Starajte sa o svoje duševné zdravie

NOVINKY ZO STREDISKA PRE SOCIÁLNU PRÁCU OBCE BÁČSKY PETROVEC Starajte sa aj o svoje duševné zdravie

Anna Horvátová

Duševné zdravie je rovnako dôležité ako fyzické. Na osoby vplýva nepriaznivo, spôsobuje úzkosť a pocity neistoty, strachu, alebo sa prejavuje aj v ťažších formách. Hlavne tá problematika duševných porúch nesmie byť zanedbávaná.

Vzhliadnuc na túto problematiku, na ťažkosti, s ktorými sa stretávajú a s ktorými sa nevedia vyrovnať jednotlivci, pracovníčky Strediska pre sociálnu prácu Obce Báčsky Petrovec vo štvrtok 9. júna vo veľkej sále Zhromaždenia obce zorganizovali tlačovú konferenciu, aby priblížili ich činnosť, či aby vyzvali tých, ktorí potrebujú akýkoľvek druh pomoci, aby oslovili odborníčky v stredisku, či už v rámci poradne Rodinka, ktorej základom je predovšetkým rodina založená na zdravých základoch, avšak sem-tam vyskytujúce sa problémy sú v ich doméne riešenia, alebo rozhovorom na tému duševného zdravia. Tieto aktivity nančne zaopatril Pokrajinský sekretariát pre sociálnu politiku, demogra u a rodovú rovnosť a lokálna samospráva Obce Báčsky Petrovec. Osoby potrebujúce podporu budú môcť zatelefonovať v utorok a vo štvrtok od 16.00 do 19.00 hodiny na telefónne číslo 062/115447 alebo osobne prísť do poradne.

Súčasný život si podmaňuje ľudí, jednotlivci sa stávajú obeťami modernizácie, industrializácie, neraz sa nevedia dostať zo situácie, problémy sa nahromaďujú, tlačí ich nevoľnosť a sami si nevedia poradiť, na čo úradujúca riaditeľka Strediska pre sociálnu prácu Biljana Drakulićová, koordinátorka projektu, skonštatovala: „Naším cieľom je čím viac priblížiť nové aktivity Strediska pre sociálnu prácu Obce Báčsky Petrovec. Tentoraz prezentujeme nový projekt – rozvíjanie a zdokonalenie manželskej a rodinnej poradne Rodinka, a to cez dve nové aktivity či služby. Prvou službou je rodinná mediácia a druhá je telefónna psychosociálna podpora občanov týkajúca sa výziev v doméne mentálneho zdravia v rámci vo fungovaní, takže mnohé osoby často čelili novovzniknutým problémom a stretali sa s ľuďmi, pre ktorých boli príznačné náhle zmeny nálady, prítomnosť pocitu strachu, žiaľu, hnevu, ustarostenosť, tiež pocit samoty, ako i iné stavy, ktoré negatívne vplývajú na normálny priebeh života. Ako následky boli aj opätovné nadväzovanie kontaktov, či nemožnosť socializácie. Keď

Mentálne zdravie je rovnako dôležité ako fyzické: (zľava) Valéria Potfajová-Fabianová, Biljana Drakulićová a Milka Grbićová

šesťmesačného trvania, začnúc koncom júna do konca novembra.“

Nositeľkami projektu sú Milka Grbićová, psychoterapeutka, ktorá bude mať na starosti telefonickú podporu súvisiacu s mentálnym zdravím v poradni, a Valéria Potfajová-Fabianová, špecialistka pre mediáciu. Grbićová si posvietila na situáciu spôsobenú kovidom, keďže sme si vlastne vtedy uvedomili, že pre nás sú veľmi dôležité medziľudské kontakty, pohybovanie, k tomu ešte spomenula: „Tá globálna výzva, ktorá bola spôsobená kovidovou pandémiou, viditeľne vplývala na zmeny spomenieme zdravie, všetkým sa nám najprv vynorí fyzické zdravie, i keď to mentálne nie je menej dôležité, hoci je nejako zanedbateľné. Avšak bez mentálneho zdravia nieto takpovediac zdravia. Mentálne zdravie nie je len nedostatok mentálnej poruchy, ale zahrnuje aj stav, v ktorom osoba realizuje svoje potenciály, schopnosti a môže sa vyrovnať s každodennými problémami, stresom, tvorivo pôsobí a má možnosť prispieť spoločenstvu. Zlé mentálne zdravie nie je to isté, čo i duševná choroba. Nemusí byť každá osoba, ktorá je v zlom mentálnom zdraví, aj duševne postihnutá. V takejto situácii nikto by sa nemal samostatne, na svoju päsť venovať duševnému zdraviu, keďže to môže vyvolať iba kontraefekt. Aktivity v rámci tohto projektu osobám umožnia, aby vyhľadali pomoc prostredníctvom obsiahlych mechanizmov, zvýšili všeobecné povedomie, a to cez telefonickú podporu odborníkov v oblasti mentálneho zdravia, ktorí poskytnú psychosociálnu a poradenskú podporu občanom dvakrát týždenne – v utorok a vo štvrtok od 16.00 do 19.00 hodiny, cez telefónne číslo, ktoré bude zverejnené na stránkach verejných inštitúcií; je to telefónne číslo 062/115447, alebo osobne navštíviť poradňu zdarma. Dokonca aj Ministerstvo zdravia jún vyhlásilo za Mesiac mentálneho zdravia, keďže nielen naše telo potrebuje oddych, ale to aj naša psycha potrebuje.“ O riešení kon iktov miernym alternatívnym spôsobom hovorila Valéria Potfajová-Fabianová, špecialistka pre mediáciu. Tie kon ikty sú akoby sústavnou časťou nášho života, ale treba vedieť, ako najmiernejšie a najľudskejšie spory riešiť. Netreba hneď revolučne nastúpiť: „Ak jednoducho konflikt nedokážeme riešiť samostatne, nie je žiadnou hanbou, ani nepríjemnosťou požiadať o pomoc mediátora. Čo znamená proces mediácie? Je to predovšetkým proces, ktorý prestupuje obsahom kon iktu, ktorý sa má riešiť. Je alternatívou k násiliu, svojpomoci alebo súdnemu procesu, ktorá sa odlišuje od procesu poradenstva, vyjednávania a rozhodcovského konania. Môžeme ju tiež charakterizovať ako proces, pomocou ktorého účastníci sporu za pomoci neutrálnej osoby alebo osôb systematicky rozčleňujú spor-

né otázky s cieľom vytvárania možností, zvažovania alternatív ich riešenia a tým dosahujú konsenzuálne riešenie, ktoré uspokojí ich potreby. Tuná sa dôraz kladie na zodpovednosť účastníkov sporu za rozhodnutia, ktoré ovplyvnia ich život. Je procesom, ktorý rozvíja ich osobnú vnútornú silu, pozostávajúcim z konkrétnych štádií a obsahujúci súbor techník, ktoré umožňujú splnenie dôležitých úloh. Je to konečný proces, ktorý prináša konkrétne výsledky v závislosti od hodnôt, noriem a princípov účastníkov mediácie. Cieľom mediácie je vytvoriť dohodu, ktorú účastníci mediácie akceptujú a dokážu sa ňou riadiť v budúcnosti; príprava účastníkov mediácie na prijatie dôsledkov ich rozhodnutí; redukcia úzkosti a iných

STAROPAZOVSKÁ OBEC Odvoz veľkého odpadu

Anna Lešťanová

V rámci jarnej akcie úpravy sídlisk i tohto roku Verejný komunálny podnik Čistoća v Starej Pazove vykonal zdarma odvoz veľkého odpadu (starý nábytok, opotrebované aparáty z domácnosti...) na centrálne smetisko.

Ako sa dozvedáme od Slobodana Jovanovića, pomocníka riaditeľa v tomto staropazovskom komunálnom podniku, aj napriek stanovenému rozvrhu odvozu (počas troch sobôt) akcia sa konala pre veľké množstvo vyneseného odpadu z domácností i trochu dlhšie, než to bolo pôvodne naplánované.

Odvoz veľkého odpadu sa uskutočnil za podpory Obce Stará Pazova a táto akcia má zamedziť vytváranie divých skládok smetí. „Okrem našich kamiónov a traktorov s vlečkami do akcie sme zapojili aj tunajší podnik, ktorý so špeciálnymi zdvižnými prístrojmi pomohol zamestnanom,

Akcia odvozu veľkého odpadu na území obce (foto: z archívu Čistoće) negatívnych vplyvov kon iktu dosiahnutím konsenzuálneho riešenia s pomocou mediátora. Zameriava sa viac na súčasnosť a budúcnosť ako na minulosť.

Ide hlavne o to, aby sa redukovali prekážky v komunikácii medzi účastníkmi sporu, vytvárajú sa príležitosti na hľadanie a preskúmanie alternatív riešenia.“

V takýchto situáciách je osobný kontakt najlepšie riešenie, keďže je proces zložený z viacerých štádií. V zásade jej obsah predstavuje pre obidve strany akceptovateľné návrhy konkrétnych krokov, ktoré keď strany zrealizujú, tak odstránia spor zo svojho života. Dohody, ktoré pretrvávajú, sú dohody, ktoré sú vyvážené, t. j. rovnako zaťažujú a uspokojujú zároveň obidve strany.

aby ten príliš ťažký odpad bol naložený a potom i bezpečne prepravený,“ prízvukoval S. Jovanović a doložil, že v sobotu 21. mája prvú akciu usporiadali v podunajských dedinách obce – v Surduku, Belegiši, Starých Bánovciach, sídlisku Bánovce – Dunaj a v Nových Bánovciach. Z týchto dedín zamestnanci Čistoće mali 47 odvozov odpadu, čo vynášalo 940 kubických metrov.

O týždeň neskôr – 28. mája sa akcia odvozu veľkého odpadu konala v Novej Pazove, vo Vojke a Krnješevcoch. Z týchto troch dedín zamestnanci evidovali 73 odvozov odpadu, presnejšie odviezli až 1 460 kubických metrov hlavne starého nábytku. V sobotu 4. júna akciu ukončili v Starej Pazove a Golubincoch. Tu bolo úhrnne 41 odvozov, t. j. z domácností je vyvezených 820 kubických metrov nepotrebného odpadu.

V RÁMCI PROJEKTU PRE ČISTEJŠIE A ZELENŠIE ŠKOLY VO VOJVODINE V ŠKOLSKOM ROKU 2021/2022 Odmenená aj staropazovská Škola pre základné a stredné vzdelávanie Antona Skalu

Anna Lešťanová

Na záverečnej slávnosti v aule pokrajinskej vlády (3. júna) boli udelené odmeny predstaviteľom 46 najúspešnejších výchovno-vzdelávacích ustanovizní z územia AP Vojvodiny v rámci výročného programu Pre čistejšie a zelenšie školy vo Vojvodine.

Ide o program pokrajinskej vlády, ktorý pred 13 rokmi odštartovali Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia a Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá v spolupráci s Hnutím zalesňovateľov Vojvodiny. Hlavným cieľom usporiadania tohto programu je, aby sa vo všetkých predškolských ustanovizniach, školách a lokálnych samosprávach posilnilo ekologické povedomie a osobná zodpovednosť za starostlivosť a ochranu životného prostredia. V školskom roku 2021/2022 na súbehu sa zúčastnilo 86 výchovno-vzdelávacích ustanovizní, z ktorých najúspešnejšie z 27 miest

a obcí dostali hodnotné odmeny. V ústrety 5. júnu – Svetovému dňu ochrany životného prostredia odmena sa dostala i do Staropazovskej obce, presnejšie do Školy pre základné a stredné vzdelávanie Antona Skalu v Starej Pazove. V mene tejto ustanovizne odmenu prebrala riaditeľka školy Tanja Todorovićová. Podľa slov Maje Ivankovićovej, koordinátorky projektu, ich škola sa aktívne a dlhé roky zúčastňuje v týchto projektoch či programoch pokrajinskej vlády. „Za odmenu sa nám dostal jednodňový výlet na Obedskú baru v organizácii podniku Vojvodinašume a v spolupráci s jednotkou lokálnej samosprávy – Obcou Stará Pazova. A okrem výletu, ako hlavnej odmeny, budú usporiadané semináre aj pre učiteľov našej školy Na záverečnej slávnosti v aule pokrajinskej vlády sú udelené odmeny predstaviteľom najúspešnejších výchovno-vzdelávacích ustanovizní (foto: pokrajinská vláda) v organizácii

Maja Ivankovićová v krásne upravenom školskom dvore Školy pre základné a stredné vzdelávanie

Antona Skalu (foto: autorka)

Hnutia zalesňovateľov Vojvodiny,“ pripomenula spolubesedníčka.

V rámci projektu Pre čistejšie a zelenšie školy vo Vojvodine počas druhého polroku so žiakmi Školy pre základné a stredné vzdelávanie Antona Skalu v Starej Pazove sú realizované početné aktivity. Žiaci so svojimi učiteľmi veľmi radi vypracovali plagáty, makety, vizuálne a zvukové noviny pri pripomínaní si rozličných dátumov významných pre ekológiu, recykláciu a edukáciu. Veľmi úspešne realizovali aj početné dielne a pravidelne sa zúčastňujú v úprave školského dvora a v zazeleňovaní školy.

BIELOBLATSKÍ MALÍ MATURANTI Posledný školský deň sladký ako palacinky

Milan Nedeljkov

Aj v tomto roku jedna dobrá, pekne vychovaná a veľmi kompaktná generácia bieloblatských ôsmakov končí svoje osemročné vzdelávacie kamarátenie a dobrodružstvá.

Pôvodne ich bolo desať, ale životné cesty niekoľkých z nich odviedli do iných prostredí, takže základné vzdelanie absolvovalo osem žiakov.

Spoločnosť malá, ale veľmi vytrvalá a jednotná. Chránili sa navzájom, povzbudzovali, pomáhali si a nikdy, ale nikdy nepoukázali na roztržky. To dnes nie je iba cnosťou, ale aj opravdivou raritou. Avšak oni sú už raz takí. Čiastočne kvôli dobrému školskému ovzdušiu. Veľký podiel na tom má aj skutočnosť, že vyrastali v dobrých rodinách, a najviac však vďaka nim samým.

Tak ako v predošlých rokoch, aj v aktuálnom tradícia robenia palaciniek v posledný vyučovací deň nevystala. Avšak oni sú aj na tomto poli, môžeme povedať, „starými majstrami“, s ohľadom na to, že ich už niekoľko rokov do týchto zručností zaúčali členky tunajšieho ženského spolku.

Usilovní, vážni a verní svojej spoločnosti tie získané vedomosti predviedli bez mentoriek, urobili vynikajúce palacinky a 10. júna v základnej škole si na nich pochutnalo množstvo predovšetkým usmiatych a spokojných úst.

Vďaka našim ôsmakom, že zachovávajú dobré zvyky a tradície. Želáme im rozšírené plachetnice a dobrý vietor.

KYSÁČSKI ÔSMACI MALI MATURITNÝ VEČIEROK

Samostatná kapitola v knihe života je ukončená

Anna Legíňová

V piatok 10. júna ďalšia generácia kysáčskych malých maturantov oslavovala koniec osemročného vzdelávania. Zábava bola v reštaurácii Romansa. Už o osemnástej hodine

Jana Vranková a Pavle Kohanec

sa svet hrnul do parku v strede dediny vedľa kostola pozrieť si vyparádených maturantov. Počasie bolo chmúrne, začalo pršať a veštilo nečas. Aj napriek tomu veľký počet Kysáčanov stál a čakal na ôsmakov. Boli tu rodičia, starí rodičia, príbuzní a priatelia, ktorí sa snažili vpíjať a vrezať si do pamäti každý moment z tejto udalosti. Je jedinečná a neopakovateľná. Treba si ju dobre zapamätať a pri životných ťažkostiach vracať sa k nej, ku kráse, mladosti,

rozkoši a šantivosti. Nejedna slza vypadla z oka, boli to slzy radosti a hrdosti, že niečie dieťa dokázalo zdolať aj tento životný úsek cesty. Na nej boli rôzne prekážky, ale aj povzbudenia, a predsa to všetci dotiahli do konca. A rodičia si len teraz uvedomili, aké je ich dieťa veľké, zrelšie a krajšie aj na tele, aj na duši ako roky predtým. Bleskurýchle preletel čas. Ani sa nestačili obzrieť. Aj napriek nepriaznivému počasiu vyparádená kolóna sa hrnula Gombárovou ulicou na poslednú rozlúčku s osemročným vzdelaním, s osvetovými pracovníkmi a spolužiakmi. Ani neskorší silný a dlhotrvajúci lejak nepokazil tento významný deň.

V stredu sa ôsmaci jedni druhým podpisovali na tričká... požiadali o to aj učiteľov...

Generácia pozostávajúca zo 47 žiakov, z dvoch slovenských

Púšťame balóny

a jednej srbskej triedy, sa ocitla na rázcestí života. Z toho mali radosť, ale aj pocit smútku ich triedni učitelia, ale aj učiteľky nižších ročníkov, ktoré nezabudli na svojich žiakov a uctili si ich slávnosť a pamiatku na tento významný deň. vostí a žartov na svoj účet.

Veď život je kolobeh, neustále sa točí. Treba pripravovať miesto ďalším. Vír života do svojho kola v septembri prijme ďalšie ôsmacké, ale i prvácke tváre. Je to tak. Tak to beží. História sa opakuje, ale aj poúča. Ako povedali moderátorky

Vypodpisovaní na pamiatku a na rozlúčku so školou

V ten deň sa v preplnenej sále Romansy všetci netrpezlivo psychicky pripravovali na program, ktorý mal začať. Tréma, radosť, či žiaľ, zmiešané pocity sa rojili v srdciach detí i prítomných mnohopočetných učiteľov. Úvodné slovo patrilo riaditeľke školy Márii Ožvátovej: „Milí moji ôsmaci, drahí rodičia a vážení kolegovia! Prišiel i ten dlho očakávaný deň našich ôsmakov. Konečne ukončili školu... Mám pravdu? Áno, pohár našich ôsmakov sa naplnil až po okraj a nadišiel čas rozlúčky. Ubehlo osem, dúfam, krásnych rokov, počas ktorých ste sa dosť toho naučili, a je už na vás, ako všetky vedomosti a skúsenosti uplatníte ďalej...“

Každá trieda však chcela mať pamiatku a zvečniť tieto nezabudnuteľné chvíle... nielen fotkou, ale i slovom. V mene žiakov sa emotívne prihovorili Miroslav Fabok a Bojana Dragićová.

Ďalšia generácia maturantov odišla zo školy. Zostanú im spomienky, ktoré zhrnuli do prezentácie, ktorú premietali nielen na večierku, ale i na každom novom stretnutí ju budú premietať. A tešiť sa... a plakať... a smiať sa zo šantiprogramu Lucia Macáková a Jana Čižmanská, učitelia sú obdivuhodní ľudia, kvôli ktorým sa dnes deti vedia podpísať, prečítať si zaujímavý článok a posúdiť, čo je správne a čo nie. Naučili deti ľudským hodnotám, akou je trpez-

Vítame prítomných

livosť, priateľskosť, pomocná ruka, ako aj tomu, že je každý z nich jedinečný, a ako je nemožné od dvoch rozličných ľudí očakávať rovnaké zručnosti a chápanie.

Nakoniec nám nezostáva nič iné len popriať im mnoho šťastia na maturitných skúškach, podporiť ich, aby sa dobre na ne pripravili a na skúškach sa zbavili trémy a neistoty.

Obecná knižnica kOvačica – Oddelenie v Padine Spolupráca padinskej knižnice s domovom pre dospelých a starších Fénix v Padine

Zdenka Obšustová

Po viac ako dvojročnej prestávke, zapríčinenej pandémiou koronavírusu a dodržiavania epidemiologických opatrení, Obecná knižnica Kovačica, vysunuté oddelenie v Padine, v utorok 7. júna pokračovala so svojimi návštevami a primeranými programami v Domove pre dospelých a starších Fénix v Padine. Spolupráca knižnice a spomenutého domova trvá už takmer desať rokov. Okrem stretnutí a programov používatelia sú aj členovia knižnice a vypožičiavajú si knihy s rozličnými témami.

Hostí v príjemných priestoroch domova uvítali zástupkyňa riaditeľa Olivera Borozanová a sociálna pracovníčka Tatiana Stvorcová, z čej iniciatívy sa realizovala táto návšteva.

Pre nové stretnutie s používateľmi domova knihovníčky pripravili zaujímavý kvíz pod názvom Da li znate? (Viete to?). Otázky čerpali

Vladimír Halaj hudobnými bodmi spríjemnil kamarátenie

z príručiek zaujímavostí zo sveta, ktoré vlastní knižnica. Účastníci kvízu boli rozdelení do dvoch skupín. Odpovede boli koncipované tak, že každý súťažiaci mohol aktívne účinkovať v odpovedaní. Bolo tu aj smiechu, aj žartu a vôbec nebolo dôležité, ktorá skupina zvíťazila. Spoločné kamarátenie ovplyvnil hosť v tomto programe Vladimír Halaj hudobnými bodmi, ktoré virtuózne zahral na akordeóne. Navzájom sme si do budúcna sľúbili nové stretnutie.

ZOčk v kYSáči delili lunch balíky

Anna Legíňová

Základná organizácia Červeného kríža v Kysáči má hodne aktivít a usilovných volontérov. Môžeme povedať, že každodenne konajú dozor v miestnostiach tejto humanitárnej organizácie a pomáhajú, komu treba.

Tak aj vo štvrtok 9. júna organizovali akciu delenia lunch balíkov. Vždy pripravené a vždy v pohotovosti Anna Hlaváčová a Milinka Perovićová sa aj tentoraz dostavili do miestností včasráno, aby dočkali kombík s pomocou pre sociálne ohrozených občanov. Balíky sa delili len tým, ktorí sú na zozname a ktorí majú na to právo. Podľa slov Milinky Perovićovej na zozname bolo 39 ohrozených občanov Kysáča. Traja si neprišli vyzdvihnúť. Treba pripomenúť, že niekedy ľudia nechápu význam Červeného kríža a znehodnocujú prácu volontérov. Táto organizácia pracuje na Anna Hlaváčová (prvá sprava) a vedľa nej dobrovoľníckej báze a Milinka Perovićová kontrolujú, či je všetko veľká vďaka patrí ľuďom, na zozname ktorí venujú svoj voľný čas tomu, aby pomohli iným. Nielen keď sa hovorí o lunch balíkoch, ale aj pri rôznych nešťastiach a pohromách ľudia s veľkým srdcom sú tu pre iných ľudí ako nápomocná ruka, ktorí nezriedka ohrozujú aj vlastný život, len aby splnili misiu, ktorú si vytýčili a za ktorú žijú. V dnešnom materiálnom svete, kde sa všetko pozerá cez finančné okuliare, je niektorým ľuďom čudné, keď niekto niečo robí zdarma. Z druhej strany majú tú inú satisfakciu, pôžitok z toho, že pomohli iným, že im slúžili.

Pomáhať v nešťastí a pomáhať ohrozeným je veľké nemateriálne bohatstvo, ktoré nasýti človekovu dušu.

MieSTna ORGaniZácia PenZiSTOv invalidOv PRáce v kYSáči akcia delenia kurčiat

A. Legíňová

Miestna organizácia invalidov práce v Kysáči v piatok 10. júna uskutočnila akciu delenia balíkov sviežich kurčiat. Kurčatám sa potešilo 32 penzistov. Všetko zadovažujú cez strešnú organizáciu v meste, na 3 mesačné splátky. Tak je to penzistom ľahšie. Je to už tretia akcia tohto roku.

Podľa slov predsedníčky Márie Srnkovej na výročnej schôdze, ktorá bola 26. marca, vedenie organizácie bolo zmenené. Predsedníčkou sa stala ona, tajomníčkou Zuzana Petrušková, podpredsedom Pavel Vozár a pokladníčkou Zuzana Čelovská. Správna rada má 9 členov. Už 9 rokov zadovažujú kurčatá od toho istého dodáva-

Na snímke sú usilovné členky organizácie. Po kurčatá si prišla aj Zuzana Grňová, ktoré jej odovzdala Mária Palikućová. Vedľa nej je predsedníčka Mária Srnková.

teľa a sú s ním spokojní. Plánujú organizovať aj akciu očného vyšetrenia. Takéto akcie majú každé 2 mesiace. Chceli by uskutočniť aj výlet do Golubca, na Đerdap a 25. júna navštíviť aj Belu Crkvu. Bude to jednodňový výlet. Priali by si pozrieť aj Veľtrh kvetov.

Plány majú, sily majú, tak len čakať, aby im počasie žičilo, a uskutočňovať zamyslené ciele!

PO 11. RAZ ZORgAniZOvAli Čaro višieň v Silbaši

Jaroslav Čiep

Tradičné hody v Silbaši – podujatie Čaro višieň – aj tohto roku bolo zorganizované s cieľom propagovať dedinu, ovocinárstvo a najmä a v predsieni vystavovali viaceré spolky žien výšivky a iné ručné práce a konali prezentáciu vlastnej činnosti. Boli tu aj rôzne výrobky z višieň: koláče, kompóty, lekváry, likéry. Na tých si prítomní tiež mali možnosť

Speváčky zo Silbaša

pestovanie višní. Toto podujatie sa v sobotu 11. júna udialo po jedenástykrát. Zároveň po dvojročnej prestávke zase, takže môžeme konštatovať, že Čaro višieň založil Aktív žien v Silbaši v roku 2009 a organizoval ho v kontinuite, kým nenastala pandemická odmlka.

V postate je to azda aj jediné podujatie v Silbaši, ktoré prerástlo lokálne rámce, a tieto hody sú svojráznou dedinskou osla-

Bohatý stôl pochúťok žien z Lalite

vou, kde sa zhromaždia nielen domáci, ale aj cezpoľní hostia. Stredobodom pozornosti sú, samozrejme, produkty, v ktorých dominuje višňa.

Na vchode do domu kultúry návštevníkov vítali spolkárky pochutnať. Šikovné ženy týmto spôsobom chránia pred zabudnutím recepty starých mám. Poctiť sviatok Silbašanov prišli aj ženy z Báčskeho Petrovca, Hložian, Kulpína, Lalite, Pivnice, Kysáča, Tovariševa a domáce spolkárky.

Aktív žien sídli práve v budove domu kultúry a tuná prichystali aj národopisnú zbierku – slovenskú izbu z exponátov, ktoré im darovali spoluobčania. Tú si návštevníci tiež mali možnosť podrobne poprezerať. Súčasťou podujatia bol aj hojne navštívený kultúrno -umelecký program. Na úvod členky speváckej skupiny Aktívu žien zaspievali slovenskú ľudovú pieseň Zakvitla čerešňa a v mene organizátorov – Aktívu žien a MOMS Silbaš – sa prihovorila a hostí uvítala Anna Lomenová. Podujatie otvoril Janko Havran, ktorý zastupoval Národnostnú radu slovenskej národnostnej menšiny a Maticu slovenskú v Srbsku, a prihovorili sa aj zástupca predsedu Obce Báčska Palanka Mita Lačanski a zástupkyňa predsedu Miestneho spoločenstva Silbaš Snežana Grbićová.

Potom nasledoval obsiahly dvojhodinový program, v ktorom sa striedali detské hry, tance, spevy a prednes umeleckého

ka Zuzka Turanová, s ktorým nás bude reprezentovať v rámci recitačnej súťaže Naša Vansovej Lomnička v Starej Ľubovni na Slovensku. Predstavili sa aj členky jednotlivých Na obdiv etnografická zbierka: slovenská izba spolkov spoza chotára: z Pivnice Anna Žihlavská, z Kysáča Anna Grňová-Agárska, z Tovariševa Nedeljka Mrkovačká a z Hložian Miriam Murtínová. Na záver Kulpínčania, ktorí na návštevníkov osobitne zapôsobili, ešte zatancovali horehronské tance a spoločne zaspievali Tam za horami... Programom prítomných viedli Jaroslava Širková (v slovenskom kroji) a Jarmila Čobrdová (v srbskom kroji).

Roztancovaní Kulpínčania

slova. V kultúrno-umeleckom programe sa predstavili domáce spolkárky Mária Faboková a Katarína Širková so slohovými prácami na tému višieň a stromov, ako aj žiaci miestnej Základnej školy bratov Novakovcov so zmesou detských hier, ktoré ich nacvičili učitelia Jarmila Križanová a Miroslav Hložan. Svoje početné body tancov predniesli aj členovia KUS Zvolen z Kulpína – presnejšie ich tanečná skupina, mužská a ženská spevácka zložka, ako aj sólistky Shaili Ponigerová Forero a Maja Levárska. V pokračovaní programu Jarmila Čobrdová predniesla a aj zahrala úryvok z diela Jána Čaja-

Na záver možno uzavrieť, že sa jedenásta edícia tohto gastronomicko-turistického podujatia úspešne ukončila. Treba pochváliť úsilie žien, ktoré povzbudili a pohli Silbašanov k akcii, lebo je dôležité, aby sa verejnosti dalo vedieť o bohatstve a hodnotách tohto prostredia. Čaro višieň si našlo cestu k srdciam prítomných domácich a hostí. Z potleskov publika bolo vidno, že toto prostredie je žiadostivé takýchto a podobných programov. Hŕstka žien priložila ruky k akcii a spoločnými silami sa činí o to, aby sa toto podujatie zveľaďovalo, chráni ho pred zánikom a zároveň pestuje slovenskú a srbskú národnú identitu.

NA ČIEFOVEJ SVADBE V KYSÁČI Vdýchli duch tradície predkov

Anna Legíňová

Sobáš a svadba sú najkrajšie momenty v živote jednotlivca. Každý má svoj vlastný sen o tom, ako by to malo vyzerať. Fantázia je bohatá. Nie však každý sa snaží udržiavať staré tradičné zvyky a obyčaje. V súčasnej dobe sa aj svadba zviedla len na jeden 82, aby sa všetko začalo tak, ako sa patrí. Dievčatá a ženy vyobliekané do šifoniek a chlapci a muži do slovenských košieľ. Muzika hrala na uško a dobrú náladu. Na stole sa ponúkal paprikáš, slané a sladké pečivá, torty a nápoje. Pred polnocou šli pešo v zástupe kysáčskou hlavnou ulicou, nazvanou Slovenská ulica, s muzikou k mladej

Mladá čaká na mladého (Foto: Štefan Varga)

Detičky tancujú

s pármi, chlapcami, ako aj krojovaní mladí z mladého strany. Po určitom čase sa svadobníci vrátili k mladému na Masarykovu ulicu. V sobotu 21. mája boli všetci ako „na ihlách“, len aby všetko dopadlo, ako si naplánovali. Deň bol slnečný, pekný, vítal mladých a veštil im krásne pokračovanie... ďakovali za doterajšiu výchovu, vedenie v živote a poprosili ich, aby im odpustili ich previnenia, rezko si zatancovali s hosťami. – Domáci nech ukážu, aká má byť veselá svadba! A svadobné mamy a krstní rodičia začali rozbíjať taniere... prítomní sa trochu veselili a potom nasledoval obed. Podávaná bola ragovka, fašírky, klobásy a pyré s kapustovým šalátom. Neskoršie sa mladucha šla obliecť do svadobných šiat. Potom ako sa to podľa tradície patrí, mladý družba Janko Čief hľadal mladuchu a tej veru nebolo. Kde je? Nuž všade ju hľadal a nakoniec ju našiel u susedovcov Chrťanovcov a priviedol ju držiac v ruke biely ručníček, za ktorý sa ona držala. „Vrcholný správca pán starejší, na tejto svadbe ninejší. Vy ste ma ráčili vyslati mladú nevestu hľadati a ja ako družba vykonal som, čo má služba. Šiel som na ďalekú cestu hľadať mladú nevestu. Našiel

deň, a to deň sobáša. Obyčajne je to obed a po ňom všetko ostatné. V Kysáči sa však nedávno udiala jedna veľká a na tieto časy neobyčajná svadba. Prečo neobyčajná? Nuž preto, lebo sa budúci manželia Anna Madacká a Ivan Čief rozhodli celú procedúru vykonať podľa toho, ako to robili naši starí

a prastarí rodičia. Práve preto sa už vo štvrtok dvíhali šiatre a konala zabíjačka. V piatok bola započínačka. Množstvo ľudí sa hrnulo k Čiefovcom na Masarykovej ulici č.

neveste, aby jej odniesli cipele. Bolože tu žartu a vtipkovania. Hlavný družba hľadal družičku Milušku Vrankovú, ktorá bola schovaná a nedala sa tak ľahko nájsť, aby jej umyl nohy. A keď ju našiel, veruže jej ich dobre v lavóre vypucoval. Aj mladá vyobliekaná do šifonky, ktorú jej darovali rodičia Madackovci, čakala na umývanie nôh. Potom jej ponúkli drevené cokule,ktoré si vyskúšala, ale predsa zistila, že jej nepatria a že to nie Tanec mladej v cokuliach (Foto: Štefan Varga) sú tie, ktoré si vysnívala. Až napokon prišli na rad tie krásne, biele, ktoré si mala obuť v deň sobáša. Tak si potom spoločne, ruka v ruke, zatancovali mladej priateľky – folkloristky v šifonkach

Vozíme sa k mladým na vlečke

Najprv sa konala odobierka mladého od rodičov, krstných rodičov, príbuzných a potom mladuchy, ako to bolo zachodené na starodávnych oddávkach a svadbách. Pán starejší Michal Ivičiak sa postaral o to, aby bolo všetko podľa predpisov. Svojím vtipkovaním zaháňal trému mladému zaťovi a mladej neveste... Hostia sa zišli v Ulici Masarykovej č. 82 , aby sa vo veľkej hale konalo to, čo má byť. Keď sa mladí odobrali a posom ju na skrytom mieste, spýtal som sa jej: – Čo robíš? A ona mi povedala, že mladého stratila. Ja som jej povedal: – Poď so mnou, ja ti ho ukážem! Pán starejší, nech sa páči!“ – povedal družba a potom nasledovala cesta na sobáš.

Občiansky sobáš bol na Starej fare. V slovenskom evanjelickom kostole bol vykonaný aj kresťanský sobáš. V chráme si vymenili aj prstienky. Na sobáš mladuchu viedol bratranec Ján

Aj v kostole krojovaní folkloristi

Vranka a mladého Ivana sesternica Mila Privizerová. K slávnostnej atmosfére prispela i pieseň Kam pôjdeš ty, ktorú zaspieval spevokol za vynikajúcej organovej hudby kantora Gabriela Lovása. Potom sa svadobný sprievod pobral naspäť do Masarykovej ulice na veselenie. Mladá nevesta príbuzným deťom rozdelila primerané darčeky a ostatným deťom balíčky cukríkov.

Po modlitbe si hostia večer prisadli k svadobnému stolu. Pred každým podávaním jedla malé deti vinšovali. Ponúkané bolo svieže pripravené jedlo: krátka polievka, sárma pečená v peci, prasacinka, novosadský rezeň, pečené krumple a kurčacie stehná v peci s pekne dekorovaným miešaným

šalátom. Raritou bolo, že boli ponúknuté torty od výmyslu sveta, ktoré priniesol každý účastník svadby. Počas jedla boli na stoloch taniere, do ktorých sa hádzali peniaze a konala sa zbierka pre mladých, cirkev a kuchárku, ktorej vyhorela diera. Po jedle znovu modlitba a po nej veselý a dynamický tanec mladomanželov a hostí. Muzikanti v zložení: Miroslav Hemela a Ladislav Kekéz z Petrovca, Ivan Galamboš z

Hlavný družba umýva nohy hlavnej družici

(Foto: Štefan Varga) Hložian, harmonikár Vladimír Halaj z Padiny a speváčka Sabína Trbarová Amidžićová z Nového Sadu vytvorili výbornú náladu na spev, tanec a pobavenie. Hrali od konca večere do včasných ranných hodín

Časť prítomných na svadbe a oddávkach v piatok (Foto: Štefan Varga) bez prestávky. Všetci sa príjemne zabávali. Pred polnocou družba znovu hľadal mladú nevestu a keď ju našiel, primeraným veršom sa prihovoril. Mladucha bola oblečená do kysáčskej kašmerínky – fodrošky a po speve žien jej družba snímal veniec s malými prestávkami, lebo ho žartovne zastavovali mládenci. Listavý čepiec mladej, ktorý prichystala svokra Anna, teraz už žene položila krstná mama Miluška Sabadošová. Pri tej príležitosti začnúc od snímania venca a kladenia čepca ženy a folkloristky KC Kysáč stáli okolo a spievali príležitostné piesne. Jednou z nich bola aj Na zelenej lúke kopa sena, včera bola diovka, dnes je žena. Na zelenej lúke je petrenec, včera bol mládenec, dnes je ženec. Čo to diovča trkoce, trkoce, trkoce, že stratilo vrkoče, vrkoče, vrkoče...A ty diovča netrkoc, netrkoc, krajší čepiec než vrkoč... Do toho sa v intervaloch mladí družbovia, členovia Folklórneho súboru KC Kysáč, stareli a dlho nedovolili, aby bol čepiec položený. Viac sa zdalo, že je už na hlave a oni ho strčili, stiahli dolu. Potom mladá tancovala za peniaze, ako je to v Kysáči zvykom. Keď ju mladý odkúpil po dlhom tancovaní (aj do čepca dostala zapichnuté do sponiek eurá) o pár hodín deli-

la sladké. A za to tiež dostávala peniaze. Veselica pokračovala do rána. V noci aj pršalo, ale dobre naladeným svadobníkom a oddávkarom to neprekážalo. Mladí chodievali na svadby a preto si zaslúžili, aby sa im posypala vôkol domu, do oblokov, na balkón a všade, kde sa dalo, slama! A čo ešte? Do slamy boli nahádzané peniaze a bolo ich dosť. Mladá sa chytala za hlavu, keď mala

Folkloristi v krojoch v kostole

zametať! Toľko slamy! A folkloristi a priatelia ani tu nezaháľali, ale jej len odmáhali. A aj s metlami si poradili! Mladej ponúkli na výber tri velikánske metlíňové metly... s tým, že ona nevedela, že je v jednej skrytá železná os, to aby sa jej ťažšie zametalo! A druhá bola dolu zodraná! Tretia bola dobrá! Mladucha si však najprv vybrala práve tú so skrytou železnou tyčou. – No prečo sa mi tak ťažko zametá? Ani tu nevystala hudba a spev! A nemožno nespomenúť, že svadobníci šli ulicami k mladým k domu na vlečke, ktorú ťahal traktor, a pozobúdzali všetkých rad-radom v dedine spevom a slovenskou ľudovou hudbou. Mnohí vyšli von vidieť, čo sa deje. Tí istí hostia, ktorí boli v piatok, boli aj v nedeľu na obede a vypili si aj sladké, ktoré delila mladá v inofarebnej šifonke, ktorú jej darovali Čiefovci. Aj svadobníci, aj oddávkari domov odišli spokojní, lebo na tejto svadbe nič nechýbalo! Ani veselie, ani žart, ani dobrá vôľa, ani chutné jedlo, nápoje a ani rozličné pestrofarebné torty! Zostáva len zaželať mladým, aby sa dožili svoj zväzok osláviť svorne aj o desať rokov!

VÁĽANIE MÁJA V BÁČSKEJ PALANKE Máj, máj, zelený máj...

Martin Kováč

Tradícia stavania a váľania mája rok čo rok pomaly zaniká. O tento krásny zvyk sa najviac starajú kultúrno-umelecké strediská a miestne odbory Matice slovenskej. Obyčaj stavania mája pramení z ľudovej tradície a pôvodne sa staval pred domom dievčiny, ktorá bola na vydaj. Staval ho mládenec, symbol zobúdzania sa prírody. Miestny odbor Matice slovenskej v Báčskej Palanke v posledných rokoch svoju činnosť rozprúdil a tak aj tohto roku jeho vedenie na tradíciu a staré zvyky nezabudlo a v sobotu 11. júna v Slovenskom dome usporiadalo tradičné váľanie mája. Z tej príležitosti na nádvorí Slovenského domu prebiehal aj príležitostný kultúrno-umelecký program, na

Po umeleckom programe nasledovala ľudová veselica

Laliťania oblečení do tradičného ľudového odevu predviedli niekoľko choreografií na nádvorí Slovenského domu

ktorý si ju chcel zobrať za ženu, a týmto spôsobom dal najavo svoj úmysel. Okrem uvedeného máj predstavuje aj zápas zimy s letom, smrti so životom. Je to ktorom vystúpili členovia SKUS Štefánik z Lalite.

Po ukončení kultúrno-umeleckej časti podujatia domáci s radosťou máj aj zvalili a s ka-

Obecenstvo s nadšením sledovalo rezké tance členov SKUS Štefánik z Lalite

marátením a oslavou pokračovali v sále Slovenského domu pri hudbe, tanci a speve, ktorú toho roku mala na starosti skupina Maks zo Selenče.

Podujatie svojou prítomnosťou poctili aj predstavitelia MOMS Laliť, MOMS Čelarevo, predstavitelia miestneho spoločenstva a Maďarského kultúrno-umeleckého spolku Sándora Večeru.

Spoločná fotografia hostiteľov a hostí z Lalite

NOVÝ SAD – BRATISLAVA Dieťa v zajatí poézie, šachu a matematiky

Anna Legíňová

Malá Hana Surová, rodom z Nového Sadu, ktorej rodičmi sú Miroslav Surový a Sonja, rod. Aladžićová, odišla spolu s rodičmi na Slovensko v roku 2020. Otec Slovák, matka Srbka. Hane to však neprekážalo, aby sa v inej krajine a jej možno nie až tak známym jazykom uplatnila. Samozrejme, aj tu počúvala ľubozvučnú slovenčinu, keď prišla k starým rodičom Mariene a Miroslavovi Surovcom do Petrovca a k prastarým rodičom Rastislavovi a Elene Surovcom do Kysáča. Naša materčina na Hornej zemi je však iná. Nie taká, akú počúvala. Tvrdšia, s inakšou výslovnosťou a prízvukom. Naša v dedine je archaická a nárečová.

Po absolvovaní prvého ročníka ZŠ Józsefa Attilu v Novom Sade odcestovala na Slovensko. Na nové prostredie, kamarátov a školu si Hanka rýchlo zvykla. Aj napriek rečovej bariére slovenčinu rýchlo zdolala. Deti sú veľmi elastické a ich mozoček je otvorený pre nové vedomosti. Dokázané je, že dieťa po narodení nie je predurčené na jeden jazyk. Slovenské dieťa sa môže naučiť aj po čínsky, ak sa mu prihovárajú v tom jazyku od narodenia. Tak sa deti učia spontánne, bez pamätania si pravidiel, a v tom je výhoda. Môžu zdolať ktorýkoľvek jazyk. Keď podrastajú a sú staršie, možnosť rýchlejšieho a ľahšieho spontánneho zdolávania cudzieho jazyka je ťažšia. Vstupom do vzdelávacieho systému sa už uplatňujú pravidlá a tu si už za pomoci edukácie dieťa osvojuje iný jazyk. Preto je dobré, aby sa v miešanom manželstve dieťaťu prihováral každý vo svojom jazyku. Hana Surová sa rýchlo aklimatizovala a splynula so svojimi spolužiakmi v Bratislave. Stala sa žiačkou druhého ročníka ZŠ Anatolija Karpova (chýrečný ruský veľmajster v šachu, ktorého spoznala vlani, lebo bol na návšteve školy, ktorá nesie jeho meno) a vyskúšala sa aj v tejto disciplíne. Obsadila druhé miesto v šachu. Výborne pláva, lyžuje, je držiteľkou sklenej sošky, ktorú dostávajú úspešní lyžiari na súťažiach. Na známej dlhoročnej tradičnej recitačnej súťaži Hviezdoslavov Kubín obsadila 3. miesto. V súťaži Všetkovedko pre stopercentné vyriešenie

Hana Surová so sviežim diplomom zo súťaže v recitovaní na Slovensku Štyri generácie Surovcov V Kysáči v objatí rodičov a prarodičov Surovcov... Hana v strede.

úloh z matematiky sa ovenčila prvým miestom a veľmi úspešná bola i na súťaži zo slovenčiny. Je výbornou žiačkou.

Tretiačka Hana Surová nie náhodou dosahuje pozoruhodné úspechy. Štipku zásluhy na tom majú i gény, lebo sa ponáša na prastarkú Elenu Surovú, ktorá si aj v hlbokej starobe zachovala ostrú myseľ a recituje na programoch až podnes a súkromne pomáha žiakom v zdolávaní matematických úloh, veď celý pracovný vek bola osvetovou pracovníčkou a učila matematiku. Ako sa hovorí: Jablko nepadá ďaleko od stromu – čo je pravda.

BÁČSKA PALANKA Konfirmácia v CZ Báčska Palanka

Martin Kováč

Slávnosť konfirmácie, na ktorej za dospelých členov cirkvi boli prijatí štyria konfirmandi: Andrej Đorđević, Anđela Freundová, Milana Kováčová a Valentína Rybárska, bola usporiadaná na sviatok Svätej Trojice, čiže 12. júna t. r.

Slávnostné služby Božie vykonala farárka administrátorka Jasmina Kotasová-Medveďová. Menovaná konfirmandom po vykonaní slávnostnej časti bohoslužieb zablahoželala k úspešne zvládnutej konfirmačnej látke. V rámci služieb Božích konfirmandov pozdravil aj zborový dozorca Martin Kováč a vyjadril potešenie, že týmto činom dostali nových dospelých členov cirkevného zboru. Zároveň ich privítal a vyzval, aby navštevovali stretnutia a kamarátenia v báčškopalanskom cirkevnom zbore.

Konfirmandi zložili skúšku dospelosti na výbornú, s ohľadom na jazykovú bariéru, a tým potvrdili svoj krst. Konfirmačný čin potešil prítomných rodičov, krstných rodičov, starých rodičov, príbuzných, ale aj všetkých cirkevníkov.

Anna Mária Chrčeková, 1. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica

Blížia sa prázdniny

Júnové školské záväzky sú v plnom prúde. Čoskoro sa aj to skončí a vy, milé deti, si budete užívať voľno letných prázdnin. Do tohto Kútika nám prispeli žiaci z Kovačice a písali nám na tému spomienok na prvý deň v škole. Žiaci z Kysáča a Pivnice prispeli ilustráciami. Maľovali na rôzne témy a každá z ilustrácií má svoje čaro. Nájdite si aj vy trochu času a zašlite nám svoje práce do Detského kútika. U nás budú vítané. Tešíme sa spolu s vami na prázdniny a na zaslúžený letný oddych.

Katuša

Prvý deň v škole

Pamätám sa, keď sme po prvýkrát sedeli v školských laviciach. Boli sme v škole. Všetci sme netrpezlivo čakali, aby sme sa stali žiakmi prvého ročníka. Riaditeľka školy sa nám predstavila, taktiež predstavila pani učiteľky. Najprv mená žiakov prečítali pani učiteľka z 1. 1, ale moje meno tam nebolo. Keď mená žiakov prečítali pani učiteľka z 1. 2, bolo tam aj moje meno. Keď sme vošli do triedy, pani učiteľka a my žiaci sme si po prvýkrát sadli do školských lavíc. Na tabuli písalo 1. 2. Pani učiteľka čítala mená žiakov, ktoré boli napísané na motýľoch. Každý lepil svoje meno na tabuľu. Bolo veľmi zaujímavé. Dostali sme školský príbor aj cukríky od pani učiteľky. Dali nám aj rozvrh hodín, potom sme sa rozlúčili. Veľmi som sa tešila na prvý ročník. Nikdy nezabudnem, keď sme sa po prvý raz zoznámili.

Iva Ďuríčeková, 4. 2 ZŠ Mladých pokolení, Kovačica

Tina Ďurovková, 7. 2 ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

Hana Cigániková, 2. 1 ZŠ 15. októbra, Pivnica

Prvý deň v škole Keď som ukončila škôlku, už som vedela, že ma čaká škola. Trochu som sa bála, pretože som nevedela, čo ma čaká. Keď prišiel čas ísť do školy, nechcela som ísť, lebo som si myslela, že nie som pripravená, ale mama mi povedala, že všetko bude v poriadku, tak som šla. Keď som prišla do školy, štvrtáci nás privítali krásnou pesničkou, ktorú hrali na metalofónoch. Mne sa to veľmi páčilo. Potom sme čakali, kedy vyhlásia, ku ktorej učiteľke nás zaradia. Ja som bola zaradená k pani učiteľke Anne Čipkárovej-Farkašovej. Pani učiteľka nás odviedla do triedy. Rodičia tiež šli s nami. Každý si našiel svoje meno prilepené na stole. Moje meno bolo prilepené na druhej lavici. Dostali sme dve školské tašky aj úbor pre telesnú výchovu. Keď som si sadla do mojej lavice, cítila som sa taká veľká. Bola som veľmi rada, že som prišla do školy. Našla som si tu veľmi veľa kamarátov. Prvý deň v škole sa mi veľmi páčil. Už sa nebojím. Školu mám veľmi rada.

Sára Bakošová, 4. 1 ZŠ Mladých pokolení, Kovačica Emília Čemanová, 8. 1 ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč Prvý deň v škole

Mám mnoho pekných zážitkov, ktoré som zažila v škole počas týchto štyroch rokov. Najzaujímavejší zážitok mi bol prvý deň v škole. Bolo to pred štyrmi rokmi. Bol pekný slnečný deň. Ráno sme vstali a poberali sa do školy. V škole nám štvrtáci pripravili program. Pamätám sa, že spievali pieseň Kohútik jarabý. Mali pripravené pekné recitácie. Po programe nás pani učiteľka vyvolala a išli sme do našej novej triedy. Všetko mi tam bolo nové. Pani učiteľka pripravila pekné prekvapenie. Na tabuli bol veľký oranžový kvietok, na ňom písalo 1. 2. Pripravila aj motýliky s našimi menami, ktoré sme lepili na kvet. Taktiež sme dostali tašky a zošity. Na konci hodiny nám pani učiteľka podelila cukríky a fotografovali sme sa. Až dodnes tá fotogra a stojí na mojej poličke. Mnoho sa od toho dňa zmenilo. Narástli sme, všeličo sa naučili. Preto ďakujem pani učiteľke za všetky pekné chvíle strávené v škol e.

Sára Mlynárčeková, 4. 2 ZŠ Mladých pokolení, Kovačica

Tea Šusterová, 2. 1 ZŠ 15. októbra, Pivnica

Čo je cisársky rez?

Prof. Dr. sci. med. Artur Bjelica špecialista na gynekológiu a pôrodníctvo subšpecialista na endokrinológiu

Cisársky rez je chirurgický zákrok, pri ktorom sa plod rodí rezom v prednej brušnej stene (laparotomia) a rezom v maternici (hysterektómia). Prvý historicky potvrdený narastá počet tehotenstiev, ktoré sa končia cisárskym rezom. Dôvody možno čiastočne pripísať úspechom v oblasti aplikovaných vied, techniky a medicíny, no nemôžeme zatvá-

fakt, že matka aj plod prežili cisársky rez, pochádza z Prahy z roku 1337. Podľa legendy sa tak narodil Július Caesar.

V posledných desaťročiach rať oči pred faktom, že medzi matkami je všeobecný trend, že sa z mnohých, možno neopodstatnených dôvodov rozhodujú pre pôrod práve takto. Možno si položiť otázku, či ide o módu, slabú informovanosť, alebo medicínsky opodstatnené požiadavky.

Dôvody pre cisársky rez

Cisársky rez sa vykonáva vtedy, keď ďalšie odkladanie pôrodu vážne ohrozuje plod, tehotnú ženu alebo keď vaginálny pôrod neprináša priaznivý výsledok. Hlavné dôvody na cisársky rez sú: • disproporcia panvy matky a hlavy plodu; • centrálne umiestnená placenta; • centrálne umiestnený nádor maternice; • priečna poloha plodu; • predĺžený vaginálny pôrod; • prolaps pupočníka; • predčasné odlúčenie placenty. Situácie, keď je možné, ale nie za každú cenu nutné vykonať cisársky rez, sú: • tehotenstvo dvojčiat; • panvová prezentácia; • relatívne zúžená panva; • predchádzajúci pôrod ukončený cisárskym rezom.

Niektoré ženy chcú cisársky rez už pri prvých bábätkách – aby sa vyhli prirodzenému pôrodu a prípadným komplikáciám vaginálneho pôrodu, alebo aby využili plánovaný pôrod. Toto uvažovanie je však nesprávne, pretože cisársky rez so sebou prináša komplikácie.

Riziká

Rovnako ako iné typy veľkých chirurgických zákrokov, aj cisársky rez je zákrok, ktorý môže viesť k množstvu nežiaducich komplikácií.

Možné riziká po dieťa sú:

Problémy s dýchaním – u detí narodených cisárskym rezom je pravdepodobnejšie, že sa u nich vyvinie prechodná tachypnoe – problém s dýchaním charakterizovaný abnormálne rýchlym dýchaním počas prvých dní po narodení. • Črevná mikrofl óra – deti narodené cisárskym rezom majú zmenené baktérie v črevách vzhľadom na tie, ktoré sa narodili vaginálne. • Chirurgické poranenie – pri operácii môže zriedkavo dôjsť k náhodnému poškriabaniu pokožky dieťaťa. Riziká po matku môžu byť: • rozvoj infekcie; • silné krvácanie; • reakcie na anestéziu; • zvýšené riziko trombózy; • chirurgické poškodenie močového mechúra alebo čriev.

Preložila: Anna Horvátová