rozhovor_Eva Wernerová
„Legislatíva nestačí skutočnému stavu krajiny... S profesiou krajinného architekta sa u nás často vôbec neuvažuje,“ upozorňuje krajinná architektka Eva Wernerová.
Sprístupňovať ľuďom krásu a radosť TEXT: ĽUBICA FÁBRI, FOTO: ARCHÍV EVA WERNEROVÁ, www.aweatelier.sk Prichádza na Slovensku čas, kedy sa profesionálnej tvorbe verejnej zelene dostane opäť väčšia pozornosť? Pri prechádzke parkami a zelenými priestranstvami v našich mestách a obciach mávam skôr opačný a neraz aj veľmi zmiešaný pocit. Nedostatok peňazí a nepochopenie dôležitosti významu kultivovanej verejnej zelene, umožňujúcej zmiernenie stresu života ľudí v mestskom prostredí, sú viac než očividné. Situácia v tvorbe súkromnej zelene je o niečo lepšia, pribúdajú klienti, ktorí prikladajú odborne stvárnenému exteriéru rovnakú váhu ako architektúre svojho obydlia. Svoj názor na stav krajinnej architektúry na Slovensku približuje v krátkom rozhovore Eva Wernerová, jubilujúca autorizovaná krajinná architektka SKA. Ako vnímate súčasný stav v oblasti tvorby krajiny a zelene u nás? Vyznávam „umenie možného“, preto si nemyslím, že zo dňa na deň k nám donesieme kultúru zelených priestorov napríklad z Holandska, alebo z anglických záhrad, ktorá sa vyvíja stáročia. Teším sa, že v SKA je už vyše 50 autorizovaných krajinných architektov, ktorých tvorbu za približne posledných 20 rokov predstavuje publikácia Záhradná a krajinná architektúra na Slovensku. Tento rok sa koná premiéra súťaže o Záhradu roka a Park roka, ktorú organizuje Spoločnosť pre záhradnú a krajinnú tvorbu . Súťaž bude reflektovať a hodnotiť aj iné než len vizuálne kvality diela – biologické, technické, lokálne. Prebieha proces rekonštrukcie niektorých historických parkov – v Trnave, Rusovciach, na bratislavskom hrade. V máji tohto roku sa opäť konal Deň otvorených záhrad a parkov. Máme tu čas cyklotrás, tie prinášajú aj potrebu súbežnej výsadby zelene. Vznikajú nové záhradnícke firmy, ktoré zakladajú mladí ľudia so zahraničnými skúsenosťami. Bez nich, bez kvalitných škôlok s doma vypestovanými rastlinami a bez poctivej záhradníckej práce nemôže byť žiaden projekt úspešný. To by bolo z tej pozitívnej stránky... Vnímam ale aj tú druhú: legislatíva nestačí skutočnému stavu krajiny, vznik zelených plôch iniciujú v samosprávach aktivisti, občianske združenia, politici a médiá na úkor odborníkov – s profesiou krajinného architekta sa často vôbec neuvažuje. Spoločenská objednávka zaostáva za prísunom absolventov odboru a trh im zatiaľ nevie ponúknuť prax a uplatnenie. Takže – zviditeľňujme sa, ukážme krásne slovenské záhrady, dosiahnime, aby kolaudácia stavby nebola možná bez riešenia exteriéru... Postupne. Čím sa vyznačuje dobré verejné zelené priestranstvo, čím dobrá súkromná záhrada? Ťažká otázka... Myslím si, že dobre vytvorený priestor prináša spokojnosť a radosť z pobytu. Najlepšie to ohodnotia – potvrdia napríklad deti, ktoré pobehujú cez fontány, seniori sediaci na lavičke medzi kvetinovými záhonmi, mamičky s kočíkmi na prechádzkach pri vode... Často počujem od veľmi „vyťažených“, intenzívne pracujúcich ľudí, že sa tešia na dennú chvíľu, keď si sadnú na terasu, pozorujú vodu a stromy v záhrade, alebo pri starostlivosti o ne nachádzajú novú dimenziu kvality života... Súkromná záhrada musí majiteľovi „sadnúť“ a splniť práve jeho dlhoročné želanie, predstavu.
04
Je to zakaždým iné, pre mňa je dôležitý dobrý dialóg s investorom, jeho cítenie prírody, rovnako aj prepojenie diela s okolím, či vnímanie histórie miesta. Priblížte nám filozofiu vašej tvorby, ktoré zadania sú vám bližšie – verejné, alebo súkromné? Nerozlišujem úlohy podľa zadávateľa alebo lokality. Blízke sú mi všetky zadania, ktoré mi dávajú priestor ako tvorcovi, kde je príjemná spolupráca, úcta k profesii. Keď sa investor teší práve na exteriér – na záhradu alebo park, a je ochotný sa mu venovať rovnako ako stavbe domu... Na čom aktuálne pracujete? Intenzívne robíme na nádhernom parku, ktorý budeme všetci navštevovať v hlavnom meste, až bude hotový. Pracujeme aj na úprave vstupu do veľkého priemyselného areálu, na štúdii športového lesoparku pri novej obytnej zóne. A tiež na maličkom vnútro dvore vo vlastnom starom mestskom dome, kde si chceme všetci susedia posedieť v lete pri vínku pod viničovou pergolou... Vaše „vysnívané“ zadanie? Veľmi rada tvorím priestory na oddych a relax, prosto miesta na nachádzanie radosti a krásy v našich životoch. Hoci všetky zadania považujem za krásne, tie, ktoré sú prístupné verejnosti sú o voľačo viac krajšie. Je smutné, keď záhrada ako doslova umelecký výtvor s nákladnými materiálmi a umeleckými dielami ostane zavretá za múrmi a vidia ju iba dvaja –traja ľudia, prípadne vybraná spoločnosť. Páči sa mi, že väčšina renesančných záhrad v Taliansku má návštevné dni, kedy sú otvorené pre verejnosť. Rovnako obdivujem úctu a vnútorný súzvuk s prírodou u Japoncov, ktorí prichádzajú na jar za kvitnúcimi čerešňami, zaplatia vstupenku, sadnú si, počúvajú hudbu a sledujú prírodné divadlo. Takže mojím vysnívaným zadaním je asi priestor, ktorý sprístupní krásu veľkému počtu ľudí. V čom vidíte prínos aktuálnej publikácie, ktorej ste autorkou? Viacerí autori vnímali svoju účasť v nej najskôr ako profil svojho diela, rekapituláciu toho, čo sa tu za asi 20 rokov na poli krajinnej a záhradnej architektúry udialo. Určite je to potrebné, bez prvých pokusov pred takmer štvrťstoročím by sme sa dnes nehlásili do súťaže CE.ZA.AR, nevystavovali, nekrstili aktuálnu knihu. Snažila som sa ale, aby kolegovia ponúkli do publikácie to najlepšie, preverené životom. Aby si niekto kúpil knihu podobne ako má v knižnici anglickú alebo nemeckú publikáciu o záhradnom umení. Aby inšpirovala, navodila chuť vytvoriť niečo za domom, mať podobné námestíčko ako u susedov. Je prvou svojho druhu na Slovensku, mohla by priniesť tradíciu – aby krajinári pravidelne zverejňovali svoje diela a predstavovali svoju tvorbu, to krásne, čo priniesli na svet. Ďakujem za rozhovor.
#19 Æ Aktuality
Eva Wernerová (1960, Piešťany) Eva Wernerová získala stredné odborné vzdelanie v rokoch 1975 – 79 v odbore záhradníctvo na Strednej záhradníckej škole v Piešťanoch. V roku 1980 – 1984 absolvovala štúdium na Katedre záhradnej architektúry Fakulty záhradníctva na Mendlovej univerzite v Brne. V rokoch 1984 – 90 pracovala ako projektantka v urbanistickom ateliéri v piešťanskom Stavoprojekte. V roku 1993 založila v Piešťanoch a dodnes vedie vlastný projekčný ateliér záhradnej a krajinnej tvorby AWE ATELIER. Popri projekčnej práci sa venovala pedagogickej činnosti (na SPU v Nitre, na SZŠ v Piešťanoch), pôsobila aj ako poslankyňa Mestského zastupiteľstva v Piešťanoch. V období rokov 1995 až 2014 vytvorila a realizovala cez dvesto riešení záhrad, zelene sídel a usadlostí, či zelených priestranstiev vo firemných areáloch. V súčasnosti patrí k popredným krajinným architektom u nás, s ťažiskom realizácií na Západe a Severe Slovenska.
Aktuality Æ
#19
05