Európska únia znižuje spotrebu pesticídov

Poľnohospodárske

PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

AKTUÁLNE

Ročník XLX 2. 7. 2022

Číslo 12 / 2058

Z PRODUKČNEJ BURZY Slabý dopyt pokračuje

Ľ. Sýkorová

Európska únia znižuje spotrebu pesticídov

Ľubica Sýkorová

Podľa najnovších informácií budú musieť európski poľnohospodári do roku 2030 obmedziť spotrebu pesticídov o 50 percent. Európska únia ide meniť pravidlá používania pesticídov a podľa Európskej komisie by zmena nemala byť iba kozmetická.

Európska komisia prijala návrhy zákonov na obnovu poškodených ekoduktivitu poľnohospodárstva a poskytnúť dôležité oblasti na neresenie a chov morských va populácie rýb. Zníženie poklesu počtu opeľovačov systémov, ako aj prírody v celej Európe – od poľnohospodárskej pôdy a mora až po lesy a mestské oblasti. Navrhuje sa znížiť používanie a riziko z chemických pesticídov o 50 percent do roku 2030 a zakázať ich akékoľvek používanie v oblastiach, ako sú verejné parky, ihriská a školy. Súčasné pravidlá obmedzujúce ich používanie sú vraj príliš slabé a v celej EÚ sa neuplatňujú dôsledne.

Návrh zákona podporuje obnovu degradovaných, poškodených alebo zničených ekosystémov a vrátenie viac prírody a biodiverzity všade, od poľnohospodárskej a lesnej pôdy až po morské prostredie a mestské oblasti. Opatrenia zahŕňajú revitalizáciu mokradí, riek, lesov, trávnatých plôch, mora, mestských oblastí a druhov v EÚ. Pomôžu taktiež zvýšiť prorýb, čím sa znížia riziká pre potravinovú bezpečnosť a zvýši sa odolnosť potravinového systému. Vo vyhlásení sa uvádza, že opatrenia zohrávajú dôležitú úlohu pri obmedzovaní globálneho otepľovania a pri prispôsobovaní sa klimatickým zmenám, pri zmierňovaní účinkov prírodných katastrof, ako sú povodne, suchá a vlny horúčav. Cieľom je, aby tieto opatrenia do roku 2030 obnovili aspoň 20 percent pevninských a morských oblastí EÚ a potom do roku 2050 rozšíriť na všetkých, ktorí to potrebujú. Každé euro vynaložené na tieto účely prináša návratnosť investície od 8 do 38 eur v závislosti od ekosystému. Na výdavky na ochranu a obnovu biodiverzity bude k dispozícii približne 100 miliárd eur. Pokiaľ ide o morské ekosystémy, umožní sa obnoprospeje poľnohospodárstvu a biologicky rozmanitejšie lesy budú odolnejšie proti klimatickým zmenám. Cieľom zákonov, ktoré sa zavádzajú, je náprava environmentálnych škôd do roku 2050. V posledných rokoch došlo k poklesu populácie včiel, čo je alarmujúce. Preto navrhované opatrenia zahŕňajú plány na zastavenie úbytku opeľovačov do roku 2030 a následné zvýšenie ich populácie. Dôraz sa kladie na ekologickejšie a obnovené ekosystémy v mestských centrách a v blízkosti miest, ako aj na existenciu zdravších pobreží, riek, lesov a vidieckych oblastí bohatých na biodiverzitu. Návrh by mal posilniť hospodársku budúcnosť a odolnosť EÚ. No čo je podľa jedných nevyhnutnosť

Na Produkčnej burze v Novom Sade v dňoch od 20. do 23. 6. pokračoval slabý dopyt po poľnohospodárskych komoditách, čo ovplyvnilo znížený objem obchodov.

Najviac aktivít bolo zaznamenaných na trhu s kukuricou. Vyššie cenové hladiny ponuky v porovnaní s predchádzajúcim týždňom neviedli k obchodovaniu vo väčšom množstve. S týmto obilím sa začalo obchodovať za cenu 32,00 din./kg bez DPH a do konca týždňa bol uzatvorený burzový kontrakt na cenovej úrovni 31,00 din./kg bez DPH. V porovnaní s predchádzajúcim týždňom cena vzrástla o 2,70 %. Priemerná cena bola 31,83 din./kg bez DPH.

Nový rod pšenice bol ponúkaný s vyšším percentom bielkovín, od 14 do 15 %. Burzové kontrakty na pšenicu v roku 2022 boli uzatvorené za cenu 38,00 din./kg bez DPH. Dopyt po pšenici z minuloročného rodu bol slabý. Od začiatku mesiaca sa sója drží na rovnakej cenovej úrovni. Citeľná je zvýšená ponuka tejto olejniny, pričom na druhej strane je dopyt veľmi slabý. Burzové kontrakty sa realizovali od 72,50 do 72,60 din./kg bez DPH. Priemerná cena jačmeňa bola 32,50 din./ kg bez DPH, čo je pre oproti predcháochra- dzajúcemu týžnu ľud- dňu pokles ského zdra- o 4,41%.○ via, prírody a klímy, iní vnímajú ako hrozbu pre produkciu potravín.○

Z obsahu

Škodcovia ríbezle a egreša

s. 2 a 3 “Pobočné” rody bahniakov

s. 6 Pestujeme levanduľu

s. 7

OCHRANA RASTLÍN Škodcovia ríbezle a egreša Ing. Ján Tancik, PhD.

Ríbezle a egreše napáda značné množstvo viac alebo menej špecializovaných fytofágov s rôznym hospodárskym významom. Listové puky a listy poškodzujú roztoče: roztočec ríbezľový – Bryobia ribis, ale aj polyfágny roztočec chmeľový a roztočec ovocný z čeľade Tetranychidae, ako aj vlnovník ríbezľový – Cecidophyopsis ribis z čeľade vlnovníkovité – Eriophyidae. Puky a listy napáda aj viac druhov vošiek, z ktorých sú najvýznamnejší: voška ríbezľová – Cryptomyzus ribis a voška egrešová – Aphis grossulariae. Holožer listov môžu zapríčiniť piliarky: piliarka ríbezľová – Nematus ribesii a piliarka egrešová – Hoplocampa chrysorrhoea, ako aj piadivka egrešová – Abraxas grossulariatus. Listy poškodzuje aj byľomor ríbezľový – Dasineura tetensi. Puky poškodzuje plodomor egrešový – Contarinia ribis a plody vijačka egrešová – Zophodia grossulariella. Vetvičky napáda podobník tipuľovitý – Synanthedon tipuliformis.

ROZTOČEC RÍBEZĽOVÝ

Dospelá samička má elipsovitý tvar tela, ktoré je dlhé 0,7 mm zelenej až hnedosivej farby, v jarnom období je karmínovočervená. Na povrchu tela sú chĺpky a priečne vlásky. Podobne ako roztočec jabloňový, aj tento druh má prvý pár nôh výrazne dlhší ako ostatné. Vajíčka majú okrúhly tvar a sú červenej farby. Larvy majú jasnočervenú farbu. Prezimujú vajíčka na konároch hostiteľskej rastliny. Larvy z vajíčok sa liahnu začiatkom apríla, niekoľko týždňov skôr ako larvy roztoča ovocného. Larvy napádajú puky a vyvíjajúce sa listy. Vývoj larvy a dvoch štádií nýmf trvá 6 týždňov. Masový výskyt tohto škodcu je od konca mája do augusta. Počas slnečných dní sa nachádza na oboch stranách listov, v nepriaznivom počasí – počas chladných alebo daždivých dní je väčšinou v úkrytoch, v štrbinách kôry. Samčeky sú neznáme, rozmnožujú sa partenogeneticky. Samička kladie vajíčka do pukov, menej často na listy. Embryonálny vývoj letných vajíčok trvá 3 týždne. Má tri generácie do roka, ktoré sa prelínajú.

ŠKODLIVOSŤ

Roztočec ríbezľový škodí na ríbezliach, egrešoch a môže sa vyskytovať aj na hruške, čerešni, slivke a viniči. Škodí vyciciavaním štiav z pukov a listov. Napadnuté listy sú často zdeformované. Na miestach vyciciavania listov v blízkosti nervov sa vytvárajú najprv striebristé škvrny, ktoré neskoršie hnednú. Poškodené miesta sú krehké a rozpadávajú sa. Napadnuté listy často opadávajú. V dôsledku predčasného opadnutia asimilačných orgánov sa podstatne znižujú úrody v budúcom roku. Po opadnutí listov pučia nové listy zo spiacich púčikov, konáriky nedostatočne vyzrievajú a sú náchylnejšie v zimnom období na vymŕzanie. Celkové oslabenie ríbezlí a egrešov spôsobené skorým opadnutím lístia je často príčinou vyššieho výskytu ďalších škodcov a druhotných chorôb.

OCHRANA

Proti roztočom prezimujúcich vo forme vajíčok je účinné ošetrenie na jar pred kvitnutím olejnatými prípravkami. Počas vegetácie pri zistení 4 a viac roztočov na 1 liste je potrebné urobiť chemické ošetrenie špeciálnymi akaricídmi Omnite 57 E v 0,1 % koncentrácii, Mitac 20 EC v 0,1 % až 0,15 % konc., Neoron 500 EC v 0,1 % konc., ktoré neničia prirodzených nepriateľov roztočcov. Známych je až 65 druhov ich prirodzených nepriateľov. V prirodzenej regulácii roztočcov hlavnú úlohu zohrávajú dravé roztoče z čeľade Phytoseidae.

VLNOVNÍK RÍBEZĽOVÝ

Telo dospelej samičky vlnovníka ríbezľového má pretiahnutý vretenovitý tvar, bielej farby, dlhé 0,23 – 0,24 mm. Na brušku má 70 prstencov. Samček meria od 0,12 do 0,16 mm, na brušku má 60 prstencov. Vajíčko je oválne, v priemere meria 50 µm. Prezimuje dospelá oplodnená samička v púčikoch hostiteľských rastlín. Znáša nízke teploty od -2 do -5 °C. Na jar, keď je teplota nad 5 °C, samičky začínajú klásť vajíčka. Embryonálny vývoj trvá od 6 do 12 dní v závislosti od teploty. Vývoj od vyliahnutia larvy až po dospelú samičku trvá 8 – 16 dní. Každá samička nakladie okolo 50 vajíčok, takže v jednom púčiku môže byť aj 8 000 vajíčok. Roztoče z púčikov, v ktorých prezimovali, migrujú na mladé púčiky. Migrácie začínajú od marca a najintenzívnejšie sú v období, keď kvitnú ríbezle. Od konca mája až do októbra sa tento druh rozmnožuje v napadnutých pukoch. Má viac generácií do roka.

ŠKODLIVOSŤ

Hostiteľské rastliny sú čierne ríbezle, ale aj iné druhy z rodu Ribis. Vlnovník ríbezľový cicia v pukoch najmä čiernych ríbezlí, čo zapríčiňuje zväčšenie (hypertrofiu) pukov. Napadnuté puky majú tvar loptových hálok a sú viacnásobne väčšie (priemer 15 mm) od nenapadnutých pukov, na jar sa nerozvíjajú, hnednú a zasychajú. Pri silnom napadnutí dochádza k značnému poškodeniu letorastov a listov, čo sa prejavuje malým počtom bobúľ alebo ich úplnou absenciou na napadnutej rastline. Je to jeden z najvýznamnejších škodcov čiernych ríbezlí, škodí priamo zastavením rašenia pukov, ale aj nepriamo ako vektor veľmi nebezpečnej vírusovej choroby – reverzie čiernych ríbezlí (BRAV).

OCHRANA

Nepriama ochrana pri výsadbe pozostáva z výberu rezistentných odrôd, odolných proti tomuto škodcovi. Treba sa vyhýbať nákupu sadeníc z plôch, kde sa vyskytuje tento škodca. Je tiež dôležité likvidovať a spáliť napadnuté kry. Priama ochrana sa robí aplikáciou účinných akaricídov(na báze propargitu) na jar, keď teplota dosiahne aspoň 13 °C, druhá aplikácia sa robí po zbere. Čiastočné zníženie populačnej hustoty tohto škodcu sa dá dosiahnuť aj prípravkami povolenými v ekolo-

gickej produkcii, a to: ošetrením polysulfidom vápenatým alebo zmesou síry a prípravku na báze pomarančového oleja alebo síry a vodného skla. Osvedčilo sa aj použitie dravého roztoča Typhlodromus piry, ktorý sa aplikuje v zimnom období.

VOŠKA RÍBEZĽOVÁ

Bezkrídla samička má telo dlhé 1,2 – 1,8 mm, žltozelenej, niekedy oranžovej farby. Tykadlá má dlhšie ako telo, žlto sfarbené. Okrídlené samičky sú podobné bezkrídlym, no sú tmavšie sfarbené – hnedosivo.

Prezimujú vajíčka na primárnom hostiteľovi (červené ríbezle, ale aj iné druhy rodu Ribes). Nymfy sa liahnu v apríli a živia sa na spodnej strane mladých listov, kde vytvárajú husté kolónie. Na začiatku leta okrídlené samičky migrujú na sekundárneho hostiteľa, a to sú rôzne druhy čistcov a hluchavky. V septembri sa vracajú na primárneho hostiteľa, kde oplodnené samičky kladú vajíčka na puky.

ŠKODLIVOSŤ

Voška ríbezľová je veľmi rozšírená najmä na červenej ríbezli. Škodí vyciciavaním štiav na spodnej strane listov a vylučovaním toxických látok, ktoré spôsobujú hypertrofiu buniek v podobe klenutých pľuzgierov žltej alebo červenej farby. Pri silnom napadnutí spôsobujú výrazné skrúcanie listov. Plody sú oblepené medovicou. Neprenáša vírusy ríbezlí, no je schopná prenášať iné vírusy: vírus mozaiky uhoriek, žltej zakrpatenosti cibule a čiernej krúžkovitosti kapusty.

OCHRANA

Z nepriamych opatrení je významné odstránenie vetvičiek zo sadu po reze. Priame opatrenia proti prezimujúcim škodcom v štádiu vajíčka v predjarnom období vykonávame prípravkami na báze olejov. Po vyliahnutí lariev skôr ako sa vytvoria pľuzgiere používame povolené aficídy. V systéme integrovanej produkcie treba použiť prípravky podľa zoznamu povolených prípravkov a v organickej produkcii sa využívajú insekticídy na báze azadirachtínu.

VOŠKA EGREŠOVÁ

Bezkrídla samička má telo dlhé 1,5 – 1,8 mm, tmavozelenej farby, pokryté voskovým práškom. Tykadlá má kratšie ako telo. Sifunkuly sú štíhle valcovité s tmavším koncom. Okrídlená samička má telo dlhé 1,3 – 2 mm, hlava a hruď sú čierne, bruško bledo- alebo tmavozelené. Prezimujú vajíčka na primárnom hostiteľovi (egreš a ríbezľa). Nymfy sa liahnu od konca marca. hruď žltohnedú. Dorastená larva meria 17 mm, je bledozelenej farby, s čiernou hlavou. Panôžky sú žltej farby, ako aj prvý, druhý a jedenásty článok. Prezimujú dospelé larvy v pôde. Na jar sa kuklia a dospelé jedince sa liahnu v apríli. Po oplodnení samičky kladú vajíčka do ryhy, ktorú urobia s kladielkom na spodnej strane listu. Larvy sa liahnu o 7 – 14 dní a živia sa vyhrýzaním drobných dierok, neskôr požierajú listy od okraja. Ich vývoj trvá 20 – 25 dní, kuklia sa v pôde a zhruba po dvoch že samička má na brušku tri a samček štyri žlté pásiky. Krídla v rozpätí merajú 18 mm, sú priesvitné a žilky sú modrofialové. Larvy dorastú do dĺžky 25 mm, sú bielej farby a nohy a hlava sú hnedé. Prezimuje v štádiu larvy v chodbe vyhryzenej do prúta hostiteľskej rastliny. Na jar pokračujú v žere rôzne dlho v závislosti na veľkosti larvy. Kuklia sa v chodbe, motýle sa liahnu od júna a lietajú až v auguste. Samičky kladú vajíčka na vetvy v blízkosti pukov. Vyliahnuté larvy sa vžierajú do prútov, kde

Listy ríbezle poškodené voškami (foto: Zdenka Ďurčianska)

Od polovice mája vytvára husté kolónie na koncoch letorastov až do konca júla. Okrídlené samičky sa vyskytujú v najväčšom množstve v júli, keď preletujú na sekundárneho hostiteľa – kalinu. V jeseni sa vracajú na primárneho hostiteľa.

ŠKODLIVOSŤ

Voška egrešová je rozšírená zvlášť na egreši, občas škodí aj na ríbezli. Škodí vyciciavaním štiav na koncoch letorastov a na listoch a spôsobuje husté hniezda zo skučeravených listov na konci letorastov. Letorasty nedostatočne vyzrievajú a v zime ľahšie vymŕzajú.

OCHRANA

Je rovnaká ako pri voške ríbezľovej.

PILIARKA RÍBEZĽOVÁ

Dĺžka tela dospelého jedinca je 6 – 8 mm. Má výrazný pohlavný dimorfizmus. Samček je menší od samičky a prevažne čierny, kým samičky sú bledšie. Samičky majú hlavu žltočervenú, týždňoch vyletujú imága druhej generácie. Obyčajne má tri generácie, za priaznivejších okolností i v teplejších oblastiach môže vzniknúť aj štvrtá generácia.

ŠKODLIVOSŤ

Škodí na egreši a na druhoch z rodu Ribes. Je to významný škodca v záhradách a v dvoch- až trojročných sadoch. Pahúsenice tejto piliarky sú schopné pri silnom výskyte veľmi rýchlo zapríčiniť holožery. Na egreši poškodzujú aj plody.

OCHRANA

Z nepriamych opatrení významná je ochrana a podpora biodiverzity a prirodzených nepriateľov vyradením neselektívnych insekticídov. Priama ochrana by sa mala robiť proti mladým larvám. V organickej produkcii sa využíva insekticíd na báze azadirachtínu (NeemAzal) alebo spinosadu (SpinTor).

PODOBNÍK TIPUĽOVITÝ

Motýľ má telo dlhé 9 – 10 mm, modročervenej farby, s tým, vyžierajú v dreni chodbu. Vývoj larvy trvá 9 mesiacov. Má jednu generáciu do roka.

ŠKODLIVOSŤ

Podobník tipuľovitý škodí na ríbezliach a egrešoch. V prípade zanedbávania ochrany môže spôsobiť vážne škody. Húsenice tohto škodcu vyžierajú dreň vetvičiek, čo spôsobuje vädnutie a zasychanie listov a vetvičiek. Najsilnejšie sa uschýnanie prejavuje v čase dozrievania plodov. OCHRANA

Významným opatrením je odrezávanie a ničenie napadnutých vetvičiek v období pred kvitnutím. Na väčších súvislých plochách nad 5 ha v poslednom čase sa tiež využíva veľmi úspešne metóda metenia samčekov pomocou feromónov. V organickej produkcii sa využívajú aj entomopatogénne háďatká z rodu Stainernema. Chemická ochrana by sa mala robiť v čase liahnutia lariev. 

INFODEŇ O KONOPE V BÁČSKOM PETROVCI

Pestovanie konopí vo svetle tradície vojvodinských Slovákov a moderných technológií

Ľubica Sýkorová

Dňa 8. júla na Inštitúte pre rastlinnú výrobu a zeleninárstvo Nový Sad na Oddelení pre zeleninárstvo a alternatívne plodiny v Báčskom Petrovci o 10. hodine sa bude konať prvý otvorený Konopný infodeň, ktorý je súčasťou projektu Budúcnosť pestovania priemyselnej konopy medzi vojvodinskými Slovákmi – spojenie tradičných poznatkov a moderných výrobných postupov.

Spomínaný projekt má za cieľ informovať verejnosť o pestovaní a úlohe konôp v boli kedysi symbolmi slovenskej národnostnej menšiny vo Vojvodine. Konope sa v týchto rozvoji cirkulárnych biohospodárskych ekosystémov – stimulujúcich regionálny rozvoj. Projektové aktivity počítajú aj s praktickými konopnými dňami. Naplánované sú dva otvorené konopné infodni v Báčskom Petrovci, kde účastníci budú mať možnosť spoznať výsledky súčasného vedeckého výskumu v oblasti pestovania, spracovania a použitia stebiel priemyselnej konopy. Počas konopných infodní bude organizovaná návšteva pokusného poľa a bude možná aj výmena skúseností s ostatnými aktérmi konopného reťazca.

Projekt podporuje Pokrajinský sekretariát pre vysoké školstvo a vedecko-výskumnú činnosť Vojvodiny a spoločne ho realizujú Poľnohospodárska fakulta Univerzity v Novom Sade a Inštitút pre rastlinnú výrobu a zeleninárstvo Nový Sad – Inštitút národného významu pre Republiku Srbsko.

Chmeľ, cirok metlový a konope sú rastlinné druhy, ktoré oblastiach tradične pestovali pre stonky a boli ekonomicky dôležitou plodinou. Do polovice minulého storočia vo väčšine slovenských dedín vo Vojvodine pracovali konopárne, v ktorých sa spracovávala stonka a vyrábalo vlákno. Separované vlákno je stredne hrubé a pevné, ponorením do vody pomaly dozrieva a rozkladá sa. Má mnohostranné využitie vo výrobe lán, v textilnom, stavebnom, automobilovom a kožiarskom priemysle. Odstavením týchto spracovateľských kapacít zanikol aj trh pre konopu ako surovinu.

OD ROKU 2012 NÁVRAT

KONOPÍ NA NAŠE POLIA

U nás sa od roku 2012 sporadicky zvyšuje plocha osiata konopou, ktorá sa dnes predovšetkým pestuje na produkciu kvetov a semena. Na celom svete renesancia záujmu o konope

v novom tisícročí ovplyvnila vytváranie viac sietí kľúčových aktérov – pestovateľov, výskumných inštitúcií, spracovateľského priemyslu, legislatívnych a iných štruktúr spoločnosti s cieľom oživiť pestovanie konôp.

Základným princípom cirkulárnej bioekonomiky je optimálne využitie biologických zdrojov pri minimalizácii tvorby odpadu, čo stimuluje udržateľnú výrobu s vývojom nových produktov. Plány na oživenie alebo rozšírenie produkcie existujú takmer vo všetkých krajinách Európskej únie, kde je produkcia konôp najčastejšie dotovaná zo strany štátu. Spustenie moderných výskumných programov a vytváranie odrôd so zlepšenou agronomickou výkonnosťou, ako aj na nové účely (odrody určené na extrakciu kanabinoidov alebo vysoký obsah terpénov) sú niektoré z plánovaných odpovedí členských krajín EÚ na nové požiadavky priemyslu a rastúci trh.

Prekážkou akceptovania pestovania tejto potenciálne vysoko výnosnej plodiny u nás sú okrem iného aj neúplné a často nesprávne informácie o pestovaní, vstupoch a výrobných cenách, možnostiach spracovania a marketingu konopných produktov. Aj to je jeden z dôvodov, prečo bol projekt vypracovaný. Všetci záujemcovia, pestovatelia a spracovatelia konôp tak majú možnosť bližšie sa zoznámiť a získať všetky potrebné informácie priamo od šľachtiteľov tejto jedinečnej a perspektívnej rastliny. ○

Z MEDZINÁRODNEJ KONFERENCIE O SLNEČNICI Prvý hybrid slnečnice vznikol v Novom Sade

Ľ. Sýkorová

Po dvojročnom oneskorení pre situáciu s COVID-19 sa od 20. do 23. 6. konečne uskutočnila dlho očakávaná 20. medzinárodná konferencia o slnečnici – ISA 2022 (International sun ower assosiation 2022). V Kongresovom centre Master Novosadského výstaviska sa stretlo viac ako 450 odborníkov a vedcov z 30 krajín sveta. Táto konferencia je najväčším podujatím svojho druhu, ktoré sa organizuje každé 4 roky. Prvý raz v histórii konferencie bol po druhýkrát vybraný a uznaný za hostiteľa Inštitút pre rastlinnú výrobu a zeleninárstvo v Novom Sade, čo, pokiaľ ide o výskum slnečnice, svedčí o jeho význame vo svete.

Organizátorom podujatia bol Inštitút pre rastlinnú výrobu a zeleninárstvo v dukcie je ohrozená pre udalosti v Ukrajine. Slnečnica je kultúrou, do ktorej sa stále viac investuje. Novom Sade pod záštitou Medzinárodnej asociácie slnečníc (ISA). Konferenciu otvoril Dr. Vladimír Miklič, vedúci Oddelenia olejových kultúr inštitútu, zároveň aj predseda organizačného výboru konferencie a predseda predstavenstva Medzinárodnej asociácie slnečníc. Na otvorení povedal, že za posledných pár rokov sa toho veľa udialo a že svet už po pandémii koronavírusu nie je rovnaký. Inštitút pre rastlinnú výrobu a zeleninárstvo v Novom Sade bol vždy priekopníkom v oblasti nových technológií. Prvé hybridy slnečnice vznikli v roku 1978 v Novom Sade a inštitút ako prvý v Európe vytvoril špeciálne hybridy, ktoré sú odolné proti rôznym pesticídom. „Cieľom konferencie je vidieť, akými smermi sa uberá vedecký výskum, ale aj to, čo sa uplatní vo výrobe, pretože ceny slnečnice na svetovom trhu prudko vzrástli a polovica proNa obzore sú nové technológie, ktoré náš inštitút čoskoro uvedie, a na trhu ich možno očakávať o dva roky. Som si istý, že inštitút bude prvý v Európe, ktorý príde s novými technológiami o slnečnici, a môžem hrdo povedať, že sme výnimoční tým, že spúšťame mnohé svetové trendy.“ Generálny riaditeľ inštitútu Dr. Jegor Miladinović oboznámil účastníkov s prácou inštitútu a uviedol, že táto inštitúcia sa už desaťročia aktívne podieľa na mnohých národných a medzinárodných projektoch. „Vedci z inštitútu boli medzi prvými na svete, ktorí vytvorili hybridy slnečnice v sedemdesiatych rokoch a ako prví našli zdroj odolnosti proti chorobe Phomopsis a vytvorili odolné hybridy.“

Prítomných pozdravil aj generálny riaditeľ Novosadského výstaviska Slobodan Cvetković, ktorý povedal, že je rád, že prá-

ve Novosadské výstavisko bolo hostiteľom takého významného podujatia a že sa konferencia v Novom Sade koná už po druhýkrát. Účastníkov pozdravila aj štátna tajomníčka Ministerstva školstva, vedy a technického rozvoja prof. Dr. Mariana Dukićová Mijatovićová, ktorá povedala: „Som veľmi rada, že sme podporili takéto medzinárodné stretnutie, a podporíme aj všetky ostatné, pretože po pandemickej výzve je dôležité, aby sa vedci stretli naživo a vymieňali si skúsenosti a poznatky. Som hlavne rada, že náš vedecký ústav je organizátorom. Prináša vedeckej komunite nesmierny rozmer a my budeme aj naďalej investovať do vedy a mladých ľudí.“

Rôzne časti konferencie zahŕňali prezentácie a postery o najnovšom výskume slnečnice a predstavené boli najnovšie objavy v oblasti šľachtenia rastlín, ochrany porastov, klimatického stresu, kvality osiva a mnohých ďalších tém.

V posledný deň podujatia sa na Oddelení slnečnice na Rímskych Šiancoch konal Deň slnečnicového poľa. Pri tejto príležitosti bola predstavená aj svetová zbierka hybridov slnečnice a najväčšia zbierka divokých druhov slnečnice v Európe, ktorá je podľa novosadského Inštitútu pre rastlinnú výrobu a zeleninárstvo mimoriadne dôležitá pre ďalší genetický výskum a tvorbu nových hybridov slnečnice, ktoré budú odolávať klimatickým zmenám či novým chorobám.

Hlavnou úlohou tohto podujatia je podľa organizátorov určiť nové smery, ktorými sa bude vedecký výskum pri slnečniciach uberať, a zistiť, čo sa bude dať realizovať vo výrobe v teréne. ○

POČASIE

2. 7. – 8. 7. 2022

sobota nedeľa

34˚ | 24˚ 32˚ | 21˚

pondelok utorok

30˚| 24˚ 33˚ | 25˚

streda

30˚ | 19˚

štvrtok piatok

27˚ | 17˚ 30˚ | 18˚

ZO SVETA VOJVODINSKEJ AVIFAUNY (56) „Pobočné“ rody bahniakov

DrSc. Ján Babiak

Rad bahniakov je dosť nehomogénny. Preto aj v rámci zhluku týchto vtákov sa nemohla zaobísť prítomnosť rodov alebo až čeľadí, v ktorých niektoré druhy majú aj vlastnosti operencov iných skupín. Také sú rody kalužiačik (Actitis), lyskonoh (Phalaropus) a brodník (Xenus). Tak kalužiačik a brodník je blízky rodu Tringa, čo je ešte v rade bahniakov, kým lyskonoh v tom ide aj mimo tohto radu, lebo, ako mu samo rodové meno hovorí, s niektorými vlastnosťami je blízky rodu Fulica z radu Gruiformes.

Tieto rozdiely možno nie sú ani veľké, ale sú podstatné. Kalužiačik malý je minivaripo polárny kruh. Iba v strednej a južnej Európe sa jeho plynulý areál mení na ostrovcovitý. Je ant jeho veľkých rodákov, tak ako aj brodník sivý, ale tento má ešte aj nahor ohnutý zobák. Lyskonoh úzkozobý je o polovicu menší od lysky čiernej, ale sa jej podobá stavbou nôh a hustotou peria, a tak viac pláva na vode, ako brodí po nej. Tieto „pobočné“ rody sú menšie vtáky žijúce v biotope plytkého pobrežia. Podľa pohlavia nie sú dimorfné okrem lyskonoha, kde je prítomná aj jemná inverzia sekundárnych sexuálnych znakov, ale každý z týchto druhov má svadobný a zimný šat. Konzumujú potravu živočíšneho pôvodu. Z bydliskového aspektu len kalužiačik u nás aj hniezdi, lyskonoh je tu na transmigrácii a brodník je u nás aj v období sťahovania naozaj zriedkavý.

KALUŽIA(ČI)K MALÝ (RIEČNY) – ACTITIS (TRINGA)

HYPOLEUCOS, Linné 1758

Rozšírenie: Je eurázijským vtákom. Na tomto dvojkontinente hniezdi v pásme od 30 ° s. z. š. sťahovavý a zimuje na prímorí a v ekvatoriálnej a južnej Afrike. Vo Vojvodine je pomerne častý, hoci je to už okraj jeho juhozápadného areálu rozšírenia. U nás ho vidno od začiatku marca do prvých dní novembra. Biotop: Možno ho nájsť na štrkovitých, až skalnatých brehoch riek a ostrovov, ale aj potokov, na pieskovom pobreží kanálov, ako i na krovinami porastenom riečnom nábreží. Svoje životné okolie si volí od nížin do 1 300 m n. v. Rozlíšenie: Má olivovohnedú hornú časť tela s tmavšími škvrnami, nad okom biely pásik. Predná časť hrude je sivobiela, kým farba peria dolnej časti tela je biela. Samička sa nerozlišuje od samčeka. Mláďatá sú v páperčeku na chrbte pieskovej farby s tmavými škvrnami a na bruchu biele. Mláďatá majú farbu dospelých s výraznejšou škvrnitosťou. Hniezdenie: Na hniezdisko priletujú už spárené a hneď po príchode stavajú hniezdo. Robia ho na zemi, v dobre ukrytom, vegetáciou maskovanom brehu, asi 2 m nad vodou. Je hlboké a vnútro má vystlané suchou trávou a listami. Samička do neho znesie 4 (5) vajec hruškovitého tvaru. Sú mierne lesklé, sivo-žltavej farby, s tmavšími škvrnami. Inkubácia je 20 – 22 dní. Na vajciach samec sedí častejšie. Po vyliahnutí rodinka opúšťa hniezdo a mlaď o tri týždne začína lietať.

Potrava: Konzumuje hmyz (aj ich larvy), kôrovce, červy...

Hlas: Spieva rýchle „si-si-sik“, hvízdavo „sví-sví-sví-sví...“, občas to preruší s „čk-dede“. Výstražný hlas je „híííp“. V toku švitorí „svididii-dide-svididii-dide...“

LYSKONOH ÚZKOZOBÝ –

PHALAROPUS LOBATUS, Linné 1758

Je vták pobrežných častí Arktídy a je sťahovavý. Zimuje v nadrovníkovom a rovníkovom prímorí. Jeho biotop sú mokrade, jazierka a vŕbový porast v deltách riek, ale aj horské svahy nad hranicou lesa. U nás ho vidieť len ako príležitostného migranta v období preletu do zimoviska (september – október), ako aj pri jeho návrate do západnej časti Škandinávie (február – apríl). Letný šat lyskonoha je pestrejší (v zóne krku je pásmo hrdzavočervenkavej farby a na chrbte žlté nazubené pásy). U samca sú tieto farby bledšie. V zimnom šate sa červené a žlté sfarbenie tratí, a tak vskutku je tento vták sivobiely.

Juvenilné mláďatá v prvej zime majú aj čierne odtiene na chrbte. Konzumuje bezstavovce, hmyz a jeho larvy. Hlási sa krátkym nosno-hrdelným „čep“, niekedy aj dvojslabične „čerrr-re“. V čase toku aj samec, aj samička sa hlásia ostrým hrdelným „ček“.

BRODNÍK (KALUŽIAK) SIVÝ (RUSKÝ) – XENUS CINEREUS, Güldenstädt 1775

Je to vták, ktorý obýva strednú časť Ruska od Fínskeho zálivu po Kamčatku v pásme od 50 ° s. z. š. po polárny kruh. Je sťahovavý a zimuje na pobreží Indického oceánu a na prímorí východnej Afriky. U nás je zaznamenaný len prednedávnom (na jazere

Brodník sivý

Rusanda pri Melenciach), a tak sa považuje za veľmi zriedkavého Kalužia(či)k malý migranta. Ide o časť západnej populácie, vlastne najvysunutejšieho ramena tohto siváka z údolia Dnepra, ktorá si pri sťahovaní volí trasu vedľa západného pobrežia Čierneho mora a tak niekedy Dunajom zablúdi aj k nám. Môžeme ho očakávať na väčších vodných plochách a mokradiach. Je to sivo-hnedo-žltý vták s dlhým na hore vyvráteným zobákom. Konzumuje vodný Lyskonoh úzkozobý hmyz a jeho larvy, ako i drobné kôrovce. Pri prelete rýchle opakuje „vyvyvy“ a pri párení spieva „ka klí-rrííí, ka klí-rrííí...“.  Fotografie: z internetu

LIEČIVÉ RASTLINY Pestujeme levanduľu

Ľubica Sýkorová

Levanduľa – Lavandula sp. (Miller), srb. lavanda, je veľmi obľúbená okrasná a liečivá rastlina a čoraz častejšie sa aj u nás pestuje na plantážach. Na kvalitu pôdy nie je veľmi náročná, jej pestovanie je veľmi ekonomické a môže slúžiť aj ako dobrá pastva pre včely. Názov levanduľa pochádza z latinského slova lavare, čo znamená kúpať sa, a vysvetľuje základný účel sušených kvetov a esenciálneho oleja. Esenciálny olej z pravej levandule sa používa na výrobu parfumov a kolínskej vody. Na výrobu mydla sa používa lacnejšia hybridná levanduľa. Liečivé vlastnosti levandule sú predovšetkým zníženie psychického napätia pri migréne a neuralgii, no uvoľňuje aj kŕče a pomáha pri hojení rán.

Spomedzi niekoľko desiatok druhov levandule je najviac pestovaným druhom levanduľa úzkolistá – Lavandula angustifolia Mill. (syn. levanduľa anglická a levanduľa pravá). Od 18. storočia bola levanduľa pravá šľachtená pre kozmetický priemysel najmä v Anglicku. Od konca sedemdesiatych rokov minulého storočia je čoraz častejšie pestovaný aj medzidruhový hybrid levandule úzkolistej a levandule širokolistej – Lavandula angustifolia Mill. x Lavandula latifolia Medik. označovaný ako Lavandula x intermedia a nazývaný tiež ako levandin (syn. levanduľa holandská a levanduľa francúzska).

MORFOLOGICKÉ VLASTNOSTI LEVANDULE

Levanduľa pravá – úzkolistá rastie do nadmorskej výšky 1 700 m, širokolistá do 700 m a hybridná do 700 – 1 000 m. Levanduľa je trváca rastlina, ktorá rastie vo forme pologuľovitého kríka. Životnosť divokej a pestovanej levandule je až do 30 rokov. Koreň je drevnatý, veľmi rozvetvený a preniká hlboko do pôdy. Stonka je krátka, hrubá, drevnatá a od koreňového krčka veľmi rozvetvená.

Levanduľa úzkolistá je trváci poloker dorastajúci do výšky 0,4 – 0,7 m s voľným výskytom v krajinách južnej Európy, v krovitých stanovištiach v oblastiach v blízkosti stredozemného mora. Tomu zodpovedajú aj nároky levandule na pestovateľské prostredie, ide o typickú suchomilnú rastlinu. Za miesta pôvodného výskytu sú považované suché nezalesnené kamenisté úbočia. Tieto stanovištia pri pestovaní zodpovedajú teplým, slnečným polohám so stredne ťažkou pôdou bohatou na vápnik. Čím viac slnka, tým je vyššia kvalita silice levandule.

LEVANDUĽA NEZNÁŠA

ZAMOKRENÉ PARCELY

Zatienené ani zamokrené parcely nie sú na založenie plantáže vhodné, inak na pôdne podmienky nie je levanduľa náročná. Kamenisté pôdy jej vyhovujú, no príliš ťažké, a naopak, ani príliš ľahké pôdy taktiež nie sú vhodné. Úplne sa treba vyhnúť pestovaniu na zamokrených parcelách, prípadne takéto parcely je potrebné pred založením plantáže odvodniť. Hlboký kolovitý koreň levandule na zamokrených pôdach vyhníva.

Korene levandule vyhnívajú aj na stanovištiach, kde v dôsledku vyššej vlhkosti vzduchu dochádza k rozvoju ochorení hubového pôvodu. Z hľadiska pôdnej reakcie sú vhodné pôdy s pH 6,5 – 7,5. Zimné mrazy levanduli škodia, no skôr iba výnimočne. Krátkodobo znesie aj tuhšie zimné mrazy, ale dlhodobá tuhá zima bez snehovej prikrývky porast poškodzuje. Porast sa pred zimou môže chrániť prikrývaním. Nebezpečné sú aj neskoré jarné mrazíky, ktoré už vegetujúci porast dokážu tiež značne poškodiť.

AKO STRIHAŤ LEVANDUĽU?

Strihanie je veľmi dôležitá súčasť pestovania levandule. Striháme 2 razy do roka. Na jar, aby sme mali mohutnejší ker, a po odkvete. Nikdy nestriháme do drevnatej časti, ale vždy musíme nechať približne jednu tretinu zelenej mladej stonky. Ak zanedbáme strihanie, budeme mať rozťahaný a nekompaktný ker.

ÚČINKY LEVANDULE

NA ĽUDSKÉ ZDRAVIE

Všetky druhy levandule sa vyznačujú silnou, rozpoznateľnou vôňou, ktorá pochádza z nahromadeného esenciálneho oleja. Esenciálny olej sa získava destiláciou kvetov levandule. Ako prví liečivé účinky levandule objavili Rimania. Starý Gréci, Rimania, ale aj Peržania spaľovali levanduľu v miestnosti chorého, aby dezinfikovali vzduch. V 17. a 18. storočí bola vôňa levandule jednou z najobľúbenejších vôní. Počas druhej svetovej vojny sa ako antiseptikum na rany používali tampóny napustené levanduľovým olejom.

Veľmi obľúbený levanduľový olej si môžeme pripraviť aj sami. Čerstvo posekané kvety sa macerujú šesť až osem týždňov v olivovom oleji, ktorý sa vtiera do pokožky na boľavé miesta. Pomáha pri reume, po úrazoch, pri vykĺbeninách, natrhnutých svaloch, zápaloch nervov, migréne.

V kuchyni má levanduľa tiež svoje miesto. Kvety aromatizujú džemy či cukor. Pripravuje sa z nich aj levanduľový ocot, ktorý sa pridáva do šalátov a omáčok. Okrem toho levanduľa svojou vôňou osvieži šatník a účinne ochráni bielizeň pred moľami. Levanduľa v plátennom vrecúšku a položená vedľa vankúša alebo pod ním zaručí pokojný spánok. 

DO VÁŠHO RECEPTÁRA Bravčový bôčik v ananásovej omáčke

Suroviny: 500 g bravčového bôčika, 2 PL oleja, 1 menšia cibuľa, 2 strúčiky cesnaku, 200 ml ananásovej šťavy, 300 ml vody, 2 PL sójovej omáčky, podľa chuti soľ, mleté čierne korenie, 200 g ananásu, 1 KL tmavej sójovej omáčky Takto sa to podarí: Ak máme čerstvý ananás, očistíme ho, polovicu odšťavíme a polovicu pokrájame na kocky. Môžeme použiť aj ananásový kompót, ktorého sirup tiež odložíme do omáčky. V hlbokej panvici zahrejeme olej, pridáme nadrobno nasekanú cibuľu a cesnak a krátko (2 minúty) restujeme. Potom pridáme na kocky alebo plátky pokrájaný bravčový bôčik a spoločne s cibuľou a cesnakom ho opekáme, kým sa všetky kúsky nezatiahnu. Potom mäso podlejeme ananásovou šťavou (alebo sirupom), vodou, pridáme sójovú omáčku (2 lyžice) a všetko privedieme k varu. Do omáčky podľa chuti pridáme soľ, mleté čierne korenie, panvicu zakryjeme a všetko podusíme zhruba 40 minút. Potom k mäsku a omáčke pridáme kúsky ananásu, lyžičku tmavej sójovej omáčky, premiešame, zakryjeme a opäť dusíme ešte 10 minút. Hotový bravčový bôčik v ananásovej omáčke podávame s varenou ryžou a jedlo môžeme ešte posypať najemno nasekanou jarnou cibuľkou.

Nektárinková bublanina (hrnčekový recept)

Suroviny: hrnček – 250 ml; Na cesto: 3 vajcia, 1 hrnček práškového cukru, 1/2 hrnčeka oleja, 1 hrnček mlieka, 2 hrnčeky polohrubej múky, 1 balíček prášku do pečiva, štipka soli; Ešte potrebujeme: 5 nektárinok, trochu práškového cukru Takto sa to podarí: Nektárinky umyjeme, prepolíme a pokrájame na hrubšie plátky. V miske spolu vyšľaháme celé vajcia s cukrom do bledej peny. Potom prilejeme olej, mlieko a premiešame. Do tekutej zmesi preosejeme múku, prášok do pečiva, štipku soli a vyšľaháme hladké cesto. Menší hlbší plech (35 x 25 cm) vystelieme papierom na pečenie a nalejeme doň cesto. Kúsky nektáriniek obalíme v práškovom cukre a v radoch ich pokladáme na vrch cesta. Koláč pečieme v rúre vyhriatej na 170 °C zhruba 35 až 40 minút. Bublaninu necháme chvíľku vychladnúť, posypeme ju práškovým cukrom a môžeme servírovať.

Višňová bublanina s bielkovým snehom

Suroviny: tortová forma s priemerom 22cm, Na cesto: 3 žĺtky, 100 g kryštálového cukru, 100 g masla, 200 g bieleho jogurtu, 250 g hladkej múky, 1 KL kypriaceho prášku, 1 KL sódy bikarbóny, štipka soli, 2 hrste višní (čerstvé alebo z kompótu); Na bielkový sneh: 3 bielky, 1 KL citrónovej šťavy, 150 g kryštálového cukru; Ešte potrebujeme: trochu masla na vymastenie formy, trochu hladkej múky na vysypanie formy, trochu práškového cukru na obalenie višní, trochu kakaa na posypanie Takto sa to podarí: Vajíčka rozklepneme, oddelíme bielky od žĺtkov a bielky odložíme bokom. V miske vyšľaháme žĺtky s cukrom do bledej peny, prilejeme roztopené (nie horúce) maslo a primiešame aj jogurt. Do tekutého základu cesta preosejeme múku, kypriaci prášok, sódu a štipku soli. Vyšľaháme hladké cesto. Cesto nalejeme do formy, ktorú sme vymastili maslom a vysypali múkou. Na vrch koláča rozsypeme višne, ktoré sme obalili v troške práškového cukru. Bublaninu pečieme v rúre vyhriatej na 170 °C približne 30 minút. Medzitým si z bielkov a kvapky citrónovej šťavy vyšľaháme penu, do ktorej postupne (po lyžiciach) pridávame cukor, kým nezískame lesklý pevný sneh. Po polhodine pečenia nanesieme bielkový sneh na horúci koláč a pečieme ešte zhruba 10 až 15 minút. Višňovú bublaninu s bielkovým snehom necháme krátko vychladnúť pri izbovej teplote, posypeme ju preosiatym kakaom a môžeme servírovať.

Roláda s malinami a čučoriedkami

Suroviny: Na roládu: 6 vajec, 6 PL polohrubej múky, 6 PL kryštálového cukru, 1 KL kypriaceho prášku, štipka soli; Na krém: 500 g mascarpone, 150 g práškového cukru, strúhaná kôra z 1 citróna; Na džem: 150 g malín, 150 g čučoriedok, 5 PL kryštálového cukru, 1 KL škrobu (maizena), 1 KL vanilkového extraktu; Na ozdobu: za hrsť malín, za hrsť čučoriedok Takto sa to podarí: Rúru predhrejeme na 180 °C. Vajcia rozdelíme a bielky vyšľaháme so soľou a cukrom na tuhý sneh. Po jednom do snehu zašľaháme žĺtky a nakoniec preosiatu múku s kypriacim práškom. Cesto rozotrieme na plech vystlaný papierom na pečenie a v rúre vyhriatej na 180 °C pečieme 10 až 15 minút. Po upečení plát preklopíme na utierku posypanú práškovým cukrom, odstránime papier, odrežeme z krajov asi 1 cm široké pásy (odložíme bokom) a korpus zvinieme. Necháme úplne vychladnúť. Medzitým vyšľaháme mascarpone s citrónovou kôrou a cukrom. Pripravíme si džem. Maliny a čučoriedky dáme zohrievať na panvicu, pridáme cukor, asi 2 lyžice vody a spolu povaríme. Nakoniec pridáme extrakt a maizenu a dobre rozmixujeme v mixéri. Necháme vychladnúť. Vychladnuté cesto rozvinieme, vnútornú stranu potrieme džemom a 2/3 krému a znova zvinieme do rolády. Vrch potrieme zvyšným krémom, zasypeme omrvinkami z odrezaných krajov rolády a necháme stuhnúť. Pred podávaním dozdobíme čerstvým ovocím.  Zdroj: recepty.sk Výber: Ľ. Sýkorová

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 558 | Pripravuje: Ľubica Sýkorová | Použitá domáca a zahraničná literatúra

Kultúra

ĎALŠIA KNIHA O FESTIVALE ZLATÝ KĽÚČ Knižná premiéra a sviatok lyrických skladieb

Anna Francistyová

Vtýchto dňoch tlačou vyšla už tretia publikácia venovaná Festivalu slovenskej hudobnej tvorby Zlatý kľúč. Volá sa Lyrické skladby z Festivalu slovenskej hudobnej tvorby Zlatý kľúč 1970 – 1998 a jej autorom je Ján Šimoni. Kniha mala premiéru v piatok 24. júna v Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci. Obohatená bola prednesom početných lyrických skladieb, ktorých texty a notové záznamy sú v predstavenej knihe, vďaka čomu vyznela ako krásny a dojímavý umelecký večierok.

Publikáciu vydali Matica slovenská v Srbsku a Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, a to za nančnej podpory Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí v Bratislave. Po uvítacom príhovore riaditeľky hostiteľského gymnázia Jarmily Vrbovskej nasledovali pochvalné slová o význame prezentovanej knihy, o ohromnom úsilí autora, o skúsenostiach aktivistov, ktorí sa podieľali v organizovaní a zveľaďovaní tohto festivalu v sledovanom období. Moderátorka Teodora Šimoniová slovo dala Branislavovi Kulíkovi, predsedovi MSS, Vladimírovi Francistymu, riaditeľovi ÚKVS, Kataríne Melegovej-Melichovej, predsedníčke Rady pre Slovákov žijúcich v zahraničí pri Matici slovenskej a predsedníčke MOMS Petrovec, a Jurajovi Súdimu st., ako i autorovi Jánovi Šimonimu.

Podľa obsahu prezentovanej knihy v rokoch, keď festival mal vo svojej koncepcii aj koncert lyrických skladieb, spolu ich odznelo 184. Z tohto počtu je tu spracovaných a pre ďalšie predvedenie pripravených 174 skladieb. Teda iba 10 sa autorovi Jánovi Šimonimu žiadnym spôsobom nepodarilo dostať. Ale aj ich názvy, tvorcovia a interpreti sú známi. Ako vo svojom príhovore spomenul, autor verí, že touto knihou splatil dlh festivalu. Využil túto príležitosť, aby sa verejne poďakoval všetkým, ktorí mu pomohli aj tento projekt úspešne ukončiť. Ináč aj on sám stál pri zrode tohto festivalu, dlhé roky bol jeho hybnou silou, teda členom organizačného tímu, sám zostavil aj vlani vydanú knihu Festival slovenskej hudobnej tvorby Zlatý kľúč 1970 – 1998 a s Annou Dudášovou v roku 2005 knihu pod názvom XXV. festival slovenskej hudobnej tvorby Zlatý kľúč Selenča 2005.

Známe lyrické skladby z tohto vzácneho festivalu novej slovenskej hudobnej tvorby na piatkovom večierku spievali osvedčení a festivaloví interpreti: Rastislav Struhár, Juraj Súdi ml., Anna Berédiová, Jaroslav Kriška, Tatiana Jašková, Juraj Súdi ml., Vladimír Kriška, Anna Zorňanová Kulíková, Mária Turanská, Ľudmila Berediová Stupavská a Iveta Kováčová. Za sprievodu ľudového orchestra niektorí z nich zaspievali aj viac pesničiek. Každú divákom vďaka údajom z čerstvej knihy Jána Šimoniho priblížila moderátorka. Sú medzi nimi aj také, ktoré medzičasom zľudoveli, a pritom sa vie presne, kedy vznikli a kto sú ich autori. Spevákov sprevádzal 8-členný ľudový orchester v zložení: Tatiana Jašková, Juraj Branislav Kulík, predseda MSS, odovzdal v mene Súdi ml., Đorđe Petriško, Ondrej jedného z vydavateľov zostavovateľovi Jánovi Šimonimu autorské výtlačky Maglovský, Ján Šimoni, Miroslav Hemela, Juraj Súdi st. a Juraj Zolňan. Na záver tohto vydareného umeleckého večierka, ktorého scenár vypracovala a nad jeho profesionálnou realizáciou bdela Katarína Melegová-Melichová, Branislav Kulík, predseda MSS, odovzdal autorovi Jánovi Šimonimu autorské výtlačky. V duchu vyslovených želaní na tomto podujatí veríme tiež, že táto premiéra bude prvý a r-

Účastníci piatkového umeleckého večierka

matívny krok nielen v oprášení spomienok na úspešných skladateľov, textárov, upravovateľov a interpretov, ale i v ďalšom presadzovaní týchto vzácnych a už pri prvom predvedení mnohých i odmenených slovenských lyrických skladieb. Iste si mnohí milovníci a interpreti tohto druhu pesničiek nájdu pre seba tie, ktoré si zaradia do svojho repertoáru. Tým, že sa budú častejšie spievať, a teda i počuť pri rôznych príležitostiach, znovu sa tieto nové festivalové piesne s ponáškou na ľudové, neskôr pomenované lyrické skladby, popularizujú a zachovajú pre budúce generácie. A to bol cieľ a sen neúnavného autora publikácie Jána Šimoniho. Spomenieme tu iba niektoré pesničky a uvidíte, že ich vlastne poznáme: V záhrade odkvitla už ružička, Popod náš oblok tečie vodička, Susedkine jabĺčka, Stratené letá (prvý verš: Širokou riekou voda odteká...), Hnevala sa frajerôčka, Za našima humny, Pieseň o sklamanom dievčati (Anička má prsteň s modrým kamienkom...), V tej Padine na doline jedlička, Tri zvony zvonili (Májový večierok v slzách si spomínam...), Pieseň o Petrovci (Petrovec je mestečko voňajúce chlebom...), Dávala mi radu tá moja mamička, Pieseň o ilockom vínku.

LITERÁRNE SNEMOVANIE V ÚKVS Naše najstaršie kultúrne podujatie

Danuška Berediová-Banovićová

Keďže je Nový Sad tohto roku európske hlavné mesto kultúry, 66. literárne snemovanie sa v sobotu 25.

Zdenka Valentová-Belićová s tohtoročnou Cenou Nového života, ktorú udelili Danielovi Pixiadesovi

júna konalo práve v Novom Sade, a to v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov, ako skromný prínos k tomuto titulu

Prítomným sa prihovorila aj predsedníčka Výboru pre kultúru NRSNM Anna Čapeľová

Nového Sadu. Týmito slovami prítomných privítala zodpovedná redaktorka časopisu Nový život Zdenka Valentová-Belićová a dodala, že je literárne snemovanie najstaršie kultúrne podujatie vo Vojvodine. Poďakovala sa ústavu za účasť v organizácii, ako aj Výboru pre kultúru NRSNM, ktorého predsedníčka Anna Čapeľová sa prítomným aj prihovorila.

Snemovanie sa začalo udelením Ceny Nového života. Predsedníčka komisie Katarína Pucovská prečítala zdôvodnenie komisie, ktorá sa Cenu Nového života za rok 2021 rozhodla udeliť Danielovi Pixiadesovi.

Vladimír Valentík, riaditeľ Slovenského vydavateľského centra, predstavil knihu laureáta Smery a pobrežia, ktorú pripravili Zdenka Valentová-Balićová a Smiljana Pixiadesová a ktorá vyšla tlačou deň pred snemovaním. Podľa želania autora knihu dostali všetci prítomní na snemovaní. Nakoniec sa Daniel Pixiades, spisovateľ a učiteľ, teraz žijúci v Kanade, prítomným prihovoril prostredníctvom videa, ktoré poslal.

V pokračovaní snemovania odzneli príspevky venované jubilantom. Pri príležitosti 100 rokov od narodenia Zlatka Klátika príspevok Zuzany Čížikovej prečítal Ladislav Čáni. Jeho báseň Ženy v čiernom prečítala Danica Vrbová a o bibliografii, ktorú vydal ÚKVS pri príležitosti tohto výročia, hovoril Jozef Klátik, ktorý ju ilustroval.

O Jarmile Hodoličovej k 70. životnému jubileu príspevok Významná literárna vedkyňa a pedagogička pripravili Jasna Uhláriková a Daniela Marčoková.

Anna Margaréta Lačoková a Jasna Uhláriková z príležitosti sedemdesiatky profesora Miroslava Dudka hovorili o jeho vedecko-výskumnej a pedagogickej činnosti. Príspevok Miroslav Dudok medzi Eliotom a postmo-

Jubilant Miroslav Dudok

dernou poslal Michal Babiak a časť z neho prečítala Zdenka Valentová-Belićová. O jubilantoch Nebojšovi Kuzmanovićovi (60) a Annamárii Boldockej-Grbićovej (50) Martin Prebudila mal dva príspevky: Slovensko-srbské mosty Nebojšu Kuzmanovića Profesorka Jarmila Hodoličová (v strede) tohto roku oslávila 70. narodeniny a Polnočný rímsky valčík s Annamáriou alebo Provinčný weltshmerz bez Annamárie. V záverečnej časti programu odzneli ešte niektoré texty. Anna Marićová prečítala svoj príspevok Antológia súčasnej slovenskej drámy a príspevok Viery Benkovej Autor v časoch koróny prečítala Danica Vrbová. Odznel aj text Samuela Koruniaka O Danielovi Dudkovi a Zdenka Valentová-Belićová pripravila príspevok Dialektika Martin Prebudila hovoril o dvoch tohtoročných jubilantoch: Annamárii Boldockej-Grbićovej a Nebojšovi Kuzmanovićovi knihy a literatúry.

STARÁ PAZOVA Vidovdanské stretnutie

Anna Lešťanová

Po dvoch pandemických rokoch 18. Vidovdanské stretnutie – Medzinárodný festival detského folklóru – sa v Starej Pazove tohto roku uskutočnil v sobotu 25. júna.

Tentoraz sa pre zlé počasie program nezačal sprievodom účastníkov pazovskými ulicami, ale prebiehal iba v divadelnej sále. Vystúpilo osem detských tanečných skupín (tentoraz iba z našej krajiny), a to z Inđije, Putiniec, Krčedina, zo Starých Bánoviec, z Novej Pazovy, Nových Bánoviec a zo Starej Pazovy. Tohtoročné Vidovdanské stretnutie slávnostne otvoril Dragoslav Bonđi, predseda Výkonného výboru Rady MS Stará Pazova.

Podujatie prebiehalo pod záštitou Obce Stará Pazova a za podpory Strediska pre kultúru a Zväzu ochotníkov Obce Stará Pazova. Organizátorom Vidovdanského stretnutia od roku 2003 je staropazovský KUS Branka Radičevića. Ináč Vidovdanské stretnutie patrí medzi podujatia s osobitným významom pre Staropazovskú obec.

Medzi účastníkmi programu bola i detská tanečná skupina

Z vystúpenia ochotníkov slovenského spolku – SKUS hrdinu Janka Čmelíka

Z vystúpenia opernej umelkyne v Starej Pazove

staropazovského SKUS hrdinu Janka Čmelíka a vystúpila s choreografiou Ruženy Červenskej.

STARÁ PAZOVA K Svetovému dňu hudby dva koncerty

A. Lešťanová

Aj v Starej Pazove si pripomenuli 21. jún – Svetový deň hudby. Založený bol pred 40 rokmi vo Francúzsku a jeho hlavnou ideou je propagácia hudby. Tentoraz k tomuto dňu na plató pred staropazovskou divadelnou sálou odzneli až dva koncerty v organizácii Mr. kontrabasu Ljubinka Lazića a v spolupráci so Strediskom pre kultúru Stará Pazova.

Najprv sa publiku predstavili žiaci Hudobnej školy Ljubinka Lazića z Vojky a na tomto záverečnom koncerte v školskom roku 2021/2022 zahrali na niekoľkých inštrumentoch.

Po vystúpení mladučkých hudobníkov špeciálnou hostkou ďalšieho koncertu bola operná speváčka Zorica Belićová z Nového Sadu. Za sprievodu tamojších tamburášov pod vedením Lj. Lazića zaspievala nielen klasické, ale aj staromestské skladby.

Zorica Belićová študovala na Oddelení klavíra a opery umelcami zo Srbska i zo zahraničia. S kolegom Lazićom a s tamburášmi spolupracuje už päť rokov. Účinkovala

Akadémie umení v Novom Sade. Účinkovala v popredných sopránových úlohách v dielach Verdiho, Pucciniho, Donizettiho, Mozarta, Bacha. Spolupracuje s mnohými vo vystúpeniach s Orchestrom RTV, Orchestrom RTS, Orchestrom Akadémie umení v Novom Sade, Symfonickým orchestrom Srbskej armády a Orchestrom Srbského národného divadla v Novom Sade. Získala niekoľko štipendií vrátane štipendia Goetheho inštitútu v rámci projektu Berliner tage für alte music v Berlíne. Získala aj 3. cenu na Medzinárodnej klavírnej súťaži Nikolaia Rubinsteina v Paríži a Špeciálnu cenu na Festivale slovanskej gramotnosti a kultúry v Moskve. Je autorkou mnohých hudobných projektov a iniciátorkou založenia Regionálneho fondu pre rozvoj umenia.

CHÝRNIK

BÁČSKY PETROVEC. V nedeľu 3. júla o 19.30 v zborovom dome SEAVC v Báčskom Petrovci budú večerné služby Božie s Cyrilo-metodským pásmom slova a hudby, ktoré pripravia cirkevný zbor SEAVC a MOMS Petrovec.

kmm

K 130. VÝROČIU SPOLKÁRSKEJ ČINNOSTI V PETROVCI S láskou a hrdosťou na kultúrnu históriu

Anna Francistyová

Úctyhodných vyše 130 rokov uplynulo od začiatkov kultúrno-umeleckej činnosti v Petrovci. Písal sa rok 1891, keď tu začal pôsobiť Petrovský spevokol, v ktorom sa -Melichová, členka Správnej rady KUS Petrovská družina, sprítomnila dejiny spolkárskeho života v Petrovci. Pripomenula predchodcov terajšieho spolku, ich predsedov, choreografov, významné spoločenské ocenenia (napríklad Iskra kultúry od

Hostia a hostitelia na programe Aj členovia staršej detskej folklórnej skupiny nielen spievali, ale aj tancovali

cuj..., Zlatá brána, 3 x Ď, zájazdy. Ozrejmujúc tento príležitostný celovečerný program zdôraznila: „Prijmite ho tak, ako sme ho my pripravovali: s láskou a hrdosťou na našu kultúrnu históriu a minulosť.“

V mene vedenia spolku privítala hostí: predsedníčku Obce Báčsky Petrovec Jasnu Šprochovú, zástupcu predsedu Zhromaždenia Obce Dr. Jána Šuľana, riaditeľku SVD Vieru Krstovskú, riaditeľku Knižnice Štefana Homolu Annu Spevákovú, predstaviteľov Rady Miestneho spoločenstva Petrovec. Oceňujúc 130-ročné spolkárske snahy, úctu k tradícii a predkom blahoprajnými slovami a darčekom za-

však nenacvičoval len spev, ale sa tam hrávali aj divadlá. Pôsobil prakticky do roku 1953, potom v práci na tomto poli nasledovali ďalšie spolky. Tak sme sa dostali až k súčasnému KUS Petrovská družina, ktorého aktivisti k tomuto výročiu v sobotu 25. júna 2022 v Slovenskom vojvodinskom divadle usporiadali príležitostný celovečerný program.

Na úvod Katarína MelegováKultúrno-osvetového spoločenstva Vojvodiny v roku 1985), činnosť a úspech sekcií, tradičné akcie (napríklad Dni chmeľu a piva), účasť a ocenenia na festivaloch Tancuj, tan-

„Oberači“ si aj zaspievali

Radosť a budúcnosť spolku: najmladší speváci a tanečníci

blahoželala terajším spolkárom Jasna Šprochová, predsedníčka obce. Dar odovzdala Miroslavovi Horvátovi, podpredsedovi spolku.

Nasledoval bohatý a premyslený program, ktorý bol – logicky – „opradený“ chmeľom, ktorý bol a stále je príznačný pre toto prostredie. Celý program s príležitostnými piesňami, tancami, choreogra ou spracovanou chmeľovou oberačkou a výzdobou javiska na výbornú ocenili i diváci. Aj tentoraz sien SVD bola vyplnená do posledného miesta.

Vystúpili dve detské folklórne skupiny. Pomenovali sme ich folklórnymi, lebo aj najmladšia, aj staršia detská skupina sa

Osobitnú mužskú spevácku skupinu nacvičuje Ondrej Maglovský, ktorá so svojím kvalitným repertoárom a so svojím ve-

Aj ženy si vždy rady zanôtia

-Melichovú, ktorej sa aj diváci zavďačili potleskom za jej prínos v organizovaní kultúrnych akcií v tomto prostredí. Celkom na záver programu hymnickú pieseň Petrovská spolu so všetkými účastníkmi na javisku zaspievali aj diváci v hľadisku. „Som rada, že sme týmto celovečerným programom mohli ukázať to, čo je dnes Petrovská družina. Je to spolok, ktorý hrdo kráča chodníčkami svojich predchodcov zachovávajúc naše tradície. A tak, ako ten prvý petrovský kultúrno-umelecký spolok, aj Petrovská družina vo svojej práci najviac dôrazu kladie práve na ci detských folklórnych skupín v KUS Petrovská družina Pavel Pavlíni, keď uznal, že je veľký záujem nových členov a že sa stále hlásia nové deti do spolku. Vedúci najstaršej skupiny Ján Kováč nám vysvetlil, ako sa seriózne pustili do „chmeľovej“ choreografie: „Robili sme výskum po dedine, navštívili sme starších ľudí, ktorí mali chmeľnice. V tanci sa však všetko nedá preniesť, ale napríklad zaradili sme sem staré petrovské tanečné kroky Rafika a Zurka, o ktorých som ani ja počas svojej kariéry choreografa nepočul...“

Slovom, bol to ukážkový kon-

predstavili i tancom, i spevom speváckych skupín a pred mikrofónom sa vystriedali aj mladučkí sólisti Ján Zajac, Simona Sýkorová a Nina Častvenová. Vedúcim oboch detských folklórnych skupín je Pavel Pavlíni a v speve ich nacvičuje Milinka Sýkorová.

Staršiu, vlastne najstaršiu folklórnu skupinu (mládežnícku, čiže strednú v tejto chvíli spolok nemá) vedie Ján Kováč. Spracovaním chmeľovej oberačky, ktorou sa predstavili i na nedávnom Folklórnom festivale Tancuj, tancuj..., dali bodku za týmto bohatým programom. Počas celovečerného koncertu sa členovia tejto folklórnej skupiny predstavili i spevom ženskej a mužskej speváckej skupiny, scénkami na tému chmeľovej oberačky a sólo vystúpením speváčky Milinky Častvenovej. dúcim bola tiež účastníkom tohto príležitostného programu. Program sprevádzal ľudový orchester pod vedením Zdenka Makovníka a v jeho zložení boli Pavel Danko, Ján Kováč-Varga, Vladimír Čáni a Marína Cerovská. Známa a úspešná huslistka Marína Cerovská, tentoraz i členka orchestra, v osobitnom bode virtuózne zahrala zmes slovenských ľudových pesničiek. Tak zapôsobila na divákov, že si vyžiadali aj prídavok. Autorom scenára bol Ondrej Brna, ktorý vtipným moderovaním aj scelil jednotlivé body. Pri záverečnom vymenovaní jednotlivých účastníkov programu a ich vedúcich Ondrej Brna osobitne vyzval na javisko dlhoročnú členku spolku Katarínu Melegovúprácu s deťmi. Nejde len o ten zaužívaný výrok, že deti sú naša budúcnosť, lebo deti sú nielen naša budúcnosť, ale budúcnosť spolku, budúcnosť slovenského cítenia, či už v Petrovci, vo Vojvodine, či na Dolnej zemi,“ povedala nám po programe K. Melegová-Melichová.

Tieto jej slová potvrdil aj vedú-

Mužská spevácka skupina pod vedením Ondreja Maglovského má v repertoári aj staré petrovské piesne

cert, ako sa v dedinskom kultúrno-umeleckom spolku má robiť. Zachovať to, čo sme zdedili od našich starších spoluobčanov a lásku k spevu, tancu, tradičným zvykom prenášať na deti, ktoré tieto zdedené poklady budú niesť ďalej a prenášať na ďalšie generácie.

A na záver poďme si všetci spolu zaspievať. Tú Petrovskú.