Prezident Vučić prijal Miroslava Lajčáka a Matthew Palmera

Týždeň

NÁVŠTEVA ŠPECIÁLNYCH VYSLANCOV EÚ A USA Prezident Vučić prijal Miroslava Lajčáka a Metthew Palmera

Miroslav Benka

Prezident Srbska Aleksandar Vučić sa 3. júna t. r. stretol s Miroslavom Lajčákom, osobitným zástupcom EÚ pre dialóg medzi Belehradom a Prištinou a pre iné regionálne otázky týkajúce sa západného Balkánu, a Matthew Palmerom, špeciálnym vyslancom USA pre západný Balkán. V rámci stretnutia prezident Srbska prízvukoval: „Verím v kompromis pre Kosovo.“ Špeciálni vyslanci EÚ a USA Miroslav Lajčák a Matthew Palmer okrem stretnutia so srbským prezidentom absolvovali stretnutia aj s najvyššími predstaviteľmi Srbska. Témou stretnutí boli prípravy na pokračovanie dialógu medzi Belehradom a Prištinou, ktoré boli stanovené na mesiac jún v Bruseli. Pred príchodom do Belehradu Lajčák a Palmer usporiadali dvojdňovú návštevu Prištiny,

Metthew Palmer, Aleksandar Vučić a Miroslav Lajčák (zľava)

kde prediskutovali proces dialógu s predstaviteľmi Kosova. Prezident Aleksandar Vučić zhodnotil, že vedie „dobré rozhovory“ s vyslancami EÚ a USA. „Dialóg s Prištinou bude čoskoro pokračovať a ja verím v možnosť dosiahnutia kompromisného riešenia,“ napísal po stretnutí na svojom Instagrame. Predstavitelia našej krajiny v rozhovore s Palmerom prízvukovali, že sa Belehrad zaviazal viesť dialóg s Prištinou, kým premiérka Ana Brnabićová vyzdvihla, že jednou z priorít zahraničnej politiky je zintenzívnenie spolupráce s USA a že je Belehrad aj naďalej odhodlaný viesť dialóg s Prištinou o normalizácii vzťahov, píše N1. „Posilnenie politického dialógu a návštevy, ktoré sú na vysokej úrovni, sú v našom záujme, a dúfam, že budeme mať šancu pripomenúť si 140. výročie diplomatických vzťahov medzi Srbskom a USA,“ uviedla Brnabićová po stretnutí s Palmerom v Belehrade.

Pokiaľ ide o dialóg s Prištinou, Brnabićová dodala: „Belehrad splnil všetky povinnosti a očakáva, že to isté bude aj z ich strany, aby dialóg mal zmysel.“

Palmer, ktorý prišiel do Belehradu neskoro v stredu po návšteve Prištiny, uviedol, že USA dôrazne podporuje dialóg v rámci Európskej únie a záštitu jej osobitného vyslanca Miroslava Lajčáka. Americký vyslanec tiež uviedol, že by malo byť zabezpečené mediálne prostredie, v ktorom môžu byť vypočuté rôzne názory. Zdroj / foto: Tanjug

STRETNUTIE S RIADITEĽKAMI ÔSMICH STREDÍSK PRE SOCIÁLNU PRÁCU JUŽNÉHO BANÁTU Pochválená práca a snaha Strediska pre sociálnu prácu Kovačica

Olinka Glóziková-Jonášová

Ministerka pre prácu, zamestnávanie, bojovnícke a sociálne otázky prof. Dr. Darija Kisićová-Tepavčevićová 1. júna navštívila Obec Alibunar, kde sa stretla s riaditeľkami ôsmich Stredísk pre sociálnu prácu z územia Juhobanátskeho obvodu. Témou stretnutia bolo zlepšenie práce týchto inštitúcií a služieb sociálnej ochrany, ktoré poskytujú.

Stretnutie sa uskutočnilo z iniciatívy náčelníčky Juhobanátskeho obvodu Maríny Tomanovej. Na zasadnutí s ministerkou a náčelníčkou Tomanovou sa zúčastnili riaditeľky ôsmich stredísk zo všetkých obcí z územia južného Banátu (Pančevo, Vršac, Kovačica, Kovin, Opovo, Alibunar, Plandište a Bela Crkva).

Ministerka Kisićová-Tepavčevićová vyzdvihla: „Sociálna ochrana je jednou z priorít vlády Srbska a príslušného ministerstva, čo je potvrdené aj pridelením nančných prostriedkov v hodnote 556 miliónov dinárov určených na rozvoj služieb sociálnej ochrany v lokálnych samosprávach. Týmito prostriedkami budú obsiahnuté obce na území južného Banátu v hodnote 15 miliónov dinárov.“ Pritom pozvala lokálne samosprávy, aby aj samy preukázali iniciatívu a vyjadrili sa, aký druh pomoci v tejto oblasti potrebujú, aby im rezortné ministerstvo usmernilo nančné prostriedky na tie účely. „Po zasadnutí sme dostali sľub, že ministerstvo v nasledujúcom období bude riešiť problém obsadenia voľných pracovných miest a vyčlení prostriedky v súlade s možnosťami na zlepšenie služieb sociálnych stredísk a oblastí dôležitých pre spoločnosť, ktoré patria pod a ako vyznelo, vedeniu kovačického Strediska pre sociálnu prácu patrí pochválenie za organizačnú činnosť, ale aj vkladanie

kompetenciu tohto ministerstva,“ povedala Marína Tomanová, náčelníčka Juhobanátskeho obvodu.

Na zasadnutí bola prítomná aj Dušanka Petráková, riaditeľka Strediska pre sociálnu prácu Kovačica, ktorej práca bola zo strany ministerstva pochválená, a aktívne angažovanie sa pri vyriešení problémov vyskytujúcich sa v tejto oblasti. Špeciálne však bolo ocenené aj pôsobenie Denného pobytu pre osoby so zdravotným postihnutím, služby geronto-domácich, ale aj ďalšie, ktoré toto stredisko svojím užívateľom poskytuje.

„Ministerstvo pre prácu, zamestnávanie, bojovnícke a sociálne otázky aj v tomto roku poskytlo nančné prostriedky v hodnote 740-tisíc dinárov pre projekt Inkluzívne džudo, džudo pre všetkých, ktorého frekventantmi sú užívatelia Denného pobytu pre osoby so zdravotným postihnutím v Obci Kovačica. S týmto projektom sa mimovládna organizácia Modrý anjel uchádzala o spomenuté ministerstvo a dostala nančné prostriedky na jeho realizáciu. Je to tretíMomentka zo zasadnutia s ministerkou pre prácu, zamestnávanie, bojovnícke krát, čo toto ministerstvo a sociálne otázky prof. Dr. Darijou Kisićovou-Tepavčevićovou podporilo tento projekt. Je to vlastne pokračovanie projektu, ale v tomto roku frekventanti pôjdu aj na súťaženie, dostanú medaily a diplomy. Samozrejme, do projektu sú započítané aj tréningy. Vlani frekventanti inkluzívneho džuda mali iba spoločný tréning, kým, opakujem, v tomto roku pôjdu aj na súťaž, čo je o krok viac,“ povedala Petráková. Dušanka Petráková, riaditeľka Strediska pre sociálnu prácu v Kovačici, na zasadnutí prezentovala prácu tejto ustanovizne, pričom na záver ozrejmila, že sa im vydaril proces adoptácie jednéStretnutie sa uskutočnilo z iniciatívy náčelníčky Juhobanátskeho obvodu ho dieťaťa. Túto správu Maríny Tomanovej (šiesta zľava) všetci prítomní prijali s nadšením. O priebehu adoptovania budeme na stranách nášho týždenníka však informovať následne. Foto: z archívu D. Petrákovej

Týždeň

V OBCI BÁČSKY PETROVEC ZRUŠENÝ MIMORIADNY STAV Dostávame sa do normálu

Anna Horvátová

Vírus rozsievajúci smrť sa vlani začiatkom roka začal šíriť po celej planéte. V rovnaký deň, 6. marca 2020, bol registrovaný prvý prípad nakazenia COVID-19 v Srbsku aj na Slovensku. Vyše roka sme zápasili s neviditeľným nepriateľom. Situácia tak v našej krajine, ako i v Obci Báčsky Petrovec oscilovala.

Prvé mesiace pandémie vlaňajšieho roka sa v našej obci necítili až tak výrazne, ako to zasiahlo iné časti krajiny a sveta. V plnej sile sa ochorenie prejavilo koncom novembra a po novom roku, keď začal stúpať počet nakazených. Mimoriadny stav v Obci Báčsky Petrovec bol vyhlásený 2. decembra 2020. Zrušený bol 2. júna, po tom, čo bolo sedem dní zaradom zaznamenané jednociferné číslo nakazených na úrovni obce, čo sa určuje podľa počtu obyvateľov. Podmienka na vyhlásenie mimoriadneho stavu v meste / obci je prevalencia aktívnych prípadov nad 100 / 100 000 v obci s viac ako 30 000 obyvateľmi, resp. viac ako 200 / 100 000 v obci s menej ako 30 000 obyvateľmi.

Tak z 20. mája bolo 12 nakazených v jednom dni či prihlásených aktívnych prípadov, úhrnne 923 občanov. Už 25. mája počet klesol na 5 aktívnych prípadov v obci a keďže sa zdravotná situácia zlepšovala, teda počet novonakazených nestúpal, 2. júna bol v Obci Báčsky Petrovec zrušený mimoriadny stav vyhlásením predsedníčky obce Jasny Šprochovej v dôsledku živelnej pohromy šírenia nákazlivej choroby COVID-19 vyvolanej vírusom SARS-Cov-2, keďže zanikli dôvody jej vyhlásenia. Foto: pixabay

OBEC KOVAČICA Až 8 miliónov dinárov na občiansky aktivizmus

Olinka Glóziková-Jonášová

Slávnostné udelenie finančných prostriedkov predstaviteľom náboženských spoločenstiev, ako aj predstaviteľom združení občanov v hodnote 6 miliónov dinárov sa uskutočnilo v piatok 4. júna vo veľkej zasadačke obecnej správy v Kovačici.

Prítomných na úvod privítala Marijana Melišová, asistentka predsedu Obce Kovačica, ktorá podotkla, že sa komisia, ktorá hodnotila projekty a rozhodovala o udelení nančných prostriedkov, snažila a rmatívne vplývať na všetky združenia pôsobiace na území OK, ktoré sa uchádzali s projektmi. „V tomto roku je hodne projektov, čo ma mimoriadne teší, lebo to znamená, že Obec Kovačica je spoľahlivým partnerom v občianskom aktivizme,“ podotkla Melišová.

Vedenie Obce Kovačica v ten deň podpísalo dohody o spolu nancovaní projektov v oblasti kultúry a verejného záujmu, ako aj o spolu nancovaní projektov náboženských spoločenstiev.

Na každý projekt lokálna samospráva vyčlenila dva milióny dinárov. Predtým boli tiež vyčlenené dva milióny dinárov na projekty z oblasti lovu, rybolovu, ekológie a poľnohospodárstva. Tým činom na podporu uvedených projektov Kovačická obec vyčlenila celkove 8 miliónov dinárov.

Foto: z archívu Obce Kovačica

PROGRAM SLOVENSKÝCH NÁRODNÝCH SLÁVNOSTÍ.

V pondelok 7. júna vo veľkej sále Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec prvé zasadnutie uskutočnil organizačný výbor Slovenských národných slávností 2021, po rozhodnutí organizačných subjektov, Obce Báčsky Petrovec, Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny a Matice slovenskej v Srbsku, že sa sviatok všetkých Slovákov realizuje 13., 14. a 15. augusta. Za účasti predstaviteľov organizátorov a spolkov a združení podrobnejšie bol spresnený program a termíny, ktoré sa už v priebehu niekoľko dní vykryštalizujú.

VEREJNÁ ROZPRAVA OHĽADOM AUTOSTRÁDY BELEHRAD – ZREŇANIN – NOVÝ SAD Autostráda bude vystavaná aj na poliach Kovačickej obce

Olinka Glóziková-Jonášová

V pondelok 7. júna v Debeljači prebiehala verejná rozprava komisie Ministerstva stavebníctva, dopravy a infraštruktúry Republiky Srbsko ohľadom verejného nahliadnutia do náčrtu priestorového plánu výstavby autostrády Belehrad – Zreňanin – Nový Sad, ktorá podľa aktuálneho náčrtu bude vystavaná aj na obrábateľnej pôde Kovačickej obce.

Predstavenie plánu prebiehalo v zákonnej 30-dňovej lehote (od 26. apríla do 25. mája aktuálneho roka) v miestnostiach miest Belehrad, Pančevo, Zreňanin a Nový Sad, ako aj v miestnostiach obcí Opovo, Kovačica a Žabalj, pritom aj prostredníctvom webových stránok rezortného Ministerstva pre prácu, priestorové plánovanie a jednotky lokálnej samosprávy, ktoré sú obsiahnuté priestorovým plánovaním.

Vo verejnej rozprave sa zúčastnila stovka poľnohospodárov z Kovačice, Debeljače a Idvora, ako aj z okolitých dedín zo susedných obcí. V dôsledku dodržiavania epidemiologických opatrení rozdelení boli do dvoch skupín.

Na úvod prítomných pozdravil predseda Obce Kovačica Jaroslav Hrubík a slova sa ujal aj predseda Zhromaždenia obce Kovačica Milan Garašević, ktorí skrátka vysvetlili, o akú rozpravu ide. Vedenie Obce Kovačica prítomným prisľúbilo pomoc ohľadom týchto pálčivých otázok.

V mene Sektora pre priestorové plánovanie a urbanizmus Ministerstva stavebníctva, dopravy a infraštruktúry slova sa ujal Đorđe Milić a zdôraznil, že sa budú venovať poznámkam, ktoré príslušné ministerstvo od obyvateľov Kovačickej obce dostalo. Podotkol, že ide o 6 typických poznámok a viac ako 200 osobných. „Z týchto poznámok vyplýva, že je obyvateľom Obce Kovačica potrebná pôda ako základný zdroj na život a prácu. Poukazujú taktiež na skutočnosť, že je dopyt po poľnohospodárskej pôde na tomto území veľký a že je ponuka veľmi malá s ohľadom na nej miere prispôsobiť projektovú dokumentáciu prijatým objektívnym sťažnostiam. Okrem spomenutých vo verejnej rozprave sa zúčastnili aj predstavitelia Koridoru Srbska, ako aj čínskej kompánie, ktorá je

Z pondelkovej verejnej rozpravy

dopyt. To sú typické a špeci cké problémy, ktoré treba zobrať do úvahy v tomto cykle plánovania, lebo skutočne nie je cieľom, aby niekto zostal bez pozemku. Rovnako tak musíme jasne de novať, poverená výstavbou danej autostrády.

Poľnohospodárski výrobcovia si na úvod verejnej rozpravy pozreli krátku videoprezentáciu autostrády Belehrad – Zreňanin – Nový

Vedenie Obce Kovačica prisľúbilo pomoc, koľko je to v ich možnosti a kompetencii

že nemôžeme rešpektovať všetky žiadosti a záujmy jednotlivcov, lebo ide v prvom rade o záujmy Republiky Srbsko a Autonómnej pokrajiny Vojvodiny,“ vysvetlil Milić. Zdôraznil aj, že sa príslušné ministerstvo posnaží v maximálSad, po čom nasledovala rozprava. „Kovačickí, debeljačskí a idvorskí poľnohospodári, na ktorých pozemkoch by mala byť vybudovaná autostráda Belehrad – Zreňanin – Nový Sad, príslušnému ministerstvu v stanovenej lehote podali sťažnosti (viac ako 200, z čoho takmer 170 z Kovačice), kým sa poľnohospodárski výrobcovia z Kovačice organizovali tým, že podali aj petíciu,“ informoval poľnohospodár z Kovačice Martin Toman a vysvetlil, že v tom poľnohospodári vystupujú ako jednotlivci a nie ako členovia Združenia poľnohospodárov Kovačičania. „Aj napriek tomu však zastávame jednotné stanovisko, že zem predať nechceme. Namiesto pôdy, ktorá by sa mala používať na účely výstavby autostrády, požadujeme pozemky na iných lokalitách, ako aj vykonanie komasácie pozemkov pred alebo po výstavbe autostrády. Svoj postoj sme prezentovali aj na pondelkovej verejnej rozprave,“ povedal Toman.

Vedenie Obce Kovačica v čele s predsedom Jaroslavom Hrubíkom na záver verejnej rozpravy prisľúbilo prítomným poľnohospodárom, že o vyriešenie spomenutých otázok požiadajú aj Správu pozemku. „Vedenie obce sa k vyriešeniu týchto problémov postavilo korektne a ponúklo nám pomoc, nakoľko je to teda v ich možnosti a kompetencii,“ hovorí náš spolubesedník.

Uzavretie verejnej rozpravy je teda aj ďalej otázne a žiadne konkrétne rozhodnutia na nej nevyzneli. Konkrétne vyriešenie očakávajú poľnohospodárski výrobcovia v najbližších dňoch a dúfajú, že budú spokojní s nimi tak poľnohospodári, ako aj príslušné ministerstvo, ktoré si dané aktivity stanovilo pre projekt verejného záujmu. Toto je inak tretí náčrt spomínanej autostrády, pritom postoj poľnohospodárskych výrobcov ohľadom jej výstavby je tiež jednotný. „Áno, chceme, aby sa stavali autostrády, samozrejme, veď je to v prospech všetkých nás, a pozdravujeme takéto projekty, ibaže máme pripomienku ohľadom jej trasy, ktorá vedie práve cez najplodnejšiu obrábateľnú pôdu prvej triedy. Myslíme si, že keby sa dala vymeniť trasa autostrády, všetci by boli spokojní, a že by takým rozhodnutím boli všetci výhercami.“

NA SLÁVNOSTNÝCH SLUŽBÁCH BOŽÍCH V STAREJ PAZOVE INŠTALOVALI MGR. IGORA FELDYHO ZA SENIORA SRIEMSKEHO Verne slúžiť Hospodinu!

Miroslav Benka

Za prítomnosti početných hostí z domova a zo sveta, predstaviteľov Biskupského úradu a Synody SEAVC v čele s dôstojným pánom biskupom Mgr. Jaroslavom Javorníkom, PhD., a synodálnym dozorcom delegácie všetkých cirkevných zborov, seniorov – báčskeho Mgr. Jaroslava Kopčoka a banátskeho Mgr. Slađana Daniela Srdića, predstaviteľov Báčskeho a Banátskeho seniorátu, početných kňazov, predstaviteľov Evanjelickej metodistickej cirkvi v Srbsku, Katolíckej cirkvi v Srbsku, Pravoslávnej cirkvi v Srbsku s protojerejom Srđanom, predstaviteľov NRSNM za účasti predsedníčky Libušky Lakatošovej a Matice slovenskej v Srbsku v čele s predsedom PhDr. et ThMgr. Branislavom Kulíkom, predstaviteľov politického života, ako aj diplomatov, predstaviteľov slovenských škôl, združení a spolkov, početných médií, medzi nimi aj bratislavskej Slovenskej televízie (RTVS), a staropazovských cirkevníkov sa konala inštalácia seniora sriemskeho.

Na slávnostných službách Božích v najstaršom chráme Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi, v evanjelickom kostole v Starej Pazove, v nedeľu 6. júna dôstojným pánom biskupom SEAVC v Srbsku Mgr. Jaroslavom Javorníkom, PhD., inštalovaný bol nový senior sriemsky Mgr. Igor Feldy, farár staropazovský.

Táto udalosť zapadla do osláv významného jubilea – storočnice osamostatnenia Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku.

Slávnosť inštalácie sa konala v kostole, ktorý má najdlhšiu tradíciu. Osadníci Starej Pazovy sa ihneď po príchode na toto územie v roku 1770 zaujímali aj o svoj duchovný život a školskú výchovu detí. Prvý slovenský pazovský farár Samuel Špannagel roku 1770 konal prvé služby Božie pre verejnosť pod holým nebom. V roku príchodu si vybudovali aj

Slávnostné uvádzanie do úradu seniora sriemskeho Igora Feldyho biskupom Mgr. Jaroslavom Javorníkom, PhD., a seniormi

modlitebnicu a o rok neskôr položili základný kameň evanjelického kostola. Onedlho bola vystavaná fara a neskoršie aj škola. Keď sa po osamostatnení našej cirkvi prvým seniorom Sriemskeho seniorátu stal staropazovský kňaz Vladimír Konštantín Hurban, dramatik, známejší ako Vladimír Hurban Vladimírov (1914 – 1950), po ňom túto zodpovednú funkciu zastávali aj Javorníka, ktorý prízvukoval, že slúžiť znamená pokoru a verne slúžiť Hospodinu.

Pán senior sriemsky, ako sa vám pozdávala inštalácia? „Som požehnaný tým, že inštalácia prešla na najvyššej úrovni. Som rád, že prišli predstavitelia našich cirkevných zborov a som nesmierne vďačný za rady, ktoré sme počuli a ktoré som prijal od

Zábery z kostola

Mgr. Vladimír Vereš (1951 – 1973), Mgr. Ján Baláž (1973 – 1989), Mgr. Pavel Andrášik (1990 – 2005), Mgr. Ján Vinkovič (2006 – 2021) a naposledy Mgr. Igor Feldy (2021) Na samotnej inštalácii, za plnej staropazovskej svätyne, veľkou silou zaznel hovor pána biskupa dôstojného pána biskupa a čestného seniora Mgr. Jána Vinkoviča.“

Ktorá sugescia dôstojného pána biskupa vám najviac utkvela v pamäti? „Asi tá, že Pán Boh si nás vyvolil do každého úradu a toto je ten nový úrad, do ktorého ma Pán Boh postavil, mňa nehodného, ale predsa ma On zmocnie a dá mi sily a dostatok sebavedomia a všetkého, aby som bol schopný zaujať stanovisko, ktoré sa pozerá na dobro cirkvi a nášho ľudu.“

Ako vidíte funkciu seniora a čo od nej očakávate? „Funkcia seniora, chcem veriť, dáva pole na rozšírenie činnosti v našom senioráte. Očakávam dobrú spoluprácu s kňazmi a veriacimi, lebo mojou úlohou je predovšetkým koordinovať činnosť a podávať správu o činnosti na Synode, ale chcel by som k tomu pridať aj niečo novšie, konštruktívnejšie, rozšíriť na mládež. Staropazovský zbor má veľmi dobré možnosti na prijatie mládežníkov, predovšetkým tu myslím na ten západný Sriem a iné časti nášho seniorátu. Máme možnosť organizovať aj niekoľkodňové stretnutia pri Božom slove a pri speve. Plánujem iniciovať aj ohľadom stretnutí chórov a cirkevníkov, a tak ich prebudiť aj cirkevne, aj národne.“

Mgr. Igor Feldy sa narodil 30. januára 1978 v Novom Sade otcovi Jaroslavovi a matke Anne, rod. Šprochovej. Základnú školu vychodil v Novom Sade. Maturoval na Gymnáziu Jána Kollára v Báčskom Petrovci (1997). Vyštudoval Bohosloveckú evanjelickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave (2003). Počas vysokoškolského štúdia pobudol jeden rok na študijnom pobyte na Roanoke College, Salem, vo Virgínii, USA, odbor náboženstvo a filozofia (1999 – 2000), a jeden rok na študijnom pobyte na Evanjelickej teologickej fakulte Univerzity Friedricha-Alexandra v Erlangene, Nemecko (2001 – 2002). Ordinovaný bol 27. 7. 2003 v Novom Sade. Kaplánom v cirkevnom zbore v Starej Pazove bol v rokoch 2003 – 2005, je farárom cirkevného zboru v Starej Pazove a v súčasnosti i seniorom sriemskym.

VYRIEŠENIE BYTOVEJ OTÁZKY Je pekné byť obyvateľom mesta Nový Sad

Miroslava Ožvátová

Primátor mesta Nový Sad Miloš Vučević 20. mája pozdravil majiteľov bytov a odovzdal kľúče od nového domova tým, ktorí dostali príležitosť vyriešiť svoju bytovú otázku vďaka konkurzom. Nové byty dostali rodiny, ktorým to vskutku bolo potrebné: osamelí rodičia, viacčlenné rodiny a tie, ktoré boli prinútené utiecť zo svojich domovov. Po piatich rokoch od výstavby budova v Ulici kysáčskej v Novom Sade dostala nových obyvateľov.

Začiatkom minulého roka bola vyhlásená verejná výzva na podporu bývania pri prideľovaní alebo kúpe bytov vo verejnom vlastníctve mesta Nový Sad a pri pomoci legalizácie bytu alebo rodinného domu. Pandemická situácia proces spomalila. Táto výzva bola príležitosťou pre mnohé rodiny, aby získali svoj domov. Jedna z nich je pôvodne z Kysáča, aj keď už viac ako desať rokov býva v Novom Sade.

Slađana a Momčilo Ristićovci sú v manželstve 20 rokov. Svoju bytovú otázku nevyriešili. Prvých desať rokov bývali v podnájme v Kysáči, a potom sa presťahovali

do mesta. V Novom Sade sú tiež už desať rokov – a znovu nie svoji na svojom. V tom období sa všeličo u nich zmenilo. V prvom rade stali sa rodičmi. Ako prvý na svet prišiel syn Stefan a po niekoľkých rokoch aj dvojčatá – Kristina a Veljko. Narodili sa predčasne, v

29. týždni tehotenstva. Ako deti so znevýhodnením rodičia ich prihlásili do nadácie Budi human. Čo pre nich nový domov znamená a ako ho získali, povedala nám Slađana Ristićová: „Bolo to pre mňa veľké prekvapenie. O tom, že taká výzva existuje, som počula náhodou. Uvažovala som o tom, či podať žiadosť. Rozhodla som sa, skrze mojich detí. Aby jedného dňa mali niečo svoje. Už takmer dve desaťročia platíme nájomné a nemáme svoj domov. Spomínam si, že som sa nemohla dočkať výsledSlávnosť z príležitosti odovzdávania kľúčov od bytu kov. V decembri minulého roku bol zverejnený návrh a začiatkom tohto roku konečný zoznam tých, čo dostanú podporu. Keďže pracujem v obchode, hneď zrána čítam dennú tlač. Bolo neuveriteľné, keď som otvorila noviny a videla konečné rozhodnutie. Boli sme na zozname tých, ktorí dostali možnosť kúpiť byt, ktorý je vo verejnom vlastníctve mesta Nový Sad. Výhody sú pre nás veľké. Nemáme preddavok, žiadne úroky a štvorcový meter sme kúpili za zľavenú cenu. Okrem toho potešilo ma aj to, že som informáciu o výzve sprostredkúvala aj ďalej. Žena, ktorá nám pomáha okolo našich dvojčiat, nemá manžela a o svoje deti sa stará sama. Navrhla som jej, aby podala žiadosť aj ona. Bolo dozaista prekvapenie, keď som nás obe videla na zozname tých, čo dostali pomoc mesta Nový Sad. Potvrdilo sa, že sa dobré dobrým vracia. Zmluvy sme podpísali 17. mája. O tri dni nám primátor Miloš Vučević slávnostne odovzdal kľúče. Za prítomnosti médií sme odomkli dvere nášho bytu.“

Byt je pripravený na nasťahovanie. Čoskoro sa aj Ristićovci presťahujú. Stefan dostal svoju izbu, ktorú doteraz nemal. Inak podobná verejná výzva práve zasa prebieha. Budova je v Ulici Momčila Tapavice v Novom Sade.

Foto: z archívu mesta Nový Sad

STARÁ PAZOVA Účty aj elektronickou poštou

Anna Lešťanová

S cieľom zveľadiť hospodársky proces doručovania účtov, na základe ktorých sa táto služba stáva oveľa rýchlejšou a ľahšou, v dvoch staropazovských verejných komunálnych podnikoch – Vodovod a kanalizácia a Čistoća umožnené sú i zdarma doručenia e-Računa v digitálnej forme prostredníctvom elektronickej pošty (mailu).

Týmto spôsobom doručenie účtov je dostupné všetkým užívateľom služieb v uvedených podnikoch, teda tak novým, ako aj starým užívateľom, bez ohľadu na to, či ide o fyzické alebo právnické osoby.

E-Račun sa doručuje po vykonaní komunálnej služby, resp. strovení vody za každý mesiac osobitne. Doručenie takýchto elektronických účtov sa aktivuje

na požiadavku samotných užívateľov. Vyplnením požiadavky na doručenie účtov elektronickou poštou užívateľ sa rozhoduje pre takýto spôsob doručenia účtov, ktorý je platný, kým sa daná fyzická alebo právnická osoba nerozhodne inak.

Užívateľom služieb, ktorí súhlasili, aby sa im účty doručovali elektronickou poštou z VKP Vodovod a kanalizácia Stará Pazova a VKP Čistoća Stará Pazova, nebudú viac doručované účty prostredníctvom

pošty v tlačenej forme. Výhody elektronického účtu vzhľadom na účet doručený v tlačenej forme sú: istota účtu v PDF formáte a totožnosť s tlačenou formou účtu, možnosť archivovania účtu v digitálnej forme na počítači a ochrana životného prostredia, lebo každý rok sa vyrúbe viac ako 125 miliónov stromov na výrobu papiera.

Jedna priemerná domácnosť ročne stroví množstvo papiera, ktorý sa získal zo šiestich stromov, a aby iba jeden strom vyrástol do svojej maximálnej výšky, potrebných je okolo 50 rokov. (ilustračné fotogra e)

Z PRVÉHO ZASADNUTIA ORGANIZAČNÉHO VÝBORU OSLÁV KULPÍNA Po roku tradične s rôznorodým obsahom

Katarína Gažová

Po minuloročnej nútenej prestávke tohto roku trojlístok osláv: Deň Kulpína, Predslávnosťové dni v Kulpíne a Svadba voľakedy a dnes budú usporiadané. Prvé zasadnutie organizačného výboru spomenutých osláv bolo v utorok 8. júna v miestnostiach Miestneho spoločenstva Kulpín. Zasadnutie viedli predseda Rady Miestneho spoločenstva Kulpín Miroslav Čeman a predseda MOMS v Kulpíne Pavel Gaža.

Na prvom zasadnutí organizačného výboru trojosláv Kulpína boli prítomní: predsedníčka Spolku kulpínskych žien Katarína Zorňanová, predseda Poľovníckeho spolku Fazan Kul-

Z galakoncertu v roku 2019 – temperamentný tanec v podaní tanečníkov KUS Zvolen

pín Branislav Plachtinský, predseda KUS Zvolen Zoroslav Zima, predseda Volejbalového klubu Kulpín Todor Radanov, predseda Šachového klubu Kulpín Radoslav Kolarski, členovia RMS Kulpín Viera Dorčová-Babiaková a Branislav Kuštra, tajomník MS Kulpín Zlatko Harminc a predstavitelia médií. Ako hosť

zasadnutia bol prítomný riaditeľ Turistickej organizácie Obce Báčsky Petrovec Nebojša Marušić. Na prvom stretnutí sa najprv hovorilo o dátumoch realizácie osláv Kulpína. Tohto roku to bude dvojdňové podujatie, a to v sobotu 31. júla a v nedeľu 1. augusta, teda dva týždne pred usporiadaním tohtoročných Slovenských národných slávností v Báčskom Petrovci. Týždeň pred trojlístkom osláv Mladší tanečníci KUS metropolitu Stefana Stra- v Kulpíne MOMS timirovića Kulpín Kulpín a Výtvarná sekcia KEBY pôsobiaca pri matičnom miestnom odbore zorganizujú ďalší Slovenský výtvarný tábor v kulpínskom kaštieli. Práce vytvorené počas tábora budú zaradené do výstavy obrazov, ktorá bude otvorená v prvý deň osláv, teda v sobotu 31. júla v predvečerných hodinách. Tohtoročné oslavy v Kulpíne budú rôznorodé, aj keď nie natoľko obsahovo bohaté ako tie v roku 2019, keď program osláv bol rozvrhnutý na štyri dni.

V prvý deň tohtoročných osláv sú v popoludňajších hodinách naplánované obsahy tradičného podujatia Svadba voľakedy a dnes, ktoré má na starosti Spolok kulpínskych žien: stánky spolkov z Kulpína a okolia a kultúrny program na tému svadby, tradičná tortiáda a etnovýstava spolku. bude pre obecenstvo a hostí usporiadaný galakoncert. Po slávnostných príhovoroch by mali vystúpiť domáci KUS Zvolen Kulpín, KUS metropolitu Stefana Stratimirovića Kulpín, FS Petrovčan a Komorný zbor Musica viva Báčsky Petrovec.

Na dobrú náladu a pobavenie návštevníkov v parku muzeálneho komplexu bude popoludní a po galakoncerte hrať živá hudba.

Naplánované sú aj tradičné športové súťaže rybárov (sobota predpoludním) a šachistov (nedeľa popoludní) v rybárskej chatke v Kulpíne a zveľadenie, rozvoj a propagácia cyklistiky pre najmladších účastníkov v strede Kulpína.

V nedeľu 1. augusta oslavy budú pokračovať. V evanjelickom chráme sa uskutočnia slávnostné služby Božie a zasa tradične v areáli Poľovníckeho spolku Fazan Kulpín už dopoludnia začne súťaž poľovníkov v streľbe do hlinených terčov a súťaž prihlásených skupín vo varení poľovníckeho paprikáša. V predvečerných hodinách si na zelenom teréne Futbalového

Združenie Objatie tiež malo stánok na predvlaňajších oslavách

Tieto obsahy budú realizované v areáli kulpínskeho múzea. Vo večerných hodinách tam klubu Kulpín v zábavnom duchu sily zmerajú mužstvá tučných a chudých futbalistov.

KUS VLADIMÍRA MIČÁTKA V KYSÁČI Program k výročiam

Miroslava Ožvátová

Vo štvrtok 3. júna pred Slovenským národným domom v Kysáči bol usporiadaný slávnostný večierok venovaný 150. výročiu narodenia učiteľa, prekladateľa, národovca a kultúrneho dejateľa čiatkou, na ktorej bol zobrazený práve tento Kysáčan.

Večierok inicioval Kultúrno-umelecký spolok v Kysáči, ktorý nesie meno Vladimíra Mičátka a sídli v ulici, kde býval, pôsobil a umrel tento významný muž. Program bol usporiadaný za prítomnosti predstaviteľov po-

Miešaná spevácka skupina Kultúrneho centra Kysáč

Vladimíra Mičátka. Okrem toho si pripomenuli ešte jedno výročie. Keďže uplynulo 40 rokov od založenia spolku, ktorý nesie meno významnej kysáčskej osobnosti, bola vhodná príležitosť spomekrajinského sekretariátu, Matice slovenskej v Srbsku a Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, ako i predstaviteľov združení, inštitúcií, spolkov a obyvateľov Kysáča.

núť si aj na činnosť tohto spolku. Zaujímavosťou je, že špeciálne v ten deň bola vyrobená pečiatka a obálka, obe venované jubileu narodenia Vladimíra Mičátka. Všetky listy na pošte sa dali opečiatkovať príležitostnou pe-

Prítomných privítal predseda spolku Michal Francisty. O živote a činnosti Vladimíra Mičátka sa zmienil redaktor a publicista Jaroslav Čiep z Báčskeho Petrovca a Obálka a pečiatka venovaná Vladimírovi Mičátkovi o diele a živote jeho sestry Eržiky Mičátkovej predsedníčka Spolku kysáčskych žien Ľudmila Berediová-Stupavská. Okrem slávnostných príhovorov pred Slovenským národným domom odzneli aj verše básne Za bratom Eržiky Mičátkovej, ktoré predniesla Anna Asodiová. Nechýbali ani pieseň a hudba. O to sa postarala mužská a ženská skupina Kultúrneho centra Kysáč, ktorá zaspievala piesne Po nábreží a Okolo Kysáča. Riaditeľ Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov Vladimír Francisty po kratšom príhovore slávnostne odhalil pamätnú tabuľu, ktorá odteraz bude okrášľovať priečelie SND v Kysáči.

Program pokračoval v miestnostiach Slovenského národného domu, kde sú umiestnené aj Galéria SND, MOMS Kysáč a KUS Vladimíra Mičátka. Nasledoval výklad dejín venovaný 40. výročiu spolku, ktorý podal predseda KUS Vladimíra Mičátka Michal Francisty. KUS bol založený 22. februára 1981, ale ho vystriedalo Kultúrno-informačné stredisko. Znova bol založený v roku 2008. Je organizátorom mnohých akcií. Hlavne sa venuje literárnym večierkom, na ktorých chce Kysá-

čanom priblížiť literatúru. Na záver programu zaspievali aj mladé speváčky Katarína Martišová a Marína Šmitová. Básňami sa prihovorili aj Elena Surová

Pamätná tabuľa na stene SND v Kysáči

a Anna Legíňová. Po ukončení programu predseda spolku jednotlivcom a inštitúciám odovzdal ďakovné listiny. Jednu dostala aj NVU Hlas ľudu. Po ukončení bohatého programu všetci si mohli pozrieť výstavu venovanú založeniu spolku Vladimíra Mičátka. Na jednotlivých paneloch boli spracované dejiny spolku, ale aj texty Eleny Šrankovej, novinárky na dôchodku týždenníka Hlas ľudu, ktorá aktívne sledovala podujatia spolku.

Spomeňme si na osobnosť Vladimíra Mičátka

Narodil sa 14. 3. 1871 v Kysáči v známej mičátkovskej učiteľskej rodine. Študoval na gymnáziách v Sarvaši a v Hradci Králové a do roku 1891 na učiteľskom ústave v Baji. V rokoch 1894 – 1922 bol učiteľom v Kysáči. Prekladal zo srbochorvátčiny, slovinčiny a bulharčiny. Obsiahol nimi tvorbu takmer všetkých srbských a sčasti aj chorvátskych autorov realistickej poviedky (P. Nenadović, S. Sremac, J. M. Veselinović, M. Miličević, J. E. Tomić a i.). Bol najproduktívnejším prekladateľom zo srbskej a chorvátskej literatúry do slovenského jazyka. Zverejňoval články v Národných novinách, ale najmä v Dolnozemskom Slovákovi. V americkom Národnom kalendári na rok 1913 vyšla jeho väčšia úvaha Slovenské osady na Dolnej zemi. Ako pedagóg vypracoval Základy mluvnice a spolupracoval pri vypracovaní učebníc pre slovenské ľudové školy v Juhoslávii. Uverejňoval pod nasledujúcimi pseudonymami: Abeceda, Cirkevník, Chmeliar, Kysáčan, V. Revka. Bol prvým tajomníkom československého zväzu v Kráľovstve SCHS, zakladateľom Slovenského čítacieho spolku a Hospodárskeho družstva. Zomrel 25. 11. 1922 v Kysáči. V dejinách zostal známy ako učiteľ, prekladateľ a národovec.

NA SKLONKU ŠKOLSKÉHO ROKA V KULPÍNSKEJ ŠKOLE S prianím, aby nasledujúci bol lepší

Katarína Gažová

„Utorok 8. júna bol posledný vyučovací deň pre našich žiakov záverečného ôsmeho ročníka,“ prihovorila sa riaditeľka Základnej školy Jána Amosa Komenského v Kulpíne Milina Grňová na začiatku nášho rozhovoru. V ňom sme sumovali prácu v pomaly sa končiacom

školskom roku, ktorý bol mimoriadny ako aj minulý. „V školskom roku 2020/2021 v našej škole končí s vyučovaním 12 žiakov slovenskej triedy, teda 8. a, a 16 žiakov srbskej triedy – 8. b. Je to dobrá generácia žiakov a každá generácia má takých, čo vynikajú, a tak je to aj v tejto generácii ôsmakov. O tom sa však dozvieme po triednych radách, ktoré nasledujú. Po skončení vyučovania majú ôsmaci prí-

pravné hodiny na záverečné skúšky, ktoré budú od 23. do 25. júna. Prípravy ôsmakov sa konajú už dlhšie, pracuje s nimi aj pedagogička a v rozhovoroch a pri testovaní sa spoločne, aj za pomoci informátorov, konkurzov na zápis do stredných škôl, snažia najprajnejšie usmerniť žiakov do správnych stredných škôl. Triedni profesori sú: v slovenskej triede Tatiana Mitićová a v srbskej Branislav Cesnak,“ povedala riaditeľka Grňová. Pre žiakov vyšších ročníkov, keď ide o tento školský rok, bolo príznačné to, že v prvom polroku online vyučovanie sledovali od 30. novembra do Spoločné tablo všetkých kulpínskych ôsmakov 18. decembra a zasa v druhom od 15. marca do 18. apríla, ako vieme, v dôsledku pandemickej situácie a mimoriadneho stavu aj v našej obci. „Keď ide o budúcich prvákov, zápis sme vykonali. Do slovenskej triedy sa zapísalo 19 detí a do srbskej 8, no máme nádej, že sa možno ešte ten počet zvýši. Budúcich prvákov s vychovávateľkami z PU Včielka Kulpín sme mali u nás v škole na návšteve v pondelok 7. júna, aby sme

Z návštevy budúcich prvákov v základnej škole, kde ich vítali štvrtáci so svojimi učiteľmi, pedagogičkou a riaditeľkou

ich aspoň čiastočne uviedli do toho, ako vyzerá škola a práca v nej a zábavu pre nich pripravili štvrtáci. Prvákov v nasledujúcom školskom roku budú mať učiteľky Anna Koruniaková a Tatiana Kováčová,“ povedala Grňová.

V kulpínskej škole sa vyučovanie ostatných žiakov, okrem ôsmakov, končí 22. júna. Potom sú na rade záverečné skúšky pre ôsmakov a deti školu končia, avšak učitelia aj ďalej pokračujú v práci. „Keď ide o tento školský rok, najprv konštatujem, že mám nádej, že nasledujúci bude inakší, že sa vrátime na to staré, že budú hodiny trvať 45 minút a nie skrátené 30 min., a že do školy budeme chodiť pravidelne. Nehovorím, že je online vyučovanie zlé, ale je iné ako priamy kontakt na hodinách s učiteľmi a so spolužiakmi. Aj napriek mimoriadnej situácii my sme všetko stačili urobiť, keď ide o vyučovanie, a to celkom slušne, aj napriek skráteným hodinám na 30 minút. Dôležité je aj to, že nižšie ročníky pravidelne a stále chodili do školy celý školský rok. Staršie ročníky, ako sme povedali, takých 20 percent mali online vyučovanie.“

Ako pripomenula riaditeľka, dúfajú, že nasledujúci školský rok bude iný, teda že sa v škole bude môcť pracovať ako predtým, aj to, že sa výlety budú môcť organizovať, aj Deň školy oslavovať (dva roky zaradom neboli oslavy), školský chór bude pracovať normálne, teraz to bolo tiež, ale online. Ako zdôraznila spolubesedníčka, najdôležitejšie je, že aj napriek pandémii nikto ani zo žiakov, ani z profesorov nemal väčšie zdravotné ťažkosti, a to je najdôležitejšie, že v zdraví končia tento školský rok.

KULPÍNSKE ZOMBORČANKY ČÍTAJÚ HLAS ĽUDU. O tom, že naši čitatelia netrpezlivo očakávajú každé nové číslo nášho týždenníka, svedčí aj pekný záber z Kulpína. Za príjemného slnečného počasia, ktorého sme mali v posledných mesiacoch málo, na kulpínskeho kolportéra Pavla Cerovského už vo štvrtok podvečer čakali čitateľky z Kulpína. Zomborčanky, ako v Kulpíne volajú občianky bývajúce v tzv. Zomborskej ulici, čiže Iva Lolu Ribara, na lavičke pred domom tety Zuzany Šimovej oddychovali pri spoločnom rozhovore a zároveň čakali na čerstvé noviny. Keď im kolportér odovzdal nové číslo novín, ihneď sa súdržne pohrúžili do čítania. Tak tety: (zľava) Žilová, Šimová a Mištecová sa nášmu kolportérovi spolu dali aj vyfotiť, a potom v dobrej nálade pokračovali v prezeraní nového čísla Hlasu ľudu.

Pekný príklad dávajú starší občania Kulpína aj mladším, ktorých je, žiaľ, menej medzi odberateľmi novín.

K. Gažová / Foto: Pavel Cerovský

DôChODCOVIA NA VýLETE. Koncom mája 55 dôchodcov z Kovačickej obce odcestovalo na jednodňový výlet na Divčibare v organizácii Obecného združenia penzistov, informoval Samuel Kráľovský, tajomník Miestnej organizácie penzistov v Kovačici. „Pekný slnečný deň, prekrásna príroda a čerstvý horský vzduch sa pričinili o to, aby účastníci prišli domov spokojní a na rozlúčke sa pýtali organizátorov z Obecného združenia penzistov, kedy sa zasa pôjde na podobnú cestu,“ hovorí Kráľovský a dodáva: „A pôjde sa! Už sa konajú prípravy na odchod do kúpeľov Ždrelo, neďaleko Petrovca na Mlave. Ak to situácia dovolí, cesta by sa uskutočnila v poslednú júnovú sobotu.“.

O. Glóziková-Jonášová

Foto: z archívu S. Kráľovského

PADINSKé IhRISKO mÁ NOVý VZhĽAD. V sobotu 5. júna sa v Padine uskutočnila ďalšia ekologická akcia, tentoraz v organizácii Spolku žien. Túto akciu finančne podporil Verejno-komunálny podnik Padina kúpou potrebného materiálu, ale aj Miestne spoločenstvo Padina a Obec Kovačica prispeli na občerstvenie účinkujúcich, informovala podpredsedníčka padinského Spolku žien Anna Bartková.

V akcii sa zúčastnilo 14 šikovných členiek padinského spolku, ktoré vyfarbili ihrisko a lavičky a upratali priestor pred Športovým strediskom Dolina. „Spoluobčania naše úsilie ocenili pozitívne. A naozaj je krásny pohľad na pekne upravené ihrisko, na pokosenú trávu a vyfarbené detské ihrisko, ktoré dostalo celkom nový vzhľad a lesk,“ povedala v našom rozhovore Bartková a dodala, že plánov je hodne, najbližšie ich však očakáva ďalšia akcia upratovania Padiny, a to farbenie mostíka pred Domom kultúry a podobné.

O. Glóziková-Jonášová/ Foto: M. Melišová

ŠÍDSKE SPEVÁČKY ZAČÍNAJÚ S PRÁCOU. Členky ženskej speváckej skupiny šídskeho SKUS Jednota sa po desiatich mesiacoch znovu stretli a začali s prácou. Nadobudli podmienky na normálnu prácu a s ohľadom na to, že je Obec Šíd jedna z prvých v Srieme, v ktorej je vyhlásený koniec mimoriadnej situácie spôsobenej koronavírusom, povolené je pracovať a zoskupovať sa v menších skupinách. Prajnejšie podmienky využili dievky a ženy speváckej odbočky SKUS Jednota na prvú skúšku, na ktorej si zaspievali piesne predtým nacvičené. Vedúca skupiny Nataša Kolárová povedala, že je v pláne aj nácvik novej zmesi piesní, tiež natáčanie pre našu FB stránku. Turistická organizácia už zahlásila niektoré podujatia, ktoré budú organizované. Určite to bude Šídske kultúrne leto, ktoré usporiadajú v polovici augusta a 22. v poradí Sriemska kuleniáda, ktorá sa uskutoční 3. júla v Erdevíku

bd