Stratégia CLLD OZ RADOŠINKA verzia 2.2 by OZ RADOŠINKA

Názov stratégie CLLD:

Stratégia CLLD OZ RADOŠINKA Názov MAS:

OZ RADOŠINKA IČO: 42 113 091

Logo MAS:

VERZIA 2.21 V znení dodatku č.3 zo dňa 11.12.2018 V znení dodatku č.2 zo dňa 05.06.2017 V znení dodatku č.1 zo dňa 28.11.2016

V BojnejZbehoch, 0611.0212.20202018

.................................................. Mgr. Jozef Stankovský, PhD. Predseda OZ RADOŠINKA

V súlade s Usmernením Riadiaceho orgánu pre Program rozvoja vidieka SR 2014-2020 č.3, Dodatkom č.7 a Dodatkom č.8 Systému riadenia CLLD (LEADER a komunitný rozvoj) pre programové obdobie 2014-2020 schválilo Valné zhromaždenie OZ RADOŠINKA (Najvyšší orgán) v súlade s článkom 5, bod 5.1.7, písmeno d) stanov OZ, na svojom 12. riadnom zasadnutí konanom dňa 06.02.202011.12.2018 v BojnejBiskupovej Verziu 2.21 Stratégie CLLD OZ RADOŠINKA. Predmetom Verzie 2.21 Stratégie CLLD OZ RADOŠINKA

je zapracovanie zmien

vykonaných na základe aktualizácie Systému riadenia CLLD (verzia 1.8)

a pokynov

Usmernenia RO pre PRV SR 204-2020, konkrétne aktualizácia stratégie CLLD v rámci IROP.

Abstrakt Partnerstvo OZ RADOŠINKA bolo založené v roku 2007. Od roku 2009 úspešne implementovalo Integrovanú stratégiu rozvoja svojho územia, v rámci ktorej sa podarilo členom zhodnotiť materiálne a ľudské zdroje v území a cez synergický efekt podporiť miestnu ekonomiku. Počas svojho doterajšieho fungovania partnerstvo vytváralo siete, posilňovalo a podporovalo inovatívne aktivity a prístupy. Aktívne pôsobenie a inteligentné spravovanie územia od roku 2007 zaručuje jeho schopnosť spravovať a zhodnocovať zdroje vytvárajúce multiplikačné efekty v území aj v budúcnosti. Práve na základe doterajších skúseností má OZ RADOŠINKA záujem kontinuálne pokračovať vo svojom rozvoji a na budovaní kapacít územia. OZ RADOŠINKA je kompaktné územie zahrňujúce 30 obcí, z ktorých Zbehy, Jelšovce, Čakajovce, Alekšince, Lukáčovce, Čab, Nové Sady, Šurianky, Hruboňovo, Malé Zálužie, Kapince (11 obcí) patria do okresu Nitra a Ardanovce, Blesovce, Biskupová, Bojná, Hajná Nová Ves, Horné Štitáre, Krtovce, Lipovník, Lužany, Malé Ripňany, Nitrianska Blatnica, Orešany, Radošina, Svrbice, Šalgovce, Urmince, Veľké Dvorany, Veľké Ripňany a Vozokany (19 obcí) spadajú do okresu Topoľčany. Stratégia CLLD je zameraná najmä na zhodnotenie existujúceho vnútorného potenciálu, teda posilnenie a podporu jedinečností, najmä v aspekte rozvoja a podpory podnikania v oblasti výroby, služieb a remesiel. . Ďalšie priority stratégie zhodnocujú kultúrny a sociálny kapitál a infraštruktúru, zabezpečujú ochranu a trvalú udržateľnosť životného prostredia aj formou podpory bezpečnej zelenej nemotorovej dopravy s cieľom

zvýšenia bezpečnosti

dopravy pri zabezpečení dopravnej dostupnosti verejných služieb a prepojenosti územia. V neposlednom

rade

intervencia

zameraná

podporu

a diverzifikáciu

poľnohospodárskej výroby, ktorá má v partnerstve OZ RADOŠINKA dlhoročnú tradíciu a je jednou z tradičných hospodárskych oblastí, s cieľom podpory lokálnej zamestnanosti a generačnej výmeny.

Obsah 1. Základné informácie o MAS ...................................................................................................9 1.1. Identifikačné údaje MAS ..............................................................................................9 1.2. Vymedzenie oblasti a obyvateľstva, na ktoré sa stratégia CLLD vzťahuje..................9 2. Vznik, história a tvorba partnerstva a stratégie CLLD ........................................................10 2.1. Vznik a história partnerstva ........................................................................................10 2.2. Tvorba partnerstva a stratégie CLLD .........................................................................16 3. Analytický rámec ..................................................................................................................19 3.1. Analýza zdrojov územia .............................................................................................19 3.2. SWOT analýza ............................................................................................................71 3.3. Identifikácia potrieb ....................................................................................................75 4. Strategický rámec ..................................................................................................................80 4.1. Definovanie vízie a strategického cieľa ......................................................................82 4.2. Stanovenie priorít, špecifických cieľov a opatrení .....................................................82 4.3. Súhrnná tabuľka strategického rámca .........................................................................88 4.4. Integrované znaky stratégie CLLD .............................................................................90 4.5. Inovatívne znaky stratégie CLLD ...............................................................................91 5. Implementačný rámec ...........................................................................................................93 5.1. Popis riadiaceho a implementačného procesu ............................................................93 5.1.1. Riadiaci proces - organizačná štruktúra MAS ...................................................93 5.1.2. Implementačný proces .......................................................................................99 5.2. Akčný plán ................................................................................................................103 5.3. Monitorovanie a hodnotenie stratégie CLLD ...........................................................122 5.3.1. Opis monitorovacích a hodnotiacich opatrení stratégie CLLD .......................122 5.3.2. Monitorovacie ukazovatele .............................................................................125 6. Finančný rámec ...................................................................................................................129 6.1. Financovanie stratégie CLLD ...................................................................................129 6.2. Finančný plán pre opatrenia ......................................................................................130 7. Zhodnotenie prínosov stratégie CLLD, jej synergie a doplnkovosť ...................................133 7.1. Prínosy k zlepšovaniu ekonomického rozvoja územia .............................................133 7.2. Prínosy k napĺňaniu cieľov PRV ..............................................................................134 7.3. Prínosy k napĺňaniu cieľov IROP .............................................................................135 7.4. Synergie a doplnkovosť stratégie CLLD ..................................................................137 4

7.4.1. Popis iných stratégií, ktoré sa na danom území realizujú, resp. plánujú realizovať ........................................................................................................ 137 7.4.2. Synergie a komplementarity ............................................................................. 137 7.5. Popis multiplikačných efektov ................................................................................ 140 8. Prílohy k stratégii CLLD

Zoznam tabuliek – povinné tabuľky Tabuľka č. 1: Identifikačné údaje MAS ......................................................................................9 Tabuľka č. 2: SWOT analýza....................................................................................................71 Tabuľka č. 3: Súhrnný prehľad strategického rámca ................................................................88 Tabuľka č. 4.A: Opatrenie Stratégie CLLD ............................................................................103 Tabuľka č. 4.B: Opatrenie Stratégie CLLD ............................................................................105 Tabuľka č. 4.C: Opatrenie Stratégie CLLD ............................................................................106 Tabuľka č. 4.D: Opatrenie Stratégie CLLD ............................................................................108 Tabuľka č. 4.E: Opatrenie Stratégie CLLD ............................................................................111 Tabuľka č. 4.F: Opatrenie Stratégie CLLD ............................................................................112 Tabuľka č. 4.G: Opatrenie Stratégie CLLD ............................................................................114 Tabuľka č. 4.H: Opatrenie Stratégie CLLD ............................................................................115 Tabuľka č. 4.Y: Opatrenia PRV- akčný plán pre dodatočnú výkonnostnú alokáciu ..............117 Tabuľka č. 4.Z: Opatrenia IROP - akčný plán pre dodatočnú výkonnostnú alokáciu ............120 Tabuľka č. 5: Povinné ukazovatele na úrovni programu – PRV SR 2014-2020 ....................126 Tabuľka č. 6: Celkové verejné výdavky – PRV SR 2014-2020 .............................................126 Tabuľka č. 7: Povinné ukazovatele na úrovni IROP 2014-2020 ............................................126 Tabuľka č. 8: Celkové zdroje pre MAS z PRV a IROP..........................................................129 Tabuľka č. 9: Celkové zdroje pre MAS z PRV a IROP rozdelené podľa fondov ..................129 Tabuľka č. 10: Rozdelenie zdrojov na jednotlivé typy nákladov v rámci príslušných programov ...............................................................................................................................129 Tabuľka č. 11: Sumárna tabuľka finančného plánu ................................................................130 Tabuľka č. 12: Celkový pomer medzi fondmi na stratégiu ....................................................131 Tabuľka č. 13: Zameranie stratégie podľa sektorov ...............................................................131 Zoznam tabuliek – vlastné tabuľky Tabuľka 2.1.1: Aktualizácie členskej základne OZ RADOŠINKA v rokoch 2008-2017 ........11 Tabuľka 2.1.2: Zoznam zrealizovaných projektov v rámci 4.1. Implementácia ISRÚ OZ RADOŠINKA – opatrenie 341 .................................................................................................12 6

Tabuľka 2.1.3: Zoznam zrealizovaných projektov v rámci 4.1. Implementácia ISRÚ OZ RADOŠINKA – opatrenie 342 ................................................................................................. 13 Tabuľka 2.1.4: Zoznam zrealizovaných projektov v rámci 4.1. Implementácia ISRÚ OZ RADOŠINKA – opatrenie 33 ................................................................................................... 14 Tabuľka 2.1.5: Zoznam zrealizovaných projektov v rámci spolufinancovania ISRÚ OZ RADOŠINKA z dotácie NSK .................................................................................................. 14 Tabuľka 2.1.6: Zoznam zrealizovaných projektov v rámci 4.2. Vykonávanie projektov spolupráce ................................................................................................................................. 14 Tabuľka 2.2.1: Harmonogram verejných a pracovných stretnutí k zostaveniu stratégie CLLD .................................................................................................................................................. 18 Tabuľka 3.1.1: Súčasná krajinná štruktúra OZ RADOŠINKA v m2 ........................ Príloha č. 13 Tabuľka 3.1.2: Zoznam ložísk nevyhradených nerastov .......................................................... 28 Tabuľka 3.1.3: Vodohospodársky významné vodné toky v území OZ RADOŠINKA ........... 28 Tabuľka 3.1.4: Počet stredných a veľkých zdrojov znečisťovania ovzdušia ........................... 31 Tabuľka 3.1.5: Zoznam environmentálnych záťaží na území OZ RADOŠINKA ................... 34 Tabuľka 3.1.6: Zastúpenie obyvateľov a obcí v OZ RADOŠINKA ........................................ 36 Tabuľka 3.1.7: Zastúpenie obcí v OZ RADOŠINKA podľa veľkostných skupín ................... 36 Tabuľka 3.1.8: Hustota obyvateľov v obciach OZ RADOŠINKA v roku 2014 ...................... 37 Tabuľka 3.1.9: Prehľad populácie okresných úrovní a populácie OZ RADOŠINKA v roku 2014. 37 Tabuľka 3.1.10: Veková štruktúra obyvateľov OZ RADOŠINKA k 31.12.2014.................... 38 Tabuľka 3.1.11: Priemerný vek obyvateľov OZ RADOŠINKA v roku 2014 ......................... 40 Tabuľka 3.1.12: Index vitality v obciach OZ RADOŠINKA ................................................... 41 Tabuľka 3.1.13: Porovnanie EAO v OZ RADOŠINKA s vyššími samosprávnymi úrovňami .. 42 Tabuľka 3.1.14: Vývoj počtu obyvateľov v OZ RADOŠINKA v rokoch 2008 – 2014 ......... 42 Tabuľka 3.1.15: Prirodzený prírastok obyvateľov OZ RADOŠINKA v rokoch 2008-2014 ... 43 Tabuľka 3.1.16: Migračné saldo obyvateľov OZ RADOŠINKA v rokoch 2008-2014 .......... 44 Tabuľka 3.1.17: Celkový prírastok obyvateľov OZ RADOŠINKA v rokoch 2008-2014 ...... 44 Tabuľka 3.1.18: Národnostná štruktúra obyvateľov OZ RADOŠINKA .................................. 45 Tabuľka 3.1.19: Národnostná štruktúra obyvateľov OZ RADOŠINKA .................................. 45 Tabuľka 3.1.20: Náboženské vyznanie obyvateľov OZ RADOŠINKA .................................. 46 Tabuľka 3.1.21: TBO podľa najvyššieho skončeného stupňa školského vzdelania ................ 47 Tabuľka 3.1.22: Prehľad MŠ a ZŠ v OZ RADOŠINKA a počet žiakov v šk. roku 2014/2015 .. 48 Tabuľka 3.1.23: Vývoj počtu žiakov na ZŠ a MŠ v OZ RADOŠINKA 2008 – 2014 ............ 48 Tabuľka 3.1.24: Prehľad zdravotníckych zariadení v OZ RADOŠINKA ............................... 49 7

Tabuľka 3.1.25: Prehľad lekární v OZ RADOŠINKA .............................................................50 Tabuľka 3.1.26: Prehľad poskytovateľov sociálnej starostlivosti v OZ RADOŠINKA ...........51 Tabuľka 3.1.27: Prehľad športových a voľno-časových zariadení v OZ RADOŠINKA .........52 Tabuľka 3.1.28: Prehľad tradičných podujatí na území OZ RADOŠINKA .............................53 Tabuľka 3.1.29: Zoznam nehnuteľných NKP v OZ RADOŠINKA .........................................56 Tabuľka 3.1.30: Domový a bytový fond OZ RADOŠINKA ....................................................58 Tabuľka 3.1.31: Vlastníctvo domového a bytového fondu v OZ RADOŠINKA ....................58 Tabuľka 3.1.32: Obdobie výstavby rodinných a bytových domov v OZ RADOŠINKA ........59 Tabuľka 3.1.33: Vybavenie bytov v OZ RADOŠINKA technickou infraštruktúrou ...............60 Tabuľka 3.1.34: Vybavenosť obcí OZ RADOŠINKA technickou infraštruktúrou ..................60 Tabuľka 3.1.35: Počet a podiel podnikateľských subjektov podľa jednotlivých sektorov k 31.12.2014.................................................................................................................................61 Tabuľka 3.1.36: Počet a podiel FO a PO v kategóriách malých a stredných podnikov ...........62 Tabuľka 3.1.37: Podnikateľské subjekty v sekundárnom sektore v OZ RADOŠINKA ..........62 Tabuľka 3.1.38: Podnikateľské subjekty v terciárnom sektore v OZ RADOŠINKA ...............63 Tabuľka 3.1.39: Podnikateľské subjekty v kvartérnom sektore v OZ RADOŠINKA..............63 Tabuľka 3.1.40: Prehľad stravovacích zariadení v OZ RADOŠINKA ....................................65 Tabuľka 3.1.41: Ubytovacie zariadenia v OZ RADOŠINKA ..................................................66 Tabuľka 3.1.42: Prehľad odvetvovej zamestnanosti v OZ RADOŠINKA ...............................67 Tabuľka 3.1.43: Miera nezamestnanosti v obciach OZ RADOŠINKA v rokoch 2008-2014 ..67 Tabuľka 3.1.44: Počet UoZ podľa dĺžky evidencie v OZ RADOŠINKA k 31.12.2014 ..........68 Tabuľka 3.1.45: Veková štruktúra nezamestnaných OZ RADOŠINKA k 31.12.2014 ............68 Tabuľka 3.3.1: Zoznam potrieb s odôvodnením a premietnutím do prioritnej oblasti stratégie ..76 Tabuľka 4.2.1: Charakteristika Priorita 1 .................................................................................84 Tabuľka 4.2.2: Charakteristika Priorita 2 .................................................................................86 Tabuľka 4.2.3: Charakteristika Priorita 3 .................................................................................87 Tabuľka 5.3.1: Prehľad ukazovateľov sebahodnotenia...........................................................124 Tabuľka 5.3.2: Identifikácia rizík...........................................................................................125 Tabuľka 5.3.3: Povinné ukazovatele na úrovni fokusových oblastí PRV..............................126 Tabuľka 5.3.4: Povinné ukazovatele na úrovni špecifických cieľov IROP............................127 Tabuľka 5.3.5: Vlastné ukazovatele na úrovni stratégie CLLD.............................................128 Tabuľka 5.3.6: Vlastné ukazovatele na úrovni špecifických cieľov stratégie CLLD.............128

1. Základné informácie o MAS 1.1. Identifikačné údaje MAS Tabuľka č. 1: Identifikačné údaje MAS Názov MAS OZ RADOŠINKA Dátum registrácie

26.04.2007

v zmysle zákona č. 83/1990 Zb. Údaje o MAS

o združovaní občanov v znení neskorších predpisov Sídlo

Zbehy č.267, 951 42 Zbehy

IČO

42113091

DIČ (ak relevantné)

2022371230

Názov banky

OTP Banka Slovensko, a.s.

Číslo účtu

9879920/5200

IBAN

SK74 5200 0000 0000 0987 9920

SWIFT

OTPVSKBX

Meno a priezvisko

Mgr. Jozef Stankovský, PhD.

E-mail

predseda@radosinka.sk

Telefón

+411911231924

Meno a priezvisko

Mgr. Jozef Stankovský, PhD.

o kontaktnej

E-mail

predseda@radosinka.sk

osobe

Telefón

+411911231924

Údaje o banke

Údaje o štatutárovi Údaje

1.2. Vymedzenie oblasti a obyvateľstva, na ktoré sa stratégia CLLD vzťahuje OZ RADOŠINKA je kompaktné územie zahrňujúce 30 obcí, z ktorých Zbehy, Jelšovce, Čakajovce, Alekšince, Lukáčovce, Čab, Nové Sady, Šurianky, Hruboňovo, Malé Zálužie, Kapince (11 obcí) patria do okresu Nitra a Ardanovce, Blesovce, Biskupová, Bojná, Hajná Nová Ves, Horné Štitáre, Krtovce, Lipovník, Lužany, Malé Ripňany, Nitrianska Blatnica, Orešany, Radošina, Svrbice, Šalgovce, Urmince, Veľké Dvorany, Veľké Ripňany a Vozokany (19 obcí) spadajú do okresu Topoľčany (Príloha č. 1 a Príloha č. 4). Na celkovej rozlohe 327,22 km2 žije 24 765 obyvateľov, priemerná hustota obyvateľstva celého územia dosahuje 75,68 obyv./km2. 9

2. Vznik, história a tvorba partnerstva a stratégie CLLD 2.1. Vznik a história partnerstva Konštituovaniu verejno-súkromného partnerstva predchádzala spoločná spolupráca 11 obcí (Zbehy, Lužianky, Čakajovce, Alekšince, Lukáčovce, Čab, Nové Sady, Šurianky, Hruboňovo, Malé Zálužie, Kapince) v Združení obcí Mikroregión Radošinka. Obce na báze tejto formy spolupráce fungovali od roku 2002. Vzájomná spolupráca obcí vyplynula z historických a prírodných daností,

ako aj

vzájomného ekonomického prepojenia obcí. Počas prípravy na vytvorenie verejno-súkromného partnerstva a rozvojovej stratégie sa obec Lužianky vyšpecifikovala ako silne urbanizované územie so socioekonomickými charakteristika blížiacimi sa k charakteristikám okresného mesta. Podnikateľské zázemie a progresívny vývojový trend v ekonomických charakteristikách obce naznačil neopodstatnenosť účasti tejto obce vo verejno-súkromnom partnerstve. Taktiež negatívny prístup predstaviteľov obce Lužianky k celému rozvojovému procesu naznačil potrebu nájsť nového partnera pre budúce fungovanie verejno-súkromného partnerstva. Záujem o spôsob spracovania integrovanej stratégie a budovanie ďalších kapacít v území prejavili zástupcovia obce Jelšovce, ktorá po vzájomnej diskusii a dohode vstúpila do OZ RADOŠINKA a nahradila obec Lužianky. Týmto krokom sa stali všetky obce v území

rovnocennými

partnermi v ďalšom rozvojovom procese a takto definované územie si začalo spoločným integrovaným prístupom vytvárať stratégiu ďalšieho rozvoja. Proces tvorby a formovania partnerstva prebiehal od marca roku 2007, kedy začali niektorí starostovia a zástupcovia obcí iniciovať založenie spoločného občianskeho združenia, pričom hlavným podnetom bola výzva Nitrianskeho samosprávneho kraja na získanie finančnej podpory pre budovanie kapacít a

vytvorenie spoločnej rozvojovej stratégie prístupom

LEADER. Tento podnet bol jedným z hlavných motívov založenia OZ RADOŠINKA. Občianske združenie bolo zaregistrované na MV SR dňa 26.04.2007. Budovanie verejno-súkromného partnerstva prebiehalo postupne počas 2 etáp: 1. Etapa - Vypracovanie stratégie rozvoja územie mikroregiónu RADOŠINKA (máj – december 2007) v rámci projektu Nitrianskeho samosprávneho kraja „Príprava mikroregiónov Nitrianskeho samosprávneho kraja na integrovaný rozvoj vidieka - prístup LEADER“ 2. Etapa: Vytváranie MAS vo vybraných 6 mikroregiónoch Nitrianskeho samosprávneho kraja (jún – december 2008). V decembri 2008 sa OZ zapojilo do Výzvy MPRV SR na predkladanie ISRÚ a uchádzalo sa o finančné prostriedky na implementáciu ISRÚ a štatút MAS. Vo výzve uspelo, 10

na základe čoho bola 24.08.2009 podpísaná zmluva s PPA a partnerstvu OZ RADOŠINKA bol pridelený štatút miestnej akčnej skupiny. OZ úspešne fungovalo na územnej pôsobnosti 11 obcí do 11.03.2015, kedy Valné zhromaždenie rozhodlo o prijatí nových členov a o rozšírení územnej pôsobnosti OZ. Tieto zmeny boli odsúhlasené PPA formou Dodatku č.14 k ISRÚ a Dodatku č.13 k zmluve o poskytnutí NFP. Zastúpenie členov v jednotlivých orgánov OZ je vyvážené ako z hľadiska geografického, sektorového, inštitucionálneho, tak ekonomického. Podľa stanov OZ sa členom môže stať fyzická osoba s trvalým pobytom a právnická osoby s prevádzkou a pôsobnosťou z území OZ. Prijatiu za člena predchádza odporučenie členstva zo strany Výkonného orgánu. Aktuálne tvorí členskú základňa OZ RADOŠINKA 30 zástupcov ZSVS (Záujmovej skupiny podnikateľského sektora), 8 zástupcov ZSPS (Záujmovej skupiny súkromného sektora) a 28 zástupcov ZSOS (Záujmovej skupiny občianskeho sektora), čo spolu predstavuje 66 členov OZ RADOŠINKA. Za vyváženú a reprezentatívnu skladbu výberu partnerov sa považuje nasledovná skladba členov: a) vyvážená z geografického, sektorového, inštitucionálneho, sociálneho a ekonomického hľadiska, b) vyvážená v zastúpení záujmovej skupiny podnikateľského sektora, ako aj záujmovej skupiny občianskeho sektora, c) v ktorej na úrovni rozhodovania nemajú ani orgány verejnej správy, ani žiadna záujmová skupina viac ako 49 % hlasovacích práv. Od vzniku partnerstva nastali na úrovni členskej základne viaceré zmeny a aktualizácie,ktoré súviseli buď s odchodom členov, ich vylúčením na základe nečinnosti, alebo so záujmom FO a PO o členstvo. Počet členov mal kolísavý charakter a do 05.06.2017 nastalo spolu 15 aktualizácií, čo poukazuje na intenzívnu činnost partnerstva a je odrazom interakcie všetkých orgánov OZ RADOŠINKA na zmeny vo vnútornom a vonkajšom prostredí. Zoznam zasadnutí jednotlivých orgánov je popísaný v rámci nepovinných príloh (Príloha č. 10). Tabuľka 2.1.1: Aktualizácie členskej základne OZ RADOŠINKA v rokoch 2008-2017 Aktualizácia členskej základne 1.aktualizácia 2. aktualizácia 3. aktualizácia 4. aktualizácia 5. aktualizácia

Dátum zmeny 14.10.2008 22.03.2010 20.06.2011 13.10.2011 01.03.2012

Počet členov 59 59 65 67 67

Verejný sektor 23 23 15 15 15

Súkromný sektor 11 11 12 13 13

Občiansky sektor 25 25 38 39 39

6. aktualizácia 7. aktualizácia 8. aktualizácia 9. aktualizácia 10. aktualizácia 11. aktualizácia 12. aktualizácia 13. aktualizácia 14. aktualizácia 15. aktualizácia

16.04.2012 17.12.2012 27.03.2013 24.04.2013 17.12.2013 27.03.2014 26.01.2015 11.03.2015 16.11.2015 05.06.2017

72 70 69 69 55 55 51 74 67 66

15 15 15 15 15 15 15 34 30 30

13 44 13 42 13 41 12 42 8 32 8 32 6 30 7 33 8 29 8 28 Zdroj: vlastné spracovanie

Doteraz realizované projekty, iniciatívy a aktivity realizované partnerstvom a jeho členmi OZ RADOŠINKA je z pohľadu skúseností a existencie životaschopným partnerstvom, ktoré dokáže skúsenosti z implementácie ISRÚ v rokoch 2009-2015 kontinuálne využiť pri ďalšom socioekonomickom rozvoji územia a spolu so skúsenosťami zo spolupráce a sieťovania s domácími a zahraničnými partnermi multiplikovať rozvojové efekty v území. Zoznam aktivít realizovaných v rámci chodu MAS (prezentácia, propagácia, budovanie zručností) je popísaný v rámci nepovinných príloh (Príloha č.11). V rámci implementácie ISRÚ v rokoch 2009-2015 bolo vyhlásených spolu 29 Výziev na predkladanie ŽoNFP, v rámci ktorých bolo do kancelárie MAS prijatých spolu 77 ŽoNFP, z ktorých bolo 64 schválených a zazmluvnených PPA (Tabuľka 2.1.2, Tabuľka 2.1.3, Tabuľka 2.1.4).

Okrem

ŽoNFP

implementovaných

z PRV

2007-2013

bolo

v rámci

spolufinancovania ISRÚ zo strany Nitrianskeho samosprávneho kraja zrealizovaných 13 ŽoNFP. (Tabuľka 2.1.5). OZ RADOŠINKA zrealizovalo aj 4 projekty národnej a 1 projekt nadnárodnej spolupráce. Zoznam projektov s uvedením projektových partnerov a finančnej alokácie je v Tabuľke 2.1.6. Podrobný popis projektových aktivít a výstupov zrealizovaných v rámci národných a nadnárodného projektu spolupráce je popísaný v Prílohe č. 12). Tabuľka 2.1.2: Zoznam zrealizovaných projektov v rámci 4.1. Implementácia ISRÚ OZ RADOŠINKA – opatrenie 341 Konečný prijímateľ Obec Zbehy Obec Malé Zálužie Obec Šurianky Obec Čakajovce Obec Alekšince Obec Alekšince Obec Šurianky Obec Lukáčovce

Názov projektu Rekonštrukcia a modernizácia kultúrneho domu - Andač Stavebné úpravy objektu Obecného úradu Obecný úrad - Šurianky Viacúčelové ihrisko Čakajovce Rekonštrukcia budovy kultúrneho domu v Alekšinciach Environmentálne a kultúrno-spoločenské centrum Alekšince Prístavba kultúrneho domu Rekonštrukcia obecného úradu a hasičskej zbrojnice

ŽoNFP schválené PPA 69 824,88 69 825,00 69 722,44 69 825,00 69 823,97 57 127,01 57 231,30 69 817,67

Obec Hruboňovo

Mod. a rekonštr. kultúrneho domu a obecného úradu v Hruboňove - 69 710,42 I. etapa Obec Hruboňovo Mod. a rekonšt kultúrneho domu a obecného úradu v Hruboňove - II. 57 075,23 etapa Obec Čab Dostavba športového areálu a mod. autobusových zastávok v Čabe 57 959,06 Obec Kapince Rekonštrukcia obecných budov Kapince 69 824,59 Obec Kapince Rekonštrukcia obecných budov v obci Kapince 57 128,46 Obec Malé Zálužie Stavebné úpravy obecného úradu 57 129,20 Obec Čab Dostavba športového areálu v Čabe - II. etapa 62 288,61 Obec Jelšovce Kultúrny dom Jelšovce - prestavba - I. etapa 69 475,44 Obec Jelšovce Kultúrny dom Jelšovce - prestavba - II. etapa 56 493,58 Obec Nové Sady Rekonštrukcia domu smútku - časť Sila 68 655,00 Obec Nové Sady Rekonštrukcia domu smútku - evanjelický Nové Sady 56 217,93 Obec Čakajovce Rekonštrukcia kultúrneho domu 50 373,02 Obec Čab Rekonštrukcia priestorov Kultúrneho domu a Obecného úradu v Čabe 6 412,02 Obec Čakajovce Rekonštrukcia kultúrneho domu - II. Etapa 5 827,18 Obec Zbehy Výmena a doplnenie autobusových zastávok v obci Zbehy 30 952,80 Obec Zbehy Zateplenie administratívnej budovy obce Zbehy 26 180,33 Obec Čab Dostavba domu smútku v Čabe 4 970,43 Obec Lukáčovce Viacúčelové ihrisko Lukáčovce 41 305,24 Obec Lukáčovce Osadenie autobusových zastávok v obci Lukáčovce 15 613,72 Zdroj: vlastné spracovanie

Tabuľka 2.1.3: Zoznam zrealizovaných projektov v rámci 4.1. Implementácia ISRÚ OZ RADOŠINKA – opatrenie 342 Konečný prijímateľ Obec Čab

Názov projektu

Výstavba, rekonštrukcia a modernizácia verejných priestorov v obci Čab Obec Hruboňovo Výstavba verejných priestranstiev v obci Hruboňovo - III. etapa Obec Lukáčovce Krajinno-architektonické úpravy obce Lukáčovce Obec Jelšovce Šibeje park Jelšovce Obec Nové Sady Výstavba, rekonštrukcia a mod. verejného priestranstva v Nových Sadoch Obec Malé Zálužie Úprava verejného priestranstva pri cintoríne - Malé Zálužie Obec Šurianky Revitalizácia verejných priestranstiev v obci Šurianky Obec Hruboňovo Výstavba verejných priestranstiev v Hruboňove - stavebné úpravy Obec Jelšovce Rekonštrukcia miestneho chodníka pri autobusovej zastávke Obec Šurianky Výstavba chodníka s verejným osvetlením v obci Šurianky Obec Nové Sady Spevnená plocha pred zdravotným strediskom Obec Malé Zálužie Úprava verejného priestranstva pri OÚ Malé Zálužie Obec Kapince Rekonštrukcia chodníkov v obci Kapince Obec Alekšince Úprava verejných priestranstiev v obci Obec Čab Rekonštrukcia účelovej komunikácie pri cintoríne Obec Čakajovce Pešie chodníky - II. etapa, Čakajovce Obec Čakajovce Chodník pozdĺž cesty I/64 Obec Zbehy Zatraktívnenie spevnenej plochy - Zbehy Obec Čab Úprava verejného priestranstva pri kultúrnom dome a dome smútku Obec Šurianky Výstavba chodníka na ulici Domovina v obci Šurianky Obec Kapince Chodník Obec Kapince Obec Alekšince Úprava verejných priestranstiev v obci II. Obec Alekšince Rekonštrukcia priestranstva cintorína

ŽoNFP schválené PPA 47 484,91 47 471,50 47 500,00 47 234,00 47 500,00 43 795,23 40 903,00 10 260,00 9 447,29 10 259,24 10 307,50 10 307,50 10 260,00 28 744,90 17 048,37 44 415,83 10 834,91 17 483,96 7 548,42 6 886,55 47 496,99 19 796,16 9 581,67

Obec Lukáčovce Obec Zbehy Obec Zbehy Obec Nové Sady

Krajinno-architektonické úpravy obce Lukáčovce - II.etapa 14 866,99 Prístupová komunikácia a spevnené plochy pri multifunkčnom 11 633,32 ihrisku - 1.etapa Chodník na ceste III/51315 a III/51316 - 1.etapa 28 343,40 Výstavba, rekonštrukcia a modernizácia verejných priestranstiev v 4 394,19 Nových Sadoch - chodník Zdroj: vlastné spracovanie

Tabuľka 2.1.4: Zoznam zrealizovaných projektov v rámci 4.1. Implementácia ISRÚ OZ RADOŠINKA – opatrenie 33 Konečný prijímateľ VOKA VOKA VOKA VOKA VOKA VOKA VOKA VOKA VOKA VOKA

Názov projektu

ŽoNFP schválené PPA 4 500,00 4 500,00 4 500,00 4 500,00

Komunikácia v cestovnom ruchu Marketing v cestovnom ruchu Manažment v cestovnom ruchu Príručka pre rozvoj vidieckeho CR v podmienkach mikroregiónu RADOŠINKA Ako správne narábať s komunálnym odpadom 4 500,00 Ekologická domácnosť 4 500,00 Obecné kompostovanie 4 500,00 Študijná cesta - rozvoj územia v CR pre beneficientov MAS RADOŠINKA 7 510,00 Zapájanie verejnosti do vecí verejných v území MAS RADOŠINKA 4 375,00 Predaj z dvora 4 375,00 Zdroj: vlastné spracovanie

Tabuľka 2.1.5: Zoznam zrealizovaných projektov v rámci spolufinancovania ISRÚ OZ RADOŠINKA z dotácie NSK Konečný prijímateľ Obec Malé Zálužie Obec Alekšince Obec Alekšince Obec Jelšovce Obec Šurianky Obec Hruboňovo Obec Zbehy Obec Čab Obec Kapince Obec Nové Sady Obec Čakajovce Obec Čakajovce

Názov projektu

Výška ŽoNFP 4 575,57 3 233,02 1 319,73 4 564,16 4 564,16 4 564,16 4 564,16 4 564,16 4 564,16

Chceme sa znovu stretávať Detské ihrisko Rastlinný materiál Nové detské atrakcie v Ekoparku Jelšovce Výstavba altánku a jeho okolia v obci Šurianky Ekopark s detskými atrakciami Hruboňovo Ekopark s detskými atrakciami Zbehy Rekonštrukcia javiska kultúrneho domu v Čabe Modernizácia verejných priestranstiev – oprava chodníkov na miestnom cintoríne Výstavba a rekonštrukcia autobusových zastávok v obci Nové 4 802,96 Sady Rekonštrukcia autobusovej zastávky v obce Čakajovce 1 075 Vybudovanie chodníka na cintoríne v obci Čakajovce 8 348,87 Zdroj: vlastné spracovanie

Tabuľka 2.1.6: Zoznam zrealizovaných projektov v rámci 4.2. Vykonávanie projektov spolupráce Názov projektu Zavádzanie regionálneho značenia produktov na

Partneri RZ Dolná Nitra, o.z. OZ pre rozvoj Mikroregiónu Požitavie-Širočina SOTDUM

Výška ŽoNFP 38 098,10

nitrianskom vidieku – budovanie kapacít Zavádzanie regionálneho značenia produktov na nitrianskom vidieku – tvorba regionálnej značky a systému kvality Cesty vody – cesty k sebe

Mikroregión TRIBEČSKO Mikroregión CEDRON RZ Dolná Nitra, o.z. 34 186,00 OZ pre rozvoj Mikroregiónu Požitavie-Širočina SOTDUM Mikroregión TRIBEČSKO Mikroregión CEDRON MAS Podlipansko (ČR) 39 979,00 MAS Lípa pro venkov (ČR) Spoločný marketing regionálnych RZ Dolná Nitra, o.z. 76 000,00 značiek na juhozápadnom OZ pre rozvoj Mikroregiónu Požitavie-Širočina Slovensku MAS Dudváh MAS Stará Čierna voda Z vtáčej perspektívy RZ Dolná Nitra, o.z. 76 000,00 Zdroj: vlastné spracovanie

Výraznou aktivitou v rámci podpory lokálnych poľnohospodárskych a potravinárskych producentov, remeselníkov a poskytovateľov služieb, zachovania tradícií, kultúrneho a prírodného dedičstva bolo zavedenie regionálnej značky regionálny produkt PONITRIE. OZ RADOŠINKA bolo iniciátorom tejto podpory a od roku 2012 je Koordinátorom a vlastníkom značky kvality regionálny produkt PONITRIE. V rámci činnosti vyplývajúcej z koordinácie značky vyhlásilo OZ RADOŠINKA už 4 výzvy na predkladanie žiadostí o udelenie práv na užívanie značky regionálny produkt PONITRIE, v rámci ktorých boli 17 subjektom udelené práva na užívanie tejto značky. Medzi najvýznamnejšie aktivity, ktoré súviseli so zavádzaním značky, jej etablovaním v prostredí nitrianskeho vidieka ako aj jej trvalou udržateľnosťou možno zaradiť: ➢ Realizácia kompletného screeningu výrobcov a poskytovateľov služieb na vidieku NSK ➢ Individuálne a skupinové stretnutia s výrobcami a poskytovateľmi služieb ➢ Realizácia školenia a informačného semináru pre výrobcov a poskytovateľov služieb v oblasti kvality produktov, marketingu a manažmentu ➢ Vytvorenie loga regionálnej značky (návrh a grafická úprava) ➢ Tvorba regionálnej značky a systému jej kvality – registrácia individuálnej ochrannej známky na Úrade priemyselného vlastníctva SR ➢ Vytvorenie systému pravidiel, zásad a certifikačných kritérií pre držiteľov značky ➢ Vytvorenie interaktívnej mapy držiteľov značky ➢ Vytvorenie mobilných INFObodov v území ➢ Natočenie prezentačných spotov držiteľov značky a ich vysielanie v regionálnych a celoslovenskej TV ➢ Vytvorenie marketingových materiálov (prezentačná publikácia, katalóg držiteľov značky, trhacia mapa, informačná brožúra a iné) 15

➢ Realizácia marketingových aktivít (prezentácia na veľtrhoch CR – Praha, Budapešť, prezentácia na podujatí Dedina v meste, na regionálnych a lokálnych podujatiach, konferenciách, výstavách a veľtrhoch). Všetky informácie sú zverejnené na webovom sídle ww.produktponitrie.sk resp. www.radosinka.sk. 2.2. Tvorba partnerstva a stratégie CLLD Proces tvorby a formovania partnerstva prebiehal od marca roku 2007. Tvorba partnerstva a príprava ISRÚ v rokoch 2007-2008 je súčasťou povinných príloh (Príloha č. 5 a Príloha č.5.1). Pri príprave aktuálnej stratégie CLLD boli použité rovnaké postupy zapájania širokej verejnosti do prípravy strategického dokumentu. Interaktívne zapájanie verejnosti prebiehalo formou nasledovných podporných nástrojov programovania a plánovania. Základnou metódou, ktorá bola v procese prípravy ISRÚ uplatnená je participácia - zapájanie širokej verejnosti do rozvojového procesu. Počas celého rozvojového procesu v prístupe LEADER zástupcovia územia zabezpečovali zapájanie sa čo najširšieho okruhu miestnych ľudí. Ide o prístup vychádzajúci „zdola nahor“ a teda mienka, potreby, názory, riešenia a spolupráca miestnych ľudí je životne dôležitá. Tento proces má význam aj kvôli participatívnemu prístupu a prevzatiu zodpovednosti občanmi. Snaha manažérov celého procesu spočívala v príprave takého prostredia, aby každý bol včas o všetkom informovaný, každý kto chce a môže sa mohol v ktorejkoľvek etape do procesu zapojiť a názor každého, kto má záujem, bol vypočutý. PRVÁ FÁZA PRÍPRAVY STRATÉGIE CLLD (realizovaných 7 druhov informačných aktivít za účasti 5 cieľových skupín) ➢ Realizácia troch dotazníkových prieskumov – v procese prípravy CLLD stratégie boli realizované tri druhy dotazníkových prieskumov – dotazníkový prieskum pre obyvateľov zameraný na rozvoj obcí a regiónu, dotazníkový prieskum zameraný na potenciál rozvoja CR a dotazníkový prieskum, ktorý bol realizovaný na spoločenských, kultúrnych a športových podujatiach so zámerom identifikovať a podporiť lokálnu identitu s ohľadom na skvalitnenie podujatí v obciach. Výstupy z dotazníkových prieskumov slúžili ako podklad pri zostavení SWOT analýzy a definovaní vízie v strategickom rámci. ➢ Informačná kampaň – články a informácie na obecných tabuliach, vysielané v obecných rozhlasoch, informácie na web stránke www.radosinka.sk a sociálnej sieti Facebook.

➢ Animačné aktivity – prezentačné a propagačné aktivity, ktoré prebiehali od januára, do októbra 2015 so zámerom informovať širokú verejnosť o existencii OZ, jeho rozvojových zámeroch a príprave CLLD stratégie s možnosťou podpory rozvojových zámerov aktérov územia. (fotogaléria www.radosinka.sk). ➢ Zber projektových zámerov – od obcí, podnikateľských subjektov, FO, občianskych združení,záujmových a neziskových organizácií prebiehal v mesiacoch júl až september 2015. Cieľom zbehu projektových zámerov bolo identifikovanie rozvojových potrieb naprieč všetkými sektormi v území, pričom tieto podklady tvorili významný prvok pri správnom nasmerovaní požadovanej intervecie k dosiahnutiu želanej zmeny. ➢ Organizovanie individuálnych stretnutí s občianskymi združeniami, podnikateľmi a predstaviteľmi samospráv – spolu bolo zrealizovaných 58 individuálnych stretnutí s potenciálnymi konečnými užívateľmi v rámci stratégie CLLD (podnikateľmi, farmármi,

včelármi,

občianskymi

združeniami,

neziskovými

organizáciami

a jednotlivcami) v termíne od mája do septembra 2015. Individuálne stretnutia prebiehali jednak v rámci členskej základne,ale aj na základe záujmu zo strany združení a podnikateľov o relevantné informácie o možnostiach podpory v oblasti podnikania, rozvoja služieb, podpory aktivít kultúrneho a spoločenského života. ➢ Informačný seminár pre poľnohospodárov a farmárov – organizovaný dňa 05.11.2015 v Zbehoch

s cieľom

poskytnúť

poľnohospodárom

sumárny

prehľad

poľnohospodárskych projektových opatreniach. ➢ Realizácia verejných obecných stretnutí – s cieľom zostavenia SWOT analýzy. V mesiacoch apríl až september bolo spolu zrealizovaných 22 verejných stretnutí, ktorých sa zúčastnilo spolu 256 obyvateľov obcí z územia OZ RADOŠINKA. DRUHÁ FÁZA PRÍPRAVY STRATÉGIE CLLD (realizovaný 1 druh informačnej aktivity za účasti 3 cieľových skupín) V druhej fáze zostavenia stratégie CLLD bola v každom kroku zostavenia strategického rámca zapojená verejnosť do rozhodovania o rozvojových potrebách a smerovaní územia OZ RADOŠINKA. Na každé pracovné stretnutie boli adresne pozvaní všetci členovia OZ, ako aj široká verejnosť cez webové sídlo (www.radosinka.sk) a facebookové konto organizácie. Proces zostavenia stratégie bol otvorený pre všetkých potenciálnych záujemcov o participáciu na príprave rozvojovej stratégie.

Tabuľka 2.2.1: Harmonogram verejných a pracovných stretnutí k zostaveniu stratégie CLLD Dátum stretnutia 27.04.2015 27.04.2015 29.04.2015 05.05.2015 05.05.2015 06.05.2015 07.05.2015 07.05.2015 13.05.2015 12.06.2015 15.06.2015 16.06.2015 17.06.2015 18.06.2015 18.06.2015 22.06.2015 23.06.2015 24.06.2015 10.07.2015 29.07.2015 16.09.2015 17.09.2015 05.11.2015 18.09.2015 22.10.2015 29.10.2015 02.11.2015 09.11.2015 16.11.2015 28.11.2016 05.06.2017

Miesto

Aktivita

VEREJNÉ OBECNÉ STRETNUTIA Hruboňovo Zostavenie vízie a SWOT analýzy, verejné obecné stretnutie Šurianky Zostavenie vízie a SWOT analýzy, verejné obecné stretnutie Veľké Ripňany Zostavenie vízie a SWOT analýzy, verejné obecné stretnutie Alekšince Zostavenie vízie a SWOT analýzy, verejné obecné stretnutie Lukáčovce Zostavenie vízie a SWOT analýzy, verejné obecné stretnutie Orešany Zostavenie vízie a SWOT analýzy, verejné obecné stretnutie Malé Zálužie Zostavenie vízie a SWOT analýzy, verejné obecné stretnutie Kapince Zostavenie vízie a SWOT analýzy, verejné obecné stretnutie Nové Sady Zostavenie vízie a SWOT analýzy, verejné obecné stretnutie Čakajovce Zostavenie vízie a SWOT analýzy, verejné obecné stretnutie Zbehy Zostavenie vízie a SWOT analýzy, verejné obecné stretnutie Krtovce Zostavenie vízie a SWOT analýzy, verejné obecné stretnutie Malé Ripňany Zostavenie vízie a SWOT analýzy, verejné obecné stretnutie Čab Zostavenie vízie a SWOT analýzy, verejné obecné stretnutie Hajná Nová Ves Zostavenie vízie a SWOT analýzy, verejné obecné stretnutie Lužany Zostavenie vízie a SWOT analýzy, verejné obecné stretnutie Nitrianska Blatnica Zostavenie vízie a SWOT analýzy, verejné obecné stretnutie Bojná Zostavenie vízie a SWOT analýzy, verejné obecné stretnutie Jelšovce Zostavenie vízie a SWOT analýzy, verejné obecné stretnutie Svrbice Zostavenie vízie a SWOT analýzy, verejné obecné stretnutie Radošina Zostavenie vízie a SWOT analýzy, verejné obecné stretnutie Šalgovce Zostavenie vízie a SWOT analýzy, verejné obecné stretnutie Zbehy Informačný seminár prepoľnohospodárov a farmárov ZOSTAVENIE STRATEGICKÉHO RÁMCA Zbehy Aktualizácia vízie, zostavenie SWOT analýzy, identifikácia problémov - hlavných potrieb a možností rozvoja Zbehy Stanovenie priorít a špecifických cieľov, návrh opatrení a aktivít strategického rámca Veľké Ripňany Zostavenie finančných rámcov – prerozdelenie finančnej alokácie do priorít a opatrení v rámci PRV SR a IROP Zbehy Zostavenie návrhu monitorovacieho, hodnotiaceho a implementačného rámca Zbehy Definovanie pravidiel finančných rámcov v jednotlivých opatreniach a aktivitách Veľké Ripňany Zasadnutie Valného zhromaždenia, schválenie Stratégie CLLD OZ RADOŠINKA Radošina Zasadnutie Valného zhromaždenia, schválenie Dodatku č.1 k Stratégii CLLD OZ RADOŠINKA Malé Zálužie Zasadnutie Valného zhromaždenia, schválenie Dodatku č.2 k Stratégii CLLD OZ RADOŠINKA Zdroj: vlastné spracovanie

Dokumenty preukazujúce proces tvorby a formovania partnerstva a dokumenty preukazujúce proces tvorby stratégie CLLD tvoria Prílohu č. 5 a Prílohu č. 5.1.

3. Analytický rámec 3.1. Analýza zdrojov územia OZ RADOŠINKA je nezávislým spoločenstvom občanov, neziskových organizácií, verejnej správy a súkromnej sféry spolupracujúcich na úrovni 30 obcí v severozápadnej časti Nitrianskeho kraja. Vzniku verejno-súkromného partnerstva v roku 2007 predchádzala spoločná spolupráca 11 obcí v Združení obcí Mikroregión Radošinka. Na základe prírodných a historických daností, geografických podmienok a spoločných rozvojových zámerov prejavilo 19 obcí MAS Mikroregión Pod Marhátom v roku 2014 záujem o vstup do OZ RADOŠINKA. Prijatím týchto obcí za rovnocenných partnerov začiatkom roka 2015 a rozšírením územnej pôsobnosti vzniklo súvislé vidiecke územie, z prevažnej časti situované v povodí vodného toku Radošinka, kde sa vzájomne dopĺňajú výhodné podmienky pre podnikanie v oblasti poľnohospodárstva a priemyslu v južnej časti a nevyužitý prírodný potenciál pre rozvoj rekreácie a turizmu v severnej časti OZ RADOŠINKA. Ide o typickú, od dávnej minulosti poľnohospodársky využívanú oblasť, ktorá od nepamäti tvorí prirodzený koridor medzi Ponitrím a Považím. Nasvedčujú tomu tiež početné archeologické lokality a nálezy, kultúrnohistorické pamiatky ako napr. Rotunda sv. Juraja, hradisko Valy, písomné zmienky a historické pramene. Územie OZ RADOŠINKA susedí na juhu s verejno-súkromným partnerstvom OZ VITIS a významným regionálnym centrom a krajským mestom Nitra. Východnú hranicu tvoria Občianske združenie ŽIBRICA, Združenie mikroregiónu SVORNOSŤ, na severovýchode je to Miestna akčná skupina Spoločenstva obcí topoľčiansko - duchonského mikroregiónu. V relatívnej blízkosti západnej hranice OZ RADOŠINKA sú okresné mestá Hlohovec (10 km) a Piešťany (5 km), na východ od hranice mesto Topoľčany (5 km). Rozlohou 327,22 km2 predstavuje OZ RADOŠINKA cez 5% územia Nitrianskeho kraja. Z pohľadu geomorfologického členenia spadá do dvoch odlišných celkov. Dominantnú časť tejto rozlohy tvorí celok Podunajská pahorkatina s výskytom úrodných poľnohospodársky využívaných pôd. O niečo menšiu plochu zaberá celok Považský Inovec s výskytom dubových, resp. dubovo-bukových lesov. Z celkovej výmery tvorí orná pôda 69%, lesné pozemky 17%. V riešenom území sú z hľadiska ochrany prírody evidované chránené územia: chránený areál „Šuriansky park“, prírodná pamiatka „Čertova pec“ a územie európskeho významu (NATURA 2000) „Hradná dolina“.

OZ RADOŠINKA pôsobí na úrovni 30 obcí s 24 765 obyvateľmi (k 31.12.2014), teda takmer 4% obyvateľov Nitrianskeho kraja, s hustotou obyvateľstva 75,7 obyvateľov/km2, ktorá je v porovnaní s krajom podstatne nižšia. Najvýznamnejšou cestnou komunikáciou prechádzajúcou riešeným územím je cesta I. triedy 64 spájajúca v smere z juhu na sever mesto Komárno so Žilinou. Cesty II. triedy II/513 Nitra – Trakovice, II/514 Hlohovec – Nemčice a II/499 hraničný prechod Vrbovce-Javorník – Topoľčany sú vedené v západo-východnom smere, spájajúc Považie (resp. v prípade cesty II/499 Česko-Slovenské pohraničie) s Ponitrím. Železničnou križovatkou Zbehy prechádza niekoľko železničných tratí. Nové Zámky s Prievidzou spája od roku 1900 hlavná železničná trať č. 140, z ostatných tratí križovatkou Zbehy a územím OZ RADOŠINKA prechádzajú železničná trať 141 Leopoldov – Kozárovce (v úseku Lužianky – Kozárovce je od roku 2003 osobná preprava pozastavená) a železničná trať 142 Zbehy – Radošina s pozastavenou osobnou prepravou od roku 2003. V riešenom území prevažujú veľmi malé obce do 500 obyvateľov (12 obcí), viac ako 2000 obyvateľov majú len 3 obce. Za prirodzené spádové centrá so zodpovedajúcou občianskou vybavenosťou možno považovať Zbehy, Nové Sady, Veľké Ripňany, Radošinu a Bojnú. Blízkosť a relatívne dobrá dostupnosť okolitých miest výrazne ovplyvňuje obyvateľov riešeného územia. Celkový prírastok obyvateľstva predstavujú kladné hodnoty i keď s mierne klesajúcou tendenciou. Pozorovateľný je výrazný nárast vysokoškolsky vzdelaných obyvateľov a pomerne nízka miera evidovanej nezamestnanosti. Neďaleké mestá naopak nepriaznivo vplývajú na kultúrny a komunitný život v obciach, ktorý sa rovnako ako zachované tradície pomaly vytráca. Postupný predpokladaný rozvoj priemyslu v okolí mesta Nitra a príťažlivosť bývania v obciach, ktoré tvoria jeho zázemie tento trend ešte viac urýchli. S tým bude súvisieť nárast intenzity nákladnej a individuálnej dopravy a environmentálna záťaž územia, s ďalšími negatívnymi následkami.OZ RADOŠINKA ako verejno-súkromné partnerstvo fungujúce na báze miestneho komunitne vedeného rozvoja má všetky predpoklady tieto negatívne dôsledky zmierniť a zabezpečiť optimálny rozvoj, zvýšiť kvalitu života v území, pri súčasnom zatraktívnení prostredia a cielenom postupnom náraste cestovného ruchu. Výhody z hľadiska polohy a lokalizácie územia - výhodná geografická poloha vzhľadom k priemyselne sa rozvíjajúcemu regiónu - blízkosť a dobrá dostupnosť okresných miest (Nitra, Topoľčany, Piešťany) - územím prechádza cesta I. triedy č. 64 (spojnica Komárna so Žilinou)

- existencia a blízkosť dôležitých ciest II. triedy (II/513 , II/514, II/499) - rôznorodý prírodný potenciál ako príležitosť pre rozvoj cestovného ruchu - veľmi dobré klimatické podmienky a vysoká bonita pôd - zachovalá tradícia poľnohospodárstva - vysoká koncentrácia národných kultúrnych pamiatok Nevýhody z hľadiska polohy a lokalizácie územia - preťaženosť územia hustou dopravou a silne sa rozvíjajúcim priemyslom - preťaženosť územia hustou dopravou a silne sa rozvíjajúcim priemyslom - narušený ráz krajinného prostredia spôsobený silnou industrializáciou Zvláštnosti/špecifiká územia,typické črty - kvalitná pôda ako určujúci faktor rozvoja územia - početné archeologické lokality análezy celoslovenského a celoeurópskeho významu - existencia osobitej ľudovej kultúry, tradícií a zvykoslovia - tradícia ochotnických divadiel - zachovanie tradičných remesiel a profesií - dostatok kvalifikovanej pracovnej sily 3.1.1.

Charakteristika prírodných zdrojov

Geologické a geomorfologické pomery Podľa geomorfologického členenia (Mazúr, E., Lukniš, M. 1986) riešené územie spadá do dvoch geomorfologicky odlišných území: – do severnej až severozápadnej časti územia zasahuje Považský Inovec patriaci pod subprovinciu Vnútorné Západné Karpaty, Fatransko-tatranskú oblasť, celok Považský Inovec. Pohorie je dlhé 45 km, s premenlivou šírkou 15 – 25 km a rozlohou 600 km². Najvyšším bodom je vrch Inovec (1042 m n. m.). Z nižších geomorfologických jednotiek celku Považský Inovec okrajovo zasahuje do riešeného územia podcelok Nízky Inovec tvorený rovnako ako podcelok Krahulčie vrchy najmä z hlbinných magmatitov. Najvyšším bodom Krahulčích vrchov je vrch Marhát (748,2 m n. m.) nachádzajúci sa mimo záujmového územia. Svojou južnou časťou na riešené územie zasahuje podcelok Inovecké predhorie tvorený druhohornými vápencami a dolomitmi, v menšej miere kremencami, pieskovcami a ílovitými bridlicami. Zaujímavosťou je pribl. 27 m dlhá jaskyňa Čertova pec, ktorá vznikla krasovatením dolomitického vápenca; – zvyšná časť územia OZ RADOŠINKA spadá do subprovincie Malá dunajská kotlina, oblasti Podunajská nížina, celku Podunajská pahorkatina, podcelkov Nitrianska pahorkatina (so zasahujúcimi časťami Zálužianska pahorkatina a Bojnianska pahorkatina) a Nitrianska niva 21

(časť Stredonitrianska niva). Najväčšia časť Nitrianskej pahorkatiny sa nachádza v relatívne širokom priestore medzi pohoriami Tribeč a Považský Inovec. Je rozdelená do plochých, mierne modelovaných chrbtov, ktoré rozčleňujú vodné toky do úvalinových dolín. V prevažnej miere je pokrytá sprašou a sprašovými hlinami, ojedinele vystupujú piesky volkovského súvrstvia. Na úpätí Považského Inovca možno pozorovať eolicko-deluviálne sedimenty, na nivách potokov a rieky Nitry sa nachádzajú hliny, íly a štrky s lokálnym výskytom organogénnych sedimentov. V riešenom území môžeme rozlíšiť nasledovné typy erózno-denudačného reliéfu: - Reliéf rovín a nív – niva rieky Nitra, - Reliéf nížinných pahorkatín – územie medzi riekou Nitra a Považským Inovcom, - Hornatinový reliéf a vrchovinový reliéf – pohorie Považský Inovec. Relatívne výšky plochých chrbtov pahorkatiny sa pohybujú od 30 do 70 m. Sklony strání dosahujú priemerne 3° – 7°, len strmšie svahy asymetrických a úvalinových dolín dosahujú 12° – 17° (orientované sú väčšinou Z, SZ až S smerom a sú tektonicky podmienené). Najvyšší bod riešeného územia (618 m n. m.) sa nachádza na svahu vrchu Marhát, najnižším bodom (143 m n. m.) je depresia na nive rieky Nitry v katastri obce Zbehy. Klimatické pomery Územím OZ RADOŠINKA prebieha hranica medzi teplou a mierne teplou klimatickou oblasťou. Teplá klimatická oblasť siaha do 400 m n. m., zaberá územie od Nitrianskej nivy, cez Nitriansku pahorkatinu, až po nižšie položenú časť pohoria Považský Inovec. Charakteristická je výskytom 50 a viac letných dní za rok. Priemerná ročná teplota vzduchu je 8 až 10°C. Priemerná mesačná teplota v januári je -1 až -3°C, priemerná mesačná teplota v júli je 20°C. Priemerný ročný úhrn zrážok je 550 – 750 mm. Časť riešeného územia, ktoré zasahuje do vyšších polôh pohoria Považský Inovec patrí do mierne teplej klimatickej oblasti. Počet letných dní v roku je nižší ako 50, priemerná teplota vzduchu v júli je nad 16°C, priemerná ročná teplota vzduchu je 4 až 8°C. Priemerný ročný úhrn zrážok je 800 – 1200 mm. Hydrologické pomery Povrchové vody Územie OZ RADOŠINKA spadá do povodia rieky Nitry, ktoré je čiastkovým povodím Váhu. Plocha povodia rieky Nitry zaberá 5141 km². Najvýznamnejšími vodnými tokmi dotknutého územia sú Nitra a jej prítoky Radošinka a Bojnianka. - Nitra pramení na juhovýchodných svahoch Lúčanskej Malej Fatry neďaleko Fačkovského 22

sedla pod vrchom a po 170 km sa vlieva ako ľavostranný prítok do Váhu. Po celom toku prekonáva výškový rozdiel 691 m. V riešenom území preteká rieka Nitra k.ú. Jelšovce, Čakajovce a Zbehy. - Radošinka pramení v Považskom Inovci pod Zlatým vrchom v nadmorskej výške 370 m n. m., má dĺžku 32 km a povodie zaberá plochu 384,7 km². Je pravostranným prítokom Nitry. - Bojnianka pramení v Považskom Inovci pod Skalinami v nadmorskej výške 510 m n. m. Je pravostranným prítokom Nitry s dĺžkou 25 km. Medzi významnejšie vodné toky patria: Perkovský potok – ľavostranný prítok Radošinky má dĺžku 21 km, ústí v k.ú. Zbehy, potok Andač – pravostranný prítok Radošinky má dĺžku 16 km, ústí v k.ú. Zbehy, potok Hlavinka – ľavostranný prítok Radošinky má dĺžku 15 km, ústí v k.ú. Malé Ripňany, Trhovišťský potok – pravostranný prítok Radošinky, ústí v k.ú. Kapince, má dĺžku 11 km, Stoličný potok – pravostranný prítok Radošinky, ústí na hranici k.ú. Biskupová a Malé Ripňany, má dĺžku 11 km. Z hľadiska odtokových pomerov patria vodné toky územia do dažďovo-snehového typu odtoku s akumuláciou vôd v decembri až januári, vysokou vodnosťou vo februári až marci, s najnižšími prietokmi v septembri, výrazným podružným maximom v druhej polovici novembra až začiatkom decembra a nízkymi stavmi od polovice júla do konca septembra. V OZ RADOŠINKA sa nachádzajú nasledovné vodné plochy, ktorých hlavným účelom je chov rýb, príp. odber úžitkovej vody, závlahové využívanie, protipožiarna ochrana: - Alekšinské rybníky – chovné rybníky pri vodnom toku Andač, k.ú. Alekšince a Lukáčovce, - Lukáčovské rybníky – chovné rybníky pri vodnom toku Blatina, k.ú. Lukáčovce, - Zálužiansky rybník – 22 ha chovný rybník napájaný Trhovišťským potokom, k.ú. Malé Zálužie, - v. n. Hruboňovo – chovný rybník na Perkovskom potoku s rozlohou 12 ha, k.ú. Hruboňovo, - v. n. Veľké Ripňany – 20 ha chovný rybník na Cerovom potoku, k.ú. Veľké Ripňany, - v. n. Krtovce – 14 ha chovný rybník na vodnom toku Hlavinka, k.ú Krtovce a Lužany, - v. n. Hajná Nová Ves – chovný rybník na Lipovníckom potoku, k.ú. Hajná Nová Ves, - v. n. Horné Štitáre – chovný rybník na Perkovskom potku s rozlohou 3 ha, k.ú. Horné Štitáre, - v. n. Urmince – chovný rybník, k.ú. Urmince. Podzemné vody Hydrogeologické pomery územia sú odrazom jeho geologickej stavby, morfologického charakteru a klimatických pomerov. V k.ú. obce Radošina sa nachádza významný zdroj obyčajných podzemných vôd s výdatnosťou > 50 l.s-1. Hydrogeologické regióny sú podľa určitých kritérií vymedzené územia, v ktorých 23

prevažuje jednotný obeh podzemnej vody určitého typu. Záujmové územie zasahuje do nasledujúcich hydrogeologických regiónov (Atlas krajiny SR, 2002): hydrogeologický región č.47 – Mezozoikum strednej a južnej časti Považského Inovca s krasovou a krasovo-puklinovou priepustnosťou, budovaný horninami mezozoického veku, využiteľné množstvo podzemných vôd 557,42 l.s-1. hydrogeologický región č.68 – Kryštalinikum a mezozoikum východnej časti Považského Inovca s puklinovým typom priepustnosti, budovaný horninami mezozoického a predmezozoického veku, využiteľné množstvo podzemných vôd 92,57 l.s-1. hydrogeologický región č.71 – Neogén Nitrianskej pahorkatiny s medzizrnovým typom priepustnosti, budovaný prevažne neogénnymi sedimentmi, menej kvartérnymi, využiteľné množstvo podzemných vôd 1262,97 l.s-1. Pramene, resp. vrty s minerálnou a termálnou vodou sa v riešenom území nenachádzajú. Pedologické pomery V území OZ RADOŠINKA prevláda poľnohospodárska pôda získaná odlesnením Nitrianskej pahorkatiny a skultivovaním trvalých trávnych porastov na nivách vodných tokov. Z hľadiska zrnitosti z pôdnych druhov v riešenom území prevládajú piesčito-hlinité a hlinité pôdy, ojedinele sa vyskytujú ílovito-hlinité a ílovité pôdy, piesčité a hlinito-piesčité pôdy. Z pôdnych typov prevládajú hnedozeme vyskytujúce sa najmä na sprašiach, černozeme sa nachádzajú na starších sprašových nivách v povodí vodných tokov Andač, Blatina a na dolnom toku Radošinky, fluvizeme sa vyskytujú na nive rieky Nitry, čiernice majú zastúpenie v blízkosti vodného toku Radošinka, medzi obcami Zbehy a Malé Zálužie. Na svahoch Považského Inovca v menšom rozsahu vystupujú rendziny, kambizeme a podzoly. Biotické pomery Rastlinstvo Na druhové zloženie rastlinstva vplýva najmä geologické podložie, pôda, reliéf, nadmorská výška. Riešeným územím prechádza rozhranie panónskej a západokarpatskej fytogeografickej oblasti, je tu zastúpená teplomilná vegetácia (obvod Podunajská nížina), ako aj karpatské podhorské a horské druhy rastlín (obvod Považský Inovec). Potencionálna prirodzená vegetácia predstavuje vegetáciu ktorá by sa na danom mieste na základe súčasných prírodných podmienok mohla vyskytovať, keby nedochádzalo k vplyvu človeka v krajine. V riešenom území sú prírodné podmienky pre zastúpenie nasledovných spoločenstiev (Atlas krajiny SR, 2002): - jaseňovo-brestovo-dubové lesy v povodiach veľkých riek (tvrdé lužné lesy): územie pozdĺž 24

rieky Nitra, vodných tokov Radošinka, Perkovský potok a Bojnianka, tieto miesta sú v súčasnosti odlesnené a využívané pre poľnohospodársku výrobu, - jelšové lesy na nivách podhorských a horských tokov: zachovali sa len miestami, v podobe líniových brehových porastov pozdĺž vodných tokov, - nížinné hygrofilné dubovo-hrabové lesy: dnes sú tieto miesta poľnohospodársky využívané, - dubové a cerovo-dubové lesy: teplomilné dubové lesy, viažu sa na suché, výslnné a strmé južné svahy nižších polôh a na chrbty pahorkatiny, - karpatské dubovo-hrabové lesy: viažu sa na oblasť pahorkatín, na kontakt nížin a pahorkatín do 600 m n. m., - podhorské bukové lesy: zachovali sa len na svahoch vrchu Marhát v Považskom Inovci. Súčasný vegetačný kryt riešeného územia je oproti prirodzenému stavu značne zmenený najmä v dôsledku postupného odlesňovania a pretvárania krajiny na poľnohospodársku. Prevažná časť pôvodných spoločenstiev Nitrianskej pahorkatiny a predhoria Považského Inovca bola odstránená a krajina je intenzívne poľnohospodársky využívaná. Lesné porasty sa zachovali najmä v pohorí Považský Inovec. Okrem nich je zastúpená nelesná krovinná a drevinná vegetácia v podobe líniovej vegetácie pozdĺž komunikácií a katastrálnych hraníc, brehové porasty vodných tokov a vodných plôch, kontaktná vegetácia medzi záhradami, vinicami, ovocnými sadmi a poľami, tiež remízky a solitéry. Na podmáčaných miestach, brehoch vodných tokov a vodných nádrží sú zastúpené vodné a mokraďové spoločenstvá. Lúčne porasty sa zachovali v minimálnom rozsahu. Súčasnú vegetáciu v krajine zároveň dopĺňa vegetácia v sídlach (verejná zeleň, záhrady, parky), vinohrady a ovocné sady. Živočíšstvo Z hľadiska zoogeografického členenia terestrického biocyklu územím OZ RADOŠINKA prechádza hranica medzi provinciou stepí, panónskeho úseku a provinciou listnatých lesov, podkarpatského úseku. V území sú teda zastúpené teplomilné druhy ako aj druhy viažuce sa na podhorské a horské oblasti. Z teplomilných druhov sú to najmä druhy znášajúce vplyv intenzívnej poľnohospodárskej výroby, viazané na agrocenózy, vinohrady a ovocné sady, alebo znášajúce blízkosť človeka a jeho obydlia, ako aj druhy typické pre vodné a mokraďové spoločenstvá. V Považskom Inovci sú zastúpené druhy viazané na listnaté lesy: bezstavovce, drobné cicavce, vtáky, šelmy,veľké cicavce a pod. Súčasná krajinná štruktúra Súčasná krajinná štruktúra riešeného územia (Tabuľka 3.1.1 – Príloha č. 13) je odrazom pôsobenia ľudskej činnosti na biotické a abiotické zložky krajiny a zároveň odzrkadľuje stupeň 25

jej antropogénnej premeny. Lesná vegetácia, resp. lesné pozemky zaberajú rozlohu 5561,29 ha, čo predstavuje 17,22% z celkovej výmery pôdneho fondu. Výrazné zastúpenie lesných pozemkov je v k.ú. Bojná, Nitrianska Blatnica, Ardanovce, Radošina a Svrbice. Riešené územie zasahuje do nasledovných lesných vegetačných stupňov: - dubový do 300 m n. m. - bukovo-dubový od 200 – 500 m n. m. - dubovo-bukový od 300 – 700 m n. m. Prevládajú listnaté lesy, hlavnými drevinami sú dub, hrab, buk, jelša, jaseň, topoľ, brest, lipa, breza, z nepôvodných druhov drevín sa vyskytuje najmä agát a topoľ. Najväčším hospodárom lesných porastov v území sú Lesy SR, š.p. Banská Bystrica. V území hospodária aj urbárne a pozemkové spoločenstvá vlastníkov a fyzické osoby. Obhospodarovatelia sú povinní zabezpečiť hospodárenie v súlade s platným programom starostlivosti o lesy. Trvalé trávne porasty zaberajú plochu 761,67 ha, t.j. 2,33% z celkovej rozlohy. Sústredené sú predovšetkým pozdĺž komunikácií, vodných tokov, kanálov a v okolí lesných porastov. Orná pôda a trvalé kultúry zaberá z celkovej výmery poľnohospodárskej pôdy najväčšiu plochu 22581,17 ha, t.j. 69,01% z celkovej rozlohy riešeného územia, čo predstavuje vysoké percento zornenia krajiny. Trvalé kultúry sú zastúpené záhradami zaberajúcimi 752,06 ha, t.j. 2,30 % z celkovej rozlohy riešeného územia. Vinice zaberajú 222,00 ha, čo je 0,68% z celkovej rozlohy riešeného územia. Patria do Nitrianskej vinohradníckej oblasti, do Šintavského (Alekšince, Lukáčovce), Nitrianskeho (Hruboňovo) a Radošinského vinohradníckeho rajónu (Bojná, Nitrianska Blatnica, Orešany, Radošina, Šalgovce, Urmince). Najväčšie zastúpenie plôch vinohradov je v obciach Alekšince, Radošina, Nitrianska Blatnica a Lukáčovce. Ovocné sady sú zastúpené v minimálnej miere, zaberajú plochu 65,73 ha, čo je 0,20% z celkovej plochy územia. Záhrady sú viazané najmä na intravilán obcí, sady a vinohrady na členitejšiu pahorkatinu v okolí obcí. Sídelné a technické prvky (patria sem najmä obytné plochy a plochy služieb, dopravné línie a plochy poľnohospodárskych a výrobných areálov) sa viažu zväčša na zastavané územie, zaberajú takmer 7% z celkovej rozlohy. Vodné plochy a toky zaberajú plochu 466,48 ha, t.j. 1,43% z celkovej rozlohy. Ochrana prírody, prírodných zdrojov a územný systém ekologickej stability (ÚSES) Ochrana prírody V rámci územnej ochrany sú v území OZ RADOŠINKA v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny evidované nasledovné chránené územia: 26

Chránený areál „Šuriansky park“ (3. stupeň ochrany) v k.ú. Šurianky o výmere 0,95 ha, vyhlásený v roku 1982. Predmetom ochrany je historický park nachádzajúci sa v strede obce Šurianky, za kaštieľom. Je dendrologicky cenný, rastie v ňom 33 druhov drevín, z ktorých mnohé sú cudzokrajné. Prírodná pamiatka „Čertova pec“ (stupeň ochrany: § 24 zákona o ochrane prírody a krajiny) v k.ú. Radošina, vyhlásená v roku 1994. Predmetom ochrany je jaskyňa, ktorá je prístupná návštevníkom za účelom zotavenia a poznávania jej prírodných a historických hodnôt. Územie európskeho významu (NATURA 2000) „Hradná dolina“ (3. stupeň ochrany) v k.ú. Bojná o výmere 14,25 ha, vyhlásené v roku 2004. Územie je navrhované z dôvodu ochrany biotopu európskeho významu: Lužné vŕbovo-topoľové a jelšové lesy (91E0). V ostatnom území platí prvý stupeň ochrany, nachádzajú sa tu zároveň ďalšie lokality významné z hľadiska ochrany prírody a krajiny: v. n. Krtovce (v k.ú. Krtovce a Lužany), v. n. Hajná Nová Ves (v k.ú. Hajná Nová Ves), v. n. Veľké Ripňany (v k.ú. Veľké Ripňany), Zálužiansky rybník (v k.ú. Malé Zálužie), Havran (v k.ú. Ardanovce). Ako mokraď regionálneho významu sú evidované v. n. v Krtovciach, Veľkých Ripňanoch a Malom Záluží. Do záujmového územia nezasahujú chránené vtáčie územia v rámci sústavy chránených území pod názvom NATURA 2000. Na území OZ RADOŠINKA nie sú evidované chránené stromy. Dňa 01.02.2011 bolo zrušené chránené územie chránený areál „Hajnovoveský park“, park je naďalej chránený podľa zákona na ochranu kultúrnych pamiatok. Druhová ochrana, resp. chránené druhy sú viazané najmä na vodné, mokraďové, travinnobylinné a lesné biotopy. Z evidovaných biotopov európskeho významu, národného významu a prioritných biotopov sa na území OZ RADOŠINKA evidujú nasledovné biotopy: - v k.ú. Nové Sady lesný porast (regionálne biocentrum) v lokalite nad Fortňou, tzv. Urbárske lesy, v ktorom je zastúpený prioritný biotop európskeho významu. - v k.ú. Zbehy lesné porasty v LHC Nitra v lokalite Berbecín, so zastúpením dvoch typov biotopov európskeho významu a to: dubovo-hrabové lesy panónske a teplomilné ponticko – panónske dubové lesy na spraši a piesku. V lokalite Horné lúky a Dolný kút sa nachádzajú cenné biotopy európskeho významu so vzácnymi druhmi ornitofauny. Vyššie uvedené záujmy ochrany prírody sa identifikujú v jednotlivých k.ú. v rámci spracovávania územnoplánovacích dokumentácií, resp. projektov miestnych územných systémov ekologickej stability pri riešeniach pozemkových úprav. Prírodné zdroje Ochrana nerastných zdrojov Ochranu a racionálne využívanie nerastného bohatstva upravuje zákon č. 44/1988 Zb. o 27

ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov. Ťažobné priestory v kategórii ložiská nevyhradených nerastov nachádzajúce sa v riešenom území sú uvedené v Tabuľke 3.1.2. Chránené ložiskové územia ani dobývacie priestory sa v území nenachádzajú. Tabuľka 3.1.2: Zoznam ložísk nevyhradených nerastov ID ložiska 4396 4096

Názov ložiska Alekšince

Organizácia Suroviny Nerast Platnosť do SEGNIS s.r.o. nerudy piesok 31.12.2024 Partizánske ukončené dobývanie Jelšovce ŠGÚDŠ nerudy Štrkopiesky a neuvedené Bratislava piesky Zdroj: OBÚ Bratislava k 1.11.2014, www.geofond.sk, UPN VUC Nitrianskeho kraja, 2012

Ochrana vodných zdrojov Na ochranu výdatnosti, kvality a zdravotnej bezchybnosti vody vodárenských zdrojov sa vyhlasujú ochranné pásma vodárenských zdrojov podzemných vôd podľa vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 29/2005 Z.z. V riešenom území sú evidované nasledovné zdroje vôd (ÚP regiónu Nitrianskeho kraja, 2012): - v k.ú. Nové Sady studňa NS-1, výdatnosť 2,5 l.s-1, - v k.ú. Urmince prameň „Jágerňa“ a studňa HVU-1 (oba zdroje sú v súčasnosti nevyhovujúce), - v k.ú. Vozokany pramene „Pri horárni“, výdatnosť 1,2 l.s-1 a „Pri bani“, výdatnosť 1,3 l.s-1, - v k.ú. Nitrianska Blatnica studňa HNB-1, výdatnosť 6,5 l.s-1, - v k.ú. Radošina studňa HGR-4, výdatnosť 9,3 l.s-1 a prameň „Hlavina“, výdatnosť 36 l.s-1. Vodohospodársky

významné

vodné

Tabuľka 3.1.3: Vodohospodársky významné toky riešeného územia evidované v zmysle vodné toky v území OZ RADOŠINKA P. č. Názov toku

Číslo hydr. poradia 4-21-11-001 4-21-12-018 Radošinka 4-21-12-032 Cerový potok 4-21-12-034 Hlavinka 4-21-12-035 Lipovnícky potok 4-21-12-036 Blesovský potok 4-21-12-036 Andač 4-21-12-047 Perkovský potok 4-21-12-049 Blatina 4-21-15-002 Zdroj: Vyhláška MŽP SR č.211/2005 Z. z

vyhlášky MŽP SR č.211/2005 Z. z. sú uvedené 236 Nitra v Tabuľke 3.1.3. V území nie sú evidované 260 Bojnianka 262

vodárenské vodné toky,

ochranné pásma 263 prírodných liečivých zdrojov, či prírodných 264 265

zdrojov minerálnych vôd a nezasahuje sem 266 žiadna chránená vodohospodárska oblasť. Citlivé a zraniteľné oblasti Za

citlivé

oblasti

boli

ustanovené

267 268 291

nariadením vlády SR č. 617/2005 Z.z. vodné útvary povrchových vôd, ktoré sa nachádzajú na území SR alebo týmto územím pretekajú. Zraniteľné oblasti ustanovené nariadením vlády SR č. 617/2007 Z.z. sú pozemky poľnohospodársky využívané v katastrálnych územiach obcí uvedených v prílohe uvedeného nariadenia. V OZ RADOŠINKA sú to k.ú. obcí: Alekšince, 28

Čab, Čakajovce, Hruboňovo, Jelšovce, Kapince, Lukáčovce, Malé Zálužie, Nové Sady, Zbehy, Šurianky, Ardanovce, Blesovce, Bojná, Hajná Nová Ves, Horné Štitáre, Krtovce, Lipovník, Lužany, Malé Ripňany. Ochrana lesných zdrojov Ochranu lesov upravuje zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov. Podľa ust. § 10 cit. zákona o lesoch ochranné pásmo lesa tvoria pozemky do vzdialenosti 50 m od hranice lesného pozemku. Ochrana pôdnych zdrojov Poľnohospodárska pôda je nenahraditeľným výrobným prostriedkom na výrobu potravín. V zmysle zákona č. 220/2004 o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov a prílohy č. 3 tohto zákona je povinnosť chrániť pôdy prvej až štvrtej kvalitnej skupiny. Na území OZ RADOŠINKA sa nachádzajú pôdy prvej, druhej, tretej, štvrtej, päť a šiestej kvalitnej skupiny. Územný systém ekologickej stability (ÚSES) V zmysle § 2 zákona o ochrane prírody a krajiny sa za ÚSES považuje taká celopriestorová štruktúra navzájom prepojených ekosystémov, ich zložiek a prvkov, ktorá zabezpečuje rozmanitosť podmienok a foriem života v krajine. Základnými prvkami kostry ÚSESu sú biocentrá, biokoridory a interakčné prvky nadregionálneho, regionálneho a miestneho významu. Podľa Územného plánu regiónu Nitrianskeho kraja (2012) má územie kraja mimoriadne dôležitú polohu z hľadiska fungovania ÚSES. Je to styčné územie biogeografických provincií Carpaticum Occidentale, Eucarpaticum a Pannonicum. Do riešeného územia zasahuje sieť: - nadregionálneho biokoridoru vedeného pozdĺž pohoria Považský Inovec, s vetvením na Strážovské vrchy, s južnými výbežkami na Nitriansku pahorkatinu so skupinou regionálnych a nadregionálnych biocentier, regionálne a miestne biocentrá predstavujú najmä existujúce plochy lesných porastov a vodných nádrží, - nadregionálneho biokoridoru rieky Nitry s vetvením na biokoridor Žitavy so skupinou regionálnych a nadregionálnych biocentier (napr. pozdĺž tokov Radošinka a Bojnianka). Na miestnej úrovni je ÚSES dopĺňaný o prvky miestneho významu a o interakčné prvky, čím sa postupne vytvárajú podmienky pre zabezpečenie priestorovej ekologickej stability krajiny a tým zachovanie rôznorodosti podmienok a foriem života.

Stresové javy a zdroje Prírodné stresové javy Seizmické javy Makroseizmická intenzita je používaná na ocenenie makroseizmických účinkov zemetrasení, t.j. účinkov na ľudí, objekty, prírodu a stavby. Na Slovensku a vo väčšine krajín Európy sú používané dvanásťstupňové stupnice diskrétnych hodnôt MSK-64 a EMS-98 (RNDr. Peter Labák, PhD.). Územie OZ RADOŠINKA sa nachádza prevažne v oblasti s možnosťou výskytu makroseizmickej intenzity o sile 6° MSK-64, okrajové časti sa nachádzajú v oblasti s možnosťou výskytu makroseizmickej intenzity o sile 6 - 7° MSK-64 (Atlas krajiny SR, 2002). Rádioaktivita Riešené územie z väčšej časti patrí do oblasti s nízkym radónovým rizikom, okrajové časti (podhorie Považského Inovca) sa nachádzajú v oblasti so stredným radónovým rizikom (Atlas krajiny SR, 2002). V dôsledku výskytu stredného radónového rizika je potrebné pokračovať v systematickom prieskume radiačnej záťaže obyvateľstva a vyčleniť územia a oblasti, kde sú potrebné protiradónové opatrenia pri výstavbe nových objektov, alebo kde je nutné realizovať sanačné opatrenia v už existujúcom bytovom fonde s cieľom chrániť obyvateľov pred touto záťažou. Geodynamické javy Takmer na celom území OZ RADOŠINKA sa vyskytujú sedimenty náchylné na presadanie, v severnej časti s intenzívnou výmoľovou eróziou. V oblasti vrchu Marhát (748 m n. m.) a Krahulčích vrchov v Považskom Inovci sa vyskytujú krasové javy. Vo východnej časti územia, t.j. v k.ú. Šalgovce a k.ú. Ardanovce sa vyskytujú svahové zosuvy. Náchylnosť pôd na zosúvanie je v riešenom území nízka (Atlas krajiny SR, 2002). Z hľadiska potencionálneho ohrozenia poľnohospodárskej pôdy veternou eróziou nie sú pôdy v riešenom území ohrozené, s výnimkou lokalít v k.ú. Alekšince a k.ú. Zbehy, kde sú pôdy ohrozené strednou veternou eróziou. Takmer celé územie patrí do kategórie slabej až stredne silnej, miestami až silnej aktuálnej vodnej erózie (Atlas krajiny SR, 2002). Sekundárne stresové javy a zdrojeStresové javy a zdroje predstavujú sprievodné javy, ktoré vznikli ľudskou aktivitou a majú negatívny dosah na územie. Na znečistení ovzdušia sa v území OZ RADOŠINKA výraznou mierou podieľajú nie len miestne, ale aj v okolí pôsobiace činitele. Medzi veľké zdroje znečisťovania patrí výroba keramiky a živočíšna výroba. Počet zdrojov znečisťovania ovzdušia je uvedený v Tabuľke 3.1.4.

Okrem

veľkých

zdrojov Tabuľka 3.1.4: Počet stredných a veľkých znečistenia ovzdušia sa v každej obci zdrojov znečisťovania ovzdušia nachádzajú

malé

a stredných zdroje

znečistenia

ovzdušia, ktorých evidenciu zabezpečuje obec. Na kvalitu ovzdušia v obciach vplývajú aj mobilné zdroje znečistenia ovzdušia ako napr. automobilová doprava. Najbližšia monitorovacia stanica kvality ovzdušia sa nachádza v krajskom meste Nitra,

synergický

účinok

uvedených

zdrojov znečistenia ovzdušia nie je preto možné vyčísliť. K zamedzeniu

znečistenia

vôd

prispieva ochrana vodných zdrojov, ktorou sa zaoberá zákon 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vodný zákon), ktorý rozšíril ochranu vodných zdrojov i o ochranu vodných ekosystémov a od vôd priamo závislých

Obec zdroja Čab Čab - Nové Sady Nové Sady Šurianky Malé Zálužie Jelšovce Alekšince Zbehy Hruboňovo Ardanovce Biskupová Blesovce Bojná Hajná Nová Ves Krtovce Lipovník Lužany Malé Ripňany Nitrian. Blatnica Radošina Urmince Veľké Ripňany

Stredný zdroj znečistenia (ks) 31 5 22 2 1 11 16 2 3 1 1 2 2 2 1 2 1 mimo prevádzky 1 1 2 + 2 mimo prevádzky 2 + 1 mimo prevádzky 7

Veľký zdroj znečistenia (ks) 8 -

1 + 1 mimo prevádzky 1 Základným spôsobom hodnotenia Vozokany Zdroj: OÚ Nitra, Odbor starostlivosti o životné kvality povrchových vôd na Slovensku je prostredie, 2015; OÚ Topoľčany, Odbor starostlivosti klasifikácia kvality povrchových vôd podľa o životné prostredie, 2015

krajinných ekosystémov.

STN 75 7221, na základe ktorej sa zaraďuje kvalita povrchovej vody podľa jednotlivých ukazovateľov do tried kvality. Kvalita vody vo vodných tokoch v území OZ RADOŠINKA je pravidelne sledovaná na vodnom toku Nitra, v obci Nitrianska Streda na 91,1 rkm, na vodnom toku Radošinka v obci Čab – na 7,0 rkm a na vodnom toku Andač v obci Zbehy na 0,3 rkm. V hornom úseku povodia Nitry patria medzi najvýznamnejšie zdroje priemyselných odpadových vôd Hornonitrianske bane Prievidza a.s. v Handlovej a Novákoch, Novácke chemické závody a.s. Nováky, tepelná elektráreň SE a.s. ENO Zemianske Kostoľany, závod na spracovanie koží a výrobu kožiarskych výrobkov ZDA Holding Slovakia Bošany a KORD Slovakia, a.s. Bánovce nad Bebravou. V strednej časti povodia patria medzi najvýznamnejších znečisťovateľov: Elektrokarbon a.s. Topoľčany a PPC Čab, a.s. Medzi veľké zdroje znečistenia, ktoré majú vplyv na kvalitu vody v rieke Nitra v riešenom 31

území z hľadiska komunálnych odpadových vôd zaraďujeme ČOV v mestách: Prievidza, Handlová a Topoľčany. Vzhľadom na poľnohospodársku činnosť v povodí Nitry sú významné tiež difúzne zdroje znečistenia. Na prítokoch Nitry bolo sledovaných 15 odberových miest. V každom z týchto miest bolo zaznamenané prekročenie limitu v aspoň jednom sledovanom ukazovateli. Na odberovom mieste (Radošinka-Čab, rkm 7,3) bolo zistené prekročenie v dvoch ukazovateľoch: (N-N02 a N-NO3). Podpovrchové vody tvorí pôdna a podzemná voda. O pôdnej vode a podzemnej vode v riešenom území v súčasnosti nie sú dostupné dostatočné údaje, nakoľko nie je vybudovaný monitoring na ich sledovanie. Podzemné vody majú vyhradené osobitné miesto v zákone o vodách, prednostne sa majú využívať pre zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou. V zmysle legislatívy MŽP SR zabezpečuje zisťovanie výskytu a hodnotenie stavu podzemných vôd Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ). Riešené územie patrí prevažne do útvaru SK2001000P - Medzizrnové podzemné vody Podunajskej panvy jej výbežkov oblasti povodia Váhu v predkvartérnych horninách, malá časť do útvaru SK 1000400P - Medzizrnové podzemné vody kvartérnych náplavov Váhu, Nitry a ich prítokov v južnej časti povodia Váhu (Zbehy, Čakajovce, Jelšovce). Medzi významné faktory znečistenia povrchových vôd patria poľnohospodárske aktivity, absencia verejnej kanalizácie vo väčšine obcí a priemyselné aktivity. V sledovanom území má vybudovanú kanalizáciu iba 23,3% obcí (Čab, Hruboňovo, Jelšovce, Malé Ripňany, Radošina, Šurianky a Veľké Ripňany). Ohrozenie územia povodňami Rieka Nitra je v celom úseku upravená na prietok Q 100 ročnej vody. Radošinka bola obojstranne upravená prakticky v celej dĺžke pôvodného toku (26,3 km), ktorý začínal výtokom z rybníka v obci Radošina. Úhrnná dĺžka úprav je 27,5 km, čo predstavuje 87,6% dĺžky toku. Vodný tok je obojstranne ohrádzovaný od ústia do Nitry po ústie vodného toku Andač (rkm 0,00 - 5,20). V rámci úprav boli na Radošinke vybudované 2 stavidlové hate a 11 stupňov. Prevenciu pred povodňami je nevyhnutné chápať v širšom komplexe ako procesy, pri ktorých sa povodňové riziká zohľadňujú v územnom plánovaní, v povoľovaní stavieb len na bezpečných miestach, vo vhodnom využívaní krajiny, v racionálnom hospodárení v lesoch a na poľnohospodárskej pôde. S cieľom predísť výstavbe v povodňami ohrozovaných územiach a vykonávaniu iných činností, ktoré by mohli zvyšovať povodňové riziká, je zákonne ustanovený pojem inundačné územie. Druhy stavieb, objektov, zariadení a činností, ktoré sú v inundačných zariadeniach zakázané a čo možno v inundačnom území povoliť, ustanovuje § 20 ods. 6 až 9 zákona č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami. 32

Kontaminácia pôd Všetky druhy poľnohospodárskych pôd dlhodobým pôsobením intenzifikačných činiteľov a všeobecným zhoršovaním kvality životného prostredia utrpeli na kvalite, čiže znížila sa ich prirodzená úrodnosť. Z hľadiska kontaminácie sú pôdy riešeného územia zaradené prevažne medzi relatívne čisté pôdy, nekontaminované pôdy (resp. mierne kontaminované pôdy) zasahujú do severozápadnej časti riešeného, kde geogénne podmienený obsah niektorých prvkov (Ba, Cr, Mo, Ni, V) dosahujú limitné hodnoty A. Náchylnosť pôdy na acidifikáciu je v rámci územia rôzna, od pôd slabo náchylných po pôdy stredne až náchylné na acidifikáciu (Atlas krajiny SR, 2002). Poškodzovanie bioty a prvkov ÚSES Zdrojmi znižovania biodiverzity v území a ohrozovania funkčnosti resp. samotnej existencie prvkov ÚSESu sú najmä socioekonomické javy, ktoré sa prejavujú plošným, líniovým alebo bodovým zásahom. K takýmto zdrojom ohrozovania bioty a prvkov ÚSESu v záujmovom území patria: - urbanizačné vplyvy – najmä zvyšovanie nárokov na priestor, rozširovanie zastavaných plôch, plôch infraštruktúry, riziko vzniku nových zdrojov znečisťovania zložiek ŽP (napr. nelegálne skládky KO, zanedbané priestory, šírenie inváznych druhov rastlín), - intenzívna poľnohospodárska výroba – znečisťovanie zložiek ŽP, najmä pôdy a vody napr. vplyvom používaných agrochemikálií (obzvlášť citlivé sú vodné ekosystémy), intenzívnej živočíšnej výroby a veľkoplošného spôsobu obhospodarovania ornej pôdy (priniesol so sebou redukciu lesov, mokradí, TTP a výrazne tak poznačil charakter a rozmanitosť krajiny), - intenzívna lesohospodárska výroba – najmä pestovanie nepôvodných druhov drevín a monokultúrnych porastov, poškodzovanie drevín pri ťažbe dreva, stret záujmov ťažby dreva so záujmami ochrany prírody, - technická a dopravná infraštruktúra – vodohospodárske úpravy (najmä odvodňovanie mokradí), križovanie líniových stavieb s prvkami ÚSESu, znečisťovanie povrchovej a podzemnej vody odpadovými vodami (aj z netesných žúmp), nadzemné elektrovody spôsobujú zranenie resp. uhynutie vtákov v dôsledku nárazu, alebo zásahom elektrickým prúdom, cestná doprava spôsobuje zranenie resp. úhyn živočíchov v dôsledku nárazu. Nakladanie s odpadom Systém zberu, prepravy a zneškodňovania komunálneho odpadu určujú všeobecne záväzné nariadenie o odpadoch jednotlivých obcí na základe ustanovenia § 6 zákona NR SR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a v súlade so zákonom č. č. 223/2001

Z.z.o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Obce majú od 01.01.2010 povinnosť zaviesť povinný triedený zber pre 4 zložky komunálnych odpadov a to papier, plasty, sklo a kovy. Od 01.01.2013 bola táto povinnosť rozšírená aj na biologicky rozložiteľné komunálne odpady okrem tých, ktorých pôvodcom je prevádzkovateľ kuchyne. Zo zákona o odpadoch vyplýva tiež povinnosť separovane zbierať viaceré zložky komunálneho odpadu (elektroodpady z domácností, použité batérie a akumulátory, odpadové oleje, objemný odpad, oddelene vytriedené odpady z domácností s obsahom škodlivín a biologicky rozložiteľný odpad zo zelene, ktorý je od 01.01.2006 zakázané zneškodňovať t.j. ukladať na skládky, spaľovať). Obce Čab, Čakajovce, Hruboňovo, Jelšovce, Kapince, Lukáčovce, Malé Zálužie, Nové Sady, Šurianky a Zbehy sú členmi Ponitrianskeho združenia obcí pre separovaný zber a nakladanie s odpadmi, ktoré zabezpečuje zber, zvoz, dotrieďovanie a následné zhodnocovanie vyseparovaných zložiek, resp. zneškodnenie nevytriedeného komunálneho odpadu. V území OZ RADOŠINKA pôsobia nasledovné zariadenia na zhodnocovanie odpadov: Nitrawex, spol.s.o. Veľké Ripňany, kódy odpadov: 020104; 070213; 070217; 150102; 200139; 191204; 170203; 160119; 120105; INTA s.r.o., Šalgovce, kódy odpadov: 020304; 200108; 200125; (zdroj: Register zariadení na zhodnocovanie odpadov, www.enviroportal.sk). Skládka nie nebezpečného odpadu sa nachádza v k.ú. Bojná. Environmentálne záťaže Environmentálna záťaž je v zmysle geologického zákona zadefinovaná ako znečistenie územia spôsobené činnosťou človeka, ktoré predstavuje závažné riziko pre ľudské zdravie alebo horninové prostredie, podzemnú vodu a pôdu s výnimkou environmentálnej škody. Pravdepodobná environmentálna záťaž je stav územia, kde sa dôvodne predpokladá prítomnosť V rámci Tabuľka 3.1.5: Zoznam environmentálnych záťaží Registra environmentálnych záťaží sú na území OZ RADOŠINKA environmentálnej

záťaže.

v riešenom území evidované nasledovné environmentálne záťaže: Tabuľka 3.1.5. Potencionálnou

environmentálnou

záťažou v území sú tiež neriadené nespevnené

poľné

hnojiská

nevyužívané poľnohospodárske objekty (napr. bývalé sklady chemických látok).

Názov EZ Register Popis registra Alekšince – skládka KO A pravdepodobná Bojná - skládka TKO A B environmentálna (stará) záťaž Jelšovce - skládka TKO C rekultivovaná nelegálna skládka Radošina - ČS PHM C sanácia je Slovnaft ukončená Urmince - skládka A pravdepodobná TKO Veľké Ripňany A pravdepodobná skládka TKO Behynce Zdroj: http://envirozataze.enviroportal.sk,2015

Konfliktné uzly Na miestach so sústredeným výskytom stretov viacerých stresových javov a línií s viacerými prvkami kostry ÚSES na relatívne krátkom úseku vznikajú strety - konfliktné uzly. Tieto strety znamenajú najvýznamnejšie bariéry pre fungovanie ÚSES. Podľa Územného plánu regiónu Nitrianskeho kraja (2012) je v riešenom území evidovaný Konfliktný uzol č. NR1: Rišňovce – Alekšince. Ide o významný uzol, nakoľko existujúce aj navrhované trasy ciest a železníc presekávajú regionálny biokoridor, sú v styku s Alekšinskými rybníkmi, ktoré majú z hľadiska vodných ekosystémov nadregionálny význam. Environmentálna regionalizácia Environmentálna regionalizácia SR predstavuje prierezový zdroj informácií o stave životného prostredia a odráža jeho diferencovaný stav v rôznych častiach územia SR. Regióny SR vykazujú rôzny stav zaťaženia jednotlivých zložiek životného prostredia a v rôznej miere sa v nich uplatňujú rizikové faktory. Tieto vplyvy, záťaže či riziká majú (popri rôznorodosti prírodných pomerov) predovšetkým antropogénny charakter. Riešené územie patrí do regiónu 2. environmentálnej kvality – región s mierne narušeným prostredím, do Ponitrianskeho okrsku s narušeným prostredím (Environmentálne regionalizácia SR, SAŽP, 2013). 3.1.2.

Charakteristika ľudských zdrojov

Počet obyvateľov, populačné vývojové pyramídy K základným rozvojovým potenciálom každého regiónu patrí ľudský potenciál, ktorý v regióne pôsobí ako jeden zo základných výrobných faktorov, ktorý prostredníctvom vedomostí, zručností a schopností ovplyvňuje vývojovú základňu každého regiónu. Najjednoduchším a najzákladnejším kvantitatívnym vyjadrením ľudského potenciálu je demografický ukazovateľ charakterizujúci stav populácie - celkový počet obyvateľov. Poskytuje základný obraz o sile sledovanej populácie a o ľudnatosti územia. K 31.12.2014 žilo v obciach OZ RADOŠINKA celkom 24 765 obyvateľov, z toho 12 637 žien (51,03%). Kým v predproduktívnom a produktívnom veku, je podiel žien mierne nižší, v poproduktívnom veku, z celkovej populácie žije až 64,2% žien, čo spôsobuje vyšší podiel žien celkovo v populácii. Podľa administratívno-správneho členenie (Zákon č.369/1990 Z.z. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov) patria obce OZ RADOŠINKA podľa klasifikácie NUTS na úrovni NUTS III do Nitrianskeho kraja a na úrovni NUTS IV do okresov Nitra a Topoľčany. Na úrovni NUTS III, predstavuje populácia OZ RADOŠINKA 3,6 % obyvateľov z celkovej populácie Nitrianskeho kraja a zastúpených je 8,5% obcí NR kraja. Z obcí okresu Nitra je zastúpených 17,74% obcí a podiel obyvateľstva je na úrovni 6,8%. Z obcí 35

okresu Topoľčany je zastúpených 35,19% obcí a podiel obyvateľstva je na úrovni 19,4%. Prehľad zobrazuje Tabuľka 3.1.6. Tabuľka 3.1.6: Zastúpenie obyvateľov a obcí v OZ RADOŠINKA Úroveň NUTS Nitriansky kraj Okres Nitra Okres Topoľčany

Počet TBO 684 922 160 241 71 586

OZ RADOŠINKA 24 765 10 876 13889

V% 3,62 6,79 19,40

Počet obcí

Z toho OZ V% RADOŠINKA 354 8,47 30 62 17,74 11 54 35,19 19 Zdroj: ŠÚ SR, SO SB 2011, 2015

Vychádzajúc z kategorizácie obcí podľa veľkostných skupín možno zhodnotiť, že lokálna štruktúra OZ RADOŠINKA je fragmentovaná v zastúpení 12 obcí v kategórii do 500 obyvateľov (veľmi malé obce), 7 obcí v kategórií do 1 000 obyvateľov (malé obce), 8 obcí v kategórií do 2 000 a 3 obce v kategórii nad 2 000 obyvateľov. Prehľad zobrazuje Tabuľka 3.1.7. Tabuľka 3.1.7: Zastúpenie obcí v OZ RADOŠINKA - podľa veľkostných skupín Počet obyvateľov Počet obcí Obce OZ RADOŠINKA 12 Ardanovce, Biskupová, Blesovce, Hajná Nová Ves, Kapince, Krtovce,  500 Lipovník, Lužany, Malé Zálužie, Orešany, Svrbice, Vozokany 501 - 1000 7 Horné Štitáre, Čab, Hruboňovo, Malé Ripňany, Šalgovce, Šurianky, Veľké Dvorany 1001 - 2000 8 Alekšince, Čakajovce, Jelšovce, Lukáčovce, Nitrianska Blatnica, Nové Sady, Radošina, Urmince 3 Bojná, Veľké Ripňany, Zbehy 2000 Zdroj: ŠÚ SR, 2015

Hustota obyvateľov v jednotlivých obciach OZ RADOŠINKA, je vzhľadom na rôznu veľkosť katastrálnych území a počet miestnych obyvateľov značne odlišná. Výmera celého územia OZ RADOŠINKA je 327,22 km2. Hustota osídlenia obcí v územnej pôsobnosti OZ k 31.12.2014 bola 75,7 obyvateľov na km2. Najhustejšie sú obývané Čakajovce, kde priemerná hustota dosahuje hodnotu 198 obyvateľov na km2. Najnižšia hustota osídlenia je v obci Svrbice, v tejto obci žije len 29 obyvateľov na km2. Prehľad zobrazuje Tabuľka 3.1.8. Ak porovnávame variabilné ukazovatele štruktúry obyvateľstva podľa veku v OZ RADOŠINKA a na úrovní okresov Nitra a Topoľčany, hodnoty ukazovateľov sú približne rovnaké. V OZ RADOŠINKA žije o 0,5% viac predproduktívnych, o 1,5% menej produktívnych a o 1% viac poproduktívnych obyvateľov, v porovnaní s priemerom okresných úrovní. Z týchto záverov vyplýva, že v OZ RADOŠINKA je situácia priaznivá. Napriek momentálne

vyššiemu

podielu

poproduktívneho

obyvateľstva

a nižšieho

podielu

produktívneho obyvateľstva existuje vzhľadom na vyšší podiel predproduktívneho obyvateľstva predpoklad, že v budúcom období bude situácia priaznivejšia. Prehľad zobrazuje Tabuľka 3.1.9. 36

Tabuľka 3.1.8: Hustota obyvateľov v obciach OZ RADOŠINKA v roku 2014 POČET VÝMERA HUSTOTA TBO V KM2 OBYV. Alekšince 1 682 15,07 112 Ardanovce 209 6,72 31 Biskupová 246 3,3 75 Blesovce 345 5,08 68 Bojná 2 033 33,81 60 Čab 779 8,15 96 Čakajovce 1 145 5,78 198 Hajná Nová Ves 333 6,38 52 Horné Štitáre 506 5,68 89 Hruboňovo 502 11,56 43 Jelšovce 1 008 10,44 97 Kapince 187 5,84 32 Krtovce 316 4,21 75 Lipovník 324 6,44 50 Lukáčovce 1 142 16,84 68 Lužany 199 3,90 51 Malé Ripňany 550 8,52 65 Malé Zálužie 278 5,9 47 Nitrianska Blatnica 1 230 14,39 85 Nové Sady 1 294 17,47 74 Orešany 333 6,72 50 Radošina 1 963 27,67 71 Svrbice 199 6,94 29 Šalgovce 516 8,99 57 Šurianky 598 10,4 58 Urmince 1 414 10,9 130 Veľké Dvorany 718 7,75 93 Veľké Ripňany 2 120 23,69 89 Vozokany 335 9,12 37 Zbehy 2 261 19,56 116 SPOLU 24 765 327,22 75,68 Zdroj: ŠÚ SR, 2015 OBEC

Tabuľka 3.1.9: Prehľad populácie okresných úrovní a populácie OZ RADOŠINKA v roku 2014 KATEGÓRIA Spolu Muži Ženy Predproduktívna zložka Produktívna zložka Poproduktívna zložka

Okres Nitra absolútne v % 160 241 100 77 422 48,32 82 819 51,68 22 515 14 113 774 71 23 952 15

Okres Topoľčany absolútne v % 71 586 100 35 138 49,1 36 448 50,9 9 568 13 51 257 72 10 761 15

OZ RADOŠINKA absolútne v % 24 765 100 12 128 49 12 637 51 3 528 14 17 413 70 3 824 16 Zdroj: ŠÚ SR, 2015

Štruktúra populácie územia podľa produktívnosti a ekonomickej aktivity Vekovú štruktúru obyvateľstva ovplyvňuje dynamika štruktúry obyvateľstva a teda individuálne reprodukčné rozhodnutia obyvateľstva

- natalita a mortalita. Druhou 37

najdôležitejšou bio-sociálnou charakteristikou je pomer pohlaví, ktorý závisí od pohlavnej štruktúry živonarodených detí, mortality pohlavia a migračných pohybov. Pohlavná štruktúra sa vyjadruje indexmi maskulinity, resp. feminity. V OZ RADOŠINKA je index maskulinity 0,96%. Veková štruktúra obyvateľstva sa vymedzuje rozdelením obyvateľov na vekové skupiny

podľa

vzťahu

k ekonomickej

aktivite

(obyvateľstvo

v predproduktívnom,

produktívnom a poproduktívnom veku). Z celkového počtu obyvateľov OZ RADOŠINKA, je 3 528 obyvateľov (14%) v predproduktívnom veku, 17 413 obyvateľov (70%) v produktívnom veku a 3 824 obyvateľov (16%) v poproduktívnom (dôchodkovom) veku. Na základe ukazovateľov mortality a natality, je podľa Sundbärgovej typológie vekovej štruktúry možné určiť 3 základné populačné typy: progresívna, stacionárna a regresívna populácia. V dôsledku zmeny modelu reprodukčného správania, OZ RADOŠINKA môžeme považovať za regresívny typ populácie, vzhľadom na to, že podiel dôchodcov prevláda nad detskou zložkou populácie o 2%. Tento trend je však dominujúci v štátoch Západnej Európy a súvisí s meniacim sa správaním v reprodukčnom procese obyvateľov. Prehľad zobrazuje Tabuľka 3.1.10 a Graf 3.1.1. Tabuľka 3.1.10: Veková štruktúra obyvateľov OZ RADOŠINKA k 31.12.2014 Počet obyvateľov Ženy Muži Spolu

predproduktívny produktívny absolútne v % absolútne 1 701 13,5 8 521 1 827 14 8 892 3 528 14 17 413

Spolu 12 637 12 128 24 765

poproduktívny v % absolútne v % 67,5 2 415 19 70 1 409 11 70 3 824 16 Zdroj: ŠÚ SR, 2015

Najvyšší podiel obyvateľov v predproduktívnom veku sa nachádza v obci Biskupová (18,3%), ktorá je aj jednou z najprogresívnejších obcí OZ RADOŠINKA, ďalšími obcami s najvyšším podielom obyvateľov v predproduktívnom veku sú obce Čakajovce (15,9%) a Zbehy (15,5%). Medzi obce OZ RADOŠINKA s najvyšším podielom obyvateľov v produktívnom veku patria obce Svrbice a Vozokany (76%) a Šalgovce (74%). Najvyšší podiel obyvateľov v poproduktívnom veku majú obce Malé Zálužie (24,5%), Kapince (23,5%) a Hajná Nová Ves (23,12%). Veková

štruktúra

žien

nepriaznivejšia ako veková štruktúra mužov, vzhľadom na fakt, že v OZ RADOŠINKA

nachádza

Graf 3.1.1: Veková štruktúra obyvateľov RADOŠINKA k 31.12.2014 v % 14

predproduktívny produktívny

až

o 5,5% viac dôchodkýň ako ženskej

poproduktívny

detskej populácie, kým v mužskej Zdroj: ŠÚ SR, 2015

populácii je percento dôchodcov o 3% nižšie ako mužskej detskej populácie. Komparácia predproduktívneho a produktívneho veku oboch pohlaví ukáže veľmi podobné hodnoty, kým signifikantný rozdiel medzi pohlaviami je v poproduktívnom veku (ženy = 19%, muži = 11%). Porovnania zobrazuje Graf 3.1.2. Graf 3.1.2: Porovnanie vekovej štruktúry mužov a žien v OZ RADOŠINKA k 31.12. 2014 Muži

Ženy

Zdroj: ŠÚ SR, 2015

Pre lepšiu komparáciu a orientáciu, uvádzame vekovú štruktúru obyvateľov OZ RADOŠINKA aj na nasledovnom Grafe 3.1.3, ktorý zobrazuje porovnanie mužov i žien v závislosti od rôznych vekových štruktúr. Graf 3.1.3: Komparácia štruktúr obyvateľstva OZ RADOŠINKA podľa pohlavia k 31.12.2014 80

Ženy

Muži

10 0

Spolu

10 0

predproduktívny

produktívny

poproduktívny

Zdroj: ŠÚ SR, 2015

S diverzifikáciou štruktúr obyvateľstva podľa ekonomickej aktivity veľmi úzko súvisí aj kvantifikácia obyvateľstva podľa veku. Priemerný vek obyvateľov v OZ RADOŠINKA je 43,2 rokov. Najstaršia populácia obyvateľov žije v obciach Kapince (49,11 rokov) a Ardanovce (47,21 rokov). Najmladšia populácia v rámci OZ RADOŠINKA žije v obciach Veľké Ripňany (39,84 rokov) a Alekšince (40,08 rokov). Prehľad zobrazuje Tabuľka 3.1.11.

Tabuľka 3.1.11: Priemerný vek obyvateľov OZ RADOŠINKA v roku 2014 OBEC Alekšince Ardanovce Biskupová Blesovce Bojná Čab Čakajovce Hajná Nová Ves Horné Štitáre Hruboňovo Jelšovce Kapince Krtovce Lipovník Lukáčovce Lužany Malé Ripňany Malé Zálužie Nitrianska Blatnica Nové Sady Orešany Radošina Svrbice Šalgovce Šurianky Urmince Veľké Dvorany Veľké Ripňany Vozokany Zbehy

Celkom 40,08 47,21 41,31 43,13 41,72 40,91 42,48 45,49 44,11 45,07 42,79 49,11 45,03 44,62 41,81 41,51 41,53 47,08 42,26 45,46 41,96 42,54 44,92 44,02 41,80 42,39 42,23 39,84 40,18 42,29

Ženy 39,59 44,17 38,65 42,05 39,98 39,84 40,19 42,60 42,37 41,68 41,21 47,18 42,26 43,14 39,58 39,58 39,49 45,26 40,69 42,65 40,33 41,08 40,74 41,74 40,53 41,15 40,02 38,93 38,58 40,27 Zdroj: ŠÚ SR, 2015

Graf 3.1.4: Porovnanie priemerného veku obyvateľov celkom a žien troch najstarších a troch najmladších obcí OZ RADOŠINKA 60 40

38,93

39,59

38,58

45,26

44,17

47,18 Celkom

Ženy

0 Veľké Ripňany Alekšince

Vozokany Malé Zálužie Ardanovce

Kapince

Zdroj: ŠÚ SR, 2015

Jedným zo socioekonomických ukazovateľov vnútornej demografickej kvality je index vitality populácie, odvodený od Sundärgovej typológie vekovej štruktúry. Index vitality predstavuje pomer predproduktívnej zložky obyvateľstva ku produktívnej zložke. OZ RADOŠINKA predstavuje z hľadiska vekovej štruktúry obyvateľstva progresívny typ sídla, 40

keďže predproduktívna zložka obyvateľstva je v území nižšia ako poproduktívna zložka (Index Vitality = 0,92%). Najprogresívnejšími obcami OZ RADOŠINKA sú obce Vozokany, ďalej nasleduje Biskupová a Svrbice. Najregresívnejšími obcami OZ RADOŠINKA sú obce Kapince, Malé Zálužie a Lipovník. Negatívny demografický trend je spôsobený nevyváženým počtom regresívnych a progresívnych obcí OZ RADOŠINKA. Celkovo sa v riešenom území nachádza 8 progresívnych, 1 stacionárna a 21 regresívnych obcí. Prehľad zobrazuje Tabuľka 3.1.12. Tabuľka 3.1.12: Index vitality v obciach OZ RADOŠINKA OBEC Alekšince Ardanovce Biskupová Blesovce Bojná Čab Čakajovce Hajná Nová Ves Horné Štitáre Hruboňovo Jelšovce Kapince Krtovce Lipovník Lukáčovce Lužany Malé Ripňany Malé Zálužie Nitrianska Blatnica Nové Sady Orešany Radošina Svrbice Šalgovce Šurianky Urmince Veľké Dvorany Veľké Ripňany Vozokany Zbehy OZ RADOŠINKA

INDEX VITALITY 97 65 122 70 102 99 117 65 83 74 88 34 68 60 103 86 100 49 94 65 98 88 118 81 88 98 89 115 156 102 92

TYP SÍDLA PODĽA VEKOVEJ ŠTRUKTÚRY OBYVATEĽSTVA Regresívny Regresívny Progresívny Regresívny Progresívny Regresívny Progresívny Regresívny Regresívny Regresívny Regresívny Regresívny Regresívny Regresívny Progresívny Regresívny Stacionárny Regresívny Regresívny Regresívny Regresívny Regresívny Progresívny Regresívny Regresívny Regresívny Regresívny Progresívny Progresívny Progresívny Regresívny Zdroj: SODB 2011, 2015

Ekonomicky aktívne obyvateľstvo Z hľadiska demografickej štatistiky patrí k ďalšiemu socioekonomickému kritériu ukazovateľ ekonomicky aktívne obyvateľstvo (ďalej „EAO“). V OZ RADOŠINKA je vzhľadom na podiel EAO = 48,88% tento stav relatívne priaznivý. Pri porovnaní tohto stavu 41

s administratívne vyššími samosprávnymi úrovňam je však menej priaznivý. Ukazovateľ EAO v NR kraji vykazuje o 0,78 jednotiek vyšší podiel, okres Nitra vyšší podiel o 1,5 jednotiek a okres Topoľčany o 1,25 jednotiek vyšší podiel EAO. Tento fakt je spôsobený odchodom EAO z vidieckych oblastí do väčších, urbanizovaných priestorov z dôvodu nedostatočných pracovných príležitostí. Prehľad zobrazuje Tabuľka 3.1.13. Tabuľka 3.1.13: Porovnanie EAO v OZ RADOŠINKA s vyššími samosprávnymi úrovňami KATEGÓRIA NR kraj Okres NR Okres TO OZ RADOŠINKA

Trvale bývajúce Ženy Okres Topoľčany Ženy obyvateľstvo v% v% Spolu Muži Ženy Spolu Muži Ženy 689 564 334 437 355 127 51,5 342 461 186 286 156 175 45,6 159 422 76 900 85 522 51,8 80 309 43 326 36 982 46,1 72 231 35 468 36 763 50,9 36 210 20 042 16 168 44,7 24 503 11 976 12 527 51,13 11 976 6 689 5 304 44,2

EAO v% 49,66 50,38 50,13 48,88

Zdroj: SODB 2011, 2015

Trendy vo vývoji jednotlivých vekových kategórií Vývoj počtu obyvateľov v časovom horizonte rokov 2008-2014 bol relatívne stagnujúci. Vzhľadom na zmenu metodiky vo vekovom zložení obyvateľstva bol v roku 2011 zaznamenaný výrazný pokles obyvateľov v poproduktívnom veku a nárast obyvateľov v produktívnom veku. Dôvodom je fakt že do roku 2011 boli do produktívneho veku zaradení muži vo veku 15-59 rokov a ženy vo veku 15-54 rokov a po roku 2011 (vrátane) sa hranica pre obe pohlavia unifikovala na 64 rokov. Nárast v počte obyvateľov za 7 ročné obdobie (20082014) predstavuje iba 173 obyvateľov (0,7%). Prehľad zobrazuje Tabuľka 3.1.14. Tabuľka 3.1.14: Vývoj počtu obyvateľov v OZ RADOŠINKA v rokoch 2008 – 2014 KATEGÓRIA Predproduktívne Produktívne Poproduktívne OZ spolu

2008 3 706 15 193 5 693 24 592

2009 3 684 15 205 5 761 24 650

2010 3 655 15 273 5 829 24 757

2011 3 576 17 230 2 697 24 503

2012 3 574 17 323 3 698 24 595

2013 2014 3 553 3 528 17 369 17 413 3 770 3 824 24692 24 765 Zdroj: ŠÚ SR, 2015

Pre lepšiu prehľadnosť je vývoj počtu obyvateľov znázornený aj na nasledovných grafoch. Graf 3.1.5: Vývoj počtu obyvateľov OZ RADOŠINKA 24800

24765

24757

24692

24700 24650 24600 24500

24595

24592 24503

24400 24300

Zdroj: ŠÚ SR, 2015

Graf 3.1.6: Vývoj počtu obyvateľov OZ RADOŠINKA v predproduktívnom, produktívnom a poproduktívnom veku 2014 2013 2012 2011 2010 2009 2008

Predproduktívny Produktívny Poproduktívny 0

2 000

4 000

6 000

8 000 10 000 12 000 14 000 16 000 18 000

Zdroj: ŠÚ SR, 2015

Trendy v demografických pohyboch, ich príčiny Prirodzený prírastok predstavuje rozdiel medzi počtom živonarodených a zomretých obyvateľov a má dlhodobo klesajúcu tendenciu. Tento celospoločenský trend je spôsobený jednak štrukturálnymi zmenami a jednak zmenami v hodnotách, normách a postojoch obyvateľov. Na úrovní Slovenskej republiky vykazujú vysokú natality regióny s vysokým podielom rómskeho obyvateľstva (Východné Slovensko) a silným zastúpením kresťanského náboženstva (Severné Slovensko). V OZ RADOŠINKA mal však vývoj natality kolísavý charakter. Najviac detí sa narodilo v roku 2009 a 2013, naopak najmenej v roku 2011. V rámci obcí OZ RADOŠINKA je najvyššia úroveň natality aj mortality v obciach Bojná, Veľké Ripňany a Zbehy. Mortalita dosahovala najvyššiu úroveň v rokoch 2012 a 2008, najmenšiu v rokoch 2013 a 2009. Celkovo možno konštatovať, že hodnoty prirodzeného úbytku majú skôr kolísavý charakter. Prehľad zobrazuje Tabuľka 3.1.15. Tabuľka 3.1.15: Prirodzený prírastok obyvateľov OZ RADOŠINKA v rokoch 2008-2014 ROK Narodení Zomrelí Prirodzený prírastok

2008 217 301 -84

2009 257 262 -5

2010 225 293 -68

2011 202 270 -68

2012 236 288 -52

2013 2014 244 217 255 302 -11 -85 Zdroj:ŠÚ SR, 2015

Pri analýze kvantitatívnych ukazovateľov - Graf 3.1.7: Prirodzený prírastok obyvateľov natality a mortality OZ RADOŠINKA v rokoch OZ RADOŠINKA v rokoch 2008-2014 2008-2014 zisťujeme, že natalita sa signifikantne

znížila v rokoch 2010 a 2011, čo mohlo byť

-20

spôsobené svetovou ekonomickou krízou. Nárast

-40

bol zaznamenaný v rokoch 2012 a 2013, avšak

-60

natalita v roku 2014 má opäť klesajúcu tendenciu,

-80

čo potvrdzuje kolísavý charakter ukazovateľa.

-100

-5

-11

-52 -68 -84

Pre lepšiu prehľadnosť uvádzame vývoj počtu obyvateľov v Grafe 3.1.7.

-68 -85

Zdroj:ŠÚ SR, 2015

Migračné saldo v obciach OZ RADOŠINKA za roky 2008-2014 dosahuje kladné hodnoty. Najpriaznivejší bol rok 2008, naopak migračné saldo bolo najnižšie v roku 2009. Pozitívny trend pre obce môže byť spôsobený celospoločenským návratom obyvateľov z miest do vidieckych obcí a teda blízkosť krajského mesta Nitra. Tento trend však nemá výrazné pozitívne dopady na rozvoj vidieckych oblastí, keďže obyvatelia i naďalej svoje ekonomické aktivity vykonávajú v urbanizovaných centrách. Najvyššia migrácia bola v obciach Alekšince, Veľký Ripňany a Zbehy, najnižšia v obciach Kapince, Lipovník a Lužany. Pozitívna migrácia je dôsledkom vysokej atraktívnosti územia, vhodných podmienok na bývanie (nájomné a iné bytové priestory), priaznivou infraštruktúrou a dostupnosťou do miest ako i kvalitou poskytovaných miestnych služieb. Vzhľadom na očakávanú lokalizáciu automobilového investora Jaguár Land-Rover v Meste Nitra možno predpokladať pokračujúce pozitívne migračné saldo, ako aj silnejšie ekonomické prostredie okolitých satelitných obcí. Prehľad zobrazuje Tabuľka 3.1.16 a Graf 3.1.8. Tabuľka 3.1.16: Migračné saldo obyvateľov OZ RADOŠINKA v rokoch 2008-2014 ROK Prisťahovaní Odsťahovaní Migračné saldo

2008 649 434 215

2009 435 372 63

Graf 3.1.8: Migračné saldo obyvateľov OZ RADOŠINKA v rokoch 2008-2014 250 200

2011 443 341 102

2012 469 325 144

2013 2014 500 602 392 444 108 158 Zdroj: ŠÚ SR, 2015

Celkový prírastok v obciach sledovaného územia predstavuje kladné hodnoty, navzdory záporným hodnotám prirodzeného prírastku. Je

215

175

150

144 102

100 50

2010 535 360 175

158 108

to predovšetkým dôsledkom kladného vývoja migračných

tokov.

Napriek

kolísavému

charakteru celkového prírastku za posledných

7 rokov možno vďaka novovznikajúcim

Zdroj: ŠÚ SR, 2015

pracovným

príležitostiam

tento

trend

predpokladať aj v nasledujúcom období. Prehľad zobrazuje Tabuľka 3.1.17. Tabuľka 3.1.17: Celkový prírastok obyvateľov OZ RADOŠINKA v rokoch 2008-2014 ROK Prirodzený prírastok Migračné saldo Celkový prírastok

2008 -84 215 131

2009 -5 63 58

2010 -68 175 107

2011 -68 102 34

2012 -52 144 92

2013 2014 -11 -85 108 158 97 73 Zdroj: ŠÚ SR, 2015

Národnostné a etnické zloženie obyvateľstva Z hľadiska národnostnej štruktúry obyvateľov je OZ RADOŠINKA typickým homogénnym regiónom. Najvyššie zastúpenie predstavuje slovenská národnosť (96,2%), 44

z ostatných národností

má značné zastúpenie Tabuľka 3.1.18: Národnostná štruktúra maďarská (0,34%) a česká národnosť (0,24%). obyvateľov OZ RADOŠINKA Podľa štatistického úradu je zastúpenie rómskej národnosti na úrovni 0,12%, avšak v skutočnosti je vyššie. Prehľad zobrazuje Tabuľka 3.1.18. Charakteristika rómskeho etnika a osídlenia v OZ RADOŠINKA Podľa oficiálnych štatistík ŠÚ SR, sa v OZ RADOŠINKA hlási

k rómskej národnosti 29

obyvateľov. Vzhľadom na to, že väčšina rómskeho etnika sa hlási k slovenskej, alebo maďarskej národnosti, sú oficiálne štatistiky odchýlne od skutočnosti. Podľa Atlasu rómskych komunít (2013), je podiel rómskych obyvateľov značne vyšší.

NÁRODNOSTNÁ SPOLU V% ŠTRUKTÚRA Slovenská 23 570 96,22 Maďarská 84 0,34 Rómska 29 0,12 Ukrajinská 15 0,06 Rusínska 2 0,01 Chorvátska 2 0,01 Nemecká 10 0,04 Židovská 2 0,01 Moravská 5 0,02 Ruská 2 0,01 Bulharská 4 0,02 Poľská 10 0,04 Česká 60 0,24 Iná 23 0,09 Nezistená 679 2,77 SPOLU TBO 24 497 100 Zdroj: SODB 2011, 2015

Z celkového počtu obcí v Nitrianskom kraji (354) je rómske etnikum zastúpené v 37,9% obcí, podiel v obciach Slovenskej republiky je 12,5%. V OZ RADOŠINKA je rómske etnikum zastúpené v 7 obciach (23,3%), najvyšší podiel je v obci Malé Zálužie a Čakajovce. Vo všetkých obciach sú obyvatelia napojení na elektrickú sieť a väčšina obyvateľov je napojená na žumpu. V obciach Jelšovce a Veľké Ripňany majú obyvatelia možnosť sa napojiť aj na verejnú kanalizáciu. Táto možnosť však nie je využitá, nakoľko obyvatelia využívajú žumpu. Prehľad zobrazuje Tabuľka 3.1.19. Tabuľka 3.1.19: Národnostná štruktúra obyvateľov OZ RADOŠINKA NÁZOV OBCE

ZASTÚPENIE NAPOJENIE NA NAPOJENIE NA NAPOJENIE NA RÓMOV V % KANALIZÁCIU V % ŽUMPU V % ELEKT. SIEŤ V % Alekšince 8,4 0 89 100 Čakajovce 17,2 0 90 100 Jelšovce 4,8 68 26 100 Malé Zálužie 15,7 0 90 100 Nitrianska Blatnica 2,8 0 95 100 Veľké Ripňany 1,9 100 80 100 Zbehy 4,0 0 70 100 Zdroj: Atlas rómskych komunít 2013, 2015

Vierovyznanie Tak ako z hľadiska národnostnej štruktúry, aj z hľadiska vierovyznania je OZ RADOŠINKA homogénnym regiónom. Viac ako 85% obyvateľov sa podľa posledného sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2011 hlásilo k rímskokatolíckej cirkvi. Bez vyznania bolo 4,52% obyvateľov a 3,44% obyvateľov sa hlásilo k evanjelickej cirkvi 45

augsburského vyznania. Vysoký podiel príslušníkov cirkvi augsburského vyznania je v obciach Malé Zálužie (48,5%), Nové Sady (24,6%) a Blesovce (9,2%). Najvyšší podiel obyvateľov bez vyznania je v obciach Svrbice (17,2%) a Orešany (15,7%). V ostatných obciach partnerstva sa väčšina obyvateľov hlási k rímskokatolíckej cirkvi. Prehľad zobrazuje Tabuľka 3.1.20. Tabuľka 3.1.20: Náboženské vyznanie obyvateľov OZ RADOŠINKA NÁBOŽENSKÉ VYZNANIE / CIRKEV Rímskokatolícka cirkev Gréckokatolícka cirkev Pravoslávna Evanjelická cirkev augsburského vyznania Reformovaná kresťanská cirkev Evanjelická cirkev metodistická Starokatolícka cirkev Cirkev československá husitská Bratská jednota baptistov Cirkev adventistov siedmeho dňa Cirkev bratská Apoštolská cirkev Starokatolícka cirkev Kresťanské zbory Bahájske spoločenstvo Ústredný zväz židovských náboženských obcí Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní Bez vyznania Iné Nezistené

SPOLU V% 21015 85,79 44 0,18 32 0,13 843 3,44 14 0,06 12 0,05 2 0,01 1 0,00 2 0,01 3 0,01 1 0,00 2 0,01 8 0,03 26 0,11 5 0,02 5 0,02 66 0,27 5 0,02 1108 4,52 36 0,15 1267 5,17 Zdroj: SODB 2011, 2015

Vzdelanostná úroveň – stupeň aj druhy, vývojové trendy vo vzdelanosti Vzdelanostná štruktúra obyvateľstva je jedným z rozvojových potenciálov územia, keďže vytvára bázu pre uplatnenie sa na trhu práce v zmysle pritiahnutia investícií do územia. Dôležitosť vzdelanostnej štruktúry obyvateľstva, zároveň reflektuje celkové ekonomické, hospodárske a sociálne pomery územia. Podľa posledného sčítania obyvateľov z roku 2011 prevládalo vo vzdelanostnej štruktúre obyvateľstvo s učňovským (18,6%) alebo základným (17,7%) vzdelaním. Pomerne vysoký podiel obyvateľstva je bez školského vzdelania (14,8%). Najvyšší podiel obyvateľov bez vzdelania je v obciach Horné Štitáre (17,7%), Lužany (17,2%) a Horná Nová Ves (16,8%). Stredoškolské vzdelanie dosiahlo v roku 2011 podľa SODB 37,1% obyvateľov (vrátanie SOV bez maturity). Vysokoškolsky vzdelaných obyvateľov sa v OZ RADOŠINKA nachádzalo 8,2%. Najvyšší podiel vysokoškolsky vzdelaných obyvateľov bolo v roku 2011 v obciach Zbehy (13,25%), Jelšovce (12,12%) a Malé Zálužie (10,37%).

Ak porovnáme údaje o vzdelanostnej úrovni z posledného sčítania v roku 2011, s SODB z roku 2001, môžeme skonštatovať, že prognózy migrácie vysokoškolsky vzdelaných obyvateľov sa naplnili, keď sa ich podiel za jednu dekádu zdvojnásobil (zo 4% v r. 2001 na 8,2% v r. 2011). Tento trend úzko súvisí aj s pozitívnym migračným saldom a prílivom mladých rodín do satelitných obcí mesta Nitra. Prehľad zobrazuje Tabuľka 3.1.21 a Graf 3.1.9. Tabuľka 3.1.21: TBO podľa najvyššieho skončeného stupňa školského vzdelania NAJVYŠŠÍ SKONČENÝ STUPEŇ ŠKOLSKÉHO VZDELANIA Základné Učňovské (bez maturity) Stredné odborné (bez maturity) Úplné stredné učňovské (s maturitou) Úplné stredné odborné (s maturitou) Úplné stredné všeobecné Vyššie odborné vzdelanie Vysokoškolské bakalárske Vysokoškolské magisterské, inžinierske, doktorské Vysokoškolské doktorandské Vysokoškolské spolu Bez školského vzdelania Nezistené Spolu

SPOLU

4324 17,7 4566 18,6 3045 12,4 874 3,6 4438 18,1 744 3,0 227 0,9 388 1,6 1 520 6,2 102 0,4 2 010 8,2 3 620 14,8 649 2,6 24 497 Zdroj:SODB 2011, 2015

Graf 3.1.9: Štruktúra obyvateľstva podľa základných stupňov školského vzdelania v % 35

30 24,7

25 20

17,7

14,8

15 8,2

10 5

0,9

0 Základné

Vzdelanie bez maturity

Úplné stredné

Vyššie odborné vzdelanie

Vysokoškolské spolu

Bez školského vzdelania

Zdroj:SODB 2011, 2015

3.1.3.

Charakteristika

spoločenských,

inštitucionálnych,

kultúrnych

historických zdrojov Situáciu v školstve, zdravotníctve, sociálnych a iných verejných službách V OZ RADOŠINKA sa nachádza 18 predškolských zariadení a 13 základných škôl. V školskom roku 2014/2015, navštevovalo materské školy spolu 646 detí, čo je o 4 deti menej ako v predchádzajúcom školskom roku. Základné školy v OZ RADOŠINKA navštevovalo 47

v šk. roku 2014/2015 1 774 žiakov, čo je o 67 žiakov menej ako v predchádzajúcom školskom roku. Celkovo má návštevnosť ZŠ a MŠ klesajúcu tendenciu v poslednom roku. Prehľad o obciach v ktorých sa nachádzajú MŠ a ZŠ a o počte žiakov zobrazuje Tabuľka 3.1.22. Tabuľka 3.1.22: Prehľad MŠ a ZŠ v OZ RADOŠINKA a počet žiakov v šk. roku 2014/2015 OBEC Alekšince Bojná Čab Čakajovce Horné Štitáre Hruboňovo Jelšovce Lukáčovce Malé Ripňany Nitrianska Blatnica Nové Sady Orešany Radošina Svrbice Šalgovce Šurianky Urmince Veľké Dvorany Veľké Ripňany Zbehy OZ RADOŠINKA

POČET DETÍ MŠ

POČET ŽIAKOV ZŠ

42 60 28 38 22 14 21 19 21 44 42 68 22 16 47 21 64 57 646

182 258 68 21 33 134 184 181 72 19 177 250 195 1 774 Zdroj:ÚIPŠ, 2015

Počet detí, ktoré navštevujú MŠ má skôr stúpajúcu tendenciu, kým počet žiakov navštevujúcich ZŠ v OZ RADOŠINKA má klesajúcu tendenciu. Tento stav súvisí predovšetkým s kolísavým demografickým a reprodukčným vývojom. Prehľad počtu žiakov navštevujúcich MŠ a ZŠ v OZ RADOŠINKA za posledných 7 rokov zobrazuje Tabuľka 3.1.23 a Graf 3.1.10. Tabuľka 3.1.23: Vývoj počtu žiakov na ZŠ a MŠ v OZ RADOŠINKA 2008 – 2014 ŠKOLSKÝ ROK

POČET DETÍ MŠ

POČET ŽIAKOV ZŠ

2008/2009 2009/2010 2010/2011 2011/2012 2012/2013 2013/2014 2014/2015

554 567 620 627 659 650 646

2 106 1 998 1 951 1 890 1 848 1 841 1 774 Zdroj:ÚIPŠ, 2015

Graf 3.1.10: Vývoj počtu žiakov v ZŠ a v MŠ v OZ RADOŠINKA 2008 – 2014 3000

2 106

1 998

1 951

2500

1 848

1 890

1 841

1 774

2000

počet žiakov ZŠ

1500 1000

554

567

620

627

659

650

646

počet detí MŠ

500 0 2008/2009 2009/2010 2010/2011 2011/2012 2012/2013 2013/2014 2014/2015

Zdroj:ÚIPŠ, 2015

V základných školách prevažujú predmety, ktoré predstavujú štandard pri takomto type vzdelávacej inštitúcie. Vzhľadom na svetový trend konkurenčného prostredia sa obce v OZ RADOŠINKA snažia o inovatívny prístup. Napríklad obec Alekšince zaradila do vzdelávacieho procesu aj neštandardné, ale vzhľadom na problematiku veľmi aktuálny predmet Environmentálna výchova. Všetky základné školy sa snažia aj o zvyšovanie počítačovej gramotnosti a rovnako aj jazykovej vybavenosti žiakov a ponúkajú predmety v súlade s týmto zámerom. Základné školy ponúkajú pre žiakov široké spektrum mimoškolských aktivít tak edukačného charakteru (jazykové, literárne, prírodno-environmentálne a esteticko-výchovné krúžky) ako aj športového charakteru (futbalové a volejbalové krúžky). Zároveň školy ponúkajú ďalšie voľno-časové aktivity ako tvorivé dielne s rodičmi, umeleckú činnosť a tanečné krúžky. Vysoký dôraz je kladený na zvyšovanie počítačovej gramotnosti. Viaceré zo základných škôl disponujú učebňami s IT technológiami (datavideoprojektor, interaktívna tabuľa). Zdravotníctvo V obciach OZ RADOŠINKA je prevádzkovaných 7 ambulancií všeobecného lekárstva pre dospelých, 7 ambulancií pre deti a dorast, 6 stomatologických ambulancií a 1 gynekologická ambulancia. V obciach Alekšince, Bojná, Radošina, Čakajovce a Nové Sady sú poskytované zdravotnícke služby v Obecných zdravotných strediskách. Prehľad zobrazuje Tabuľka 3.1.24. Tabuľka 3.1.24: Prehľad zdravotníckych zariadení v OZ RADOŠINKA DRUH ZDRAV. ZARIADENIA

ZAMERANIE ZDRAV. ZARIADENIA

všeobecné lekárstvo ambulancia všeobecnej

MIESTO PREVÁDZKY Zbehy Šurianky Alekšince Bojná Radošina Veľké Ripňany

NÁZOV PRÁVNICKEJ OSOBY MUDr. Kirinovičová Karin GENERAL MEDICINE, s.r.o. Imunoalergológia Dzurilla s.r.o. DAMATI s.r.o. HERTEL s.r.o. MEDASA s.r.o. Obvodný lekár Veľké

ambulantnej zdravotnej starostlivosti všeobecná starostlivosť o deti a dorast

gynekologická ambulancia

ambulancia zubného lekárstva

gynekológia a pôrodníctvo stomatológia

Nové Sady Čakajovce Bojná Radošina Veľké Ripňany Urmince Zbehy Zbehy Nové Sady Bojná Radošina Veľké Ripňany Urmince

Ripňany s.r.o. MUDr. Prievozník Ladislav ZOEMEDI, s.r.o. ZOEMEDI, s.r.o. BA 4, s.r.o. HELA MED, s.r.o. HELA MED, s.r.o. FINIKA s.r.o. MUDr. Tarabčák Igor DENTIST AV, s.r.o ORTHODENTAL, s.r.o 3 Dent s.r.o. AmPoS, s.r.o. DENTIM s.r.o. MUDr. Gregorová Slavomíra Zdroj: ÚNSK,2015

Lekárska služba prvej pomoci (LSPP) Pre spádovú oblasť okresu NR je v prevádzke LSPP pre dospelých, LSPP pre deti a dorast a LSPP stomatologická v Nitre, na Špitálskej ulici č.6. Pre spádovú oblasť okresu TO je poskytovaná LSPP pre dospelých , LSPP pre deti a dorast v Topoľčanoch, na ulici 17. novembra č. 1300. Stomatologická LSPP je zabezpečovaná v Nitre, na Špitálskej ulici 6. Lekárne Na území OZ RADOŠINKA poskytuje svoje služby 8 verejných lekární - 4 v obciach okresu NR a 4 v obciach okresu Topoľčany. Ich prehľad je v Tabuľke 3.1.25. Tabuľka 3.1.25: Prehľad lekární v OZ RADOŠINKA Názov lekárenského zariadenia Lekáreň Aquincum Ave Mária Ave Mária Alfa - Omega Ampulka Meridies II ARNIKA ALCHEMILKA

Druh lekárenského zariadenia

Miesto prevádzky

Názov právnickej osoby

pobočka verejnej lekárne

Alekšince

PharmDr. Kubačková Mária

verejná lekáreň verejná lekáreň pobočka verejnej lekárne pobočka verejnej lekárne pobočka verejnej lekárne verejná lekáreň verejná lekáreň

Veľké Zálužie Zbehy Nové Sady Urmince Bojná Radošina Veľké Ripňany

Gamiel s.r.o. Lekáreň Ave Mária s.r.o. Mgr. Renáta Široká Pe-a-ma, s.r.o. Lekáreň Meridies, s.r.o. Mgr. Štrbavá Anna PharmDr. Vitkovská Dagmar Zdroj: ÚNSK,2015

Sociálna starostlivosť V území OZ RADOŠINKA je sociálna starostlivosť zabezpečovaná prostredníctvom verejných a neverejných poskytovateľov sociálnych služieb, uvedených v Tabuľke 3.1.26.

Tabuľka 3.1.26: Prehľad poskytovateľov sociálnej starostlivosti v OZ RADOŠINKA Poskytovateľ / Názov subjektu Obec Bojná Obec Horné Štitáre Obec Zbehy Zariadenie sociálnych služieb Harmónia

Komunita Kráľovnej pokoja, Radošina Hilda, Urmince

SPLN, n.o. ,Veľké Ripňany

Zariadenie sociálnych služieb Zlatý vek o.z.

Sídlo/Kontakt

Zriaďovateľ

Verejní poskytovatelia Bojná č. 201, 956 01; Obec Bojná ocu@bojna.sk Horné Štitáre č.75, 956 03; Obec Horné info@hornestitare.sk Štitáre Zbehy č.69, 951042; Obec Zbehy obec@zbehy.sk Horné Štitáre č. 61, 95603, Nitriansky tel: 038/5388127 samosprávny domovhs@stonline.sk kraj www.harmoniazss.sk prevádzky: Horné Štitáre a Radošina Neverejní poskytovatelia Piešťanská 11/18 Radošina Nitrianske tel: 038/5398102 biskupstvo kkp@slovanet.sk; www.kkp.sk Urmince 118, 956 02 Nezisková Urmince organizácia tel.: 0905848804 gocarova@gmail.com Hlohovecká 170/314, 95607 Nezisková Veľké Ripňany organizácia tel.: 0905 304 933; 038/5392495 a.antalova@centrum.sk Novomestského 17, 94901 Občianske Nitra; prevádzka: Bojná č. združenie 209; 038/531 33 74, 0917 969 299 info@ddzlatyvek.sk www.ddzlatyvek.sk

Druh poskytovanej sociálnej služby Opatrovateľská služba Opatrovateľská služba Opatrovateľská služba Domov sociálnych služieb

Domov soc. služieb; Zariadenie opatrovateľskej služby; Terénna opatrovateľská služba; Denný stacionár Denný stacionár

Domov sociálnych služieb

Zariadenie pre seniorov Domov sociálnych služieb Špecializované zariadenie

Zdroj:UNSK,2015

Zariadenie sociálnych služieb Harmónia je subjekt v zriaďovateľskej pôsobnosti Nitrianskeho samosprávneho kraja, ktorý prevádzkuje v obciach Bojná a Horné Štitáre Domov sociálnych služieb. Pre 49 klientov (47 žien a 2 muži) poskytuje komplexné sociálne služby dospelým osobám s ťažkým zdravotným postihnutím a nepriaznivým zdravotným stavom so stupňom odkázanosti V a viac, celoročnou pobytovou formou. V prevádzke Horné Štitáre sú v prízemnej budove 1,2,3 lôžkové izby, v Bojnej sú v troch ubytovacích jednotkách 1-5 lôžkové izby. Komunita Kráľovnej pokoja Radošina pôsobí ako súkromné združenie veriacich kresťanov – katolíkov, ktoré bolo v roku 1993 schválené nitrianskym sídelným biskupom kánonickým štatútom. V kaštieli v Radošine poskytuje KKP sociálne služby prostredníctvom 51

Domova sociálnej starostlivosti, Denného stacionára, Zariadenia opatrovateľskej služby a Terénnej opatrovateľskej služby. Pre 13 dospelých mužských klientov DSS je veľmi dôležitá aj pracovná terapia, ktorá okrem údržby kaštieľa a bežných každodenných prác zahŕňa prácu na hospodárstve - starostlivosť o ošípané i hovädzí dobytok a obhospodarovanie 30 ha ornej pôdy a gaštanice. Spoločnosť Zlatý vek o.z. prevádzkuje Zariadenie sociálnych služieb. Pre klientov poskytuje sociálne služby hlavne v zariadení pre seniorov a to celoročnou pobytovou formou, pre klientov, ktorí dovŕšili dôchodkový vek a sú odkázaní na pomoc inej fyzickej osoby. V zariadení opatrovateľskej služby sa poskytuje prechodná 24 hodinová starostlivosť v čase, keď si ju nemôžu zabezpečiť klienti sami. Pobyt je poskytovaný spravidla do 3 mesiacov. V domove sociálnych služieb sa poskytuje sociálna služba fyzickej osobe, ak jej stupeň odkázanosti je najmenej V. V špecializovanom zariadení sú poskytované špeciálne sociálne služby pre klientov napr. s Parkinsonovou alebo Alzheimerovou chorobou. Občianska vybavenosť a športové zariadenia V obciach OZ RADOŠINKA sa nachádza viacero športových zariadení a zariadení pre voľno-časové aktivity. Najviac využívaných je 31 detských ihrísk, t.z. že na každú obec v OZ RADOŠINKA pripadá v priemere jedno detské ihrisko. Podobná situácia je pri futbalových ihriskách, ktorých je 29. Ďalej sa v regióne nachádzajú telocvične, posilňovne, tenisové kurty. Okrem toho sa na území nachádzajú strelnice, kinosály a štadióny. Jediná sauna sa nachádza v V Nitrianskej Blatnici, vo Veľkých Ripňanoch fitnes centrum. Prehľad zobrazuje Tabuľka 3.1.27. Tabuľka 3.1.27: Prehľad športových a voľno-časových zariadení v OZ RADOŠINKA Futbalové ihrisko 29 Tenisový kurt 9

ŠPORTOVÉ A VOĽNO-ČASOVÁ ZARIADENIA Detské Telocvičňa Strelnica Posilňovňa Miestnosť ihrisko s kinosálou 31 11 6 21 3 Kolkáreň Štadión Fitnes centrum Sauna Klub pre mládež 3 6 1 1 3 Zdroj: Obecné úrady, 2015

Inštitúcie a záujmové organizácie pôsobiace v území OZ RADOŠINKA V územnej pôsobnosti OZ RADOŠINKA pôsobí 30 obcí, ktoré sú reprezentované obecnými úradmi, z ktorých 7 obcí je zároveň matričným úradom. Sú to obce: Alekšince, Bojná, Hruboňovo, Nové Sady, Radošina, Veľké Ripňany a Zbehy. Na spoločenskom dianí v regióne sa podieľajú občianske združenia a iné záujmové združenia občanov. Takmer v každej obci je registrovaných niekoľko združení, najaktívnejšie z nich sa okrem komunitných aktivít v obci, podieľajú na rozvojových aktivitách v jej okolí, alebo v celom partnerstve. Spolu je 52

v obciach OZ RADOŠINKA registrovaných 108 občianskych a záujmových združení, avšak nie všetky sú z nich aktívne. Veľké zastúpenie združení je napríklad v obciach Bojná, Šalgovce, Urmince, Nitrianska Blatnica a Nové Sady: Občianske združenie Rotunda Jurko, Jednota dôchodcov, Kolkársky klub, Dobrovoľnícky hasičský zbor, Červený kríž, Slovenský zväz včelárov. Vo viacerých obciach sú poľovnícke združenia (napr. Lipovník, Nitrianska Blatnica, Nové Sady, Šurianky, Alekšince). Veľmi obľúbené sú združenia dôchodcov a futbalové kluby. Prehľad zručností miestnych obyvateľov a spolkový život v OZ RADOŠINKA V súčasnosti pôsobí v riešenom území niekoľko speváckych a tanečných súborov, hudobných telies a ochotníckych divadiel. Známa je tradícia ochotníckeho a divadelného súboru Radošinské naivné divadlo, ktoré od r. 1970 pôsobí v Bratislave. Žije tu taktiež viacero šikovných remeselníkov a zručných ľudí, ktorým sa podarilo zachovať niektoré z tradičných remesiel a zvyklostí, ako napr. umelecké kováčstvo, košikárstvo, krasličiarstvo, drevorezba a keramikárstvo. Tradíciu má aj vinohradníctvo a včelárstvo. V obciach však nájdeme aj maliarov, aranžérov, scénografov, sochárov, výrobcu miniatúr ľudových krojov, výrobcu macramé a mnohých ďalších šikovných remeselníkov, výtvarníkov a neprofesionálnych tvorcov v oblasti remesiel. Za účelom podpory miestnych subjektov, t.j. poľnohospodárskych a potravinárskych producentov, remeselných výrobcov a poskytovateľov služieb, ktorí vykonávajú svoju činnosť šetrne voči životnému prostrediu, prispievajú k ochrane prírodného a kultúrneho dedičstva a k uchovaniu tradícií bol v rokoch 2011 – 2012 kreovaný systém značenia produktov na nitrianskom vidieku a vznikla značka „regionálny produkt PONITRIE“. Strojcom tejto myšlienky a koordinátorom značky je OZ RADOŠINKA. V obciach sledovaného územia sa do súčasnosti uchovávajú niektoré zvyky a kultúrne tradície, ako napríklad fašiangové sprievody, pálenie Moreny, alebo stavanie Májov. Prehľad tradičných podujatí v území OZ RADOŠINKA zobrazuje Tabuľka 3.1.28. Tabuľka 3.1.28: Prehľad tradičných podujatí na území OZ RADOŠINKA Mesiac Január/ Február

Názov podujatia Fašiangový sprievod

Marec/ Apríl

Otvorenie moto sezóny BABICA 2015 Svätojurajská púť

Máj/Jún

Okresné folklórne slávnosti Jánske ohne

Krátky popis Tradičný zábavný sprievod v maskách s bohatým programom Stretnutie priateľov a obdivovateľov motorov Púť k rotunde svätého Juraja je najväčším tradičným podujatím v regióne Kultúrno-spoločenské podujatie Športovo-spoločenské podujatie s viac ako 30. ročnou tradíciou

Miesto konania Lukáčovce Ranč pod Babicou, Bojná Nitrianska Blatnica Radošina Svrbice

Júl/August

Cyrilometodské slávnosti

Cyrilometodejské oslavy v obci Čakajfest Babický kotlík RIPFEST Letná slávnosť Turistický pochod September /Október

November/ December

Ukončenie moto sezóny BABICA Poľovnícke slávnosti Bojňanské zvony Rozlúčka s letom so slovenskou piesňou Spievajte s nami Floriánske vianočné trhy Vianočné omrvinky Výstup na Marhát

Živá Cyrilometodská tradícia v obci s najstaršími kresťanskými pamiatkami na Slovensku Kultúrno-spoločenské podujatie

Bojná

Kultúrno-spoločenské podujatie Súťaž vo varení gulášu

Čakajovce Ranč pod Babicou, Bojná Veľké Ripňany Nové Sady Horné Štitáre

Čab

Hudobný festival Kultúrno-spoločenské podujatie Pravidelný turistický výstup s viac ako 20. ročnou tradíciou Stretnutie priateľov a Ranč pod Babicou, obdivovateľov motorov Bojná Kultúrno-spoločenské podujatie Radošina Festival chrámových zborov Bojná Tradičné posedenie s ľudovou OZ RADOŠINKA hudbou, tancom a zábavou Folklórne slávnosti Čakajovce Tradičné predvianočné trhy Veľké Ripňany Výstava tradičného ľudového Lukáčovce umenia Tradícia silvestrovských Bojná, Vozokany, výstupov siahajúca až do 70. Nitrianska Blatnica, rokov 20. storočia Radošina, Lipovník Zdroj: Obecné úrady, 2015

Kultúrne a historické zdroje Územie medzi pohoriami Tribeč a Považský Inovec rozprestierajúce sa prevažne na Nitrianskej pahorkatine postupne prechádzajúcej do nivy rieky Nitry tvorí prirodzený priestor, oblasť, ktorá bola od nepamäti osídlená. Potvrdzujú to početné archeologické nálezy a lokality v riešenom území, resp. historické zmienky a záznamy s ním súvisiace, významné nie len v rámci Slovenska, ale aj v rámci širších územných vzťahov. Významnou archeologickou a paleontologickou lokalitou je jaskyňa Čertova pec v katastri obce Radošina. Výskumom bolo zistené viacvrstvové osídlenie, z ktorého najstaršie reprezentuje moustierska kultúra zo staršej doby kamennej. Jaskyňa bola vtedy osídlená človekom neandertálskeho typu. Ide o vôbec najstaršie známe jaskynné osídlenie na Slovensku. Priebežný systematický záchranný výskum v obci Jelšovce prebiehajúci od roku 1982 preukázal existenciu osídlenia z doby kamennej (4500 p.n.l.), kedy sa tu usídlili nositelia kultúry s lineárnou keramikou a želiezovskej skupiny. Osídlenie tu pokračovalo takmer nepretržite cez celú dobu kamennú, dobu bronzovú, dobu halštatskú a laténsku. Obec je v súčasnosti známa najväčším skúmaním pohrebiskom z obdobia staršej doby bronzovej na území Slovenska a strednej Európy. 54

Stopy osídlenia z doby kamennej (limnokvarcitové čepeľové škrabadlo spred viac ako 20 000 rokov - posledná doba ľadová) sa našli v obci Alekšince. V Čabe boli preskúmané nálezy z obdobia paleolitu, eneolitu, doby bronzovej a doby halštatskej. V obci Ardanovce boli zdokumentované nálezy kamenných nástrojov z praveku a mladšej doby kamennej. Neolitické nálezy vo Veľkých Dvoranoch a Nových Sadoch pochádzajú z doby kamennej (Nové Sady praveký rondel a kostrové nálezy lengyelskej kultúry s depotom kamenných perál, Veľké Dvorany - neolitické dlátko resp. malá sekerka). Ďalším veľmi významným nálezom je minca z obdobia Rímskej ríše, s vyobrazením cisára Antonina Pia z 2. storočia, ktorá sa našla v obci Hruboňovo. V obci Bojná, na území ktorej ležalo v období pred vznikom Veľkej Moravy hospodárske a politické centrum Pribinovho Nitrianskeho kniežatstva sa nachádza Archeologické múzeum Veľkej Moravy spravované Archeologickým ústavom SAV. Z množstva zaujímavých exponátov z prebiehajúceho archeologického výskumu, ktoré návštevník v múzeu uvidí treba spomenúť najstarší kresťanský zvon na Slovensku, či unikátny súbor pozlátených oltárnych plakiet z Nitrianskeho kniežatstva. V chotári obce Bojná možno okrem múzea navštíviť i unikátne archeologické nálezisko, hradisko Bojná - Valy. Do obdobia 1. pol. 9. storočia možno zaradiť v súčasnosti národnú kultúrnu pamiatku Rotundu sv. Juraja v katastri obce Nitrianska Blatnica. V odkrytých hroboch neďaleko rotundy sa našli strieborné šperky, ozdoby a náradie. Výskum okolia dokázal 2 fázy včasnostredovekého osídlenia. Obyvatelia sa pravdepodobne zaoberali ťažbou železnej rudy, roľníctvom a dechtárstvom. Zánik osady nastal asi v polovici 13. storočia. Prvé zmienky o osídlení riešeného územia obsahujú Zoborské listiny z rokov 1 111 a 1 113. Prvé písomné zmienky o obciach (alebo ich častiach) Alekšince, Nové Sady, Šurianky, Zbehy, Čakajovce sú v listine z roku 1 156, keď ostrihomský arcibiskup daroval desiatky z týchto obcí kanónikom ostrihomského kostola. Prvé písomné zmienky o zvyšných obciach riešeného územia pochádzajú z 13. storočia. Obce boli majetkom cirkvi (ostrihomského, neskôr nitrianskeho biskupstva) a miestnej šľachty. Celé územie bolo počas pohnutých udalostí, či už tatárskeho vpádu v r. 1 241, alebo tureckých vpádoch v 16. a 17. storočí plienené, niektoré obce boli spustošené, iné vypálené a úplne zničené. Od polovice 18. storočia až do vypuknutia prvej svetovej vojny bola Nitra a jej okolie od vojenských útrap ušetrené, čo umožnilo obnovu krajiny. V tomto období bolo vybudovaných, resp. prestavaných viacero zo súčasných kultúrno-historických a cirkevných stavieb a pamiatok v obciach riešeného územia. V r. 1909 bola slávnostne otvorená železničná trať Zbehy – Radošina, ktorá sa zakrátko stala tepnou rozvoja Radošinskej doliny a priľahlých obcí. Krátko na to vypukla prvá svetová 55

vojna a v kolektívnej pamäti podstatne hrozivejšia globálna udalosť z rokov 1939 – 1945. Obe dokumentujú početné pomníky padlých z radov miestneho obyvateľstva. Na vodnom toku Radošinka dochádzalo v minulosti k častým povodniam a zamokrené územie v bezprostrednej blízkosti toku nebolo vhodné na poľnohospodárske využitie. Aj z týchto dôvodov bola v 60. rokoch 20. storočia prevedená regulácia Radošinky a jej prítokov, zamokrené plochy boli melioračnými prácami odvodnené a zúrodnené. Ako možno vidieť v Tabuľke 3.1.29, celé územie OZ RADOŠINKA je veľmi bohaté na kultúrno-historické pamiatky a archeologické náleziská. Národné kultúrne pamiatky (ďalej len „NKP“) sa nachádzajú v šestnástich z tridsiatich obcí riešeného územia, pričom najviac NKP je sústredených v obciach Nitrianska Blatnica (10), Radošina (8) a Lukáčovce (6). Tabuľka 3.1.29: Zoznam nehnuteľných NKP v OZ RADOŠINKA Obec Ardanovce Bojná

Č. ÚZPF 131 141 141

Unifikovaný názov Bližšie určenie Kostol Stĺp s podstavcom Socha

142 2353 Čab 1401/0 1401 Čakajovce 1402/12 159 159 159 Hruboňovo 10544/0 Jelšovce 1444/0 1444/0 1444/0 Kapince 1445/12 1445 1445

Hradisko Park Socha na stĺpe Stĺp s architektúrou Kostol s opevnením Kaštieľ Park Socha na podstavci Kaštieľ Kríž pri kostole Pilier s podstavcom Socha Hrob s pamätníkom

Lukáčovce

1460 1461 1462 10420 11305 210

Archeologická lokalita Fara pamätná Hrádok Kaštieľ Kostol Cintorín židovský Kaštieľ

210

Park

Nitrianska Blatnica

1461/0

Dom pamätný Tabuľa pamätný

Kostol sv. Michala kamenný Panna MáriaImmaculata Kaštieľsky park Immaculata Morový stĺp R.k.sv. Kataríny Solitér Sv. Ján Nepomucký Ukrižovaný Kristus Kameň Socha Panny Márie 1916-1945,dôstojník, antifašista Tehla nepálená Pam. tabuľa mjr. Pavloviča Mohyla Solitér Skúmaný Solitér R.k.Premenenia Pána 32 náhrobníkov Leonhardovský kaštieľ Anglický park pri kostole

Doba Sloh vzniku 12-13 st. Barok Klasicizmus Ľudový charakter

1773 Pred r.1697

Prírodno-krajinársky Barok Barok Renesancia

Renesancia Prírodno-krajinársky Barok 1/3 18 st. Barok 1776 Barok Barok Barok 1946 Ľudové staviteľstvo

Pravek Klasicizmus raný stredovek Renesancia Barok nes. Renesancia raná Prírodno-krajinársky

Solitér

11752 11752 11752 1520/0 219 238 239 240 240 242 242 243 243 249 1549/0 1549 270

Bašta Severozápadná Cintorín Príkostolný Kostol Cintorín Príkostolný Kríž s korpusom na pilieri Socha I. Socha II. Socha III. Kaštieľ Kostol Kaštieľ Sídlisko jaskynné Kostol Kaplnka Stĺp s podstavcom Súsošie Pilier Socha Kaštieľ Socha Podstavec Kostol

1576/0

kostol

R.k.Povýšenia 1397 Gotika sv.Kríža Zdroj: Krajský pamiatkový úrad v NR, 2015

210 211 212 212 11752

Nové Sady Orešany Radošina

Šalgovce Šurianky Veľké Dvorany Zbehy

Neaktívny, starý stredoveký cintorín R.k.sv. Juraja Skúmané, prezentované Ukrižovaný Kristus Panna Mária Sv.Ján Evanjelista Sv. Mária Magdaléna Solitér R.k.sv.Kríža Solitér Prezentované R.k.sv.Trojice R.k.P.M.Ružencovej Kamenný Sv.Trojica Kamenný Sv.Ján Nepomucký Solitér Sv.J.Nepomucký Štvorboký,kamenný R.k.Narodenia P.M.

Renesancia

Románsky štýl

Barok nes. Barok nes. Barok nes. Barok nes. Pred 17 st. Renesancia Novoromán Renesancia neskorá Renesancia neskorá Renesancia neskorá Klasicizmus ludový Klasicizmus ludový Barok nes. Barok nes. Hist 1pol. 18st. Barok Barok

V minulosti sa v dolinách a v blízkosti vodných tokov obyvateľstvo riešeného územia živilo najmä poľnohospodárom a lovom rýb. Na podhorí, v lesoch a medziach sa ťažilo drevo a lovila divá zver. V sídlach sa rozvíjali remeslá, ako napr. vinohradníctvo, ovocinárstvo, kováčstvo, tkáčstvo, murárstvo, na brehoch vodných tokov mlynárstvo. Len v obci Radošina bolo ku koncu 19. storočia 7 mlynov. V celom území ich boli desiatky v závislosti od obdobia. Bojná bola v r. 1801 – 1848 mestečkom s trhovým právom, od polovice 18. stor. tu bola továreň na ručný papier. Radošina získala mestské a jarmočné právo už v r. 1697, v 17. a 18. storočí tu boli remeselné cechy. V obciach pôsobilo viacero významných činiteľov. V Lukáčovciach pôsobil v r. 1780 katolícky kňaz, osvietenecký spisovateľ Juraj Fándly. Katolícka fara v Zbehy bola v r. 1815 – 1828 domovom kňaza a spisovateľa Jozefa Ignáca Bajzu. Evanjelický farár, národný a osvetový pracovník, ktorý bol v styku so štúrovcami Juraj Moštenan pôsobil v Nových Sadoch. Obec Kapince je rodiskom Michala Pavloviča, slovenského dôstojníka, partizána a účastníka SNP.

3.1.4.

Popis materiálnych zdrojov

Situácia v bývaní, obývanosti a vybavenosti bytového fondu Obytná funkcia obcí v regióne je jednou zo základných podmienok ovplyvňujúcich rozvoj územia. Príležitostí na bývanie zvyšujú atraktívnosť územia a migračné toky. V súčasnosti existuje prevažne v západných krajinách trend odchodu obyvateľov z urbanizovaných centier do vidieckych oblastí, čo poskytuje príležitosť každej obci vytvoriť vhodné podmienky za účelom prilákania nových obyvateľov aj prostredníctvom výstavby bytov. Vzhľadom na vidiecky charakter OZ RADOŠINKA, prevažuje domová výstavba nad bytovou. Podľa posledného sčítania obyvateľov v roku 2011, takmer 21,4% obyvateľov žije v bytových domoch a viac ako 78,6% obyvateľov v rodinných domoch. Bytové domy s najväčším počtom bytov, sú v obciach Veľké Ripňany (124), Radošina (92) a Alekšince (84). Najvyšší počet rodinných Tabuľka 3.1.30: Domový a bytový fond OZ RADOŠINKA OZ POČET POČET OBÝVANÉ NEOBÝVANÉ domov je v obci Zbehy (595),

Radošina

(494)

RADOŠINKA BYTOV 1 658

DOMOV 6 092

a Veľké Ripňany (470).

7 056 694 Zdroj: SODB 2011, 2015

Najmenší počet domov je v obci Lužany (49) a Svrbice (42). Z celkového počtu je neobývaných 9% obytných priestorov. Prehľad zobrazuje Tabuľka 3.1.30. Prevažná väčšina bytov v OZ RADOŠINKA je v osobnom vlastníctve (846). Avšak nie zanedbateľné množstvo bytov sú obecné byty (512), ďalej sú to byty v inom vlastníctve (212) alebo družstevnom vlastníctve (88). Najvyšší podiel obecných bytov je v obciach Veľké Dvorany (217), Bojná (53) a Lukáčovce (36). Výstavba obecných bytov absentuje v 12 obciach: Ardanovce, Blesovce, Jelšovce, Kapince, Krtovce, Lipovník, Lužany, Malé Zálužie, Radošina, Svrbice. Vozokany a Zbehy. Porovnanie s okresnými úrovňami zobrazuje Tabuľka 3.1.31 a Graf 3.1.11. Tabuľka 3.1.31: Vlastníctvo domového a bytového fondu v OZ RADOŠINKA POČET Byty vo vlastných rodin. domoch Vlastné byty v byt. domoch Obecné byty Družstevné byty Iné Obývané Neobývané

OKRES NITRA OKRES TOPOĽČANY OZ RADOŠINKA 24 639 12 658 6 092 22 158 1 121 2 089 2 721 54 644 6 841

7 422 846 859 512 1 186 88 1 281 212 22 274 7 056 2 968 757 Zdroj: SODB 2011, 2015

Graf 3.1.11: Vlastníctvo domového a bytového fondu v OZ RADOŠINKA v % 6,61

1,14

2,74

Byty vo vlastných rodin. domoch

10,92

Vlastné byty v byt. domoch Obecné byty Družstevné byty

78,61

Iné

Zdroj: SODB 2011, 2015

Tabuľka 3.1.32: Obdobie Rodinné a bytové domy v OZ RADOŠINKA majú rôzny výstavby rodinných a bytových vek, pričom prevládajú byty postavené v období medzi rokmi domov v OZ RADOŠINKA 1946

a 1970

(34%).

Druhým

časovým

obdobím

s najprogresívnejšou výstavbou je obdobie do roku 1945,

OBDOBIE

POČET

VÝSTAVBY BYTOV

Do roku

kedy bolo postavených 13% obydlí. Najmenej sa stavalo 1945

1 188

1946-1970 3 086 1971-1980 1 078 842 z celkového počtu rodinných a bytových domov. Prehľad 1981-1990 1991-2001 369 zobrazuje Tabuľka 3.1.32 a Graf 3.1.12. 2002 - 2005 306 2006 a 416 neskôr Nezistené 1 776 Graf 3.1.12: Počet rodinných a bytových domov v OZ Spolu 9 061 RADOŠINKA podľa obdobia výstavby v % Zdroj: SODB 2011, 2015

v období

rokov

2002-2005,

postavilo

iba

3 34

4 9

3,4%

Do roku 1945 1946-1970 1971-1980 1981-1990 1991-2001 2002 - 2005 2006 a neskôr Nezistené Zdroj: SODB 2011, 2015

Technická infraštruktúra a vybavenosť domácností Vybavenosť domových a bytových jednotiek infraštruktúrou je vo veľkej miere ovplyvnená vybavenosťou obcí. Ak má totiž obec dobudovanú technickú infraštruktúru, väčšina domácností ju taktiež využíva. Vybavenie obcí OZ RADOŠINKA technickou infraštruktúrou je taktiež do istej miery ovplyvnené blízkosťou krajského mesta Nitra. Podľa posledného sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2011, 81,5% domácností je plynofikovaných a 96,2% domácností je vybavených vodovodom a 210 obyvateľov nemá prístup k tečúcej vode, 59

čo

predstavuje

0,85%

populácie

OZ Tabuľka 3.1.33: Vybavenie bytov v OZ RADOŠINKA. Splachovací záchod má 82,5%, RADOŠINKA technickou infraštruktúrou VYBAVENIE BYTOV Bytov spolu S plynom S vodovodom Splachovacím záchodom Kúpeľňou

kúpeľňu má viac domácností – 87,6%. Prehľad zobrazuje Tabuľka 3.1.33. Všetky

obce

RADOŠINKA

majú

zavedený separovaný zber. Všetky obce OZ RADOŠINKA sú napojené na autobusové spojenie. Železničná trať prechádza 12 obcami:

POČET 7 750 6 320 7 455 6 391

% 100% 81,5% 81,5 82,5

6 792 87,6 Zdroj: SODB 2011, 2015

Zbehy, Čab, Nové Sady, Malé Zálužie, Kapince, Tabuľka 3.1.34: Vybavenosť obcí OZ RADOŠINKA technickou infraštruktúrou Biskupová, Malé Ripňany, Veľké Ripňany

Radošina,

Čakajovce,

Jelšovce

a Alekšince. Prehľad zobrazuje Tabuľka 3.1.34. 3.1.5.

Charakteristika ekonomických

zdrojov Ekonomická základňa OZ RADOŠINKA je tvorená prevažne súkromným sektorom, ktorý je

INFRAŠTRUKTÚRA POČET OBCÍ Cestná sieť v km 141,3 Železničná sieť v km 25 Vodovod v m 121 794 Vodný zdroj Všetky obce Zber TKO Všetky obce Klasický Všetky obce Separovaný Všetky obce Autobus. zastávka Všetky obce Zdroj: Obecné úrady, 2015

v obciach zastúpený podnikateľmi a živnostníkmi. Podnikateľskú aktivitu reprezentuje 455 podnikateľských subjektov zapísaných do Obchodného registra, čo predstavuje 23,5%. Do Živnostenského registra je zapísaných 1 480 podnikateľských subjektov, čo predstavuje 76,5%. Spolu sa v OZ RADOŠINKA nachádza 1 935 podnikateľských subjektov. Ekonomická štruktúra je v OZ RADOŠINKA značne diverzifikovaná, najvyššie zastúpenie má terciárny sektor (39,9%) a sekundárny sektor (38,5%). Rovnaké zastúpenie má primárny a kvartérny sektor (6,8%). Najvyššie zastúpenie podnikateľských subjektov sa nachádza v obci Zbehy (219), z toho je 30,6% podnikateľov zapísaných v Obchodnom registri a 69,4% podnikateľov zapísaných v živnostenskom registri. Pomerne vysoké zastúpenie podnikateľov sa nachádza aj v obci Veľké Ripňany (175) a Radošina (170). Najnižšie zastúpenie podnikateľských subjektov je v obciach Svrbice (11), Lužany (12) a Kapince (14). V priestore

RADOŠINKA

pôsobí

agrosektore

spolu

135

subjektov

poľnohospodárskej prvovýroby (v okrese NR 39, v okrese TO 96). Ich priestorové rozmiestnenie nie je rovnomerné vo všetkých obciach riešeného územia, sídla subjektov sú sústredené hlavne v nasledujúcich obciach: Veľké Ripňany (21), Radošina (19), Biskupová (8), Nitrianska Blatnica (7), Zbehy (7), Šurianky (7), Lukáčovce (6), Urmince (6), Veľké Dvorany 60

(5), Alekšince (5), Jelšovce (5). V ostatných obciach je evidovaných menej, alebo nie sú evidované žiadne podnikateľské subjekty z agrosektora. Vzhľadom na počet zamestnancov, je veľmi významným subjektom primárneho sektora PD Devio v obci Nové Sady, ktoré zamestnáva viac ako 100 obyvateľov. Družstvo má sídlo v Nových Sadoch a hospodárske dvory v ďalších piatich obciach OZ RADOŠINKA (Čab, Malé Zálužie, Šurianky, Kapince a Hruboňovo). V rámci primárneho sektora majú významné postavenie taktiež PD Radošinka, PD Šalgovce so sídlom v Orešanoch, PD Nitrianska Blatnica, PD RADAR v Zbehoch, PD Čakajovce a Dražovce, PD Veľké Dvorany a PD Zlatý Klas v Urminciach. V rámci sekundárneho sektora, sú v OZ RADOŠINKA zastúpené podniky s priemyselnou výrobou (42,7%) a stavebníctvom (57,3%). Spolu sa nachádza v OZ RADOŠINKA 764 podnikov sekundárneho sektora. Priemyselná výroba je najviac zastúpená v obciach Radošina (6,4%) a Veľké Ripňany (4,7%). Aktivity nie sú priemyselnej výrobe venované v obciach Orešany a Vozokany. Stavebníctvo má najvyššie zastúpenie v obciach Veľké Ripňany (6%) a Zbehy (5,24%). Najmenej podnikov, ktorých predmet činnosti je stavebníctvo sa nachádza v obciach Lipovník a Vozokany (2 subjekty). V rámci terciárneho sektora má jednoznačne najvyššie zastúpenie veľkoobchod a maloobchod (54,2%). Z významných oblastí tu zaraďujeme aj dopravu a skladovanie (9%), ubytovacie a stravovacie služby (8%), finančné a poisťovacie činnosti (6%). Najvyšší podiel podnikateľských subjektov v terciárnom Tabuľka 3.1.35: Počet a podiel podnikateľských sektore pôsobí v obciach Zbehy (16,5%), subjektov podľa jednotlivých sektorov k 31.12.2014 Bojná (10,23%) a Veľká Ripňany (10%). Najslabšie rozvinutý terciárny sektor majú obce Hajná Nová ves, Lužany, Biskupová a Svrbice, kde pôsobí len 5 subjektov v terciárnom sektore (0,65%). Do kvartérneho sektora zaraďujeme odborné, vedecké a technické činnosti

SEKTOR

POČET PRÁVNYCH SUBJEKTOV CELKOM V% 131 6,77 764 39,48

Primárny sektor Sekundárny sektor Terciárny sektor 772 39,9 Kvartérny sektor 131 6,77 Ostatné činnosti 137 7,08 Spolu 1 935 100 Zdroj: HL SKNACE, Agroregister,2015

(71%), vzdelávanie (16%) a zdravotníctvo a sociálna pomoc (13%). Najvyšší podiel týchto činností majú obce Zbehy (12,2%) a Nové Sady (9,9%). Obce Ardanovce, Lužany, Biskupová, Svrbice, Lipovník a Vozokany nemajú v kvartérnom sektore žiadne zastúpenie. Prehľad zobrazuje nasledovná Tabuľka 3.1.35. Pre lepšiu prehľadnosť uvádzame podiely podnikateľských subjektov podľa jednotlivých sektorov aj na nasledovnom grafe.

Graf 3.1.13: Podiel podnikateľských subjektov podľa jednotlivých sektorov k 31.12.2014 v % Primárny sektor

6,77 7,08 6,77

Sekundárny sektor 39,48

Terciárny sektor

39,90

Kvartérny sektor Ostatné činnosti

Zdroj: HL SKNACE, Agroregister,2015

V OZ RADOŠINKA sa nachádza spolu 1935 subjektov, z toho 76,5% subjektov sú FO a 23,5% sú PO. Vzhľadom na veľkostnú štruktúru, sa v územnej pôsobnosti OZ nachádza vyšší podiel malých podnikov. Za malé podniky považujeme podniky s počtom zamestnancov 0-19, ktorých sa v OZ RADOŠINKA nachádza 98,2%, z toho 76,4% je FO a 21,8% je PO. Stredných podnikov, s počtom zamestnancov 20-249, sa v OZ nachádza 1,8%, z toho 0,1% je FO a 1,7% je PO. Najvyšší počet FO v kategórii malých podnikov sa nachádza v obciach Zbehy (152), Bojná (137) a Radošina (133). Najnižší počet FO v kategórii malých podnikov, sa nachádza v obciach Lužany (9), Svrbice (9) a Kapince (8). Živnostníci, veľkosti stredných podnikov sa nachádzajú iba v dvoch obciach: obci Čakajovce a obci Veľké Ripňany. PO veľkosti veľkých podnikov sa nachádzajú vo viacerých obciach, najvyšší počet je v obciach Zbehy (5), Radošina (4) a Čab (4). Prehľad zobrazujú nasledovné tabuľky a grafy. Tabuľka 3.1.36: Počet a podiel FO a PO v kategóriách malých a stredných podnikov OZ RADOŠINKA Spolu V%

POČET MALÝCH PODNIKOV FO PO 1 478 421 76,4 21,8

POČET STREDNÝCH PODNIKOV FO PO 2 34 1 935 0,1 1,7 100 Zdroj: HL SKNACE, 2015

Graf 3.1.14: Podiel FO a PO podľa veľkostí podnikov 21,8

1,7

malé podniky FO

0,1

stredné podniky FO malé podniky PO

76,4

stredné podniky PO Zdroj: HL SKNACE, 2015

Tabuľka 3.1.37: Podnikateľské subjekty v sekundárnom sektore v OZ RADOŠINKA OZ RADOŠINKA Priemyselná výroba Stavebníctvo Spolu

POČET 326

Graf 3.1.15: Podiel podnikateľských subjektov v sekundárnom sektore v OZ RADOŠINKA

V% 42,67

42,67 57,33

438 57,33 764 100 Zdroj: HL SKNACE, 2015

Priemyselná výroba Stavebníctvo

Zdroj: HL SKNACE, 2015

Tabuľka 3.1.38: Podnikateľské subjekty v terciárnom sektore v OZ RADOŠINKA OZ RADOŠINKA POČET V % Dodávka vody; čistenie a odvod odpad. vôd, odpady a služby odstraňovania odpadov 6 0,78 Veľkoobchod a maloobchod; oprava motorových vozidiel a motocyklov 418 54,1 5 Doprava a skladovanie 69 8,94 Ubytovacie a stravovacie služby 61 7,90 Informácie a komunikácia 30 3,89 Finančné a poisťovacie činnosti 47 6,09 Činnosti v oblasti nehnuteľností 27 3,5 Administratívne a podporné činnosti 43 5,57 Verejná správa a obrana, povinné sociálne zabezpečenie 30 3,89 Umenie, zábava a rekreácia 41 5,31 Spolu 772 100 Zdroj: HL SKNACE, 2015

Graf 3.1.16: Podiel podnikateľských subjektov v terciárnom sektore v OZ RADOŠINKA 0,78

Dodávka vody

3,89 5,31

Veľkoobchod a maloobchod

5,57

Doprava a skladovanie

3,5

Ubytovacie a stravovacie služby 6,09

Informácie a komunikácia

3,89

54,15

Finančné a poisťovacie činnosti Činnosti v oblasti nehnuteľností

7,9

Administratívne a podporné činnosti Verejná správa a obrana

8,94

Umenie, zábava a rekreácia Zdroj: HL SKNACE, 2015

Tabuľka 3.1.39: Podnikateľské subjekty v kvartérnom sektore v OZ RADOŠINKA OZ RADOŠINKA Odborné, vedecké a technické činnosti Vzdelávanie Zdravotníctvo a sociálna pomoc Spolu

POČET PRÁVNYCH SUBJEKTOV V% 93 71 21 16 17 13 131 100 Zdroj: HL SKNACE, 2015

Graf 3.1.17: Podiel podnikateľských subjektov v kvartérnom sektore v OZ RADOŠINKA 13

Odborné, vedecké a technické činnosti

Vzdelávanie 71

Zdravotníctvo a sociálna pomoc

Zdroj: HL SKNACE, 2015

Medzi najväčších zamestnávateľov pôsobiacich v územnej pôsobnosti OZ patria subjekty BOURBON automotive Plastics Nitra s.r.o. v Čabe, ktorá sa zaoberá výrobou plastových komponentov do interiérov áut a Krošlák s.r.o. v Nitrianskej Blatnici, ktorá sa zaoberá výrobou čalúneného nábytku. Z poľnohospodárskych podnikov má výrazný vplyv na zamestnanosť PD Devio v obci Nové Sady, ktoré zamestnáva viac ako 100 obyvateľov. Družstvo má sídlo v Nových Sadoch a hospodárske dvory v ďalších piatich obciach (Čab, Malé Zálužie, Šurianky, Kapince a Hruboňovo). Tieto spoločnosti patria do kategórie veľkých zamestnávateľov s počtom zamestnancov 200-250. Ďalším veľkým zamestnávateľom, ktorý má 180-240 zamestnancov je PPC Insulators a.s. Táto firma patrí k najväčším firmám na svete, vyrábajúcim izolátory– pobočky firiem sa nachádzajú v Rakúsku, Nemecku, Švédsku, Číne, Thajsku, Brazílii a USA. Z poľnohospodárskych podnikov má pozitívny vplyv na zamestnanosť ďalšie Poľnohospodárske družstvo PD Radošinka vo Veľkých Ripňanoch, ktoré má 130-160 zamestnancov. Ďalším veľkým zamestnávateľom v regióne je firma ZOVOS-EKO s.r.o. v Čabe so 140 zamestnancami, ktorá sa zaoberá výrobou špeciálnych kontajnerov (napr. agregátny kontajner, ktorý slúži na umiestnenie elektrickej energie). Do kategórie 50-100 zamestnancov patrí firma RETIC, s.r.o. v obci Nové Sady, ktorá je najväčším spracovateľom drôtu na Slovensku a takmer 50% svojej produkcie dlhodobo exportuje. Vyrába okrem drôtov aj pletivá, rebierkové tkaniny, brány a ďalšie špeciálne príslušenstvo tohto charakteru. Firma SCHURTER (SK) s.r.o., ktorá je podobného zamerania sa nachádza v obci Radošina a zaoberá sa výrobou EMC sieťových filtrov, a montážou drevených drôtov a konektorov navinutých cievok. Menšie firmy, pôsobiace v OZ RADOŠINKA s počtom zamestnancov do 50, sa nachádzajú v obci Čab Slovizol s.r.o. Nitra, ktorej predmetom činnosti je výroba a predaj izolačných dosiek z penového polystyrénu. Ďalej je to firma EURO-VAT, spol. s.r.o. v obci Alekšince, ktorá má v portfóliu výrobu a predaj automobilovej kozmetiky (oleje a mazivá, autochémia, motorová nafta). Firma VMV Krajčík, sa nachádza v obci Veľké Ripňany a zaoberá sa výrobou a predajom mäsových výrobkov. K veľkým zamestnávateľom na území obcí OZ patrí aj verejná sféra. Cestovný ruch Podľa portálu „Všetky firmy“ (www.vsetkyfirmy.sk), sa v OZ RADOŠINKA nachádza 96 stravovacích zariadení. Najvyšší počet stravovacích zariadení sa nachádza v obciach Radošina (11), Veľké Ripňany (9) a Zbehy (8). Obcí bez stravovacieho zariadenia sa v OZ RADOŠINKA nachádza 9 (30%): Ardanovce, Biskupová, Blesovce, Hruboňovo, Kapince, Lužany, Orešany, Svrbice a Veľké Dvorany. V riešenom území, sa nachádzajú prevažne stravovacie zariadenia 64

charakteru pohostinstiev, jedální a účelových zariadení stravovania. Prevádzkovateľom týchto zariadení sú hlavne fyzické osoby – živnostníci, ktorí nie sú zapísaní v Obchodnom registri. Takýchto prevádzkovateľov je v OZ 87. Najvyšší počet z nich, sa nachádza v obci Radošina (9) a Veľké Ripňany (7). V OZ RADOŠINKA, sa nachádza 9 stravovacích zariadení, ktorých prevádzkovateľom sú PO – spoločnosť s ručením obmedzeným. Takýchto zariadení sa v obciach OZ nachádza 9, najviac v kategórii 0-2 zamestnancov. Jedno veľké stravovacie zariadenie sa nachádza v obci Zbehy, ktoré zamestnáva 25-49 zamestnancov. Ďalšími obcami, v ktorých sú stravovacie zariadenia prevádzkované PO sú obce Alekšince, Bojná, Malé Ripňany, Šalgovce a Šurianky. Prehľad zobrazuje Tabuľka 3.1.40. Tabuľka 3.1.40: Prehľad stravovacích zariadení v OZ RADOŠINKA POČET ZAMESTNANCOV 0-2 3-4 5-9 25-49 Nešpecifikované Spolu

SRO

SPOLU

69 3 72 3 2 5 0 2 2 0 1 2 15 1 16 87 9 96 Zdroj: Všetky Firmy, prebraté z e-obce info web, 2015

OZ RADOŠINKA je z hľadiska cestovného ruchu atraktívnym miestom so širokým prírodným potenciálom. Medzi zaujímavé turistické atrakcie patrí 17 m vysoká Turistická rozhľadňa na vrchu Marhát ponúkajúca impozantný výhľad na tri samosprávne kraje. Od roku 2015 patrí k atrakciám územia aj rozhľadňa RADOŠINKA nachádzajúca sa v katastri obce Čab. Prírodný potenciál územia predstavujú rybníky, ktoré sú obľúbeným miestom turistov hlavne v letných mesiacoch. Pre náročnejších turistov ponúka OZ RADOŠINKA Náučný chodník, ktorý začína v Radošine, pokračuje v Nitrianskej Blatnici cez spomínaný vrch Marhát v zalesnenom hrebeni Považského Inovca a zároveň sa prepája s oblasťou Piešťan. V obciach je taktiež rozvinutý prímestský cestovný ruch. Cez obce Veľké Ripňany, Nitrianska Blatnica a Horné Štitáre, prechádza aj turistická cesta Magna Via, ktorá prechádza 5 štátmi EÚ (Rakúsko, Slovensko, Maďarsko, Ukrajina a Rumunsko). OZ RADOŠINKA je taktiež obľúbenou vinárskou oblasťou, napríklad obec Radošina je súčasťou Nitrianskej kráľovskej vínnej cesty. Bohatý potenciál je prepojený s ponukou stravovacích a ubytovacích zariadení. Jedným z najznámejších je Penzión Hoffer, ktorý je obľúbeným a vyhľadávaných gastronomickým a ubytovacím zariadením. Reštauračné priestory penziónu sú ladené do sedliackeho štýlu, čo napovedajú aj predmety používané na sedliackom dvore, ktoré zdobia celý interiér priestorov. Ubytovacie priestory sú situované v moderných izbách so stráženým 65

parkoviskom. Lôžková kapacita je 24 miest. Ubytovanie na súkromí v obci Radošina a Chata Mária v obci Bojná poskytujú 10 lôžok. Penzión Rybanský, ktorý sa nachádza v blízkosti lyžiarskeho strediska Bezovec (30km) a kúpeľného mesta Piešťany (20km) ponúka 5 izieb, jeden apartmán a reštauráciu s kapacitou 75 miest. Ranč pod Babicou v obci Bojná okrem stravovacích a ubytovacích služieb ponúka aktívne využitie voľného času v atraktívnom prostredí. Ranč ponúka aj prehliadku svojej Mini-zoo, v ktorej sa nachádza 120 zvierat (levy, somáre, lamy, medvedík čistotný, klokany, emu) s viac ako 30 druhmi zo 6 kontinentov sveta. Zároveň je možné sa vo voľnom čase venovať športovému rybolovu. Pivnica Radošina ponúka 40 lôžok, a priestory pre degustáciu Radošinských vín priamo pod vinohradom. Ponuku stravovacích zariadení dopĺňa Pálenica Tabuľka 3.1.41: Ubytovacie zariadenia v OZ Jelšovce, ktorá do prevádzky zaviedla RADOŠINKA OBEC

destilačnú aparatúru a kvasiareň, Pizzeria Bojná u Hasa v obci Zbehy, reštaurácia sv. Floriána vo Veľkých Ripňanoch, alebo Radošina pizzeria Alekšince. Prehľad ubytovacích zariadení zobrazuje Tabuľka 3.1.41. Odvetvová zamestnanosť

PO 1 1

NÁZOV Ranč pod Babicou Chata Mária

Daniela Ripárová 1 Pivnica Radošina Veľké Ripňany 1 Penzión Rybanský Zbehy 1 Penzión Hoffer Spolu 1 6 Zdroj: Všetky Firmy, prebraté z e-obce info web, 2015 1

V OZ RADOŠINKA bolo k poslednému sčítaniu obyvateľov, domov a bytov v roku 2011 najviac ľudí zamestnaných v priemyselnej výrobe – 27%. Územie je ekonomicky silným regiónom

s diverzifikovanou

podnikateľskou

základňou.

Obyvatelia

sú

zamestnaní

v podnikoch na výrobu gúm, konštrukcií, alebo napríklad v podnikoch, kde sa vyrábajú kovové výrobky. Najviac obyvateľov zamestnaných v priemysle pochádza z obce Radošina (295) a najviac z nich je zamestnaných v podnikoch na výrobu počítačových, elektronických a optických výrobkov (83) a pomerne vysoký počet obyvateľov pracuje v nábytkárskom priemysle (46). Najmenej obyvateľov pracujúcich v priemysle je v obci Svrbice (17). Druhým najvýznamnejších odvetvím, ktoré zamestnáva až 13,2% obyvateľov je veľkoobchod a maloobchod. Najvyšší počet zamestnaných obyvateľov v tomto sektore je v obci Zbehy (181), Alekšince (130) a Bojná (126). Naopak, najmenej obyvateľov zamestnaných v tomto sektore je v obci Lužany (8). Sektor poľnohospodárstvo, lesníctvo a s tým súvisiace služby zamestnáva takmer 6,9% obyvateľov, čo je nad úrovňou priemeru SR, avšak ak berieme do úvahy rurálny charakter osídlenia, tento podiel je nedostačujúci. Najviac obyvateľov v primárnom sektore je zamestnaných v obciach Veľké Ripňany (92), Radošina (68) a Nové Sady (66). 66

Najmenej obyvateľov je v poľnohospodárstve zamestnaných v obciach Biskupová (8), Malé Zálužie (8) a Lipovník (7). Prehľad zobrazuje Tabuľka 3.1.42. Na území OZ RADOŠINKA je možné Tabuľka 3.1.42: Prehľad odvetvovej sa zamestnať aj vo verejnom sektore. Na zamestnanosti v OZ RADOŠINKA OBCE OZ RADOŠINKA

obecných úradoch je zamestnaných 101 Poľnohospodárstvo, poľovníctvo zamestnancov, sú to prevažne ženy na a súvisiace služby pozíciách ekonómky, matrikárky, sekretárky a účtovníčky. Nezamestnanosť Vo všeobecnosti možno konštatovať, že miera nezamestnanosti v OZ RADOŠINKA je

dlhodobo

pod

priemerom

úrovne

nezamestnanosti v SR a teda je situácia v celku

priaznivá.

ovplyvnené

blízkosťou obcí ku krajskému mestu Nitra a teda možnosťami zamestnať sa. Výhody spočívajú v dobrej technickej infraštruktúre

SPOLU V % 824 6,87

Ťažba nerastných surovín 30 0,25 Priemyselná výroba 3243 27,04 Výroba a rozvod elektriny, plynu 351 2,93 a vody Stavebníctvo 883 7,36 Veľkoobchod a maloobchod 1580 13,17 Hotely a reštaurácie 348 2,90 Doprava, skladovanie a spoje 608 5,07 Peňažníctvo a poisťovníctvo 132 1,10 Nehnuteľnosti, prenajímanie a 114 0,95 obchodné služby Verejná správa a obrana 902 7,52 Školstvo 702 5,85 429 3,58 Zdravotníctvo a soc. starostlivosť Ostatné verejné, sociálne a osobné 1110 9,26 služby EA bez udania odvetví 737 6,15 Zdroj: SODB 2011, 2015

a dobrými dopravnými spojeniami. Existuje predpoklad, že situácia sa ešte vylepší plánovaným príchodom nového investora do Nitry (automobilový priemysel – Jaguár Land Rover), a okolité obce sa stanú ekonomicky silnejšími satelitmi mesta. Nakoľko je príchod investora v štádiu prípravy, reálny dopad na zamestnanosť bude možné zhodnotiť až po uvedení spoločnosti do prevádzky. Počet nezamestnaných v obciach OZ RADOŠINKA mal v rokoch 2008-2014 kolísavý charakter. K 31.12.2008 bolo nezamestnaných len 3,4% obyvateľov, avšak vplyvom svetovej hospodárskej krízy sa tento počet do roku 2013 takmer zdvojnásobil. Rok 2014 má opäť klesajúcu tendenciu a nezamestnaných v OZ RADOŠINKA bolo k 31.12.2014 6%. Klesajúci trend možno vzhľadom na príchod investora predpokladať aj do budúceho obdobia. Prehľad zobrazuje Tabuľka 3.1.43 a Graf 3.1.18. Tabuľka 3.1.43: Miera nezamestnanosti v obciach OZ RADOŠINKA v rokoch 2008-2014 OZ RADOŠINKA Počet nezamest. Miera nezamestn.

2008 751 3,4

2009 1392 5,7

2010 1229 5

2011 1314 5,4

2012 2013 2014 1562 1594 1487 6,2 6,5 6 Zdroj: ÚPSVR NR, TO, 2015

Graf 3.1.18: Miera nezamestnanosti v obciach OZ RADOŠINKA v rokoch 2008-2014 v % 8 5,7

6 4

6,2

6,5

2012

2013

5,4

3,4

2 0 2008

2009

2010

2011

2014

Zdroj: ÚPSVR NR, TO, 2015

Pri členení nezamestnaných podľa dĺžky ich evidencie na ÚPSVaR, najviac bolo k 31.12.2014 uchádzačov o zamestnanie v období od 13-24 mesiacov. Pozitívom je, že ďalšie dve najväčšie kategórie uchádzačov o zamestnanie (ďalej len „UoZ) tvoria UoZ do 3 alebo 6 mesiacov. Pomerne vyvážený podiel UoZ tvoria uchádzači nezamestnaní viac ako 48 mesiacov. Prehľad zobrazuje Tabuľka 3.1.44 a Graf 3.1.19. Tabuľka 3.1.44: Počet UoZ podľa dĺžky evidencie v OZ RADOŠINKA k 31.12.2014 OZ RADOŠINKA Celkom V%

4–6 mes. 261 17,55

Do 3 mes. 263 17,69

Dĺžka evidencie 7–9 10 – 12 13 – 24 25 – 48 Nad 48 mes. mes. mes. mes. mes. 163 129 280 224 167 10,96 8,68 18,83 15,06 11,23 Zdroj: ÚPSVR NR, TO, 2015

Graf 3.1.19: Počet UoZ podľa dĺžky evidencie v OZ RADOŠINKA k 31.12.2014 v % 11,23

17,69

Do 3 mes.

15,06

4 – 6 mes.

17,55

7 – 9 mes. 18,83

8,68

10 – 12 mes. 10,96

Zdroj: ÚPSVR NR, TO, 2015

Veková štruktúra nezamestnaných v OZ RADOŠINKA je značne nevyrovnaná. Najviac nezamestnaných je vo veku 50 a viac rokov. V ďalších Tabuľka 3.1.45: Veková štruktúra nezamestnaných OZ RADOŠINKA kategóriách: 35-39, 25-29 a 20–24 rokov je situácia k 31.12.2014 veľmi vyrovnaná. Najmenej uchádzačov o zamestnanie VEK CELKOM V% je vo veku do 19 rokov. Prehľad zobrazuje Tabuľka 3.1.45. Pre rozvoj regiónu je taktiež dôležité poznať vzdelanostnú

štruktúru

nezamestnaných,

keďže

potenciál rozvoja regiónu je silne ovplyvnený aj ľudským kapitálom. K 31.12.2014, bolo v OZ RADOŠINKA najviac uchádzačov o zamestnanie, ktorý 68

do 19 20-24 25-29 30-34 35-39 40-44 45-49 Nad 50 Spolu

63 4,24 197 13,25 203 13,65 140 9,41 205 13,79 160 10,76 140 9,41 379 25,49 1 487 100,00 Zdroj: ŠÚ SR, 2015

ukončili svoje vzdelanie bez maturity (655), alebo ukončili SOU-US (402). Najmenej uchádzačov o zamestnanie je v kategórii „bez vzdelania“ (4). Prehľad zobrazuje Graf 3.1.20. Graf 3.1.20: Uchádzači o zamestnanie v OZ RADOŠINKA na základe vzdelania k 31.12.2014 2,29

1,75

6,73

0,27

0,47

0,34 17,03

bez vzdelania základné vzdelanie vyučení

27,05

SOU bez maturity SOU- US 44,08

Gymnázium SOŠ s maturitou vyššie vzdelanie vysokoškolské vzdelanie Zdroj: ŠÚ SR, 2015

3.2. SWOT analýza Postupy použité pri príprave SWOT analýzy Metodickým základom pre zostavenie SWOT analýzy bola situačná analýza, teda mapovanie všetkých existujúcich zdrojov v území, výstupy z realizovaného dotazníkových prieskumov a taktiež výstupy z verejných obecných stretnutí. Zber a spracovanie auditov zdrojov prebiehal od januára do septembra 2015, dotazníkový prieskum zameraný na mapovanie potenciálu bol realizovaný v máji až auguste 2015 v rámci prípravy PHSR v jednotlivých obciach partnerstva. Verejné obecné stretnutia, ktorých sa zúčastňovali zástupcovia verejného sektora, členovia záujmových združení, podnikatelia, dôchodcovia, ale aj študenti a mladí ľudia boli realizované v 22 obciach a to v termíne od 27.04.2015 do 17.09. 2015. Následne manažér v spolupráci s pracovnou skupinou zosumarizovali výstupy zo všetkých stretnutí a tieto boli odprezentované a pripomienkované na spoločnom pracovnom stretnutí, ktoré sa konalo 18.09. 2015 v obci Zbehy za účasti zástupcov všetkých obcí a taktiež sektorov v území. Počas celého procesu plánovania a zostavovania stratégie CLLD zástupcia partnerstva a manažér zabezpečovali zapájanie sa čo najširšieho okruhu občanov do tohoto procesu. Podľa základného princípu participácie miestneho obyvateľstva na rozvojovom procese postupovali pri plánovaní a programovaní aj zástupcovia OZ RADOŠINKA. Snaha spočívala vo vytvorení takého prostredia, aby bol každý včas informovaný o procese spoločného plánovania ďalšieho rozvoja územia a jednak v otvorenosti tohoto procesu pre každého, kto má záujem sa doň zapojiť. V procese tvorby SWOT analýzy sme na informovanie verejnosti použili v území OZ RADOŠINKA nasledovné metódy: ➢ Infoletáky zverejnené na obecných a informačných tabuliach ➢ Adresné pozvánky pre zástupcov záujmových združení a podnikateľov, aktívnych a mienkotvorných obyvateľov ➢ Vysielania v obecných rozhlasoch všetkých obcí ➢ Články zverejnené v obecných novinách o pripravovaných verejných obecných stretnutiach ➢ Webové sídla obcí

Tabuľka č. 2: SWOT analýza SILNÉ STRÁNKY SLABÉ STRÁNKY DOPRAVNÉ PREPOJENIE A DOSTUPNOSŤ SÍDIEL výhodná geografická poloha územia slabá frekvencia víkendových a večerných vzhľadom na okresné póly rastu (NR, TO, autobusových dopravných spojov PN, HC) absencia bezpečnej nemotorovej dopravy k verejným službám absencia previazanosti autobusovej a železničnej dopravy ŽIVOTNÉ PROSTREDIE priaznivé klimatické a pôdne podmienky slabé využívanie existujúceho prírodného pre rastlinnú a živočíšnu výrobu potenciálu vhodné podmienky pre rozvoj turistiky a existencia čiernych skládok cykloturistiky atraktivita severnej časti územia (pohorie devastácia kvalitných poľnohospodárskych Považský Inovec) pre cestovný ruch a pôd v dôsledku zamokrenia rekreáciu a neobhospodarovania existencia chránených prírodných území miestne znečisťovanie vôd a biotopov európskeho a národného z poľnohospodárskej činnosti a komunálnej významu sféry kvalitné a bohaté zdroje pitnej vody a nadmerná ťažba dreva existencia vodných plôch absentujúca protipovodňová ochrana negatívny dopad vodohospodárskych úprav krajiny, napr. meliorácia nevhodná regulácia vodných tokov masívna deštrukcia krajiny (absencia ekostabilizujúcich prvkov) SOCIOEKONOMICKÁ OBLASŤ vysoké zastúpenie produktívnej zložky regresívny typ sídla obyvateľstva kladné hodnoty migračného salda – apatia obyvateľstva a slabý záujem o veci imigrácia obyvateľov verejné na miestnej úrovni pozitívne hodnoty celkového prírastku – nízke environmentálne povedomie pozitívny demografický vývojový trend obyvateľov nárast podielu osôb so stredoškolským a nezáujem mladých ľudí o efektívne vysokoškolským vzdelaním využívanie voľného času fundovaní odborníci v oblasti absentujúca koordinácia spoločenských a poľnohospodárstva, lesníctva, vinárstva a kultúrnych podujatí na lokálnej úrovni ovocinárstva existencia hustej siete aktívnych rastúci podiel obyvateľov v poproduktívnom spoločenských, kultúrnych a športových veku organizácií atraktívne územie pre život a bývanie absencia informačných centier (bodov)

organizovanie tradičných kultúrnych, postupný úpadok organizácií venujúcich sa spoločenských, folklórnych a športových tradíciám a folklóru podujatí tradícia ochotníckeho divadla záujem občanov o folklór a tradičnú kultúru významní rodáci a národní dejatelia PODNIKANIE - EKONOMIKA existencia lokálnych centier miestneho absencia doplnkových služieb a významu – Veľké Ripňany, Alekšince, infraštruktúry cestovného ruchu Zbehy, Radošina, Nitrianska Blatnica, Bojná, Nové Sady, Urmince existencia životaschopných a kvalitných PD absencia živnostenských služieb – remesiel s dlhoročnou tradíciou v niektorých obciach silné zastúpenie podnikateľských subjektov absencia dostatočného množstva kvalitných v oblasti výroby a priemyslu –stavebníctvo, ubytovacích a stravovacích kapacít strojárenstvo, drevovýroba, výroba plastov v regióne diverzifikovaná ekonomická základňa absencia diverzifikácie poľnohospodárskych činností ekonomická stabilita firiem podnikajúcich v obciach nízka miera nezamestnanosti MATERIÁLNE ZDROJE existencia historických, kultúrnych, absencia, resp. nedobudovanie kanalizačnej technických pamiatok a archeologických siete a ČOV nálezísk existencia prírodných pamiatok a absencia komplexných pozemkových úprav chránených areálov existencia objektov historického významu – kultúrny a historický fond v zlom kaštiele a kúrie chátrajúcom stave funkčné a kvalitné predškolské a školské nedostatočný počet, resp. nevyhovujúci stav zariadenia značených cykloturistických trás existencia separovaného zberu odpadu absencia účelových chodníkov v obciach dobrá vybavenosť prvkami technickej nedostatočná infraštruktúra voľnočasových infraštruktúry v oblasti plynofikácie a aktivít (multifunkčné, detské ihriská, vodovodov viacúčelové rekreačno-športové areály) dostatočné pokrytie územia rozvodnou nedobudované a esteticky nekvalitné verejné sieťou elektrickej energie, signálom priestranstvá ( v rozpore s vidieckym rázom telekomunikačných sietí a krajiny) vysokorýchlostným internetom ponuka zaujímavých turistických a nevyužitý potenciál existujúcich rekreačných atraktivít regionálneho historických a kultúrnych zdrojov významu historická cesta – Magna Via SOCIÁLNE SLUŽBY A KOMUNITNÉ SLUŽBY

existencia zariadení sociálnych služieb

nedostatočná kapacity a zlý technický stav existujúcich DSS na počet poproduktívnych TBO absencia komunitných priestorov v obciach

PRÍLEŽITOSTI OHROZENIA DOPRAVNÉ PREPOJENIE A DOSTUPNOSŤ SÍDIEL vybudovanie cyklokomunikácií - bezpečnej prehlbovanie problémov v dopravnej nemotorovej dopravy k verejným službám obsluhe územia obnovenie vlakového spojenia (trať č. 142 Zbehy – Radošina) dobudovanie dopravnej a podnikateľskej infraštruktúry – napojenie regiónu (vybudovanie rýchlostnej cesty R8 v koridore Nitra – Topoľčany), dobudovanie priemyselných zón, vybudovanie logistických centier ŽIVOTNÉ PROSTREDIE využitie prírodných zdrojov a osobitostí útlm poľnohospodárstva v regióne krajiny zlepšenie systému separovaného zberu – zvýšené riziko erózie a výskytu záplav vybudovanie zberných dvorov, obecných v dôsledku neodborného hospodárenia kompostovísk zlepšenie manažmentu vodných zdrojov s cieľom zadržania vody v krajine rozvoj ekologického poľnohospodárstva využívanie alternatívnych zdrojov energie smerom k ochrane ŽP revitalizácia krajiny – malé zberné vodné nádrže, obnova a vybudovanie medzí, protipovodňové hrádze, zatrávnenie a pod. SOCIOEKONOMICKÁ OBLASŤ podpora a rozvoj lokálnej identity pretrvávajúca apatia a pasivita obyvateľov obyvateľstva koordinácia, propagácia a prezentácia nedostatočné uplatnenie vzdelaných ľudí a kultúrno-spoločenských aktivít regionálneho kvalifikovaných zamestnancov a ich charakteru migrácia do iných regiónov a zahraničia podpora participácie mládeže na rozvoji regiónu rozvoj činností miestnych organizácií, združení a občianskych aktivistov PODNIKANIE - EKONOMIKA podpora malých a stredných podnikateľov nepripravenosť subjektov na čerpanie a v oblasti CR prefinancovanie projektov z eurofondov 73

rozvoj rodinných fariem a podpora zložité legislatívne podmienky začínajúcich farmárov diverzifikácia poľnohospodárskej výroby rozvoj prímestského a sakrálneho cestovného ruchu rozvoj podnikania v oblasti agroturistiky a vidieckej turistiky rozšírenie ponuky miestnych regionálnych produktoch, výrobkov a služieb MATERIÁLNE ZDROJE obnova kultúrneho dedičstva – slabá ekonomická sila menších obcí rekonštrukcia kultúrneho a historického fondu dobudovanie a rekonštrukcia komplexnej technickej infraštruktúry skrášlenie vzhľadu obcí - dobudovanie verejných a oddychových priestranstiev, zelených rekreačných zón dobudovanie zariadení infraštruktúry voľného času (viacúčelové rekreačnošportové areály, detské ihriská, komunitné centrá) koordinovaná propagácia pozoruhodností a špecifík územia SOCIÁLNE SLUŽBY A KOMUNITNÉ SLUŽBY adaptácia školského systému na klesajúce nedostatok finančných prostriedkov na počty detí a využitie voľných kapacít udržiavanie sociálnej infraštruktúry školských zariadení, napr. na starostlivosť o starších občanov zlepšenie technického stavu, rozšírenie kapacít a skvalitnenie úrovne služieb DSS vytvorenie komunitných zariadení ako centier komunitného života

3.3. Identifikácia potrieb Podkladom pre identifikáciu potrieb bola sumarizácia výstupov zo zrealizovaných verejných obecných stretnutí,

situačnej analýzy a SWOT analýzy. Pracovné stretnutie

k identifikácii potrieb sa konalo 18.09.2015 v Zbehoch za účasti zástupcov z verejného sektora, podnikateľských subjektov, záujmových organizácií a aktívnych občanov z radov členskej základne. Pred samotnou identifikáciu potrieb bola prezentovaná SWOT analýza. Pri identifikácii potrieb boli použité interaktívna metóda, pozostávajúca z týchto konkrétnych krokov: ➢ Rozdelenie zástupcov partnerstva do malých skupiniek, v ktorých spolu diskutovali o najdôležitejších a najväčších potrebách územia OZ RADOŠINKA, ktoré je potrebné vyriešiť a ktoré chcú na úrovni OZ RADOŠINKA vyriešiť. Identifikované potreby boli na samostatných kartách umiestnené na spoločnú pracovnú stenu, pričom platí zásada 1 potreba = 1 karta. Identické potreby boli členmi jednotlivých pracovných skupín zoskupené do rovnakej oblasti/skupiny. Na základe tejto metódy a postupnosti bola identifikovaná nasledovná skupina potrieb. ✓ Rozvoj sociálnej a komunitnej infraštruktúry a služieb ✓ Podpora cestovného ruchu a turizmu ✓ Zhodnotenie kultúrneho potenciálu ✓ Diverzifikovanie poľnohospodárstva a podnikania ✓ Vybudovanie cyklokomunikácií (bezpečná doprava) ✓ Podpora krajinotvorby (intravilán, extravilán) ✓ Zlepšenie vzhľadu obcí a stavu drobnej infraštruktúry ➢ Následne boli zástupcami OZ vyselektované potreby, ktoré nielen chceme v rámci stratégie CLLD riešiť, ale aj potrebujeme a vieme riešiť. Bol uplatnený princíp selekcie na základe troch otázok: Čo chceme riešiť prostredníctvom stratégie CLLD? Čo potrebujeme riešiť prostredníctvom stratégie CLLD? Čo vieme riešiť prostredníctvom stratégie CLLD? V tabuľke 3.3.1 je uvedený výsledný ZOZNAM IDENTIKOVANÝCH POTRIEB (po selekcii a sumarizácii) ktoré bude partnerstvo OZ RADOŠINKA riešiť v stratégii CLLD formou ich premietnutia do PRIORÍT stratégie. Odôvodnenie identifikácie potrieb uvádzame pod každou identifikovanou potrebou samostatne. Odôvodnenie prioritných oblastí je popísané v rámci definovania strategického rámca.

Tabuľka 3.3.1: Zoznam potrieb s odôvodnením a premietnutím do prioritnej oblasti stratégie POTREBA → PRIORITA v stratégii CLLD Podpora

Krajinotvorby

(intravilán, →

extravilán)

KRAJINOTVORBA A INFRAŠTRUKTÚRA

Odôvodnenie potreby V poslednom období dochádza v obciach partnerstva OZ RADOŠINKA k masívnemu •

narúšaniu tradičného obrazu vidieckej krajiny a vidieckeho sídla. Zásadným a veľmi nešťastným pre udržanie identity územia je preberanie cudzích vzorov v riešení územia a to sa týka ako architektúry, tak úpravy verejných priestranstiev a tiež riešení v krajine. Taktiež tu nastáva problém deštrukcie -živá krajina sa mení na vysušenú krajinu. Krajina je prakticky odlesnená, nachádza sa v nej málo ekostabilizujúcich prvkov, chýbajú remízky, aleje, stromoradia, lesy, vinohrady, trvalé kultúry, pasienky, sprievodná zeleň tokov, komunikácií, zeleň vo výrobných areáloch (najmä poľnohospodárske areály v krajine), a pod. K deštrukcii krajiny výrazne prispel veľkoplošný spôsob hospodárenia v krajine, rekultivácie v minulom storočí a v súčasnosti je to i spôsob hospodárenia, napr. využívanie ťažkej poľnohospodárskej techniky, obrábanie pôdy po spádnici, čo podporuje eróziu pôdy, odtok vody a pod. Krajina vykazuje nízky stupeň ekologickej stability, ale i nízky stupeň biodiverzity. Užívatelia na pôde nemajú spracované "hospodárskotechnické úpravy pozemkov", ktoré by mali jednak stanoviť osevný postup tak, aby sa pôda nevyčerpávala, jednak obnovu ekostabilizačných prvkov, jednak zúrodňovacie opatrenia apod. Narušením krajiny do súčasných rozmerov sa krajina zaraďuje medzi územia ekologicky nestabilné, ľahko podliehajúce najrôznejším výkyvom a kalamitám. Koeficient ekologickej stability je na úrovni 0,08. (zdroj :Krajinnársko - urbanistická štúdia rekreačného potenciálu mikroregiónu RADOŠINKA). Zlepšenie vzhľadu obcí a stavu drobnej →

KRAJINOTVORBA A

infraštruktúry

INFRAŠTRUKTÚRA

Odôvodnenie potreby Analýzy a obecné stretnutia potvrdili, že v území OZ RADOŠINKA sa nachádza nedobudovaná malá technická infraštruktúra (verejné priestranstvá, parky, mosty, lávky, studne). resp. existujúca je esteticky nekvalitná – v rozpore s vidieckym rázom krajiny, čo narúša vzhľad jednotlivých obcí. V obciach s potenciálom pre rozvoj cestovného ruchu a turizmu je tento aspekt jedným z kľúčových faktorov pre zatraktívnenie územia. Zároveň treba zachovať vidiecky ráz obcí, pôvodnú zástavbu, objekty s tradičnou architektúrou , podporiť jej udržanie tvorbou verejných priestranstiev vidieckeho typu a uplatňovať i v novej architektúre regionálne prvky, hmoty, farby, a regionálne materiály.

Vybudovanie cyklokomunikácií

→

(bezpečná doprava)

KRAJINOTVORBA A INFRAŠTRUKTÚRA

Odôvodnenie potreby: Počas verejných stretnutí rezonovala od miestnych obyvateľov potreba prepojenia územia cez vybudovanie cyklokomunikácií. Toto súvisí najmä s dochádzkou za verejnými službami (dochádzka detí do spádových škôl, návšteva ambulancií lekárov v strediskových obciach), ako aj s možnosťou miestnych obyvateľov sa dopraviť do zamestnania. Územie OZ RADOŠINKA má vhodné fyzickogeografické podmienky a dobrý predpoklad pre rozvoj nemotorovej dopravy na regionálnej úrovni. Z hľadiska charakteru ciest pre cyklotrasy v území prevládajú komunikácie III. a nižšej triedy. Vzájomné prepojenie obcí a zlepšenie prepojenosti územia je potrebné doriešiť nielen z hľadiska dostupnosti, ale i podpory cestovného ruchu a ekonomiky v území celkovo. Podpora bude smerovaná na oblasť verejnej infraštruktúry a verejných služieb, napr. do rekonštrukcie, výstavby a modernizácie zastávok, parkovísk a staníc na linkách prepájajúcich obce regiónu s okolitými mestami, do výstavby cyklistických trás zabezpečujúcich i dopravu osôb (do - zo zamestnania) najmä ako alternatívu bezpečnej a inej formy prepravy ako automobilom vrátane investícií do doplnkovej cyklistickej infraštruktúry vrátane odpočívadiel a chránených parkovísk pre bicykle. Zhodnotenie kultúrneho potenciálu

→

ZHODNOCOVANIE SOCIÁLNYCH, KOMUNITNÝCH A KULTÚRNYCH ZDROJOV

Odôvodnenie potreby Analýzy poukázali na fakt, že kultúrny potenciál v území je nedostatočne využívaný a slabo prezentovaný. Kultúrno-historické hodnoty sú z veľkej časti zničené, tvoria ich

zaniknuté,

deštruované alebo prestavané historické objekty, chýba prezentácia vlastných historických hodnôt. Jestvujúce hodnoty sú znehodnotené okolitou zástavbou. V území sú zaniknuté historické cesty, ktorých význam spočíval v spolupráci, spolupatričnosti a vo výmene informácií. Zanikla i pútnická cesta, obchodná cesta, vojenská cesta a pod. Aj napriek týmto negatívnym faktom je v OZ RADOŠINKA dostatok kultúrneho potenciálu, ktorý po kvalitnom zhodnotení dokáže vytvoriť priestor pre rozvoj cestovného ruchu a turizmu, ako aj budovať u miestnych obyvateľov lokálnu identitu a podporovať ich lokálpatriotizmus. Podpora cestovného ruchu a turizmusu →

ROZVOJ POĽNOHOSPODÁRSTVA A PODNIKANIA

Odôvodnenie potreby Územie RADOŠINKA má predpoklady pre rozvoj cestovného ruchu a turizmu, uvádza to analýza zdrojov a SWOT analýza. Na tento fakt poukazujú miesta, ktoré sú svojim potenciálom

jedinečné nielen v rámci nitrianskeho samosprávneho kraja, ale aj celého Slovenska. Jedná sa o kľúčové lokality, ktoré sú pri materiálnom zhodnotení predpokladom pre rozvoj cestovného ruchu v území, vytvorenie pridanej hodnoty a nových pracovných príležitostí. Konkrétne sa jedná o obce Bojná (unikátne archeologické nálezisko, hradisko Bojná - Valy), Nitrianska Blatnica (národná kultúrna pamiatka Rotunda sv. Juraja), Radošina (Významná archeologická a paleontologická lokalita - jaskyňa Čertova pec v katastri obce Radošina, najstaršie známe jaskynné osídlenie na Slovensku). V súčasnosti sú tieto lokality nedostatočne využívané, prezentované a finančné poddimenzované. Okrem tohto faktu je v území nedostatočne rozvinutá supraštruktúra CR (nedostatočné stravovacie a ubytovacie kapacity), na čo poukazuje aj SWOT analýza. V neposlednom rade treba rozšíriť a doplniť ponuku služieb CR. Rozvoj cestovného ruchu (vidiecky cestovný ruch, prímestský sakrálny cestovný ruch) vytvorí pridanú hodnotu v území a podporí miestnu zamestnanosť. V ankete realizovanej v rámci Krajinársko-urbanistickej štúdie OZ RADOŠINKA sa až 63% respondentov vyjadrilo, že "chce" alebo "skôr chce" podporiť turizmus. Obyvatelia obcí teda majú záujem prezentovať svoje územie pred návštevníkmi. Respondenti si myslia, že treba opraviť historické objekty, zachovať ľudovú architektúru, dokonca by zachovali aj tradičný urbanizmus a podporili by tradičné hospodárenie. Diverzifikovanie poľnohospodárstva a →

ROZVOJ POĽNOHOSPODÁRSTVA A

podnikania

PODNIKANIA

Odôvodnenie potreby: Územie OZ RADOŠINKA je typickou, od dávnej minulosti poľnohospodársky využívanou oblasťou, ktorá od nepamäti tvorí prirodzený koridor medzi Ponitrím a Považím. V obciach partnerstva pôsobí a poľnohospodársku činnosť vykonáva 135 subjektov (audit ekonomických zdrojov), z čoho väčšina tvorí FO (SHR).V súčasnosti prebieha návrat mladých ľudí k obrábaniu pôdy, a tým k zhodnocovaniu prírodných zdrojov a ochrane a obnove vidieckej krajiny. Podpora tradičného poľnohospodárstva, malého rodinného farmárčenia zabezpečí nielen citlivý prístup k prírodným zdrojov, ale aj vytvorí ďalšie lokálne pracovné príležitosti a prispeje ku generačnej výmene. Z analýz taktiež vyplýva, že v obciach absentujú živnostenské služby v oblasti drobnej živnostenskej výroby a remesiel. Potenciál pre ich oživenie a obnovu je značný, nakoľko bol v posledných rokoch zaznamenaný prílyv ľudí preferujúcich tradičné postupy v oblasti výroby a spracovania, ako aj inovatívnych prvkov v remeselnej výrobe. Rozvoj

sociálnej

infraštruktúry a služieb

a komunitnej →

ZHODNOTENIE

SOCIÁLNYCH,

KOMUNITNÝCH

A KULTÚRNYCH

ZDROJOV Odôvodnenie potreby:

Ako vyplynulo z analýz, územie OZ RADOŠINKA je regresívnym typom sídla. S tým súvisí potreba riešenia negatívneho demografického trendu a adaptácia ekonomiky na budúce potreby rastúceho počtu starších ľudí, teda zavádzanie služieb a produktov zohľadňujúcich potreby staršej generácie (tzv. strieborná ekonomika). Ďalšou oblasťou identifikovanej potreby je poskytovanie komunitných sociálnych služieb a podpora komunitných centier, v rámci ktorých sa miestna komunita stará o tých členov spoločnosti, ktorí potrebujú pomoc pri zaradení do väčšinovej spoločnosti (hendikepovaní občania a znevýhodňovaní občania, občania z rómskej komunity).

4. Strategický rámec Strategický rámec tvorí základ stratégie CLLD, definuje logiku strategického rámca a rozsah použitia intervenčnej logiky. Základný návrh strategického rámca (stanovenie priorít a špecifických cieľov, návrh opatrení a aktivít strategického rámca) bol navrhnutý na pracovnom stretnutí, ktoré sa konalo 22.10.2015 v Zbehoch za účasti zástupcov z verejného sektora, podnikateľských subjektov, záujmových organizácií a aktívnych občanov z radov členskej základne. Ďalšie pracovné stretnutia k zostaveniu stratégie CLLD sa konali v termínoch 29.10.2015, 02.11.2015, 09.10.2015, 16.11.2015 a 05.06.2017 v obciach Zbehy, Veľké Ripňany a Malé Zálužie. Pozvánky a prezenčné listiny k predmetným pracovným stretnutiam sú súčasťou príloh. Metodický postup použitý pri zostavení stratégie CLLD partnerstva OZ RADOŠINKA bol založený na interaktívnom a participatívnom prístupe strategického plánovania - spoluúčasti partnerov naprieč celým inštitucionálnym spektrom, čo podporovalo budovanie kapacít pre riadenie a spravovanie územia ,ako aj implementáciu zdrojov integrovaným a endogénnym spôsobom - teda založenom na využití vnútorných zdrojov partnerstva a územia. Partnerstvo OZ RADOŠINKA spĺňa všetky znaky a aspekty verejnosúkromného partnerstva aplikujúceho miestny rozvoj vedený komunitou. Pri príprave stratégie k spravovaniu územia zapojilo všetkých aktérov do rozhodovania o sociálnom, environmentálnom a ekonomickou rozvoji svojho územia. Počas svojho doterajšieho fungovania partnerstvo vytváralo siete, posilňovalo a podporovalo inovatívne aktivity a prístupy. Aktívne pôsobenie a inteligentné spravovanie územia od roku 2007 zaručuje jeho schopnosť spravovať a zhodnocovať zdroje vytvárajúce multiplikačné efekty v území aj v budúcnosti. Stratégia CLLD je zameraná najmä na zhodnotenie existujúceho vnútorného potenciálu, teda posilnenie a podporu jedinečností, najmä v aspekte rozvoja a podpory podnikania v oblasti výroby, služieb a remesiel. Ďalšie priority stratégie zhodnocujú kultúrny a sociálny kapitál a infraštruktúru, zabezpečujú ochranu a trvalú udržateľnosť životného prostredia aj formou podpory bezpečnej zelenej nemotorovej dopravy s cieľom zvýšenia bezpečnosti dopravy pri zabezpečení dopravnej dostupnosti verejných služieb a prepojenosti územia. V neposlednom

rade

intervencia

zameraná

podporu

a diverzifikáciu

poľnohospodárskej výroby ktorá má v partnerstve OZ RADOŠINKA dlhoročnú tradíciu a je jednou z tradičných hospodárskych oblastí, s cieľom podpory lokálnej zamestnanosti a generačnej výmeny.

Partnerstvom definované ciele stratégie CLLD prispievajú k hlavným cieľom Stratégie EÚ 2020: - zvýšenie miery zamestnanosti obyvateľov vo veku 20–64 rokov, vrátane lepšieho zapojenia žien a starších pracovníkov medzi pracovnú silu, - zníženie podielu emisií skleníkových plynov, zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov energie na konečnej spotrebe energie a zvýšenie energetickej účinnosti, - zvýšenie investícií a zlepšenie spolupráce v oblasti inovácií, výskumu a vývoja, - zníženie podielu obyvateľstva žijúceho pod hranicou chudoby. Základom stratégie Európa 2020 sú tri vzájomne sa dopĺňajúce priority: - Inteligentný rast: vytvorenie hospodárstva založeného na znalostiach a inovácii, - Udržateľný

rast:

podporovanie

ekologickejšieho

konkurencieschopnejšieho

hospodárstva, ktoré efektívnejšie využíva zdroje, - Inkluzívny rast: podporovanie hospodárstva s vysokou mierou zamestnanosti, ktoré zabezpečí sociálnu a územnú súdržnosť. Nakoľko tieto priority predstavujú v stručnej forme základnú ideu Európske únie, boli zohľadňované i pri tvorbe stratégie CLLD. Ciele stratégie CLLD taktiež prispievajú k strategickým cieľom PRV SR 2014-2020: - posilnenie konkurencieschopnosti pôdohospodárskeho sektora, - udržateľný manažment prírodných zdrojov a prispôsobovanie sa klimatickým zmenám, - vyvážený územný rozvoj vidieckych hospodárstiev a komunít vrátane vytvárania a udržiavania pracovných miest. a k prierezovým cieľom PRV SR 2014-2020: - životné prostredie, - zmierňovanie zmeny klímy a adaptácia na ňu, - inovácie. Ciele Stratégie CLLD budú prispievať i k cieľom prioritnej osi 5 IROP 2014 – 2020, v rámci nej k tematickému cieľu 9. podpora sociálneho začlenenia, boj proti chudobe a akejkoľvek diskriminácii a ku dvom špecifickým cieľom: 5.1.1 zvýšenie zamestnanosti na miestnej úrovni podporou podnikania a inovácií, 5.1.2 zlepšenie udržateľných vzťahov medzi vidieckymi rozvojovými centrami a ich zázemím vo verejných službách a vo verejných infraštruktúrach.

4.1. Definovanie vízie a strategického cieľa Na obecných verejných stretnutiach a pracovnom stretnutí realizovanom dňa 18.09.2015 v Zbehoch za účasti predstaviteľov partnerstva (ZSVS, ZSPS a ZSOS) bola zostavená vízia – predstava o budúcej podobe OZ RADOŠINKA: Partnerstvo OZ RADOŠINKA bude pre miestnych obyvateľov a návštevníkov konkurencieschopným územím s kompletnou infraštruktúrou, vhodnými podmienkami pre pokojné a kvalitné bývanie, pestrou ponukou voľnočasových aktivít a zároveň atraktívnou destináciou zhodnocujúcou historické, kultúrne a prírodné dedičstvo pri zachovaní kvalitného a zdravého životného prostredia. Vízia sa začne napĺňať prostredníctvom dosiahnutia vytýčeného strategického cieľa a investovania do troch rozvojových priorít v horizonte roku 2023, ktoré vyplynuli pri interaktívnej identifikácie potrieb s ohľadom na výstupy z analýz definovanej SWOT analýzy. LOGICKÝ RÁMEC INTEGROVANEJ STRATÉGIE ROZVOJA ÚZEMIA BOL INTERAKTÍVNE ZOSTAVENÝ PODĽA UVEDENEJ LOGICKEJ ŠTRUKTÚRY V PORADÍ:

Strategický cieľ

Strategické priority

Špecifické ciele a ich priority

Opatrenia a v rámci nich vybrané aktivity

Strategický cieľ: Zlepšiť štandard života obyvateľov OZ RADOŠINKA zhodnotením ľudského, ekonomického, prírodného a kultúrneho potenciálu územia. Strategický cieľ vyplynul z výberu rozvojových priorít, a očakávanej dlhodobej merateľnej kvalitatívnej zmeny v území, realisticky dosiahnuteľnej do roku 2023 za predpokladu investovania finančných vstupov v oblasti troch nižšie uvedených strategických priorít. 4.2. Stanovenie priorít, špecifických cieľov a opatrení V nadväznosti na stanovenú víziu a strategický cieľ a zohľadňujúc potreby partnerstva v území OZ RADOŠINKA boli vyšpecifikované nasledovné priority: ➢ KRAJINOTVORBA A INFRAŠTRUKTÚRA ➢ ZHODNOCOVANIE SOCIÁLNYCH, KOMUNITNÝCH A KULTÚRNYCH ZDROJOV ➢ ROZVOJ POĽNOHOSPODÁRSTVA A PODNIKANIA 82

K definovaným prioritám bola priradená prierezová priorita Efektívna činnosť MAS. Toto opatrenie zabezpečí úspešnú implementáciu stratégie CLLD. ➢ EFEKTÍVNA ČINNOSŤ MAS V rámci priorít boli stanovené špecifické ciele, ako krátkodobé merateľné kvalitatívne zmeny dosiahnuteľné v rámci jednotlivých priorít so zreteľom na alokované finančné prostriedky prostredníctvom opatrení a nimi implementovaných projektov. Pri zostavovaní špecifických cieľov bol dôraz kladený najmä na alokáciu finančných prostriedkov vybraných opatrení a nimi podporovaných aktivít. Pri jednotlivých špecifických cieľoch uvádzame zároveň aj navrhnuté opatrenia. ➢ Priorita 1 – KRAJINOTVORBA A INFRAŠTRUKTÚRA Špecifický cieľ 1.1 : Zlepšenie vzhľadu obcí a skvalitňovanie drobnej infraštruktúry s dôrazom na zvýšenie kvality krajiny a hodnoty vidieckeho prostredia Opatrenia PRV SR 2014-2020 Opatrenie 1.1.1 Podpora na investície do vytvárania, zlepšovania alebo rozširovania všetkých druhov infraštruktúr malých rozmerov vrátane investícií do energie z obnoviteľných zdrojov a úspor energie Špecifický cieľ 1.2 : Zvýšenie územnej prepojenosti, kvality a bezpečnosti dopravy Opatrenia IROP Opatrenie 2.1.2 Rozvoj základnej infraštruktúry v oblastiach - dopravné prepojenie a dostupnosť sídiel ➢ Priorita 2 – ZHODNOCOVANIE SOCIÁLNYCH, KOMUNITNÝCH A KULTÚRNYCH ZDROJOV Špecifický cieľ 2.1: Podpora kultúrneho, voľnočasového a rekreačného fondu ako prostriedku zachovania identity a hodnôt miestneho spoločenstva Opatrenia PRV SR 2014-2020 Opatrenie 2.1.1 Podpora na investície do vytvárania, zlepšovania alebo rozširovania miestnych základných služieb pre vidiecke obyvateľstvo vrátane voľného času a kultúry a súvisiacej infraštruktúry Opatrenie 2.1.2 Podpora na investície do rekreačnej infraštruktúry, turistických informácií a do turistickej infraštruktúry malých rozmerov na verejné využitie

Špecifický cieľ 2.2: Zlepšenie kvality a zvyšovanie kapacity zariadení komunitných a sociálnych služieb Opatrenie 2.2.1 Rozvoj základnej infraštruktúry v oblasti sociálne služby a komunitné služby ➢ Priorita 3 – ROZVOJ POĽNOHOSPODÁRSTVA A PODNIKANIA Špecifický cieľ 3.1: Podpora podnikania v oblasti poľnohospodárstva, výroby, služieb a remesiel pri efektívnom využití zdrojov a potenciálu vidieckeho prostredia Opatrenia PRV SR 2014-2020 Opatrenie 3.1.1 Podpora na investície do vytvárania a rozvoja nepoľnohospodárskych činností Opatrenie 3.1.2 Pomoc na začatie podnikateľskej činnosti pre mladých poľnohospodárov Opatrenia IROP Opatrenie 3.1.3 Zakladanie nových a podpora existujúcich mikro a malých podnikov, samostatne zárobkovo činných osôb, družstiev ➢ Priorita 4 – EFEKTÍVNA ČINNOSŤ MAS Špecifický cieľ 4.1: Zefektívnenie činnosti MAS Opatrenia PRV SR 2014-2020 Opatrenie 4.1.1 Podpora na prevádzkové náklady a oživenie Opatrenia IROP Opatrenie 4.1.2 Financovanie prevádzkových nákladov MAS spojených s riadením uskutočňovania stratégií CLLD Špecifické ciele stratégie CLLD partnerstva OZ RADOŠINKA v rámci jednotlivých priorít uvádzame spolu s odôvodnením výberu a priradením identifikovaných potrieb. Zároveň uvádzame primárne a sekundárne prínosy stratégie k fokusovým oblastiam PRV SR 20142020 a prínosy k cieľom IROP 2014-2020. Tabuľka 4.2.1: Charakteristika Priorita 1 Priorita 1 : KRAJINOTVORBA A INFRAŠTRUKTÚRA Špecifický cieľ 1.1 : Zlepšenie vzhľadu obcí a skvalitňovanie drobnej infraštruktúry s dôrazom na zvýšenie kvality krajiny a hodnoty vidieckeho prostredia Odôvodnenie výberu špecifického cieľa a opatrenia O obciach došlo v posledných rokoch k narušeniu tradičného krajinného obrazu, ale i k znehodnoteniu obrazu vidieckej obce neharmonickou výstavbou rôznych objektov, prestavbami, demoláciami. V sídlach je pomerne dosť zelene a to vďaka záhradám. 84

Funkčnými parkmi disponujú len niektoré obce, ostatné parky boli prakticky zastavané, alebo sú silne deštruované. (audit zdrojov, SWOT analýza). Z ulíc zmizli stromoradia, zanikli historické záhrady, v menšej miere sú zastúpené tradičné záhrady, cintoríny sú bez zjavnej kompozície. Na území sa však nachádzajú miesta vhodné pre vybudovanie parkových plôch. Realizácia podpory formou špecifického cieľa pomôže zlepšiť danosti vidieckeho územia prostredníctvom skvalitnenia a dobudovania zelenej a drobnej infraštruktúry za dodržania zásad ekologických princípov. Cieľ je zameraný na zvýšenie kvality života vo vidieckom priestore v súvislosti s dobudovaním a rekonštruovaním potrebnej drobnej infraštruktúry (verejné priestranstvá, námestia, parky, mosty, obecné studne) za predpokladu, že investície prispejú k zvýšeniu kvality krajiny a hodnoty vidieckeho prostredia. Tiež podporuje zlepšenie vzhľadu obci, úpravu a tvorbu verejných priestranstiev, námestí i parkov. Priradenie identifikovaných potrieb Podpora krajinotvorby (intravilán, extravilán) Zlepšenie vzhľadu obcí a stavu drobnej infraštruktúry Prínosy k fokusovým oblastiam PRV Špecifický cieľ 1.1 prispieva primárne k priorite 6 PRV SR: Podpora sociálneho začleňovania, zmierňovania chudoby a hospodárskeho rozvoja vo vidieckych oblastiach, konkrétne fokusovej oblasti B: Podpora miestneho rozvoja vo vidieckych oblastiach. Špecifický cieľ 1.2: Zvýšenie územnej prepojenosti, kvality a bezpečnosti dopravy Odôvodnenie výberu špecifického cieľa a opatrenia Špecifický cieľ je v súlade so Stratégiou rozvoja cyklotrás a cyklodopravy NSK na roky 2016-2020. Reflektuje na navrhnuté cyklokomunikácie v rámci územia OZ RADOŠINKA. Zvýšenie bezpečnosti a priechodnosti územia je nevyhnutné aj s ohľadom na existenciu národnej investície (Landrover), ktorá s časti pokrýva katastre troch obcí – Zbehy, Jelšovce a Čakajovce a ktorá značne ovplyvní a zmení dopravnú situáciu v zázemí tejto investície, najmä z hľadiska dopravnej záťaže územia. Dotknuté obce budú bezpečnú ekologickú dopravu riešiť v rámci TURMu mesta Nitra, preto je potrebné plánované cyklokomunikácie navrhnuté v rámci tohto dokumentu prepojiť na ostatné obce územia a zabezpečiť dopravné prepojenosť a bezpečnú priechodnosť územia. Priradenie identifikovaných potrieb Vybudovanie cyklokomunikácií (bezpečná doprava) Prínosy k cieľom IROP

Špecifický cieľ č. 5.1.2: Zlepšenie udržateľných vzťahov medzi vidieckymi rozvojovými centrami a ich zázemím vo verejných službách a vo verejných infraštruktúrach Tabuľka 4.2.2: Charakteristika Priorita 2 Priorita 2:ZHODNOCOVANIE SOCIÁLNYCH, KOMUNITNÝCH A KULTÚRNYCH ZDROJOV Špecifický cieľ 2.1: Podpora kultúrneho, voľnočasového a rekreačného fondu ako prostriedku zachovania identity a hodnôt miestneho spoločenstva Odôvodnenie výberu špecifického cieľa a opatrení Výber špecifického cieľa reflektuje na situáciu v oblasti kultúrno-historických hodnôt a potenciálu v krajine. Územie partnerstva OZ stráca svoj charakteristický ráz, v krajine prakticky absentujú historické prvky - historické stromy, staré aleje, miesta zastavenia a pod. Zanikli i mlyny, mlynské náhony na vodnom toku Radošinka. Výberom špecifického cieľa chceme podporiť historické jadrá obcí, prezentovať archeologické náleziská, historické technické diela, pamätihodnosti. Zároveň však ide aj o intervenciu v ďalších dvoch oblastiach podpory - finančná podporu do voľnočasového a rekreačného fondu. V SWOT analýze rezonovala potreba vytvorenia a zabezpečenia podmienok pre zmysluplné trávenie voľného času najmä mládeže a detí, s čím úzko súvisia investície do voľnočasovej infraštruktúry (detské ihriská, športoviská, amfiteátre, objekty pre spolkovú činnosť). V analýze a na verejných stretnutiach však bola identifikovaná aj potreba podpory materiálnej rekreačnej infraštruktúry. Súbor týchto investícií s ohľadom na ekonomický rozvoj územia, tvorbu lokálnych pracovných príležitostí, zachovania a posilnenia lokálnej identity a hodnôt partnerstva prispieva k tvorbe pridanej hodnoty na úrovni dopadov stratégie. Priradenie identifikovaných potrieb Podpora cestovného ruchu a turizmu Zhodnotenie kultúrneho potenciálu Prínosy k fokusovým oblastiam PRV Špecifický cieľ 2.1 prispieva primárne k priorite 6 PRV SR: Podpora sociálneho začleňovania, zmierňovania chudoby a hospodárskeho rozvoja vo vidieckych oblastiach, konkrétne fokusovej oblasti B: Podpora miestneho rozvoja vo vidieckych oblastiach Špecifický cieľ 2.2: Zlepšenie kvality a zvyšovanie kapacity zariadení komunitných a sociálnych služieb Odôvodnenie výberu špecifického cieľa a opatrení

Zámerom špecifického cieľa je podpora a zvýšenie sociálnej starostlivosti o vybrané skupiny obyvateľstva, ktorá by umožnila zlepšenie kvality života občanov. Kvalita sociálnej infraštruktúry je vo vidieckych sídlach všeobecne považovaná za jeden z najvýznamnejších faktorov pre udržanie obyvateľstva na vidieku. Obsahovo sa cieľ zameriava na zlepšenie a rozvoj sociálnej infraštruktúry prostredníctvom napr. vybudovania a rekonštrukcie sociálnych objektov, zvýšenia ich štandardu a obnovou ich zariadení. Predmetná intervencia spočíva v zriadení služieb pre seniorov priamo v území, aby nemuseli znášať adaptačné zmeny. Zároveň bude potrebné riešiť aj kvalitu existujúcich služieb, s cieľom zvýšenia štandardu sociálnych služieb. V rámci tohto cieľa bude riešený aj zámer práce s marginalizovanou rómskou komunitou formou ich zapojenia do aktivít komunity. V území sa nachádza 7 obcí s existujúcou marginalizovanou komunitou (MRK) definovanou v Atlase rómskych komunít. Tento fakt vytvára predpoklad realizácie projektov zameraných na vytvorenie príležitosti pre MRK integrovať sa do majoritnej spoločnosti. Priradenie identifikovaných potrieb Rozvoj sociálnej a komunitnej infraštruktúry a služieb Prínosy k cieľom IROP Špecifický cieľ č. 5.1.2: Zlepšenie udržateľných vzťahov medzi vidieckymi rozvojovými centrami a ich zázemím vo verejných službách a vo verejných infraštruktúrach Tabuľka 4.2.3: Charakteristika Priorita 3 Priorita 3: ROZVOJ POĽNOHOSPODÁRSTVA A PODNIKANIA Špecifický cieľ 3.1: Podpora podnikania v oblasti poľnohospodárstva, výroby, služieb a remesiel pri efektívnom využití zdrojov a potenciálu vidieckeho prostredia Odôvodnenie výberu špecifického cieľa a opatrení Územie OZ RADOŠINKA je typickou, od dávnej minulosti poľnohospodársky využívanou oblasťou, ktorá tvorí prirodzený koridor medzi Ponitrím a Považím. V obciach partnerstva pôsobí a poľnohospodársku činnosť vykonáva cez 130 subjektov (audit ekonomických zdrojov), z čoho väčšina tvorí FO (SHR).V súčasnosti prebieha návrat mladých ľudí k obrábaniu pôdy, a tým k zhodnocovaniu prírodných zdrojov a ochrane a obnove vidieckej krajiny. Podpora tradičného poľnohospodárstva, malého rodinného farmárčenia zabezpečí nielen citlivý prístup k prírodným zdrojov, ale aj vytvorí ďalšie lokálne pracovné príležitosti a prispeje ku generačnej výmene. Z analýz taktiež vyplýva, že v obciach absentujú služby v oblasti drobnej živnostenskej výroby a remesiel. Potenciál pre ich oživenie a obnovu je značný, nakoľko bol v posledných rokoch zaznamenaný príliv ľudí preferujúcich tradičné postupy v oblasti výroby a spracovania,

ako aj inovatívnych prvkov v remeselnej výrobe. Taktiež je v území dostatok etablovaných malých a stredných podnikateľov, ktorý majú záujem rozvíjať a inovovať svoje podnikanie.

Zameranie

danej

priority

súvisí

s posilnením

ekonomiky

územia

zvýšením

konkurencieschopnosti existujúcich podnikov ako aj v podpore pri tvorbe nových podnikov. Dôraz je kladený najmä na lepšie využívanie existujúcich faktorov ekonomického rastu a tvorbu nových poznatkov založených na trvalo udržateľnom ekonomickom raste územia. Preferovaná bude podpora miestnych podnikateľských

aktivít vo všetkých sférach

ekonomických činností a dôrazom na tradičné vidiecke aktivity i inovácie. Priradenie identifikovaných potrieb Diverzifikovanie poľnohospodárstva a podnikania Prínosy k fokusovým oblastiam PRV Špecifický cieľ 3.1 prispieva primárne k priorite 6 PRV SR: Podpora sociálneho začleňovania, zmierňovania chudoby a hospodárskeho rozvoja vo vidieckych oblastiach, konkrétne fokusovej oblasti B: Podpora miestneho rozvoja vo vidieckych oblastiach Sekundárne prispeje k fokusovej oblasti 6A: Uľahčenie diverzifikácie, zakladania a rozvoja malých podnikov ako aj vytvárania pracovných miest Prínosy k cieľom IROP Špecifický cieľ č. 5.1.1: Zvýšenie zamestnanosti na miestnej úrovni podporou podnikania a inovácií 4.3. Súhrn strategického rámca Tabuľka č. 3: Súhrnný prehľad strategického rámca Vízia Partnerstvo OZ RADOŠINKA bude pre miestnych obyvateľov a návštevníkov konkurencieschopným územím s kompletnou infraštruktúrou, vhodnými podmienkami pre pokojné a kvalitné bývanie, pestrou ponukou voľnočasových aktivít a zároveň atraktívnou destináciou zhodnocujúcou historické, kultúrne a prírodné dedičstvo pri zachovaní kvalitného a zdravého životného prostredia Strategický cieľ Zlepšiť štandard života obyvateľov OZ RADOŠINKA zhodnotením ľudského, ekonomického, prírodného a kultúrneho potenciálu územia Priorita 1: KRAJINOTVORBA A INFRAŠTRUKTÚRA Špecifický cieľ 1.1 : Zlepšenie vzhľadu obcí a skvalitňovanie drobnej infraštruktúry s dôrazom na zvýšenie kvality krajiny a hodnoty vidieckeho prostredia Opatrenia PRV: Opatrenia IROP: Iné opatrenia: Opatrenie 1.1.1 Podpora na investície do vytvárania, zlepšovania alebo rozširovania všetkých druhov

infraštruktúr malých rozmerov vrátane investícií do energie z obnoviteľných zdrojov a úspor energie (PRV, 7.2) Špecifický cieľ 1.2 : Zvýšenie územnej prepojenosti, kvality a bezpečnosti dopravy Opatrenia PRV: Opatrenia IROP: Iné opatrenia: Opatrenie 1.2.1 Rozvoj základnej infraštruktúry v oblastiach - dopravné prepojenie a dostupnosť sídiel (IROP, 5.1.2a) Priorita 2: ZHODNOCOVANIE SOCIÁLNYCH, KOMUNITNÝCH A KULTÚRNYCH ZDROJOV Špecifický cieľ 2.1: Podpora kultúrneho, voľnočasového a rekreačného fondu ako prostriedku zachovania identity a hodnôt miestneho spoločenstva Opatrenia PRV: Opatrenia IROP: Iné opatrenia: Opatrenie 2.1.1 Podpora na investície do vytvárania, zlepšovania alebo rozširovania miestnych základných služieb pre vidiecke obyvateľstvo vrátane voľného času a kultúry a súvisiacej infraštruktúry (PRV, 7.4) Opatrenie 2.1.2 Podpora na investície do rekreačnej infraštruktúry, turistických informácií a do turistickej infraštruktúry malých rozmerov na verejné využitie (PRV, 7.5) Špecifický cieľ 2.2: Zlepšenie kvality a zvyšovanie kapacity zariadení komunitných a sociálnych služieb Opatrenia PRV: Opatrenia IROP: Iné opatrenia: Opatrenie 2.2.1 Rozvoj základnej infraštruktúry v oblasti sociálne služby a komunitné služby (IROP, 5.1.2c) Priorita 3: ROZVOJ POĽNOHOSPODÁRSTVA A PODNIKANIA Špecifický cieľ 3.1:Podpora podnikania v oblasti poľnohospodárstva, výroby, služieb a remesiel pri efektívnom využití zdrojov a potenciálu vidieckeho prostredia Opatrenia PRV: Opatrenia IROP: Iné opatrenia: Opatrenie 3.1.1 Opatrenie 3.1.3 Podpora na investície do Zakladanie nových a podpora vytvárania a rozvoja existujúcich mikro a malých nepoľnohospodárskych podnikov, samostatne činností zárobkovo činných osôb, (PRV 6.4) družstiev (IROP, 5.1.1) Opatrenie 3.1.2

Pomoc na začatie podnikateľskej činnosti pre mladých poľnohospodárov (PRV 6.1)

Priorita 4: EFEKTÍVNA ČINNOSŤ MAS Špecifický cieľ 4.1 : Zefektívnenie činnosti MAS Opatrenia PRV: Opatrenia IROP: Opatrenie 4.1.1 Opatrenie 4.1.2 Podpora na prevádzkové Financovanie prevádzkových náklady a oživenie (PRV 19.4) nákladov MAS spojených s riadením uskutočňovania stratégií CLLD (IROP 5.1.1)

Iné opatrenia:

4.4. Integrované znaky stratégie CLLD Predkladaná stratégia CLLD bola pripravovaná ako integrovaný a multisektorový strategický dokument (v súlade s nariadením (EÚ) č. 1303/2013), financovaný z viacerých zdrojov. S dôrazom na zvýšenie prínosu k plneniu cieľov stratégie Európa 2020 je širšie zameraná aj na realizáciu aktivít financovaných z ostatných nástrojov podpory EÚ a SR. Okrem opatrení CLLD (PRV SR a IROP SR) integruje stratégia aj opatrenie z Programu spolupráce Interreg V-A SK-HU 2014-2020: Posilnenie udržateľnej a kvalitnej zamestnanosti a podpora pracovnej mobility. V rámci tohoto opatrenia je intervencia zameraná do aktivít , ktoré riešia zníženie pracovných nerovností medzi regiónmi za účelom zlepšiť podmienky zamestnanosti, najmä v odvetví cestovného ruchu a turizmu. Integráciu predstavujú aj plánované aktivity na úrovni prijímateľov v rámci troch sektorov. Zásadnou integráciou v rámci stratégie CLLD je spravovanie územia (formou investícií) za účasti zástupcov všetkých troch sektorov (verejný, súkromný, občiansky). V doterajšej spolupráci predstavovali integrácie len zapojenie zástupcov z neverejného sektora

úrovni

rozhodovania,

spolupráce

sieťovania.

Integrácia

partnerov

z podnikateľského a občianskeho sektora aj do investičnej správy územia je v podmienkach OZ RADOŠINKA prelomové. Integrovaný rozvoj územia vychádza z vnútra vidieckych oblasti za účasti zástupcov obcí, podnikateľov, farmárov a ostatných aktérov vidieka. Stratégia CLLD vykazuje nasledovné integrované znaky: ➢ mobilizácia komunity za účelom dosiahnutia stanovej vízie, strategického cieľa a jednotlivých špecifických cieľov ➢ vybudovanie

spojenia

medzi

odvetviami

poľnohospodárskej

prvovýroby,

spracovateľského priemyslu cez obchodnú činnosť ku konečnému spotrebiteľovi 90

➢ budovanie prepojení (komunikácie a cyklocesty) medzi vidieckymi oblasťami (obce) a centrami zabezpečujúcimi zamestnanosť (mesto Nitra a Topoľčany) ➢ spolupráca s partnermi (záujmové združenia, mikroregióny, združenia obcí) na území Slovenska ako aj v zahraničí - predovšetkým partnerské MAS v ČR a v Maďarsku ➢ skoordinovanie aktivít ZSVS, ZSPS a ZSOS ➢ dobudovanie potrebnej integrovanej infraštruktúry v jednotlivých obciach OZ ➢ koncentrácia a vzájomná integrácia podnikateľských aktivít v území ➢ spolupráca s univerzitami a strednými odbornými školami - Slovenská poľnohospodárska univerzita (výskumné projekty, štúdie a aktivity zamerané na podnikateľské poľnohospodárske ako aj nepoľnohospodárske projekty, aktivity a projekty zamerané na vidiecky cestovný ruch a agroturistiku - Katedra regionalistiky a rozvoja vidieka) - Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre– spolupráca a rozvojové projekty v oblasti krajinotvorby, geografie, podpory a zhodnotenia kultúrnych zdrojov a budovania lokálnej identity - Stredné odborné školy poľnohospodárskeho a ekonomického zamerania. 4.5. Inovatívne znaky stratégie CLLD LEADER je prístup, ktorý svojím charakterom priamo napomáha využitiu inovatívneho potenciálu miestnej komunity. Spôsob, akým je navrhnutá samotná stratégia, umožnil miestnej komunite mobilizovať inovatívne nápady na rozvoj územia a využíva kreatívny potenciál územia pri ich riešení. Možnosti, ktoré stratégia využíva na financovanie projektov navrhnutých miestnymi obyvateľmi poskytnú ďalší priestor pre inovatívne myslenie a zavádzanie zaujímavých nápadov do praxe. Inovácie stratégie sa zväčša nebudú týkať len technologických alebo výrobných procesov, či zavádzania informačných a komunikačných technológií, ale budú zahŕňať predovšetkým nové služby, nové výrobky a nový inovatívny prístup k riešeniu starých problémov (napríklad problémy súvisiace s nezamestnanosťou, problémy súvisiace so znečisťovaním životného prostredia). Inovatívne budú aj prístupy k rozvoju územia a aktívne zapájanie takých skupín obyvateľstva územia OZ, ktoré doteraz stáli bokom verejného života. Viaceré opatrenia v rámci implementácie stratégie CLLD primárne prispievajú k fokusovej oblasti PRV 2014-2020 6B Podpora miestneho rozvoja vo vidieckych oblastiach a zároveň na úrovni inovácií sekundárne prispievajú k fokusovej oblasti 1A Podpora inovácie, spolupráce a rozvoja vedomostnej základne vo vidieckych oblastiach.

Inovatívne budú aj riešenia pri animovaní územia súvisiace predovšetkým s novými spôsobmi propagácie územia ako oblasti s výrazným potenciálom pre rozvoj cestovného ruchu. Navrhovaná stratégia vďaka metóde LEADER prispeje predovšetkým k inovatívnemu riešeniu problémov spojených s lokálnou a dlhodobou nezamestnanosťou, keďže práve vďaka tomuto prístupu bolo možné identifikovať konkrétne potreby územia v oblasti tvorby pracovných miest a sociálnych inovácií. Jednou zo zásadných inovácií je zapojenie zástupcov verejného a súkromného sektora do možnosti uchádzať sa o finančné prostriedky, nakoľko práve podnikateľské projekty podporia v území lokálnu zamestnanosť a vytvoria pridanú hodnotu pre územie vo forme podpory kapitálu v jednotlivých odvetviach hospodárstva. Predkladaná stratégia podporí zvýšenie podielu domácej produkcie s vyššou pridanou hodnotou prostredníctvom

vyššej

kvality

výrobkov,

inovácií,

miestnych

špecialít,

regionálnych produktov – regionálny produkt PONITRIE, pričom investície budú smerovať hlavne do: ➢ skvalitnenie marketingu (úspešný marketing súvisí aj s označovaním produktov odlišujúcim nadštandardnú kvalitu a garantujúcim výrobné postupy, suroviny a pod.). Stratégia CLLD obsahuje nasledovné inovatívne znaky: ➢ riadenie rozvoja územia prostredníctvom partnerstva CLLD, multisektorová spolupráca: ZSVS, ZSPS a ZSOS participujúcich na rozhodovacom procese ➢ využitie domácich zdrojov pre rozvoj cestovného ruchu, turizmu (prímestský cestovný ruch, vidiecka turistika, sakrálny cestovný ruch – cyrilometodská tradícia) a podporu lokálnej zamestnanosti ➢ zhodnocovanie kultúrnych a prírodných zdrojov mobilizáciou vnútorného potenciálu ➢ spoločný prístup k obnove obcí založenom na podpore miestnej identity založenej na tradíciách, zhodnocovaní prvkov krajiny, podporou komponovanej krajiny a inovatívnom urbanizme ➢ využívanie domácich prírodných zdrojov s cieľom podporiť prvovýrobu a tvorbu pracovných miest ➢ podpora existujúcej značky kvality (regionálny produkt PONITRIE) pre podporu predaja domácej produkcie a rozvoja dodávateľských reťazcov ➢ budovanie spolupráce naprieč sektormi a odvetviami ➢ zavádzanie nových výrobkov, služieb a technológií

5. Implementačný rámec 5.1. Popis riadiaceho a implementačného procesu 5.1.1. Riadiaci proces - organizačná štruktúra MAS Všetky orgány partnerstva OZ RADOŠINKA sú koncipované v súlade s kapitolou 6.1.4 Systému riadenia CLLD v aktuálnom znení. Zároveň sú všetky orgány združenia (okrem Výberovej komisie) aj personálne obsadené. Štruktúra orgánov OZ RADOŠINKA je nasledovná: ✓ Valné zhromaždenie (Najvyšší orgán) ✓ Predsedníctvo (Výkonný orgán) ✓ Štatutárny orgán (Predseda a Podpredseda) ✓ Výberová komisia ✓ Revízna komisia (Kontrolný orgán) ✓ Monitorovací výbor Valné zhromaždenie (Najvyšší orgán) Valné zhromaždenie je Najvyšší orgán a tvoria ho všetci členovia OZ RADOŠINKA. Členovia Valného zhromaždenia sú právnické a fyzické osoby (Článok 4). Zastúpenie členov z verejného sektora vo Valnom zhromaždení môže byť maximálne 49 % z celkového počtu členov, zároveň platí, že žiadna záujmová skupina nemá viac ako 49 % hlasovacích práv. Zasadnutie Valného zhromaždenia zvoláva Predsedníctvo minimálne 1x do roka, alebo ak písomne požiada o zvolanie minimálne tretina členov OZ RADOŠINKA a to do 30-tich dní od doručenia žiadosti Predsedovi. V prípade zvolania mimoriadneho zasadnutia Valného zhromaždenia je predmetom rokovania len to, čo bolo dôvodom jeho zvolania. Váha každého jedného hlasu člena Valného zhromaždenia je určená nasledovne: 1 člen = 1 hlas, pri rešpektovaní princípu maximálnej hodnoty 49 % všetkých hlasov pre jednu záujmovú skupinu. Valné zhromaždenie je uznášaniaschopné, ak je prítomných viac ako 50 % všetkých členov OZ RADOŠINKA (bez ohľadu na príslušnosť k záujmovým skupinám). Táto podmienka musí byť dodržaná pri plnení úloh, ktoré súvisia s CLLD/LEADER a implementáciou stratégie CLLD. Ak nie je prítomná nadpolovičná väčšina členov do 30 minút po stanovenom termíne začiatku zasadnutia, rozhodne Predsedníctvo zvolaní náhradného Valného zhromaždenia. Náhradné zasadnutie Valného zhromaždenia OZ RADOŠINKA je uznášaniaschopné ak je prítomná minimálne 1/3 členov a vždy musí dodržiavať pôvodne stanovený program, 93

s výnimkou, ak je v programe hlasovanie o stratégii CLLD, alebo hlasovanie o zlúčení, alebo zrušení OZ RADOŠINKA, kedy platí podmienka uvedená v bode 5.1.5. Valné zhromaždenie OZ RADOŠINKA: a) rozhoduje o počte členov v orgánoch OZ RADOŠINKA ktorý je vždy nepárny, b) volí a odvoláva členov Predsedníctva a Revíznej komisie, c) schvaľuje prijatie nových členov, d) schvaľuje stratégiu CLLD a jej aktualizáciu, e) schvaľuje plán činnosti a ďalšie rozvojové dokumenty, f) schvaľuje stanovy, ich zmeny a doplnky, g) schvaľuje interné riadiace dokumenty, ich zmeny a doplnky, h) schvaľuje účtovnú uzávierku a výročnú správu za uplynulý kalendárny rok, i) schvaľuje rozpočet a správu o hospodárení, j) rozhoduje o zániku OZ RADOŠINKA zlúčením s iným občianskym združením alebo dobrovoľným rozpustením, k) stanovuje výšku, spôsob a termín úhrady členských príspevkov, l) rozhoduje o účasti OZ

RADOŠINKA v iných profesijných alebo záujmových

organizáciách a volí do nich svojich zástupcov, m) schvaľuje správu o činnosti Revíznej komisie, n) prerokúva a schvaľuje výročné správy o implementácii stratégie CLLD, hodnotiace správy a iné činnosti v súlade so stratégiou CLLD, o) vykonáva úlohy a činnosti v zmysle Systému riadenia CLLD v platnom znení. Na prijatie rozhodnutia je potrebná nadpolovičná väčšina hlasov prítomných členov MAS (bez ohľadu na príslušnosť k záujmovým skupinám). V prípade rovnosti hlasov sa vykoná nové hlasovanie. V prípade rovnosti hlasov aj v druhom hlasovaní sa návrh považuje za neprijatý. Zoznam členov Valného zhromaždenia je súčasťou Prílohy č. 8. Predsedníctvo (Výkonný orgán) Predsedníctvo je Výkonný orgán OZ RADOŠINKA, ktorý riadi činnosť združenia v období medzi zasadnutiami Valného zhromaždenia. Predsedníctvo je za svoju činnosť zodpovedné Valnému zhromaždeniu a vykonáva činnosti v súlade so stanovami a internými vykonávacími predpismi. Predsedníctvo má 13 členov, zvolených na obdobie 3 rokov. Členská základňa Predsedníctva musí byť zastúpená každou záujmovou skupinou. Opakovaná voľba člena Predsedníctva je možná. Zastúpenie členov z verejného sektora v Predsedníctve môže byť maximálne 49 % z 94

celkového počtu členov, zároveň platí, že žiadna záujmová skupina nemá viac ako 49 % hlasovacích práv. Predsedníctvo rozhoduje o nasledovných činnostiach: a) volí a odvoláva Štatutárny orgán (Predsedu a Podpredsedu) spomedzi svojich členov, b) zriadi Výberovú komisiu a Monitorovací výbor, c) volí a odvoláva členov Výberovej komisie, menuje a odvoláva členov Monitorovacieho výboru a zostavuje a schvaľuje ich štatúty a pracovné manuály, d) predkladá zmeny stanov, organizačného a volebného poriadku na schválenie Valnému zhromaždeniu, e) riadi a koordinuje činnosť OZ RADOŠINKA, f) zodpovedá za vypracovanie, implementáciu, riadenie, monitorovanie, hodnotenie a aktualizáciu stratégie CLLD, ďalej plánu činnosti alebo iných strategických dokumentov a predkladá ich na schválenie Valnému zhromaždeniu, g) pripravuje a schvaľuje uzavretie zmlúv strategického charakteru s inými právnickými a fyzickými osobami v SR a zahraničí, h) obsahovo a organizačne pripravuje a zvoláva zasadania Valného zhromaždenia, i) poveruje ďalšie osoby na konanie v mene OZ RADOŠINKA na presne stanovený účel, j) zriadi Kanceláriu, riadi a kontroluje jej činnosť vykonávanú v súlade s čl. 5.7, k) spracováva výročné správy implementácie stratégie CLLD a komunikuje s Monitorovacím výborom, l) zabezpečuje realizáciu nezávislého hodnotenia stratégie CLLD, m) menuje manažéra, n) vykonáva úlohy a činnosti v zmysle Systému riadenia CLLD v platnom znení Predsedníctvo je uznášaniaschopné, ak je prítomná nadpolovičná väčšina jeho členov. Zasadnutie Predsedníctva zvoláva Predseda podľa potreby, minimálne však štyrikrát do roka. Mandát člena Predsedníctva končí uplynutím funkčného obdobia, odstúpením člena alebo jeho odvolaním Valným zhromaždením. Pri ukončení funkcie člena Predsedníctva z akéhokoľvek dôvodu ho nahradí novým členom Valné zhromaždenie. Zoznam členov Predsedníctva je súčasťou Prílohy č. 8. Štatutárny orgán (Predseda a Podpredseda) Predsedu a Podpredsedu volí a odvoláva Predsedníctvo spomedzi svojich členov. Predseda a Podpredseda sú štatutárnymi orgánmi OZ RADOŠINKA, ktorí majú oprávnenie konať samostatne v jeho mene. 95

Štatutárny orgán vykonáva hlavne tieto činnosti: a) zvoláva a vedie zasadnutia Predsedníctva, alebo poveruje inú osobu vedením zasadania Predsedníctva, b) riadi činnosť združenia a rozhoduje o záležitostiach OZ RADOŠINKA pokiaľ nie sú tieto stanovami a organizačným poriadkom stanovené inak, c) kontroluje činnosť kancelárie a spolupracuje s manažérom, d) schvaľuje harmonogram výziev na predkladanie projektových zámerov/ŽoNFP/ŽoPr, e) schvaľuje výzvu na predkladanie projektových zámerov/ŽoNFP/ŽoPr a to v prípadoch, keď nie je zainteresovanou osobou a s cieľom predchádzania a eliminácie konfliktu záujmov, f) schvaľuje zrušenie/zmenu výzvy na predkladanie projektových zámerov/ŽoNFP/ŽoPr a to v prípadoch, kedy nie je zainteresovanou osobou a s cieľom predchádzania a eliminácie konfliktu záujmov g) vo vzťahu k PRV SR 2014 – 2020 predkladá na PPA záverečnú správu z výzvy na predkladanie projektového zámeru (pri uplatnení dvojkolového systému)/ŽoNFP, h) vo vzťahu k IROP predkladá na RO pre IROP Protokol o výbere žiadosti o príspevok z IROP, i) zastupuje OZ RADOŠINKA navonok a podpisuje zmluvy.

Výberová komisia Výberová komisia MAS v zmysle čl. 34 ods. 3, písm. c) a f) všeobecného nariadenia vykonáva výber ŽoNFP/ŽoPr podľa poradia ich prínosu k plneniu cieľov a zámerov stratégie CLLD a stanovuje výšku podpory. S cieľom naplnenia vyššie definovanej podmienky Výberová komisia vykonáva úlohy a činnosti v zmysle Systému riadenia CLLD v platnom znení. Výberová komisia je v rámci IROP menovaná iba v prípade rovnakého počtu bodov predmetnej výzvy. Činnosti a postupy Výberovej komisie v rámci IROP upravuje Štatút Výberovej komisie. Výberová komisia pri každom hlasovaní o výbere projektov musí dodržiavať podmienku v zmysle všeobecného nariadenia, čl. 34, ods.3, písm b) t.j. minimálne 50 % hlasov rozhodnutí o výbere projektov patrí partnerom, ktorí nie sú orgánmi verejnej správy. Zároveň musí byť zabezpečené, aby orgány verejnej moci, ani žiadna záujmová skupina nemali viac ako 49 % hlasovacích práv. 96

Výberová komisia je zložená z členov, ktorých volí a odvoláva Predsedníctvo. Člen Výberovej komisie nemusí pôsobiť (mať trvalé, prípadne prechodné bydlisko, sídlo alebo prevádzku) v území OZ RADOŠINKA. Pre jednu výzvu bude stanovená jedna Výberová komisia. Výberová komisia má minimálne 3 členov. Počet členov musí byť vždy nepárny. Okrem riadnych členom môže Predsedníctvo menovať aj náhradníkov členov Výberovej komisie. Predsedníctvo menuje vždy novú Výberovú komisiu pre každú výzvu na predkladanie ŽoNFP/ŽoPr, pričom jednotliví členovia sa môžu opakovať. V rámci jednej výzvy môže byť menovaná len jedna Výberová komisia na celú výzvu, výnimkou môže byť len výmena členov z opodstatnených dôvodov. Opodstatnenými dôvody sú najmä konflikt záujmov, úmrtie člena výberovej komisie, jeho dlhodobá pracovná neschopnosť alebo nečinnosť a pod. Členstvo vo Výberovej komisii je nezlučiteľné s členstvom v Predsedníctve, Revíznej komisii, Monitorovacom výbore združenia a s funkciou štatutárneho orgánu. Výberová komisia sa riadi počas zasadnutia pravidlami svojho štatútu a manuálov, ktoré schváli Predsedníctvo. Štatút Výberovej komisie je súčasťou Prílohy č. 9.

Revízna komisia (Kontrolný orgán) Revízna komisia je Kontrolným orgánom OZ RADOŠINKA a za svoju činnosť sa zodpovedá Valnému zhromaždeniu. Revíznu komisiu tvoria 5 členovia, ktorých volí Valné zhromaždenie na obdobie 3 rokov. Opakovaná voľba člena Revíznej komisie je možná. Revízna komisia volí zo svojich členov svojho predsedu. Člen Revíznej komisie nesmie byť súčasne členom iného orgánu OZ RADOŠINKA okrem členstva vo Valnom zhromaždení. Členovia Revíznej komisie majú právo zúčastňovať sa na rokovaní Predsedníctva, Monitorovacieho výboru a Výberovej komisie ako pozorovatelia. Revízna komisia vo svojej činnosti najmä: a) kontroluje hospodárenie združenia, upozorňuje príslušné orgány OZ RADOŠINKA na nedostatky a navrhuje opatrenia na ich odstránenie, b) kontroluje dodržiavanie stanov a vnútorných predpisov. Zasadania Revíznej komisie sa konajú minimálne raz za štvrťrok a zvoláva ho jeho predseda. Uznesenie Revíznej komisie je platné, ak za jeho prijatie hlasovala nadpolovičná väčšina jeho členov.

Monitorovací výbor Monitorovací výbor je orgánom, ktorý vykonáva najmä vyhodnotenie výstupov a výsledkov a monitorovanie realizácie projektov v rámci stratégie CLLD, pripravuje a vypracováva správy o implementácii stratégie, správy o monitoringu za ročné obdobie a pod. Členov Monitorovacieho výboru vyberá, schvaľuje a odvoláva Predsedníctvo na obdobie implementovania stratégie CLLD. Členstvo v monitorovacom výbore MAS je nezlučiteľné s členstvom vo výkonnom orgáne združenia. Monitorovací výbor sa stretáva minimálne 2x ročne, na svojom prvom zasadnutí stanoví rozsah činnosti. Rozsah činnosti Monitorovacieho výboru podlieha schváleniu Predsedníctva. Kancelária OZ Kancelária zabezpečuje každodennú činnosť OZ RADOŠINKA, zabezpečuje spravovanie verejných prostriedkov ako aj manažovanie činnosti MAS a realizáciu úloh združenia pod vedením Predsedníctva. Na čele kancelárie je manažér menovaný Predsedníctvom, ktorý môže túto funkciu vykonávať len pre jednu MAS. Manažér je povinný zúčastňovať sa zasadnutí Predsedníctva s hlasom poradným. Kancelária pracuje na základe pracovného a organizačného poriadku schváleného Predsedníctvom. Administráciu a realizáciu úloh združenia zabezpečuje manažér a ostatní zamestnanci, ktorí môžu byť členmi len Valného zhromaždenia. Kvalifikačné predpoklady manažéra MAS (získané vzdelanie a odborná prax) sa preukazuje profesijným životopisom a inými kópiami dokladov o vzdelaní, prípadne ďalšími kópiami relevantných certifikátov (len kópie bez úradného overenia). Požiadavky na výber pozície manažéra MAS budú uvedené aj v zmluve o poskytnutí NFP. Manažér MAS sa počas fungovania MAS môže meniť pod podmienkou, že budú zachované požiadavky na výber manažéra MAS uvedené v stratégii CLLD, ktoré budú uvedené v zmluve o poskytnutí NFP. Hlavné činnosti kancelárie: ✓ zabezpečuje chod kancelárie, finančné riadenie, monitoring a vnútorný audit stratégie CLLD, ✓ pripravuje materiály na zasadnutie Valného zhromaždenia, Predsedníctva, Výberovej komisie, Revíznej komisie a Monitorovacieho výboru, ✓ zabezpečuje kontakt s potenciálnymi a existujúcimi užívateľmi stratégie CLLD, poradenstvo a konzultácie, ✓ organizuje vzdelávacie a tréningové podujatia OZ RADOŠINKA, ✓ zabezpečuje celú administratívu súvisiacu s implementáciou stratégie CLLD, 98

✓ zabezpečuje ďalšie činnosti z poverenia Predsedníctva. Postavenie a vnútornú organizáciu OZ RADOŠINKA upravuje Organizačný poriadok OZ RADOŠINKA, ktorý je súčasťou Prílohy č. 9. Pozíciu manažérky v OZ RADOŠINKA vykonáva Ing. Renáta Lelovská, ktorá spĺňa všetky kvalifikačné predpoklady na riadenie a manažovanie chodu kancelárie. - vysokoškolské vzdelanie II. stupňa v oblasti ekonomiky so špecializáciou regionálny rozvoj a cestovný ruch, - 16 ročná prax v oblasti regionálneho rozvoja a projektového manažmentu, v oblasti tvorby, implementácie a koordinácie projektov a programov, - životopis spolu s osvedčeniami o dosiahnutom vzdelaní a praxi sú súčasťou Prílohy č. 8. 5.1.2. Implementačný proces Konanie o ŽoNFP v rámci PRV SR a schvaľovací proces ŽoPr v rámci IROP bude prebiehať v zmysle podmienok Systému riadenia CLLD a Príručky pre žiadateľa v platnom znení. Konanie o ŽoNFP v rámci PRV SR 1/ Postup vyhlásenia výzvy v rámci PRV SR ✓ OZ uskutoční schvaľovanie a výber ŽoNFP v rámci PRV SR prostredníctvom jednokolového procesu. ✓ OZ vyhlasuje výzvy na predkladanie ŽoNFP v súlade s indikatívnym harmonogramom výziev, ktorý zostaví na obdobie min. 1 kalendárneho roka a zverejní ho na svojom webovom sídle www.radosinka.sk. ✓ Najneskôr 15 pracovných dní pred zverejnením výzvy na predkladanie ŽoNFP v systéme ITMS2014+ pošle OZ návrh v elektronickej forme na PPA, ktorá vykoná kontrolu výzvy. ✓ Zverejnenie výzvy na predkladanie ŽoNFP na webovom sídle www.radosinka.sk má pre žiadateľov len informatívny charakter. Oficiálnym zverejnením výzvy na predkladanie ŽoNFP je zverejnenie v systéme ITMS2014+. ✓ Výzva na predkladanie ŽoNFP v rámci PRV SR môže mať formu: -

uzavretej výzvy s presne určeným dátumom vyhlásenia a dátumom uzavretia, pričom dĺžka trvania uzavretej výzvy na predkladanie ŽoNFP je min. 30 pracovných dní.

otvorenej výzvy, ktorej dĺžka trvania závisí od disponibilných finančných prostriedkov. Ich vyčerpanie je dôvodom na ukončenie. Informáciu o plánovanom ukončení otvorenej výzvy zverejní OZ na svojom webovom sídle najmenej 15 pracovných dní pred jej

predpokladaným uzavretím. Formu každej výzvy uvedie OZ v indikatívnom harmonograme výziev. ✓ Príjem ŽoNFP zabezpečuje OZ prostredníctvom svojej Kancelárie. Žiadateľ doručuje ŽoNFP elektronicky prostredníctvom verejnej časti ITMS2014+ a v písomnej forme na adresu sídla OZ. ✓ Konanie o ŽoNFP začína dňom jej doručenia na adresu sídla OZ. 2/ Postupy hodnotenia ŽoNFP v rámci PRV SR ✓ Po doručení ŽoNFP v rámci administratívneho overenia vykoná OZ nasledovné úkony: overí splnenie podmienok doručenia ŽoNFP riadne, včas a vo forme určenej

v zverejnenej výzve, pri ŽoNFP, ktoré splnili podmienky riadneho doručenia, overí kompletnosť ŽoNFP, tzn.

či formulár ŽoNFP obsahuje všetky požadované údaje a povinné prílohy (kontrola formálnej správnosti ŽoNFP), pri kompletných ŽoNFP vykoná kontrolu vecnej správnosti ŽoNFP a oprávnenosti

výdavkov. ✓ V prípade splnenia všetkých podmienok poskytnutia príspevku, ktorých overenie je súčasťou administratívneho overenia, je ŽoNFP postúpená na odborné hodnotenie. ✓ OZ zabezpečí priradenie odborných hodnotiteľov k ŽoNFP prostredníctvom ITMS2014+ (ak relevantné). ✓ Odborní hodnotitelia v rámci odborného hodnotenia ŽoNFP vyhodnotia predložené ŽoNFP na základe hodnotiacich kritérií zverejnených vo výzve na predkladanie ŽoNFP a vypracujú hodnotiaci hárok, ktorý obsahuje vyhodnotenie kritérií a súčet dosiahnutých bodov. 3/ Postupy výberu ŽoNFP v rámci PRV SR ✓ Po odbornom hodnotení zasadne Výberová komisia, ktorá stanoví poradie ŽoNFP od najvyššie umiestnenej ŽoNFP po najnižšie umiestnenú ŽoNFP, a to aplikáciou rozlišovacích kritérií ITMS2014+. ✓ Po ukončení procesu výberu ŽoNFP vypracuje Výberová komisia v rámci každého kola hodnotenia záverečnú správu z výzvy (ŽoNFP), v ktorom navrhne PPA pre jednotlivé ŽoNFP vydanie konkrétneho rozhodnutia podľa zákona o príspevku z EŠIF (rozhodnutie o schválení/neschválení ŽoNFP, rozhodnutie o zastavení konania). ✓ Záverečnú správu z výzvy (ŽoNFP) spolu so všetkými predloženými ŽoNFP v rámci príslušného kola hodnotenia zašle OZ na PPA do 45 pracovných dní odo dňa uzavretia výzvy, resp. hodnotiaceho kola. 100

✓ PPA v rámci administratívneho overenia overí splnenie podmienok doručenia ŽoNFP do OZ a ostatných podmienok poskytnutia príspevku určených vo výzve na predkladanie ŽoNFP (kontrola formálnej a vecnej správnosti ŽoNFP) a následne zabezpečí odborné hodnotenie ŽoNFP. ✓ Po skončení procesu schvaľovania a výberu ŽoNFP zabezpečí PPA uzavretie zmluvy o poskytnutí NFP s prijímateľom. Schvaľovací proces ŽoPr v rámci IROP 1/ Postup vyhlásenia výzvy v rámci IROP ✓ OZ vyhlasuje výzvy na predkladanie ŽoPr v súlade s indikatívnym harmonogramom výziev, ktorý zostaví na obdobie 1 kalendárneho roka (obdobie od 01.januára do 31.decembra roku „n“) pričom prvý harmonogram výziev zostavuje OZ na obdobie od zverejnenia do konca príslušného kalendárneho roku, a zverejní ho na svojom webovom sídle www.radosinka.sk. ✓ Pred zverejnením výzvy na predkladanie ŽoPr zašle OZ jej návrh na schválenie RO pre IROP. ✓ OZ zverejní výzvu na predkladanie ŽoPr na svojom webovom sídle www.radosinka.sk, a toto zverejnenie má pre žiadateľov záväzný charakter. ✓ Informáciu o zverejnení výzvy na predkladanie ŽoPr zverejní na svojom webovom sídle aj RO pre IROP. ✓ Výzva na predkladanie ŽoPr v rámci IROP môže mať iba formu: -

otvorenej výzvy, ktorej dĺžka trvania závisí od disponibilných finančných prostriedkov, pričom ich vyčerpanie je dôvodom na jej ukončenie. Informáciu o plánovanom ukončení otvorenej výzvy zverejní OZ/RO pre IROP na svojom webovom sídle, a to najmenej 1 mesiac pred jej predpokladaným uzavretím.

✓ Výber ŽoPr predložených na základe otvorenej výzvy bude prebiehať v termínoch (kolách) uvedených vo výzve na predkladanie ŽoPr. ✓ Príjem ŽoPr zabezpečuje OZ prostredníctvom svojej Kancelárie. ✓ Konanie o ŽoPr na adresu sídla OZ (osobne alebo poštovou prepravou v písomnej podobe, ako aj elektronicky podľa pokynov uvedených vo výzve na predkladanie ŽoPr) začína proces výberu ŽoPr. 2/ Postupy hodnotenia ŽoPr v rámci IROP ✓ OZ po doručení ŽoPr v rámci administratívneho overenia vykoná nasledovné úkony: -

posúdi splnenie podmienok doručenia ŽoNFP riadne, včas a vo forme určenej vo výzve,

101

následne pri ŽoPr, ktoré splnili podmienky doručenia, overí splnenie každej jednotlivej

podmienky poskytnutia príspevku. ✓ V prípade splnenia všetkých podmienok poskytnutia príspevku, ktorých overenie je súčasťou administratívneho overenia, je ŽoPr postúpená na odborné hodnotenie. ✓ OZ zabezpečí pridelenie každej ŽoPr minimálne dvom odborným hodnotiteľom. ✓ Odborní hodnotitelia v rámci odborného hodnotenia ŽoPr vyhodnotia predložené ŽoPr na základe hodnotiacich kritérií zverejnených vo výzve na predkladanie ŽoPr a vypracujú hodnotiaci hárok, ktorý obsahuje vyhodnotenie hodnotiacich kritérií, popis záverov z odborného hodnotenia a súčet dosiahnutých bodov. 3/ Postupy výberu ŽoPr v rámci IROP ✓ Po odbornom hodnotení zasadne Výberová komisia, ktorá zosumarizuje výsledky administratívnej kontroly a odborného hodnotenia a následne stanoví poradie ŽoPr od najvyššie umiestnenej ŽoPr po najnižšie umiestnenú ŽoPr, a to aplikáciou výberových kritérií, ktorých súčasťou sú aj rozlišovacie kritériá. ✓ Po ukončení procesu výberu ŽoPr vypracuje štatutárny orgán OZ v rámci každého kola hodnotenia Protokol o výbere ŽoPr, v ktorom navrhne jednotlivé ŽoPr na schválenie. ✓ Protokol o výbere ŽoPr spolu so všetkými predloženými ŽoPr v rámci príslušného kola hodnotenia zašle OZ na RO pre IROP do 45 pracovných dní od termínu uvedeného vo výzve. ✓ RO pre IROP vykoná overenie administratívneho overenia, odborného hodnotenia a výberu ŽoPr na základe náhodného výberu v rozsahu podľa rizikovej analýzy. ✓ RO pre IROP zašle OZ písomný súhlas so zaslaním oznámenia o schválení ŽoPr príslušným realizátorom stratégie. ✓ Po skončení procesu schvaľovania a výberu ŽoPr a odoslaní oznámení o schválení ŽoPr zabezpečí OZ uzavretie zmluvy o poskytnutí príspevku s užívateľom(realizátorom stratégie).

102

5.2. Akčný plán V rámci stanovených cieľov stratégie CLLD OZ RADOŠINKA sú navrhnuté nasledovné opatrenia Programu rozvoja vidieka SR 2014 – 2020 a Integrovaného regionálneho operačného programu 2014 – 2020. Časť A.) Akčný plán pre základnú alokáciu MAS Tabuľka č. 4.A: Opatrenie stratégie CLLD 1.1.1 Podpora na investície do vytvárania, zlepšovania alebo rozširovania všetkých druhov infraštruktúr malých rozmerov Názov opatrenia vrátane investícií do energie z obnoviteľných zdrojov a úspor energie Priradenie kódu 7 – Základné služby a obnova dedín vo vidieckych oblastiach opatrenia Podopatrenie 7.2 Primárna 6B Podpora miestneho rozvoja vo vidieckych oblastiach Priradenie Sekundárne k fokusovej oblasti 6B – Sekundárna FO predominantná PRV / ŠC IROP 6A – Sekundárna FO doplnková

Ciele opatrenia

Zdôvodnenie výberu

Rozsah a oprávnené činnosti

Prepojenie opatrenia na prioritu 1. KRAJINOTVORBA A INFRAŠTRUKTÚRA Prepojenie opatrenia na špecifický cieľ Špecifický cieľ 1.1 : Zlepšenie vzhľadu obcí a skvalitnenie drobnej infraštruktúry s dôrazom na zvýšenie kvality a hodnoty vidieckeho prostredia Prepojenie opatrenia na identifikované potreby ➢ Podpora krajinotvorby (intravilán, extravilán) ➢ Zlepšenie vzhľadu obcí a stavu drobnej infraštruktúry Analýzy a obecné stretnutia potvrdili, že v území OZ RADOŠINKA sa nachádza nedobudovaná malá technická infraštruktúra (verejné priestranstvá, parky, mosty, lávky, studne). resp. existujúca je esteticky nekvalitná – v rozpore s vidieckym rázom krajiny, čo narúša vzhľad jednotlivých obcí. V obciach s potenciálom pre rozvoj cestovného ruchu a turizmu je tento aspekt jedným z kľúčových faktorov pre zatraktívnenie územia. Realizácia podpory formou opatrenia pomôže zlepšiť danosti vidieckeho územia prostredníctvom skvalitnenia a dobudovania zelenej a drobnej infraštruktúry za dodržania zásad ekologických princípov. Opatrenie je zamerané na zvýšenie kvality života vo vidieckom priestore v súvislosti s dobudovaním potrebnej infraštruktúry za predpokladu, že investície prispejú k zvýšeniu kvality krajiny a hodnoty vidieckeho prostredia. Tiež podporuje zlepšenie vzhľadu obci, úpravu a tvorbu verejných priestranstiev, drobnej infraštruktúry, námestí i parkov. 1. výstavba a rekonštrukcia miestnych komunikácií, lávok, mostov, chodníkov a záchytných parkovísk, autobusových zastávok 103

Oprávnení prijímatelia Intenzita pomoci

Oprávnené výdavky

2. výstavba, rekonštrukcia a údržba odvodňovacích kanálov, prehlbovanie existujúcich obecných studní 3. zlepšenie vzhľadu obci – úprava a tvorba verejných priestranstiev, námestí, parkov a pod. 1. obce v rámci územnej pôsobnosti OZ RADOŠINKA 2. združenia obcí s právnou subjektivitou v rámci územnej pôsobnosti OZ RADOŠINKA Výška podpory z celkových oprávnených výdavkov: 100 % Výdavky pre žiadateľa/prijímateľa projektov v rámci implementácie stratégie CLLD sú považované za oprávnené, ak vznikli a boli zaplatené v čase od podania ŽoNFP, na základe výzvy na predkladanie ŽoNFP v rámci implementácie stratégie CLLD, ktorá je vyhlásená MAS, s výnimkou všeobecných nákladov súvisiacich s investíciou vymedzených v článku 45 ods. 2 písm. c) nariadenia EP a Rady (EÚ) č. 1305/2013, kde sa za oprávnené budú považovať vzniknuté a zaplatené - výdavky v čase pred podaním ŽoNFP na základe výzvy na predkladanie ŽoNFP v rámci implementácie stratégie CLLD, ktorá je vyhlásená príslušnou MAS, a to od 1. januára 2016. Oprávnené výdavky sú výdavky vzniknuté pri uskutočnení VO/O ktoré sa začalo najskôr dňa 19. apríla 2016. Uvedené sa vzťahuje aj na všeobecné náklady súvisiace s investíciou vymedzené v článku 45 ods. 2 písm. c) nariadenia EPFRV. 1. výdavky na hmotné a nehmotné investície, ktoré sú v súlade s podporovanými činnosťami v rámci tohto podopatrenia a špecifikáciou výdavkov v podkapitole 8.1 Programu rozvoja vidieka SR 2014 - 2020, vrátane výdavkov na začlenenie prvkov zelenej infraštruktúry – náklady na následné "ozelenenie" objektov a ich začlenenie do zelenej infraštruktúry obce. 2. všeobecné náklady súvisiace s bodom 1, špecifikované v podkapitole 8.1. Programu rozvoja vidieka SR 2014 – 2020. Definícia oprávnených výdavkov, oprávnených nákladov, všeobecných podmienok oprávnenosti a podmienok oprávnenosti špecifických pre dané podopatrenie je definovaní v Programe rozvoja vidieka SR 2014 – 2020 a Príručke pre žiadateľa o poskytnutie nenávratného finančného príspevku z PRV SR 2014 – 2020 a jej príloh, ktoré vychádzajú z nariadenia EÚ č. 1305/2013.

Výška príspevku (minimálna a maximálna) Finančný plán

104

Minimálna výška príspevku 3 000 € Maximálna výška príspevku 18 500 € Región

Spolu

EÚ

ŠR

iné

111 000,00

83 250,00

27 750,00

0,00

SPOLU Princípy pre stanovenie výberových a hodnotiacich kritérií / Hlavné zásady výberu operácií Povinné prílohy stanovené MAS

83 250,00

27 750,00

0,00

Merateľné ukazovatele projektu

111 000,00

7.2

Počet podporených činností / operácií

počet

Počet obyvateľov, ktorí majú prospech zo zlepšenia služieb/ infraštruktúry (IT alebo iných)

počet

6 000

€

111 000,0 0

Celkové verejné výdavky

Indikatívny V zmysle schváleného harmonogramu výziev harmonogram výziev

Tabuľka č. 4.B: Opatrenie Stratégie CLLD Názov opatrenia Priradenie kódu opatrenia Priradenie k fokusovej oblasti PRV / ŠC IROP

Ciele opatrenia

Zdôvodnenie opatrenia

1.2.1 Rozvoj základnej infraštruktúry v oblastiach - dopravné prepojenie a dostupnosť sídiel 5.1.25.1.2 – Zlepšenie udržateľných vzťahov medzi vidieckymi rozvojovými centrami a ich zázemím vo verejných službách a vo verejných infraštruktúrach Prepojenie opatrenia na prioritu 1. KRAJINOTVORBA A INFRAŠTRUKTÚRA Prepojenie opatrenia na špecifický cieľ Špecifický cieľ 1.2 : Zvýšenie územnej prepojenosti, kvality a bezpečnosti dopravy Prepojenie opatrenia na identifikované potreby ➢ Vybudovanie cyklokumunikácií ( bezpečná doprava) ➢ Zlepšenie vzhľadu obcí a stavu drobnej infraštruktúry Počas verejných stretnutí rezonovala od miestnych obyvateľov potreba prepojenia územia cez vybudovanie cyklokomunikácií. Toto 105

Rozsah a oprávnené činnosti

Oprávnení prijímatelia

Intenzita pomoci Oprávnené výdavky Výška príspevku (minimálna a maximálna)

súvisí najmä s dochádzkou za verejnými službami (dochádzka detí do spádových škôl, návšteva ambulancií lekárov v strediskových obciach), ako aj s možnosťou miestnych obyvateľov sa dopraviť do zamestnania. Územie OZ RADOŠINKA má vhodné fyzickogeografické podmienky a dobrý predpoklad pre rozvoj nemotorovej dopravy na regionálnej úrovni. Z hľadiska charakteru ciest pre cyklotrasy v území prevládajú komunikácie III. a nižšej triedy. Vzájomné prepojenie obcí a zlepšenie prepojenosti územia je potrebné doriešiť nielen z hľadiska dostupnosti, ale i podpory cestovného ruchu a ekonomiky v území celkovo. Podpora bude smerovaná na oblasť verejnej infraštruktúry a verejných služieb, ako aj do výstavby cyklistických trás zabezpečujúcich i dopravu osôb (do - zo zamestnania) najmä ako alternatívu bezpečnej a inej formy prepravy ako automobilom. B2 - výstavba, modernizácia, rekonštrukcia zastávok, staníc, parkovísk, na linkách prepájajúcich obec s mestom B1 - zriaďovanie, obnova a výstavba cyklistických trás zabezpečujúcich dopravu osôb do a zo zamestnania alebo k verejným službám (napr. trasy vedúce k vlakovým, autobusovým zastávkam a staniciam v obciach a mestách) vrátane investícií do doplnkovej cyklistickej infraštruktúry vrátane odpočívadiel, chránených parkovísk pre bicykle, nabíjacích staníc pre elektrobicykle a pod. Pre činnosti B21 - obce - združenia obcí Pre činnosti B12 - obce - združenia obcí - mikroregionálne združenia - občianske združenia - neziskové organizácie - cirkevné organizácie Maximálna výška podpory z celkových oprávnených výdavkov: 95 % v súlade s IROP Minimálna výška príspevku 3 000 € Maximálna výška príspevku 18 500 € Región

Finančný plán

MR VR Spolu

106

EÚ

Spolu 194 736,84 194 736,84

ŠR

185 000,00 185 000,00

iné

VZ 0,00 0,00

9 736,84 9 736,84

0,00 0,00

Princípy pre stanovenie výberových a hodnotiacich kritérií / Hlavné zásady výberu operácií Povinné prílohy stanovené MAS

Viď príloha „Výberové a hodnotiace kritériá stratégie CLLD OZ RADOŠINKA“/ Tak, ako je definované v IROP 2014 -2020, kap. 2.5 Prioritná os č.5 Miestny rozvoj vedený komunitou, bod 2.5.1.2. Hlavné zásady výberu operácií. OZ RADOŠINKA si nestanovila vlastné povinné prílohy stanovené MAS Celková Kód/I Merná Počiatočná Názov/Ukazovateľ cieľová D jednotka hodnota hodnota 5.1.2

Merateľné ukazovatele projektu

5.1.2

Počet nových služieb a prvkov verejnej infraštruktúry

počet

Počet obyvateľov, ktorí majú prospech zo zlepšenia služieb infraštruktúry

počet

3 000

Celkové verejné výdavky (v EUR)

€

185 000,0 0

Prioritizácia výziev 1. B2 výstavba, modernizácia, rekonštrukcia zastávok, staníc, parkovísk, na linkách prepájajúcich obec s mestom 2. B1 zriaďovanie, obnova a výstavba cyklistických trás zabezpečujúcich dopravu osôb do a zo zamestnania alebo k verejným službám (napr. trasy vedúce k vlakovým, autobusovým zastávkam a staniciam v obciach a mestách) vrátane investícií do doplnkovej cyklistickej infraštruktúry vrátane odpočívadiel, Indikatívny chránených parkovísk pre bicykle, nabíjacích staníc pre harmonogram výziev elektrobicykle a pod Harmonogram vyhlasovania výziev: B2: 03/2020 B1: 03/2022 1.výzva: 1Q/2018 2.výzva: 1Q/2019

Tabuľka č. 4.C: Opatrenie Stratégie CLLD 2.1.1 Podpora na investície do vytvárania, zlepšovania alebo Názov opatrenia rozširovania miestnych základných služieb pre vidiecke obyvateľstvo vrátane voľného času a kultúry a súvisiacej infraštruktúry Priradenie kódu 7 – Základné služby a obnova dedín vo vidieckych oblastiach opatrenia Podopatrenie 7.4

107

Priradenie k fokusovej oblasti PRV /

Ciele opatrenia

Zdôvodnenie výberu

Rozsah a oprávnené činnosti

Oprávnení prijímatelia

Primárna 6B Podpora miestneho rozvoja vo vidieckych oblastiach Sekundárne 6B – Sekundárna FO predominantná 6A – Sekundárna FO doplnková Prepojenie opatrenia na prioritu 2. ZHODNOCOVANIE SOCIÁLNYCH, KOMUNITNÝCH A KULTÚRNYCH ZDROJOV Prepojenie opatrenia na špecifický cieľ Špecifický cieľ 2.1 : Podpora kultúrneho, voľnočasového a rekreačného fondu ako prostriedku zachovania identity a hodnôt miestneho spoločenstva Prepojenie opatrenia na identifikované potreby ➢ Zhodnotenie kultúrneho potenciálu V SWOT analýze je identifikovaná potreba vytvorenia a zabezpečenia podmienok pre zmysluplné trávenie voľného času najmä mládeže a detí, s čím úzko súvisia investície do voľnočasovej infraštruktúry (detské ihriská, športoviská, amfiteátre, objekty pre spolkovú činnosť). Nedostatočne vybudovaná, resp. nevyhovujúca infraštruktúra poskytovania základných služieb sa podieľa na znižovaní kvality života miestnych obyvateľov a bráni efektívnemu a udržateľnému rastu vidieckych oblastí. Podpora v rámci opatrenia je smerovaná na investície do zlepšovania a rozširovania služieb pre obyvateľov. Taktiež budú podporované aj investície do objektov pre trávenie voľného času vrátane využívania obnoviteľných zdrojov energie. 1. investície súvisiace s vytváraním podmienok pre trávenie voľného času vrátane príslušnej infraštruktúry – napr. výstavba/rekonštrukcia/modernizácia športovísk a detských ihrísk, amfiteátrov, investície do rekonštrukcie nevyužívaných objektov v obci pre komunitnú/spolkovú činnosť vrátane rekonštrukcie existujúcich kultúrnych domov 2. investície súvisiace s vytváraním podmienok pre rozvoj podnikania – rekonštrukcie nevyužívaných objektov v obci pre podnikateľskú činnosť, výstavba/rekonštrukcia tržníc pre podporu predaja miestnych produktov a pod. 3. investície do využívania OZE vrátane investícii spojených s úsporou energie – len ako súčasť investícií do miestnych služieb 1. obce v rámci územnej pôsobnosti OZ RADOŠINKA 2. združenia obcí s právnou subjektivitou v rámci územnej pôsobnosti OZ RADOŠINKA

Intenzita pomoci Výška podpory z celkových oprávnených výdavkov: 100 %

Oprávnené výdavky

108

Výdavky pre žiadateľa/prijímateľa projektov v rámci implementácie stratégie CLLD sú považované za oprávnené, ak vznikli a boli zaplatené v čase od podania ŽoNFP, na základe výzvy na predkladanie ŽoNFP v rámci implementácie stratégie CLLD, ktorá je vyhlásená MAS, s výnimkou všeobecných

nákladov súvisiacich s investíciou vymedzených v článku 45 ods. 2 písm. c) nariadenia EP a Rady (EÚ) č. 1305/2013, kde sa za oprávnené budú považovať vzniknuté a zaplatené - výdavky v čase pred podaním ŽoNFP na základe výzvy na predkladanie ŽoNFP v rámci implementácie stratégie CLLD, ktorá je vyhlásená príslušnou MAS, a to od 1. januára 2016. Oprávnené výdavky sú výdavky vzniknuté pri uskutočnení VO/O ktoré sa začalo najskôr dňa 19. apríla 2016. Uvedené sa vzťahuje aj na všeobecné náklady súvisiace s investíciou vymedzené v článku 45 ods. 2 písm. c) nariadenia EPFRV. 1. výdavky na hmotné a nehmotné investície, ktoré sú v súlade s podporovanými činnosťami v rámci tohto podopatrenia a špecifikáciou výdavkov v podkapitole 8.1 Programu rozvoja vidieka SR 2014 - 2020, vrátane výdavkov na začlenenie prvkov zelenej infraštruktúry – náklady na následné "ozelenenie" objektov a ich začlenenie do zelenej infraštruktúry obce a vrátane nákladov súvisiacich s investíciami do využívania OZE a do úspor energie. pokiaľ sú tieto investície súčasťou iných investícií v rámci operácie; 2. všeobecné náklady súvisiace s bodom 1, špecifikované v podkapitole 8.1 Programu rozvoja vidieka SR 2014 – 2020 Definícia oprávnených výdavkov, oprávnených nákladov, všeobecných podmienok oprávnenosti a podmienok oprávnenosti špecifických pre dané podopatrenie je definovaní v Programe rozvoja vidieka SR 2014 – 2020 a Príručke pre žiadateľa o poskytnutie nenávratného finančného príspevku z PRV SR 2014 – 2020 a jej príloh, ktoré vychádzajú z nariadenia EÚ č. 1305/2013. Výška príspevku Minimálna výška príspevku 3 000 € (minimálna Maximálna výška príspevku 18 500 € a maximálna) Región Spolu EÚ Finančný plán

MR VR Spolu

259 000,00 259 000,00

194 250,00 194 250,00

ŠR

64 750,00 64 750,00

iné

0,00 -

0,00

Princípy pre stanovenie výberových a hodnotiacich kritérií / Hlavné zásady výberu operácií

Povinné prílohy stanovené MAS

OZ RADOŠINKA si nestanovila vlastné povinné prílohy stanovené MAS

109

Kód/ID

7.4 Merateľné ukazovatele projektu

7.4

Indikatívny harmonogram výziev

Názov/Ukazovateľ Počet podporených činností/ operácií Počet obyvateľov, ktorí majú prospech zo zlepšenia služieb/infraštruktúry (IT alebo iných) Celkové verejné výdavky

Merná Počiatočná jednotka hodnota

Celková cieľová hodnota

počet

10 000

€

259 000,00

V zmysle schváleného harmonogramu výziev

Tabuľka č. 4.D: Opatrenie Stratégie CLLD Názov opatrenia

3.1.1 Podpora na investície do nepoľnohospodárskych činností

Priradenie kódu opatrenia

6 – Rozvoj poľnohospodárskych podnikov a podnikateľskej činnosti Podopatrenie 6.4

Priradenie k fokusovej oblasti PRV / ŠC IROP

Primárna 6B Podpora miestneho rozvoja vo vidieckych oblastiach Sekundárne 6A – Sekundárna FO predominantná 2A – Sekundárna FO doplnková

Ciele opatrenia

Zdôvodnenie výberu

110

vytvárania

a rozvoja

Rozsah a oprávnené činnosti

Oprávnení prijímatelia

intervencie v území, maximálneho zhodnotenia prírodných a ekonomických zdrojov, čo bude mať dopad na posilnenie odvetvia CR v miestnej mikroekonomike. Efektívnym využívaním bude partnerstvo zároveň vytvárať predpoklady pre jeho trvalý a udržateľný rozvoj. Intervencia bude smerovať do tvorby nových pracovných príležitostí v oblasti cestovného ruchu v nadväznosti na prírodný a kultúrny potenciál ako aj malé a stredné podnikanie v poskytovaní kvalitných služieb cestovného ruchu. So stanoveným opatrením sa v praktickej činnosti spája predovšetkým výrazné skvalitnenie a rozšírenie ponuky služieb cestovného ruchu, posilnenie úlohy cestovného ruchu v rámci hospodárstva na území OZ, rozvoj znalostí, zvyšovanie adaptability, inovácií, sieťovania miestnych aktérov pri kreovaní a finalizácii produktov cestovného ruchu, podpore špecifických doplnkových služieb a foriem cestovného ruchu aj v aspekte značky kvality (regionálny produkt PONITRIE). Činnosť 1: činnosti spojené s vidieckym cestovným ruchom a agroturistikou zamerané na vytváranie podmienok pre rekreačné a relaxačné činnosti, vrátane vytvárania podmienok na poskytovanie vzdelávania a vytvorenie konferenčných priestorov. Oprávnená je výstavba ubytovacích zariadení, rekonštrukcia a modernizácia existujúcich ubytovacích zariadení, ako aj nevyužívaných objektov na ubytovacie zariadenie s kapacitou od 5 do 30 lôžok, v nadväznosti na vytvorenie alebo modernizáciu areálu na rozvoj rekreačných a relaxačných činností. V prípade obhospodarovateľov lesa je činnosť 1 oprávnená s výnimkou budovania a obnovy občianskej a poznávacej infraštruktúry (náučné a turistické chodníky, cyklotrasy, odpočívadlá, pozorovateľne, mostíky, turistické značenie, mapové panely, informačné tabule, turistické útulne, ohniská, odpadkové koše, vyhliadkové veže, lanové dráhy, schody, rebríky, chodníky, objekty a centrá biodiverzity na pozorovanie – mokrade, malé vodné plochy, ukážkové lesné biotopy). Činnosť 2: činnosti spojené s poskytovaním služieb pre cieľovú skupinu: deti, seniori a občania so zníženou schopnosťou pohybu. V rámci danej oblasti je možné sa zamerať aj na terapie (hipoterapia, animoterapia), lesnú pedagogiku a pod., ktoré prispievajú k rekonvalescencii, lepšiemu začleneniu do spoločenského života a zvýšeniu motoriky cieľovej skupiny. 1. Mikropodniky a malé podniky (v zmysle odporúčania Komisie 2003/361/ES) vo vidieckych oblastiach. 2. Fyzické a právnické osoby podnikajúce v oblasti poľnohospodárskej prvovýroby. 3. Fyzické a právnické osoby (mikropodniky a malé podniky vo vidieckych oblastiach v zmysle odporúčania Komisie 2003/361/ES) obhospodarujúce lesy vo vlastníctve: - súkromných vlastníkov a ich združení; - obcí a ich združení; - cirkvi, ktorej majetok možno podľa právneho poriadku SR 111

Intenzita pomoci

Oprávnené výdavky

považovať za súkromný, pokiaľ ide o jeho správu a nakladanie s ním. 4. Fyzické a právnické osoby (mikropodniky a malé podniky vo vidieckych oblastiach v zmysle odporúčania Komisie 2003/361/ES) podnikajúce v oblasti hospodárskeho chovu rýb (akvakultúry). Výška podpora z celkových oprávnených výdavkov: Mikro a malé podniky 45 % Výdavky pre žiadateľa/prijímateľa projektov v rámci implementácie stratégie CLLD sú považované za oprávnené, ak vznikli a boli zaplatené v čase od podania ŽoNFP, na základe výzvy na predkladanie ŽoNFP v rámci implementácie stratégie CLLD, ktorá je vyhlásená MAS, s výnimkou všeobecných nákladov súvisiacich s investíciou vymedzených v článku 45 ods. 2 písm. c) nariadenia EP a Rady (EÚ) č. 1305/2013, kde sa za oprávnené budú považovať vzniknuté a zaplatené - výdavky v čase pred podaním ŽoNFP na základe výzvy na predkladanie ŽoNFP v rámci implementácie stratégie CLLD, ktorá je vyhlásená príslušnou MAS, a to od 1. januára 2016. Oprávnené výdavky sú výdavky vzniknuté pri uskutočnení VO/O ktoré sa začalo najskôr dňa 19. apríla 2016. Uvedené sa vzťahuje aj na všeobecné náklady súvisiace s investíciou vymedzené v článku 45 ods. 2 písm. c) nariadenia EPFRV. 1. výdavky na hmotné a nehmotné investície, ktoré sú v súlade s oprávnenými činnosťami v rámci tohto opatrenia a špecifikáciou výdavkou uvedených v podkapitole 8.1 Programu rozvoja vidieka SR 2014-2020; 2. všeobecné náklady súvisiace s bodom 1, špecifikované v podkapitole 8.1 Programu rozvoja vidieka SR 2014-2020. V prípade obhospodarovateľov lesa je činnosť 1 oprávnená s výnimkou budovania a obnovy občianskej a poznávacej infraštruktúry (náučné a turistické chodníky, cyklotrasy, odpočívadlá, pozorovateľne, mostíky, turistické značenie, mapové panely, informačné tabule, turistické útulne, ohniská, odpadkové koše, vyhliadkové veže, lanové dráhy, schody, rebríky, chodníky, objekty a centrá biodiverzity na pozorovanie – mokrade, malé vodné plochy, ukážkové lesné biotopy). V prípade podnikov akvakultúry nie sú oprávnené investície do alternatívnych zdrojov príjmov, ktoré súvisia s akvakultúrou, ako je rybárska turistika, environmentálne služby v oblasti akvakultúry,vzdelávacie aktivity súvisiace s akvakultúrou a pod. Definícia oprávnených výdavkov, oprávnených nákladov, všeobecných podmienok oprávnenosti a podmienok oprávnenosti špecifických pre dané podopatrenie je definovaní v Programe rozvoja vidieka SR 2014-2020 a Príručke pre žiadateľa

112

Výška príspevku (minimálna a maximálna)

Finančný plán

Princípy pre stanovenie výberových a hodnotiacich kritérií / Hlavné zásady výberu operácií Povinné prílohy stanovené MAS

Merateľné ukazovatele projektu

o poskytnutie nenávratného finančného príspevku z PRV SR 2014– 2020 a jej príloh, ktoré vychádzajú z nariadenia EÚ č. 1305/2013. Minimálna výška príspevku 20 000 € Maximálna výška príspevku

80 000 €

Región

Spolu

EÚ

354 800,00

119 745,00

SPOLU

354 800,00

119 745,00

ŠR 39 915,00 39 915,00

VZ 195 140,00 195 140,00

iné 0,00 0,00

V súlade s kritériami pre výber projektov stratégie CLLD OZ RADOŠINKA (Všeobecné podmienky poskytnutia príspevku, výberové, hodnotiace a rozlišovacie kritériá pre výber projektov pre projektové opatrenia PRV SR 2014-2020) OZ RADOŠINKA si nestanovila vlastné povinné prílohy stanovené MAS Celkov Merná á Počiatočná Kód/ID Názov/Ukazovateľ jednotk cieľová hodnota a hodnot a Počet podporených 6.4 počet 0 2 činností/ operácií Počet podporených poľnohospodárskych 6.4 počet 0 2 podnikov/príjemcov (celkom) Počet novovytvorených pracovných miest 6.4 projektom prepočítaný počet 0 2 na ekvivalent plného pracovného úväzku celkom

Indikatívny V zmysle schváleného harmonogramu výziev harmonogram výziev

Tabuľka č. 4.E: Opatrenie Stratégie CLLD Názov opatrenia

3.1.2 Pomoc na začatie podnikateľskej činnosti pre mladých poľnohospodárov

113

Priradenie kódu opatrenia

6 – Rozvoj poľnohospodárskych podnikov a podnikateľskej činnosti Podopatrenie 6.1

Priradenie k fokusovej oblasti PRV / ŠC IROP

Primárna 6B Podpora miestneho rozvoja vo vidieckych oblastiach Sekundárne 2B – Sekundárna FO predominantná 2A, 6A – Sekundárna FO doplnková

Ciele opatrenia

Zdôvodnenie výberu

Rozsah a oprávnené činnosti

Oprávnení prijímatelia

Intenzita pomoci Oprávnené výdavky

114

Prepojenie opatrenia na prioritu 3.ROZVOJ POĽNOHOSPODÁRSTVA A PODNIKANIA Prepojenie opatrenia na špecifický cieľ Špecifický cieľ 3.1 : Podpora podnikania v oblasti poľnohospodárstva, výroby, služieb a remesiel pri efektívnom využití zdrojov a potenciálu vidieckeho prostredia Prepojenie opatrenia na identifikované potreby ➢ Diverzifikovanie poľnohospodárstva a podnikania Územie OZ RADOŠINKA je typickou, od dávnej minulosti poľnohospodársky využívanou oblasťou, ktorá od nepamäti tvorí prirodzený koridor medzi Ponitrím a Považím. V obciach partnerstva pôsobí a poľnohospodársku činnosť vykonáva 135 subjektov (audit ekonomických zdrojov), z čoho väčšina tvorí FO (SHR).V súčasnosti prebieha návrat mladých ľudí k obrábaniu pôdy, a tým k zhodnocovaniu prírodných zdrojov a ochrane a obnove vidieckej krajiny. Podpora tradičného poľnohospodárstva, malého rodinného farmárčenia zabezpečí nielen citlivý prístup k prírodným zdrojov, ale aj vytvorí ďalšie lokálne pracovné príležitosti a prispeje ku generačnej výmene. Výber opatrenia súvisí aj so záujmom o jeho implementáciu zo strany potenciálnych užívateľov. Oprávnenými aktivitami sú aktivity smerujúce k realizácii podnikateľského plánu podľa podmienok PRV SR. Mladý poľnohospodár – samostatne hospodáriaci roľník (mikropodnik alebo malý podnik v zmysle odporúčania Komisie 2003/361/ES), ktorý vykonáva poľnohospodársku prvovýrobu ako sústavnú a samostatnú činnosť pod vlastným menom, na vlastnú zodpovednosť a za účelom dosiahnutia zisku, ktorý je hlavným zdrojom jeho príjmu. Táto fyzická osoba v čase podania ŽoNFP nemá viac ako 40 rokov, má zodpovedajúce profesijné zručnosti a schopnosti a prvý krát zakladá poľnohospodársky podnik ako jeho jediný a najvyšší predstaviteľ. 100 % Oprávnené výdavky sú výdavky uvedené v podnikateľskom pláne. Prijímateľ podpory nie je povinný preukazovať skutočný účel použitia NFP na jednotlivé typy výdavkov, uvedených v podnikateľskom pláne. Výdavky uvedené v podnikateľskom pláne

nemôžu byť uplatnené v rámci oprávnených výdavkov v iných opatreniach v rámci PRV SR 2014 – 2020. Výška príspevku (minimálna a maximálna)

Finančný plán

Princípy pre stanovenie výberových a hodnotiacich kritérií / Hlavné zásady výberu operácií Povinné prílohy stanovené MAS

Merateľné ukazovatele projektu

50 000 € na 1 mladého poľnohospodára vo forme 2 splátok po dobu max. 5 rokov, pričom 70% podpory sa vypláca po podpise Zmluvy o poskytnutí NFP a 30% po správnej realizácii podnikateľského plánu. Región Spolu EÚ ŠR VZ iné MR

100 000,00

SPOLU

100 000,00

75 000,00 75 000,00

25 000,00 25 000,00

0,00 -

0,00

V súlade s kritériami pre výber projektov stratégie CLLD OZ RADOŠINKA (Všeobecné podmienky poskytnutia príspevku, výberové, hodnotiace a rozlišovacie kritériá pre výber projektov pre projektové opatrenia PRV SR 2014-2020) OZ RADOŠINKA si nestanovila vlastné povinné prílohy stanovené MAS Celkov Merná á Počiatočná Kód/ID Názov/Ukazovateľ jednot cieľová hodnota ka hodnot a Počet podporených 6.1 počet 0 2 činností/operácií Počet podporených poľnohospodárskych 6.1 počet 0 2 podnikov/príjemcov (celkom) Počet novovytvorených pracovných miest projektom prepočítaný 6.1 počet 0 2 na ekvivalent plného pracovného úväzku celkom

Indikatívny V zmysle schváleného harmonogramu výziev harmonogram výziev

Tabuľka č. 4.F: Opatrenie Stratégie CLLD Názov opatrenia

3.1.3 Zakladanie nových a podpora existujúcich mikro a malých podnikov, samostatne zárobkovo činných osôb, družstiev 115

Priradenie kódu opatrenia Priradenie k fokusovej oblasti PRV / ŠC IROP

Ciele opatrenia

Zdôvodnenie výberu

Rozsah a oprávnené činnosti

Oprávnení prijímatelia

Intenzita pomoci

5.1.15.1.1 – Zvýšenie zamestnanosti na miestnej úrovni podporou podnikania a inovácií Prepojenie opatrenia na prioritu 1. ROZVOJ POĽNOHOSPODÁRSTVA A PODNIKANIA Prepojenie opatrenia na špecifický cieľ Špecifický cieľ 3.1 : Podpora podnikania v oblasti poľnohospodárstva, výroby, služieb a remesiel pri efektívnom využití zdrojov a potenciálu vidieckeho prostredia Prepojenie opatrenia na identifikované potreby ➢ Diverzifikovanie poľnohospodárstva a podnikania Z ekonomických analýz vyplýva, že v obciach absentujú služby v oblasti drobnej živnostenskej výroby a remesiel. Potenciál pre ich oživenie a obnovu je značný, nakoľko bol v posledných rokoch zaznamenaný príliv ľudí preferujúcich tradičné postupy v oblasti výroby a spracovania, ako aj inovatívnych prvkov v remeselnej výrobe. Taktiež je v území dostatok etablovaných malých a stredných podnikateľov, ktorý majú záujem rozvíjať a inovovať svoje podnikanie. Zameranie danej priority súvisí s posilnením ekonomiky územia zvýšením konkurencieschopnosti existujúcich podnikov ako aj v podpore pri tvorbe nových podnikov. Dôraz je kladený najmä na lepšie využívanie existujúcich faktorov ekonomického rastu a tvorbu nových poznatkov založených na trvalo udržateľnom ekonomickom raste územia. Preferovaná bude podpora miestnych podnikateľských aktivít vo všetkých sférach ekonomických činností a dôrazom na tradičné vidiecke aktivity i inovácie. A1 1.obstaranie hmotného majetku pre účely tvorby pracovných miest 2. nutné stavebnotechnické úpravy budov spojené s umiestnením obstaranej technológie a/alebo s poskytovaním nových služieb 3. podpora marketingových aktivít 4. podpora miestnych produkčno-spotrebiteľských reťazcov, sieťovanie na úrovni miestnej ekonomiky a výmena skúseností 1. samostatne zárobkovo činné osoby, okrem tých, ktoré sú oprávnenými prijímateľmi z PRV v opatrení LEADER a oprávnenými prijímateľmi z OP RH 2. mikro a malé podniky s počtom do 49 zamestnancov, okrem tých, ktoré sú oprávnenými prijímateľmi z PRV v opatrení LEADER a oprávnenými prijímateľmi z OP RH Výška podpora z celkových oprávnených výdavkov: Súkromný sektor v rámci schém pomoci de minimis: 55%

Oprávnené výdavky

v súlade s IROP

Výška príspevku (minimálna a maximálna)

Minimálna výška príspevku 10 000 €

116

Maximálna výška príspevku

50 000 €

Región MR

Finančný plán

VR SPOLU Princípy pre stanovenie výberových a hodnotiacich kritérií / Hlavné zásady výberu operácií Povinné prílohy stanovené MAS

EÚ

Spolu 545 454,55

300 000,00

545 454,55

ŠR 0,00

245 454,55

300 000,00

iné

0,00

245 454,55

0,00

Viď príloha „Výberové a hodnotiace kritériá stratégie CLLD OZ RADOŠINKA“/ Tak, ako je definované v IROP 2014 -2020, kap. 2.5 Prioritná os č.5 Miestny rozvoj vedený komunitou, bod 2.5.1.2. Hlavné zásady výberu operácií OZ RADOŠINKA si nestanovila vlastné povinné prílohy stanovené MAS Kód/ ID

Merateľné ukazovatele projektu

5.1.1

Názov/Ukazovateľ Počet podnikov, ktorým sa poskytuje podpora Nárast zamestnanosti v podporovaných podnikoch Celkové verejné výdavky (v EUR)

Merná jednotk a

Počiatočn á hodnota

Celková cieľová hodnota

počet

FTE

€

300 000,00

1. výzva : 4Q/2017 Indikatívny 2. výzva : 4Q/2018 harmonogram výziev 03/2020

Tabuľka č. 4.G: Opatrenie Stratégie CLLD Názov opatrenia 4.1.1 Podpora na prevádzkové náklady a oživenie Priradenie kódu opatrenia Priradenie k fokusovej oblasti PRV / ŠC IROP

19.4

6B Podpora miestneho rozvoja vo vidieckych oblastiach

117

Ciele opatrenia Zdôvodnenie výberu Rozsah a oprávnené činnosti Oprávnení prijímatelia Intenzita pomoci

Oprávnené výdavky

Výška príspevku (minimálna a maximálna)

Finančný plán

118

Prepojenie opatrenia na prioritu 1. EFEKTÍVNA ČINNOSŤ MAS Prepojenie opatrenia na špecifický cieľ Špecifický cieľ 4.1 : Zefektívnenie činnosti MAS Opatrenie Podpora na prevádzkové náklady a oživenie je oprávnenou aktivita v zmysle definície PRV Podpora v rámci operácie bude poskytovaná na náklady v súvislosti s oživovaním stratégie miestneho rozvoja, t.j. propagácia stratégie a informovanosť o dotknutom území schválených MAS. Miestna akčná skupina (menej rozvinutého regiónu) vybraná RO na implementáciu stratégie miestneho rozvoja v súlade s PRV SR 2014–2020 a nariadením EÚ (č. 1305/2013) s právnou formou občianske združenie – v zmysle zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov. 100 % Financovanie animačných nákladov MAS v súvislosti s oživovaním stratégie CLLD: a) propagácia a informovanie o dotknutej oblasti a výsledkoch stratégie CLLD; b) výmena informácií medzi miestnymi aktérmi - semináre, konferencie, workshopy pre členov MAS, ďalších aktérov zamerané na ich rozširovanie vedomostí a zručností pri vykonávaní stratégie CLLD a s tým spojených prác; c) vzdelávanie potenciálnych prijímateľov zamerané na rozširovanie vedomostí a zručností pri príprave projektov. V súlade s pravidlami Programu rozvoja vidieka SR 2014-2020 a definíciou oprávnených činností, aktivít a výdavkov pre podopatrenie 19.4 Podpora na prevádzkové náklady a oživenie. Náklady súvisiace s oživovaním stratégie (animácie) musia tvoriť min. 15 % a max 25 % z celkových výdavkov v rámci operácie Chod miestnej akčnej skupiny a animácia. Celkové náklady na prevádzkové náklady a náklady na oživenie nesmú presiahnuť 20 % celkových nákladov, ktoré vznikli v rámci implementácie stratégie miestneho rozvoja. Časť výdavkov súvisiacich s chodom MAS a animáciou bude hradená formou paušálnej platby, ktorá bude stanovená na základe výpočtov a analýz primeranosti nákladov. Región Spolu EÚ ŠR VZ iné MR

34 000,00

25 500,00

8 500,00

0,00

Spolu

34 000,00

25 500,00

8 500,00

0,00

Princípy pre stanovenie výberových a hodnotiacich kritérií / Hlavné zásady výberu operácií Povinné prílohy stanovené MAS Merateľné ukazovatele projektu Indikatívny harmonogram výziev

Viď príloha „Výberové a hodnotiace kritériá stratégie CLLD OZ RADOŠINKA“

nerelevantné Kód/ID

Názov/Ukazovateľ

19.4

Počet propagačných/informačných aktivít MAS

Merná Počiatočná jednotka hodnota počet

Celková cieľová hodnota 10

nerelevantné

Tabuľka č. 4.H: Opatrenie Stratégie CLLD 4.1.2 Financovanie prevádzkových nákladov MAS spojených Názov opatrenia s riadením uskutočňovania stratégií CLLD Priradenie kódu opatrenia Priradenie 5.1.1 – Zvýšenie zamestnanosti na miestnej úrovni podporou k fokusovej oblasti podnikania a inovácií PRV / ŠC IROP

Ciele opatrenia

Prepojenie opatrenia na prioritu 1. EFEKTÍVNA ČINNOSŤ MAS Prepojenie opatrenia na špecifický cieľ Špecifický cieľ 4.1 : Zefektívnenie činnosti MAS

Zdôvodnenie výberu

Opatrenie Financovanie prevádzkových nákladov MAS spojených s riadením uskutočňovania stratégií CLLD je oprávnenou aktivita v zmysle definície IROP.

Rozsah a oprávnené činnosti

v súlade s IROP

Oprávnení prijímatelia

Miestna akčná skupina (menej rozvinutého regiónu) vybraná RO na implementáciu stratégie miestneho rozvoja v súlade s IROP

Intenzita pomoci

Maximálna výška podpory z celkových oprávnených výdavkov: 95 %

Oprávnené výdavky

v súlade s IROP

119

Výška príspevku (minimálna a maximálna) Finančný plán

v súlade s IROP Región

Spolu

EÚ

ŠR

iné

198 873,68

188 930,00

0,00

9 943,68

0,00

Spolu

198 873,68

188 930,00

0,00

9 943,68

0,00

Princípy pre stanovenie výberových a hodnotiacich kritérií / Hlavné zásady výberu operácií

nerelevantné

Povinné prílohy stanovené MAS

nerelevantné

Merateľné ukazovatele projektu

Indikatívny harmonogram výziev

Kód/ID

Názov/Ukazovateľ

Merná jednotka

Počiatočná hodnota

Celková cieľová hodnota

5.1.1

Počet zrealizovaných výziev

počet

5.1.1

Počet obyvateľov, ktorých pokrývajú územie MAS

počet

24 765

24 800

nerelevantné

Časť B.) Akčný plán pre dodatočnú výkonnostnú alokáciu MAS Tabuľka č. 4. Y: Opatrenie PRV – akčný plán pre dodatočnú výkonnostnú alokáciu 1.1.1 Podpora na investície do vytvárania, zlepšovania alebo rozširovania všetkých druhov infraštruktúr malých rozmerov Názov opatrenia vrátane investícií do energie z obnoviteľných zdrojov a úspor energie Priradenie k fokusovej oblasti 6B Podpora miestneho rozvoja vo vidieckych oblastiach PRV

120

Rozsah a oprávnené činnosti

Finančný plán

1. výstavba a rekonštrukcia miestnych komunikácií, lávok, mostov, chodníkov a záchytných parkovísk, autobusových zastávok 2. výstavba, rekonštrukcia a údržba odvodňovacích kanálov, prehlbovanie existujúcich obecných studní 3. zlepšenie vzhľadu obci – úprava a tvorba verejných priestranstiev, námestí, parkov a pod. Región Spolu EÚ a ŠR VZ MR

128 100,00

0,00

Spolu

128 100,00

0,00

Názov opatrenia

2.1.1 Podpora na investície do vytvárania, zlepšovania alebo rozširovania miestnych základných služieb pre vidiecke obyvateľstvo vrátane voľného času a kultúry a súvisiacej infraštruktúry

Priradenie k fokusovej oblasti PRV

6B Podpora miestneho rozvoja vo vidieckych oblastiach

Rozsah a oprávnené činnosti

Finančný plán

1. investície súvisiace s vytváraním podmienok pre trávenie voľného času vrátane príslušnej infraštruktúry – napr. výstavba/rekonštrukcia/modernizácia športovísk a detských ihrísk, amfiteátrov, investície do rekonštrukcie nevyužívaných objektov v obci pre komunitnú/spolkovú činnosť vrátane rekonštrukcie existujúcich kultúrnych domov 2. investície súvisiace s vytváraním podmienok pre rozvoj podnikania – rekonštrukcie nevyužívaných objektov v obci pre podnikateľskú činnosť, výstavba/rekonštrukcia tržníc pre podporu predaja miestnych produktov a pod. 3. investície do využívania OZE vrátane investícii spojených s úsporou energie – len ako súčasť investícií do miestnych služieb Región Spolu EÚ a ŠR VZ MR

237 900,00

0,00

Spolu

237 900,00

0,00

Názov opatrenia

2.1.2 Podpora na investície do rekreačnej infraštruktúry, turistických informácií a do turistickej infraštruktúry malých rozmerov na verejné využitie

Priradenie k fokusovej oblasti PRV

6B Podpora miestneho rozvoja vo vidieckych oblastiach

121

Rozsah a oprávnené činnosti

Finančný plán

1. investície, ktoré súvisia s vytvorením, udržiavaním, obnovou a skvalitňovaním turisticky zaujímavých objektov, bodov a miest vrátane príslušnej infraštruktúry – miestne kultúrne, historické, prírodné a iné objekty a zaujímavosti, zriadenie múzejných a galerijných zariadení a pod.; 2. investície do rekreačnej infraštruktúry, turistických informácií a informačných tabúl v turistických lokalitách na verejné využitie, budovanie drobných obslužných zariadení pre turistov, informačné body, smerové tabule, KIOSKy a pod.; 3. budovanie, rekonštrukcia náučných chodníkov, cykloturistických chodníkov, ich napojenie na náučné chodníky, budovanie doplnkovej infraštruktúry odpočinkové miesta, prístrešky, stojany na bicykle a pod.), výstavba vyhliadkových veží, budovanie, údržba a obnova cykloturistického značenia na existujúcich cykloturistických trasách a pod. Región Spolu EÚ + ŠR VZ MR

36 600,00

0,00

Spolu

36 600,00

0,00

Názov opatrenia

3.1.1 Podpora na investície do nepoľnohospodárskych činností

Priradenie k fokusovej oblasti PRV

6A Uľahčenie diverzifikácie, zakladania a rozvoja malých podnikov ako aj vytvárania pracovných miest

Rozsah a oprávnené činnosti

Činnosť 1: činnosti spojené s vidieckym cestovným ruchom a agroturistikou zamerané na vytváranie podmienok pre rekreačné a relaxačné činnosti, vrátane vytvárania podmienok na poskytovanie vzdelávania a vytvorenie konferenčných priestorov. Oprávnená je výstavba ubytovacích zariadení, rekonštrukcia a modernizácia existujúcich ubytovacích zariadení, ako aj nevyužívaných objektov na ubytovacie zariadenie s kapacitou od 5 do 30 lôžok, v nadväznosti na vytvorenie alebo modernizáciu areálu na rozvoj rekreačných a relaxačných činností. V prípade obhospodarovateľov lesa je činnosť 1 oprávnená s výnimkou budovania a obnovy občianskej a poznávacej infraštruktúry (náučné a turistické chodníky, cyklotrasy, odpočívadlá, pozorovateľne, mostíky, turistické značenie, mapové panely, informačné tabule, turistické útulne, ohniská, odpadkové koše, vyhliadkové veže, lanové dráhy, schody, rebríky, chodníky, objekty a centrá biodiverzity na pozorovanie – mokrade, malé vodné plochy, ukážkové lesné biotopy). Činnosť 2: činnosti spojené s poskytovaním služieb pre cieľovú skupinu: deti, seniori a občania so zníženou schopnosťou pohybu. V rámci danej oblasti je možné sa zamerať aj na terapie (hipoterapia,

122

vytvárania

a rozvoja

animoterapia), lesnú pedagogiku a pod., ktoré prispievajú k rekonvalescencii, lepšiemu začleneniu do spoločenského života a zvýšeniu motoriky cieľovej skupiny. Región Spolu EÚ a ŠR VZ Finančný plán

222 222,22

100 000,00

122 222,22

Spolu

222 222,22

100 000,00

122 222,22

Názov opatrenia

3.1.2 Pomoc na začatie podnikateľskej činnosti pre mladých poľnohospodárov

Priradenie k fokusovej oblasti PRV

2B Uľahčenie vstupu poľnohospodárov s primeranými zručnosťami do odvetvia poľnohospodárstva, a najmä generačnej výmeny

Rozsah a oprávnené činnosti

v súlade s PRV (resp. nariadením EÚ (č. 1305/2013)

Finančný plán

Región

Spolu

EÚ a ŠR

50 000,00

0,00

Spolu

50 000,00

0,00

Názov opatrenia

4.1.1 Animácie a náklady na oživenie

Priradenie k fokusovej oblasti PRV

6B Podpora miestneho rozvoja vo vidieckych oblastiach

Rozsah a oprávnené činnosti

v súlade s PRV (resp. nariadením EÚ (č. 1305/2013)

Finančný plán

Región

Spolu

EÚ a ŠR

32 000,00

0,00

Spolu

32 000,00

0,00

Tabuľka č. 4. Z: Opatrenie IROP – akčný plán pre dodatočnú výkonnostnú alokáciu Názov opatrenia

1.2.1 Rozvoj základnej infraštruktúry v oblastiach - dopravné prepojenie a dostupnosť sídiel

Priradenie k ŠC IROP

5.1.2 – Zlepšenie udržateľných vzťahov medzi vidieckymi rozvojovými centrami a ich zázemím vo verejných službách a vo verejných infraštruktúrach 123

Rozsah a oprávnené činnosti

Finančný plán

Názov opatrenia Priradenie k fokusovej oblasti PRV

Rozsah a oprávnené činnosti

Finančný plán

1. výstavba, modernizácia, rekonštrukcia zastávok, staníc, parkovísk, na linkách prepájajúcich obec s mestom 2. zriaďovanie, obnova a výstavba cyklistických trás zabezpečujúcich dopravu osôb do a zo zamestnania alebo k verejným službám (napr. trasy vedúce k vlakovým, autobusovým zastávkam a staniciam v obciach a mestách) vrátane investícií do doplnkovej cyklistickej infraštruktúry vrátane odpočívadiel, chránených parkovísk pre bicykle, nabíjacích staníc pre elektrobicykle a pod. Región Spolu EÚ a ŠR VZ MR

154 105,26

146 400,00

7 705,26

Spolu

154 105,26

146 400,00

7 705,26

1.2.1 Rozvoj základnej infraštruktúry v oblastiach – sociálne služby a komunitné služby 5.1.2 – Zvýšenie udržateľných vzťahov medzi vidieckymi rozvojovými centrami a ich zázemím vo verejných službách a vo verejných infraštruktúrach 1. zriaďovanie nových alebo rekonštrukcia a modernizácia existujúcich zariadení pre poskytovanie komunitných sociálnych služieb vrátane materiálno-technického vybavenia 2. zvyšovanie kvality a kapacity komunitných sociálnych služieb 3. rozvoj terénnych a ambulantných sociálnych služieb 4. infraštruktúra komunitných centier Región Spolu EÚ + ŠR VZ MR

112 222,22

101 000,00

11 222,22

Spolu

112 222,22

101 000,00

11 222,22

Názov opatrenia

3.1 Prevádzka kancelárie MAS

Priradenie k fokusovej oblasti PRV

5.1.1 – Zvýšenie zamestnanosti na miestnej úrovni podporou podnikania a inovácií

Rozsah a oprávnené činnosti

v súlade s IROP

Finančný plán 124

Región

Spolu

EÚ + ŠR

176 842,1

168 000,00

8 842,1

Spolu

176 842,1

168 000,00

8 842,1

125

5.3. Monitorovanie a hodnotenie stratégie CLLD 5.3.1. Opis monitorovania a hodnotenia stratégie CLLD Monitorovanie stratégie CLLD Súčasťou monitorovania je poskytovanie údajov riadiacim orgánom, NSRV, resp. určeným hodnotiteľom a subjektom povereným monitorovaním a hodnotením stratégií, a to na nasledovných úrovniach: ➢ minimálne spoločné ukazovatele - na úrovni PRV a fokusových skupín, RO PRV zbiera údaje prostredníctvom operačnej databázy (po vyhodnotení každej výzvy) ➢ projektové ukazovatele – na úrovni IROP

a špecifických cieľov, priebežne

po vyhodnotení každej výzvy ➢ spoločné ukazovatele výstupu, na úrovni jednotlivých operácií, 1x na konci každého kalendárneho roka ➢ ukazovatele výsledku a dopadu, 1x na konci každého kalendárneho roka ➢ sebahodnotenie OZ Spôsob monitorovania a hodnotenia jednotlivých ukazovateľov Zber monitorovacích ukazovateľov bude zabezpečovať manažér OZ minimálne 1x ročne (na konci každého roku), priebežne pri ukazovateľoch z monitorovacích správ projektov od jednotlivých konečných prijímateľov. Hodnotenie stanovených indikátorov uvedených v stratégii CLLD 1x ročne zrealizuje kancelária OZ (1x ročne), resp. nezávislý hodnotiteľ na základe požiadavky Predsedníctva. Výstupy z hodnotenia predložia na prerokovanie Monitorovaciemu výboru, ktorý zhodnotí plnenie stratégie, vypracuje Správu o implementácie stratégie a Správu o monitoringu. Sledované ukazovatele sa porovnajú v každej správe s počiatočným stavom, s predchádzajúcim monitorovaním a s hodnotami

u podporených

beneficientov, podieľajúcich sa na implementácií stratégie CLLD. V prípade odklonu od plnenia cieľov navrhne Monitorovací výbor nápravné opatrenia, ktoré budú prediskutované a schválené na úrovni Predsedníctva OZ. Správy o implementácii a monitoringu sú podkladom k všetkých hodnoteniam (strednodobé – mid-term, na konci programového obdobia a na konci implementácie stratégie CLLD-záverečné).V prípade strednodobého hodnotenia (v r.2020, najneskôr 30.06.2020) bude správa hodnotiteľa slúžiť Monitorovaciemu výboru na sledovanie plnenia cieľov stratégie a bude obsahovať návrhy na zmeny v prípade zistenia odklonu od cieľov. Záverečné hodnotenie na konci implementácie (2023) slúži k využitiu jeho výsledkov pri záverečnom hodnotení OZ. Zároveň je jeho cieľom vyhodnotiť dopady a efekty využitia

126

verejných a súkromných zdrojov v prospech cieľov stratégie CLLD a ich dopadu na úrovni celkového rozvoja partnerstva OZ RADOŠINKA. Postupy sebahodnotenia OZ RADOŠINKA Budú prebiehať v nasledovných oblastiach: •

Implementácia stratégie CLLD vrátane 7 kľúčových znakov LEADER

1/ Oblastné stratégie miestneho rozvoja – stratégia CLLD OZ RADOŠINKA je rozvojovým dokumentom „šítým na mieru“, ktorý reflektuje na konkrétne potreby miestnych aktérov. Sebahodnotenie pri implementácie stratégie v rámci tohoto znaku bude zamerané na rovnomerné rozdelenie aktivít podporovaných stratégiou naprieč celým územím partnerstva. 2/ Princíp zdola-nahor – predstavuje formu a spôsob zapojenia verejnosti do činnosti a rozhodnutí OZ. Manažment bude sledovať, aby sa počas implementácie stratégie vytváral priestor a možnosti zapájania miestnych aktérov do realizácie stratégie a spravovania územia. 3/ Verejno-súkromné partnerstvá (MAS) – schopnosť spravovať územia je podmienená vyspelosťou a kvalitou partnerstva, čo súvisí s jeho vyváženosťou z hľadiska sektorov, rodov, geografického zastúpenia a sociálneho zázemia. 4/ Uľahčovanie inovácie– vo všetkých podporených projektoch sa sleduje princíp inovatívnosti, pričom tento princíp platí aj na úrovni fungovania organizácie, tj. manažment bude vykonávať a iniciovať také aktivity, ktoré budú následne generovať originálne prístupy a metódy realizácie miestnych politík rozvoja. 5/ Integrované a viacsektorové akcie – úlohou OZ je podporovať aktivity a projekty, ktoré budú integrovať zástupcov viacerých sektorov a zároveň budú vytvárať ekonomické, kultúrne alebo spoločenské príležitosti spolupráce. 6/ Vytváranie sietí – vytváranie sietí je kľúčovým prvkom z hľadiska výmeny informácií a zručností, ako aj prezentácie skúseností a overených postupov pri implementácii stratégií. Nemenej dôležitým je zapájanie sa do etablovaných sietí na národnej (NSRV) a nadnárodnej úrovni. Počas celej implementácie bude OZ aktívnym členom týchto sietí a bude vyhľadávať ďalšie príležitosti a možnosti sieťovania s organizáciami pôsobiacimi v oblasti komunitného a regionálneho rozvoja. 7/ Spolupráca – sebahodnotenie bude spočívať v miere zapájania sa OZ do formálnych a neformálnych druhov spoluprác na úrovni regionálnej, národnej, aj medzinárodnej. •

Implementačný a riadiaci proces stratégie CLLD OZ RADOŠINKA

Sebahodnotenie orgánov bude spočívať v pravidelnom vyhodnocovaní inštitucionálneho zabezpečenie implementácie stratégie CLLD, v nasledovných oblastiach: 127

✓ Funkčnosť všetkých orgánov OZ Dodržanie

počtu

zasadnutí

všetkých

orgánov

združenia

podľa

stanov,

uznášaniaschopnosť orgánov na každom zasadnutí, plnenie termínov týkajúcich sa činnosti orgánov, časové a vecné plnenie uznesení orgánov. ✓ Funkčnosť manažmentu OZ Spolupráca manažéra so všetkými orgánmi, pracovnými skupinami, RO, PPA, NSRV ✓ Schopnosť OZ zabezpečiť implementáciu stratégie CLLD ✓ Schopnosť OZ zabezpečiť hodnotenie a kontrolu realizácie projektov v rámci stratégie, vypracovanie správy o implementácii stratégie a správy o monitoringu s pravidelnou ročnou periodicitou ✓ Flexibilita, účinnosť a oprávnenosť rozhodovacích postupov o stratégii CLLD a projektoch (ŽoNFP/ŽoPr) •

Propagácia a vzdelávanie členov OZ RADOŠINKA

Sebahodnotenie v tejto oblasti bude zamerané na sledovanie a zber informácií o počte a druhu aktivít zameraných na prezentáciu a propagáciu združenia, taktiež budú samostatne sledované a zbierané informácie o vzdelávacích aktivitách členov OZ (druh, počet, forma vzdelávania). Zber a vyhodnocovanie údajov bude prebiehať 1x ročne a bude zaznamenané v rámci „Správy o implementácii stratégie“. Tabuľka č. 5.3.1: Prehľad ukazovateľov sebahodnotenia OBLASŤ Znak LEADER Oblastné stratégie miestneho rozvoja Princíp zdola-nahor Verejno-súkromné partnerstvá (MAS) Uľahčovanie inovácie Integrované a viacsektorové akcie Vytváranie sietí Spolupráca Implementačný a riadiaci proces stratégie

128

Navrhnutý ukazovateľ sebahodnotenia Počet užívateľov stratégie CLLD Počet aktérov participujúcich na implementácii stratégie Rodové, územné a inštitucionálne zloženie partnerstva Percentuálny podiel inovatívnych aktivít na celkovom počte realizovaných aktivít Počet sektorov participujúcich na príprave a realizácii projektov Počet aktivít NSRV, ktorých sa zúčastnili členovia OZ a Kancelária OZ Počet zrealizovaných projektov národnej a nadnárodnej spolupráce Funkčnosť orgánov Funkčnosť manažmentu Počet propagačných aktivít realizovaných OZ RADOŠINKA

Propagácia a vzdelávanie členov OZ

Počet vzdelávacích aktivít realizovaných OZ RADOŠINKA pre svojich členov Počet vzdelávacích aktivít NSRV, ktorých sa zúčastnili členovia OZ RADOŠINKA

Identifikácia rizík implementácie stratégie a ich eliminácia Výsledky sebahodnotenia a nezávislého hodnotenia bude OZ využívať priebežne ako spätnú väzbu činnosti pri realizácii stratégie a budovaní partnerstva. Výsledok sebahodnotenia bude návrh odporúčaní, ktoré sú následne východiskom pre plánovanie a realizovanie aktivít vedúcich k zlepšeniu zistenej situácie v oblasti implementácie stratégie a budovania partnerstva. V tabuľke č.5.3.2 sú identifikované možné riziká, navrhnuté opatrenia na ich elimináciu vrátane zodpovedných subjektov.

Tabuľka č. 5.3.2: Identifikácia rizík OBLASŤ RIZIKA

Identifikácia

Opatrenia na elimináciu

Zodpovedný subjekt

Nedostatok finančných Vytvorenie finančnej Predsedníctvo prostriedkov na chod rezervy a dodržiavanie organizácie a kancelárie OZ finančnej disciplíny FINANČNÁ Nedostatočný záujem Poskytovanie konzultácií a Predsedníctvo konečných užívateľov o informačných aktivít realizáciu projektov z dôvodu zameraných na finančný spôsobu financovania cyklus projektu Nenapĺňanie monitorovacích Aktualizácia monitorovacích Monitorovací výbor ukazovateľov ukazovateľov stratégie Predsedníctvo Chybovosť vo výberovom Realizácia školení pre Predsedníctvo procese ŽoNFP/ ŽoPr na Kanceláriu OZ PROCESNÁ úrovni OZ Realizácia vzdelávacích Predsedníctvo Chyby v procese VO zo strany aktivít v oblasti VO žiadateľov

ĽUDSKÉ ZDROJE

Nedostatočný záujem konečných užívateľov o realizáciu projektov z dôvodu administratívnej náročnosti

Realizácia vzdelávacích a informačních aktivít pre potenciálnych žiadateľov Konzultácie a poradenstvo pri príprave a realizácii projektov

Predsedníctvo

129

5.3.2. Monitorovacie ukazovatele Partnerstvo OZ RADOŠINKA zostavilo pre potreby hodnotenia a monitorovania Plán monitoringu s nasledovnými monitorovacími indikátormi (merateľnými ukazovateľmi): - povinné ukazovatele na úrovni IROP a PRV – úroveň programu (Tabuľka č.5, Tabuľka č.6 a Tabulka č.7) - povinné ukazovatele na úrovni fokusových skupín PRV a špecifických cieľov IROP (Tabuľka č.5.3.3 a Tabuľka č. 5.3.4) - vlastné ukazovatele na úrovni stratégie CLLD (Tabuľka č. 5.3.5) - vlastné ukazovatele na úrovni špecifických cieľov CLLD (tabulka č. 5.3.6) Tabuľka č. 5: Povinné ukazovatele na úrovni programu – PRV SR Cieľová hodnota v roku 2023 19 000 24 800

Názov cieľového ukazovateľa Čistý počet obyvateľov, ktorý má prospech zo zlepšenia služieb Počet obyvateľov podporenej MAS Pracovné miesta vytvorené v podporovaných projektoch (LEADER/PRV) (oblasť zamerania 6B)

Tabuľka č. 6: Celkové verejné výdavky – PRV SR Cieľová hodnota v roku 2023

Názov ukazovateľa výstupu Celkové verejné výdavky (v EUR) – podpora na vykonávanie operácií v rámci stratégie CLLD (len časť z PRV)

629 660

Celkové verejné výdavky (v EUR) – podpora pri prevádzkových nákladoch a oživení - (len časť z PRV)

34 000

Tabuľka č. 7: Povinné ukazovatele na úrovni IROP Názov ukazovateľa výstupu Počet podporených podnikov Zamestnanosť v podporených podnikoch Počet podnikov, ktoré dostávajú podporu s cieľom predstaviť výrobky, ktoré sú pre firmu nové Počet podnikov, ktoré dostávajú podporu s cieľom predstaviť výrobky, ktoré sú pre trh nové Počet nových služieb a prvkov verejnej infraštruktúry

130

Merná jednotka podnik FTE podnik

Cieľová hodnota v roku 2023 6 6 2

podnik 1 počet

Tabuľka 5.3.3: Povinné ukazovatele na úrovni fokusových oblastí PRV Fokusová oblasť

2A Projektové podopatrenie 6.4

Ukazovateľ výstupu

Počet podporených činností/operácií Počet podporených poľnohospodárskych podnikov/príjemcov (celkom) Celkové verejné výdavky

€ €

2 159 660

0 0

354 800

počet

Počet podporených činností/operácií Celkové verejné výdavky Celkové investície (v EUR)

6B Chod MAS 19.4

počet

Cieľová hodnota

Celkové investície (v EUR) 6B Projektové podopatrenia 7.4 a 7.2

Východisková hodnota

počet

Celkové investície (v EUR) (verejné + súkromné) 6A Projektové podopatrenie 6.1

Merná jednotka

Počet podporených činností/operácií Celkové verejné výdavky Celkové investície (v EUR)

€ €

0 0

počet

€ €

0 0

100 000 100 000 6 370 000 370 000

počet

€ €

0 0

10 34 000 34 000

Tabuľka č. 5.3.4: Povinné ukazovatele na úrovni špecifických cieľov IROP Špec. cieľ

Ukazovateľ

5.1.1 Podiel zamestnanosti v mikro a malých podnikoch a SZČO na celkovom počte zamestnanosti v mikro a malých podnikoch a SZČO v sektoroch

Merná jednotka

Ekvivalent plných prac. úväzkov (FTE)

Východisková hodnota v r. 2017

Zdroj údajov/frekvenc. sledovania

Cieľová hodnota

ITMS/ ročne

131

nespadajúcich do podpory PRV 20142020 5.1.2 Vidiecka a mestská populácia so zlepšenou infraštruktúrou a prístupom k verejným službám

obyvateľ

MPRV 3 000 SR/ročne

Tabuľka č. 5.3.5: Vlastné ukazovatele na úrovni stratégie CLLD Ukazovateľ

Merná jednotka

Východisková hodnota v r. 2017

Počet novovytvorených pracovných miest projektom prepočítaný na ekvivalent plného pracovného uväzku celkom (v opatreniach PRV) Počet novovytvorených pracovných miest v opatreniach IROP Počet zrealizovaných výziev

Ekvivalent plných pracovných úväzkov (FTE)

Ekvivalent plných pracovných úväzkov (FTE) Počet

Počet propagačných /informačných aktivít MAS

Počet

Cieľová hodnota

9 10

Tabuľka č. 5.3.6: Vlastné ukazovatele na úrovni špecifických cieľov stratégie CLLD Špec. cieľ

Ukazovateľ

Merná jednotka

Východisková hodnota v r. 2017

Počet podporených činností/operácií

Počet

Počet obyvateľov, ktorí majú prospech zo zlepšenia služieb/infraštruktúry (IT alebo iných)

Počet

1.2

Počet podporených činností /operácií

Počet

2.1

Počet obyvateľov, ktorí majú prospech zo zlepšenia služieb/ infraštruktúry (IT alebo iných) Počet podporených činností/operácií

Počet

Počet obyvateľov, ktorí majú prospech zo zlepšenia služieb/ Infraštruktúry (IT alebo iných)

Počet

1.1

132

Cieľová hodnota

6 000

2 3 000 3

10 000

3.1

4.1

Počet novovytvorených pracovných miest FTE projektom prepočítaný na ekvivalent plného pracovného uväzku celkom

Počet podporených činností/operácií

Počet

Počet zrealizovaných výziev

Počet

Počet propagačných /informačných aktivít MAS

Počet

133

6. Finančný rámec 6.1. Financovanie stratégie CLLD Tabuľka č. 8: Celkové zdroje pre MAS z PRV a IROP SPOLU EUR Celkové zdroje z PRV (EPFRV) a IROP (EFRR)

1 337 590,00

(základná alokácia podľa vzorca pre MAS v súlade s kapitolou 6.4 Systému riadenia CLLD), z toho: Operácie v rámci implementácie stratégie CLLD

1 114 660,00

Chod MAS a animácie

222 930,00

Tabuľka č. 9: Celkové zdroje pre MAS z PRV a IROP rozdelené podľa fondov Celkové zdroje z PRV (EPFRV) a IROP (EFRR) (základná alokácia podľa vzorca pre MAS v súlade s kapitolou 6.4 Systému riadenia CLLD), z toho: Operácie v rámci implementácie stratégie CLLD Chod MAS Animácie

Fond Typ regiónu EPFRV MR EFRR VR

Spolu v EUR 1 337 590,00

EPFRV MR EFRR VR EFRR MR VR EPFRV MR

1 114 660,00

188 930,00 34 000,00

VR Poznámka: Financovanie chodu MAS vrátane animácií musí byť v súlade s kapitolou 6.2 Systému riadenia CLLD.

Tabuľka č. 10: Rozdelenie zdrojov na jednotlivé typy výdavkov v rámci príslušných programov región

PRV EPFRV

ŠR

IROP VZ

spolu

EFRR

ŠR

SPOLU VZ

spolu

fondy

ŠR

spolu

472245 157415 195140 824800 485000,

operácie

,00

v rámci

,00

255191, 740191, 0,00

957245, 157415, 450331, 1564991,

188930,

0,00 9943,68 198873,

188930,

9943,

198873,

stratégie CLLD chod

VR MR

MAS

134

VR MR

25500,

8500,

0,00 34000,

25500, 8500,00

0,00

34000,

animácie VR MR

497745 165915 195140 858800 673930, ,00

,00

0,00 265135, 939065, 1171675, 165915, 460275, 1797865,

VR spolu SPOLU

497745 165915 195140 858800 673930, ,00

,00

0,00 265135, 939065, 1171675, 165915, 460275, 1797865,

Pozn. V tabulkách č.8 č.9 alebo č.10 sa započítavajú aj zdroje v rámci opatrenia 19.4 podpora na prevádzkové náklady a oživenie

6.2. Finančný plán pre opatrenia Vyvážený pomer PRV:IROP pre stratégie mimo BSK (menej rozvinutý región)

54 : 46

pre stratégie v rámci BSK (viac rozvinutý región)

75 : 25

Tabuľka č. 11: Sumárna tabuľka finančného plánu Opatrenie stratégie CLLD Fond Región Spolu EÚ Opatrenie č. 1.1.1 Podpora EPFRV/ MR 111 000,00 83 250,00 na investície do vytvárania, PRV VR zlepšovania alebo rozširovania všetkých druhov infraštruktúr malých rozmerov vrátane investícií do energie z obnoviteľných zdrojov a úspor energie (PRV, 7.2) Opatrenie č. 1.2.1 EFRR/ MR 194 736,84 185 000,00 Rozvoj základnej IROP VR infraštruktúry v oblastiach dopravné prepojenie a dostupnosť sídiel (IROP, 5.1.2) Opatrenie č. 2.1.1 Podpora na investície do vytvárania, zlepšovania alebo rozširovania miestnych základných služieb pre

EPFRV/ MR PRV VR

259 000,00 -

194 250,00 -

ŠR

iné

27 750,00 -

0,00 -

9 736,84 -

0,00 -

64 750,00 -

0,00 -

135

vidiecke obyvateľstvo vrátane voľného času a kultúry a súvisiacej infraštruktúry (PRV, 7.4) Opatrenie č. 3.1.1 Podpora na investície do vytvárania a rozvoja nepoľnohospodárskych činností (PRV, 6.4) Opatrenie č. 3.1.2 Pomoc na začatie podnikateľskej činnosti pre mladých poľnohospodárov (PRV, 6.1) Opatrenie č. 3.1.3 Zakladanie nových a podpora existujúcich mikro a malých podnikov, samostatne zárobkovo činných osôb, družstiev (IROP, 5.1.1)

EPFRV/ PRV

MR 354 800,00

119 745,00

39 915,00

195 140,00

0,00

EPFRV/ MR PRV VR

100 000,00 -

75 000,00 -

25 000,00 -

0,00 -

EFRR/ IROP

545 454,55

300 000,00

00,00

245 454,55

0,00

MR VR

Pozn.:V tabuľke 11 sa uvádzajú len opatrenia v rámci PRV a IROP

Tabuľka č. 12: Celkový pomer medzi fondmi na stratégiu PRV (EPFRV) : IROP (EFRR) Stratégia CLLD mimo BSK (menej rozvinutý región): 56,49:43,51 Stratégia CLLD v rámci BSK (viac rozvinutý región): -Pozn.: V tabuľke 12 sa uvádzajú len zdroje za opatrenia PRV a IROP a bez zdrojov podopatrenia 19.4 Podpora na prevádzkové náklady a oživenie

Tabuľka č. 13: Zameranie stratégie podľa sektorov Názov opatrenia stratégie CLLD

Opatrenie č. 1.1.1 Podpora na investície do vytvárania, zlepšovania alebo rozširovania všetkých druhov infraštruktúr malých rozmerov vrátane investícií do energie z obnoviteľných zdrojov a úspor energie (PRV, 7.2) Opatrenie č. 2.1.1 Rozvoj základnej infraštruktúry v oblastiach dopravné prepojenie a dostupnosť sídiel (IROP, ŠC 5.1.2a) Opatrenie č. 3.1.1 Podpora na investície do vytvárania a rozvoja nepoľnohospodárskych činností (PRV, 6.4) Opatrenie č. 3.1.2 Zakladanie nových a podpora existujúcich mikro a malých podnikov, samostatne

136

Rozpočet na Oprávnený opatrenie prijímateľ – verejný sektor (označiť „X“)

Oprávnený prijímateľ – neverejný sektor (označiť „X“)

x 111 000,00

x 185 000,00 x 159 660,00 x 300 000,00

zárobkovo činných osôb, družstiev (IROP, ŠC 5.1.1) Opatrenie č. 3.2.2 Pomoc na začatie podnikateľskej činnosti pre mladých poľnohospodárov (PRV, 6.1) Opatrenie č. 3.3.1 Podpora na investície do vytvárania, zlepšovania alebo rozširovania miestnych základných služieb pre vidiecke obyvateľstvo vrátane voľného času a kultúry a súvisiacej infraštruktúry (PRV, 7.4)

Celkový rozpočet podľa sektorov Percentuálny pomer zamerania stratégie

x 100 000,00 x 259 000,00

-------------555 000,00

559 660,00

49,79%

50,21%

--------------

Pozn.: Pomer medzi verejným a súkromným sektorom sa vypočíta na základe jednotlivých opatrení stratégie CLLD – rozpočet projektovývh aktivit z PRV a IROP (MAS ako žiadateľ podopatrenia 19.4 Podpora na prevádzkové náklady a oživeni esa nezapočítava k žiadnemu sektoru)

137

7. Zhodnotenie prínosov stratégie CLLD, jej synergie a doplnkovosť 7.1. Prínosy k zlepšovaniu ekonomického rozvoja územia Stratégia CLLD predkládaná partnerstvom OZ RADOŠINKA prispieva primárne k zlepšovaniu ekonomického rozvoja územia OZ vytváraním lokálnych pracovných príležitostia a zvyšovaním lokálnej zamestnanosti. Jej prínosy spočívajú aj v zlepšovaní technickej a sociálnej infraštruktúry vo vidieckych oblastiach a zlepšovaním dostupnosti základných služieb. Po realizácii intervenčných opatrení na úrovni realizácie stratégie bude v partnerstve OZ vytvorených 10 pracovných miest (pri splnení Hodnotiachoe kritéria B.6a – Podiel rozpočtu stratégie CLLD k počtu predpokladaných novo vytvorených pracovných miest je max. 135tis.) Zlepšenie ekonomického územného rozvoja bude zabezpečené na úrovni dopadov po realizácii jednotlivých projektových zámerov v naplánovaných opatreniach a prioritních oblastiach intervecie. Plánované investície budú smerovať do drobnej lokálnej infraštruktúry, miestnych služieb, vytvárania podmienok pre komunitnú a podnikateľskú činnosť, do objektov voľnočasových aktivít, výstavby, rekonštrukcie a modernizácie účelových chodníkov, výstavby ochranných hrádzi pred povodňami a iné. K rozvoju zamestnanosti prispejú aj investície v oblastiach súvisiacich s ochranou životného prostredia a historickokultúrneho dedičstva, obnovou a údržbou krajiny, rozvojom miestnej infraštruktúry, cestovného ruchu a i. Jednou z podmienok zlepšovania ekonomickej situácie a konkurencieschopnosti územia sú inovácie. Tie ako prierezová priorita rozvoja vidieka, sa týkajú všetkých aktivít našich projektov. Priestor vidíme napríklad v oblasti posilnenia a podpory lokálnych producentov v oblasti poľnohospodárstva a potravinárstva, v podpore, spolupráci a sieťovaní držiteľov značky regionálny produkt PONITRIE, ktorej je OZ RADOŠINKA Koordinátorom v rámci značenia na nitrianskom vidieku. Ekonomické prínosy pre územie dosiahneme aj efektívnym využívania prírodných zdrojov, podporou malého a stredného podnikania, pripadne sociálnych inovácii v rámci aktívneho starnutia. V rámci stratégie CLLD prispievajú k podpore ekonomického rozvoja územia a tvorbe lokálnych pracovných príležitostí nasledovné opatrenia: ➢ Opatrenie

3.1.1

Podpora

investície

vytvárania

rozvoja

nepoľnohospodárskych činností (PRV 6.4) - vytvorenie 2 pracovných miest ➢ Opatrenie 3.1.2 Pomoc na začatie podnikateľskej činnosti premladých poľnohospodárov (PRV 6.1) – vytvorenie 2 pracovných miest 138

➢ Opatrenie 3.1.3 Zakladanie nových a podpora existujúcich mikro a malých podnikov, samostatne zárobkovo činných osob, družstiev (IROP 5.1.1) – vytvorenie 6 pracovných miest 7.2. Prínosy k napĺňaniu cieľov PRV Program rozvoja vidieka SR 2014 - 2020 (ďalej len PRV) je strategický dokument národného charakteru, na základe ktorého je poskytovaná pomoc z EPFRV v programovom období 2014 - 2020. Stratégia CLLD prispieva k napĺňaniu všetkých troch strategických cieľov PRV: ➢ Prínosy stratégie CLLD k napĺňaniu cieľov PRV najmä konkurencieschopnosti poľnohospodárstva, lesníctva a potravinárstva: K napĺňaniu

strategických

cieľov

PRV

v oblastiach

oblasti

konkurencieschopnosti

poľnohospodárstva, lesníctva a potravinárstva prispieva predovšetkým špecifický cieľ 3.1 Podpora podnikania v oblasti poľnohospodárstva,výroby, služieb a remesiel priefektívnom využití zdrojov a potenciálu vidieckeho prostredia a vybrané opatrenia, ktoré sú zamerané na podporu investícií do poľnohospodárskych podnikov: ➢ Opatrenie 3.1.2 Pomoc na začatie podnikateľskej činnosti pre mladých poľnohospodárov (PRV, 6.1) K napĺňaniu prvého strategického cieľa PRV sekundárne prispieva aj opatrenie 3.1.1 Podpora na investície do vytvárania a rozvoja nepoľnohospodárskych činností (PRV,6.4) Tieto opatrenia sú priradené k fokusovým oblastiam PRV 2A a 2B. ➢ Prínosy stratégie CLLD na podporu znevýhodnených/ marginalizovaných skupín pri rozvoji ekonomického potenciálu územia Začleňovanie zraniteľných skupín obyvateľstva, medzi ktoré zaraďujeme marginalizované rómske komunity, dlhodobo nezamestnaných, telesne a zdravotne postihnutých, seniorov, mladých a pod., považujeme v našej stratégii za dôležité kritérium pre úspešnú implementáciu stratégie. Pri realizovaní aktivít v rámci projektov budeme dbať na príspevok a zabezpečenie podpory

začleňovania

a nediskriminácie

znevýhodnených

a zraniteľných

kategórií obyvateľov nášho regiónu. Našim cieľom je zabezpečiť rovnosť príležitostí v prístupe a využívaní infraštruktúry a služieb. Osobitný prístup si vyžadujú osoby so zdravotným postihnutím, pre ktoré je potrebné vytvorenie mimoriadnych podmienok (napr. bezbariérové architektonické prostredie, prístupné informácie a pod.), bez ktorých nie je pre nich možné plne sa začleniť do spoločnosti a do pracovného procesu.

139

V rámci stratégie CLLD prispievajú v plnej miere k začleneniu zraniteľných skupín obyvateľstva do spoločnosti a pracovného procesu nasledovné opatrenia: ➢ Opatrenie

3.1.1

Podpora

investície

vytvárania

rozvoja

nepoľnohospodárskych činností (PRV, 6.4) ➢ Opatrenie 2.2.1 Rozvoj základnej infraštruktúry v oblasti sociálne služby a komunitné služby (IROP, ŠC 5.1.2) ➢ Princípy ochrany a zlepšenia životného prostredia: ➢ Aspekty environmentálnej účinnosti: Predkladaná stratégia CLLD pomerne významnou mierou reaguje na potreby ochrany životného prostredia, ako aj aspekty environmentálnej účinnosti najmä realizáciou opatrení, v rámci ktorých je predpoklad realizácie investícií do zvyšovania energetickej efektívnosti a zvyšovaniu podielu OZE: ➢ Opatrenie 3.3.1 Podpora na investície do vytvárania, zlepšovania

alebo

rozširovania miestnych základných služieb pre vidiecke obyvateľstvo vrátane voľného času a kultury asúvisiacej infraštruktúry (PRV, 7.4) ➢ Opatrenie 4.1.1 Rozvoj základnej infraštruktúry v oblasti sociálne služby a komunitné služby (IROP, 5.1.2) Nami navrhované opatrenia v poľnohospodárskom sektore priamo prispievajú k ochrane biodiverzity, vody a pôdy. Prostredníctvom navrhovaných aktivít sa posilni odolnosť poľnohospodárskych ekosystémov udržateľným využívaním prírodných zdrojov, najmä však vody a pôdy. Za príspevok stratégie k zmierneniu klimatických zmien a prispôsobovaniu sa ich vplyvom považujeme zapracovanie adaptačných opatrení na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy, za ktoré sú považované hlavne nárast zrážok počas zimného obdobia (hrozba zaplav) a znižovanie počas leta, čo spôsobuje riziko sucha, zvyšovanie pôdnej erózii, narúšanie vegetačného obdobia a ďalšie potenciálne zmeny. V rámci podporovaných aktivít plánujeme zavádzať na vidieku energeticky efektívne technológie z obnoviteľných zdrojov, znižovať znečistenie ovzdušia, zadržiavať vodu v území a iné. 7.3. Prínosy k napĺňaniu cieľov IROP Integrovaný regionálny operačný program (ďalej len IROP) predstavuje programový dokument SR pre programové obdobie 2014 - 2020, ktorého globálnym cieľom je:

140

Prispieť k zlepšeniu kvality života a zabezpečiť udržateľné poskytovanie verejných služieb s dopadom na vyvážený a udržateľný územný rozvoj, hospodársku, územnú a sociálnu súdržnosť regiónov, miest a obcí. Stratégia IROP je založená na kombinácii a synergickom prepojení vhodne zvolených intervencií regionálneho a miestneho charakteru a intervencií národného charakteru ako prostriedku posilnenia kvality života a regionálnej konkurencieschopnosti, s dopadom na vyvážený územný rozvoj v 5 prioritných osiach: 1) Prioritná os č. 1: Bezpečná a ekologická doprava v regiónoch 2) Prioritná os č. 2: Ľahší prístup k efektívnym a kvalitnejším službám 3) Prioritná os č. 3: Mobilizácia kreatívneho potenciálu v regiónoch 4) Prioritná os č. 4: Zlepšenie kvality života v regiónoch s dôrazom na životné prostredie 5) Prioritná os č. 5: Miestny rozvoj vedený komunitou V rámci IROP je realizácia stratégie CLLD podporované len prostredníctvom prioritnej osi č. 5, v ktorej sú definované nasledovné špecifické ciele: 5.1.1 Zvýšenie zamestnanosti na miestnej úrovni podporou podnikania a inovácií 5.1.2 Zlepšenie udržateľných vzťahov medzi vidieckymi rozvojovými centrami a ich zázemím vo verejných službách a vo verejných infraštruktúrach Tieto ciele budú primárne napĺňané prostredníctvom nasledovných opatrení stratégie, ktoré sú definované v rámci špecifických cieľov stratégie CLLD č. 3.1, 4.1 a 5.1: ➢ Opatrenie 2.1.1 Rozvoj základnej infraštruktúry v oblastisociálne služby a komunitné služby (IROP, ŠC 5.1.2) ➢ Opatrenie 4.1.2 Financovanie prevádzkových nákladov MAS spojených s riadením uskutočňovania stratégií (5.1.1 IROP) ➢ Opatrenie 3.1.3 Zakladanie nových a podpora existujúcich mikro a malých podnikov, samostatne zárobkovo činných osôb, družstiev (IROP, ŠC 5.1.1) Tieto patrenia, a teda aj špecifické ciele, prispievajú sekundárne aj k ďalším cieľom IROP v ostatných prioritných osiach: 1.2.2 Zvýšenie atraktivity a prepravnej kapacity nemotorovej dopravy (predovšetkým cyklistickej dopravy) na celkovom počte prepravených osôb 2.1.1 Podporiť prechod poskytovania sociálnych služieb a zabezpečenia výkonu opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v zariadení z inštitucionálnej formy na komunitnú a podporiť rozvoj služieb starostlivosti o dieťa do troch rokov veku na komunitnej úrovni.

141

7.4. Synergie a doplnkovosť stratégie CLLD 7.4.1. Popis iných stratégií, ktoré sa na danom území realizujú, resp. plánujú realizovať Strategické dokumenty, ktoré sa realizujú, resp. plánujú realizovaťna území uvádzame v nasledovnom prehľade: Úroveň Národná

➢ ➢ ➢ ➢ ➢

Názov stratégie Národná stratégia regionálneho rozvoja SR 2020/30 (aktualizácia schválená Vládou SR v máji 2014) Koncepcia územného rozvoja Slovenska 2001- záväzná časť v znení KURS 2011 Stratégia rozvoja cestovného ruchu do roku 2020 (schválená Vládou SR v júni 2013) Program spolupráce Interreg V-A Slovenská republika - Maďarsko 20142020 Operačné programy pre obdobie 2014-2020: Výskum a inovácie, Integrovaná infraštruktúra, Ľudské zdroje, Kvalita životné prostredia, Integrovaný regionálny OP, Efektívna verejná správa, Program rozvoja vidieka, Rybné hospodárstvo

Regionálna

➢ Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja Nitrianskeho samosprávneho kraja 2014- 2020 ➢ Regionálna integrovaná územná stratégia Nitrianskeho kraja 2014-2020 ➢ Strategický a marketingový plán rozvoja cestovného ruchu v Nitrianskom samosprávnom kraji na roky 2014 – 2020 ➢ Stratégia rozvoja cyklotrás a cyklodopravy v NSK na roky 2016 až 2020 ➢ Koncepcia rozvoja sociálnych služieb v regióne NSK ➢ Regionálna inovačná stratégia NSK na roky 2014-2020 ➢ Stratégia rozvoja vidieka NSK 2016-2022

Lokálna

➢ PHSR obcí v územnej pôsobnosti OZ RADOŠINKA

7.4.2 Synergie a komplementarity Synergiu a komplementaritu našej stratégie sme skúmali so stratégiami hlavne na regionálnej úrovni, nakoľko tieto sú spracované v súlade so stratégiami na národnej a európskej úrovni a implementujú sa konkrétne na území Nitrianskeho samosprávneho kraja. V nadväznosti na strategický rámec našej stratégie CLLD uvedeného v kapitole 4, možno súlad a doplnkovosť jednotlivých špecifických cieľov k ostatným strategickým dokumentom zhrnúť nasledovne: Špecifický cieľ 1.1: Zlepšenie vzhľadu obcí a skvalitňovanie drobnej infraštruktúry s dôrazom na zvýšenie kvality krajiny a hodnoty vidieckeho prostredia je v súlade s: ➢ PHSR NSK 2012-2018 v rámci Osi IV. Dopravná a technická infraštruktúra definuje v priorite Regionálna a miestna infraštruktúra špecifické ciele 28. Podpora rozširovania a modernizácie technickej infraštruktúry energií a 29. Diferencované zvýšenie atraktivity 142

obcí a miest, aj špecifický cieľ (definovaný v osi III. Ľudské zdroje) - č. 24. Rozvoj infraštruktúry, technických prostriedkov, inštitúcií a aktivít pre záujmovú činnosť obyvateľov – kultúrne a športové vyžitie, záujmové vzdelávanie (knižnice, divadlá, kiná, informačné centrá, športové areály, voľno časové aktivity, činnosť záujmových organizácií atď.), starostlivosť o prírodné a kultúrne dedičstvo kraja, je taktiež v súlade s prvým špecifickým cieľom a dopĺňa aj štvrtý špecifický cieľ našej stratégie CLLD; Špecifický cieľ 1.2: Zvýšenie územnej prepojenosti, kvality a bezpečnosti dopravy je v súlade: ➢ s Prvou prioritou RIÚS Nitrianskeho kraja 2014-2020, ktorá je formulovaná ako bezpečná a ekologická doprava v regióne; ➢ PHSR NSK 2012-2018 v rámci Osi IV. Dopravná a technická infraštruktúra definuje v priorite Regionálna a miestna infraštruktúra špecifický cieľ 27. Integrácia dopravných systémov zabezpečujúcich dopravnú dostupnosť celého územia, ktorý podporuje nami definovaný špecifický cieľ; ➢ s Programom spolupráce SK-HU 2014-2020, konkrétne s investičnou prioritou 2.2. Budovanie a zlepšovanie dopravných systémov šetrných k životnému prostrediu s cieľom podporiť udržateľnú regionálnu a miestnu mobilitu; ➢ V rámci priority Dostupnosť a územná prepojenosť vidieka (Programu rozvoja vidieka NSK 2009-2015) sa intervencia zameria na dosiahnutie nasledovných špecifických cieľov, ktoré korešpondujú s našim špecifickým cieľom: 2.1. Skvalitniť a dobudovať cestnú infraštruktúru vidieka NSK a 2.2. Zvýšiť kvalitu a pokrytie verejnej dopravy smerom k vidieku NSK; Špecifický cieľ 2.1: Podpora kultúrneho, voľnočasového a rekreačného fondu ako prostriedku zachovania identity a hodnôt miestneho spoločenstva sa čiastočne dopĺňa ➢ s treťou prioritou RIÚS, ktorá je formulovaná ako vytvorenie priaznivého prostredia pre rozvoj kreatívneho talentu a netechnologických inovácií k stimulovaniu

podpory

zamestnanosti a tvorby pracovných miest v kultúrnom a kreatívnom sektore; ➢ v rámci Dunajskej stratégie v pilieri 1. „Prepojenie podunajskej oblasti” je definovaná prioritná oblasť - podporovať kultúru a cestovný ruch, kontakty medzi ľuďmi; ➢ IROP definuje svoju investičnú prioritu č. 3.1 ako Podporu rastu priaznivého pre zamestnanosť, a to rozvíjaním vnútorného potenciálu ako súčasti územnej stratégie pre konkrétne oblasti, vrátane konverzie upadajúcich priemyselných regiónov a posilnenia prístupnosti a rozvoja špecifických prírodných a kultúrnych zdrojov;

143

Špecifický cieľ 2.2: Zlepšenie kvality a zvyšovanie kapacity zariadení komunitných

sociálnych služieb je plne v súlade s: ➢ V PHSR NSK na roky 2012-2018 sú pre os III. definované nasledovné špecifické ciele, ktoré sú plne komplementárne a synergické s hore uvedeným špecifickým cieľom našej stratégie - ŠC 21. je definovaný ako Zabezpečenie potrebných kapacít zdravotných a sociálnych služieb na celom území kraja, ich vzájomnej previazanosti, zlepšenie podmienok pre ich efektívne hospodárenie; ŠC 22. Stimulácia rozvoja služieb v domácom prostredí, rozvoj komunitných centier a respitnej starostlivosti; ➢ Stratégia rozvoja vidieka 2009-2015 V rámci priority Služby na vidieku intervenciu zameriava na tieto špecifické ciele: 3.1. Zlepšiť dostupnosť a skvalitniť a rozšíriť ponuku sociálnych služieb na vidieku NSK a 3.3 Zlepšiť dostupnosť a skvalitniť a rozšíriť ponuku základných služieb pre obyvateľstvo vidieka NSK; ➢ IROP v rámci svojej prioritnej osi č. 5 „Miestny rozvoj vedený komunitou“ a podrobnejšie formulované

v investičnej priorite 5.1. (Záväzné investície v rámci

stratégií miestneho rozvoja vedeného komunitou) a oboch špecifických cieľoch tejto investičnej priority - tieto sú definované ako: Zlepšenie udržateľných vzťahov medzi vidieckymi rozvojovými centrami a ich zázemím vo verejných službách a vo verejných infraštruktúrach a Zvýšenie zamestnanosti na miestnej úrovni podporou podnikania a inovácií , v plnej miere zastrešuje nami definované špecifické ciele. Špecifický cieľ 3.1: Podpora podnikania v oblasti poľnohospodárstva, výroby, služieb a remesiel priefektívnom využití zdrojov a potenciálu vidieckeho prostredia sa odzrkadľuje: ➢ v tretej priorite RIÚS, ktorá je formulovaná ako vytvorenie priaznivého prostredia pre rozvoj kreatívneho talentu a netechnologických inovácií k stimulovaniu

podpory

zamestnanosti a tvorby pracovných miest v kultúrnom a kreatívnom sektore, ale aj v priorite zameranej na životné prostredie, ktorá je v RIÚS definovaná ako vytvorenie priaznivého prostredia pre rozvoj kreatívneho talentu a netechnologických inovácií k stimulovaniu

podpory

zamestnanosti

a tvorby

pracovných

miest

v kultúrnom

a kreatívnom sektore; ➢ v aktuálne platnom PHSR Nitrianskeho samosprávneho kraja 2012-2018 je v rámci osi I. „Hospodárstvo“ - opatrenie 5.2, deklarovaná Podpora rozvoja mikro, malých a stredných podnikov v sektore služieb a v rámci opatrení 6.2 a 7.2 je cieľom Podpora rozvoja vidieckeho cestovného ruchu využitím existujúcich zariadení vidieckeho osídlenia, poľnohospodárskych podnikov a gazdovských dvorov a Podpora rozvoja špecifických 144

foriem a produktov cestovného ruchu. V rámci opatrenia 10.1 je cieľom Podpora rozvoja mikro, malých a stredných podnikov do poľnohospodárskych produktov s vyššou pridanou hodnotou. OS II. so svojimi prioritami Ochrana zložiek životného prostredia Udržateľný rozvoj krajiny tiež podporujú a dopĺňajú náš špecifický cieľ v oblasti životného prostredia; ➢ v rámci priority Pracovné miesta na základe vnútorných zdrojov

Stratégie rozvoja

vidieka NSK 2009-2015, sa intervencia zameriava na Zvýšenie ponuky a rozšírenie sortimentu pracovných miest priamo na vidieku NSK na základe vnútorných zdrojov;

7.5. Popis multiplikačných efektov Multiplikačný efekt stratégie CLLD je tvorba benefitov, ktoré prekračujú rámec priamych očakávaných výsledkov u užívateľov stratégie a vznikajú nepriamo ako u užívateľov, tak aj neužívateľov. Možnosť vzniku multiplikačného efektu závisí od prítomnosti subjektov v oblasti poskytovania tovarov a služieb, ktoré môžu znásobiť priamy účinok stratégie a rozšíriť ho na ďalšie skupiny obyvateľstva. V prípade, ak projekty podporené stratégiou generujú príjmy a zamestnanosť, tie sa následne dostanú do ekonomického kolobehu v rámci územia OZ a budú sa premieňať na financie, investície alebo tovary a služby. Predpokladáme, že implementácia stratégie CLLD bude vytvárať nasledovné multiplikačné efekty: Príjmový multiplikačný efekt Mzdový multiplikačný efekt Zamestnanostný multiplikačný efekt Spôsob hodnotenia multiplikačných efektov ✓ spracovanie sekundárnych údajov zo štatistického úradu SR a z databáz Nitrianskeho samosprávneho kraja (údaje o príjmoch a zamestnanosti na úrovni obcí a okresov) ✓ kvalitatívne hodnotiace metódy (fokusové skupiny, prieskumy, interview) na vybraných vzorkách užívateľov/prijímateľov stratégie - právnických a fyzických osobách, ako aj ich zamestnancoch u ktorých je predpoklad multiplikačných efektov. Obdobná hodnotiace metódy sa môžu aplikovať aj na neužívateľoch stratégie za predpokladu existencie multiplikačních efektov aj v tejto skupine obyvateľstva.

145