Nižšie ceny kukurice a pšenice

Poľnohospodárske

PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

AKTUÁLNE

Ročník XLX 18. 6. 2022

Číslo 11 / 2057

Z PRODUKČNEJ BURZY Nižšie ceny kukurice a pšenice

Ľ. Sýkorová

Žatva predo dvermi, kde uskladniť novú úrodu?

Ľubica Sýkorová

Ako povedala Sunčica Savovićová, riaditeľka podnikateľského združenia Žita Srbije, majitelia pšenice, kukurice a oleja v Srbsku pre obmedzené vývozné kvóty nedokázali vyviezť prebytky a uvoľniť sklady, takže následne nedokázali zabezpečiť ani dostatok peňazí na nákup obilnín a olejnín z tohtoročnej úrody. Peniaze majiteľov týchto poľnohospodárskych produktov sú uväznené v tovare, likvidita ich riem je nízka a otázkou je, koľko obilnín a olejnín z tohtoročnej úrody budú môcť nakúpiť.

Momentálne máme 900 000 ton pšenice na export a zásoby. V tomto Okrem plných skladov je tu ďalší problém, a to ten, že už druhý týždeň po sebe klesajú výskytu rôznych škodcov. Navyše olej môže pri dlhom skladovaní stratiť roku budeme mať rekordné zásoby – 700 000 ton pšenice, pretože určité, už nahlásené množstvo na základe žiadosti na jún a špeciálnych záverov vlády bude vyvezené do Talianska, Albánska a Severného Macedónska. Na export a konečné zásoby zostalo aj takmer 800 000 ton kukurice. Aj skladové priestory olejární sú plné ra novaného aj nera novaného oleja. A júnové kvóty na vývoz pšenice a kukurice zostali na rovnakej úrovni a vývoz slnečnicového oleja bol opäť zakázaný. ceny kukurice a pšenice, čo následne zníži príjmy majiteľov. V tomto roku sa očakáva úroda pšenice okolo troch miliónov ton a bude veľký problém ju uskladniť, keďže silá sú ešte stále plné. V Srbsku, ako upozornila Savovićová, neexistuje presná a aktuálna inventarizácia skladov a podľa sčítania spred desiatich rokov boli skladovacie kapacity pre obilniny 4,5 milióna ton a vyprodukuje sa asi 12 miliónov ton obilnín a olejnín. Okrem toho, že sklady budú preplnené, zvyšuje sa aj riziko svoje vlastnosti a úžitkovú hodnotu. Aktuálne zásoby ra novaného a nera novaného oleja v skladoch dosahujú 40 000 až 45 000 ton. V tomto roku sa očakáva úroda slnečnice asi 735 000 ton, čo je v prepočte asi 300 000 ton slnečnicového oleja. A naša ročná spotreba sa pohybuje od 80 000 do 100 000 ton… Podnikateľské združenie Žita Srbije žiada v týchto dňoch o stretnutie s predstaviteľmi srbskej vlády s cieľom navrhnúť

Na Produkčnej burze v Novom Sade už druhý týždeň po sebe pokračovala znížená aktivita účastníkov komoditnej burzy. V dňoch od 6. do 10. 6. všetky primárne poľnohospodárske produkty zaznamenali negatívne cenové trendy.

Najväčší pokles zaznamenala kukurica, s ktorou sa na začiatku týždňa obchodovalo za 31,00 din./kg bez DPH. Pre nedostatočný dopyt však mala cena kukurice klesajúcu tendenciu. Koncom týždňa boli uzatvorené zmluvy v cenovom rozpätí od 29,50 do 29,70 din./kg bez DPH. Priemerná cena bola 30,01 din./kg bez DPH, čo je pokles o 8,00 %.

Pokračoval aj pokles ceny pšenice.

Burzové kontrakty sa na začiatku týždňa uzatvárali za cenu 40,00 din./kg bez

DPH, na konci týždňa za 39,00 din./ kg bez DPH. Priemerná cena bola 39,15 din./kg bez DPH, čo je pokles o 7,84 %. Cena sóje bola 72,50 din./kg bez DPH, čo bola zároveň aj priemerná cena. V porovnaní s predchádzajúcim týždňom bola nižšia o 5,03 %. Slnečnicové výlisky s 33 % obsahom bielkovín sa predávali úpravu za 37,00 din./kg vývoz- bez DPH. ○ ných kvót a riešiť zložitú situáciu.○

Z obsahu

Dobrí susedia vytvárajú spoločnú budúcnosť

s. 2 Nosánik ryhovaný – častý škodca v našich záhradách

s. 4 Brodivec štíhlej elegancie

s. 6

PROJEKT MAĎARSKA A SRBSKA AGRINNO 2

Dobrí susedia vytvárajú spoločnú budúcnosť

Ľubica Sýkorová

V rámci programu Interreg-IPA cezhraničnej spolupráce Maďarsko-Srbsko (Interreg-IPA CBC Hungary-Serbia) a projektu “Zlepšenie podnikateľských a pracovných príležitostí v cezhraničnom regióne prostredníctvom poľnohospodárskych postupov založených na inováciách - AGRINNO 2” na Oddelení zeleniny a alternatívnych druhov rastlín Inštitútu pre rastlinnú výrobu a zeleninárstvo Nový Sad - inštitútu národného významu pre Srbskú republiku, bolo 3. 6. v Báčskom Petrovci zorganizované stretnutie odborníkov, pestovateľov, spracovateľov liečivých rastlín, ako aj prehliadka pokusných políčok liečivých, koreninových a aromatických rastlín.

Spomínaný projekt sa o ciálne začal 1. januára 2021 a skončí 30. 6. 2022. Verealizácii predchádzajúceho projektu AGRINNO. Všeobecným cieľom projektu AGRINNO dúcim partnerom projektu je Inštitút pre rastlinnú výrobu a zeleninárstvo z Nového Sadu, ďalšími partnermi v projekte sú: Pokrajinský sekretariát pre poľnohospodárstvo, vodné hospodárstvo a lesníctvo, Fond „Európske záležitosti“ APV a Nepro tno d.o.o. pre rozvoj Čongrádskej župy, Szeged, Maďarsko. Tento projekt má určite mimoriadny význam aj pre AP Vojvodinu a cezhraničný región, kde sa poľnohospodárstvo považuje za jednu z hybných síl celkového regionálneho rozvoja.

AGRINNO 2 je pokračovaním úspešnej spolupráce, ktorú partneri nadviazali pri 2 je propagovať výrobu a spracovanie liečivých rastlín, aby sa aj malé, často nevyužité parcely domácnosti vo vidieckych oblastiach v prihraničnom území prostredníctvom vzdelávania vlastníkov týchto pozemkov mohli správne využívať, a tak sa stali produktívnejšie a ziskovejšíe pre vlastníkov.

POTREBNÉ SÚ INTENZÍVNEJŠIE INVESTÍCIE DO ROZVOJA VIDIECKYCH REGIÓNOV

Vidiecke oblasti, aj keď nie sú hybnou silou ekonomickej sily, majú veľký význam, pretože predstavujú existenčný základ

pre významnú časť obyvateľstva. Je známe, že miera nezamestnanosti vo vidieckych oblastiach je vysoká a veľmi jasne poukazuje na problém nedostatku pracovných príležitostí. Túto situáciu je možné zmeniť iba intenzívnymi investíciami do rozvoja vidieckych regiónov. Skutočnosť, že vidiecke obyvateľstvo vlastní vo svojich dvoroch pôdu vynikajúcej kvality, poskytuje príležitosť na zavedenie nového modelu poľnohospodárskeho podnikania, ktorého cieľom je zvýšiť produktivitu a dosiahnuť samostatnú zárobkovú činnosť. To je cieľom projektu AGRINNO2, ktorý je pokračovaním projektu AGRINNO, pomôcť nezamestnaným ľuďom žijúcim na vidieku v cezhraničných oblastiach založiť alebo zlepšiť poľnohospodársku produkciu vo svojich záhradách a dvoroch s cieľom zvýšiť produktivitu a efektívnosť výroby. Pri existujúcich zdrojoch a príležitostiach je potrebné de novať model Hostia v Báčskom Petrovci na demo políčkach liečivých rastlín vedúceho partnera projektu - Inštitútu pre rastlinnú výrobu a zeleninárstvo. s nízkou úrovňou investícií, aby nezamestnané obyvateľstvo malo šan-

cu na samostatnú zárobkovú činnosť.

Prostredníctvom realizácie projektových aktivít, ktoré zahŕňajú transfer poznatkov a inovatívnych technológií pestovania liečivých, aromatických a koreninových rastlín, je cieľom produkovať vysoko kvalitné, nálne produkty. Adekvátne spracované liečivé a aromatické rastliny sú produktom s pridanou hodnotou, ktorý je na trhu vysoko cenený. Práve preto cieľové skupiny – poľnohospodárske školy, združenia, mladí výrobcovia a spracovatelia majú možnosť získať moderné poznatky o pestovaní a spracovaní liečivých rastlín, ako aj poznatky a skúsenosti srbských a maďarských výrobcov o spracovaní a marketingu produktov. V rámci projektu viaceré workshopy pokrývali témy ako: upoznávanie sa s liečivými, aromatickými a koreninovými rastlinami; základy technológie pestovania liečivých rastlín (biely a čierny slez, bazalka, echinacea, medovka, šalvia, nechtík, šalvia muškátová,…); spracovanie a skladovanie liečivých, aromatických a koreninových rastlín; výrobky z liečivých, aromatických a koreninových rastlín;

skúmanie kvality liečivých, aromatických a koreninových rastlín; liečivé byliny a vidiecka turistika. Počas projektu sa na piatich rôznych miestach vo Vojvodine vytvorili ukážkové plochy so zariadením na pestovanie a sušenie liečivých, aromatických a koreninových rastlín - v rámci zriadených inkubátorov poľnohospodárskych škôl vo Futogu, Sombore a Vršci, ako aj združenia zamerané na ekonomické posilnenie nezamestnaných žien vo vidieckych oblastiach. Boli organizované aj viaceré vzdelávacie aktivity: semináre v inkubátoroch (Futog / Sombor / Vršac) - “Pestovanie liečivých rastlín”; seminár v rámci Inštitútu pre rastlinnú výrobu a zeleninárstvo - demo pokusy a “Spracovanie liečivých rastlín”; seminár organizovaný partnerom z Maďarska - “Spracovanie liečivých rastlín a marketing”; konferencia “Inovatívny prístup k produkcii a spracovaniu liečivých rastlín”; kniha Návod na pestovanie liečivých, aromatických a koreninových rastlín.

Celkový rozpočet projektu je 226 318,27 eur, výška prostriedkov Európskej únie (IPA) je 192 370,51 eur. ○

SVETOVÉ POĽNOHOSPODÁRSTVO Dlho očakávané posúdenie herbicídu glyfosát sa opäť odkladá

Ľ. Sýkorová

Európska komisia v roku 2020 predstavila potravinovú stratégiu Z farmy na stôl, v ktorej navrhovala znížiť používanie pesticídov a rizík, ktoré z toho vyplývajú o 50 % do roku 2030. Na začiatku roka 2022 opäť ožili napäté diskusie o jednom z najkontroverznejších herbicídov – glyfosáte. Povolenie na jeho používanie vyprší v decembri tohto roku. Únia ešte v roku 2019 začala skúmať odznova, či je glyfosát bezpečný a predbežne mu udelila kladné stanovisko.

Podľa niektorých výskumníkov ale herbicíd spôsobuje rakovinu, čo v roku 2015 dospela po analýze dostupných vedeckých poznatkov a pripomienok verejnosti. Správa naopak Glyfosát je celosvetovo najpoužívanejší herbicíd. Je to chemická látka, ktorá ničí nežiadúce buriny. skonštatovala aj Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny. Nemecký chemický gigant Bayer, ktorý je jedným z hlavných výrobcov glyfosátových produktov, obvinenia zo zatajovania skutočných účinkov na ľudské zdravie poprel a trvá na tom, že látka nie je pre ľudí riziková.

Únia má špeciálnu Skupinu pre hodnotenie glyfosátu (AGG), ktorá už skôr vyjadrila názor, že glyofosát je bezpečný a mal byť získať autorizáciu aj na ďalšie obdobie. Situácia okolo tohto kontroverznému herbicídu sa v máji začala opäť kompikovať. Podľa expertnej komisie Európskej chemickej agentúry (ECHA) tvrdiť, že jeden z najpoužívanejších herbicídov je karcinogénny, nie je opodstatnené. K záveru potvrdzuje, že glyfosát môže spôsobovať vážne poškodenie očí a tiež môže byť škodlivý pre vodné organizmy. ECHA svoj názor teraz zašle Európskej komisii a Európskemu úradu pre bezpečnosť potravín.

NEKONEČNÝ PRÍBEH…

Toto rozhodnutie môže byť kľúčové pre budúcnosť herbicídu v Európskej únii. Európska komisia totiž v súčasnosti zvažuje, či predĺži povolenie (ktoré vyprší v decembri) na predaj výrobkov obsahujúcich glyfosát. Rozhodnutie sa očakávalo ešte v tomto roku, no Európsky úrad pre bezpečnosť potravín spolu s ECHA nedávno informovali, že na svoje posudky budú potrebovať viac času. Celý proces by mali dokončiť do polovice roku 2023 Pôvodne ju na trh uviedla americká rma Monsanto, ktorá sa neskôr stala súčasťou nemeckého chemického koncernu Bayer. Európske agentúry prípravok skúmali pre pretrvávajúce obavy, že glyfosát má negatívne účinky na životné prostredie a ľudské zdravie. Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny (IARC) v roku 2015 zaradila túto látku medzi pravdepodobné karcinogény pre človeka. Všetky pesticídy v Únii získavajú povolenie na určitý čas, po ktorom musia zodpovedné agentúry opäť preskúmať, či sú bezpečné alebo nie. Glyfosát takto povolenie získal v roku 2017 s tým, že každý prípravok, ktorý ho obsahuje, bude na základe hodnotenia bezpečnosti povolený vnútroštátnymi orgánmi. ECHA a EFSA skúmajú návrh hodnotenia glyfosátu od štyroch členských štátov, ktoré v roku 2019 vybrala Komisia do hodnotiacej skupiny pre glyfosát: Francúzsko, Maďarsko, Holandsko a Švédsko.

V minulosti už raz európske agentúry, ale aj OSN, vydali stanovisko, že neexistujú jasné dôkazy o súvislosti medzi používaním herbicídu a rakovinou u ľudí. K rovnakému záveru dospeli aj regulačné orgány v USA, Kanade, Nemecku, Japonsku a ďalších krajinách. To, že by bol produkt nebezpečný, samozrejme odmieta aj jeho výrobca.

Európske agentúry tvrdia, že pre obrovský nápor pripomienok verejnosti musia odsunúť záverečné posúdenie, či je herbicíd rizikový pre ľudské zdravie a životné prostredie. Očakáva sa tak, že povolenie na predaj výrobkov obsahujúcich túto látku Komisia predĺži. Aktivisti, naopak, volajú po jeho urýchlení. „Vo vedeckej literatúre je dnes už dostatok dôkazov o toxických účinkoch glyfosátu na zdravie občanov a životné prostredie,“ povedal pre bruselský portál Euractiv. com Martin Dermine z organizácie Pesticide Action Network Europe. Aj eurokomisárka pre zdravie Stella Kyriakidesová uviedla, že ju odklad „veľmi znepokojil“. ○

OCHRANA RASTLÍN Nosánik ryhovaný – častý škodca v našich záhradách

Ing. Ján Tancik, PhD., Ing. Jarmila Králová, PhD.

S týmto nepríjemným a obávaným škodcom sa stretol už asi každý záhradkár, keďže na našom území je pomerne hojne rozšírený. Škodí dospelý jedinec aj larva. Dospelý jedinec poškodzuje listy rôznych rastlín, predovšetkým vavrínovce, rhododendrony, stranvaesie, fotínie, škodí aj na viniči. V posledných rokoch sa často vyskytuje aj na jahodách a bol zistený výskyt i na malinách, begóniách, kaméliách a mnohých ďalších okrasných rastlinách a trvalkách.

Napadnutie nosánikom sa prejavuje typickými vyhryzenými otvormi na Prezimuje v štádiu dospelca alebo v štádiu larvy, ktorá sa zvykne zakukliť v júni. Z lariev zrejme boli v noci vo vašej záhrade tieto nosániky. Koncom mája sa vyliahnu chrobáky, listoch. Vyhryzené listy strácajú svoju asimilačnú plochu, pôsobia veľmi neesteticky. Postupne má rastliny vyhryzené takmer všetky listy a jej celkový vzhľad stráca na svojej atraktivite. Nosánik je najmä nebezpečný v štádiu lariev. Larvy sa po vyliahnutí sústredia v pôde v okolí koreňového systému rastlín, poškodzujú korene rastlín, kde postupne požierajú a poškodzujú jemné korienky. Svojim intenzívnym žerom dokážu korene poškodiť natoľko, že rastlina postupne chradne, zaostáva v raste, a častokrát hynie.

Nosánik ryhovaný Otiorrhynchus sulcatus (rad Coleoptera) je chrobák patriaci medzi nosánikov (čeľaď nosáčikovité – Curculionidae), ktorý je obávaným škodcom značne rozšíreným aj u nás. Dospelý jedinec je dlhý do 1 cm. Má oválne telo, čiernej farby, zo spodnej strany je telo sivé a pokryté chĺpkami. Pre nosánika je typický predĺžený „nos“ – nosec – pozdĺžne vráskavý, na ktorom sú tykadlá. Na krovkách sa nachádzajú typické pozdĺžne ryhy, pokryté drobnými chĺpkami. Larva je bielej farby, môže mať ružovkastý, príp. žltobiely nádych, jej dĺžka je od 0,9 - 1 cm. Hlavička larvy je hnedej farby. Ak sa ju podarí objaviť, tak je pre ňu typické stočenie sa do písmenka C. sa liahnu dospelé jedince, ktoré môžeme pozorovať začiatkom júla. Dospelé chrobáky kladú koncom leta a v jesennom období ku koreňom rastlín a do pôdy vajíčka, ktoré sú bielej farby, neskôr stmavnú a majú hnedú, príp. hnedočiernu farbu. Jedinec sa vyvinie z neoplodneného vajíčka (tzv.partenogenéza). Po prezimovaní sa z nich liahnu larvy a následne dospelé jedince. Generácia má dvojročný cyklus vývinu

ŠKODLIVOSŤ

Dospelý jedinec poškodzuje listy rôznych druhov drevín a kríkov. Škodiť môžu na mnohých črepníkových rastlinách, v záhrade najmä na rododendrone, bršlene, vavrínovci, zobe vtáčom, tise a trvalkách. Ak v lete nájdete na listoch požerky v tvare polkruhu alebo zátoky, ktoré vyhrýzajú typický tvar do listov rôznych drevín a trvaliek s tuhými listami. Počas dňa sa tieto chrobáky ukrývajú na skrytých miestach. Až po zotmení začínajú byť aktívne a žerom poškodzujú listy rastlín. Listy na mieste požerkov usychajú, čím následne okraje požerkov vädnú a hnednú. Skutočne nebezpečné sú najmä larvy v pôde, ktoré poškodzujú korene rastlín. Liahnu sa z vajíčok od augusta do októbra a prevrtávajú sa do pôdy ku koreňom rastlín. Spočiatku sa živia hubovými vláknami a jemnými korienkami, neskôr väčšími koreňmi. Larvy zožerú aj hľuzy a časti rastlín pri zemi. Pri silnom napadnutí obžerú všetky korene, takže rastlina nielen vädne, ale aj odumiera. Keďže kvôli obžratým koreňom

Poškodené listy okrasných rastlín imágami nosánika ryhovaného

nevie rastlina udržať v substráte stabilitu, môže padať, alebo sa vyvaliť z nádoby. Počas zimy larvy odpočívajú a na jar začínajú opäť žrať. Koncom apríla až začiatkom mája sa larvy v pôde zakuklia a o tri až štyri týždne sa vyliahnu dospelé chrobáky. V teplých miestnostiach a skleníkoch môžu larvy žrať počas celého roka. Tým odpadá obdobie zimného pokoja a chrobáky sa môžu objaviť kedykoľvek v priebehu roka.

OCHRANA

Ochrana proti tomuto obávanému a značne rozšírenému škodcovi je pomerne obtiažna najmä preto, že svoju aktivitu žeru vyvíja v noci a neškodí iba samotný chrobák, no najmä larvy, ktoré sú ukryté v pôde pri koreňoch. Proti larvám sa dajú v záhrade i v nádobách

nasadiť pri teplotách 15 °C až 25 °C užitočne háďatká z rodu Heterorhabdits, prípravok Larvanem. Parazitické háďatká rodu Heterorhabditis sú veľké 0,6 mm. Larvy invázneho štádia sa v pôde aktívne pohybujú a čuchom vyhľadávajú hostiteľa. Do neho sa dostávajú tráviacim alebo dýchacím ústrojenstvom. Napadnuté larvy do 48 hodín zahynú. V uhynutých telách sa háďatká ďalej množia. Jedna samička produkuje asi 1500 vajíčok. Z nich sa liahnu larvy, ktoré následne opustia hostiteľa a vyhľadávajú nového. Takto je zaistená dlhodobá ochrana○

Vijačka krušpánová – nebezpečný škodca krušpánu

Ing. Ján Tancik, PhD.

Vijačka krušpánová Cydalima perspectalis (srb. šimširov plamenac) je motýľ, ktorého húsenice sú už niekoľko rokov postrachom všetkých milovníkov nenáročnej vždyzelenej dreviny – krušpánu. V Európe je to invázny druh. Pôvod má vo východnej Ázii (Japonsko, Čína, Taiwan, Kórea).

Prvýkrát v Európe bola zaznamenaná v Nemecku v roku 2006, následne sa rozšírila do susedných štátov do Švajčiarska, Holandska, Francúzska a následne aj do Veľkej Británie, Rakúska, Maďarska, Rumunska, Turecka, Slovenska a Belgicka. Na Slovensku bola prvýkrát zaznamenaná v roku 2011, k populačnej explózii druhu dochádza približne v roku 2016. V Srbsku bola prvýkrát zaznamenaná koncom júla - začiatkom augusta 2014 v Belehrade a už v roku 2015 aj vo Vojvodine.

Motýľ vijačky krušpánovej má dve farebné formy, obvykle má biele krídla s hnedým lemom, ale existujú aj jedince celé hnedé. Rozpätie krídiel je 40 – 45 mm. Larvy sú svetlo zelené, riedko ochlpené, na chrbte majú čierne pruhy, hlava je čierna a lesklá. Dorastajú do dĺžky až 4 cm. Má 2 - 3 generácie za rok.

Húsenice prezimujú medzi listami v zámotkoch. Kuklia sa v zámotkoch na kroch. Samičky žijú približne 8 dní a vajíčka kladú na listy krušpánu. Húsenice konzumujú listy a mladé letorasty krušpánov až po silnejšie konáre. Poškodené listy odumierajú a schnú, rastlina často

Krušpán zničený vijačkou krušpánovou

pôsobí suchým dojmom, po čase ale obrastá. Primárne poškodenie je estetické, v prípade výrazného premnoženia môže docházať k holožeru. U nás môže mať za sezónu dve-tri generácie. Ako sme už

Larva vijačky krušpánovej

spomenuli, húsenice prezimujú medzi listami v zámotkoch, na jar začínajú prijímať potravu pri teplote 8 až 10 °C, čo je často už v polovici marca. Už od vtedy treba kontrolovať rastliny.

Ak nájdeme húsenice alebo čerstvé poškodené listy, treba okamžite robiť ochranu. V apríli sa prezimujúce húsenice zakuklia a v máji - začiatkom júna sa začínajú liahnuť motýle, ktoré kladú vajíčka na listy krušpánu. Z vajíčok sa liahne nová generácia húseníc, ktoré konzumujú listy a mladé letorasty až po silnejšie konáre. Jedna húsenica počas svojho vývoja môže zožrať až do 45 listov. Na jednom kríku ich môže byť aj niekoľko stovák, čo znamená, že za niekoľko dní môžu zničiť celú rastlinu.

MONITORING VÝSKYTU MOTÝĽOV

V kontrole výskytu motýľov nám pomôže feromónový lapač na motýle vijačky krušpánovej. Do feromóneho lapača nalietavajú samčeky nalákane na vôňu samičiek. Na základe počtu chytených motýľov môžeme stanoviť termín aplikácie insekticídu. Termín aplikácie je 2 - 3 týždne od začiatku prvého výskytu motýľov v lapáku. V tom termíne sú larvy vyliahnuté a začínajú prijímať potravu.

OCHRANA

Kľúčovým krokom v efektívnej ochrane je včasné spozorovanie výskytu húseníc. Preto je dôležitá pravidelná kontrola a prehlia-

danie rastlín krušpánu, pričom danie rastlín krušpánu, pričom je potrebné prehrabávanie sa v konárikoch rastlín a zistenie výskytu mladých lariev a vykonanie ochrany v správnom termíne.

Listy krušpánu silne poškodené larvami vijačky krušpánovej

Vo Vojvodine termín ochrany je polovica júna. Aplikovať insekticídy treba, kým sú larvy - húsenice mladé. Staršie dorastené larvy sú odolnejšie, pretože spriadajú pavučinky, ktoré zabraňujú prienik postrekovej kvapaliny na larvy. Zhruba týždeň po prvom postreku treba ho zopakovať. V podstate už po dvoch postrekoch v 10 dňových intervaloch sa dá týmto spôsobom krušpán (buxus) zachrániť pred vijačkou krušpánovou. Z chemických prípravkov sa osvedčili prípravky Avaunt (3 ml/10 litrov vody), Coragen (2 ml/10 litrov vody) alebo A rm (10 g/10 litrov vody). Môžu sa použiť aj pyretroidy (deltamethrin, cypermethrin,). Alternatívou sú prípravky – inhibítor tvorby chitínu, účinný iba proti mladým larvám. Z biologických prípravkov môžu sa využiť prípravky na báze baktérie Bacillus thuringiensis var. kurstaki (Lepinox plus) a parazitické háďatká - Steinernema carpocapsae.○

POČASIE

18. 6. – 24. 6. 2022

sobota nedeľa

27˚ | 15˚ 29˚ | 17˚

pondelok utorok

31˚| 18˚ 31˚ | 20˚

streda

32˚ | 19˚

štvrtok piatok

32˚ | 17˚ 30˚ | 17˚

ZO SVETA VOJVODINSKEJ AVIFAUNY (55) Brodivce štíhlej elegancie

DrSc. Ján Babiak

Do veľkého dosť nehomogenného radu bahniakov (Charadriiformes) patrí aj čeľaď šabliarkovité (Recurvirostridae). U nás je táto čeľaď zastúpená jedným druhom z rodu šišila (Himantopus) a jedným z rodu šabliarka (Recurvirostra). Ide o šišilu bocianovitú a šabliarku modronohú.

ŠIŠILA BOCIANOVITÁ – HIMANTOPUS

HIMANTOPUS, Linné 1758

Je štíhly vták s dlhými nohami červenej farby a čiernym ihlicovitým, tenkým, rovným zobákom. Živí sa hmyzom a hniezdi na zemi alebo na hŕbke rastlín v plytkej vode. Pri vyrušení na hniezde dá o sebe vedieť hlasným krikom a obletovaním okolo rušiteľa.

Rozšírenie: Je kozmopolitný vták a žije v teplých a tropických krajoch celej zemegule. Celoročný pobyt má na všetkých kontinentoch južnej pologule, ale aj na severnej (v južnej Ázii, severnej Afrike a strednej Amerike). Odtiaľ sa jedna časť populácie v letnom období posúva na sever až po 50 ° s. z. š. (v strednej Ázii aj severnejšie). V Európe ju možno vidieť iba v letnom období. Je sťahovavá. Jej počet u nás je stúpajúci a vo Vojvodine v údolí Tisy a Dunaja spravidla aj hniezdi. Prichádza koncom apríla a zimuje v predrovníkovej a celej východnej časti Afriky.

Biotop: Nájdeme ju na plytkých bahnitých brehoch riek alebo močarísk, v slaných jazerách s ostrovčekmi, na v barinách s odpadovou vodou, ale aj na zaplavených poliach.

Rozlíšenie: je to vták s tmavou čiapkou a krídlami. Nohy má dlhé a červené. U samca sú tmavé časti sfarbenia výrazne čierne so zeleným odleskom, u samičky je to tmavo-sivohnedá farba s čiernymi koncami krídel. Samec je trochu väčší od samičky. Mláďatá v páperčeku sú na chrbte žlto-sivé s čiernymi škvrnami. Po operení majú chrbát a hlavu matne hnedé.

Hniezdenie: Pár hniezdi v kolónii alebo individuálne. Hniezdo si robí na zemi, v jamke, alebo na malom rastlinnom vyvýšení. Je vystlaté s trochou rastlinstva, trávou, sitinou... Do hniezda samička znesie spravidla 3 - 4 vajcia hruškovitého tvaru so zeleno-žltou, zelenou alebo hnedožltou základnou farbou, s rovnomerne roztriedenými škvrnami hnedej až čiernej farby. Frekvencia hniezdenia je raz v roku, inkubácia trvá 25 - 26 dní. Hniezdnu starostlivosť majú obaja rodičia. Mláďatá sú schopné lietať za 4 - 5 týždňov. Aj potom rodinka je spolu ešte mesiac. Mladé pohlavne dozrievajú až v treťom roku života. Po odchovaní mláďat je potulným vtákom. Potrava: Konzumuje hmyz, ktorý zbiera z vody, hladiny, blata alebo z listov rastlín. Hlas: V lete sa hlási prenikavým „kek-kek“, „kiik-kiik“, „kjik-kjik“. Výstražné volanie je škrekotavé „kriit-kriit“ alebo drčivé „krre“. Mladé sa hlásia s „gip!“

ŠABLIARKA MODRONOHÁ – RECURVIROSTA AVOSETTA, Linné 1758

Ide o stredne veľkého brodivca na dlhých nohách (je len trochu väčšia od šišily). Od svojej rodáčky sa odlišuje vyvráteným zobákom a dominantným čierno-bielym operením chrbta. Šabliarka má celoročný pobyt v kompaktom areály južnej a v riečno-jazernej oblasti východnej Afriky. V tvare ostrovčekov celoročný areál má v pásme prímorského pobrežia od južného Anglicka po Stredný východ. Jej letný areál siaha od juhovýchodnej Európy (juh Rumunska, Moldavska, Ukrajiny a Ruska), celou dĺžkou strednej Ázie (od Kazachstanu, po Mongolsko a severnú Čínu). Na severe na pobreží Baltického a Severného mora má plynulý pobrežný hniezdny areál a v pomedzí tejto juhovýchodnej a baltickej diskontinuite má aj niekoľko menších ostrovcovitých oblastí. Nám najbližšie hniezdne areály tohto druhu sú Potisko a Podunajsko v Maďarsku a močaristá oblasť pri Dunaji na hranici Rumunska a Bulharska. U nás je to zriedkavý hniezdič vedľa Tisy v severnej časti Banátu a na jazerách v okolí Čenty a Ba-

Šabliarka modronohá Šišila bocianovitá (samička a samec)

randy. Jej početnosť u nás má trend descendencie. Možno ju vidieť u nás od konca marca do začiatku októbra. Biotop šabliarky sú slatinasté a plytké vody s nízkou vegetáciou. Nájdeme ju v bahnitom prostredí, kde sa kŕmi a v okolí suchých ostrovčekov, kde hniezdi. Na morskom pobreží žije v oblastiach plytkých slaných lagúnach. Samec je v svadobnom šate čierno-biely. Čiernu farbu má na hornej časti hlavy a krku a potom v tvare hrubých pásov na chrbte a krídlach. Pri lete tú charakteristickú čierno-bielu kresbu nemožno nevidieť. Samica má rovnaké sfarbenie iba to sfarbenie na hlave je nie tak intenzívne čierne. Mláďatá v páperčeku sú pieskovej farby s tmavými bodkami a čiarami a po operení prechádzajú cez hrdzavú a hnedú fázu sfarbenia peria. Zobák je čierny, na hore ohnutý, nohy má modrosivé. Pár šabliarky na hniezdisko prichádza už spárené a tak tokanie sa u zvádza na predkopulačné pózy a pohyby. Hniezdi sa na pobreží, neďaleko vody, v jamke na holej zemi vystlanej fragmentami lastúrnikov a ulitníkov, ako i trávou. V takom dosť neobmedzenom hniezde samička raz do roka znesie 3 - 4 vajcia. V prípade zničenia násady sa ľahko rozhodne na náhradnú násadu. Vajcia sú hruškovitého tvaru, olivovozelené až žltavé, s riedko roztriedenými sivohnedými a hnedo-čiernymi drobným škvrnami. Na násade sedia obaja rodičia. Aj výmena v hniezdení je ceremoniálna. Inkubácia je 24 - 25 dní a s mladými hneď po vyliahnutí rodičia opúšťajú „hniezdo“. Stravuje sa kôrovcami, mäkkýšmi, červami, žubrienkami, ale konzumuje aj larvy hmyzu a rybie ikry. Drobnú potravu loví cedením vody alebo bahna cez zobák a tak uloví všetko čo nahmatá. Hlási sa prenikavým „kvit -kvit...“, melodickým „pluit pluit“ alebo hlasným „kluip kluip...“  Fotografie z internetu

RASTLINNÁ VÝROBA Vysoká miera zodpovednosti pri používaní pesticídov

Ľubica Sýkorová

Používanie pesticídov v poľnohospodárskej výrobe si vyžaduje zodpovednosť každého jedného poľnohospodárskeho výrobcu. Nesprávne používanie prípravkov na ochranu rastlín môže nepriaznivo ovplyvniť zdravie osoby aplikujúcej prípravok, ako aj ľudí a zvierat v bezprostrednej blízkosti. Pesticídy môžu mať negatívny vplyv na biodiverzitu, znečistenie vôd a životné prostredie. Rovnako dôležité je, že nesprávna aplikácia pesticídov môže spôsobiť nadmerné rezíduá chemikálií v samotných pestovaných plodinách. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti musia poľnohospodári preukázať vysokú mieru zodpovednosti a nepoužívať pesticídy len podľa vlastného uváženia, ale dodržiavať pravidlá a rady odborníkov pre ochranu rastlín.

Pesticídy musíme vždy aplikovať v súlade so zásadami správnej poľnohospodárkach bez vetra môžeme zvoliť obyčajné trysky, ak však rýchlosť vetra presiahne 5 m/s, je potrebné skej praxe a spôsobom, ktorý neohrozuje zdravie ľudí a zvierat. Mnohí pestovatelia robia pri aplikácii ochranných prípravkov chyby. Medzi najčastejšie z nich patrí:

NEZNALOSŤ ŠKODCOV, CHORÔB A BURÍN

Pred postrekom je potrebné vedieť, ktorých škodcov, choroby a buriny chceme regulovať, či neprekročili prah škodlivosti, či dosiahli príslušné štádium vývoja a pod. Na základe pozorovaní, skúseností a rád sa rozhodujeme pre použitie prípravkov na ochranu rastlín.

NESPÁVNY VÝBER

TRYSIEK VZHĽADOM

NA POVETERNOSTNÉ PODMIENKY

Úlohou trysky je rovnomerne aplikovať pesticídny roztok na rastliny, burinu alebo pôdu. U nás sú najrozšírenejšie štandardné ploché trysky, ktorých je viacero druhov. Vždy si treba vybrať správny typ trysky a ošetrenie vykonávať v tých najideálnejších poveternostných podmienkach. Pri poveternostných podmienpoužiť antidriftové trysky.

NESPRÁVNY TLAK PODĽA TYPU TRYSKY ALEBO TYPU ROZTOKU

Odporúčaný tlak pre postrek herbicídmi je od 1,5 do 3 barov, pre fungicídy a insekticídy od 3 do 5 barov.

POUŽITIE PRÍLIŠ VEĽKÉHO MNOŽSTVA VODY

Množstvo použitej vody pri aplikácii fungicídov, insekticídov a herbicídov by malo byť také, aby sa dosiahlo dostatočné pokrytie rastlín, pričom roztok z rastlín nesmie stekať. Pri aplikácii pôdnych herbicídov nie je množstvo vody až také dôležité.

NESPRÁVNA PRACOVNÁ RÝCHLOSŤ PRI APLIKÁCII PESTICÍDOV

Najvhodnejšia rýchlosť je medzi 6 a 8 km/h. Rýchlosť musíme prispôsobiť vetru, prípravenosti pôdy, sklonu terénu a pod.

NEVHODNÁ VÝŠKA POSTREKOVAČA OD POVRCHU, KTORÝ SA MÁ OŠETROVAŤ

Výška postrekovača od ošetrovaného povrchu by mala byť 50 - 60 cm. V opačnom prípade existuje možnosť nerovnomernej aplikácie postreku.

NEVHODNE ZVOLENÝ

TERMÍN APLIKÁCIE PESTICÍDU

Porasty by sa nikdy nemali ošetrovať, ak je povrch rastliny mokrý alebo pri vysokých teplotách. V zásade by sa postrek mal vykonávať v neskorých popoludňajších hodinách.

ZNEČISTENÉ, ŠPINAVÉ POSTREKOVAČE

Po každom použití je potrebné postrekovač ihneď umyť. Dôkladne treba očistiť trysky a prívodné potrubie. Pri umývaní používajte čistiace prostriedky určené pre postrekovače. Zvyšky roztoku môžu poškodiť rastliny, upchať dýzy a dokonca ovplyvniť celkové chemické zloženie roztoku, ktorý sa bude používať pri ďalšej aplikácii pesticídov.

NESPRÁVNA TEPLOTA ROZTOKU POČAS APLIKÁCIE

Keď sa do roztoku pridáva močovina (zvyčajne sa pridáva ku niektorým herbicídom a fungicídom), je potrebné močovinu rozpustiť deň pred ošetrením, aby nedošlo k poškodeniu porastu.

NEZABUDNITE!

Pred prípravou roztoku ako aj aplikáciou pesticídov je nutné si prečítať deklaráciu a návod na aplikáciu pesticídov. Roztoky je najlepšie pripraviť vonku priamo na parcele. Ak sú roztoky pripravované v miestnosti, musí byť zabezpečené dobré vetranie.

Pri príprave roztoku je potrebné, aby poľnohospodárski výrobcovia používali predpísané ochranné prostriedky: rukavice, ochranný odev, masku (ako aj pri aplikácii pesticídov). Je potrebné zabrániť rozprašovaniu prípravku a pri príprave roztoku je potrebné držať pesticídy v úrovni očí.

OPATRNOSŤ NA PRVOM MIESTE

Ešte stále neexistuje ideálny chemický prípravok, ktorý by pôsobil len na škodlivý hmyz, hlodavce, mikroorganizmy,burinu či chorobu a zároveň by bol pre človeka neškodný. Preto opatrnosti pri práci s pesticídmi nie je nikdy dosť. Aj najmenšia neopatrnosť, zlé zaobchádzanie, nehoda, zmätok alebo zneužívanie môže viesť k otrave, často aj so smrteľným následkom. ○ Foto: pixabay

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Bravčové karé na hrášku

Suroviny: 800 g bravčového karé, 1 ks cibuľa, 3 PL pasírovaných paradajok, 300 g hrášku (môže byť aj mrazený), 3 PL oleja, 1 dl červeného vína, soľ, mleté čierne korenie, hladká múka, petržlenová vňať Takto sa to podarí: Mäso umyjeme, osušíme a nakrájame na kocky. Obalíme ho v hladkej múke, čím omáčku zahustíme. Cibuľu nakrájame najemno a speníme na oleji. Pridáme mäso a prudko opečieme, aby sa zatiahlo. Pridáme pasírované paradajky, krátko orestujeme, ochutíme soľou a mletým čiernym korením. Podlejeme vínom a vývarom (alebo vodou). Necháme dusiť. Približne po 40 minútach pridáme hrášok, premiešame a dusíme domäkka. Dĺžka dusenia sa môže líšiť v závislosti od veľkosti mäsa. Na záver pridáme nasekanú petržlenovú vňať a podávame s ryžou.

Rýchla tiramisu torta

Suroviny: na tortu s priemerom 20 cm - 300 ml silnej vychladenej kávy, 22 ks dlhých cukrárskych piškót, 80 g práškového cukru, 250 g Mascarpone, 1 KL vanilkového extraktu, 250 ml smotany na šľahanie, trochu kakaa na posypanie Takto sa to podarí: Uvaríme si silnú zalievanú kávu alebo espresso a necháme ho vychladnúť v miske dostatočne veľkej na namáčanie dlhých piškót. Vo väčšej miske spolu vyšľaháme mascarpone, preosiaty práškový cukor a vanilkový extrakt. Ku krému nalejeme dobre vychladenú smotanu a ďalej šľaháme, kým nezískame nadýchaný pevný krém. Tortovú formu (20 cm) vystelieme papierom na pečenie. Na dno dáme kruh a po stranách pritlačíme pás papiera. Dlhé piškóty po jednej na pár sekúnd namáčame v káve a ukladáme na dno formy. Ak treba, piškóty prelomíme, aby sme nimi pokryli čo najviac plochy. Potom na ne navrstvíme a zarovnáme polovicu krému, pridáme ďalšiu vrstvu piškót a krému. Povrch zarovnáme a tortu uložíme do chladu na minimálne 3 hodiny. Neskôr opatrne zložíme obruč, po obvode ešte opatrnejšie stiahneme papier, prípadné nerovnosti po stranách zarovnáme špachtľou a vrch posypeme preosiatym kakaom. Tiramisu tortu krájame na trojuholníky a servírujeme so šálkou dobrej kávy.

Vidiecky čučoriedkový koláč

Suroviny: cesto - 320 g hladkej múky, 1 PL práškového cukru, 1 štipka soli, 200 g studeného masla, troche ľadovej vody; plnka - 500 g čučoriedok, 1 ks menší citron, 3 PL hladkej múky, 100 g kryštálového cukru, 1 KL škorice; ešte potrebujeme - 1 ks vajce na potretie Takto sa to podarí: Cesto: v miske spolu premiešame múku, cukor a soľ. Studené maslo pokrájame na malé kocky a rýchlo zapracujeme do múky končekmi prstov. Vypracujeme mrveničku. Postupne (po lyžiciach) prilievame studenú vodu a spracúvame cesto, kým sa nespojí do kompaktného, nelepivého bochníka. Cesto rozdelíme na polovicu a obe časti vypracujeme do malých kruhov, ktoré zabalíme do fólie a uložíme do chladničky na asi hodinu. Jednu časť cesta rozvaľkáme na pomúčenej doske do kruhu o asi tri centimetre väčšieho ako koláčová forma (20 cm). Navinieme ju na valček a položíme do formy. Formu nemusíme mastiť, nakoľko cesto obsahuje dosť tuku. Druhú polovicu cesta rozvaľkáme do kruhu a pomocou radielka pokrájame na asi centimeter a pol hrubé pásiky. Plnka: v miske spolu premiešame čučoriedky, šťavu a kôru z jedného citróna, cukor, múku a škoricu. Zmes vysypeme na cesto vo forme, zarovnáme a na povrchu vytvoríme mriežku z pásikov cesta. Povrch koláča potrieme rozšľahaným vajíčkom a dáme piecť do rúry vyhriatej na 170 °C na asi 50 až 60 minút. Vidiecky čučoriedkový koláč chutí veľmi dobre samotný, ale ešte lepší bude s kopčekom vanilkovej zmrzliny alebo lyžicou čerstvo vyšľahanej šľahačky.

Tvarohové lievance s jahodovou omáčkou

Suroviny: lievance - 500 g jemného tvarohu, 2 žĺtka, 1 štipka soli, 1 balíček vanilkového cukru, 2 PL kryštáloveho cukru, 4 PL hladkej múky, trochu oleja a masla (1:1); jahodová omáčka - 250 g jahôd, 2 PL kryštáloveho cukru, 50 ml vody, 1/2 KL vanilkového extraktu (nemusí byť) Takto sa to podarí: Lievance: v stredne veľkej miske spolu premiešame tvaroh, žĺtka, vanilkový a kryštálový cukor. Potom pridáme múku a štipku soli a vymiešame pevnejšie cesto. Z cesta na pomúčenej doske tvarujeme okrúhle lievance o hrúbke asi 2 cm. Každý lievanec by mal byť dobre obalený v múke, než ich dáme do panvice. Omáčka: čerstvé jahody očistíme, pokrájame na menšie kúsky a vložíme do rajnice s vodou a cukrom. Ak používame mrazené ovocie, snažíme sa vyberať menšie kúsky. Privedieme k varu a varíme, kým sa jahody nezačnú rozpadávať. Jahodovú omáčku rozmixujeme ponorným mixérom, precedíme cez husté sitko a môžeme do nej primiešať vanilkový extrakt. Na panvici rozpálime trochu oleja a masla, plameň stiahneme na mierny a lievance opečieme do zlato-hneda z oboch strán. Ešte horúce tvarohové lievance posypeme práškovým cukrom, prelejeme omáčkou a môžeme podávať.  Zdroj: recepty.sk Výber: Ľ. Sýkorová

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 557 | Pripravuje: Ľubica Sýkorová | Použitá domáca a zahraničná literatúra