Úspešne aj s medzinárodnou spoluprácou

vYchovávateľkY z Báčskeho petrovca Úspešne aj s medzinárodnou spoluprácou

Jaroslav Čiep

Predškolská ustanovizeň Včielka v Báčskom Petrovci bola v posledných rokoch zapojená do viacerých medzinárodných projektov. Jeden z nich v rámci programu Erasmus + je pomenovaný Spoznajme sa navzájom. Tento program v sebe zahrnul účastníkov zo škôlok z Chorvátska, Slovinska, Slovenska a Srbska. Projekt mal trvať 16 mesiacov a mal sa ukončiť v decembri roku 2020. Pre známu situáciu v celom svete sa časovo roztiahol a trval až 22 mesiacov. Trovy späté s účasťou Petrovčaniek v ňom hradila Národná agentúra Tempus.

Už vtedy na začiatku realizácie projektu vychovávateľka Božena Levárska sa pre naše noviny vyjadrila takto: „Vedenie materskej školy z Banskej Štiavnice nás kultúrnom dedičstve UNESCO, alebo uplatňujú regionálnu výchovu vo svojich pedagogických ska,“ spresnila v rozhovore Jasna Struhárová. „Každé predpoludnie sme mali

Virtuálna mobilita v Petrovci

oslovilo, aby sme sa zapojili do programu Erasmus +. My sme vždy ochotné spolupracovať a získavať nové poznatky, a tak sme sa stali partnerom projektu, ktorý Štiavničania uskutočňujú. Cieľom tohto seminára je regionálna výchova, presnejšie ako dejiny určitého kraja alebo históriu jedného mesta úspešne preniesť deťom. Jeho obsahom boli zaujímavé spôsoby a metódy práce, ako sa to dá priblížiť deťom. Účastníkmi sú mestá, ktoré sú zapísané vo svetovom

činnostiach,“ povedala nám na úvod. Medzinárodného projektu Spoznajme sa navzájom od 23. do 27. septembra 2019 sa zúčastnili aj vychovávateľky petrovskej Predškolskej ustanovizne Včielka. Jeho prvá časť sa uskutočnila v Chorvátsku, takže päť tunajších vychovávateliek sa zúčastnilo mobility v Šibeniku. „Aktivity seminára v Šibeniku boli prezentované veľmi zaujímavým spôsobom a mali sme možnosť sledovať priame aktivity s deťmi a bližšie spoznať Šibenik ako Zodpovedné za to, aby všetko dobre dopadlo: (sprava) Anna Laćarková, Božena Levárska a Andrijana Ćirićová historické mesto, ktoré nás očarilo. Vychovávateľky napr. veľmi dbajú na čím väčšiu samostatnosť detí. Zaujímavé bolo sledovať, ako podávajú raňajky vo vlastných miestnostiach a deti si napr. samy natierajú chlebíčky, staršie deti už používajú aj porcelánové taniere a sklenené poháre. Jednoducho približujú im každodennú domácu rutinu. Mobility sa z každej účinkujúcej škôlky zúčastnilo 5 vychovávateliek. Petrovskú skupinu sme tvorili Anna Mučajiová, Anna Hasíková, Jasna Struhárová, Aleksandra Sokolovićová a Božena Levármožnosť sledovať aktivity vychovávateliek v Šibeniku, keď napr. deťom prezentovali dejiny aj cez telesnú a výtvarnú výchovu, ale aj dramatické či ekologické prvky. Účastníčky sa potom pýtali, diskutovali, domáca súkromná škôlka Žižula sa nám naplno venovala a mali sme možnosť aj navzájom porovnávať koncepty a metódy práce s deťmi, tiež aké sú problémy atď. Popoludní sme potom navštívili hrady, múzeá a Katedrálu sv. Jakuba, ktorá je pod svetovou ochranou,“ priblížila nám obsah pobytu Anna Hasíková.

Druhá časť projektu sa zrealizovala v meste Ptuj od 22. do 28. februára 2020. Po návrate zo Slovinska petrovské škôlkarky nás zase poinformovali: „Činnosti sa uskutočňovali v škôlkach, ale aj mimo nich. Pozerali sme hlavnú aktivitu, ktorá je príznačná pre Ptuj – ich 60. ročník karnevalu. Nazývajú to kurentovanje a trvá počas fašiangového obdobia. Pocítili sme tú atmosféru, ako občania mesta žijú tým karnevalom. Všetci sú v kostýmoch a maskujú sa od najmladších po

najstarších – babky a dedkov, čo nás prekvapilo. Majú vlastné tradičné masky, ktoré majú aj určitý význam. Sú to: najhlavnejšia maska Kurent, ktorý odplašuje zimu a privoláva jar, potom oráči, kohúty, kurčatá, víly, plieskači bičom. Ptuj ako mesto karnevalu jej zaznačené aj v UNESCO. Aj nám povedali, aby sme si so sebou vzali masky, takže sme tri dni boli maskované,“ v nadväznosti nám hovorili dve účastníčky mobility, vychovávateľky Božena Levárska a Anna Laćarková. V Ptuji pobudli aj ich kolegyne Jasmina Kovačevićová z Kulpína, Zuzana Korčoková z Hložian a Gordana Bošnjaková z Maglića. Na otázku rozdielov v absolvovaných mobilitách dostali sme odpoveď, že každá z partnerských škôlok chystá vlastný program, typuje si zvláštnosti, čím sa chce prezentovať pred ostatnými. V rámci okrúhlych stolov sa analyzuje mobilita a porovnávajú sa vzdelávacie programy škôlkarov z každého štátu. „Podstata je akože spoločná, ale sú aj odchýlky. Aj oni majú celodenné pobyty, majú aj rozvojovú skupinu, ktorá u nás už nie je. Normatívy majú oveľa nižšie, je menší počet detí v skupinách. Vychovávateľky sú rovnako ako

Virtuálne s inými krajinami cestou platformy Zoom

aj u nás dve v skupine, ale pritom jedna je vychovávateľka a jedna pestúnka, ktorá má mať strednú školu. U nás sú dve vychovávateľky v celodennom pobyte. Práca

Petrovskí škôlkari (skupiny Kuriatka a Slniečka) počas nakrúcania aktivity v Petrovci – hry s metlami

je veľmi podobná, hoci sa viac zameriavajú na curriculum ako písaný dokument. Tematicky si v každej škôlke volia tému, ktorou sa budú ten mesiac zaoberať, spracúvať s deťmi,“ prezradili nám petrovské vychovávateľky. V rámci harmonogramu začiatkom apríla 2020 mobilita mala pokračovať v Báčskom Petrovci

Nezvyčajné výtvarné techniky – maľovanie guľôčkou

a na záver v máji malo byť aj vyhodnotenie na Slovensku, v Banskej Štiavnici. „Projekt sa mal ukončiť v decembri roku 2020, ale táto celosvetová pandémia nám zahatila plány a museli sme predĺžiť trvanie tohto projektu, aby sme stačili zrealizovať všetky aktivity, ktoré boli projektom naplánované. Mobility sa podľa harmonogramu uskutočnili v Chorvátsku a v Slovinsku, ale potom, keď mobilita mala byť u nás v Predškolskej ustanovizni Včielka, v dôsledku Covidu-19 sa musela uskutočniť iným spôsobom, ako bola plánovaná, takže museli sme to zrealizovať virtuálne v apríli tohto roku. Aj ďalšia mobilita bola zrealizovaná v máji a hostiteľom bolo Slovensko, takže už pomaly tento projekt privádzame ku koncu,“ vyzdvihla teraz už riaditeľka PU Včielka Anna Laćarková a dodala: „Môžem povedať, že bolo veľkou výzvou virtuálne zrealizovať tieto aktivity v našej predškolskej ustanovizni. Museli sme si osvedčiť vlastné digitálne kompetencie a vedomosti, činnosť sme prezentovali aj po slovensky, aj po srbsky a anglicky, a som hrdá na moje kolegyne, že to zvládli na výbornú.“

Celkovo nositeľkami tohto projektu z petrovskej Včielky bolo 10 vychovávateliek, ktoré tvorili tím, ale pri pripravovaní aktivít v domácom prostredí v škôlke bol do toho zapojený celý kolektív, takže spoločne pracovali na tom a všetci priložili svoje ruky k dielu, aby to dopadlo čo najlepšie.

Jedna z troch zodpovedných za realizáciu projektu a kontaktová osoba Božena Levárska k mobilite na domácej pôde ešte pridala: „Zamerali sme sa konkrétne na kultúrne a na vzdelávacie ustanovizne, lebo zvykneme hovoriť, že naše mesto je centrom kultúry vojvo-

dinských Slovákov a aj centrom vzdelávania. V prezentácii sme sa zamerali na tradičné výrobky a plodiny z nášho prostredia. V rámci našich aktivít sme spolupracovali s viacerými spolkami a inštitúciami, akými sú Múzeum vojvodinských Slovákov, Slovenské vojvodinské divadlo a Spolok petrovských žien, gymnázium, ako aj spolky a združenia v Kulpíne, Hložanoch a Maglići, ktoré majú vo svojom vlastníctve veľmi veľa materiálu. Konkrétne ja som sa zamerala na tradičný petrovský ľudový kroj, pomenovanie častí odevu... Prispôsobene veku detí učili sme sa uväzovať šatku, zapletať vrkoče a aj to, čo sa najlepšie robí v kroji. Cez obrazy maliarky Zuzky Medveďovej sme sa zoznámili s tým, ako maľovala tradičné pokrývky hláv kedysi. Poviazali sme to aj so súčasnosťou a za pomoci rodičov v dielničke s papierom deťom ozvláštňovali hlavu. Obliekali sme aj bábky z kukuričia, ďalšie aktivity boli aj hry s metlami, tradičné detské hry, pohybové a so spevom po slovensky a po srbsky... Do aktivít sa zapojili škôlky našej ustanovizne zo všetkých dedín. Petrovské prostredie sme sa snažili prezentovať ako multikultúrne prostredie.“ Virtuálnu mobilitu, ktorú usporiadali z Banskej Štiavnice, tri dni aktívne sledovala aj Anna Hasíková. „Videli sme tam rôzne aktivity, ktoré robili s deťmi a ktoré teraz my môžeme využiť v praxi. Boli to napr. rôzne netradičné výtvarné techniky, spôsoby výroby plstených Pohyblivá hračka z papiera kvietkov, kvetov z farebnej vlny, robili s deťmi medovníčky, pohybové bábiky na motúzikoch, hľadali spoločne stratený poklad v botanickej záhrade. Keďže je Štiavnica známa vďaka baniam, aj ťaženiu zlata, deti sa najviac

Maľovanie bublinami

bavili tým a starými remeslami. Máme z toho pekné dojmy, ale nám je ľúto, že sme tam nemohli byť aj fyzicky prítomné.“ Vychovávateľka Anna Mučajiová nás tiež usvedčila, že v práci s deťmi skúša guľôčkovú výtvarnú techniku s motúzom a holiacou penou.

Čo baníci v bani vykopávajú?.

Teraz už nasledujú diseminačné a implementačné aktivity, čiže priblížiť deťom a uskutočniť s nimi to, do čoho sa vychovávateľky zaškolili, ako aj prezentovať prácu širšej verejnosti. Samotné vychovávateľky potvrdili, že hoci bol projekt náročný, bol aj zaujímavý, mnoho získali, všeličo mohli odkukať, prispôsobiť, zlepšiť tak v samotnej ich škôlke, ako aj v lokálnom prostredí, a hodnotia ho ako veľmi prospešný. Jeho výsledkom by malo byť aj tlačenie brožúry aktivít v každej krajine. Foto: z archívu PU Včielka a účastníčok mobilít

BIELE BLATO Výskumná cesta

Milan Nedeljkov

Projekt biologicko-geografického profilovania, ktorý uplatnila Elektrotechnická škola Vuka Karadžića v Starej Pazove, sa realizoval minulý týždeň v Bielom Blate. Vzhľadom na to, že turistické návštevy a podobné aktivity boli takmer na rok a pol pozastavené, bola to príležitosť pre komunitu Bieloblatčanov a tunajšie výnimočné prostredie, aby mohli byť znovu predstavení vo svojich špecifikách.

Tentoraz to bola malá „výskumná misia“ žiakov Ekonomickej školy a ich mentorov. Úlohy projektu boli: úvod do biodiverzity Cárskej bary a topografie dediny, analýza komparatívnych výhod osídlenia v segmente udržateľného etnického turizmu a úvod do kultúrneho dedičstva tejto neobvyklej komunity. Špeciálnym cieľovým segmentom bolo ekologické monitorovanie oblasti Bieleho Blata.

Prvým cieľom bola Cárska bara, presnejšie plavba loďou a skutočné stretnutie s flórou a faunou tohto biotopu. Nasledoval príchod do Bieleho Blata a ubytovanie v Medzinárodnom výskumnom centre. Skupina plná entuziazmu ihneď po ubytovaní začala projektovú činnosť. Ďalším cieľom bol etno-

dom, presnejšie etno-ekologická trieda, vstup do nášho „stroja času“, návšteva školy a návšteva Goklerovho domu, ktorý je tiež sídlom Dámskeho klubu. Potom nasledovala prechádzka na farmu Lujza a večera v tom ľudí, a spoločne sa socializovať. Nasledujúci deň bol zmysluplný a naplnený rôznymi aktivitami. Najskôr boli navštívené „bieloblatské pyramídy“, hromady trstiny, potom sa fotografovali vedľa napájadla a a výrobných zariadení v rámci družstevného závodu na výrobu rákosu, kde si žiaci mohli pozrieť, ako sa trstina spracováva a pripravuje na špeciálny výrobok. Pre mladých vedcov to bola výnimočná skúsenosť,

krásnom priestore. Po večeri nastal čas spoznať miestne obyvateľstvo, najmä mladých studne. Po krátkej prestávke sa výskumná skupina vydala do starého veterného mlyna nová a neobvyklá. Ako osobitný cieľ, duchovne profilovaný, bola návšteva dedinského mnohonárodnostného cintorína a kaplnky. A to je jedno zo špecifík Bieleho Blata, ktorý práve hovorí o tejto neobvyklej dedine. A ako skutočný biologický a geografický cieľ nasledovala prechádzka medzi jazerami Rybárskej farmy Ečka a spoznávanie toho rustikálneho ekonomického a turistického priestoru.

Úplne na záver, po obede, plní dojmov, účastníci tejto krásnej projektovej aktivity sa v ubytovni pripravovali na návrat. A zdá sa, že to každému ťažko padlo. Aj im, aj mladým hostiteľom z Bieleho Blata, pri rozchode padali slzy, ale zároveň i sľuby, že to nie je ich posledná návšteva našej dediny. Sme presvedčení, že je to pravda, pretože priateľstvá nadviazané spontánne a v osobitnom priestore, akým je napríklad Biele Blato, zostávajú trvalé.

Veselé ratolesti

Teplejšie počasie vylákalo aj deti hrať sa v prírode. Slniečko im rozčervenilo líčka a na tvári majú veselé, šťastné úsmevy. Veď čakali na to, aby sa mohli zahrať vonku po dlhom chladnom daždivom počasí. Venujú sa naháňačkám, tancom, hrám s loptou alebo rôznym iným športom vonku. Tak sa uvoľnia a rozhýbu po dlhom sedení pri knihách, keďže sa koniec školského roka pomaly blíži. Práce do Detského kútika nám zaslali žiaci z Padiny a Kysáča. Inšpirujte sa nimi a zašlite aj vy svoje výkresy alebo básne a slohové práce napríklad o pekných hrách s vašimi kamarátmi.

Katuša

Jana Čižmanská, 7. 1, ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči Sára Chrťanová, 6. 2, ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči

Jana Madacká, 7. 1, ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči

Soňa Francistyová, 6. 1, ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči

Boban Mitevski, 2. 2, ZŠ maršala Tita v Padine

Ivona Petrášová, 2. 2, ZŠ maršala Tita v Padine

Moje obľúbené zvieratko

Moje obľúbené zviera je psík. Volá sa Beny.

Môj psík je kučeravý. Hlavu má malú a kučeravú. Uši má kučeravé a malé. Nohy má krátke. Telo má kučeravé, biele a chudé. Chvost má kučeravý a krátky. Môj psík sa hrá s jeho hračkami. Keď poroznáša hračky po dvore, ja potom za ním upratujem. Býva vo svojej búde, ktorú spravil môj otec. Nepáči sa mu, keď ho zobudíme zo spánku. Najviac sa mu páči, keď zíde do kvetinovej záhradky a začne kopať jamky. Usiluje sa veľmi. Robí to, keď je veľmi teplo. Jedáva chutné granuly. Má rád aj prechádzky po dedine. Vábia ho druhé psíky, ale potom ho musíme hľadať.

Teším sa, že mám psíka, lebo je on môj najlepší priateľ.

Dajana Pavlovová, 3. a, ZŠ Jána Kollára v Selenči

Natália Naďová, 2. 2, ZŠ maršala Tita v Padine Mária Nasádiová, 6. 1, ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči

pixabay.com

BÁČSKA PALANKA Krásavica Tikvara

Jaroslav Čiep

Odísť do Báčskej Palanky a nenavštíviť Tikvaru je takmer rovnaké ako v Báčskom Petrovci neochutnať štipľavú klobásu. Zaujímavosťou je, že jazero Tikvara je jediné prírodné jazero na celom toku Dunaja. Vzniklo presunom koryta rieky a povesti vravia, že pomenovanie dostalo podľa člnov, v ktorých rybári chovali svoje ryby. Dnes je to obľúbené miesto rekreantov, chodcov, plavcov, nadšencov rybolovu a športovcov. Tento prírodný park 3. triedy sa rozprestiera medzi Báčskou Palankou na severe a Dunajom na juhu. Tadiaľto prechádzajú aj skvelé cyklistické trasy.

Táto oblasť si zachovala vlast-

Labute sú tu atrakciou nielen pre deti

nosti močiarov, bohatá vegetácia má ekologický vplyv na podnebie, vodu, vzduch a pôdu tejto oblasti. Hneď pri vchode uvidíte aleju močiarnych cyprusov, nechýbajú ani vŕby, topole a jasene a na konci promenády platany staré viac ako sto rokov. Tikvara je mimoriadne bohatá na biele dunajské ryby, je najväčším zimoviskom Dunaja, a preto patrí k obľúbeným miestam rybárov. Najčastejšie ide o kapra, veľké exempláre šťuky, ostrieža a sumca a o túto rybársku oblasť sa stará Združenie športových rybárov Kapor. Čo sa týka bohatstva flóry a fauny, usadili sa tu vydry, líšky, lasice, vodné a poľné hraboše. Špeciálnou atrakciou sú labute, ktoré sa prechádzajú po pláži a zdobia jazero. Tu môžete vidieť zákonom chránené biele a žlté lekná.

V lete je to obľúbené miesto na kúpanie. Jazero Tikvara má 3 pláže a sú to: veľká pláž, malá pláž a pláž Popovo. Už aj preto má Tikvara dobré podmienky na rozvoj letného cestovného ruchu a nechýbajú tu ani početné reštaurácie.

Inak je tu aj športovo-rekreačné stredisko s množstvom obsahov – veľká športová hala, nekrytá posilňovňa, tenisové kurty, viaceré terény pre kolektívne športy, kajaková dráha, bazén... Preto nie div, že je tu vždy rušno. .

Dunaj a pohľad na most Pohľad na chorvátsku stranu Dunaja a Ilocký hrad

Majitelia člnov ich pomaly privážajú a nedočkavé deti sa už aj zmočili Aj kajaky z klubu Elit sa dostávajú do vody