Vyššia cena kukurice

Poľnohospodárske

PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

Ročník XLX 5. 2. 2022

Číslo 3/ 2049

Z PRODUKČNEJ BURZY

AKTUÁLNE

Vyššia cena kukurice

Nové pokrajinské tendre

Ľubica Sýkorová

Pokrajinský sekretariát pre poľnohospodárstvo, vodohospodárstvo a lesníctvo Autonómnej pokrajiny Vojvodiny vyhlásil súťaž o pridelenie nančných prostriedkov na do nancovanie nákupu závlahových zariadení a iných zariadení pre lepší vodný, vzdušný a tepelný režim rastlín na rok 2022. Na realizáciu tejto súťaže o spolu nancovanie je plánovaná celková suma až 370 000 000 dinárov.

Granty na podporu týchto investícií sú stanovené do výšky 60 % oprávagregáty na spúšťanie zavlažovacích čerpadiel (150 000 RSD/ ha, 165 000 RSD/ha); potrubné ženým zariadením (50 000 RSD/ha, 55 000 RSD/ha); ltračné nených nákladov a pre osoby mladšie ako 40 rokov do 70 %. Maximálna výška nenávratných nančných prostriedkov na jednu žiadosť nemôže presiahnuť 7 700 000 dinárov a pri výpočte sa zohľadňuje hodnota investície bez dane z pridanej hodnoty (DPH).

Pre sektor ovocie a vinič granty sú určené na obstaranie napr. kvapkových závlah s pridruženým zariadením (150 000 RSD/ ha, 165 000 RSD/ha); potrubné vedenia s postrekovačmi (150 000 RSD/ha, 165 000 RSD/ha); ltračné systémy, fertigačné systémy (100 000 RSD/ha, 110 000 RSD/ha); vybavenie studní (50 000 RSD/ha, 55 000 RSD/ ha); zavlažovacie čerpadlá (100 000 RSD/ha, 110 000 RSD/ha); zariadenia (30 % z hodnoty oprávnených nákladov alebo do 800 RSD/m, 30 % z hodnoty oprávnených nákladov alebo do 880 RSD/m); materiály na zakrytie plodín s cieľom ochrany pred mrazom: agrotextílie, agrál a mulčovacia fólia (30 000 RSD/ha, 33 000 RSD/ha); systémy solárnych panelov so sprievodným vybavením – solárne čerpadlá, fotovoltaické panely, invertor, regulátor, batéria solárneho systému a ďalšie sprievodné elektrické a mechanické vybavenie (1 200 000 RSD, 1 320 000 RSD). Veľmi podobné granty sú zabezpečené aj pre sektor zelenina a kvety a sektor ostatné plodiny, napr. systémy pre kvapkovú závlahu s pridrusystémy, fertigačné systémy (50 000 RSD/ ha, 55 000 RSD/ha); potrubné vedenia s postrekovačmi (100 000 RSD/ha, 110 000 RSD/ ha); vodné delá a systémy bočných krídel (100 000 RSD/ha, 110 000 RSD/ha); tifóny (800 000 RSD/kus, 880 000 RSD/kus); vybavenie studní (50 000 RSD/ha, 55 000 RSD/ ha); zavlažovacie čerpadlá (50 000 RSD/ha, 55 000 RSD/ha);… Súťaž bude otvorená do 18. 2. 2022. Celková suma je 370 000 000 dinárov, s cieľom zväčšiť plochy ornej pôdy pod zariadeniami a zavlažovacími systémami vo Vojvodine, ako aj ochrana pôdy pred mrazom či burinami so zlepšením vodného, vzdušného a tepelného režimu rastlín. ○

Ľ. Sýkorová

Na Produkčnej burze v Novom Sade v dňoch od 24. do 28. 1. bol zaznamenaný najmä rast ceny kukurice.

S kukuricou sa v uvedenom období obchodovalo za cenu od 26,50 do 27,50 din./kg bez DPH. Priemerná cena bola 27,00 din./kg bez DPH, čo je nárast o 2,95 % oproti predchádzajúcemu týždňu.

Trh so pšenicou bol pokojný. Predávala sa za cenu od 30,70 din./kg bez DPH do 31,50 din./kg. Priemerná cena bola 31,50 din./kg bez DPH, čo je nárast o 1,03 %.

Sója sa na novosadskej burze predávala začiatkom týždňa za 74,70 din./kg bez DPH a na konci týždňa za 74,00 din./kg bez DPH. Priemerná cena bola 74,46 din./ kg bez DPH.

S močovinou sa obchodovalo za cenu 865,00 €/t v ekvivalente dinárov v strednom kurze NBS a s dusičnanom amónnym za cenu 725,00 €/t. Trh s dusíkatými hnojivami veľmi rýchlo zareagoval na oznámenie o potenciálnom zásahu štátu. Dá sa očakávať, že v nasledujúcom období dôjde k ešte väčším cenovým korekciám. Slnečnicové výlisky sa predávali za 30,00 din./kg bez DPH. ○

Z obsahu

Aj ovocie, aj zelenina

s. 3 Vtáčiky s bielou kostrčou

s. 6 a 7 Do vášho receptára

s. 8

DO POZORNOSTI! Nový súbeh o dotácie pre živočíšnu výrobu

Ľ. Sýkorová

Riaditeľstvo pre agrárne platby vyhlásilo 2. verejnú výzvu na predkladanie žiadostí o určenie nároku na čerpanie grantov v rámci projektu konkurencieschopného poľnohospodárstva Srbska v roku 2022. Termín podávania žiadostí je od 24. januára do 23. februára 2022.

Predmetom 2. verejnej výzvy sú investície a oprávnené náklady súvisiace so zvýšením konkurencieschopnosti prvovýroby živočíšnej výroby v oblastiach výroby mlieka, výroby mäsa, včelárstva a akvakultúry.

Na realizáciu 2. verejnej výzvy v roku 2022 sú vyčlenené nančné prostriedky vo výške 360 000 000,00 dinárov. Celková hodnota investícií v individuálnom podnikateľskom pláne je v dinárovom ekvivalente 20 000 až 50 000 eur, minimálna výška grantu je 10 000 – 25 000 eur.

PROJEKT KONKURENCIESCHOPNÉHO

POĽNOHOSPODÁRSTVA

Projekt konkurencieschopného poľnohospodárstva v Srbsku je spoločná iniciatíva Ministerstva pôdohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva a Svetovej banky, ktorá zavádza nový model nancovania na posilnenie mikro, malých a stredných poľnohospodárskych výrobcov a podnikov a na zlepšenie poľnohospodárskej výroby a konkurencieschopnosti. Projekt poskytuje prijímateľom možnosť získať dotáciu vo výške 50% z celkovej hodnoty investície vrátane daní, 40% úverového nancovania v spolupráci s komerčnými bankami len s 10 % vlastnej spoluúčasti.

Informácie o vyhlásenej 2. verejnej výzve sú dostupné na e-mailovej adrese: info@scap.rs. ○

OVOCNÁ ZÁHRADA Postrek ovocných stromov meďnatými prípravkami

Ľubica Sýkorová

Predjarným postrekom ničíme všetkých škodcov prezimujúcich na ovocných a okrasných drevinách. Ničenie prezimujúcich škodcov je dôležitou súčasťou celoročnej ochrany ovocných a okrasných drevín, pretože škodcov zasiahneme v štádiu vajíčok alebo lariev, teda ešte skôr, než spôsobia väčšie škody. Sú to predovšetkým vošky, roztoče a roztoče, štítničky, puklice, méra jabloňová, piadivky a pod.

V dňoch bez mrazu možno robiť postrek ovocných drevín. Postrekovou látkou trelievania pukov, pretože po tomto termíne je už neúčinný. Pomerne vysoké teploty (okrem ba stromy dôkladne „umyť“, aby bolo ošetrenie účinné. Priaznivé dni bez mrazov využívame taktiež na chemické ošetrenie broskýň proti kučeravosti listov. Teplota by sa mala pohybovať okolo 5 – 7 °C. Používame postrekovač s väčším otvorom tak, aby ani jedno miesto nezostalo neošetrené. Na postrek v čase vegetačného pokoja používame meďnaté prípravky. Postrek musíme ukončiť do začiatku naposledných pár dní) umožnili prezimovanie veľkého počtu škodcov, ktoré môžu spôsobiť obrovské škody v ovocných sadoch. Zimný postrek sa robí po reze a mechanickom ošetrení ovocných stromov. Zimná ochrana sa robí v období pokoja. Najlepšie výsledky ničenia škodlivých organizmov dosiahneme vtedy, keď ochranné opatrenia vykonáme v druhej polovici februára až začiatkom marca. Kôstkoviny, maliny a černice ošetrujeme o niečo skôr, pretože tieto druhy vstupujú do vegetácie skôr. Zimným postrekom sa zničia početní prezimujúci škodcovia – listové vošky (srb. lisne vaši), roztoče (srb. grinje), štítničky (srb. štitaste vaši), kvetárka jabloňová (srb. jabukin cvetojed), psota broskyňová a slivková (srb. breskvin i šljivin moljac) a iní. Na kôre a v rôznych puklinách ovocných stromov prezimuje veľký počet škodcov. Aby sme určili ich prítomnosť a početnosť, musíme urobiť aj podrobnú prehliadku pomocou lupy alebo mikroskopu v niektorom laboratóriu.

Zimný postrek robíme vtedy, keď sú konáre stromov suché a nesmie fúkať vietor. V tomto období sa môžu používať kombinácie minerálneho oleja a meďnatých prípravkov, napr. červený olej, ktorý súčasne pôsobí na škodcov aj choroby.

NEBEZPEČENSTVO INFEKCIE Z MUMIFIKOVANÝCH PLODOV

Mnohí pestovatelia podceňujú nebezpečenstvo infekcie šíriacej sa z mumi kovaných plodov. Množstvo drobných spór, ktoré sa uvoľňujú z ponechaných plodov, ľahko nain kujú kvety v jarnom období a v čase zrelosti plodov sa výskyt monílie opakuje. Základom nechemickej ochrany ovocnín proti chorobám a škodcom je preventívne odstraňovanie zdroja nákazy – na všetkých stromoch treba pooberať všetky mumi kované plody. Na kôstkovinách (marhule, broskyne, nektárinky, slivky a ringloty) nestačí odtrhnúť mumi kovaný plod, ale musíme odrezať aj časť konárika, lebo aj v ňom je zdroj infekcie. ○

VYSKÚŠAJTE PESTOVAŤ REBARBORU Aj ovocie, aj zelenina

Ľubica Sýkorová

Rebarbora (srb. rabarbara) – Rheum L. je viacročná, trváca rastlina, ktorá na jednom mieste vydrží desať až pätnásť rokov. Ak sa pestuje ako intenzívna kultúra, obyčajne sa pestuje 7 až 9 rokov. Obľúbená je pre svoje šťavnaté listové stonky.

Rebarbora je rastlina mohutných rozmerov s hlbokými koreňmi. Skoro na jar vyPre veľké listy počas vegetácie potrebuje veľa vody. Najmenej dva mesiace pred tvára listové stonky, pre ktoré sa pestuje. Druhy rodu Rheum L. sú rozdelené do niekoľkých skupín. Najznámejšia je napr. rebarbora vlnitá Rheum rhabarbarum L., ktorá je bežne pestovaná ako zelenina pre listové stonky. Pochádza z východnej Sibíri a severného Mongolska. Patrí do čeľade stavikrvovitých a pestuje sa v celej Európe. Iba štyri trsy tejto rastliny bohato stačia zásobiť šesťčlennú rodinu. Podľa sfarbenia rozdeľujeme rebarboru na zelenostopkatú a červenostopkatú. Táto dáva síce menšiu úrodu, ale má jemnejšiu chuť. Má mimoriadne veľký obsah vápnika, horčíka, mangánu a draslíka.

PESTOVANIE

Rebarboru môžeme dopestovať zo semena alebo delením starých trsov a odkopkami zo starších rastlín. Výhodnejšie je rozmnožovanie druhým spôsobom. Pred sadením musíme pripraviť pôdu. Aj keď rebarbora nemá na pôdu žiadne mimoriadne nároky, musíme si uvedomiť, že na jednom mieste bude rásť veľa rokov. Preto treba pôdu prevrstviť do hĺbky aspoň 60 cm a zásobiť kvalitným maštaľným hnojom a kompostom. V druhom roku pridávame aj fosfor a draslík.

Rebarbora je vďaka svojmu pôvodu veľmi odolná proti nízkym teplotám. Na jar znesie jarné mrazy aj do -4 °C bez poškodenia. plánovanou výsadbou je potrebné hlboké spracovanie pôdy. Rebarboru môžeme sadiť na jeseň, no vhodnejšia je jarná výsadba, najlepšie v druhej polovici marca. Jesennú výsadbu by sme mali urobiť do polovice októbra. Jednotlivé rizómy sadíme 40 až 60 cm od seba, vzdialenosť radov by mala byť od 1,5 do 2 m. Každý rizóm musí mať aspoň dva – tri zdravé puky. Do pôdy ho sadíme tak, aby vrcholový puk bol asi 4 až 6 cm pod povrchom. Rastlinu dobre zalejeme. Koreňový systém rebarbory je mohutný, takže si vie vytiahnuť vodu aj z väčšej hĺbky, no vo všeobecnosti tejto rastline vyhovujú vlhkejšie (no nie trvalo premočené) pôdy. Polievanie je dôležité najmä pri dlhšie trvajúcom suchu. Po vegetačnej sezóne nadzemná časť rebarbory odumiera, takže ju je potrebné odstrániť a položiť v jej okolí mulč. Vhodným mulčom je napríklad vrstva (5 cm) kompostu, ktorú je vhodné položiť v okolí rastliny (nie však priamo na korunku/srdce rebarbory). Takýto mulč zabezpečí pre rastlinu živiny na ďalšiu sezónu, udržiava vlhkosť a obmedzuje rast burín. Ak sa na rebarbore objavia kvety, je vhodné ich čo najrýchlejšie odstrániť, aby rastlina smerovala svoju energiu do rastu stoniek. Každých 5 – 6 rokov rebarbore prospeje, ak jej základňu rozdelíme na viac častí a zasadíme ich osobitne (je to aj vhodná príležitosť na množenie rebarbory). Rozdelenie vykonávame v období vegetačného pokoja (na jeseň alebo predjarie).

CHOROBY A ŠKODCOVIA

Rebarbora je veľmi odolná rastlina, aj čo sa týka škodcov a chorôb. Z chorôb ju môže ohroziť hniloba, ktorá môže postihnúť stonky alebo základňu rastliny. Len čo sa objavia známky hniloby, potrebné je napadnutú časť rebarbory čo najrýchlejšie odstrániť a ponechať len zdravé časti. Okrem hniloby môžu rebarboru napadnúť aj slimáky.

ZBER

Prvý rok po výsadbe lisové stopky nezberáme, aby sme rastlinu nevyčerpali. V ďalších rokoch zberáme tak, že od apríla do júla postupne odlamujeme vyvinuté hrubé listy z rastlín. Listovú stopku chytíme čo najnižšie a miernym pootočením a tlakom von z listovej ružice ju vylomíme. Listovú čepeľ hneď odrežeme, zabránime tým uvädnutiu stopky. Dva až tri listy môžeme odtrhnúť dvakrát do týždňa. Na každej rastline ponecháme aspoň štvrtinu listov, aby sa vytvorili veľké trsy na budúci rok. Ak chceme mať pekne vyvinuté rastliny, musíme dbať, aby sa nevytvorili kvetné puky. Včas ich zrežeme, aby tvorba kvetov rastlinu neoslabovala.

PREČO KONZUMOVAŤ REBARBORU?

Obsahuje množstvo vitamínov skupiny B, horčík, fosfor, železo, jód, draslík, mangán. Na seba viaže tuk, a teda je prospešná pri chudnutí. Detoxikuje organizmus, je močopudná, podporuje trávenie a pomáha proti zápche. Posilňuje tiež tvorbu krvi, pokožku a vlasy.

Keďže obsahuje kyselinu šťaveľovú, je dôležitá jej správna príprava. Po očistení a zbavení tuhých vláken ju tepelne upravte varením alebo dusením, či sterilizujte v pohároch, inak môže byť aj nebezpečná – vylučuje vápnik z tela. Rozhodne by ju nemali konzumovať ľudia trpiaci dnou, reumatizmom a ľadvinovými kameňmi, či problémami s močovými cestami. Vyhnúť by sa jej mali aj malé deti a tehotné ženy.

Rebarbora je vhodnou surovinou na prípravu kompótov, želé, štiav, krémov, marmelád. Môžeme z nej vyrobiť i víno, upiecť výborný koláč, môžeme ju vysmážať v cestíčku. Listy sa používajú na liečbu popálenín a rôznych poranení. Pre zaujímavú chuť je vhodnou prílohou aj k mäsu. ○

5. 2. – 11. 2. 2022

sobota nedeľa

11˚ | -1˚ 8˚ | 3˚

pondelok

12˚| 3˚

utorok

11˚ | 1˚

streda

12˚ | 2˚

štvrtok

13˚ | 3˚

piatok

10˚ | 1˚

OCHRANA RASTLÍN Čo komplikuje ochranu repky proti škodcom – skúsenosti z Čiech a zo Slovenska

Ján Tancik, Peter Bokor, Marek Seidenglanz, Jaroslav Šafář, Pavel Kolařík, Eva Hrudová, Jiří Havel, František Kocourek, Jitka Stará, Pavel Tóth, Leona Víchová, Romana Bajerová, María Muñoz

Na Slovensku rovnako ako v Česku v posledných rokoch stúpa význam skočky repkovej (Psylliodes chrysocephala) ako škodcu. Niekoľko rokov narastá výskyt tohto škodcu. V rámci českého a slovenského územia boli problémy so skočkou najprv zaznamenané v Čechách, neskoršie na Morave a v poslednom čase aj na Slovensku. Na jar sa ukáže, aká bola úspešná ochrana porastov proti tomuto škodcovi v jeseni. Ukážu to počty lariev v rastlinách.

Rýchlo sa začnú v porastoch objavovať tiež prví krytonosi, a to dva druhy: k. štvorzubý a k. repkový (Ceutorhynchus pallidactylus a C. napi). Migrácie budú zrejme začínať skôr a budú roztiahnuté. Početnosť v posledných rokoch tiež narastala. To sú pre ochranu komplikujúce faktory. Dúfajme, že aspoň výskyty blyskáčika repkového (Brassicogethes aeneus) nevzrastú a že zostanú nízke, pretože by nebolo ľahké vzhľadom na ich rezistenciu kontrolovať v porastoch ich výskyt.

SKOČKA REPKOVÁ – LARVY V RASTLINÁCH

Populácie skočky repkovej vyskytujúce sa na poli prežívajú zimu v troch vývojových štádiách. Určitú časť roku, približne od konca septembra do začiatku apríla, sa v poraste repky napadnutom týmto škodcom môžeme stretnúť s dospelcami, vajíčkami a larvami súčasne. Pomer zastúpenia jednotlivých vývojových štádií sa v priebehu uvedeného obdobia, samozrejme, mení. Najprv sú najpočetnejšou skupinou dospelci (september, október), neskoršie larvy (približne od novembra až do jari). Komplikáciám vyplývajúcim zo spôsobu správania sa skočky repkovej a postupnému nárastu počtu lariev v rastlinách počas jesene, v teplých obdobiach zimy a na začiatku jari sa dá zabrániť účinne jedine tým, že sa dospelci z porastu odstránia (respektíve zníži sa ich počet pod nebezpečnú hodnotu) účinným zásahom na začiatku obdobia kladenia vajíčok. Zásah, ktorý sa obvykle proti skočkám robí s cieľom zachrániť vzchádzajúce

Krytonos repkový

porasty (začiatok septembra), ktorý je dôležitý a opodstatnený a farmári ho majú zažitý, nemá ale z hľadiska vplyvu na počet lariev v rastlinách veľký význam. Veľa imág sa dostáva do porastov totiž neskoršie (migrujú dlho) a aj po tomto zásahu. Ak chceme predísť problémom s larvami, musí sa aplikácia urobiť na začiatku poslednej dekády septembra (v teplých oblastiach v polovici septembra).

I keď ide o larvy, zásah smeruje proti dospelcom. Teda musíme vedieť ich citlivosť k registrovaným insekticídom. Registrované sú pyretroidy (cypermethrin, deltamethrin, gamma-cyhalothrin, lambda-cyhalothrin, zeta-cypermethrin). Testovania skočky repkovej na citlivosť k pyretroidom sme robili len v ČR (pre Slovensko dáta zatiaľ nemáme). Z výsledkov je zrejmé, že pri pomerne vysokom podiele populácií časť jedincov prítomných v porastoch postreky pyretroidom prežije. To platí pre Českú republiku. Na Slovensku to bude zrejme trochu lepšie, nedá sa na to ale veľmi spoliehať. Jedinci, ktorí prežívajú postrek, ho prežívajú preto, že sú pre to lepšie vybavení (rezistencia vďaka enzymatickej výbave). V poraste po prvej pyretroidnej aplikácii na vzchádzajúcom poraste teda zostávajú preživší jedinci. Aspoň v ČR. S druhým postrekom (na začiatku kladenia vajíčok, druhá polovica septembra) ideme proti populácii, ktorá je viac preselektovaná (prvým postrekom) a je teda viac odolná – rezistentná. Časť farmárov v ČR v jeseni 2021 opakovala zásahy trikrát a viackrát.

Každá ďalšia aplikácia je ale z dôvodov už vyššie popísaných menej účinná a selektuje populáciu smerom k vyššej rezistencii. A k rozmnožovaniu sú pripustení len tí jedinci, ktorí postreky prežívajú. Ich potomstvo (teraz ide o larvy v rastlinách) bude opäť menej citlivé. Za tejto situácie je nutné ochranu postaviť (okrem rôznych agronomických možností) i na iných latkách ako sú pyretroidy, aby bolo možné tieto insekticídy striedať s niečím, čo funguje na inom mechanizme účinku. Preto je dôležité i používanie insekticídnych moridiel (cyanotraniliprole, upyradifurone) a zaraďovanie (ak dôjde k opakovaným aplikáciám) doposiaľ jediného ďalšieho registrovaného insekticídu v ČR na skočku repkovú indoxacarbu (Avaunt). A to i napriek tomu, že moridlá majú dĺžku účinku časove obmedzenú a že indoxacarb nepatrí medzi najúčinnejšie insekticídy na skočky, ale dostávame tam cez ne niečo inak fungujúce ako pyretroidy. Predlžujeme tým pyretroidom život.

Účinnosť predjarných, respektíve skorých jarných aplikácií na zníženie počtu lariev v rastlinách nie je vysoká bez ohľadu na použitý insekticíd. Napriek tomu je možné niečomu pomôcť. Po prvé je možné zabrániť novému kladeniu vajíčok, ku ktorému dochádza po oteplení na konci zimy a začiatkom jari, i keď to nie je také podstatné (z vajíčok nakladených po zime vznikajú larvy pre porast omnoho menej nebezpečné). Po druhé je možné časť lariev prítomných v rastlinách zlikvidovať (maximálna účinnosť 40 – 50 %). Larvy skočiek totiž niekedy prostredie vnútorných pletív opúšťajú a preliezajú do iných listov. K tomu dochádza v predjarí, keď začínajú stonky, v ktorých zimovali, hniť. Môžu sa vtedy načas vyskytnúť i na povrchu rastlín, čo je príležitosť pre kontaktný účinok pyretroidov. Pretože tieto aplikácie nie je možné presne načasovať, je dobré kombinovať pyretroid s neonikotinoidom.

KRYTONOS STONKOVÝ A PYRETROIDY

Citlivosť stonkových krytonosov k pyretroidom sa znižuje – to ale nie je hlavný problém. Pri stonkových krytonosoch sú väčším problémom skôr tieto faktory: časté výrazné nadprahové výskyty, veľmi dlhé obdobie kladenia vajíčok, skoré (včasnej-

šie) migrácie do porastu spojené so skorším začiatkom kladenia vajíčok, ale tiež pretiahnutie obdobia kladenia do neskorších fenologických fáz a zákaz používania organofosfátov (chlorpyrifos-ethyl a chlorpyrifos-methyl). Toto platí pre Česko i Slovensko. Čo sa týka testovania ich citlivosti k pyretroidom, v roku 2021 sme zaznamenali iba populácie citlivé (stupeň 2) a vysoko citlivé (stupeň 1). I keď ide o české populácie (slovenské populácie doteraz testované neboli), podľa nášho názoru je možné z nich tiež usudzovať na situácii na Slovensku. Tieto výsledky ukazujú, že situácia je celkom dobrá, ale treba byť v strehu. V predchádzajúcich sezónach, v rokoch 2019 a 2020, sme na niektorých lokalitách ČR už narazili na populácie k. štvorzubého so zníženou citlivosťou k pyretroidom (šlo o stredne rezistentné populácie = stupeň 3 a v jednom prípade o rezistentné populácie = stupeň 4). A vzhľadom na to, že ochrana porastov je založená (rovnako ako u skočiek) hlavne na pyretroidoch, je nutné využívať ich obozretne (musíme sa vyhnúť rezistencii stoj čo stoj). Situácia je niekedy komplikovaná preto, že sa tu nachádza niekoľko ďalších negatívnych faktorov: zákaz organofosfátov, ktoré vzhľadom na svoju dlhú reziduálnu účinnosť boli aj v obťažnejších sezónach (veľký výskyt, dlhé obdobie kladenia vajíčok), veľmi spoľahlivé a hlavne pre užívateľa komfortné (načasovanie mohlo byť aj nevhodné); výrazný nárast výskytu a predlženia obdobia kladenia (celkove nárast nebezpečnosti) u oboch druhov stonkových krytonosov, čo vyvoláva potrebu intenzívnejšej kontroly. To v praxi znamená častejšie opakovanie aplikácií a vo väčšine prípadov ide a pôjde o pyretroidy. Tak ako v prípade skočky repkovej je nutné do ochrany porastov proti stonkovým krytonosom vnášať niečo iné než pyretroidy – znížiť selekčný tlak vyvíjaný na populáciu hmyzu touto skupinou a spomaliť vývoj rezistentných populácií.

Z nepyretroidných insekticídov je na stonkové krytonosy registrovaný neonikotinoid acetamiprid (v prípravkoch Mospilan, Gazelle…). Z laboratórnych testov vykonaných v roku 2021 (opäť len na českých populáciách) vyplýva vysoká úroveň citlivosti krytonosov (testované na populáciách k. štvorzubého) k tomuto insekticídu. Acetamiprid je teda dobrý partner v

kombinácii s pyretroidom, kde môže plniť rolu akéhosi „brzdiča“ vývoja rezistencie k pyretroidom a posilniť účinnosť pyretroidov. Z poľných pokusov tiež ale vyplýva nie príliš vysoká účinnosť acetamipridu zabrániť poškodeniam spôsobeným krytonosmi (najmä pri ich vysokom výskyte a dlhom období kladenia vajíčok), ak je aplikovaný sólo (bez pyretroidu). Acetamiprid teda treba dávať v kombinácii s pyretroidom.

LEN ABY ZOSTAL VÝSKYT

BLYSKÁČIKA NÍZKY

Rezistencia blyskáčikov sa nejaví ako veľký problém, kým sú ich výskyty nízke, ako tomu bolo za niekoľko posledných rokov. Prakticky sa dosah rezistencie javí až pri vyšších výskytoch. Blyskáčik neprestal byť nebezpečným škodcom repky. Z výsledkov, v ktorých sú zhrnuté výsledky testovania českých a slovenských populácií na citlivosť k lambda-cyhalothrinu, je zrejmé, že bežné esterické pyretroidy v poľných podmienkach úplne zlyhajú v Česku a tiež na mnohých lokalitách Slovenska. To nie

je nová informácia, je to známe už niekoľko rokov. Z výsledkov získaných v roku 2021 tiež vyplýva, že situácia na Slovensku, i keď nie je zďaleka ideálna v tomto zmysle, sa nezhoršovala za posledných niekoľko rokov tak dramaticky ako v ČR. Rozdiel medzi rezistenciou blyskáčikov v ČR a SK nie je pomerne markantný. Pyretroidy teda v prípade väčšieho výskytu nepomôžu. Istou výnimkou medzi týmito insekticídmi je etofenprox (napr. Trebon, Magma…), k nim si blyskáčik repkový aspoň čiastočne citlivosť zatiaľ zachoval. Za možnú, ale zďaleka nie ideálnu alternatívu najmä v ČR miesto zlyhávajúcich pyretroidov je možné považovať neonikotinoid acetaLarvy stonkových krytonosov škodiace miprid. Z výsledkov v stonke repky testovania citlivosti blyskáčikov k tejto látke v roku 2021 vyplýva, že sa hlavne v ČR vyskytujú i značne necitlivé populácie k tejto látke. Na Slovensku sa javí situácia podstatne lepšie. V ČR sa, bohužiaľ, znižuje aj citlivosť na indoxacarb. No aj napriek tomu je táto látka stále najviac účinná na blyskáčiky v ČR aj SK.

AKO INSEKTICÍDY ZASAHUJÚ DO VÝVOJA BLYSKÁČIKA?

Na problematiku blyskáčika repkového sa môžeme podívať aj inak. Škodlivým štádiom je dospelec (imágo). Citlivosť na insekticídy sa logicky testuje tak v laboratórnych, ako i v poľných podmienkach práve na dospelcoch, pretože proti nim sa zasahuje. Na rastlinách repky (v pukoch a v kvetoch) sa tiež vyvíjajú ich larvy. Tie samotné neškodia, ale vzniknú z nich dospelci, ktorí naletia do repky na nasledujúci rok (blyskáčik vytvorí jednu generáciu do roka). Z výsledkov popísaných vyššie vieme, že citlivosť dospelcov na insekticídy stále klesá, najmä pri pyretroidoch. V ČR už aj pri ďalších latkách. Ako ale zasahujú insekticídy, napríklad aj tie, ktoré z testov rezistencie vychádzajú zle (pyretroidy), do vývoja tohto druhu na repke? Ako sa líšia dosahy aplikovaných insekticídov v zmysle zníženia početnosti budúcej generácie? Má zmysel ich aplikovať aspoň z tohto dôvodu, keď nezaberajú na dospelce? Tu sa snažíme nahliadnuť na niečo, čo by sme mohli nazvať dlhodobejší dosah. Z výsledkov našich pozorovaní vyplýva, že sa vplyv aplikácií insekticídu na vývoj nasledujúcej generácie tohto škodcu výrazne líši v závislosti od zvoleného prípravku. Z výsledku je viditeľné, že pyretroidy všeobecne do vývoja blyskáčika nezasahujú, početnosť lariev neznižujú. Nemá ich teda zmysel proti blyskáčikom používať ani z tohto dlhodobejšieho dôvodu. Nezaberú na dospelce a ani neznížia početnosť nasledujúcej populácie. Naopak relatívne vysoký vplyv na zníženie početnosti lariev bol preukázaný pri neonikotinoide acetamipride a thiaclopride (tento je už zakázaný) a ďalej pri spinetorame (tento je, bohužiaľ, tiež pre prax nedostupný). Štatisticky významný, zrejme však krátkodobý efekt na zníženie početnosti lariev má i indoxacarb.

Nejde ale len o insekticídy. Do vývoja blyskáčika repkového zasahujú i jeho prirodzení nepriatelia. Relatívne vysoký podiel lariev môže byť parazitovaný lumkami z podčeľade Tersilochinae.

Z hľadiska pestovateľa sa ako najzaujímavejší javí, samozrejme, taký insekticíd, ktorý významne redukuje počet lariev v kvetoch. Na druhej strane však minimálne komplikuje život parazitoidom (postrek sa neprejaví znížením parazitácie). To je ťažké zadanie, čo potvrdzujú aj výsledky našich pokusov. Z nich vyplýva, že každý insekticídny zásah úroveň parazitácie znižuje. To sa týka tak bežných syntetických insekticídov, ako aj látok považovaných za látky k prírode bližšie, environmentálne prijateľnejšie (napr. spinetoram, neemazal). 

ZO SVETA VOJVODINSKEJ AVIFAUNY (47) Vtáčiky s bielou kostrčou

DrSc. Ján Babiak

V staršej terminológii jednej skupinke operencov z čeľade muchárovité (Muscicapidae) bol doslovne prevzatý aj názov z češtiny a dlho sme ju poznali ako podčeľaď beloritiek (Oenanthe). Základná charakteristika všetkých druhov bola biela farba zadnej časti trupu, teda kostrče (ritky) s typickým nákresom na chvoste.

Ich biotop je otvorený skalnato-trávny terén, na ktorom z posedu na vyššom mieste prihliadajú na hlavne insektivornú korisť. Preto sú spravidla sťahovavé. Ide o prevažne malé vtáčky, čo si stavajú hniezda celkom nízko alebo aj na samej zemi, čo aj ako drobné spevavce svojím hlasným spevom dajú o sebe vedieť. V súčasnej klasifikácii sem patria 3 rody pod menom: pŕhľaviar (Saxicola), skaliarik (Oenanthe) a skaliar (Monticola).

Pŕhľaviar červenkastý

V rámci týchto rodov dva druhy pŕhľaviarov (červenkastý a čiernohlavý) sú u nás najčastejšie, skaliarika sivého je značne menej, kým dva druhy operencov z rodu skaliarov je tu najmenej (skaliar pestrý má endemické rozšírenie a skaliar okrový je celkom vzácny). Treba napomenúť aj to, že skoro pri každom druhu týchto operencov v daných geografických regiónoch ich rozšírenia sú aj užšie rozdiely, ktoré nútia na formovanie poddruhov (rás), ale je to v texte len periférne spomenuté, aj to iba vtedy, keď sa to vzťahuje na druh v regióne AP Vojvodiny.

PŔHĽAVIAR ČERVENKASTÝ – SAXICOLA

RUBETRA, Linné 1758

Je to drobček (menší od vrabca), ktorého možno vidieť na otvorenom, neobhospodárenom priestore, najčastejšie osamele, na vyvýšených miestach, odkiaľ si pre zháňanie potravy pozerá svoj lovný terén. Rozšírenie: Je dominantne európsky vtáčik, mimo starého kontinentu s malým rozšírením v Ázii, od stredného Zauralska až po Mongolsko, ale ho je aj na pomedzí Čierneho mora a Kaspického jazera. V západnej, južnej a v najsevernejšej časti Európy ho niet. Je sťahovavý a prezimuje v predrovníkovej a juhovýchodnej Afrike. U nás je pomerne častý v nízkom poraste v údoliach riek od konca marca do začiatku októbra.

Biotop: Spravidla preferuje otvorené trávnaté priestory s riedkou robustnou vegetáciou a nízkym krovím, ale aj vlhké lúky a slatinné priestory, ako i priestranné pasienky a štrkoviská. Obýva aj podhorie, až stredohorie do výšky 1 200 m. n. m.

Rozlíšenie: Samček na hornej časti tela je hnedosivej farby, s bielym hrdlom a pásom nad okom. Prsia má červenkasté, kým koniec chvosta je tmavohnedý. Samička má menšie kontrasty sfarbenia peria a samček má v období párenia výrazne tmavšie líca. Keď prejde obdobie párenia, aj tie rozdiely takmer zmiznú. Mláďatá prvé operenie získajú po 2,5 týždňa, keď pomerne rýchle nadobudnú materský šat. Pohlavne dozrievajú v druhom roku.

Hniezdenie: Hniezdo robí samička v trávnatom húští, v trsoch alebo v kroví, občas aj na zemi, v jamke prekrytej trávou. Hrubú konštrukciu tvoria drobné konáriky a vnútro je obložené živočíšnou srsťou. Do neho samička znesie 3 – 6 (7) vajíčok tyrkysovej farby. Inkubácia trvá okolo 13 dní. Hniezdnu starostlivosť ďalšie dva týždne majú obaja rodičia. Frekvencia hniezdenia je dvakrát v roku.

Potrava: Konzumuje prevažne hmyz a drobné bezstavovce, červy, pavúky a mäkkýše, v jeseni aj semená a bobule. Korisť si vyhliadne z posedu a chytá ju na zemi alebo aj vo vzduchu.

Spev: Je hlasný s krátkym prerušovaním. Najčastejšie je to cvakavé „tyk-tik“, „víit-tak-tak“, „cŕŕŕ-crr-crr“, ale aj hvízdavé

„juú“ a „hjuít“, ako i trilkovanie, aj švitorenie tvrdými tónmi.

PŔHĽAVIAR ČIERNOHLAVÝ – SAXICOLA TORQUATA (RUBICOLA), Linné 1766

Je operenec a jeho európsky variant (rubicola) má celoročný areál v západnej Európe a v Stredozemí. Na jar sa migračná populácia posúva na severovýchod a hniezdi v pásme od širšieho okolia Beneluxu, Podunajska, Ukrajiny až po pomedzie Čierneho mora a Kaspického jazera, aby sa o pol roka vrátila na priestory južného Stredomoria a do Mezopotámie, hoci zriedkavejšie časť populácie prezimuje aj u nás. Naša populácia do našich krajov prichádza koncom februára a od nás Pŕhľaviar čiernohlavý – samička po hniezdení odchádza začiatkom októbra. Biotop, ktorý tento druh preferuje, sú rovinné a briežkovité kraje, lesostep, vlhké lúky, nábrežia riek, kanálov, jám a močiarov. Samček má čiernu hlavu a chrbát, bielu škvrnu po stranách krku a hrdzavú hruď. Samička je sfarbením bližšia k predchá-

Pŕhľaviar čiernohlavý – samček

dzajúcemu druhu, teda v rámci druhu je prítomný pohlavný dimorfizmus. Mláďatá sú po prvom operení strakaté. Miesto hniezdenia si volí ako jeho rodák, ale hniezdo je pokryté a má vstupný tunel. Počet vajíčok v násade je 5 – 6. Sú sivkasto-modravé s hnedavými škvrnami (hustejšie na hrubom konci). Na nich sedí iba samička, ale starostlivosť o mláďatá si podelí so samčekom. Frekvencia násady: dve znášky v roku, v období máj – júl. Jedálny lístok je podobný ako u predchádzajúceho rodáka. Hlási sa tvrdým „cak“, „cak-cak“, ale aj „viít“, „tik-cak“. Spieva rýchlo, švitorivo a štebotavo.

SKALIAR SIVÝ –

OENANTHE OENANTHE, Linné 1758

Je vtákom severnej pologule, najmä východnej. Na eurázijskom kontinente má skoro plynulý letný areál v pásme 30 – 75 ° s. z. š. Je sťahovavý a zimuje v predrovníkovej Afrike (vo východnej aj južnejšie). Je zaujímavé, že aj skaliariky z pobrežia Grónska a kanadských ostrovov zimujú v Afrike a na tej ceste prvou prekážkou im je priestranný Atlantik. Biotop skaliarika je otvorená aj kamenistá krajina s lúkami, potom slatiny, trávnaté nábrežia a pastviská, ale aj obrábané plochy, pod podmienkou, že sa tam nájdu dutinky na kamenných alebo hlinených svahoch. Také podmienky u nás má na Telečke, Fruškej hore a v južnom Banáte, kde aj hniezdi.

Je veľkosti vrabca. Bežne je ťažké rozlíšiť samičku od samčeka (až na malé rozdiely), ale v období párenia samček má zvýraznenú čiernu masku cez oči (samička ju nemá), hnedočierne krídla a koniec chvosta. Nad okom má biely prúžok a tiež biele bruško a kostrč. Samička má chrbát sivohnedý, krídla hnedé a iba koniec chvosta čierny. Mláďatá po operení zís-

kajú materský šat so šupinovou kresbou, ktorá časom mizne.

Skaliarik sivý

Pre hniezdo skaliarik hľadá skalnatý priestor, veď preto má aj také meno, obyčajne nízko nad zemou v dierach alebo krovinách. Hniezdi dvakrát v roku, keď samička znesie 4 – 6 jasnomodrých vajec, na ktorých sedia obaja rodičia. Inkubácia trvá 13 – 14 dní a hniezdna starostlivosť ďalšie 2,5 týždňa.

Skaliar pestrý

Živí sa hmyzom a pavúkmi, ktoré uloví na zemi alebo vo vzduchu. Hlási sa „titiriti-tíi-tíi“, upozorňuje s „ček-ček“. Spieva škrípavo, ale vie aj švitoriť.

SKALIAR PESTRÝ – MONTICOLA SAXATILIS, Linné 1758

Je eurázijský vták. Obýva horské oblasti v úzkom pásme od severného Mediteránu po strednú Áziu. Vojvodina je už severná geografická hranica jeho rozšírenia a tak tento pestrák má už len ostrovčekovitý areál. Hniezdi vo Fruškej hore. Preferuje strmé skalnaté stráne alebo až vysokohorské lúky. Aj z tých dôvodov je u nás zriedkavý. Je sťahovavý a zimuje vo východnej časti rovníkovej Afriky. U nás ho možno vidieť od polovice apríla do konca augusta.

Samček je jeden z našich najpestrejších vtákov. Hlava a horná časť chrbta je modrá, kostrč biela, krídla, ako aj stredná časť chvosta čiernohnedé. Dolná časť tela je hrdzavočervená, aj laterálne chvostové letky. Svadobný šat po období párenia stratí. Samička je skromne sfarbená – chrbát tmavohnedý, bruško žltohnedé a po celom tele má vlnkovaný nákres (je jarabá). Operené mláďatá majú materský šat s väčšou prítomnosťou bielych škvŕn.

Hniezdi v skalných štrbinách alebo v hromade kamenia.

Robí miskovité hniezdo z trávy.

Znáška je raz v roku. Vajíčka sú okrúhlejšie, sivkasto-bielej farby a v hniezde ich býva 4 – 5 (6). Reprodukčné obdobie je máj – jún. Po ňom skaliar je prelietavcom. Požiera hmyz, pavúky, červy, ale aj malé jašterice a na doplnok aj bobule a semená. Hlási sa krátkym prenikavým „viht“, „uit“, aj cvakavým „ček“. Počas letu spieva čisto, melodicky, flautové melancholické tóny podobné spevu drozda čierneho.

SKALIAR OKROVÝ –

OENANTHE HISPANICA, Linné 1758

Je vtáčik teplého mediteránskeho pobrežia, ale aj kontinentálneho Turecka a okolia Kaspického mora. Z týchto krajov pred zimou prelieta do zasaharskej Afriky. Severná hranica jeho areálu je 45 ° s. z. š. a v našich

geografických priestoroch je to rieka Sáva a Dunaj. Biotop skaliara okrového sú kamenné priestory s pasienkami, s roztrúsenými krovinami a krpatou lesostepou, pozdĺž horských potokov, najčastejšie nižšie od 600 m. n. m. Na priestoroch mimo Španielska je obvyklejší tmavo-biely poddruh (rasa) Oenanthe hispanica melanoleuca (Güldenstädt, 1775), kde je okrový odtienok menej prítomný, a tak je tento variant aj tu prezentovaný. Je to malý, štíhly vták. V období párenia samček je s čiernym hrdlom a krídlami, ako aj koncom chvosta. Ostatná časť tela je biela s okrovými odtienkami, vďaka čomu aj

Skaliar okrový

v slovenskej terminológii dostal svoje druhové meno. Aj kostrč je biela. Samček je na jar farbou peria kontrastnejší, ale ten kontrast po párení tratí. Samička je miernejšie sfarbená, takmer na celom tele hore žltohnedá, s čiernohnedými krídlami. Aj koniec chvosta a bruško sú biele. U nás nie je dokázané hniezdenie, aj jeho prítomnosť sa skôr označuje ako veľmi zriedkavá, ale, božemôj, ťažko je vtáčikovi preletieť Sávu alebo Dunaj. Konzumný lístok tohto druhu je ako pri jeho rodákoch. Ozýva sa sykotom „bršč“ a prenikavým „ček“. Varovný znak je hvizd „viü“. Spieva krátko švitorivo, napr.: „čičyrrče-čučirr-tri“, ale vie aj kombinovať švitorenie s hvízdaním a imitáciou iných vtákov.  Fotografie: z internetu

DO VÁŠHO RECEPTÁRA Pečené koleno s medovou glazúrou

Suroviny: bravčové koleno, 2 bobkové listy, 5 zrniek celého nového korenia, 5 zrniek čierneho korenia (celé), 1 KL celej rasce, 1 KL soli, 1 mrkva, 1 cibuľa, 3 strúčiky cesnaku, 1/2 malého zeleru, 500 ml piva (svetlé, tmavé...); Na glazúru: 1 PL oleja, 1 PL medu, 1 PL plnotučnej horčice, 1 PL sójovej omáčky

Takto sa to podarí: Koleno umyjeme pod tečúcou vodou, vložíme do veľkého hrnca a pridáme koreniny (soľ, čierne korenie, rascu, nové korenie a bobkový list). Zeleninu očistíme a do hrnca ku kolienku pridáme prepolenú cibuľu, celé strúčiky cesnaku a na kocky pokrájanú mrkvu a zeler. Všetko zalejeme tmavým pivom a vodou tak, aby bolo mäso kompletne zaliate. Na miernom ohni privedieme k varu, zakryjeme a varíme zhruba hodinu a pol, pričom zhruba po hodine koleno otočíme. Potom koleno spolu so zeleninu uložíme do pekáča, podlejeme pivovým vývarom, potrieme medovou omáčkou a dáme do rúry vyhriatej na 160 °C a pečieme približne rovnaký čas, ako sme koleno varili – 90 minút. Počas pečenia koleno pravidelne polievame vývarom a v zhruba polovici ho otočíme a potrieme zvyškom medovej omáčky. Podávame s chlebíkom, chrenom, nakladanými feferónkami, horčicou a dobre vychladeným pivom.

Vyprážané brazílske guľôčky

Suroviny: Na cesto: 1 vajce, 120 ml mlieka, 60 g kryštálového cukru, 180 g hladkej múky, 1/2 KL vanilkového extraktu, 1 KL kypriaceho prášku; olej na vyprážanie, jemný kryštálový cukor, škorica

Takto sa to podarí: Celé vajce vyšľaháme v miske spolu s mliekom a cukrom. Pridáme vanilkový extrakt a potom po tretinách zapracujeme odváženú múku. Cesto necháme postáť, kým sa nám v menšej hlbokej panvici zahreje olej, a tesne pre vyprážaním primiešame do cesta kypriaci prášok. Cesto naberáme na kávovú lyžičku a druhou ho sťahujeme do horúceho oleja. Guľôčky vyprážame asi 5 minút a medzitým ich otáčame, aby boli krásne zlatohnedé z každej strany. Vypražené guľôčky ukladáme na papierovú utierku a následne ich obalíme v jemnom kryštálovom cukre, v ktorom sme rozmiešali lyžičku škorice.

Bravčový guláš s haluškami

Suroviny: 1 kg bravčového pliecka, 2 PL bravčovej masti, 3 veľké cibule, 2 PL sladkej mletej papriky, 2 PL paradajkového pretlaku, 3 paradajky, 2 kápie, 1 čili paprička, 1 liter hovädzieho vývaru, podľa chuti soľ, mleté čierne korenie; Na halušky: 500 g hladkej múky, 1 KL soli, 1 vajce, 350 ml vody, 2 PL masla alebo masti na omastenie

Takto sa to podarí: Bravčové mäso pokrájame na kocky a cibuľu nasekáme na menšie kúsky. Vo väčšom hrnci zahrejme masť a pridáme cibuľku, ktorú orestujeme do sklovita. Pridáme mäso, osolíme a okoreníme a opekáme, kým sa nezatiahne. Potom mäsko zaprášime paprikou, pridáme pretlak a spoločne restujeme asi 2 minútky. Potom postupne pridáme na kocky pokrájané paradajky, na tenké prúžky pokrájanú kapiu, na kolieska nakrájanú čili papričku, krátko opražíme a podlejeme vývarom toľko, aby mäso nebolo úplne ponorené. Guláš zakryjeme, stiahneme plameň a necháme variť, kým nebude mäsko mäkké, 30 až 40 minút. Medzitým si pripravíme halušky: múku nasypeme do misky, pridáme celé vajce, soľ a postupne prilievame vodu a miešame. Výsledné cesto by malo byť hladké, ale nie úplne riedke. Cesto pretlačíme cez haluškovač do osolenej vriacej vody a potom, čo halušky vyplávajú na povrch, ich ešte povaríme zhruba 2 minútky. Halušky scedíme a premiešame s trochou masla alebo masti. Guláš podávame s haluškami a všetko ešte posypeme nasekanou jarnou cibuľkou.

Tradičné fánky (Božie milosti)

Suroviny: 300 g hladkej múky, 1/2 ČL prášku do pečiva, 1/4 ČL soli, 1 PL práškového cukru, 1 balíček vanilkového cukru, trochu citrónovej kôry, 75 g zmäknutého masla, 2 žĺtky, 6 PL kyslej smotany, 2 PL rumu, olej alebo bravčová masť na vyprážanie, práškový a vanilkový cukor na posypanie

Takto sa to podarí: Vo väčšej mise si zmiešame múku s práškom do pečiva a soľou. Pridáme aj práškový a vanilkový cukor a trošku citrónovej kôry. Ku sypkým surovinám pridáme zmäknuté maslo, žĺtky, kyslú smotanu a rum. Vypracujeme cesto, ktoré necháme cca 20 až 30 minút odležať. Odležané cesto vyvaľkáme a radielkom narežeme na obdĺžniky – v každom urobíme ešte jeden alebo dva zárezy. Ak urobíme jeden zárez, tak cesto môžeme ešte cez otvor „prevliecť“. Chytíme jednu stranu cesta a prevlečieme ju cez otvor v strede cesta. Pripravené fánky vyprážame v horúcom oleji. Následne ich zbavíme prebytočného oleja pomocou papierových obrúskov. Hotové fánky posypeme zmesou práškového a vanilkového cukru a podávame. 

Zdroj: recepty.sk Výber: Ľ. Sýkorová

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 549 | Pripravuje: Ľubica Sýkorová | Použitá domáca a zahraničná literatúra

Kultúra

STARÁ PAZOVA Jana Rumanová – najúspešnejší jednotlivec v roku 2021

Anna Lešťanová

V organizácii Zväzu ochotníkov Obce Stará Pazova, Obce Stará Pazova a Strediska pre kultúru Stará Pazova v stredu 26. januára sa konala slávnosť v staropazovskej divadelnej sále, na ktorej udelili zlaté, strieborné a bronzové plakety Svetlost najúspešnejším jednotlivcom a kolektívom v roku 2021 v oblasti kultúry.

Udeľovanie najvyšších uznaní z oblasti kultúry po 20-ročnej prestávke obnovili pred 10 rokmi. Organizátori podujatia v roku 2020 odmenili najúspešnejších kultúrnych dejateľov za rok 2019, no vlani sa táto slávnosť pre koronavírus nekonala, keďže pred dvomi rokmi nebolo ochotníckych prehliadok a festivalov, a tým vystali aj ich výsledky na hodnotenie. Medzi nositeľmi ďakovnej listiny a bronzovej plakety Svetlost sú aj: Dávid Simendić za účasť na pokrajinskej prehliadke recitátorov a Anna Horvátová za účasť na pokrajinskej prehliadke folklórnej tradície. Ďakovná listiza získanú plaketu na pokrajinskej prehliadke divadelnej tvorby detí. Ovenčení ďakovným diplomom a zlatou plaketou Svetlost sú: Jana Rumanová a jej mentorka Anna Simonovićová, Lora Meršaková a Andrej Simendić za účasť na republikovej prehliadke recitátorov a MKUS svätého Savu v Novej

Anna Simonovićová s recitátormi Janou Rumanovou a Andrejom Simendićom

Pazove za účasť na republikových prehliadkach ľudovej tvorby a folklórnych skupín.

Na slávnosti odmenili 43 jed-

Odmenení ďakovnou listinou a striebornou plaketou Svetlost

na a strieborná plaketa Svetlost sa tentoraz dostalia aj: Tatiane Babinkovej za získanú plaketu na pokrajinskej prehliadke recitátorov a ZŠ hrdinu Janka Čmelíka notlivcov a kolektívov za dosiahnuté úspechy na pokrajinských a republikových súťažiach. Hoci rok za nami nebol ľahký pre kultúrnych dejateľov, pazovskí

Najúspešnejší v roku 2021 v kategórii jednotlivec a kolektív odmenení ďakovnou listinou a zlatou plaketou Svetlost a nositelia špeciálnych odmien

ochotníci boli usilovní a pracovali v súlade s danými možnosťami. Usporiadaných bolo viacero prehliadok a festivalov buď online, alebo naživo.

Medzi odmenenými je aj najúspešnejší jednotlivec v roku 2021. Toto prestížne uznanie sa prihovorila, Ivana Nenadićová, vedúca Oddelenia pre spoločenské činnosti Obce Stará Pazova, a Petar Nerandžić, tajomník tamojšieho zväzu ochotníkov. V mene odmenených sa poďakovala Katarína Verešová, manželka nebohého Jána Vereša.

Nositelia ďakovnej listiny a bronzovej plakety Svetlost

dostalo Jane Rumanovej zo Starej Pazovy, najlepšej recitátorke Srbska. Najúspešnejším kolektívom v roku 2021 sa stal MKUS svätého Savu v Novej Pazove, kým špeciálne uznania za dlhoročný prínos k rozvoju ochotníckej tvorby dostali Ján Vereš (posthumne) a Vladislav Forgáč zo Starej Pazovy, vedúci ľudového orchestra pri SKUS hrdinu Janka Čmelíka.

Uznania najúspešnejším udelili Nataša Mićićová, predsedníčka ZO Stará Pazova, ktorá sa na začiatku programu prítomným aj

Program, ktorý pozostával aj z poeticko-hudobných bodov (vystúpili mužská spevácka skupina a sólistka Jelena Miljevićová MKUS svätého Savu z Novej Pazovy, ženská spevácka skupina a sólistka A. Horvátová Združenia pazovských žien pri SKUS hrdinu Janka Čmelíka za sprievodu harmonikára V. Forgáča a recitátorka J. Rumanová), moderovala Anđelka Maliová, ktorá je zároveň i predsedníčkou Správnej rady Zväzu ochotníkov Obce Stará Pazova.