Queer komiks: Neposlušné ženy posielajú na väzenskú planétu Bitch Planet

Nora zo začiatku pôsobí ako utiahnuté dievčatko. Aby nebola sama, väčšinu času trávi po boku svojej staršej sestry Jule a jej kamarátky Aylin. Keďže sa snaží medzi ne zapadnúť a pochopiť ich svet, chodí s nimi na večierky, skúša alkohol a na cigarety si už dávno zvykla. Zatiaľ nepozná svoje hranice, záleží jej len na tom, aby ju starší nevylúčili z partie. Výsledok? Zlomená ruka.

Jule sa snaží privolať na pohotovosť aj ich matku, tá ale nedvíha. Svoje dcéry má rada, no vysedávanie v baroch možno ešte radšej. Ťažšie to berie práve staršia zo sestier. Stále dúfa, že sa niečo zmení, no zvyčajne prázdna chladnička svedčí o opaku. Na sociálnych sieťach si Jule uťahuje z ľudí s nadváhou, pritom po večeroch pozerá videá o varení a namiesto jedla konzumuje tampóny na odličovanie. Veľmi rýchlo však zistí, že trik modeliek predsa len nedokáže zasýtiť prázdny žalúdok.

Nora má medzitým aj iné problémy. Na telesnej výchove dostane pred všetkými prvú menštruáciu a nevie, čo robiť. Namiesto rozhovoru s matkou si musí vystačiť s videonávodom na YouTube. Spoľahnúť sa môže aspoň na staršiu Romy, ktorá jej vyperie rifle. Krátkovlasé dievča zaujme Noru už na prvý pohľad. Príťažlivosť k rovnakému pohlaviu zažila už predtým, ale teraz je intenzívnejšia. Romy navyše nemá žiadne zábrany. Do bazéna skáče nahá a neskôr sa vo svojej izbe vyzlieka tak, aby ju Nora videla. Tajomstvo za tajomstvo a prvý bozk. Ich románik očakávame, no zároveň si môžeme klásť otázku, či je hlavná hrdinka naozaj zamilovaná do Romy, alebo iba do idealizovanej predstavy, ktorú o nej má.

Opätovaný záujem, pochopenie a spontánne dobrodružstvá sú návykové, prvá láska však len málokedy vydrží, najmä keď niekto z dvojice stále experimentuje ako Romy. Koniec leta prinesie Nore sklamanie, no zároveň aj poslednú fázu jej premeny. Vo svojej izbe chová húsenice, z ktorých sa časom stanú motýle. Štrnásťročná Berlínčanka prejde za dva mesiace podobným procesom bez toho, aby o tom vedela. Ale tak to býva. Až keď sa nejaké obdobie skončí, uvedomíme si, ako zásadne nás zmenilo.

Režisérka Leonie Krippendorff vložila do svojho diela autentickosť, akú na plátnach nevídame často. Za všetko hovorí už len scéna s menštruačnou krvou či masturbácia dospievajúceho dievčaťa. Všetky postavy sú vykreslené presvedčivo, okrem povrchných tínedžerských prejavov spoznávame aj ich citlivé vnútro. Snímka nás navyše nezaťažuje prázdnymi dialógmi, každý rozhovor a metafora posúva dej dopredu.

Nora sa v závere filmu usmieva a neľutuje ani jednu skúsenosť, ktorá ju vytiahla z neistej, utiahnutej kukly. A úsmev neminie ani nás, pretože sme sa vďaka filmu na chvíľu ocitli v Berlíne a znova prežili trápne aj sladké momenty svojho vlastného dospievania.

Marek Hudec Foto – APART

Neposlušné ženy posielajú na väzenskú planétu Bitch Planet

V slovenčine vychádza úspešný feministický komiks Bitch Planet, v ktorom vystupujú aj queer hrdinky. Americká autorka Kelly Sue DeConnick ním trefne poukazuje na nedostatok silných ženských postáv v dielach popkultúry.

Nespĺňate spoločenskú normu krásy? Máte nadváhu? Nie ste dobrou žienkou domácou? Prípadne nedokážete mužovi odpustiť neveru? V hrôzostrašnom dystopickom svete amerického komiksu Bitch Planet od autorky Kelly Sue DeConnick vás za takúto „neposlušnosť“ môžu poslať na prevýchovu do väzenia na vzdialenú planétu. Okrem ponižujúcich procedúr vás neminie ani nútené súperenie v násilnom športe pre potechu krvilačných televíznych divákov. Na tejto planéte s jednoduchou prezývkou Bitch Planet sa stretáva skupina žien, ktorá sa rozhodla vzoprieť systému a vzbúriť sa proti patriarchátu. Pripomína to seriál Orange Is the New Black, akurát zasadený do sci-fi kulís. V Spojených štátoch komiks vychádzal ako seriál na pokračovanie od roku 2014, na Slovensko prichádza až teraz. V auguste totiž vyšiel v obmedzenom náklade pod značkou umeleckého kolektívu Apart. V prípade úspechu by mohli so slovenskými dialógmi vyjsť aj ďalšie dve jeho pokračovania. Preklad pripravili Kristína Kállay, Kristína Országhová a grafička Magda Scheryová.

Buď taká, akú ťa má rád!

Politický svet komiksu v niečom pripomína slávnu knihu Georgea Orwella 1984. Všetky pravidlá pretechnizovaného sveta budúcnosti vymýšľa takzvaná Rada otcov. V prvej časti komiksu sú tajomnou silou, väzenkyniam sa prihovárajú prostredníctvom monitorov a vyžadujú bezpodmienečnú poslušnosť. Orwell sa pre svoj opus magnum a vodcu „Veľkého brata“ inšpiroval nacistickým Nemeckom, autorku Bitch Planet zas zaujala súčasnosť a bigotní, rasistickí politici. V tom, ako dystopická spoločnosť objektivizuje ženy, môže pripomenúť inú slávnu knihu, Príbeh služobníčky od Margaret Atwoodovej. Rodové roly sú v oboch dielach stereotypizované, ženy majú jasne stanovené svoje „miesto“. Nemôžu sa sťažovať, musia jednoducho prijať svoju neslobodu. Významné miesto v represívnom svete majú odpudivé, propagandistické reklamy. Komiks pretkávajú inzertné strany pripomínajúce ženské magazíny. Slogany na nich čitateľom oznamujú: Nebuď už taká tlstá a hnusná, ty tučibomba. Schudni s lahodnou pásomnicou! Tvoja vagína je nechutná! Buď taká, akú ťa má rád. Príjemná vo dne v noci! Tvoja rodina ťa bude mať radšej, keď budeš piecť!

Trans ženy sa spovedajú zo svojich hriechov

DeConnick v prednáške na konferencii 99U trvá na tom, že chcela vo svojich príbehoch vytvoriť satiru súčasnosti, a často sa jej skutočne darí rozosmiať, no jej svet je zároveň plný násilia a temnoty. Ženy sú nútené podstúpiť neľudské experimenty, v sprche ich neustále sledujú chlípni dozorcovia, bijú ich do bezvedomia. Inakosť je tiež na Bitch Planet potlačená, homosexuálna orientácia sa vníma ako neposlušnosť. Vo väzení sa tak stretli lesby aj transrodové ženy, ktoré sa musia Rade otcov spovedať zo svojich „hriechov“. Autorka to postavám vynahradzuje aspoň peknými romantickými príbehmi, ktoré medzi sebou zažívajú. Ako však skončia, zatiaľ nie je jasné, lebo sa stále čaká na uzavretie ságy.

Kapitánka Marvel bola feministkou

Kelly Sue DeConnick príbeh Bitch Planet napísala po rokoch práce vo svete popkultúry, ktorý vyzdvihuje postavy svalnatých mužských superhrdinov. Autorka kritizovala, že ženské postavy sú v komiksoch často vykreslené ako slaboduché a neustále potrebujú, aby ich zachraňovali. Prečo by sa nemohli zachrániť samé? Vo svojej tvorbe sa snažila tieto naratívy postaviť na hlavu, keď pracovala na iných komiksových sériách – písala napríklad scenáre ku Captain Marvel. Fanúšikovia na ne potom nahnevane reagovali, že sa zo superhrdinky kvôli nej stala priveľká feministka. Bitch Planet však možno označiť za jej zďaleka najpolitickejší a najangažovanejší počin.