Do konca mája súťaž o úvery na investície do poľnohospodárstva

Poľnohospodárske

Ročník XLX 21. 5. 2022

Číslo 9 / 2055

PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

AKTUÁLNE

rozhľady

Do konca mája súťaž o úvery na investície do poľnohospodárstva

Ľubica Sýkorová

Pokrajinský fond pre rozvoj poľnohospodárstva vyhlásil jedenásť súťaží o úvery na investície do poľnohospodárstva –poľnohospodárskych gazdovstiev a výroby na území Vojvodiny. Pôžičky budú schvaľované s úrokovou sadzbou jedno percento ročne, maximálne sa môže získať 20- až 40-tisíc eur, s dobou odkladu 6 až 12 mesiacov, dobou splácania 36 až 60 mesiacov a šesťmesačnou anuitou 7 až 11 splátok, v závislosti od toho, na čo sa úver berie.

Pôžičky sú poskytované na: – obstarávanie nových poľnohospodárskych a prasiatok na výkrm; – obstarávanie kvalitných chovných jedincov pre chov hoväty poľnohospodárskej pôdy, ktorá je predmetom kúpy sú poskytnuté s cieľom zvýšiť v šesťmesačných anuitách a prvá splátka sa platí po uplynutí doby odkladu (spolu 11 splátok). strojov; – obstarávanie nových systémov a zariadení na zavlažovanie a vŕtanie studní; – obstarávanie vybavenia pre farmy na chov dobytka; – obstarávanie včelích rojov, úľov a včelárskeho vybavenia; – obstarávanie nových chránených priestorov – skleníkov a fóliovníkov a vybavenia v nich; – nancovanie investícií do hmotného majetku poľnohospodárskych gazdovstiev v sektore spracovania ovocia, hrozna a zeleniny; – obstarávanie nových systémov ochranných sietí proti krupobitiu v trvalých sadoch a vinohradoch; – výstavbu zariadení a obstaranie zariadení určených na skladovanie obilnín, ovocia a zeleniny (chladiarne, silá, podlahové sklady); – obstarávanie kvalitných teliat dzieho dobytka, oviec, kôz a ošípaných; – kúpu poľnohospodárskej pôdy do päť hektárov. Záujemcovia musia prihlášky odovzdať do 31. mája. Žiadosť s potrebnou dokumentáciou treba zaslať poštou alebo osobne na adresu: Pokrajinský fond pre rozvoj poľnohospodárstva 21 001 Nový Sad, Bulevar Mihajla Pupina 6 s označením „Na súťaž – na udelenie pôžičiek pre (názov súťaže) v roku 2022“ – „Za konkurs – za dodelu kredita za (naziv konkursa) u 2022. godini“.

ÚVERY NA KÚPU PÔDY

Ako sme už spomenuli, aj súťaž o úvery na nákup do 5 ha poľnohospodárskej pôdy je otvorená do konca mája. Úvery s úrokovou sadzbou 1 % ročne a s vlastnou účasťou minimálne 20 % z hodnohospodárenie registrovaných poľnohospodárskych gazdovstiev a vytvoriť priaznivejšie podmienky na zintenzívnenie poľnohospodárskej výroby a zvýšenie úrovne efektívnosti a miery konkurencieschopnosti jednotlivých poľnohospodárskych gazdovstiev. Právo zúčastniť sa súťaže majú fyzické osoby – registrované poľnohospodárske gazdovstvá z územia AP Vojvodiny v aktívnom stave, s pobytom na území AP Vojvodiny a mladšie ako 60 rokov. Investícia, ktorá je predmetom nancovania, musí byť realizovaná na území AP Vojvodiny. Maximálna výška úveru je 40 000 eur, minimálna výška úveru 5 000 eur, doba odkladu trvá 12 mesiacov. Počas doby odkladu sa neúčtuje žiadny interkalárny úrok. Doba splácania je 60 mesiacov, splácanie úveru prebieha Jednou z podmienok účasti v súťaži je, že poľnohospodárska pôda, ktorá je predmetom kúpy, musí byť v priemere do 50 km od miesta registrovaného poľnohospodárskeho gazdovstva alebo od existujúcej evidovanej pôdy žiadateľa. Kúpu poľnohospodárskej pôdy je potrebné uskutočniť maximálne do 6 mesiacov odo dňa uzatvorenia Zmluvy o úvere, najneskôr však do 1. 12. 2022. Prihlášky do súťaže treba odovzdať do 31. 5. Žiadosť s požadovanou dokumentáciou je potrebné zaslať poštou na vyššie uvedenú adresu s označením: „Do súťaže – na pridelenie úverov na nákup poľnohospodárskej pôdy do 5 hektárov v roku 2022“ – „Za konkurs – za dodelu kredita za kupovinu poljoprivrenog zemljišta do 5 hektara u 2022. godini“. ○

Z obsahu

Vysievať môžeme aj koncom mája

s. 3 Vošky na obilninách a ich regulácia (2)

s. 4 a 5 Vodné vtáky s nechtom či hákom na zobáku

s. 6 a 7

RASTLINNÁ VÝROBA

Súhrn nahromadenej teploty a jej vplyv na termín vzchádzania kukurice

Prof. Dr. Ján Boťanský

Väčšina kukuričných polí vo Vojvodine je posiata v apríli. Podmienky na sejbu neboli ideálne, bolo príliš chladno a chýbalo aj dažďu. Po zasadení kukurice je ďalšou kritickou udalosťou rovnomerné vzchádzanie. Mnohí sedliaci čítali alebo počuli, že kukurica potrebuje sumu teplôt asi 100 až 120 GDD – súhrn nahromadenej teploty pre vývoj kukurice, kým vzíde. Ale čo to znamená?

GDD growing degree-days (tiež označované ako jednotky rastúceho pod 10 stupňov C. Keď denné akumulácie GDD (nahromadené po výsadbe) dávajú celkovo 100 stupňa – súhrn nahromadenej teploty pre vývoj kukurice) je výpočet založený na denných vysokých a nízkych teplotách. Tento výpočet pomáha predpovedať štádiá rastu kukurice na základe akumulácie jednotiek tepla alebo GDD.

AKO VYPOČÍTAŤ GDD?

Základný vzorec na výpočet GDD je: pripočítajte dennú maximálnu teplotu k dennému minimu, vydeľte 2, potom odčítajte 10. Hodnota vypočítaná týmto vzorcom je celkový počet GDD naakumulovaných za jeden deň. Je to pomerne jednoduchá rovnica s niekoľkými obmedzeniami: najvyššia maximálna teplota, ktorú možno použiť v rovnici je 30 °C (aj keď skutočné teploty sú vyššie) a najnižšia hodnota pre nízku teplotu, ktorú možno použiť, je 10 °C (aj keď sú skutočné teploty nižšie).

Dôvodom týchto limitov je, že rast a vývoj kukurice je výrazne znížený a/alebo zastavený pri teplotách nad 30 stupňov C a až 120 GDD, mali by sa objaviť mladé rastlinky kukurice. Pri sledovaní polí, kde kukurica vzíde túto jar, majte na pamäti, že denné teplotné výkyvy budú hrať významnú úlohu pri určovaní doby medzi výsadbou a vzídením.

ČO VPLÝVA NA ROVNOMERNÉ VZCHÁDZANIE KUKURICE?

Dva aspekty zakladania porastov často diskutované agronómami sú vzchádzanie a vzdialenosť medzi rastlinami. Správna vzdialenosť pomáha rastlinám efektívne rásť a minimalizuje konkurenciu medzi nimi a je dôležitou súčasťou zakladania porastu. Dôležitejší je však rovnomerný rast. Oneskorené vzchádzanie rastlín môže výrazne znížiť úrodu. Neskoro vzchádzajúce rastliny sú menej schopné súťažiť o obmedzené zdroje svetla, živín a vlahy so skôr vzídenými a väčšími susedmi. Rastlina, ktorá zaostáva za tými okolo, sa stáva burinou. Na dosiahnutie rovnomerného vzchádzania je rozhodujúca rovnomerná hĺbka výsadby.

Poľné podmienky, nastavenie meracieho kolesa, prítlak jednotky a rýchlosť sejačky ovplyvňujú hĺbku sejby. Nastavte hĺbku na „batériách“ a pravidelne ju kontrolujte. Rýchlosť jazdy môže výrazne ovplyvniť výkon sejačky. Príliš rýchla sejba môže spôsobiť poskakovanie jednotiek, čo má za následok nerovnomernú hĺbku výsevu. Sejačky a semenné trubice sú navrhnuté s ohľadom na presnosť pri určitých rýchlostiach. Napríklad ak je sejačka skonštruovaná tak, aby správne spúšťala osivo rýchlosťou 6 km/h, sadenie rýchlosťou 7 km/h zníži presnosť rozmiestnenia semien a môže viesť k odrazu semien, ako aj k umiestneniu semien po bokoch výkopu namiesto na dne. Dodržiavanie odporúčaní výrobcu zariadenia a sejba pri vhodnej rýchlosti zlepší presnosť rozmiestnenia a hĺbky rastlín.

Výnosy môžu byť vážne ovplyvnené neskoro vzchádzajúcimi rastlinami. Na základe pokusov môže dôjsť k poklesu výnosu o 9 %, ak 25 % rastlín kukurice malo o týždeň a pol oneskorené vzchádzanie. Preto je dôležité, aby pestovatelia kukurice vždy nastavili, upravili a prevádzkovali svoje sejačky tak, aby zabezpečili rovnomerné umiestnenie semien a rovnomerné vzchádzanie rastlín. ○

Foto nad titulkom Ľ. Sýkorová

ÚŽITKOVÁ A OKRASNÁ ZÁHRADA Vysievať ešte môžeme aj koncom mája

Ľubica Sýkorová

Máj patrí medzi mesiace vhodné na výsadbu okrasných drevín a trvaliek s koreňovým balom. Keď odídu traja ľadoví muži a Žo a, môžeme na terasy a balkóny preniesť subtropické dreviny v nádobách. V tomto mesiaci pomerne často dochádza kvôli častým výkyvom počasia k výrazným prísuškom.

Pri kultúrach náchylných na nedostatok vlahy a pri čerstvých výsadbách treba Predovšetkým musíme zabrániť šíreniu chorôb a škodcov. V tomto období opäť robíme ošetrenie namulčovať povrch pôdy vhodným mulčovacím materiálom. Pokiaľ trvá teplé, slnečné počasie a pravidelne neprší, nezabudnime záhradné rastliny zalievať.

ZELENINOVÁ ZÁHRADA

Ak vysejeme uhorky koncom mája, nič tým nestratíme. Pri dobrej starostlivosti a podmienkach, ktoré teplé dni a už i noci zabezpečia, mladé rastlinky rýchlo porastú a nebudeme sa musieť obávať neskorých jarným mrazov či výrazného ochladenia. Vysievať môžeme aj obľúbenú reďkovku či listový šalát, ktorý je odolnejší proti vybiehaniu do kvetu v porovnaní so šalátom hlávkovým.

Ak sme sa v predchádzajúcich dvoch mesiacoch naplno pustili do pestovania zeleniny, môžeme už zberať pažítku, redkvičku, hlávkový šalát, špenát, zimnú cibuľu či špargľu. Uvoľnené záhony môžeme využiť na výsev hlúbovín pre jesenný zber, uhoriek, póru, letného šalátu, kríčkových fazúľ, kôpru. V druhej polovici mesiaca ešte vysejeme mrkvu pre jesenný zber a ak sme to nestihli, je najvyšší čas vysadiť teplomilnú zeleninu – papriku, patizóny, paradajky, baklažán a zeler, ktorý je veľmi citlivý na ochladenie (môže vybiehať do kvetu).

OVOCNÁ ZÁHRADA

V ovocnej záhrade máme v tomto čase plné ruky práce. stromov proti chrastavitosti, ktorou trpia najmä jablone a hrušky. Po uplynutí troch týždňov od posledného postreku v minulom mesiaci je preto vhodné urobiť ďalší postrek niektorým fungicídom. Musíme myslieť aj na včasnú ochranu proti hrdzi hruškovej, ktorá pri väčšom rozšírení silne obmedzuje asimilačné schopnosti stromu. Základným a najúčinnejším opatrením je likvidácia medzihostiteľa hrdze – borievky netatovej, priame chemické ošetrenie hrušiek sa nerobí. Ak sme hrušky ošetrili v jarných mesiacoch proti chrastavitosti, zároveň sme zasiahli aj proti hrdzi hruškovej. Typickým škodcom, ktorého zárodky môžeme najlepšie zlikvidovať práve v máji, je obaľovač jablčný. Prvý postrek robíme približne tri týždne po odkvete stromov. Úplne najlepšie je, ak po sebe nasledujú tri teplé noci, keď teplota neklesne pod 13 °C. Druhý postrek potom robíme o 14 dní a ďalší v polovici augusta. Za priaznivého počasia môžeme začať s prebierkou hustej násady plodov ovocných stromov. Je to práca pomerne náročná na čas, ale pri väčšej nádielke plodov veľmi dôležitá. Aj keď všetky plody nezostanú na strome až do zberu, mali by sme počítať s tým, že každý plod potrebuje na ideálne vyzretie priestor okolo 10 cm a viac.

V prípade vlhkého a daždivého počasia je nutné venovať väčšiu pozornosť ošetreniu jahôd proti plesni šedej. Prehustené alebo dusíkom prehnojené porasty sú na napadnutie plesňou podstatne citlivejšie. Napadnuté plody je treba hneď odstraňovať a likvidovať, zdravé podkladať, sadenice pestovať na fólii alebo mulčovať. Riešením v rizikových oblastiach je pestovanie odolných odrôd.

Keď je už na viniči zreteľná násada budúcej úrody, vylamujeme neplodné letorasty a zálistky. V tomto období postrekujeme proti perenospóre, múčnatke, obaľovačom.

OKRASNÁ ZÁHRADA

Pri ružiach včas odstraňujeme plané vlkovité výhony. Dbáme tiež na ich zdravotný stav a vhodnými fungicidmi ošetrujeme proti hrdzi, čiernej škvrnitosti a múčnatke. Vresy a vresovce po odkvete zostriháme asi o 1/3 dĺžky, čím rastlinky zhustnú a bohato zakvitnú. Dreviny vysadené na jeseň a na jar dostatočne zalievame (najmä v období sucha a intenzívneho slnečného žiarenia).

V máji je vhodný čas na orezávanie kríkov kvitnúcich v predchádzajúcich mesiacoch. Kríky kvitnúce na jar prerezávame po odkvete asi každé dva alebo tri roky. Sú to napríklad zlatý dážď, jazmín nahokvetý, nepravý jazmín (Philadelphus), tavolníky (Spiraea), hamamelis, okrasné vŕby a iné. Pri druhoch, ktoré si držia rovnomerný, primerane hustý tvar, odstraňujeme len slabé, namrznuté, suché a poškodené konáriky. Správne a včasné prerezávanie kríkov okrasných kvetom zaistí bohaté kvitnutie.

Máj je vhodným mesiacom aj na zostrihnutie stále zelených kríkov so širokými listami, napr. vavrínovca (Prunus laurocerassus, srb.lovorvišnja). Krušpán (Buxus) znáša zostrihnutie na jar ešte lepšie ako na konci leta.

V tomto období je vhodný čas aj na spestrenie našich balkónových debničiek a žardiniér na terasách. Podľa vlastnej fantázie môžeme kombinovať ľubovoľné farby a druhy. Do nádob na južnej strane môžeme vysadiť agerátum, železník (Verbena), šalviu, aksamietnice (Tagetes). Priame slnko aj polotieň znášajú petúnie, lobelky, begónie a pelargónie. Tienisté stanovište doprajme begónii hľuznatej, fuchsii a netýkavke. Trávnik kosíme pravidelne, pokosenú trávu môžeme použiť v záhrade na mulčovanie. ○

21. 5. – 27. 5. 2022

sobota nedeľa

30˚ | 16˚ 28˚ | 15˚

pondelok utorok

28˚| 15˚ 28˚ | 14˚

streda

26˚ | 14˚

štvrtok piatok

28˚ | 13˚ 25˚ | 14˚

OCHRANA RASTLÍN

Vošky na obilninách a ich regulácia (2)

Ing. Ján Tancik, PhD. OCHRANA PROTI VOŠKÁM – PREVENTÍVNE OPATRENIA

Znížiť priame aj nepriame škody spôsobené voškami na obilninách je možné viacerými agrotechnickými opatreniami, ako sú: správny osevný postup a organizácia porastov (priestorová izolácia), kvalitne urobená žatva s čo najmenšími zberovými stratami na zrne, zaorávanie rastlinných zvyškov po žatve, ničenie vzchádzajúcich rastlín z výmrvu, ničenie trávnych burín, letná hlboká orba, správne termíny a optimálne hnojenie.

Z hľadiska škôd spôsobených virózami by mala byť sejba ozimín realizovaná v neskoršom termíne, t. j. pri konci agrotechnického termínu tak, aby rastliny po vzídení boli vystavené možnej infekcii kratšiu dobu. Významné je, aby porasty obilnín neboli vzájomne v susedstve, najmä jarný jačmeň by nemal byť v blízkosti ozimného.

Základným opatrením v jeseni by mala byť skorá likvidácia rastlín z výmrvu, lebo tieto rastliny sú najväčším zdrojom infekcií počas jesene. Zníženie preletu in kovaných populácií vošiek a iného hmyzu – vektorov viróz z porastu na porast zabraňujú aj vetrolamy medzi pozemkami. Nepriaznivý dopad viróz na porast pšenice môžeme pri slabšej infekcii eliminovať miernym zvýšením dávky dusíka, u jačmeňa má toto opatrenie menší efekt.

PRIRODZENÍ NEPRIATELIA VOŠIEK

Na zníženie populácie vošiek výrazne vplývajú ich prirodzení nepriatelia. Vošky majú veľký počet prirodzených nepriateľov z rôznych skupín. Z pôvodcov

Vošky v klase

Slovensku v rôznom množstve, ale zriedka rozhodujúcou mierov ovplyvňujú populáciu škodcu. Význam prirodzených nepriateľov netreba podceňovať, ale naopak, starať sa o nich a vytvárať im čím lepšie podmienky, aby ich v porastoch pestovaných plodín bolo čím viac. Odborne sa

chorôb, entomopatogénov, sú významné huby z radu Entomophthorales a rodu Verticillium. Z parazitoidov sú významné druhy z rodov Aphelinus a Aphidius. Nymfy a dospelé samičky požierajú predátory: larvy a imága lienok Coccinellidae, larvy zlatoočiek Chrysopidae, larvy pestríc Syrphidae, dravé bzdochy z čeľade Anthocoridae a pavúky Araneidae. V prírodných podmienkach sa títo prirodzení nepriatelia vyskytujú aj na táto starostlivosť o prirodzených nepriateľov nazýva podpora prirodzených nepriateľov.

AKO MÔŽEME PRIRODZENÝM

NEPRIATEĽOM POMÔCŤ

A MAŤ Z TOHO OSOH?

V prvom rade rozumnou aplikáciou pesticídov. Insekticídy treba aplikovať iba na základe prognózy výskytu škodcu a po prekročení prahu škodlivosti, neaplikovať insekticídy v kľúčových obdobiach vývoja prírodných nepriateľov. To znamená, že je nevyhnutné poznať vývojové cykly škodcov a ich prirodzených nepriateľov. Pri rozhodovaní o aplikácii insekticídov treba brať do úvahy aj počet prirodzených nepriateľov. Ak je pomer medzi prirodzenými nepriateľmi a škodcom veľmi vysoký, treba vynechať aplikáciu insekticídu.

Spôsob obrábania pôdy vplýva rozdielne na rôzne druhy predátorov, niektorým vyhovuje orba niektorým zasa nie. Veľmi významný je spôsob vykonávania žatvy alebo zberu plodín. Pri žatve môže byť zničené veľké množstvo predátorov a parazitoidov.

Šetrné postupy žatvy sú také, keď sa najprv plodina skosí, nechá sa ležať, aby sa prirodzení nepriatelia rozliezli. Pri kosbe viacročných krmovín, najmä prvej kosby, odporúča sa robiť kosbu po pásoch, keď sa strieda pás skosený a pás neskosený, čo umožňuje migráciu prirodzeným nepriateľom. Tiež sa odporúča neošetrovať herbicídmi okraje polí, čo umožňuje, aby sa na burinách usadili prirodzení nepriatelia a odtiaľ potom migrovali hlbšie do porastu.

PRIAMA OCHRANA PROTI VOŠKÁM NA JAR

Porasty zo skorých termínov sejby, najmä v podmienkach teplej jari, treba pravidelne kontrolovať a v prípade výskytu vošiek podľa potreby aplikovať insekticídy. Na začiatku výskytu vošiek sú silnejšie napadané

okraje porastov, a vtedy je dostatočné ošetriť porasty do hĺbky 25 – 30 metrov od okraja. Pri silnom výskyte musíme ošetriť celý porast.

Opatrenia proti listovým voškám sa odporúča robiť na konci kvitnutia obilniny, keď sa zistí výskyt 25 a viac vošiek v priemere na 1 odnož. Ošetrenia po mliečnej zrelosti sa neodporúčajú, lebo sú neúčinné pre neustále sa znižujúci výskyt vošiek. Ošetrenie jarného jačmeňa proti voške čremchovej treba vykonať vo fáze steblovania, ak zistíme výskyt 25 – 30 vošiek na 30 % odnoží. Proti voškám v klasoch je nutné vykonať ošetrenie vo fáze od konca kvitnutia do začiatku tvorby zrna, ak je v porastoch zistených 3 - 5 vošiek v priemere na 1 klas, čo zodpovedá približne 60 % napadnutých klasov.

VÝBER PRÍPRAVKOV

Výber prípravkov je veľký, ale aj tak priama ochrana proti voškám ako aj iným škodcom obilnín je stále komplikovanejšia. Dôvodov na to je viac. Jeden z najpodstatnejších dôvodov je zákaz účinných látok, ktoré sa roky úspešne používali. Pri obmedzenom množstve účinných látok ľahšie vzniká rezistencia. Efektívnosť ochrany narúša aj klimatická zmena, vyššie teploty znižujú účinnosť niektorých insekticídov. skupín insekticídov. Najviac je zo skupiny pyrethroidov (8 účinných látok): alfa-cypermethrin, beta-cy uthrin, cypermethrin, deltamethrin, esfenvalerat, ga-

Vošky na listoch

Najúčinnejšia ochrana proti voškám na jeseň bolo morenie osiva moridlami zo skupiny neonikotinoidov, ktoré sú žiaľ už zakázané niekoľko rokov. Zostáva nám vykonávať foliárnu aplikáciu. Na foliárnu aplikáciu proti voškám na jeseň a na jar v čase metania a mliečnej zrelosti je registrovaných niekoľko účinných látok z rôznych ma-cyhalothrin, lamda-cyhalothrin a zeta-cypermethrin. Zo skupiny karbamatov: pirimikarb, zo skupiny organofosfátov: dimetoat a zo skupiny sulfoximínov: sulfoxa or (prípravok Transform).

O pyrethroidoch vieme, že majú krátku reziduálnu účinnosť a vošky sú už viac či menej rezistentné na prípravky tejto skupiny. Po zákaze dvoch často používaných účinných látok chlorpyrifosu a thiaclopridu sa ako náhrada javí účinná látka sulfoxa or (prípravok Transform). Táto účinná látka aj keď nepatrí do skupiny neonikotinoidov, má podobný vplyv na nervovú sústavu ako neonikotinoidy. Sulfoxa or sa viaže na acetilcholinové neurónové receptory, čo spôsobuje triašku svalov a následnú paralýzu a smrť hmyzu. Na cicavý hmyz pôsobí kontaktne pri ošetrení a požerovo počas cicania na rastline.

Tento systémový insekticíd je účinný aj na rezistentné populácie cicavých škodcov. Symptóm účinku sa prejaví za pár hodín a následne prichádza k úhynu. Veľkou výhodou je, že v registrovaných dávkach nie je toxický pre populácie prirodzených nepriateľov vošiek ako sú imága lienok, larvy zlatoočkiek a pestríc. Práve títo prírodní nepriatelia vošiek pomáhajú vyriešiť sekundárne infestácie obilnín voškami. ○

(Koniec) Ilustračná fotka nad titulkom Ľ. Sýkorová

IZBOVÉ RASTLINY Ktoré kvety letníme vonku?

Ľubica Sýkorová

Pobyt vonku počas leta predstavuje pre mnohé izbové rastliny rýchle zotavenie z uzatvorených, málo svetlých priestorov, navyše s pretrvávajúcou nižšou vzdušnou vlhkosťou. Rastliny vonku pomerne rýchlo začínajú ožívať, vyháňajú nové listy, majú bohatší a kompaktnejší rast, ich olistenie je sýtozelené a nevidieť na ňom usedený prach.

Pobyt vonku vyhovuje predovšetkým rastlinám, ktoré znášajú aj nižšie teploty a sukulenty a iné. Takisto pre črepníkové rastliny s okrasným kvetom (azalky, kamélie, viav noci (striedanie teplôt), ako sú juky, rôzne druhy paliem, še era, monstera, begónie, papraďorasty, govníky, cisus, antúrie, myrta, citrusy, brečtan, kaktusy nočné hviezdy, cyklámeny) je pobyt vonku veľmi prospešný. Podobne aj čínske ruže (Hibiscus rosa – chinensis), klívie alebo vianočné kaktusy obľubujú čerstvý vzduch počas najteplejších mesiacov roka. Opatrnosť vyžaduje letnenie dracén a difenbachií, ktoré citlivo reagujú na zníženie teploty v nočných hodinách aj počas leta a takisto na silné slnečné lúče.

Subtropické druhy vyžadujú cez leto dostatok svetla a čerstvého vzduchu. Teplé slnečné miesto je vhodné pre kaktusy, palmu datľovú, oleander, kus, agávu. V polotieni stromov sa dobre darí napríklad azalkám, fuksii. Aby korene rastlín tak rýchlo nepresýchali, zapúšťame črepníky do zeme a prikryjeme ich tenkou vrstvou rašeliny, ktorá zadrží vlahu.

POZOR NA PRIAME SLNKO

Aby rastliny neutrpeli šok zo zmeny prostredia, je potrebné ich preniesť do exteriéru hneď ráno, ideálne za zamračeného počasia. Ak totiž svieti slnko, náhla zmena svetelných podmienok a silné lúče môžu spôsobiť popálenie listov a vznik neestetických hnedých škvŕn. Veľmi nebezpečné je najmä poludňajšie slnko. Rastliny umiestnite najprv do tieňa a polotieňa a postupne ich premiestnite na slnečné stanovište. Väčšine druhov však bude počas leta vyhovovať práve polotieň. Do polotieňa dajte rastliny zo suchých, teplých podmienok, ako je napríklad juka a rôzne druhy paliem. Môžete ich položiť napríklad pod vysoké stromy alebo kry. ○

ZO SVETA VOJVODINSKEJ AVIFAUNY (53) Vodné vtáky s nechtom, či hákom na zobáku

DrSc. Ján Babiak

Prechodné varianty medzi husou a kačicou sú húsky (rod Tadorna a Alopochen). Sú strednej veľkosti, s dlhšími nohami ale kačacím zobákom, ktorý je na koreni vysoký, čiastočne prehnutý a na konci s úzkym, nazad zahnutým nechtom, pričom vrchná čeľusť zobáka preklenuje spodnú. To im umožňuje ľahký úchyt trávy a rybiek pod vodou. Potápači – malý (rod Mergellus) alebo väčší (rod Mergus), ako samé meno hovorí, sú ešte lepší v pohybe pod vodou. Vyznačujú sa hákovitým zobákom a drobnými zúbkami na okraji čeľuste.

V oboch prípadoch ide o kačky s telesnou stavbou, ktorá im to umožňuného Poľska. Veľký plynulý hniezdny areál má v južnej časti východnej Európy a v strednej je. Okrem toho majú sfarbenie charakteristické pre každý druh, ale aj podľa pohlavia a v závislosti aj od ročného obdobia sú dimorfné. U nás nie sú tak časté. Tu hniezdi húska pestrá, zriedkavejšie aj hrdzavá a nepravidelne aj štíhla, kým všetky tri druhy potápačov sú, okrem zriedkavých výnimiek, naši zimní hostia alebo len migranti cez naše kraje.

HÚSKA (KAZARKA) PESTRÁ – TADORNA TADORNA, Linné 1758

Je to druh, ktorý obýva bahná morských pobreží, a šíri sa na podobné priestranstvá vnútrozemia. V poslednom období evidujeme jeho prítomnosť aj u nás, ale hniezdi sa iba sporadicky alebo ojedinele.

Rozšírenie: Je vták celoročného osídlenia južného Anglicka, pobrežia La Manche a Severného mora , ale ostrovcovite sa zjavuje aj vo vnútrozemí (južné Nemecko, panónske Chorvátsko, stredo-východné Španielsko a severné pobrežie Čierneho mora). Letný areál tohto druhu je oveľa širší a predstavuje hlavne priestory šírenia hniezdneho areálu. V severnej Európe je to pobrežie Nórska, južného Baltika, ale aj východného Nemecka a stredčasti Ázie až po najvýchodnejšie Mongolsko. Je sťahovavým vtákom a zimuje v teplých krajoch severnej pologule od južného Anglicka cez Stredozemie, po južnú a juhovýchodnú Áziu. U nás sa najviac nachádzaná v okolí Tisy a v Banáte. Zvyčajne sa vyskytuje v pároch alebo v malých kŕdľoch. Biotop: Je to vodný operenec, ktorý je rozšírený na bahnitom pobreží morských lagún, ale aj v mokradiach veľkých riek a jazier, v oblastiach stepnej vegetácie, na slatinách, v trstinovom poraste a na pieskoviskách. Dáva prednosť otvoreným vodným priestranstvám bez vegetácie. Rozlíšenie: Má pestré sfarbenie. Dominantná farba peria je biela, hlava a krk sú tmavo-modrozelené, na chrbte má široký čierny pruh a prsia sú hrdzavo sfarbené. Dosť príznačný moment, po ktorom sa ľahko identifikuje. Zobák je výrazne červený až karmínový, u samca

Húska pestrá

s evidentným hrboľom. Mláďatá po fáze páperčeka vo svojom vzraste postupne získavajú farebné roztriedenie rodičov, ale sú najčastejšie jarabé a pravé sfarbené získajú len v dospelosti.

Hniezdenie: Hniezdo s hrubou výstelkou peria si stavia v podzemných dutinách, v hustých kríkoch ale aj pod balmi slamy, výklenkoch pod skalnými prevismi, pri starých domoch a aj na stromoch. Hniezdi sa raz v roku v období máj – jún. Znáška je 8 – 12 (20) bielych vajec. Inkubácia je 28 – 30 dní. Po vyliahnutí sa mlaď združuje do „škôlky“ s ostatnými mláďatami a osamostatňuje sa po 50 dňoch.

Potrava: Možno ju vidieť ako zobákom v bahne pohybom vľavo-vpravo hľadá riasy, malé vodné slimáky, kôrovce, obojživelníky, rybky... Pri nedostatku živočíšnej potravy pasie aj trávu.

Hlas: Samce sa najčastejšie hlásia vysokým pískavým tónom „sliss-sliss-sliss...“ ale aj mäkkým „pju“ alebo „oju-pu“ a samice hlasným, zreteľným „gagagagagaga...“ aj „aa-ank“. Výstražný znak je drsný, chrapľavý „grraa grraa grraa...“

KAZARKA (HÚSKA) HRDZAVÁ – TADORNA

FERRUGINEA, Pallas 1764

Je húska teplých krajov severozápadnej Afriky, západnej a strednej Ázie. Celoročný výskyt je zaevidovaný v Maroku, Tunise, južnom Turecku, Mezopotámii a v okolí Aralského jazera a rieky Amur. Hniezdny areál má v juhovýchodnej Európe, západnej a strednej Ázii až po Mongolsko a západnú Čínu. Z týchto oblastí migruje do údolia Nílu, Indie a Indočíny. U nás je zriedkavá a najčastejšie iba túlavá. Vojvodina je západný okraj jej areálu

a možno ju vidieť v juhovýchodnom Banáte. Jej biotop sú vodné stepné priestranstvá, pobrežia riek a jazier, rozsiahlych močiarov a slaných barín. Je hrdzavo-bielej farby, ale bielu farbu možno vidieť najčastejšie počas jej letu. Okraje krídel a chvostu sú tmavohnedé až čierne. Hlava je belavá. Samec má okolo krku čierny obojok a samička je od samca za nuansu bledšia. Konzumuje tak rastlinnú

Kazarka hrdzavá

(riasy, mladé trávne výhonky), ako aj živočíšnu (bezstavovce, hmyz, žaby, rybky) potravu. Pri prelete sa hlási trúbivým jednoslabičným „ang“ alebo dvojslabičným „aa-üng“. Výstražný znak je vrčivé „aarrr“.

HÚSKA (KAZARKA) ŠTÍHLA (EGYPTSKÁ) – ALOPOCHEN AEGYPTIACA, Linné 1758

Pôvodne obývala strednú a južnú Afriku. V minulosti bola introdukovaná do Anglicka, odkiaľ unikla do prírody na európsky kontinent. Šíri sa na juh a pozorovaná je aj v strednom a južnom Banáte. Tá druhá možnosť je, že rozšírila svoj areál údolím Nílu a potom sa rozletela po Stredomorí, a širšie. Dnes sa tu, v Banáte považuje ako zriedkavý hniezdič s nepravidelným výskytom. Jej biotop sú pobrežia veľkých vodných plôch. Je o niečo väčšia od predchádzajúcej rodáčky a aj pestrejšie sfarbená, najmä samec. Má pomerne dlhé nohy, čo jej dodáva na štíhlosti. Krídla sú

hnedé aj horná časť krku, tak ako aj škvrna vôkol očí a na prsiach. Predná časť krku je bledá, brucho špinavo biele. U samca je hrvoľ žltohnedý a nad ním obojok tmavej farby. Na krídlach nemožno nevidieť

Húska štíhla

snehovo biely trojuholník a za ním zelené zrkadielko. Konce krídel a chvost je čierny. Nohy sú červené a zobák tiež, ale s tmavým lemom. Mláďatá sú v páperčeku sivo biele a po operení sú menej kontrastné a viacej matné.

U nás hniezdi raz v roku, najčastejšie v húští, ale aj v bútľavinách. Vajcia sú snehovo biele a na nich sedí iba samica. Inkubácia je 30 dní a po vyliahnutí starostlivosť o nich na priestoroch plytkých močiarov majú obaja rodičia. Mláďatá sú schopné lietať po 10 týždňoch. Konzumuje rastlinnú potravu a rybky. Hlási sa chrapľavým pokojným tichým „gha-gha-gha...“, samec má nižšie tóny. Alarmne dvíha hlas, až škrečí, a keď ide o obranu mláďat, aj syčí.

POTÁPAČ BIELY (MALÝ) –

MARGELLUS (MERGUS)

ALBELLUS, Linné 1758

Obýva východnú Škandináviu a v predĺžení stredné a južné Rusko až po Ochotské more. Je

Potápač biely

sťahovavý a zimuje na vodných plošinách v teplejšom podnebí od Anglicka, po pobrežie Číny a Japonska. U nás je pravidelným zimným hosťom a vo veľkých kŕdľoch vie ho byť na Dunaji v južnom Banáte. Je najmenší zo zúbkozobých kačíc. Samec je v dobe párenia zväčša biely s čiernymi krídlami a škvrnami na tvári a zátylku. Samička je celkom iná – hlavu má hrdzavú, pred okom je čierna škvrna a líca a krk má biele. Mláďatá sa podobajú samici. Požiera rybky a larvy hmyzu. Hlási sa tichým „tek-tek-tek“, samička „räg“, „gräg“ a „ga-ga“. Samček v dobe toku spieva „gr-r-r-rrr-čik“ a samička odpovedá drsným „krrr“.

POTÁPAČ VEĽKÝ (HUSOVITÝ) – MERGUS

MERGANSER, Linné 1758

Je vták severnej pologule. Celoročný výskyt má v Anglicku, južnej Číne, v juhozápadných

Potápač veľký

a severovýchodných oblastiach USA a na kanadskom pobreží Pacifika. Hniezdny areál je väčší a takmer celkom plynulý. Ide o pásmo od polárneho kruhu a po 50 °s. z. š. (v Ázii aj južnejšie), ale v Európe okrem Škandinávska, Pobaltska a Ruska ho skorože niet. Je sťahovavý a severská európska populácia ostrovcovito zimuje aj v strednej a južnej Európe. V posledných rokoch malá skupina, čo priletí na pobrežie Čierneho mora a dolný Dunaj, má tendenciu hniezdiť sa na pobreží Dunaja v južnom Banáte. Je tu málopočetný, ale konštantný. Jeho biotop sú veľké vodné plochy s bujným stromovým porastom.

Je to najväčší zúbkozobec. V svadobnom šate samec má hlavu a hornú časť krku skoro čiernu so zeleným leskom. Aj chrbát je čierny a kostrč a chvost bridlicovo sivé. Chochol na hlave je ledva viditeľný (akoby učesaný). Dolná časť tela je biela s ružovým nádychom. Samica je menšia. Hlavu a hornú časť krku má tmavohnedú, chochol jasne naznačený. Boky sú jarabé sivobiele a hrvoľ a brucho biele. Mláďatá sú v páperčeku sympatické „loptičky“ sivobielej farby s hnedou hlavou. Ako juvenilne po operení prechádzajú hnedou fázou, potom sa podobajú samici. U nás hniezdi zriedkavo (zaznačené prvé pokusy v horskej, zalesnenej časti veľkých vodných plôch Dunaja). Živočíšnu potravu si nachádza vo vode, najčastejšie ponáraním (ryby a obojživelníky). Je pomerne tichý, ale hlási sa nízkym tónom a tak ho je ďaleko počuť. Samec sa ozýva s hlbokým tvrdým opakovacím „krrú-krrú- krré“, samica odpovedá: „pra, pra, pra...“. V dobe toku počuť aj modulácie ako rýchle kvokanie: „čikirek-ek-ek-ek“. Pri prelete je hlasnejší, keď opakuje „prreh, prreh, prreh...“

POTÁPAČ PROSTREDNÝ (DLHOZOBÝ) – MERGUS

SERRATOR, Linné 1758

Je vták severnej pologule. Celoročný výskyt má iba v Škótsku, ako i na západnom britskom

a írskom pobreží. Hniezdny areál má na celej severnej pologuli v pásme 50 – 70 ° s. z. š. (Rusko, Škandinávsko, Island, južné pobrežie Grónska, Kanada a Alaska). V južnom Pribaltiku, ale aj v južnej Ukrajine hniezdi ostrovčekovite. Pred zimou sa sťahuje do prímorských oblastí severnej pologule, ale časť európskej populácie prezimuje aj vo vnútrozemí, v dolnom toku Dunaja, Dnepra a Dnestra, respektíve v Pádskom poriečí. Jeho biotop je tundra a pieskové, ale aj skalnaté pobrežia veľkých vodných plôch. Aj u nás ho

Potápač prostredný

možno vidieť na pobreží veľkých riek a jazier v období január - február, ale ako transmigranta zriedkavejšie zimného hosťa. Samec má podobné sfarbenie hlavy a chrbta ako potápač veľký, ale čierna farba na chrbte je dominantnejšia a na bokoch je užší biely pás. Dolná časť krku a hrvoľ je hrdzavohnedý aj pásavý a na bokoch má špecifickú čierno-bielu kresbu. Boky sú sivé, vĺnkované. Letný šat samca je bližší k samičke. Samica má hrdzavohnedú hlavu a sivohnedé telo. Hrvoľ je žltohnedý a okraje krídel sú tmavohnedé. Charakteristický pre tento druh je chumáčovitý chochol, občas aj „na pútec“ a dlhý trochu na hore ohnutý červený zobák. Stravu nachádza vo vode a konzumuje rybky a bezstavovce. Ozýva sa len málo. V dobe párenia samec sa ozýva čikavo-kýchave: „čika... pitčíi“ a samica odpovedá „prrak prrak prrak...“ Fotografie z internetu

DO VÁŠHO RECEPTÁRA Talianske ryžové guľky (Sicilian arancini)

Lahodné chrumkavé ryžové guľky plnené mletým hovädzím mäsom a zeleninou. Suroviny: ryža – 500 g arboria ryže, 1 cibuľu, 1 liter zeleninového vývaru, 60 g hustého paradajkového pretlaku, 20 g masla, olivový olej; plnka – 500 g hovädzieho mletého mäsa, 100 g čerstvého alebo mrazeného hrášku, 1 mrkvu, 1 zeler, 1 cibuľu, 1 PL masla, 1/2 hrste bazalky, olivový olej, soľ, mleté čierne korenie; na obaľovanie – 2 PL hladkej múky, 1/2 litra vody, vajíčka, strúhanka; ešte potrebujeme – 1 mozzarelu v náleve, mozzarellu strúhanú (môže byť aj iný syr), olej na vysmážanie Takto sa to podarí: Olivový olej dáme do vyššieho hrnca. Pridáme nakrájanú cibuľu a restujeme do sklovita. Pridáme zeleninový vývar, 20 g masla, paradajkový pretlak a necháme prevariť. Pridáme ryžu a varíme, kým sa voda neodparí. Ryža musí byť uvarená al dente. Odstavíme z ohňa a vmiešame zvyšné maslo. Uvarenú ryžu preložíme na stredne veľký plech a rovnomerne rozotrieme. Vrch bohato posypeme pecorinom (slaný tvrdý taliansky syr z ovčieho mlieka). Dáme do chladničky aspoň na 1 hodinu. Plnka: Na panvicu dáme olivový olej, pridáme na kocky nakrájanú mrkvu, zeler a cibuľu. Restujeme. Po chvíľke pridáme mleté mäso. Keď už je mäso dobre orestované, pridáme hrášok, pretlak a nasekanú bazalku. Podlejeme troškou vody a dusíme do mäkka. Podľa chuti osolíme a pridáme čierne korenie. Na záver vmiešame 1 lyžicu masla premiešame a necháme vychladnúť na izbovú teplotu. Mozzarelu v náleve nakrájame na malé kocky. Tuhú mozzarelu nastrúhame, prípadne nahradíme iným druhom syra. Príprava guličiek: Ruky si namočíme vo vode, do dlane vezmeme ryžu a roztlačíme na placku aby sme ju mohli naplniť. Dovnútra dáme za lyžicu plnky, pár kociek mozzarely a trochu strúhaného syra. Preložíme ryžou a vytvarujeme guľku. Takto spracujeme všetky suroviny. Hotové guľky preložíme na plech vystlaný papierom na pečenie. Dáme zachladiť minimálne na 2 hodiny do chladničky, ideálne cez noc. Obaľovanie: Do misky dáme múku zmiešanú s vodou. Do druhej misky rozšľaháme vajíčka a do tretej strúhanku. Guľky obaľujeme postupne – najprv vo vode s múkou, následne do strúhanky a vajíčka a opäť do strúhanky. Hotové guľky postupne vysmážame do zlatista v horúcom oleji približne 5 – 7 minút.

Rýchly chrenový dressing

Suroviny: 200 ml kyslej smotany, 2 PL čerstvého strúhaného alebo sterilizovaného chrenu, 1 KL citrónovej šťavy, 1 štipka kajenskej papriky, 1 hrsť pažítky (nemusí byť) Takto sa to podarí: V miske spolu premiešame kyslú smotanu s čerstvo nastrúhaným koreňom chrenu alebo sterilizovaným chrenom. Dresing ochutíme kvapkou citrónovej šťavy, štipkou štipľavej papriky a ak máme poruke čerstvú pažítku, nasekáme ju a primiešame ku všetkým ostatným surovinám. Môžeme podávať okamžite, ale dresing bude ešte lepší, ak ho necháme odležať pár hodín v chladničke, aby sa ostrosť chrenu dobre rozvinula. Chrenový dresing podávame s pečeným či grilovaným mäsom (ako omáčku), k čerstvej zelenine (ako dresing) alebo ním môžeme potrieť pečivo (ako nátierku).

Pomaly pečené bravčové rebrá

Suroviny: 1 kg bravčových rebier; marináda – 40 ml sójovej omáčky, 3 PL horčice, 1 PL trstinového cukru, 3 PL jablčného octu, 2 PL worcesterovej omáčky, 1 PL chilli omáčky, soľ, mleté čierne korenie Takto sa to podarí: Všetky suroviny na omáčku dobre vymiešame v miske. Bravčové rebrá očistíme a nakrájame na menšie kúsky. Vložíme ich do misy s marinádou, dobre premiešame a uložíme do chladu najlepšie na 24 hodín. Takto pripravené preložíme na pekáč, zakryjeme a dáme piecť do vyhriatej rúry na 150 °C približne na 3 hodiny. Po 3 hodinách mäso odokryjeme, zvýšime teplotu na 200 °C a necháme piecť ešte 20 minút.

Stracciatella rezy

Suroviny: cesto – 200 g masla izbovej teploty, 100 g práškového cukru, 300 g hladkej múky, 250 ml mlieka, 3 vajcia, 2 PL kakaa, 1 balíček prášok do pečiva, 100 g čokolády; krém – 250 g Mascarpone, 100 g práškového cukru, 200 g čokolády, 250 ml smotany na šľahanie, 1 balíček stužovača šľahačky; na ozdobu – čokoláda Takto sa to podarí: Z bielkov a štipky soli vyšľaháme tuhy sneh. V miske vyšľaháme maslo izbovej teploty s práškovým cukrom. Postupne primiešavame žĺtky. Pridáme mlieko, múku a kakao. Čokoládu sme si rozpustili vo vodnom kúpeli a mierne vychladnutú postupne primiešavame k zvyšným surovinám. Na záver pridáme prášok do pečiva a vyšľahaný sneh. Pripravené cesto rozdelíme na dve časti a dáme piecť na dva menšie plechy, ktoré sme si vystlali papierom na pečenie. Dáme piecť do vyhriatej rúry na 180 °C približne na 25 minút. Medzitým si pripravíme krém. Mascarpone vymiešame s práškovým cukrom. Šľahačku vymiešame do polotuha s jedným stužovačom. Pridáme ju k mascarpone. Čokoládu nasekáme a už len zľahka vmiešame do krému. Z krému si odložíme 1/5. Na jedno vychladnuté cesto rozotrieme krém a dobre uhladíme. Na vrch položíme druhé cesto a popritláčame. Vrch potrieme zvyšným krémom a posypeme nastrúhanou čokoládou. 

Zdroj: recepty.sk Výber: Ľ. Sýkorová

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 553 | Pripravuje: Ľubica Sýkorová | Použitá domáca a zahraničná literatúra

Kultúra

NOC MÚZEÍ V GALÉRII ZUZKY MEDVEĎOVEJ V BÁČSKOM PETROVCI Jubilanti Škulec – Agarský – Ďurovka

Jaroslav Čiep

Galéria Zuzky Medveďovej ako súčasť Múzea vojvodinských Slovákov v Báčskom Petrovci sa tiež aktívne zapojila do programov usporiadaných v rámci 18. Európroční jubilanti (šesťdesiatnici) Rastislav Škulec, Ján Agarský a Michal Ďurovka (päťdesiatnik). Svojráznou kuriozitou je, že sa v maľbe školili v rôznych obdobiach na novosadskej Akadémii umení u rovnakého profesora Jovana Rakidžića, ktorý s právom

Vernisáž a tohtoroční jubilanti v GZM v rámci Noci múzeí

skej noci múzeí. V tejto našej reprezentačnej galérii usporiadali výstavu pomenovanú Jubilanti Škulec – Agarský – Ďurovka (60 + 60 + 50) s profesorom Rakidžićom. Jej vernisáž bola v sobotu večer 14. mája.

V mene neprítomnej riaditeľky Múzea vojvodinských Slovákov Anny Séčovej-Pintírovej na úvod podujatia sa prihovorila akademická gra čka Daniela Marková. Pozdravila prítomných v Galérii Zuzky Medveďovej a podrobnejšie ich zoznámila so životom troch tohtoročných jubilantov – akademických maliarov Rastislava Škulca z Begeča, Jána Agarského zo Starej Pazovy a Michala Ďurovku z Kysáča, ktorým spoločným menovateľom je, že všetci sú odchovanci profesora Jovana Rakidžića (1944) na Akadémii umení v Novom Sade. „Súčasný výtvarný život slovenskej komunity v Srbsku je poznačený skvelými maliarmi, gra kmi a sochármi. Medzi najvýznamnejších našich akademických maliarov strednej generácie patria aj naši tohtovystavuje svoje práce spolu s nimi na tejto jubilantskej výstave v

Galérii Zuzky Medveďovej. Jeho vplyv na abstraktnú maliarsku orientáciu našich jubilantov je badateľný, hoci každý z nich si v uplynulých tvorivých desaťročiach vybudoval vlastný tvorivý prejav a poetiku,“ napísal v úvode k výstave v katalógu výtvarný kritik Vladimír Valentík. Potom podrobnejšie hovoril o každom z umelcov.

Návštevníci sa dozvedeli, že

Rastislav Škulec (9. 8. 1962 Lug),

Najnovšie obrazy Jána Agarského

výtvarný pedagóg v základných školách vo Futogu a v Begeči, sa v prvých rokoch po ukončení štúdia maľby veľmi energicky a silne prejavil na výtvarnej scéne v Novom Sade a poznačil ju predovšetkým svojím postmoderným priestorovým prejavom, nástennými a priestorovými inštaláciami a ako sochár bol radikálny a nekonvenčný. Ešte ako mladý umelec sa stal jedným z najaktuálnejších výtvarníkov u nás a dodával súčasnú podobu novosadskej výtvarnej scéne v 90. rokoch 20. storočia. Najnovšie Škulec využíva aj rôzne formáty plátna, ktoré omaľúva do farebných plôch a z tých plôch zasa konštruktivisticky stavia nové obrazové celky. Rastislav Škulec z jubilujúcich maliarov na tejto výstave zachytáva vlastne najracionálnejší postoj k maliarskej tvorbe.

Druhý v rade jubilantov Ján Agarský (30. 11. 1962 Stará Pazova) je pedagógom v základnej a strednej škole v rodisku. Je to maliar, ktorý svoju tvorbu umiestnil na pomedzí krajinomaľby a abstraktnej maliarskej výpovede. Svoju maliarsku púť začal v rámcoch gurácie, ale relatívne rýchlo začal budovať vlastný čistý abstraktný prejav na základe kompozícií farebných plôch a v určitých obdobiach aj pomocou jednoduchej čiary. Farba a jej hodnoty sa stali jeho základným výtvarným prostriedkom. Najprv olejové farby a neskoršie, a aj v súčasnosti, akrylové farby mu postačujú na to, aby pomocou ich tenkých a mäkkých alebo hrubých a pastóznych nánosov

a ich navrstvovania vytvoril asociáciu neskutočnej pestrej, snivej krajiny... V poslednom období Ján Agarský sa orientuje na krajinkársku interpretáciu, a to tak, že na menšie oblé farebné plochy umiestnené do jeho základných farebných kompozícií namaľuje vertikálnu čiaru, ktorá vo videní pozorovateľa nadobúda výzor kmeňa košatého stromu.

Tretí v poradí jubilant, najmladší z nich, maliar Michal Ďurovka (4. 10. 1972 Nový Sad), výtvarný pedagóg v základných školách v Kysáči a vo Vrdniku, je tiež zástancom abstraktného výtvarného prejavu zakladajúceho sa predovšetkým na kompozícii rôznofarebných plôch, ktoré kom-

Nádejná hudobníčka Zara Hansmanová

pozične konfrontoval najčastejšie v podobe nepravidelných alebo oblých tvarov. Potom sa Michal Ďurovka posunul bližšie k asociatívnemu abstraktnému prejavu a v jednej chvíli svoje skúsenosti s farebnými odtieňmi začal kompozične uplatňovať v horizontálnej podobe, v podobe horizontálnych navrstvených čiar neodolateľne pripomínajúcich rovinu, na ktorej sú eliminované všetky zvyšné detaily a ktorá je predstavená vo svojej holej podstate a v rôznych emocionálnych podobenstvách. Hrou na aute podujatie spestrila mladá hudobníčka Zara Hansmanová, žiačka 2. ročníka Hudobnej školy Josipa Slavenského v Novom Sade. Kolektívna výstava troch jubilantov v Galérii Zuzky Medveďovej potrvá do 3. júna 2022.

V STAREJ PAZOVE Dve folklórne súťaže za týždeň

Anna Simonovićová

V sobotu 30. apríla sa v staropazovskej divadelnej sieni uskutočnila obecná súťaž hudobného umenia detí a už 7. mája aj oblastná súťaž. Po dvojročnej prestávke pre pandémiu v rámci obecnej súťaže na javisku si zatancovalo 16 tanečných súborov rozdelených do troch súťažných skupín. V kategórii folklórna tradícia vystúpili dve tanečné skupiny – zo Surduku a SKUS choreogra e sa podpisuje Ružena Červenská, ktorá je hrdá nielen na tanečníkov, ale aj na hudobníkov, a zvlášť preto, že tento orchester pod vedením Vladislava Gubečku bol jediný detský. S vystúpením bol spokojný aj vedúci detských skupín Alexander Pop.

Kostićová pochválila úsilie choreografov, ktorí pracovali aj v ťažkých pandemických podmienkach. Deti sa snažili ukázať, čo ich vedúci naučili, a disciplinovane to predviedli na javisku.

Najmladší Staropazovčania predviedli tanec venovaný stavaniu mája

hrdinu Janka Čmelíka. Mladšia tanečná skupina zo slovenského spolku sa predstavila tancami a hrami okolo mája. V druhej súťažnej skupine vystúpilo osem súborov detí od 1. do 4. ročníka základnej školy. V kategórii starších skupín, čiže detí od 5. do 8. ročníka základnej školy sa Dajane Kostićovej, ktorá bola poverená výberom skupín, predstavilo šesť tanečných skupín. Medzi nimi aj tanečná skupina SKUS hrdinu Janka Čmelíka, ktorá predviedla choreogra u Ej, pri Dunaji moja milá. Pod obe Pochválila aj rodičov, bez ktorých by sa to nedalo uskutočniť. Preto do oblastnej súťaže navrhla takmer všetky súbory. V prvej kategórii je to mladšia tanečná skupina spolku hrdinu Janka Čmelíka a navrhla aj mladšiu skupinu Folklórneho súboru Dukat zo Starej Pazovy, ktorá vystúpila v druhej kategórii.

V druhej kategórii do ďalšieho súťažného kola postúpilo päť súborov, a to z Vojky, Nových Bánoviec, zo Starej Pazovy a dva súbory z Novej Pazovy. V kategórii starších tanečných

Aj starší pazovskí tanečníci postúpili do oblastnej súťaže

skupín do oblastnej súťaže sa dostalo všetkých šesť súborov, medzi nimi aj zo spolku hrdinu Janka Čmelíka. Okrem nich aj tanečné súbory zo Surduku, z Belegiša, zo Starých a z Nových Bánoviec a ešte jeden zo Starej Pazovy.

Už o týždeň, teda 7. mája, tiež v Starej Pazove sa uskutočnila oblastná folklórna súťaž.

Hudobno-folklórna odborníčka Dajana Kostićová

Okrem folklórnych súborov zo Staropazovskej obce vystúpili aj tanečné súbory z Nového Slankamenu, Inđije a Krčedinu, ktoré sa predstavili v druhej a tretej kategórii. Tak sa Dajane Kostićovej, ktorá bola poverená výberom skupín aj do oblastnej súťaže, predstavili: dve tanečné skupiny v kategórii folklórnej tradície, sedem súborov v kategórii mladších a v kategórii starších tanečných skupín okrem deviatich skupín zo Sriemu vystúpila aj jedna z Kaća.

Všeobecné ocenenie prvej z dvoch súťaží v Srieme je na výbornú, poznamenala Kostićová a zvlášť pochválila staropazovské tanečné súbory, ktoré za týždeň – aj napriek tomu, že bol sviatok – usilovne pracovali, aby upravili nedostatky, na ktoré im poukázala po vystúpení na obecnej súťaži. Vyjadrila radosť, že im sugescie po obecnej súťaži boli užitočné. Pochválila hudobnú zložku, lebo všetky orchestre, ktoré sprevádzali tanečníkov v tanci, boli vynikajúce. Na záver podotkla, že jej úlohou je nielen vybrať súbory do ďalšieho súťažného kola, ale aj preniesť skúsenosti na mladšie generácie, ktoré pracujú s deťmi, aby mohli kvalitnejšie pracovať a tak pred zabudnutím chrániť hudobné a tanečné dedičstvo.

Kostićová v Sriemskej Mitrovici sledovala ešte jednu oblastnú súťaž pre Sriem a keď sa zakončia aj ostatné oblastné súťaže vo Vojvodine, budú známe výsledky, čiže súbory, ktoré postúpili do pokrajinskej prehliadky. Tohto roku sa bude konať koncom mája v Báčskej Topole. Úspešným organizátorom aj obecnej, aj oblastnej súťaže hudobného umenia detí bol Zväz ochotníkov Obce Stará Pazova.

4. SAMOSTATNÁ VÝSTAVA MÁRIE PÁLIKOVEJ Z KYSÁČA Dýcha minulosťou

Anna Legíňová

Dvadsiaty deviaty apríl sa v Kysáči niesol v znamení umenia a krásy. Krásy tej všednej i nevšednej, číročistej, úprimnej, insitnej. Tej, ktorá sa stvárňuje z lásky, pocitov, nostalgie a minulosti.

S novými pocitmi, novou nádejou a optimizmom sa Mária Páliková z Kysáča dala do práce, keď chystala svoju 4. samostatnú výstavu. I keď už viac ako 70-ročná, táto insitná umelkyňa sa ešte stále nadchýna sálašmi, koňmi, poľnými prácami, kvetinkami, krajinkami, domácimi zvieratami a portrétmi jej známych a vzácnych ľudí. Pozerajúc sa na jej obrazy môžeme sa vrátiť do minulosti a oprašovať spomienky, keď boli čarovné treskúce zimy, plno snehu, keď rozspievané dievky a mládenci sedeli na veľkých saniach, ktoré ťahali kone, a tak si vytvárali zimnú idylu, ktorú si dnešná mládež nemôže ani len zamyslieť. Boli to časy, ktoré, sledujúc ich stvárnené na autorkiných obrazoch, chýbajú starším generáciám. Vrátiť sa aspoň v myšlienkach do detstva, mladosti, keď šantivosť bola na prvom mieste, je veruže pekne. Intenzívne maľuje od roku 2013. V rámci Umeleckého spolku Michala Geržu v Kysáči vystavovala s inými umelcami, tiež na Bienále kysáčskych výtvarníkov ochotníkov, na Bienále slovenských výtvarníkov amatérov v Báčskom Petrovci, na výstavách v Hrtkovcoch, ale aj na Slovensku (spolu s Máriou Slávikovou a Zuzanou

Návštevníkom vernisáže sa prihovorila i autorka výstavy Mária Páliková

Takto čeliť každodennosti, sivosti, ustáleným stresovým povinnostiam a nerestiam.

Lásku k umeniu a maľovaniu Mária Páliková pocítila ešte v základnej škole. V roku 1969 začala maľovať olejovými farbami. Ferkovou) v Nitre, Hontianskych Nemcoch, Plešoviciach a v Nižnej na Orave.

Štvrtú samostatnú výstavu insitnej umelkyne Márie Pálikovej z Kysáča, ktorá bola nainštalovaná v Slovenskom národnom dome, si prišlo pozrieť mnoho priaznivcov tohto druhu umenia. V slávnostnom otváracom programe účinkovali Michal Madacký, predseda Galérie SND v Kysáči, Michal Ďurovka, akademický maliar a profesor tamojšej základnej školy, a Lucia Stajićová, stredoškoláčka a nádejná huslistka, ktorá zahrala 3 skladby. Insitná maliarka Mária Sláviková sa prihovorila básňou a primeranými slovami. Pri tejto príležitosti za dobrú spoluprácu Rastislavovi Surovému, predsedovi MOMS v Kysáči, darovala obraz, ktorý bude natrvalo krášliť steny Slovenského národného domu. Predseda Surový bol hlboko dojatý a prekvapený. Ako povedal, teší ho, že sa v tomto čoskoro 100-ročnom dome organizujú výstavy, že sa ľud schádza, že sa tu počuje krásna ľubozvučná slovenčina a hudba. Je to akoby úvod do okrúhleho jubilea 250 rokov od príchodu Slovákov do Kysáča, ktoré dedinčania oslávia v roku 2023. Prítomných pozdravila aj Ivana Medveďová-Potocká, predsedníčka Umeleckého spolku Michala Geržu v Kysáči, ktorá umelkyni popriala ešte mnoho tvorivých prác.

V ĽUDOVEJ KNIŽNICI DOSITEJA OBRADOVIĆA V STAREJ PAZOVE O diplomatickom protokole v hospodárstve

Anna Simonovićová

Kniha Diplomatický protokol v hospodárstve Marice Vučićovej Kišgeciovej svetlo sveta uzrela v marci, začiatkom apríla jej knižná premiéra bola v Mostare na Veľtrhu hospodárstva a už 5. mája bola prezentovaná v Starej Pazove.

Autorku Maricu Vučićovú Kišgeciovú, redaktora Martina Prebudilu a početných prítomných uvítala riaditeľka knižnice Dragana Milašová. M. Prebudila moderoval literárny večierok a prečítal i predslov z knihy pod názvom Protokol – chlieb náš každodenný (Protokol – hleb naš nasušni). Autorka ochotne hovorila o diplomatickom protokole a o tom, prečo je dôležitý v hospodárstve. Podotkla, že protokol sa učí a zdokonaľuje neustále. Keďže pracuje ako šéfka Protokolu pri Inštitúte pre poľnohospodárstvo a zeleninárstvo v Novom Sade, publikácia vznikla ako praktická príručka na základe jej dlhodobej pracovnej skúsenosti. Ináč od roku 1997 pracovala v Ministerstve pre poľnohospodárstvo v Juhoslávii a v spomenutom inštitúte je od roku 2013. Vďaka svojej dlhoročnej skúsenosti navrhla založenie Oddelenia pre protokol a vzťahy s verejnosťou. Ako poznamenala, protokol je v hospodárstve veľmi dôležitý, aj v ich inštitúte, lebo vyvážajú

Recenzent Martin Prebudila a autorka Marica Vučićová Kišgeciová

produkty do 32 krajín a často majú návštevy veľvyslancov, ministrov a zahraničných podnikateľských partnerov. Vďaka dojmom každá návšteva veľa hovorí o nás samých, vlastne o hostiteľskej inštitúcii či podniku a v konečnom aj o nás ako o krajine.

Protokol predstavuje súhrn etických noriem a pravidiel pri rôznych udalostiach a táto kniha je príručkou aj pre obyčajných ľudí, ktorí organizujú rodinné slávnosti. To, že je ľahko čitateľná, potvrdili bývalý generálny riaditeľ podniku NS Seme Ján Turan, ako i Dragana Surla a Nataša Žižková Surla. Do diskusie sa zapojil aj Janko Majorský, súkromný podnikateľ, ktorý prejavil ľútosť, že takáto kniha nebola napísaná skôr.

Na tejto prezentácii si záujemcovia mohli predstavenú knihu aj kúpiť.

V GALÉRII BABKA V KOVAČICI Výstava knižných ilustrácií

Stevan Lenhart

Galéria Babka sa zapojila do osláv 220. výročia založenia Kovačice výstavou odmenených prác z vlaňajšieho Bienále ilustrácií Bratislava (BIB), ktoré sa konalo v organizácii tamojšieho Medzinárodného domu umenia pre deti Bibiana. Spomedzi ilustrujú knihy vo všetkých významných vydavateľstvách vo svete (v Japonsku, Anglicku, Nemecku, Maďarsku), čo je skutočným dôkazom ich kvality. Za zakladateľov školy slovenskej knižnej ilustrácie možno považovať predstaviteľov starej gardy, akými boli Brunovský, Cipár, Fulla... Po nich však prišli viacerí mladší

Po otvorení výstavy: (zľava) Mladen Vesković, Peter Tvrdoň, Senka Vlahovićová a Pavel Babka Umelecké ilustrácie z bratislavského bienále si možno pozrieť aj v Kovačici

viacerých účastníkov vernisáže v piatok 13. mája pred Galériou Babka v Kovačici okrem domáceho Pavla Babku sa prihovorili aj Peter Tvrdoň, dlhoročný riaditeľ Bibiany, Mladen Vesković z republikového Ministerstva kultúry a informovania a Senka Vlahovićová, vizuálna umelkyňa a odborníčka v oblasti ilustrácie.

Slovensko je už desaťročia známe vynikajúcimi knižnými ilustráciami pre deti. Na otázku, v čom je tajomstvo slovenskej ilustrácie, riaditeľ Bibiany Peter Tvrdoň nám odpovedal: „Je to v tradícii, pretože slovenská knižná ilustračná tvorba má silnú 40- až 50-ročnú tradíciu a silní autori vychádzali z bratislavskej Vysokej školy výtvarných umení. Tí najlepší autori ilustrátori, ktorí v tej tradícii pokračujú, a preto detské knihy na Slovensku majú svetovú úroveň už aspoň 50 rokov.“ „Som veľmi rád, že sa nám podarilo úspešne spolupracovať s Bibianou po celé tieto roky,“ povedal majiteľ kovačickej súkromnej galérie Pavel Babka. „Táto spolupráca nám totiž umožnila dobre sa zoznámiť s rozmanitou činnosťou Bibiany, ale zároveň pre našich maliarov vznikli nové možnosti na uplatnenie ich kreativity aj v oblasti knižnej ilustrácie. Tak napríklad Miroslav Hraško ilustroval knihu o Jankovi Hraškovi autorky Márie Ďuríčkovej, pokým kovačická maliarka Vieroslava Svetlíková ilustrovala knihu s poviedkami pre deti Zuzany Čížikovej a toto vydanie sme predstavili na vlaňajšom bienále ilustrácií v Bratislave. Spolupráca s Bibianou nám teda otvorila jedno celkom nové pole pôsobenia.“

Mladen Vesković z republikového Ministerstva kultúry a informovania vyzdvihol, že vďaka dlhoročnej spolupráci s Bibianou a jej pravidelnej účasti na belehradskom Veľtr-

Medzi vystavenými prácami sú aj ilustrácie Miroslava Hraška a Vieroslavy Svetlíkovej

hu kníh v minulom období sa obecenstvo v Srbsku mohlo zoznámiť s tými najlepšími knižnými ilustráciami pre deti. „Bratislava je jedným z hlavných svetových stredísk tejto oblasti umenia a je to významná vec, že Galéria Babka so svojou galériou uskutočňuje takéto kontakty na medzinárodnej úrovni. V Kovačici možno vidieť umelecké diela, ktoré už dávno prekročili lokálne rámce. Aj preto sú pre nás veľmi významné dobré vzťahy s tunajším slovenským spoločenstvom, ktoré je skutočným príkladom kultúrnej rozmanitosti Srbska,“ uzavrel

Vesković.

Vizuálna umelkyňa a odborníčka v oblasti ilustrácie

Senka Vlahovićová otvorila výstavu a o vlastných skúsenostiach s Bibianou povedala: „Dnes som mala zároveň príležitosť vyjadriť vďaku riaditeľovi Bibiany pánovi

Tvrdoňovi, ktorý významne podporil aj vývin ilustrácie v našej krajine. Vďaka nemu sme v Bratislave prezentovali výstavu Súčasní srbskí ilustrátori kníh pre deti, a tak sa o našej tvorbe dozvedela širšia medzinárodná verejnosť. Keď ide o aktuálnu výstavu v Galérii Babka, je to výber z vlaňajšieho bienále v realizácii Bibiany, ktorá vždy kladie dôraz na originálnu, autentickú a nekomerčnú ilustráciu.“

NOC MÚZEÍ A GALÉRIÍ 2022 Aj v Slovenskom vojvodinskom divadle

Jaroslav Čiep

V máji už tradične v celom svete trvá Noc múzeí a galérií a tohto roku v Srbsku ju usporadúvajú pod názvom Muzeji za 10: Moć muzeja. Je to 10 dní múzeí a galérií a v rámci Bukvićová. Tá prehodnotila aktivity Daniely ako pedagogičky v petrovskej základnej škole a vymenovala najvýznamnejšie úspechy žiakov pod taktovkou tejto umelkyne. Predelmi medzi slovami boli hudobné body na aute v podaní po trochy už aj

V aule SVD sprístupnili výstavu Daniely Markovej (v strede). Záber z vernisáže.

tohto podujatia sa pripomína aj Európska noc múzeí (14. mája), Medzinárodný deň múzeí (18. mája) a Národný týždeň múzeí (14. – 20. mája).

Keď sa roku 2013 po desiatykrát vo svete diala Noc múzeí, do tejto akcie sa zapojilo aj Múzeum vojvodinských Slovákov. V neskorších rokoch začali participovať v podujatí aj iné petrovské inštitúcie, medzi nimi aj Slovenské vojvodinské divadlo.

Tohto roku práve profesionálna divadelná inštitúcia Slovákov vo Vojvodine kultúrnej verejnosti ponúkla bohatý program. V sobotu 14. mája v Báčskom Petrovci v Slovenskom vojvodinskom divadle bolo viacero podujatí. Najprv v predsieni SVD prichystali expozíciu grafík malých formátov v tvare samostatnej výstavy akademickej gra čky Mr. Daniely Markovej pomenovanej Redukovaná rovina. Vernisáž obsahovala príhovor riaditeľky SVD Viery Krstovskej, ktorá sa zmienila aj o samotnej autorke, a potom sa slova ujala Danielina kolegyňa v škole Branislava a rmovanej mladej hudobníčky Marty Milašinovićovej, žiačky 7. ročníka Hudobnej školy Josipa Slavenského v Novom Sade.

Daniela Marková sa narodila 6. apríla 1980 v Báčskej Palanke a žila v Hložanoch. Vyštudovala voľnú gra ku na Akadémii umení

v Novom Sade u profesora Živka Đaka. Postgraduálne štúdium absolvovala na Akadémii umení v Novom Sade roku 2015 u profesora Slobodana Kneževića. V súčasnosti pracuje ako profesorka výtvarnej kultúry v Základnej škole Jána Čajaka a na Gymnáziu Jána Kollára so žiackym domovom a aj žije v Báčskom Petrovci. Doteraz

mala sedem samostatných výstav a účinkovala na početných kolektívnych výstavách a podujatiach. O samotnej expozícii vystavených grafík hovoril a vôbec o výtvarnej tvorbe Daniely Markovej sa kriticky zmienil výtvarný kritik Vladimír Valentík. Následne po otvorení výstavy obrazov vo veľkej sieni SVD bol tematický koncert Erotizmus belehradskej skupiny Vrooom. Táto srbská kapela bola založená 1997. Kapela začala svoju činnosť v belehradských kluboch, pričom využívala jedinečný zvuk (duálny spev, gitara, akordeón, basgitara, elektronické a akustické bicie) na spojenie kabaretnej hudby s melódiami Balkánu a súčasnými rytmami západu (techno, drum‘n‘bass, trip-hop). Získali široké uznanie ako hudobná sekcia pre divadelnú skupinu Torpedo, v ktorej hrách hrali svoju hudbu naživo. Členovia skupiny Vrooom zložili hudbu k viac ako 50 divadelným predstaveniam, ako aj k mnohým podujatiam, výstavám, dokumentom a hraným lmom. Od roku 2017 svoju hudbu predvádzajú v rámci hry Jami District, ktorá sa doteraz odohrala viac ako 80-krát v 11 krajinách s 31 festivalovými oceneniami. Od roku 2018 Vrooom hráva tematický koncert Erotizmus. V rámci Noci Redukovaná rovina na gra kách mladej umelkyne múzeí v ten večer pred divadlom boli projekcie výstav o Slovenskom vojvodinskom divadle autorky Miroslavy Blažićovej. V Slovenskom vojvodinskom divadle v nedeľu 15. mája hosťovali divadelníci v rámci predstavenia, ktoré spoločne podpísali Národné divadlo Sombor, Akadémia umení Nový Sad a Kultúrne stredisko Pančevo. Na malej scéne SVD sa predstavili hrou Kyslík Ivana Vyrypajeva v réžii Milje Mazarakovej. Ivan Aleksandrovič Vyrypajev (1974) je ruský dramatik, scenárista, lmový režisér, herec a umelecký režisér. Je vedúcou osobnosťou ruského hnutia Nová dráma. Hra Kyslík je experimentálna dráma, ktorú stvárnili So ja Mijatovićová a Miloš Lazarov. Táto dráma sleduje príbeh Sašu a Saše, páru, ktorý sa do seba zaľúbi na námestí v Moskve. Ona predstavuje a bráni svet dievčaťa z Moskvy a on je chlapec zo Serpuchova, z ruskej provincie. Dielo bolo

Experimentálna dráma Kyslík na malej scéne v SVD

napísané ako lozo cká diskusia dvoch ľudí, ktorí sa majú radi, no ich pôvod, ktorý stále ovplyvňoval formovanie ich sociálnej, náboženskej a politickej sféry a povedomia o živote, sa nezhoduje. Nastoľuje a otvára mnoho podstatných otázok a jednou z nich je, ako hovoria samotní aktéri hry: V tomto nezmyselnom, nenávistnom, kyslíka zbaveného svete, čo je hlavné, čím by sa mal človek nechať viesť životom – či náboženskými kánonmi, Božími prikázaniami, alebo inštinktami a potrebami?

V piatok 20. mája na záver podujatia Múzeá na 10 a začiatok Dňa Petrovca vo veľkej sieni SVD sa predstavili aj domáci divadelníci. Reprízovo zahrali komédiu Testosterón v réžii Radoja Čupića.

VÝSTAVA JÁNA AGARSKÉHO V ÚKVS Pri príležitosti životného jubilea

Danuška Berediová-Banovićová

Vstredu 11. mája v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov otvorili samostatnú výstavu akademického maliara Jána Agarského zo Starej Pazovy pod názvom Snové záhrady.

Ján Agarský po prvýkrát vystavuje svoje práce v ÚKVS a tohto roku oslávi 60. narodeniny. Podľa slov Ladislava Čániho táto výstava je presvedčivým svedectvom, že sa autor svojho životného jubilea dožíva v plnej tvorivej sile a autorskej zrelosti. O maliarstve Jána Agarského Čáni povedal,

Ján Agarský tohto roku oslávi 60. narodeniny

že sa v ňom stretávajú niektoré skúsenosti postimpresionizmu, expresionizmu a fauvizmu s estetikou súčasného umenia a zmyslovosťou súčasnej doby. O diele a výstave Jána Agarského hovoril aj výtvarný kritik Vladimír Valentík. Povedal, že sa v prvom období svojej tvorby venoval gúre, potom sa ocitol pri maľbe plochy a pomaly odišiel do abstrakcie, čiže na hranicu, ktorá je medzi abstraktným a gurálnym výtvarným prejavom. Vysvetlil, že Agarský v posledných rokoch z farebnej oblej plochy spustil jednu vertikálu, čím sugeruje vidieť na jeho obra-

VÝKLAD NOVÝCH KNÍH

Katarína Melegová-Melichová: 25 ročníkov Festivalu vážnej hudby Jarné nôty

(ISBN 978-86-900787-3-8)

Jaroslav Čiep

Festival vážnej hudby Jarné nôty ako jediný toho rázu medzi vojvodinskými Slovákmi vznikol v roku 1997 v organizácii Miestneho odboru Matice slovenskej Petrovec s cieľom umožniť mladým hudobným talentom z radov vojvodinských Slovákov predstaviť svoje zručnosti. Talentovaní mladí inštrumentalisti sa okrem školských akcií dovtedy nemali kde a rmovať a predstaviť sa širšiemu auditóriu. Na rozdiel od nich pre milovníkov spevu, tanca a vôbec folklóru bolo viac príležitostí a festivalov. Mnohí z jeho účastníkov sú dnes renomovanými hudobníkmi alebo spevákmi, ale i nositeľmi významných štátnych a medzinárodných ocenení za prednes vážnej hudby. Festival vážnej hudby Jarné nôty už štvrťstoročie sústavne z roka na rok organizuje miestny matičný odbor v Báčskom Petrovci. Už dávno sa potvrdilo opodstatnenie takého hudobného sústredenia a v súčasnosti je už aj spoločným dolnozemským projektom, lebo presiahol lokálne a štátne rámce. Už rad rokov sa nahrávky z tohto festivalu dostávajú aj na CD nosiče. Festival Jarné nôty založila a dlhé roky aj organizovala Kvetoslava Benková, k nej sa pridala aj Katarína Melegová-Melichová, ktorá pokračovala v organizácii festivalu aj po tom, keď sa K. Benková pominula. Vlani ako kronika jeho rastu vznikla i výstava pod názvom 25 rokov Festivalu vážnej hudby Jarné nôty. Jej autorkou je K. Melegová-Melichová, predsedníčka MOMS Petrovec, a bola prezentovaná nielen v Srbsku, ale aj v Rumunsku a Maďarsku. Tohto roku spod tlačiarenských strojov vyšla monogra cká publikácia venovaná štvrťstoročiu pretrvávania tohto jedinečného festivalu vážnej hudby. V nej sú obsiahnuté všetky relevantné údaje o účastníkoch jeho jednotlivých edícií, ako aj ich fotogra e a zábery z programov. Nechýbajú ani harmonogramy jednotlivých ročníkov a publicistické texty o festivale. Okrem zostavovateľky K. Melegovej-Melichovej svoje postrehy a hodnotenie festivalu možno prečítať aj z pera Pavla Hlásnika a Ildiky Očovskej, v časti My o nás zoch strom, a že týmto môžeme hovoriť o jeho krajinomaľbe. „Myslím si, že táto dilema nie je prekonaná. V tejto chvíli sme možno na jednej strane tej vážky a máme riešenie a uvidíme, kam bude výtvarná tvorba Jána Agarského smerovať v nasledujúcom období,“ uzavrel Valentík.

Autor výstavy Ján Agarský na záver povedal, že tohto roku je presne 40 rokov, čo v Starej Pazove založili výtvarnú dielnu, z ktorej vzniklo dnešné Združenie výtvarných umelcov Stará Pazova, keď začal vlastne vystavovať svoje diela.

Otvorenie výstavy spríjemnil Marek Stupavský, jeden z našich najtalentovanejších hudobníkov, v súčasnosti študent postgraduálneho štúdia na Akadémii umení v Novom Sade.

o festivale píšu aj Viera Benková, Milina Sklabinská, Slovenka Benková, Anna Medveďová, Mariena Stankovićová-Kriváková, Pavel Tomáš, Juraj Súdi st., Ivana Šoškićová, Olivera Popadićová, Katarína Kalmárová, Marek Stupavský, Leonóra Súdiová a Juraj Súdi ml. V časti Noty očami publicistov sa rozpísali Jarmila Pálenkášová, Anna Francistyová, Katarína Pucovská a Viera Dorčová-Babiaková. Druhú polovicu knihy tvorí Galéria Jarných nôt, kde fotogra cky prispeli Kvetoslava Benková, Anna Francistyová, Katarína Pucovská, Jaroslav Čiep, Ondrej Melich, Juraj Bartoš, Katarína Gažová a TV Petrovec. Publikáciu 25 ročníkov Festivalu vážnej hudby Jarné nôty zostavovateľky Kataríny Melegovej-Melichovej vydal MOMS Petrovec v Báčskom Petrovci. Táto kniha rozmerov 30 x 21 cm je zlepená do mäkkej väzby a je vytlačená v plnom kolore na kriedovom papieri v rozsahu 100 strán. S vročením 2022 a v náklade 500 exemplárov ju vytlačila tlačiareň Alfa-Graf NS v Novom Sade.

OBECNÁ PREHLIADKA DETSKÝCH FOLKLÓRNYCH SÚBOROV V BÁČSKEJ PALANKE Úspešná pivnická Ratolesť

Miroslav Pap

Obecná prehliadka detských folklórnych súborov sa tohto roku konala 27. apríla v Báčskej Palanke, a to po dvojročnej pauze spôsobenej pandémiou. Organizátorom prehliadky bolo Kultúrne centrum Báčska Palanka, ktoré organizačnú časť prevzalo od Zväzu ochotníkov Obce Báčska Palanka.

Na javisku palanského kina, ktoré patrí pod Kultúrne centrum, sa predstavili tí najmenší tanečníci zo spolkov: SKUS Pivnica, KUS Logovac z Despotova, KUS Blagoja Parovića z Gajdobry, Centrum pre tradičnú kultúru a umenie Kostu Abraševića z Báčskej Palanky, KUS Dr. Mladena Stojanovića z Mladenova a KUS Petra Kočića z Čelareva.

Pivnicu reprezentovali tanečníci mladšej a staršej skupiny Detského folklórneho súboru Ratolesť, ktorý úspešne vedú Janko Merník a Danica Vŕbová. Tanečníkov sprevádzali muzikanti, harmonikári Vladimír a Michal Valentíkovci. Obe skupiny postúpili do oblastnej prehliadky. Tohto roku kvalitu výstupov detských folklórnych súborov hodnotila etnomuzikologička Gordana Roganovićová. Aj oblastnú prehliadku detských folklórnych súborov organizuje Kultúrne centrum Báčska Palanka.

Po ukončení prehliadky mali účinkujúci možnosť sledovať netradičnú prezentáciu knihy Jozef

Pivničania na obecnej folklórnej prehliadke (foto: J. Merník) Maďar – život a sen cez objektív. Zúčastnil sa jej sám Jozef Maďar, ktorý deťom priblížil lmové umenie a jeho začiatky, Z oblastnej prehliadky v Báčskej Palanke Oblastná prehliadka detských folklórnych súborov sa konala v nedeľu 15. mája. Pôvodne organizátori z obecného Kultúrneho centra plánovali usporiadať prehliadku v Čelareve, no nakoniec sa konala v Báčskej Palanke, ako aj obecná prehliadka. Na tejto prehliadke sa hodnotia výkony detských folklórnych súborov z obcí Báčska Palanka, Báč, Nový Sad, Temerín a Báčsky Petrovec. Tentoraz vystúpili mladšie a staršie detské folklórne súbory z Mladenova, Čelareva, Báčskej Palanky, Despotova a štyri slovenské tanečné skupiny – z Pivnice a Kysáča. Boli to staršia a mladšia skupina Detského folklórneho súboru Ratolesť SKUS Pivnica z Pivnice a Detský folklórny súbor Vienok a Detský folklórny súbor Slniečko Kultúrneho centra z Kysáča. Vystúpenia sledovala a hodnotila odborníčka Dajana Kostićová. Po ukončení všetkých oblastných súťaží sa bude vedieť, ktoré súbory postúpili do pokrajinského súťažného kola. ako sa k nemu dostal. V sobotu 30. apríla sa tanečníci SKUS Pivnica zúčastnili aj humanitárneho folklórneho festivalu, ktorý sa konal v pivnickom dome kultúry. Organizátorom festivalu bol KUS Ruža Pivnica a okrem domácich sa ho zúčastnili ešte aj folklórne súbory z Apatinu, Nového Bečeja, Ratkova, Mladenova, Odžakov a Ravného Sela.

SKUS Pivnica na humanitárnom festivale