Nové cenové maximum sóje

Poľnohospodárske

PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

AKTUÁLNE

rozhľady

Ročník XLX 2. 4. 2022

Číslo 7/ 2053

Z PRODUKČNEJ BURZY Nové cenové maximum sóje

Nová príručka o ekologickej produkcii

liečivých a aromatických rastlín

Ľubica Sýkorová

Národná asociácia pre rozvoj ekologickej výroby Serbia Organika vydala Príručku o ekologickej produkcii liečivých a aromatických rastlín autora Dr. Vladimíra Filipovića s podporou projektu GIZ pre rozvoj súkromného sektora v Srbsku.

Produkcia liečivých rastlín prináša vyššie, rýchlejšie a ľahšie zisky ako iné poľ24 z 19. marca 2021). Niektoré z usmernení pre vypracovanie tejto príručky sú obsiahnuté v aromatických a koreninových rastlín. Táto publikácia nohospodárske produkcie, to znamená, že príjmy sú výrazne vyššie v porovnaní so štandardnými plodinami a je možné využiť existujúce poľnohospodárske stroje, mechanizáciu a infraštruktúru. Ak ide o rodinné gazdovstvo, pestovanie liečivých rastlín je najlepšie začať na menších plochách 10 až 20 árov na rastlinný druh, aby sa predišlo prípadným stratám a zvýšil sa príjem na jednotku produkcie.

Spomínaná príručka bola napísaná v súlade s požiadavkami aktuálneho Nariadenia EÚ 2018/848 o ekologickej výrobe, s textom Návrhu nového zákona o ekologickej výrobe a existujúcich nariadení o kontrole a certi kácii v ekologickej výrobe a metódach ekologickej výroby (Úradný vestník RS, č. 95 z 3. júla 2020 a č. dvoch stratégiách, ktoré tvoria základ Európskeho zeleného plánu, v stratégii Z poľa na stôl – pre spravodlivý, zdravý a ekologicky prijateľný potravinový systém (COM (2020) 381 a v stratégii Pre biodiverzitu do roku 2030 s cieľom vrátiť prírodu do našich životov COM (2020) 380. Manuál predstavuje kompletnú technológiu výroby deviatich najvyhľadávanejších a pre ekologickú produkciu najdôležitejších liečivých, aromatických a koreninových druhov rastlín, ako aj ich využitie a agroekologické podmienky, v ktorých je možné ich pestovať. Samotná publikácia je výsledkom dlhoročného výskumu a praktickej práce autora na zdokonaľovaní metód ekologickej výroby pri produkcii rôznych liečivých, je určená širokému spektru užívateľov tak v oblasti ekologického poľnohospodárstva, ako aj všetkým ostatným záujemcom. V príručke sú uvedené nasledujúce liečivé a aromatické druhy: mäta pieporná (Mentha piperita L., srb. pitoma nana), rumanček kamilkový (Chamomilla recutita L. Rauch syn. Matricaria chamomilla (L.), srb. kamilica), nechtík lekársky (Calendula o cinalis L., srb. neven), valeriána lekárska (Valeriana o cinalis L., srb. odoljen), fenikel obyčajný (Foeniculum vulgare Mill., srb. morač), rebríček obyčajný (Achillea millefolium L., srb. hajdučka trava), žihľava dvojdomá (Urtica dioica L., srb. kopriva), horčica biela (Sinapis alba L., srb. bela slačica) a kostihoj lekársky (Symphytum o cinale L., srb. gavez). ○

Ľ. Sýkorová

Na Produkčnej burze v Novom Sade v dňoch od 21. do 25. 3. na trhu s obilninami došlo k zníženiu aktivity účastníkov komoditnej burzy. Na druhej strane na trhu olejnín zaznamenáva nové cenové maximum sója.

Sója má stúpajúcu tendenciu v dôsledku slabej ponuky a intenzívnejšieho dopytu. Jej cena sa pohybovala od 80,00 do 81,00 din./ kg bez DPH. Priemerná cena bola 80,10 din./ kg bez DPH. V porovnaní s údajmi z predchádzajúceho týždňa zdražela o 1,16 %.

Na trhu so pšenicou bola počas minulého týždňa zaznamenaná pasivita. Úplná absencia exportného dopytu po tejto obilnine viedla k poklesu cien. Svedčí o tom aj skutočnosť, že jedna kúpnopredajná zmluva bola uzatvorená v cene 34,50 din./kg bez DPH.

Kukurica sa predávala v cenovom rozpätí od 31,00 do 32,00 din./kg bez DPH. Priemerná cena bola 31,77 din./kg bez DPH, čo štatisticky predstavuje nárast o 2,50 % oproti predchádzajúcim porovnávacím údajom. S kŕmnym jačmeňom sa obchodovalo za cenu 36,00 din./kg bez DPH. Zákaz vývozu kukurice ovplyvnil zvýšený dopyt po jačmeni z okolitých krajín, čo sa prejavilo aj na našom trhu. Ruská močovina, balenie 25/1, sa predávala v cenovom rozpätí od 108,00 do 108,64 din./kg bez DPH. ○

Z obsahu

Úvahy o dátume výsadby kukurice

s. 2 a 3 Dôležitá ochrana záhradníckych rastlín v tomto období

s. 4 a 5 Rybár je vták s čiernou čiapočkou alebo kapucňou

s. 6 a 7

RASTLINNÁ VÝROBA

Úvahy o dátume výsadby kukurice

Prof. Dr. Ján Boťanský

Pre veľkú časť Vojvodiny je všeobecne známe, že optimálne obdobie výsadby kukurice je medzi 20. aprílom a 1. májom. Výskum ukázal, že kukurica stráca potenciál výnosu každý deň, keď je zasadená po začiatku mája. S vedomím, že je to pravda, to môže byť frustrujúce počas vlhkej jari, alebo keď sa práca v teréne z jedného alebo druhého dôvodu oneskorí. Výsadba je kritickou súčasťou úspešnej plodiny, pretože pripravuje pôdu pre celé vegetačné obdobie. Je však dôležité mať na pamäti, že skorá výsadba je len jedným z mnohých faktorov, ktoré prispievajú k vysokému úrodovému potenciálu. Skorá výsadba podporuje vysoké výnosy, ale nezaručuje ich a pestovatelia by sa nemali sústrediť výlučne na kalendár.

TERÉNNE PODMIENKY

Pri výsadbe je potrebné zvážiť niekoľko ďalších faktorov. Aké sú terénne podmienky? Ak je pôda príliš mokrá, akákoľvek práca na poli môže spôsobiť jej zhutnenie, ktoré znižuje výnos. Výsadba do vlhkej pôdy môže spôsobiť rozmazanie a zhutnenie bočnej steny semennej brázdy. Aká je teplota pôdy? Teplota pôdy by mala byť 10 °C alebo vyššia pre kukuricu, aby sa podporilo klíčenie a skorý rast. Ako vyzerá predpoveď počasia? Podporí klíčenie a rast alebo to bude vzor pre chladné a vlhké počasie, ktoré by mohlo oddialiť vzchádzanie a spôsobiť poškodenie sadeníc?

Vysádzanie do nie ideálnych poľných podmienok, len aby ste prekonali dátum v kalendári zvyčajne vedie k problémom, ktoré poškodzujú potenciál výnosu viac, ako by spôsobilo mierne oneskorenie výsadby. Keďže sa blíži jarná výsadba, výrobcovia by pri rozhodovaní o výsadbe mali brať do úvahy všetky dôležité faktory a ako sme už spomenuli, nemali by sa sústrediť len na kalendár.

URČENIE SPRÁVNEJ POPULÁCIE RASTLÍN KUKURICE

Jedným z faktorov, ktorý výrazne ovplyvňuje výnosy kukurice, je populácia rastlín. Určenie správnej populácie rastlín môže vyžadovať určité úsilie, je to však kritický faktor, ktorý musí každý pestovateľ kukurice správne určiť, aby maximalizoval výnosy. Nedávny výskum vykonaný univerzitami a semenárskymi spoločnosťami zistil, že výnosy sa výrazne zvyšujú, keď sa populácia zvyšuje až na 85 000 semien/ha. Vo všeobecnosti sa výnosy začínajú vyrovnávať pri sadzbách okolo 90 000 semien/ ha. Nedávne štúdie tiež zistili, že dokonca aj v prostredí s nízkym výnosom sadba 77 500 semien/ ha maximalizuje výnos a ekonomickú návratnosť. Vo veľmi produktívnych prostrediach s výnosom 16 t/ha výsledky výskumu ukazujú, že vyššie populácie (95 000 semien/ha) maximalizujú výnosy. Šľachtenie a pokroky v genetike zlepšili schopnosť modernej rastliny kukurice prinášať výnosy pri vyšších populáciách v porovnaní s hybridmi kukurice z minulosti.

Hoci hmotnosť zrna a počet zŕn na klase – šúľku sú dôležitými faktormi pri určovaní výnosu, výnosy sa riadia počtom šúľkov na hektári. Vyšší počet menších uniformných šúľkov bude mať za následok lepšie výnosy ako nízky počet veľkých „ ex“ šúľkov. Majte na pamäti, že ohybné šúľky nemôžu nahradiť veľké medzery medzi rastlinami, ktoré existujú tam, kde sú populácie príliš nízke. Vo väčšine situácií by populácie hybridov kukurice mali byť aspoň 75 000 rastlín/ha. Určenie správnej populácie pre každé pole môže byť problém, ale použitie univerzitných odporúčaní 75 000 rastlín/ha je dobrým východiskovým bodom. Miery 65 000 semien/ha sú príliš nízke a môžu výrobcom brániť v maximalizácii výnosov.

Výzvou pri určovaní správnej populácie je brať do úvahy niekoľko faktorov, vrátane: typu pôdy a očakávanej úrovne výnosu, ex vs. determinantné klasy, tolerancia hybridného stresu atď. Nižšie sú uvedené niektoré kľúčové body, ktoré treba mať na pamäti pri určovaní populácií rastlín. • Populácie rastlín by sa mali upraviť na základe úrovne výnosu poľa a typov pôdy. • Moderné hybridy dosahujú najlepšie výsledky pri vyšších populáciách v porovnaní s hybridmi z minulosti. • Ohyb klasu nemôže nahradiť veľké medzery v porastoch rastlín pri nízkej populácii. • Výnos je riadený klasmi na hektár, viac klasov vedie k vyšším výnosom. • Hybridy s podpriemernou toleranciou stresu a ohybnými klasmi by sa nemali vysádzať do nadmerne vysokých populácií, najmä v prostrediach s nižším výnosom, kde dochádza k stresu rastlín. • Hybridy s determinantnými šúľkami budú dosahovať lepšie výsledky vo vyšších populáciách a zachovajú si jednotnú veľkosť klasov.

HĹBKA VÝSADBY

JE ROZHODUJÚCA NA DOSIAHNUTIE

VYSOKÝCH VÝNOSOV

Výsadba je jedným z najdôležitejších postupov vo výrobe kukurice behom roka, pretože pripravuje pôdu pre celé vegetačné obdobie. Existuje niekoľko kľúčových aspektov výsadby, jedným z nich je jej hĺbka. Agronómovia sa vždy stretávajú s problémami, ktoré sú spôsobené premenlivou a nesprávnou hĺbkou výsadby. Je kritická, pretože ovplyvňuje klíčenie, vývoj klíkov, vývoj koreňov plodín, vzchádzanie a v konečnom dôsledku výnosy plodín.

V prípade kukurice je potrebné

semená zasadiť nie plytšie ako 4 cm pod povrch pôdy. Typicky je navrhovaný rozsah 4 až 5 cm, avšak niektoré štúdie a pestovatelia zaznamenali úspech v hĺbkach až 7,5 cm. Je dôležité zabezpečiť, aby bola kukurica zasadená do dostatočnej vlhkosti pôdy na klíčenie. Okrem toho musí byť zrno kukurice hlboko aspoň 4 cm, aby sa koreňový systém správne vyvinul. Po vyklíčení, keď sa coleoptila priblíži k povrchu pôdy, zaznamená svetlo a signalizuje rastline, aby zastavila predlžovanie mezokotylu, ako aj signalizuje vývoj koreňového systému. Kukurica, ktorá je zasadená plytšie ako 4 cm, neposkytuje rastline dostatok priestoru medzi semenom a povrchom pôdy, aby mohla správne signalizovať a rozvíjať svoj koreňový systém. Plytký uzlinový koreňový systém môže viesť k zníženiu príjmu vody a živín, ako aj k zvýšenému poliehaniu kukurice behom vegetácie a problémom so stabilitou neskôr vo vegetačnom období.

Hĺbka výsadby by mala byť správne nastavená a pravidelne kontrolovaná počas celej sezóny výsadby – sejby. Hĺbka výsadby sa bude počas sezóny meniť v závislosti od meniacich sa podmienok a vybavenie bude potrebné pravidelne upravovať. Poľné podmienky ako je vlhkosť pôdy, typ pôdy, zhutnenie a obrábanie pôdy ovplyvnia nastavenie hĺbky výsadby. Presun z jedného poľa na ďalšie si môže vyžadovať nastavenie meracích kolies. Hmotnosť a prítlak boxov-škatúľ pre osivo tiež ovplyvnia hĺbku výsadby. Majte na pamäti, že meniaca sa hmotnosť boxov (plná vs. prázdna), ako aj rozloženie hmotnosti (stredová náplň vs. riadkové boxy) tiež zohrávajú úlohu pri prítlaku a ukladaní osiva do pôdy.

Hĺbka výsadby je niečo, čo sa dá ľahko nastaviť na začiatku sezóny a ako čas plynie. Každý rok agronómovia navštevujú polia s problémami so stálosťou a stratou výnosov, ktorým by sa dalo predísť, keby sa na jar venovala väčšia pozornosť hĺbke výsadby. Plodina začína sezónu s najvyšším výnosovým potenciálom, preto má zmysel venovať pozornosť termínu jej zasiatiu do správnej hĺbky, aby mala čo najlepšie podmienky na dosiahnutie tohto potenciálu. ○

PESTOVANIE SÓJE Kvalitný osivový materiál je základom dobrej úrody

Ľubica Sýkorová

Z pestovateľského hľadiska je úspešné pestovanie sóje založené na viacerých detailoch, ktoré výrazne vplývajú na dosahované úrody. V prvom rade si treba uvedomiť, že táto rastlina neznáša kyslé pôdy, čomu treba prispôsobiť výber pozemku. Pôdy vyžaduje hlboké, štruktúrne, výhrevné, bohaté na humus. Sója je teplomilná rastlina a je veľmi náročná na vlahu. V osevnom postupe zohráva svoju úlohu najlepšie ako prerušovač obilných sledov. Treba však dbať aj na potencionálne zaburinenie.

Sója je veľmi citlivá na zaburinenie v priebehu celej vegetácie. Zaburinenosť pôdnej úrodnosti, obohatení pôdy biologicky fixovaným dusíkom a štruktúrotvornom a pôdy patrí k najrizikovejším faktorom úspešného pestovania. Vysoké úrody semena sóje môže dať len čistý porast bez burín. Chemická ochrana tvorí významný podiel celkových nákladov, no úspory je možné dosiahnuť voľbou správneho chemického prípravku

Podľa odborníkov agronomický a pestovateľský význam pestovania sóje spočíva v jej priamom vplyve na reprodukciu protieróznom vplyve na pôdu. O úrodách sóje a jej kvalite rozhoduje viacero faktorov, ku ktorým patria najmä výber odrôd a pôdy, zaradenie v štruktúre striedania plodín, množstvo prístupných živín, pôdna reakcia, štruktúra pôdy, inokulácia osiva, ochrana porastov proti burinám, chorobám a škodcom, zabezpečenie dostaku vlahy v priebehu vegtácie, zber a pozberová úprava úrody.

Je výborným prerušovačom obilného sledu a veľmi vhodnou predplodinou najmä pre pšenicu. Vďaka xácii vzdušného dusíka (N) zostáva v pôde po sóji časť xovaného N i pre následnú plodinu (podľa niektorých údajov až 50 kg N/ha). Súčasne dokáže využívať živiny (najmä fosfor P) z menej prístupných foriem a z väčšieho pôdneho pro lu. Mohutný koreňový systém chráni štruktúru pôdy a robí ju ľahšie priepustnou pre vodu a korene následných plodín a zlepšuje fyzikálne vlastnosti pôdy. Po sóji sa zvyšuje úroda obilnín, najmä pšenice o 0,6 až 1,0 t/ha.

Samotná sója na predplodinu nie je zvlášť citlivá. Najvhodnejšími predplodinami sú hnojené okopaniny, najmä cukrová repa a kukurica, nevhodnými predplodinami sú slnečnica a repka olejka, pretože ich napádajú rovnaké choroby. Je menej citlivá na pestovanie po sebe.

Aby odrody aj v praxi mohli využiť svoj genetický potenciál, musí pestovateľ poznať parcelu, kde chce sóju pestovať a musí sa pridržiavať základných agrotechnických požiadaviek. Samozrejme, že vo veľkej miere vplývajú aj agroekologické podmienky. Agrotechnický termín sejby určuje teplota pôdy, ktorá by mala dosahovať aspoň 10 °C. Dôležitý je aj následný vývoj počasia po sejbe. Ak má nastať výrazné ochladenie, so sejbou sa oplatí počkať. V praxi sa potvrdilo, že neskôr siate porasty sa skôr siatym a podchladeným bez problémov vyrovnajú.

Ak sa seje až koncom apríla, treba si vybrať odrody s kratšou vegetáciou (I a 0 skupina). V máji sa môžu siať iba odrody 0 skupiny. Možná je aj neskorá sejba, napr. ako strnisková kultúra, no tu treba použiť iba odrody 00 skupiny.○

2. 4. – 8. 4. 2022

sobota nedeľa

8˚ | 1˚ 7˚ | 4˚

pondelok

11˚| 0˚

utorok

17˚ | 3˚

streda

19˚ | 6˚

štvrtok piatok

15˚ | 5˚ 15˚ | 6˚

OCHRANA RASTLÍN Dôležitá je ochrana záhradníckych rastlín v tomto období

Ing. Ján Tancik, PhD.

V čase tesne pred začiatkom vegetácie alebo na jej začiatku sa robia ochranné opatrenia proti niektorým škodcom a chorobám veľmi efektívne. Niektoré z týchto opatrení sú veľmi dôležité, lebo ak sa nevykonajú teraz, ďalšie postreky sú už neúčinné.

KUČERAVOSŤ LISTOV BROSKÝŇ

Najvýznamnejším hubovým ochorením broskýň je kučeravosť listov, pôvodcom tejto choroby je huba Taphrina deformans. Pri jej silnom výskyte môže dôjsť až k úplnému výpadku úrody. Ak sa silný výskyt opakuje viac rokov za sebou, môže odumrieť celý strom. Táto huba in kuje mladé listy v štádiu pučania púčikov. Po vypučaní sa na mladých listoch vytvárajú mechúriky, ktoré sa zafarbujú do červena, postupne sa zväčšujú, deformujú list, neskôr černejú, zasychajú a opadávajú. Po opadnutí napadnutých listov sa vytvárajú nové listy, ktoré už nie sú napádané kučeravosťou broskýň. Chorobe vyhovuje vlhké a daždivé počasie a nižšie teploty okolo 10 °C. Najdôležitejšie sú dažde v období pučania priamo do rozvíjajúcich sa púčikov, vlhkosť alebo sucho dlho pred pučaním nemá väčší vplyv na výskyt tejto choroby.

Priame ochranné opatrenia môžeme robiť v dvoch termínoch, a to v jesennom období po opade listov koncom októbra a začiatkom novembra a potom v jarnom období na začiatku nalievania púčikov. Na účinnosť postrekov najvýznamnejší dopad má správny termín ochrany, a to je obdobie nalievania púčikov. Preto treba sledovať túto fenofázu a zasiahnuť v správnom čase. Na postrek využívame meďnaté prípravky, ktoré aj jedným postrekom vedia zabezpečiť žiadané výsledky. V prípade, ak po postreku nasleduje vlhké a chladné počasie, ktoré zapríčiňuje predĺženie pučania a tým aj možnosť infekcie, odporúča sa aj druhý postrek. Ten treba vykonať 7 – 14 dní po prvom postreku najneskôr do začiatku kvitnutia stromov. Ošetrovať po kvitnutí nemá význam robiť, lebo jeho účinnosť je veľmi nízka. Pri druhom postreku sa odporúča použiť fungicídy na báze iných účinných látok, nie meďnaté prípravky, ale prípravky na báze dithianonu (Delan 700 WDG, Dion 700 WG a Thianon 700 WDG), mankozebu (Dithane M45) alebo dodinu (Syllit 65). Pri postreku treba použiť väčšie množstvo vody (1000 litrov na ha).

MONILIÓZA KÔSTKOVÍN

Monilióza kôstkovín môže spôsobiť poškodenie kvetov, letorastov, konárov a plodov. Na začiatku vegetácie patogén najprv in kuje

Kučeravosť listov broskýň

kvety, ktoré sú v strede zničené, pričom okvetie ostáva neporušené. Patogén huba Monilinia laxa in kuje kvety najmä za chladného počasia, pri poklese teplôt aj pod 12 °C a za daždivého počasia. Na napadnutých vetvičkách pozorujeme výrazný glejotok. Patogén môže priamo in kovať konáre stromov najmä cez poranenia. Napadnuté časti vädnú a usýchajú. In kované bývajú najmä mechanicky poškodené plody, na ktorých sa tvoria veľké hnedé škvrny pokryté sivými sporodóchiami konídií huby. Dužina postupne hnedne a hnije.

Plody buď opadávajú alebo ostávajú na stromoch, kde mumi kujú. Z preventívnych opatrení dôležitá je likvidácia ohnísk zdrojov infekcie: odstraňovanie zaschnutých kvetov, napadnutých konárov a mumi kovaných plodov a tiež zabezpečenie dostatočného prevzdušnenia koruny. Proti monilióze kôstkovín sa priame ošetrenia na ochranu letorastov prvýkrát vykonávajú na začiatku kvitnutia a druhýkrát po odkvitnutí. Využívajú sa prípravky na báze medi.

PADANIE KLÍČIACICH RASTLÍN

Je najčastejším problémom jarných výsevov. Je to hubové ochorenie mladých klíčiacich rastlín, ktoré môžu spôsobiť viacero druhov húb. Koreňový krček sa v mieste napadnutia zužuje, rastliny sa skláňajú k zemi (padajú) a hynú. V niektorých prípadoch rastliny hynú ešte pred vzídením. V porastoch sa padanie klíčiacich rastlín väčšinou šíri ohniskovite. Hlavným zdrojom infekcie je pôda, ale môže to byť aj in kované osivo. Padanie rastlín podporuje zvýšená vzdušná vlhkosť v skleníkoch a fóliovníkoch, vyššia vlhkosť pôdy, prehusté výsevy a v zimných mesiacoch aj nedostatok svetla a vysoké teploty pôdy a vzduchu. Najväčšie škody spôsobuje padanie pri predpestovaní sadby zeleniny a okrasných rastlín najčastejšie do fáze 2 – 4 pravých listov. Hlavným ochranným opatrením je dodržiavanie preventívnych opatrení – používať len kvalitné namorené osivo a kvalitné substráty. Sadbu treba pestovať v prostredí s dostatkom svetla s optimálnou teplotou a primeranou zálievkou. Po závlahe je potrebné, aby

Dospelý jedinec tipule – veľký komár

rastliny čím skôr uschli. To docielime vhodným vetraním. Priama ochrana sa robí formou zálievky po sejbe alebo na začiatku vzchádzania biologickými prípravkami Gliorex a Clonoplus. Prípravok Floravita SiO sa môže aplikovať postrekom 2-krát za týždeň počas aktívneho rastu sadeníc. Prípravok Trifender sa odporúča postriekať na pôdu a zapracovať pred siatím, opakovať po 6 týždňoch na porast postrekom alebo zálievkou. Ďalšia možnosť ochrany je použitie mikrobiálneho prípravku Polyversum NIČENIE PÔDNYCH ŠKODCOV PRED SEJBOU

Larvy chrústov, pandravy, larvy kováčikov, drôtovce a tiež aj larvy tipúľ sú nebezpečnými škodcami záhradníckych rastlín vrátane trávnika. Jar je vhodné obdobie na ich elimináciu, pretože sa nachádzajú vo vrchných vrstvách pôdy. Proti nim môžeme použiť veľmi účinné biologické prípravky na báze entomopatogénnych háďatiek.

TIPUĽA BAHENNÁ –

VÝZNAMNÝ ŠKODCA TRÁVNIKA

Dospelý jedinec tipule (Tipula paludosa) vzhľadom pripomína veľkého komára, je však oveľa väčší (telo má dlhé 22 – 27 mm). Je najviac vyskytujúci sa druh z čeľade tipuľovité (Tipulidae) u nás. Larva je valcovitá, dlhá 40 mm, priečne vráskavá, beznohá, sivej

Larvy tipúľ

farby, vybavená ústnym hryzavým ústrojom. Dospelé tipule vyletujú v auguste - septembri a kladú vajíčka do pôdy, a to jednotlivo alebo v kope. Po dvoch týždňoch sa liahnu larvy, ktoré začínajú intenzívne žrať. Prezimujú mladé larvy, ktoré na jar opäť intenzívne žerú; zakukľujú sa v júli – auguste. Tento druh má za rok jednu generáciu. Škodia iba larvy, ktoré žijú vo vlhkých pôdach bohatých na organické látky. Najprv sa živia klíčiacimi semenami, neskôr jemnými alebo hrubšími korienkami. V noci vyliezajú na povrch pôdy a obžierajú nadzemné časti rastliniek alebo ich klíčky. V pôde často vťahujú pod povrch celé rastliny, kde ich skonzumujú.

Najúčinnejšou preventívnou ochranou je vysušenie pôdy, pretože larvy sú veľmi citlivé na nízku vlhkosť pôdy. Vhodné je aj obmedzovať výskyt burín. Proti larvám sa ochrana robí buď na jeseň alebo na jar aplikáciou parazitických hlístic Steinernema carpocapsa – prípravok Capsanem. Larvy invázneho štádia sa v pôde aktívne pohybujú a čuchom vyhľadávajú hostiteľa. Do neho sa dostávajú tráviacim alebo dýchacím traktom a napadnutý jedinec do niekoľkých dní zahynie. V uhynutých larvách sa hlístice ďalej množia. Celý vývoj trvá 2 – 3 týždne, čím je zaistená dlhodobá ochrana. Tieto háďatká sa používajú aj proti viacerím ďalším škodcom.

BOJ PROTI DRÔTOVCOM

Drôtovce pozná každý záhradkár. Sú to larvy chrobákov z čeľade kováčikovitých (Elateridae), ktoré poškodzujú podzemné časti rastlín – naklíčené osivo, korene a časti stonky pod úrovňou pôdy. Konzumujú potravu iba v tekutej forme, preto musia rozžuť väčšie množstvo potravy, ako čo v skutočnosti potrebujú. Sú veľmi

Larva kováčika – drôtovec

pažravé a uprednostňujú mladé časti rastlín s vysokým obsahom vody. Vývin kováčikov trvá 3 až 5 rokov. Prezimujú larvy s výnimkou posledného roku vývinu, keď prezimuje imágo. Oplodnené samičky kladú vajíčka do pôdy, na ktorej rastie hustá vegetácia napr. pod trávniky alebo vysiate ďatelinoviny. Najväčší vplyv na výskyt a dynamiku populácie má vlhkosť pôdy. Vajíčka nakladené do suchej zeminy rýchlo strácajú vodu a mladé larvy sa sušia a hynú. Úspešná ochrana plodín proti drôtovcom je možná iba kombináciou agrotechnických, biologických a chemických opatrení, no najväčší význam majú základné preventívne opatrenia. Škody môžeme nepriamo znížiť tým, že na silne zamorených pozemkoch drôtovcami niekoľko rokov nebudeme pestovať náchylné plodiny ako je mrkva, zemiaky, cvikla, reďkovka, rajčiak, paprika, kapusta, uhorky, melóny či kukurica. Medzi ohrozené plochy patria rozorané lúky alebo polia po oziminách, preto ani tu nie je vhodné pestovať náchylné plodiny.

Z agrotechnických opatrení sú významné: jesenná orba, obrábanie počas vegetácie, rozumné používanie hnojív, vápnenie kyslých pôd a ničenie pýru, ktorý je pre škodcu vhodnou rastlinou. Zaburinenie inými druhmi teoreticky môže mierne znížiť škodlivosť drôtovcov, pretože sa živia aj korienkami burín. Práve na jar a jeseň sa drôtovce v pôde nachádzajú veľmi plytko, preto možno regulovať ich výskyt použitím návnad. Kúsky zemiakov, repy či mrkvy treba zakopať v hriadke asi 5 cm hlboko v 1- až 2-metrových rozstupoch. Návnady treba po 3 až 5 dňoch kontrolovať a nájdené drôtovce ničiť.

Nielen na jeseň ale aj na jar možno použiť prípravky na báze baktérií a entomopatogénnych húb, napríklad bakteriálne hnojivo Novaferm Viva. Aplikuje sa na povrch pôdy na jar a následne sa zapracuje rotalvátorovaním alebo rýľovaním. ○

IZBOVÉ RASTLINY Je čas na presádzanie

Ľubica Sýkorová

Začiatok jari je ideálny čas na presádzanie izbových rastlín. Nový kvetináč by mal mať o 2 až 3 cm väčší priemer než pôvodný, inak rastlina bude rásť do koreňa. Pre azalky, bonsaje a kaktusy vyberieme radšej plytšie nádoby, naopak palmy majú rady hlbšie a úzke nádoby. Obyčajne sa rastliny vysádzajú do nádob z plastov alebo pálenej hliny, v každom prípade musia mať na dne otvory, ktorými môže odtekať voda do podmisky. Ak kvety presadíme do nádoby bez odtokového otvoru, s najväčšou pravdepodobnosťou nám zhnijú. Hlinené kvetináče sú vhodné pre rastliny s bohato vyvinutými nadzemnými časťami, pretože im zaistia stabilitu. Pri hlinených kvetináčoch dochádza k rýchlejšiemu odparovaniu vody, preto v nich pestované rastliny treba častejšie zalievať.

Väčšina izbových rastlín potrebuje drenáž, preto na dno nádoby dáme drenážnu vrstvu z piesku, keramických črepov alebo keramzitu. Rastliny s koreňovým balom vložíme do kvetináča tak, aby rastlina bola v rovnakej hĺbke ako v starom. Pri presádzaní nesmieme porušiť koreňový bal, ktorý býva po vyklopení z nádoby kompaktný. Odstránime iba vrchnú vrstvu zeminy, a ak sú korene príliš nahustené, opatrne ich po obvode celého balu až do jeho dolnej časti uvoľníme. Z koreňov ľahko oklepeme zeminu a odstránime odhnité korienky a poškodené časti. Potom doplníme voľné miesta zeminou a pritlačíme ju. Pri hornom okraji dosypeme zeminu tak, aby dosahovala 1 cm pod okraj. Nakoniec rastlinu dôkladne zalejeme. Treba počítať aj s tým, že substrát po zalievaní trochu zľahne. V nasledujúcich troch až štyroch týždňoch rastlinu musíme zalievať veľmi opatrne a nehnojíme ju. ○

ZO SVETA VOJVODINSKEJ AVIFAUNY (51) Rybár je vták s čiernou čiapočkou alebo kapucňou

DrSc. Ján Babiak

V rámci radu čajkovité (Lariformes) je aj pomerne veľká čeľaď rybárovité (Sternidae). Ide o štíhle vtáky, úzkych dlhých krídel a vystrihnutého chvosta. To nasvedčuje, že sú to dobrí letci, priam majstri, schopní letieť na dlhé dráhy, najčastejšie ponad veľké vodné priestranstvá. Dlhý zobák a plávacie blany medzi prstami im len pomôžu v love nad vodou a ponáraním sa do nej.

V rode čoríkov (Chlidonias) ide o menšie rybáre, kým v rodoch rybáriek (Gelodesa sťahuje na sever. V Európe má len ostrovcovité (diskontinuitné) areály (koncentrovanejšie najmä týždne, kým nezačnú lietať, ale rodičia ich kŕmia aj potom, dochidon) a čegrava (Hydroprogne) sú najväčšie, až zavalité rybáre. Rod rybárov (Sterna) svojim lastovičím „driekom“ predpokladajú obratnosť. Osobitný problém týchto operencov je v ich identifikácia. Vo svojej vývojovej fáze často pŕchnu a získavajú nové, odlišné operenie od predchádzajúceho. Aj dospelé jedince majú svoj letný a zimný šat a samce ho aspoň sčasti modifikujú aj vo svojom svadobnom šate. Tak až šesť rôznych pernatých odevov môže byť v obehu a tuná prezentovaný opis zodpovedá len už dospelým rybárom. Jedno je však isté, čierna čiapočka alebo kapucňa je znakom tohto rodu. O ktorý druh v tomto rode pôjde, to môžu presne určiť už len osvedčení odborníci. Z prezentovaných druhov čoríky, rybár riečny a bieločelý sú u nás hniezdiče. Ostatné sú u nás iba hosťami v dobe sťahovania.

ČORÍK (RYBÁR) BAHENNÝ (BIELOBRADÝ) – CHLIDONIAS HYBRIDA (-us), Pallas 1811

Rozšírenie: Má celoročný pobyt v teplejších krajoch (južná Afrika, prímorská Čína). V letnom období v okolí Čierneho mora a na sever od Kaspiku). Jeden z tých menších je aj oblasť Vojvodiny. Je tu častý hniezdič a je sťahovavý. Naše jedince zimujú na južnom pobreží Stredozemia a v strednej Afrike (aziatská populácia v Indii, Indočíne a v Austrálii). Biotop: Preferuje teplejšie vodné plochy, väčšie močiare, jazerá a rybníky, plytšie rieky a pobrežné lagúny v stepnej oblasti, porastené trstinou a leknom bielym. Pri sťahovaní sa zdržiava aj na pobrežných alebo aj rozľahlých vnútrozemských vodách. Rozlíšenie: Má hrubý tmavočervený zobák a nohy. Vrch hlavy je čierny a líce je biele. Ostatná časť operenia je sivo-popolavá a spodná časť tela je tmavšia. Zimný šat sa líši od letného. Juvenilné jedince majú trup jarabí, čierno-hnedý. Hniezdenie: hniezdi v zárastoch vodných rastlín, v kolóniách. Stavebný materiál je vodné rastlinstvo a hniezdo je poloplávajúce, k steblám vegetácie pripevnené. Znáška je v júni, v roku iba jedna (náhradná je možná len v prípade zničenia hniezda). Počet vajec 2 – 3 (4) zelenkasto-sivé, so škvrnami sivo a tmavohnedej farby. Tvar vajíčka: špicatejšie na tenšom konci. Inkubácia trvá 18 dní. Sedia na nich obaja rodičia. Hniezdna starostlivosť trvá 3 konca spolu žijú až po dobu odletu. Čorík čierny Potrava: Živí sa drobnými vodnými živočíchmi (obojživelníky, rybky, bezstavovce, červy). Hlas: Tiché, škrípavé, opakujúce „čerk“ a „kr-če“, v nebezpečí hlasnejšie a drsnejšie isté hlásenie, alebo aj ostré pískavé „zrik!“ Pri hniezdení je hlasnejší.

ČORÍK (RYBÁR) ČIERNY – CHLIDONIAS (STERNA) NIGRA (-er), Linné 1758

Je operenec strednej časti Euroázie a kontinentálnej časti severnej Ameriky. V Európe je to hlavne juhovýchodná Európa Čorík bahenný (až po Balaton) a Poddunajsko. Je sťahovavý a naša populácia zimuje na pobreží Atlantiku a v údolí Nílu. Jeho prítomnosť u nás má stabilný trend. Ako biotop si vyberá porastené močiare, jazerá a mŕtve ramená riek.

Čorík bielokrídly

Je to hlavne sivo-popolavý vták s čiernou hlavou, krkom a bruškom, kým kostrč je biela. Samička je za nuansu bledšia. Samec v nesvadobnom šate sa farbou podobá samičke. Zimný šat sa líši od letného. Juvenilné mláďatá majú na chrbte hnedavú kresbu. Hniezdi v oblastiach vysokej močiarskej vegetácie, na stojatých vodách porastených trstinou a plávajúcou vegetáciou. Farba vajec je žlto-hnedá s veľkými tmavohnedými škvrnami. Hniezdia v kolóniách a dáta vzťahujúce sa na reprodukciu sú ako u predchádzajúceho rodáka. Za potravou sa ponára z vody a konzumuje hmyz, červy, žubrienky a rybky.

Počas letu sa hlási „kik-kik“ „klit“ „klíí-a“. Poplašné hlásenie je „ki-ki-ki...“ alebo „kjeeh“.

ČORÍK (RYBÁR) BIELOKRÍDLY – CHLIDONIAS

LEUKOPTERA, Temminck 1815

Je vták miernej kontinentálnej klímy východnej Európy a strednej Ázie. Je sťahovavý a európska populácia zimuje v celej Afrike (okrem saharskej). Naše kraje sú už len ostrovčekovitá západná hranica jeho rozšírenia (v severnom Banáte), a tak je u nás zriedkavejší. Je to vskutku operenec s čiernou farbou na prednej časti tela, kým krídla a kostrč je (sivo)biela. V zime čiernu farbu vystrieda sivo-popolavá farba. Mláďatá po operení majú fázu hnedo-čiernej kresby na chrbte. U nás hniezdi zriedka a reprodukčne dáta nevychádzajú z charakteristík tohto rodu. Konzumný lístok: ryby, bezstavovce, slimáky... Hlási sa hrubším a drsnejším „ček... ček“, „crrk“ a „kek“, aj škrekotavým „chr-re“.

RYBÁR RIEČNY (OBYČAJNÝ) – STERNA HIRUNDO, Linné 1758

Je vtáčik miernej kontinentálnej klímy severnej pologule. V Európe má kontinuálny areál iba vo východnej časti, kým smerom na západ ide o nahustený ostrovcovitý areál, ale v Mediteráne ho skorože niet. Je migrant, sťahuje sa pozdĺž riek a zimuje na subtropickom prímorí alebo ešte južnejšie. Jeho biotopom sú štrkovité pobrežia jazier a morí, ale aj sedimentné pobrežia močiarov, rybníkov a hatí. U nás je dosť častý hniezdič najmä okolo Tisy a stredného toku Dunaja.

Je väčší ako lastovička. Má čiernu čiapočku a konce krídel a sivo-

Rybár riečny

-popolavý chrbát. Ostatná časť tela je biela. Na zobáku má čierno sfarbený špic a nohy sú jasno červené. Poznať ho aj po hlbokom výstrihu na chvoste. U mláďat sa behom operenia zjavuje aj hnedý nákres na chrbte. Pri love plachtí nad vodou a potom sa prudko vrhá do vody za korisťou. Hniezdi v kolóniách na riečnych ostrovčekoch. Na hniezdisko párik prichádza spolu. Potom je na rade tokanie, zobáčkovanie, hra s rybkou a svadobné lety. Kopulácia je na zemi. Hniezdo je plytká jamka v zemi, piesku a štrku s tenko vystlaným materiálom z okolia. Samička znesie 2 – 4 vajcia pieskovej až zeleno-hnedavej farby s tmavými škvrnami. Znáška je raz v roku koncom jari.

Inkubácia trvá 20 – 23 dní. Mláďatá hneď po vyliahnutí opúšťajú hniezdo a skrývajú sa v okolí. Pritom je možné aj zablúdenie mláďat. Starostlivosť o nich trvá ďalšie 4 týždne, aj potom keď už vzlietnu. Konzumuje hlavne ryby, kôrovce, bezstavovce, červy a hmyz. Je to hlučný vták, ozýva sa ostrým „kik-kik“, pri vyrušení „krií-jéir“ a opakovaným „kre-kre-kre...“ alebo zvonivým „klír“, aj kombináciou toho všetkého, napr.: „kirrikirri-kirrikirrik“, „kit-kit-kirrr-kit“, „ke-ke-ke-ke-ket“, „čip!“.

RYBÁR BIELOČELÝ (MALÝ) – STERNA (STERNULA) ALBIFRONS, Pallas 1764

Je vtáčik, čo trvale obýva subtropické oblasti Ázie a severnej a subsaharskej Afriky. U nás je zriedkavý hniezdič a dá sa vidieť v deltách riek, čo ústia do Dunaja. Jeho biotop sú pieskové a štrkové pobrežie riek a rybníkov s ostrovčekmi. Je najmenší z rybárov. Možno ho poznať po bielom popruhu nad zobákom, mohutnejšej čiapočke a žltom dýkovitom zobáku s čiernym špicom. Počas letu vidno jeho čierne pásy na koncoch úzkych krídel a relatívne krátky vidlicovitý biely chvost. Mláďatá majú pásikavé temeno a charakteristické škvrny na

Rybár veľkozobý

chrbte. Je rýchly, nad povrchom vody nervózne krídlami mávajúci aj kričiaci vtáčik. Reprodukčné vlastnosti sú podobné ako u jeho rodákov. Počet žltavo-bielych vajíčok v hniezde je 1 – 3, najčastejšie s nahusteným vencom škvŕn bližšie k oblejšej časti. Inkubácia trvá 20 – 22 dní a hniezdna starostlivosť 2,5 týždňa. Rodičia ich dlhšie kŕmia, aj keď sú už schopné lietať. Pri hľadaní potravy pod vodou sa potápa častejšie od druhých rodákov, aj na väčšom vlnobití, chytajúc drobné rybky, hmyz, kôrovce, mäkkýše a pavúky. Hlási sa ostrým, rýchlym džavotaním „kriet“„kiri-kiri...“, kitititiť“, a „čik-čik“. Výstražný znak je opakovaný „kerre-kiet...“

Rybár bieločelý

RYBÁR (ČEGRAVA)

VEĽKOZOBÝ (-Á) –

HYDROPROGNE (STERNA)

CASPIA, Pallas 1758

Má nesúvislý areál rozšírenia. Celoročne obýva časti južného Stredomoria (v Tunise a Turecku), v Ázii na pobreží Žltého mora, na juhu Afganistanu a Pakistanu, ako i na pobreží Ceilona. V USA ho je na prímorí v Texase a v Afrike, v subsaharskej západnej oblasti a na pobreží Madagaskaru, kým najväčšiu kompaktnú plochu celoročného výskytu má vo východnej časti Austrálie. Počas leta prilieta aj do mierneho kontinentálneho klimatického pásma na severnej pologuli a najčastejšie hniezdi v severnej časti Čiernomorsko-Kaspického regiónu a okolia Balkašského a Aralského jazera, ako aj na prímorí Baltického mora. U nás nie je tak častý, a hoci je jeho prítomnosť zaznačená aj v reprodukčnej dobe, hniezdenie vo Vojvodine nie je evidované. Je najväčší z rybárov a poznať

ho aj po veľkosti zobáka. Telo je zavalité a sivobiele, čiapočka a chvost čierny. Na hlave má malý chochlík. Konzumuje hlavne ryby, za ktorými môže preletieť dlhé vzdialenosti. Je príliš hlučný a hlási sa hlbokým výbušným „kríí-ak“, „či-ák“...

RYBÁRKA KRÁTKOZOBÁ – GELOCHELIDON NILOTICA, Gmelin 1789

Má celoročný nesúvislý výskyt na subtropickom pobreží Atlantiku a Pacifiku. Aj areál hniezdenia je diskontinuálny. Najväčší je ten v južnom Zauralsku. V oblasti Stredozemného a Čierneho mora má menšie ostrovcovité hniezdne oblasti. Z nich sa pred zimou sťahuje do oblasti Nílu, zasaharskej Afriky a na pobrežné oblasti Atlantického a Indického oceánu. U nás sa považuje za migračnú hosťku, čo sa tu dlhšie potuluje pri pobrežiach riek. Jej biotop sú ostrovné vodné priestranstvá, delty riek, zátoky a priestranné rybníky. Je to stredne veľký rybár. Zobák a čiapočka je čierny, chrbát bledosivý a konce krídel sú tmavosivé. Ostatné časti tela sú biele. Cez

Rybárka krátkozobá

zimu z čiernej čiapočky zostane iba tmavší popruh okolo očí. Juvenilne vtáky namiesto čiapočky a na chrbte majú hnedavú farbu peria. Živí sa hmyzom, obojživelníkmi, drobnými cicavcami... Počas letu sa hlási hlučným „gar-vik“. Poplašný hlas je chechtavé „gvik-gvik-gvik“.  Fotografie z internetu

DO VÁŠHO RECEPTÁRA Slaný koláč s kuracím mäsom

Suroviny: Cesto – 250 g hladkej múky, 1/2 KL (kávovej lyžičky) soli, 1 KL kryštálového cukru, 200 g masla, 5 PL (polievkovej lyžici) vody, 3 vaječné žĺtky; Náplň – 3 ks kuracích pŕs uvarených a natrhaných, 2 PL olivového oleja, 3 PL krémového syra, 1 cibuľu, 120 g kukurice, 1 PL paradajkového pyre / pretlaku, 4 strúčiky cesnaku, 1 PL pikantnej omáčky (tabasco), 1 ČL oregano, petržlenovú vňať, soľ, mleté čierne korenie; Na potretie – 1 vajíčko Takto sa to podarí: Cesto: V miske zmiešame suché suroviny. Pridáme žĺtky, maslo izbovej teploty a vodu. Vypracujeme hladké cesto, ak je potrebné, pridáme ešte vodu. Cesto však nemiešame pridlho, aby nebolo tuhé. Vypracované cesto vytvarujeme do bochníka, zabalíme do potravinárskej fólie a dáme odpočinúť do chladničky na 30 minút. Medzitým si pripravíme náplň. Kuracie prsia uvaríme v osolenej vode. Uvarené mäso natrháme. Na panvici rozohrejeme olej, pridáme na drobno nakrájanú cibuľu, cesnak a restujeme. Pridáme natrhané kuracie mäso. Krátko premiešame a postupne pridáme paradajkové pyré alebo pretlak, tabasco, kukuricu a krémový syr. Pridáme ešte oregano a podľa chuti soľ a mleté čierne korenie. Všetko dobre premiešame, stiahneme z ohňa a pridáme nasekanú petržlenovú vňať. Odpočinuté cesto odbalíme a jednu tretinu odložíme. Zvyšné cesto vypracujeme a rozvaľkáme na veľkosť formy. Prstami ho roztlačíme do strán po okrajoch. Popicháme vidličkou a rozložíme celú pripravenú plnku. Zvyšné cesto rozvaľkáme a položíme na plnku. Popicháme vidličkou, potrieme rozšľahaným vajíčkom a dáme piecť. Pečieme vo vyhriatej rúre na 180 °C 25 – 35 minút do zlatista. Upečený koláč necháme mierne vychladnúť a môžeme podávať.

Koláč z kukuričnej múky

Rýchly koláč z kukuričnej múky pochádza z brazílskej kuchyne. Podávať ho môžeme s domácim džemom alebo sladkou nátierkou. Suroviny: 4 vajcia, 100 g masla (roztopeného), 250 g kukuričnej múky, 150 g hladkej múky, 200 g kryštálového cukru, 2/3 konzervy kokosového mlieka, 2 PL strúhaného kokosu, 1 ks vanilkový struk Takto sa to podarí: V miske vymiešame celé vajíčka s kryštálovým cukrom do peny. Po častiach vmiešame roztopené maslo (nie horúce). Postupne pridáme aj kokosové mlieko a šľaháme, kým sa všetky suroviny nespoja a nevznikne hladká zmes. Potom pridáme hladkú múku, kukuričnú múku a prášok do pečiva. Už len krátko premiešame. Nakoniec ručne primiešame strúhaný kokos a zrniečka vanilky. Pripravené cesto vylejeme do formy (na bábovku), ktorú sme si vymastili maslom a vysypali múkou. Dáme piecť do vyhriatej rúry na 180 °C približne na 40 – 45 minút. Upečený koláč necháme vychladnúť a môžeme podávať.

Turecké plnené cestoviny (Manti)

Suroviny: Cesto – 2 vajcia, 1 KL soli, 450 g hladkej múky, 120 ml vody; Plnka – 300 g mletého hovädzieho mäsa, 1 cibuľa, podľa chuti soľ, mleté čierne korenie; Omáčka – 400 g bieleho jogurtu (100 g na porciu), 3 strúčiky cesnaku, 4 PL masla, podľa chuti čili korenie Takto sa to podarí: Cesto: V miske spolu vyšľaháme celé vajíčka spolu so soľou, pridáme trochu vody a postupne rukou zapracujeme múku. Nakoniec pridáme ešte zvyšok vody a miešaním v miske vypracujeme hladké cesto. Misku prekryjeme fóliou a cesto necháme postáť zhruba 30 minút. Neskôr cesto rozdelíme na 4 časti a z každej na dobre pomúčenej doske vyvaľkáme tenučký kruhový plát (asi 2 mm hrubý). Plát nerežeme na pásiky hrubé asi 2 centimetre a potom priečne na malé štvorce. Plnka: Mleté mäso premiešame s nadrobno nasekanou cibuľou, soľou a korením podľa chuti. Na malé štvorčeky cesta ukladáme len štipku plnky, aby sa dali uzavrieť. Cestoviny uzatvárame tak, že štvorček preložíme na polovicu cez plnku, spojíme a potom ešte pritlačíme a vytvoríme akýsi mini batôžtek. Batôžteky ukladáme na pomúčenú dosku. Takto postupujeme, kým sa nám neminie cesto i plnka. Manti po častiach varíme v už vriacej osolenej vode 12 a 15 minút. Omáčka: v jogurte rozmiešame pretlačený cesnak a čili korenie. Horúce manti polejeme cesnakovým jogurtom.

Nepečený pudingový dezert s banánom a šľahačkou

Suroviny: 1 liter plnotučného mlieka, 3 balíčky vanilkového pudingu, 100 g kryštálového cukru, 250 g masla, 200 ml kyslej smotany, 300 g maslových sušienok, 4 zrelé banány, 500 ml smotany na šľahanie, 1 balíček vanilkového cukru, trochu kakaového prášku (granka) na posypanie Takto sa to podarí: Z mlieka, cukru a pudingového prášku uvaríme hustý krém. Do ešte horúceho krému primiešame na kocky pokrájané maslo, kyslú smotanu a nalámané sušienky. Menší hlbší plech vystelieme potravinárskou fóliou a na dno rozotrieme polovicu pudingovokeksovej hmoty. Na krém poukladáme pozdĺžne prekrojené banány a zakryjeme ich druhou polovicu krému. Plech uložíme do chladu na zhruba hodinu, neskôr na vrch rozotrieme šľahačku, ktorú sme vymiešali zo smotany a vanilkového cukru a vrátime do chladničky na aspoň 4 hodiny, ideálne cez noc. Banánový dezert pred podávaním posypeme grankom. 

Zdroj: recepty.sk Výber: Ľ. Sýkorová

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 553 | Pripravuje: Ľubica Sýkorová | Použitá domáca a zahraničná literatúra

Kultúra

STARÁ PAZOVA U nás na priadkach

Anna Lešťanová

Po dvoch týždňoch členovia staropazovského SKUS hrdinu Janka Čmelíka sa opäť predstavili domácemu obecenstvu. Po vystúpení najmladších členov spolku – detských tanečných a speváckych skupín či sólistov na koncerte musí byť dobrý. A práve tento koncert bol taký: úspešný a trochu nezvyčajný, predstavoval určitú novinku v realizácii spevácko-tanečného pásma.

Na celovečernom programe vystúpili takmer všetky programové formy spolku a dokázali, ako krásne môže jestvovať spolupráca od tých najmlad-

Roztancované Klasy Na programe boli sprítomnené niekdajšie priadky

rý bol aj režisérom programu, a Vladislava Forgáča, vedúceho slovenského ľudového orchestra spolku, tiež ďalšieho člena režisérskej trojice. Za pomoci nániekdajšie obľúbené rodinné zimné priadky. Nevystali ani krátke humoristické scénky, ktoré vždy rozosmejú a naladia obecenstvo, ktoré ani tentoraz

pomenovanom Deti mamám v sobotu 26. marca na programe bol ďalší celovečerný koncert pod názvom U nás na priadkach. Keď traja režiséri programu dajú dokopy svoj veľký ochotnícky entuziazmus a obrovské skúsenosti z oblasti divadelníctva, tanca, spevu a hudby, výsledok ších, cez strednú generáciu, až po najstarších členov spolku. Predstavili sa v tom najkrajšom svetle, v mene ktorých aktérom programu a zároveň aj jedným z režisérov bol Igor Piskla, tiež členovia FS Klasy pod vedením Zlatka Rumana, umeleckého vedúceho a choreografa, kto-

Krásna medzigeneračná spolupráca členov spolku

dejných mladučkých spevákov a členiek Združenia pazovských žien na javisku boli sprítomnené nešetrilo dlane a odmeňovalo každé vystúpenia početných aktérov celovečerného programu.

Tento koncert zároveň nahradil nerealizovanú tradičnú Zuzanskú zábavu v Starej Pazove, lebo vtedy ešte nebola prajná pandemická situácia pre tento druh programu. Minulú sobotu vystúpili mnohí speváci (a spevácka skupina žien), ktorí okrem prednesu slovenských pesničiek prezentovali aj bohatý staropazovský ľudový kroj.

Druhú časť koncertu v divadelnej sále venovali tancu, keď členovia Klasov zatancovali a zaspievali tak, ako to oni najkrajšie vedia. Predviedli aj známu choreogra u U Haľamov na priadkach.

Spoločná fotografi a

V GALÉRII ZUZKY MEDVEĎOVEJ V BÁČSKOM PETROVCI Hlboké ekologické vrstvy Vesny Opavskej

Jaroslav Čiep

V piatok 25. marca bolo v Galérii Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci slávnostné otvorenie samostatnej výstavy akademickej gra čky Vesny Opavskej z Belehradu (1976). rakterizuje kombinácia akvarelu, koláže a fotogra e. Prejavuje sa rozpoznateľným štýlom, ktorý umelkyňu charakterizuje už dvadsať rokov.

Diplomové, magisterské a doktorandské štúdium ukončila na Fakulte výtvarných umení Univerzity umenia v Belehrade.

Predlohy, z ktorých Vesna tvorí digitálne grafi ky

Vesna Opavská je výtvarníčka slovenského pôvodu, ktorá žije a pôsobí v Srbsku a Belgicku. V umeleckej tvorbe sa zaoberá témami ekológie a digitálnych

Dr. Vesna Opavská

záznamov v snahe poukázať na význam zachovávania prírody. Jej prístup k digitálnej gra ke cha-

Za sebou má 13 samostatných výstav (Belehrad, Nový Sad, Trebinje, Stará Pazova, Egypt) a zúčastnila sa na viac ako 100 kolektívnych výstavách v európskych krajinách. Jej práce boli štyrikrát oceňované. Je laureátkou Výkupnej ceny Výboru pre kultúru Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny roku 2019.

Je členkou Združenia výtvarných umelcov Srbska (ULUS), Nezávislého združenia novinárov Srbska (NUNS) a MENSA.

Prítomných minulý piatok v Galérii Zuzky Medveďovej privítala riaditeľka Múzea vojvodinských Slovákov Anna Séčová-Pintírová a oboznámila obecenstvo so základnými životnými črtami vystavujúcej umelkyne.

DIGITÁLNA ARCHEOLÓGIA

„Objavovať na prvý pohľad neviditeľné hlboké vrstvy je úlohou archeológov aj interpretov

Vernisáž prvej samostatnej výstavy v Petrovci Vesny Opavskej

umenia. Je zrejmé, že staršie geologické vrstvy boli pochované v dôsledku stáročnej sedimentácie, ale pokiaľ ide o digitálnu gra ku Vesny Opavskej, strati kácia je nemenej dôležitá. Desiatky umelecky preskúmaných vrstiev by zostali neviditeľné, keby táto

Mladá fl autistka Petra Sýkorová

digitálna archeologička svoje diela ,nenavrstvila‘ špeciálne pre samostatnú výstavu v Báčskom Petrovci, v Galérii Zuzky Medveďovej. Vesna Opavská už od magisterského a doktorandského projektu vytvára kompozície v počítačovom programe Photoshop skladaním autorských fotogra í rastlín a digitálnou gumou na vymazanie spodných ,vrstiev‘, aby ,prerazila‘ tie vyššie. Má gra ku s viac ako päťdesiatimi takými vrstvami v kombinácii s nafotenými textúrami jej akvarelov,“ vyjadrila sa sestra, tiež akademická maliarka Jasna Opavská. „Archeologické vrstvy vznikali stáročia a tisícročia, no v modernej dobe tieto procesy urýchlila záplava odpadu. V narážke na rýchlosť, s akou nové vrstvy prekrývajú tie staré v modernej histórii, sa Vesna Opavská zameriava na protiváhu ekologického odpadu v podobe rastlinných oáz v mestskej zeleni, kempingoch a vidieckych oblastiach. Vrstvy listov sú biologicky odbúrateľné a užitočné pre úrodnosť pôdy, ale keď sa prenesú do digitálneho sveta prostredníctvom fotogra e,

Autorka mala čo povedať aj novinárom

stratia všetky svoje materiálne kvality okrem viditeľnosti. Práve vizuálna krása flóry je médiom, prostredníctvom ktorého Vesna obhajuje ďalšie podstatné kvality prírody a ľudského prostredia,“ demystifikovala Jasna Opavská podstatu grafickej tvorby vlast-

nej sestry a na to nadviazala aj geografickou črtou: „Báčsky Petrovec má v rodinnej histórii Vesny mimoriadny význam, vzhľadom na to, že jej otec tam pred druhou svetovou vojnou ukončil strednú školu. Jeho mottom ako profesora na Fakulte športu a telesnej výchovy bolo: „Pohyb v otvorenom priestore.“ Stalo sa to aj rodinnou tradíciou,

takže Vesna je horlivým zástancom kempovania. Našla tam úplnú harmóniu so svojím partnerom, ktorý sa venuje športovému rybolovu a s ktorým v posledných rokoch navštevuje jazerá v piatich krajinách: v Belgicku, Srbsku, Bosne a Hercegovine, Chorvátsku a vo Francúzsku. Všetky fotomateriály, ktoré môžu diváci na tejto výstave vidieť, pochádzajú z týchto ciest a nachádzajú ich na vystavených grafikách, medzi hlbokými vrstvami prírodných krás.“ Zapojenie publika je podstatnou črtou umenia Vesny Opavskej. Na jej výstavách sa objavujú ankety a happeningy a je autorkou projektov, ktoré sa stretávajú s publikom mimo galérie. Jej estetika, ako aj posolstvo sú prístupné a blízke moGrafiky zaujali aj mladších, aj starších dernému človeku. Preto aj tentoraz návštevníci boli vyzvaní objaviť podstatu grafík a komunikovať s autorkou.

CHVÁLA BYLÍN VESNY OPAVSKEJ

„Výtvarný kozmos Vesny Opavskej tvorí rastlinstvo. Je to rastlinný svet v čistej podobe. Digitálne výtvarné kompozície Vesny Opavskej sú na prvý pohľad prvoplánové a ozdobné, ale jej umelecký odkaz je omnoho hlbší a navrstvený. Rastlina pozostáva najčastejšie z listov a kvetov a vyrastá a živí sa zo zeme a vody, avšak digitálny rastlinný svet Vesny Opavskej je umiestnený do stredu prázdneho dvorozmeru jej obrazu a kompozične je organizovaný v podobe kruhu. Umelecký rastlinný svet Vesny Opavskej teda nevyrastá zo zeme, ale je to kozmos osebe v tvare kruhu, najdokonalejšej geometrickej formy. Tvar kruhu, v ktorom je koncentrovaný jej rastlinný svet, zdôrazňuje jeho dokonalosť, večnosť a absolútnosť. Jej rastlinný svet je teda sférický, mimo času a priestoru. Ak z druhej strany máme na zreteli súčasnú ohrozenosť prírody a rastlinného sveta a z ekologickej stránky sa pozrieme na jej tvorbu, uvedomujeme si jej využitie starých magických praktík, podľa ktorých kruh mal úlohu ochrany pred zlými duchmi, čiže

povedané súčasným jazykom, jej bylinný kruh má symbolickú úlohu ochrany prírody pred zhubnými účinkami súčasnej civilizácie. Podľa oslavných veršov

Motív divých makov

chýrečného srbského básnika Branka Miljkovića venovaných bylinám rastliny sú ,smelé a invenčné‘ a ,všetko, čo nájdu, nesebecky ukážu‘, rovnako ako Vesna Opavská na svojich digitálnych grafikách. Podľa Miljkovićovej chvály bylín rastliny ,stoja medzi nami a prázdnotou ako najkrajší plot‘, ako vidno aj na obrazoch Vesny Opavskej, a ,požierajú prázdnotu a vracajú na vzduch‘,“ napísal v sprievodnom katalógu svoje hodnotenie Opavskej grafickej tvorby kritik Vladimír Valentík a uzavrel to slovami: „Práve preto sa aj pri grafikách Vesny Opavskej ,ľahšie dýcha‘.“ Predvedením dvoch skladieb na flaute večierok ozvláštnila mladá huDve sestry Opavské z Belehradu dobníčka z Petrovca Petra – úspešné umelkyne Sýkorová a slová vďaky na vernisáži vyjadrila aj samotná autorka. Výstava Vesny Opavskej v Galérii Zuzky Medveďovej potrvá do 15. apríla 2022.

STARÁ PAZOVA Vítanie jari s knihou

Anna Lešťanová

Vladimír Valentík, riaditeľ Slovenského vydavateľského centra, do staropazovskej Ľudovej knižnice Dositeja Obradovića v utorok 22. marca prišiel s plnou taškou kníh, ktorá svedčila o ich bohatej vydavateľskej činnosti v uplynulom období. Po zimnej ceste literárnych podujatí vo viacerých slovenských prostrediach, kde ukončili Zimu s knihou, v Starej Pazove usporiadali Vítanie jari s knihou.

Aktérov literárneho večierka – V. Valentíka, Zdenku Valentovú-Belićovú, prekladateľku, poetku a šéfredaktorku časopisu Nový život, a Zorana Đerića, spisovateľa, najprv na Oddelení pre dospelých privítala Dragana Milašová, úradujúca riaditeľka knižnice, ktorá medzi tamojšími literárnymi priaznivcami pozdravila aj hostí Libušku Lakatošovú, predsedníčku NRSNM, a Dragoslava Bonđiho, predsedu VV Rady Miestneho spoločenstva

Hostia a publikum literárneho večierka na samotnom začiatku minútkou ticha vzdali úctu zosnulému Milovanovi Vitezo-

Stará Pazova. Program moderoval Martin Prebudila, spisovateľ a prekladateľ. vićovi (11. 9. 1944 – 22. 3. 2022), predsedovi Združenia spisovateľov Srbska, ktorý nás opustil

práve v tento deň. V pokračovaní programu Valentík prezentoval vydavateľskú činnosť SVC, lebo sa pre pandemickú situáciu tradičné podujatie Zima s knihou nekonalo, a hovoril aj o najnovších tituloch. Tamojším literárnym priaznivcom bola predstavená aj tvorba Z. Valentovej-Belićovej, s dôrazom i na jej prekladateľskú činnosť, a Z. Đerića, odmeneného literáta prestížnou Cenou Lazu Kostića. Valentová-Belićová je i dobrou znalkyňou Đerićovho diela, keďže ho prekladala do slovenčiny, a na ukážku v slovenčine a srbčine prečítali niektoré úryvky z jeho dvoch kníh. V záverečZ literárneho večierka: (zľava) Zoran Đerić, Zdenka Valentová-Belićová, nej časti podujatia Valentík Vladimír Valentík a Martin Prebudila za podpory NRSNM daroval staropazovskej knižnici zo 30 kníh, ktoré prebrala a za knižné darčeky sa poďakovala D. Milašová.

Z OBLASTNEJ RECITAČNEJ SÚŤAŽE V KOVINE Z Kovačickej obce ďalej postúpili štyria

Olinka Glóziková-Jonášová

Vpiatok 18. marca v Kovine prebiehala oblastná prehliadka recitátorov, ktorej sa zúčastnili aj recitátori z Kovačickej obce: traja žiaci vyšších ročníkov ZŠ Mladých pokolení v Kovačici Hana Hriešiková, Milan a Matej Hrkovci a dve žiačky nižších ročníkov padinskej ZŠ maršala Tita Ema Juricová a Tamara Kuľová.

Do pokrajinskej súťaže z Kovačice postúpili všetci traja recitátori, kým padinskú školu bude predstavovať Ema Juricová.

Foto: z archívu kovačickej a padinskej ZŠ

Matej, Hana a Milan Ema Juricová

DIVADELNÁ PREMIÉRA Tsunami v Erdevíku

Blaženka Dierčanová

Obrovská vlna – cunami zasiahla sálu erdevíckeho SKOS! Našťastie všetci prítomní prežili, i keď sa na tvári miesta zastihli zlodeji: Hitler, Mussolini, Lucrezia Borgia a súdruh Stalin. Pravdaže, nejde o ten pravý cunami, ale o vlnu nového divadelného deja, ak to možno tak nazvať. Po dlhšej prestávke s prácou pokračovala divadelná sekcia Slovenského kultúrno-osvetového spolku Erdevík. Mladí herci milovníkom divadla tentoraz predviedli premiéru hry Tsunami podľa textu Jána Hrubíka. Ide o veselohru s vážnym odkazom na zamyslenie nad hrôzami, ktoré v minulosti spôsobili svetové mocnosti a zlodeji v druhej svetovej vojne. Text navrhol Vladimír Šerfézi, skúsený erdevícky režisér, ktorý zatiaľ režíroval zo 10 predstavení: – Tento text som si zvolil podľa aktuálnej svetovej situácie, nielen v týchto rokoch, ale aj v rokoch 40., tiež v 90. Obávam sa, aby sa také zlo neopakovalo. Myslím si, že je tento text primeraný a na zamyslenie každému o tom, čo sme prežili a či si to dovolíme znovu. V tomto predstavení máme 90 percent debutantov a preto sme museli začať od začiatku – pohyb na javisku, výslovnosť, scénogra a, ale som celkom spokojný, ako to zahrali pred obecenstvom. Teší ma, že je medzi hercami dobrá atmosféra a už sa spytujú, ktoré predstavenie si zvolíme o rok.

Divadelná sekcia pôsobiaca v SKOS Erdevík má takmer 100 rokov dlhú tradíciu, veľmi úspešných divadelníkov, a práve preto sa pousilovali oživiť scénu. S pomocou skúseného režiséra skúšky prebehli bez problémov, potvrdil to Rastislav Mocko, ktorý stvárnil postavu svätého Petra, pokým v úlohe Hitlera debutoval Daniel Tót: – Potešilo ma, že sme sa ako ochotníci zoskupili a že som mal možnosť vyskúšať sa na doskách nášho javiska. Úloha Hitlera nebola náročná, veľmi nám pomohol režisér Šerfézi. Toto predstavenie sme vnímali ako kamarátenie, hru a asi preto tak ľahko všetko dopadlo...

Stoličky v obecenstve boli obsadené do poslednej a bolo to potvrdením, že Erdevíčania už veľmi čakali na uvoľnenie epidemických opatrení a na nové aktivity erdevíckych ochotníkov. Na záver preto silným potleskom odmenili divadelníkov. Predseda SKOS Erdevík Ondrej Berédi je hrdý, že sú aj mladé generácie talentované, a verí, že dosiahnu úspech podobne ako aj predchádzajúce generácie hercov: – Po prestávke, ktorú sme mali pre pandemickú situáciu, táto premiéra bola pre nás Erdevíčanov a spolkárov svojrázny sviatok. Je dôležité, že

Lekárky: ako doktorka Benjamín Tordaj a sestrička Julián Petrus

mladí pokračujú, lebo máme dlhú divadelnú tradíciu. Prvé predstavenie v našom spolku bolo predvedené roku 1919 a odvtedy s kratšími prestávkami táto činnosť pretrváva. Aktívna je aj detská divadelná sekcia, a tak si pestujeme budúcich hercov. Aj v tomto predstavení sme mali mládežníkov, ktorí najprv hrali v detských predstaveniach. Veľmi si vážim ich ochotu a to,

Mussolini na liečbe: Monika Petrusová že aj naďalej z erdevíckeho javiska počuť slovenský jazyk... S uvoľnením opatrení sa pousilujeme pokračovať so všetkými sekciami. Výborná a mladá desaťčlenná divadelná posádka sa 2. apríla s hrou Tsunami predstaví obecenstvu v Šíde a potom sa zúčastnia divadelnej prehliadky DIDA v Pivnici. CHÝRNIK BÁČSKY PETROVEC. V sobotu 2. apríla o 19.00 h v Slovenskom vojvodinskom divadle budú hosťovať divadelníci zo Slovenska. Predstaví sa Divadlo mladých Šuňava s hrou J. G. Tajovského Ženský zákon v réžii Vlada Benka (divadlo Commédia Poprad). Toto predstavenie získalo Zlatú medailu Jána Palárika a Cenu obce Raková na 53. ročníku národnej súťažnej prehliadky ochotníckych divadelných súHerci s režisérom: (stoja zľava): Julián Petrus, Benjamín Tordaj, Miroslav Čásar, borov s inscenáciami pôvodnej Vladimír Šerfézi, Andrea Petrusová, Rastislav Mocko, Vierka Šerféziová, Ružena slovenskej dramatickej tvorby Dudková-Gašparová, Taňa Tomanová; (sedia) Denis Marčok, Daniel Tót, Monika Palárikova Raková 2021

Petrusová a Jana Petrusová J. Čiep