Petrovských mínus šesť

from Hlas ľudu 3/2022

Centrum pre rodičov v Kovačici

JESEŇ 2021 VOJVODINSKÉHO LIGISTU Z VRBARY NA DLANI Petrovských mínus šesť

Juraj Pucovský

Odkedy v sezóne 2016/17 získali titul majstra Somborskej oblastnej ligy (mali šesť bodov viac od BSK z B. Brestovca) a postúpili do Vojvodinskej ligy – severnej skupiny, futbalisti petrovskej Mladosti majstrovstvá v silnej spoločnosti vždy končili v prvej polovici tabuľky.

Podobne je to aj po prvej časti sezóny 2021/22, v ktorej zakotvili na siedmej priečke. V klube síce plánovali získať tridsať bodov, ale celková bilancia je: 7 víťazstiev, 3 remízy, 5 prehier, gólový pomer 25 : 18 a 24 bodov, s čím predsa vo Vrbare nie sú nespokojní. Mužstvo Mladosti bolo oveľa úspešnejšie doma, kde zo siedmich zápasov získalo 17 bodov, kým si z ôsmich hosťovaní prinieslo sedem.

Petrovčania v Pačire s domácou Bačkou vykročili ľavou nohou napriek tomu, že v prvom

Jaroslav Jakuš, opora obrany Mladosti, sa vráti na trávnik

polčase viedli 0 : 1. Po obrátke domáci vyrovnali z darovanej penalty rozhodcu Jurića a druhý, víťazný gól dali v 87. min. Prvý zápas vo Vrbare s Tavankutom sa skončil 0 : 0, pričom domáci nevyužili množstvo šancí, ani výhodu, že hostia pol hodiny hrali bez vylúčeného Todorovića, a v posledných chvíľach ich rozhodca Ćeranović poškodil o penaltu. Po zbabranom úvode v 3. kole Mladosť príjemne potešila fanúšikov víťazstvom nad menovkyňou v Apatíne 2 : 1, pričom domáci zmarili penaltu v 80. min. Súboj s kvalitnou Vojvodinou z Báčskeho Gradišta vo Vrbare priniesol pekný futbal a druhú remízu – 1 : 1, hoci vo finiši domáci mali hodne šancí na výhru. Hosťovanie v dedine Stanišić u rovnomenného nováčika Petrovčanom zostáva v nepeknej spomienke. Mali zaslúžený bod v hrsti, ale rozhodca Petar Dražić odpískal penaltu v 90. + 6. min., ktorú domáci Đukić premenil na víťazstvo –

2 : 1. Prvý gól domáci dali tiež v nadstavenom čase prvého Pod trénerom Svetozarom Soviljom sa v jeseni polčasu. O pískaní Dražića honetriasla stolička vorí aj skutočnosť, že domácim ukázal dve žlté karty a hosťom až osem (!) vrátane i trénera Svetozara Sovilja, ktorého predčasne aj odstránil zo striedačky.

Vedúci gól Marka Beronju na zápase s Vojvodinou z B. Gradišta – 1 : 1 LEN TRAJA MAXIMÁLNE

Hoci si tričko Mladosti obliekalo až 23 futbalistov, tréner Sovilj mal hodne kádrových problémov pre trest, zranenia, ale i nezodpovednosť jednotlivcov. Všetkých 15 zápasov zohrali len piati: brankár Leňa (všetkých 1 350 minút), Ožvát (1 336), Brajković (1 350), Trojanović (1 263) a Beronja (1 350). Vl. Šproch nehral len Najlepší strelec Petrovčanov: Marko Serdar (vľavo) v Subotici a Stojisavljević vystal na štarte v Pačire. Ostatní hráči majú na konte tento počet zápasov: Ikrašev (13), Serdar (13), Zorić (12), Đokić (8), Leškov (6), A. Šproch (6), Jakuš (5), Mrkaić (5), Petej (5), Antonić (5), Dobrovoljski (4), Hađinac (4), Rupar (3), Fábry (3), Čiep (1) a teraz už bývalý predseda Severíni si zahral iba 7 minút so Slogou, hoci predtým už skončil s aktívnym futbalom.

Mužstvo a vedenie Mladosti po zápase s Turijčanmi

Rozhodujúci gól Marka Serdara po záverečnej výhre nad menovkyňou z Turije – 1 : 0

54 ŽLTÝCH KARIET

Rozhodcovia futbalistom Mladosti v jeseni ukázali 54 žltých kariet, ktoré videli až devätnásti hráči! Jedinú červenú kartu z hráčov dostal Hađinac po zápase so Stanišićom a dvakrát predčasne z trávnika musel aj tréner Sovilj, najprv v Apatíne, a potom aj v Stanišići. Najviac kariet dostal nováčik z Turije Ikrašev (8), nasledujú Serdar (6), Rupar (5), Vl. Šproch, Trojanović po štyri, Leňa, Stojisavljević, Ožvát a tréner Sovilj po tri, kým náhradný brankár Vučić dvakrát ožltol na striedačke... Najviac kariet bolo na zápase Mladosť – Tavankut, keď rozhodca Ćeranović potrestal šiestich domácich hráčov a trénera Sovilja, siedmich futbalistov z Tavankuta a trénera N. Todorovića, kým hráča S. Todorovića predčasne poslal aj pod sprchy. Jediný zápas bez žiadnej karty bol ten, keď vo Vrbare hosťoval Njegoš z Lovćenca. ČSK Pivaru 2 : 0 a Mladost z Turije 1 : 0. Domáca bilancia je teda: 5 víťazstiev, dve remízy, žiadna prehra a gólový pomer 13 : 2.

Po už spomenutých nešťastných prehrách v Pačire a Stanišići a triumfe v Apatíne Petrovčania na hosťovaniach zažili neúspechy s Preporodom v Novom Žedniku 0 : 2 (Leňa zneškodnil penaltu a pred zápasom Petej oznámil, že viac nebude hrať), v Subotici s naším najstarším klubom – Bačkou 1901, keď bolo 1 : 2 a v Sente 0 : 2. Tri

Ináč po skončení zápasu došlo k potýčke, keď nováčik Mladosti z Turije Branislav Hađinac uderil hlavou hráča Stanišića Nikolu Kneževića, takže ho následne potrestali ročným zákazom hrať futbal!

Všetkých päť ďalších zápasov doma Mladosť vyhrala. Báčskopalanské Krila Krajine premohla 2 : 1 (strelci Serdar v 3. min. a Trojanović v 5. min; na tomto zápase si zranil ruku spoľahlivý stopér Jakuš a nehral viac do konca jesene), Slogu Čonoplja 2 : 0, Njegoš Lovćenac 5 : 0 (hostia prišli len jedenásti, a keď sa zranil brankár Pribić, vystriedal ho kapitán Tešanović), čelarevskú

MAGLIĆSKÉ KVARTETO – 21 GÓLOV!

Z celkove 25 gólov štyria Maglićania v drese Mladosti strelili až 21 gólov: najlepší je Serdar (9 gólov, s Njegošom 1 z penalty), Trojanović (7, jeden z penalty), Stoisavljević (4) a Beronja (1). Dva góly dal Zorić (s Njegošom z penalty), kým raz trafili ešte Hađinac a Leškov z penalty so Slogou.

body si priniesli zverenci trénera Sovilja z Gajdobry po výhre 6 : 4 (domáci Račić premenil dve jedenástky a jeden z troch gólov z penalty dal aj Trojanović), aby si jedinú remízu vonku vybojovali v Bajši – 1 : 1.

O celkovej jesennej bilancii tréner Svetozar Sovilj po poslednom zápase s Turijčanmi povedal: „Prakticky od 5. kola sme mali problémy s hráčskymi kádrami. Tí, čo hrali, zaslúžene získali 24 bodov. Keby všetko bolo v poriadku, iste by sme sa posunuli o ten-ktorý krôčik vyššie. Všetkým hráčom, ktorí poctivo hrali a bojovali o farby klubu, patrí veľká vďaka, lebo ma zároveň stále podporovali.“

STAROPAZOVSKÍ VOLEJBALISTI ROKY STREDOBODOM POZORNOSTI Pre mnohých stále veľkou obľubou

Matej Bzovský

Začarovaná volejbalová lopta v staropazovskom prostredí je roky stredobodom pozornosti všetkých športových dianí. Táto atraktívna hra pri sieti láka rovnako mužov, ako aj ženy. Roky prináša milovníkom tohto športu veľa pekných zážitkov, ale aj sklamaní. Najväčšieho sa mimo palubovky dožili volejbalisti pred 47 rokmi, keď si politika v tejto časti sriemskej roviny zamiešala prsty do športu. Vtedajšie lokálne vrchnosti dekrétom nariadili, aby volejbalisti po 15-ročnej nepretržitej a skvelej prítomnosti v elitnej juhoslovanskej súťaži opustili ligu, údajne pre nedostatok prostriedkov. Toto hanebné prianie bolo so slzami v očiach splnené po rozlúčkovom zápase so záhrebskou Mladosťou na vlastnej ploche pred preplneným hľadiskom. Veľkí športoví priatelia zo Záhrebu ponúkli body záchrany, ale Jednota jednoducho musela po dvojhodinovom boji nezabudnuteľný zápas skončiť porazená (2 : 3). Bola to chvíľa veľkého sklamania pre hráčov a smutná rozlúčka pre početných fanúšikov, ktorí dlho nevedeli, o čo vlastne šlo.

Na túto nezvyčajnú udalosť si nerád spomína dnes 81-ročný Borislav Barački, známy ako Trba, jedna z legiend tunajšieho volejbalu. Oveľa viac bolo však tých krajších zážitkov spolu s Jankovićom, Barnákom, Lakatošom, Majorským, Bajalovićom, Sontićom, Radišićom, Petričevićom, Muževićom a ostatnými bývalými velikánmi tohto športu. Do Starej Pazovy sa tento vynikajúci športovec dostal z báčskej Turije prostredníctvom novosadskej Vojvodiny, v ktorej hrával ešte ako stredoškolák. Neskoršie nakrátko hral i vo vtedy známom klube v Báčskom Maglići, kde bol členom aj chýrečný Jovo Janković, neskoršie tiež hráč Jednoty. I keď sa s tričkom dávno rozlúčil, táto hra mu je stále blízko pri srdci. Pre iné životné záležitosti len občas odchádza na stretnutia Jednoty. Dôchodcovské dni trávi najviac na brehu Dunaja okolí tešil veľkej priazni. Vďaka Jednote začal púšťať hlboké korene medzi mládežou takmer v celom Srieme. „Náš prvý veľký úspech datuje z roku 1960,“ hovorí ďalej tento chýrečný volejbalista. „Vtedy sme po kvalifikačnom turnaji vo veľkej sieni sarajev-

Mužstvo Jednoty z roku 1971, ktoré získalo tretie miesto v SFRJ: (stoja zľava) Barnák, Protić, Majorský, Barački; v drepe: (zľava) Kolarević, Sontić, Đurić, Bajalović, Rodić, Pavković; v úzadí stoja členovia vedenia klubu: (zľava) Oreščanin, Smuđa, Kersting, Litavský, Ivković, Petričević, Dr. Đokić

v Belegiši, kde sa presťahoval pred troma desaťročiami kvôli svojim ďalším dvom veľkým záľubám – chytaniu rýb a poľovačke. „Môj vtedajší spoluobčan a spoluhráč Mićo Turudija bez môjho vedomia podpísal prihlášku do Jednoty,“ prezradil nám Boro. „Trochu ma to nahnevalo, avšak keď som sa prispôsobil novému tričku a získal nových priateľov, bol som celkom spokojný a šťastný, že som sa dostal do opravdivého volejbalového prostredia. Už vtedy Jednota mala silné mužstvo. Predsedom klubu bol Stanko Kasalović, vtedajší obecný prokurátor, ktorý sa veľmi podieľal v našich úspechoch, tiež vo výstavbe prvej športovej haly v Srieme, ktorá je, žiaľ, dnes príliš zanedbaná.“

Roky sa volejbal v Pazove a skej Skenderije postúpili do najvyššej juhoslovenskej súťaže, v ktorej boli silné celky z Belehradu, Rijeky, Maribora, zo Záhrebu, Sarajeva, Skopje, z Ľubľany, Brčka... Zápasy o miesto vo volejbalovej elite v Sarajeve nám všetkým zostali v trvalej spomienke. Všetci vrátane rozhodcov nadŕžali našim súperom a domáci fanúšikovia nám pod nohy hádzali zrnká fazule?! Veľká bojovnosť a nadšenie však všetko prekonala. Splnil sa nám pekný sen, ktorý trval nasledujúcich 15 rokov. Za celý ten čas sme si spolu so záhrebskou Mladosťou udržiavali status člena kvalitnej súťaže, čo vonkoncom nebolo ľahké.“

Jednota vtedy mala dozaista silné mužstvo, ktoré sa v roku 1967 uchádzalo aj o titul majstra Juhoslávie. Titul im však zamálo unikol.

„V Starej Pazove som dosiahol takmer všetko v živote. Zamestnal som sa, založil si rodinu, získal veľa priateľov, afirmáciu. Stal som sa i štátnym reprezentantom v silnej konkurencii vrcholných volejbalistov. Musel som sa však aj finančne zabezpečiť, a preto som v roku 1968 odišiel do belgického GENK-u, kde som hral tri roky. Zohral som tiež zo 300 zápasov vo VK Vardar v Skopje. Po návrate do Starej Pazovy krátko som vystupoval na Novom Belehrade a nakoniec ako 41-ročný veterán aj v susednej Vojke, kde som zároveň poúčal mladé talenty. Rozlúčka s volejbalom bola samozrejmá, ale dodnes sledujem tento šport. Občas si pozriem stretnutia žien v superlige, ale aj mužov, ktorí, mám nádej, len dočasne súťažia o stupienok nižšie. Naša generácia, v ktorej okrem už spomínaných boli aj Višekruna, Protić, Kolarević, Vračarić a ďalší, bola perlou staropazovského športu, aj keď sme hrali za oveľa skromnejších podmienok než ďalšie a najmä terajšie generácie. Hrali sme s veľkým nadšením, takže sme aj najväčšie prekážky prekonali, ale tú na rozlúčku s prvou ligou pre vyššiu silu sme na hracej ploche zdolať nemohli.“

Zachovali sa aj početné zápisnice v rukách voľakedajšieho pedantného tajomníka Jána Litavského ako trvalé spomienky na početné stretnutia. Bez ohľadu na súčasné úspechy žien, ale aj mužov ťažko je to veru zopakovať, lebo vtedajšia juhoslovanská liga volejbalistov bola jednou z najsilnejších na Balkáne, ba i v Európe, a táto generácia pazovských volejbalistov nebola úspešná iba na domácej scéne, ale nemalé úspechy dosahovali aj na palubovkách v Belgicku, Grécku, Československu, Poľsku. Foto: z archívu klubu

Dlhoročné priateľstvo stolných tenistov z Petrovca a Dunajskej Stredy pretrváva. Naposledy sa stretli na SNS roku 2019. Miroslav Lomen (vpravo) na tohtoročnom turnaji na SNS

Malá svorná stolnotenisová družina

Vladimír Hudec

Stolnotenisový klub Mladosť v Báčskom Petrovci bol založený v dávnom roku 1968 a meno dostal v súlade s tradíciou, keďže v Petrovci vtedy pôsobili futbalový a aj volejbalový klub rovnakého mena. Odvtedy je nepretržite súčasťou petrovského športu. Petrovskí stolnotenisti v tejto chvíli súťažia v Prvej vojvodinskej lige, čo je štvrtá úroveň súťaže v krajine. „V minulosti sme súťažili aj v druhej, dokonca aj v prvej lige, ale hádam nikdy spod Vojvodinskú,“ hovorí dlhoročný predseda klubu Ján Lačok. „V tejto chvíli sme umiestnení v strede tabuľky, s čím sme úplne spokojní, tým skôr, že nemáme ambície postúpiť vyššie. To preto, lebo nemáme hráčov pre vyššiu úroveň, a vždy sme zastávali stanovisko, že v klube majú hrať výlučne hráči z Petrovca, prípadne bližšieho okolia, resp. nemienime dovádzať kvalitných hráčov spoza chotára kvôli výsledkom.“

Okrem pravidelnej súťaže v lige petrovskí stolní tenisti tradične mnoho rokov organizujú aj tri podujatia. Je to stolnotenisový turnaj v rámci Slovenských národných slávností, tiež Memoriál Jaroslava Báďonského, ktorý niekoľko rokov zapadá do programu Dní Petrovca, a tretie podujatie sú majstrovstvá klubu, na ktorom hráči, ktorí odohrali predchádzajúcu majstrovskú sezónu, medzi sebou hrajú o titul najlepšieho. Tento posledný turnaj sa hrá od roku 1976 a prvý majster klubu bol Dr. Miroslav Kopčok.

V prvom mužstve už roky hrajú hlavne tí istí hráči: Miroslav Lomen, Pavel Bažík, Pavel Turan, Michal Šranka, Ľudovít Kaňa... Mladých, nových hráčov je však málo, a preto sa nastoľuje otázka budúcnosti klubu, resp. práce s mladými hráčmi, ktorí by prevzali raketu od starších a pokračovali v petrovskej stolnotenisovej tradícii. „Budúcnosť tohto športu z tohto aspektu aspoň v tejto chvíli nie je ružová. Niežeby sme na pláne prípravy mladých hráčov nepracovali vonkoncom nič, ale je to podľa mojej mienky málo. Totižto máme svojráznu školu stolného tenisu, ktorú sme pomenovali rekreácia. Tam každú stredu od 19.00 do 21.00 h chodia deti vo veku 10 rokov a staršie a trénujú spolu s prvým mužstvom. Riadnu školu stolného tenisu, ako to majú napríklad futbalové kluby, nemáme, lebo na to jednoducho nemáme podmienky, čiže nemáme termíny v telocvični. Totižto pre riadnu školu stolného tenisu by bolo potrebné trénovať 3- až 4-krát v týždni. Medzi mladými však máme dvoch – troch talentovaných hráčov, ktorých sme už usmernili do Čelareva, kde s mladými dobre pracujú. Uvidíme, či niektorého z nich na jar zaradíme do mužstva pre súťaž,“ hovorí Ján Lačok.

Petrovskí stolní tenisti majú aj čulú spoluprácu so stolnými tenistami zo Slovenska. Je to STK Vidrany z Dunajskej Stredy, viacnásobný majster Slovenska a účastník Európskej ligy šampiónov. „V minulosti sme sa stretali pravidelne aspoň raz ročne buď na Slovensku, alebo v Petrovci. Žiaľ, pre pandémiu koronavírusu sme sa nevideli už dva roky, ale tá tradícia

Svorná stolnotenisová družina: (zľava) Ján Lačok, predseda Miroslav Lomen, Michal Šranka, Pavel Turan, Pavel Bažík, hráči, a Vlastimír Záborský a Ján Makan, členovia vedenia klubu

určite nebude prerušená. Okrem toho už niekoľko rokov máme zaujímavú spoluprácu s pohostinskou školou v Dolnom Kubíne, do ktorej odchádzajú naše deti na školenie. Boli na SNS a aj na Dňoch Petrovca a veľmi sa zberajú aj toho roku,“ hovorí náš spolubesedník a na otázku, ako to klub má s nanciami, odpovedá: „Vlani sme z obecného rozpočtu dostali pomerne málo prostriedkov, iba 130-tisíc dinárov, čo je o 100-tisíc dinárov menej ako v roku predtým. Kluby boli rangované okrem iného aj podľa toho, koľko robia s deťmi, a my sme v tom spomedzi petrovských klubov najslabší. Občas nám však pomôžu aj viacerí petrovskí podnikatelia tým, že nám zaplatia večeru, kúpia úbor a hradia niektoré iné náklady, a pomôže nám aj Miestne spoločenstvo tak, že nám zabezpečí odmeny, medaily, poháre, diplomy a tomu podobné. Viac od toho nemôže. My sme však taký klub, ktorý nemá nikoho mimo Petrovca, nikoho neplatíme, takže nám tieto prostriedky na ligu postačia, lebo sa necestuje ďaleko. Ak nám však chýba, doložíme z vlastného vrecka. Na vyššiu ligu by to určite nepostačilo,“ konštatuje na záver predseda petrovských Pavel Turan (vľavo) v súboji so Zoltánom Lelkesom zo Slovenska stolných tenistov.