Strom generácie – nech krásne rastie

STARÁ PAZOVA Strom generácie – nech krásne rastie

Anna Lešťanová

Žiaci ôsmeho ročníka staropazovskej ZŠ hrdinu Janka Čmelíka v stredu 23. marca v mestskom parku, vedľa budovy školy, zasadili strom generácie. Sadenica javora symbolizuje ukončenie základoškolského vzdelávania

a akcie sa zúčastnilo 30 budúcich malých maturantov školy. Počas sadenia stromu generácie v mestskom parku boli prítomné aj ich triedne profesorky Libuša Simendićová a Marienka Ďuricová a riaditeľ školy Janko Havran, ktorý sa pozitívne zmienil o tejto akcii a zároveň sa poďakoval VKP Čistoća Stará Pazova, ktorý i tentoraz daroval sadenicu, poskytol povolenie a pomoc pri prácach.

Iniciátorkou sadenia stromov generácií v mestskom parku je L. Simendićová, profesorka zemepisu, a toto je v poradí tretia generácia ôsmakov školy, ktorá má zasadený svoj strom. Pre najstarších žiakov školy sadenie stromu generácie má osobitný význam, lebo ako hovoria, vždy keď sa budú prechádzať mestským parkom, spamätajú sa „na krásne strávené chvíle v škole, na spolužiakov, profesorov, ktorí sa usilovali nielen o to, aby nadobudli čím viac vedomostí, ale aby ich pripravovali i na život“. „Na túto ideu sadenia stromu generácie sme prišli celkom náhodou.

Na základe učiva z predmetu, ktorý vyučujem v škole, pred mnohými rokmi sme si so žiakmi zasadili sadenicu a poukázali tým na jej veľký význam pre prírodu. Počas akcie sadenia žiaci si vtedy začali vyspevovať pieseň, ktorú trochu upravili v zmysle Ej, javor, javor zelený, pod oblôčkom našej školy sadený... To sa mi zdalo veľmi sympatické a odvtedy každá moja generácia má svoj strom v parku,“ povedala profesorka Simendićová a doložila, že i tento strom má bohatú symboliku – zasadený je na prahu nového ročného obdobia a pre žiakov znamená prechod z detského sveta do sveta zodpovednejších ľudí. Keď strom narastie, má pevné korene – a týmto im prajeme mnoho zdaru v ďalšom školení a živote.“ Akcia sadenia stromu generácie zapadla do programu Ekologického týždňa a realizovala sa na základe aktivít, ktoré boli podriadené prírode a ekológii. Bohatý program Ekologického týždňa v škole a mimo nej mala na starosti profesorka biológie Marta

Spoločná fotografi a zo sadenia stromu generácie

Majorská. Ako povedala, tento týždeň začali pripomínaním si Dňa jari, lebo toto ročné obdobie sa o ciálne začalo v nedeľu 20. marca. Pokračovali Dňom

V škole sa žiaci učia, ako chrániť prírodu a pestovať rastlinky

Ku Dňu lesov zhotovili plagát

lesov – 21. marca, keď žiaci školy zhotovili plagáty, písali referáty na tému Keby les chodil a prezentovali svoje práce v prírode. Deň vôd si pripomenuli 22. marca s heslom Podzemné vody. Okrem usporiadaného kvízu o vode žiaci siedmeho ročníka dali svoj príspevok i k ekológii a zúčastnili sa akcie čistenia mestského parku, pričom sa naučili, že znečistenie prírody nepriamo vplýva i na znečistenie vôd. Ekologický týždeň ukončili vo štvrtok 25. marca obecnou súťažou Čo vieš o zdraví v organizácii Červeného kríža Stará Pazova. Žiaci počas akcie narábali rýľmi a lopatami. Strom Foto: autorka zaliali vodou, aby krásne rástol. a z archívu školy

Z akcie čistenia zelených plôch Strom generácie zasadený pred 8 rokmi

NA SLOVO S DOZORCOM SEAVC VOJLOVICA MARTINOM MARKOM Národnosť a náboženstvo sú dve sestry

Olinka Glóziková-Jonášová

Horlivý cirkevník Martin Marko z Vojlovice sa v cirkevných kruhoch pohybuje od svojej mladosti. Vyše desaťročia v nich vykonáva aj vážne funkcie. Päť rokov bol presbyterom, po čom bol dva mandáty kostolníkom, osem rokov kurátorom a v súčasnosti, presnejšie za posledných deväť rokov, zastáva funkciu zborového dozorcu SEAVC vo Vojlovici. Vďaka svojmu otcovi a starému otcovi, ktorí mu vštepili lásku k viere ešte pri svätom krste, tento šesťdesiatnik žije duchovným životom. Toto nehmotné duchovné dedičstvo sa snaží preniesť aj na svoje deti. „Skutočne od detstva navštehorlivým kostolníkom a presbyterom, kým starý otec zastával funkciu cirkevného dozorcu plných 17 rokov,“ hovorí Marko

Martin Marko

vujem chrám Boží. Vychovaný som v rodine, ktorá bola nábožensky založená. Môj otec bol

a pokračuje: „V našom cirkevnom zbore sme za posledných 18 rokov vyprevadili až troch farárov. Najprv čestného pána seniora banátskeho Pavla Demrovského do dôchodku, ktorý vo Vojlovici bol farárom plných 46 rokov, potom Martina Bajzu, teraz kovačického farára, a Branislava Kulíka, momentálne farára novosadského. Som však rád, že som mal Martin Marko, dozorca, a Lýdia Zlochová, farárka CZ Vojlovica česť privítať do zboru našu novoordinovanú farárku Lýdiu Zlochovú.“ Marko dodáva, že si na všetkých farárov, ktorí vo Vojlovici pôsobili, spomína iba v dobrom. To, čo je ale momentálne aktuálne v tomto cirkevnom zbore, je výstavba novej siene pre náboženstvo, náboženské večierky aj ranné nedeľné bohoslužby či modlitby večerné v zimnom období. S výstavbou, ako hovorí Marko, začali ešte pred dvomi rokmi, keď boli vyliate základy vďaka dobrovoľnej práci cirkevníkov. Bude to budova rozlohy cca 270 štvorcových metrov vo farskom dvore. S pokračovaním prác na jej výstavbe plánujú po sľúbenej nančnej pomoci z Obce Pančevo. „Začiatkom februára najvyšší predstavitelia našej cirkvi Jaroslav Javorník, biskup, Slađan Daniel Srdić, senior banátsky a farár jánošícky, Branislav Kulík, bývalý vojlovický a teraz novosadský farár, a Lýdia Zlonášho cirkevného zboru, ale aj Slovákov všeobecne.“

Slovenský evanjelický kostol vo Vojlovici si podľa slov nášho spolubesedníka zatiaľ nevyžaduje žiadne opravy a rekonštrukcie. Údajne generálna oprava kostola bola vykonaná pred 20 rokmi, keď bol omaľovaný či olíčený z vonkajšej, ale aj z vnútornej strany. Vynovená bola strecha, zavedené elektrické zvony a pred ôsmimi rokmi vykonali aj kompletnú rekonštrukciu fary. Cirkevná správa vo Vojlovici funguje podľa nasledujúcej hierarchie: farárka, dozorca, poddozorca, kurátor, kantorka, pokladníčka, zvonár a 16 presbyterov. K tomu dve katechétky. Telesá, ktoré fungujú pri tomto zbore, sú: Oltárny krúžok žien, detská besiedka, mládežnícky a miešaný spevokol. Spolupráca

Martin Marko ako tanečník v SKOS Detvan

chová, farárka vojlovická, boli u primátora mesta Pančevo ohľadom výstavby zborovej siene. Očakávame, že sa teda s výstavbou bude pokračovať čoskoro. Obec, ale aj mesto Pančevo podporujú aktivity s inými cirkevnými zbormi je mimoriadne dobrá, navzájom sa navštevujú a keď treba, aj vypomáhajú. Martin Marko aj spoluprácu s Biskupským úradom označuje za mimoriadne dobrú a už dva roky v ňom

je synodálny presbyter ako predstaviteľ Banátu. „Keď ide o členov SEAVC, v CZ Vojlovica ich je okolo 700, aj keď je Slovákov evanjelikov viac, asi 1 100. Avšak riadne platiacich členov je zhruba iba 450 – 500,“ uviedol Marko a podotkol: „V roku 2005 na konvente bolo donesené rozhodnutie, že pre tých, ktorí si členské neplatia, nemôžu zahraničia. „Odišlo niekoľko rodín, ale nie až tak veľa ako z iných prostredí. Môže za to aj skutočnosť, že sme v blízkosti väčšieho mesta a práce je nadostač. Avšak moja mienka je, že kto robiť chce, ten si prácu nájde. Aj si zarobí a vyživí sa z toho platu.“ On sám sa živí poľnohospodárstvom, chovaním domácich zvierat a čaká na dôchodok.

Spoločná fotografia cirkevníkov

byť vykonané cirkevné obrady (krst, sobáš alebo pohreb). Nakoľko sa nevyrovnajú dlhy, teda cirkevná daň, tieto obrady sa nekonajú. Od roku 2021 máme tiež novinku, a to je, že sa rovnoprávnym členom cirkvi stávajú osoby od 21. roku života. Vojlovický zbor má iba 18 katastrálnych jutár zeme a museli sme si stanoviť takéto, nech tak poviem, prísne pravidlá, lebo ak chceme voľačo mať, musíme aj dať,“ vysvetlil a v pokračovaní nášho rozhovoru konštatuje, že z Vojlovice sa odsťahovalo málo ľudí za prácou do

V našom rozhovore si zaspomínal aj na mladšie časy, keď sa začínala činnosť Slovenského kultúrno-osvetového spolku

Martin Marko a Martin Bajza, vtedy vojlovický a v súčasnosti kovačický farár, v cirkevnom spevokole CZ Vojlovica Pamiatka zo Stretnutia cirkevných spevokolov v Jánošíku v roku 2010

Detvan. „Od samého založenia Detvana roku 1975/76 som stále aktívny. Bol som členom tanečnej sekcie, speváckej skupiny a neraz som vystupoval aj ako sólista. Aktívny som aj v súčasnosti ako člen speváckej skupiny.“

Na tento spolok, ale aj cirkevný zbor Marko má iba krásne spomienky. Snaží sa, aby sa Vojlovičania, aj keď počtom nie až takí početní, ale skutočne súdržní a jednotní, aj ďalej držali pokope a mali niečo svoje a nestratili sa v tejto modernej dobe, ktorej trendom je globalizáca všetkého. Je vedúcim početných akcií a vyzdvihuje, že spolupráca a susedské vzťahy aj s inými národnosťami žijúcimi vo Vojlovici, najviac však s Maďarmi, sú skvelé.

Na záver si ešte zaspomínal a prezradil, že to, čo je asi také príznačné, špecifické a jedinečné pre Vojlovičanov, je starý vianočný zvyk, ktorý dodržiavajú viac ako 90 rokov, a je to tzv. chodenie s betlehemom počas vianočných sviatkov. Zaspomínal si, ako sa sám zapojil do pestovania a zachovávania tejto tradície. „Začínal som

ako anjel. Spieval som sám. Starým kráľom som bol viac ako 12 rokov. V súčasnosti sa snažím mladým pomôcť, keď treba, aby si túto tradíciu pestovali, zachovali a prenášali ju z generácie na generáciu. Pamätám sa však, že kedysi po Vojlovici chodili aj tri generácie Betlehemčanov, a skutočne si

Martin Marko ako sólista

prajem, aby si tento zvyk udržali a chránili pred zabudnutím aj prichádzajúce generácie.“ Foto: z archívu spolubesedníka

V JÁNOŠÍKU Ochutnávali vína a klobásy

Vladimír Hudec

Aj keď obyvateľov a najmä mladých ľudí v Jánošíku ubúda (čo okrem iného zapríčinilo takmer úplné zaniknutie činnosti skôr veľmi úspešného kultúrno-umeleckého spolku), tí občania, ktorí zostali žiť v tejto dedine, sa snažia spoločenský život pozdvihnúť

Jozef Omasta, predseda MOMS Jánošík, pozdravil prítomných

na vyššiu úroveň. Jedným z nositeľov tejto činnosti určite je aj tunajší Miestny odbor Matice slovenskej, ktorý sa podpisuje

pod organizáciu dvoch podujatí. Matičný maliarsky tábor, na ktorý prichádzajú maliari zo všetkých banátskych slovenských prostredí, ale aj z Alibunárskej obce, sa už stal tradičným a na tej ceste je aj degustácia jánošíckych vín a klobás, ktorú v sobotu 26. marca zorganizovali po druhýkrát. „V dedine často počuť komentáre, že sa nič nedeje a že je všetko pusté, nuž sme sa rozhodli, že sa postaráme o to, aby sa niečo predsa len dialo. Základný cieľ nám je, aby sme povzbudili ľudí, aby vyšli z domov, aby sa kamarátili, zabavili. Do nášho plánu práce sme zaradili tieto dve podujatia, čiže maliarsky tábor, ktorý toho roku na jeseň zorganizujeme už po štvrtýkrát, a degustáciu jánošíckych vín a klobás. To sú teda dve podujatia, ktoré budú prebiehať pod matičnou strechou, ale ochotne pomôžeme aj iným inštitúciám, cirkvi, škole, miestnemu spoločenstvu, spolku žien v ich podujatiach, práve tak, ako oni pomáhajú nám. Rozhodli sme sa práve pre vína a klobásy, lebo je to príznačné pre nás Slovákov. Nuž a keďže ľudia už prihlásili a doniesli svoje klobásy a vína na ocenenie, je normálne, že chcú vedieť, kto vyrobil najlepšie víno či klobásu, a preto sme sa rozhodli vyhlásiť najlepších a udeliť odmeny. Odmeny sú toho roku skromné, iba diplomy a poháre,“ povedal nám predseda jánošíckeho MOMS Jozef Omasta. „Prvú degustáciu sme zorganizovali pred tromi rokmi, avšak z epidemiologických dôvodov sme ju nemohli usporiadať vlani a predvlani, takže toto je druhá v poradí, aj keď máme ambície, aby sa stala tradičnou. Toho roku je to skromné, v súlade s nančnými a ľudskými možnosťami, avšak uvažujeme aj o tom, aby to bolo trochu masovejšie podujatie, možno aj s večerou a s vecnými odmenami, ktoré by určite podnietili aj iných našich spoluobčanov, aby prihlásili svoje výrobky na súťaž. Všetko však závisí od prostriedkov, ktoré na tieto účely získame z projektov,“ poznamenáva Omasta.

Dve poroty, ktoré tvorili výrobcovia vína a klobás, konštatovali, že v Jánošíku sa vyrábajú chutné klobásy, ale aj chutné vína, s ktorými by sa určite nezahanbili ani na iných degustáciách. O titul najlepších sa uchádzalo 12 vín a 14 klobás. Posudzovacia komisia v zložení Vladimír Guľáš, Pavel Guľáš, Ján Zríni a Padinčan Zlatko Šimák ohodnotila, že najlepšiu klobásu vyrobil Slađan Daniel Srdić, jánošícky kňaz Posudzovacia komisia jednoznačne rozhodla, a senior banátsky, ktoré víno je najlepšie ktorý sa však kvôli pôstnemu obdobiu podujatia osobne nezúčastnil. Druhé miesto získala klobása, ktorú vyrobil Michal Nemec, a tretia cena odišla do rúk Anny Omastovej. Ďalšia posudzovacia komisia, ktorú tvorili Pavel Štauba a Martin Ďuriš z PadiPrítomní občania tiež mali príležitosť ochutnať ponúknuté ny, Daniel Bruk a Pavel Zríni, klobásy zhodnotila, že najlepšie víno vyrobil Ján Šterba, druhú cenu získalo víno z pivnice Martina Listmajera a tretiu víno Michala Supeka.

Ani komisia, ktorá hodnotila klobásy, to nemala ľahké

ASOCIÁCIA SLOVENSKÝCH SPOLKOV ŽIEN Výročné zhromaždenie v Aradáči

Pripravila: Danuška

Berediová-Banovićová

V sobotu 26. marca v Aradáči sa konalo výročné zhromaždenie Asociácie slovenských spolkov žien.

Napriek tomu, že v minulom roku pre pandémiu koronavírusu platili rôzne obmedzenia a spolkárky mnohokrát nevedeli, čo a za akých podmienok bude možné urobiť, celkom slušne sa im podarilo realizovať plány.

V roku 2021 boli až tri jubilujúce spolky (Báčsky Petrovec, Kysáč a Stará Pazova) a vďaka úspešným projektom mali dve dielne v spolkoch, ktoré oslavovali storočnicu. V Spolku petrovských žien uskutočnili dielňu súvisiacu so slamou, výrobkami zo slamy, jedlami zo žita či múky a minivýstavu o pšenici, klasoch a bohatej úrodnej pôde v Petrovci. V Kysáči sa zamerali na krásu odevu, konkrétnejšie na prikrývanie hlavy predovšetkým vydatej ženy. Kalendárny rok Asociácia ukončila v Pivnici 26. novembra, keď podporili festival Stretnutie v pivnickom poli tým, že niekoľko spolkov bolo so svojimi darčekovými vecami v aule domu kultúry.

Na rok 2022 si naplánovali už zachodené aktivity, ale aj realizáciu aktivít vyplývajúcich z projektov. Medzi tie zachodené aktivity určite patrí organizácia súťaže v prednese poézie a prózy pre ženy. Tentoraz budú organizovať iba jednu súťaž, ktorá bude počas leta v Báč-

skom Petrovci v priestoroch Matice slovenskej v Srbsku. Je to z dôvodu menšieho záujmu žien o recitovanie, kým na druhej strane chcú udržať kontakty s Kultúrno-osvetovým strediskom v Starej Ľubovni, partnerským mestom Petrovskej obce. Ako nasledujúcu aktivitu si naplánovali účasť na Veľkonočnej výstave v Nadlaku. Je to už zachodená spolupráca s Demokratickým zväzom Slovákov a Čechov v Nadlaku. Počas Slovenských národných slávností aj tohto roku plánujú organizovať prezentáciu kníh slovenských autoriek, ako aj účasť na Jarmoku umenia, na ktorom sa zúčastňuje väčší počet spolkov členiek ASSŽ. Plánujú prípravu knihy o činnosti Asociácie počas 15-ročného pôsobenia tejto organizácie. Medzi tohtoročné aktivity zaradili aj spoluprácu s Úniou žien Slovenska (s podporou predsedníčky Únie p. Janou Váľavou), ako aj realizáciu projektov, ktoré budú písať do ÚSŽZ, NRSNM a pokrajinských sekretariátov. Asociácia sa tiež bude podieľať na organizácii výstav tradičných krojov, ručných prác a gastronomických pochúťok počas dvoch celomenšinových podujatí: festivalu Tancuj, tancuj... a festivalu Stretnutie v pivnickom poli. Asociácia aj naďalej bude podporovať aktivity spolkov žien členiek prostredníctvom vypracovania kalendára aktivít spolkov žien, podpory pri organizácii podujatí

ženských spolkov, ako aj odbornej pomoci pri písaní projektov pre ASSŽ a spolky žien.

Po zasadnutí predstaviteľky spolkov žien navštívili Národné múzeum v Zreňanine. Foto: Zuzana Jančová

MARČOKOVCI Z KYSÁČA PESTUJÚ PÁVY Nie sú pyšní ako pávy

Anna Legíňová

Mnohým z nás je známe prirovnanie: pyšný ako páv. Hovorí sa to o človeku, ktorý si dvíha nos a na svet sa pozerá z výšky. Rodina Marčoková z Kysáča je však opak tomu, je skromná a šľachetná. Ale vo svojom dvore majú opravdivé, pyšné pávy, ktoré sa prechádzajú so štetinatým pestrofarebným perím a dávajú na známosť, že príroda vie naozaj vytvárať prekrásne bytosti, ktoré krášlia tento svet a neubližujú nikomu.

Vkročila som do ich dvora. Na prvý pohľad všetko perfektne funguje. Voliéra čistučká, nadostač vody a stravy... Pávy a pávice sa prechádzajú, biele, modré, pestrofarebné... až sa mi z tej krásy chce rýchlo brať do rúk foťák a fotiť do nemoty... Mária na mňa rýchlo volá: – Poď sem, rýchlo, foť tento krásny chvost! Práve ho rozšíril! Rýchlo! Lebo ony to nerobia stále! A ja bežím nadšená, že sa budem kochať v tej kráse a potom tú nádheru ponúknem aj iným. Počujem prenikavý hlas... To sa páv hlási, lebo už pomaličky začína obdobie párenia. Chce sa páčiť páviciam... – Toto všetko vyzerá pekne na prvý pohľad. Je úhľadné, čisté, ale je tu mnoho práce, aby všetko klapalo, – hovorí Mária Marčoková. – Keďže sa chovom pávov zaoberáme už viac ako 20 rokov, tak nám je práca okolo nich už rutinou a dobre sme zohraní. Manžel Ján má na starosti prípravu na výstavy, chytanie pávov, nakladanie do auta, ja ich chovám, dbám na dostatočné množstvo vody, čistím a niekedy aj uvarím z nich chutnú polievku (je to iba vtedy, ak si zlomia nohu alebo krídlo, lebo také ich nemôžu predávať – pozn. aut.)... Dcéra Marína má na starosti marketing. Ona ich fotografuje, propaguje na Facebooku, chystá oznamy, hľadá údaje na internete, kontaktuje drobnochovateľov a iné. Teda ona nám pomáha s modernými technológiami.

Mária je plná vedomostí o pávoch. Keďže to spočiatku bola len záľuba, ktorá sa neskôr vyvinula do vážnej a obetavej práce, z ktorej rodina má aj zisk, stačila sa doučiť. Manžel Ján chcel mať pávy, aby sa mu prechádzali po dvore, aby sa díval na tú ich krásu. A z tej krásy vyrástol nový prameň zárobku. Ako hovorí, učili sa na vlastných chybách. Najprv kupovali staré plemenné pávy. Majú 4 druhy: čisté biele, čiernokrídle, modré a pestrokrídle, ale tohto roku si kúpili a budú chovať aj alové. Zadovážili si ich zo Subotice. Najprv ich musia chovať dva roky, aby videli, čo z nich bude. Pri pávoch sa totiž nemôže hneď vedieť pohlavie, len keď trošku dospejú.

Už dobre informovaná Mária mi prezradila, že tieto vtáky pochádzajú z Indie. Pestovali ich boháči, aby mali krásu na majetku. Neskoršie prišli do Európy. V Srbsku a vôbec vo Vojvodine sa tieto zvieratká prispôsobili nášmu prostrediu. Keďže nebývajú ostré zimy, môžu byť vonku. – Strava pre nich nie je náročná, ale nančne je čoraz drahšia. Jedia kukuricu, pšenicu, ovos, slnečnicu, cirok a iné a pred párením im dávame briket pre domáce morky. Zamestnaní sme a nemáme času im mlieť zrniečka, takže sme ich naučili na zrnká. A funguje to! Vodu stále musia mať čistú, nielen pollitra alebo liter, ale 10 litrov. My nemáme problémy s hmyzom, ony to pozbierajú. Keď sú mladé, dodávame im vitamíny, najlepšie z mrkvy. Vtedy sú pávy zdravé a lepšie vidia. Môžu sa aj očkovať, ale nerobíme to každý rok. Len na 2 – 3 roky. A neverili by ste, ale pre nich je najlepší harmančekový čaj! Teda často si ani neuvedomujeme, že prírodný čaj je veľmi účinný nielen pre ľudí, ale i pre zvieratá. Keď sú malé, dostávajú namiesto vody tento čaj. A potom nemáme problém s chorobami a imunitou. Ročne máme okolo 200 kusov mladých. Liahnu ich morky. Keď trošku pod-

rastú, 3 – 4 týždne sú v škatuliach a pod teplotou žiarovky. Postupne robíme selekciu, kým dorastajú. K mamám sa nevracajú. Až po šiestich mesiacoch vidno, ktoré z nich sú samčeky a ktoré samičky. Len potom ich predávame. Kto chce chovať pávy pre krásu a aby sa mu prechádzali po dvore, najlepšie je, aby si zadovážil mužského páva. Ján mi vyrozprával zaujímavú príhodu o tom, ako im pávy raz zutekali. Zabudol zavrieť dvierka a ony odfujazdili! – Hľadali sme ich tri dni, ako keby pod zem prepadli. Už sme stratili nádej. Až jedného dňa volá sused, že počuje neobyčajný zvuk z vysokého košatého orecha. My tam – a pávy sedia na orechu! Tri dni vydržali bez jedla a vody a mlčali ako zaliate! Keď už nemohli vydržať hlad a smäd, ozvali sa pípaním. Zaujímavosťou je aj to, že keď sa mladý pávik niekde zavlečie, mlčí... Ak neviete, koľko máte presne v každej miestnosti mladých pávov, ak ho nenájdete, zostane tam a bude ticho a nakoniec tam aj skoná.. Nájdete len kostru. Je to, žiaľ, tak... S domácimi Marčokovcami by som sa mohla ešte dlho rozprávať, ale čakala ma práca. Môžem slobodne povedať, že títo Som nádherný, však? skromní a náramne pracovití ľudia môžu byť bez okolkovania hrdí ako tieto ich pávy, na to, že dokázali rodinnou jednotou, svornosťou, trpezlivosťou a vzájomným dohovorom a rešpektom v týchto neblahých časoch privyrobiť si aj popri svojom zamestnaní. V tomto prípade by sme nemohli povedať, že pýcha peklom dýcha, ale že pýcha neprevyšuje skromnosť.

Manželia Marčokovci pri obraze páva, ktorý im namaľovala Mária Páliková Pozerám sa ti do očí

V KYSÁČI Veľká pracovná akcia

Vladimír Sabo

Minulú sobotu 26. marca v Kysáči bolo rušno. Prebiehala veľká pracovná akcia s cieľom upraviť centrum Kysáča, nádvorie ŠRD Smuđ, kysáčsky park, veľký garád pri parku a nábrežie kanála DTD pri Irmove až po rybársku chatu.

Ako je zvykom, pred Veľkou nocou v Kysáči sa kalia stromy do biela. Tak v rámci tejto veľkej akcie v strede dediny sa líčili stromy, zbierali sa smeti, opiľovali sa staré konáre na stromoch a orezávali sa kríky.

V tejto akcii sa zúčastnilo asi 60 občanov. Akciu zorganizovala Rada Miestneho spoločenstva Kysáč. Od predsedu RMS Kysáč Jána Vozára sa dozvedáme, že počasie žičilo a účastníci akcie sa zoskupili o 9. hodine za slnečného rána pred miestnosťami starobných penzistov a Červeného kríža. Kysáčsky richtár povedal prítomným, o čo ide a ako bude prebiehať naplánovaná akcia. Práce sa rozdelili a hneď boli všetci na svojom mieste. Ako sme videli, práce bolo dosť, všetci si svedomite spĺňali úlohy s úsmevom na tvári.

K tejto akcii ruky priložili RMS Kysáč, Miestna organizácia starobných penzistov a invalidov práce, Spolok kysáčskych žien, Umelecký spolok Michala Geržu, Lovecký spolok Bažant, ŠRD Smuđ, Motoklub Kisach Crows, ale aj iní občania Kysáča.

Pokým práce prebiehali v centre Kysáča, jedna časť rybárov upravovala nábrežie kanálu a okolie rybárskej chaty. Nesmieme zabudnúť spomenúť, že pre ŠRD Smuđ to nebola prvá akcia zriaďovania nádvoria, rybárskych miestností v strede Kysáča, nábrežia kanála a rybárskej chaty.

Ako sa dozvedáme zo slov predsedu ŠRD Smuđ Ivana Ravzu a členov združenia, čoskoro bude 20 rokov odvtedy, čo dbajú na nábrežie kanálu, na okolie chaty a na svoje miestnosti v strede Kysáča.

Akcia prebiehala plným prúdom a pre tých, čo si chceli trochu oddýchnuť, boli otvorené miestnosti rybárov, kde ich vítal člen združenia Boris Grňa, ktorý navaril kávu, ponúkal nápoje na osvieženie a pripravil aj horúce lepníky pre prítomných.

Keď sa všetko upratalo a pozbieralo do odpadových vriec, prišiel kamión VKP Čistoća z Nového Sadu, smeti a odpadky sa naložili na kamión a boli odvezené na patričnú depóniu.

Predseda RMS Kysáč Ján Vozár povedal, že občerstvenie a jedlá

Účastníci akcie: po rozdelení prác čoskoro bol každý na svojom pracovnom mieste

zabezpečila Rada Miestneho spoločenstva a túto akciu podporili aj predajne Fortuna a Leka grill, ako aj členky spolku Kysáčskych žien, ktoré pripravili pochúťky. Pri veľkej prestávke a oddychu, ako aj pri stolovaní bolo vidno dobrú náladu na ďalšiu prácu a ďalšie stretnutia. Predseda RMS Kysáč povedal, že diskusia pri stole bola čulá a dali si za úlohu, že do budúcna takéto akcie budú organizovať spolu všetky združenia v Kysáči a srdečne sú vítaní aj všetci občania, ktorí chcú V priestore združenia rybárov upravovali dvor a vynášali smeti Aj opiľovanie konárov bolo súčasťou akcie pomôcť. Na záver sobotňajšej akcie predseda RMS Kysáč sa poďakoval všetkým účastníkom, ktorí si našli voľný čas na upratovanie svojho prostredia, a tiež tým, ktorí organizovali a podporili akciu. Vyjadril spokojnosť s úspešnou prácou a tiež sa poďakoval redakcii Hlasu ľudu, že odsledovala danú akciu.

Poľovníci a rybári spolu upratovali park Občania usilovne zbierali smeti Líčenie stromov v strede Kysáča

Jarná krása prírody

Krásne ročné obdobie je Jar. Keď nám zavíta, príroda sa začína zobúdzať zo zimného spánku a vidno, ako sa dennodenne mení. Na jar sú veselšie i zvieratká a v záhradkách rozkvitajú krásne pestrofarebné kvietky, stromy pučia a kvitnú, včielky bzučia, vtáčatká čvirikajú svoju veselú jarnú pesničku. Radosť je všade vôkol nás. Chceme byť vonku, dýchať svieži vzduch, tešiť sa ako rastie mäkká zelená trávička. Časť z tohto nám na svojich prácach stvárnili žiaci z Kovačice, Petrovca, Kulpína, Selenče, Pivnice, Padiny – kamaráti Detského kútika.

Katuša

Veronika Dominika Vidová, 4. a, ZŠ Jána Amosa Komenského, Kulpín

Nikol Pavelová, 2. 1, ZŠ maršala Tita, Padina

Teo Kováč, 5-ročný, škôlka Kolibrík, Selenča Dária Kolárová, 4. a, ZŠ Jána Amosa Komenského, Kulpín

Viktor Bobáček, 5-ročný, škôlka Kolibrík, Selenča

Janko vie čísla

Jedna rybka pláva v suchom.Dva kvety vyrástli.Tri jablká sladko zjedol.Štyri jahôdky odtrhol.Päť hviezdičiek z nebíčka strhol.Ja som malý, ale viem aj šesť. Viem, že mesiac stále vyjde o šesť. Keď dáme dva prsty a ešte päť to je zrazu už aj sedem. Potom stromy vykúkajú, že len osem listov majú.Deväť kamarátov mám,s nimi sa pohrám. A už číslo desať viem, že do posteli utečiem.

Renáta Šusterová, 3. 1, ZŠ 15. októbra, Filip Šúšerský, 4. a, ZŠ Jána Amosa Komenského, Kulpín

Sarah Valentíková, 4. a, ZŠ Jána Amosa Komenského, Kulpín

Daniela Filipovićová, štvrtáčka, ZŠ Jána Čajaka, Báčsky Petrovec ilustrácia: freepikDamir Dragojlov, tretiak, ZŠ mladých pokolení, Kovačica

Bakteriálna vaginóza

Prof. Dr. sci. med. Artur Bjelica špecialista na gynekológiu a pôrodníctvo subšpecialista na endokrinológiu

Bakteriálna vaginóza je veľmi častá diagnóza, ktorú možno zistiť v gynekologickej ambulancii. Vaginóza je najčastejšou príčinou zvýšenej vaginálnej sekrécie a spolu s mykotickou infekciou je najčastejším dôsledkom porúch vaginálnej mikro óry. Tento stav mnohým ženám znižuje kvalitu života, pretože sa niekedy ťažko lieči a spôsobuje nepríjemné príznaky.

Bakteriálna vaginóza je v podstate vaginálna infekcia spôsobená nadmerným rastom baktérií, ktoré bežne žijú na vaginálnej sliznici, vzniká vtedy, keď je narušené zloženie normálnej vaginálnej óry. Epidemiologické údaje naznačujú, že asi 30 % žien má bakteriálnu vaginózu. Nachádza sa tiež u približne 25 % tehotných žien. Bakteriálna vaginóza sa môže vyskytnúť s príznakmi alebo bez nich.

PREČO SA VYSKYTUJE

BAKTERIÁLNA VAGINÓZA?

Vaginálna mikro óra je komplexná kombinácia rôznych mikroorganizmov a u zdravých žien pozostáva z rôznych aeróbnych a anaeróbnych baktérií, vírusov, húb. Vo vagíne sa nachádzajú rôzne druhy baktérií, ktoré udržiavajú pH, zúčastňujú sa mnohých fyziologických procesov a tvoria bariéru pre prechod rôznych patogénov. Za normálnych okolností vo vagíne prevládajú „dobré“ baktérie nazývané laktobacily. Laktobacily sú baktérie, ktoré majú určité pozitívne vlastnosti, ktoré udržujú zdravú rovnováhu vaginálnej óry.

Keď sa v dôsledku vonkajších príčin alebo zdravotných porúch zníži počet laktobacilov a zvýši sa podiel iných mikroorganizmov v pošve, dochádza k stavom, ako sú mykotická infekcia alebo bakteriálna vaginóza. Zníženie počtu laktobacilov vedie k zníženiu pH pošvy, teda k zníženiu jej kyslosti. To ovplyvňuje rast „zlých“ mikroorganizmov, najmä baktérií nazývaných Gardernella vaginalis. Predpokladá sa, že táto baktéria je hlavným „vinníkom“ rozvoja bakteriálnej vaginózy.

Ženy, ktoré sú sexuálne aktívne, a najmä tie, ktoré majú viacerých partnerov alebo nedávno zmenili partnera, sú vystavené vyššiemu riziku vzniku bakteriálnej vaginózy. K narušeniu zdravej pošvovej mikro óry môžu prispieť aj nesprávne hygienické návyky, ako oplachovanie pošvy alebo používanie nevhodných hygienických prostriedkov v intímnej oblasti. Keďže je bakteriálna vaginóza spôsobená nerovnováhou vaginálnej mikro óry, muži nebývajú chorí. Z rovnakého dôvodu sa bakteriálna vaginóza môže vyskytnúť u žien, ktoré nikdy nemali pohlavný styk.

Najrizikovejšie skupiny žien náchylné na ochorenie vaginózy sú: • tehotné ženy; • ženy, ktoré používajú IUD ako antikoncepciu; • ženy, ktoré často menia partnera; • ženy, ktoré používajú nedostatočné kúpele na umývanie intímnych častí; • ženy s vaginálnou dysbiózou (nedostatok laktobacilov); • ženy, ktoré charakterizuje skorý začiatok pohlavného styku; • ženy, u ktorých sa prejavuje závislosť od cigariet.

PRÍZNAKY BAKTERIÁLNEJ VAGINÓZY

Bakteriálna vaginóza môže alebo nemusí vykazovať príznaky. Ak sú prítomné, príznaky BV zahŕňajú: • sivý, číry a vodnatý vaginálny výtok; • nepríjemný zápach (po rybách), ktorý je najintenzívnejší po pohlavnom styku; • vaginálne podráždenie.

Asymptomatická bakteriálna vaginóza je obzvlášť nebezpečná, pretože bez príznakov nie je možné ju vyliečiť. Ak sú prítomné dlhší čas, môžu tieto infekcie spôsobiť infekciu vajíčkovodov, ktorá môže vyústiť až do sterility alebo predčasného pôrodu. Bakteriálna vaginóza tiež zvyšuje riziko získania všetkých pohlavne prenosných chorôb (herpes, chlamýdie, HPV, HIV).

DIAGNÓZA BAKTERIÁLNEJ VAGINÓZY

Pre získanie presnej diagnózy je v prvom rade dôležité gynekologické vyšetrenie, rozhovor s pacientkou a odber anamnézy. Potom sa odoberie vzorka vaginálnych a cervikálnych výterov na indikáciu prítomnosti bakteriálnej vaginózy.

AKO SA LIEČI

BAKTERIÁLNA VAGINÓZA?

Ľudské telo je tiež schopné spontánne obnoviť mikrobiálnu vaginálnu rovnováhu. Inými slovami, 30 % žien s bakteriálnou vaginózou sa spontánne uzdraví bez liečby.

V ostatných prípadoch sú liekmi voľby vždy antibiotiká – klindamycín alebo metronidazol. Obidva lieky sa môžu aplikovať lokálne (vo forme vagíny) alebo perorálne. V 90 % prípadov po týždni antibiotickej liečby príznaky ustúpia.

Žiaľ, veľmi často sa po antibiotickej liečbe, ktorá je veľmi účinná, znovu objaví bakteriálna vaginóza, a to až v 80 % prípadov. K tejto recidíve ochorenia dochádza preto, že je stále nedostatok „dobrých“ laktobacilov, ktorých úlohou je zabrániť premnoženiu iných baktérií. Pridanie laktobacilov vo forme perorálnych alebo vaginálnych probiotík je výnimočnou pomocou pri obnove pošvovej rovnováhy a prevencii recidivujúcich bakteriálnych vaginóz. Ak je žena na antibi otickej liečbe, je vhodné preventívne užívať probiotiká na pošvovú óru, aby sa predišlo vzniku plesňovej infekcie alebo vaginózy. Preložila: Anna Horvátová