Pre zachovanie kultúrno-historických hodnôt dvoch národov

Týždeň

7 DNÍ

Parlamentné a lokálne voľby budú 3. apríla

Pripravil: Miroslav Pap

Aktuálny rok bude označený ako volebný. Budú sa konať parlamentné, lokálne, ale aj prezidentské voľby. V utorok 15. februára vo večerných hodinách prezident Srbska Aleksandar Vučić podpísal rozhodnutie o rozpustení parlamentu a vyhlásil parlamentné voľby na 3. apríl. Občania Srbska si v ten deň budú voliť politických zástupcov, ktorí by ich mali reprezentovať štvorročné obdobie, v prípade potreby budú vyhlásené ďalšie voľby predčasne. Od vyhlásenia volieb jednotlivé politické strany majú možnosť podať kandidačné listiny predstaviteľom Republikovej volebnej komisie. Doposiaľ svoje kandidačné listiny odovzdalo osem politických strán.

Prezident poukázal na to, že toto zloženie parlamentu plnilo pre krajinu dôležité úlohy, najmä v oblasti právneho štátu, pričom dodal, že vláda a poslanci plnili mnohé ďalšie dôležité úlohy, najmä z hľadiska hospodárskeho pokroku a zachovania plnej politickej a ekonomickej stability v krajine.

V rovnaký deň, keď boli vyhlásené parlamentné voľby, predseda Zhromaždenia Ivica Dačić vyhlásil aj lokálne, stanovené tiež na 3. apríl. Vyhlásené boli voľby do zastupiteľstva mesta Belehrad, zastupiteľstva mesta Bor a ďalších 11 obcí. Dačić zaželal všetkým účastníkom volieb úspešnú kampaň a férové voľby. Informoval tiež, že budú začiatkom marca vyhlásené aj prezidentské voľby, 90 dní pred vypršaním mandátu aktuálneho prezidenta.

Keďže sa mandát skončil, Dačić pripomenul, že parlament od 3. augusta 2020 do 14. februára, keď sa konala posledná schôdza tohto zvolania, prerokoval a rozhodol o 435 bodoch programu, prijal 265 zákonov, z toho 24 naliehavým konaním a 241 riadnym konaním. *

Kým sa v Srbku všetko usmernilo predovšetkým na nastávajúce voľby, na východe Európy to predsa nie najpriaznivejšie. Rusko-ukrajinský kon ikt sa stal stredobodom svetového diania. Intenzita vojnového kon iktu sa každodenne stupňuje, no predsa jednotliví predstavitelia oboch strán sa snažia o vyriešenie tohto vojnového kon iktu, ktorého základ odborníci vidia najmä v ekonomike a v dobytí východných proruských častí Ukrajiny.

Donecká ľudová republika, ako aj Luhanská ľudová republika, ktoré sú situované na východe Ukrajiny, vyhlásili svoju nezávislosť v apríli 2014. Ide o konfederáciu samozvaných proruských republík, ktoré však neboli uznané Organizáciou spojených národov (OSN). V rovnakom roku, keď Rusko okupovalo Krym, obyvatelia z Donecka a Luhanska od začiatku vojnového kon iktu sa začali presúvať do Ruska.

Za posledných desať dní bolo registrovaných viac prípadov, ktoré porušujú mierovú stabilitu. Vojenské jednotky sú plne prichystané tak z ruskej, ako aj ukrajinskej (severoatlantickej aliancie) strany.

K významnému prevratu prišlo 21. februára, keď Vladimir Putin nečakane uznal separatistické republiky v Donbase. V televíznom priamom prenose o tom informoval obyvateľov Ruskej federácie. V rámci príhovoru boli odvysielané aj zábery, kde podpisuje dekréty a dohody s lídrami Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky. Najvyšší predstavitelia Európskej únie odsúdili rozhodnutie Ruska a zdôraznili, že ide o nezákonný akt. Očakáva sa, že Európska únia a Spojené štáty americké čoskoro uvalia sankcie na Rusko. Z druhej strany vojsko Ruska sa presunie do východných dvoch separatistických republík, s ktorými podpísalo dekrét. Zdroj: BBC, RTV Vojvodina

NÁVŠTEVA DELEGÁCIE ARCHÍVU VOJVODINY NA SLOVENSKU Pre zachovanie kultúrno-historických hodnôt dvoch národov

Pripravil: Miroslav Pap

Delegácia Archívu Vojvodiny, ktorej členmi boli: riaditeľ Dr. Nebojša Kuzmanović, zástupca riaditeľa Kristijan Obšust a operátor digitalizácie a fotograf Vladimír Mučibabić, absolvovala niekoľko stretnutí s vysokými predstaviteľmi kultúrneho a politického života Slovenskej republiky.

V piatok 18. februára sa predstavitelia delegácie Archívu Vojvodiny stretli s predstaviteľmi Ministerstva obrany na čele s ministrom Jaroslavom Naďom. Ministrovi obrany boli predstavené základné aktivity Archívu Vojvodiny so zameraním na realizované projekty v uplynulých troch rokoch súvisiacich s rôznymi aspektmi života a kultúry Slovákov v Srbsku.

Zástupcovia Archívu v sobotu 19. februára pobudli aj v Uhrovci, rodisku Ľudovíta Štúra, kde nadviazali spoluprácu so Spoločnosťou slovenských velikánov a dohodli sa na projektoch, ktoré budú spoločne realizovať. Pri tejto príležitosti v rodnom dome Ľudovíta Štúra a Alexandra Dubčeka v Uhrovci Dr. Jozef Škultéty, predseda Spoločnosti slovenských velikánov, riaditeľovi Archívu Vojvodiny Nebojšovi Kuzmanovićovi udelil Zlatú medailu Alexandra Dubčeka.

Počas celého pobytu na Slovensku predstavitelia Archívu Vojvodiny navštívili aj cintoríny, kde sú pochovaní padlí Srbi – v Bratislave, Trenčíne a vo Veľkom Mederi.

V stredu 20. februára v Trnave realizovali stretnutie s predsedom Zväzu Srbov na Slovensku Stanem Ribičom. V rámci konštruktívneho rozhovoru boli konkretizované programy na rok 2022, ktoré odkazujú na prehlbovanie kultúrnej spolupráce a propagáciu srbskej kultúry na Slovensku.

Kristijan Obšust, Jaroslav Naď a Nebojša Kuzmanović

Predstavitelia Archívu v slávnostnej sieni vlády SR prezentovali základnú činnosť tejto celovojvodinskej inštitúcie. Na konci pracovnej cesty sa stretli ešte s Milanom Jánom Pilipom, predsedom ÚSŽZ a riaditeľom Múzea židovskej kultúry v Bratislave. Zdroj a foto: gradskeinfo.rs

FINANČNÉ STIMULY PRE MATKY NOVORODENÝCH DETÍ

Kúpa nehnuteľností a riešenie bytovej otázky

Pripravil: Ján Pálik

Srbsko poskytne nenávratnú podporu na riešenie bytovej otázky, kúpu nehnuteľnosti v maximálnej výške 20 000 eur. Rozhodnutie sa netýka len prvorodeného dieťaťa, ale každého novorodenca.

Štátna podpora je nenávratná a bude poskytnutá na uplatnenie práva na výstavbu, účasť na kúpe, teda kúpu rodinného domu alebo bytu, uvádza sa vo Úradnom vestníku, na základe rozhodnutia vlády Srbska.

V oblastiach zdevastovaných miestnych samospráv je štátna pomoc stanovená vo výške 50 percent z hodnoty prác na stavbe domu. V ostatných mestách a obciach sa na stavbu domu bude dotovať 20 percent z hodnoty stavebných prác. Hodnota stavebných prác sa bude určovať na základe technického popisu so súpisom prác a celkovej vytvorenej cenovej ponuky prác, ktorá bude overená zodpovedným projektantom.

Pri kúpe domu alebo bytu je štátna pomoc stanovená vo výške 20 percent z odhadovanej hodnoty nehnuteľnosti, čiže maximálne 20 percent z kúpnej ceny.

Prostriedky na túto štátnu podporu budú poskytnuté z rozpočtu Srbska, cez Ministerstvo práce, zamestnávania, bojovníckych a sociálnych vecí.

Uvádza sa, že na dieťa narodené od 1. januára 2022 môže právo uplatniť matka, a výnimočne, v prípade úmrtia matky dieťaťa, aj otec dieťaťa. Podmienkou štátnej pomoci je,

že matka prvýkrát nadobudne vlastný dom alebo byt na území Srbska.

Ak sa žiada podpora na stavbu domu, pozemok musí byť vo vlastníctve matky, bez vecného bremena a s vydaným stavebným povolením. Dom alebo byt musí byť zapísaný v katastri nehnuteľností a bez vecných bremien. Žiadateľka – matka musí predložiť dôkaz o manželskom alebo nemanželskom zväzku. Presvedčením je potrebné preukázať evidovaný pobyt v predchádzajúcich piatich rokoch odo dňa podania žiadosti a prehlásiť, že nevlastní byt alebo dom na území Srbska. „Regulácia vlády o pomoci mladým ľuďom pri kúpe prvej nehnuteľnosti na základe narodenia dieťaťa je skvelým krokom, ktorý bude motivovať mladých ľudí mať deti a riešiť svoj problém s bývaním, a na druhej strane od tejto podpory očakávame zvýšenie počtu úverov na bývanie,“ povedal tajomník Asociácie srbských bánk Vladimír Vasić. „Začiatok je vždy ťažký a podpora štátu pre mladých ľudí v tom období je veľmi dôležitá, keď vieme, aký je náš demogra cký obraz, tak je celkom jasné, že je to dobrý krok z humánneho aj ekonomického hľadiska. Z humánneho, pretože tých 20 000 eur výrazne pomôže mladým ľuďom, a z ekonomického, pretože podporí bytovú výstavbu,“ vysvetľuje Vasić.

Reguláciou vlády Srbska sa ustanovuje, že rodiny, ktorým sa po 1. januári tohto roku narodilo dieťa, môžu získať pomoc od štátu na kúpu alebo spoluúčasť na kúpe nehnuteľnosti, a to vo výške 20 000 eur.

Zdroj a foto: gradskeinfo.rs

PODPORA ŽIEN NA KÚPU NEHNUTEĽNOSTÍ. Rodová rovnosť je pre pokrajinskú vládu jedna z prioritných oblastí ľudských práv, ktoré aktívne podporuje. Z toho dôvodu vyčlenila spolu 21 miliónov dinárov na riešenie bytovej otázky rodín z AP Vojvodiny kúpou nehnuteľností, ktoré však budú vo vlastníctve žien. Cieľom tohto opatrenia je zlepšiť postavenie a ekonomické posilnenie zvýšením počtu žien, ktoré vlastnia nehnuteľnosti. Štatistiky uvádzajú, že ženy vlastnia nehnuteľnosť v 13,95 percenta prípadov a 12 percent žien je spolumajiteliek nehnuteľností. Práve pre uvedené fakty APV sa rozhodla nančne podporiť ženy pri kúpe nehnuteľností. Právo na získanie dotácií budú mať vydaté a nevydaté ženy, ako aj slobodné matky s deťmi, ktoré nemajú bývanie vo vlastníctve alebo v spoluvlastníctve. Zdroj a foto: vláda APV

mp

Týždeň

HOSŤOVANIE PREZIDENTA NA TV TANJUG Hodnotenie minulosti, súčasnosti a budúcnosti

Pripravil: Ján Pálik

Prezident Aleksandar Vučić v sobotu 19. februára hosťoval na TV Tanjug, kde v rámci rozhovoru sumarizoval doposiaľ realizované projekty, aktuálnu situáciu v krajine, ale aj plány na nastávajúce obdobie. Medzi prvými témami bolo zdravotníctvo. Prezident povedal, že bude zverejnený nový zoznam inovatívnych liekov, s tým, že do liečby niektorých najzávažnejších chorôb sa zatiaľ investuje až 53 miliónov eur, čo je dvakrát viac ako v roku 2020. „Mám jednu exkluzívnu novinku, najmä pre ľudí trpiacich cukrovkou, hepatitídou C, možno rakovinou prsníka či hrubého čreva, či iným zhubným ochorením – tento rok prichádzame s novým zoznamom inovatívnych liekov s najväčšou sumou peňazí doteraz, ktoré investujeme.“ Uviedol, že sa najviac na tento účel doteraz investovalo v roku 2020, okolo 23 miliónov eur. „Teraz sú tie investície 53 miliónov eur, čo je viac ako dvojnásobok. Sú to neskutočné peniaze a myslím si, že každý, kto trpí týmito chorobami, bude povzbudený, pretože dostane starostlivosť ako v najvyspelejších krajinách sveta,“ povedal Vučić.

ĽUDIA NECHCÚ DEMOLÁCIU, ALE BUDÚCNOSŤ

V rozhovore pre TV Tanjug na otázku, či všetky médiá vidia, ako vidia občania, čo sa vybudovalo a ako sa Srbsko rozvilo, povedal, že nejde len o médiá, ale aj o prístup k životu. „Je to záležitosť, ktorá závisí od troch bodov: v prvom rade

je to vec osobného prístupu. Sú ľudia, ktorí majú takzvaný negativistický prístup ku všetkému,

nech sa deje čokoľvek. Zápas sa práve začína v 3. minúte a už útočia na svojho trénera, hráčov, a všetci kritici zabúdajú, keď ich tím v 48. minúte strelí gól. Po druhé, pre sociálne siete, kde sa najnegatívnejšie komentáre a tvrdenia prenášajú najľahšie. To priťahuje najväčšiu pozornosť, nie pozitívne správy. Tí najhorší, ktorí by boli negatívnymi v každej spoločnosti, sa dnes stávajú hrdinami, pretože majú viac lajkov. Tretie je, myslím si, že nie sú otázne opozičné médiá, ale politický záujem,“ povedal. Vučić zdôraznil, že existuje čistý politický záujem niekoho, kto nechce vidieť, čo sa deje, pretože sú tu politickí aktéri, ktorí to podporujú z osobných záujmov. Pripomenul, že za 50 rokov sa v Srbsku nepostavilo a nezrekonštruovalo toľko ne-

mocníc a klinických centier, ako za posledných sedem rokov. „Za tri mesiace sme postavili tri covid nemocnice, pripravené je Klinické centrum Niš, Klinické centrum Belehrad a o pár dní otvoríme Kardiovaskulárnu kliniku v Belehrade, ktorá je najlepšia v tejto časti Európy.“

SRBSKO IDE V DOBROM SMERE

„Srbsko ide správnym smerom,“ povedal prezident Aleksandar Vučić a dodal, že je potrebné ešte veľa urobiť, ale zatiaľ sa dosiahol významný pokrok, predovšetkým v ekonomike a infraštruktúre.

Na otázku Čo by povedal občan Vučić prezidentovi Vučićovi? odpovedal, že by mu určite povedal, že mohol urobiť viac a lepšie, že potrebuje trochu viac energie a nejaké lepšie riešenia, ale že je osobne spokojný, aj keď, samozrejme, nie je bez hriechu. „Keď robíte ťažkú prácu, v ktorej musíte robiť životne dôležité a kľúčové rozhodnutia na dennej báze, tak je samozrejmé, že robíte chyby. Srbsko však ide správnym smerom,“ povedal Vučić. Všimol si tiež, že občania v rozhovore o ekonomických úspechoch Srbska vyjadrujú nedôveru, nie preto, že si myslia, že ich niekto klame, ale preto, že na to nie sú zvyknutí. „Pýtajú sa, ako je to možné, že máme nižšie platy ako v Nemecku. Je ťažké pochopiť, že za európskymi krajinami zaostávame 100 rokov, ale jednoznačne znižujeme tento rozdiel. Ak sme mohli víťaziť v basketbale, hádzanej, volejbale, vodnom póle, vo fut-

bale, môžeme aj v politike a ekonomike,“ povedal prezident Srbska.

Dodal, že treba urobiť oveľa viac, no zároveň poznamenal, že štát mal šťastie, že zmluvy na 10 diaľnic a rýchlostných ciest sa robili s optimizmom a ceny surovín potom drasticky vyskočili. „Tie cesty postavíme za dobré ceny,“ povedal Vučić a pripomenul, že o necelý mesiac občania budú cestovať z centra Belehradu do centra Nového Sadu za pol hodiny, že je vybudovaná diaľnica takmer po Požegu, ale aj to, že tá cesta pôjde v dvoch smeroch, smerom na Čiernu Horu a smerom na Bosnu a Hercegovinu. „Toto sú veci, ktoré ľudia vidia a ktoré sú najdôležitejšie. Pretože keď máte cestu, ľudia vedia, že môžu prísť investori a továrne.“

ROZMÝŠĽAME NAD

TÝM, ABY ŠKÔLKY BOLI

ZADARMO PRE VŠETKÝCH

Prezident Srbska Aleksandar Vučić ešte povedal, že uvažuje o tom, žeby o rok či dva boli škôlky bezplatné pre všetky deti v Srbsku. „Ešte musíme spočítať, najmä ak začneme od 1. septembra. V najbližších dňoch, do konca týždňa alebo do desiatich dní rozhodneme.“ Vysvetlil, že ide o 53 miliónov eur ročne, koľko by mal štát na to vyčleniť, a až 70 miliónov eur, pretože zrejme v takom prípade by chudobnejší občania

posielali deti do škôlok. Vučić vysvetlil, že na druhej strane by sa dosiahla väčšia sociálna inklúzia, deti by boli menej na ulici, alebo doma a viac s inými deťmi. Prinieslo by to väčšiu zodpovednosť pre deti a lepší sociálny prístup a rodičom by to uľahčilo premýšľanie o druhom, treťom, štvrtom, piatom dieťati, poznamenal Vučić. Dodal, že problémom nie je 50 miliónov eur, ale ten záväzok by sa mal prebrať na minimálne 10 až 15 rokov.

Vučić tiež povedal, že to, aby to štát dodržal, musí ekonomicky rásť a zdôraznil, že tohtoročný rast je na úrovni piatich percent, čo je veľmi výrazné.

Na otázku novinára Tanjuga, či je jeho cieľom zapamätať si ho ako staviteľa, Vučić odpovedal, že jeho cieľom je byť zapamätaný pre viacero vecí, pričom jednou z hlavných podľa neho by bolo, že počas predvolebnej kampane nebude nikomu lichotiť. „To znamená, že Srbsko, aj keď odídem z čela štátu aj SNS, bude pokračovať v politike nezávislosti, nezávislého rozhodovania a statočnej zahraničnej politiky, v ktorej veľvyslanci a cudzinci nebudú rozhodovať o tom, kto bude členom vlády a akú politiku budeme viesť.“

Upozorňuje, že pod bodom dva je mierová politika, a dodáva, že nedošlo k žiadnym vojnovým konfliktom, hoci vláda čelila mnohým horúcim otázkam a problémom. „Dostali sme nezávislé Kosovo, ktoré naši predchodcovia nechali na podnose. Vtedy nereagovali a my sme to vrátili k medzinárodnému rokovaciemu stolu a nastolili tému, aby sme mohli slobodne povedať, že Kosovo pre nás nie je nezávislé.“

Pod tretím bodom je sloboda pre našich ľudí v každom čase a pod štvorkou je pokrok ekonomiky, povedal Vučić a pripomenul, že Srbsko bolo v posledných dvoch rokoch najrýchlejšie rastúcou ekonomikou v Európe.

ABY OBČANIA MALI

ROVNAKÚ ŠANCU A TÍ

NAJLEPŠÍ DOSTALI ČO NAJVIAC

Prezident Aleksandar Vučić poznamenal, že občania Srbska, hoci má krajina v súčasnosti najvyšší hospodársky rast, nostalgicky spomínajú na život v komunizme za čias Josipa Broza Tita, predovšetkým kvôli dobrým spomienkam, ale vtedy, ako hovorí, sa nežilo lepšie.

Vučić poukazuje na to, že nikto nechce byť rovnaký, najmä nie tí, ktorí bojujú a pracujú 10 hodín denne, s tými, ktorí nepracujú ani hodinu. „Neberte im právo byť úspešný,“ zdôraznil

Vučić. Z druhej strany ľudia, ktorí robia rovnakú prácu v rôznych častiach Srbska, stále nemajú rovnaké platy, poznamenal Vučić a dodal, že tí, ktorí žijú v Belehrade a Novom Sade, majú stále vyššie platy, a to sa musí zmeniť, a preto investuje toľko peňazí do rozvoja každého mesta v krajine.

BEZ OHĽADU NA TO,

KOĽKO CHÝB A TRÁPENÍ BOLO, USPELI SME, SRBSKO JE INÉ

„Bez ohľadu na to, koľko chýb a problémov sme mali, vždy sa nám podarilo vstať,“ povedal prezident Srbska Aleksandar Vučić a zdôraznil, že je hrdý na to, že Srbsko je úplne iná krajina a že si zachovalo slobodu a mier. „Som veľmi vďačný ľuďom, slúžil som svojej krajine čestne. O tom, či budem hľadať podporu aj v ďalšom volebnom období, sa rozhodnem do desiatich dní, ale osobne nikdy nezabudnem na obdobie pokroku a rozvoj našej krajiny,“ povedal Vučić.

Foto: Facebook /buducnostsrbijeavucic

Týždeň

MEDZINÁRODNÝ DEŇ MATERINSKÉHO JAZYKA V KOVAČICI Už 22 rokov pletú štyri nite v jednu výšivku

Olinka Glóziková-Jonášová

V pondelok 21. februára sme si pripomenuli Medzinárodný deň materinského jazyka. V Kovačici si tento jedinečný a pred 23 rokmi aj zo strany UNESCO stanovený deň pripomínajú už 22 rokov. Dvadsať rokov sa pod organizáciu tohto podujatia v Kovačici podpisovala Galéria a Nadácia Babka majiteľa Pavla Babku za podpory lokálnej samosprávy a po dvadsiatich rokoch organizáciu tohto dňa prebrala Obec Kovačica, v spo-

Príhovor Jaroslava Hrubíka, predsedu Obce Kovačica

lupráci so spomenutou galériou. „Keď sa povie Medzinárodný deň materinského jazyka v Srbsku, prvou asociáciou musí byť Kovačica. Teší ma, že po dvadsiatich rokoch patronát a organizáciu tohto podujatia prebrala Obec Kovačica. Prvýkrát sa k tejto téme, zdá sa mi, pristúpilo aj z odbornej strany. Svedčí o tom účasť lektoriek totiž profesoriek Filologickej fakulty v Belehrade. Prvýkrát o tejto téme hovorili odborníčky, a to veľmi efektívne,“ uviedol Pavel Babka, kým Marijana Melišová, asistentka predsedu Obce Kovačica, povedala, že si je vedenie lokál-

Príhovor Pavla Babku, majiteľa Galérie a Nadácie Babka

nej samosprávy vedomé, aký význam má ochrana materinského jazyka, predovšetkým aj kvôli tomu, lebo sa v samotnej Obci Kovačica úradne používajú štyri jazyky. „Nesmierne nás teší skutočnosť, že sme po roku, keď sme si tento deň pripomenuli iba online, mohli usporiadať podujatie v tom pravom svetle a tak, ako si to tento deň aj zasluhuje.“ Bohatý program podujatia štartoval v budove Obecnej správy, kde bolo najprv usporiadané odborné stretnutie, kým sa druhá časť konala v priestoroch Domu kultúry 3. októbra, kde bol usporiadaný príležitostný

Príhovor Gorana Milašinovića, predsedu Komisie Srbska pre spoluprácu s UNESCO

kultúrno-umelecký program. Mottom aj tohtoročného pripomínania si Medzinárodného dňa materinského jazyka bolo: Štyri nite, jedna výšivka, ktorý symbolicky spája všetky národnosti žijúce na území Obce Kovačica v jeden jedinečný obraz, ktorý má Európa v malom – Obec Kovačica. Tohtoročná téma, na globálnej úrovni, bola úzko spätá so vzdelávaním v materinskom jazyku, ale týkala sa aj technologických prekážok, ktorým bolo treba predísť so zámerom, aby vzdelávanie bolo dostupné všetkým, a obzvlášť menšinovým spoločenstvám, v podmienkach svetovej pandémie. Záštitu podujatia aj tohto roku dala Komisia pre spoluprácu Srbska s UNESCO.

Podujatie moderovala už osvedčená moderátorská dvojica Anna Sucháneková a Anička Chrťanová, novinárky lokálnej RTVOK. Na úvod prítomných privítal Jaroslav Hrubík, predseda Obce Kovačica, po čom sa krátkym videom prihovorila aj Maja Gojkovićová, podpredsedníčka vlády RS a ministerka pre kultú-

Moderátorská dvojica Anna Sucháneková a Anička Chrťanová (zľava)

ru a informovanie. Potom sa slova ujal Pavel Babka, majiteľ Galérie a Nadácie Babka, iniciátor pripomínania si tohto dňa v Kovačici pred 22 rokmi. O význame oslavovania Medzinárod-

Na pripomenutie: Deň 21. februára 1999 UNESCO vyhlásilo za Medzinárodný deň materinského jazyka ako pamiatku na udalosť v Bangladéši v roku 1952, keď štyria študenti prišli o život pri proteste za rovnoprávnosť svojho jazyka – bengálčiny so štátom vyhláseným o ciálnym jazykom – s urdčinou. Práve táto udalosť podnietila vyhlásenie tohto sviatku. Prvýkrát sa Medzinárodný deň materinského jazyka oslavoval v roku 2000. Odvtedy si ho pravidelne celosvetovo pripomíname. Dnes vo svete jestvuje bezmála 7 000 rozličných jazykov, z čoho iba sto jazykov skutočne získalo miesto vo vzdelávacích systémoch a vo verejnej sfére, pričom menej ako sto z nich sa používa vo svete digitálnom, kým sa mediálne informovať možno iba v 40. Bohužiaľ, až 43 percent z odhadovaných 7 000 jazykov, ktorými sa na svete hovorí, je ohrozených, čiže hrozí im nebezpečenstvo úplného zániku, aj preto je pripomínanie si tohto dňa mimoriadne dôležité.

Záber z kultúrno-umeleckého programu venovaného Medzinárodnému dňu materinského jazyka

ného dňa materinského jazyka hovoril Goran Milašinović, predseda Komisie Srbska pre spoluprácu s UNESCO, ale aj odborníci: prof. Dr. Isidora Bjelakovićová, odborná spolupracovníčka Oddelenia pre literatúru a jazyk Matice srbskej, profesorky Filologickej fakulty v Belehrade Dr. Zuzana Čížiková z Katedry pre slovakistiku a Sandra BuljanovićováSimonovićová z Katedry pre hungarológiu. Potom sa slova ujali Valentin Mik, hlavný a zodpovedný redaktor NVU Libertatea, a Nikola Tarbuk, generálny tajomník Stálej konferencie miest a obcí. Podujatie svojím spevom, v štyroch jazykoch, spestrili členky speváckej skupiny pôsobiacej pri Gymnáziu Mihajla Pupina v Kovačici pod vedením profesora hudby Pavla Tomáša ml.

Podujatie svojím spevom spestrili členky speváckej skupiny pôsobiacej pri kovačickom gymnáziu

V druhej časti podujatia, teda na javisku DK sa vystriedali ďalší hovorcovia: Marijana Melišová, asistentka predsedu OK, Anca Popu, zástupkyňa veľvyslankyne Rumunska, Monika Podsklanová-Šuhajdová, zástupkyňa veľvyslanca Slovenskej republiky v Srbsku, Branko Anđić, spisovateľ, potom Mgr. Hajnal Jenő, predseda Národnostnej rady maďarskej národnostnej menšiny, Daniel Magdu, predseda Národnostnej rady rumunskej národnostnej menšiny, Dalibor Nakić, predseda Národnostnej rady rómskej národnostnej menšiny, Miroslav Tomáš, predseda Výkonnej rady Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, a Pavel Baláž, predseda Miestneho odboru Matice slovenskej v Kovačici. Po príhovoroch nasledoval umelecký program, v rámci ktorého sa predstavili všetky národnosti žijúce na území Kovačickej obce.

NAJZNÁMEJŠÍ SVETOVÍ FOTOREPORTÉRI NA NOVOSADSKOM NÁMESTÍ Príbehy migrantov očami fotomajstrov

Jasmina Pániková

Zachytiť príbehy migrantov z celého sveta a cez fotogra e vyrozprávať ich smutné príbehy sa snaží obrovský počet fotoreportérov. Tých najúspešnejších každoročne odmeňujú v rámci súťaže World Press Photo a časť ich tvorby je sprístupnená aj na novosadskom Námestí slobody. Výstava je výsledkom spolupráce Nadácie Nový Sad – Európske hlavné mesto kultúry 2022 a Nadácie World Press Photo z Amsterdamu.

Zhruba 60 fotogra í zhrnutých do 28 fotoreportáží prináša príbehy migrantov v 21. storočí. Výstava (Ne)nastanjeni – Migrantske priče u 21. veku z World Press Photo archívu Novosadčanom

a návštevníkom Nového Sadu dáva možnosť pozrieť si ocenené fotogra e svetových fotoreportérov – austrálskeho fotoreportéra Warrena Richardsona, laureáta World Press Photo v roku 2016, ktorý získal prvú cenu za fotogra e migrantov zo srbsko-maďarskej hranice, Roberta Knota, ktorý zachytil boľavé detaily utečencov z Angoly, Massima Sestiniho,

Odmenené plačúce dievčatko Johna Moora

ktorý za fotogra u člnu plného utečencov v roku 2015 získal druhú cenu v kategórii General

Výstava bude sprístupnená do 20. marca

News, či absolútneho víťaza za rok 2019 Johna Moora, ktorého fotogra a zachytáva plačúce dievčatko z Hondurasu a jej matku pri zatýkaní pohraničnou políciou v americkom Texase. „Táto výstava sa zaoberá rozličnými motívmi ľudí, ktorí sa dajú na nebezpečné cesty za lepším životom. Ukazuje utečencov a migrantov z celého sveta, ktorí chcú zabezpečiť istejší život svojim rodinám, ktorí prechádzajú cez nebezpečné hraničné priechody a zápasia s rôznymi ťažkosťami v druhej krajine, pokým túžia po domove. Výstavou sme sa snažili ukázať dôvody, prečo ľudia musia opúšťať svoje domovy,“ povedala kustódska z Holandska Babette Warendorf.

Týždeň

STAROPAZOVSKÁ OBEC Najsúčasnejšia technológia v pestovaní zeleniny

Anna Lešťanová

Branislav Nedimović, minister pre poľnohospodárstvo, lesníctvo a vodohospodárstvo, v sprievode Čedomira Božića, pokrajinského tajomníka pre poľnohospodárstvo, lesníctvo a vodohospodárstvo, a Đorđa Radinovića, predsedu Obce Stará Pazova, navštívili v piatok 18. februára rodinné poľnohospodárske gazdovstvo Lončar, majiteľov dvoch

Vo výrobe zeleniny uplatňujú najsúčasnejšiu technológiu

kultúry ročne), ako aj s tamojšími najmä mladšími poľnohospodármi rozprávali o aktuálnej situácii v tejto oblasti a subvenciách na základe vypísaných súbehov, ktoré pre nich ministerstvo, resp. pokrajinský sekretariát v tomto roku ponúkajú. Aj bratia Lončarovci

Bratia Nikola (zľava) a Marko Lončarovci

bratov Nikolu a Marka, ktorí sa po ukončení fakúlt z Belehradu presťahovali do Belegiša, kde si založili rodiny a vážne sa zaoberajú poľnohospodárskou výrobou.

Hostia a hostitelia sa po kratšej obchôdzke gazdovstva, kde sa nachádza aj farma hydiny (10-tisíc kusov) a 11 veľkých skleníkov na výrobu zeleniny (paradajky, šalát, špenát – tri

V rozhovore s ministrom Branislavom Nedimovićom a predsedom Đorđem Radinovićom Na trhu sa čoskoro nájde aj špenát

Predseda Đorđe Radinović: „Tohto roku pre 200 gazdovstiev na základe súbehu vyčleníme sumy v hodnote od 50- do 150-tisíc dinárov.“ Minister Branislav Nedimović hovoril aj o chove hydiny

svoju výrobu zveľadili vďaka podnetným prostriedkom z republikových a pokrajinských orgánov a v zeleninárstve uplatňujú najsúčasnejšie technológie. Zeleninu pestujú v chránenom území a na otvorenom (kukuricu cukrovú, kapustu, papriku viacero druhov) rozlohy 10 hektárov, kde majú digitalizovanú stanicu a elektráreň (prúd dostávajú z prírodných zdrojov – vetra a slnka) a tiež sa zaoberajú chovom ošípaných a prasníc.

Predseda Radinović vyjadril spokojnosť, že mladí poľnohospodári z podunajských dedín obce mali možnosť rozprávať sa o zveľadení svojej výroby tak s ministrom Nedimovićom, ako aj pokrajinským tajomníkom Božićom. „Obec Stará Pazova každoročne vyčleňuje prostriedky tak na hospodárstvo, ako aj poľnohospodárstvo. Prihliadame na to, aby prostriedky dostali majitelia najmä menších gazdovstiev. Tohto roku pre 200 gazdovstiev na základe súbehu vyčleníme sumy v hodnote od 50- do 150-tisíc dinárov v závislosti od veľkosti gazdovstva,“ prízvukoval Radinović.

Z Belegiša minister Nedimović a pokrajinský tajomník Božić odcestovali do Ašane, dediny patriacej do Obce Pećinci. Tam v domácnosti Slobodana Vasića hovorili najmä o rastlinnej výrobe.

STARÁ PAZOVA Bezplatné kurzy a inovácie

Anna Lešťanová

Inovačné start up stredisko Stará Pazova podnecuje inovačnosť a edukáciu a založené je s podporou Regionálnej rozvojovej agentúry Srem. Má dvojnásobnú úlohu: vyvíjať inovač-

nosť a zveľaďovať hospodárenie spoločností v oblasti stavebníctva a energetickej účinnosti výstavby infraštruktúry. Z druhej strany poskytuje systematickú podporu mladým ľuďom a začiatočníkom v hospodárení a rozvoji inovačných kapacít v oblasti energetickej účinnosti a obnoviteľných zdrojov energie pri rozvoji podnikateľských ideí, inovácií a dizajnu výrobkov v styku s úspešnými spoločnosťami v regióne.

Užívatelia Start up strediska sú štyri tímy a medzi nimi aj Inovačné stredisko pre edukáciu a rozvoj, ktorého zakladateľom je Mihajlo Bonđi. Tento riadny a úspešný študent tretieho ročníka Elektrotechnickej fakulty Univerzity v Belehrade je zároveň aj koordinátorom Inovačného start up strediska.

Všetci užívatelia majú právo používať priestory Start up strediska, majú svoju kanceláriu a možnosť používať konferenčnú sálu pre svoje potreby. K dispozícii im je aj technické vybavenie: počítače, tlačiarne, interaktívna tabuľa, projektor atď. Prvoradým plánom Start up strediska je poskytovanie pomoci užívateľom, s cieľom, aby sa ich idey realizovali. A práve toto stredisko pre edukáciu a rozvoj ponúka všetkým žiakom, študentom a mladým ľuďom z územia Staropazovskej obce, aby sa zúčastnili v bezplatných kurzoch na rozličné zaujímavé témy. V utorok 1. februára v priestoroch strediska bolo slávnostMihajlo Bonđi udelil certifi káty účastníkom kurzu 3D tlače a modelovania (foto: A. Lešťanová) né ukončenie a udelenie certi kátov účastníkom kurzu 3D tlače a modelovania. Zo súhrnne 25 prihlásených až 16 účastníkov kompletne a úspešne absolvovalo celý kurz. Kurz 3D tlače

V rámci tvorivej dielne účastníci sa zoznámili s praktickým postupom 3D tlače

a modelovania mal na starosti M. Bonđi, trval štyri dvojhodiny a tiež boli dve tvorivé dielne, na

Na hodine 3D tlače a modelovania

Účastníci kurzov majú k dispozícii počítače a iné technické vybavenie

ktorých sami účastníci mohli tlačiť všetko, čo chceli, podľa vlastných žiadostí.

Čoskoro (koncom februára) odštartujú aj s ďalším kurzom – v oblasti robotiky a elektroniky, ktorý bude prebiehať raz týždenne a bude trvať asi dva mesiace. Všetci záujemcovia, rozdelení do vekových skupín, môžu hlasovať aj za nové kurzy na rozličné témy, ktoré ich zaujímajú, a samotní organizátori sa postarajú o ich realizáciu.

Kurzy sa konajú v miestnostiach Inovačného start up strediska v Starej Pazove, na treťom poschodí (vchod vedľa Erste banky). Kurzy podporujú Obec Stará Pazova, Miestne spoločenstvo Stará Pazova, Lokálna nadácia Stará Pazova a samotné Inovačné start up stredisko Stará Pazova. Fotogra e: z archívu Inovačného strediska pre edukáciu a rozvoj Stará Pazova

Nemalý záujem mladých o činnosť Inovačného start up strediska

PETROVSKÉ MATRIKY 2021 Jedno dievča sa narodilo priamo v Petrovci

Jaroslav Čiep

VBáčskom Petrovci sa udialo to, čo sa už neudialo dlhé roky. Totiž jedno malé dievča bude mať v rodnom liste napísané, že je priamo Petrovčanka, lebo sa narodilo práve vo svojom bydlisku, a nie ako iní, ktorým v rodnom liste bude písať, že sa narodili v Novom Sade, lebo sa v podstate narodili v novosadskej pôrodnici (hoci ich rodičia a aj oni sami naďalej budú žiť v Báčskom Petrovci). Inak pomer medzi narodenými a umretými v Petrovci dávno nebol taký zlý. Aj to je dôkazom toho, že biely mor uberá svoju daň už dlhý čas.

Tak ako to zvykneme robievať začiatkom každého roka už viac ako desaťročie, aj tentoraz sme pre získanie relevantných údajov na spracovanie matrík v Báčskom Petrovci navštívili viaceré inštitúcie, ktoré majú presnejšie informácie. Sú to predovšetkým matrikársky úrad v budove lokálnej samosprávy, pediatrické oddelenie Domu zdravia Báčsky Petrovec a Verejný komunálny podnik Komunalac. Tak ako vždy tieto služby nám ochotne poskytli požadované údaje, aby sme ich preniesli čo najširšiemu obecenstvu. V našom prípade čitateľom Hlasu ľudu.

Novorodeniatka Petrovčanov v pôrodnici Betanija sa, ako sme to uviedli, zapisujú do novosadskej matriky. Ale vlastný zoznam majú aj v pediatrickej službe v Dome zdravia v Petrovci, lebo sestry v prvých dňoch a mesiacoch navštevujú matky s novorodeniatkami priamo v ich príbytkoch. Týka sa to celej Obce Báčsky Petrovec. Tak v ich zozname vlani z celej obce bolo zapísaných 87 novorodeniatok. chlapcov) a tiež 10 Maglićanov (6 dievčat a 4 chlapci).

Keď ide o Petrovec, v porov-

Pomer počtu narodených chlapcov a dievčat v Petrovci 2009 – 2021

Je to 48 malých Petrovčanov, kde sa narodilo 23 dievčat a 25 chlapcov, ale aj 19 Kulpínčanov (6 dievčat a 13 chlapcov), 10 Hložančanov (2 dievčatá a 8

naní s predchádzajúcim rokom je to o dve deti viac, čiže rovnaký počet detí ako v roku 2020, ale je to pomerne málo. Skôr v Petrovci bolo detí aspoň pre budúce tri triedy v škole a takýto počet nepresahuje dve triedy v jednom ročníku. Takže vidno úpadok obyvateľstva aj v tomto prehľade. Mená, pre aké sa rozhodli rodičia novorodeniatok Petrovčanov, sú tieto: po dve dievčatká majú meno Petra a Ema, po jedna je Nina, Branislava, Monika, Anabela, Terézia, Debora-Laura, Melani, Lana, Kristína, Sara, Tamara, Jana, Luna, Elena, Vasilisa, Anna, Michaela, Hana a Viktória. Po dvaja chlapci dostali meno Stefan, Damjan a Aleksej, ostatné mená sa objavujú raz: Alex, Maksim, Srđan, Norbert, Matriky uložené v skrini v Obecnej správe Báčsky Petrovec skrývajú množstvo Matej, Ivan, Boško, Martin, Mihajlo, Aleksa, Dacenných údajov rio, Teodor, Kevin, Peter, Samuel, Nemanja, Tian, David a Andrej. Z prehľadu vidno, že aj u dievčat, aj u chlapcov rodičia sa skôr rozhodujú pre moderné mená prevzaté od iných národov a iba občas sa objaví rýdze slovenské meno. U rodičov srbského pôvodu sa tradičné mená zjavujú častejšie.

ŠTATISTIKA MATRIKÁRKY ZA ROK 2021

„Od roku 2021 Obec Báčsky Petrovec je jeden matričný obvod a pozostáva z prostredí Báčsky Petrovec, Hložany, Kulpín a Maglić,“ pripomenula nám na úvod matrikárka na úrade Mária Kováčová-Kyseľová. „Matrika narodených obsahuje 34 zápisov. To sú deti alebo dospelé osoby, ktoré sa narodili v zahraničí a v Petrovci je urobený prípis narodenia preto, lebo rodičia majú trvalé bydlisko v Obci Báčsky Petrovec. Vlani sa jedno dieťa narodilo doma, v Petrovci, čo sa už stáva len veľmi zriedkavo. Štruktúra zapísaných je nasledujúca: 12 zápisov je pre osoby narodené na Slovensku. Sú to prevažne novorodeniatka, ktoré sa narodili našim občanom, ktorí sa za prácou vysťahovali na Slovensko. Ďalej je tu 6 zápisov dospelých narodených v Bosne a Hercegovine, 5 detí narodených v USA, 5 detí narodených v Taliansku, 1 dieťaťa narodeného v Spojených arabských emirátoch, 1 v Čiernej Hore, 1 v Českej republike, 1 v Chorvátsku, 1 dospelého muža narodeného v Macedónsku a 1 vo Francúzsku.“

Ďalej sme sa zaujímali aj o matriku sobášených v roku 2021. „V minulom roku v mat-

rike sobášených je 61 zápisov, z čoho bolo 44 sobášov a 17 bolo prípisov sobášov uzavretých v zahraničí. Teda na základe bydliska aspoň jedného manžela pripísaní sú aj do matriky v Petrovci. Toto je počet pre celú Obec Báčsky Petrovec. Podľa dedín je to takto: v Petrovci bolo 24 sobášov, v Hložanoch 13, v Kulpíne 4 a v Maglići 3.

Prípisy zo zahraničia boli pre sobáše uzavreté v rôznych štátoch. Na Slovensku ich bolo uzavretých 5, v Bosne a Hercegovine 6, v Nemecku 2 a po jeden v USA, Švajčiarsku, Rumunsku a Rusku,“ prezradila matrikárka.

Keďže nás zaujímali predovšetkým sobáše, ktoré sa uskutočnili v Petrovci, Mária Kováčová-Kyseľová zo správy vyňala údaje pre toto osídlenie. „Ako som už povedala, 24 sobášov bolo priamo v Petrovci. A kto sa sobášil? Čisto petrovských, kde sú ženích a nevesta z Petrovca, bolo 7, jeden bol čisto novosadský. Keď hovoríme o mladoženíchoch, tak z tých 24 bolo 17 Petrovčanov, dvaja zo Slovenska a po jednom z Pivnice, Belušića, Maglića, Futogu a z USA. Najviac neviest – 12 bolo Petrovčaniek, 3 boli z Kulpína, po 2 boli z Maglića a Hložian, po jedna bola z Nového Sadu, Kysáča, Gajdobry, Malého Iđoša, jedna nevesta bola zo Slovenska a jedna z Rumunska.

Ako zaujímavosť možno povedať, že prvý pár, ktorý sa sobášil a je zapísaný do tejto matriky, ktorá sa začala roku 2021 ako matrika všetkých prostredí obce, je pár Američan a Rumunka. Svadieb aj vlani bolo menej, lebo pandémia neustala, takže bolo viac sobášov bez prítomnosti väčšieho počtu prítomných.“

MATRIKA ÚMRTÍ RAPÍDNE NARASTÁ

Údaje o počte vykopaných hrobiek a pochovaných si každý rok overujeme v komunálnom podniku, ktorý sa stará o petrovský cintorín. Tak nám pre minulý rok údaje poskytol uvedieme, že v predchádzajúcom období, teda roku 2020, ich bolo podstatne menej – 82 pohrebov. Je to 46 pohrebov viac alebo viac ako o jednu tretinu v roku 2021. Vlani bolo na petrovskom cintoríne pochovaných 59 mužov a 69 žien. Z tohto počtu do rodnej zeme

Sobáš Petrovčana Daniela Vrbovského a Kulpínčanky Alexandry Vidovej v Lesíku v júli 2021

nový podnik VKP Komunalac. Ich prehľad je o niečo odlišný a aj úplnejší od petrovskej pochovali aj piatich Petrovčanov, ktorí dlhodobo žili mimo tejto obce (v Novom Sade,

Prehľad počtu narodených a pochovaných v Petrovci 2009 – 2021

matriky umretých, v ktorej sú prípisy iba umretých v samotnom Petrovci. Podľa údajov miestnych komunálnikov v roku 2021 bolo v Petrovci až 128 pohrebov. Na porovnanie Vrbase a na Slovensku). Vlani bol jeden občan Petrovca pochovaný v rodnom Kulpíne.

Najstarší pochovaný muž v roku 2021 bol Ján Kínik, ktorý sa narodil roku 1927, a najstaršia pochovaná žena bola Zuzana Kaňová, rod. Benková, narodená roku 1923. Najmladším pochovaným mužom bol Jaroslav Gažo narodený roku 1989 a najmladšia žena Mária Gedeľovská, rod. Verešová, narodená roku 1981.

Keď ide o mesačný prehľad úmrtí, možno skonštatovať, že najviac ich bolo v novembri (24) a máji (16), kým najmenej pohrebov bolo v júni (5). Najviac žien umrelo v novembri (15) a najmenej v júni (1). Pre mužov najnebezpečnejším mesiacom tiež bol november (9), ale aj máj (9) a najpriaznivejším mesiacom bol júl, keď sme nezaregistrovali ani jedno úmrtie muža v Petrovci.

Obecná matrika úmrtí v roku 2021 obsahuje 159 zápisov. Sú to občania, ktorí zomreli v Petrovci, v Hložanoch, v Kulpíne alebo v Maglići a aj niekoľko prípisov úmrtí báčskopetrovských občanov v zahraničí. „Listujúc matriku predsa môžeme zistiť, koľko bolo tých, ktorí umreli priamo v Petrovci.

V Petrovci zomrelo 71 občanov, 3 Petrovčania zomreli v zahraničí (Slovensko, USA a Nemecko). Ostatní, ktorých sme vlani pochovali, umreli mimo Petrovca, najčastejšie v nemocniciach alebo v domoch pre seniorov,“ uviedla matrikárka Mária Kováčová-Kyseľová.

Verejne štatistiku petrovského cirkevného zboru v roku 2021 uverejnil aj petrovský evanjelický farár

Ján Vida. V nej okrem iného uviedol, že pokrstil 42 detí (20 chlapcov a 22 dievčat), vykonal aj cirkevný sobášny obrad 15 manželských párov a v roku 2021 vykonal pohreb 99 členov Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Petrovci, z čoho bolo 46 mužov a 53 žien.

Z OBECNEJ ORGANIZÁCIE ČERVENÉHO KRÍŽA BÁČSKY PETROVEC Darcovstvo krvi v období kovidu

Katarína Gažová

Očinnosti Červeného kríža v Petrovci nás informovala tajomníčka tejto organizácie Tatiana Cerovská. V rozhovore sme sa zamerali na akcie dobrovoľného darcovstva krvi, ktoré usporadúvajú vo všetkých štyroch miestnych spoločenstvách Báčskopetrovskej obce. Ako aj doteraz pretrváva spolupráca s Ústavom pre transfúziu krvi v Novom Sade. – Vlani sme mali súhrnne 18 akcií darcovstva krvi na území obce. Z toho počtu 6 akcií v Báčskom Petrovci (v posledný štvrtok mesiaca, v ktorom sú zaužívané akcie darcovstva) a darcov, čo bolo odzrkadlením spomenutého stavu. Vtedy sa od nás ako organizácie žiadalo, aby sme zabezpečili väčší priestor na usporadúvanie akcií darcovstva. Keďže žiaci už neboli v škole, presťahovali sme akcie v Petrovci do základnej školy. Museli sme mať osobitnú miestnosť, kde sa darcovia prihlasovali na odber, čiže účasť v akcii darcovstva, teda vypĺňali osobitný dotazník, čo doteraz tak praktikujeme, už si na to všetci zvykli… Robí sa to preto, lebo sa stáva, že človek začal brať nejaké lieky, ktoré môžu zapríčiniť zmeny v zložení krvi. Po vyplnení dotazníka sa ide k prítomnému lekárovi, ktorý preveruje zdravotný stav darcu a

Akcia darcovstva krvi v Hložanoch

Zo zdravotného vyšetrenia darcov v Petrovci

po 4 akcie odberu krvi v miestnych spoločenstvách Hložany (tu je zasa termín pondelkový) a v Kulpíne a Maglići (utorkový termín pre obe dediny). V Petrovci je najviac akcií, lebo je tu aj najväčší počet obyvateľstva. V roku 2020, keď už bol prítomný kovid, proste prišlo k zmenám aj v darcovstve. A tá prvá akcia, ktorá z marca bola posunutá na apríl, poukázala na skutočnosť, že sa ľudia začali pýtať, či vôbec môžu a smú darovať krv, a u darcov sa prejavil strach, či je ich krv v poriadku, či sa nemôže niekto in kovať, keď sa zúčastní v akcii darcovstva – také obavy sa pravidelne javili. Vtedy sme v Petrovci napríklad mali v tej akcii iba 12 ďalšiu na samotný odber krvi, – povedala tajomníčka Cerovská. V ďalšom rozhovore podrobnejšie vysvetlila, že sa občas stane, že niekto nemôže darovať krv, ale často ani nie z tých zdravotných dôvodov – totiž

Z akcie odberu krvi v MS Petrovec

určuje, či v ten deň niekto môže darovať krv. Vlastne preveruje sa množstvo hemoglobínu z kvapky krvi vybranej z prsta. Na vyšetrenie lekármi máme ďalšiu osobitnú miestnosť a napokon môže to zapríčiniť vyčerpanosť, ak napríklad človek predtým pracoval v nočnej zmene a ráno sa prišiel zúčastniť akcie odberu krvi… Alebo to môže byť slabosť organizmu z nejakých dôvodov

Odber vzácnej tekutiny v Maglići

predošlého namáhania organizmu a tomu podobné. – Keď sa ľudia začali aj u nás rozchorievať na kovid, potom už mali naši darcovia dilemu: ako, kedy a či vôbec môžu darovať krv. Preto sme ich pred každou akciou kontaktovali esemeskami, aby sme zistili, či sú zdraví a či môžu prísť na akciu. Aj cestou médií sme informovali aj po vakcinovaní, kedy a ako možno darovať krv. Lebo na to sú predsa osobitné predpisy. Ak bol ľahší prípad kovidu, od skončenia liečby má prejsť mesiac dní, a ak bol so zápalom pľúc, od skončenia liečby musia prejsť tri mesiace. Tieto pravidlá aj teraz platia, – prízvukovala Tatiana Cerovská.

Neskoršie sa akcie Červeného kríža začali usporadúvať v miestnostiach Miestneho spoločenstva Petrovec, lebo sa do školy vrátili žiaci. A v ostatných dedinách, kde je menší počet darcov ako v Petrovci, aj naďalej sa odber krvi koná v miestnych spoločenstvách. V podstate je teraz ten počet darcov aj v Petrovci taký, aký bol skôr, teda zvýšil sa, a ako tajomníčka OOČK sama skonštatovala: jednoducho sme sa naučili žiť s kovidom. Foto: z archívu OOČK Petrovec

PRÍPRAVA NA NOVÚ POĽNOHOSPODÁRSKU SEZÓNU V KULPÍNE Zmeny v osevnom pláne diktujú možnosti

Katarína Gažová

Po zimnej prestávke jarné práce na roliach už zasa čakajú na poľnohospodárov. Osevný plán si už naplánovali a aktuálnymi prípravnými prácami pred jarnou sejbou sú kyprenie a prihnojovanie pôdy. O tom, ako sa darí v poľnohospodárstve Miroslavovi Stupavskému z Kulpína, sme sa dozvedeli v rozhovore na tému príprav na novú sezónu, tiež zhodnotenia vlaňajšieho poľnohospodárskeho roka. Miroslav Stupavský je aktívny poľnohospodár aj v Klube poľnohospodárov Kulpína.

Vlani sa Stupavský venoval pestovaniu viacerých kultúr. Boli to pšenica, kukurica, sója a priemyselná paprika. O vlaňajších výnosoch uvedených kultúr sa zmienil, že boli priemerne slušné. – Tohto roku plánujem znovu pestovať aj pšenicu, aj kukuricu, tiež sóju a priemyselnú papriku. Predsa osevný plán sa v porovnaní s minulou poľnohospodárskou sezónou mení. Najviac plánujem zasiať sóju, lebo sú pri tejto kultúre najmenšie vkladania. Keď ide o priemyselnú papriku, tentoraz bude na takých 2,5 – 3 jutrách. Už rad rokov pestujem papriku. Odovzdávam ju do Petrovca, do podniku Zlatno zrno. Ostatné kultúry pridávam buď u nás do Kulpína, alebo tiež do Petrovca, – vysvetlil.

V rozhovore o situácii v poľnohospodárstve a prípravách na jarnú sejbu spolubesedník

vyjadril nespokojnosť, keď ide o reprodukčné materiály. – My poľnohospodári máme teraz takú situáciu, že sú zvýšené ceny reprodukčných materiálov, a to hlavne ropy a hnojiva. Hnojivo drasticky zdraželo, možno povedať, že Z prípravy na vlaňajšiu akciu rovnania poľných ciest je až trikrát drahšie poľnohospodárov Kulpína: (sprava) Miroslav Stupavský, ako bývalo, takže Daniel Súšerský a Miroslav Zorňan naše vkladania do pôdy sú finančne omnoho náročnejšie. Okrem toho treba si pripraviť aj kvalitné osivo. Práce a vkladanie do pôdy sú náročné a uvidíme, či sa nám to nakoniec všetko oplatí, – povedal Miroslav Stupavský.

V MIESTNEJ ORGANIZÁCII STAROBNÝCH PENZISTOV KYSÁČA Bohatá činnosť

Anna Legíňová

Miestna organizácia starobných penzistov Kysáča zorganizovala výročné a volebné snemovanie dňa 17. februára, keď vo svojich miestnostiach jej členovia privítali aj hostí: Momu Čolakovića, predsedu Združenia penzistov mesta Nový Sad, taktiež dvoch podpredsedov: Sinišu Brankova a Jovu Baroševčića, ako i tajomníčku Milenu Žarkovićovú. Prítomní boli aj hostia, členovia MOP Bratstvo-Telep v čele s predsedom Živoradom Arsićom, ktorý je zároveň i členom SR Združenia penzistov mesta Nový Sad, a predseda MOP Futog Braca Vukas, taktiež člen SR.

Na zasadnutie boli pozvaní aj richtár Ján Vozár a Miestna organizácia invalidov práce v Kysáči. Snemovanie prispôsobili epidemiologickým podmienkam.

Prítomných privítal Juraj Fabian, predseda združenia. Pracovné predsedníctvo tvorili Zuzana Peťkovská, Suzana Kalmárová a Mária Madacká. Overovatelia zápisnice boli Ján Ďurovka a Anna Srnková. Zo správy o minuloročnej činnosti sa dozvedáme, že mali mnoho akcií. Účinkovali v akcii natierania a líčenia tribúny FK Tatra Kysáč, zriaďovali nábrežie kanála DTD v spolupráci so ŠRS Smuđ Kysáč, ako aj centrum Kysáča a detské ihriská, líčili stromy, súťažili vo varení rybacieho paprikáša a polievky a iné. Nezabudli ani na vakcináciu a revakcináciu proti Covid-19, ktorá sa konala v ich miestnostiach, organizovali aj jednodenné výlety pre členov a priatelenia sa s inými MOP. Slávnostne otvorili novovybudovaný Dom penzistov pri príležitosti 75. výročia založenia ZP mesta Nový

Z výročného snemovania kysáčskych penzistov

Sad. Správa o činnosti z roku 2021 bola obsiahla a prezentovali aj nančnú správu.

V tomto roku plánujú zaobstarávať svojich členov potravinárskymi výrobkami a ohrevom, organizovaním výletov, pracovných akcií v spolupráci s inými organizáciami, odchod do kúpeľov a na iné destinácie prostredníctvom poukážok a iné.

Do nového vedenia boli zvolení staronoví členovia: Juraj Fabian – predseda, tajomníčka Suzana Kalmárová, pokladníčka Mária Madacká a členovia: Ján Vozár, Anna Srnková, Mária Páliková, Ján Grňa, Ján Ďurovka, Katarína Kardelisová, Michal Mega, Jozef Čorba a Vlado Zaťko. Dozornú radu tvoria: Zuzana Peťkovská, Ján Mucha a Anna Martišová.

Združenie penzistov mesta Nový Sad, ktorého členom je aj MOSP Kysáč, sa môže pochváliť, že práve na štátny sviatok 15. februára priamo od predsedu štátu Aleksandra Vučića získalo vysoké ocenenie za svoju činnosť – Sretenjský rad za zásluhy.

TRADIČNÝ ČAJOVÝ VEČIEROK V NOVOSADSKOM CIRKEVNOM ZBORE Stretnutie pri Božom slove, speve a čaji

Alena Kulíková

Tradičný duchovno-nábožný čajový večierok, ktorý koncom februára usporadúva slovenský evanjelický a. v. cirkevný zbor v Novom Sade, sa uskutočnil v sobotu 19. februára v sieni SKC P. J. Šafárika. Ani tentoraz večierok neprešiel bez hostí, ktorí pricestovali z cirkevného zboru zo Selenče v čele s pánom farárom Miroslavom Poničanom. Prítomných hostí, ako i domácich veriacich privítal najprv dozorca novosadského zboru Ján Brtka, po ktorom sa slova ujal zaspieval krásnu pieseň Materinská moja reč pod taktovkou profesorky vo výslužbe Anny Crveniovej. Spevom sa prejavil aj zbor Ozvena zo Selenče, ktorý na syntetizátore sprevádzal kantor Juraj Súdi za pomoci syna Juraja, ktorý hral na husliach. Potom prišla chvíľa obdarúvania – keďže v ten sobotný deň meniny oslavovali Zuzany, novosadský cirkevný zbor daroval kvety pani farárke Zuzane Poničanovej, manželke pána farára Miroslava, ktorá pôsobí v cirkevnom zbore v Laliti. Pri príležitosti návštevy a blížiaceho sa sviatku žien

Miešaný spevácky zbor cirkevného zboru z Nového Sadu

Zbor Ozveny zo Selenče

farár novosadský Branislav Kulík, ktorý vyzdvihol, ako je dobré a užitočné, že sa stretáme pri Božom slove a modlitbe a zároveň sa aj kamarátime a vytvárame nové známosti.

Po úvodných slovách novosadský miešaný spevácky zbor kantor Juraj Súdi v mene spevokolu Ozvena tiež odovzdal kvety Alene Kulíkovej, manželke farára novosadského. Keďže sa pán farár Poničan vo voľnom čase zaoberá aj pyrografiou, čiže vypaľovaním do dreva, pre novosadský cirkevný zbor pri-

Členky novosadského cirkevného zboru pri ponúkaní čaju

pravil symbolický dar, práve na tému, o ktorej neskoršie hovoril. Slovo vďaky za pozvanie a milé privítanie odovzdal aj dozorca zo Selenče Juraj Čapeľa. Piesňou V Hospodina dúfali naši otcovia, ktorú napísal a zhudobnil kantor, profesor Dr. Juraj Súdi, sa začala časť večierka venovaná prednáške, ktorú mali na starosti hostia. Aj domáci mali česť spievať spolu s hosťmi túto pieseň, ktorá je napísaná z príležitosti 100. výročia Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku.

Pán farár Miroslav Poničan na čajovom večierku pútavo hovoril na základe biblického textu z Novej zmluvy, z Listu Kolosenským 4, 2, pričom sa zameral na modlitbu a na myšlienky o tom, čo znamenajú a čo nám pripomínajú ruky.

Všetkých hostí a domácich pozdravila a privítala predsedníčka SKC P. J. Šafárika Vierka Marčoková-Cerovská. Počas večierka spoločne spievali nábožné

piesne za sprievodu kantorov z Nového Sadu, profesorky Jarmily Juricovej-Stupavskej a doktoranda na štúdiu klavíra na Akadémii umenia v Novom Sade Marka Stupavského. Zároveň sa podával chutný čaj s rumom a slané a sladké pečivá, ktoré pripravili ženy, ktoré koordinovala Julka Brtková. Spoločne všetci prispeli k tomu, aby tento večierok duchovne obohatil prítomných. Pri Božom slove a hudbe kamarátenie veriacich rýchlo plynulo, až

Branislav Kulík, farár novosadský, a Miroslav Poničan, farár selenčský, počas odovzdania daru domácim členom cirkevného zboru

sa duchovne posilnení rozlúčili. Rozlúčili sa večernou piesňou, ktorú spoločne zahrali kantori oboch cirkevných zborov. Pri odchode navštívili aj chrám Boží a rozišli sa s nádejou, že sa čoskoro stretnú, tentoraz v Selenči.