii (Zvečneniny 2004, Nedotýkajte sa, prosím 2009), participatívnym projektom (Magic years 2013), experimentom s technikou (Gregor´s Garden 2022) alebo fotografickou emulziou (Opri sa o mňa – projekt s fotografickými ikonami 2022) a tiež výskumu manželovej tvorby v umeleckej oblasti aj v oblasti architektúry. Monika vyučuje fotografiu na Fakulte architektúry a dizajnu na STU v Bratislave. Spoločne ako dvojica sa venujú konceptuálnym a dokumentárnym projektom, v ktorých reflektujú problematiku vytrácania sa duchovných hodnôt židovsko-kresťanských tradícií Európy v projektoch Dva domy jedného pána a Nová spiritualita, problematike plynutia času a pamäte v zmenách architektúry v projekte O domoch a politickospoločenských zmenách v období globalizácie v projekte Obchodná, ktorého začiatok v roku 2012 Monika inicializovala. Spolu vydali redakčne, autorsky či graficky niekoľko publikácií: Ľubo Stacho Moja krajina 2011, Monika Stacho Magické roky 2011, Ľubo Stacho Obchodná 1984 – 2014, Obchodná na Obchodnej 2015, Uhský pereval 2017, Svetlo, inštalácie, akcie a performancie 2018, Súkromné noviny 2020, 2 families – 2 ages 2021, Gregor´s Garden 2022, atď. Spoločne vystavovali na Fotofeste v Houstne, vo Varšave, Wroclavy, v Prahe a na Slovensku. Žijú v Bratislave. www.lubostacho.webnode.sk lubostacho@gmail.com www.monikastacho.webnode.sk monikastacho@gmail.com
Monika Stacho graduated at Academy of Fine Arts and Design in Bratislava and completed her doctorate at the Academy of Arts in Banská Bystrica. In photography she deals with a private documentary (Ester – never-ending story 2009, Private newspaper 2020, 2 families – 2 ages 2021), manipulated photography (Eternal Truths 2004, Don´t touch, please 2009), participatory projects (Magic years 2013), experiments with technique (Gregor´s Garden 2022) or photographic emulsion (Lean on me – project with photographic icons 2022) and also she is engaged in research of her husband‘s work in the field of photography. Monika teaches photography at the Faculty of Architecture and Design at Slovak University of Technology in Bratislava. Together as a couple, they are engaged in conceptual and documentary projects in which they reflect on the issue of the disappearance of the spiritual values of the Judeo-Christian traditions of Europe in the projects Two Houses of One Lord and New Spirituality, the issue of the passage of time and memory in changes in architecture in the project About Houses and political-social changes in the era of globalization in the project Obchodná street, the beginning of which Monika initiated in 2012. Together they published several publications as autjhors, redactors and designers: Ľubo Stacho My Country 2011, Monika Stacho Magické roky 2011, Ľubo Stacho Obchodná 1984 – 2014, Obchodná na Obchodnej 2015, Uhský pereval 2017, Light, installations, events and performances 2018, Private News 2020, 2 families – 2 ages 2021, Gregor´s Garden 2022, etc. Together they exhibited at Fotofest in Houston, Warsaw, Wroclaw, Prague and Slovakia. They live in Bratislava.
1 Geržová J., Hrabušický A., Vrbanová, A.: 3 eseje, Fo art, 2004, ISBN: 80-88973-13-9, p.009
315 CVs Ľubo Stacho graduated from the Faculty of Civil Engineering of the Slovak University of Technology in Bratislava (1976) and FAMU in Prague (1985). In 1990, he founded the study of photography at Academy of Fine Arts and Design in Bratislava, where he still heads the Studio Laboratory of Photography. The range of his work is wide, from documentary photography to art projects, performances, installations, intermedial overlays or mail-art projects. Aurel Hrabušický explained Stacho´s path also in the publication 3 essays1, where he writes about him as a photographic altruist who tried and is trying to raise awareness of photography in our time and geographical space as a theorist, photographer of architectur, founder of the first photography gallery in Bratislava, but also the founder of university studies in Slovakia. In 2010, he was appointed professor. He is the recipient of several awards: Golden Pezval medal (1974), 1st prize of the UNESCO World Heritage Fund Prague (1993), prize at the Biennale of Photography of the Metropolitan Museum of Photography in Tokyo (1995), the Personality of Slovak Photography (2021), etc. Up to now he has organized dozens of individual exhibitions and participated in more than 300 collective exhibitions, e.g. Mattress Factory Pittsburgh 1995, Foto Fest Houston 1996, Photo Gallery Vienna 1997, Ljubljana 1998, Tel Aviv 2000, GMB Bratislava 2007, 2019. He was a visiting professor at the universities of Gent, Amsterdam, Budapest, Nottingham, Providence, New Jersey, Jerusalem and Lahti. He exhibited independently in Pittsburgh, Vienna, Tel Aviv, Tokyo, Berlin, Warsaw, Kaunas and other cities. His photos are in world collections. Since 2008, he has been collaborating on all projects with his wife Monika, who is trying to digitize his analog archive.
316 Ďakujem Miriam a Ľubovi Thanks to Miriam & Ľubo