Portfolio / Monika Stacho by monikastacho

CV I. Cross Over II. Manipulated photo: Zvečneniny Eternal Truths 2004 Posledný moment Last Minute 2005 Nedotýkajte sa, prosím Don´t touch please 2005-2009 Gregor’s 2020 III. Private document: Ester-nekonečný príbeh Never-ending story 2007-2009 Jonáš v bruchu veľryby Jonah in the belly of the whale 2012 Cesta do minulosti Journey to the past 2012 Magické roky Magic years 2009-2013 Súkromné noviny Stacho’s private news 2020 2 Families 2 Agies 2020 IV. Short movies: Otčenáš Pater Noster 2008 Annual report 2002 Funeral Hearts 2003 Genius loci Spiša 2009 Okno 2007-2010 PF 2009-2021 8

V. Cultural history: Východzápad Eastwest 2009 Dva domy jedného pána Two houses of one lord 2008-2010 O domoch The houses 2000-2010 Ruiny Ruins 2012 East spiriruality 2012 Obchodná 1984-2014 Obchodná na Obchodnej 2015 Zachor 2018 VI. Product photo: Architecture Hyperloop project photo 2018 MB 2017 MMP 2020 Dary zeme 2020 VII. Individuálne, kolektívne výstavy a publikácie VIII. Vzdelanie, zamestanie 44

Prílohy: Autentický foto·grafický dizajn I. Umelecká a vedecko-výskumná aktivita III. Pedagogická činnosť, jej výsledky a výskumno-umelecké projekty dokumentácia

dokumentácia

Autorka, fotografka a pedagogička Monika Stacho, Mgr.art., ArtD. študovala ŠUP v Košiciach v odbore keramika,

bakalárske štúdium maľby na Akadémii umení v Banskej Bystrici, magisterské štúdium fotografie na VŠVU skončila v roku 2004 a doktorát z umenia získala na Akadémii umení v Banskej Bystrici v roku 2014. Od roku 2003 pracovala ako PC a MAC dizajnér v grafickom a printovom štúdiu a neskôr ako DTP-artist v produkčnej firme. Od roku 2016 pôsobí ako pedagóg na Ústave dizajnu, Fakulty architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave ako odborný asistent pre výučbu odborných predmetov: Fotografia, Fotografický dizajn, DTP-príprava tlače, Dizajnérsky vizuálny jazyk, 2D-počítačová podpora. Umelecky pracuje a vystavuje od ukončenia magisterského štúdia, kedy získala Cenu rektora VŠVU 2004 za najlepšiu magisterskú prácu roka. Venuje sa manipulovanej fotografii, participatívnym projektom, fotografii súkromného dokumentu, pracuje s fotografickými archívmi, fotografiou architektúry, digitálnym postprocesingom, venuje sa výskumu, pedagogickej práci, redakčným prácam a grafickému dizajnu fotokníh. Medzi jej najznámejšie fotografické projekty patria: Zvečneniny 2004, Ester – nekonečný príbeh 2009, Magické roky 2009 – 2013, Nedotýkajte sa obrazov, prosím 2009, East spirituality 2012 a projekty súkromného dokumentu s výstupom v autorskej tlači ako sú Súkromné noviny a 2 families – 2 agies 2020. Niekotré z týchto prác sa nachádzajú v galerijných a súkromných zbierkach. Počas svojej umeleckej práce získala niekoľko ocenení a nominácií: Cenu rektora VŠVU 2004, nomináciu Európskeho mesiaca fotografie Alcatel s názvom Mutations 2006, nomináciu na cenu Essl Art Award CEE 2013 a získala cenu v CER Photo contest 2013.

CV 9

S manželom v autorskej dvojici získali cenu Slovník roka 2015 za knihu Obchodná, ktorá sa tiež stala jednou z desiatich udalostí roka 2015 redakcie Fotonovín a dostala sa tiež do nominácií Grand Prix Fotofestival Lódz v Poľsku. S manželom prof. Ľubom Stachom v autorskej dvojici pracovala na rôznorodých autorských projektoch zameraných na kresťansko-židovské kultúrne hodnoty, architektúru, dizajn mesta či obdobie holokaustu: O domoch 2010, Ruiny 2012, Dva domy jedného pána 2008 – 2010, projekt Obchodná 1984 – 2014 a Obchodná na Obchodnej 2015, film Zachor 2018 a mnoho ďalších. Mala niekoľko samostatných a kolektívnych výstav v Londýne, Regensburgu, Berlíne, Bad Homburgu, Frankfurte, Houstne, Washingtone, Kaunase, Minsku, Novom Sade, Prahe, Plzni, Varšave, Lodzi, Krakove a na Slovensku. Zostavila editorsky alebo graficky spracovala publikácie: STACHO, Monika – Magické roky, 2012; Ľubo Stacho – Moja krajina/ My country 2012; Ľubo Stacho – Obchodná 1984 – 2014; STACHO, Monika-STACHO Ľubo – Obchodná na Obchodnej, Umenie vo verejnom priestore / Art in public spaces 2015; STACHO, Monika (ed.), STACHO, Ľubo (ed.) – Uhský pereval, 2017; STACHO, Monika (zost.) – Hyperloop : Bratislava – Brno Hyperloop Hyperproject, Výskum koncepcie systému Hyperloop Research design concepts for the Hyperloop system, 2018; STACHO, Monika – SVETLO, INŠTALÁCIE, AKCIE a PERFORMANCIE vo fotografiách Ľuba Stacha; Ľubo Stacho – Chvála svetla 2020; STACHO, Monika – Súkromné noviny 11 rokov/2008-19, 2020; STACHO, Monika a Ľubo – 2 families 2 ages, 2020 apod. V rámci pedagogickej práce pracovala so študentami na medzinárodnom projekte Hyperloop vystavenom na Conecu. Pravidelne študenti vystavujú svoje práce na Nociach architektúry na fakulte a svoje práce (z predmetov Fotografia, Fotografický dizajn a DTP- príprava tlače) predstavujú aj v online priestore v krátkych videách na youtube kanály fd2017 dizajn a fotografické ziny na https://issuu.com/f_dizajn. Niekoľko z týchto zinov odprezentoval OFF festival fotografie 2020 v sekcii OFF libris. Súčasťou pedagogickej práce je aj spolupráca s firmami: Typografia plus, Copex, Europapier a Slovart, kde chodia študenti pravidelne na exkurzie alebo v nich realizujú výstupy. Autorka tiež absolvovala stáže a pobyty v zahraničí: pracovná stáž UK 1996, ikonografická dielňa RU 1997, pracovná stáž UK 1997, Akademia Sztuk Pięknych w Warszawie – III Warszawskie Biennale Sztuki Mediów PL 2010, Univerzita Vytautasa Magnusa Kaunas LT 2016 – Kaunas Photo, Univesity of Applied Sciences Berlin DE 2018 – Emop Berlin, Bezalel Academy Jerusalem IL 2018, Teaching Art-education St. Pope Paul VI. primary school, Potters Bar UK 2019 a LAB univerzita Lahti FIN 2019.

Cross Over

Predkladaná habilitačná práca obsahuje výber z uskutočnených umeleckých diel

a projektov, vrátane bezprostredne súvisiacej prílohy, ktorá tvorí ich dokumentáciu (zväzok I. Umelecká a vedecko-výskumná aktivita) a prílohy s pedagogickou a grantovou činnosťou (zväzok III. Pedagogická činnosť, jej výsledky a výskumno-umelecké projekty). Ostatná príloha s učebným textom s názvom Autentický foto·grafický dizajn, sumarizuje v textovej časti konexie

fotografie a dizajnu, v obrazovej pedagogický proces ako učebnú pomôcku k zvládnutiu tvorivých zadaní. Habilitačná práca s prílohami tak predstavuje komplexnú prácu autorky a habilitantky Moniky Stacho sústredenú vo všetkých nevyhnutných smeroch, umeleckých aj pedagogických, potrebných pre získanie umelecko-pedagogického titulu docent. Názov Cross Over v preklade kríženie, miesto prechodu, proces úspechu v inej oblasti, výhybka alebo aj cezpoľný beh či druh vozidla, má evokovať voľný interdisciplinárny prístup, ktorý toleruje myšlienku, že všetko so všetkým súvisí, v živote, v pedagogickom či v umeleckom procese. V tomto prípade, v užšom slova zmysle, ide o skĺbenie iba dvoch odvetví v umení. A to fotografie a dizajnu. Stojacich tak blízko seba, že z mnohých pohľadov tvoria jeden neodmysliteľný celok. Čo je ale dôležité v tomto komplexe súvislostí, je prenášanie istých znakov, experimentovanie z jedného oboru do druhého alebo prelínanie v skutočnosti nesúrodých platforiem, čo nakoniec prináša pre obe strany výhody a širokú sústavu jednotlivostí prispievajúcich k úspešnému celkovému pohľadu na odvetvia tohto druhu aj súčasnú kultúru či pohľad na svet v širšom kontexte cross over. V práci je predstavená široká rôznorodosť projektov s obohacujúvou koncentráciou medzi nimi a rozptylom, ktorý môžeme chápať ako rozsiahle dielo, kombinujúce v sebe aj príbuzné znaky, ktoré paradoxne napovedajú o mnohorodosti okolitých

I Cross Over 11

problémov v živote, v umení či v jednotlivom obore, ktoré sa dajú reflektovať. V práci vzniká práve ten cross over priestor, ktorý obohacuje jednotlivé projekty. V konečnom dôsledku interdisciplinarita v každodennom živote každého z nás aj autorky je našou prirodzenou súčasťou a poukazuje na dnešný obraz sveta, ktorý je v svojej podstate rovnako neuveriteľne rozmanitý. Vybrané projekty sa zaoberajú témami súkromného až osobného dokumentu, fotografickými archívmi, históriou v súvislosti v rámci architektúrou, manipluvanou fotografiou, postprocesingom či experimentálnym videom z fotografií a autorka ich v skutočnosti prezentuje ako výstavné fotografie, videá, filmy alebo autorské tlače, tu len v polygrafickej podobe. Autorka v piatich kapitolách habilitačnej práce koncentruje svojich vybraných 29 umeleckých projektov za posledných šestnásť rokov. V kapitole

Manipulated photo sú predstavené projekty pomocou manipulovanej fotografie v počítači

(Zvečneniny Eternal Truths 2004, Nedotýkajte sa, prosím Don´t touch please 2005-2009), kde sú hlavnými námetmi domov a manipulácia fotografií personifikovaným dotykom. Obsahujú aj experimentálne práce s technikou (Posledný moment Last Minute 2005, Gregor’s 2020) s témou tela či prírody. Tieto projekty vznikali od študentských rokov a predstavujú hlavnú osobnú črtu tvorby autorky, v súčasnosti exponovanú aj do vycibreného postpocesingu, ktorému sa venuje posledných 20 rokov. Ďalšia kapitola reprezentuje presun do súkromnej sféry, ktorá nastala prirodzenou životnou zmenou.

Private

document zahŕňa projekty, ktoré sa týkajú osobného života. Podobne ako Sally Mann, autorka zachytáva

svoju budúcu rodinu v 14 metrov dlhom leporele (Ester-nekonečný príbeh Never-ending story 2007-2009) a pokračuje konceptuálnym projektom, ktorý spája architektúru hlavného mesta a jeho povestných častí so životom malého chlapca – syna Jonáša vo fotografiách a videu (Jonáš v bruchu veľryby Jonah in the belly of the whale 2012). Kapitola orientovaná na rodinu siaha ale aj do jej histórie a v starých, v rodine uchovaných šatách cestuje do minulosti v interiéri a exteriéri Košíc v rámci témy identita (Cesta do minulosti Journey to the past 2012). Rozhodujúcou autorskou prácou je 4-ročný participatívny projekt (Magické roky Magic years 2009-2013), kde deti (cca 40ks) vo veku od 2,5 do 5 rokov fotografujú jednorazovými fotoaparátmi. Svojim výberom autorka poukazuje na zručnosti detí s fotografickým médiom v tak nízkom veku a takisto na detskú amnéziu, stav okolo 5 rokov života detí, kedy zabúdajú všetko predchádzajúce, no napriek tomu je toto obdobie pre nich najrozhodujúcejšie v ich budúcom živote. Poslednými, najsúčasnejšími projektami tejto časti, ktoré ale vznikli paradoxne z dlhoročných archívov sú Súkromné noviny a 2 families 2 agies. Obidva vznikli v spolupráci s manželom Ľubom Stachom v autorskej dvojici. Prvý ako fotografický záznam vlastnej rodiny, ktorý získal printovú podobu po 11 rokoch zaznamenávania v novinách s autorkiným výberom a úpravou (Súkromné noviny Stacho’s private news 2020). Druhý projekt je postavený na viac než 30-ročnom archíve prvej rodiny a 13-ročnom archíve druhej. Ide o konceptuálne prepojenie dvoch, po sebe nasledujúcich generácií dvojice súrodencov, ktoré poukazuje na viditeľné zmeny alebo podobnosti týchto dvoch svetov v printovej podobe (2 Families 2 Agies 2020). V nasledujúcej kapitole

Short movies sa práce dotýkajú rôznych, zväčša osobných tém prerastajúcich do

spoločenských, ale ich výstupmi je pohyblivý obraz. Často je vytvorený z množstva statických fotografií s použitím renderovacích alebo prezentačných softvérov. Témami videí, v konečnom dôsledku, je osobná téma migrácie (Annual report 2002), strata vzťahov (Funeral Hearts 2003), miestna história chrámu v rodnom meste (Genius loci Spiša 2009), téma svetla na pozadí osobnej histórie (Okno 2007-2010), modlitba Otčenáš pri božích mukách v krajine (Otčenáš Pater Noster 2008) a dnes už zbierka PF videí, ktorá vznikala postupne ako plynul betlehemský čas s vlastnými deťmi (PF 2009-2021). V kapitole

Cutrural history sú sústredené hlavne projekty, ktoré vznikli v autorskej dvojici s manželom Ľubom

Stachom. Týkajú sa hlavne kultúrnej a náboženskej histórie v našich zemepisných šírkach. Kostoly a synagógy z jednotlivých

miest v diptychoch poukazujú na stav, ktorý sa v podobe rekonštruovaných synagóg postupne mení k lepšiemu, napriek tomu, že veriaci tejto komunity sa do svojich chrámov v týchto budovách už nikdy nevrátia, keďže slúžia iným účelom (Dva domy jedného pána Two houses of one lord 2008-2010). Projekt si vyslúžil veľa pozornosti v zahraničí v rozličných výstavných podobách. Architektonické a tradičné prvky v diptychoch konfrontujú dizajn vybraných slovenských domov v spoločnom projekte O domoch The houses 2000-2010. Situáciu zničených sakrálnych a industriálnych budov reprezentuje projekt Ruiny 2012, ktorý vo veľkých výstavných formátoch 1x1,5m nenecháva zabudnúť na zišlú slávu slovenského priemyslu alebo jednotlivé ruiny chrámov. Z netypického uhla pohľadu vznikol aj cyklus fotografií kresťanských kostolov z Gemera a Spiša (East spiriruality 2012), ktorý kopíruje pohľad z výšky kolien veriacich. Svetoznámym a dlhodobo vznikajúcim projektom autorskej dvojice Stacho bol project Obchodná. Vyvinul sa z 30-ročného archívu Ľuba Stacha výkladov Obchodnej ulice v Bratislave. Ale až po 2-ročnom skúmaní archívov, ich digitalizácie, roztriedenia a výberov spoluautorky mohla vzniknúť rozsiahla kniha pripomínajúca encyklopédiu doby Obchodná 1984-2014 a o rok neskôr výstavný projekt a site-specific inštalácia priamo vo výkladoch bratislavskej Obchodnej ulice (Obchodná na Obchodnej 2015) na 17 obrazovkách v dotknutých výkladoch s autorskými videami 30-ročnej histórie každého z nich. Projekt Zachor využíva historické fotografie zo slovenských archívov a respondentov videa – posledných piatich preživších väzňov z pracovného tábora v Novákoch počas druhej svetovej vojny. Ich spomienky a dôvody vzniku tábora sú zarážajúce, ale rovnako šťastné, keďže pár z nich nakoniec prežilo napriek ich vierovyznaniu až dodnes. Film odvysielala RTVS v rámci medzinárodného dňa pamiatky obetiam holokaustu 2020 a mnoho festivalov po celom svete. Poslednou obrazovou kapitolou práce je

Product photo. Predstavuje malý výber fotografií súčasnej slovenskej

architektúry fotografovanej pre architektonické časopisy či architektov. Produktové a umelecké fotografie zhotovené v rámci projektu Hyperloop (Hyperloop project photo 2018), ktorý bol podporený dvoma grantami Nadácie Tatrabanky, kde autorka bola hlavným riešiteľom za FA STU. Nasleduje postprocessing Múzea malých predmetov doc. Petra Humaja, ktorý dlhé roky zbiera zaujímavé predmety, známych a neznámych dizajnérov, hodné inštitucionalizovanej prezentácie. Posledným projektom je projekt Dary zeme (2020), ktorý sa snaží zaznamenať v produktovej fotografii časť vlastných produktov autorky, pripravených počas roka z darov prírody. Poukazuje ním na enviromentálne problémy, zdravé využitie produktov prírody okolo nás namiesto liekov a možnú sebestačnosť každej i tej najmenšej časti spoločnosti. Výber projektov autorky sústreďuje jej fotografické, konceptuálne, participatívne projekty, diela vytvorené na základe archívov, súkromného dokumentu alebo experimentálnej fototechniky, manipulácie alebo profesionálneho postprocesingu. Tým poukazuje na dôležitú všestrannosť svojho diela. Tá je dôkazom, že práve rôznorodé prelínania „cross over“ danými témami, prostriedkami a oblasťami prispievajú k interdisciplinárnemu poznaniu sveta, kopírovaním jeho skutočnej rozmanitosti.

I Cross Over 13

II Manipulated photo 15

Čím ďalej tým viac sa začína vo výtvarnom umení zjavovať pojem vizuálny umelec, ktorý sa snaží „urobiť nový otvor a objaviť nový pohľad na skutočnosť tam vonku“. Je to označenie pre novodobých šamanov, ktorí s virtuozitou ovládajú fotografiu, farbu, manipuláciu s počítačom tak, že nimi zmanipulovaný obraz pôsobí prirodzene. Ak niekto na Slovensku napĺňa definíciu tohto pojmu, tak je to určite Monika Hurňanská. Jej cesta k fotografickému médiu bola kľukatá. Na Šupke v Košiciach vyštudovala keramiku, potom bakalárske štúdium maľby na Akadémii v Banskej Bystrici. Svoje štúdia zavŕšila magisterstvom na katedre fotografie VŠVU v Bratislave. Tu začínala najskôr s videami (Annual Report 2002 a Funeral Hearts 2003). Zvlášť to druhé má mimoriadnu silu, pretože doň vložila tajomstvo svojho života, ktoré je dešifrovateľné len pre citlivých a strasťami života poznačených ľudí. Všetky spomínané skúsenosti boli potom pretavené do novej kvality v záverečnej diplomovej práci (digitálne tlače formátu 100 × 70 cm), ktorou vniesla do slovenskej fotografie nový čerstvý vánok, možno aj vietor. Hurňanská v tomto súbore fotografií potvrdzuje, že globálny svet ešte nezabil všetkých citlivých ľudí a že aj malé národy cez svojich silných jedincov si budú udržiavať svoju identitu a jedinečnosť. Láska k domovu nepatrí len k romantike minulých storočí, ale má svoje miesto aj v súčasnom svete. Poznáte ten pocit, keď máte na dvore zavesený mikrotén a jemne zaveje vetrík? Ten jemný šuchot, pripomínajúci špľachot mora, a keď sa pozriete cez túto pokrčenú, polopriepustnú látku vidíte obrazy ako vo sne: zneostrené, zneistené, z časti zahmlené, ponorené, rozdelené na pred a za.

Zvečneniny

II Manipulated photo 17

Na inom do oranžovo zafarbenom obraze vidíme len tieň mimo obrazu zavesenej, vo vetre sa vlniacej plachty igelitu. Tento tieň pripomína tiene oblakov nad slnkom ožiarenou krajinou. Na ďalších záberoch tajomná bytosť nastavuje na dvore a v záhrade veľké zrkadlo tak, aby vytvárala labyrinty duše našich spomienok z detstva. V interiéroch Monika Hurňanská sama seba štylizuje do polohy akejsi rozprávkovej princeznej, ktorú alchymista premenil na éterickú vílu v spomienkami zakliatom kráľovstve vlastného domova. Táto bytosť navštevuje jednotlivé miestnosti a zákutia rodičovského domu. V kuchyni na žltej stene vzniká obrazový diptych medzi starobylou ikonu letiacou v oblakoch a do modra svietiacou televíznou obrazovkou. V ďalších izbách čarodejka vrství sendvičovo obrazy, ktorými sa vizuálna rozprávka stáva tajomnou. Nič nie je celkom jasné, nič sa nesmie prezradiť. Aj svetlo sa stáva pomocníkom pri navodzovaní tejto tajomnej atmosféry. Nezvyčajné pohľady, vymyslené touto bytosťou, šokujú klasických fotografov. Obyčajné veci ako luster, nohy stoličky alebo kytica slamienok získavajú rozprávkovú nesmrteľnosť. Monika Hurňanská je na začiatku svojej umeleckej dráhy. Za svoju diplomovú prácu získala Cenu rektora VŠVU. Má mimoriadny talent, ale to nestačí. Pre budúcnosť je dôležité ako s tým talentom ona sama naloží a ako jej okolie s uplatnením talentu pomôže. Len tak sa veci môžu vyvíjať ďalej. Ja osobne jej držím palce. Ľ. S.

II Manipulated photo 19

Posledný moment

Cyklus bol premiérovo vystavený na festivale Brněnské kontejnery umění v roku 2009. Maliarskym spôsobom zobrazenia detailu tela, podobne ako Rudolf Fila v maľbe, autorka zobrazuje časti tváre a do konečných veľkoformátvých rozmerov prenáša pre zmenu fotografický „šum“ s akým pracovala podobne technika pointilizmu v maľbe na konci predminulého storočia.

II Manipulated photo 21

Nedoktýkajte sa, prosím Don’t touch

Projekt je prezentáciou mladej slovenskej autorky spájajúcej vo svojej tvorbe prostriedky maliarskeho videnia a fotografickej vizualizácie. Autorkino vzdelanie (maliarske a fotografické) a záujem o presahy maľby a farebnej digitálnej fotografie, jej tvorbu radia na hranicu do priestoru medzi spomínané dve médiá. Nosnými témami predstavovanej tvorby sú človek a miesto, cez zobrazenie ľudského tela sa pozornosť obracia k rešpektu pred samotnou existenciou. Miesta a krajina sú východiskom pre montované zábery plné poeticko-snových momentov, nezvyčajné pohľady takto stvorené odhaľujú tajomstvá, o ktorých sme predtým ani netušili. Autorka, v intenciách dnešnej doby, odkrýva a obnažuje, cez médium fotografie, ľahko dešifrovateľné odkazy. Vyhľadáva nové spodobenia pre lepšie uvedomenie si toho, že existuje nepredstaviteľné. Fotografie Moniky Hurňanskej vznikajú ako živé fotografie, realizované ako priame zábery, následne, podľa potreby autorského videnia, manipulované počítačovou technikou. Mnohokrát sa jedná o fotografie fotografií doplnené o potrebné detaily. Poetický vizualizmus prezentuje stretnutia s domovom a citlivé sledovanie sveta. Ruka, zasahujúca do fotografií sa im prispôsobuje a podľahne, vnáša do snímku novú kvalitu, pohráva sa s obsahom a jemne ho posúva a mení. Autorka digitálnym zásahom dosahuje novú vizualizáciu (v zmysle zviditeľnenia), ktorá známe veci predstavuje v nových súvislostiach a spojením so senzitívnou manipuláciou vytvára diela s výrazovými prvkami senzuálnej kvality. Z. Š.

II Manipulated photo 23

II Manipulated photo 25

Portréty stromov a záhrady vznikli počas druhej vlny epidémie a v prvú pandemickú jeseň korony. Holé konáre rôznych druhov stromov nám pripomínajú tvaroslovie živých bytostí, nahrádzajúc nám ho aspoň vizuálne. Ich krehký obraz v hmlistom počasí, použitie špeciálnej, experimentálnej techniky, ktorá koriguje hĺbku ostrosti a štruktúra tvarov konárov a vetiev nám umožňujú nezabudnúť na naše korene a nostalgicky nás vracajú až k prvému Stromu života. V tej záhrade je ním dominantný orech Gregor, preto jeho druhovia ako aj tento projekt nesú jeho meno.

Gregor’s

III Private document 27

Ester a iné príbehy… Keď som sa po roku 2004 prvýkrát stretla s tvorbou Moniky Hurňanskej, fascinovala ma imaginatívnosť cyklu „Zvečneniny”, ktorý pripomínal maľbu: prekrývanie obrazov, poézia niekoľko-vrstevnatých výpovedí a skrytých príbehov, krehkosť rukopisu a zároveň razantnosť „maľby” naznačovali nástup silnej autorskej osobnosti na domácu fotografickú scénu. Fotografie klamlivo pripomínali zložité montáže: autorka však decentne využívala počítačovú manipuláciu obrazov, podobne ako pri cykle „Nedotýkajte sa, prosím” (2005 − 2009). Urbánne a krajinárske „dotyky” autorkiných rúk sú originálnou výpoveďou o interakcii s prostredím, v ktorom žijeme: opätovne zasahuje do fotografií digitálnou montážou a premieňa ich na osobné výpovede s prekvapujúcou vizuálnou silou. Keď o pár rokov prichádza s konceptom osobného príbehu o vlastných deťoch, prekvapuje formálnou zmenou štýlu: od manipulovanej fotografie prechádza k naratívnym dokumentom, prezentovaným ako obrazové leporelá v čase: s cyklom (od roku 2007) začína obdobie systémovej tvorby o vlastných deťoch a rodine. Je to ojedinelá, úprimná výpoveď, šokujúca odvahou zverejniť intímne chvíle od narodenia prvej dcéry po albumové zábery rodinného zázemia. Príbeh má takmer kinematografický efekt: prechádzajúc sa popri 14 m dlhej výpovedi zvedavo skúmame fotografie, ktoré nás unášajú v čase a odkrývajú plynúci život s rozrastajúcou sa rodinou, podobne ako film, ktorý nekončí posledným záberom − a preto sa stáva nekonečným, autorkiným pričinením aj večným svedectvom o žene-matke, o koncepte v čase a o nekončiacich príbehoch. L. B.

„Ester − nekonečný príbeh”

III Private document 29

„Vstaň choď do Ninive, do veľkého mesta, a volaj proti nemu, lebo jeho zloba vystúpila predo mňa.” Jonáš 1, 2 Deti v útlom veku majú tendenciu si myslieť, že sú stredom vesmíru. Stredobodom a ústrednou postavou tohto projektu je Jonáš obklopený svojim nie vľúdnym životným okolím. Obvykle sa nachádza v strede obrazu, rovnako ako biblický prorok Jonáš v bruchu neopustiteľnej veľryby. Obklopujú ho zväčša opustené a zdevastované architektonické pamiatky hlavného mesta, ktoré sarkasticky vytvárajú alternatívneho obrazového turistického sprievodcu „nešľachetného” mesta Ninive. Tieto miesta svojou existenciou pretvára a najčastejšie si v nich nájde priestor na hranie. Cyklus však nie je hrou. Kritizuje spoločnosť a zničený priestor veľkomesta v postkomunistickej krajine, z ktorej je „normálny” smrteľník vytláčaný do svojho súkromného sveta, kde sa môže aspoň na chvíľu cítiť ako v strede vesmíru. E. S.

Jonáš v bruchu veľryby

III Private document 31

Jediná vec, ktorá mi ostala po starej mame, okrem genetických preddispozícií a určitej miery podoby, je jej oblečenie. Klasický dedinský odev (kydle, šurc, ľajblik, hustka, čižmy so sárami) dnes ojedinele vidieť na vidieku, bezprecedentne sa však vytráca z našich životov a súčasná móda ignoruje akúkoľvek šancu na použitie jeho tvaru, farby či ornamentu. Pritom to bol jedinečný odev, ktorý sa formoval niekoľko storočí, mal mnoho podôb a regionálnych špecifík, vznikal za práce ľudských rúk, umu a prírodných daností. V projekte sa v jednom fotografickom obraze stretáva minulosť s prítomnosťou, za pomoci dobových pohľadníc a týchto starodávnych rodinných šiat. Moje deti sú oblečené v rodinnom kroji zo 70-tych rokov pred rekonštrukciou mestskej plavárne na Kunsthalle, ja som oblečená v svadobných šatách (1968) mojej mamy pred Dómom sv. Alžbety alebo v kydľoch po starej mame imitujem dobovú portrétnu fotografiu „v Košicoch“.

Cesta do minulosti

Oblečená v týchto šatách, sa cítim ako človek, ktorý už všetko pozná a vie.

III Private document 33

Magické roky

Názov súhrnne pomenúva cykly Moniky Stacho, v ktorých sa v posledných rokoch venovala témam detstva, materstva a pamäti. Je to však zároveň i názov samostatného súboru tematicky zapadajúceho do tohto objemu tvorby. Pracovala na ňom v rokoch 2009 až 2012 a vyskúšala si tu aj polohu výskumníka, ktorý na rozdiel od umelca pracuje s metódami vyžadujúcimi zber dát a ich následné vyhodnocovanie. Cyklus Magické roky tak nenafotografovala sama autorka, ale vzorka 2 až 4-ročných detí, ktoré dostali na určitý čas k dispozícii analógový jednorazový fotoaparát a slobodu vo výbere námetov. Boli to deti vo veku, kedy im dospelí väčšinou fotografický prístroj do rúk nedajú s obavami, aby ho nezničili. Monika Stacho však týmto deťom fotografovať umožnila. Počiatočné hypotézy i následné závery projektu odkazujú na tri tematické roviny. Prvou z nich je fenomén rodinného albumu, ktorý vlastní každá rodina. Autormi fotografií v albume sú však prevažne dospelí a deťom prislúcha miesto pred objektívom. Projekt Magické roky tento stereotyp obracia, tu majú deti možnosť tvoriť svoj vlastný rodinný album. Druhou rovinou je odkaz na metódu prevažne sociologických výskumov, ktorá sa nazýva collaborative photography. V rámci tejto metódy sa objekty skúmania stávajú aktívnou súčasťou výskumu a tvorcami vizuálneho materiálu. V tomto prípade výskumu detského obrazového vnímania a schopnosti vidieť svet „fotograficky“. Tretia rovina súvisí so schopnosťami detskej pamäte v takom mladom veku. Psychológia pozná pojem „detská amnézia“, ktorý vyjadruje fakt, že vnemy a zážitky z prvých rokov života si človek väčšinou nepamätá. Projekt Magické roky tak poskytuje deťom možnosť „nafotografovať si spomienky“, zvečniť výjavy, na ktoré by inak pravdepodobne zabudli. Odhliadnuc od týchto teoreticko-vedeckých premís projektu je divácky veľmi zaujímavé skúmať výsledný materiál, fotografie, ktoré bez akýchkoľvek formálnych alebo technických pravidiel či nebodaj umeleckých ambícií vyjadrujú čistú radosť z objavovania sveta cez maličký priezor hľadáčika, stelesňujú vzrušujúce dobrodružstvo malých objavovateľov. Je zaujímavé sledovať, aké si vyberajú námety, ako pracujú s kompozíciou, respektíve úplne ju ignorujú či prirodzene zachovávajú často až avantgardnú žabiu perspektívu, ktorá je predsa ich charakteristickým štýlotvorným prvkom. A. M.

III Private document 35

III Private document 37

Projekt v rámci témy súkromného dokumentu vznikal 11 rokov a stále pokračuje. Začal pri formovaní rodiny a snaží sa chronologicky zachytiť každoročné premeny podobne ako Sally Mann fotografovala svoje deti alebo Nicholas Nixon v projekte Brown Sisters portréty sestier svojej manželky skoro 40 rokov. Formou fotografických novín väčšieho formátu a fotografiami zo stredného formátu fotenými samospúšťou alebo prítomnými má za úlohy zachytiť zmeny času aké prebiehajú u každého z nás a z roku na rok sa menia ako na stránkach magazínu .

Súkromné noviny

III Private document 39

Projekt

2 Families 2 Agies je príbehom dvoch generácií.

Hovorí o príbehu súrodencov, ktorí sa ešte nikdy naraz nestretli. V diptychoch sa snaží naznačiť rozdiely dvoch potomstiev s rozdielmi či podobnosťami. Vychádza z archívov analógových a digitálnych záznamov, dvoch rodín jedného otca. Sprostredkúva obrazne archetypálnosť životov z pohľadu bežných činností vo veku, kedy u detí prebieha fenomén detskej amnézie. Fundamentálnou témou projektu je rodina a filozofiou pomyselné signifikantné stretnutie aspoň v polygrafickom produkte foto-publikácie.

IV Short movies 41

Otčenáš

Krátke video pozostáva zo známej motlitby a božích múk nachádzajúcich sa na strednom a východnom Slovensku, pripomína nám bývalé prícestné zastávky, ktoré slúžili pre poďakovania či prosby a z dnešného cestovania po diaľniciach sa vytratili. Podobne ako prvé videá autorky, vznikali tieto krátke gify a videosúbory z jednotlivých fotografií. Prvotná práca renderovaná v špeciálnom softvéry zo statických záberov do pohybujúcich sa obrazov bola . Zaoberá sa témou migrácie z jedného mesta do druhého, kde sa vzájomne vymieňajú okrem budou a miest, aj ľudia. V práci rovnakou autorskou technológiou vzniklo krátke video s témou strateného vzťahu. Vo videu sa postupne presúva slnečné svetlo okna, ktoré mení atmosféru priestoru a plynúci deň v kolobehu bytia. Spolu s fotografiami toho okna bolo video vystavené počas výstavy Svetlo a citlivá vrstva v GMB v roku 2019. Miestna história chrámu rodného mesta je vtesnaná do krátkeho videa , ktoré vzniklo počas Veľkej noci v Spišskej Novej Vsi v kostole Nanebovzatia Panny Márie uprostred omše.

Annual report

Funeral Hearts Okno

Génius loci

PF 2019

PF 2020

PF 20201

PF 2016

PF 2012

PF 2011

PF 2010

PF 2009

IV Short movies 43

Pour féliciter

PF 2013 PF 2014

PF 2015

PF 2017

PF 2018

Zbierka dnes už trinástich videí začala vznikať ako Vianočné betlehemy s novoročným pozdravom . Hlavnými protagonistami sú naše deti, ktoré sa časom, vekom a výpovednou rétorikou v nich postupne menia. Verím, že zatiaľ nekončiaca tradícia bude pokračovať, keďže vďaka nej bol tento projekt súčasťou nominácie na cenu Essl art award CEE 2013.

V Cultural history 45

Východzápad

Keď ma autori projektu oslovili s projektom spomenula som si na leto ʹ97, keď som v krátkom čase navštívila Anglicko a vzápätí Rusko. Dve protikladné krajiny. Na tú ruskú, vidiecku, strávenú v rodine maliara ikonografa, nikdy nezabudnem. Prednosťou východnej „strany“ bola nekonečná krajina bez systému. Moje fotografie zachytávajú iba jej malú časť. Ale v mysli mám zapísané obrazy, ktoré nedostali fotografickú podobu. Preto sa pokúšam vyvolať spomienky vývojkou zloženou z opisu a zachovaných diapozitívov. Nie náhodou sme sa ocitli v dedinke Pošupovo v dome pisateľa ikon Voloďu. V dedinke obdarenej monasterom, liečivým prameňom Jána Evanjelistu, briezkovými hájmi a čiernou zemou rozprestierajúcou sa do nedohľadna – stovky kilometrov. Neďaleko Oky, kde široko-ďaleko nenájdete most okrem kompy zvanej peron. Voloďa, drobný mužík so širokým srdcom, vinylový DJ, cestovateľ a vyštudovaný grafik, ktorý ako jeden z posledných svojho druhu ostal ešte v Rusku, nás zaúčal „písaniu ikon“. Zažili sme rituál ponorenia v mrazivom svätom prameni v drevenici s bazénom, ktorý pripomínal židovskú bar Micvu, nedotknutú prírodu, miestnu stravu aj veľkomestskú kultúru. Toľko zaujímavostí sústredených okolo tej malej dediny mi pripomína povestný stred sveta, nazvala by som ho nie ako Steinbeck Na východ od raja, ale „Raj na východe“.

V Cultural history 47

Dva domy jedného pána

Jedným z hlavných odkazov fotografického súboru Ľuba a Moniky Stacho je snaha o prebudenie historickej pamäte, ako aj osobnej zodpovednosti – nielen za udalosti, ktoré sa odohrali počas II. svetovej vojny a po nej, ale aj za dnešný stav spirituality a duchovna v spoločnosti a v každom z nás. V ekumenickom duchu môžeme čítať aj najnovší projekt autorskej dvojice Dva domy jedného Pána, uvedený po prvýkrát v priestoroch stupavskej synagógy, v ktorom autori formou diptychov porovnávajú stav židovských a kresťanských kostolov. V tomto prípade nepoužili sugestívny estetický jazyk predchádzajúcich projektov, ale zvolili dokumentárny až dokumentačný pohľad dovnútra týchto, často zdevastovaných, pamiatok, aby jeho priamosť a strohosť korešpondovala s autenticitou daného stavu. Dojem estetickej príbuznosti týchto – často úplne odlišných – priestorov v rámci jedného diptychu umocňuje rovnaký zorný uhol a akcentácia obrazového aj významového stredu, ktorým je svätostánok. Pri bližšom pohľade na niektoré dvojice však zistíme, že niečo „nie je v poriadku“. Na prvý pohľad dekoratívna ornamentika synagóg prechádza do štruktúr starostlivo

V Cultural history 49

naukladaného tovaru v skladoch, inde sa architektonické tvaroslovie mení na vstavané zariadenie telocvične. Sklady, kiná, posilovne alebo jednoducho chátrajúce stavby namiesto svätostánkov naplnených veriacimi sú doslovným i symbolickým obrazom istého morálneho prázdna, ktoré u nás a v nás zostalo po zdecimovaní jednej kultúrnej i náboženskej tradície, a ktoré može v budúcnosti rovnako ľahko spôsobiť vyprázdnenie i kresťanských kostolov. Napriek tomu, že katolícke, pravoslávne a protestantské chrámy pôsobia na fotografiách plnšie, živšie, pozitívnejšie, projekt Dva domy jedného Pána nemá mať konfrontačný charakter. Domnievam sa, že autorom išlo predovšetkým o poukázanie na spoločné korene židovsko-kresťanskej Európy, ako aj na spoločné riziká duchovnej devastácie. Pri pohľade na snímky sa nás zmocňuje zvláštny pocit. Tichá sila sakrálna pokojne pôsobí i v zdanlivo zahltenom aneprehľadnom prostredí. Fotografované priestory akoby si uchovali svoj genius loci a udržali svoje duchovno aj vo dvojiciach postavených na napätí spirituality a konzumu či kultu tela. Naopak, jeden priestor prežaruje druhým a napĺňa ho svojou energiou. Dívame sa dovnútra a chvíľu tam spoločne prebývame. V dvoch domoch jedného Pána. L. L. F.

V Cultural history 51

O domoch

Vo fotografickom cykle diptychov , ktorý je venovaný architektúre súčasného Slovenska, autori nachádzajú alebo priamo vyhľadávajú a fotograficky dokumentujú rôzne druhy stavieb, od vidieckych domov a rodinných víl, cez sídliskové štruktúry až po súčasnú mestskú architektúru vrátane stavieb obchodných reťazcov. Diptychy sú vytvorené na princípe kontrastu starého s novým, na analógiách účelovo a obsahovo odlišných, ale formálne príbuzných architektonických objektov, ich tvaroslovia alebo štruktúr. Autori používajú rôzne konfrontačné stratégie: porovnávajú prísny tvar súčasnej architektúry s poetikou vidieckej drevenice s plotom; zdôrazňujú formálnu príbuznosť štruktúry vertikálnych priečelí parkovacieho domu s vertikálne členeným priečelím drevenice; nachádzajú princíp „oblečenej“ a „vyzlečenej“ architektúry, ktorá je obnažená až na základné múry domu; tematizujú prvok striech porovnávajúc škridlové sedlové strechy rodinných domov s husto „osídleným“ stanovým mestečkom; zaznamenáva formálnu príbuznosť obchodného centra s plagátmi vo výkladoch s dvorom rodinného domu, na ktorom sa sušia koberce; komentujú urbanistické riešenie zástavby rodinných domov v diagonále údolia pod kopcami s prísnou štruktúrou panelákového sídliska na horizontále apod. Prvé čítanie diptychov, kde dominuje kontrast starého s novým, by mohlo zvádzať ku kritickému komentovaniu súčasnej architektúry a devastovaného životného prostredia. Pri hlbšom pozorovaní je však zrejmé, že autorom nešlo len o tento sociálny rozmer, ale aj o vytváranie hravých analógií, ktoré sú postavené na porovnávaní formálnych príbuzností architektúry (jej hmoty, tvaroslovia a pod.) pochádzajúcej z rôznych kultúrnych kontextov. B.G.

V Cultural history 53

Ruiny sú vždy mementom. Viac či menej impozantnou výpoveďou o devastácii, zániku, nevšímavosti, ignorancii, často násilí. Nemé a ohlodané zvyšky čohosi, čo sa kedysi pyšne vynímalo v krajine a slúžilo ľuďom. Človek má v sebe asi zakódovanú túžbu budovať a rozširovať, zanechávať po sebe stopy heroického pokroku. V tých ohromných šľapajach sú však často zadupané i stopy skazy a ničenia. Historický čas je neúprosný a dejinami prehrmeli mnohé etapy ničivých nájazdov – na človeka, na kultúru, na slobodu. Ruiny Ľuba a Moniky Stacho nepriamo potvrdzujú, že pre človeka je jednoduchšie pozerať sa dopredu, zabúdať a budovať svet, svoju epochu odznovu. Súčasnosť tomu ešte nahráva, je rýchla, neúprosná, hodnoty včerajška akoby nehrali žiadnu rolu, čo bolo nás už nezaujíma, je to neefektívne. V Ruinách sa odráža zdecimovaná spiritualita, zdecimovaná kultúrnosť krajiny, ktorou Ľubo Stacho putuje už také dlhé roky. Je to povzdychnutie. Ruiny sú výpoveďou o tom, že nás nezaujíma naša spoločná minulosť, že na to, čo bolo, chceme rýchlo zabudnúť. Ignorovať a vytesniť pripomienky nedobrých činov a rozhodnutí. Zabudnúť na holokaust a zabudnúť na roky života v sivej diktatúre. Prázdne priestory stavieb, ktoré v minulosti prekypovali životom, spoločenstvom ľudí stretávajúcich sa v nich viac či menej dobrovoľne pri modlitbe a pri práci, vybádajú k zamysleniu o dôvodoch, pre ktoré v nich život vyhasol a o duchoch ľudí, ktorí sa v nich kedysi pohybovali. Svätostánky i niekdejšie katedrály práce – ohromné továrenské haly - sú ponechané napospas deštruktívnemu pôsobeniu času. Toto pomalé umieranie architektúry v sebe nesie akúsi dekadentnú krásu, pripomína vädnúcu kvetinu, v ktorej sú aj napriek oschnutým okvetným lístkom stále prítomné zvyšky jej niekdajšej nádhery. A. M.

V Cultural history 55

V Cultural history 57

East spirituality

Súbor fotografií zaznamenáva interiéry kostolov z netradičného pohľadu. „Každý príchod do kostola si vyžaduje pokľaknutie. Za posledných niekoľko sto rokov sa tisíce kolien dotýkalo týchto kostolných dlážok a dlažieb. Fotografie snímané z príkrej výšky sa snažia pripomenúť túto skutočnosť rovnako ako to, že práve tento úkon je nasmerovaný na opačnú stranu – smerom hore.”

V Cultural history 59

ĽUBO STACHO

OBCHODNá

1984 2014

Tento unikátny projekt a fotokniha mapuje 30 rokov politických, spoločenských a vizuálnych zmien vo výkladoch na Obchodnej ulici v Bratislave. Ľubo Stacho od roku 1984 nafotil vyše 5000 záberov výkladov na Obchodnej ulici v Bratislave. 500 najcharakteristickejších v chronologickom zoradení umožňuje nahliadnuť do minulosti našej krajiny cez príbeh jednej z najzaujímavejších bratislavských ulíc. Listovanie v tejto publikácii je zaujímavé nielen pre pamätníkov ulice Bratislavy a fanúšikov hry “hľadaj 10 rozdielov”, ale aj pre všetkých záujemcov o fotografiu, sociológiu, architektúru, dizajn alebo módu. Viacvrstevnatosť projektu pripomenie ľuďom, ktorí to zažili, ako sa naša spoločnosť vyvíjala a mladšej generácii naopak umožní spoznať jej príbeh cez vizuálne atraktívne svedectvo. Autorom fotografií je fotograf a výtvarník prof. Ľubo Stacho, ktorý na Katedre fotografie Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave vedie ateliér Laboratórium fotografie. Identifikáciu výkladov, predvýber snímkov a ich datovanie upresnila Monika Stacho, bez ktorej by kniha nikdy nevznikla.

Obchodná 1984 – 2014

V Cultural history 61

Po vydaní populárnej knihy Obchodná 1984 – 2014 umeleckej a partnerskej dvojice Ľuba a Moniky Stacho, knihy, ktorá zachytila 30-ročnú historickú a sociálnu zmenu prostredníctvom časozberných fotografií výkladov jednej z najdôležitejších ulíc Bratislavy, si história Obchodnej našla novú a vzrušujúcu cestu späť k návštevníkom ulice a obyvateľom mesta.

Obchodná na Obchodnej

prezentoval kolekciu týchto unikátnych fotografických sekvencií v reálnom čase, priamo Projekt v tom ktorom výklade. Na obrazovkách bolo možné sledovať spolu takmer 400 vybraných fotografií zoradených v chronológii, vrátane dovtedy nepublikovaných záberov. Táto site-specific výstava predstavovala dialóg medzi minulosťou a súčasným stavom Obchodnej ulice, poznačenej tiež úsilím o zlepšenie kvality verejného priestoru. V galérii Satelit bol paralelne vystavený tématický autorský výber fotografií z projektu Obchodná v klasickom výstavnom vyhotovení. Publikácia Obchodná na Obchodnej, ktorá vyšla v roku 2016, sumarizuje tento projekt v knižnej verzii.

V Cultural history 63

Zachor

Projekt (2015 – 2017) mapuje pamäť miesta Laskár neďaleko Novák, kde bol v rokoch 1941 až 1944 pracovný a koncentračný tábor pre židov. Väzni boli zbavení nielen hospodárskych a sociálnych, ale aj základných občianskych a ľudských práv. Pod hrozbou deportácií podávali mimoriadne pracovné výkony, čím zabezpečili nielen samofinancovanie tábora, ale aj profit pre slovenský štát. O svojich spomienkach na tábor, v ktorom boli internovaní a prežili tam časť svojej mladosti, hovorí päť pamätníkov. Pipa Schicková, Rozália Becková, Dalma Špitzerová, Alexander Bachnár a Jozef Weiss. Z ich výpovedí sa dozvedáme o neuveriteľnej ľudskej túžbe žiť a prežiť, nerezignovať ani v tých najťažších situáciách.

VI Product photo 65

architektúry

Do časti produktovej fotografie sú zaradené aj fotografie slovenskej , pripravované pre propagáciu architektov a ich stavieb alebo vznikli pre prezentáciu v rôznych architektonických časopisoch. Časť z nich bola výstavne prezentovaná doma aj v zahraničí v kurátorských alebo autorských výberoch. Fotografie autorskej dvojice Stacho, kde je veľký dôraz kladený na „dobré svetlo“ a ich postprodukciu obsahujú rodinné, bytové, polyfunkčné domy, realizácie s presne stanovenou funkciou, rekonštrukcie alebo aj interiéry od najznámejších slovenských architektonických ateliérov.

VI Product photo 67

VI Product photo 69

Hyperloop

Fotografická stratégia projektu zastrešená spoločnosťou Hyperloop Transportation Technologies a FA STU ponúkla autorke zaujímavý materiál pre voľné fotografické stvárnenie podoby dizajnu sedenia v novodobom dopravnom prostriedku Hyperloop. Tieto veľkoformátové umelecké fotografie boli vystavené počas Noci architektúry a na Conecu Racioenergia v rámci stánku FA STU spolu s autorskými videami dokumentujúcimi proces a výsledky Ústavu dizajnu na tomto projekte. Tie sú tiež zanamenané v publikácii Hyperloop podporenom grantmi Nadácie Tatra banky.

VI Product photo 71

K produktovej fotografii patria aj modely priemyselného dizajnu, ktoré vznikajú na Ústave dizajnu rôznymi technológiami, najčastejšie 3D tlačou. Preto je dôležitá ich fotografická dokumentácia vo fotoštúdiu pre produktovú fotografiu s následným postrocesingom zaručujúcim profesionálny výsledok pre ich propagáciu, archív ateliéru a samotných autorov.

VI Product photo 73

Múzea malých predmetov

Autorka realizovala postprocesing doc. Petra Humaja, ktorý dlhé roky zbiera z dizajnérskeho hľadiska zaujímavé malé predmety známych aj neznámych dizajnérov. Jeho unikátna zbierka si zaslúži inštitucionalizovanú výstavnú prezentáciu alebo aspoň knižnú verziu artefaktov zdokumentovaných v takejto fotografickej podobe. Postprocesing digitálnej ale aj analógovej fotografie umožňuje jej vylepšenia o viac než 50% a rovnako súvisí s ich profesionálnou prípravou pre budúcu prezentáciu, tlač alebo archiváciu, čomu sa autorka venuje skoro dve desaťročia.

VI Product photo 75

Dary zeme

Projekt sa snaží zaznamenať pomocou fotografie produktu časť vlastných výrobkov autorky, pripravených počas roka z darov prírody. Poukazuje ním na enviromentálne problémy, zdravé využitie produktov prírody okolo nás namiesto liekov a možnú sebestačnosť každej i tej najmenšej časti spoločnosti. Experimentovanie so štúdiovým osvetlením umožnilo zvýrazniť čakrovú rovnováhu daných výrobkov napriek klasickému produktovému pohľadu na ne. Dary záhrady, či prírody a sekundárne produkty z nich vyrobené tvorili základ živobytia na našom území po generácie, pravdepodobne tisícročia. Preto sila a energia prírody, ktorú je možné zredukovať na bio a raw výživu z miestnych surovín, zažíva svoj návrat v tradičných produktoch. Sú nimi zbierané čaje, sušené ovocie, lekváre, sirupy, mušty, pálenka, zaváraná zelenina alebo obyčajná nakladaná kyslá kapusta a podobné dary zeme.

VI Product photo 77

Individuálne výstavy: 2020

ZWEI HÄUSER EINES HERRN: Ľubo a Monika Stacho (19.03.2020 - 28.06.2020 : Archeologické

museum, Frankfurt nad Mohanom, Nemecko)

2019

Svetlo a citlivá vrstva ( 20.06.2019 - 13.10.2019 : Bratislava, Slovensko); Galéria mesta Bratislavy

Zwei Häuser eines Herren (12.11.2019 - 13.12.2019 : Volkshochschule-Musikschule , Bad Homburg v. d. Höhe, Nemecko Monika a Ľubo Stacho - Výklad Hydina (10.11.2019 - 30.11.2019 : Bratislava, Slovensko); Klub pod lampou; kurátorka: Katarína Janíčková Tu žijem - festival kultúry, športu a občianskeho aktivizmu (31.05.2019 : Bánovce nad Bebravou, Slovensko); Kultúrne centrum Obchodná 1984 - 2014 (27.07.2019 : Zvolenská Slatina, Slovensko); Bývalé kino POKROK

2018

Andrej Šteiner a premietanie filmu Zachor, Stacho, Monika a Ľubo, Fa STU, Bratislava, 24.4.2018

Zachor / Remember; Beit BaLev, 08.05.2018, Jeruzalem, Israel; 55 min, jazyk SK s ENG titulky, prezentácia dokumentárnych svedectiev o koncentračnom a pracovnom tábore v Novákoch Zwei Häuser eines Herrn 11.10.2018 - 21.11.2018 : Slovenský inštitút , Berlín, Nemecko; v rámci Európskeho mesiaca fotografie (EMOP) v Berlíne, kurátor: Lucia L. Fišerová

2017

Häuser eine Herrn / Dva domy jedného pána (23.10. - 2.12.2017 : Stadtbibliothek Hildesheim,

Hildesheim, Nemecko) Ulica 28.07.2017 - 10.09.2017 : Slovácke museum, Uherské Hradiště, Česká republika; v rámci 43. ročníka Letnej filmovej školy Umelecké fotografie pre Novú Synagógu v Žiline - umelecké fotografie pre web stránku; 27.10.2017; Truc sphérique, občianske združenie Nová Synagóga v Žiline Prezentácia rozšírenej verzie filmu “ZACHOR”; Dni fotografie v Leviciach 2017 (05.05.2017 - 29.10.2017 : Levice, Slovensko); Regionálne osvetové stredisko ZACHOR; Kino Lumière, Bratislava, 13.03.2017

2016

Kaunas Photo 2016 09.09.2016 : Kaunas, Litva; Kaunas Photo 2016 - medzinárodný festival fotografie,

21.6.-31.10.2016

VII Individuálne, kolektívne výstavy a publikácie 79

2015

Ľubo Stacho - Monika Stacho : Obchodná na Obchodnej (27.10. - 22.11.2015 : Bratislava, Slovensko); ;

Satelit - Slovenské centrum dizajnu a Obchodná ulica v 17 výkladoch site-specific Ľubo i Monika Stacho Zachor/Pamätaj; 28.8.2015-28.8.2015; Synagóga Plzeň, Česká republika Kaplnka Jezuitov, Piešťany; Monika Stacho: Kostol sv. Alžbety, Dravce a Kaplnka Zápoľských v kostole sv. Ladislava, Spišský Štvrtok z cyklu East spirituality, 2012; 11.4.-8.5.2015

2013 2012

Monika Stacho, Magické roky; 10.10. – 7.12.2013; Galéria umelcov Spiša, Spišská Nová Ves

Wspolczesna architektura Slowacji 1989-2013; 28.02. - 2.06. 2013; Muzeum Architektury, Wroclaw, Poľsko Ľubo Stacho Priestory / Terek / Spaces; 29.11. 2012 - 26.01.2013; - GALERIA UMENIA NOVE ZAMKY /

ART GALLERY NOVE ZAMKY Monika Stacho, Magické roky; 4.12. – 7.12.2012; Galéria FX, Banská Bystrica Monika Stacho, 2 projekty; 11.5. – 31.5.2012; ROS, Levice; výstava v rámci 5.ročníka Medzinárodného festivalu Dni (mladej) fotografie v Leviciach Ruiny/Ruins; 26.04.2012-20.05.2012; SLOVENSKY INSTITUT V PRAHE, Česká republika Dva domy jedného pána; Reconnecting Through Photography: Czech Republic - Slovak Republic, Houston, USA; 15.02.-06.04.2012; Fotofest, Houston

2011

Dva domy j ednoho pána, Palmovka; 03.10. - 24.10. 2011; Synagoga na Palmovke, Praha, Česká

republika Dwa domy jednego Boga (25.06. - 30.07. 2011), zámok Krasiczyn; WIELOKULTUROWY FESTIWAL GALICJA, Poľsko Dva domy jednoho pána; 3.05. - 27.05.2011; Mesto Šaľa Moja krajina; 16.03.2011-17.04.2011; VYCHODOSLOVENSKA GALERIA, Košice Současná slovenská architektúra 1989-2011; 5.06.-14.08.2011, Dům umění Ostrava, Ostrava - Česká republika

2010

Ľubo i Monika Stacho Dwa Domy Jednego Boga; (2.12.2010 – 15.1.2011); Instytut Slowacki Warszawa,

Poľsko Ľubo a Monika Stacho, Dva domy jednoho pána; 20.7.-2.9.2010; Mesto Nitra, Synagóga, Nitra

2009 2008

Monika Stacho: Ester/Ľubo Stacho: Slovakia; 18.9.-29.11.2009; Dom fotografie, Liptovký Mikuláš Monika Stacho, Možnosti / Possibility; 3.4.-30.4.2008; Foma galeria, Hradec Králové, CZ

2006

Monika Stacho: Natural Selection (Collection); 2.3.-9.4.2006; Štátna galéria, Banská Bystrica

Súčasná slovenská fotografia, 12.12.2005-10.1.2006; Národné múzeum histórie a kultúry Bieloruska, Minsk, Bielorusko; kurátor: Miriam Petráňová

2005 2004

Monika Hurňanská, Zvečneniny; 17.3.-12.4.2005; Galerie Fiducia, Ostrava, CZ Monika Hurňanská, Zvečneniny; : 3.11.-30.11.2004; Mesiac fotografie, Galéria Evanjelického lýcea,

Bratislava Cena rektora VŠVU 2004; 21.6.-26.6.2004; Galéria Médium, Bratislava

Kolektívne výstavy: 2020 2019

Photoblock Central Europe in Photobooks, (21.11.2019-1.3.2020; Krakow, Poľsko), International

Cultural Centre: Ľubo a Monika Stacho

Projekt 17/11 - Jeden deň v živote Česka a Slovenska (08.11.2019 - 30.11.2019 : Bratislava, Slovensko);

V – klub, Mesiac fotografie2019, Bratislava Šesť príbehov dejín fotografie 1839-2019 (03.07.2019 - 01.09.2019 : Bratislava, Slovensko); Stredoeurópsky dom fotografie Ľudia 19. novembra (19.11.2019 - 28.11.2019 : Bratislava, Slovensko); ; Galéria Umelka, Galéria SVÚ OFF Festival 2019 ( 31.10.2019 - 15.11.2019 : Bratislava, Slovensko); Kino Lumiere; prezentácia filmu Zachor 2.11.2019

2018

Vrba Wetzler Memorial 2018; Kunsthalle Žilina; prezentácia filmu Zachora diskusi; 07.07.2018,

11.08.2018 Coneco Racioenergia 2018 (11.04.2018 - 14.04.2018 : Bratislava, Slovensko); Incheba Expo Bratislava Jeden svet - medzinárodný festival dokumentárnych filmov (16.10.2018 : Bratislava, Slovensko); Kino Mladosť VII. Bienále voľného výtvarného umenia; Trenčianske museum; 19.10.2018 - 14.11.2018

2017

10 rokov dizajnérskej kresby; Fakulta architektúry STU; 3. - 10. 12. 2018

Puzzle/ Akvizície v interakcii 2012 – 2016 (13.12.2017 - 25.03.2018 : Spišská Nová Ves, Slovensko); Galéria umelcov Spiša JUBILANTI 2017 (13.12.2017 - 25.03.2018 : Spišská Nová Ves, Slovensko); Galéria umelcov Spiša Štafetová tlač/aktuálna slovenská grafika (01.06.2017 - 30.06.2017 : Banská Bystrica, Slovensko); 01.06.2017-30.06.2017

VII Individuálne, kolektívne výstavy a publikácie 81

10 rokov DFLV (05.10.2017 - 06.11.2017 : Levice, Slovensko); ; Mestské kultúrne stredisko v Leviciach, Levická synagóga ZACHOR; Dom kultúry, Prievidza; 03.10.2017 Nová Huta – Sinteu (19.08.2017 - 20.10.2017); Nová Huta – Sinteu; Demokratický zväz slovákov a Čechov; Rumunsko P.F. (23.01.2017-10.02.2017 : Bratislava, Slovensko); Roman Fecik gallery

2016

Hommage to Martin Martincek (15.10.2016 - 29.01.2017 : Levoča, Slovensko); Slovenské národné

múzeum - Spišské múzeum Levoča LHAMJAELMKVGJMAVJOSML (20.5.2016-5.6.2016: Levice, Slovensko) Obchodná na Obchodnej 2015 (19.4.-29.4.2016 : Bratislava, Slovensko) Obchodná na Obchodnej 2015 / umenie vo verejnom priestore - dokumentárrny film; 19.4.2016; https://vimeo. com/163687173 Das beste, was wir zu Hause haben 19.10.2016 - 14.11.2016 : Slovenský Inštitút/Slowakisches Institut, Berlín, Nemecko); EUROPAISCHE MONAT DER FOTOGRAFIE / EUROPEAN MONTH OF PHOTOGRAPHY Grand Prix Fotofestiwal 2016 / slideshows 9.6.-19.6.2016 : Lódž, Poľsko; Fotofestiwal - Grand Prix Fotofestiwal 2016 – Lódž, Poľsko

2015

Remigrácia obrazu (16.12. 2015 - 24.01.2016 : Bratislava, Slovensko); Stredoeurópsky dom fotografie

Fifth Annual Exposure Award, Louvre Museum, Paris, France; 13.6.2015; kurátori: Wiliam Etundi, Dari Brit Shapiro Zo zbierok fotografie; Roman Fecik Gallery, Bratislava; 6.11.-19.12.2015 Hommage to Martin Martinček (26.06. - 23.08.2015 : Snina, Slovensko) PF 2015 pre Kolomana Sokola - aktuálne Pfky od slovenských umelcov (13.03. – 15.05.2015 : Liptovský Mikuláš) PF pre Kolomana Sokola 2005 - 2014 - Výber z desiatich ročníkov projektu (13.03. – 15.05.2015 : Liptovský Mikuláš) JTP SLOVNÍK ROKU 2015 (14.05.-17.05.2015 : Praha, Česko); Svet knihy Praha, Česká republika PF 2014 pre Kolomana Sokola - aktuálne Pfky od slovenských umelcov (13.03. – 15.05.2015 : Liptovský Mikuláš)

2014

Six Contemporary Slovak Photographers (22.11.2014 - 29.01. 2015 : Washington); Administration

Building Gallery, Washington, USA SLOVACIA SLOVENSKO; - GALERIA MEDIUM, Bratislava; 6.5.2014-25.5.2014 Hommage to Martin Martinček (19. 6. – 13.8.2014 : Kulturpark Košice, Slovensko); Mestské kultúrne a osvetové stredisko

Snacks (21.10.-14.11.2014 : Bratislava); CC centrum FineArtD. 2, Stredoslovenská galéria, Banská Bystrica; 4.6. - 29.6.2014 Sacral Elementum II; K13 – Košické kultúrne centrá, Kasárne – KulturPark; : 20.11.- 20.12.2014 Hranice duše dieťaťa; Turčianska galéria, Martin; 10.6.- 7.9.2014

2013

Essl art award CEE 2013; Galéria Médium, Batislava; 17.5.- 10.6.2013

Mladé médium; Východoslovenská galéria; : 7.2.-28.2.2013 Město 20.01. - 14.12. 2013, Galerie Ladislava Sutnara, Plzeň, CZ; výstava k medzinárodnému fotografickému sympóziu Město Sacral Elementum II; Galéria umelcov Spiša, Spišská Nová Ves; 27. 6.- 28.9.2013 25x25, 25 autorov a 25 diel; Galéria umelcov Spiša, Spišská Nová Ves; 13.12.2012-31.3.2013 Hommage to Martin Martinček; DOM FOTOGRAFIE, Liptovký Mikuláš; 13.06. - 7.09. 2013

2012

Bilancia 1950-2012; Galéria SVU; 29.12.2012-20.1.2013

Tri dielne; SNM, Bratislava; : 3.11.-29.11.2012 New Wave in Photography; 18.2.-26.2.2012; United Creativity and The Crypt Gallery, London, UK New Wave in Photography; 12.1.-30.1.2012; United Creativity and Pawilon Wyspiańskiego, Krakow, Poľsko

2011

Súčasná slovenská architektúra 10.10. - 12.10. 2011, Architecture week Praha; ARCHITECTURE WEEK

PRAHA – DEŇ SLOVENSKEJ ARCHITEKTURY V PRAHE Mladé médium – 20 rokov fotografie na VŠVU; DOM UMENIA, Bratislava; 03.12.2010 - 09.01.2011

2010

NEPOKOJNÉ MÉDIUM - SLOVENSKÁ FOTOGRAFIA 1990 - 2010; Mesiac fotografie, Dom umenia,

Bratislava, 3. 11. – 30. 11. 2010 Predpremiéra 20 rokov fotografie na VŠVU, STREDOSLOVENSKA GALERIA; 27.10.-28.11.2010 Vianočný príbeh / Vizualizácia básní; Galéria Ľudovíta Hlaváča, UCM Trnava; 15.12. 2010

2009 2008 2007

Donumenta, Perfect Asimetry; 24.9.-8.11.2009; Städtische Galerie „Leerer Beutel“, Regensburg, D Východzápad / Eastwest; Nitrianska galéria, Nitra 11.12.2008-31.1.2009

Východzápad / Eastwest; Galéria Médium, Bratislava 6.11.-6.12.2008 Monika Hurňanská, Ľubo Stacho / Zásahy; 12.9.-31.10.2007; Popcorn gallery, Klatovy, CZ

Svetski bienale studentske fotografije; 14.11.-27.11.2007; Univerzitet u Novom Sadu, Novi Sad, Srbsko

VII Individuálne, kolektívne výstavy a publikácie 83

2006

Sarajevo, očima Slovačkih likovnih umjetnika; 6. 2006; Gradskoj galeija Collegium Articticum,

Sarajevo, Bosna a Hercegovina Súčasná slovenská grafika 16.; Štátna galéria, Banská Bystrica; 7.12.2005-24.2.2006

2005

Fotografia ako maľba / Photography as a Painting; Dom fotografie, Poprad; 4.8.-18.9.2005

Publikácie: 2020

Stacho, Monika: Autentický foto• grafický dizajn; el. publikácia; 136 s. [6,8 AH]. ISBN: 978-80-227-5045-5;

Vydavateľstvo Spektrum, STU, Bratislava Ľubo Stacho / STACHO, Monika: Súkromné noviny 11 rokov/2008-19; 45x32cm, 32 strán, 3,2AH, ISBN: 978-80-5701656-4; Vydavateľ Ľubo Stacho Ľubo Stacho / STACHO, Monika: 2 families 2 ages; A4, 28 strán, ISBN: 978-80-570-2072-1; Vydavateľ Ľubo Stacho, 2020

2019 2018

STACHO, Monika (ed.). Ľubo Stacho Chvála svetla = Lubo Stacho Laud of light, 64 s. ISBN 978-80-88851-

70-1. Poprad : Tatranská galéria SVETLO, INŠTALÁCIE, AKCIE a PERFORMANCIE vo fotografiách Ľuba Stacha; 300x200mm, 290 str.,

14,5 AH, SK-ENG., ISBN: 978-80-570-0317-5; Vydavateľ Ľubo Stacho Hyperloop; 240 x210 mm, 141 str., 7,2 AH, SK-ENG., ISBN: 978-80-570-0282-6; Fakulta architektúry STU

2017 2016 2014 2012 2011

Uhský pereval; ISBN: 978-80-972739-1-0, 24,5 x 23cm, 95 strán; Vydavateľ Ľubo Stacho Alf Obchodná na Obchodnej 2015; ISBN 978-80-972181-3-3, 4,8 AH; Vydavateľ Ľubo Stacho HRABUŠICKÝ AUREL (ed.) - STACHO, Monika (ed.) - STACHO, Ľubo (ed.) - MELUŠ, Boris (ed.).

Obchodná 1984 -2014. 398 s. ISBN 978-80-88805-14-4. [19,9 AH]; Bratislava : Vydavateľstvo O.K.O. Stacho, Monika: Magické roky / Magic Years 2002-2012; ISBN: 978-8088973-90-4; 3,6 AH; Vydavateľ FoArt Stacho, Ľubo: MOJA KRAJINA/MY COUNTRY, ISBN: 978-80-87497-43-2; 6 AH; Vydavateľ Ľubo Stacho

Vzdelanie: 2011 – 2014 2006 – 2010 2004 – 2002 – 2004 1998 – 2001

Akadémia umení, FVU, Banská Bystrica, dokt. štúdium, Voľné výtvarné umenie VŠVU, Bratislava, doktorandské štúdium

ukončené pedagogické minimum VŠVU, Bratislava, Mgr.art, Voľné umenie - fotografia Akadémia umení, FVU, Banská Bystrica, Bc., Voľné umenie – maľba

Zamestanie: 2016 – 2006 – 2009 2003 – 2006

dodnes Fakulta architektúry a dizajnu, Ústav dizajnu, odborný asistent, STU Jacob Fleming, DTP artist designer

Copex, DTP – PC, MAC designer

*1977 Spišská Nová Ves adresa: Anenská 1, Bratislava 811 05 telefón: +421 907 365 357 email: monika.stacho@stuba.sk www.monikastacho.webnode.sk

VIII Vzdelanie, zamestnanie 85

Cross Over, portfólio Monika Stacho, 2021