Pestrofarební miláčikovia

from Hlas ľudu 23/2021

Pokračujú s úspechmi

S NENADOM MILOŠEVIĆOM Z JÁNOŠÍKA O JEHO KONÍČKU – PESTOVANÍ OKRASNÝCH KAČÍC Pestrofarební miláčikovia

Vladimír Hudec

Domácnosť Nenada Miloševića v Jánošíku sa nelíši podstatne od väčšiny podobných dedinských domácností. Aj on totiž pred domom má vkusne upravené priedomie a v úzadí záhradu, avšak druhý dvor sa podstatne líši od väčšiny dedinských domácností. Namiesto hydiny po ňom behajú a kúpu sa kŕdle pestrofarebných okrasných kačíc a namiesto dobytkárskych objektov a skladov na krmivo sú tam bazény, hniezda z pampas trávy, malé búdy... Je to priestor, ktorý Nenad vyhradil pre svoj koníček – pestovanie okrasných kačíc. „Od malička som sa zaoberal drobnochovateľstvom, holubmi, divými kačicami, neskoršie aj prepelicami, okrasnou hydinou,“ prezrádza nám na úvod. „Snažil som sa, ale ma to nebavilo, tak som od toho upustil a asi pred desiatimi rokmi som sa orientoval na okrasné kačice. Zachoval som si síce aj určitý počet holubov – kingov a straserov, ako aj niekoľko sliepok. Mám aj dva páry okrasných husí, ale to je tu iba preto, že tým spôsobom chcem zachovať spomienku na môjho starého otca, ktorý tu žil a po tomto dvore vždy behali sliepky a ostatná hydina. Dôraz kladiem na ozdobné kačice. Najprv som si zadovážil mandarínky a karo-

línky. Sú to začiatočnícke kačice, lebo sú povďačné na pestovanie a pritom sa ľahko rozmnožujú a svojou pestrofarebnosťou patria medzi najkrajšie okrasné kačice. Medzičasom som nadobúdal skúsenosť a postupne som si zadovážil aj iné druhy, takže teraz mám vyše dvadsať druhov. To, čo som sa naučil, rád si rozdelím s inými, na rozdiel od mnohých starších pestovateľov, ktorí neradi prezrádzajú tajomstvá. Málo je mladých ľudí, ktorí sa týmto zaoberajú, a keď vidím, že niekto mladý prejaví o toto záujem, ochotne mu porozprávam o všetkom, čo ho čaká. Jedna zo základných vecí, na ktoré upozorním, je, ako vyhotoviť bazén, ktorý je jedným zo základných objektov

S kačicami, ale aj touto okrasnou husou Nenad nadviazal priateľský kontakt

pre chov kačíc. Keď napríklad niekto má malý priestor a vyhotoví si bazén v zemi a nemá kde vypúšťať vodu, tak je to veľký problém, lebo sa voda veľmi rýchlo zašpiní a zosmrdí. Rovno preto všetkým radím, aby bazén postavili aj trochu nad zemou, aby vodu v ňom ľahšie

Kačice v zimnom ovzduší

menili. Okrem toho každý, kto sa týmto chce zaoberať, musí vedieť, ako zabezpečiť všetky optimálne podmienky na nehatenú reprodukciu. Treba predovšetkým dobre poznať povahu jednotlivých druhov kačíc a vedieť, ktoré druhy môžu spolunažívať s inými a ktoré v tomto období treba izolovať, lebo ich buď znepokojujú iné, alebo sú samy agresívne. Také sú napríklad čílske hvízdajúce kačice. Bijú sa so všetkými, čo sa zvlášť prejavuje pri párení, keď hvízdajúci káčer zaútočí na káčera iného druhu vo chvíli párenia a následok je neoplodnené vajce. Nebol by to vraj ani taký problém, keby tieto kačice neliahli obmedzený počet vajec – 6 až 12 ročne. Nuž a keď z tých šiestich dve nie sú oplodnené, tak je to už zle. Všetko je to, pravdaže, dôležité preto, lebo úspešná reprodukcia a počet vyliahnutých káčat je vlastne predpokladom na to, aby tento

koníček aj z finančného aspektu chovateľovi vrátil aspoň vložené.“ Milošević ďalej vysvetľuje, že tento koníček je samoudržateľný tým, že sa predajom káčat na burze zabezpečia prostriedky na krmivo a iné náklady, ktoré si pestovanie kačíc vyžaduje, vrátane úpravy priestoru, bazénov,

Na svet prišlo malé káča

systému odvádzania špinavej vody a dovádzania čerstvej, zadováženie nových druhov...

Ako namaľovaná

„Prioritné je však, aby som ja na dvore mal kačice, aby som sa staral o ne, aby som si sadol pod túto vŕbu a pozoroval ich, ako sa kúpu vo vode. Vcelku si to však vyžaduje dosť času, zvlášť v reprodukčnom období. Našťastie, ja súkromne podnikám a môžem si čas plánovať tak, ako mi zodpovedá. V reprodukčnom období v marci a apríli musím kačice častejšie obchádzať a kontrolovať. Stáva sa napríklad, že mandarínka znesie vajce kačici, ktorá už nasadla. Využije to, keď táto stane ja každé vajce, aj keď kačica sama nasadne, značím, a to, čo nie je označené, vyberiem a keď nazbieram nadostač, nasadím v inkubátore. Vajcia sa rozlišujú farbou, tvarom a veľkosťou a ja ich presne rozlišujem. Keď nasádzam v inkubátore, dôležité je len, aby som v ten istý deň vykonal. Nemusím ich triediť, alebo označovať, lebo presne viem, koľko trvá inkubácia jednotlivých druhov a podľa toho triedim aj káčatá, i keď rozlišujem aj malé káčatá,“ vysvetľuje Nenad.

Nenad Milošević vo svojom areáli má vyše 20 druhov rozličných kačíc

z hniezda, aby sa najedla, vtedy zbehne do hniezda a znesie vajce. Preto je potrebné častejšie obchádzať hniezda a vziať podhodené vajce tak, aby bolo čím menej pod kačicou, lebo by v opačnom bolo zničené. Preto

Náš spolubesedník ďalej hovorí, že tento koníček prináša radostné chvíle, zvlášť tie, keď sa vyliahnu malé káčatá, ktoré sú skutočne milé, ale sú aj sklamania, ktoré sa najčastejšie stávajú, keď sa medzi kačice dostanú škodcovia – líšky, tchory alebo niektoré iné, ktoré odnášajú vajcia. Niekoľkokrát mu líška narobila škodu, čo ho prinútilo, aby celý priestor ohradil na výšku štyroch metrov, a ako posledné opatrenie nainštaloval aj elektrického pastiera, zariadenie, ktoré dobytkári používajú na merkovanie dobytka v danom priestore. Aj s kŕmením trochu kalkuluje a kŕmi viackrát denne. Ak by im vraj dal krmivo na celý deň, to by prilákalo iné vtáky, predovšetkým hrdličky a vrabce. na život a reprodukciu, tento milovník okrasných kačíc sa snaží s nimi nadviazať aj kontakt, lebo od toho závisí, či budú divé a bežať od neho, alebo sa nebudú báť a budú mu jesť z ruky. Vcelku je vraj táto práca príliš náročná a vyžaduje si dosť úsilia. „Najhoršie je to s reprodukciou, keď treba vytvoriť podmienky, aby si dostal potomstvo, avšak keď to dosiahneš, očakáva ťa ďalšia výzva, ako to potomstvo zachovať. Stávalo sa mi napríklad, že káča nechcelo

Najväčšia výzva v pestovaní okrasných kačíc – ako v bazéne udržať čistú vodu

„Je pekne vidieť toľko vtákov na jednom mieste a ja sa na nich nehnevám. Veď aj oni musia z niečoho žiť, avšak krmivo pre kačice je drahé, a preto musím aj trochu kalkulovať, takže ráno kačiciam dám iba toľko, koľko ihneď zjedia, a podvečer, keď vtáky už nelietajú, znovu ich nachovám, lebo sa kačice chovajú aj v noci. Počas sezóny párenia ich chovám trikrát denne.“

Náš spolubesedník ďalej vysvetľuje, že kačice majú svoj rituál. Noci trávia na vode kvôli predátorom a iba z času na čas vychádzajú von, aby sa najedli. Ráno na svitaní sa ešte raz najedia, trochu sa striedavo ohrievajú na slnku a kúpu, a potom odchádzajú do chládku. Okrem toho, že sa snaží kačiciam vytvoriť optimálne podmienky začať jesť, tak som ho pinzetou kŕmil. Sedem dní čo prežije, to znamená, že začalo jesť a piť a bude žiť. Tretí problém je, keď pred zimou začnú meniť perie. Vtedy sa začnú rozlišovať silnejšie jedince od slabších, a tým slabším treba venovať viac pozornosti, aby zosilneli a prežili. Veľká výzva je aj udržiavať čistú vodu v bazéne a najmä z neho odstraňovať výkal, lebo to v značnej miere vplýva na zdravotný stav kačíc. Vcelku však všetko to ma baví, mám z toho pôžitok a darí sa mi zladiť s pracovnými povinnosťami. Musím však povedať, že mám aj pomoc predovšetkým manželky, ale aj detí.“

Foto: autor a Maja Miloševićová

ROZHOVOR S PäŤDESIATNIKOM JÁNOM ČÁNIM Z PETROVCA Robí s deťmi, ale trénoval aj seniorov

Juraj Pucovský

Petrovčan Ján Čani sa narodil 6. júna 1971 (Srdečne gratulujeme k päťdesiatke!). V rodisku odrastal, skončil ZŠ Jána Čajaka, Strednú školu Jána Kollára – kovoobrábací odbor. V detstve a mladosti mu futbal bol na prvom mieste. Tak ako každý mladý Petrovčan, keď mal desať rokov, venoval sa stolnému tenisu, trénoval karate, rád hrával basketbal, tenis, v podstate preferoval všetky športy. Povedalo by sa – typické petrovské dieťa! Veľkou záľubou mu bolo žonglovanie futbaloval Ján Čáni, neskoršie policajt, dnes ochrankár, ale nadovšetko a najdlhšie tréner mladších kategórií vo Futbalovej škole petrovského FK Mladosť. Dostatočný dôvod na rozhovor s jubilantom, päťdesiatnikom.

Bezstarostné detstvo a školenie sa minuli. Predpokladáme, že nasledovala vojenčina?

„Práve tak. Poslali ma do Kosovskej Mitrovice, kde som bol vojenským policajtom. Po skončení základnej vojenskej služby mi ponúkli, aby som sa aktivoval, nuž som absolvoval kurz pre policajtov v Novom Sade. Môžem povedať, že ma

Ján Čáni ako dorastenec Mladosti (stojí prvý zľava)

som sa ako ochrankár v tlačiarni Kultúra, kde som sa v roku 2008 stal technologickým prebytkom. O dva roky neskoršie som to isté začal pracovať v Business parku, kde som sa v roku 2020 tiež stal prebytkovým pracovníkom. Od novembra 2020 pracujem ako ochrankár v petrovskom Agromarkete.“

Vráťme sa teraz k vašej veľkej láske – futbalu. Kedy a kde ste začali hrať?

„Trénovať som začal ako deväťročný u Jána Pavlisa-Uču, neskoršie krátko u Budišu Pajića. Najdlhšie mojím trénerom bol Štefan Dudáš, nielen znalec s modernejšími náhľadmi na futbal, ale aj dobrý psychológ a pedagóg. Vždy sa zasadzoval o najmladšie kategórie a uplatňoval niečo podobné, ako my dnes vo FŠ Mladosť. Pred Dudášom mi určitý čas trénermi boli Štefan Kaňa a Samuel Poniger. Hral som vo všetkých mladších kategóriách Mladosti, tréner Mika Bogdanov ma dovtedy veľmi silného dorastu pozval, keď som mal 15 rokov. Zhodou rôznych okolností za prvé mužstvo Mladosti som nehral ani jeden zápas! Ako osemnásťročný s bratmi Vargovcami som

Osobitné verejné uznanie Obce Báčsky Petrovec v oblasti športu sa dostalo J. Čánimu v roku 2020

odišiel na skúšku do RFK Nový Sad, ale ani to mi nevyšlo.“

Ako a prečo ste sa stali futbalovým trénerom?

„Odmalička som so starým otcom sledoval zápasy Mladosti. V roku 1982 ma ohromil Mundiál v Španielsku. Tréningy vo Vrbare som vari radšej sledoval ako zápasy. Už ako sedemnásťročný som si pripravoval určité trénerské práce z knihy Aleksandra Boženka Práca s mladšími kategóriami. Tréner Pavlis mi už vtedy na polčase dovolil

vou loptou. Keď mal pätnásť rokov, dokázal žonglovať 2 hodiny a 10 min., čo meraním času potvrdil jeho kamarát, neskoršie kmotor Ján Guča-Guli?! Janto, ako ho hádam všetci volajú, s kamarátmi hrával aj malý futbal na turnajoch v mužstve, ktoré pomenovali Biseri – Šperky. Okrem neho v tíme boli Ondrej Častven, Ondrej Mištec, Emil Cigánik, Stanislav Struhár, Jaroslav Diviak, Jaroslav Záborský, Darko Laćarak, všetci dorastenci Mladosti.

Takto nám svoje detstvo a ranú mladosť ocharakterizov tom veľmi podporoval vtedajší veliteľ Policajnej stanice Ján Vozár, ktorý ma chcel vidieť na poste svojho pomocníka. Navrhol mi skončiť Vyššiu školu vnútorných záležitostí v Zemune, na čo som odpovedal, že ma zaujíma iba trénerská škola, a tak sa aj stalo. Predsa som ako policajt pôsobil šesť rokov, štyri v Petrovci a dva v Novom Sade. Keď ma v roku 1998 chceli vrátiť z N. Sadu do Petrovca, zasa mi ponúkli funkciu pomocníka veliteľa. Vtedy som sa rozhodol dať výpoveď pre nepriaznivú situáciu na Kosove! Zamestnal

Terajší zverenci Jána Čániho (stojí prvý sprava) a jeho pomocníka Jána Trabaka (prvý zľava hore)

poukázať všetkým hráčom na chyby, ktoré robili na trávniku. Veľkú vďaku vyjadrujem môjmu kamarátovi a spoluhráčovi Stanislavovi Struhárovi, ktorý ma usmerňoval a posmeľoval počas mojej dorasteneckej kariéry. Ako tréner som začal pracovať v máji 1995, keď ma oslovil báči Paľko Spevák, aby som viedol kohútiky a bol pomocníkom trénera dorastu.“

Tréner musí mať aj patričné vzdelanie, diplom...

„Navrhnutú ponuku som vďačne prijal. V roku 1997 som sa zapísal na Vyššiu školu pre športových trénerov – odbor futbal, ktorú som úspešne ukončil. Vtedy nám sľubovali, že po absolvovaní tejto školy získame A UEFA licenciu, ale z toho nebolo nič, lebo to členovia futbalového zväzu neschválili!“

V roku 2000 založili FŠ Mladosť. Boli ste medzi zakladateľmi alebo iba prvý futbalový tréner?

„Bol som aj jedno, aj druhé. Škola je založená z iniciatívy Pavla Severíniho st. a v Správnom výbore boli Pavel Spevák a Samuel Vrbovský. Bolo dosť detí, veľký záujem a zlé podmienky. Vďaka iniciátorovi a predsedovi P. Severínimu st. umožnili nám veľmi dobré podmienky, organizačne všetko fungovalo dobre a ja som mal jeho veľkú podporu a slobodu v práci!“

Prečo deti, mladšie kategórie, a nie seniori?

„S deťmi môžem v kontinuite pracovať, ľahšie preberajú moderné tendencie a inovácie vo futbale. Nekalkulujú a sú úprimné. So seniormi sa mi tiež dobre pracovalo. Spomeniem sezónu 2002/2003, keď sme obsadili prvé miesto a jeseň 2009, keď sme mali dosť mladých, školených hráčov a tím bol druhý v tabuľke. V Mladosti som seniorov viedol trikrát (2002/2003, 2006, 2009), dvakrát som pracoval v hložianskej Budúcnosti, tiež toľko aj v Kulpíne. Trikrát som viedol aj reprezentáciu vojvodinských Slovákov, štyri razy som bol trénerom reprezentácie seniorov Báčky, trikrát som vieriách vyšvihli najvyššie. Bolo ešte dosť talentov, ktorí z rôznych príčin nedosiahli väčšie úspechy:

dol výber FZ B. Palanka (ročník 2004) a kratší čas som trénoval aj ŽFK Mladosť, ktorý vtedy hral v Druhej lige.“

Ktorí hráči vyšli z vašej liahne FŠ Mladosť?

„Mnoho je tých hráčov. Igora Kaňu som začal trénovať, keď mal 8 rokov; ďalej sú to Ján Pavlis, Igor Stojimirović, Pavel Ožvát, Pavel Medveď, Jaroslav Valentík, Pavle Torbica, Denis Potkoniak, Pavel Severíni, Saša Petković, Ivan Fejdi, Miroslav Erak... Sú to hráči, ktorí sa v mladších kategóJaromír Kolár, Branislav Triaška, Filip Fejdi, Pavel Koruniak a Ján Gabríni. Spomeniem aj to, že mi určitý čas v práci pomáhal Pavel Koruniak, pokiaľ neodišiel na Slovensko.“

Čo je najdôležitejšie chlapcov naučiť a od nich očakávať?

„Učíme ich futbalovej gramotnosti, ale rovnako tak treba na nich pedagogicky vplývať, aby boli dobrí a pozitívni ľudia. Jednoznačne je to športová výchova a výsledky sa žiadajú neskoršie, v seniorskej konkurencii. Mladšie kategórie sa musia dobre pripraviť na technickom, taktickom, fyzickom, psychickom pláne pre to, čo ich očakáva medzi seniormi.“

Je vo futbale najdôležitejší talent?

„Talent je 5 percent a poctivá práca na tréningoch a zápasoch zvyšných 95 percent! Vďaka práci a úpornosti sa môže urobiť veľa, dosiahnuť niečo významnejšie vo futbale. Pravý hráč sa predsa musí narodiť a men-

torsky ich my tréneri vedieme a usmerňujeme k vrcholným výsledkom. Priemerní hráči sa vychovajú sústavnou prácou. Často je rozhodujúci aj faktor šťastia.“

Koľko v tom majú vplyv rodičia?

„Rodič má veľkú úlohu v kariére svojho dieťaťa. Nie je dobre, ak je rodič príliš ambiciózny, lebo je potrebné, aby svojmu synovi či dcérke vysvetlil, že musí splniť všetko to, čo tréner od nich žiada! Treba správne zhodnotiť schopnosti svojho dieťaťa. Nemôžem sa sťažovať, doteraz mám dobrú spoluprácu Tréner seniorov (tretí zľava hore) získal titul majstra ligy v sezóne 2002/2003 s rodičmi mojich zverencov.“

Ako dnes funguje FŠ Mladosť?

„Robíme na konsolidácii radov FŠ a dosť toho sa nám podarilo pozdvihnúť na vyššiu úroveň. Ja vediem začiatočníkov, tiež pionierov a od augusta vlaňajšieho roku som znova koordinátorom všetkých mladších kategórií. Dovolím si povedať, že sme nemali väčšiu podporu ako teraz. Začal to bývalý predseda Saša Petković a tou cestou pokračuje aj terajší vedúci človek Mladosti Pavel Severíni ml. On nás ešte väčšmi podporuje, informuje sa, sleduje zápasy a nepretržite kontaktuje s trénermi.“

Nakoniec čo si myslíte o dnešnom seniorskom futbale FK Mladosť?

„Hodne rokov hrať s toľkými domácimi hráčmi a disponujúcim rozpočtom, je to výborné; myslím tu na výkony mužstva a obsadené miesta v tabuľke. Aj to je plodom práce FŠ Mladosť! Treba však byť obozretný, urobiť správnu zmenu generácie; t. j. aj ďalej kostru mužstva seniorov Mladosti musia tvoriť domáci hráči!“ Foto: autor a z archívu J. Čániho

Tréner Ján Čáni

Z ELABORÁTOV O ZLOČINOCH PROTI SLOVÁKOM VO VOJVODINE V DRUHEJ SVETOVEJ VOJNE (16) Prenasledovania v Srieme

Danuška Berediová-Banovićová

Fašistický okupant, ktorý zavládol v Srieme, nepostupoval so Slovákmi všade jednako. V niektorých obciach sa pokúsil najprv pritiahnuť lákavými sľubmi Slovákov do fašistických organizácii. Keďže Slováci vždy žili v bratskej zhode s bratmi Srbmi, aj takto chcel tieto dva bratské národy rozdvojiť a urobiť z nich nepriavšetky pokusy okupanta pritiahnuť slovenský ľud na svoju stranu, a preto tým hroznejšie bolo prenasledovanie.

Ako prvým prenasledovaním zaznačuje sa zatváranie všetkých slovenských ustanovizní. Pozatvárané sú čítacie spolky, krúžky a druhé kultúrne ustanovizne.

Ani toto nepomohlo a slovenský ľud povedomý a vedomý si toho, čo chce okupant dosiahnuť, stal sa ešte utiahnutejším, horúci sporák, trhali vlasy, mäso ľudské, vraždili nevinné ženy, deti, starcov, pálili slovenské domy, ničili slovenské osady, rabovali majetky.

Ako veľmi nenávidel okupant slovenský ľud žijúci v Srieme, dôkazom je to, že i na svojom zbabelom úteku, keď ustupoval pred víťazne napredujúcou Juhoslovanskou ľudovou armádou, i vtedy, keď v mnohých obciach nemal času odvliecť si všetky svoje smrtiace zbrane, slovenskom ľude, všade, kdekoľvek sa stretol s ním, v bytoch, na uliciach na poli pri poľnej práci i v lesoch. Takto okupanti zavraždili, zamordovali mnoho Slovákov, z ktorého počtu je zápisnične zistených 84.

Akým spôsobom zavraždil fašistický okupant tieto obete, najlepšie hovoria priložené zápisnice, z ktorých ako ilustráciu podávame nasledujúce: 1. Janka Mravíka, narodeného v Erdevíku, dňa 7. X. 1927, teda

„ Ako prvým prenasledovaním v Srieme zaznačuje sa zatváranie všetkých slovenských ustanovizní. Pozatvárané sú čítacie spolky, krúž-

ky a druhé kultúrne ustanovizne “. Dnes (zľava): Slovenský kultúrno-umelecký spolok Milana Rastislava Štefánika v Binguli (foto: Tijana Farkašová) a Slovenský kultúrno-osvetový spolok v Erdevíku

teľov, aby takýmto spôsobom mohol čím ľahšie obidva národy zničiť. Keď sa toto nepodarilo a slovenský ľud nevstupoval do okupantských fašistických organizácii, okupant sa pokúsil organizovať čisto slovenskú organizáciu. Pod nátlakom okupanta a pod hrozbami niekoľkí poprednejší Slováci prevzali vedenie tejto organizácie, ale ľud sa nezapisoval do nej a i sami vodcovia tejto organizácie urobili z nej čisto kultúrnu slovenskú ustanovizeň, ktorá okupantovi v žiadnom ohľade nevyhovovala. Takto zlyhali nedôverčivejším a nepodľahol propagande, ktorou okupant zaplavil slovenské osady v Srieme. Vedel, kam cesty nacistov a ich pomáhačov vedú, vedel, že okupantské klamlivé machinácie majú za cieľ čím prv a čím ľahšie podmaniť a snáď i odnárodniť slovenský ľud, preto okupant pristúpil ku svojim najdrastickejším spôsobom, násilenstvu, prenasledovaniu, trýzneniu a zabíjaniu. Tu sa ukázali sadistickí okupanti, ako na najhroznejšie spôsoby mučili nevinné osoby, hádzali ich do ohňa, posadili holým telom na nezabudol na svoju nenávisť a keď sa nemohol priamo vypomstiť na slovenskom ľude, do opustených domov osadil míny, aby i po svojom zbabelom úteku nechal niečo, čo ten tak nenávidený slovenský ľud zničí. O zatváraní (v zátvoroch a v koncentračných táboroch) a o zaobchádzaní s týmito zatvorenými hovoria priložené zápisnice, ktoré sú zároveň i dôkazom, že fašistický okupant trýznil, vraždil a sadisticky ničil nielen tých, ktorí boli v koncentrákoch alebo v zátvoroch, ale vybíjal svoju zlobnú nenávisť na 16-ročného, fašistickí okupanti zavraždili dňa 14. X. 1943. roku na ten spôsob, že mu okupantskí vojaci, keď išiel do poľa na prácu, skočili do voza, zahnali ho do hory, tam ho trýznili, že mal dlane až do kostí zodraté a len sa žily beleli, potom mu urobili sedem veľkých rán na tele, zastrelili ho a skryli v hore. Matka ho až na siedmy deň mohla nájsť. 2. Andreja Kičiňu zo Starej Bingule zabili v jeho vlastnom dome, keď ho z budovy vyvliekli do záhrady a pri plote zabili. Potom vypustili svine, ktoré

najprv žrali krv a nakoniec sa oddali do mŕtvoly svojho nebohého hospodára. 3. Pavel Miháľ z Boľoviec, keď išiel na trh do susednej obce, prechádzal cez nemeckú dedinu Bečmen. Bol zadržaný od tamojšieho Gestapa, trýznený, mučený a bitý a bez akéhokoľvek dôvodu zastrelený. 4. Zdenka Kvasa, narodeného v Boľovciach, dňa 23. VI. 1935 fašistický okupant zastrelil dňa 17. VI. 1944, teda keď mal Zdenko 9 rokov na takýto spôsob: Gestapáci si zastali asi na osemsto metrov od Zdenkovho rodičovského domu a z tejto diaľky automatickou puškou, na ktorej bol osadený ďalekohľad, zastrelili chlapca trafiac ho priamo do srdca. Takto fašistickí okupanti skúšali svoju šikovnosť v strieľaní na živých cieľoch. Zdenko bol zastrelený, keď vyprevádzal svojich rodičov, ktorých druhé zveri v ľudskej podobe odvádzali do zátvoru a tieto, aby dokázali, že sú také isté, ako tie, ktoré zastrelili Zdenka, nedovolili, aby rodičia zišli z voza a pozreli, čo sa stalo s ich synkom, ale hnali voz ďalej a kochali sa nad bolesťou rodičov. 5. Martina Dvornického zo Starej Pazovy, ktorý ušiel z domobranského vojska, kam bol násilne mobilizovaný, po chytení dňa 1. VIII. 1942 trýznili, bili, rezali a krájali, do otvorených krvavých rán sypali soľ. Prinútili ho, aby zhltol zdochnutého vrabca. Od tohto mučenia padol do bezvedomia, v ktorom štyri dni zotrval. Keď prišiel k vedomiu po niekoľkých dňoch ho odstrelili. 6. Martina Topoľského z Kupinova nútili, aby sa vysťahoval zo svojho domu, aby takto ľahšie mohli rabovať. Keď sa tento neponáhľal, tak ho jednoducho vo dverách odstrelili. Dom orabovali a poškodili. 7. Andrej Sucháni zo Starej Bingule bol zachytený, keď niesol statku seno. Takto pri pokojnej hospodárskej práci vo vlastnom dvore pri stohu bol zastrelený. 9. Juraja Macku z Bingule gestapáci z vlastného domu bez príčiny odviedli, cestou ho trýznili a na hranici medzi Binguľou a Čalmou zarezali, bodali do srdca a na iné miesta. Mŕtveho ukryli tak, že len po dvoch dňoch bol nájdený a prevezený do rodnej obce, kde je pochovaný. 9. Štefana Žabku z Erdevíka, 23-ročného, telesného mrzáka nemeckí vojaci chytili v susedti vnikli do dedinky Grabovo. Tých, ktorým sa nepodarilo utiecť, zatvorili do jednej maštale, kde ich všetkých pozabíjali, maštaľ zapálili, s tým, aby zničili stopy tohto zločinu. Celú dedinku vyrabovali a zapálili. Po svojom návrate videl ľud tieto zverskosti, ktoré spáchal okupant a zvlášť v maštali, v ktorej boli pozabíjaní tí, ktorým sa nepodarilo utiecť, ktorá bola nasiaknutá krvou, plná ľudského mäsa a kostí. 11. Ondrej a Štefan Gašparovci z Bingule, ktorým pred pra-

SÚHRN POPÁCHANÝCH

ZLOČINOV OKUPANTOV A ICH POMÁHAČOV NA SLO-

VENSKOM ĽUDE V SRIEME

Napomíname, že súhrn nie je úplný, keďže mnohé zločiny nemohli byť dosiaľ zistené.

Prehľad materiálnych škôd, ktoré popáchal okupant a jeho pomáhači na slovenskom ľude v Srieme.

Súpis zozbierala Anketová komisia pre zisťovanie zločinov okupanta a jeho pomáhačov na slovenskom ľude v Juhoslávii vo Vojvodine.

Počet zavraždených vo väznení v koncentrákoch a v raziách

150 Počet zahynutých na nútenej práci Počet zahynutých v okup. vojsku Spolu

20 133 203

Štatistický prehľad ľudských obetí pozbavených života

Druh zločinu Počet prípadov

B – väznenie

C – razie

D – internovanie

H – trýznenie, prenasledovanie

Spolu obetí 19

407

510

Štatistický prehľad prenasledovania a trýznenia

nej obci (v Čalme), palicami bili, až od bolesti padol na zem. Tak ho bili, že mu až bok rozbili. Potom ho polomŕtveho hodili do vykopanej jamy a zahrabali. Po zahrabaní jamy počul sa ston živého pochovaného zatiaľ, pokiaľ sa nezadusil. 10. Dňa 14. októbra 1943 po druhýkrát fašistickí okupanhom domu podložili okupanti mínu, a títo nič netušiac, vracajúc sa domu z poľnej práce, stali sa obeťami tohto fašistického zločinu.

Takéto zločiny páchali nielen na jednotlivcoch, ale po všetkých slovenských dedinách, po celom Srieme, kde skoro každý dom mínovali.

Tuná nie sú uvedené škody, ktoré okupant počinil pod rúškom okupantských zákonov.

Popáchaná škoda zločineckým spôsobom v Srieme vynáša: 30 000 000 (tridsať miliónov dinárov).

Zdroj: Zločiny, ktoré popáchal okupant a jeho pomáhači na slovenskom ľude v Srieme

STARÁ PAZOVA Second hand čoraz populárnejší

Anna Lešťanová

Už 14 rokov sa pri Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Starej Pazove koná dva razy ročne – jarný a jesenný bazár odevu a obuvi. Vlani sa pre drastické uplatnenie protipandemických opatrení jarný bazár nekonal, ale jesenný sa s uctievaním ochranných opatrení predsa uskutočnil, na potešenie nielen mnohých obyvateľov obce, ale aj širšie. Prvý bazár usporiadali v novembri roku 2007, keď ešte ani nebolo toľko predajní Second hand v St. Pazove. Vtedy zozbierané prostriedky vyčlenili na líčenie miestností.

Tohtoročný jarný bazár prebiehal v dňoch 25. až 28. mája v miestnostiach Hurbanovskej fary. Populárny týždeň Second hand sa začal v utorok, po Svätodušnom pondelku a ponuka i tentoraz bola veľmi rozmanitá. za symbolické ceny niečo mohol kúpiť, či už pre seba alebo svojich členov rodiny.

Anna Malková (sprava) a Anna Kukučková predávali tovar a pomáhali návštevníkom bazáru nájsť si pre nich tie najlepšie veci

Pre koronavírus zahraničného tovaru na bazári nebolo, no podľa slov jeho koordinátorky Anny Malkovej, každý návštevník si

Doteraz sa pred každým bazárom, a aj pred tohtoročným jarným konala zbierka tovaru (obuvi, odevu, hračiek, častí ľudového kroja...). Mnohí návštevníci počas príchodu na Hurbanovskú faru a kúpy jednotlivých vecí prinášali aj tovar, ktorý viac nepotrebujú doma a chceli by ho venovať na humanitárne účely. Niektorým ohrozenejším kategóriám obyvateľstva organizátori bazáru určité veci aj dávajú zdarma a po ukončení časť zvyšného tovaru, ktorý sa nepredal, venujú Červenému krížu Stará Pazova, s ktorým majú dobrú spoluprácu.

Prostriedky zozbierané z predaja sa trovia tak na humanitárne účely cirkevníkov (pomoc v kúpe prevažne drahších liekov, ohrevu....), ako aj na kúpu dodatočných vecí pre potreby samotného cirkevného zboru. Počas štvordňového trvania bazáru v predaji tovaru boli angažované hlavne členky Oltárneho krúžku žien Tabita a aktívne cirkevníčky.

BUĎ DARCOM KRVI AJ V STAREJ PAZOVE Zaslúžené ďakovné listiny A. Lešťanová

Akcia dobrovoľného darcovstva krvi sa v Starej Pazove uskutočnila vo štvrtok 27. mája, a to podľa letnej schémy. Transfuziomobil Ústavu pre transfúziu Vojvodiny bol zaparkovaný na plató pred budovou Zhromaždenia obce Stará Pazova. Za 6 hodín konania akcie túto drahocennú tekutinu chcelo darovať 62 občanov, no po prehliadke zdravotníkov urobiť to mohli iba 48.

Spoluorganizátorom akcie bol Červený kríž Stará Pazova, kde sa zúčastnili aj viacerí mladí dobrovoľníci, a ako sa dozvedáme od Jasny Petrovićovej-Živkovićej z ČK Stará Pazova, s priebehom tejto akcie sú spokojní, lebo situácia s rezervami krvi sa ešte nevrátila do predpandemického obdobia, a preto je aj naďalej

Počas akcie Buď darcom krvi

Ďakovné listiny pre usilovných žiakov

prítomný nedostatok tejto drahocennej tekutiny, ktorá pre mnohých znamená život. Staropazovčania sa do akcie ochotne zapojili, a tým pomohli, aby sa situácia so zásobami krvi čím skôr normalizovala.

Ináč zamestnanci ČK Stará Pazova deň skôr mali pekné stretnutie s mladými ľuďmi veľkého srdca – malými maturantmi tamojšej ZŠ Boška Palkovljevića-Pinkiho. Tajomník Živan Radaković udelil tímom školy, ktoré sa koncom minulého roka zúčastnili tak v súťažení v poskytovaní prvej pomoci, ako aj v realistickom opise zranenia, zaslúžené ďakovné listiny. Pre epidemiologickú situáciu najmä rok za nami bol veľmi náročný, kde vládli takmer nemožné podmienky pre prácu, no najstarší žiaci tejto školy s učiteľmi vložili do súťaže mnoho síl a pevnej vôle, a preto si i zaslúžili na pamiatku ďakovné listiny z ČK. Foto: z archívu ČK Stará Pazova

Pre múdre hlavičky

Napíš názov kvietku. Použi písmenká pod tabuľkou

Vylúšti tajničku.

Nájdi a vyfarbi písmenká, ktoré sa nachádzajú v názve tohto kvietku

Nakresli psíkovi búdu a na ňu napíš meno, ktoré mu vymyslíš.

nasedeticky.sk

Júnová pestrofarebnosť

Po rozkvitnutom máji nám prišiel rôznofarebný jún, posledný mesiac školského roka. Priniesol nám rozzelenané lístie na stromoch, sviežosť zelenej bujnejúcej trávičky, spev veselých vtáčkov, hrejivé teplejšie počasie. A k tomu aj veselú náladu detí šantiacich vonku na sviežom vzduchu presýtenom vôňou pestrofarebných kvetov, stromov, rosnej trávičky a krásu modručkého neba, zlatožltosť hrejúcich lúčov slniečka. Všetko napočítané si všimli aj žiaci ZŠ Jána Amosa Komenského v Kulpíne a veľmi živo to znázornili na pestrofarebných výkresoch. Hýria farbami a krásou prírody a v nej detí a zvierat užívajúcich si jar. Katuša