RADOŠINKA Môj malý svet 2.

UČEBNICA REGIONÁLNEJ GEOGRAFIE PRE ZÁKLADNÉ ŠKOLY OBCÍ V ÚZEMNEJ PÔSOBNOSTI OBČIANSKEHO ZDRUŽENIA RADOŠINKA

MAREK PEŇAŠKO HILDA KRAMÁREKOVÁ

ˇ UCEBNICA REGIONÁLNEJ GEOGRAFIE PRE ZÁKLADNÉ ŠKOLY UČEBNICA REGIONÁLNEJ PRE ZÁKLADNÉ ŠKOLY OBCÍ ˇ GEOGRAFIEZDRUŽENIA NA ÚZEMÍ OBCÍ OBCIANSKEHO RADOŠINKA V ÚZEMNEJ PÔSOBNOSTI OBČIANSKEHO ZDRUŽENIA RADOŠINKA

RADOŠINKA - Môj malý svet Učebnica regionálnej geografie pre základné školy obcí v územnej pôsobnosti Občianskeho združenia RADOŠINKA Autori:

PaedDr. Marek Peňaško, RNDr. Hilda Kramáreková, PhD.

Recenzenti:

doc. RNDr. Alena Dubcová, CSc., Mgr. Mariana Svoradová Lacinová, PaedDr. Miroslava Košťálová,

Ing. Renáta Lelovská, Mgr. Roman Hraška Jazyková úprava:

PaedDr. Jana Ferenczyová

Dizajn a grafická úprava: PaedDr. Marek Peňaško © OZ RADOŠINKA 2019

ISBN 978-80-973329-3-8

Realizované s finančnou podporou Nitrianskeho samosprávneho kraja

Nože dnes obzrime sa, prosím, späť Nože dnes obzrime sa, prosím, späť ku svojmu detstvu, čo nám v srdci jasá – a istotne pochopíme hneď, aká v tom všetkom bola veľká krása.

Tie veci tu sú všetky, pozrite, hory a lúky, kvetiny a trávy vľúdne sa zjavia zraku na svite.

Nech duša rada je, nech duša slávi ich vrúcnosť dôvernú a nádheru, ktorá z nich presvitá a žiari!

Tak zmysly naše znova naberú sily žiť a v ústrety ísť jari.

Preto si chráňme všetky chodníky a lúčiny a pomedzia a lány, kde prvej chytali sme koníky a domov nosili ich v dlani.

Preto si chráňme hory modravé a doliny a močidlá a riavy.

Ešte nám liečiť boľavé rany a duši pokoj pravý.

Janko Silan Janko Ďurka - Silan (1914 - 1984) slovenský básnik, rodák zo Sily

Predslov Milí žiaci, učebnica, ktorú ste práve otvorili, vás postupne zoznámi s krajinou, ktorá vám je najbližšia. Svoju školu a obec ste spoznali na hodinách vlastivedy. Poznáte však mikroregión, v ktorom žijete? To zistíte na základnej škole počas piateho až deviateho ročníka.

Mikroregión je spoločenstvo obcí, ktoré majú veľa spoločného. Prírodné krásy, kultúrne a historické pamiatky a hlavne pracovitých ľudí. Ten náš dostal názov podľa potoku Radošinka, ktorý ním preteká od svahov Považského Inovca cez zvlnenú Nitriansku pahorkatinu, až sa vlieva do rieky Nitra. Človek tu žil odpradávna a postupne po sebe zanechával rôzne stopy. Krajina sa postupne menila, menili sa aj ľudia. Naši rodičia a prarodičia žili síce na rovnakom území a v iných podmienkach, ale vždy to bola a bude naša domovina, ktorú budeme mať radi, ktorú budeme ochraňovať a budeme sa s radosťou k nej vracať. Ako každý kúsok našej vlasti, aj tento náš je výnimočný. Poďme teda spoločne objavovať jedinečnosti nášho mikroregiónu RADOŠINKA. Učebnica „RADOŠINKA - Môj malý svet“ predstavuje zdroj informácií pre vyučovanie o miestnej krajine vrámci predmetu geografia alebo voliteľného predmetu – regionálna výchova. Obsahovo je rozdelená do ôsmych tematických celkov a štrnástich kapitol, ktoré vás oboznámia s mikroregiónom, v ktorom žijete. Ale to nie je všetko - ďalšími zaujímavými úlohami a aktivitami si svoje vedomosti nielen zopakujete, ale aj ďalej rozšírite.

Prajeme vám príjemné bádanie a objavovanie.

Autori

Vysvetlivky k použitým znakom: pracuj s internetom

je tvoj sprievodca objavovaním OZ RADOŠINKA.

načítaj QR kód použi odbornú literatúru vytvor vlastné dielo pracuj so smartfónom alebo tabletom

4

Pokús sa opraviť to, čo on poplietol.

Obsah POLOHA Poloha a základné informácie

6

PRÍRODA Geologická stavba a nerastné suroviny

8

Reliéf

10

Podnebie

12

Vodstvo

14

Pôdy, rastlinstvo a živočíšstvo

16

HISTÓRIA Zo života našich predkov

18

OBYVATEĽSTVO Pohyb a štruktúry obyvateľstva

20

SÍDLA Štruktúra a funkcia sídiel

22

HOSPODÁRSTVO Poľnohospodárstvo a priemysel

24

Doprava a služby

26

Cestovný ruch a zaujímavosti

28

ŽIVOTNÉ PROSTREDIE Ochrana a problémy životného prostredia

30

REGIONÁLNY ROZVOJ História a aktivity OZ RADOŠINKA

32

OPAKOVANIE Zopakujme si, čo sme sa naučili

34

Projekt - Moja obec

36

Nielen vedomosti, ale aj zručnosti

36

Spoznávame mikroregión v teréne

37

Informačné zdroje

38

Profily autorov

39

Poznámky

40

5

Poloha

Poloha a základné informácie Mikroregión RADOŠINKA sa nachádza v západnej časti Slovenskej republiky.

Je zoskupením tridsiatich obcí Nitrianskeho kraja. Rozprestiera sa v okresoch Nitra a Topoľčany. Územie hraničí s ďalšími tromi okresmi - na severozápade s okresom Nové Mesto nad Váhom, ktorý je súčasťou Trenčianskeho kraja a na západe s okresmi Piešťany a Hlohovec v Trnavskom kraji. Na rozlohe 327 km2 žije takmer 25 000 obyvateľov, čo predstavuje hustotu zaľudnenia 76 obyvateľov na km2. Veľkosť mikroregiónu RADOŠINKA presahuje dokonca rozlohu mnohých štátov sveta. Podobnú rozlohu má napríklad Malta v Stredozemnom mori.

Tvar mikroregiónu je podlhovastý v poludníkovom smere. Jeho geografickú polohu v rámci Slovenska vystihujú geografické súradnice jeho okrajových bodov. Najsevernejší bod sa nachádza v Bojnej v okrese Topoľčany, leží na 48° 38´ s. g. š. Bod ležiaci v obci Zbehy v okrese Nitra na 48° 19´ s. g. š. je najjužnejšie položeným miestom. Vzdušná vzdialenosť medzi týmito bodmi je približne 35 km. Najvýchodnejším bodom v Urminciach prechádza miestny poludník 18° 07´ v. g. d. a najzápadnejším, v obci Svrbice, prechádza miestny poludník 17° 50´ v. g. d. Rozdiel medzi nimi je približne 20 km. Obe obce sa nachádzajú v okrese Topoľčany.

Severnou časťou mikroregiónu sa tiahne pohorie Považský Inovec, zatiaľ čo podstatnú plochu zvyšných obcí tvorí Podunajská pahorkatina. Poloha vzhľadom na nadmorskú výšku určuje zmeny všetkých fyzickogeografických (prírodných) prvkov, ktoré sa prejavujú napríklad vo využívaní pôd. Najvyššia nadmorská výška s hodnotou 617 m n. m. je na úpätí vrchu Marhát v Nitrianskej Blatnici v okrese Topoľčany. Najnižšie miesto sa nachádza v koryte rieky Nitra v obci Zbehy v nadmorskej výške 143 m n. m. Výškový rozdiel má tak hodnotu 474 metrov.

Mikroregión sa rozprestiera na významných cestných dopravných líniách spájajúcich mestá Nitra, Piešťany, Topoľčany a Hlohovec. Od okresného a zároveň krajského mesta Nitra, konkrétne mestskej časti Dražovce, sú najbližšie Čakajovce a Zbehy, ktoré sú od nej po ceste prvej triedy vzdialené len 2 kilometre. Železnicami je mikroregión prepojený s Hornou Nitrou smerom na Prievidzu, s Považím smerom na Leopoldov a Podunajskom smerom na Nové Zámky a Komárno.

Poloha mikroregiónu RADOŠINKA vzhľadom na administratívne členenie Slovenskej republiky

hranica štátu hranica kraja hranica okresu mikroregión RADOŠINKA

6

0

30 km

Potok Radošinka, podľa ktorého je pomenovaný celý mikroregión, vyviera v Považskom Inovci nad obcou Radošina.

Preteká prevažne južným smerom až do obce Zbehy, za ktorou sa vlieva do rieky Nitra.

Erb Nitrianskeho samosprávneho kraja, v ktorom sa mikroregión RADOŠINKA rozprestiera.

Stručný vývoj územia Mikroregión RADOŠINKA vznikol ako združenie obcí v roku 2002.

V roku 2007 vzniklo Občianske združenie, ktorého členmi sa okrem obcí stali aj podnikatelia, organizácie a aktívni občania.

Spočiatku bolo tvorené 11 obcami okresu Nitra (Alekšince, Čab, Čakajovce, Hruboňovo, Jelšovce, Kapince, Lukáčovce, Malé Zálužie, Nové Sady, Šurianky, Zbehy).

V roku 2015 sa k združeniu pridalo ďalších 19 obcí z okresu Topoľčany. Od roku 2016 je jeho oficiálny názov Občianske združenie RADOŠINKA.

Satelitná snímka zobrazuje polohu OZ RADOŠINKA v reálnom prostredí medzi pohoriami Považský Inovec a Tribeč. Na snímke dominujú parcely poľnohospodársky využívanej pôdy v Podunajskej pahorkatine. Zreteľné sú aj okolité sídla.

Porovnanie rozlohy niektorých európskych štátov s rozlohou mikroregiónu RADOŠINKA

Zoznam obcí mikroregiónu RADOŠINKA a ich príslušnosť k okresu obec

RADOŠINKA

Andorra

468 km2

Malta

327 km2

San Marino

160 km2

61 km2

najsevernejší bod

Trenčiansky kraj okres Nové Mesto nad Váhom

Základná mapa mikroregiónu

Lichtenštajnsko

316 km2

S

najvyšší bod

okres Piešťany

najzápadnejší bod

najvýchodnejší bod

Trnavský kraj

okres Topoľčany

okres Hlohovec Nitriansky kraj

okres Nitra

okres

Alekšince

NR

Ardanovce

TO

Biskupová

TO

Blesovce

TO

Bojná

TO

Čab

NR

Čakajovce

NR

Hajná Nová Ves

TO

Horné Štitáre

TO

Hruboňovo

NR

Jelšovce

NR

Kapince

NR

Krtovce

TO

Lipovník

TO

Lukáčovce

NR

Lužany

TO

Malé Ripňany

TO

Malé Zálužie

NR

Nitrianska Blatnica

TO

Nové Sady

NR

Orešany

TO

Radošina

TO

Svrbice

TO

Šalgovce

TO

Šurianky

NR

Urmince

TO

Veľké Dvorany

TO

Veľké Ripňany

TO

Vozokany

TO

Zbehy

NR

hranica kraja

hranica okresu hranica obce vodný tok

vodná plocha cesta 1. triedy cesta nižšej triedy železnica

najnižší bod 17°50´

0

najjužnejší bod

1

2

les 3 km

18°07´

sídla

Nitra

Otázky a úlohy 1. Ku ktorému mestu je tvoja obec najbližšie? Pracuj s mapou Slovenskej republiky.

2. Pomocou mapy alebo GPS aplikácie urči geografické súradnice školy, ktorú navštevuješ.

3. Pomocou základnej mapy mikroregiónu urči azimut, pod ktorým sa od tvojej obce nachádza vrch Marhát a mesto Nitra.

4. Zo satelitnej snímky urči, ktorý prírodný celok tvorí severnú hranicu mikroregiónu.

5. Vymenuj, s ktorými obcami, prípadne okresmi, susedí obec, v ktorej bývaš.

6. Pomocou internetu zisti, aké ďalšie mikroregióny sa nachádzajú v Nitrianskom kraji.

7

Príroda

Geologická stavba a nerastné suroviny Mikroregión RADOŠINKA nie je rozsiahly. To sa prejavuje aj na horninovej skladbe územia, ktorá nie je veľmi rôznorodá. V geologickej stavbe sa od seba výrazne odlišujú pohorie v severnej časti územia a pahorkatiny, ktoré tvoria jeho podstatnú časť.

Považský Inovec je súčasťou jadrových pohorí Slovenska, ktoré vznikli vrásnením koncom druhohôr a v treťohorách. Jeho základom sú kryštalické horniny (ruly, žuly, svory). Na úpätí pohoria sa nachádzajú vrstvy vápencov, dolo-

Jaskyňa Čertova pec vznikla činnosťou vody vo vápenci. Je 27 m dlhá, obojstranne priechodná. Predstavuje veľmi významnú archeologickú lokalitu, nakoľko bola odpradávna niekoľkokrát osídlená.

mitov alebo kremencov. Tieto sa tu nahromadili počas druhohôr na dne morí, kde sa usadzovali do hlbokých vrstiev, ktoré sa neskôr vyvrásnili. Na juhovýchodnom úpätí, nad obcou Radošina, sa vytvoril vo vápencovom brale Radošinský kras, v ktorom vznikla činnosťou vody 27 m dlhá jaskyňa Čertova pec.

Veľká časť územia mikroregiónu sa rozprestiera na Nitrianskej pahorkatine.

Je tvorená usadeninami z obdobia treťohôr, kedy sa tu nachádzalo more. Sú to hrubé vrstvy štrkov, pieskov a ílov. Tieto sedimenty boli počas štvrtohôr postupne prekryté hlavne čiastočkami prachu vo forme spraší. Spraše tvoria podstatnú časť horninového zloženia Nitrianskej pahorkatiny. Počas štvrtohôr, kedy more ustúpilo, sa vytvorila sieť vodných tokov. V ich okolí dominujú nánosy štrkov, pieskov a hlín. V najväčšej miere sa vyskytujú na dolných úsekoch tokov, v ich sútokovej časti a na terasách rieky Nitra.

V kameňolome Dolina v Radošine sa v minulosti ťažil dolomit. Dnes je lom nevyužívaný a zarastá náletovými drevinami.

Od geologickej stavby závisí aj to, aké horniny človek využíva pre svoju spotrebu. V minulosti sa na úpätí Považského Inovca ťažili rudy železa, v malej miere aj zlata. Neskôr na území mikroregiónu prevládala ťažba nerudných, prevažne stavebných hornín. Vzhľadom na geologickú stavbu sa najviac využívali vápence a dolomity. Tie sa ťažili napríklad v lome Dolina v Radošine. V regióne sú aj ďalšie lokality s výskytom nerastných surovín. Vo Veľkých Ripňanoch a v Lukáčovciach sa ťažili piesky a v Alekšinciach tehliarske spraše.

Stará pálená tehla. Takéto tehly aj škridly sa v minulosti vyrábali z tehliarskej spraše, ktorá sa ťažila v niektorých lokalitách mikroregiónu.

Poloha mikroregiónu RADOŠINKA vzhľadom na hlavné geologické jednotky Slovenska

Hlavné geologické jednotky flyšové pásmo bradlové pásmo jadrové pásmo 0

8

30 km hranica štátu hranica mikroregiónu

sopečné pohoria neogénne panvy

...v okolí Nitrianskej Blatnice sa geologickým výskumom našli sloje hnedého uhlia? Tieto ložiská sú však malé a nevhodné pre ťažbu.

Horniny, ktoré sa v najvä čšej miere vyskytujú v mikroregióne

vápenec

kremenec

spraš

Schematický geologický profil územím mikroregiónu RADOŠINKA

POVAŽSKÝ INOVEC

NITRIANSKA PAHORKATINA

ŽULA Jadro pohoria tvoria vyvreté horniny. Sú vo veľkých hĺbkach, ale na vrchole pohoria sa dostávajú aj na povrch.

Vznikli v prvohorách.

ŠTRKY

VÁPENEC V druhohorách bolo celé územie zaplavené morom a z vápenatých schránok živočíchov sa na jeho dne ukladali masívne vrstvy vápenca. Dnes tvorí obal jadrových pohorí. Činnosťou vody v ňom vznikla aj Čertova pec.

SPRAŠ

V štvrtohorách sa vytvorila riečna sieť a rieky tak do nížin postupne prinášali materiál z miest, kde pramenia.

Ten sa tisícročia hromadil a vytvoril nánosy, ktorým hovoríme riečne sedimenty. Sú bohatou zásobárňou pitnej vody.

Počas treťohôr a štvrtohôr, keď more ustúpilo, činnosťou vetra sa na území naviali hlboké vrstvy spraší a sprašových hlín. Tie dnes tvoria základ pre úrodné pahorkatiny.

Časová os geologických dôb 4 000 - 2 500 mil. r.

2 500 - 590 mil. r.

Prahory

Starohory

590 - 250 mil. r.

Prvohory

Kambrium Ordovik Silúr Devón Karbón Perm

250 - 66 mil. r.

Druhohory

Trias Jura Krieda

66 - 1,7 mil. r.

Treťohory

Paleogén Neogén

1,7 mil. r. - súčasnosť

Štvrtohory

Pleistocén Holocén

Otázky a úlohy 1. Rieka Nitra v Jelšovciach, Čakajovciach a Zbehoch vytvorila hlboké nánosy sedimentov. Pomocou mapy Slovenskej republiky urči, z ktorých pohorí pravdepodobne tieto horniny pochádzajú.

2. Vymenuj ďalšie jadrové pohoria Slovenska okrem Považského Inovca, ktoré ešte poznáš. Pracuj s fyzickou mapou Slovenskej republiky a mapou na strane 8.

3. Na základe textu v učebnici porozmýšľaj, ktorá nerastná surovina by sa mohla ťažiť v tvojej obci a okolí. Svoje rozhodnutie zdôvodni.

9

Príroda

Reliéf Tvary povrchu mikroregiónu RADOŠINKA prešli dlhým geomorfologickým vývojom. Sú výsledkom vzájomného pôsobenia vnútorných a vonkajších činiteľov. Na okolitú krajinu mali najväčší vplyv voda, vietor alebo mráz. Spolu

s rastlinami a zvieratami bola krajina pretváraná aj človekom. Pre mikroregión je charakteristický kontrast medzi zvlnenou pahorkatinou na juhu a pohorím na severe.

Pohorie Považský Inovec, ktoré sa nachádza v obciach na severe regiónu, je súčasťou Vnútorných Západných Karpát, zatiaľ čo Nitrianska pahorkatina

spolu s Nitrianskou nivou na juhu sú súčasťou Podunajskej pahorkatiny.

Svahy Považského Inovca na území mikroregiónu RADOŠINKA majú južnú a juhovýchodnú expozíciu, čo znamená, že počas celého dňa na ne svieti slnečné svetlo. Vďaka tomu sú tu vhodné podmienky pre pestovanie viniča. Na druhej strane pohoria na severných svahoch preto vinič nerastie.

V území rozoznávame dva výškové stupne – nížiny (do 200 m n. m.) a nízke

vysočiny (od 201 do 800 m n. m.).

Pohorie na severe bolo vytvorené vrásnením vrstiev hornín, z ktorých je tvorené. Terén od vrcholu klesá celkom pozvoľna, len na niektorých miestach sa

vyskytuje veľmi strmé klesanie. Dominantná časť územia je tvorená pahorkati-

nou. Pozostáva z naviatych spraší, o ktoré sa veľkou mierou pričinil práve vie-

tor. Predstavuje ju mierne zvlnený terén, ktorý sa znižuje v dolinách potokov, ktoré ňou pretekajú. Majú zväčša smer zo severu na juh a dĺžku aj niekoľko

kilometrov. Najvýraznejšie sú doliny, ktoré vymodelovali Radošinka, Perkov-

ský potok alebo potok Andač. Na ich dolných tokoch, hlavne v oblasti ústia,

sa uplatnila aj výrazná sedimentácia odplaveného materiálu. Takto vznikla aj široká niva pri rieke Nitra v obciach Jelšovce, Čakajovce a Zbehy. Preto sa tu

nachádza aj najnižšie položené miesto celého mikroregiónu. Tesne pred sútokom Radošinky a Nitry dosahuje nadmorská výška v mikroregióne najnižšiu

hodnotu 143 m n. m. Najvyššie položeným miestom je bod v Považskom Inovci

Výrazný vplyv na reliéf krajiny má aj človek.

Pretvára ju vo svoj prospech. Buduje dopravné línie, sídla, vodné nádrže a reguluje vodné toky.

Hovoríme, že je antropogénnym činiteľom. Činnosťou človeka vznikol aj rybník v Malom Záluží.

pod vrcholom Marhátu v nadmorskej výške 617 m n. m.

Vďaka členitosti terénu sa ponúkajú z vrcholu Marhát pekné výhľady na celú

krajinu. Pri dobrej viditeľnosti sú rozpoznateľné vrcholy okolitých pohorí (Tri-

beč, Vtáčnik, Malé Karpaty). Okrem nich je dobre rozlíšiteľná členitosť Nitrianskej pahorkatiny a jej využívanie pre poľnohospodárstvo.

Geomorfologické členenie Slovenska a poloha mikroregiónu voči vyšším geomorfologickým jednotkám

... človek ako antropogénny činiteľ v krajine sa výrazne prejavil ďaleko predtým, ako vznikla väčšina dnešných sídiel Radošinky? Archeologické nálezisko v Bojnej je tým dôkazom.

Lokalitu Valy objavili archeológovia po tom, ako sa im nepozdával okolitý terén, ktorý prirodzenou cestou nemohol vzniknúť. Postupným odkrývaním nánosov odhalili významné veľkomoravské hradisko.

Po načítaní QR kódu sa ti otvorí internetová stránka Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied, kde si môžeš pozrieť hradisko Valy priamo v teréne. Z uverejnených fotografií môžeš sám zhodnotiť rozsah, akým tu človek pôsobil na krajinu.

10

hranica mikroregiónu

Zvlnená Nitrianska pahorkatina pri Šuriankach. V pozadí pohorie Tribeč.

Marhát (748 m n. m.)

Profil územia mikroregiónu RADOŠINKA Považský Inovec

Nitrianska Blatnica 617 m n. m.

Radošinka

Perkovský potok

165 m n. m.

155 m n. m.

Veľké Ripňany

Šurianky

Nitra

Zbehy

143 m n. m.

Z profilu je zrejmé, že podstatnú časť územia zaberajú pahorkatiny, ktoré sú súčasťou Podunajskej nížiny. V najnižšie položenom mieste sa nachádza rozsiahla niva rieky Nitra, ktorá má v mikroregióne nadmorskú výšku 143 m n. m. V krajine sú viditeľné doliny v sprašovej pahorkatine, ktoré vyhĺbili prítoky Nitry, napríklad Radošinka a Perkovský potok. Smerom na sever sa reliéf dvíha, až pod vrcholom Marhátu dosiahne nadmorskú výšku 617 m n. m. Považský Inovec je súčasťou Fatransko-tatranskej sústavy Vnútorných Západných Karpát.

Pozri sa na reliéf tvojej obce z vtáčej perspektívy. Použi Google Earth a skúmaj reliéf krajiny. Každú svoju cestu, či už do školy, na nákupy do mesta alebo turistickú vychádzku, si môžeš označiť v tomto programe. Získaš tak reálnu vzdialenosť, ktorú si prešiel. Využi aj možnosť tvorby vlastného profilu krajinou, z ktorého sa okrem iného dozvieš dĺžku cesty, prevýšenie trasy, nadmorskú výšku miest, ktorými si prechádzal.

Všímaj si, v ktorých miestach sa terén znižuje a kde sa naopak zvyšuje. Vysvetli, prečo je tomu tak.

Otázky a úlohy 1. Do ktorých dvoch veľkých geomorfologických jednotiek patrí územie mikroregiónu? Pracuj s mapou na strane 10 a fyzickogeografickou mapou Slovenskej republiky.

2. Vypočítaj výškový rozdiel (prevýšenie) najvyššie a najnižšie položeného miesta mikroregiónu.

3. Z mapy tvojej obce zisti, aká je v nej najvyššia a najnižšia nadmorská výška. Z údajov vypočítaj prevýšenie.

4. Uveď príklady antropogénnych foriem reliéfu v tvojej obci.

11

Príroda

Podnebie Podnebie mikroregiónu RADOŠINKA sa plne zhoduje s charakterom podnebia celého západného Slovenska. To sa nachádza v severnom miernom podnebnom pásme a je tak ovplyvnené Atlantickým oceánom zo západu, ako aj vzduchom z vnútrozemia kontinentu. Západné prúdenie vzduchu spôsobuje miernejšiu zimu a ochladenie v lete, zatiaľ čo prúdenie od východu prináša suché teplé letá a mrazivé zimy. Extrémne teploty sa prejavujú vplyvom vpádov studeného vzduchu zo severu a prienikmi tropického vzduchu z juhu.

V závislosti od zmeny nadmorskej výšky v mikroregióne rozlišujeme tri klimatické oblasti. Teplá oblasť siaha do nadmorskej výšky 300 m n. m. a zaberá územie Podunajskej pahorkatiny. Denné teploty vzduchu v lete často prekračujú 25°C. Mierne teplá oblasť sa nachádza vo vyššie položených miestach na úpätí pohoria. Vyznačuje sa o niečo nižšou priemernou teplotou vzduchu a väčším množstvom zrážok. V najvyššie položených častiach Považského Inovca sa vyskytuje chladná oblasť. Priemerná teplota vzduchu v lete sa pohybuje okolo 15°C.

Meteorologická búdka slúži pre zisťovanie hodnôt meteorologických prvkov. Zariadenia v nej ukryté sú umiestnené vo výške 2 m nad úrovňou zeme. Pretože sa vždy udáva teplota v tieni, je natretá na bielo, aby ju slnečné žiarenie neprehrievalo a neboli tak skreslené informácie o teplote vzduchu.

Oficiálne merania na Slovensku robí vo svojej sieti staníc Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ). Jedna z týchto staníc je aj vo Veľkých Ripňanoch.

Dôležitým prvkom ovplyvňujúcim počasie je doba slnečného svitu, počas ktorého dopadá slnečné žiarenie na zemský povrch. Maximálny možný počet hodín slnečného svitu je 4 450 hodín. Čas, keď slnko svieti na povrch, je však oveľa kratší, pretože máme priemerne vyše 115 dní so zamračenou oblohou.

Preto je v RADOŠINKE priemerný počet hodín so slnečným svitom iba 1 878, čo je približne rovnaká hodnota ako v Hurbanove, kde je doba slnečného svitu na Slovensku najdlhšia. Ďalšími meteorologickými prvkami sú teplota vzduchu a množstvo zrážok.

Tieto priamo závisia najmä od nadmorskej výšky územia. Najteplejšie je v najnižšie položených obciach a najchladnejšie v obciach na úpätí Považského Inovca. Priemerná ročná teplota vzduchu v mikroregióne je 9,5°C. Najchladnejším mesiacom je január, kedy sa priemerná teplota vzduchu pohybuje okolo -1,7°C, najteplejšie je v júli, kedy je priemerná teplota vzduchu takmer 20°C. Ak teplota vzduchu počas dňa vystúpi nad 25°C, takému dňu hovoríme letný deň.

V mikroregióne je ročne priemerne 66 letných dní, z toho až 17 dní je tropických (teplota vzduchu je 30°C a viac). Naopak, ľadových dní (celodenná teplota pod 0°C) je do roka približne 24.

Slnečné žiarenie podmieňuje výpar vody z pôdy, vodných plôch a rastlinstva.

Táto voda sa dostáva do atmosféry a je základom pre zrážky. Tie naspäť na zem dopadajú vo forme dažďa alebo snehu. V mikroregióne najviac zrážok v priemere spadne v lete, počas silných búrok, prietrží mračien a dlhotrvajúcich dažďov. Najmenej ich spadne vo februári a to okolo 34 mm. Priemerný ročný úhrn zrážok je 560 mm. Platí, že s narastajúcou nadmorskou výškou stúpa, do určitej hranice, aj množstvo zrážok. Preto celoročný úhrn zrážok je najvyšší vo vyšších polohách Považského Inovca.

12

Počasie výraznou mierou ovplyvňuje aj vietor. Hlavne pocitová teplota sa odvíja od smeru a sily vetra. U nás veje prevažne vietor západný až severozápadný od Atlantického oceánu, ktorý k nám prináša vlahu. Jeho priemerná rýchlosť za celý rok sa pohybuje okolo 3 m/s, čo je skoro 11 km/h.

Toto je záber z Marhátu na západ Slnka.

Ak neplatí stav, že so stúpajúcou nadmorskou výškou klesá teplota, ale studený vzduch sa udržuje v nižších polohách, nastáva inverzia.

V dôsledku inverzie sa vrchol hory nachádza v teplejšom vzduchu, ktorý udržuje hmlu v nížine. Obce pod horou mali chladné sychravé počasie, zatiaľ čo turisti na Marháte mali počasie jasné s krásnym výhľadom do diaľky.

...RADOŠINKA je jeden z najveternejších regiónov Slovenska?

Aj z tohto dôvodu bola v minulosti v pláne výstavba niekoľkých veterných parkov s veternými elektrárňami. Tie mali byť vybudované na vyvýšenom teréne v Čabe, Šuriankach a v Zbehoch. Pre nesúhlas miestnych obyvateľov sa veterné parky nevybudovali.

Veterné elektrárne sú jedným z alternatívnych zdrojov energie. Sú náhradou napríklad za tepelné elektrárne, ktoré výrazne poškodzujú životné prostredie.

Priemerné mesačné teploty vzduchu a množstvo zrážok vo Veľkých Ripňanoch (1961 - 2010)

Veľké Ripňany

mesiac

zrážky (mm) 150

34,5

február

0,5

33,8

marec

4,6

34,8

apríl

10

38

15

máj

15

64,2

jún

18

65,8

10

júl

19,8

57,8 58,6

20

50

5 0

0 I

II

III

IV

V

VI VII VIII IX

X

XI XII

zrážky (mm)

-1,7

teplota (°C) 25

100

teplota (°C)

január

-5

august

19,2

september

15

52,4

október

9,7

40,5

november

4,5

48,6

december

-0,3

46,9

zdroj: Klimatický atlas Slovenska

Schéma rozloženia teplotných oblastí v mikroregióne RADOŠINKA Chladná oblasť (nad 500 m n. m.)

Mierne teplá oblasť (300 - 500 m n. m.)

Teplá oblasť (do 300 m n. m.)

Teplota vzduchu a množstvo zrážok sa priamo odvíjajú od nadmorskej výšky.

Preskúmaj internetovú stránku Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ). Vyhľadaj si model ALADIN, vďaka ktorému sa môžeš dozvedieť veľmi presnú predpoveď počasia pre tvoju obec.

Zároveň sa po načítaní tohto QR kódu dostaneš do online Klimatického atlasu Slovenska, kde sa pre akúkoľvek oblasť Slovenska môžeš dozvedieť mnoho meteorologických údajov už od roku 1961.

Porovnaj niektoré údaje z Klimatického atlasu s aktuálnym rokom (napríklad počet dní so snežením,...)

Otázky a úlohy

1. Ako hovoríme javu, kedy sa dno kotliny alebo nížiny vyplní ťažším chladnejším vzduchom a na vrcholoch s teplejším a ľahším vzduchom je slnečno?

2. Ktorá možnosť je správna? Priemerná ročná teplota vzduchu na území RADOŠINKY je približne:

a) 19° C b) 9° C c) 6° C.

3. Vytvor si vlastnú databázu denných teplôt za jeden týždeň. Údaje zaznač do tabuľky a vytvor si vlastný graf chodu teplôt za príslušný týždeň. V priebehu skúmaného týždňa si údaje zaznamenávaj vždy v rovnakú hodinu. Graf s výslednou krivkou vyhotov na štvorčekový papier.

13

Príroda

Vodstvo Vodstvo mikroregiónu RADOŠINKA predstavujú všetky povrchové a podpovrchové vody, ktoré sa tu nachádzajú. Povrchovú vodu z územia odvádzajú početné vodné toky, ktoré tvoria sieť potokov ústiacich do rieky Nitra. Územie patrí do povodia tejto rieky, ktorá sa následne vlieva do Váhu a Dunaja. Všetka voda, ktorá v mikroregióne pramení, nakoniec odtečie do Čierneho mora.

Najvýznamnejším tokom je potok Radošinka. Pramení v Považskom Inovci nad obcou Radošina. Preteká údolím juhovýchodným až južným smerom až do obce Zbehy, kde sa krátko za hranicami mikroregiónu vlieva do rieky Nitra.

Cestou priberá niekoľko prítokov. Najväčšie z nich sú Hlavinka a Perkovský potok, tvoriace jej ľavostranné prítoky a potok Andač, pritekajúci sprava. Ďalším významným tokom je na východe mikroregiónu potok Bojnianka, ktorá taktiež tečie od Považského Inovca, preteká Bojnou juhovýchodným smerom a v najvýchodnejšom bode obce Urmince opúšťa mikroregión, aby po 3 km vyústila do rieky Nitra.

Na meranie charakteristík vodných tokov slúžia vodomerné stanice. Hodnoty Radošinky zaznamenáva stanica v obci Čab a hodnoty potoka Andač stanica v Zbehoch. Ich úlohou je zaznamenávať výšku hladiny, prietok a teplotu vody.

Toky mikroregiónu sú charakteristické dažďovo-snehovým režimom odtoku, takže najväčší prietok majú na jar, kedy je pôda dostatočne nasýtená vodou po dažďoch a v horách sa topí sneh. V letných mesiacoch je vody menej, čo je spôsobené dlhotrvajúcim suchom. Hladiny potokov však veľmi rýchlo vzrastajú, ak sa preženú cez ich povodie prudké, krátkotrvajúce lejaky, kedy veľké množstvo vody zaplní celé ich korytá.

Na potokoch sa nachádza niekoľko umelých vodných nádrží. Tie v minulosti slúžili ako rezervoáre vody pre zavlažovanie a pre chov rýb. Majú aj významnú regulačnú funkciu počas prívalových dažďov, kedy môžu zadržať vznikajúcu povodňovú vlnu. Najväčšie z nich sú nádrže v Alekšinciach, Lukáčovciach, Malom Záluží, Veľkých Ripňanoch, Hruboňove alebo Krtovská Mara v Krtovciach.

Ústie Perkovského potoka (vpravo) do Radošinky v Zbehoch.

Šperkovský potok má svoj názov podľa šperkov, ktoré si v ňom ukryli zbojníci.

Rieka Nitra je značne regulovaná, pretože v minulosti v jej povodí dochádzalo k častým záplavám. Vybudované sú protipovodňové hrádze a tiež priehrady.

Na obrázku je hydrocentrála na rieke Nitra v Jelšovciach.

Zadržiava vodu a vyrába elektrickú energiu.

Meradlo stavu hladiny vody v potokoch a riekach. Určujú sa ním aj dosiahnuté stupne povodňovej aktivity. Okrem výšky hladiny vody sa vo vodomerných staniciach pozoruje aj prietok alebo teplota vody.

Územie má dostatočné zásoby podzemných vôd, ktoré sú aj zdrojom pitnej vody. Najväčšie sú hlavne v riečnych sedimentoch. Sú dopĺňané vodou z potokov, riekou Nitra a tiež zrážkami. Z prameňov možno spomenúť napríklad prameň Lužbetka pri Malom Záluží. V mikroregióne nenachádzajú žiadne termálne alebo minerálne pramene.

Niektoré obce majú vybudované čistiarne odpadových vôd. Splašková voda z domácností tak už viac neznečisťuje vodné toky.

Poloha mikroregiónu RADOŠINKA v rámci hlavných povodí riek Slovenska

U

14

hranica mikroregiónu

...riekou Nitra v Čakajovciach na jar pretečie za sekundu toľko vody, koľko by sa zmestilo do 90 vaní? Za hodinu sa objem pretečenej vody rovná 14 veľkým olympijským bazénom.

Voda v krajine

Vodná nádrž Krtovská Mara v Krtovciach. V pozadí pohorie Považský Inovec s vrchom Marhát.

Vodstvo mikroregiónu RADOŠINKA

V posledných rokoch sa aj na území Slovenska postupne prejavujú klimatické zmeny, ktoré sú dôsledkom globálneho otepľovania. Čoraz častejšie sa vyskytujú roky typické extrémnymi prejavmi počasia. Najčastejšie sú to nezvykle silné búrky, no najmä dlhotrvajúce suchá. Územie RADOŠINKY je na sucho obzvlášť háklivé. Zapríčiňuje to najmä človekom pozmenená krajina. Poľnohospodárska pôda bola v minulosti zalesnená. Tieň stromov chránil zem pred prehrievaním a vyparovaním vody. Počas dažďa voda stihla vsiaknúť a udržala sa v krajine. Dnes po daždi podstatná časť vody odtečie z polí do potokov a nimi preč z územia a ďalšia časť sa rýchlo vyparí. Aj po silnom daždi tak o pár dní pôda znova úplne vyschne. Dôsledkom toho plodiny na poliach trpia suchom a sú neustále problémy aj s nízkou hladinou vody v potokoch ale aj v studniach.

Z odborných kníh alebo článkov na internete zisti, ako je možné životodarnú vodu v krajine zadržať.

Porozmýšľaj, ako by si mohol ty alebo tvoja rodina čo najlepšie hospodáriť s vodu. Používate vodu zo studne? Zachytávate dažďovú vodu zo strechy?

Na stránke Slovenského hydrometeorologického ústavu si v sekcii Hydrologické spravodajstvo vyhľadaj informácie o potokoch Andač a Radošinka. Sleduj, ako sa počas roka mení ich vodný stav a teplota vody. Všimni si, ako sa najmä v letných mesiacoch správa vodná hladina počas silných búrok.

hranica mikroregiónu komunikácie železnica sídla vodný tok vodná plocha lesná plocha

0

3 km

Otázky a úlohy

1. Vyhľadaj na mape vodný tok, ktorý preteká obcou, v ktorej bývaš. Urči, kde sa nachádza jeho prameň a ústie.

2. Pomocou atlasu Slovenskej republiky vyhľadaj vodné nádrže v mikroregióne a aj v jeho blízkosti. Charakterizuj ich význam.

3. Má tvoja obec celoobecný vodovod? Kde sa nachádza jeho zdroj?

4. Zisti, ktoré miesta s minerálnou alebo termálnou vodou sú k tvojej obci najbližšie.

15

Príroda

Pôdy, rastlinstvo a živocíšstvo ˇ Charakter každej krajiny a jej estetickú hodnotu vytvárajú aj rastliny a živočíchy,

ktoré sa v nej nachádzajú. Ich výskyt závisí od viacerých faktorov. Napríklad od

toho, aké horniny sa v podloží vyskytujú a aké pôdy tvoria ich vrchnú pokrývku, v akej nadmorskej výške sa nachádzajú, aké teploty vzduchu prevládajú, aké

množstvo zrážok spadne a či je v okolí potok alebo vodná nádrž. Prirodzenou cestou vznikli na našom území husté lesy s rozmanitými živočíchmi, ktoré ich

obývali. Avšak prirodzené prostredie sa v priebehu storočí menilo najmä činnosťou človeka. Vytváral si sídla a pôdu i lesy začal využívať pre svoje hospo-

Typická krajina mikroregiónu. Poľnohospodársky využívaná oblasť s lesnými remízkami a medzami, ktoré oddeľujú parcely polí, tvoria biokoridory pre migrujúcu zver.

dárske aktivity.

Mikroregión RADOŠINKA má výrazný poľnohospodársky charakter. Je to

dané polohou na Nitrianskej pahorkatine. Na sprašiach sa vyskytujú úrodné černozeme a hnedozeme. Obsahujú dostatok humusu a preto sú intenzív-

ne využívané pre pestovanie kultúrnych plodín. Medzi poliami sa vyskytu-

jú remízky a medze pre migráciu a útočisko poľných živočíchov. Sú tvorené zväčša dubmi, agátmi, čerešňami, topoľmi alebo vŕbami. Spomedzi poľných

živočíchov sa najviac vyskytujú zajace, hraboše, bažanty, prepelice. V poliach v blízkosti lesov lovia dravé vtáky, ako napríklad kaňa a myšiarka. V dutinách stromov sa cez deň skrývajú netopiere.

Popri vodných tokoch a nádržiach sú pôdy viac ovplyvnené zvýšenou hla-

dinou spodnej vody. Vytvorili sa tu fluvizeme, na ktorých rastú lužné lesy

s porastmi topoľov, vŕb, jelší, bylinná vegetácia so zástupcami vysokých tráv (trsť, pálka), ktoré umožňujú bezpečný úkryt pre živočíchy. Spoločenstvo vôd a brehov dopĺňajú rôzne druhy žiab, jašterice, užovky, divé kačice, volavky, bociany, labute, z cicavcov najmä ondatry. V potokoch a rybníkoch sa vyskytuje

V lete sú pre oblasť typické komáre, ktorým vyhovuje najmä teplé vlhké počasie. Množia sa v stojatých a pomaly tečúcich vodách vodných nádrží a potokov. Ich prirodzenými nepriateľmi sú obojživelníky, vtáky a netopiere. A aj to je dôvod, prečo by sme takéto hmyzožravé živočíchy mali chrániť.

niekoľko druhov rýb, najväčšie sú kapry a karasy.

Predovšetkým hornaté oblasti mikroregiónu zaberá spoločenstvo listnatého

lesa, ktoré sa vyvinulo na kambizemiach. Zastúpené je najmä dubmi a hrabmi, v najvyššie položených miestach aj bukmi, ktoré znášajú chladnejšie a vlhkej-

šie podnebie. Ďalšími zástupcami sú jasene, javory, lipy, z ihličnatých druhov

najmä borovice. Z celého mikroregiónu sa práve v lesoch nachádza druho-

vo najpestrejšie zloženie rastlinstva a živočíšstva (biodiverzita). Žijú tu srnce, diviaky, jelene, líšky, kuny, divé mačky. Ďatle, sláviky, kukučky alebo sovy sú zástupcami tunajších vtákov.

V bezprostrednej blízkosti ľudských obydlí sa udomácnili najmä lastovičky,

belorítky, drozdy, sýkorky a vrabce. Z cicavcov sa tu darí najmä hlodavcom a ježom. Pre ľudské sídla sú typické domáce a hospodárske zvieratá, najmä

psy, mačky, hydina a králiky. Niektorí farmári chovajú ošípané, hovädzí dobytok alebo ovce a kozy. Rastlinstvo je reprezentované človekom vysadenými druhmi.

Verejnú zeleň tvoria najmä lipy, javory, gaštany a topole, v záhradách a sadoch je množstvo druhov ovocných drevín. V okrasných záhradách a záhonoch sú vysadené predovšetkým nepôvodné druhy bylín a drevín.

16

Mikroregión RADOŠINKA je oblasťou, kde sa vyskytuje veľké množstvo kliešťov. Darí sa im tu vďaka vhodným klimatickým podmienkam.

Niektoré jedince môžu prenášať vírusové ochorenie kliešťovej encefalitídy alebo bakteriálne ochorenie lymskej boreliózy.

Sú preto pre človeka a zvieratá veľmi nebezpečné. Vždy po prechádzke v prírode je preto potrebné skontrolovať, či sa nejaký kliešť neprichytil na pokožku.

Typy spoločenstiev rastlín a živočíchov v mikroregióne RADOŠINKA

Spoločenstvo listnatého lesa

Spoločenstvo vôd a brehov

Spoznajme chute mikroregiónu V každej z obcí RADOŠINKY sa nájde nejaký strom alebo ker, ktorý plodí známe, ale aj menej známe ovocie. Zväčša sú súčasťou sadov, úžitkových záhrad alebo divo rastúcich spoločenstiev.

Vytvor si zoznam ovocia, ktoré sa vyskytuje v tvojom okolí. Ku každému uveď rastlinu, na ktorej rastie a jeho možné využitie.

Ak je ovocie správne dozreté, zorganizujte v triede ochutnávku zdravej desiaty, ktorú si do školy prinesiete. Pokúste sa druh ovocia spoznať so zaviazanými očami, len vďaka jeho chuti.

Spoločenstvo polí a lúk

Spoločenstvo ľudských sídiel

Skúmaj rastliny v tvojom okolí. Vytvor si vlastný herbár z listov drevín a bylín, ktoré sa nachádzajú v tvojej obci. Vyzbierané vzorky vlož medzi listy starých novín a na niekoľko dní ich zaťaž. Dbaj na to, aby si listy sušil na suchom dobre vetranom mieste, aby ti nesplesniveli. Vysušené rastliny porovnaj s encyklopédiou alebo atlasom rastlín a pomenuj ich.

Hotové vzorky spolu so štítkom nalep do zošita, do tvojho vlastného herbáru.

Podaril sa ti zaujímavý objav? Povedz o tom na hodine v škole.

Nikdy netrhaj zákonom chránené rastliny!

Nikdy nekonzumuj rastliny a plody rastlín, ktoré nepoznáš!

Otázky a úlohy

1. Ktorý je najrozšírenejší pôdny typ v mikroregióne?

2. Aké druhy drevín prevládajú v lesoch Považského Inovca a aké druhy v lužných lesoch?

3. Chováte vy doma alebo niekto v tvojom okolí hospodárske zviera? Porozprávaj, aké podmienky pre život vyžaduje a aký je z neho úžitok.

4. Z nasledujúcich organizmov vyber tie, ktoré sa v krajine mikroregiónu prirodzene nevyskytujú: bažant, srna, vlk, pštros, rys, jarabica, kamzík, vŕba, tuja, javor, cykas, dub, plesnivec. Ostatné rastliny a živočíchy priraď k prostrediu, v ktorom žijú (listnatý les, vody a brehy, polia a lúky).

17

Historia ´

Zo života našich predkov Každá obec, každý región a každý štát prešiel dlhodobým vývojom a má bohatú históriu, na ktorú sú ich obyvatelia hrdí. Po stáročia krajinu a ľudí v nej ovplyvňovalo mnoho udalostí, ktoré sa väčšou alebo menšou mierou pričinili tomu, ako a kde v súčasnosti ľudia žijú. Územie dnešného mikroregiónu RADOŠINKA bolo osídlené už od doby kamennej (200 000 rokov pred n. l.). Dôkazmi o osídlení v najstarších dobách sú aj pracovné nástroje z kameňa v Čertovej peci nad Radošinou, ktorá bola v týchto dobách obývaná. Ľudí sem odpradávna lákali veľmi priaznivé prírodné podmienky. Bola tu mierna klíma, dostatok vody a úrodnej pôdy pre pestovanie základných plodín. Husté lesy poskytovali úkryt, dostatok dreva ako stavebného materiálu a predovšetkým množstvo divej zveri pre lov. Už počas staroveku (7. storočie pred n. l. - 4. storočie) boli lákadlom aj povrchové ložiská železnej rudy na svahoch Považského Inovca. Postupne si vybudovali dôležité komunikačné spojnice cez horské prechody z Ponitria na Považie. V niektorých obciach v území RADOŠINKY sa archeologickými výskumami objavili aj náčelnícke mohyly, ktoré boli miestom pochovávania významných kmeňových náčelníkov. Dnes sú napríklad zreteľné ako vyvýšeniny v teréne pri Veľkých Ripňanoch alebo Lužanoch.

Dôležitou etapou v dejinách bolo obdobie Veľkej Moravy (9. - 10. storočie).

Vzrastal význam niektorých sídel, napríklad pri Bojnej sa nachádzalo jedno z najvýznamnejších hradísk, ktoré obývali Slovania. Našli sa tu dôkazy o šírení kresťanstva ešte pred príchodom sv. Cyrila a sv. Metoda. K najznámejším patria pozlátené plakety s vyobrazenými anjelmi a s prvými písanými textami slovenských dejín. Ďalším významným nálezom je jeden z najstarších zvonov v Európe, ktorý sa používal pre bohoslužobné obrady.

Postupom času ľudia začali intenzívnejšie využívať pôdu, klčovali husté dubové a lužné lesy. Hlavne pozdĺž vodných tokov zakladali nové sídla. Už v 12. a 13. storočí existovala podstatná časť súčasných obcí. Mali niekoľko desiatok obyvateľov a keďže boli pod správou Nitrianskeho alebo Topoľčianskeho hradu, museli im platiť dane. Remeselníci mohli predávať svoje výrobky na trhoch v blízkych mestách alebo pútnikom a obchodníkom, ktorí využívali dopravné línie, spájajúce obce s významnými centrami regiónu. Cesty však často prinášali aj nešťastie. Mnohokrát sa územím prehnali nepriateľské vojská, ktoré rabovali, okrádali a zabíjali obyvateľstvo.

18

V novoveku (od 16. storočia) boli najväčšími hrozbami boje, ktoré prebiehali kvôli vnútroštátnym, často mocenským problémom. Mnoho obcí bolo takmer úplne zničených aj po nájazdoch Osmanov, ktorí podpaľovali obydlia, zmocňovali sa dobytka a zásob potravín. Ďalšími ranami boli aj početné epidémie, predovšetkým epidémie moru. Na pamiatku ich obetí sú v niektorých obciach vybudované morové stĺpy.

Po dlhých obdobiach nepokojov a chorôb sa začala postupne životná úroveň obyvateľov zvyšovať. Budovali sa remeselné dielne, sýpky alebo mlyny, pestovali sa rôzne druhy ovocia. O polia, lúky, sady a záhrady sa denne starali roľníci. Rozsiahle pozemky patrili mnohým feudálom, ktorí bývali v kaštieľoch, z ktorých mnohé sa zachovali dodnes (napríklad Nové Sady, Radošina).

Územie Radošinky bolo obývané už od doby kamennej. Dôkazy o prítomnosti neandertálcov sa našli v Čertovej peci.

Rekonštrukcia obydlí Slovanov v hradisku Valy v Bojnej a zvon, ktorý sa archeologickým výskumom podarilo nájsť.

Fragmenty židovského cintorína v Šuriankach. Takéto cintoríny patria medzi historické pamiatky mnohých obcí v RADOŠINKE. Sú dôkazom osídlenia územia aj židovským obyvateľstvom pred druhou svetovou vojnou.

Jozef Ignác Bajza (1755 - 1836).

Slovenský kňaz, spisovateľ, vášnivý polemik a národný buditeľ. Od roku 1928 bol farárom v Zbehoch.

Ukážka mapy druhého vojenského mapovania (1810 - 1869) obcí Nové Sady a Šurianky

Historické vojenské mapovania sú výborným zdrojom informácií.

Aj vďaka nim vieme o tom, ako vyzerali obce v minulosti, ktoré územia boli využívané pre poľnohospodárstvo a ktoré boli zalesnené, kadiaľ viedli vodné toky a kde boli vybudované cesty.

Zároveň poskytujú aj historické názvy sídiel.

V tabuľke sú uvedené obce RADOŠINKY s ich prvým známym názvom v maďarčine a nemčine a rokom prvej písomnej zmienky o obci.

Obyvatelia Čakajoviec pri mlátení obilia v 1. pol. 20. storočia

Súčasný názov

Historický názov

´

Veľký význam mala v 19. storočí výstavba železničných tratí, ktoré spojili obce mikroregiónu aj so vzdialenými miestami celej habsburskej monarchie. Životná úroveň sa zvyšovala najmä vďaka reformám, ktoré pomohli chudobnému obyvateľstvu.

Prvá polovica 20. storočia bola poznačená dvomi svetovými vojnami. Aj obcami RADOŠINKY prešli vojská, ktoré spôsobili veľké škody. Po 2. svetovej vojne sa začalo obdobie výrazného rastu úrovne života ľudí. Zvyšoval sa počet obyvateľov obcí, zakladali sa nové ulice, budovali nové domy, školy, kultúrne strediská. Budovali sa spoločné jednotné roľnícke družstvá, ktoré obhospodarovávali rozsiahle polia. Narástol aj význam okolitých miest, v ktorých rástla priemyselná výroba a obyvatelia z obcí začali postupne cestovať denne za prácou aj niekoľko kilometrov. Tak sa z typicky roľníckych rodín, ktorých členovia celý život pracovali na poliach vo svojej dedine, stávali pracovníci v továrňach, či zamestnanci v službách. Medzi najväčšie priemyselné podniky v mikroregióne patrila Porcelánka. Závod v Čabe od roku 1955 vyrába keramické izolátory, ktoré stále vyváža aj do zahraničia.

Rok prvej písomnej zmienky

Alekšince

Elecske, Alexinetz

Ardanovce

Ardanocz, Ardanowitz

1317

Biskupová

Pűspőfalva, Wiskupow

1326

Blesovce

Belesz, Blesowitz

1246

Bojná

Kiss-Dovoran, Klein Doworan

1424

Čab

Csabb, Czab

1326

Čakajovce

Csekej, Csakajowitz

1156

Hajná Nová Ves

Szep-Ujfalu, Hajnowischa

1358

Horné Štitáre

Csitar, Czitare

1113

Hruboňovo

Kiss-Szulany/Nagy-Szulany

1247

Jelšovce

Egerszegh

1326

Kapince

Alsó-Kapp, Unter Kapintz

1261

Krtovce

Krtocz

1156

Lipovník

Lippownik

1283

Lukáčovce

Lukacsy, Lukassowcze

1264

Lužany

Scharluschka

1249

Malé Ripňany

Kiss-Rippeny, Klein Rippen

1390

Malé Zálužie

Uj-Lacska

1390

Nitrianska Blatnica

Sárfeö, Sarfia

1185

Nové Sady

Alsó - Kürth

1156

Orešany

Tott-Dios, Oreschan

1330

Radošina

Radoczna, Radoschin

1277

Svrbice

Sorbicz

1268

Šalgovce

Tott-Sook, Salgowitz

1156

Šurianky

Suranka, Suranky

1265

Urmince

Űrméncz, Űrminitz

1156

Veľké Dvorany

Nagy-Dovoran, Gros Doworan

1156

Veľké Ripňany

Nagy-Rippeny, Gros Rippen

1156

Vozokany

Vozokany

1318

Zbehy

Izbegh

1156

1156

Otázky a úlohy

1. Kedy sa na území RADOŠINKY objavili prví Slovania?

2. Čo ovplyvňovalo rozmiestnenie sídiel v mikroregióne?

3. Zisti, aký motív predstavuje erb tvojej obce.

4. Z ktorého storočia pochádza najviac prvých písomných zmienok o obciach RADOŠINKY?

5. Vyhľadaj informácie o Zoborských listinách. Ktoré obce OZ RADOŠINKA v nich boli prvýkrát spomenuté?

19

Obyvatelstvo

,

,

Pohyb a štruktúry obyvatelstva Rozmiestnenie obyvateľstva na území dnešného mikroregiónu bolo v minulosti ovplyvnené rôznymi faktormi. Prírodné predpoklady, predovšetkým úrodná pôda, lákali obyvateľstvo k poľnohospodárskym aktivitám. Zakladali svoje sídla v blízkosti vodných tokov a v miestach, kde mali dostatok priestoru pre pestovanie plodín. Na rozmiestnenie obyvateľstva, jeho veľkosť a štruktúru vplývali aj epidémie, vojny, migračné vlny a politická situácia. Zloženie obyvateľstva je teda výsledkom historických javov a jeho zmena prebieha nepretržite.

V mikroregióne RADOŠINKA žije v 24 657 obyvateľov (31. 12. 2018), čo je počet porovnateľný s jedným stredne veľkým okresným mestom Slovenska (Trebišov, Čadca). Tento počet sa mení z dôvodu prirodzeného a migračného pohybu obyvateľstva. Oba môžu mať hodnoty kladné, kedy ľudí pribúda a záporné, kedy počet ľudí klesá.

Rozšíreným náboženstvom v mikroregióne je aj evanjelické augsburského vyznania. Najviac evanjelikov je v Malom Záluží a Nových Sadoch. Veriaci z týchto obcí sa schádzajú v Tolerančnom kostole z roku 1786 v Nových Sadoch (na obrázku).

MUŽI

Prirodzenou cestou ľudí pribúda pôrodmi a ubúda úmrtiami. Pôrodnosť bola v roku 2018 na úrovni 9,73 ‰, zatiaľ čo úmrtnosť na úrovni 10,72 ‰. Prirodzený pohyb predstavoval úbytok obyvateľstva s hodnotou -0,99 ‰.

Migračný pohyb stanovuje, koľko ľudí sa prisťahovalo a koľko odsťahovalo.

V roku 2018 sa do obcí RADOŠINKY viac ľudí prisťahovalo, ako odišlo. Úroveň migračného prírastku bola 5,28 ‰.

Celkovo po zrátaní prirodzeného úbytku a migračného prírastku vychádza výsledný prírastok obyvateľov v mikroregióne. Najvyšší podiel prírastku bol v obci Lipovník (33,61 ‰) a najvyšší úbytok v Svrbiciach (-26,88 ‰).

Dôležitým ukazovateľom obyvateľstva je jeho charakteristika na základe biologických znakov, v rámci ktorých rozlišujeme štruktúru podľa veku a pohlavia. Najpočetnejšiu skupinu tvoria ľudia v produktívnom veku (15-64). Nasleduje skupina ľudí v poproduktívnom veku (65 a viac roční) a najmenej je ľudí v predproduktívnom veku (0-14). Na území RADOŠINKY žije viac žien než mužov. Ich podiel je vyjadrený v grafe.

Významným ukazovateľom štuktúry obyvateľstva je aj jeho ekonomická aktivita. V rámci nej sa vyjadruje napríklad podiel zamestnaných a nezamestnaných obyvateľov. Nezamestnanosť v mikroregióne je na úrovni 3,75 %. Najvyššia je v obci Lužany a najnižšia v Čabe.

Medzi kultúrne znaky zaraďujeme napríklad príslušnosť obyvateľov k určitej národnosti alebo vierovyznaniu. Mikroregión RADOŠINKA je územím, kde dominuje slovenská národnosť, predstavuje ju až 96 % obyvateľstva. Takmer 100 % obyvateľov so slovenskou národnosťou majú obce Lužany, Vozokany, Urmince a Malé Zálužie. Najmenší podiel je v Jelšoviach (92,8 %), kde významnú menšinu tvoria obyvatelia maďarskej národnosti (4,8 %).

Vierovyznanie je v ľuďoch hlboko zakorenené. Aj tu však v porovnaní s minulosťou došlo k zmenám. Čím ďalej, tým viac ľudí je bez vyznania. Aj napriek tomu sa najviac ľudí hlási k rímskokatolíckej cirkvi (85,8 %). Nasledujú ľudia bez vyznania (4,5% ) a evanjelici augsburského vyznania (3,44 %). Najväčší podiel rímskokatolíkov je v Lužanoch (97,5 %), evanjelikov v Malom Záluží (48,5 %) a ľudí bez vyznania v Orešanoch (15,7 %).

20

49% 51%

ŽENY

Štruktúra obyvateľstva RADOŠINKY podľa pohlavia.

MUŽI

85 a viac 80 - 84 75 - 79 70 - 74 65 - 69 60 - 64 55 - 59 50 - 54 45 - 49 40 - 44 35 - 39 30 - 34 25 - 29 20 - 24 15 - 19 10 - 14 5-9 0-4 vekové skupiny

1500

počet obyvateľov

1000

ŽENY

500

0

500

1000

Tento graf sa nazýva veková pyramída.

Znázorňuje podiel jednotlivých vekových skupín na zložení obyvateľstva.

Ako je zrejmé, najmenej obyvateľov oboch pohlaví je vo veku od 85 rokov a vyššie.

Najviac ľudí RADOŠINKY má 30 až 39 rokov.

Takýto typ vekovej pyramídy nie je pre územie mikroregiónu priaznivý, pretože má malý podiel mladých ľudí.

Porozmýšľaj, aká je príčina toho, že sa v

mikroregióne

vyskytuje

stále

menší

podiel mladých ľudí. Aké problémy môžu

v budúcnosti plynúť z nedostatku mladých?

Navrhni spôsoby, akými by si zvrátil tento negatívny stav.

Z grafu zisti, za koľko rokov prejde najširšia veková skupina obyvateľov do dôchodkového veku.

1500

Migračný pohyb obyvateľstva RADOŠINKY (2018)

,

Prirodzený pohyb obyvateľstva RADOŠINKY (2018)

Bojná

Bojná

Nitrianska Lipovník Blatnica Vozokany

Nitrianska Lipovník Blatnica Vozokany Ardanovce

Svrbice

Ardanovce

Blesovce

Radošina

Krtovce Hajná Nová Ves

Šalgovce

Svrbice

Urmince

Horné Štitáre

Lužany

Veľké Dvorany

Krtovce Hajná Nová Ves

Šalgovce

Urmince

Horné Štitáre

Lužany Orešany

Orešany

Veľké Ripňany

Veľké Ripňany

hranica mikroregiónu hranica obce

Miera prirodzeného pohybu (2018) v ‰ Biskupová Kapince Hruboňovo Malé Zálužie

Šurianky

4,1 a viac

Kapince

4,0 až 0,1

Malé Zálužie

-4,1 až -8,0

Čab

Miera migračného pohybu (2018) v ‰

Biskupová

18,1 a viac 18,0 až 9,1

Hruboňovo

0,0 až -4,0

Nové Sady

hranica mikroregiónu hranica obce

Malé Ripňany

Malé Ripňany

Lukáčovce

Blesovce

Radošina

Veľké Dvorany

Nové Sady

Lukáčovce

9,0 až 0,1 0,0 až -9,0 Šurianky

-9,1 a menej

Čab

-8,1 a menej

Jelšovce

Jelšovce Zbehy

Zbehy

Čakajovce

Čakajovce

Alekšince

0

Alekšince

0

3 km

3 km

Na stránke Štatistického úradu Slovenskej republiky v databáze DATAcube a zo sčítaní obyvateľstva sa môžeš dozvedieť zaujímavé štatistické údaje aj pre tvoju obec.

1. Vytvor graf, ktorý bude vyjadrovať vývoj počtu obyvateľov tvojej obce.

2. Porozmýšľaj, aké sú dôvody výkyvov v počte obyvateľov tvojej obce. Porovnaj výsledný graf s údajmi o počte narodených a zomretých, prisťahovaných a odsťahovaných.

Otázky a úlohy 1. Vymenuj faktory, ktoré ovplyvňujú pôrodnosť a úmrtnosť.

2. Vysvetli, prečo je nevýhodné, ak je v populácii nízky počet ľudí v predproduktívnom veku.

3. Vypočítaj hustotu zaľudnenia pre celý mikroregión a pre tvoju obec.

4. Porozmýšľaj, aké sú dôvody migrácie obyvateľov. Poznáš niekoho v tvojom okolí, kto sa odsťahoval alebo prisťahoval? Aké boli jeho dôvody? Porovnaj dôvody migrácie obyvateľov v minulosti a v súčasnosti.

5. Podľa máp (kartogramov) porovnaj mieru prirodzeného a migračného pohybu obce, v ktorej bývaš, s mierou vrámci celého mikroregiónu uvedenej v texte.

21

Sídla

Štruktúra a funkcie sídiel Obyvateľstvo mikroregiónu RADOŠINKA sa koncentruje do sídel. Ľudia v nich bývajú, trávia voľný čas a pracujú. Ich poloha, rozloha, vzhľad a pod. sú výsledkom

dlhodobých procesov, ktoré prebiehali stáročia od usadenia prvých obyvateľov.

O lokalizácii rozhodovali predovšetkým prírodné podmienky. Ľudia osídlili

miesta, ktoré boli vhodné pre poľnohospodárstvo, v ktorých sa nachádzal dostatok surovín pre stavbu obydlí a výrobu remeselných výrobkov. Neskôr sa sústreďovali hlavne do obcí, ktoré boli blízko väčších miest alebo na

Rímskokatolícky kostol Všetkých svätých v Bojnej. Nachádza sa uprostred obce a spolu s ďalšími dôležitými budovami vo svojom okolí tvorí centrum sídla.

križovatkách významných ciest. V súčasnosti je dôležitým faktorom rozvoja

obcí možnosť zamestnania, dobrá dostupnosť do administratívnych centier, vybavenosť a kvalita životného prostredia sídiel.

Najväčším sídlom podľa počtu obyvateľov je obec Zbehy, ktorá má 2 255 obyvateľov (31. 12. 2018). Nasledujú Veľké Ripňany (2 055 obyvateľov) a Bojná

(2 035 obyvateľov). Sú významné z hľadiska svojej histórie, polohy a predov-

šetkým sa v nich sústreďuje mnoho regionálnych funkcií. Najmenšími obcami

sú Svrbice (186 obyvateľov), Kapince (192 obyvateľov) a Ardanovce (203 obyvateľov).

Všetky sídla majú svoju štruktúru. Skladajú sa z intravilánu, ktorý je tvorený zá-

Aj postupná výstavba bytoviek, ako je táto v Lukáčovciach, prispieva k zvyšovaniu počtu obyvateľov.

stavbou a extravilánu, pozostávajúceho predovšetkým z poľnohospodárskych a lesných pozemkov. Obce majú centrálne časti, v ktorých sa zvyčajne nachádza kostol, obecný úrad, trhovisko a predajne. Okolo nich sú zóny pre bývanie, vrá-

tane periférnych (bočných) ulíc s rodinnými domami. Niektoré obce majú aj športové alebo priemyselné zóny.

Všetky obce spĺňajú pre občanov obytnú funkciu. Sú tvorené rodinnými domami a bytovkami. V minulosti sa stavali malé roľnícke domy, v ktorých žili

mnohočlenné rodiny. V súčasnosti je častá výstavba moderných nájomných domov pre mladé rodiny, ktorých deti navštevujú materskú školu a základnú školu v obci, ale rodičia pracujú zväčša mimo bydliska.

Na okrajoch obcí sa vyskytujú výrobné podniky, poľnohospodárske družstvá, zberné dvory a sklady.

Centrom mikroregiónu je obec Bojná, v ktorej sídli aj kancelária OZ RADOŠINKA. Ďalšími významnými obcami sú Alekšince, Radošina, Nitrianska Blatnica, Zbehy, Nové Sady, Urmince a Veľké Ripňany, ktoré v minulosti plnili funkciu strediskových obcí.

Sídlo sa stáva významným vtedy, ak je dobre dopravne prepojené s ostatnými obcami a centrami regiónu. Najmä železnica bola v minulosti dôležitým faktorom rozvoja oblasti.

Suburbanizácia / urbanizácia Ak sa obyvateľstvo sťahuje na vidiek, zatiaľ čo ich zamestnanie je v blízkom meste, hovoríme o suburbanizácii. Je to opak urbanizácie, kedy obyvatelia z vidieka odchádzajú bývať do mesta.

Strediskové obce

Letecká snímka Jelšoviec

22

je pomenovanie pre veľké obce pred rokom 1990. Takéto obce boli často cieľom investícií, tvorili centrá rozvoja a poskytovali občiansku vybavenosť pre svoje spádové územie.

Počet obyvaťeľov obcí mikroregiónu RADOŠINKA k 31.12. 2018 Alekšince

1 675

Ardanovce

203

Biskupová

239

Blesovce

331

Bojná

Bojná

Nitrianska Lipovník Blatnica Vozokany Ardanovce

2 035

Čab

Blesovce

Radošina

Veľké Dvorany

795

Čakajovce

1 166

Svrbice

Krtovce Hajná Nová Ves

Šalgovce

Hajná Nová Ves

329

Horné Štitáre

550

Hruboňovo

517

Malé Ripňany

Jelšovce

1 000

Biskupová

Kapince

192

Kapince

Krtovce

308

Malé Zálužie

Lipovník

238

Lukáčovce

Veľké Ripňany

hranica mikroregiónu hranica obce

207

Malé Ripňany

561

Malé Zálužie

269

Nitrianska Blatnica

1 236

Nové Sady

1 285

Počet obyvateľov 1300 a viac 1101 - 1300

Hruboňovo

Lukáčovce

901 - 1100 701 - 900

Nové Sady

Šurianky

1 154

Lužany

Orešany

Orešany

Urmince

Horné Štitáre

Lužany

501 - 700 301 - 500

Čab

0 - 300

Jelšovce

Zbehy

Čakajovce

Alekšince

0

3 km

331

Radošina

1 937

Svrbice

186

Šalgovce

517

Šurianky

585

Urmince

1 410

Veľké Dvorany

732

Veľké Ripňany

2 055

Vozokany Zbehy

359 2 255

Spolu

24 657

Na trase medzi Zbehmi a Jelšovcami sú Počkajovce.

Veľké firmy v okolitých priemyselných parkoch lákajú do mikroregiónu veľa nových ľudí. Po príchode automobilky do nitrianskeho priemyselného parku sa rozbehla výstavba mnohých domov najmä v najbližších obciach akými sú napríklad Čakajovce.

Typický vzhľad domov v minulosti a súčasnosti

Porovnaj oba domy. Pozoruj rovnaké a odlišné znaky. Uvažuj nad ich výhodami a nevýhodami.

- Aké materiály boli použité pri ich stavbe?

- Aká je prevádzka týchto domov.

- Ktorý z týchto domov je pre životné prostredie väčšou záťažou a prečo.

Otázky a úlohy 1. Pokús sa zdôvodniť lokalizáciu obce, v ktorej bývaš.

2. Ktoré obce mikroregiónu sa ti páčia? Vysvetli prečo a porovnaj ich s inými obcami.

3. Zisti, ktorá obec má najviac a ktorá najmenej obyvateľov, ktorá obec je rozlohou najväčšia a ktorá najmenšia.

4. Podľa údajov v tabuľke vytvor stĺpcový graf znázorňujúci poradie obcí podľa počtu obyvateľov.

23

Hospodarstvo ´

,

Polnohospodárstvo a priemysel Dlhodobým historickým vývojom, ktorý bol ovplyvnený predovšetkým prírodnými predpokladmi územia, prešlo aj hospodárstvo mikroregiónu. Je hybnou silou pre ekonomiku celej oblasti. Prvé hospodárske aktivity sú datované do obdobia pred naším letopočtom. Išlo najmä o ťažbu nerastných surovín, dreva, pestovanie plodín pre konzumáciu alebo predaj. Neskôr sa rozvinuli rôzne remeslá a svoje výrobky chodili ľudia predávať na trhy do miest. Moderná doba je charakteristická tým, že vznikajú priemyselné podniky, v ktorých je zamestnaných mnoho ľudí a ich výrobky sa predávajú v celej krajine a aj v zahraničí.

Prírodné predpoklady predurčili, že v RADOŠINKE sa hojne využíva pôda pre poľnohospodárstvo. Mnoho obyvateľov pracuje v poľnohospodárskych podnikoch (družstvo, farma). Najväčšie z nich obhospodarujú pôdu aj vo viacerých obciach a stávajú sa tak dôležitými zamestnávateľmi v mikroregióne.

V rámci rastlinnej výroby sa pestujú obilniny, z nich hlavne pšenica, jačmeň a kukurica. Z krmovín sa tu darí napríklad lucerne, z olejnín slnečnici a repke olejnej. Pre cukrovary sa tu pestuje cukrová repa. Na úpätí Považského Inovca sú vhodné podmienky pre vinohradníctvo. Najznámejší vinársky podnik sa nachádza v Radošine. Živočíšnu výrobu reprezentuje najmä chov ošípaných a hovädzieho dobytka.

V rybníkoch v Alekšinciach alebo v Malom Záluží sú vytvorené podmienky na chov rýb. Chovajú sa najmä kaprovité ryby.

Súvislé lesy sa rozprestierajú iba v obciach na severe regiónu. Spolu s niektorými menšími lesnými plochami v ostatných obciach ich obhospodarujú Lesy Slovenskej republiky, a. s. Prebieha v nich ťažba dreva, ktoré je určené na ďalšie spracovanie. V území mikroregiónu sa rozprestierajú tri poľovné oblasti (Nitra, Horná Nitra a Marhát). Zver je tu zastúpená predovšetkým srnami, jeleňmi, diviakmi, zajacmi a bažantmi. Povoleným lovom je ich počet regulovaný.

Z hľadiska zamestnanosti je v mikroregióne najvýznamnejší priemysel. V potravinárskom priemysle tu majú zastúpenie podniky na spracovanie mlieka a výrobu mliečnych výrobkov (Radošina, Jelšovce). Tradíciu má spracovávanie ovocia v rámci liehovarníckych podnikov. Jedným z nich je napríklad Pálenica Jelšovce, s. r. o.

Najviac ľudí je však zamestnaných v strojárskom priemysle a v stavebníctve.

Veľké zastúpenie majú podniky pre spracovanie dreva a výrobu drevených výrobkov a nábytku, kovových výrobkov alebo tovarov z plastu a gumy. V Alekšinciach sídli spoločnosť zaoberajúca sa výrobou a predajom petrochemických produktov, najmä olejov a mazív. Významný podnik v oblasti kovových a drôtených výrobkov je Retic, s. r. o. so sídlom v Nových Sadoch. Mnoho ľudí je zamestnaných aj v priemyselnom parku v Čabe, kde sú výrobné prevádzky viacerých priemyselných podnikov. Tamojším najvýznamnejším zamestnávateľom je závod na výrobu plastových komponentov do automobilového priemyslu.

Na území obcí Čakajovce a Zbehy je od roku 2018 vybudovaná automobilová fabrika na výrobu luxusných osobných áut značky Jaguar Land Rover. Spolu so subdodávateľmi v priemyselnom parku Nitra - Sever zamestnáva aj mnoho obyvateľov mikroregiónu.

V hospodárstve je v súčasnosti popri veľkých podnikoch preferovaný rozvoj malých rodinných podnikov. Vyrábajú sa najmä pre región typické produkty (keramika, med, medovina, víno,...). Zvyšuje sa aj počet samostatne hospodáriacich roľníkov, ktorí vykonávajú poľnohospodárske aktivity na svojich farmách.

24

Typický pohľad na krajinu mikroregiónu RADOŠINKA. Na poľnohospodárskej pôde sa pestujú predovšetkým obilniny. Sú určené pre ďalšie spracovanie v mlynoch (pšenica), sladovniach (jačmeň) alebo slúžia aj ako krmivo (kukurica) pre hospodárske zvieratá.

V Malom Záluží sa nachádza chovná stanica rýb. Využíva sa na reprodukciu hlavne nížinných rýb, ktoré sú žiadané po celom Slovensku.

Poľnohospodárske družstvo je podnik, ktorý zabezpečuje rastlinnú a živočíšnu výrobu.

Mlieko, ktoré produkuje, je dovážané do okolitých mliekarní a mäso do mäsokombinátov. Na obrázku je poľnohospodárske družstvo DEVIO v Šuriankach.

Výrobná hala firmy Retic, s. r. o. v Zbehoch.

Spoločnosť sa zaoberá spracovaním drôtu do pletív, plotov, kovových tkanín a klincov. Až 65 % svojej produkcie vyváža do zahraničia.

Vinohradnícke oblasti Slovenska Nitrianska oblasť Malokarpatská oblasť Južnoslovenská oblasť 0

30 km hranica štátu mikroregión Radošinka

Stredoslovenská oblasť Východoslovenská oblasť Tokajská oblasť

Územie mikroregiónu je súčasťou Nitrianskej vinohradníckej oblasti, ktorá sa rozprestiera na území Západného Slovenska od Štiavnických vrchov, cez Pohronie, Požitavie, Tribeč, Ponitrie a na západe zasahuje až po mesto Sereď. Z mapy je zrejmé, že vinice RADOŠINKY patria medzi najsevernejšie položené vinohradnícke oblasti Slovenska.

Výroba vína má v mikroregióne dlhú tradíciu. Jedným z výrobcov kvalitného a oceňovaného vína je Pivnica Radošina. Prvé písomné zmienky o radošinskom víne pochádzajú z 15. storočia a už v tom čase bola Radošina jedna z troch obcí, ktoré mali v erbe vinohradnícky motív. Tunajšie víno sa podávalo aj na britskej kráľovskej svadbe v roku 1947.

´

Poloha mikroregiónu RADOŠINKA v rámci vinárskych oblastí Slovenska

O divú zver sa starajú poľovníci. V mikroregióne je viacero poľovníckych združení, ktoré majú v pôsobnosti rozsiahle poľovné revíry.

Vhodná klíma územia ponúka obyvateľom možnosť dopestovať si široké spektrum vlastných plodín. Taktiež sa tu nachádza niekoľko ovocných sadov, predovšetkým čerešňových, višňových, jabloňových, v južných obciach sa pestujú marhule.

Priemyselný park Čab Priemyselný park v Čabe sa nazýva „zeleným“ priemyselným parkom, pretože vznikol na voľných pozemkoch južne od obce. V blízkosti sa nachádzal dávnejšie vybudovaný závod na výrobu keramických izolátorov. V minulosti to bol jeden z najvýznamnejších podnikov tohto druhu v Európe.

Dnes sa v parku nachádza už 14 firiem, ktoré zamestnávajú niekoľko desiatok ľudí.

V súčasnosti sa tu vyrábajú okrem izolátorov aj komponenty do áut, špecializované veľkoobjemové kontajnery pre zabudované technológie a ďalšie.

Slovensko je aj vďaka automobilke Jaguar Land Rover pri Zbehoch a Čakajovciach automobilovou veľmocou sveta. Závod ponúka mnoho pracovných miest a v okolitých obciach tak pribúdajú obyvatelia, ktorí za prácou dochádzajú z iných regiónov Slovenska i zo zahraničia.

Otázky a úlohy

1. Vymenuj, aké je zameranie priemyselných podnikov v tvojom okolí. Pracuje v niektorom z nich ktosi z tvojich blízkych alebo známych?

2. Z nasledujúcich plodín vyber tie, ktoré sú typické pre mikroregión RADOŠINKA: pšenica, raž, cukrová repa, vinič, citrusy, jačmeň, ovos.

3. Zisti, aké plodiny sa momentálne pestujú na poľnohospodárskych plochách v tvojej obci. Ku každej plodine uveď jej využitie.

25

Hospodarstvo ´

Doprava a služby Dôležitou súčasťou každej obce a celého mikroregiónu je dopravný systém, telekomunikačná a energetická sieť. Rozvinutosť obce a miera životnej úrovne v obci závisí aj od kvality dopravnej siete. Územie RADOŠINKY sa nachádza na križovatke trás medzi krajskými a okresnými mestami západného Slovenska.

Vďaka tomu obcami prechádzajú dôležité dopravné línie celoštátneho významu.

V najväčšej miere je využívaná cestná doprava. Zabezpečuje prepravu osôb, najmä dochádzajúcich do zamestnania a škôl. Súčasným trendom je zvyšovanie podielu individuálnej dopravy na úkor hromadnej. Taktiež tovary sú na veľké vzdialenosti prepravované prostredníctvom nákladnej automobilovej dopravy.

Do každej obce mikroregiónu vedie spevnená cesta.

Všetky cesty tvoria cestnú sieť, ktorá pozostáva z ciest prvej, druhej, tretej triedy a miestnych komunikácií. Najdôležitejšou cestou je cesta I/64 vedúca z Nitry na Hornú Nitru, prechádzajúca obcami Čakajovce a Jelšovce. Je veľmi vyťažená a v obciach predstavuje pre ľudí značné nebezpečenstvo. Ďalšími významnými ťahmi sú cesty druhej triedy, spájajúce Topoľčany s Piešťanmi a Hlohovcom.

Prechádzajú obcami v severnej časti mikroregiónu. Súčasťou cesty II/499 je aj horský priechod Havran v Považskom Inovci spolu s motorestom Čertova pec. V budúcnosti sa očakáva výstavba rýchlostnej cesty R8 medzi Nitrou a Bánovcami nad Bebravou, ktorá by mala odbremeniť vyťažené cesty vedúce Zbehmi, Čakajovcami a Jelšovcami.

Na prepravu nákladov sa najmä v minulosti využívali železnice. Boli postupne budované už za Rakúsko-Uhorska a boli na ne napojené významné podniky v regióne. Dnes slúžia predovšetkým na prepravu osôb v rámci regionálnych, ale aj diaľkových spojov. V mikroregióne je prevádzkovaná pravidelná doprava na troch tratiach medzi: Nitrou a Prievidzou, Nitrou a Leopoldovom, Zbehmi a Jelšovcami. Na ďalšej trati medzi Zbehmi a Radošinou bola pravidelná osobná železničná doprava zrušená v roku 2003. Život v obciach priamo ovplyvňuje ich vybavenosť. Dnes je už každá obec napojená na elektrickú energiu a plyn. Mnohé obce majú vodárne a vodovody, kanalizácie a čističky odpadových vôd.

Dôležitou súčasťou občianskej vybavenosti sú školy. V RADOŠINKE sa nachádza 12 základných škôl, z ktorých 8 je plnoorganizovaných (školy pre 1. až 9. ročník). Najväčšie sú v Zbehoch, Alekšinciach, Nových Sadoch, Veľkých Ripňanoch a v Bojnej. Prípravu žiakov pre nástup do škôl zabezpečujú materské školy, ktoré sú takmer v každej obci.

Veľmi dôležité pre obyvateľstvo sú zdravotnícke služby. Zabezpečujú ich zdravotné strediská, ktoré sa však nenachádzajú v každej obci a ľudia musia k obvodným lekárom dochádzať do susedných dedín. V niektorých obciach je okrem zdravotného strediska prevádzkovaná aj lekáreň. Vybavenosť niektorých obcí dopĺňajú aj zariadenia sociálnych služieb, ktoré poskytujú starostlivosť predovšetkým seniorom a osobám so zdravotným znevýhodnením.

V celom regióne je veľa obchodných prevádzok, pričom prevládajú maloobchodné zariadenia so zmiešaným tovarom. Ďalej sa tu nachádzajú početné reštauračné zariadenia a pohostinstvá.

Vybavenosť obcí dotvárajú športové a kultúrne zariadenia prípadne doplnkové služby miestnych podnikateľov (kaderníctvo, autoservis,...).

26

Pravidelnú hromadnú dopravu zabezpečujú autobusové spoločnosti z Nitry, Topoľčian a Piešťan.

Pomocou aplikácie Google Maps urči kategórie a číslovania ciest v mikroregióne, ktorými najčastejšie prechádzaš.

Motorest Čertova pec sa nachádza nad obcou Radošina tesne pred horským priechodom Havran na ceste do Piešťan.

Na trase medzi Zbehmi a Radošinou je vybudovaná železničná trať, ktorá sa však od roku 2003 pre pravidelnú osobnú dopravu už nevyužíva.

...v Jelšovciach a Čakajovciach sú vytvorené predpoklady aj na vodnú dopravu? Keďže sa reguláciou koryta Nitry v medzivojnovom období predpokladalo splavnenie rieky od Komárna až po obuvnícke podniky v Partizánskom, boli na riečnych hrádzach vybudované aj plavebné komory.

Vybavenosť obcí v mikroregióne

´

Dopravná dostupnosť obcí mikroregiónu RADOŠINKA

Areál zariadenia sociálnych služieb v Horných Štitároch

hranica kraja

hranica okresu hranica obce vodný tok

vodná plocha cesta 1. triedy cesta nižšej triedy železnica les sídla

Ubytovacie zariadenie v Bojnej

0

1

2

3 km

Penzión a reštaurácia v Zbehoch Buď starostom svojej vysnívanej obce.

Na výkres nakresli plán svojej obce. Vymysli jej názov, erb a vlajku.

Vyber miesto, kde by sa nachádzala a svoje rozhodnutie zdôvodni.

Aké mestá by sa nachádzali v jej blízkosti a akou dopravou by bola s nimi spojená? Akú vybavenosť by si jej dal/dala do vienka? Opíš svoje najobľúbenejšie miesto v tejto obci.

Vytvor tabuľku so základnými informáciami o počte obyvateľov, rozlohe a hustote. Porozprávaj o svojej obci spolužiakom. Čerpacia stanica vo Veľkých Ripňanoch

Otázky a úlohy 1. Vysvetli, akými rôznymi druhmi dopravy by si sa vedel/a dostať do krajských miest Slovenska.

2. Do ktorých miest by si sa dostal/a železnicou z mikroregiónu, ak by si nechcel/a prestupovať?

3. Porozmýšľaj a porozprávaj, čím rozvoj dopravy ovplyvnil pozitívne a negatívne náš život.

4. Aký druh dopravy je najšetrnejší pre životné prostredie?

5. Ktoré služby v mikroregióne využívaš a ktoré ti tu chýbajú?

6. Vysvetli, čo je funkciou školstva a zdravotníctva v obciach RADOŠINKY. Zhodnoť úroveň vybavenosti škôl a zdravotníckych zariadení.

27

Hospodarstvo ´

Cestovný ruch a zaujímavosti Na území RADOŠINKY je veľa zaujímavých miest s bohatou históriou, zaují-

mavým osudom, krásnou prírodou alebo pekným výhľadom, ktoré sa oplatí navštíviť. V mikroregióne má tak veľký potenciál rozvoja ďalšie odvetvie hospodárstva - cestovný ruch.

Pre turistov sú lákadlami kultúrne a historické inštitúcie. Sú nimi napríklad

múzeá, pamätné izby, skanzeny, kaštiele a podobne. Významné sú tiež

archeologické nálezy v regióne. V Čertovej peci, v Radošine, boli nájdené

Múzeum v Bojnej, ktoré patrí k menším múzeám Slovenska, zhromažďuje významné slovanské nálezy. Táto plaketa pochádza ešte z obdobia pred príchodom sv. Cyrila a Metoda.

dôkazy o výskyte neandertálcov. Z dôb nášho letopočtu má veľkú hodnotu

archeologický nález veľkomoravského hradiska v Bojnej. Nachádza sa tu

Archeologické múzeum Veľkej Moravy, v ktorom sú umiestnené predmety, ktoré sa našli počas archeologického výskumu. Najhodnotnejšie sú nálezy ob-

radných predmetov, ktoré dokazujú, že kresťanstvo sa na území Veľkej Moravy rozširovalo ešte pred príchodom solúnskych bratov.

Osobitné postavenie majú v rámci cestovného ruchu početné kaštiele. Pred-

stavovali sídla významných rodín z regiónu, ktorí spravovali okolité rozsiahle pozemky. Svoje honosné sídlo mali vybudované v Šalgoviach Sándorovci alebo

rodina Ghýczyovcov v Nových Sadoch. Ďalšie kaštiele sú v Hajnej Novej Vsi, Hruboňove, Lukáčovciach alebo v Nitrianskej Blatnici. Niektoré prešli rekonštrukciou, iné zasa pre nevysporiadané majetkové pomery chátrajú.

Veľký význam majú aj sakrálne pamiatky. Napríklad Rotunda sv. Juraja

(z 9. storočia) v Nitrianskej Blatnici predstavuje jednu z najstarších stavieb na Slovensku. Dnes sa k nej každoročne v apríli koná náboženská púť.

Medzi ďalšie ciele cestovného ruchu patria turistami vyhľadávané rozhľadne,

Pamätná izba v Malom Záluží. Tvorí ju expozícia predmetov dennej potreby našich predkov, prezentuje spôsob života ľudí v poľnohospodárskej oblasti.

K významným pamiatkam patrí aj dom slovenského básnika - Janka Silana (1914-1984) v Sile, ktorá je dnes súčasťou Nových Sadov. Básnik, vlastným menom Ján Ďurka, si zvolil nové meno práve podľa rodnej obce.

ktoré ponúkajú pekné výhľady. Spolu s nenáročnou túrou je možné navštíviť rozhľadňu na Marháte v susednej obci Hubina (okrese Piešťany), ku ktorej

vedie chodník s náučnými tabuľami informujúcich o historických, kultúrnych a prírodných hodnotách regiónu. Počas cyklovýletu mikroregiónom možno

vyjsť aj na rozhľadňu v Urminciach alebo na rozhľadňu medzi obcami Šurianky a Čab, z ktorej je výhľad na Nitru, okolité pohoria a za dobrej viditeľnosti sú z nej zreteľné aj vrchy pohoria za Dunajom v Maďarsku (Gerecse pri meste Tata).

Návštevníkov do RADOŠINKY lákajú aj rôzne kultúrno-spoločenské podujatia, napríklad letné hudobné festivaly v obciach. V mnohých obciach rozvíjajú svoju

činnosť folklórne súbory, ktoré vystupujú na rôznych obecných slávnostiach, hodoch alebo dožinkách.

28

Hudobný festival RIPFEST

Parný rušeň Albatros v Zbehoch. Pri významných udalostiach sa konajú na železnici medzi Radošinou, Zbehmi a Topoľčanmi jazdy historických vlakov ťahaných parnými rušňami.

V mikroregióne sa postupne budujú a vyznačujú nové cyklotrasy, čo tiež podporuje rozvoj cestovného ruchu.

Bicyklovanie je na tunajších cestách bezpečnejšie a navyše sa v obciach RADOŠINKY nachádza množstvo cieľov cykloturistov (kaštiele, rozhľadne, pamätné izby, múzeá).

ABCDEFGHIJKLMNOPR

´

Žalmy z Bojnej

Vzácnym nálezom z Bojnej sa dostalo svetového uznania v podobe hudobného diela Žalmy z Bojnej. Odohrané boli v roku 2017 pred sviatkom sv. Cyrila a Metoda priamo v Bazilike sv. Praxedy v Ríme, v ktorej vierozvestcovia prebývali počas obhajoby slovanskej liturgie pred pápežom Hadriánom II. Žalmy, ktoré boli prespievané v latinčine, staroslovienčine a slovenčine, boli naviazané predovšetkým na pozlátené plakety a zvon z Hradiska.

Niektoré ciele cestovného ruchu na území mikroregiónu RADOŠINKA

Kaštieľ v Nových Sadoch

Pamätník Jozefa Ignáca Bajzu v Zbehoch

Ranč pod Babicou - mini ZOO v Bojnej

Rozhľadňa Radošinka v Čabe

Kaštieľ v Šalgovciach

Rotunda sv. Juraja v Nitrianskej Blatnici

V obci Radošina vzniklo známe Radošinské Nádherné Divadlo

Tradičný ľudový odev z Lukáčoviec

Obec Radošina má bohatú divadelnícku históriu. Už v roku 1920 tu miestni ochotníci uviedli prvú hru. V roku 1963 vďaka ochotníckemu hercovi a režisérovi Stanislavovi Štepkovi vzniklo Radošinské naivné divadlo, ktoré dodnes hrá mnohé obľúbené predstavenia. V súčasnosti je však jeho sídlo v Bratislave. Na jeho tradíciu nadviazal nový divadelný súbor, ktorý v roku 2000 založil divadlo Hlavina.

Spoznaj svoj mikroregión.

Vieš čo je to geocaching? Navštív webovú stránku geocaching.sk a podľa dostupných inštrukcií si stiahni do svojho inteligentného zariadenia potrebnú aplikáciu.

Pomocou nápovied sa pokús vyhľadať skrýšu v tvojom okolí. Pri hľadaní využívaj chôdzu alebo bicykel. Spoznáš tak svoj mikroregión oveľa lepšie.

Taktiež môžeš zaregistrovať vlastnú skrýšu, o ktorú sa budeš starať.

Otázky a úlohy

1. Aké sú priaznivé vplyvy cestovného ruchu na ľudí a krajinu mikroregiónu? Uveď príklady zo svojho okolia.

2. Ktoré miesta cestovného ruchu v RADOŠINKE si už navštívil? Prezentuj v škole fotografie a propagačné materiály z nich.

3. Aké ďalšie zaujímavé miesta v mikroregióne poznáš?

Vytvor vlastný propagačný plagát, ktorým by si prezentoval toto miesto.

4. Zúčastnuješ sa na niektorých kultúrnych podujatiach ako divák alebo ako účinkujúci?

29

Zivotne ˇ ´ prostredie

Ochrana a problémy životného prostredia Pre každého človeka predstavuje príroda najprirodzenejší priestor pre život.

Počas dlhých stáročí sa však výrazne zmenila, človek ju pretvára a využíva z nej všetko, čo ponúka. Proti stále vzrastajúcemu počtu obyvateľov je však príroda stále viac zraniteľnejšia. Aby sme si zachovali vzduch, ktorý dýchame, vodu, ktorú pijeme a krajinu, v ktorej bývame, musíme naše životné prostredie chrániť a zveľaďovať ho, zachovať ho v čo najlepšom stave pre budúce generácie.

Chránený areál Šuriansky park je dnes miestom oddychu a spoločenských podujatí.

Zákony Slovenskej republiky určujú sústavu chránených území, ktoré sú pod rôznymi stupňami ochrany. Rozlišujeme veľkoplošné a maloplošné chránené územia. Sú to miesta, ktoré sú pod prísnym dohľadom a ich narušenie sa trestá.

V mikroregióne RADOŠINKA sú dve chránené maloplošné územia. Chránený areál Šuriansky park sa nachádza uprostred obce Šurianky. Jeho súčasťou je aj obecný úrad, bývalý kaštieľ. Nachádza sa tu 33 druhov drevín, z ktorých niektoré sú cudzokrajné. Park bol za chránený areál vyhlásený v roku 1982. Prírodná pamiatka Čertova pec v Radošine bola za chránenú vyhlásená v roku 1994 a je miestom poznávania jej prírodných a historických hodnôt.

Na území OZ RADOŠINKA sa nachádza aj jedno chránené územie sústavy NATURA 2000. Táto má za úlohu zabezpečiť ochranu najvzácnejších a najviac ohrozených druhov voľne rastúcich rastlín a voľne žijúcich živočíchov na území štátov Európskej únie. Ich ochranou sa má zabezpečiť prirodzená biodiverzita.

V severnej časti obce Bojná sa nachádza Územie Európskeho významu Hradná dolina. Cieľom jeho ochrany sú lužné vŕbovo-topoľové a jelšové lesy.

V súčasnosti je príroda ohrozovaná rôznymi faktormi. Medzi problémy životného prostredia patrí znečisťovanie vody, ovzdušia, poškodzovanie pôdy ale aj biodiverzity krajiny. Spôsobuje to najmä intenzívne poľnohospodárstvo, doprava, rozširovanie sídiel a priemyselných podnikov alebo zakladanie čiernych skládok. Vodu znečisťuje nedostatočne vybudovaná sieť kanalizácií napojených na čistiarne odpadových vôd. Splašková voda odteká do vodných tokov. Plnohodnotnú alebo čiastočnú kanalizačnú sieť má vybudovanú iba 7 obcí (Šurianky, Hruboňovo, Čab, Veľké Ripňany, Malé Ripňany, Radošina a Jelšovce). Ovzdušie sa znečisťuje spaľovaním tuhého paliva v domácich kotloch, pri hustej doprave na hlavných cestných ťahoch a spaľovaním bioodpadu na záhradách (suchá tráva, slama). Aj vďaka iniciatíve obcí a rôznych združení sa postupne zamedzuje týmto faktorom. Rušia sa dlhodobé skládky rôzneho odpadu za dedinami a preferuje sa jeho separovaný zber. Niektoré obce zberajú biologický odpad do kompostu, čím sa redukuje množstvo spaľovaného materiálu na záhradách. V poľnohospodárstve sa využívajú menej škodlivé chemické prípravky a spôsob hospodárenia s plodinami a ich spracovávania je ku krajine šetrnejší. Veľké problémy však neustále spôsobuje rastúca doprava. Štyri obce mikroregiónu (Nové Sady, Malé Zálužie, Kapince a Lukáčovce) sú dokonca v ochrannom pásme 20 km jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach.

30

V roku 2016 sa v celoslovenskej ankete Strom roka umiestnil na 6. mieste aj strom na pomedzí obcí Šurianky a Hruboňovo. Viac ako 150 ročný dub cerový (Quercus cerris) uprostred polí trpel poškodzovaním koreňov orbou a poškodením po zásahu bleskom. Vďaka umiestneniu v ankete začali ľudia stromu pomáhať. Ošetrili ho a zamedzili prístupu poľnohospodárskej techniky k jeho koreňom.

Dnes už v každej obci prebieha separovaný zber odpadov. Vďaka tomu smeti, ktoré by zaberali miesto v spoločnej nádobe pre komunálny odpad, majú svoju vlastnú nádobu.

Následne tento odpad možno zrecyklovať a materiály znova použiť. Zberajú sa plasty, papier, kov, sklo a biologický odpad.

Aj napriek obrovským možnostiam, ako sa legálne a zodpovedne zbaviť odpadov buď využitím zberu komunálneho odpadu, separovaného zberu alebo prostredníctvom zberných dvorov, sa stále nájdu ľudia, ktorým je jednoduchšie nechať odpad v prírode. Je to prejav maximálnej neúcty a nezodpovedného správania sa k nášmu životnému prostrediu.

Viete si predstaviť, ako by vyzerala naša krajina, keby sa k nej takto boli správali aj naši predkovia stáročia pred nami?

Niektoré chránené živočíchy v mikroregióne RADOŠINKA

Bocian biely (Ciconia ciconia)

Hnedáčik podunajský (Melitaea britomartis)

Skokan štíhly (Rana dalmatina)

Jež bledý (Erinaceus roumanicus)

Veverica stromová (Sciurus vulgaris)

Orol kráľovský (Aquila heliaca)

Predpokladom pre zdravé životné prostredie je popri jeho ochrane aj jeho zveľaďovanie. Rozširovaním lesných spoločenstiev alebo zakladaním nových, výsadbou alejí a medzí sa zlepšuje miestna klíma, vytvorajú sa podmienky pre rozširovanie živočíchov a estetická hodnota krajiny výrazným spôsobom vzrastiá.

Sparné letá budeme znášať oveľa lepšie, ak sa budeme môcť schladiť v lesoch alebo parkoch. V korunách stromov zahniezdia dravé a hmyzožravé vtáky. Ochránia nás pred hlodavcami, ktoré nám ohrozujú obydlia a úrodu a pred dotieravým hmyzom, ktorý nám znepríjemňuje letné mesiace.

Okrem extravilánu obcí treba zveľaďovať aj jej intravilán. Čisté ulice a chodníky, záhony kríkov a kvetín, vysadené stromy skultúrňujú prostredie a to sa tak stáva príjemnejším miestom na život.

Silný vietor, ktorý nemá vo svojej ceste žiadne prekážky, môže spôsobiť aj takéto problémy. Skoro na jar, kedy sú ešte polia holé, bez vegetácie, je pôda veľmi náchylná na eróziu. Proti odplavovaniu pôdy alebo jej odvievaniu slúžia husté stromoradia, ktoré silný vietor tlmia.

Na obrázku vľavo vidno, ako vietor odnáša úrodnú zem v dôsledku nedostatočného množstva stromoradí v krajine. Po desiatkach rokov nám postupne na poliach ostáva stále menej úrodnej pôdy.

Veľké škody robí aj voda z prívalových dažďov, ktorá nestíha včas vsiaknuť do zeme. Odteká z polí do potokov, ktoré nárazovo naplní. Po silných letných búrkach tak voda vyplavuje aj pôdu, ktorá zanáša odvodňovacie žľaby popri cestách a aj korytá vodných tokov.

Otázky a úlohy

1. Rozoznáš, aké sú nádoby na sepadovaný odpad a ktorý odpad do nich patrí?

2. Poznáš nejaké čierne skládky v tvojom okolí? Aké odpady sú voľne v prírode najnebezpečnejšie?

3. Čo ohrozuje lesy mikroregiónu RADOŠINKA? 4. Navrhni spôsoby riešenia problémov s odnášaním pôdy z polí vetrom a vodou.

31

Regionalny rozvoj ´

História a aktivity OZ RADOŠINKA Každý človek koná v živote tak, aby sa mal lepšie, bol do budúcnosti zabezpečený a pripravený na zvládnutie aj nepredvídateľných situácií. Podobne je to aj

s obcami. Starostovia spolu s poslancami, ktorých volíme vo voľbách, sa o obce starajú, zveľaďujú ich a vždy by mali myslieť na to, ako budú obce a život v nich vyzerať aj o niekoľko rokov neskôr. Svoje aktivity si preto plánujú dopredu. Ve-

OZ RADOŠINKA

ZÁSTUPCOVIA OBCÍ

AKTÍVNA VEREJNOSŤ

ORGANIZÁCIE A PODNIKATEĽSKÉ SUBJEKTY

Schéma znázorňujúca zloženie členskej základne Občianskeho združenia RADOŠINKA.

denie každej obce musí mať na pamäti, aké má obec predpoklady a možnosti

pre ďalší rast, ale rovnako tak aj to, aké aktivity by jej a občanom mohli uško-

diť. Snahou je tak udržateľný rozvoj obce. Pre efektívne riešenie problémov

sa môžu viaceré spoločnosti ba i celé obce a občania zoskupovať a spoločne vytvárať občianske združenia. Takto majú pri presadzovaní požiadaviek väčší význam než samotní jednotlivci.

Občianske združenie RADOŠINKA je v súčasnosti partnerstvo tridsiatich obcí spolupracujúcich s miestnymi organizáciami a subjektmi. Spoločne sa snažia

podporovať aktivity, ktoré pomáhajú k rozvoju jednotlivých obcí a celého regiónu.

Myšlienka bližšej spolupráce obcí vznikla ešte v roku 2002. Pôvodne 11 obcí sa

stalo rovnocennými partnermi v rozvojových aktivitách. Zrealizovalo sa niekoľko úspešných projektov, ktoré skvalitnili život obyvateľov. Neskôr v roku 2007 sa

členovia vtedajšieho partnerstva dohodli na vytvorení občianskeho združenia, ktorého vznik bol podporený Nitrianskym samosprávnym krajom. Spolu s RADOŠINKOU v tomto období vzniklo v kraji aj niekoľko ďalších združení. Nie

všetky boli v spolupráci úspešné a postupne zanikli. Podobný osud postihol aj

Základnou úlohou obce je starostlivosť o rozvoj jej územia a potreby jej obyvateľov.

Rozlišujeme tri úrovne rozvoja: územný rozvoj, regionálny rozvoj a udržateľný rozvoj.

V rámci územného rozvoja sa riešia funkcie jednotlivých častí obce a ich využitie. Základným dokumentom je územný plán obce.

Regionálny rozvoj prihliada na možnosti využitia k vzájomnej hospodárskej, sociálnej, kultúrnej a environmentálnej prosperite. Základným dokumentom je program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce.

Udržateľný rozvoj je charakteristický rovnováhou všetkých činiteľov, ktoré pôsobia na vývoj územia. Je potrebné mať na pamäti, že nekontrolovateľné využívanie prírodných zdrojov alebo nadmerné znečistenie môže zhoršovať kvalitu života v území.

partnerstvo obcí Mikroregión pod Marhátom, ktoré zahŕňalo 19 obcí v okrese Topoľčany. V roku 2015 sa jeho členovia stali súčasťou OZ RADOŠINKA.

Všetci členovia občianskeho združenia sa spoločne dohodli na plnení niekoľkých hlavných úloh dôležitých pre rozvoj mikroregiónu: podpora za-

mestnanosti, podpora cestovného ruchu, ochrana životného prostredia,

ochrana kultúrneho dedičstva a kultúrno-historických pamiatok, budova-

nie infraštruktúry. Vďaka aktivitám občianskeho združenia sa darí realizovať množstvo stavieb alebo rekonštrukcií. Budujú sa ihriská, parky a veľa prostried-

kov je vynaložených aj na podporu spoločenských podujatí. Výraznú pomoc získavajú lokálni poľnohospodári, potravinári a remeselníci.

V úspešnom plnení záväzkov zohráva dôležitú úlohu aj získavanie finančných

dotácií. Tie získava občianske združenie najmä z fondov Európskej únie, zo štátneho rozpočtu a z prostriedkov Nitrianskeho samosprávneho kraja.

Pohľadnica OZ RADOŠINKA vydaná ako propagačný materiál mikroregiónu. Je to jedna z foriem prezentácie a tiež podpory miestneho cestovného ruchu.

32

Byť súčasťou väčšieho celku je výhodné aj preto, že sa môže spolupracovať aj s inými občianskymi združeniami na Slovensku či v zahraničí. Príkladom je nadnárodná spolupráca so združeniami v Českej republike v projekte: Cesta vody - Cesty k sebe.

...členom občianskeho združenia RADOŠINKA môžeš byť aj ty? Keď dovŕšiš vek 18 rokov a v kancelárii OZ RADOŠINKA v Zbehoch si podáš prihlášku, tvoje aktivity budú môcť byť prospešné pre rozvoj celého mikroregiónu.

Ako v súčasnosti funguje proces zhotovenia diela €

4. Dotácie alebo pôžička z banky

1. Nápad

2. Tvorba projektu a dokumentácie

5. Súťaž na zhotoviteľa

6. Zhotovenie diela

3. Vlastné zdroje

V tejto schéme je stručne znázornené, aká je zložitá cesta od nápadu k jeho realizácii.

Uveďme si príklad. (1) Jeden z poslancov obecného zastupiteľstva niektorej z obcí má myšlienku na vybudovanie detského ihriska. S nápadom predstúpi pred obecné zastupiteľstvo. Obecné zastupiteľstvo zámer schváli a posúva ho ďalej na spracovanie. Na rad prichádza tvorba projektu (2). Spracováva ho odborná firma, pretože musí spĺňať všetky predpoklady, aby bolo vybudované správne a bolo bezpečné. Spolu s projektom je potrebné riešiť mnoho povolení. Stavba potrebuje stavebné povolenie, povolenia od občanov, ktorí sú stavbou ovplyvnení a taktiež súhlas od orgánu životného prostredia, ktorý vyhodnotí, či inapríklad hrisko zásadne nenaruší prirodzenú krajinu. Keď sú všetky doklady hotové, je potrebné získať peniaze. Ak má obec dostatok financií vo svojej pokladnici, jednoducho z nich časť vyčlení a projekt prefinancuje celý (3). Avšak častokrát samosprávy taký objem peňazí nazvyš nemajú. Hľadajú teda možnosti, kto by im s financovaním pomohol (4).

Možností je niekoľko: pomoc z projektov občianskeho združenia, podpora z pokladnice vyššieho územného celku, dotácia zo štátneho rozpočtu alebo prostriedky z fondov Európskej únie. Dotácie môžu preplatiť rôznu výšku celkovej ceny, zbytok musí doplatiť obec. Ide v tomto prípade o peniaze, ktoré obec po minutí nemusí vrátiť. Je však aj možnosť, že si obec požičia v banke a teda sa na určitú dobu voči nej zadĺži.

(5) Pokiaľ chceme, aby bola cena výstavby ihriska čo najnižšia, musí prebehnúť transparentná súťaž na zhotoviteľa. Ktorá z prihlásených firiem dá najlacnejšiu ponuku, vyhrá. S víťazom sa uzavrie zmluva, ktorá musí obsahovať najmä informáciu o dohodnutej sume za dielo a aj čas, za ktorý ho firma v dohodnutej kvalite musí postaviť.

(6) A už sa stavia.

Príklady projektov, ktoré boli uskutočnené s podporou OZ RADOŠINKA 1.

V súčasnosti sa veľký dôraz kladie na podporu lokálnych poľnohospodárskych a potravinárskych producentov, remeselníkov a poskytovateľov služieb. Na území Radošinky sú podporovaní prostredníctvom značky Regionálny produkt PONITRIE, ktorá bola udelená už pre viaceré miestne produkty. Ich preferovaním sa chráni prírodné a kultúrne dedičstvo a zachovávajú sa tradície.

Včelí med a peľ z Čakajoviec

2.

3.

1. Rekonštrukcia budovy obecného úradu v Malom Záluží.

2. Multifunkčné ihrisko v Lukáčovciach.

3. Tabuľa informujúca verejnosť o investícii. Okrem jej názvu obsahuje informácie o termínoch začatia a ukončenia prác a o podporovateľoch projektu. V tomto prípade boli práce preplatené z eurofondov, peniazmi zo štátneho rozpočtu a dotáciou od Slovenskej správy ciest.

Všetky dôležité informácie a aktuality zverejňuje OZ RADOŠINKA na svojej webovej stránke.

Klikni na stránku www. radosinka.sk

Otázky a úlohy

1. Zisti, či tvoja obec bola členom pôvodného združenia z roku 2007 alebo sa stala súčasťou OZ RADOŠINKA až v roku 2015.

2. Zisti, či má tvoja obec vypracovaný územný plán a program hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Stiahni si ho z internetu a preskúmaj ho. Analyzuj obsah dokumentov a zhodnoť, ktoré informácie majú geografický charakter.

Pracuj v skupine.

3. Vypíš, ktoré projekty v tvojej obci a v blízkom okolí boli realizované s pomocou dotácie.

33

Opakovanie

Zopakujme si, čo sme sa naučili Pri vypracovávaní nasledujúcich zadaní môžeš použiť mapy a výpočtovú techniku.

1. Na území ktorého kraja sa nachádza OZ RADOŠINKA? 2. S ktorými okresmi hraničí územie OZ RADOŠINKA? 3. V ktorých obciach sa nachádza najsevernejší, najjužnejší, najvýchodnejší a najzápadnejší bod mikroregiónu?

4. Koľko štátov sveta má menšiu rozlohu než RADOŠINKA? Vypíš tie z nich, ktoré sa nachádzajú v Európe.

5. Cez ktoré štáty sveta, podobne ako cez RADOŠINKU, prechádza miestny poludník 18°00’ a miestna rovnobežka 48°30’?

6. Vypočítaj výškový rozdiel medzi najvyšším a najnižším miestom mikroregiónu.

7. Z akých hornín je tvorené pohorie Považský Inovec a Nitrianska pahorkatina?

8. Uveď názvy obcí, kde by mohli byť veľké zásoby štrkov a pieskov. Svoj výber zdôvodni.

9. Pôsobením ktorého činiteľa sa vytvorilo pohorie Považský Inovec?

10. Na akých geomorfologických celkoch sa rozkladá územie OZ RADOŠINKA? 11. Akým procesom a v akej hornine vznikla jaskyňa Čertova pec? V akej geologickej ére a akým spôsobom sa táto hornina vytvorila?

12. Vyber správnu odpoveď. V mikroregióne RADOŠINKA prevládajú vetry:

a) SZ b) J c) JV

13. Akým spôsobom vznikli vodné plochy na území RADOŠINKY? a) činnosťou ľadovca

b) činnosťou človeka

c) činnosťou vetra

14. Do ktorého úmoria patria vodné toky v mikroregióne?

15. Uveď príklady na stojaté a tečúce vody v RADOŠINKE. 16. Vymenuj niektoré prítoky potoka Radošinka.

17. Ako človek ohrozuje potoky a vodné nádrže v mikoregióne?

18. Čo je to Lužbetka a kde sa nachádza?

19. Kde pramení vodný tok, podľa ktorého je mikroregión pomenovaný?

20. Aké tri pôdne druhy sa v najväčšej miere vyskytujú v RADOŠINKE? 21. Urči, aké živočíchy prevládajú v jednotlivých spoločenstvách, ktoré sa nachádzajú na území RADOŠINKY. 22. Uveď význam brehových rastlín a vodných rastlín popri potokoch a rybníkoch.

Zhodnoť, či je dostatok týchto rastlín v tvojom okolí.

23. Ktoré rastliny a živočíchy sú typické pre spoločenstvo listnatého lesa v Považskom Inovci?

24. Vodné plochy v niektorých obciach v lete často pokryje zelený povlak. Ako sa volá organizmus, ktorý ho tvorí? Uveď, prečo v potokoch a rybníkoch vzniká.

34

25. Uveď súčasné slovenské názvy týchto obcí: Uj-Lacska, Izbegh, Elecske, Egerszegh, Scharluschka, Sarfia, Radoschin 26. Ktorý známy slovenský spisovateľ má v Zbehoch vybudovaný pamätník?

27. Ktoré pohlavie prevláda v štruktúre obyvateľstva?

28. Objasni pojmy prirodzený, migračný a celkový pohyb obyvateľstva.

29. Ktorá obec OZ RADOŠINKA má najmenej a ktorá najviac obyvateľov?

30. Akým spôsobom vznikli polia v krajine? Čo je to monokultúra a aké monokultúry môžeš nájsť vo svojom okolí?

31. Vysvetli rozdiel medzi urbanizáciou a suburbanizáciou.

32. Aké plodiny zaraďujeme medzi obilniny? Ktoré druhy olejnín sa v RADOŠINKE pestujú?

33. Urči, s ktorými chovateľsky významnými živočíchmi sa môžeš stretnúť na prechádzke mikroregiónom. Ako ich človek využíva?

34. Ako sa volá závod na výrobu pletív, ktorého výroba je v Zbehoch?

35. Na území ktorých obcí OZ RADOŠINKA sa rozprestiera automobilka?

36. Do ktorej vinárskej oblasti Slovenska patrí územie OZ RADOŠINKA? 37. Zo zoznamu tovarov vyber tie, ktoré sú produkované na území obcí OZ RADOŠINKA:

víno, lieky, pivo, mlieko, pletivo, tehla, počítač, auto, topánky, lieh

38. Ako sa volá sakrálna pamiatka v Nitrianskej Blatnici, ktorá je jednou z najstarších stavieb Slovenska?

39. Aké sú možnosti pre alternatívne zdroje energie v RADOŠINKE? 40. Aké kategórie chránených území poznáš? Ktoré z nich sa nachádzajú v RADOŠINKE prípadne v jej tesnej blízkosti?

41. Uveď príklad, ako dochádza k erózii v tvojom okolí.

42. Ktoré obce boli zakladajúcimi členmi OZ RADOŠINKA? 43. Ako sa volá registrovaná regionálna značka, ktorú získavajú výrobky lokálnych producentov?

44. Uveď, aký je význam združovania obcí do partnerstiev.

45. Kto môže tvoriť členskú základňu OZ RADOŠINKA? 46. Vymenuj aspoň 3 zdroje finančných prostriedkov, ktoré môžu podporiť projekty v obciach RADOŠINKY. 47. Vypočítaj vzdušnú vzdialenosť medzi Radošinou a Bojnou, ak na mape s mierkou 1: 50 000 je ich vzdialenosť 20 cm.

48. Pracuj s aplikáciou Google Earth. Použi nástroj „pravítko“ a vypočítaj obvody jednotlivých rybníkov v mikroregióne.

49. Vytvor koláčový graf znázorňujúci podiel mužov a žien obyvateľstva RADOŠINKY. Koľko stupňov na grafe predstavuje 1% obyvateľstva?

50. Nakresli schému potravového reťazca z rastlín a živočíchov, ktoré sa nachádzajú v tvojom okolí.

35

Opakovanie

Projekt - Moja obec Vytvor projekt o svojej obci.

Využi všetky poznatky, ktoré si sa naučil o mikroregióne RADOŠINKA. Pri príprave používaj publikácie, informácie Štatistického úradu Slovenskej republiky, Slovenského hydrometeorologického ústavu, prípadne ďalších dôveryhodných inštitúcií.

Nezabudni, že musíš dodržať štruktúru práce, ktorej zložky budú na seba logicky nadväzovať. Dbaj, aby si charakterizoval:

polohu obce, jej základné informácie

horniny, ktoré sa nachádzajú v jej podloží

reliéf obce, nadmorské výšky, uveď, aké činitele sa podieľali na tvorbe reliéfu

podnebie, historické údaje, môžeš doplniť aj o tvoje vlastné merania

vodstvo, prameň a ústie hlavného obecného potoka a jeho prítoky, vodné nádrže

prevládajúce pôdy, rastlinstvo a živočíšstvo

spôsob ochrany prírody v obci

históriu, historické budovy, osobnosti, pamiatky, staré fotografie

štruktúry obyvateľstva obce

obec ako sídlo, kde sa nachádza jej centrum, aké plní funkcie

aké plodiny sa pestujú v záhradách a na poliach, aké firmy sú v obci

dopravné línie a služby v obci

turisticky zaujímavé miesta, tradície

realizáciu projektov v obci podporených z externých zdrojov financovania

Nielen vedomosti, ale aj zručnosti...

1. Pracuj s internetovou stránkou Heraldického registra Slovenskej republiky. Zisti, čo symbolizujú erby obcí OZ RADOŠINKA a zhodnoť, akú súvislosť majú symboly na erboch s týmito obcami.

2. Letákmi a plagátmi môžu organizátori obecných podujatí informovať obyvateľov o pripravovaných akciách. Čím je reklama nápaditejšia, tým sa o ňu bude viac ľudí zaujímať. Vytvor aj ty zaujímavý a originálny plagát na niektoré z tvojich obľúbených podujatí. Prezentuj ho vo svojej škole na nástenke, prípadne na školskej webovej stránke.

3. Žijeme v globalizovanom svete. Vytvor so svojimi spolužiakmi prezentáciu mikroregiónu pre návštevníkov. Použi svoj smartfón alebo tablet, natoč video, rozhovor, vytvor plagát a podobne. Hotové dielo uverejni v spolupráci so svojím učiteľom informatiky na videoportál a na web školy. Pamätaj, že návštevníkov zaujímajú jedinečnosti, ktoré inde nájdu len veľmi ťažko.

4. V jednote je sila. Buď aj ty nápomocný pri rozvoji svojho okolia. Vytvor so spolužiakmi návrhy na projekt, ktoré by mohol izlepšiť život v tvojom okolí. Najlepšie návrhy predložte spolu so svojím učiteľom poslancom v obci. Pamätaj, že aj maličkosti môžu pridať atraktivite životu v regióne. Inšpiruj sa množstvom nápadov vo svete.

5. Každoročne si pripomíname Deň Zeme. Podpor aj ty myšlienku ochrany prírody. Ak poznáš miesto v tvojom okolí, ktoré je ohrozované alebo priamo poškodzované, urob fotografie týchto miest a zhotov ich zoznam. K tomuto zoznamu vytvor víziu, akoby sa dalo takéto miesto zveľadiť, zachrániť. Prezentuj svoju prácu pred spolužiakmi školy alebo ju zverejni na

36

webovej stránke školy.

Spoznávame mikroregión v teréne Spoznávame lesy regiónu Exkurzia do prírody. Trasa vedie k najbližšiemu vodnému toku, kde učiteľ ukáže typických zástupcov drevín lužného lesa. Popíše morfologické znaky rôznych orgánov rastlín (listy, kôra, kvety, plody). Neskôr trasa vedie k úpätiu pohoria Považský Inovec v obci Nitrianska Blatnica, kde si žiaci majú všimnúť odlišnosť vegetácie, prípadne mikroklímy v porovnaní s predchádzajúcim stanovišťom. Učiteľ oboznamuje žiakov so zástupcami dubovej zóny. Nasleduje výstup na Marhát. V najvyšších polohách prechádza skupina do bukovej zóny lesa.

Cestou sa skupina zastaví pri náučných tabuliach a žiaci zisťujú, aké rastliny a živočíchy v takomto type lesa, na rozdiel od lužného, žijú. V popoludňajších hodinách návrat domov. Celá trasa je vedená po vyznačených turistických chodníkoch. Žiaci nadobúdajú vedomosti o využívaní turistických značiek a učia sa aj správnemu správaniu sa v prírode.

Spoznávame dávnu históriu regiónu Exkurzia do archeologických lokalít. Táto trasa má tri zastávky. Prvá v Radošine, kde žiaci navštívia voľne sprístupnenú jaskyňu Čertova pec. Učiteľ prednesie stručný komentár k histórii oblasti, charakterizuje spôsob života ľudí v praveku. Ďalšou zastávkou je Nitrianska Blatnica – Rotunda sv. Juraja, významné sídlo našich predkov. Počas občerstvenia učiteľ informuje žiakov o výnimočnosti tohto územia. Poslednou zastávkou je lokalita Valy v Bojnej, jedno z najvýznamnejších slovanských sídlisk z obdobia ešte pred príchodom solúnskych bratov sv. Cyrila a sv. Metoda. V rámci areálu sú sprístupnené repliky obydlí vtedajšieho človeka.

V Archeologickom múzeu Veľkej Moravy v obci Bojná sa nachádzajú všetky významné vykopávky z lokality Valy, vrátane dôkazov, že Slovania postupne prijímali kresťanstvo ešte pred príchodom vierozvestcov. Našiel sa tu jeden z najstarších zvonov v Európe. Prednáška o histórii je vedená pracovníkmi múzea, ktorí premietajú aj tematický film. Exkurzia v tomto mieste končí, učiteľ cestou späť do školy sumarizuje získané poznatky.

Spoznávame inštitúcie regiónu Exkurzia do niektorého z poľnohospodárskych družstiev v regióne alebo do priemyselných podnikov v Čabe, Zbehoch a Nových Sadoch. Návšteva klimatologickej stanice vo Veľkých Ripňanoch. Športujeme v regióne Žiaci si prinesú do školy bicykle a vydajú sa v sprievode vyučujúceho na vyznačené cyklotrasy v mikroregióne.

Návštívi sa vyhliadková veža Radošinka v Čabe. Učiteľ charakterizuje dominantné morfologické prvky v krajine (Zobor, Žibrica, Veľký Tribeč, Marhát – Považský Inovec, Malé Karpaty). Cestou späť je možné sa zastaviť pri niektorom z rybníkov (Hruboňovo, Malé Zálužie, Alekšince,...) a získať informácie o chove rýb.

37

Informačné zdroje BAŠOVSKÝ, O. - LAUKO, V. 1990. Úvod do regionálnej geografie. 1. vyd. Bratislava : SPN, 1990. 118 s.

BIELEK, P., ŠURINA, B. 2000. Malý atlas pôd Slovenska. 1. vyd. Bratislava : VÚPOP, 2000. 36 s. ISBN 80-85361-59-0 CIMRA, J. a kol. 2004. Praktikum fyzickej geografie. 1. vyd. Nitra : UKF, 2004. 161 s. ISBN 80-8050-695-7 ČEMAN, R. a kol. 2003. Zemepisný atlas Slovenská republika. 1. vyd. Bratislava : Mapa Slovakia, 2003. 96 s. ISBN 80-8067006-4 DIVADLO HLAVINA Z RADOŠINY, 2017. http://www.hlavina.sk/ (2017-29-08) DUBCOVÁ, A. a kol. 2005. Geografia Slovenska. http://www.kgrr.fpv.ukf.sk/GSR/vyvoj.htm (2013-10-15) DUBCOVÁ, A. a kol. 2012. Mikrogeografia – krajina okolo nás. 1. vyd. Nitra : FPV UKF, 2012. 185 s. ISBN 978-80-558-0112-4 DUBCOVÁ, A. a kol. 2013. Didaktika geografie v teréne. 1. vyd. Nitra : FPV UKF, 2013. 394 s. ISBN 978-80-558-0297-8 ENVIROPORTAL. 2016. Chránené územia prírody Slovenskej republiky. http://uzemia.enviroportal.sk/about (2016-04-01) EKOPOLIS. 2017. Strom roka 2016. http://www.ekopolis.sk/zivotne-prostredie/strom-roka (2017-04-03) HARMÓNIA ZSS Horné Štitáre, 2017. http://www.harmoniazss.sk/ (2017-07-17) HERALDICKÝ REGISTER SLOVENSKEJ REPUBLIKY, 2016. http://www.ives.minv.sk/ (2016-08-13) HRNČIAROVÁ, T. RED. 2002. Atlas krajiny Slovenskej republiky. 1.vyd. Bratislava : Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky. 2002. 342 s. ISBN 80-88833-27-2 IVANIČKA, J. - HAVRILA, M. - KOHÚT, M. red. 2007. Geologická mapa Považského Inovca a JV časti Trenčianskej kotliny.

Mierka 1 : 50 000 Bratislava : MŽP SR, ŠGÚDŠ, 2007. http://www.geology.sk/images/obchod/mapy_scan/Pov_Inovec. jpg KONČEK, M. 1980. Klimatické oblasti. Mapa 1 : 1 000 000. In Mazúr, E. red. Atlas Slovenskej socialistickej republiky. 1. vyd.

Bratislava : SAV, SÚGK 1980. s. 64 ISBN 79-625-80 LELOVSKÁ, R. - HRAŠKA, R, 2017. Stratégia CLLD OZ RADOŠINKA, 2017. 66 s.

LUKÁČ, R. a kol. 2016. Alekšince - História a súčasnosť obce. 1. vyd. Alekšince : Obecný úrad, 2016. 392 s. ISBN 978-80971290-0-2 LUKNIŠ, M. red. 1972. Slovensko 2 - Príroda. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1972. 920 s.

MAJTÁN, M. 1998. Názvy obcí Slovenskej republiky. 1. vyd. Bratislava : VEDA SAV, 1998. 600 s. ISBN 80-224-0530-2 NITRIANSKY SAMOSPRÁVNY KRAJ, 2016. http://www.unsk.sk/ (2016-06-07) OBČIANSKE ZDRUŽENIE RADOŠINKA, 2016. OZ Radošinka. http://www.radosinka.sk/oz-radosinka/o-nas/ (2016-02-25) OBEC BOJNÁ, 2016. http://www.bojna.sk/ (2016-06-07) OBEC ČAB, 2016. http://www.obeccab.sk/ (2016-06-07) OBEC ČAKAJOVCE, 2016. http://www.cakajovce.sk/ (2016-06-07) OBEC ZBEHY, 2016. http://www.zbehy.sk/ (2016-06-07) OBEC ŠURIANKY, 2016. http://www.obecsurianky.sk/ (2016-06-07) OBCHODNÝ REGISTER, 2016. http://www.orsr.sk/ (2016-04-05).

PIVNICA RADOŠINA, 2016. História. http://pivnicaradosina.sk/o-pivnici-radosina/historia/ (2016-04-05).

PRISTAŠ, J. 2000. Vysvetlívky ku geologickej mape Podunajskej nížiny – Nitrianskej pahorkatiny 1 : 50 000. Bratislava : ŠGÚDŠ, 2000. ISBN 80-88974-26-7 REGIONÁLNY PRODUKT PONITRIE, 2017. http://www.produktponitrie.sk/ (2017-04-07) RETIC, 2016. My sme Retic. http://www.retic.sk/my-sme-retic/ (2016-04-05) RANČ POD BABICOU 2017. http://www.rancpodbabicou.sk/ (2017-07-17) SLOVENSKÉ HRADISKÁ, 2016. http://www.hradiska.sk/ (2016-04-30) SLOVENSKÝ HYDROMETEOROLOGICKÝ ÚSTAV, 2016. Klimatický atlas. http://klimat.shmu.sk/kas/ (2016-03-26) ŠTATISTICKÝ ÚRAD SLOVENSKEJ REPUBLIKY, 2016. DATAcube. http://datacube.statistics.sk/TM1WebSK/TM1WebLogin. aspx (2016-03-11) ŠTÁTNY GEOLOGICKÝ ÚSTAV DIONÝZA ŠTÚRA. 2016. Mapový server. http://www.geology.sk/new/sub/ms/uvod (201603-01) ŠTÁTNY PEDAGOGICKÝ ÚSTAV. 2016. Štátny vzdelávací program. http://www.statpedu.sk/clanky/statny-vzdelavaci-program (2016-02-27).

TOLMÁČI, L. a kol. 2012. Geografia 9. 1. vyd. Bratislava : Orbis Pictures Istropolitana. 2012. 64 s. ISBN 978-80-8120-188-2 VATIKÁNSKY ROZHLAS, 2017. „Slovenské žalmy z Bojnej“ zaznejú v Ríme pred sviatkom sv. Cyrila a Metoda http://www. sk.radiovaticana.va/ (2017-26-08)

38

Profily autorov PaedDr. Marek Peňaško - vyštudoval Fakultu prírodných vied Univerzity Konštantína v Nitre v študijnom programe Učiteľstvo akademických predmetov biológia - geografia. Od ukončenia štúdia vyučoval na Základnej škole s Materskou školou v Nových Sadoch. V roku 2018 bol v komunálnych voľbách zvolený za starostu obce Šurianky.

RNDr. Hilda Kramáreková, PhD. - vyštudovala Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave - odbor Fyzická geografia a kartografia. Titul RNDr. získala v odbore Geografia a kartografia. Doktorandské štúdium absolvovala na Geografickom ústave SAV v Bratislave, kde titul PhD. získala v odbore Regionálna geografia. Od skončenia vysokoškolského štúdia pôsobí na Katedre geografie a regionálneho rozvoja Fakulty prírodných vied Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Vo svojej profesionálnej kariére sa aktuálne venuje regionálnemu rozvoju, regionálnej a aplikovanej geografii na rôznych priestorových úrovniach. Je spoluautorkou viacerých didaktických publikácií pre vysoké školy, pre stredné a základné školy, spoluautorkou a recenzentkou viacerých monografií obcí. Aktívne spolupracuje s aplikačnou praxou.

Poďakovanie Za poskytnuté informácie, materiály použité v učebnici a spoluprácu ďakujeme manažmentom obcí a manažmentu Občianskeho združenia RADOŠINKA, divadlu Hlavina, Mgr. Tatiane Pienčákovej, Jurajovi Kováčovi, Borisovi Zábražnému, Andrejovi Žitnayovi.

RADOŠINKA - Môj malý svet Učebnica regionálnej geografie pre základné školy obcí v územnej pôsobnosti Občianskeho združenia RADOŠINKA Autori:

PaedDr. Marek Peňaško, RNDr. Hilda Kramáreková, PhD.

Formát: Rok vydania: Poradie vydania: Rozsah: Tlač:

A4 2019 druhé 40 strán PRIMA-PRINT, a. s. Ul. odbojárov 294/10, Továrniky 955 88

© OZ RADOŠINKA 2019

ISBN 978-80-973329-3-8

39

Miesto na poznรกmky

40

Realizované s finančnou podporou Nitrianskeho samosprávneho kraja

ISBN 978-80-973329-3-8