22 minute read
Lehota aktuálnych súbehov do polovice mája
from Hlas ľudu 20/2021
Týždeň
ROZHOVOR S RIADITEĽOM POKRAJINSKÉHO FONDU PRE ROZVOJ POĽNOHOSPODÁRSTVA Lehota aktuálnych súbehov do polovice mája
Advertisement
Miroslava Ožvátová
Pokrajinský fond pre rozvoj poľnohospodárstva aktívne podporuje rozvoj poľnohospodárstva vo Vojvodine, ktorá je vďaka prírodne kvalitnej
Aleksandar Bogdanović, riaditeľ Pokrajinského fondu pre rozvoj poľnohospodárstva
obrábacej pôdy najvýznamnejšou poľnohospodárskou oblasťou v Srbsku.
O aktuálnych súbehoch a o samotných aktivitách spomenutého fondu hovorí Aleksandar Bogdanović, riaditeľ Pokrajinského fondu pre rozvoj poľnohospodárstva. Bogdanović celkovo vyzdvihol význam pôžičiek, ktoré uvedený fond poskytuje.
Čo je cieľom Fondu pre rozvoj poľnohospodárstva?
„Naším cieľom je predovšetkým podnecovanie rozvoja poľnohospodárstva a odstraňovanie problémov v oblasti poľnohospodárskej výroby. Záleží nám, aby sme nancovali programy, ktoré zlepšia rozvoj určitých odvetví v poľnohospodárstve. Aj aby výroba nepretržite fungovala a poskytla čo najväčšie množstvo tovaru na vývoz. Najpodstatnejšie pre nás je, aby ľudia zostali na dedine, pri svojej pôde a aby sa poľnohospodári mohli uživiť z domácej výroby.“
Komu sú určené aktuálne konkurzy?
„V priebehu marca Pokrajinský fond pre rozvoj poľnohospodárstva zverejnil súbeh na získanie úverov v oblasti poľnohospodárstva, predovšetkým určené poľnohospodárskym gazdovstvám a malým podnikom pôsobiacim v tejto oblasti, na kúpu nových poľnohospodárskych strojov, chovného dobytka, včelích úľov, výstavbu objektov a kúpu novej mechanizácie, na výsadbu viacročného ovocia, zelenín a ostatných obilnín, na inštalovanie siete proti krupobitiu a výstavbu zavlažovacích systémov.“
Majú užívatelia úverov nejaké výhody?
„Dôležité je pripomenúť, že podávanie žiadostí, resp. požadovanej dokumentácie je úplne bezplatné, neexistujú teda žiadne náklady, okrem úrokovej sadzby jedného percenta ročne odkladu sa pôžička absolútne neúčtuje. Nakoniec neplatí sa ani interkalárny úrok. Užívateľ teda nemá žiadne povinnosti súvisiace s platbami do fondu.“
Akým spôsobom fond dotuje poľnohospodárskych výrobcov?
„Máme všetky polročné anuity. Všetky pôžičky sú účelové, takže peniaze idú výlučne dodávateľovi.“
Mohli by ste pre našich čitateľov uviesť aj príklad?
„Vezmeme si jeden príklad pri nákupe nových traktorov v 11 polročných splátkach; prvá splátka dospieva po šiestich mesiacoch, úrok je jedno percento, užívateľ zaplatí 20 percent účasti dodávateľovi, ktorého si sám vyberie.“
Existuje nejaký vzťah medzi pôžičkami fondu a stimulácií, ktoré dáva Pokrajinský sekretariát pre poľnohospodár-
vzťahujúcej sa na všetky úvery. Musím tiež spomenúť, že neexistujú žiadne náklady na spracovanie úverov a že počas obdobia odkladu (grace period), ktorého lehota je jeden rok pri stavbe sietí proti krupobitiu, zavlažovacích systémov až dva roky, ako ani pri stavbe viacročných ovocných sadov počas obdobia
stvo, vodné hospodárstvo a lesníctvo?
„Musím pripomenúť, že všetky tieto pôžičky sú zladené s motivačnými opatreniami Pokrajinského sekretariátu pre poľnohospodárstvo, vodné hospodárstvo a lesníctvo. Užívatelia pôžičiek teda môžu požiadať o stimulačné prostriedky od tohto sekretariátu.“
Čo to konkrétne znamená? „Ak sa niekto z poľnohospodárov rozhodne na svojom sade vybudovať sieť proti krupobitiu a hodnota investície je 4 miliónov dinárov, prihlási sa v Pokrajinskom sekretariáte pre poľnohospodárstvo, vodné hospodárstvo a lesníctvo s predfaktúrou. Po realizácii investície, po vykonanej kontrole, že sa investícia naozaj zrealizovala, bude mu vyplatené 60 percent, znamená 2 milióny a 400-tisíc dinárov z nenávratných dotačných prostriedkov na účet jeho registrovaného gazdovstva. Ak teda na realizáciu investície nemá 4 milióny dinárov, podá žiadosť do Pokrajinského fondu pre rozvoj poľnohospodárstva a môže získať pôžičku na základe hypotéky s úrokovou sadzbou jedného percenta. Realizuje pôžičku, realizuje investíciu a po vyplatení stimulačných prostriedkov vo výške 2 miliónov a 400-tisíc dinárov fondu splatí 2 milióny a 400-tisíc. Zostáva mu teda 1 milión a 600-tisíc dinárov s úrokovou sadzbou jedného percenta s lehotou odkladu na jeden rok a na ďalšie 4 roky si splní povinnosť splácania pôžičky. Keď to rozdelíme na 9 splátok, znamená to, že každých 6 mesiacov vyjde asi 170-tisíc.“
Čo treba zdôrazniť, keď ide o kysáčskych poľnohospodárov?
„Keď hovoríme o poľnohospodárskych výrobcoch z Kysáča, musím spomenúť, že dávajú pekný príklad ostatným. Pritom treba zdôrazniť, že sa za posledných 4 – 5 rokov zmenila štruktúra poľnohospodárskej výroby. Veľká časť poľnohospodárov sa rozhodla pre pestovanie ovocia, ktoré je oveľa výnosnejšie, ako napríklad pestovanie kukurice alebo niektorých iných podobných plodín.“
Existuje záujem o poľnohospodárske pôžičky?
„Práve príklad kysáčskych poľnohospodárov ukazuje, že pôžičky sú k dispozícii a dajú sa získať.“
Máte prehľad, koľko je doteraz vložené do Kysáča?
„Za posledné 4 roky poľnohospodári z Kysáča dostali takmer milión a pol eur. Z toho všetkého 750-tisíc eur v podobe nenávratných stimulačných prostriedkov od pokrajiny. Jednu časť z toho získali od republiky na sadenice, ktoré vypláca správa pre agrárne platby, ďalej niektorí poľnohospodári dostali stimulačné opatrenia týkajúce sa organickej výroby, potom niektorí získali prostriedky prostredníctvom programu dotácií pre mladých poľnohospodárov prostredníctvom start up stimulu, kým ďalší získali nančné prostriedky z mesta Nový Sad, ktoré poskytuje stimulačné prostriedky pre rozvoj poľnohospodárstva v rurálnom prostredí prostredníctvom dotačného programu a podpory mladých ľudí na dedine.“
Riaditeľ Pokrajinského fondu pre rozvoj poľnohospodárstva Aleksandar Bogdanović vyzval všetkých poľnohospodárov, aby sledovali a podávali prihlášky na aktuálne konkurzy. Prvá časť podávania prihlášok v aktuálnom roku končí 15. mája, ale začiatkom septembra nasleduje druhá časť, ktorá sa bude podobať na túto aktuálnu. Poľnohospodári týmto spôsobom môžu získať najvýhodnejšie prostriedky na nančnom trhu, a tak rozvíjať svoju poľnohospodársku výrobu. Menovaný na záver nášho rozhovoru zdôraznil, že sa všetci môžu informovať priamo vo fonde o aktuálnych konkurzoch a podmienkach. Kysáč je dobrým príkladom, že sa pôžičky užívajú a že sa takýto spôsob pomoci oplatí.
Foto: Poljoproivrednik.net
SRBSKO ZAČÍNA VYRÁBAŤ VAKCÍNU SPUTNIK V OD POLOVICE MÁJA V prvej fáze vyrobí 4 milióny dávok
Pripravil: Miroslav Benka
Pandémia Covid-19 sa v súčasnosti nebezpečne šíri najmä Indiou, kde sa denne in kuje státisíce osôb a údajne umierajú celé mestečká, uvádzajú svetové médiá. V regióne situácia tiež nie je priaznivá, naša krajina však aktívne pomáha krajinám regiónu, čo pozitívne hodnotí najmä Európska únia, ale aj svet.
Nenad Popović, minister pre inovácie a technologický rozvoj, tvrdí, že belehradský inštitút Torlak v prvej fáze vyrobí až 4 milióny dávok ruskej vakcíny Sputnik V, kým Ruský fond pre priame investície (RDIF) uviedol, že Srbsko bude prvým štátom v južnej Európe, ktorý bude vyrábať Sputnik V, lebo spĺňa štandardy na výrobu tohto druhu vakcín. Okrem iného uviedol, že vakcína by sa mohla neskôr vyvážať do ďalších krajín regiónu. Sputnik V je doteraz registrovaný v 60 krajinách sveta s trojmiliardovou populáciou, uviedol okrem iného RDFI, a dodal, že účinnosť vakcíny bola 91,6 percenta.
V Srbsku je zatiaľ zaočkovaných takmer 2 milióny zo 7 miliónov obyvateľov dvomi dávkami vakcín proti Covid-19. Krajina sa tak stala regionálnym centrom očkovania, ako aj po vyzvaní občanov zo susedných krajín, aby dostali bezplatné vakcíny.
Srbský virologický ústav, vakcíny a séra v Torlaku prednedávnom podpísal zmluvu o transfere technológií s Ruským fondom pre priame investície a farmaceutickou spoločnosťou Generium na začatie výroby vakcíny Sputnik V, o čom informoval aj minister Nenad Popović „Odteraz má Torlak prístup k údajom o výrobe vakcíny Sputnik V. Sú to citlivé a utajované údaje, ktoré si môžu vymieňať iba partneri s obrovskou vzájomnou dôverou,“ uviedol a prízvukoval, že Torlak tento mesiac vyrobí tri validačné série vakcín. Vzorky budú následne poslané do Ruska na kontrolu kvality, po čom by sa malo začať aj s jej výrobou, údajne do 20. mája aktuálneho roku. „Tak by sa Srbsko stalo prvou krajinou v Európe, ktorá vyrába ruskú vakcínu,“ uzavrel Popović.
Očkovanie v našej krajine odnedávna prebieha aj v belehradských obchodných centrách a Goran Vesić, zástupca starostu
mesta Belehrad, informoval, že mesto Belehrad bude naďalej uzatvárať dohody so spoločnosťami, ktoré si prenajímajú obchody v nákupných centrách, s poskytovaním poukážok zaočkovaným občanom. Vesić uviedol, že je obyvateľom k dispozícii aj mobilný autobus na očkovanie. „Autobus, ktorý sa zmenil na miesto mobilného očkovania, sa ukázal ako skvelé riešenie, pretože len v jeden deň bolo v autobuse na Ade Ciganliji očkovaných 285 ľudí a v Rakovici až 333,“ poznamenal Vesić.
Prvý mobilný autobus na očkovanie v Srbsku bude každý deň na inom mieste, informovala tajomníčka pre sociálnu ochranu Nataša Stanisavljevićová.
Podľa jej slov mobilný autobus bude na tom mieste, kde vládne veľký záujem o očkovanie. Ide o autobus GSP, ktorý bol adaptovaný podľa odporúčaní a štandardov Mestského ústavu pre verejné zdravie, aby slúžil ako mobilný očkovací punkt. Lekársky tím tu môže vždy pracovať, ako na každom mieste, kde sa už očkovanie vykonáva. „Máme tu časť, kde sa robí registrácia, lekárska prehliadka, samotné očkovanie a nakoniec sa pred autobusom zabezpečí časť vo forme čakárne, kde si človek po očkovaní určitý čas môže posedieť,“ povedala Stanisavljevićová.
Ilustračné foto: z internetu
Týždeň
OČKOVANIE PROTI COVID-19 Očkovanie sa odnedávna koná aj v nákupných strediskách
Pripravila: Olinka Glóziková-Jonášová
Svetová zdravotnícka organizácia, ktorá od vypuknutia pandémie sleduje jej vývoj, zastáva stanovisko, že jedine očkovaním proti COVID-19 sa môže získať tzv. kolektívna imunita obyvateľstva, a tým by sa šírenie pandémie malo v dojinách už prekonal jeden milión, oznámila v polovici apríla Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), ktorá zároveň odporúča všetkým dospelým ľuďom dať sa zaočkovať.
Keď hovoríme o imunizácii obyvateľstva, zdá sa, že sa Srbsko uberá dobrým smerom a podnikajú sa všetky možné opatrenia a spôsoby, aby očko-
hľadnej dobe pozastaviť. Počet úmrtí súvisiacich s ochorením COVID-19 v 53 európskych kravanie prebiehalo čo najrýchlejšie. Novinkou je, že odnedávna je možné očkovanie aj v nákupných strediskách vo väčších mestách našej krajiny, teda okrem v punktoch na očkovanie, ktoré sú otvorené pri domoch zdravia, takmer v každom meste, nemocniciach či špecializovaných punktoch na očkovanie.
Vláda Srbska okrem iného ozrejmila, že všetci obyvatelia starší ako 16 rokov, ktorí sa dali zaočkovať, dostanú dodatočnú nančnú pomoc v hodnote 3 000 dinárov za príspevok v prevencii a zastavení šírenia nákazlivej choroby. Toto nariadenie o stimulačných opatreniach na imunizáciu a prevenciu proti šíreniu pandémie Covid-19 vláda schválila 5. mája t. r. a pomoc dostanú obyvatelia, ktorí sa dajú zaočkovať do konca mája aktuálneho roku, najmenej s jednou dávkou vakcíny, ktorej bezpečnosť, efektívnosť a kvalitu schválila Agentúra pre lieky a zdravotné prostriedky Srbska a vydala povolenie na jej používanie. Na získanie stimulačnej podpory nie je dôležité, ktorou vakcínou sú obyvatelia zaočkovaní. V našej krajine sú zatiaľ k dispozícii štyri druhy vakcín proti koronavírusu COVID-19 a to Sinopharm, P zer, AstraZeneca a Sputnik V, píše sa v oznámení vlády Srbska. Foto: Jaroslav Pap
PU KOLIBRI V KOVAČICI Oprava strešnej konštrukcie a inštalácia hromozvodu
O. Glóziková-Jonášová
Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá vyčlenil milión dinárov na spolu nancovanie prác na opravu strešnej konštrukcie, ako aj inštaláciu hromozvodu na budove Predškolskej ustanovizne Kolibri v Kovačici.
Spomenuté prostriedky vedenie škôlky zabezpečilo prostredníctvom súbehu na nancovanie a spolu nancovanie rekonštrukcie, adaptácie, sanácie, investičnej a bežnej údržby objektov ustanovizní základného a stredného vzdelávania a výchovy, žiackeho štandardu a predškolských ustanovizní na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2021. Na opravu strechy PU Kolibri v Kovačici vyčlení ďalších 50 000 dinárov. Budova PU Kolibri v Kovačici
Ľudia a udalosti
NA 7. ZASADNUTÍ ZO KOVAČICA Traja noví výborníci
Stevan Lenhart
Na siedmom zasadnutí Zhromaždenia obce Kovačica dňa 7. mája pred výborníkmi boli štyri rokovacie body. Pôvodne ich malo byť päť, ale stiahnutý bol jeden bod, ktorý sa týkal návrhu formovania Komisie pre komasáciu. Zasadnutie viedol Stelian Balan, zástupca predsedu ZO Kovačica. Prítomných bolo 22 výborníkov, pokým deviati sa nezúčastnili na zasadnutí.
Pri prvom bode bol schválený návrh rozhodnutia o ukončení výborníckeho mandátu Dušanky Petrákovej z Kovačice a Marijany Melišovej z Padiny. Tento návrh podala obecná Komisia pre mandátovo-imunitné otázky (predsedom komisie je Sandor Matanović) a v písomnom zdôvodnení sa o. i. konštatuje, že obidve výborníčky
Záber zo zasadnutia kovačického lokálneho parlamentu
podali demisiu na výbornícke miesta na zasadnutí ZO Kovačica v septembri 2020. Už pri druhom bode zasadnutia bol vyhlasovaný návrh o potvrdení mandátov troch nových výborníkov kovačického lokálneho parlamentu. Sú to: diplomovaná právnička Stela Neda Bulíková z Uzdina, vychovávateľka Nataša Kostićová z Crepaje a poľnohospodár Ján Mikuláš z Padiny.
Tretí a štvrtý bod zasadnutia sa týkali vymenovania rád – správnej a dozornej uzdinského Domu kultúry.
V pokračovaní zasadnutia demisiu na výbornícke miesto v ZO Kovačica podal Stevan Lazički z Debeljače.
SLÁVNOSŤ KONFIRMÁCIE V SILBAŠI sa tohto roku konala dvakrát. Prvá sa uskutočnila 11. apríla a absolvovali ju štyria konfirmandi – Andrej Čobrda, Dalibor Hurág, Vladko Hložan a Dragan Ušiak. Druhá bola presunutá pre pandemické opatrenia na 9. máj a absolvoval ju Dalibor Leporis. Pôvodne mali byť konfirmovaní ďalší dvaja konfirmandi, no nakoľko žijú v zahraničí, zložitosť situácie s cestovaním v čase pandémie spôsobila ich neprítomnosť. Predkonfirmačná príprava sa realizovala od januára do apríla, s kratšou pauzou v marci. Slávnosť v silbašskom evanjelickom kostole bola sprevádzaná dodržiavaním všetkých stanovených epidemiologických opatrení a konfirmandom boli darované aj rúška so symbolickou Lutherovou ružou. Slávnosť konfirmácie vykonala evanjelická farárka Jasmina Kotasová-Medveďová.
mp
foto: A. Laćarak KRÁTKE SPRÁVY
Stará Pazova
Zmena pracovného času
covid ambulancie. Pracovný čas covid ambulancie v Starej Pazove je zmenený pre priaznivejšiu epidemiologickú situáciu na území Staropazovskej obce. Ako sa dozvedáme od Dr. Vladimira Dolinića, hovorcu Doma zdravia Dr. Jovana Jovanovića Zmaja v Starej Pazove, od pondelka 10. mája covid ambulancia pracuje každodenne od 7. do 13.30 hodiny.
a. lš.
KONFIRMÁCIA V HLOŽANOCH sa uskutočnila 9. mája v evanjelickom kostole. Absolvovalo ju 13 konfirmandov, z čoho bolo 7 chlapcov a 6 dievčat narodených v roku 2008. Predkonfirmačná príprava bola realizovaná od septembra do mája, bez prerušovania. Konfirmandov pripravoval hložiansky farár a senior báčsky Mgr. Jaroslav Kopčok, kým hudobnú časť mal na starosti kantor v miestnom cirkevnom zbore Rastislav Dudáš. Konfirmandi ako dar od cirkevného zboru dostali Biblie s osobným venovaním, ktoré im odovzdal dozorca Juraj Galamboš, tiež rúška s logom evanjelickej cirkvi – Lutherovou ružou. Slávnosť konfirmácie bola realizovaná pri dodržiavaní všetkých stanovených protipandemických opatrení.
mp
foto: O. Benka
INĐIJSKÁ OBEC Úhrada za odvoz odpadu z chát
Anna Lešťanová
V roku 2021 sa majiteľom vinohradníckych chát a chalúp dostalo oboznámenie, že sa budú platiť služby za odvážanie komunálneho odpadu z územia Obce Inđija. Ako sa uvádza v oboznámení Verejného komunálneho podniku Komunalac v Inđiji, úhrada za odnášanie smetí je od tohto roku platná aj vo výletníckych miestach. Všetci majitelia, totiž užívatelia vinohradníckych chát a chalúp majú záväzok platiť za službu odnášania komunálneho odpadu paušálne, v sume, ktorá vynáša 250 dinárov mesačne bez DPH. Komunálny odpad sa odváža zo spoločných odpadových kontajnerov, ktoré sú rozmiestnené na verejných plochách na základe vopred určeného rozmiestnenia.
VKP Komunalac už roky dozadu odváža smeti aj z výletníckych miest v obci, ale doteraz sa za túto službu neplatilo. Na základe prvého kruhu realizovanej akcie zbierania smetí vedľa
smerovníkov, len za 20 dní, koľko akcia trvala, robotníci podniku údajne zozbierali okolo 80 ton smetí, čo úmerne zodpovedá zozbieranému komunálnemu odpadu z dvoch menších de-
dín. V druhom kruhu, s cieľom zmapovať situáciu, výzor opäť nebol najkrajší. Nesvedomití občania vedľa cesty znovu povyhadzovali smeti hlavne z motorových vozidiel a najviac tam bolo povyhadzovaných prázdnych plechoviek, cigaretových krabičiek, fliaš PET ambaláže a menšie sklenené fľašky. O hygiene výletníckych Záber zo Slankamenských Vinohradov miest a odnášaniu komunálneho odpadu sa tiež stará tento podnik. Na niektorých najfrekventovanejších punktoch sa smeti nadmieru hromadili, a to, čo je azda najhoršie, končili aj mimo kontajnerov.
Od tohto roku v spolupráci s lokálnou samosprávou schválené je nové rozhodnutie, aby sa za odvoz smetí z výletníckych miest platila úhrada.
Na dodatočné lokality sú umiernené aj nové kontajnery a robotníci podniku raz týždenne odnášajú komunálny odpad aj z výletníckych miest. Rozhodnutie o vynášaní smetí má obecný ráz a schválili ho tamojší výborníci obce, takže aj za tento účet majitelia vinohradníckych chát a chalúp musia záväzne a pravidelne platiť do stanovenej lehoty, v opačnom prípade dostanú na domové adresy žaloby.
Rozmiestnenie kontajnerov vo výletníckych miestach Obce Inđija – Maradik, Banstol, Čortanovci, Beška, Krčedin, Nový Slankamen a Starý Slankamen je znázornené aj na webovej stránke tohto podniku (google map).
TRADIČNÉ STAVANIE BINGUĽSKÉHO MÁJA. Tak ako v mnohých dedinách, aj v Binguli sa snažia zachovávať ľudové zvyky a tradície. V SKUS M. R. Štefánika posledný aprílový deň už tradične patrí stavaniu mája. Atmosféru pri stavaní mája spríjemnili slovenské ľudové piesne v podaní binguľských hudobníkov. Pre všetkých zúčastnených to bol veľmi veselý a príjemný zážitok! Je naozaj pekné, že sa táto tradícia zachovala. Máj sa hrdo týči do výšky a celý mesiac bude krášliť našu malú dedinku.
T. Farkašová
PRIVÍTALI JAR V KYSÁČI. Na krásnu tradíciu stavania mája Kysáčania nezabudli. Členovia Kultúrno-umeleckého spolku Vladimíra Mičátka v Kysáči v piatok 30. apríla postavili máj pred Slovenským národným domom. V minulosti mládenci stavali máje dievčatám ako prejav ich náklonnosti pred ich domami. V súčasnosti sa najčastejšie stavia len jeden ústredný máj pre dedinu alebo obec. Tak v posledný aprílový deň Kysáčania privítali jar. Pekné počasie a slnečný deň definitívne boli symbolom príchodu jari a znovu sa obnovujúcej prírody.
M. Ožvátová
KULPÍN PRIVÍTAL SVOJICH VOLEJBALOVÝCH ŠAMPIÓNOV Radosť pokropená slzami šťastia
Katarína Gažová
Koncom apríla prvé mužstvo Volejbalového klubu Kulpín sa dostalo na post šampióna – víťaza Druhej ligy Srbska – severná skupina. Po zápase s VK Partizán z Báča v Kulpíne im udelili víťazný pohár a medaily. No aby sa dostali do Prvej ligy Srbska, skupiny B, mali pred sebou barážový turnaj v Prokuplji od 6. do 9. mája. Tam odohrali ešte tri zápasy a všetky tri zvíťazili, takže sa presvedčivo dostali do Prvej ligy Srbska. Bol to ich dlhoročný sen, ktorý sa im vedením predsedu Volejbalového klubu Kulpín Todora Radanova a trénera a hráča prvého mužstva Borisa Relotu.
Na príchod volejbalovej výpravy z Prokuplja v nedeľu podvečer v centre Kulpína čakal veľký počet občanov v dobrej nálade. Postavené bolo aj javisko a DJ Ceky mal na starosti hudbu a ozvučenie. Osvieženie pre volejbalistov a občanov zabezpečil podnikateľ Miroslav Čeman.
Volejbalovú výpravu na kombíku do samého centra Kulpína priviezol člen klubovej správy Zvonko Relota.
Prekvapenie a radosť na tvárach víťazov po pristátí v Kulpíne
splnil vďaka ich úpornosti, usilovnosti a vďaka všetkým tým, ktorí za tých 11 rokov od obnovenia klubu v ňom nezištne pracovali, bez akejkoľvek finančnej úhrady.
V nedeľu 9. mája vďaka predsedovi RMS Kulpín Miroslavovi Čemanovi v centre Kulpína bolo usporiadané srdečné privítanie našich úspešných volejbalistov pod
Hráči vychádzali z kombíka s úsmevom na tvári, s radosťou v očiach spolu so slzami. Takéto úprimné privítanie občanov Kulpína ich nesmierne dojalo. Na javisku sa im prihovorila Viera Dorčová-Babiaková, ktorá uvítací program moderovala. Po slovách privítania ich po jednom vyvolávala na javisko za búrlivého potlesku oduševnenia prítomných. Prvý vyšiel predseda klubu Todor Radanov, potom tréner Boris Relota a hráči: Stanislav Zima (tréner ŽVK), Martin Lekár, DaV centre dediny veľkolepé privítanie volejbalistov niel Peťkov-
Na javisko vyvolali výpravu, ktorá docestovala z Prokuplja; na začiatku sa prihovorila predsedníčka obce Jasna Šprochová
ský, Pavel Hasík, Darko Ćirić, Duško Babić, Aleksej Bojkov, Nemanja Petrović, Nikola Emer, Nemanja Gajičić, Petar Salatić, Vuk Barišić a Daniel Hungar. A to je tá zostava víťazného tímu Kulpínčanov.
Víťazov pozdravila a gratulovala im v mene celej obce predsedníčka Obce Báčsky Petrovec Jasna Šprochová. Medziiným povedala, že sme všetci hrdí na VK Kulpín a na to, ako reprezentujú svoj Kulpín a celú obec. Iba za finančnej podpory obce a dobrodincov volejbalisti mohli vycestovať do Prokuplja. Každému členovi tímu odovzdala symbolickú kyticu kvetov na znak vďaky. V mene klubu sa poďakoval predseda Todor Radanov so slzami v očiach za všetku podporu klubu a za vrúcne privítanie šampiónov, ktoré ho nesmierne dojalo. Podotkol pritom, že k úspechu sa pričinili všetci členovia klubu za uplynulých 11 rokov od obnovenia klubu. Tréner prvého mužstva Boris Relota sa tiež prihovoril a poukázal na to, čo ich očakáva v Prvej lige Srbska a tiež aj tréner dievčenskej volejbalovej skupiny a hráč prvého mužstva Stanislav Zima. Dojímavo vyzneli aj slová dlhoročného volejbalistu a trénera prof. Jána Lačoka, ktorý poukázal na veľký úspech, aký klub ešte nezažil.
V ďalšej práci poprial klubu mnoho úspechov. Žartovne sa slovami slovenskej piesne prihovoril hráč Aleksej Bojkov. Predseda klubu požiadal vedenie obce, aby dovolilo urobiť bilbord s fotkou prvého mužstva v centre Kulpína, lebo sú títo mladí ľudia hrdosťou všetkých Kulpínčanov a občanov celej obce. Vďaka nim sa meno obce a Kulpína spomínalo
Spoločná radosť volejbalistov a volejbalistiek Kulpína
nielen doma, ale aj v zahraničí. Hráči VK Kulpína dávali vždy podporu jeden druhému a medzi nimi nebolo závisti, všetci hrali ako jeden. Sú tímom v pravom zmysle slova a aj po zápasoch a tréningoch sa žartujú a kamarátia a sú vzorní mladí ľudia. K tomu vo všetkom majú podporu trénera a správy klubu, ktorí sa svojím spôsobom snažia zabezpečiť im všetko, čo potrebujú, ale zasa v hraniciach dôstojnosti a skromnosti.
Miroslava Ožvátová
V pondelok 10. mája v Spolku žien v Kysáči sa uskutočnila výročná schôdza v užšom zložení. Na úvod predsedníčka spolku Ľudmila Berediová-Stupavská privítala všetkých prítomných s veľkým potešením, že sa členovia spolku po prestávke mohli stretnúť. Prítomných následne oboznámila s programom zasadnutia, v rámci ktorého sa pripomenú aj tohtoročné vzácne výročia. Predniesla aj správu o činnosti, pokým finančné správy podala pokladníčka Mária Čemanová a plán prace na rok 2021 tajomníčka Miluška Grňová.
Činnosť spolku v roku 2020 tak ako iné udalosti vo svete poznačil koronavírus. Okrem aktivít, ktoré im boli umožnené vzhľadom na aktuálnu situáciu, spolkárky sa venovali šitiu rúšok, ktoré prostredníctvom Miestneho spoločenstva Kysáč darovali
Na snímke: (zľava) pokladníčka Mária Čemanová, predsedníčka Ľudmila Berediová-Stupavská a tajomníčka Miluška Grňová
obyvateľom Kysáča. Plán na rok 2021 bol skromný, s ohľadom na momentálnu situáciu. Majú nádej však, že sa činnosť spolku vráti do starých koľají.
Spolok kysáčskych žien sa na schôdzi zmienil aj o významných výročiach tohto roku a začiatku formovania spolkového života, keď feminizmus bol na začiatku boja. Sprítomnili si dejiny spolkárskeho života, začínajúc s Ústredným spolkom československých žien v Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov, ktoré tohto roku oslavuje sté výročie. V rámci toho výročia treba spomenúť predsa výročie Spolku žien v Kysáči, ale aj v Báčskom Petrovci a Starej Pazove, 15. výročie Asociácie slovenských spolkov žien a 70 rokov od smrti Eržiky Mičátkovej.
Blaženka Dierčanová
Bezpečnosť chodcov, predovšetkým žiakov v blízkosti škôl je cieľom projektu, v súlade s ktorým sa v týchto dňoch v 11 dedinách Obce Šíd inštalujú zvislé a vodorovné dopravné značky. „Svetelný displej rýchlosti poskytne vodičom motorových vozidiel informácie o rýchlosti pohybu a informuje, či je rýchlosť v tejto časti cesty bezpečná,“ povedal Igor Mihajlović, doprav-
V Erdevíku vyznačili priechody pre chodcov a nainštalovali elektronický ukazovateľ rýchlosti
ný inšpektor v Šíde. Pritom podčiarkol, že inštalovanie dopravnej signalizácie prispeje k bezpečnosti žiakov, hlavne škôlkarov a prváčikov, ktorí nie sú dostatočne opatrní pri priechode cez cestu. V Erdevíku vyznačili priechody pre chodcov a nainštalovali elektronický ukazovateľ rýchlosti. „V dedine Sot bude nainštalovaný bezpečnostný plot na ochranu chodcov,“ zdôraznil Mihajlović.
Na tento projekt je vyčlenených celkovo 3,5 milióna dinárov z pokrajiny a Obec Šíd vyhradila finančné prostriedky z výberu priestupkových pokút. Inštalácia zvislých dopravných značiek vyznačenie vodorovných značiek na cestách sa uskutoční v jedenástich školských zónach. Práce by mali byť ukončené do 20. mája.
BOcIANOV BOLO kEDySI Aj V BáČSkOM PETrOVcI omnoho viac, ako je to v súčasnosti. Ich počet sa časom zmenšoval. Viacero dlhoročných hniezd na vysokých komínoch, v niektorých bývalých chmeľových skladoch, po ich zrúcaní zničili. Ale nalákať bocianov, aby si urobili nové hniezda, nejde tak ľahko. Tak už takmer pred desaťročím sme postrehli, že miestni ekológovia sa pokúsili zavesenými konštrukciami hniezd na vysokých komínoch prilákať ich, aby si tam urobili hniezda. V posledných rokoch sa do Petrovca prinavracia iba zopár bocianov. Vlani v auguste jeden usmrtený bocian ležal povedľa regionálnej cesty pri Vrbare. Petrovčania sa zrejme potešili, keď aj tejto jari vo svojom prostredí uvideli bocianov. Tie sa radi zdržiavajú pri Begeji, kde majú aj vodu, ale aj stravu. Neraz už za rána počuť klepot ich zobákov, keď si hľadajú obživu. Keďže je tejto jari počasie vrtošivé a často bolo aj chladno a pršalo, museli si ony zvykať. Jedného z nich sme zvečnili cez objektív, keď sa po daždi uchýlil na vyhliadke v Požiarnickom dome a sušil si perie, aby sa mu ľahšie letelo.
J. Čiep
AKTÍVNA KVETINÁRSKA SEZÓNA VRCHOLÍ Čoraz väčší záujem o kvetiny
Miroslav Pap
Sezóna predaja kvetín je v plnom prúde, dokonca až vrcholí po dlhšom zimnom období. Kvetiny si zákazníci kupujú už väčšinou pred rozkvitnutím do kvetinových záhrad, ale aj na nádvoria, do okien a na priedomia. Kupovanie kvetín je z roka na rok čoraz viac zastúpené. V Hložanoch sa niekoľko rodín aktívne zaoberá pestovaním kvetín vo veľkom množstve a medzi nich patrí aj rodina Mravíková.
Pred dvadsiatimi rokmi sa Zdenka a Ján Mravíkovci zača-
Kvetinárka Zdenka Mravíková z Hložian
li zaoberať aktívne zeleninárstvom, keď si aj adaptovali skleníky na tieto potreby. Pestovali paradajky, uhorky, zelený šalát, papriku. Po desiatich rokoch do ponuky zaradili aj kvetiny. „S kvetinami sme na začiatku iba experimentovali, no časom sa nám zaľúbili a začali sme ich aktívne vysádzať. Postupne sme sa dostali potiaľ, že sa nám kvetinárska produkcia dostala na prvé miesto, kým zeleninárstvo je druhoradé. Investície sú, samozrejme, väčšie do kvetinárstva, ale zase z druhej strany sa kvety ľahšie predajú ako zelenina,“ tvrdí Ján Mravík.
V aktuálnom roku v ponuke mali najviac slovinských muškátov, krúžkovaných muškátov, potom begónie, šalviu ohnivú, pištiky, gazániu lesklú, alyssum, kadifi, tymian, bidens, apteniu srdčitú a iné. Dopyt už niekoľko rokov je najväčší po begóniách.
Kvetiny, ktoré sa predávajú na jar, si zvyčajne vysádzajú do skleníkov v novembri. Potom je však potrebné skleníky celú zimu vykurovať, aby rastliny mohli naberať na sile a kráse. Ako tvrdia spolubesedníci, najťažšie sa pestujú kvetiny, ktoré sa vysádzajú zo semena. Napríklad
Muškáty patria medzi zákazníkmi favorizované
Na druhom mieste sú muškáty. V ponuke však Mravíkovci majú kvety aj pred Medzinárodným dňom žien, takže s kvetinami pracujú po celý rok. „Napríklad kvetiny, ktoré budeme predávať o rok na začiatku marca, začíname vysádzať už v júni. Najviac sa tu predáva cyklámen, prvosienka bezbyľová a iskerník. Samozrejme, určité kvety si dopestujeme zo semiačka, určité si musíme zadovážiť ako priesadu. Od prvého marca sa teda skleníky vyprázdňujú. Ale s novými rastlinami aj dopĺňajú. Kvetiny predávame do kvetinárstiev, vo väčších množstvách iným predajcom, ale aj doma,“ zdôrazňuje Zdenka Mravíková, ktorá z príležitosti Dňa žien vyrába kvetinové aranžmány pre zákazníkov, ale zo svojich kvetín. Predaj kvetín je z roka na rok lepší, lebo je aj dopyt väčší. Z Mravíkových skleníkov cestujú kvetiny hlavne do okolitých dedín a miest. niektoré kvety je ťažko v zime pestovať, lebo si vyžadujú teplo a slnečné obdobia. Len čo sú slnečné dni, okamžite začínajú kvitnúť. Najobsiahlejšia je práca s presádzaním malých rastlín do skleníky Mravíkovci nemôžu nechať nikdy niekomu, kto sa v tom nevyzná. Každý rok je špecifický sám osebe, čiže poveternostné podmienky hlavne diktujú aj aký bude výsledok.
Ako tvrdí Zdenka Mravíková: „Kvety je najlepšie zadovážiť si hneď na začiatku sezóny, keď sú najkrajšie a najkvalitnejšie. No pravda je taká, že sú vtedy aj najdrahšie. Postupne však cena klesá, ale aj tej ponuky je pomerne menej. Ale my sme si aj tohto roku nechali doma určitú časť produkcie, aby sme to mohli našim ľuďom predať, čiže už v apríli a máji si väčšinou všetci zadovážia kvety, a už potom si v menších množstvách kupujú, hlavne na miesta, kde im chýbajú.“
Na jedno pritom Mravíkovci vždy apelujú, že aj o kúpené kvetiny sa treba dobre postarať. Potrebné je, aby sa informovali o podmienkach, aké kvetinám zodpovedajú. Najväčší problém predstavuje zalievanie kvetín, keď ľudia nevedia odhadnúť množstvo vody, takže kvety sa aj pri nadmernom alebo ne-
Petúnie prichystané na predaj
väčších črepníkov. V konečnom dôsledku treba zdôrazniť, že produkcia kvetín si vyžaduje celoročnú prácu, buď ide o vysádzanie, zalievanie, polievanie, vykurovanie a iné práce. Treba pritom vedieť aj všetky informácie o kvetinách, presnejšie, ako sa o nich starať. Preto svoje dostatočnom množstve vody vysušia. Existujú kvetiny, ktoré si vyžadujú slnečné svetlo, kým niektoré lepšie prežijú v chládku. No, ako obaja tvrdia, predsa ten vzťah a láska ku kvetom musí byť na prvom mieste, lebo iba kto miluje kvety, bude ich mať aj oku príťažlivé.
