Na výročia nesmieme zabudnúť

KONŠTITUTÍVNE ZASADNUTIE PREDSEDNÍCTVA MATICE SLOVENSKEJ V SRBSKU Na výročia nesmieme zabudnúť

Anna Horvátová

Po tom, čo sa v sobotu 15. mája zvolilo nové matičné predsedníctvo, predseda a Dozorná rada, v stredu 26. mája odznelo konštitutívne zasadnutie, zároveň prvé v tomto zložení, Predsedníctva Matice slovenskej v Srbsku v miestnostiach Domu MSS Ľudovíta Mišíka v Petrovci. Zasadnutie viedol predseda Branislav Kulík, ktorý privítal okrem matičných podpredsedov aj predsedníčku Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Libušku Lakatošovú, tiež podpredsedu NRSNM a synodálneho dozorcu Zlatka Šimáka.

Najdôležitejšími bodmi rokovacieho programu boli voľba podpredsedov a prvého podpredsedu MSS, či konštituovanie Predsedníctva MSS, ako i Slovenské národné slávnosti. Predseda Kulík za prvých podpredsedov navrhol: pre Sriem Janka Havrana, pre Banát Janka Kolárika, pre Báčku Annu Horvátovú a pre Belehrad Jána Kriváka. Na post prvého podpredsedu MSS navrhol Janka Havrana, ktorý za preukázanú dôveru zaďakoval. Predsa ale vyjadril ochotu podať nápomocnú ruku buď pri organizačných záležitostiach, alebo pri práci komisií.

Druhým bodom rokovania bola organizácia Slovenských národných slávností, ktoré spolu organizujú Matica slovenská, ako zakladateľka, a Národnostná rada a Obec Báčsky Petrovec. „S predsedníčkou Národnostnej rady Lakatošovou, predsedníčkou obce Jasnou Šprochovou sme sa zhodli, že Slávnosti budú v druhý augustový týždeň, dokonca ten 15. august je priamo deň, keď boli obnovené SNS pred 31 rokmi. Počítame na všetky nosné podujatia, na ktoré sme si zvykli,“ ozrejmil predseda.

Slova sa ujala aj predsedníčka Lakatošová, akcentujúc na okrúhle výročia v tomto roku, na ktoré treba dať dôraz: „V tomto roku si pripomíname 250 rokov školstva v Hložanoch, 100 rokov od narodenia Paľa Bohuša, dátum 27. 6. 1921, keď bol v Starej Pazove vyhlásený Slovenský dištrikt Evanjelickej augsburského viero-

vyznania cirkvi, 100 rokov od úmrtia Pavla Országha Hviezdoslava, 100 rokov Ústredného spolku československých žien v Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov, 100 rokov od narodenia Jozefa Marčoka Dragutina, bojovníka a redaktora, 100 rokov Spolku žien v Petrovci a iné významné historické dátumy, na ktoré nehodno zabudnúť. Z novších dejín spomeňme, že počas celého roka 1991 boli zakladané MOMS-y po našich dedinách, ktorých 30-ročné pôsobenie si tiež pripomenieme.“ Už na základe výročí, ktorých je omnoho viac, možno usúdiť, že Pracovné ovzdušie na konštitutívnom zasadnutí Predsedníctva Matice slovenskej v Srbsku slávnosťový program bude oplývať národnými a spoločenskými témami a bohatstvom informácií. Pred organizačným výborom je preto zodpovedná úloha, ako to spriadať do spoločnej nite, hoci vzhľadom na ich úsilie a snahu, možno tvrdiť, že to zdolajú profesionálne.

SLÁVNOSŤ NAJSVÄTEJŠEJ TROJICE V SELENČI Každý deň máme oveľa viac dôvodov veriť

Anna Horvátová

Cirkev už od svojho prvopočiatku vyznávala vieru v Najsvätejšiu Trojicu. V nedeľu 30. mája sa v Selenči konala slávnosť Najsvätejšej Trojice v nádherne vyzdobenom katolíckom kostole a za veľkého počtu veriacich. Z tejto príležitosti si domáci viery a pán farár Siniša Tumbas-Loketić dali povolať aj hostí. V mene Obce Báč bola prítomná Marína Balabanová, zástupkyňa predsedu Báčskej obce, Maticu slovenskú v Srbsku predstavovali podpredsedovia pre Báčku Dr. Juraj Súdi a Anna Horvátová a prítomná bola aj predsedníčka Výboru pre kultúru NRSNM Anna Čapeľová, tiež farári zo susedných prostre-

Chrám zdobili aj krojované deti a miništranti

dí. Keďže mal dobrú spoluprácu s dovtedajším predsedom Matice slovenskej Jánom Brtkom, pokrajinským poslancom, uctil si aj jeho s manželkou.

Chrám okrem nádherného vzhľadu, vkusne naaranžovaný, zdobili aj krojované deti a miništranti. Pán farár Siniša Tumbas-Loketić pri tejto slávnosti zdôraznil: „Dnes sme sa stretli v tomto chráme, aby sme oslávili Najsvätejšiu Trojicu, preto by som aspoň na chvíľu odpútal pozornosť od vonkajšej slávnosti. Upútal by som viac pozornosť k nášmu duchovnému prežívaniu, k tomu, čo je v nás a spôsobu, ako to prežívame.

Deň, keď oslavujeme Najsvätejšiu Trojicu, môže byť rozhodujúci pre náš každodenný, náboženský život. Musíme veriť. Každý deň máme dôvody pochybovať, ale každý deň máme oveľa viac dôvodov veriť.“

K sviatosti chvíle prispela aj scénka v prednese dievčat, ktoré nacvičila učiteľka Anna Koleková.

Farské spoločenstvo v poslednú nedeľu májovú oslávilo svojho nebeského patróna Najsvätejšiu Trojicu, ľudovo Kirbaj. Je to radostný deň tak pre cirkev, ako i pre občanov.

Týždeň

OBROVSKÉ VKLADY DO SRBSKÉHO HOSPODÁRSTVA (1) Srbsko, ekonomický motor západného Balkánu

Miroslav Benka

Dennodenne sme svedkami obrovského vkladu početných investícií do srbského hospodárstva. Srbsko má vynikajúce vzťahy so Slovenskom, Českom, Maďarskom, Francúzskom, Nemeckom, Bulharskom, Ruskom, USA, Čínou a ďalšími početnými krajinami EÚ a sveta.

Svedkami sme tiež, najmä v posledných mesiacoch čulej aktivity prezidenta Vučića v rámci medzinárodnej politiky.

K písaniu tohto článku nás inšpirovala Petra Gabrielová vo svojej štúdii Vývoj zahraničného obchodu západného Balkánu vo svetle pokračujúcej ekonomickej integrácie regiónu. „V našom príspevku budeme analyzovať zahraničný obchod krajín západného Balkánu (ZB) a jeho vývoj z hľadiska pokračujúcej ekonomickej integrácie s Európskou úniou (EÚ) a vzniku integračných štruktúr v rámci regiónu (CEFTA). Za základný rámec skúmania sme si stanovili analýzu vývoja zahraničného obchodu ZB, pričom naším cieľom bolo skúmať vplyv ekonomickej integrácie ZB.“1 Európska únia už od konca balkánskej krízy predstavuje hlavného obchodného partnera krajín západného Balkánu, avšak v súvislosti so súčasným vývojom v Európe, charakterizovaným ekonomickou krízou a spomalením integračných procesov, postupne začína dochádzať k zmenám v zahranično-ekonomickej orientácii západného Balkánu. „Ďalší pilier obchodnej politiky EÚ voči regiónu predstavujú stabilizačné a asociačné dohody, ktorých hlavným cieľom je podpora ekonomickej integrácie, súčasne aj posilnenie politickej stability a ekonomického rozvoja v celom regióne.“2

Dnes sa už Srbsko môže pochváliť, že je absolútnym lídrom v ekonomickej spolupráci v oblasti západného Balkánu a Európy. Na plné obrátky spolupracuje s najvplyvnejšími krajinami Európy a veľkým krokom speje k EÚ a svetu, k všeobecnej prosperite.

Dôkazom toho je skutočnosť, že začiatkom tohto roku nemecká spoločnosť Brose, ktorá začala s výstavbou továrne v Pančeve, vypísala konkurz na desiatky pracovných miest. Do leta aktuálneho roku, kedy by mala začať s prácou, bude v tomto priemyselnom gigante pracovať 1 100 ľudí. Z toho počtu bude takmer 500 vysoko vzdelaných osôb. Pri položení základného kameňa, pred niekoľkými mesiacmi, vedenie tejto rmy ozrejmilo, že priemerná čistá mzda v tejto spoločnosti bude vynášať až 1 700 eur.

Vzťahy Srbska a Nemecka sú na výnimočnej úrovni, uzhodli sa prezident Srbska Aleksandar Vučić a veľvyslanec Nemecka v Srbsku Thomas Schieb. Zhodnotili, že také dobré vzťahy sú dobrým základom na ďalšiu spoluprácu. Prezident Vučić vyjadril vďačnosť nemeckým investorom za zamestnanie viac ako 67 000 ľudí v Srbsku a dodal, že dúfa, že sa tento počet zvýši, uvádza sa v oznámení kabinetu prezidenta Republiky Srbsko. „Nemecké spoločnosti majú, okrem poskytovania pracovných miest výnimočný vplyv na podnikateľského ducha a pracovné návyky, ako aj na rozvoj duálneho vzdelávania v našej krajine,“ prízvukoval prezident. Veľvyslanec Schieb uviedol, že nemecké veľvyslanectvo dôrazne a aktívne podporuje súčasný trend zvyšovania investícií.

Nemecká spoločnosť Brose je štvrtá najväčšia na svete, pokiaľ ide o rodinné spoločnosti, ktoré zásobujú automobilový priemysel. Vyvíjajú a vyrábajú mechatronické systémy pre dvere a sedadlá automobilov, ako aj elektrické motory a elektroniku. Pôsobia v 24 krajinách, na 64 miestach a majú viac ako 26 000 pracovníkov. Ich obrat je 6,2 miliardy eur. Odhaduje sa, že každé druhé vozidlo na svete má aspoň jeden produkt Brose. Okrem toho zaoberá sa aj výrobou elektromotorov pre automobily, volantov, olejových čerpadiel a motorov chladiacich ventilátorov. Investícia má hodnotu 180 miliónov eur a veľký obrat sa očakáva aj zo zakladania továrne v novej „severnej“ priemyselnej zóne Pančeva. Sám prezident Srbska zdôraznil veľký význam, že si táto nemecká spoločnosť vybrala investovať v Srbsku. Pri položení základného kameňa továrne, vyzdvihol, že otvorenie tejto továrne bude znamenať lepší život pre celý južný Banát, pre Kovačicu, Opovo a celú časť smerom na Kovin a Alibunar. „Brose pre nás bude znamenať

ďalších 450 miliónov eur vývozu. Pokiaľ ide o plat, na začiatku budú mať robotníci 750 eur, inžinieri okolo 1 500 a do roku 2026 by sa mal plat pohybovať medzi 1 900 a 2 100 eur,“ informoval vtedy. Priemyselné oživenie spoločnosti v Pančeve iniciovala nemecká spoločnosť ZF, ktorá bola otvorená vlani v júni. Do tejto továrne bude investovaných takmer 160 miliónov eur a do konca roka 2022 bude v nej pracovať viac ako 1 000 ľudí. Zatiaľ ich pracuje niekoľko stoviek a veľa z nich odišlo na zaškolenie do Nemecka. Mnoho mladých ľudí z Pančeva, ale aj ľudí z celého Srbska sa zamestnalo v ZF. S ich príchodom cena metra štvorcového v meste na Tamiši drasticky stúpla. Spoločnosti Brose a ZF so svojou špičkovou výrobou urobia z Pančeva čoskoro najväčšie centrum automobilového priemyslu Položenie základného kameňa na výstavbu továrne západného Balkánu. Brose Spoločnosť Brose usporiadala otvárací ceremoniál, ktorým sa začala výstavba výrobného komplexu spoločnosti v Pančeve. Ceremoniál sa konal za účasti predstaviteľov politického a obchodného života, ako aj médií. Spomenutá spoločnosť plánuje do leta 2021 zahájiť masovú výrobu motorov a elektroniky pre chladiace moduly ventilátorov v Pančeve na rozlohe až 220 000 metrov štvorcových. V prvej fáze výstavby bude postavený výrobný objekt a administratívna budova s rozlohou na približne 60 000 metrov štvorcových. Celkové dokončenie je plánované začiatkom roka 2022. Predstavenstvo spoločnosti už schválilo investície v hodnote 120 miliónov eur do nového komplexu tovární a v súčasnosti sa pripravuje na účasť v tendroch na elektrické motory a elektroniku a na dosiahnutie plánovaného predaja

Prezident Aleksandar Vučić a veľvyslanec Nemecka v Srbsku Thomas Schieb Továreň Brose

v Srbsku, do roku 2025 vo výške približne 440 miliónov eur. Okrem toho plánuje vytvoriť až 1 100 nových pracovných miest v oblasti vývoja, predaja, nákupu a výroby. „Investície na východoeurópskych trhoch sú neoddeliteľnou súčasťou nášho globálneho programu Future Brose, ktorý chceme implementovať s cieľom výrazného zníženia nákladov a zároveň vylepšiť naše inovatívne schopnosti. Týmto spôsobom vytvoríme podmienky pre spoločnosť Brose, aby mohla pokračovať v úspešnom rozvoji a rozširovaní svojho podnikania,“ podčiarkol Michael Stoschek, generálny riaditeľ spoločnosti Brose Group. „S príchodom Brose sme mohli do Srbska priniesť inovatívny, dlhodobo zameraný podnik. Teší ma, že taký úspešný globálne uznávaný dodávateľ automobilového priemyslu má výnimočné pracovné prostredie a atraktívne pracovné miesta. Týmto spôsobom prispieva Brose k ekonomickej sile Pančeva a k ekonomickému rozvoju Srbska,“ - uviedol srbský prezident.

Ďalšia investícia sa očakáva vo Valjeve. S príchodom nemeckých tovární do Valjeva mesto so 4 400 nezamestnanými vyrieši problém vysokej stopy nezamestnanosti. Veľmi dôležitá je aj výstavba autostrády, ako aj prepojenie s diaľnicou Miloša Veľkého. To umožní Srbsku prilákať ďalších investorov.

Zdroj: TANJUG a RTS Belehrad Foto: z archívu vlády Srbska a iných zdrojov

1 Petra Gabrielová, Vývoj zahraničného obchodu západného Balkánu vo svetle pokračujúcej ekonomickej integrácie regiónu, Ekonomický časopis, 61, 2013, č. 7, s. 722 – 736. Ekonomická Univerzita v Bratislave, Fakulta medzinárodných vzťahov. Bratislava 2 Ibid. 726.

DRUHÝ AUGUSTOVÝ VÍKEND ZAVÍTAJTE NA SLOVENSKÉ NÁRODNÉ SLÁVNOSTI Zostaneme verní tradícii

Anna Horvátová

Po povedačkách a kvázi informáciách, že sa ani tohto roku ani Slovenské národné slávnosti neuskutočnia, alebo nepravdách, že ak sa uskutočnia, určite nie v Báčskom Petrovci, v pondelok 31. mája sa konala tlačovka za prítomnosti predstaviteľov troch organizátorov Slovenských národných slávností, na ktorej médiá informovali o priebehu sviatku všetkých Slovákov v Srbsku. Predtým sa organizátori stretli v stredu 26. mája a zhodli sa o dátume priebehu Slávností. Na tlačovej konferencii pre médiá vo veľkej sále Zhromaždenia obce B. Petrovec prítomní boli predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Libuška Lakatošová, predseda Matice slovenskej v Srbsku Branislav Kulík a predsedníčka Obce B. Petrovec Jasna Šprochová, ktorá sa aj prvá ujala slova, a dementovala nepravdivé informácie, zdôrazniac: „Organizačný výbor Slovenských národných slávností zasadal 26. mája, kde bolo rozhodnuté, že sa Slovenské národné slávnosti v tomto roku uskutočnia v druhý augustový víkend – 13., 14. a 15. augusta v Báčskom Petrovci. Toto rozhodnutie organizačný výbor schválil na základe všetkých údajov z Inštitútu pre verejné zdravie Vojvodiny, ktoré potvrdilo, že sa pandemická situácia v našej obci zlepšila, k čomu prispel veľký počet zaočkovaných občanov – úhrnne 7 055 občanov (informácia z 31. mája). Podujatie, z ktorého vyrástli súčasné Slávnosti, sa prvýkrát konalo 28. augusta 1919. Obnovené boli roku 1990 a aj tohto roku v duchu národnostného hesla: Stretajme sa, aby sme na seba nezabudli a zabudnutí sa nestratili, za účasti mnohých hostí nielen zo Srbska, ale i zo zahraničia, uskutočnia sa v Petrovci. Náplň Slávností, tak ako minulé roky, budú tvoriť kultúrno-umelecké programy, výstavy, rôzne stretnutia, zasadnutia spolkov lokálneho a vyššieho stupňa, tiež športové súťaže.“

Obec Báčsky Petrovec, Matica slovenská v Srbsku a Národnostná rada sú tri inštitúcie, ktorých prioritou je udržať tradíciu a zveľaďovať národnostné povedomie. V tomto duchu sa niesol príhovor predsedníčky Lakatošovej, ktorá pozývajúc na Slávnosti zdôraznila: „My zostávame verní storočnej tradícii, ktorú nemienime prerušiť, aj napriek tomu, že sa vlani Slávnosti neuskutočnili pre nebezpečenstvo koronavírusu a nepriaznivej epidemiologickej situácie. Keďže sa situácia vo veľkom zlepšila, vďačiac zodpovedným občanom, ktorí sa dali zaočkovať, aj Slávnosti môžeme realizovať v takom rozsahu, na aký sme si roky predtým zvykli. Pousilujeme sa ako organizačný trojlístok, aby sme náplň programu zachovali takú bohatú, na akú si návštevníci zvykli, ak nie ešte bohatšiu, aby program bol čím rôznorodejší, ale predsa musím podotknúť, že všetko to bude závisieť od epidemiologickej situácie. Dobre vieme, že Obec Báčsky Petrovec, Matica slovenská a Národnostná rada sú spoluorganizátormi Slávností, ale bez spolkov, združení a ochotných občanov Slávnosti by neboli tým, čím majú byť, k tomu ani by sa nemohli s takým pestrým programom zorganizovať. Samozrejme, teraz len začíname s organizovaním, preto treba osloviť

petrovské združenia a spolky, ktoré majú svoje aktivity. Program sa minulé roky niesol v znamení pestrosti folklóru, tancov, spevov a určite to bude tak aj v tomto druhom augustovom víkende 13., 14. a 15., kde sa stretnú Slováci z celého sveta, keď všetky cesty budú smerovať do Petrovca. Inak slávnosťové podujatia sa začnú už vo štvrtok 12. augusta. Nateraz musíme zmapovať situáciu v kultúrno-umeleckých spolkoch, či začali s prácou a či by boli ochotní byť súčasťou slávnosťovej mozaiky. Pred nami je hodne práce, ale my sme optimisti, a dokonca s dobrým tímom a pri dobrej organizácii verím, že nám aj tohtoročné Slávnosti dopadnú na výbornú.“ „Slovenské národné slávnosti od svojho založenia mali charakter zjednotenia. Cieľom bolo zoskupiť predovšetkým Slovákov na jednom mieste aspoň raz ročne, aby sa prediskutovali rôzne spoločenské témy, Na tlačovej konferencii v ústrety Slovenským riešili problémy, v čase, národným slávnostiam 2021 – Libuška keď iná komunikácia bola Lakatošová, Jasna Šprochová a Branislav Kulík takmer nemožná, alebo veľmi ohraničená a tento charakter zoskupovania si zachovali aj dodnes,“ zdôraznil predseda Matice slovenskej Branislav Kulík, pokračujúc: „My sa nádejame, že sa nám podarí zhromaždiť aj v tomto roku čoraz viac ľudí, aby sme sa spolu mohli stretnúť, upevniť známosti, priateľstvá, mať kultúrne zážitky, spoločenské, proste spolu prežiť pekné chvíle tu v Báčskom Petrovci.“

Týždeň

OTVÁRACIA KONFERENCIA PROJEKTU SPOLOČNÝ ROZVOJ CEZHRANIČNEJ SIETE CYKLISTICKÝCH DRÁH, KTORÉ MAJÚ PRÍSTUP K PRÍRODE – ECOBIKENET Eurovelo 11

Anna Horvátová

VHospodárskej komore Vojvodiny v organizácii Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia sa 11. mája uskutočnila otváracia konferencia projektu Spoločný rozvoj cezhraničnej siete cyklistických dráh, ktoré majú prístup k prírode – EcoBikeNet. Vedúcim partnerom projektu je Pokrajinský sekretariát pre hospodárstvo a turizmus a partnermi sú Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia a NIF, akciová spoločnosť pre rozvoj nacionálnej infraštruktúry – projektový partner z Maďarska.

Projekt spustili 1. decembra 2020 a lehota realizácie je 18 mesiacov s úhrnným rozpočtom 353.735,70 eur, v rámci tretieho oslovenia Intereg – IPA programu cezhraničnej spolupráce Maďarsko – Srbsko.

EcoBikeNet sa vzťahuje na vypracovanie zodpovedajúcej projektovo-technickej dokumentácie na výstavbu cyklistickej dráhy a turistickej signalizácie chránených území na časti trasy Eurovelo 11, ako podmienka na výstavbu cyklistických dráh cez Maďarsko a Srbsko na tejto trase. Tento koridor de nuje Európska cyklistická federácia, s cieľom spojiť sever a juh európskeho kontinentu. Realizácia projektových úloh predstavuje prínos projektových partnerov k rozvoju medzinárodného cyklistického koridoru Eurovelo 11.

Cyklistické dráhy, ktoré budú vybudované v rámci budúcich projektov na základe projektovo-technickej dokumentácie, ako i nainštalovaná turistická signalizácia na chránených územiach, výrazne prispejú k prezentovaniu zdravšieho spôsobu života, premiestnenia cyklistickej dopravy z hlavných ciest, po ktorých sa cyklistika toho času realizuje, ako aj rozvoj cykloturizmu i ekoturizmu. V úvodnej časti sa prítomným prihovorila Brankica Tabak, podtajomníčka Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia: „Partnermi sme na veľmi významnom projekte, ktorý je dôležitý pre rozvoj nášho hospodárstva a turizmu, ale je i ukazovateľ jestvujúcich potenciálov, ako i rozvoja potenciálov životného prostredia našej krajiny, lebo plánovaná cyklistická dráha bude tiahnuť veľkou časťou aj cez našu krajinu. Zahrnuje veľký počet krajín, čo znamená, že turisti, ktorí majú záľubu v cyklistike, budú môcť prenocovať na jednotlivých miestach a pozrieť si, čo sa všetko ponúka v Srbsku, od gastro špecialít, po kultúrne obsahy, historické pamiatky až po prírodné krásy krajiny. Projekt je založený na vytvorení základných podmienok, čo znamená vypracovanie projektovo-technickej dokumentácie, ktorou sa získajú podmienky na začiatok výstavby dráhy.

Ako zástupca vedúceho partnera na projekte pokrajinský tajomník pre hospodárstvo a turizmus Dr. Nenad Ivanišević zdôraznil, že je idea rozvoja cykloturizma, čiže turizmu určená návštevníkom, ktorí turisticky prechádzajú cez Európu na bicykli, veľmi významná.

Podrobnosti o samotnom projekte prezentovali manažér projektu Milan Iličić z Pokrajinského sekretariátu pre hospodárstvo a turizmus, ako i Lorand Vigh z Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus i ochranu životného prostredia.

ZDRUŽENIE NOVINÁROV SRBSKA (UNS) S NOVÝM VEDENÍM Novinársky duch zvíťazil

Anna Horvátová

V sobotu 29. mája v Belehrade, v hoteli Juhoslávia, konalo sa volebné zhromaždenie Združenia novinárov Srbska (ďalej UNS, Udruženje novinara Srbije). Už začiatok samého sústredenia neveštil nič dobrého, čo dosvedčovali aj turbulencie niekoľko týždňov pred zhromaždením, ako i vyhrážajúce listy a maily. Potvrdilo sa to aj ďalším krokom, keď k jedinému navrhnutému kandidátovi pridali aj ďalšie meno, ktoré sa akože dovtedy dostalo do kon iktu záujmov. Totižto kandidačná komisia UNS navrhla ako jediného kandidáta na predsedu UNS Vladimira Radomirovića. Kandidatúra Živojina Rakočevića, riaditeľa Domu kultúry v Gračanici, bola zamietnutá. Na základe

Na zhromaždení UNS bolo nadmieru rušno

sťažností, ktoré boli podané na zhromaždení, prítomní na volebnom zhromaždení vyhlasovali, aby sa Rakočević stal druhým kandidátom.

Zhromaždenie sa nieslo v napínavom ovzduší, občas odznievali búrlivé reakcie nespokojnosti jednotlivcov, až sa po vyčerpávajúcej takmer desaťhodinovej debate vo večerných hodinách pristúpilo k hlasovaniu.

Z 599 prítomných novinárov hlasovalo 510. Živojin Rakočević získal 263 hlasov, pokým dovtedajší predseda Vladimir Radomirović mal 241 hlasov; 5 lístkov bolo neplatných. Rakočević vyštudoval na Filozo ckej fakulte v Prištine, magisterskú skúšku urobil na Univerzite v Belehrade. Počas svojej novinárskej kariéry získal viaceré ceny, medzi ktorými sú najvýznamnejšie: Brankova odmena Matice srbskej v Novom Sade, Univerzitná odmena Prištiny, výročná cena Milana Pantića za výskumnícke novinárstvo a odvahu, odmena UNS za bojovnosť v novinárskom výskumníctve Aleksandra Tijanića roku 2019. Viac ako 10 rokov prispieva do denníka Politika. V rokoch 2009 – 2013 bol podpredsedom UNS. Z jeho iniciatívy boli založené početné médiá tak pre deti, ako i z oblasti kultúry a politicko-informačné.

Na zhromaždení sa volili aj noví členovia Čestného súdu a Správy UNS. Medzi 40-členné zloženie Správy UNS sa dostala aj naša kolegyňa Jasmina Pániková, osvedčená novinárka, toho času zodpovedná redaktorka Vzletu, ako jediná Slovenka.

ZO ZHROMAŽDENIA OBCE BÁČSKY PETROVEC Hlavne sa posudzovalo a schvaľovalo

Anna Horvátová

V predvečerných hodinách v stredu 26. mája uskutočnilo sa 11. zasadnutie Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec. Priebeh zasadnutia, na prekvapenie, nepoznačovali búrlivé reakcie opozície, iba na občasné reagovanie výborníka, či viac teatrálny výstup pred kamerou.

V rokovacom programe bolo 13 bodov, ktoré absolvovali za takú hodinku. Po schválení zápisnice z minulého zasadnutia pristúpilo sa k posúdeniu a schváleniu správy o uskutočnených voľbách členov Rady Miestneho spoločenstva Hložany. Ďalej nasledovali posúdenia návrhu a vynesenia uznesení o zverení spravovania obecnými a nekategorizovanými cestami a ulicami na území Obce Báčsky Petrovec Verejnému komunálnemu podniku Komunalac, o novelizácii uznesenia o komunálnych činnostiach, o obecných cestách, uliciach a nekategorizovaných cestách v obci, o novelizácii uznesenia

o nancovaní kádrov a vybavenia v Dome zdravia. Do Správnej rady Strediska pre sociálnu prácu vymenovali nového člena. Posudzovali sa a následne sa schvaľovali správy o práci a finančné správy miestnych spoločenstiev Báčsky Petrovec, Kulpín a Maglić. Zhromaždenie obce Báčsky Petrovec plynulo v pokojnom ovzduší Už akoby bolo zvykom, že sa jednotliví výborníci exponujú za rečníckym pultom, akoby sa nemohli dočkať bodu výbornícke otázky, aby sa prejavili.

DOHODA O SPOLUPRÁCI OBCE BÁČSKY PETROVEC S FK VOJVODINA Deti na teréne a deti z ulice – to nie je to isté

A. Horvátová

Sledujúc diania v Obci Báčsky Petrovec možno uzavrieť, že je čoraz viac záujemcov o naše prostredie. Potvrdzuje to i pracovná návšteva vo štvrtok 27. mája delegácie FK Vojvodina, s cieľom nadviazať spoluprácu, pričom sa v malej sále Zhromaždenia obce podpísala dohoda o spolupráci medzi Obcou Báčsky Petrovec a Futbalovým klubom Vojvodina Nový Sad.

Túto partnerskú dohodu v mene Báčskopetrovskej obce podpísala predsedníčka Jasna Šprochová a v mene FK Vojvodina predseda klubu Dragoljub Samardžić. Pri podpisovaní dohody boli prítomní aj riaditeľ Mládežníckej školy FK Vojvodina Duško Grujić, zástupca predsedu ZO Dr. Ján Šuľan, člen Obecnej rady poverený oblasťou spoločenských aktivít Aleksandar Nakić, člen Rady Miestneho spoločenstva Michal Hataľa a výborník Branislav Kozarev.

Tak v novosadskom klube, ako i v našej obci zhodnotili, že majú spoločný záujem o rozvoj športovo-výchovnej práce, teda rozvoju detí. Predseda FK Vojvodina aj poukázal na to: „Dohoda o spolupráci ešte viac upevní spoluprácu, ale nám prinesie aj kvalitu, aj priateľstvo, ktoré

Partnerskú dohodu podpísali predsedníčka Obce Báčsky Petrovec Jasna Šprochová a predseda FK Vojvodina Dragoljub Samardžić

že trénovaním mladých futbalistov nielenže sa zvýši počet členov v klube, ale prispeje predovšetkým k skvalitneniu ich životnej úrovne a zdravému už bolo a teraz to iba úradne potvrdíme. Dúfam, že teraz FK Vojvodina bude častejšie prítomná v tomto prostredí a že budeme spoločne pôsobiť aj na športovej, aj na sociálnej a kultúrnej úrovni. Samým tým aj petrovskí mladí futbalisti získajú možnosť dostať sa do novosadského klubu a, samozrejme, hráči FK Vojvodina budú čoraz viac prítomní na petrovskom ihrisku. Cieľom nám je aj najtalentovanejších hráčov podnecovať, tiež zapojiť ich do nášho klubu. Dieťa na ulici a na športovom teréne sú dve rozličné osoby.“

Aj predsedníčka Šprochová ocenila spoločný záujem o rozvoj športovo-výchovnej oblasti: „Týmto nielenže získame väčší počet športovcov v klube, ale budeme prezentovať športový a rekreačný futbal, tiež FK Vojvodina v našej obci, s cieľom skvalitniť prácu a napredovanie chlapcov vo futbale, budeme konať tréningy, súťaže, turnaje s osobitným zameraním na súťaže mladých kategórií a tým sa aj naši futbalisti budú môcť zúčastňovať na turnajoch FK Vojvodina.“

Z 15. ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA MESTA NOVÝ SAD Schválili opravný rozpočet

Danuška Berediová-Banovićová

Na 15. zasadnutí Zhromaždenia Mesta Nový Sad najdôležitejší bod rokovacieho programu, ktorý mal viac ako 100 bodov, bol ten o opravnom rozpočte Mesta Nový Sad. Zasadnutie sa konalo v stredu 26. mája vo veľkej sále Zhromaždenia AP Vojvodiny aj ďalej kvôli rešpektovaniu epidemiologických opatrení.

Na základe návrhu o opravnom rozpočte plánuje sa, že rozpočet bude vynášať viac ako 33 miliárd dinárov, čo predstavuje zvýšenie o 15,54 percenta. Prebytok z rozpočtu, bez prostriedkov z dodatočných príjmov používateľov, podľa záverečného účtu za rok 2020 vynáša takmer 3,9 miliardy dinárov, z čoho 1,75 miliardy, čo je plánovaný prebytok, už je rozvrhnutý rozpočtom na tento rok. Zvyšná časť, ktorá sa rozvrhuje

Výborníci schválili aj rozhodnutie o realizácii plánu pre botanickú záhradu, ktorá by sa mala stavať v predmestí Petrovaradínskej pevnosti

opravným rozpočtom, vynáša okolo 2,12 miliardy dinárov. Na základe návrhu o opravnom rozpočte na projekt kanalizácie odpadových vôd v Kysáči sa vyčlení 70 miliónov dinárov. Týmto sa plánuje výstavba kanalizačnej sieti a práce sa začnú už v júni. Menšia časť prostriedkov sa zabezpečí z rozpočtu Mesta Nový Sad a väčšiu časť zabezpečí štát prostredníctvom projektu Srbsko 2025.

Výborníci a výborníčky na tomto rozhodnutí tiež rozhodovali o zmenách a doplnkoch rozhodnutia o Programe zriadenia stavebného pozemku za tento rok, potom o zmenách programu investičných aktivít a programu podnikania mestských a verejno-komunálnych podnikov, ako aj o zmenách a doplnkoch tých rozhodnutí, ktoré sa týkajú rozvoja a fungovania komunálneho systému mesta.

Schválili aj zmeny a doplnky tohtoročných programov práce mestských ustanovizní kultúry, medzi ktoré patrí aj Ustanovizeň pre kultúru a vzdelávanie Kultúrne centrum Kysáč.

V rámci tohto bodu na adaptáciu prvej časti Etno domu na Gombárovej ulici, ktorý KC Kysáč získalo právo na používanie, schválené je vyčlenenie z rozpočtu Mesta Nový Sad vo výške 3,5 milióna dinárov.

Rokovalo sa aj o Návrhu rozhodnutia o nadobudnutí nehnuteľností do verejného vlastníctva Mesta Nový Sad, a to na účely výstavby botanickej záhrady v Novom Sade, čo predstavuje prvý krok, aby mesto dostalo ustanovizeň tohto typu. Predvída sa, aby sa botanická záhrada stavala v predmestí Petrovaradínskej pevnosti a jej výstavba prispeje k zachovaniu genofondu, vedeckým výskumom, ale aj kultúrnej a turistickej ponuke Nového Sadu.

REKONŠTRUKCIA ŠTÁTNEJ CESTY NOVÉ KARLOVCE – NOVÝ SLANKAMEN Významná aj pre Staropazovčanov

Anna Lešťanová

Zamestnanci Verejného podniku Putevi Srbije v polovici mája odštartovali s prácami na celkovej rekonštrukcii štátnej cesty II. A radu 126 medzi dedinami Nové Karlovce a Nový Slankamen, ktoré patria do Inđijskej obce.

Pred začiatkom týchto prác cestári najprv označovali časti cesty, odstraňovali starú vrstvu a pripravili terén na postavovanie tampónov na asfaltovanie. Na základe projektovej dokumentácie táto cesta sa má rozšíriť a po dôkladnej úprave bude patriť medzi súčasné a bezpečné cesty, lebo sa nachádzala vo veľmi zlom stave, kde sa často

Práce na rekonštrukcii cesty prebiehajú v plnom prúde

stávali dopravné nehody a na rekonštrukciu sa dlho čakalo, takmer pol storočia.

Stálou agitáciou predsedu Obce Inđija Vladimira Gaka na vyšších inštanciách predsa došlo k dlho čakanej chvíle, lebo práce na rekonštrukcii boli viac než prepotrebné. Táto cesta spája Inđiju a autostrádu E-75 so Starým Slankamenom, kde sa nachádza Špeciálna nemocnica Dr. Borivoja Gnjatića, s riekou Dunaj, čo je veľmi dôležité aj pre turistický rozvoj tejto sriemskej obce.

Počas trvania prác doprava prebieha tzv. striedavým režimom, a to jednosmernou dopravou so striedavým prepustením vozidiel, ktoré je regulované semaforom alebo v prípade potreby i zo strany zamestnancov podniku, ktorý vykonáva práce. Rekonštrukcia cesty mala by byť ukončená v mesačnej lehote. Túto cestu na relácii Nové Karlovce, populárne ako Sase – Nový Slankamen veľmi často používajú aj mnohí Staropazovčania, ktorí na neďalekých svahoch Fruškej hory majú vinohrady s ovocnými sadmi a vinohradníckymi chatami.

KYSÁČ Záujem o imunizáciu sa zvyšuje

Miroslava Ožvátová

Imunizácia v dedinách okolo Nového Sadu pokračuje. V Kysáči sa v stredu 26. mája konalo očkovanie a vo štvrtok 27. mája preočkovanie tých, čo dostali prvú dávku. V oboch prípadoch k dispozícií bola vakcína Sinopharm. Tieto akcie prebiehali v miestnostiach penzistov v Kysáči, ktorí ustavične dva dni pomáhali.

Vďaka spolupráci Domu zdravia Nový Sad, Miestneho spoločenstva Kysáč a Miestnej organizácie starobných penzistov, Kysáčania sa mohli zaočkovať už tretíkrát. Ako i doteraz, postup registrácie bol jednoduchý, záujemcovia sa

STARÁ PAZOVA

Kysáčania dbajú o svoje zdravie

mali dostať na zoznam Miestneho spoločenstva Kysáč. Po príchode na vakcináciu bolo potrebné vyplniť dotazník. To, že sa záujem o imunizáciu zvyšuje, svedčí aj skutočnosť, že okrem prihlásených

Vzácna pomoc Miestnej organizácii starobných penzistov

vždy pribúdajú aj tí, čo sa chcú zaočkovať na tvári miesta. V tomto kole vakcinácie bolo prihlásených 80 ľudí, ale pribudlo ich ešte, takže ich nakoniec bolo takmer 120. Teraz sa mohli zaočkovať všetci, ktorí buď v dôsledku choroby, buď iných záväzkoch to neurobili. Všetci, ktorí dostali prvú dávku, budú mať možnosť byť preočkovaní o tri týždne. Tentoraz preočkovaných bolo 130.

Aktivity Sociálno-ekonomickej rady obce

Anna Lešťanová

Vporadí 43. pravidelná schôdza Sociálno-ekonomickej rady Obce Stará Pazova (SER) sa uskutočnila v utorok 25. mája v malej sále tzv. Bielej budovy v Starej Pazove. Pred týmto zasadnutím a s cieľom čím lepšie ho pripraviť, sa konali 13. schôdza Pracovnej skupiny SER pre boj proti šedej ekonomike a práci na čierno a 35. schôdza kolégia. Na utorkovom zasadnutí sú konsenzom schválené zápisnica z minulej 42. schôdze SER, správa o práci Pracovnej skupiny SER pre boj proti šedej ekonomike a práci na čierno za rok 2020 a Akčný plán

práce na rok 2021. Členovia rady najprv prerokovali otázku nastolenú zo strany Rady samostatného syndikátu obce, so zámerom zabezpečiť prostriedky z rozpočtu lokálnej samosprávy na úhradu cestovných trov pre zamestnancov na relácií Stará Pazova – Golubinci – Stará Pazova. Na výstavbu nadjazdu, pod ktorým má premávať rýchlotrať Belehrad – Nový Sad, zamestnaní vo verejných ustanovizniach sú prinútení prichádzať na pracovné miesto používajúc alternatívnu cestu cez susednú Inđiju, čo v značnej miere zvyšuje prejazdené kilometre a trovy cestovania. SER Obce Stará Pazova konsenzom schválila iniciatívu, ktorou sa odporúča lokálnej samospráve – Obci Stará Pazova, aby vynašla dodatočné možnosti a zaplatila osobitnú úhradu uvedených cestovných trov na mesačnej úrovni pre každého zamestnanca v hodnote mesačZ pracovnej časti zasadnutia ného lístka na relácii Sociálno-ekonomickej rady Obce Stará Pazova Stará Pazova – Inđija. List s iniciatívou z tohto zasadnutia zaslali na ďalšie rokovania Obecnej rade.

Na návrh predstaviteľa Únie zamest- Logo SER obce návateľov Stará Pazova členovia rady zaujali stanovisko, aby sa zmapovala situácia potrieb a možností pred uvádzaním vzdelávacieho profilu tzv. regler a na tento profil výcvik by sa konal v Technickej škole v Starej Pazove, nakoľko jestvuje potreba osôb, ktoré by týmto školením nadobudli väčší stupeň vedomostí z oblasti mechaniky, hydrauliky, elektroniky – automatiky... Členovia rady zaujali stanovisko zaslať list Stredisku pre odborné zdokonaľovanie v Belehrade, aby sa prostredníctvom Hospodárskej rady obce presne určilo, či pre tento profil súkromní podnikatelia prejavujú záujem a potrebujú viac robotníkov s novými nadobudnutými vedomosťami. V prípade, že ich odpoveď bude kladná a schválená aj zo strany

SER obce, ďalším krokom je, aby staropazovská Technická škola podala tiež požiadavku rezortnému ministerstvu osvety na školenie profilu regler v školskom roku 2022/23.

Nevystala ani informácia o schválenom stanovisku pokrajinskej SER, ktorú nastolila práve táto lokálna rada v Starej Pazove, na zvýšenie cenzu na uskutočnenie práva na detský príplatok, ktorého realizáciou by sa prispelo k opatreniam populačnej politiky a zväčšeniu natality. Pokrajinská SER navrhla, aby sa o tejto téme rokovalo i na Sociálno-ekonomickej rade Srbska a v súlade s nimi podnikli ďalšie zmeny a predpisy. Zasadnutie viedol predsedujúci SER Obce Stará Pazova Vladimir Ćulaja a pod bodom rôzne tajomník Milenko Vučinović informoval členov o nadchádzajúcom zasadnutí všetkých tajomníkov lokálnych SER s tajomníkmi pokrajinských a republikových orgánov, ktoré by sa malo uskutočniť v polovici júna v Belehrade.

STARÁ PAZOVA Bližšie k poplatníkom

Anna Lešťanová

Zamestnanci z Verejného vodohospodárskeho podniku Vode Vojvodine v prvej polovici mája začali pracovať so zákazníkmi priamo v teréne vo viacerých lokálnych samosprávach, napr. v Sriemskej Mitrovici, Subotici, Sombore, Vrbase, Zreňanine, Kikinde, Starej Pazove atď. Podľa rozvrhu do stanovených lokálnych samospráv mohli prísť aj poplatníci z okolitých miest a obcí, ktorí majú určité pochybnosti ohľadom platenia tejto úhrady a ktorá je pre všetkých povinná.

Na takýto krok sa patričné orgány v podniku Vode Vojvodine rozhodli so zámerom byť čím dostupnejší fyzickým osobám, poplatníkom úhrad na odvodňovanie. Pre uctievanie epidemio-

logických opatrení a zbytočného vytvárania tlačeníc zamestnanci podniku navštevujú niektoré lokálne samosprávy aj niekoľkokrát. Medzi takými lokálnymi samosprávami, kde medzi poplatníkmi vládne veľký záujem o získanie riešenia, patrí i Stará Pazova. V priamom kontakte s poplatníkmi úhrady zamestnanci VVP Vode Vojvodine odpovedajú na početné otázky, ktoré sa vzťahujú na riešenia, sporné zadlženia, eventuálne tam, kde sú dlžní, témou sú aj parcely, pre ktoré sú zadlžení. Občania – poplatníci v Starej Pazove aj v utorok 25. mája dostali konkrétne návody, ako zaplatiť za tieto úhrady a informácie o žalobách, reprogramoch. Na týchto miestach si mohli vyzdvihnúť aj kópie riešení. V Starej Pazove naposledy boli a štyri hodiny intenzívne s poplat-

MLÁDEŽNÍCKE ŠPORTOVÉ HRY V ŠÍDE

níkmi pracovali Gorica Delibašićová, samostatná organizátorka na určovanie úhrady z podniku Vode Vojvodine a jej kolega Slavko Gajiich poplatníkov. Mnohé otázky sa vzťahovali i na dlhy a zamestnanci mali aj tentoraz, po tretí raz v Starej Pazove plné ruky práce,

Zamestnanci podniku Vode Vojvodine riešia početné otázky ich poplatníkov v sobášnej sieni v Starej Pazove

nov. Obaja vychádzali maximálne v ústrety poplatníkom, ktorí na domové adresy dostali riešenia na rok 2021 a usilovali sa riešiť všetky pochybnosti, ktoré trápia a údajne, kým jestvuje záujem občanov, zamestnanci podniku budú pravidelne chodiť do lokálnych samospráv, vrátane i Starej Pazovy.

Rozvoj športového ducha

Blaženka Dierčanová

V piatok 28. mája Obec Šíd bola jedným z hostiteľov najväčších športových podujatí v regióne – Mládežníckych športových hier. Súťaže boli organizované na ihriskách ZŠ Branka Radičevića a na teréne Športovo-rekreačnej ustanovizne Partizán.

Po prvýkrát sa Obci Šíd dostala česť usporiadať jednu z prípravných súťaží pre žiakov základných a stredných škôl, ktoré sa konajú v rámci Mládežníckych športových hier. Podujatie sa začalo ohňostrojom a zapálením ohňa, po ktorom usporiadali súťaže. Veselé a usmiate tváričky detí boli potvrdením toho, že podujatie a tento typ socializácie bol pre organizátorov úplným úspechom. Cieľom tohto podujatia je rozvoj športového ducha medzi mladými, fair play hra, socializácia a nadväzovanie priateľských vzťahov. „Obec Šíd je zapojená do Mládežníckych športových hier po prvýkrát a bude sa v budúcnosti usilovať o pravidelnú účasť medzi hostiteľmi,“ uviedol počas otvorenia podujatia predseda Obce Šíd Zoran Semenović a účastníkom hier zaželal úspechov. Asi päťsto detí zo Šídskej obce a z územia mesta Sriemska Mitrovica sa zúčastnilo piatich disciplín – pouličného basketbalu, malého futbalu, volejbalu, hry dvoch ohňov a atletiky. „Mládežnícke športové hry sú sviatkom športu, všetko je zadarmo a pri tejto príležitosti upozorňujeme, že každé dieťa by malo športovať. Šport je životný štýl a potrebujeme, aby z detí vyrástli zdraví ľudia,“ uviedol Nemanja Crnić, tajomník pre šport a mládež mesta Sriemska Mitrovica.

Po obecnej súťaži, ktorá sa organizovala v 23 mestách po celom Srbsku, bude nasledovať regionálna súťaž a tí najúspešnejší sa zúčastnia veľkého štátneho finála, ktoré sa uskutoční v posledný júlový týždeň na Zlatibore. Veľké medzinárodné finále sa bude konať v auguste v Splite. Športové mládežnícke hry – regionálne podujatie medzinárodného charakteru – sa konajú 25 rokov v Chorvátsku, 11 rokov v Bosne a Hercegovine a 8 rokov v Srbsku.

Foto: Nikola Bešević

ARTÉZSKE STUDNE V HAJDUŠICI Vzácna alternatíva v zásobovaní vodou

Vladimír Hudec

Hajdušičania vo svojich dvestoročných dejinách nikdy nemali problém s pitnou vodou. Síce v prvých desaťročiach od založenia dediny to boli obyčajné kopané studne, v ktorých voda bola podozrivej kvality a sčasti

„Veľká to výhoda takáto studňa, a pre tunajší národ neoceniteľné dobrodenie, a kto ocení dľa zásluhy to pohodlie, ktoré ona poskytuje? Pastieri pri napájaní statku, tak ako to pri obyčajných studniach býva, ani najmenej sa nemusia potiť a namáhať. Voda sama tečie do válova a statok,

Na artézskej studni sa dodnes možno zásobiť pitnou vodou, ale aj umyť zeleniny a ovocie, a pritom si aj trochu poklebetiť

Pri studni v roku 1969

určite aj príčinou častých ochorení. Situácia sa podstatne začala meniť koncom 19. Storočia, keď v Torontálskej stolici, ktorej patrila aj Hajdušica, vznikli početné vŕtané artézske studne. Na tento krok sa rozhodli aj Hajdušičania a roku 1896 na pustatine Pirindža vyvŕtali prvú artézsku studňu. Hajdušický evanjelický kňaz a kronikár Emil Koléni v Dolnozemskom Slováku o tom napísal: kedy sa mu zachce, ide piť. Ľud pracujúci v poli, ľahkým spôsobom tou najlepšou vodou sa zásobí. Cestovatelia bez všetkých ťažkostí sa občerstvia a aj kone napoja. Pre parné mlátidlá potrebná voda, ľahkým spôsobom sa opatrí a strojník nemusí tak často kotly od soľnej násady, ktorú obyčajná voda zapríčiní, čistiť. Boli roky, v ktorých pre suchotu a horúčavy takmer všetky kopané studne vyschli, nech v ten čas niet našej znamenitej artézskej studne na Pirindži, ľud by bol v poli žízeň trpel, statok na pustatinách bol by schudol, a pre parné mlátidlá zďaleka by boli museli vodu dodávať.“

Koléni ďalej uvádza aj to, že vyvŕtaním novej studne sa podstatne napravil aj zdravotný stav občanov, lebo voda zo studne bola čistá a zdravá.

Postupne občania vŕtali aj iné studne v samotnej dedine a ľudia sa z nich bežne zásobovali vodou na pitie, pranie, napájanie dobytka. Voda tiekla do veľkého betónového válova, pri ktorom sa kravy, vracajúce z pastvy, pristavili napiť sa vody. Pristavovali sa aj sedliaci po návrate z poľa, aby sa občerstvili a napojili kone. Nuž a studne boli aj miesta, kde sa ženy, čakajúc na rad, aby naplnili svoje kanty, trochu pristavili, porozprávali sa so susedami, poklebetili si.

Studňa na Pirindži od roku 1896 nikdy nevyschla

S výstavbou vodovodu roku 1975 tieto zvyky postupne zanikali. K tomu koní v dedine už takmer nieto. Kravy už dávno na pastvu nechodia, avšak sú občania, ktorí dodnes pijú výlučne vodu z artézskej studne. Dokonca poľnohospodári a zamestnanci v tunajšom poľnohospodárskom kombináte si záväzne prinášajú domov vodu z chýrečnej prvej studne na Pirindži, lebo je vraj voda z nej najlepšia a najstudenšia v celom okolí.

Postupne sa aj počet studní zmenšil, lebo vyschli a nové sa

nevŕtali. Predsa aj v tejto chvíli je v dedine vyše desať studní a sú svojráznou alternatívou na zásobovanie pitnou vodou v prípade nejakej poruchy, alebo väčšej havárie na vodovodnej sieti. Tak tomu bolo pred asi desiatimi rokmi, keď pre vážne poruchy na vodovodnej studni dedina dlhšiu dobu bola bez vody. Nebyť artézskych studní, bol by to skutočne problém, a tak tomu bolo aj v týchto dňoch, keď pre poruchy na vodovodnom čerpadle dva dni bolo prerušené zásobovanie vodou. Mnohí síce hromžili, že sa nemôžu normálne Vo válove sa skôr napájal dobytok, prevažne osprchovať, že si musia kone a kravy zohrievať vodu v hrncoch, a tak sa umývať, poznamenávali, že sme sa vrátili do dvadsiateho storočia... Všetci si však uvedomujú význam týchto studní. Treba však povedať, že postoj Miestneho spoločenstva, lokálnej samosprávy a komunálneho podniku povereného zásobovaním občanov pitnou vodou voči studniam je príliš macošský, vzhľadom na to, že necítia za potrebné tie studne adekvátne udržiavať a prečisťovať, a tak im predlžovať vek. Všetko to je nateraz ponechané výlučne na občanov, ktorým záleží na tom, aby studne fungovali.

BANÁTSKY SENIORÁT Kňazská konferencia

Olinka Glóziková-Jonášová

Vsobotu 25. mája sa na farskom úrade v Padine konala Kňazská konferencia Banátskeho seniorátu SEAVC za prítomnosti biskupa Jaroslava Javorníka, synodálneho dozorcu Zlatka Šimáka, seniora banátskeho Slađana Daniela Srdića a farárov Branislava Kulíka, Martina Bajzu, Vladimíra Lovása a Jána Cicku.

Senior banátsky a zborový farár v Jánošíku a Hajdušici Slađan Daniel Srdić úvodom podal správu o činnosti cirkevných zborov v senioráte, s mimoriadnym dôrazom na misijnú prácu, ktorú treba, podľa jeho slov, zintenzívniť. Zvlášť v tomto období, v období pretrvávajúcej pandémie, počas ktorej bol neraz náboženský život zvedený len na tú základnú činnosť.

Na konferencii vyzneli aj konkrétne návrhy jednotlivých projektov, ktoré by mali byť realizované v aktuálnom roku. Jedným z nich je kurz katechétov vo Vojlovici, kurz kantorov v Kovačici a hudobný tábor pre hudobne nadaných mladých ľudí zo seniorátu, ktorý by sa už v priebehu júla mohol organizovať v Jánošíku.

Ďalšia téma, ktorá vyznela na konferencii, je nedostatok farárov v Banátskom senioráte, informoval Srdić a predostrel prítomným aktuálnu situáciu, pričom pripomenul, že sa blíži Synoda, ktorá si bude vyžadovať mimoriadne úsilie nájsť riešenie. Na záver zasadnutia vyzneli vlastné skúsenosti a názory jednotlivých

Účastníci Kňazskej konferencie v Padine

farárov Banátskeho seniorátu a uzhodnutie o tom, že sa budú všetci snažiť a spoločne venovať tejto problematike.

Konferenciu svojou prítomnosťou poctili aj predstavitelia štátnych orgánov Marína Tomanová, náčelníčka Juhobanátskeho obvodu, a Jaroslav Hrubík, predseda Obce Kovačica, ktorí ponúkli nápomocnú ruku a vyjadrili ochotu podporiť prácu v tomto senioráte a v prípade potreby aj finančne pomôcť jednotlivé zbory, ako aj stretnutia a podujatia, ktoré sa konajú v senioráte. Foto: z archívu jánošíckeho cirkevného zboru

SLÁVNOSŤ KONFIRMÁCIE

V KOVAČICI. V prvú nedeľu po svätodušných sviatkoch, teda v poslednú májovú nedeľu sa v kovačickom cirkevnom zbore konala konfirmačná slávnosť. Ďalšiu generáciu konfirmandov v Kovačici ku konfirmácii pripravil zborový farár Martin Bajza. Krstnú zmluvu v tomto zbore potvrdilo 33 konfirmandov, z toho 17 dievčat a 16 chlapcov. Po spoločnej spovedi a prijatí darov sviatosti Večere Pánovej konfirmandi sa stali dospelými členmi SEAVC. Na pamiatku v tento deň dostali Rozpomienku. Prírastok dospelých členov do cirkvi prišli privítať rodičia, krstní rodičia, starí rodičia, príbuzní či priatelia, ale aj ostatní cirkevníci.

ogj / Foto: Anna Andrea Holíková

BUĎ TU PRE DRUHÝCH, DARUJ KRV. Dôležitosť významu darcovstva krvi si roky uvedomujú aj v Obecnej organizácii Červeného kríža v Báčskom Petrovci, čoho dôkazom je veľký počet záujemcov o dobrovoľný odber krvi. V poradí tretia akcia dobrovoľného darcovstva krvi v tomto roku sa v Báčskom Petrovci uskutočnila 31. mája kvôli bezpečnostným opatreniam v miestnostiach Miestneho spoločenstva. „Krv prišlo ponúknuť 33 darcov, s tým, že piati boli odmietnutí či už zo zdravotných dôvodov, alebo že neprešla stanovená lehota od očkovania, alebo od nejakej chirurgickej intervencie. Správame sa podľa pokynov Ústavu pre transfúziu krvi, a tak pri očkovaní s vakcínou Pfizer alebo Sinopharm sa ihneď na zajtra možno zúčastniť akcie, pokým pri očkovaní so Sputnik V alebo AstraZeneca musí prejsť buď od vakcíny alebo revakcinácie dva týždne,“ vysvetľuje Tatiana Cerovská, tajomníčka Obecnej organizácie Červeného kríža v Báčskom Petrovci, ktorá aj zvečnila moment z darcovstva.

pivnica Kostol v novom šate

Miroslav Pap

Na budove evanjelického kostola v Pivnici sa doteraz nerobila kompletná oprava a rekonštrukcia, ale realizovalo sa niekoľko fáz opráv v závislosti od finančných možností cirkevného zboru. Tak v roku 1996 bolo urobené medené krytie na veži, v roku 2002 bola prekrytá hlavná loď novou škridlou, no bez výmeny plechu na zadnej apsídnej strane kostola. V rovnakom roku boli nainštalované nové odkvapové medené rúre na celej budove kostola. V roku 2006 bola opravená omietka na vonkajších stenách a vylíčený kostol. Jedným z väčších projektov bola aj výmena nových okien a dverí na kostole v roku 2012.

V tomto roku pristúpili ku generálnej oprave omietky na všetkých vonkajších stenách a veži kostola, premaľovaný bol plech na apsídnej strane kostola. Týmto teda bude kostol generálne zrekonštruovaný a premaľovaný z vonkajšej strany. „Práce na generálnej renovácii a maľovaní kostola sme začali v pondelok 15. marca 2021. Žiaľ, kvôli pomerne chladnému počasiu a častým dažďom prá-

ce sa prerušovali a odkladali, čím sme doteraz stratili asi 18 pracovných dní, teda tri celé týždne. Podľa pôvodného plánu práce sa mali ukončiť okolo 1. júna. Teraz je jasné, že to potrvá ešte asi tri týždne, takže ešte nám zostane líčenie vnútorných stien kostola, hlavnej lode a apsidy, ako aj schodišťa. Nakoniec premaľujeme aj Dom smútku na cintoríne,“ konštatuje pivnický evanjelický farár Ján Zahorec. Pomoc pri rekonštrukcii poskytli členovia Výboru pre Práce na pivnickom evanjelickom kostole naplno bežia údržbu chrámu a jednotliví presbyteri. Veľkú pomoc predstavujú aj členky OKŽ Pivnica, ktoré každodenne chystajú pohostenie pre majstrov.

Stretnutie prvej generácie gymnázia mihajla pupina v KOvaČici Oslávili 50 rokov ukončenia strednej školy

Olinka Glóziková-Jonášová

Prvá generácia maturantov Gymnázia Mihajla Pupina oslávila 50 rokov od ukončenia tejto strednej školy v Kovačici. Prvé pomaturitné stretnutie prvej generácie Gymnázia Mihajla Pupina v Kovačici sa uskutočnilo (až) po 35 rokoch. Táto generácia, ktorá počítala 44 žiakov, zmaturovala v roku 1971 pod vedením triednych profesorov Ilije Mađinca, Vladimira Kraka a Samuela Kráľovského, dozvedeli sme sa od profesora informatiky vo výslužbe Samuela Kráľovského, ktorý dodal, že po stretávke pri príležitosti 45 rokov od ukončenia strednej školy si dali sľub, že sa budú stretávať každý rok v posledný májový piatok. „Tomu je skutočne tak. Odvtedy sa stretávame každý rok, v posledný májový piatok. Stretnutie vystalo iba v roku 2020 pre pandémiu

Tohtoročné stretnutie prvej generácie kovačického gymnázia Stretnutie po 45 rokoch, odvtedy sa stretávajú každý rok v posledný májový piatok

Covid 19,“ hovorí Kráľovský. „To, že sa moji žiaci ,prebudili’na stretávke až po 35 rokoch, považujem za prvú zvláštnosť. Druhá by mohla byť tá, že som ja ako ich triedny učiteľ bol približného veku s nimi. Väčšina z nich boli narodení v r. 1952 a ja som narodený roku 1947. Až bola v triede aj žiačka narodená v r. 1949,“ povedal profesor.

Poslednú stretávku usporiadali v posledný piatkový májový večer, keď sa stretlo 16 žiakov a profesor Kráľovský. „Večierok bol krásny,“ hovorí a pokračuje: „... bez hudby. Niežeby sme sa nechceli veseliť, ale preto, aby sme sa mohli rozprávať, venovať sa jeden druhému a vypočuť si, ako navzájom nažívame.“

Foto: z archívu S. Kráľovského

NA SLOVO S ANDREOU MACHYŇÁKOVOU Práca ma počká, dcérka nie

Danuška Berediová-Banovićová

Mama, vedkyňa a cestovateľka – týmito troma slovkami seba opisuje Andrea Machyňáková na svojom profile na Instagrame. Práve na tieto tri oblasti jej života sme sa ju pýtali. Andrea, rod. Speváková, pochádza z Báčskeho Petrovca. Na Slovensko sa odsťahovala hneď po skončení petrovského gymnázia, teda žije tam už 13 rokov. Vyštudovala analytickú chémiu na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave. Po štúdiu sa na tejto fakulte aj zamestnala, kde doteraz pracuje ako vedecko-výskumná pracovníčka.

Povedzte nám na začiatok o svojej práci.

„Mojou prácou je výskum v oblasti analytickej chémie, zameriavam sa najmä na znečistenie životného prostredia a bezpečnosť potravín. V oblasti životného prostredia sa snažíme vyvinúť metódy, pomocou ktorých je možné zistiť prítomnosť potenciálnych nebezpečných zlúčenín v povrchových a pitných vodách, v chránených oblastiach, vysokohorských oblastiach a pod. Mnohé z týchto zlúčenín sú nebezpečné pre ekosystémy, flóru a faunu, či zdravie človeka, avšak často sa nevie o ich prítomnosti, či množstve v týchto oblastiach. Vzhľadom na to, že pracujem na vysokej škole, mojou povinnosťou je aj pedagogika, teda vyučujem niektoré predmety a tiež som školiteľkou študentom pri záverečných bakalárskych a diplomových prácach. Avšak mojím životným cieľom bolo vždy aj pomáhať iným, a preto veľkú časť svojej práce venujem vyvíjaniu medzinárodnej spolupráce, a to najmä na Balkáne, keďže odtiaľto pochádzam. Neustále hľadám možnosti pre vytvorenie novej spolupráce a podávam medzinárodné projekty, pomocou ktorých je možné pomôcť firmám a fakultám nie-

len finančne, ale aj prenosom know-how na pracovníkov týchto organizácií. Napríklad veľmi pekný projekt sme mali v Novom Sade, kde sme inštalovali systém pre identifikáciu nebezpečných zlúčenín prítomných vo vodách

znečisťujúce zlúčeniny prítomné vo vode používanej na prípravu pitnej vody. Ďalší veľmi zaujímavý projekt sme mali v Sarajeve. Počas vojny v rokoch 1992 – 1995 boli zdroje pitnej vody v kantóne Sarajevo takmer úplne zdevastované a po vojne došlo k nekontrolovanej výstavbe obytných a priemyselných objektov. Následkom je nedostupnosť kanalizačného systému v mnohých oblastiach Sarajeva, čo zapríčiňuje časté kontaminácie lokálnych zdrojov pitnej vody. V projekte sme zisťovali, „Robím to, čo mám rada, práca ma baví, a preto sa aj ja považujem za úspešnú,“ hovorí Andrea Machyňáková či je možné využiť nové zdroje vody pre výrobu a distribúciu neškodnej pitnej vody. Takýchto projektov sme mali niekoľko, napríklad aj v Gruzínsku, avšak pre mňa osobne sú projekty na Balkáne najvýznamnejšie preto, že tu je môj domov, a vždy keď sem prídem, aj keď pracovne, cítim sa tu znovu ako doma. Dobre sa mi pracuje s ľuďmi

V ohromujúcom Antelope Kaňon v Arizone v národnom parku Navajo

používaných na prípravu pitnej vody pre obyvateľov Nového Sadu. Pomocou tohto systému sa po prvýkrát charakterizovali odtiaľto, a naša spolupráca nikdy nekončí jedným projektom. Neustále sme v kontakte a preto som nesmierne rada, že moja práca mi umožňuje nie len robiť výskum, pomáhať iným, ale aj vytvárať nové priateľstvá.“

Zdá sa, že ste úspešná vo svojej práci. Ako zlaďujete pracovné, domáce a rodinné povinnosti, s ohľadom na to, že máte dcérku?

„Úspech je podľa mňa relatívny pojem. Robím to, čo mám rada, práca ma baví, a preto sa aj ja považujem za úspešnú. Avšak každý z nás považuje za úspech niečo iné. Pre mňa je úspech splnenie svojich snov, pocit užitočnosti, sebarealizácia. Pravdupovediac, odkedy máme dcérku, práci sa venujem menej, čo je samozrejmosť pre matku, ale necítim to ako nedostatok. Práca ma počká, dcérka nie. Toto je dôvod, prečo sa cítim úspešná, aj keď v tejto chvíli takmer všetku pozornosť venujem dcérke. Podľa mňa všetko má svoj správny čas. Okrem toho mám manžela, ktorý mi pomáha, podporuje ma a musím uznať, že bez neho by som to jednoducho nezvládla. Aj v práci mám skvelý tím, navzájom si pomáhame. V našom tíme veríme, že sám človek vo vede jednoducho nemôže dosiahnuť veľké veci, avšak spolu toho dokážeme naozaj veľmi veľa.“

Ako hovoríte, v rámci vašej práce cestujete aj do iných krajín. O tom svedčia aj vaše fotografie na vašom profile na Instagrame. Cestujete aj vo voľnom čase? V dôsledku pandémie cestovanie doteraz bolo „sťažené“, chýba vám?

„Cestovanie je moja vášeň. Keby som mohla, precestovala by som celý svet. Totižto práve cestovanie bolo dôvodom, prečo som sa zamestnala na fakulte. Avšak bola som veľmi príjemne prekvapená, keď som postupom času zistila, že nielen môžem cestovať, ale aj venovať sa výskumu v téme, akú si sama zvolím, pomáhať iným,

odovzdávať svoje know-how, nielen študentom, ale prakticky kdekoľvek na svete, a obzvlášť doma. Vo voľnom čase tiež radi cestujeme, ale, bohužiaľ, finančné možnosti a malý počet dní dovolenky nám neumožňujú cestovať v takej veľkej miere. Áno, cestovanie mi veľmi chýba, veľmi sa teším, že mám tím, ktorý mi ochotne pomôže aj s dcérkou a budeme spoločne spoznávať nové miesta, nových ľudí, inú kultúru.“

Ktorá z krajín, ktoré ste navštívili, nechala na vás silný dojem?

„Zo všetkých krajín, ktoré som navštívila, sa mi najviac páčilo Peru. Totižto táto krajina spĺňa všetko, po čom cestovateľ túži. Môžete tam nájsť nádhernú prírodu, od vysokého pohoria Ánd, cez Amazonský prales, po pláže pri oceáne. A to nehovorím o farebnej indiánskej kultúre, fascinujúcich archeologických náleziskách, skvelom jedle, lacných cenách a veľmi milých ľuďoch. Ja som bola v Peru len 5 dní, takže som nemala možnosť navštíviť všetky miesta, ktoré táto krajina ponúka, ale musím povedať, že to, čo som videla, ma tam ťahá späť a určite sa plánujem ešte niekedy vrátiť do tejto nádhernej krajiny. Mala som šťastie, že sme navštívili mesto Cuzco, ktoré kedysi bolo centrom ríše Inkov a sú tu zachované pamiatky z týchto dávnych čias, ako aj z obdobia španielskej invázie. Staré budovy a úzke uličky dodávajú mestu jedinečnú atmosféru. Keď si sadnete v reštaurácii, zvyčajne tam hrá živá hudba tradičné pesničky a cítite sa, ako keby ste boli súčasťou tejto kultúry. Odtiaľ sme cestovali vlakom cez prales na kúzelné Machu Picchu, ktoré je zaradené medzi nových sedem divov sveta, a môžem povedať, že si naozaj uchováva svoje mystické kúzlo a vyžaruje zvláštnu energiu. Okrem toho som mala možnosť pozrieť impozantné nazcánske útvary (tzv. Nazca lines), sú súčasťou Svetového dedičstva UNESCO a dodnes zostávajú jednou z najväčších archeologických záhad na svete. Tieto geometrické tvary, alebo obrazce zvierat, ktoré majú vyše 100 metrov, je možné pozorovať iba z veľmi vysokej výšky (my sme ich boli pozerať lietadlom) a keďže vznikli pred asi 2 000 rokmi, niektorí veria, že ide o nevysvetliteľnú záhadu, a pre ich tvorbu boli potrebné technológie, ktoré sú dostupné iba dnes. Dokonca milovníci záhad veria, že s vytvorením týchto obrazcov pomáhala mimozemská civilizácia. Pravda stále nie je známa, ale bol to veľmi zaujímavý zážitok pre mňa keďže ma fascinuje tak história, ako aj vesmír.“

Dotkli sme sa aj koronavírusu. Na Instagrame ste napísali zaujímavú vlastnú skúsenosť, a to pozitívnu stránku koronakrízy pre vás a vašu rodinu.

„Koronavírus v priebehu niekoľkých týždňov zasiahol a zmenil celý svet. Avšak okrem mnohých negatívnych účin-

Odber vzoriek rieky Kura v Gruzínsku pre analýzu nebezpečných zlúčenín

čas. Pre mňa ako maminku na materskej sa nič zásadné nezmenilo, avšak rozhodla som sa, že strávim určitý čas s rodinou. Na začiatku pandémie som bola niekoľko týždňov s dcérkou sama u svokrovcov, čo by sa pravdepodobne nikdy nestalo, keby nedošla pandémia. Musím povedať, že nám toto obdobie veľmi prospelo. My sme vždy

Andrea hovorí, že Machu Picchu si naozaj uchováva svoje mystické kúzlo a vyžaruje zvláštnu energiu

kov vieme, že toto obdobie na chvíľku zastavilo náš neustále zrýchľujúci sa život a mnohí sa začali venovať veciam, na ktoré si nikdy nevedeli nájsť síce mali dobrý a pekný vzťah, avšak niekoľko týždňov v spoločnej domácnosti náš vzťah utužilo. Bližšie sme sa spoznali, a som rada najmä kvôli tomu, že dcérka mala možnosť tráviť čas so svojimi starými rodičmi, nakoľko aj moji, aj manželovi rodičia sú od nás vzdialení niekoľko stovák kilometrov. Okrem toho pred niekoľkými týždňami som bola u mojich rodičov s dcérkou, a po dlhej dobe sme boli doma celá rodina ako voľakedy. Pripomenula som si, aké to bolo, keď som bola dieťa a mohla som sa oprieť o svojich rodičov a žiť bezstarostný život. Myslím, že také niečo sa už nebude opakovať. Napriek mnohým negatívnym vplyvom koronavírusu musím konštatovať, že vnímam aj tie pozitívne stránky. Môj vzťah s rodinou sa zlepšil, našli sme si čas, ktorého je akosi v tejto uponáhľanej dobe vždy málo, aby sme boli spolu.“

Keďže ste na materskej, porovnáte nám materskú dovolenku na Slovensku a v Srbsku?

„Veľkou výhodou materskej dovolenky na Slovensku je, že trvá tri roky. Ak sa nemýlim, v Srbsku je to jeden rok, čo je pre mňa osobne veľmi málo. Neviem si predstaviť, že by som nastúpila do práce na plný úväzok, keď mala dcérka rok. Avšak každému vyhovuje niečo iné. Okrem toho materskú dovolenku porovnať neviem, ale som rada, že mám možnosť výberu, či využijem jeden, dva alebo tri roky, kedy budem doma s dcérkou.“

Na Slovensku sa už cítite ako doma? V ktorom momente v živote ste si to uvedomili?

„Áno, už sa na Slovensku cítim ako doma. Uvedomila som si to práve, keď sa nám narodila dcérka, a stali sme sa rodinou. Zistila som, že mne osobne viac vyhovuje život na Slovensku, a takisto chcem svoju dcérku vychovávať tam. Avšak Srbsko bude pre mňa vždy domovom tiež. Je to miesto, kam sa vždy môžem vrátiť, miesto, ktoré dôverne poznám, vždy, keď sem prídem, mám pocit istoty, bezpečia a rodinnej pohody.“

Foto: z archívu spolubesedníčky

AKTIVITY TÁBORNÍCKEHO ODDIELU JÁNOŠÍK V KOVAČICI Táborovanie – zdravá strana života

Olinka Glóziková-Jonášová

Tábornícky oddiel Jánošík v Kovačici svoje začiatky začal písať v roku 1959. V súčasnosti je v ňom aktívnych vyše 50 detí rôzneho veku. Z toho asi 40 sú deti vo veku od prvej po štvrtú triedu základnej školy, rozdelené do dvoch skupín. Dievčatá patria do skupiny menom Včielky, kým chlapčenský názov skupiny znie Vĺčatá. Asi 15 aktívnych členov sú deti vo veku od piatej po ôsmu triedu. Títo mladí výskumníci sú rozdelení tiež do dvoch skupín, tzv. mlađi izviđači a mlađe planinke. Okrem nich aktívni sú aj 15 starší táborníci tzv. brđani vo veku ponad 20 rokov, o čom nás informoval starosta Táborníckeho oddielu Jánošík v Kovačici Jaroslav Toman: „Stretávajú sa pravidelne, každú sobotu. Prednášky na stretnutiach sa týkajú hlavne táborníckych zručností. Okrem teoretickej časti pracujeme však aj prakticky, pričom ich učíme aj početným skautským a spoločenským hrám a podobným veciam, s cieľom aby sa jedného dňa z nich stali spoločensky zodpovedné osoby a aby mali blízko k prírode.“

V druhej polovici mája členovia Táborníckeho oddielu Jánošík usporiadali celodňovú akciu upratania nádvoria Miestneho spoločenstva v Kovačici. Zapojení boli všetci, od tých najmladších po najstarších. „Upratali sme nádvorie, vyfarbili lavičky, vyzbierali suché lístie a trávu, z ktorej sme následne urobili kompost. Deti mali príleníckom oddiele je prihlasovanie na letné tábornícke kamarátenie skautov v Belej Crkve, totiž na belocrkvanských jazerách. V dňoch 23. júla až 1. augusta t. r. bude prebiehať letný tábor skautov za účasti 40 až 80 detí. Prihlásiť sa môžu všetky deti – žiaci z územia

Jaroslav Toman, starosta Táborníckeho oddielu Jánošík, pracuje s deťmi – členmi táboru

žitosť naučiť sa, vedľa vedomia o tom, že je potrebné upratať si svoje okolie a skutočnosti, že musia byť spoločensky zodpovední, aj niečo o význame kompostu,“ hovorí Toman a k tomu dodáva: „Toto je iba prvá z akcií, ktoré sme si naplánovali. Plánujeme ich usporiadať častejšie a pravidelne, aby naša dedina bola upravená.“ Ďalšou aktualitou v tomto táborcelej Kovačickej obce. Program táborníckeho kamarátenia skautov bude prebiehať v súlade s predpismi a normami Zväzu táborníkov Srbska a pod dozorom starších, edukovaných a skúsených starostov.

V priebehu týždňa plánujú absolvovať výlety, rôzne súťaže a naučiť sa, samozrejme, početným zručnostiam priamo v prírode. Starší skauti budú mať príležitosť overiť si získané vedomosti. Na záver táborovania bude primeraná prezentácia pre rodičov o tom, ako strávili tábornícky týždeň na jazerách.

Toman sa pri našom rozhovore pochválil, že sa vedeniu Táborníckeho oddielu Jánošík v Kovačici po vyše 60 rokoch podarilo vypracovať emblém, avšak v príprave je aj logo.

Kovačickým táborníkom sa za pravidelnú účasť a aktívne zapájanie sa do skautského oddielu, po zložení prísahy, dostane aj skautská rovnošata, teda šatka a tričko, ktoré predstavuje letnú rovnošatu. Toman však podotkol, že sa vedenie posnaží do jesene zadovážiť aj zimnú rovnošatu; je to košeľa, ktorá bude mať na sebe emblém oddielu. Na záver nášho rozhovoru pripomenul, že všetci, ktorí majú záujem o tábornícke kamarátenie v Belej Crkve, alebo majú záujem o zapojenie sa do činnosti Táborníckeho oddielu v Kovačici, sú vítaní, keďže údajne na jeseň plánujú rozšíriť svoju činnosť aj v ostatných dedinách Kovačickej obce.

Foto: z archívu Táborníckeho oddielu Jánošík

OBEC KOVAČICA Ekopédia v rukách školákov

Olinka Glóziková-Jonášová

Vústrety Svetovému dňu ochrany životného prostredia, ktorý si pripomíname 5. júna, svetlo sveta uzrelo trináste číslo pančevského časopisu o ekológii Ekopédia, ktoré vďaka finančnej podpore kompánie New Energy Solutions – Veternému parku Kovačica, Obce Kovačica a Ekologickému hnutiu Obce Kovačica vyšlo tentoraz aj v Obci Kovačica. „Vďaka ich spoločensky zodpovednému podnikaniu sa týmto spôsobom zintenzívňuje ekologická, politická a kultúrna gramotnosť detí,“ povedal nám predseda EHOK Vladimír Kuchárik. Na stranách časopisu zverejne-

S nadšením prijali Ekopédiu

né sú aj texty kovačických žiakov, podaná je správa o veľkej akcii zazeleňovania Kovačickej obce, rozhovor s predsedom Obce Kovačica Jaroslavom Hrubíkom, ako aj s úspešnými žiakmi z tohto prostredia a podobné. Uvedený časopis vychádza už 7 rokov a je zatiaľ jediným v Srbsku, ktorý sa môže kúpiť, totiž vymeniť za vyzbieraný odpad. Podmienkou je teda, aby deti skladovali odpad do špeciálnych kontajnerov umiestnených na dvoroch ich škôl a po vyzbieraní odpadu patričné služby odpad skladujú podľa stanovených predpisov a žiakom sa za odmenu dostane tento časopis.

Aktivisti EHOK koncom minulého týždňa rozdelili časopis všetkým deťom vo veku od prvej po štvrtú triedu vo všetkých školách obce. „Deti ich prijali s nadšením a hneď sa pustili do čítania,“ uzavrel Kuchárik.

Foto: z archívu spolubesedníka

ROZHOVOR S PENZISTAMI Z KYSÁČA Chcú byť príkladom

Miroslava Ožvátová

Pri šálke kávy sme si posedeli v miestnostiach starobných penzistov v Kysáči. Tieto nové priestory získali vďaka podpore Mesta Nový Sad a používajú ich na rôzne účely. S veľkou radosťou nás privítali predseda Miestnej organizácie starobných penzistov v Kysáči Juraj Fabian (1953), tajomníčka Suzana Kalmárová (1955) a pokladníčka Mária Madacká (1955). Chceli sme sa porozprávať na tému ich činnosti v rámci organizácie penzistov, ale aj na tému ich kandidatúry do Rady Miestneho spoločenstva Kysáč. Aktivity zhodnotil Juraj Fabian, o povinnostiach a o svojej práci všeobecne povedali nám pokladníčka Mária Madacká a tajomníčka Suzana Kalmárová, ktorá už viac rokov zastáva túto funkciu.

Povedzte nám o činnosti vašej organizácie penzistov?

Juraj Fabian: „Od roku 2019 som predsedom penzistov v Kysáči. Odvtedy sa zrúcal starý dom a vybudovali nám nový na starých základoch. Dostali sme nový nábytok, práve sa rieši kúrenie, v priebehu sú práce na dvore... Toto všetko vďaka podpore primátora Mesta Nový Sad Miloša Vučevića. Dom penzistov nie je ešte stále oficiálne otvorený. Starší sú veľmi aktívny v našej dedine a chceli by sme byť príkladom pre tých mladších. Máme aj plány do budúcna. Chceme sa kandidovať do Rady Miestneho spoločenstva a ukázať mladším, ako by to mali robiť.“

Na akých aktivitách ste sa zúčastnili?

„Pomáhali sme v procese očkovania v Kysáči, informovali sme občanov a zapisovali ich na zoznam, pomáhali sme im pri vypĺňaní dotazníkov. Teší nás, že sa ľudia aj ďalej rozhodujú dať sa zaočkovať. Ináč očkovanie prebieha v týchto našich priestoroch. Pomáhame aj iným združeniam, keď ide o zbieranie smeti, líčenie, upratovanie. Niekedy nám to berie veľa času, ale ten čas trávime spolu my penzisti. Snažíme sa robiť všetko, aby, keď prídu generácie po nás, zostalo niečo ako dedičstvo.“

Aké povinnosti máte ako pokladníčka?

Mária Madacká: „Aktívna som v klube penzistov a vykonávam funkciu pokladníčky. Zbieram členské a zatiaľ máme okolo 240 členov. Hlavne zbieram priamo v našom dome, ale aj chodím po dedine k tým, čo sú ešte starší od nás a nemôžu pravidelne chodievať sem. Sme ochotní postarať sa aj o to. Pre našich členov, ale aj pre iných občanov, ak objavia záujem, vybavujem napríklad aj kúpu kurčiat, uhlia, rezaniec... Máme aj mrazené výrobky, cestoviny, zeleninu, mäsové produkty. Kurčatá vybavujem na každé tri mesiace, to sú také stále aktivity. Keďže to ide na splátky, mám to na starosti ja. Treba veľmi dbať na termíny, nesmieme meškať u dodávateľa. Vediem evidenciu a mám svoje knihy. Teraz sme však dostali počítač od Mesta Nový Sad, ale sme nemali času zaoberať sa tým. Moje knihy mi vždy zostanú vodidlom, ale pokúsim sa zdolať aj technické znalosti. Potrebujem však pomoc mladších, aby mi podali základné smernice. Mali sme aj našu Facebookovú stránku, ale sme sa časom vzdali. Myslím si, že sa vrátime k tomu. Organizujeme tiež výlety. Boli sme v Aranđelovci, navštívili sme Fruškohorské monastiere, Etno selo Stanišići, Belehrad... My starší sme si zvykli byť aktívni, sme generáciou pracovných akcii. Treba posunúť dopredu celú dedinu a motivovať mládež. Práve preto sa chcem kandidovať do Rady Miestneho spoločenstva. Nechceme sa dostať na prvé miesta, ale iba podnietiť mládež. Majú ísť pred nami.“

Čo máte na starosti ako tajomníčka Miestnej organizácie starobných penzistov v Kysáči?

Suzana Kalmárová: „V združení som od roku 2010 a už tretí raz zastávam funkciu tajomníčky.

Hlavne vediem zápisnice a všetku dokumentáciu. Dodržiavam kontakty s pobočkou v Novom Sade. Takpovediac spájam Nový Sad a Kysáč. Do môjho opisu prá-

Vďačiac penzistom kysáčsky pomník bol vylíčený 13. októbra, práve v deň, keď Kysáč bol oslobodený spod jarma fašizmu

ce patria aj prihlášky pre kúpele. Evidujem ich a informujem záujemcov. Bola som aj iniciátorom, aby sa vystaval tento nový dom. Už som bola členkou Rady MiestBrány Miestnej organizácie starobných neho spoločenstva Kysáč, kde penzistov v Kysáči vždy otvorené som sa zapájala do dedinských aktivít. Niekedy si myslím, že mi je toho dosť, ale stane sa tak, že sa vtedy len posuniem ďalej. Aj mňa motivuje to, že treba povzbudiť mládež a vytrasovať im cestu. Vo všetkom nám pomáha výborníčka v Zhromaždení Mesta Nový Sad Milana Arňašová a riaditeľka NVU Hlas ľudu, ktorá je mostom spolupráce medzi nami a Mestom Nový Sad. Doposiaľ dosiahnuté výsledky sú spoločné. Jeden z nich napríklad bol v septembri 2020. Aj keď minulý rok bol poznačený koronakrízou a nemohli sme zrealizovať všetky naše plány, pokúsili sme sa urobiť test na tzv. Rezanciádu. Podarilo sa nám, ale v obmedzenom režime. Máme nádej, že tento rok bude úspešnejší. K tomu máme peknú spoluprácu aj s inými združeniami a spolkami. Foto: z archívu Výlety plánujú aj do budúcna M. Madackej