AT4
K O N V E R Z I A E s S L E R O V E J T O V Á R N E V O B Ř A N E CH
NATÁLIA č E R N EYOVÁ
3. R O Č N Í K
I N G. A R CH V Á C L A V Z E M Á N E K, C S C.
LS 2016
01
ÚVOD
Priemyselné dedičstvo Čiech a Moravy představuje významné hodnoty. V povedomí verejnosti, politických kruhov a predstaviteľov miest je tento význam podceňovaný. Objekty a technologické vybavenie mnohých tovární boli v druhej polovici minulého storočia maximálne bez údržby a technologických inovácií. V poslednej dobe sme svedkami zániku ešte donedávna významných priemyselných podnikov a ich stavebných štruktúr. Neprežili intenzívnu jednostrannú podnikavosť nových majiteľov a developerov, kterých záujem o kultúrne a sociálne tradície nahradzujú akceptovaním nových společenských priorít. Konzumnému využívaniu bývalého priemyselného prostredia ustupujú továrne a ich objekty. Nejde len o konverzie, ale bohužial často o demolície, znamenajúce nenávratnú stratu tohoto dedičstva.
02
HISTÓRIA
Brno ako mesto malo pre rozvoj textilného priemyslu ideálné podmienky. Malo vodné toky a dlhú tradíciu ich využívania. Bolo blízko dodávateľom základnej suroviny, ktorou bola moravská a uhorská vlna. Neexistoval tu súkennický cech, ktorý v iných oblastiach tvrdo chránil svoje práva a bránil rozvoju, pretože mal oprávnený strach, že bude vytlačený manufaktúrami. Brno bolo prirodzene dobre napojené na viedenský „trh“ a po vojnách s Pruskom, pri ktorých Rakúsko-Uhorské cisárstvo stratilo veľkú časť Sliezska, bola vládnucimi kruhmi podporovaná industrializácia Moravy. Prvá brnianska textilná manufaktúra je datovaná do roku 1763. Nebola v Brne priamo založená. Bola sem vlastne presťahovaná. Išlo teda o kladrubskú manufaktúru na výrobu súkna. Rozvoj bol v nasledujúcich rokoch nekontrolovateľný. Už v roku 1780 bolo v Brne 26 textilných manufaktúr. Blízkosť „viedenského centra“ mala aj ďalšie výhody. Hlavnými bolo skoré napojenie na železničnú sieť a „know how“, ktorý sem vďaka blízkosti hlavného mesta ríše prúdil. Brno bolo s Viedňou spojené železničnou traťou v roku 1839 a skoro nato prúdili výrobky z Brna do všetkých kútou Európy. Už vtedy sa brnianske výrobky vyvážali až do Turecka. O vyspelosti technologickej úrovne textilných dielní v Brne svedčí i to, že tu bol v roku 1802 zostrojený prvý tkáčsky stroj v Rakúsko-Uhorskej monarchii. Nie je iste bez zaujímavosti, že už vtedy išlo vlastne o priemyslovú špionáž, pretože stroj bol zostrojený podľa plánov ukradnutých v Británii. Ďalším dôležitým prvenstvom bolo uvedenie prvého parného stroja do textilnej výroby v roku 1814.
03
M o s i lana O b řany - e s s le r ova prád e lna Areál se nachádza medzi ulicami Mlýnské nábřeží a Fryčajova v mestskej časti Brno – Obřany. Areál ani žiadny z jeho objektov nie sú na ústrednom zozname kultúrnych pamiatok. V súčasnosti nie je vyvíjaná žiadna oficiálna aktivita týmto smerom, i keď na prelome tisícročia sa odborníci na pamiatkovú ochranu zaujímali o dominantu areálu, objekt bývalej prádelny. Na týchto pozemkoch na brehu Svitavy fungovala textilná manufaktúra už od polovice 19. storočia. Zásadná časť histórie spojenej s priemyslovým dedičstvom začala okolo roku 1900, kedy staršiu prádelnu kúpila firma E. E. Essler. V roce 1915 prevzal továreň od svojho otca jeho syn Adolf Essler, ktorý v roku 1925 rozšíril a pristaval modernú tkáčovňu a úpravovňu. Súčasťou areálu bola aj vodná elektráreň, ktorá zásobovala elektrickým prúdom nielen vlastnú továreň, ale od roku 1917 tiež verejné osvetlenie obce. Továreň produkovala asi 250 kusov látok po 50m za týždeň a ako sa objavuje v liste pána E. R. Esslera, vnuka zakladateľa továrne, „v dobrých časoch" firma zamestnávala až 600 robotníkov prevažne z Obřan a Maloměřic. Továreň bola strediskom hospodárskeho a technického rozvoja celého regiónu. Po obsadení Československa Nemeckom bola továreň označená ako židovský majetok a majitelia továrne, vrátane členov rodiny, uveznení v koncentračných táboroch. Po oslobodení v roku 1945 bol Adolf Essler napriek tejto skutočnosti označený za nacistu. V roku 1948 bola po dosadení nového riaditeľa textilka premenovaná na „Národní podnik Moravskoslezské vlnařské závody". Továreň v druhej polovici 20. storočia niekoľkokrát zmenila firemný názov, textilná výroba zostala napriek tomu vždy zachovaná. Prevádzka továrne bola ukončená v roku 1992. Ústredná štvorpodlažná budova etážovej prádelny z roku 1922 je založená na približne štvorcovom pôdoryse. Nosnú konštrukciu tvorí železobetónový skelet s plochou strechou, doplnený tehlovými murovkami a priemyselnými oknami v kovových rámoch. Z hlavnej hmoty objektu vystupuje v juhovýchodnom nároží schodiskový blok s vežou vodojemu. Zvyšok priebežne rastúceho továrenského areálu tvoria prízemné haly, spravidla rovnako so železobetónovou konštrukciou.
Objekty bývalej textilnej továrne sú situované hneď vedľa obřanského mostu, na pravom brehu rieky Svitavy, trojuholníková parcela je vymedzená ulicou Sokolovou, Mlýnským nábřežím a práve riekou Svitavou. Pri ceste cez most sa dostanete do bezprostrednej blízkosti najväčšieho a zároveň i najhodnotnejšieho objektu, ktorým prádelna dnes disponuje. Tým je ústredná štvorpodlažná budova etážovej prádelny z roku 1922, je založená na približne štvorcovom pôdoryse. Nosnú konštrukciu tvorí železobetónový skelet s plochou strechou, doplnený tehlovými murovkami a priemyslovými oknami v kovových rámoch. Z hlavnej hmoty objektu vystupuje v juhovýchodnom nároží schodiskový blok s vežou vodojemu. Podľa informácií z brnianskeho NPÚ ide o jeden z najstarších železobetónových skeletov v ČR. Tento objekt je doporučený k pamiatkovej ochrane. Ďalším významným objektom v areáli je jednopodlažný objekt bývalej tkáčovne na nároží ulíc Sokolovská a Mlýnské nábřeží, tvorená opäť železobetónovým skeletom s doskou a výplňovým tehelným murivom. Zvyšok areálu jezlepený objektami rôznej veľkosti, konštrukčného riešenia z rôznych dekád 20. storočia. Väčšia časť areálu leží na umelom ostrove, pretože parcelu pretína náhon zásobujúci vodou turbínu pôvodnej vodnej elektrárne s výkonom 115 kW. Súčasťou areálu je dnes aj vysoká zeleň, ktorá má antieróznu funkciu, keď bráni vmieľaniu brehu Svitavy pri vyššom prietoku a tým poklesu budov v areáli.
s ú Čas ný stav Dnes areál vlastní firma JODA s.r.o., jej poverený zástupca je pán František Franc z Těšan. Ako vlastník a prenajímateľ tu prevádzkuje menšie dielenské prevádzky. Využívaná je však iba malá časť rozľahlého priemyselného závodu. Majiteľ so záujemcami o históriu a architektúru areálu odmieta komunikovať zo strachu, že by ho prípadná pamiatková ochrana objektov bývalej textilky obmedzila na jeho vlastníckych právach. V areáli je stále prevádzkovaná pôvovodná vodná elektráreň s výkonom 115 kW. Tá je vďaka súčasnej energetickej politike, ktorá garantuje výkupnú cenu z obnoviteľných zdrojov energie, našťastie, stále výhodná a naďalej prevádzkovaná, takže to v areáli aspoň trochu pripomína jeho priemyslovú minulosť.
04
p o p i s z a d a n i a... Zadaním bola štúdia obřanského ostrova, širších vzťahov, stavu objektov a nájdenie nového funkčného využitia areálu, ktorý je dnes pripomienkou už zabudnutej priemyselnej činnosti. Objekty s ich univerzálnym charakterom a polohou na brehu rieky Svitavy majú predpoklad pre bývanie, relaxáciu i vybavenosť pre premieňajúcich sa navštevníkov, športovcov, rybárov aj turistov.
Š i r Š i e v z ť a h y... Objekty areálu sú prevažne v dobrom technickom stave vrátane budov prádelne a snovárne. Objekty tkalcovne, navádíne, skladov a ubytovne sú v zlom technickom stave. Administratívnu budovu z roku 1904 nachádzajúca sa v tesnej blízkosti ulici Mlýnské nábřeží je nutné asanovať rovnako ako prístavby k objektu skladov. Konštrukcie objektov sú buď murované - stavby z roku 1904 - administratívne budovy, zámečnícka dielňa, ubytovňa z roku 1989 a navádírna. Sklady z roku 1939 su drevenou konštrukciou. Železobetónový skelet majú snovárna, tlakcovna a prádelna. Územný plán mesta Brna vymedzuje funckiu areál ostrova ako zmiešanú plochu. Areál tiež patrí do zóny ekologickej stability, cieľom je obnoviť ekologickú stabilitu územia. Podľa ÚP sú prípustné iba vegetačné úpravy blízke prírode s funkciou krajinnej zelene. Podľa ÚP je akákoľvek výstavba neprípustná. Areál sa označený ako plocha proporcionálneho rozvoja mestských častí Obřany a Maloměřice. Ostrov je súčaťou lokálneho biokoridoru. Obklopujú ho rušné mestské cesty, ktoré sú vužívané mestskou hromadnou dopravou ako a ostatnými vozidlami. Okolo ostrova tiež vedie jedna z hlavných kontinentálnych cyklotrás s označením 5 Jantárová) začína v Rakúsku a má viac než 300 km. Kríži zbernú komunikáciu Fryčajova a následne pokračuje po ulici Mlýnské nábřeží, kde sa po moste dostáva na ľavý breh Svitavy. Miesto sa stáva významným z hľadiska, že je vstupom do Chránenej krajinnej oblasti Moravský kras. Na ulici Fryčejova tiež pzačína lokálna cyklotrasa s označením X151, ktorá lesom vedie do Čertovy rokle (Brno-Lesná). V blízkosti ostrova sa tiež nachádza železničná trať, ktorá však svojím ochranným pásmom nijako zvlásť neovplyvňuje chod na ostrove. Pozdĺž rieky Svitavy tiež vedú komunikácie využívané k prechádzkovej rekreácii. Svitava je vodácky frekventovane využívaná rieka. Vo svojom dolnom úseku v okolí ostrova však nie je obvykle splavovaná, kvôli častej regulácií rieky a nezjazdným hatiam hlavne v Cacovicích a Židenicích.
Po úprave háť by však mohla byť rieka dobre prejazdná. Priemerne je dolný úsek zjazdný 108 dní v roku, najviac v jarných mesiacoch. Na ostrove samostnom sú priestory vhodné k tréningu začiatočníkov a rekreáciu. Taktiež by sa dal ostrov použiť ako výjazdový bod zjadz Svitavy od Blanska cez Moravský kras.
c i e ľ k o n v e r z i e... Hlavným cieľom konverzie je prepojiť ostrov s mestskými častami Obřany a Maloměřice. Budovy, ktoré obmedzujú pohyb na ostrove budú zbúrané a na ich mieste vznikne nové námestie sprístupnené z existujúcich mestských komunikácií. Vytvoria sa nové mosty cez Svitavy slúžiace peším a cyklistom. Cieľom je vytvoriť zelený ostrov s novými rekreačnými plochami a krajinnou zeleňou, vhodné pre všetky vekové ktegórie a všetkých návštevníkov s možnosťou športov aj odpočinku. Viditeľne sa oddelia plochy pre parkovanie a pre voľný pohyb návštevníkov. Autá nebudú mať na ostrov prístup. Brehy Svitavy budú sprístupnené nielen rybárom ale aj obyvateľom Brna, vytvoria sa mestské pláže a nové nábrežia s promenádami. Cieľom je vytvoriť z ostrova nové centrum Obřan. Prádelna bude slúžiť ako polyfunkčný objekt s funkciou novej mestskej radnice, knižnice a centrom pre voľnočasové aktivity. Vodná turbíny na ostrove sa zachová budova k nej priľahlá bude mať funkciu reštaurácie s možnosťou sedenie vonku. Zásobovanie bude po zbernej komunikácii Fryčajova. Budova ubytovne, ktorá v minulosti slúžila ako ubytovanie pre továrenských pracovníkov je v zlom technickom stave, ak by ju bolo možné zachániť bolo by vhodné ju využiť pre potreby cyklistov, kedže cez územie vedú významné cyklotrasy. Konštrukčný raster tkalcovni nevyhovuje na parkovanie takže na jej mieste vziknú nové parkovacie plochy so 69 parkovacími miestami.
r a d n i c a... V súčasnosti sa úrad MČ Obřany a Maloměřice nachádza na ulici Selské. Obory sú umiestnené v stiesnených priestoroch. Opustená prádelna sa k umietneniu radnice výborné hodí nielenže je dominantou ostrova ale aj celej mestskej časti. Ponúka veľkorysú dispozíciu úradu pre všetky jeho potreby ako aj pre potreby samotných občanov. Umiestnenie na ostrove je symbolické, ostrov hraničí medzi mestkými časťami. V súčasnej dobre sú na Úrade mestskej časti Brno- Obřany a Maloměřice zriadené 4 odbory a 4 úseky.
05 • • • • • • • • •
Odbor rozpočtu a financovania (2 osoby) Odbor sociálnych vecí a zdravotníctva (2 osoby) Odbor výstavby a územného plánovania, stavebný úrad (3 osoby) Odbor životného prostredia, vnútorných vecí a poľnohospodárstva (2 osoby) Podateľňa úradu (1 osoba) Úsek informatiky (1 osoba) Úsek investícií, dopravy a vodného hospodárstva (1 osoba) Úsek právny a majetkový (2 osoby) Úsek školstva, kultúry a športu (1 osoba)
• • •
Kancelária starostu Kancelária místostarostu Kancelária tajomníka úradu
s t a v e b n ý z á m e r a a r ch i t e k t o n i c k ý n á v r h... Konštrukcia a raster budovy prádelny je vhodný pre opätovné využitie. Raster želzobetónových nosných stľpov nijako dispozične neobmedzuje nové funkčné riešenia objektu. Okná sú však na viacerých miestach poškodené a súčasným vyhláškam už nevyhovujú kvôli vysokým prestupom tepla. Nové okná budú umiestnené za existujúcimi, ktoré sa očistia a upravia tak, aby boli v stave, kedy neohrozia návštevníkov ani okolité komunikácie. V rovnakom rastre sa nainštalujú nové okná s prerušeným tepelnoizolačným mostom. Budú otvárateľné a tak umožnia umývanie pôvodných dochovaných okien. Medzi oknami bude umiestnená roleta, ktorá zabráni nadmernému oslneniu miestností. Rozmery prádelny sú cca 32,5 x 34 m, preto obvodové okná nestačia na dostatočné presvetlenie celého objektu, z tohto dôvodu je navrhnuté átrium uprostred objektu, ktoré privedie priame prirodzené svetlo. V átriu sa bude nachádžať hlavný architektonický prvok interiéru - dominantné točité schodisko, ktoré sprístupní jednotlivé podlažia návštevníkom, v 2NP novú radnicu, v 3NP knižnicu, v 4NP centrum voľnočasových aktivít. Pre invalidov je navrhnutý panoramatický výťah, ktorý bude ukončený až na streche, kde je navrhnutá vyhliadka na okolie a prírodu Moravského krasu. Pôvodné schodisko vo veži bude odstránené a veža bude slúžiť funk
ciám jednotlivých podlaží, s výnimkou shcodiska v 4NP, ktoré spolu s výťahom sprístupní strešnú vyhliadku. Exteriérové schodisko na severnej fasáde prádelny je v zlom technickom stave a bude nahradené novým s presklením a bude spírstupňom jednotlivé podlažia tak, ako podľa pôvodného návrhu. Bude tak zamedzený pohyb návštevníkov v radnici v čase, kedy bude zavretá. Fasády budú opravené a opatrené omietkou so strednou zrnistousťou vhodnou do exteríéru v bledom šedom alebo smotanovom odtieni. Výškový rozdiel v úrovni terénu v 1NP je 1,5m tento terén bude vyrovnaný do jednotnej výšky, ktorá bude korešpondovať s terénom ostrova pre plynulý prechod z objektu na námestie. Cieľom projektu je zachovať východn fasádu objektu ako pohľadovú dominantu videnú už z Cacovického ostrova. Preto bude zachovaná s potrebnými úpravami a hlavný vstup do objektu bude zo západu teda z nového námestia, ďalší možný vstup do bude z juhu, kde je navrhnuté nové riečne nábrežie, mólo a promenáda. Severná, južná a západná fasáda v 1NP bude vybúraná a nahradí ju sklená fasáda, ktorá bude umietnenie o 2,5 m hlbšie do objektu. Vytvorí sa tak esteticky príťažlivý efekt vstupu, ktorý bude navysše obklopený zelenými plochami. Celý efekt sa zopakuje na strechu objektu kde bude tým istým spôsobom zakončené átrium. Hlavné schodisko bude pozostávať z prefabrikátov - stupňov a podesty, ktoré budú vynásať ocelové laná ukotvené vo vazníkoch ukotvených na úrovni stropu 4NP. Zábradlie bude v kontrastne tmavej farbe, plné, vysoké 1,2m. Z prádelny sa tak stane multifunkčný objekt, kde bude dostatok priestoru pre radnicu, knižnicu, poštu prípadne banku, ako aj pre príležitostné výstavy, s možnosťou stálej výstavy v 1NP o histórii Esslerovej továrne spojenej s významom priemysleného dedičstve vo všeobecnosti. V 1NP sa budú nachádať priestory pre odpočinok a snack bary k drobnému občerstveniu. Plochy sa budú využívať tiež pre pripojenie na internet. Centrum voľnočasových aktivít v 4NP bude pozostávať s jazykovvej školy, školy kreslenia poprípade modelovania a z prriestorov pre voľnočasové športy ako aerobik, joga, fitnes atď podľa dopytu obyvateľov. Zostane aj samozrejme priestor pre výstavu prác z študentov. Konverziou sa vytvoria nové funkčné využitia objektu, ktoré prilákajú všetky podoby návštevníkov, uspokoja rôzne potreby obyvateľov. Cieľom je zachovať, čo sa zachovať dá a esteticky spríjemniť pobyt na ostrove. Preto sa v návrhu dbá o prepojenie objektu bývalej prádelny so zvyškom ostrova, s riekou a so zeleným parkom. Striktné vymedzenie automobilovej dopravy do prietorov za rieku umožní plne vužitie ostrova jeho obyvateľom. Konštrukčné riešenie objektu prádelny tiež vytvára príjemný kontrast starých materiálov s novými, skla a betónu.
06 k dochovanému priemyselnému vybaveniu, ktoré v sebe skrýva výpoveď doby a života, ktorý dnes už v tejto podobne neexistuje. Konverzia by mala túto výpovednú hodnotu sprístupniť širokej verejnosti.
U R B A N I Z M U S O S T R O V A... Nové urbanistické riešenie ostrova rešpektuje existujúce dopravné väzby a komunikácie. Z dôvodu frekventovanej cestnej komunikácie na ulici Fryčejova je vstup do novej radnice riešený z ostrova a východná fasáda je zachovaná ako pohľadová dominanta videná od brehov rieky. Ide o príjemný estetický zážitok, kedy sa chodcom a cyklistom otvára postupne popri brehu Svitavy pohľad na noú radnicu s kontrastom starého betónu s novým preskleným átriom. V rámci urbanistického riešenia je automobilová doprava na ostrove neprípustná a parkovacie plochy sú umiestnené mimo ostrova. Koncept spočíva na kontinuálnom nadviazaní na existujúce cyklotrasy a pešie ťahy, ako aj na kontinuálny prechod zelene, ktorá sa už nachádza na západnom výbežku ostrova. Cez ostrov pôjdu dve hlavné pešie trasy, ktoré sú navrhnuté s rešpektom na už existujúce urbanistické väzby. Jedna priamo za objektom radnice a druhá za objektom reštaurácie, ktorá tak bude slúžiť k jej zásobovaniu. Zvyšok ostrova bude slúžiť k voľnému pohybu osôb, námestie bude plynule prechádzať do parku cez objekt hudobného pavilonu, slúžiaceho pre príležitostné vystúpenie, mestské akcie a koncerty. Aby v letných mesiacoch bolo umožnené príjemné pobávanie v priestoroch námestie jje navrhnutá veľkoplošná tieniaca memebrána. Pôjde o ľahkú memmbránovú textilnú konštrukciu, ktorej nosnú konštrukciu tvoria oceľove kyvné stľpy a oceľové tiahla. Strešný plášť je vytvorený na báze predpínanej technickej textílie určenej výrobcom na architektonické membránové stavby. Výhodou tohto materiálu je vysoká pevnosť, odolnosť voči vode a poveternostným vplyvom, nízka hmotnosť cca 1,1 kg/m2, ale aj možnosti pre nezvyčajné architektonické tvarovanie strešného plášťa. Námestie bude doplnené mestským mobiliírom, ktorý uspokojí svojím komfortom návštevníkov. Možnosť je tiež posedieť si na brehoch Svitavy a rekreácia na novo navrhnutom móle. Pre potreby nového funkčného využívania ostrova je navrhnutá menšia stavba v prietoroch parku, ktorá by mohla slúžiť na skladovanie vybavenia v zimnom období. Chodníky a ako aj samotné námestie budú vhodne osvetlené a v ich blízkosti budú nainštalované odpadkové zberné nádoby. Preto bude ostrov sprístupnený malým pojazdným vozidlám pre odvoz odpadu a kosenie zelených plôch. Tieto vozidlá môžu parkovať prednostne na odstavných plochách v blízkosti mostov cez rieku. Zamestnanci radnice budú mať rezervované parkovacie miesta na navrhnutom parkovisko v tesnej blízkosti radnice. Rovnako tak budú
vymedzený dostatočný počet parkovacích miest pre vozíčkarov. Urbanistický koncept je navrhnutý tak aby bol umožnený bezbariérový pohyb na celej ploche ostrova.
07 Š i r š i e Ú z e m n é vzťahy
ú z e m ný plán m e sta b r na
08 LEGENDA ú z e m ný plán m e sta b r na
09 ANALÝZY O STR OVA
1:500
10 ANALÝZY O STR OVA
1:500
11 ANALÝZY O STR OVA
1:500
12 ostrov
13 D O pRAVA
M E STS KÁ H R O MAD NÁ D O PRAVA
14 D O pRAVA
CYKLOTRASA
15 ostrov
B Ú RAN É O BJ E KTY Z A CH O V A N É O B J E K T Y
16 ostrov
1:500
B Ú RAN É O BJ E KTY Z A CH O V A N É O B J E K T Y
17 KONCEPT
1. nové centrum obřan
2. PREPOJENIE OSTROVA S MESTSKOU ČASŤOU
3. novÁ ZELEŇ A NÁBREŽIA PRE MESTO
18
NÁVR H
1:500
19
p R E V Á DZ KO V á s ch é m a
1:500
20
1:500 žIVOTNÉ PROSTREDIE
1:200
STAVE B N É R I E Š E N I E
1NP
21
kONŠTRUKCIe ZACHOVANÉ
BÚRANÉ
NAVRHOVANÉ
NAVRHOVANÉ SKLENÉ
1:200
STAVE B N É R I E Š E N I E
2NP
22
kONŠTRUKCIe ZACHOVANÉ
BÚRANÉ
NAVRHOVANÉ
NAVRHOVANÉ SKLENÉ
1:200
STAVE B N É R I E Š E N I E
3NP
23
kONŠTRUKCIe ZACHOVANÉ
BÚRANÉ
NAVRHOVANÉ
NAVRHOVANÉ SKLENÉ
1:200
STAVE B N É R I E Š E N I E
4NP
24
kONŠTRUKCIe ZACHOVANÉ
BÚRANÉ
NAVRHOVANÉ
NAVRHOVANÉ SKLENÉ
25 FU N KČ N É VZŤAHY
1NP
2NP
26 FU N KČ N É VZŤAHY
3NP
4NP
27 p Ô d o r y s 1 np
VERTIKÁLNE KOMUNIKáCIE SOCIÁLNE ZARIADENIA SLUŽBY a ZÁZEMIA PRIESTOR VOĽNÉHO POHYBU OSÔb
1:200
28 p Ô d o r y s 2 np RADNICA VERTIKÁLNE KOMUNIKáCIE SOCIÁLNE ZARIADENIA PRIESTORY RADNICE PRIESTOR VOĽNÉHO POHYBU OSÔb
1:200
29 p Ô d o r y s 3 np KNIŽNICA VERTIKÁLNE KOMUNIKáCIE SOCIÁLNE ZARIADENIA ZÁZEMIE VOĽNÝ VÝBER
1:200
30 p Ô d o r y s 4 np CENTRUM VOĽNOČASOVÝCH AKTIVÍT VERTIKÁLNE KOMUNIKáCIE SOCIÁLNE ZARIADENIA ZÁZEMIE VOĽNÝ VÝBER UČEBNE ŠPORT
1:200
31 rez objektom
1:200
32 S EVE R NÝ PO H Ľad
1:200
33 zÁPAD nÝ PO H Ľad
1:200
34 V Ý CH O D n Ý P O H Ľ a d
1:200
35 j u Ž nÝ PO H Ľad
1:200
36
37 d etai l fasĂ dy
38
39
VIZUALIZÁCIA
I
ZÁPADNÁ FASÁDA
I
VSTUP Z NÁMESTIA
40
VIZUALIZÁCIA
I
ZÁPADNÁ FASÁDA
I
VSTUP Z NÁMESTIA
41 R E FE R E N Č N É PR Í KLADY
PUBLIC LIBRARY IN ORIHUELA
N I E U W E G E I N 3XN
LOUVER
PETRŽALKA CITY