Nové pravidlá o množstve aflatoxínov v mlieku

Poľnohospodárske

PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU rozhľady

AKTUÁLNE

Nové pravidlá o množstve a atoxínov v mlieku

Ročník XLX 8. 1. 2022

Číslo 1/ 2047

Ľubica Sýkorová

Koncom tohto roku, presnejšie od 1. decembra 2022, na výrobcov mlieka čakajú nové pravidlá. Väčšina domácich výrobcov mlieka už zosúladila svoju produkciu s predpismi EÚ a tí, ktorí tak neurobili doteraz, budú musieť popracovať v prvom rade na kvalite krmív pre zvieratá.

Povolená hladina a atoxínov v mlieku podľa novelizovanej vyhlášky o produkované dvoma druhmi plesne Aspergillus, ktorá sa vyskytuje najmä v oblastiach dať pozor nielen na kukuricu, ale aj na siláž. Pre výrobcov mlieka, ktorí podiel živočíšnej výroby bol 29 %. Realizovaná produkcia hydinového mäsa bola na maximálnych koncentráciách niektorých kontaminantov v potravinách od 1. decembra 2022 musí byť päťkrát nižšia ako teraz, takže namiesto súčasných 0,25 mikrogramu tejto karcinogénnej látky na liter mlieka v surovom či tepelne upravenom mlieku bude povolených maximálne 0,05 mikrogramu na liter. Odborníci sa domnievajú, že najväčšie problémy s prispôsobením sa novým pravidlám budú mať predovšetkým malí výrobcovia a malé mliekarne, ktoré vo väčšine prípadov doteraz ani nekontrolovali množstvo tohto mykotoxínu.

A atoxíny sú mykotoxíny s horúcim a vlhkým podnebím a Srbsko je na ich výskyt pomerne náchylné. Je známe, že a atoxíny majú genotoxické (poškodzujú DNA) a karcinogénne účinky. Väčšina veľkých výrobcov už zosúladila svoju produkciu s predpismi EÚ. Rovnako to musia urobiť aj výrobcovia krmív. To sa vzťahuje najmä na rmy, ktoré skladujú kukuricu a ostatné komponenty, ktoré sa používajú na výrobu krmív pre zvieratá a ktoré môžu obsahovať a atoxíny. Skladovacie priestory musia byť udržiavané v čistote a zrno pred uskladnením dobre vysušené. Výrobcovia by si mali spolupracujú napr. s Imlekom, sa nič nemení. Keďže mlieko vyvážajú do EÚ, rešpektujú nariadenia EÚ a obsah a atoxínov už dávno neprekračuje hranicu 0,05 percenta na liter mlieka.

. . .

Na nedávnom zasadnutí predstavenstva Zväzu hospodárskych zvierat a spracovania produktov živočíšnej výroby, ktoré sa konalo v Obchodnej komore Srbska (PKS), boli prezentované výsledky chovu zvierat v krajine za rok 2021. Priemerný podiel rastlinnej výroby všetkých poľnohospodárskych gazdovstiev na celkovej hodnote produkcie v roku 2021 bol 60,5 %, pričom úrovni takmer 115-tisíc ton, čo je o 0,8 % viac ako vlani a o 17,6 % viac ako päťročný priemer. Za prvých desať mesiacov roku 2021 sa zo Srbska vyviezlo 17 300 ton produktov z bravčového mäsa v hodnote 50,8 milióna eur, pričom sa v rovnakom období do Srbska doviezlo 22 900 ton týchto produktov v hodnote 64 miliónov eur. Pokiaľ ide o mlieko a mliečne výrobky, za prvých desať mesiacov export predstavoval 65 700 ton, čo je o 2 200 ton mlieka a mliečnych výrobkov viac, ako Srbsko vyviezlo v rovnakom období minulého roka.

Z obsahu

V novom roku prísnejšie pravidlá

s. 2 Biologická ochrana proti roztočom sa dá robiť aj v zime s. 4 Orly sú králi neba

s. 6 a 7

POĽNOHOSPODÁRSTVO V EÚ V novom roku prísnejšie pravidlá

Ľubica Sýkorová

Pravidlá ekologického chovu zvierat v EÚ sa od 1. januára 2022 sprísňujú. Európske environmentálne predpisy po ročnom oneskorení stanovujú pravidlá, ktoré musia rmy a farmári dodržiavať, aby mohli byť označovaní ako bio.

Zmeniť sa má aj obchodná politika EÚ. Únia by v nových obchodných EÚ platia od roku 2010 a v roku 2018 bolo zverejnené nariadenie, ktoré nadobudne platnosť

DÔRAZ NA BLAHO CHOVANÝCH ZVIERAT

Peniaze zo Spoločnej poľdohodách mala razantnejšie presadzovať, aby aj tretie krajiny zvýšili vlastné štandardy v hospodárskych chovoch.

V EÚ sa každoročne medzi krajinami prepraví viac ako 780 miliónov živých sliepok, 35 miliónov prasiat a viac ako štyri milióny kusov hovädzieho dobytka. Európska únia pripravuje viacero legislatívnych návrhov, ktoré majú v budúcnosti zlepšiť podmienky, v ktorých sa chovajú a prepravujú hospodárske zvieratá. Eurokomisia chce na základe občianskej iniciatívy urýchliť koniec klietkového chovu, či zefektívniť pravidlá pre prepravu živých zvierat.

Doterajšie predpisy na úrovni začiatkom roka 2022. Sprísňuje a dopĺňa existujúce pravidlá. Nové pravidlá budú diktovať aj zloženie krmiva.

PRÍSNEJŠIE PRAVIDLÁ PRI USTAJNENÍ ZVIERAT

Sprísňujú sa aj pravidlá pri ustajnení zvierat, najmä pokiaľ ide o priestor, ktorý je potrebné zabezpečiť pre každé zviera. Po novom sa krytý vonkajší priestor už nebude počítať ako uzavretý. To všetko má za následok, že chovateľom bude povolené chovať na farme menej zvierat. Chovatelia ošípaných budú tiež čeliť obmedzenému počtu zvierat, ktoré môžu chovať na jednotku plochy. nohospodárskej politiky pôjdu na investície do zlepšovania podmienok v chove, podporu ekologických chovov či extenzívneho pasenia. Členské krajiny by ich mali využiť aj na prevenciu a kontrolu zdravia zvierat a na ich lepšiu výživu.

ROZŠÍRENIE EKOLOGICKÉHO

POĽNOHOSPODÁRSTVA

K zlepšeniu podmienok, v ktorých sa chovajú kravy, sliepky, ošípané, má podľa Únie prispieť aj rozšírenie ekologického poľnohospodárstva. Farmári môžu predávať produkty živočíšnej výroby ako ekologické, iba ak splnia niekoľko podmienok súvisiacich so starostlivosťou o zvieratá. Pracovníci v chove musia mať základné znalosti potrieb zdravotnej starostlivosti a dobrých životných podmienok zvierat.

Podmienky ustajnenia, chovateľské postupy a hustota chovu musia byť prispôsobené hlavne blahu zvierat. Na určitej ploche sa môže chovať len obmedzený počet zvierat.

Zvieratá zároveň musia mať prístup k voľnému výbehu a veľkoplošným pasienkom. V chove je tiež prísne zakázané podávanie akýchkoľvek rastových hormónov. Chovateľ si musí dať aj pozor, čím svoje zvieratá kŕmi, pretože v ekologickom poľnohospodárstve sa nesmú používať chemické vstupy.

POĽNOHOSPODÁRSTVO V SRBSKU Nové stimuly pre rastlinnú a živočíšnu výrobu

Ľ. Sýkorová

Riaditeľstvo pre agrárne platby Ministerstva pôdohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva vyhlásilo verejné výzvy na obstaranie strojov a zariadení pre rastlinnú a živočíšnu výrobu v roku 2022. Termín podávania žiadostí je od 4. januára do 28. februára 2022. Stimuly sú určené vo výške 50 percent z hodnoty realizovanej oprávnenej investície zníženej o DPH.

Najvyššia celková suma stimulov, ktorú môže žiadateľ získať v súlade s ktorý okrem iného v plnej miere zrealizoval investície, na ktoré žiadosť podáva v lehote od 1. týmito verejnými výzvami, je 800 000 dinárov. Ak sa žiadosť o uplatnenie práva na stimuly týka investícií do výroby konzumných slepačích vajec, najvyššia celková suma stimulov, ktorú môže užívateľ realizovať za jeden kalendárny rok, je 3 000 000 dinárov.

Právo na stimuly získa žiadateľ, januára 2021 a najneskôr v deň podania žiadosti o uplatnenie práva na stimuly. Stimuly sú určené vo výške 50 percent z hodnoty realizovanej oprávnenej investície zníženej o sumu DPH a vo výške 65 percent v oblasti so sťaženými pracovnými podmienkami v poľnohospodárstve.

STIMULY PRE RASTLINNÚ VÝROBU

Medzi stimuly na investície do hmotného majetku poľnohospodárskych gazdovstiev na nákup nových strojov a zariadení na skvalitnenie prvovýroby patria aj investície do obstarania nových strojov a zariadení na prvovýrobu v chránených priestoroch (skleníky, fóliovníky), ovocia a hrozna, zeleniny, kvetov, aromatických a liečivých rastlín, zber ovocia, hrozna, zeleniny, kvetov, aromatických a liečivých rastlín, prvovýroby obilnín, priemyselných plodín a krmovín, na obrábanie pôdy, ochranu rastlín pred chorobami, burinami a škodcami, hnojenie, zber a prepravu primárnych poľnohospodárskych produktov a zavlažovanie rastlín.

STIMULY PRE ŽIVOČÍŠNU VÝROBU

Stimuly na investície do hmotného majetku poľnohospodárskych gazdovstiev na nákup nových strojov a zariadení na skvalitnenie poľnohospodárskej prvovýroby v chove hospodárskych zvierat zahŕňajú stimuly na investície do obstarania nových strojov a zariadení na prípravu, distribúciu a skladovanie koncentrovaných a objemových krmív, na manipuláciu a rozvoz tuhého, polotekutého a tekutého hnoja, na vytvorenie a ochranu dobrých životných podmienok zvierat, na váženie, usmerňovanie a znehybňovanie zvierat, na výrobu konzumných vajec, pre včelárstvo, chov a výkrm hydiny.

Bližšie informácie budú poskytované na telefónnom čísle Infocentra Ministerstva pôdohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva: 011 / 260-79-60 alebo 011 / 260-79-61, ako aj Kontaktného centra riaditeľstva pre agrárne platby: 011 / 3020-100 alebo 011 / 30-20-101 každý pracovný deň od 7.30 do 15.30 h.

PRIPOMÍNAME Od 1. januára nový zákon o používaní prípravkov na ochranu rastlín

Ľ. Sýkorová

Po prijatí zákona o prípravkoch na ochranu rastlín v roku 2019, ktorý okrem iného stanovoval, že ošetrenie pesticídmi môžu vykonávať len osoby, ktoré prešli školením a sú povinné ohlásiť ošetrenie majiteľom susedných parciel 24 hodín vopred, v dôsledku korony školenia nemohli byť organizované, preto boli posunuté do budúcna. Ako upozorňuje SPOS (Savez pčelarskih organizacija Srbije – Zväz včelárskych organizácií Srbska), zákon vstupuje do platnosti 1. januára 2022.

Od tohto dátumu poľnohospodári sú povinní informovať vlastníka parciel rastlín. Bude si môcť nakúpiť len toľko pesticídov, koľko bude potrebovať na plodiny, ktoré nastavovať a technicky kontrolovať aplikačné zariadenia, ako aj používať aplikačné zariadenia, hraničiacich s parcelou, ktorú chcú ošetriť prípravkami na ochranu rastlín najmenej 24 hodín pred začiatkom aplikácie bez ohľadu na to, či ich susedia sú alebo nie sú včelári, čo je ďalšie dodatočné preventívne opatrenie.

POVINNÉ ŠKOLENIE

Podľa nového zákona poľnohospodár bude musieť absolvovať školenie o bezpečnom používaní, manipulácii, skladovaní, preprave a likvidácii prípravkov na ochranu dopestuje. Bude sa presne vedieť, kto a koľko prípravkov na ochranu rastlín kúpil. Každý si bude musieť viesť záznamy o ich použití. Nový zákon ustanovuje, že právnická osoba, podnikateľ, fyzická osoba, ktorá používa prípravky na ochranu rastlín v rámci svojej profesionálnej činnosti, ako aj v prípade uvádzania svojich poľnohospodárskych výrobkov na trh, sa považuje za tzv. profesionálneho užívateľa. Povinný je pravidelne ktoré sú pravidelne kontrolované v súlade s týmto zákonom.

NÁKUP PESTICÍDOV LEN S CERTIFIKÁTOM

Prípravok na ochranu rastlín určený pre profesionálneho užívateľa bude môcť nakupovať a aplikovať fyzická osoba, ktorá má vydané osvedčenie odborného užívateľa podľa tohto zákona. Certi kát vydáva ministerstvo a podmienkou bude, aby si profesionálni užívatelia v dohľadnom

OVOCINÁRSTVO

Ľ. Sýkorová

V období vegetačného pokoja najväčšie škody na ovocných stromoch spôsobujú nízke teploty. Nepriaznivo vplývajú na podzemné, ale aj nadzemné časti drevín. Jednotlivé druhy a odrody majú rozličnú citlivosť na mráz. Extrémne nízke teploty pôsobiace dlhší čas znehodnocujú ovocné dreviny čiastočne alebo úplne.

Zpodzemných častí sú veľmi citlivé najmä mladé korene. V tomto období nadzemné ne, mandle, slivky, čerešne. Citlivé sú najmä korene, ktoré mrznú pri teplotách: jablone -7 až -15,5 °C, k vädnutiu a uschnutiu stromu v dôsledku prerušenia prísunu vody z koreňov. orgány jabloní znesú teploty až do -35 °C, hrušky, slivky, višne a čerešne do -25 až -35 °C, mandle, broskyne a orechy do -20 až -25 °C, marhule do -25 °C. Škody na púčikoch viniča vznikajú, ak je teplota niekoľko dní nižšia ako -18 °C na mladom dreve a na starom dreve, ak sa teploty dlhšie pohybujú okolo -22 °C.

Veľmi nebezpečné sú prudké poklesy teplôt po dlhších otepleniach, najmä v predjarí. Týka sa to predovšetkým druhov, ktoré ukončujú vegetačný pokoj oveľa skôr, napríklad marhule, broskyhrušky -9 až -11 °C, broskyne -10 až -11 °C, višne -14 až -14,5 °C.

PRÍZNAKY POŠKODENIA MRAZOM

Poškodenie zimnými mrazmi sa na jednotlivých orgánoch prejavuje rôznymi príznakmi. Na mladých letorastoch vodivé pletivá zhnednú až sčernejú, čo môže neskôr viesť až k opadávaniu kvetov. Pri nedostatočnom vyzretí dreva na jeseň môžu však celé zamrznúť a vyschnúť. Po slabom poškodení je farba lyka na pozdĺžnom reze oranžová, pri silnom až čierna. Vtedy dochádza Aj pre kôru je mráz veľmi nebezpečný. Môže poškodiť najmä podkôrové a lykové pletivá. Ničí živú zelenú kôru oddeľujúcu starú, mŕtvu borku na kmeňoch a mladých konároch. Dochádza k vytváraniu mrazových trhlín a k odlupovaniu odumretej kôry. Niekedy dochádza k mrazovej spále kôry. Vyskytuje sa okolo pukov, najmä na slnečných stanovištiach. Môže dôjsť až ku vzniku mrazovej rakoviny alebo mrazovým nádorom.

OCHRANA

Ochrana proti zimným mrazom

Poškodenie zimnými mrazmi

čase, keď sa preškolí väčší počet ľudí, mohli kúpiť prípravky na ochranu rastlín v poľnohospodárskych lekárňach len ak majú toto osvedčenie.

Všetky osoby, ktoré v rámci svojej odbornej činnosti používajú prípravky na ochranu rastlín, a osoby, ktoré uvádzajú svoje poľnohospodárske produkty na trh, sa považujú za profesionálnych používateľov a sú povinní pesticídy aplikovať tak, aby neohrozovali život a zdravie ľudí a zvierat. Podľa oznámenia SPOS školenia na získanie profesionálneho užívateľského certi kátu budú organizované už čoskoro.

Foto: pixabay

spočíva vo výbere vhodného stanovišťa pri zakladaní výsadby. Dôležité je vyhýbať sa mrazovým kotlinám. Veľmi je dôležité aj vyberať odolnejšie odrody, dodržiavať správnu agrotechniku a výživu. Ak zistíme mrazové poškodenie na strome, poškodenú časť stromu treba ihneď na jar zrezať až do zdravého dreva.

Pre niektoré druhy ovocných stromov sú zvlášť nebezpečné kolísavé denné a nočné teploty. Pri vyšších teplotách slnečné lúče prebúdzajú kmeň a kostrové konáre, pričom na druhej strane nočné mrazy zasa vytvárajú na týchto kmeňoch rôzne poškodenia, napríklad mrazové dosky. Výkyvom denných a nočných teplôt predchádzame tak, že kmene a hrubšie konáre natierame 15-percentným vápenatým mliekom, ktorého biela farba odráža slnečné lúče a spomaľuje zvyšovanie teploty kmeňa a prúdenie štiav.

OCHRANA RASTLÍN

Biologická ochrana proti roztočom sa dá robiť aj v zime

Ing. Ján Tancik PhD.

Znie to divne, ale skutočne sa ochrana sadov a viníc proti škodlivým roztočom môže robiť aj v zime, a to tým spôsobom, že sa aplikácia dravého roztoča Typhlodromus pyri robí v zimných mesiacoch, keď sú roztoče v diapauze – december až február, najčastejšie však vo februári.

Keď dodávateľ doručí objednané roztoče, treba ihneď vykonať aplikáciu alebo ich

ROZTOČE VO VINOHRADOCH

Vo vinohradoch škodia roztoče z oboch spomínaných čeľadí: rozuskladniť v chladničke pri teplote do 5 °C. No poďme po poriadku. Najprv si predstavíme škodcov, proti ktorým vykonávame aplikácie, a potom ako vykonávame reguláciu pomocou dravých roztočov, antagonistov, prírodných nepriateľov škodlivých roztočov.

Roztoče sú významnými škodcami ovocných stromov a viníc. Patria do kmeňa článkonožcov, rad Acari – roztoče. Sú to drobné živočíchy, dĺžka ich tela je od 0,2 – 2 mm. Najčastejšie majú vajcovitý tvar tela. Zo základných morfologických charakteristík spomeňme ešte to, že majú 4 páry nôh (sú aj výnimky, niektoré skupiny majú dva páry nôh, larvy majú 3 páry nôh).

Na ovocných stromoch a viniči škodia roztoče z dvoch čeľadí: roztočcovité – Tetranychidae a vlnovníkovité – Eriphyidae. Sú to dve čeľade veľmi odlišné aj stavbou tela, aj spôsobom života a aj tým, ako škodia na rastlinách. točcovité a vlnovníkovité. Z čeľade roztočcovité sú to dva druhy: roztočec ovocný – Panonychus ulmi a roztočec chmeľový – Tetranychus urticae. Škodia vyciciavaním štiav z pletív listov. Vyciciavajú šťavy spolu s chloro lnými zrnkami a na ich miesto preniká vzduch, čo spôsobuje zmenu farby, najprv sú to biele škvrny, neskôr listy menia farbu na žlto-medenú. Vyciciavaným štiav sa narúša vodný režim rastliny – zväčšuje sa transpirácia a znižuje asimilácia. Najväčšie škody sú v suchých rokoch, keď korene nemôžu dostatočne zásobovať rastlinu vodou a živinami. Rastliny sú zoslabnuté a citlivé na sekun-

Tri plstené pásy s dravými roztočmi Typhlodromus pyri na veľkom ovocnom strome

dárnych škodcov a zimné mrazy.

Vlnovník viničový vyciciava šťavy z listov a spôsobuje na vrchnej strane pľuzgiere (vypukliny) a na spodnej strane bujnenie pletív. Vytvára sa plsť a preto sa tento symptóm nazýva plstnatosť alebo erinóza. Neovplyvňuje to výrazne ani kvalitu, ani kvantitu úrody iba pri extrémnom napadnutí. Škodí ale nepriamo, je vektor viróz.

Hálkovec viničový už ale môže spôsobiť vážne škody. Škodí tiež vyciciavaným štiav a vylučovaním enzýmov do pletív rastlín, ktoré pôsobia toxicky a zapríčiňujú poškodenia. Na listoch sa vytvárajú presvetlené miesta viditeľné proti svetlu. Napadnuté púčiky pomalšie rašia, listy zaostávajú v raste, sú drobné. Neskoršie sú listy deformované a letorasty pomalšie rastú, zostávajú zakrpatené.

ROZTOČE NA JADROVINÁCH

Na jadrovinách podobne ako na viniči škodia roztoče z oboch spomínaných čeľadí, len ich je viac druhov. Okrem roztoča ovocného a chmeľového na jadrovinách škodí aj roztočec viedenský a jabloňový. Škodia podobne ako na viniči, vyciciavajú šťavy z listov, najprv sa vytvárajú biele škvrny, ktoré sa zlučujú. Listy dostávajú sivkastú, neskôr bronzovú farbu. Listy sa stáčajú, sušia a opadávajú. Niektoré druhy vytvárajú jemnú pavučinku, najprv na spodnej strane listov, neskôr môže prekryť celý list.

Vlnovníkovec jabloňový škodí vyciciavaním štiav a spôsobuje vytváranie nekrotických škvŕn hrdzavo-hnedej farby. Listy vädnú a okraje listov sa jemne zvíňajú dohora. Listy neskôr vyschnú a opadajú. U niektorých odrôd pri silnom napadnutí prichádza k hrdzaveniu pokožky plodu. Vlnovník hruškový na listoch hrušky spôsobuje vytváranie pľuzgierovitých škvŕn, ktoré sú najprv svetlé, neskôr hnednú a spájajú sa, znižuje sa tak asimilačná plocha. Listy opadávajú až v jeseni. Hálkovec hruškový spôsobuje skrúcanie listov okrajov listov pozdĺž hlavnej listovej žily. Príznaky sú podobné tým, ktoré spôsobuje byľomor hruškový.

OCHRANA PROTI ROZTOČOM

Z preventívnych opatrení významnú úlohu má podpora prírodných nepriateľov. Roztoče sú drobné živočíchy, nemajú pevný obal, a preto sú ľahkou korisťou mnohých predátorov. V období pred masovým použitím pesticídov roztoče neboli významnými škodcami. Len zriedka prichádzalo k ich premnoženiu vďaka ich úspešnej prírodnej regulácii antagonistami.

Aj v súčasnej dobe významným ochranným opatrením je podpora prírodných nepriateľov. Tá pozostáva z vylúčenia aplikácií širokospektrálnych insekticídov, ktoré okrem škodcov vyhubia aj ich prírodných nepriateľov. Ďalším spôsobom, ako pomôcť prírodným nepriateľom, je ozeleňovanie medziradí v sadoch a vo viniciach. Vysievame zmesi rôznych bylín, ktoré okrem iného majú za úlohu prilákať do sadov prírodných nepriateľov škodcov.

PRIAMA OCHRANA – BIOLOGICKÁ

Jeden zo spôsobov ochrany sadov a viníc je aplikácia alebo vypúšťanie dravých roztočov – Typhlodromus pyri. Ide teda o zvýšenie počtu jedincov tohto dravého roztoča, ktorý bude úspešne potláčať populáciu škodlivých roztočov.

Typhlodromus pyri je jeden z najviac využívaných bioagensov. Považovaný je za jeden z najefektívnejších bioregulátorov škodlivých fytofágnych rozočov v sadoch a vo viniciach. Je to roztoč z čeľade Phytosiidae. Telo má dlhé 0,6 mm, žlto sfarbené. Vyskytuje sa v Palearktickej zóne, tak teda aj u nás. U nás aj úspešne prezimuje. Korisťou tohto dravého roztoča sú všetky škodlivé roztoče vo viniciach a sadoch. Okrem roztočmi živí sa aj larvami strapiek a iným drobným hmyzom, peľom a konídiami a hýfami húb. Jedna samička tohto dravého roztoča vysaje za deň 8 dospelých jedincov roztočca alebo 320 pesticídy. Zoznam povolených a zakázaných pesticídov dáva dodávateľ a sprístupnené sú aj na internete.

Aplikácia plstených pásov na viničové kry

jedincov vlnovníkovca. Dravé sú aj nymfy, nielen dospelci. Pôsobí dlhodobo – stačí jedna aplikácia za existencie vinohradu alebo sadu, ale nesmú sa používať určité

SPÔSOB APLIKÁCIE

Tento dravý roztoč sa pre zimnú aplikáciu dodáva v plstených pásoch. V jednom páse (15 x 6 cm) je 10 – 30 jedincov. Aplikácia pozostáva z pripevnenia týchto pásov na konáre stromov alebo kry viniča.

DÁVKOVANIE

Na vinič sa dáva 1 pásik na každý 3. ker. Na ovocné stromy 1 až 3 pásy na každý strom v závislosti od veľkosti stromu. Ak dávame 2 alebo 3 pásy, treba ich dať vedľa seba, aby sme mali na jednom mieste viac jedincov, tým si samčeky skôr nájdu samičky a rozmnožovanie bude úspešnejšie.

TERMÍN APLIKÁCIE

Ako sme už spomínali, aplikácia sa vykonáva v zimných mesiacoch, keď sú roztoče v diapauze: december – február, najčastejšie však vo februári. Keď dodávateľ doručí objednané roztoče, treba ihneď vykonať aplikáciu alebo ich uskladniť v chladničke pri teplote do 5 °C. V chladničke sa môže skladovať maximálne 14 dní od dodania.

OVOCNÁ ZÁHRADA Zimný rez robíme v období vegetačného pokoja

Ľ. Sýkorová

Rez je najčastejší spôsob regulácie rastu a rodivosti ovocných drevín. Slúži na tvarovanie, presvetľovanie aj zmladzovanie. Robíme ho v období vegetačného pokoja – tzv. zimný, čiže dormantný rez, alebo v období vegetácie – letný rez. Rez v období vegetačného pokoja spôsobuje silnejší rast, letný rez viac podporuje rodivosť. Okrem toho sa koncom februára a v marci, keď už nehrozia silnejšie mrazy, môže urobiť aj predjarný rez.

Pri zimnom reze odstraňujeme silnejšie, väčšie a hrubšie konáre. Ďalej stromoch, ak je to nevyhnutné, odstraňujeme celé konáre, ktoré nie sú potrebné na budovanie koodstraňujeme konáre, ktoré prehusťujú korunu, križujú sa, rastú do vnútra koruny alebo do medziradia, prípadne prerastajú do susedného stromu. Pri mladých runy. Odstraňujeme vždy rezom na konárový krúžok. Pri tomto reze sa rastová sila rozloží do ponechaných konárov, strom netvorí veľa dreva a nezahusťuje sa.

ZIMNÝ REZ OD DECEMBRA DO MARCA

Vhodným obdobím pre zimný rez sú mesiace december až marec. Ovocné dreviny sú v štádiu vegetačného pokoja, a práve toto obdobie je vhodné na silnejší rez. Do veľkej miery predídeme nadmernému glejotoku, ktorý sa veľmi často vyskytuje práve pri silnejšom reze v období vegetácie, ako aj nadmernej strate vody. Ďalšou výhodou rezu v zimnom období je fakt, že máme prehľad o kostre stromu a vieme tak jednoduchšie určiť, ktorý konár treba odstrániť. Počas vegetácie, keď sú na stromoch listy, takýto prehľad nemáme a môžeme spraviť chybu. Platí to hlavne pri reze väčších konárov, kde sa chyba odstraňuje veľmi ťažko.

Treba si uvedomiť, že ak striháme a režeme stromy v zime, resp. v predjarnom období, podporujeme tým rast. To znamená, že čím silnejšie režeme, čím hrubší konár odstránime, strom sa bude snažiť túto odstránenú časť regenerovať a nahradiť. Je to preto, že strom sa snaží docieliť rovnováhu medzi podzemnou a nadzemnou časťou.

RANY PO REZE TREBA OŠETRIŤ

Po reze hrubších konárov vznikajú pomerne veľké rany. Neošetrené rany sú vstupnou bránou pre infekcie hubových chorôb. Pri zimnom reze býva často obnažené pletivo poškodzované aj mrazom. Preto treba rany ihneď po reze ošetriť. Okraje reznej plochy ostrým nožom zahladíme a ranu zatrieme štepárskym voskom. V zime však býva často vosk tvrdý, vtedy môžeme použiť aj stromový balzam.

8. 1. – 14. 1. 2022

sobota nedeľa

2˚ | 1˚ 5˚ | 1˚

pondelok

6˚| 3˚

utorok

6˚ | 3˚

streda

4˚ | 0˚

štvrtok piatok

5˚ | 0˚ 5˚ | 1˚

ZO SVETA VOJVODINSKEJ AVIFAUNY (45) Orly sú králi neba

DrSc. Ján Babiak

V rámci radu dravcov (Accipitres) je aj veľká a morfologicky nie celkom homogénna čeľaď jastrabovité (Accipirtidae). Z celkove 10 u nás žijúcich rodov z tejto čeľade budú v tomto príspevku prezentovaní predstavitelia rodu orliakov (Haliaeetus), dominantné z rodu orlov (Aquila) a na našich priestoroch nie tak často prítomných druhov z rodu orlíkov (Hieraaëtus).

Ide o mohutné, veľké, ale i menšie denné dravce. Sú to špičkoví reprezentanti mäsožravce (karnivory). Vládne pravidlo, že ide o horské vtáky, ale vo Vojvodine možno vidieť pravých, vlastne najsilnejších vtákov. Majú silné zavalité telo, široké krídla, vejárovitý chvost a vynikajúci zrak a ako dravcom nechýba im ani hlavná zbraň – mocný hákovite zahnutý zobák, silné krátke nohy a na prstoch ostré pazúry. Pre svoje vlastnosti tým najväčším predstaviteľom tejto čeľade sa pripisuje epiteton kráľov vtáčieho sveta.

Okrem toho – to sú praví majstri letu. Široké krídla im umožňujú ľahký let, ale to, čo imponuje, je ich plachtenie na veľkých výškach, aj schopnosť využívania vzdušného prúdenia, aby len pozíciou krídel bez ich mávania regulovali výšku svojho letu.

Sú to operenci, ktorí až prehnane vyčerpávajú hnedú farbu vo svojom operení, ale spravidla sa pohlavie vtáka podľa sfarbenia jeho peria nedá určiť (podľa veľkosti však áno – samička je väčšia). U nás hniezdia vysoko na stromoch a sú výrazné aspoň niektoré z predstaviteľov všetkých troch rodov.

ORLIAK (OROL) MORSKÝ – HALIAEETUS ALBICILLA, Linné 1758

Tento obrovský dravec bol v minulosti často na muške poľovníkov, a tak bol skoro vykynožený. Len plánovanou intervenciou od polovice minulého storočia bol zachránený pred zánikom. Dnes je evidovaný aj rast počtu tohto druhu, ako i šírenie jeho areálu. Rozšírenie: Je eurázijský vták. Svoj celoročný pobyt má v pásme severovýchodnej Európy, od pobrežia Nórska po Kaspické more, ale ostrovčekovito obýva aj pobrežie Grónska, stredné a južné Podunajsko, jazernú časť Balchaša (Kazachstan) a dolné toky dvoch najväčOrliak morský ších riek v Číne. V letnom období svoj hniezdny areál šíri na severovýchod, a tak sa nájde v celej oblasti dnešného Ruska a severovýchodnej Číny smerom na sever až po 70 º s. ž. š. Pred zimou sa z týchto oblastí v Európe posúva na juhozápad a v Ázii na juh. Vo Vojvodine je častý dravec, hniezdi v oblasti riečnych tokov, najmä v luhoch vôkol Dunaja a Sávy a rybníkov v strede tejto oblasti. V zime sa nesťahuje, iba prelieta bližšie k nezamrznutým vodným plošinám. Biotop: Vyberá si skalnaté morské pobrežia a vo vnútrozemí okolia porastených veľkých vodných plôch, dolných tokov riek a odľahlých močiarov. U nás sú to riečne a lužné lesy, riečne ostrovy porastené topoľovým a vŕbovým lesom, ako i rybníky s vysokými drevinami.

Rozlíšenie: Je najväčším európskym orlom. Sfarbenie peria je tmavohnedé a len chvost je biely. Staršie jedince majú belšie časti aj na hlave a krku, ale farba peria na konci krídel a holennej časti nôh je tmavohnedá. Zobák a nohy sú žlté. Samica je väčšia od samca. Úplnú zrelosť orliak získa v 5. – 6. roku a za ten čas niekoľkokrát zmení svoje operenie. Mláďatá v páperčeku sú tmavosivé, v materskom perí sú hnedo-černavé, teda tmavšie od rodičov, potom v ďalšom operení mutujú, aby nakoniec získali farbu peria svojich rodičov.

Hniezdenie: Keďže nie je sťahovavý, za priaznivého počasia zásnubné lety začínajú už koncom decembra, ale najčastejšie od januára do marca. Párik si navzájom dvorí hlasným volaním a letením do výšav, odkiaľ sa samec predvádza strmhlavým padaním. Potom to už zakončí kopuláciou. Do už vynoveného starého hniezda samica vo februári znesie najčastejšie dve (1 – 3) belavé vajcia. Na nich striedavo sedia obaja rodičia. Inkubácia trvá 36 – 42 dní. V začiatkoch ich kŕmi iba samica, keď to už nepostačí, na pomoc priskočí aj samec. Hniezdna starostlivosť je 2,5 – 3 mesiace. Aj keď mláďatá opustia hniezdo, aspoň ešte ďalší mesiac sú pod dozorom rodičov. Taký dlhý čas reprodukcie umožňuje iba jednu znášku v roku. Mladé orliaky potom už čaká sloboda a potulný život až po pohlavnú zrelosť.

Potrava: Orliak je karnivor

a na jedálnom lístku má ryby, vodné vtáky (kačice, lysky) a cicavce (hlodavce). Zriedkavejšie, ako ulovená korisť sú aj plazy a obojživelníky, ale siahne aj na oslabené alebo mŕtve väčšie cicavce (srnec, diviak). Občas sa poslúži aj kleptoparazitizmom. Pár spravidla loví vo dvojici, a tak čo si nevšimne jeden, záväzne zbadá druhý z páru. Aj na korisť útočí dvojmo a tak ju rýchle vyčerpá a zdolá. Hlas: Je obyčajne tichý a hlási sa len v období párenia a pri hniezdení. Sú to obyčajne prenikavé tóny „krik-rik-rik“ (samec) a hlboké „rak-rak“ (samica). Na hniezde sa ozýva kvílivým „klí klí klí...“ Opakovanie týchto hlasných volaní vie skombinovať aj do spevného klikania „kjikjikkjiklieklikklik“. Výstražný znak je klepotavé nízke „klek“.

OROL KRIKĽAVÝ – AQUILA (CLANGA) POMARINA, Brehm C. L. 1831

Je vták východnej Európy. Hniezdi od Čierneho mora až po Fínsky záliv, ale bočný pás hniezdenia má aj západnejšie, od

Orol krikľavý

východného Nemecka po severné Grécko. Ostrovčekovo hniezdi aj na Oriente, aj ešte východnejšie. Je sťahovavý a zimuje vo východnej časti rovníkovej Afriky a južnejšie. Vojvodina je západný hraničný priestor jeho areálu a preto tu na hniezdení nie je taký častý. Jeho biotop

sú rozsiahle zalesnené nížiny, lužné, listnaté a zmiešané lesy s lúkami, čistinami a grúňmi do 500 metrov nadmorskej výšky.

Je stredne veľký orol jasnohnedej farby. Okraje krídel a chvost sú tmavohnedé a subadultné jedince majú aj jasné okrové škvrny na koncoch letiek. Mláďatá v prvom páperčeku sú sivé s tmavými hlavami, ale už v druhom páperčeku sú biele a len okolo očí hnedé. V materskom perí získavajú už hnedú farbu s jasnejšími koncami letiek. Definitívnu farbu juvenilné jedince dostávajú len po treťom prepŕchnutí, ale tá dynamika v zmene operenia akoby trvala ďalej. Aj dospelé jedince časom tratia biele škvrny a tie najstaršie ich skoro ani nemajú.

Orol krikľavý do našich krajov prilieta v polovici marca, najčastejšie do starého hniezda na vysokom strome. Umiestnené je pri kmeni a stavané tak, že v základe sú silné vetvičky, potom tenké a nakoniec výstelka. Po príchode možno vidieť vysoké lety párika nad hniezdom, keď samec začne vyvádzať akrobacie „hojdačky“ a „prehadzovania“. Aj hniezdo si počas svadobných hodov už upravia a po kopulácii samička do neho znesie 1 – 2 (3) belavo-okrové vajcia, s hnedými škvrnami koncentrovanými na tupom konci. Sedí na nich viac samica ako samec a inkubácia

trvá 41 – 43 dní. Pred vyliahnutím väčšia starostlivosť padne na samičku. Samec sa viac zaoberá zabezpečovaním potravy. Hniezdna opatera trvá asi 55 dní a

Orol kráľovský

hniezdenie je raz v roku. Ako potrava poslúži korisť v okolí vody. Sú to obojživelníky, jaštery, hady, mladé vodné vtáčatá, ale aj myši a hraboše, potkany a zajace. Tie väčšie cicavce získa len kadaverózne. Hlási sa najmä na hniezdisku ostrým vysokým „k-jíp k-jíp k-jíp...“. Samička v komunikácii vydáva ťahavé hvízdavé „uiiiik“.

OROL HRUBOZOBÝ (TMAVÝ) – AQUILA (CLANGA) CLANGA, Pallas 1811

Je eurázijským vtákom a obýva strednú časť tohto dvojkontinentu od 45 º s. z. š. až po polárny kruh, v zemepisnej dĺžke od Fínskeho zálivu po Žlté more. Je sťahovavý a zimuje v južnejších krajoch. Západne od tohto areálu sa šíri v tvare malých ostrovčekov a jeden z takých je aj západná časť Transylvánskeho pohoria, odkiaľ preniká aj k nám do okolia Vršca. Hniezdenie tu nie je dokázané, ale výskyt áno. Preto sa tu považuje Orol (orlík) malý ako potulný dravec. V období sťahovania je aj u nás častejší. Jeho biotop sú zamokrené oblasti, teda močiare, jazerá a rybníky, ale aj zaplavené lesy a pastviská. Ide o orla o niečo väčšieho od predchádzajúceho rodáka. Je tmavohnedej farby (iba v okolí krku je trochu jasnejší). Konce letiek má biele a aj krovky na chvoste sú také. Okrem sfarbenia peria ľahko ho poznať aj po výrazne hrubšom zobáku a pásavom žltohnedom brušku. Aj nohavičky na holeni sú takej farby.

Požiera vodné vtáctvo, malé cicavce a hmyz. Ozýva sa hlasným „kjak“ alebo „krriak“, zriedkavejšie „keek...“. Toto volanie je buď jednotlivé, alebo opakované.

OROL KRÁĽOVSKÝ – AQUILA HELIACA, Savigny 1809

Je eurázijský dravec. Tento druh celoročne obýva južné oblasti Čierneho a Kaspického mora, ale jeho letný areál zaberá severnejšiu lokalitu východnej Európy (od Dnepra) a strednej časti Ázie po stredný tok Amura

Orol hrubozobý

v rozpätí od 40 – 60 º s. z. š. Na západ od toho hniezdi ostrovčekovito a takým najväčším ostrovom je ten najzápadnejší (v širšom okolí Maďarska, teda aj v severnom Srbsku). U nás v minulosti bol častý dravec. Dnes je to zriedkavý hniezdič (na Fruškej hore a Deliblatskej piesočine) a má tendenciu ďalšieho pádu. Je sťahovavý a naše jedince prezimujú v Turecku. Ako biotop si radšej vyberá pohorie ako nížinu (hniezdi vo výške 500 m). Má radšej listnaté a lužné lesy ako lesostep.

Je to veľký dravec, na chrbtovej strane čiernohnedý, s bledším okrajom pier. V hornej časti chrbta má dve veľké a trochu nižšie dve menšie biele škvrny. Hlava a hrdlo je okrovo-hnedé. Brušná strana je čiernohnedá až po krk.

Stravuje sa menšími cicavcami (chrčky, potkany, zajace), zriedkavejšie aj vtákmi. Hlási sa nízkym, hrubým „ouk-ouk-ouk...“

OROL (ORLÍK) MALÝ (MIŠIAKOVITÝ) –

HIERAAETUS (AQUILA)

PENNATUS, Gmelin 1788

Celoročne obýva len juh Afriky a západné úbočie Himalájí. Letný areál je eurázijsko-africký, ale nie je plynulý. Je sťahovavý a zimuje v Afrike a Indii. Vo Vojvodine zriedkavo aj hniezdi (Frušká hora, ústie Tisy, južný Banát). Ako biotop mu poslúžia staré listnaté hory popretkávané čistinami, lúkami a pasienkami. Jeho sfarbenie má jasnú a tmavú verziu. V tej jasnej dolná časť tela je čiarkovane biela, kým na chrbte dominuje hnedá a letky a chvost sú skoro čierne. Na hniezdiská priletujú začiatkom apríla a potom to už ide známym poriadkom: svadobné lety, hniezdo, znáška, inkubácia a starostlivosť o mladé (všetky reprodukčné dáta sú podobné ako pri predchádzajúcich druhoch). Loví plazy, vtáky a malé cicavce. Hlási sa najmä pri hniezdení krátkym „gli“, „kli-kli...“, ale aj „hijaah“ a vie vsuvkami vytvoriť aj nejaký song.

Mimo spomenutých druhov na našich priestoroch veľmi zriedkavo až raritne možno vidieť aspoň dva druhy z tejto skupiny dravcov: orol skalný – Aquila chrysaëtos (Linné 1758) spravidla obýva pohoria juhu Srbska, ale aj Karpaty v Rumunsku, a tak je možné, že na svojich potulkách zablúdi aj na priestory Vojvodiny. V posledných časoch aj orol jastrebovitý – Aquila (Hieraaetus) fasciatus (Vieillot 1822) ako vták teplého Stredomoria vie zablúdiť až do našich krajov. Foto: z internetu

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Pečený guláš

Suroviny: 1 kg bravčového mäsa (plece), 3 biele cibule, 3 paradajky, 3 papriky, za hrsť hráška, 3 bobkové listy, 3 strúčiky cesnaku, 3 PL rajčiakového pretlaku, 3 PL škrobu, 2 KL gulášového korenia, 2 KL červenej sladkej mletej papriky, podľa chuti soľ, mleté čierne korenie, podľa chuti vodu

Takto sa to podarí: Bravčové pliecko dobre umyjeme a nakrájame na kocky. Preložíme do väčšej misy, pridáme nakrájanú cibuľu, cesnak, sladkú a podľa chuti môžeme pridať aj štipľavú mletú papriku. Paradajky a papriky umyjeme a nakrájame všetko na menšie kúsky. Pridáme hrášok, pretlačený cesnak, bobkový list a paradajkový pretlak. Dochutíme soľou, čiernym korením a pridáme ešte škrob. Všetko dobre premiešame a preložíme do pekáča. Podlejeme vodou podľa želanej hustoty, približne 1 liter. Zakryjeme alobalom a pečieme pri teplote 180 °C približne 90 minút. TIP: Ak chcete mať guláš hustejší, pridajte menej vody a posledných 20 minút stiahnite alobal a pečte odokryté. Chutí vynikajúco!

Kysnuté koláče s tvarohom

Nadýchané a vláčne kysnuté koláče s tvarohovou plnkou, lekvárom a posypané mrveničkou

Suroviny: Na cesto: 500 g hladkej múky,1 droždie, 100 g masla, 300 ml vlažného mlieka, 3 PL kryštálového cukru, 2 vajcia, 1 vajce na potretie; Na plnku: 250 g tvarohu, 1 vaječný žĺtok, 1 vrecúško vanilkového cukru, 1 vrecúško škoricového cukru; Na mrveničku: 50 g masla, 4 PL cukru, 4 PL hrubej múky; slivkový lekvár

Takto sa to podarí: Vo vlažnom mlieku rozdrvíme droždie, pridáme trochu cukru a necháme urobiť kvások. Medzitým si v miske vymiešame cukor so žĺtkami (z 2 vajec). Po troške pridávame roztopené maslo a hladkú múku. Na záver pridáme kvások a vymiesime cesto. Ak je príliš lepivé, trošku pomúčime. Pripravené cesto prikryjeme utierkou a necháme vykysnúť na teplom mieste približne 1 hodinu. Medzitým si pripravíme plnku. V miske zmiešame tvaroh, vaječný žĺtok a škoricový cukor. Vanilkový a kryštálový cukor pridáme podľa vlastnej chuti. Nakysnuté cesto vyvaľkáme na hrúbku 1 cm a vykrojíme menšie kolieska. Vykrajovať môžeme pomocou pohára, ktorého obvod potierame troškou oleja, aby sa cesto nelepilo. Do stredu každého kolieska dáme tvarohovú plnku a uzavrieme ako buchty. Necháme chvíľku podkysnúť a do stredu každého koláčika dáme po lyžičke lekváru a boky natrieme rozšľahaným vajíčkom. Každý kúsok posypeme mrveničkou. Necháme postáť ešte 5 minút a dáme piecť. Prvých 5 minút pečieme na 200 °C, potom teplotu stiahneme na 180 °C a pečieme ešte približne 30 minút. Necháme vychladnúť, poprášime práškovým cukrom a môžeme podávať.

Vyprážaný turecký chlieb (Pişi)

Nadýchané pampúšiky, ktoré sa tradične podávajú ako sladké raňajky.

Suroviny: 600 g hladkej múky, 1 KL soli, 480 ml vlažnej vody, 1/2 kocky čerstvého droždia, 1 PL kryštálového cukru; olej na vyprážanie

Takto sa to podarí: Vo väčšej miske spolu premiešame múku a soľ.

V strede múky urobíme jamku, do ktorej nasypeme cukor, rozmrvíme droždie a prilejeme trošku teplej vody (z celkového objemu). Rukou premiešame cukor s kvasnicami a postupne začneme do tekutej zmesi zapracovávať múku po okrajoch a tiež po troškách pridávať vodu (možno nebudeme potrebovať všetku) až do okamihu, kým v miske nevznikne hladké, lepkavejšie cesto. Misku prekryjeme utierkou a cesto necháme na teplom mieste vykysnúť zhruba 30 minút. Z vykysnutého cesta vytlačíme vzduch a priamo z misky z neho odtŕhame kúsky cesta, z ktorého v pomúčených dlaniach tvarujeme guľôčky (o niečo väčšie ako golfové loptičky). Guľôčky pred vyprážaním stlačíme do placky a v strede urobíme ukazovákom dierku. Vyprážame v horúcom oleji vždy len 2 až 3 naraz do zlatohneda z každej strany. Horúce pampúšiky necháme odkvapkať na papierovej utierke a servírujeme samotné či poliate medom k šálke dobrého čaju alebo kávy.

Kokosový krémeš

Suroviny: 2 balíčky lístkového cesta (2 x 275 g), 1 liter smotany na šľahanie (33 % a viac), 50 g práškového cukru, 4 balíčky stužovača na šľahačku, 2 KL vanilkového extraktu, 250 g strúhaného kokosu, 2 PL vaječného likéru, trochu práškového cukru na posypanie

Takto sa to podarí: Lístkové cestá rozbalíme a každé z nich upečieme na plechu v rúre vyhriatej na 180 °C do ružova, približne 10 až 12 minút. Na suchej panvici opečieme strúhaný kokos do ružova, kým nezačne aromatizovať a ihneď ho presypeme do misky a necháme vychladnúť. Vo veľkej miske spolu vyšľaháme dobre vychladenú smotanu, cukor, vanilkový extrakt a stužovač do tuhej šľahačky. Primiešame opražený kokos a kvapku likéru. Kokosovú šľahačku rozotrieme na jeden plát lístkového cesta a opatrne priložíme druhým plátom. Krémeš uložíme do chladničky na aspoň 10 hodín a pred servírovaním ho poprášime preosiatym práškovým cukrom, prípadne ozdobíme kokosovými hoblinkami.

Zdroj:recepty.sk Výber: Ľ. Sýkorová

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 547 | Pripravuje: Ľubica Sýkorová | Použitá domáca a zahraničná literatúra

Kultúra

SLOVENSKÉ VOJVODINSKÉ DIVADLO Decembrové aktivity v petrovskom divadle

Jaroslav Čiep

Vdecembri minulého roku aktivity v Slovenskom vojvodinskom divadle v Báčskom Petrovci boli na vysokej úrovni. Táto naša inštitúcia zastrešujúca divadelnú oblasť okrem prezentácie vlastnej činnosti mala na repertoári na petrovskom javisku aj množstvo iných hosťujúcich predstavení, programov a kino premietaní.

S predstavením z vlastnej produkcie v decembri Petrovčania

Bábkohra zo Zreňanina Tvrdohlavé vajce

hosťovali vo viacerých našich prostrediach – s predstavením Kebab v réžii Svetlany Gaškovej, v ktorom hrajú Shaili Ponigerová-Forero, Ivan Privizer a Aleksandar Kolár. V Kovačici hosťovali 14. decembra a naposledy aj 30. decembra v Kysáči.

V sobotu 4. decembra na petrovskom javisku bolo bábkové predstavenie pre deti Tvrdoglavo jaje Bábkovej scény z Národného divadla Tošu Jovanovića v Zreňanine. Hoci toto bábkové predstavenie vzniklo už v roku 2005, ako akýsi divadelný experiment pri skúmaní možností „divadla bez slov“, Tvrdohlavé vajce je hrou neutíchajúcej poetickej sviežosti, ktorú herci Bábkovej scény radi hrajú, dnes už v rôznych obsadeniach a hereckých zastúpeniach. Hra získala niekoľko festivalových ocenení a v mnohých medzinárodných súťažiach bola vyhlásená za celkovo najlepšiu. Pod réžiu, scénogra u a tvorbu bábok sa podpisuje Jovan Caran a hrajú Danilo Mihnjević, Andrija Poša, Nataša Milišićová, Snežana Vekecká, Snežana Popovová, Olgica Trbojevićová a Tatjana Baraćová.

V nedeľu 12. decembra Petrovčania mali možnosť pozrieť si predstavenie Hotel 88. Ide o komédiu o dvoch manželských pároch na svadobnej ceste. Hotel 88 je romantický príbeh, ktorý sa odohráva v hornej časti hotela a predstavuje jedinečnú zmes súčasného ambientného divadla a tradičnej situačnej komédie. Viktor a Ana prichádzajú do luxusného hotela pri mori, aby tam strávili dokonalé medové týždne. Sandra a Marko prichádzajú do toho istého hotela s rovnakým cieľom. To všetko by bolo veľmi milé a romantické, keby Viktorova

Ana a Sandrin Marko predtým neboli vo veľmi búrlivom manželstve. Počas jedinej noci v Hoteli 88 zažijú životy týchto štyroch ľudí vášnivé, ale aj veselé zmeny. V komédii hrajú Tamara Krcunovićová, Milan Marić, Anđela Jovanovićová a Vladimir Aleksić. Pod úpravu a réžiu sa podpisuje Staša Koprivicová.

V piatok 17. decembra sa v Petrovci zrealizovalo už odkladané a dlho očakávané predstavenie o láske Zaljubljivanje v podaní hercov Pozorišta mladih z Nového Sadu. Predstavenie vzniklo

na text Danice Nikolićovej a pod taktovkou režisérky Olje Đorđevićovej zahrali Kristina Savkovová, Slavica Vučetićová, Neda Danilovićová, Marija Radovanovová, Jelica Gligorinová, Aleksa Ilić, Saša Stojković, Slobodan Ninković, Saša Latinović, Danilo Milovanović a Aleksandar Milković. V opise predstavenia sa uvádza, že „zamilovanosť je chemický proces v tele, ktorý vás privedie do stavu šialenstva. Na čo máte psychosomatické reakcie. Stav, v ktorom nemôžete jesť, spať. Stav, v ktorom bojujete s hordami divokých motýľov, ktoré vám naháňajú žalúdok a prevracajú vnútro. Stav absolútnej krehkosti a nadľudskej sily. Stav, v ktorom vidíte život cez ružové okuliare, aj keď je perspektíva čierna, že nemôže byť černejšia... Čo sa stane, keď spadnú ružové okuliare? Keď si uvedomíme, že sa správame vtipne, bláznivo, nerozumne a úplne odtrhnutí od reality. Ako dlho Zamilovanosť v podaní hercov Divadla mladých trvá prechádzka v Novom Sade v oblakoch? Ako vyzerá pád z oblaku na zem? Čo sa deje so svetom okolo nás, ktorý nemá právo očakávať, no stále nezdieľa našu fascináciu osobou, do ktorej sme zamilovaní? Kde sme a kde je ten človek? Prežijeme? Ustojíme

Opera pre deti Baš Čelik

úder reality? Dokážeme sa jeden druhému prispôsobiť aj napriek vonkajším rušivým faktorom? Budeme mať silu, ak sa nám to všetko nepodarí (pri ďalšom pokuse s niekým iným), keď opäť pocítime vplyv vnútorných opiátov, začať odznova a byť múdrejší? Toto je predstavenie o tom. Toto je skrátka predstavenie o každom z nás.“

V sobotu 18. decembra bola na javisku SVD opera pre deti a ich rodičov podľa srbskej rozprávky pod názvom Baš Čelik v produkcii Visoko C z Nového Sadu. Jednu z najkrajších srbských rozprávok Baš Čelik „vyrozprávali“ osobitým spôsobom, prispôsobene deťom, s hereckým prejavom a spevom. Hudbu zložil Aleksandar Bahun. Libreto a réžia Branislav Cvijić. Operu hrajú umelci sústredení okolo združenia umelcov Visoko C. Inak Visoko C existuje od roku 2015. Hraním a realizáciou koncertov, muzikálov a opier pre deti sa snažia náučnou a zábavnou formou upozorniť najmenších na dôležitosť umenia. „Detské opery by mali byť súčasťou stáleho repertoáru každého divadla. Opera pre deti je dôležitou súčasťou pri výchove detí, pretože pomáha pestovať kultúru, smeruje tých najmenších k skutočným hodnotám a dáva im možnosť formovať hudobný vkus už od útleho veku,“ odkazujú zo združenia. Hrali a spievali Branislav Cvijić, Marija Cvijićová, Astina Bračererová, Ivan Nikolić, Ana Bajićová, Ermin Ašćerić, Vladimír Zorjan, Marija Mitićová-Vasićová a Dušan Dakić.

Foto: z archívu SVD

V ZÁKLADNEJ ŠKOLE V KULPÍNE Detské divadielko Koza rohatá

Katarína Gažová

Vo vestibule Základnej školy Jána Amosa Komenského v Kulpíne v stredu 22. decembra 2021, v ústrety vianočným sviatkom a zimným prázdninám, bola predpremiéra detského divadelného predstavenia Koza rohatá podľa Dobšinského rovnomennej rozprávky.

Divadelné predstavenie usporiadali: Matica slovenská v Srbsku, Miestny odbor Matice slovenskej v Kulpíne a Základná škola Jána Amosa Komenského. Režisérom divadielka je Ján Čáni, pedagogické vedenie mali na starosti profesorky: Tatiana Mitićová a Nina Lečićová Mostarská. V predstavení hrali žiaci literárno-divadelného krúžku základnej školy v Kulpíne, piataci a šiestaci: Mia Čemanová (koza), Iris Mitićová (líška), Branislav Cesnak (jež), Marian Mučaji (medveď) Ivan Mištec (vlk) a Martina Sklabinská, Miroslava Ušjaková, Sára Chalupková, Taňa Medovarská a Valentína Čapeľová (rozprávači).

Mladučkí, ale presvedčiví kulpínski herci: (zľava) Ivan Mištec, Branislav Cesnak, Iris Mitićová a Marian Mučaji, vedľa stoja rozprávači v divadielku V hlavnej role kozy rohatej: Mia Čemanová (v strede) a pri nej je v úlohe líšky Iris Mitićová

Zahrali známu zápletku o zlej koze, ktorá sa nasťahovala do líščej diery. Na pomoc líške, aby vyhnali kozu a pomohli líške vrátiť sa do svojho brlohu, prišli vlk, medveď a ježko. Nakoniec sa to ježkovi podarilo a líška bola kamarátom vďačná.

Divadelné predstavenie malo aj hudobnú zložku, v ktorej účinkoval chór ZŠ Jána Amosa Komenského a sólo speváci Andrej Jozef Javorník a Denis Ninković, hudobnú úpravu mal na starosti Svetozar Govorčin. Vizážistkou detského divadielka bola Lýdia Mučajiová. Zvuk mali na starosti žiaci: Denis Plachtinský, Andrej Jozef Javorník a Denis Ninković.

Predpremiéra sa divadelnému tímu vydarila. Detské divadielko si pozreli žiaci nižších ročníkov, učitelia a predstavitelia médií. Divadielko nančne podporili: Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Matica slovenská v Srbsku a MOMS Kulpín. Projekt pomohli realizovať Slovenské vojvodinské divadlo a ďalší sponzori.

Premiéra detského divadelného predstavenia Koza rohatá je naplánovaná na marec 2022 ku Dňu školy.

VIANOČNÝ KONCERT KLAVIRISTOV. V Základnej škole maršala Tita v Padine 23. decembra 2021 odznel koncert klasickej hudby. Vystúpili žiaci tejto školy, ktorí chodia na hodiny klavíra k profesorke hudby Mariane Marčekovej, ktorá bola aj organizátorkou koncertu. ,,Vystúpenie je pre každého hudobníka veľmi dôležité – pre koncentráciu, smelosť, ale predovšetkým preto, aby hrali aj iným ľuďom, svojim rodičom, starým rodičom a nie iba pre seba. Cieľom tohto koncertu je upevniť vôľu u našich hudobníkov vystupovať čím viac a s láskou prezentovať svoj talent verejnosti,“ povedala profesorka Marčeková. Najmladším účastníkom bol škôlkar Jakub Petrovič a vystúpili aj Edita Povolná, Dária Poničanová, Petra Petrášová, Leona Majdlenová, Timea Tomanová, Azra Pavelová, Noema Majdlenová a Emina Petrovičová. Koncert viedla Natali Kotvášová.

Ľudmila Tomanová

STARÁ PAZOVA Vianočný koncert

Anna Lešťanová

Ako to už býva pekným zvykom, členovia staropazovského SKUS hrdinu Janka Čmelíka k vianočným sviatkom organizujú celovečerný koncert. V roku 2020 sa pre silnejšiu vlnu koronavímové formy tohto spolku. Hoci pandemická situácia nechala stopy aj v oblasti kultúry, členovia spolku sa na koncerte mali veru čím nielen predstaviť, ale aj pochváliť. Zverejnili, kde všetko v uplynulom období vystupovali aj mimo Pazovy a aké výsledky dosiahli – na

Folklórny súbor Klasy

rusu koncert nekonal, no na sklonku lanského roka odznel práve v nedeľu 26. decembra – v druhý deň Vianoc.

Vianočný koncert je vlastne výročný koncert, v ktorom sa zúčastňujú takmer všetky prografestivaloch, večierkoch, recitačných súťaženiach, bazároch, jarmokoch...

Celovečerný koncert sa niesol v znamení hudby a spevu a na javisku vystúpili tanečníci a speváci od tých najmladších až

Premiérové vystúpenie najmladšej detskej tanečnej skupiny, pre ktorú spolok pripravil aj darčeky

po renomovaný FS Klasy s jeho interpretmi ľudových piesní. Slávnostne s vianočnými koledami koncert otvorili členovia Speváckeho zboru Tília, ktorý pôsobí tak pri spolku, ako aj pri tamojšom slovenskom evanjelickom zbore a ktorý si v roku 2021 pripomenul 20. výročie úspešného pôsobenia. Koncert sa niesol aj v znamení niekoľkých významných jubileí spätých s týmto prostredím, akými sú 250. výročie príchodu Slovákov do Starej Pazovy, 100. výročie založenia ženského spolku a 100. výročie osamostatnenia evanjelickej cirkvi.

Početné obecenstvo v divadelnej sále každé vystúpenie pazovských ochotníkov za ich skvelé výkony sprevádzalo potleskom, a tak odmenili aj vystúpenie Ženskej speváckej skupiny Združenia pazovských žien a ľudového orchestra Pazovskí kacúri. Speváci, od tých nádejných až po skúsených: Lea Jašová, Mila Petrićová, Danuša Vestegová, Alena Machová, sestry Anita a Marína Bogdanovićové, Alexandra Filková, Vladislav Gubečka na tomto koncerte vzdali hold i nedávno zosnulej tamojšej významnej speváčke ľudových piesní a kultúrnej dejateľke Márii Lakatošovej-Šagovej. Osobitne to urobila Andrea Rumanová, ktorá zaspievala pieseň, ktorú kedysi spievala táto známa interpretka staropazovských piesní. Niekoľko tanečných skupín vystúpilo v choreogra ách Ruženy Červenskej a Zlatka Rumana, ktorí spolu s vedúcim orchestra Vladislavom Forgáčom boli aj režisérmi tohto vianočného koncertu.

SILNE ZAPÔSOBILI. Predstavenie Slovenského vojvodinského divadla Kebab autora Gianina Cãrbunariu v réžii Svetlany Gaškovej zaujalo Kysáčanov v Kultúrnom centre vo štvrtok 30. decembra 2021. Úlohy stvárnili: Shaili Ponigerová-Forero (Mady), Ivan Privizer (Voicu) a Aleksandar Kolár (Bogdan). Bol to silný odkaz pre ženy s apelom, aby nikomu nedovolili týranie, aké bolo spracované v tejto divadelnej hre. Herci vedeli preniesť emócie, zapôsobili silným výkonom a diváci im za to udelili silné potlesky nielen raz. Nejedno mladé dievča, ktoré chce získať slávu vo svete, sa stáva obeťou tra ckingu a sexuálneho zneužívania, a čo je najhoršie, zažije to od svojho „partnera“, teda od osoby, ktorej verí. Podľa prieskumov sú to často osoby blízke obeti, ktoré miluje a o ktorých by nepovedala, že jej vrazia nôž do chrbta.

A. Legíňová

O TRADIČNOM KROJI NA 55. STRETNUTÍ V PIVNICKOM POLI Spoľahnite sa i na dobové fotogra e

Anna Francistyová

Kroje sú vzácnym klenotom a symbolom identity. Obdivujeme ich na našich festivaloch, ale na tradičnom pivnickom sa na krojovaných spevákov odborníci pozerajú aj kritickejšie. V porote tentoraz boli etnológ Patrik Rago a znalkyňa ľudových odevov Katarína Týrová. Okrem o ciálnej správy od P. Ragu dostali sme aj toto zhodnotenie tejto strany festivalu: „Keď sme s tetou Katkou hodnotili kroje, o každom sme si písali poznámky, ja priamo počas festivalu a teta Katka doma sledovala online a značila si. Potom keď sme sa stretli a dali dokopy naše poznámky, videli sme, že aj keď sme pri hodnotení neboli spolu, naše poznámky boli veľmi podobné a v podstate takmer vo všetkom sme sa zhodli.

Na tohtoročnom festivale bolo niekoľko adekvátne oblečených spevákov, no niektorí z

nich mali menšiu alebo väčšiu chybičku. Či už išlo o nejakú nesprávne oblečenú odevnú súčasť, alebo odev doplnený

Sandra Grňová nám povedala, že v tomto svadobnom kroji vystupovala už trikrát. A že sa mladucha kedysi obliekala do čierneho kroja preto, lebo smútila za svojou slobodou...

o nejaký nevhodný doplnok – napríklad tmavý odev a veľmi svetlé doplnky, alebo to bola nevhodná kombinácia odevných predmetov z novšieho a staršieho obdobia, alebo zase kombinácia sviatočných a všedných odevných súčastí. Toto všetko sme pri hodnotení museli brať do úvahy. Keďže pravidlá festivalu sú také, že je možnosť udeliť iba dve ceny za tradičný odev, rozhodli sme sa tieto ceny dať Sandre Grňovej z Pivnice a Vladimírovi Abelovskému zo Patrik Rago a Katarína Týrová pri zlaďovaní poznámok o krojoch Zreňaninu. Tieto dva odevy sme ohodnotili ako správne spevákov na novembrovom oblečené a najautentickejšie pivnickom festivale na tohtoročnom Stretnutí v pivnickom poli. Ceny sú teda len dve, ale niekedy sa na festivale stáva, že sú vhodne oblečení viacerí speváci. Verím, že je niekedy samotným interpretom, alebo ľuďom, ktorí im tieto kroje chystajú, ľúto, že práve ich odev nebol odmenený, osobne si však vážim ochotu každého prísť do Pivnice a na túto príležitosť si prichystať dva kroje.“

A teraz bližšie k odmeneným krojom. „Svadobný obradový odev z Pivnice, ktorý mala oblečený Sandra, si zaslúžil cenu, lebo všetky jeho odevné súčasti, ako aj doplnky boli pôvodné, originálne a neupravované – ich autentickosť nebola narušená. Okrem toho Sandra bola aj správne oblečená a učesaná. Zvolila si mierne, teda vhodné líčenie a jej odev nadväzoval na tematický kontext piesne, ktorú spievala. Vladimír si na prvý večer zvolil všedný zimný odev, ktorý mňa osobne oslovil na tohtoročnom festivale najviac. Treba však povedať, že takýto odev nemá výrazné lokálne prvky, podľa ktorých by sme presne vedeli určiť, z ktorej lokality pochádza. Takto a podobne sa obliekali muži vo viacerých slovenských dedinách vo Vojvodine, ale dôležité je to, že odev bol správne oblečený a odevné súčasti boli dobre skombinované. Dôvod, prečo tento odev dostal cenu, je aj ten, že takýchto odevných súčastí sa nám veľa v súčasnosti nezachovalo, lebo sa vždy pokladali za menej hodnotné a v porovnaní s bohato zdobenými krojmi boli menej zaujímavé. Aj keď tento odev nie je staršieho dáta a určite si mnohí z nás pamätajú takto oblečených svojich starých otcov, švagrov či susedov, aj tento odev taký, aký je, svedčí a je súčasťou našej odevnej kultúry.“

Na záver tohto riportu P. Rago poskytol tieto rady: „V súčasnosti speváci majú stále menšiu možnosť stretnúť pôvodných nositeľov tradičného odevu, ktorí by im potvrdili, či sa konkrétna vec nosila takto, alebo na akú konkrétnu príležitosť. Dôležité je však, aby ich táto skutočnosť neodradila, tak ako ich neodrádza ani pri hľadaní piesní. Pri odeve najdôveryhodnejším prameňom bádania sú fotogra e, ktoré sú dostupné vo všetkých prostre-

Speváci si radšej na festivaly volia sviatočné kroje, ale Vladimírovi Abelovskému sa podarilo dostať odmenu aj za takýto všedný zimný odev

diach, dokumentujú odev z určitého obdobia, ktorý sa dá veľmi dobre napodobniť. Samozrejme, musíme pritom dodržať všetky pravidlá a obliecť sa podľa lokálne rozpoznateľných špecifík, ktorou sú veru aj spodné sukne.

To už je na dlhšiu prednášku, ktorú ochotne pripravím možno na nejaký workshop venovaný tejto problematike...“ Foto: M. Pap a z archívu P. Ragu

NOVOROČNÁ ESTRÁDA V KYSÁČI Bohatá náplň, maximálny výkon

Anna Legíňová

V KC Kysáč to mali vlani veľmi dynamické a v stredu 29. decembra usporiadali i Novoročnú estrádu. speváckou skupinou vydali početné cédečká a dôstojne reprezentujú svoju dedinu na rôznych podujatiach doma, ale aj v zahraničí. Pôsobia vyše 60 rokov a čoskoro si Kysáčania, ale i záujemcovia z okolitých

Dedko Mráz delí balíčky

Na estráde sa predstavili všetky zložky Kultúrneho centra od najmladších folkloristov a spevákov až po tých najstarších, čiže spevácke skupiny. Treba spomenúť, že Kysáč má najstaršiu ženskú spevácku skupinu, ktorá bola založená ešte v roku 1959. Samostatne, ale aj spolu s mužskou a vzdialených dedín a i zo zahraničia budú môcť vypočuť ich nové cédečko. Orchester bol pod stručnou taktovkou maestra harmonikára Ondreja Maglovského. Husľové struny rozohral Đorđe Petriško, na kontrabase ochotníkov sprevádzal Zoltán Fabian, kým gitara bola v rukách Miroslava Papa.

Prítomným na Novoročnej estráde sa prihovoril aj Pavel Surový, riaditeľ KC, ktorý vyzdvihol, že KC Kysáč malo veľmi úspešný rok. Aj napriek pandémii ochotníci účinkovali na rôznych súťaženiach, festivaloch a získali vynikajúce výsledky. Podarilo sa im nahrať nové cédečko k výročiu speváckych skupín. Skrátka – úspešní boli i speváci, i folkloristi, i divadelníci. Pochválil sa i dvomi výstavami v Belehrade: Slovenská svadba a Koruna, tiež v Sombore, v Rusku a doma. Kysáč a Kultúrne centrum boli najviac spomínané v štátnych médiách. Pokračujú práce na Ferkovom dome, KC darovalo už druhý rok zaradom svojim ochotníkom darčeky, bola i slávnostná večera, majú na pláne nové projekty... Je to nová výzva a takýmto spôsobom sa snažia odvďačiť sa svojim zverencom. Ďakujú aj mestu Nový Sad, ktoré to nancuje. Bol to taký darček všetkým Slovákom a avizoval i ďalšiu výstavu, ktorá bude otvorená 14. januára a potrvá do 4. februára vo všetkých kultúrnych staniciach mesta k programom Nový Sad – Európske hlavné mesto kultúry.

Je to pocta, že KC a fotograf

Pavel Surový mohli účinkovať s takýmto významným projektom, ktorým potvrdia európsky titul Nového Sadu. Na programe nevystala ani komická zložka – v plnej sále

KC Kysáč skeče predviedli divadelníci. Ochotníci ponúkli za priehrštie radosti k novému roku 2022. Konferenciersky

Zaspievala i Gabriela Anušiaková

prednes na starosti mala Anna

Asodiová a programom prítomných divákov úspešne viedli mladé ochotníčky Nina Vršková a Jana Čižmanská.

Šikovne sa zvŕtame Na javisku bolo veselo

BÁČSKY PETROVEC Novoročný program

Jaroslav Čiep

Slovenské vojvodinské divadlo ukončilo rok 2021 podujatím, ktoré pomenovali Novoročný program. Ten sa uskutočnil vo štvrtok 23. decembra 2021. V podstate pozostával z dvoch častí. kol dodatok k dokumentárnej výstave o Majerovi. V podvečer vianočných sviatkov bolo aj osobitné otvorenie tejto výstavy žiackych prác Majera perom našich žiakov. Prítomných privítala riaditeľka divadla Viera Krstovská a potom žiacku kreativitu pochválili riaditeľka školy Zdenka

Z otvorenia výstavy

Ešte na úvod festivalu Petrovské dni divadelné v predsieni budovy SVD bola otvorená dokumentárna výstava na poctu nášho osvedčeného režiséra a divadelného pedagóga Ľuboslava Majeru k jeho sedemdesiatinám. Prichystala ju Miroslava Blažićová a návštevníci rozličných programov v SVD mali možnosť pozrieť si ju doteraz.

Okrem dospelých navštevovali ju aj žiaci Základnej školy Jána Čajaka. Tí neskoršie, tiež inšpirovaní výstavou, prejavili svoju tvorivosť v literárnej a výtvarnej oblasti. V spolupráci uvedenej školy a tejto divadelnej inštitúcie vzni-

Dudićová a profesorky Jarmila Pantelićová a Daniela Marková. Expozíciu výstavy žiackych prác utvorili Emília Tárnociová, Marta Milašinovićová, Tatiana Filipovićová, Janko Krásnik, Lea Šimová, Sára Vicianová, Adela

Záujem o výstavu žiackych prác

Miriam Petrášová, Maša Lončarová, Daniel Valentík, Sergej Kocka, Lea Abrahámová, Robert

Spoločne s jubilantom Ľuboslavom Majerom

Negru, Lenka Hodoličová, Anna Bujzášová, Lana Ivaniševićová, Sandra Kopčoková, Abigeil Marta Elijášová, Iva Macková, spoločne Mia Majerová a Andrea Danková, Naďa Jovanovićová, Lea Ušiaková, Bojana Jevićová, Anastasija Mrdaková, Matija Pajić, Petra Gedeľovská, Ivona Tatliaková a Simona Sýkorová. dieb vážnej a populárnej hudby a pesničiek, ktoré vznikli na tému vianočných sviatkov.

Kvarteto Bilitis vzniklo v októbri 2014 v Novom Sade a tvoria ho Ksenija Bašićová na aute, Iva Stankovićová na husliach, Ana Klemová-Aksentijevićová na viole a Milica Svircová na violončele. Všetky sú akade-

Koncert kvarteta Bilitis

O tom, ako je byť na výstave a „na výstave“, hovoril aj náš vlaňajší jubilant Ľuboslav Majera a potom sa so všetkými autormi aj odfotil. Žiakom na záver rozdelili aj primerané darčeky. Po otvorení výstavy žiackych prác prítomní sa presunuli do veľkej siene SVD, kde si vychutnali novoročný koncert kvarteta Bilitis z Nového Sadu. Ich repertoár pozostával zo sklamicky vzdelané, oceňované a angažované v najvýznamnejších vojvodinských orchestroch a v pedagogickej práci.

V úzadí na plátne sa za ten čas premietali fotogra e z programov počas roka v Slovenskom vojvodinskom divadle, ale aj zo zákulisia. Tie na výzvu tejto inštitúcie zaslali ich spolupracovníci a návštevníci programov.

ŠTEFANSKÝ PROGRAM V KULPÍNE Zábavne a veselo v plnej sieni

Katarína Gažová

Po roku prestávky Kultúrno-umelecké stredisko Zvolen Kulpín v nedeľu 26. decembra 2021, práve keď meniny oslavovali Štefanovia, usporiadalo tradičný koncoročný program. A tradične si ho prišiel pozrieť veľmi veľký počet divákov, takže sieň Domu kultúry v Kulpíne bola vyplnená do posledného miesta. oduševnili početné obecenstvo. Potom sa na javisku zvŕtali malí tanečníci spolku a sólo zaspievala Paulínka Zimová. Po výstupe detí na javisko vyšiel dedo Mráz, ratolesti recitovali, vinšovali, polazovali a deduško im podelil darčeky pod stromčeky. Vtipné divadelné scénky na motívy z aktuálnych dianí v Kulpíne predviedli starší divadelníci a tak rozveselili divákov.

Po privítaní hostí, menovite predsedníčky Obce Báčsky Petrovec Jasny Šprochovej, biskupa SEAVC Jaroslava Javorníka s manželkou a predsedu Rady Miestneho spoločenstva Kulpín Miroslava Čemana, sa prihovoril choreograf a predseda KUS Zvolen Zoroslav Zima. Zvolenovci

V KUS Zvolen tancujú aj tanečníci z Petrovca a traja sa predstavili aj sólo spevom: Pavel Poniger Forero, Schaili Ponigerová Forero a Maja Levárska. Z Skúsení tanečníci v temperamentnom tanci kulpínskych spolkárov zaspievali Andrea Valentíková a Zoroslav Zima. Starší tanečníci zatancovali temperamentnú choreogra u Kone moje, kone. Od septembra v KUS Zvolen pôsobia aj tanečníci veteráni, ktorí tu boli už skôr aktívni. Teraz už majú svoje rodiny, medzi nimi sú aj dva manželské páry, ale

Na štefanskom javisku sa zvŕtali aj malí tanečníci

počas poldruhahodinového program ukázali, čo v spolku robili a urobili. Štefanský program otvorili tancom starší tanečníci a sa rozhodli znovu sa zoskupiť. Predviedli choreogra u Michala Čiliaka Spievaj, diovča a obecenstvo ich vydarený prednes odmenilo búrlivým potleskom. Člen tejto staršej skupiny Ján Kolár zaspieval vojenskú slovenskú ľudovú pieseň. Záver program, ako aj začiatok patril vystúpeniu starších zvolenových tanečníkov. Štefanský program KUS Zvolen moderovala Viera Dorčová-Babiaková. Skeče zahrali: Zoroslav Zima, Viktor Šimo, Branislav Petráš, Branislav Cerovský, Igor

Sólo spievala Paulínka Zimová

Červený a Vladimír Milovanivić. Tanečníkov a spevákov sprevádzali hudobníci: Ondrej Maglovský, Zdenko Makovník, Pavel Danko, Vladimír Čáni a Ján Kováč-Varga. Tento program podporili: Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, rezortný pokrajinský sekretariát, Obec Báčsky Petrovec, MS Kulpín, MOMS Kulpín a Divadelníci predviedli humorné skeče početní sponzori.

FOTOGRAFIE PROFESIONÁLOV. V Galérii Slovenského národného domu v Kysáči 29. decembra 2021 mali milovníci fotogra e neobyčajnú príležitosť kochať sa v krásach, ktoré zachytil fotoaparát profesionála. Bol tam totiž I. Foto kup 24. Kadar na tému Life. Účinkovali fotogra zo Srbska a ďalších krajín bývalej Juhoslávie. Organizátorom bola Foto Komuna 24. Kadar a bol to ďalší prejav dobrej spolupráce s kysáčskou galériou. Na konkurz prišlo 319 fotogra í 80 autorov, porota vybrala 74 prác 57 autorov a odmenila najlepších. Na otvorení výstavy sa prihovoril Michal Madacký, vedúci Galérie SND, a porotca Dr. Ranko Đurović udelil odmeny. Zlatú medailu FZS získal Dragan Babović za fotku Psy viacej jedia a zlatú medailu Salóna získal Ivan Erić za fotogra u Daily routine on breakfast. Udelené boli aj ďalšie odmeny. Na fotogra i: Odmenený Dragan Babović (zľava) a porotca Ranko Đurović ukazuje na najlepšiu fotogra u.

A. Legíňová

VIANOČNÁ ROZPRÁVKA V ÚKVS Vybrali aj najkrajšie výtvarné práce

Danuška Berediová-Banovićová

V stredu 22. decembra 2021 v priestoroch Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov bolo slávnostné vyhodnotenie súťaže o najkrajšiu výtvarnú prácu žiakov základných škôl a otvorenie výstavy Vianočná rozprávka 2021.

Tohto roku vyzvali žiakov, aby sa aktívne zapojili do programu Vianočná rozprávka a poslali svoje výtvarné práce venované Vianociam, Novému roku a zime.

Odmenení žiaci – účastníci programu

Ohlas ich prekvapil: dostali viac ako 400 prác z 13 základných škôl. Odbornú porotu tvorili dvaja akademickí maliari: Ďula Šanta a Daniel Babić. Z tých 400 prác vybrali tie, ktoré budú vystavené v priestoroch Ústavu, ako aj tie, ktoré budú vytlačené v podobe pohľadníc.

Žiaci súťažili v dvoch kategóriách. V prvej boli žiaci od 7 do 10 rokov a v druhej od 11 do 14 rokov. V prvej kategórii najkrajšiu prácu nakreslil Dávid Vrabčeniak, tretiak zo Selenče, a v druhej kategórii Maša Lončarová, piatačka z Báčskeho Petrovca. Okrem prvých cien darčeky prichystali aj pre deti, ktorých práce pochválili.

Slávnostný program pre túto príležitosť pripravili žiaci z Nové-

Deti zo školičky Slovenčina rastie v mojom srdiečku

ho Sadu, ktorí navštevujú školičku Slovenčina rastie v mojom srdiečku a vedie ju učiteľka Daniela Megová. Spievali a recitovali: Katarína a Andrej Valentovci, Una Jokićová a Benjamin Brankov, Alžbeta a Rastislav Kulíkovci, Jana Stefanovićová a Petar Jokić. Nakoniec boli udelené ďakovné listiny, ako aj vytlačené pohľadnice urobené z najkrajších prác, ktoré prišli na súťaž predstaviteľom základných škôl.

VÝKLAD NOVÝCH KNÍH

Michal Babiak: Pozor, dieťa na javisku!

(ISBN 978-86-7103-578-1)

Jaroslav Čiep

Vlani 14. decembra doc. PhDr. Michal Babiak, Mr. (1961), oslávil šesťdesiatiny. Hoci tento kulpínsky rodák dlhodobo žije a pracuje na Slovensku, nepreťal laná spolupráce ani s tunajšími slovenskými inštitúciami. Vlani v oslavnom roku mu v Báčskom Petrovci tlačou vyšli dve knihy. Prvá je kniha pôvodných drám Slovo a gesto a ďalšia je zameraná na deti. Sú to zozbierané divadelné hry pre deti s jednoznačným výstražným pomenovaním Pozor, dieťa na javisku!. Dr. Michal Babiak základnú školu ukončil v rodisku, gymnaziálne štúdiá na petrovskom gymnáziu. Potom na Filozo ckej fakulte Novosadskej univerzity vyštudoval slovenský jazyk a literatúru a postgraduálne štúdiá absolvoval na Katedre juhoslovanských literatúr a svetovej literatúry tej istej fakulty. V Bratislave na Filozo ckej fakulte Univerzity Komenského vyštudoval estetiku, kde od roku Michal Babiak POZOR, DIEŤA NA JAVISKU! 1991 aj pôsobí. V súčasnosti je ISBN 978-86-7103-578-1 docentom na Katedre estetiky. Okrem toho pôsobí aj na Fakulte dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici a v súčasnosti je aj interným režisérom a umeleckým šéfom Spišského divadla v Spišskej Novej Vsi. Vydal viacero monogra ckých publikácií, ako aj kníh dramatických textov. Na vydanie pripravil aj výbery z diela Vladimíra Hurbana Vladimírova, Jozefa Podhradského, Štefana Petruša, Michala Harpáňa a Michala Ďugu. Pôsobí aj ako divadelný a operný režisér vo viacerých krajinách. Kniha Pozor, dieťa na javisku! obsahuje štyri Babiakove divadelné hry pre deti. Sú to: Dobrodružstvá smelého Zajka, Rozprávka o rybárovi a rybke, O pyšnej princeznej Krásomile a šikovnom kráľovi Miloslavovi a Peter Pan a Santa Claus. Na záver je autorov doslov Dlho som si ani len nepomyslel, že budem písať divadelné hry pre deti. Knihu ilustrovala akademická maliarka Emília Valentíková-Labátová (1992) z Báčskeho Petrovca. Publikáciu Michala Babiaka Pozor, dieťa na javisku! s podtitulom Divadelné hry pre deti spoločne vydali Slovenské vydavateľské centrum a Slovenský kultúrny klub v Srbsku, obe z Báčskeho Petrovca. V rámci SVC je to 117. zväzok edície Včielka a zároveň je to 292. publikácia vydaná v tomto vydavateľstve. Publikácia rozmerov 21 x 14 cm, vytlačená na ofsetovom papieri, zviazaná do tvrdej väzby, v rozsahu 136 strán, vyšla s vročením 2021. V náklade 150 kusov ju vytlačila tlačiareň Futura v Novom Sade.

TALENTOVANÁ SIMONA SÝKOROVÁ Z BÁČSKEHO PETROVCA Úspechy mladej speváčky

Andrea Rojková

Roztomilé dievčatko s vynikajúcim talentom na spev Simona Sýkorová je žiačkou šiesteho ročníka Základnej školy Jána Čajaka v Báčskom Petrovci. Aj napriek pretrvávajúcemu nepriaznivému epidemiologickému obdobiu sa jej dobre darí. S láskou a ochotou účinkuje v súťažiach a pomaly, ale iste si spĺňa svoje sny. Odmalička spieva a rozvíja svoje nadanie. Veľkou oporou v speve, a tiež aj v tanci, je jej staršia sestra Silvia.

Spievajže si, spievaj 2021

Letí pieseň, letí 2021

piesňou Maličká som, húsky pasiem. Odvtedy sa každoročne zúčastňuje na rôznych festivaloch doma a v zahraničí.

Na festivale Spievajže si, spievaj v Petrovci doteraz každoročne získala odmenu – za najkrajší kroj alebo prednes piesne. V roku za nami sa umiestnila medzi najlepších a získala odmenu za kroj a prednes piesne A tam hore na tom vŕšku. Piesne pre vystúpenie je vyberá mamka Milinka, prezradila v našom rozhovore Simona a do-

Ako štvorročné dievča začala s tancom v detskej tanečnej skupine v Petrovskej družine a hneď potom aj so spevom. Pred širším publikom prvýkrát vystúpila ako päťročná v roku 2013 na festivale Spievajže si, spievaj, kde sa predstavila

Simonine úspechy

dala, že aj kroje sú mamkinou záležitosťou. Sama ich chystá alebo ušije pre vystúpenie.

V Nadlaku v Rumunsku na Prehliadke sólistov slovenskej ľudovej piesne Cez Nadlak je... bola trikrát. Prvý raz sa predstavila v roku 2017 piesňami Kačena a Petrovské dievčence, čím sa umývate. Domov sa vždy vrátila s dosiahnutým úspechom – čiže s treťou cenou, druhou cenou v kategórii od 6 do 12 rokov a špeciálnou cenou odbornej poroty.

Dvojročná Simona prvýkrát v kroji

Ďalším úspechom je cena za najkrajší dievčenský ľudový kroj – petrovská kašmerínka v roku 2018 a tretie miesto v staršej vekovej skupine v roku 2020 na Vojvodinskom festivale slovenských ľudových piesní Rozspievané klenoty v Kovačici, kde sa tiež každoročne zúčastňuje od roku 2018.

Na detskom festivale populárnej hudby Letí pieseň, letí v Kovačici po prvý raz sa predstavila v roku 2018 piesňou Zelená pieseň Samuela Kováča ml. V roku 2020 so skladbou Úsmev pod rúškom skladateľky a textárky Maríny Kaňovej získala prvú cenu obecenstva za in-

So staršou sestrou Silviou

terpretáciu v online hlasovaní a tretiu cenu odbornej poroty za interpretáciu.

Simona nám v rozhovore povedala, že sa aj do budúcna plánuje venovať spevu a tancu, a dodala, že jej ďalšou záľubou je starostlivosť o zvieratká. Má veľmi rada psíkov a baví ju jazda na koni. Sníva o tom, aby sa jedeného dňa stala zverolekárkou

So svojimi miláčikmi

a mala svoju ambulanciu pre zvieratá. Mladej a talentovanej spolubesedníčke prajeme mnoho ďalších úspechov a veríme, že sa jej sny naplnia.

Foto: z archívu spolubesedníčky

ANĐELKA MALIOVÁ Z VOJKY Cena za celoživotný prínos do novinárstva

Anna Lešťanová

Združenie novinárov Srbska je najstaršie a najväčšie novinárske združenie v regióne. Založené bolo 21. decembra 1881 v Belehrade pod názvom Srbská novinárska do 10. decembra 2021.

Laureátmi ceny za celoživotný prínos sa stali Anđelka Maliová, novinárka RTV Stará Pazova na dôchodku, a Đorđe Jeftić, dlhoročný novinár a redaktor Tanjuga z Kosova a Metóchie.

Anđelku Maliovú na toto

Anđelka Maliová s hodnotným uznaním Združenia novinárov Srbska

spoločnosť. Práve v deň 140. výročia jeho pôsobenia v Press stredisku združenia v Belehrade udelili ceny za celoživotný prínos v oblasti novinárstva a ďalšie novinárske ceny, hodnotiac obdobie od 10. decembra 2020 ocenenie navrhla práve RTV Stará Pazova a v návrhu na túto hodnotnú cenu sa okrem iného uvádza: „Anđelka Maliová je jednou zo začiatočníčok lokálneho informovania v Srieme. Narodila sa v roku 1952 vo Vojke, v dedine patriacej do Obce Stará Pazova, kde aj dnes žije a pracuje. Po ukončení základnej školy v rodisku a gymnázia v Starej Pazove diplom získala na Filologickej fakulte v Belehrade. Novinárstvom sa zaoberá od roku 1967 a je to aj rok založenia dnešnej RTV Stará Pazova. Pracovala tam najprv ako spolupracovníčka, neskôr ako novinárka a redaktorka a aj po odchode do dôchodku zostala aktívna v tomto médiu. Za vyše polstoročie novinárskej práce vyskúšala sa vo všetkých žánroch a druhoch tejto profesie. Je autorkou najstaršieho rozhlasového vysielania v Srbsku v oblasti kultúry Kultúrna dimenzia, ktoré sa vysiela už 44 rokov, a to každý piatok o 17. hodine. Cez vysielanie, ktoré je svojráznym kultúrnym denníkom tohto prostredia, prešlo na tisíce ľudí. Autorka a toto vysielanie sa ovenčili mnohými

uznaniami, akými sú i Plaketa Svetlost Obce Stará Pazova, Zlatá značka Kultúrno-osvetového spoločenstva Srbska atď.“ V zdôvodnení Združenia novinárov Srbska sa okrem iného uvádza: „Maliová v bohatej novinárskej kariére dokázala, že niet veľkých a malých médií, ale jej venovanie sa novinárstvu a usiLaureátka Anđelka lovnosť dokážu, že aj jedno malé lokálne médium môže byť bok po boku s veľkými mediálnymi ustanovizňami.“ O niekoľko mesiacov bude tomu presne 55 rokov, čo si kolegyňa Maliová prvýkrát sadla pred mikrofón. V kultúrnej oblasti pracovala vždy a nepretržite. Táto cena sa ju, ako sama hovorí, „veľmi emotívne dotkla a nesmierne ju potešila“, lebo ju navrhli práve zamestnanci RTV Stará Pazova. Foto: z archívu A. Maliovej

Výročia v januári 2022

1. januára 1897 v Kovačici sa narodil Dr. Janko Bulík, prvý predseda Matice slovenskej v Juhoslávii, znamenitý športovec, advokát, popredná politická osobnosť vojvodinských Slovákov. Zomrel 30. januára 1942 v koncentračnom tábore Mauthausen v dnešnom Rakúsku. (Pripomíname si 125. výročie narodenia a 80. výročie smrti.) 13. januára 1797 v Sielnici (Slovensko) sa narodil básnik Matej Ambrózi. Ako evanjelický farár pôsobil v Novom Sade, Bajši a Kovačici. Zomrel 12. marca 1869 v Kovačici. (Pripomíname si 225. výročie narodenia.) 16. januára 1972 zomrel Ladislav Zgúth, erdevícky evanjelický farár, publicista a dialektológ. (Pripomíname si 50. výročie smrti.) 19. januára 1922 v Novom Sade zomrel Gabriel Belohorský, evanjelický farár a náboženský spisovateľ. (Pripomíname si 100. výročie smrti.) 24. januára 1922 v Starej Pazove sa narodil Zlatko Klátik, spisovateľ pre deti, literárny vedec, zostavovateľ čítaniek, učiteľ v prostrediach Veliko Središte, Ľuba, Lug, Erdevík a Báčsky Petrovec a bol aj novinár v Hlase ľudu. Po odchode na Slovensko sa venoval pedagogickej a redaktorskej práci, bol aj spolupracovníkom Slovenskej akadémie vied. Zomrel 24. augusta 1990 v Bratislave. (Pripomíname si 100. výročie narodenia.) 24. januára 1852 vo Viedni zomrel Ján Kollár, slovenský politik, spisovateľ a básnik, ideológ Slovenského národného obrodenia a predstaviteľ Českého národného obrodenia, jazykovedec, archeológ a evanjelický kňaz. Pamätné je zvlášť jeho životné dielo – básnická skladba zo 150 sonetov Slávy dcera. Narodil sa 29. júla 1793 v Mošovciach (Slovensko). (Pripomíname si 170. výročie smrti.) 29. januára 1912 v Bystrej (Slovensko) sa narodil František Švanter, slovenský prozaik, matičiar a učiteľ slovenčiny, dejepisu a zemepisu. Známe sú jeho romány Nevesta hôľ a Život bez konca, ako i zbierka poviedok Málka. Zomrel 13. októbra 1950 v Prahe (Česko). (Pripomíname si 110. výročie narodenia.)

Pripravila: A. Francistyová

Kultúra • Oznamy

SCÉNA

Menej známe dejiny hardrocku: Elias Hulk

Stevan Lenhart

Členovia anglického bandu Elias Hulk si pre svoj pôvodný názov vybrali meno komiksového hrdinu Hulka, ktorého drsnosť a sila korešpondovali s ich intenzívnym zvukom. Meno Elias však pridali preto, lebo údajne chceli predísť eventuálnemu sporu s podnikom Marvel Comics, vydavateľom komiksu Hulk.

Skupina Elias Hulk bola založená roku 1969, od začiatku intenzívne koncertovali a časom začali vystupovať spolu s takými menami, akými boli Hawkwind, High Tide alebo The Pink Fairies, tiež boli účastníkmi festivalu Sound 70, kde hrali v spoločnosti známych skupín Manfred Mann alebo Ginger Baker’s Airforce. Zvuk z ich prvého albumu Unchained sa zvyčajne porovnáva s prejavom Cream a včasnými skladbami Black Sabbath – ide

teda o bluesový hardrock, v ktorom však možno pocítiť aj silné psychedelické ovzdušie začiatku 70. rokov, ako aj zárodky progresívneho rocku. Zasvätenejší znalci takéhoto zvuku preto Elias Hulk skôr porovnávajú so skupinami Leaf Hound a Dark.

Debutový album Unchained nahrali v priebehu iba dvoch dní a platňa uzrela svetlo sveta v novembri 1970 so značkou vydavateľstva Young Blood Music. Vydanie nemalo takmer nijakú reklamu a členovia skupiny nemali z neho takmer nijaký zisk, čo vplývalo na nedostatok ich motivácie pokračovať s činnosťou. Dnes však mnohí považujú album Unchained za kultové dielo psychedelického hardrocku. Album obsahuje 8 skladieb, ktoré oplývajú jedinečným zvukom a prekvapujúcimi aranžmánmi, pričom osobitne zaujímavý je nezvyčajný spev Petera Thorpa a pozornosť upútajú aj dominujúca basgitara (James Haines), nespútané bubny (Bernard James) a súhra dvoch gitár (Neil Tatum, Granville Frazer). Po dlhej prestávke roku 2007 bubeník Bernard James sa rozhodol obnoviť činnosť skupiny a pod menom Elias Hulk spolu s ešte niektorými členmi nahral minialbum Un nished Business (2008) a vydanie Elias Hulk Extended Play (2012, vydané iba v podobe digitálnej kolekcie skladieb).

„Preklopili“ sa programy

Anna Horvátová

Stane sa neraz, že sa programy „preklopia“, alebo aj termíny sa „preklápajú“, či v stanovenom čase sa deje viac udalostí. Ako to povedať a aby bolo správne? Ihneď sa dá zareagovať, že je sloveso preklopiť spisovné.

To stojí, ale význam slovesa preklopiť nezodpovedá vyjadreniu uvedeného v príkladoch.

Preklopiť znamená prevrátiť, vyklopiť: preklopiť či prevrátiť bochník na lopatu, preklopiť či prevrátiť vozík. V prenesenom zmysle sa dá použiť aj takto: preklopiť pohár vína – naraz vypiť.

Udalosti, podujatia, ktoré sa uskutočňujú v rovnakom čase, sa „nepreklápajú“. Najvhodnejšími termínmi na vyjadrenie akcií uskutočňujúcich sa v rovnakom čase sú slovesá: prepletať sa, miešať sa, navzájom sa prestupovať. Použiť možno aj sloveso prelínať sa, hoci sa hodnotí ako knižné, teda nie celkom vhodné: obidve myšlienky sa navzájom prestupujú, hlasy sa prepletajú / prelínajú s hudbou, alebo zvuky sa navzájom miešajú. Občas sa aj programy miešajú, alebo navzájom prestupujú.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE

o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu

Nositeľ projektu LIVE COMPANY SERVIS, s. s r. o., Nový Sad, Vase Stajića č. 24/4, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Dielňa pre reparovanie (recykláciu) využitých tonerových kaziet, v kruhu komplexu Pobeda, na katastrálnej parcele číslo 496/26, k. o. Petrovaradín, Mesto Nový Sad.

Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h.

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE

o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu

Nositeľ projektu NATAŠA KREMENOVIĆ KULPINAC PR PONOVNA UPOTREBA RAZVRSTANIH MATERIJALA – LEV METAL NOVI SAD, Nový Sad, Veliki rit 9 a, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Skladovanie a príprava bezpečného odpadu na transport, na katastrálnej parcele číslo 14/3, k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad.

Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 27. decembra 2021 schválila rozhodnutie číslo VI-501-611/21, že nie je potrebný odhad vplyvov predmetového projektu na životné prostredie.

Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs.

Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

Oznamy

KRÍŽOVKA ČÍSLO 2

autor: JÁN BAŽÍK rôznofarebnosť dravý vták časový úsek Island ampér 1. časť tajničky omotať mučiteľ

náležité usporiadanie

grécky boh lásky

súper, rival

tálium

rubeľ

ohrievanie

pokožka tváre

hélium nazad, naspäť príklad

selén

mäkká spoluhláska

HLAS ĽUDU potomkovia

miesto blahobytu temná časť dňa (mn. č.) darovala

hlboké vzrušenie sestrina dcéra

pomoc, záchrana

spojka

úsvit, svitanie sleposť ženské meno

spievajúci ľudia

vlastnoručne titán pond

predložka v

kruh tancujúcich ostrov tona

malá miestnosť

cér

časť stromu konská sila polovica 2. časť tajničky

spisovateľ Hašek

V tajničke je názov románu Zlatka Benku.

PRE MILOVNÍKOV KNÍH

Knižné vydania Hlasu ľudu si môžete objednať v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 021/47-20-840 alebo 063/47-20-84; na e-mail: nvu@hl.rs, tamasiova@hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a v Báčskom Petrovci (021/22-80-042).

DROBNÝ OZNAM

KUPUJEM staré a nové perie, alebo

mením za paplóny, vankúše a deky.

Prichádzam na pozvanie;

Martin Nosál, B. Petrovec,

tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

hlasludu.info

www.hl.rs

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 1 – VODOROVNE: asistent, ll, Kotor, bas, káva, Emir, nos, Ra, aD, Ta, t, zboka, krava, m, ku, to, PA, ars, zber, pila, krt, ovilo, Li, roztopaš

TAJNIČKA: ALBERT MARTIŠ

Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 1 z čísla 1 Hlasu ľudu z 1. januára 2022 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získala: TATIANA BREZINOVÁ, Novo naselje č. 6 b, 26 215 Padina. Blahoželáme.

Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 25 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie

Splnomocnený orgán oboznamuje verejnosť, že dňa 14. 12. 2021 schválil rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Veterného parku Pupin (Obec Kovačica) inštalačnej sily do 95,5 MW, nositeľa projektu Enlight K2-Wind, s. s r. o., Belehrad, Ul. Đorđa Stanojevića č. 1.

Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu je schválené na základe návrhu rozhodnutia, ktoré je súčasťou správy Technickej komisie, ako i nahliadnutím do doručenej dokumentácie, v ktorej sa konštatovalo, že predmetový projekt svojou realizáciou nebude negatívne vplývať na životné prostredie, ak sa dodržia predpísané ochranné opatrenia.

Pre ochranu činiteľa životného prostredia nositeľ projektu je povinný zabezpečiť podmienky a realizovať opatrenia de nované kapitolou 9.0 Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie, ako aj poskytnutým rozhodnutím o súhlase na Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie číslo: 140-501-730/2021-05 zo 14. 12. 2021.

Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu sa môže začať správny spor v Správnom súde v Belehrade v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE

o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba komplexu stanice na zásobovanie palivom, na katastrálnej parcele číslo 3495/3, v Ul. karlovački drum b. č., k. o. Petrovaradín, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu FORMA PHARM SPV, s. s r. o., Belehrad, Ul. Knićaninova číslo 3

Nositeľ projektu FORMA PHARM SPV, s. s r. o., Belehrad, Ul. Knićaninova číslo 3, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba komplexu stanice na zásobovanie palivom, na katastrálnej parcele číslo 3495/3, v Ul. karlovački drum b. č., k. o. Petrovaradín, Mesto Nový Sad. Projektom je plánovaná fázová výstavba, kde sú v prvej fáze výstavby plánované predajný objekt a strieška, dve podzemné nádrže za tekuté palivo (2 x 60 m3) a sklad na umiestnenie iaš pre TNG a v druhej fáze výstavby samoobslužná ručná umyváreň.

Po uskutočnenom postupe a návrhu Technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 23. decembra 2021 schválila rozhodnutie číslo VI501-769/21, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii.

Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs.

Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

SMUTNÁ SPOMIENKA

MICHAL MARČOK

13. 3. 1945 – 4. 6. 2013

ANNA MARČOKOVÁ

rod. Krajčíková 10. 2. 1947 – 21. 12. 2013

z Kysáča S láskou si na Vás spomínajú

syn Jaroslav a dcéra Zdenka s rodinami

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/2009) zverejňuje

OZNÁMENIE

o schválení rozhodnutia o potrebe vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia dňa 28. 12. 2021 schválil rozhodnutie o vypracovaní Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba dočasných skladov zaolejovaného odpadu na sklade NIS, a. s., Nový Sad, na k. p. č. 2498/18, k. o. Nový Sad 3, nositeľa projektu NIS, a. s., Nový Sad, Ul. narodnog fronta č. 12, z Nového Sadu.

Rozhodnutie o rozhodovaní o potrebe vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie predmetového projektu možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39).

Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti schválenému rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

Sledujte nás na www.hl.rs

Oznamujte v Hlase ľudu

SMUTNÁ SPOMIENKA

na našu kmotru

MARIENU HAŠKOVÚ

rod. Gučovú 27. 4. 1961 – 10. 1. 2021 – 2022 z Báčskeho Petrovca

Osud bol krutý, nevráti, čo vzal, zostali iba krásne spomienky a v srdci žiaľ.

021/ 47-20-840 021/47-20-844

inzercia@hl.rs

Kmotrovci Ivičiakovci

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Bok po boku roky spolu pozemským životom kráčali, odnedávna spolu vo večnosti sú naši rodičia, starí a prastarí rodičia

JANO MRÁZ MARA MRÁZOVÁ

1937 – 2012 – 2022

rod. Široká 1939 – 2021 – 2022

z Aradáča Už iba milé spomienky uchovať, s láskou na Vás spomínať, kvety z lásky na hrob dať – za všetko krásne Vám ďakovať... ... Žiť budete večne v nás. Dcéry Mara Zahorcová a Anna Nemčoková s rodinami

Oznamy

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s manželom, otcom a starým otcom

ONDREJOM PINTÍROM

7. 9. 1942 – 12. 12. 2021 z Pivnice

Spi ticho, tichučko, dnes dosníval si života sen a cestou bolesti odišiel si tam, kde je láska len. Bude nám chýbať Tvoja láska, starostlivosť, budú nám chýbať Tvoje rady. I keď Pán pretrhol života niť, v našich spomienkach zostaneš navždy žiť. Manželka Zuzana a synovia Ondrej a Janko s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

SAMUEL KOVÁČ MÁRIA KOVÁČOVÁ

1936 – 2021 – 2022

rod. Nemčoková 1939 – 2012 – 2022

z Báčskeho Petrovca Spomíname s láskou a úctou. Syn Samuel s manželkou Tatianou, vnuk Ivan a vnučka Iveta

SMUTNÁ ROZLÚČKA

so sestrou, švagrinou a tetou

ZUZANOU DEMROVSKOU

rod. Demrovskou 1942 – 2021 z Báčskeho Petrovca

S láskou a úctou si na Teba budeme spomínať.

Brat s rodinou SMUTNÁ ROZLÚČKA

s bratom, švagrom a ujom

ONDREJOM PINTÍROM

7. 9. 1942 – 12. 12. 2021 z Pivnice

Cestou života mal si ešte s nami kráčať, životné radosti spolu s nami znášať. Tá rana v srdci stále bolí a zabudnúť nedovolí. Len ten, kto stratil, koho mal rád, pochopí, čo je to bolesť a žiaľ.

S láskou sa s Tebou lúči a nikdy na Teba nezabudne: sestra Anka Valentíková s manželom Jozefom a deťmi

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 13. januára 2022 uplynie 10 rokov odvtedy, čo nás opustil náš milovaný

JÁN POLIAK

20. 1. 1939 – 13. 1. 2012 – 2022 z Kovačice

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia.

Tvoji najmilší: manželka Eva a syn Jaroslav a dcéra Evka s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 7. januára 2022 uplynulo 10 rokov od smrti nášho dobrého a milovaného otca, starého otca a prastarého otca

PAVLA TOMÁŠA

1. 10. 1927 – 7. 1. 2012 z Kovačice

Spomienku na neho si s úctou a láskou zachovávame hlboko v našich srdciach.

Deti, vnúčatá a pravnúčatá

SPOMIENKA

na rodičov

JÁNA LOVÁSA

1938 – 2011 – 2021

ANNU LOVÁSOVÚ

rod. Korčokovú 1939 – 2019 – 2021

z Hložian

Zostávate v našich srdciach večne.

Vaši najmilší BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s otcom a manželom

Lúčia sa:

MILORADOM SETENČIĆOM

15. 6. 1934 – 17. 12. 2021 z Báčskeho Petrovca

syn Miloš a manželka Mária

SPOMIENKA

na strýka

Mr. Dipl. Ing. lesníctva ONDREJA LOVÁSA

1944 – 2000 – 2021 z Osijeka rodom z Hložian

S láskou a úctou si na neho spomína

neter s rodinou SPOMIENKA

IVAN MAJERA

13. 7. 1924 – 31. 12. 1991 – 2021 z Báčskeho Petrovca

Synovia Ľuboslav a Svetoslav s rodinami SMUTNÁ ROZLÚČKA

MILORAD SETENČIĆ

15. 6. 1934 – 17. 12. 2021 z Báčskeho Petrovca

S Tebou sa lúčia

susedovci: Milenkovićová, Očenášová, Zakićová, Kolárová, Lačoková, Balážovci, Surovci a Benkovci z Báčskeho Petrovca

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s našou drahou

MÁRIOU KŇAZOVICOVOU

26. 6. 1946 – 25. 12. 2021 z Kovačice

Navždy zostaneš v našich srdciach.

Brat Pavel Kňazovic, neter Anna Šipická, dcéra po zosnulom bratovi Martinovi, s dcérami Majdou Šipickou Dudášovou s rodinou, Tamarou a Anetou a Taňa Jonášová, dcéra po zosnulej neteri Zuzane Jonášovej, s rodinou SMUTNÁ ROZLÚČKA

s ňanikou

MÁRIOU KŇAZOVICOVOU

26. 6. 1946 – 25. 12. 2021 z Kovačice

Dcéra po zosnulom bratovi Jánovi Anka Bačúrová s manželom Miroslavom a deťmi Lýdiou Bačúrovou Kováčovou a Ladislavom a svatovci Bačúrovci POSLEDNÝ POZDRAV

našej milej susedke

MÁRII KŇAZOVICOVEJ

26. 6. 1946 – 25. 12. 2021 z Kovačice

Susedy Evka Jonášová, Eržika Fiľčíková a Mária Lenhartová s rodinami

RTV Panoráma

TELEVÍZIA VOJVODINA 2

Piatok 7. januára

20.30 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) 22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35)

Nedeľa 9. januára

10.30 Zostrih z 55. festivalu Stretnutie v pivnickom poli, 3. časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) 11.00 Dúhovka (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30) 11.30 Agrosféra (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00)

Utorok 11. januára

11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník

Pondelok – sobota

18.00 Denník

Dobrý večer, Vojvodina. V prvom tohtoročnom vydaní pravidelnej kolážovej relácie odvysielaný bude prehľad spoločensko-kultúrnych počinov v našich prostrediach v uplynulom roku.

Dúhovka. Na sklonku minulého roka vojvodinskú kultúrnu verejnosť navždy opustil špičkový baletník Rastislav Varga. Výzorom princa, vypestovaných manierov, technicky pripravený, spoľahlivý ako partner, bol nositeľom hlavných rol baletného repertoáru Srbského národného divadla. Vo vysielaní bude predstavený jeho portrét pod názvom Tanec je život z roku 1996.

Agrosféra. Minulý rok bol znovu jedinečný a zaujímavý aj v oblasti poľnohospodárskej produkcie. Každomesačne boli sledované aktuality vojvodinských výrobcov a v januárovej relácii bude podaný výber príspevkov z minuloročných vysielaní.

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA

Každý pracovný deň

18.25 Objektív v slovenskej reči

TV PETROVEC

Pondelok – sobota

18.25 Začiatok vysielania 18.30 Dokumentárny lm 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený lm 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy:

Piatok 7. januára

– Kniha džungle

Sobota 8. januára

– Jurský svet

Pondelok 10. januára

– Veľký čínsky múr

Utorok 11. januára

– Pády a vzlety

Streda 12. januára

– Casanova 1/2

Štvrtok 13. januára

– Casanova 2/2

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Nedeľa 9. januára

17.00 Film: Aladin 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Láska sa nevyhráva 24.00 Záver vysielania

Každý pondelok

20.00 Hudobný mix

Každý piatok

18.15 Výber z programu TV Kovačica

Každú sobotu

18.15 Výber z programu TV Pančevo

TV STARÁ PAZOVA

Pondelok – piatok

17.00 Správy 22.00 Správy

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA

Utorok – piatok

18.00 Ohlásenie programu 18.10 Meniny 18.15 Na dnešný deň 18.30 Kultúrna pozvánka 18.45 Servisné informácie 19.00 Správy 19.30 Malé oznamy 19.45 Hlas ľudu (piatok) 20.00 Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia)

Sobota

15.00 Ohlásenie programu 15.10 Meniny, Na dnešný deň 16.00 Zvončeky – vysielanie pre deti 16.30 Malé oznamy 19.30 Malé oznamy 19.40 Príspevky v rámci výmeny

Nedeľa

7.00 Ohlásenie, Servis 7.30 Malé oznamy 8.05 Meniny, Na dnešný deň 8.30 Slovo nášho Boha 9.30 Malé oznamy

RÁDIO PETROVEC

Utorok – piatok

9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia

Sobota

10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná relácia na aktuálnu tému

Nedeľa

10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí týždňa 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania

Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

RÁDIO KOVAČICA

Na modrej vlne

– každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

TV OBCE KOVAČICA

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Nedeľa 9. januára

16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň O živote a diele Dr. Janka Bulíka Kreslený lm: Asterix a prekvapenie pre Cézara

Utorok 11. januára 16.00 Film: Soľ nad zlato

Piatok 14. januára

16.00 Film: Statky-zmätky Kreslený lm: Ján Krstiteľ

TELEVÍZIA PANČEVO

Nedeľa 9. januára

7.00 Repríza relácie Dobrý deň

Streda 12. januára

12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

RÁDIO NOVÝ SAD 3

Predpoludňajší program

Každý pracovný deň 8.00 – 10.00

Sobota

8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň

Nedeľa

8.00 Správy 8.05 Vysielanie pre dedinu 9.00 Správy 9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti

Popoludňajší program

14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota)

Nočný program

23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

Šport

ARADÁČSKY AŠK MEDZI DVOMI POLSEZÓNAMI Kamarátstvo ako záruka úspechu

Vladimír Hudec

Tým, že postúpil do zreňaninskej oblastnej ligy, v ktorej nikdy predtým nebol a zotrváva tam už druhú majstrovskú sezónu, aradáčsky AŠK dosahuje najlepšie úspechy v dejinách klubu. Aj počas uplynulej jesene Aradáčania potvrdili, že na tejto úrovni súťaženia nie sú náhodou. Pod taktovkou skúseného trénera,

Srđan Zakić kormidlo prvého mužstva ponechal Željkovi Stanićovi zo Zreňaninu

niekdajšieho rekordéra v mužstve prvoligového Proleteru Srđana Zakića v jesennej polsezóne vyhrali 6 zápasov a práve toľko aj prehrali, kým 3 zápasy remizovali, a tak získali 21 bodov a umiestnili sa na siedmom mieste v tabuľke. Štatistika ďalej hovorí, že Aradáčania na vlastnej pôde neprehrali ani jeden zápas, resp. 5 vyhrali a dva hrali nerozhodne. Spoza chotára si priniesli 4 body, keď vyhrali nad Rusandou v Melenciach a remizovali v Čente. Útočníci AŠK svojim súperom nastrieľali 32 gólov. Najlepším strelcom bol Kristián Bretšnajder, ktorý 9-krát vlnil siete svojich súperov. Po 5 gólov dali Janiš a V. Zakić, 4 dal Adamov, po dva Lončarski, Nenin a Tasić a po jednom Kurtešan, Josimov a Birmanac. „Vcelku som spokojný s tým, čo sme dosiahli v jesennej časti majstrovstiev,“ povedal nám tréner aradáčskych futbalistov Srđan Zakić. „Možno to mohlo byť aj trochu lepšie, ale musím povedať, že nám po troche chýbalo šťastie a že sme zápasili aj so zraneniami, takže sme často hrali nekompletní. V konečnom sme však cieľ dosiahli a to je umiestnenie v strede tabuľky. Považujem to za úspech, tým skôr, že naši hráči neprijímajú žiadnu úhradu za to, že hrajú v AŠK. Peniaze na to nemáme. Dokonca nemáme ani veľkých sponzorov, takže situácia v klube čo do financií nie je ružová. Hráme teda výlučne o prestíž a v mužstve panuje opravdivé kamarátstvo.“

Inak podľa slov nášho spolubesedníka v klube sa opierajú o vlastné hráčske sily. Iba štyria hráči nie sú z Aradáča. „Po dlhšom čase sa zo zranenia zotavil aj talentovaný Milan Števko a zo Slovenska sa vrátil Kristián Bretšnajder, ktorý bol najlepším strelcom uplynulej jesene a je skutočne významnou posilou mužstva. S ním sme dostali kvalitného útočníka a strelca. Okrem toho po operácii ligamentov na jar na trávnik znovu vybehne skúsený stopér Vladimír Ďuríček. Vcelku si myslím, že máme kvalitné mužstvo a že by obstátie v lige nemalo byť otázne, aj keď predbežne si nemožno byť celkom istý. Všetko závisí aj od toho, koľko klubov z Vojvodinskej ligy zostúpi do našej. Veď aj vlani sme boli 9. s 48 bodmi a neboli sme si celkom istí, či obstaneme. Myslím si, že stred tabuľky v tejto chvíli je pre AŠK celkom reálny. Podľa mojej mienky máme mužstvo súce aj na lepšie výsledky. Dokonca verím, že keby sme mali istejšie financie, resp. stáleho spoľahlivého sponzora, mohli by sme sa zapojiť do boja o titul a postup do Vojvodinskej ligy. V tejto chvíli je to však vonkoncom nie reálne, predovšetkým z finančného hľadiska. Totižto nielenže nemáme prostriedky na postup do vyššej súťaže, ale musíme rozmýšľať, ako tieto majstrovstvá dotiahneme do konca, vzhľadom na to, že sa opierame výlučne o dotácie z rozpočtu mesta Zreňanin. Z miestne-

ho spoločenstva nedostávame nič a čo-to ak kvapne od iných sponzorov. Verím však, že aj túto majstrovskú sezónu dotiahneme do konca a že aj na rok budeme súťažiť v tejto úrovni súťaže.“

Vladimír Ďuríček (vľavo) sa po dlhšej prestávke znovu vráti na trávnik

Náš spolubesedník nás na záver rozhovoru informoval, že po niekoľkých rokoch, koľko stál v čele mužstva AŠK, rozhodol, že podá demisiu a v jarnej časti majstrovstiev kormidlo mužstva AŠK odovzdá inému. „Jednoducho po niekoľkých rokoch došlo k zasýteniu. Kormidlo prvého mužstva prevezme Željko Stanić, člen známej generácie zreňaninského Proleteru v sedemdesiatych rokoch minulého storočia, ktorý určitý čas bol aj členom mládežníckej reprezentácie Juhoslávie. Ja klub neopustím, ale zostanem aj ďalej pomôcť, koordinovať, poradiť.“

CYKLISTICKÝ KLUB JEDNOTA ŠÍD, Cyklistický zväz Vojvodiny, združenia občanov z dediny Sot pod patronátom Obce Šíd v nedeľu 26. decembra vedľa Sotského jazera zorganizovali cyklistické preteky, tzv. cyklokros. Na tomto, štvrtom v poradí CX SOT CX 2021 sa zúčastnilo sedem klubov z celého Srbska, čiže viac ako 60 cyklistov. Cyklisti klubov hostiteľov, Jednoty a CK Šíd ako aj obvykle zaznamenali pozoruhodný úspech. Spomedzi cyklistov Jednoty seniorka Jovana Radovanovićová obsadila druhé miesto, kým juniorka Anja Nikitovićová bola prvá. Kadetka Dunja Čobanovićová tiež bola prvá a kadet Miloš Živković obsadil tretie miesto. Pionieri Nemanja Maksimović a Radoje Šuša boli druhí, resp. tretí, kým pionierka Radojka Šuša obsadila prvé miesto. Spomedzi cyklistov CK Šíd najúspešnejšia bola, ako sa aj očakávalo, reprezentantka Srbska Bojana Jovanovićová, ktorá obsadila prvé miesto. Mladší kadeti Luka Pantić a Mihajlo Škorić boli druhí, resp. tretí. Kadetka Anja Babićová bola druhá a jej rovesníčka Lidija Simanovićová tretia, kým pionier Uroš Pantić bol druhý. lp Foto: z archívu CK Šíd