mestská časť BYSTRC Urbanizmus I, z.s. 2016, vedúci práce:Ing. arch. Jan Májek, Ph.D., vypracovala: Nikola Chriašteľová
2
OBSAH
2/ 4/ 6/ 8/ 10/ 12/ 14/ 16/ 18/ 20/ 22/ 24/ 26/
OBSAH HISTÓRIA BYSTRCE A N A LÝ Z A Š I R Š Í C H V S ŤA H O V S C H WA R Z P L Á N A N A LÝ Z A Z E L E N E A N A LÝ Z A P O D L A Ž N O S T I A N A LÝ Z A H R O M A D N E J D O P R A V Y A N A LÝ Z A A U T O M O B I L O V E J D O P R A V Y Z MINULOSTI DO BUDÚCNOSTI A N A LÝ Z A F U N K C I Í A N A LÝ Z A FA R E B N O S T I FA S Á D F O T O D O K U M E N TÁ C I A FA R E B N O S T I PROBLÉMOVÝ VÝKRES
OBSAH
4
HISTÓRIA BYSTRCE
BYSTRC / 1872
BYSTRC / 1919
BYSTRC / 1929
BYSTRC / 1929
BYSTRC / 2003
BYSTRC / 2012
Prvý písomný doklad o existencií Bystrce pochádza z drujej polovice 14. storočia a je spojený s postavou grófa Jana Jindřicha. Ves bola po väčšinu svojej existencie trvalou súčasťou veľkého grófstva a spadala pod správu zemepánskeho hradu Veveří. Až do začiatku 17. storočia sa v panstve hradu , a teda aj Bystrce, striedali rôzne významné moravské šľachtické rodiny, ako napríklad Perštejnovci, páni z Lipé, alebo Čiernohorský z Boskovic. Na začiatku 17. storoia mala Bystrc 37 domov, s celkovým počtom obyvateľov 250. Pri obliehaní Brna Švédmi došlo k spustošeniu a znehodonoteniu širokého okolia, vrátane hradu Veveří a taktiež Bystrce.
Roku 1970 sa v Bystrci uvádzalo 567 obyvateľov, potom v roku 1834 počet obyvateľov narástol na 643 s celkovým počtom domov 113. Po priemyselnom rozmachu, kedy sa začalo Brno rýchlejšie rozvíjať, bolo nutné zaistiť pracovnú silu a začalo sa spájať s okolitými predmestskými obcami. Súčasne sa Brno stalo prirodzeným odbytiskom ich poľnohospodárskej a potravinárskej produkcie. Medzi rokmi 1829 - 1846 došlo k výstavbe cesty spájajúcej Brno a Bystrc, ktorá dalej pokračovala smerom na Tišnov. Neskôr sa tu začalo rozvíjať podnikanie, vznikali tu rôzne spolky, dochádza k rozširovaniu služieb a zvyšovaniu ťivotnej úrovne. Postupom času sa
zosilňujú vzájomné vsťahy Brna a Bystrce a následne dochádza k pripojeniu Bystrce k Brnu. V roku 1961 žilo v Bystrci 1543 obyvateľov, čo je viac ako dvojnásobok od roku 1843 a zástavbu tvroili prevažne rodinné domy a vily. Od 70. rokov však dochádza k rozsiahlej panelovej bytovej výstavbe, ktorá radikálne zmenila výraz tejto obce. Výstavba je rozdelená na časti Bystrc I a Bystrc II, pričom prvá časť sa nachádza v bezprostrednej blískosti pôvodnej obce. Bystrc sa vtedy stala lokalitou bývania a za prácou ľudia dochádzajú do Brna. Po revolúcií sa stala jednou z 29 brnenských mestských častí s vlastnou samosprávou.
BRNENSKÁ PRIEHRADA Myšlienka vybudovať priehradu na rieke Svratke severozápadne od Brna, vznikla už v období RakúskoUhorska na začiatku minulého storočia. Dôvodov pre túto bolo viacero – možnosť regulácie nestabilného toku rieky, ktorá v dobe povodní spôsobila veľké škody, získanie zdroja vody pre Brno, budúce rekreačné využitie a taktiež riadenie veľkosti prietoku rieky pod priehradou.
6
ANALÝZA ŠIRŠÍCH VSŤAHOV
Existovalo niekoľko vopred známych lokalít, vhodných na výstavbu priehrady. Pri posudzovaní dôležitých hľadisiek bolo ako najvhodnejšie miesto vybrané údolie, v ktorom sa nachádzaala obec Kníničky. Vroku 1929 bola stavba povolená a krátko na to bol však projekt prepracovaný. S toho dôvodu sa začatie prác oneskorilo až o 7 rokov. Po vysťahovaní približne 530 obyvateľov pôvodnej obce Kníničiek dostali títo obyvatelia pozemky na výstavbu nových domov v blískosti 1 km a tak vznikla nová obec Kníničky. Stavba priehradnej hrádze prebiehala v období hospodárskej krízy, cieľom bolo preto zamestnať čo najviac robotníkov za použitia minimálnej mechanizácie. Stavbu hrádze od začiatku komplikovali povodne. V roku 1938 prišla najničivejšia spôsobila obrovské školy. Aj napriek tomu stavebné práce rýchlo napredovali. Nová priehrada dostala meno Kníničská. Celkové náklady na túto stavbu boli 59 miniónov vtedajších korún. V období okupácie mal byť v rámci projektu tzv. Hitlerovej diaľnice z Viedne do poľskej Vratislavi postavený diaľničný most. To sak však tako ako diaľnica nakoniec nerealizovalo a ostal len vysoký pilier v svahu pod hrádzou. Po roku 1945 začala byť táto oblasť využívaná hlavne ako zóna rekreácie a športu. O rok neskôr sa tu zahájila prvá lodná doprava a počet návštevníkov začal prudko stúpať. Potom bola predĺžená aj električková trať z Komína do Bstrce, čo veľmi uľahčilo dostupnosť ďalším návštevníkom. V roku 1959 bola priehrada premenovaná na Brnenskú a začali pribúdať chaty a rekreačné strediská.
SŤ
P M
OB
LA
CA TO
RE
VEVEŘ
KR
EA
ČN
Á
AU
HRAD
Í
ZO
R Í Š OVA
ST U DÁ
O
NKA
PRÍSTAVISKO
BY S T R C
8
SCHWARZPLÁN
LEGENDA: zástavba lesy záhradkárske kolónie trávnaté plochy stará dálnice
M 1 : 5000
10
ANALÝZA ZELENE
LEGENDA: komunikácie a spevnené plochy plochy výstavby zástavba lesy súkromná zeleň verejná zeleň trávnaté plochy stromy
M 1 : 5000
12
ANALÝZA PODLAŽNOSTI
LEGENDA: 13 podlaží 9 podlaží 7 podlaží 5 podlaží 4 podlažia 3 podlažia 2 podlažia 1 podlažei
M 1 : 5000
14
ANALÝZA HROMADNEJ DOPRAVY
LEGENDA: autobus zastávka električka zastávka dochádzková vzdialenosť 400 m
1 3
54 52
50 52
1 3
54 52
1 3
54 52
M 1 : 5000
16
ANALÝZA AUTOMOBILOVEJ DOPRAVY
LEGENDA: parkovisko vedľajšie cesty cesta III. triedy stará dálnice
M 1 : 5000
RÝCHLOSTNÁ CESTA R35 / PRŮTAH BYSTRCÍ Je vidieť z vesmíru, ale nejazdí sa po nej. Diaľnica Viedeň – Vratislav (taktiež známá pod názvom Hitlerova či Nemecká diaľnica, alebo pod skratkou A88) je označenie nedostavanej diaľnice, ktorá mala viesť přescez Moravu a severovýchodné Čechy a mala spájať Viedeň s poľskou Vratislavou.
18
Z MIULOSTI DO BUDÚCNOSTI
Jjednou, z niekoľkých nevyriešených otázok mestskej časti Brno-Bystrc je výstavba průtahu R43, ktorá má spájať diaľnicu D1 s obchvatom Kuřimi, s napojením na cestu R35 mezi Hradcom Králové a Olomoucom. Táto rýchlostná cesta má stabilizovať a zmierniť msstský průtah Brnom. Nadvezuje na súčastnú časť průtahu tzv. „staré dálnice“, ktorá bola v minulosti súčsťou už spomínanej Hitlerovej diaľnice. Cesta R35 má sledovať pôvodná zámer, a to prejsť Bystrc a pokračovat ďalej nad Svratkou v tesnej blískostie priehradnej hrádze, kde taktiež môžeme nájsť pozostatky už spomínanej Hitlerovej diaľnice. Na túto časť úseku bol vypracovaný projekt, ktorý uvažuje o niekoľkých variantách průchodu Bystrce. Vízia počíta s vybudováním rýchlostnej cesty, ktorá bude skrytá pod povrchom, z dôvodu maximálneho odhlučnenia rychlostnej komunikácie, a ďalej premostená cez rieku Svratku. Nad zakopanou cestou by pak na povrchu vznikli parkovacie miesta, ktoré by v značnej miere riešili súčasný problém s parkovaním okol panelákov, parky a odpočinkové prostory, rekreačné plochy a došlo by tak k lepšiemu spojeniu mezi starou a novou časťou Bystrce. Znížila by se aj celková dopravná hustota, ktorá Bystrc častokrát sužuje. V konečnom dôsledku by sa tak uľahčilo aj celej vnútromestskej doprave. Súčasná „Stará dálnice “ by bola zrekonštruovaná a zmodernizovaná.Konštrukcia by rešpektovala chránené územie „Sklalky“ vďaka výstavbe odhlučnenia a vhodnému stavebnému riešeniu, ktoré by obnášalo čo možno najmenčí zásah do skalného masívu. Výška vozovky by sa zhodovala so súčasnou výškou, ktorá viede cez priehradnú hrádzu. Navrhovaná diaľnica vedie cez mnoho pozemkov, ktoré by museli byť vykúpené. Jednalo by sa hlavne o priľahlú záhradkársku kolóniu a ďalšie priľahlé časti Bystrce či okolných obcí (Rozdrojovice, Jinačovice, Kuřim). Celkový projekt pojednáva rozsiahly úsek. Jednalo by sae o veľmi nákladná a zložitú výstavbu, ktorá by obmedzila hlavne život Bystrce. Na realizácií, ktorá nie je v blízkej budúcnosti možná, by muselo byť vynaložené mnoho prostiedkov, které by výrazne zaťažili chod mesta. V súčasnej dobe sa projekt nachádza len v stave vízie do budúcnosti.
20
ANALÝZA FUNKCIÍ
LEGENDA: bývanie rozvojové plochy plochy parkovania rekreácia školy, škôlky obchod a služby výroba zeleň
M 1 : 5000
ANALÝZA FUNKCIÍ
22
ANALÝZA FAREBNOSTI FASÁD
24
FOTODOKUMENTÁCIA FAREBNOSTI
M 1 : 7500
26
PROBLÉMOVÝ VÝKRES
– hluk od električiek a rýchlostnej cesty naprieč sídliskom – hluková zábrana – otvorený priestor spôsobuje veterné protredie
– kľudová zóna záhradkárskych kolónií v nadväznosti na sídlisko – les, možnosť rekreácie – nedaleká obora
– holé trávnaté plochy, takmer bez stromov – veterné prostredie, vychodené cestičky naprieč – MOŽNOSŤ vytvoriť nový park
– upravený park, s výhľadom – vonkajšia posilňovňa, detské ihriská a venčenie psov – miesto stretnutia
– zástavba rodinných domov na okraji panelákovej zástavby – malá mierka v porovnaní s panelovou zástavbou
– plocha novej / plánovanej výstavby obytných domov – rozvoj mestskej časti
– nová zástavba – ľudská mierka oproti panelovej – polosúkromné dvory so záhradkami
– nepríjemná ulica – ohraničená budovamy infraštruktúry a hustým krovím – prepája centrum sídliska so západnou časťou
– plochy pre šport – prevažne betónové multifunkčné ihriská – potreba malých úprav, ale inak funkčné
– časti sídliska nevybavené touto funkciou – MOŽOSŤ vybudovať nové
P2 – posprejované trafostanice a kotolne vedľa panelákov – neesteticky pôsobiace drobné stavby
– veľkoplošné parkovisko na miesťe výhľadu do krajiny – MOŽNOSŤ lepšieho využitia
P1 – – – – –
miest zhromažďovania občanov 2 menšie nákupné centrá zanedbané okolité plochy prevláda horizontálny rozmer v kontraste k panelákom z okolitej panelovej zástavby pohľad na veľké plochy striech
– – – –
veľká orvorená plocha v centre sídliska veterné prostredie hluk, vysoká frekvencia áut, nebespečný prechod konečná zastávka električky a vysoká koncentrácia ľudí
P2
P1 1
M 1 : 5000
PROBLÉMOVÝ VÝKRES
27