Hlas ľudu 27/2022

rokov spolkárskej

V sobotu 25. júna v Petrovci zasadala Správna rada Matice slovenskej v Srbsku. Polemicky, kriticky, ale konštruktívne sa rokovalo o príčinách a následkoch Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí pozastavenia MSS vydávať Písomné svedectvo o slovenskej národnosti alebo slovenskom etnickom pôvode a slovenskom kultúrno-jazykovom povedomí. V podobnom tóne sa rokovalo aj o nadchádzajúcich Slovenských národných slávnostiach a o voľbách do NRSNM, ktoré by sa mali uskutočniť na jeseň, prípadne začiatkom budúceho roku.

V. Hudec

Medzinárodná regata Vode Vojvodine sa tohto roku uskutočňuje pod sloganom Čistá voda – čistá láska a potrvá od 24. júna do 3. júla. Tohto roku štartovala už 12. regata na vojvodinských kanáloch a riekach. Zoskupuje zo 300 účastníkov, ktorí za 10 dní prejdú 300-kilometrovú trasu s takmer 100 loďkami. Po vyrazení z Nového Sadu prvou zastávkou účastníkov regaty v piatok 24. júna poobede bola rybárska chata Karas v Báčskom Petrovci na kanáli pri Pontóne. Tam ich privítali domáci. Pre záujemcov prichystali kotlíkovú fazuľu a predstavili sa aj miestni výrobcovia pochúťok. J. Čiep

Z premiéry ďalšej festivalovej publikácie Lyrické skladby z Festivalu slovenskej hudobnej tvorby Zlatý kľúč 1970 – 1998 autora Jána Šimoniho bol napokon vydarený umelecký večierok a mi nikoncert lyrických skladieb zo spomenutého podujatia. Jednu z odmenených a pôsobivých skladieb na tomto večierku zaspievala i Mária Turanská. Zároveň toto podujatie z piatka 24. júna v Slávnostnej sieni petrovského gymnázia vyznelo aj ako prvá výzva terajším skladateľom a textárom prihlásiť sa na 41. ročník Festivalu slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč, ktorý obvykle býva v októbri v Selenči.

A. Francistyová

V Srbsku sa od roku 2012 opäť zvyšujú plochy pod konopou, ktorá sa dnes pestuje predovšetkým na produkciu kvetov a semena. V piatok 8. júla na Oddelení pre zeleninárstvo a alternatívne plodiny v Báčskom Petrovci sa bude konať prvý otvorený Konopný infodeň, ktorý je súčas ťou projektu Budúcnosť pestovania priemyselnej konopy medzi vojvodin skými Slovákmi – spojenie tradičných poznatkov a moderných výrobných postupov. Projekt podporuje Pokrajinský sekretariát pre vysoké škol stvo a vedecko-výskumnú činnosť Vojvodiny a spoločne ho realizujú Poľnohospodárska fakulta Univerzity v Novom Sade a Inštitút pre rast linnú výrobu a zeleninárstvo Nový Sad – Inštitút národného významu pre Republiku Srbsko.

Ľ. Sýkorová

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM

Riaditeľka NVU Hlas ľudu: Milana Arňašová Radićová

Úradujúca zodpovedná redaktorka: Olinka Glóziková-Jonášová

Zástupkyňa úradujúcej zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová

Redakcia: Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Miroslav Pap, Ľubica Sýkorová

Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová Gra cká redaktorka: Irena Lomenová

Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 101 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs

E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs

Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84

Telefax: 021/47 20 844

Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042

Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565

Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

Tlač:

Službeni glasnik

Editoriál Júlové školské nále

Anna Francistyová

Žijeme

júlom. Tropickým, až neznesiteľným. Údajne je to desaťdňová vlna, potom sa vraj počasie umúdri. Príroda nás skúša.

Ale nie je to jediná skúška v týchto dňoch. Svoje vám na túto tému povedia ôsmaci, ktorí od pondelka do stredy absolvovali tri skúškové dni: v rámci záverečných skúšok v pondelok to bol test z materinského jazyka, v utorok z matematiky a v stredu kombinovaný test. Z kompetentných vzdelávacích stredísk informujú, že i tohto roku sa všetky úkony späté s ukončením základného vzdelávania a so zápisom do strednej školy môžu realizovať bez podávania jediného papiera. Teda všetko sa vďaka súčasným technickým vymoženostiam môže urobiť online. Ale, pravdaže, zostáva aj štandardný postup pri podaní vyplneného zoznamu želaných škôl – na papieri.

Prvé výsledky záverečných skúšok avizovali na piatok 1. júla a tie konečné, právoplatné, v utorok 5. júla. Zoznam želaných škôl sa môže podať do 6. júla a pre tých budúcich stredoškolákov, ktorí si nezvolia výhody elektronického podávania týchto zoznamov, je tu ešte i spomenutá možnosť podania týchto materiálov v papierovej forme vo svo-

V tomto čísle

TÝŽDEŇ

A UDALOSTI

ROZHĽADY

jich školách, a to 6. a 7. júla. Rodičia sa o zaradení žiakov prvákov do konkrétnych usmernení a odborov v stredných školách môžu dozvedieť na rezortnom portáli 13. júla a zápis bude prebiehať od 14. do 20. júla. Tu sa to horúčkovité obdobie na prvej životnej križovatke končí. Nasleduje skúška života na vyvolenej profesijnej cestičke. Ale až tam od septembra. Keď prvýkrát prekročí školské brány i nová armáda školákov, teraz ešte predškolákov.

Záujemcovia o akademický život tiež majú v júli pred sebou prijímacie skúšky, a to na vyvolených vysokých školách. Debaty o realizácii tzv. záverečných testov pre stredoškolákov, ktoré by poslúžili ako vízum pre vyvolené fakulty (podobne ako je to pri zápise do stredných škôl), prebiehajú i ďalej, v stredných školách už boli aj tzv. pilotné testovania, ale ešte sa zvažujú Za a Proti momenty. Kým tu zaúraduje reforma, postup zápisu študentov na vysoké školy zostáva nezmenený.

Ako tento náš júl. Rozhovory o dovolenkách, o počasí, o výhodách a nevýhodách klimatizačných zariadení, kde-tu o detských narodeninových oslavách, bežia recepty na ľahké jedlá, zmrzliny. Pri takej letnej lahôdke a pri najnovšom čísle nášho týždenníka prajeme vám príjemnú letnú pohodu.

výročiu

KULTÚRA

kultúrno-umeleckého života v Báčskom

ktorý sa začal písať založením Petrovského spevokolu roku 1891, odznel v sobotu

júna 2022 príležitostný celovečerný program. Usporiadal ho aktuálny KUS Petrovská družina a hlavným motívom programu bola chmeľová oberačka.

Foto: Anna Francistyová

Týždeň

Koniec školského roku

Pripravil: Miroslav Pap

Koniec

školského roka pre žiakov predstavuje začia tok nastávajúcich prázd nin, no pre učiteľov je toto jedna z najstresovejších častí roka. Uzavieranie známok, vypisovanie žiackych knižočiek a vysvedčení, vpisovanie údajov do triednych kníh, písanie koncoročných správ sú iba časti úloh, ktoré majú učitelia realizovať. Z roka na rok množstvo byrokracie pribúda, pričom si mnohí nevedia pred staviť námahu, ktorú učitelia musia vynaložiť, aby splnili po žadovanú úroveň. No nemali to ľahké ani ôsmaci, ktorí museli absolvovať aj záverečné skúšky.

Tie sa konali v pozmenenej for me, ako to bolo doteraz. Totiž kvôli bezpečnostným opatre niam sa konali iba vo vybraných školách, najčastejšie v obecných mestách. V pondelok žiaci uká zali svoje vedomosti zo znalosti materinského jazyka, v utorok z matematiky a v stredu písali tzv. kombinovaný test. Pri testoch na žiakov dávali pozor vybraní učitelia a tiež vybraní testy aj kontrolovali. V pozmenenej for

EÚ – ZÁPADNÝ BALKÁN

me pod prísnym dohľadom boli testy vytlačené, doručené do jednotlivých škôl, kontrolované a evidované. Po ukončení každé ho skúškového dňa zodpovední učitelia vyhodnotenia testov museli ihneď evidovať v systéme. Testy, ktoré kontrolovali na to určení učitelia, boli šifrované, takže nemohli vedieť, kto test písal. Dokopy skúšky absolvovalo niečo cez 60-tisíc žiakov, a to vo vybraných 522 školách.

*

Pozitívne ocenenia prichádza jú z Bruselu. Totiž projekt Môj prvý plat tu získal prvé miesto z oblasti Prosperita. Ide o pro jekt, ktorý vytvorila vláda Srb ska spoločne s Hospodárskou komorou Srbska. Na konferen cii a súťaži ktorú organizoval Emerging Europe, boli vyhláse né najlepšie projekty z regiónu a z 23 krajín strednej, východ nej a juhovýchodnej Európy. Prostredníctvom dvoch cyklov programu Môj prvý plat prvé pra covné skúsenosti získalo viac ako 17 000 mladých ľudí u viac ako 10 000 zamestnávateľov. „Okrem potvrdenia zamestnávateľov a mladých ľudí, že tento program

Bez konkrétnych krokov

Pripravil: Ján Pálik

reagoval na ich potreby, sme získali aj medzinárodné uznanie. O náš projekt mali na konferencii záujem aj ďalšie krajiny so záme rom realizovať ho vo vlastných štátoch. Bolo nám potešením pracovať na tomto projekte, kto rý by nebol možný bez podpory na všetkých úrovniach. Dúfam, že v úspešnej implementácii bude me pokračovať aj na budúci rok,“ povedal poradca vlády Vukašin Grozdić. Tento projekt hodnotilo 23 odborníkov zo zahraničia a získal 8 300 hlasov, čím sa stal najúspešnejším a príkladným pre iné krajiny. Projekt Môj prvý plat vznikol z nedostatku zamestnan cov, ktorí disponujú pracovnými skúsenosťami. Totiž dnes si každý zamestnávateľ vyžaduje, aby uchádzač o prácu mal skúse nosti, no tie dnes mladí ťažko získavajú. Preto vláda Srbska spoločne s rôznymi spoločnos

ťami a uchádzačmi vytvorili uve dený program, v rámci ktorého by uchádzač počas deviatich mesiacov mal získať základné skúsenosti na určitej pracovnej pozícii a po ukončení progra mu by mohol zostať pracovať v jednotlivých spoločnostiach, kompániách, inštitúciách, usta novizniach a pod. Deväťmesačné školenie preto financoval štát a predstavuje odrazovú dosku pre mladých ľudí do pracovného sveta. Tento projekt sa podľa ministra financií Sinišu Malého ukázal ako veľmi úspešný v mi nulom roku, preto štát bude s ním aj naďalej pokračovať. Až 90 percent účinkujúcich v pro jekte pozitívne zhodnotilo svoje skúsenosti a až 80 percent z nich by zostalo pracovať na vyškole ných pracovných pozíciách.

SNS 2022 Organizátori Slovenských národných slávností – Obec Báčsky Petrovec, Matica slovenská v Srbsku a Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny na svojom 1. zasadnutí schválili termín konania tohto celomenšinového podujatia. Slovenské národné slávnosti sa v roku 2022 uskutočnia v druhý augustový víkend, teda od 12. do 14. augusta.

Prezident

Srbska Aleksan dar Vučić sa vo štvrtok 23. júna v Bruseli zúčastnil na samite EÚ – západný Balkán, kde mal bilaterálne stretnutia s predstaviteľmi EÚ a lídrami krajín západného Balkánu.

Po skončení samitu prezi dent Vučić usporiadal tlačovú konferenciu s predsedom vlá dy Albánska Edimom Ramom a predsedom vlády Severného Macedónska Dimitrom Kova

čevským a pri tejto príležitosti zdôraznil, že verí v európsku budúcnosť Srbska a regiónu.

„Budeme spolu bojovať za túto budúcnosť, rešpektovať samých seba a veriť, že spolu dokážeme veľa,“ povedal prezident Vučić a zdôraznil, že Srbsko dnes vy jadrilo veľkú podporu otvoreniu procesu rokovania EÚ so Sever ným Macedónskom a Albánskom.

„Verím, že naši priatelia si za slúžia rokovací proces. Nejde len o formálnu žiadosť, ale o niečo, čo je nevyhnutné, keďže

Srbsko vyjadrilo podporu Severnému Macedónsku a Albánsku

obe krajiny urobili všetko, čo

nich vyžaduje, v súlade s európskymi predpismi,“ povedal prezident Vučić.

Zdôraznil, že Srbsko je hlboko vďačné predsta viteľom EÚ za podporu našej krajiny na ceste k členstvu, a uviedol, že za posledné štyri mesiace Srbsko zvýšilo obchod s EÚ o viac ako 30 percent a že tento rok obchod dosiah ne hodnotu 40 miliárd eur.

Prezident Vučić pouká zal na to, že musíme prijať iniciatívu prezidenta Fran cúzska Emmanuela Macro na na vytvorenie nového politického spoločenstva v Európe, pretože je to jediný spôsob, ako počuť náš hlas, ale aj dobrý spôsob, ako častejšie počuť iných. Potvrdil písanie chorvátskych médií, že pre rusko-ukrajinskú otázku bol na neho vyvíjaný nátlak a že sa tým netajil.

„Na základe údajov, ktoré som dostal, bolo za posledné štyri mesiace, po ruskom útoku na Ukrajinu, uverejnených v európ skych médiách 2 629 článkov o Srbsku, v ktorých sa píše, že Srb sko ohrozuje celý región západ ného Balkánu, suverenitu Bosny a Hercegoviny, ako aj takzvaný štát Kosovo. Moja otázka pre vás všetkých znie: Počuli ste niekedy z médií ospravedlnenie za takéto výmysly, ktoré sprostredkovali verejnosti, občanom európskych krajín? Nie. Nehľadáme spravod livosť, pretože tu nie som na to, aby som ospravedlňoval náš po stoj. Ako prezident som viazaný závermi našej Národnej bezpeč nostnej rady a zastupujem záujmy nášho štátu. Som hlboko vďačný všetkým ľuďom z Európskej únie, ktorí si ma dnes chceli vypočuť,“ povedal prezident a zdôraznil, že je presvedčený, že v regióne všetci spoločne dokážeme vyriešiť zložité problémy.

„Musím povedať, že Otvorený Balkán bol nápad nás troch. Zoran Zaev tam bol namiesto Dimitra Kovačevského, ale my sme prišli s nápadom, na ktorý sme veľmi

hrdí. Chceli sme sa začať starať o svoj región, urobiť niečo dobré pre našich občanov a postarať sa o našich susedov. Sľúbil som

a zdôraznil, že ani pandémia a tragická vojna, ktorá sa môže zmeniť na svetovú vojnu, neviedli k zjednoteniu.

na začiatok rokovaní.

„Historické otázky nemôžu byť podmienkou rokovaní. Je čas, aby EÚ splnila svoje sľuby predtým,

našim európskym kolegom, že urobíme všetko pre to, aby sme do decembra tohto roku dosiahli európske štandardy,“ uzavrel prezident Vučić.

Predseda vlády Albánska Edi Rama povedal, že dnes je v Bruseli historický deň, no v negatívnom zmysle slova, a že ho to neprekva pilo, pretože ani nečakal, že jeho

Vyjadril ľútosť nad situáciou v Európskej únii a dodal, že dúfa, že sa jej ešte dá pomôcť a že je hlboko rozdelená.

„Myslím si, že sa určite dosta neme do Európy, dúfam, že pred budúcim storočím, ale najneskôr v budúcom storočí,“ povedal pre miér Rama a oznámil, že Albánsko bude pokračovať vo svojej práci

ako dá nové,“ vyhlásil predseda vlády Severného Macedónska a požiadal EÚ o ubezpečenie, že Bulharsko nebude klásť nové podmienky. Zhodnotil, že to, čo sa dnes deje, je vážny problém a vážna rana pre dôveryhodnosť EÚ a že sa stráca drahocenný čas, ktorý reálne nie je k dispo zícii. Takéto podmienky sú pre našich ľudí neprijateľné. Vždy kladieme strategické záujmy krajiny na prvé miesto. Severné Macedónsko, Albánsko a Srbsko budú medzitým pokračovať v europeizácii svojich spoločností a rozširovať spoluprácu pros tredníctvom iniciatívy Otvorený Balkán, ktorá nie je náhrada za členstvo v EÚ,“ povedal premiér Kovačevski.

krajina niečo dostane. Dodal, že Albánsko už osem rokov čaká na štatút kandidátskej krajiny EÚ. „Nebudeme čakať na Godota.

Je mi veľmi ľúto niektorých ľudí, ktorí boli včera optimistickí. Ne prišiel som s tým, že by sa niečo zmenilo. Musíme sa pohnúť, aby sme oživili ducha Európy v regióne,“ povedal Edi Rama

a v reformách, pretože chce byť krajina, kde sa ľudia cítia dobre a majú štandard ako v EÚ.

Predseda vlády Severného Ma cedónska Dimitar Kovačevski uviedol, že na samite v Bruseli vyjadril nespokojnosť so súčas nou dynamikou európskej in tegrácie a zdôraznil, že Severné Macedónsko už 18 rokov čaká

Prezident Vučić sa v Bruseli stretol s prezidentom Francúz ska Emmanuelom Macronom, s ktorým si vymenili názory na najdôležitejšie regionálne a glo bálne témy. Na záver samitu EÚ – západný Balkán sa stretol aj so spolkovým kancelárom Rakúskej republiky Karlom Nehammerom, s ktorým prediskutoval o bilate rálnych vzťahoch medzi oboma krajinami, geopolitickú situáciu a európsku cestu Srbska, ako aj plnú podporu Rakúskej repub liky.

Zdroj a foto: Predsedníctvo Srbska

Edi Rama, Dimitar Kovačevski a Aleksandar Vučić

Zúčastnení lídri samitu EÚ – západný Balkán

Týždeň

Rad Karađorđeho hviezdy prvého stupňa získala SEAVC

Pripravil: Ján Pálik

V Paláci

Srbska sa v utorok 28. júna konala slávnosť, v rámci ktorej prezident Aleksandar Vučić odovzdával vidovdanské vyznamenania. Táto slávnosť predstavovala aj o ciálne uvedenie prezidenta

Prezident Vučić na slávnosti, na ktorej odovzdal zaslúžilým vyznamenania, povedal, že už stáročia 28. júna odpovedáme na tie isté otázky – či si pripomíname víťazstvo alebo stratu, hrdinstvo alebo márne obete, zradu alebo jedinú možnosť.

„Z generácie na generáciu, od

do druhého funkčného mandátneho obdobia. Celkovo bolo udelených 32 vyznamenaní jednotlivcom a inštitúciám za mimoriadne alebo výnimočné zásluhy.

politiky k politike sa odpovede menia, prenasledujú, tvoria kopu symbolov a významov rôznych verzií histórie, pričom sa zabúda, že história môže byť len jedna,“ povedal prezident Vučić.

me platy a dôchodky, ľudia musia vedieť, že ich máme vďaka múdrosti a inteligencii, pohľadu zameranému na budúcnosť našej krajiny a prilákaniu investícií, pretože bez toho by nebola silnejšia ani naša armáda, ani Srbsko. Často hovorím, vediac, že mi to odoberie časť popularity, musíme ísť do Európy a pozerať sa do Európy, aby sme mali to, čo máme dnes, a budúcnosť pre naše deti,“ zdôraznil prezident Vučić.

Zdôraznil, že musíme mať odvahu povedať v Európe, že si chceme zachovať nezávislosť, odvahu a názor, ktorý sa im nemusí páčiť. „Hádam je to tá Európa rozmanitosti, rozličných pohľadov na svet,“ dodal prezident Vučić.

až po bratov Rómov.

„Musíme spolu žiť v jednej a tej istej krajine, rovnako bohatí aj chudobní, trápia nás rovnaké starosti, ako prežiť zimu, a do budúcnosti hľadíme s rovnakými nádejami. Na dnešný deň

Udelené boli vyznamenania: Rad Republiky Srbsko na stuhe, Rad Karađorđeho hviezdy prvého, druhého a tretieho stupňa, ako aj medaily za zásluhy a statočnosť.

Prezident Vučić ďalej uviedol, že predkovia na Kosovskom poli bránili národ, kultúru, prvotné hodnoty, ktoré by niekto teraz nazval európskymi.

„Povedal by som, že keď delí-

Poukázal na to, že sa musíme pozerať aj na iné národy, ktoré s nami žijú, že musíme mať najbližší a najlepší vzťah k Maďarom, bratom Bosniakom, Slovákom, Rumunom, Rusínom

chcem povedať, že spoločne prekonáme všetky ťažkosti a že Srbsko bude úspešnou krajinou, ktorá si dokáže zachovať nezávislosť, tradičné priateľstvá, ktoré nikomu nedovolia ohroziť jej nezávislosť,“ povedal prezident Vučić.

Rad Karađorđeho hviezdy prvého stupňa získali: Slovenská evanjelická a. v. cirkev v Srbsku, historik Vasilij Krestić, skladateľ

Biskup Mgr. Jaroslav Javorník, PhD., prijal vyznamenanie, ktoré získala SEAVC v Srbsku (Foto: z archívu J. Javorníka)

Prezident sa poďakoval odmeneným za ich úsilie a prácu (Foto: vucic.rs)

Na Vidovdanskej slávnosti sa zúčastnili najvyšší štátni predstavitelia (Foto: vucic.rs)

Prezident a biskup s manželkami (Foto: z archívu J. Javorníka)

Svetislav Božić, budinský biskup Lukijan Pantelić a novinárka Ljiljana Smajlovićová. Vyznamenanie pre SEAVC prevzal biskup Mgr. Jaroslav Javorník, PhD.

Rad Karađorđeho hviezdy druhého stupňa: režiséri Egon Savin a Ljubiša Ristić, herec Miloš Biković, bývalý futbalista a tré-

ner Velibor Bora Milutinović a selektor futbalovej reprezentácie Srbska Dragan Stojković-Piksi.

Rad Karađorđeho hviezdy tretieho stupňa: FK Radnički zo Sriemskej Mitrovice, Detské divadlo zo Subotice, Knižnica Doljevac a britský herec Ralph Fiennes.

Stabilita a udržateľnosť

Pripravil: Ján Pálik

Prezident Republiky Srbsko Aleksandar Vučić sa 25. júna v Predsedníctve Srbska prihovoril verejnosti, kde v rámci príhovoru zmapoval ekonomické a hospodárske postavenie Srbska, ako aj celosvetovú krízu, ktorá značne vplýva na našu krajinu.

„Ako vojna na Ukrajine pokračuje, tak sa situácia, politická a ekonomická, vo svete čoraz viac komplikuje, najmä so zreteľom na skutočnosť, že ruské sily sú v zhone a že tempo ich ofenzívy je čoraz silnejšie. Ukazuje sa, že nemal pravdu ten, kto povedal, že bude iný výsledok vojny. To prináša odlišné okolnosti týkajúce sa ekonomickej situácie v Európe a Srbsku. Snažíme sa každý deň nájsť čo najviac riešení na nadchádzajúcu jeseň a zimu, v rozhovoroch s každým v regióne, s predstaviteľmi Európy, pretože tretí a štvrtý štvrťrok bude pre nás kritický,“ povedal prezident.

Prezident Srbska oznámil dôležité rozhodnutia, pretože 15. augusta by sa malo konať stretnutie zamestnávateľov a odborov o minimálnej mzde, a že ak nedôjde k dohode, od 1. septembra sa do toho zapojí aj štát. Oznámil, že celkové zvýšenie dôchodkov od 1. januára budúceho roka

bude vo výške 19,1 percenta a očakáva sa výrazné zvýšenie aj minimálnych platov.

„Očakávame výrazné zvýšenie ceny minimálnej mzdy prostredníctvom zníženia odvodov, zníženie daní a odvodov zo mzdy na 60,2 percenta, čo už nikdy nebolo nižšie, a to je jedna z reformných vecí, ktoré sme od roku 2014 podnikli, aby sme uľahčili zamestnávateľom a zvýšili nezdanenú časť príjmu. Plánujeme, aby väčšinu nákladov na minimálnu mzdu prevzal štát, čo výrazne zvýši priemerné mzdy. Platy sa zvýšia dvojciferne, minimálna mzda sa zvýši ešte výraznejšie. Budeme sa snažiť zmenšiť rozdiely medzi chudobnejšími a bohatými a pomôžeme zamestnávateľom tým, že ich oslobodíme od určitých daní,“

Medailu za statočnosť – Rad Miloša Obilića získali hasiči a záchranári zo Zaječaru, ktorí zachránili trojročné dieťa. Ocenené boli početné ďalšie kultúrne inštitúcie, ľudia pracujúci v kultúrnom sektore, podnikatelia, spoločnosti a iní.

Upriamujúc sa na laureátov,

Vučić povedal, že niektorí svojou prácou a vedeckým zameraním urobili veľa, kým niektorí zachraňovali životy. „Ďakujem vám veľmi pekne za všetko, čo ste urobili, máte veľkú zodpovednosť pokračovať vo zveľaďovaní tejto krajiny,“ zdôraznil na záver prezident.

vysvetlil prezident Vučić a dodal, že celková ročná in ácia sa má pohybovať medzi 9 až 9,2 percenta.

„Celkový kumulatívny rast dôchodkov bude 1. januára

19,1 percenta. V silu srbských verejných nancií počas globálnej hospodárskej krízy veril len málokto. Je dobré mať takýto druh oživenia, ale priemysel musí byť silnejší. Samozrejme, rast bude, od 1,5 do 1,9 percenta, ale musí ísť čoraz silnejšie. Naše devízové rezervy dosahujú 14,6 miliardy eur, takže sme veľmi stabilní, bezpeční a pevní. Rezervy sa v júni zvýšili o 700 mil. eur, najmä na základe prílevu z devízových intervencií. NBS nakúpila na trhu devízy, spolu 345 miliónov eur. To ukazuje, že zlaté rezervy sú napriek kríze najväčšie. V tomto trende sa budeme snažiť pokračovať. Našou úlohou je zachovať 100-percentnú škálnu stabilitu,“ upozornil

>>>

Srbsko očakáva prelomové obdobie

Jedinou cestou Srbska je Európska únia

prezident.

Prezident Vučić upozornil, že najväčšími rizikami, ktorým bude Srbsko čeliť v nasledujú com období, je úroveň dodá vok elektriny, plynu a ropy. Vy svetlil, že ide o problémy, ktoré sú podmienené predovšetkým krízou, ktorá zachvátila svet, a že sa najviac týkajú energetiky a poľnohospodárstva, po tom všetkom nasleduje potenciál na finančná kríza spôsobená čiastočne infláciou v dôsledku nedostatku energie a potravín a čiastočne vplyvom vojny a neistoty.

Prezident povedal, že prob lém v zásobovaní elektrickou energiou je spôsobený níz kou úrovňou hydrológie, ale aj nedostatočným množstvom uhlia, pričom dobré správy sú aj o dodávkach plynu, pretože s Gazpromom bola dosiahnutá

dohoda na približne 62 percent potrieb. Na 38 percent zostáva júcich potrieb si štát prenajal zásobník v Maďarsku, kde sa v najbližších dvoch mesiacoch naplní 147 miliónov kubických metrov plynu.

„Za ten čas naplníme Ba natski Dvor v Srbsku za 250 miliónov kubických metrov ruského plynu, ktorý je pre nás najlacnejší. Do septembra budeme mať v rezerve 400 mi liónov kubických metrov plynu a do 15. októbra sa očakáva viac ako 500 miliónov kubic kých metrov. Naším cieľom je dosiahnuť 700 miliónov kubic kých metrov plynu. Nikdy sme také rezervy nemali, dnes sa o všetko staráme. To je dobrá správa, ale všetko to stojí pe niaze,“ povedal prezident Vučić s tým, že s týmito množstvami dokážeme prežiť dva mesiace.

Vysvetlil, že najväčší problém máme s ropou, hoci dnes má Srbsko takmer najnižšie ceny ropných derivátov na čerpacích staniciach v regióne.

„Naša rafinéria v Pančeve funguje na sto percent. Máme strategický problém, pretože musíme nájsť náhradu za ruskú ropu. Dovtedy pracujeme na nových skladoch,“ povedal prezident Vučić a dodal, že sme vo veľkom probléme, pretože ropa sa k nám dostane len cez jadranský ropovod, a preto treba vyriešiť otázku spoloč nosti NIS.

„Máme stabilné a dobré ve rejné financie. Úroveň verejné ho dlhu je lepšia ako v Európe. Existujú rôzne druhy nebezpe čenstiev, no spoločne sa po zrieme na to, ako ich prekonať. V Bruseli nebolo ľahké počúvať početné hlavy štátov, ktoré

Srbsko potrebuje zosúladiť s reštriktívnymi opatreniami voči Ruskej federácii. Nemali by sme ísť do ďalšieho extrému a myslieť si, že za ten trh nájdeme náhradu, lepších partnerov, ako sú tí v EÚ. V politike musí byť racionálny prístup a hlas pragmatizmu,“ dodal prezident Vučić a poznamenal, že priamo v zahraničných firmách pracuje 300 000 ľudí, nepriamo 500 000 našich občanov a väčšina tých spoločností sú z Európskej únie.

„Ak nechápete, aká dôležitá a potrebná je EÚ, nemôžem to zmeniť. Rovnako ako je dôle žité, aby sme sa sami rozhodli, či sankcie uvalíme, alebo nie, ale budeme žiadať aj rešpekt voči nám. Srbsko pokračuje na európskej ceste, aj keď do de cembra toho treba veľa urobiť,“ uzavrel prezident.

ZO 16. ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA APV

Rekordná realizácia rozpočtu

Danuška Berediová-Banovićová

Vutorok 28. júna zasadalo Zhromaždenie Autonóm nej pokrajiny Vojvodiny a hlavným bodom rokovacieho programu bola správa o realizá cii rozpočtu za rok 2021.

Za posledné štyri roky Štátna revízorská inštitúcia kontro lovala realizáciu rozpočtu a pre všetky roky dala pozitívnu mien ku o využívaní rozpočtových prostriedkov.

Pred zasadnutím Nenad Borović z poslaneckej skupiny Aleksandar Vučić – Pre naše deti povedal, že je toto rekordná realizácia rozpočtu a že nikdy nebolo toľko prostriedkov na konci jedného roku. Celkom: 84 miliárd 651 miliónov dinárov. Vyhlásil, že je dôležité, že do minujú prostriedky z daňových príjmov, a to dane z príjmov a zo

ziskov právnických osôb.

Na rokovacom programe boli ešte správy o práci a finančnej práci Fondu pre utečencov a vysťahovalcov a spoluprácu so Srbmi v regióne, Pokrajinského ústavu pre rodovú rovnosť a Pedagogického ústavu Vo jvodiny.

Rokovací program bol doplnený nasledujúcimi bodmi: návrh voľby zástupcu pokrajinského tajomníka pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny a národ nostné spoločenstvá (zvolili: Slađanu Bursaćovú), návrh voľby zástupcu pokrajinského ta

jomníka pre sociálnu politiku, demografiu a rodovú rovnosť (zvolili: Đorđa Todorova), návrh rozhodnutia o vymenovaní člena Rady Stavebnej fakulty v Subotici, návrh rozhodnutia o zmenách a doplnkoch rozhod nutia o voľbe predsedu a členov výboru Zhromaždenia APV.

Poslanci schválili všetky body

Rozpočet – rekordných 38,4 miliardy dinárov

Danuška Berediová-Banovićová

Opravný

rozpočet bol jedným zo 102 bodov, o ktorých rokovali výborníci a výborníčky na zasa dnutí Zhromaždenia mesta Nový Sad v pondelok 27. júna. Podľa najnovšieho opravného rozpočtu mesto má k dispozícii, podľa slov primátora Vučevića – rekordných 38,4 miliardy dinárov.

Primátor Mesta Nový Sad Miloš Vučević porovnal rozpočet s tým z roku 2012 a vyhlásil, že

sú príjmy väčšie o 60 percent a kapitálové vklady o až 120 percent. Kapitálové vklady vynášajú až 36 percent rozpočtu a podľa jeho slov rekordne vysoký rozpočet predstavuje víťazstvo všetkých Novosadčanov. Aj napriek pro blémom, ktoré spôsobila pan démia koronavírusu, vojna na Ukrajine, svetová inflácia a iné, Vučević vyjadril spokojnosť s rozpočtom.

Pre drastické zdraženia niek toré investičné projekty sú odročené, medzi ktoré patrí

Schválený opravný rozpočet obce

Anna Lešťanová

Voveľkej obecnej zasadačke tzv. Bielej bu dovy sa v piatok 24. júna v Starej Pazove konalo 21. za sadnutie Zhromaždenia obce. Prítomných bolo 42 výborníkov (z úhrnne 53), ktorí prerokovali a schválili kompletný rokovací

ratúry na rok 2022. Zasadnutia staropa zovského obecného parla mentu sa zúčastnil i predseda Obce Stará Pazova Đorđe Radinović so spolupracovník mi a viedla ho predsedníčka Nataša Mićićová. V úvodnej časti informovala, že výborní ci vo svojej práci dostali na

nica teraz vynáša tak mer 4 miliardy dinárov a vzhľadom na predchádzajúcu sumu je zvýšená o 400 miliónov dinárov. Súbežne so schváleným novým opravným rozpočtom obce vykonané sú i zmeny a doplnky programov hospodárenia vo verejných podnikoch Čistoća, Vodovod a kanalizácia, Topla na a Obecná staveb ná agentúra na rok 2022.

Potrebnú zelenú dostali aj  minuloročné správy o práci s finančnými správami Miestne ho spoločenstva Nové Bánovce a Strediska pre kultúru Stará Pazova, ako aj výročný program ochrany, úpravy a používania poľnohospodárskej pôdy v Obci Stará Pazova.

aj Atletická telocvičňa (dvorana). Zahlásil, že sa mesto už pripra vuje na nadchádzajúcu zimu a že je najdôležitejšie zabezpečiť nadostač energií. Zároveň zah lásil aj výstavbu dvoch nových teplární, a to na Mišeluku a na Jugovićeve. Ešte zahlásil, že sa plánuje zabezpečiť lepšie platy vychovávateľkám v Radosnom detinjstve, ako aj to, že vodiči vo Verejnom mestskom komunál nom podniku v januári budú mať platy okolo 100-tisíc dinárov, čo je podľa neho nevyhnutné, aby si podnik udržal vodičov.

program pozostávajúci z 25 bodov. Na návrh Obecnej rady priamo na schôdzi rokovací pro gram s pôvodnými 24 bodmi bol doplnený i bodom Schvaľovanie práce obecnej verejnej proku

používanie i novú aplikáciu, ktorá má za úlohu zrýchliť a skvalitniť prácu tohto lokálne ho parlamentu. Po najnovšom opravnom rozpočte Obce Stará Pazova obecná poklad

Staropazovský lokálny parla ment väčšinou hlasov schválil aj rozhodnutie o vypracovaní lokálneho plánu na spravovanie odpadu na obdobie rokov 2023 – 2033. Na základe tohto plánu

lokálna samospráva má záväzok vymenovať komisiu, ktorá v nad chádzajúcich 12 mesiacoch má vypracovať strategicky dôležitý dokument z tejto oblasti. Na rokovacom programe schôdze bol i bod tykajúci sa rozhodnutia o vypracovaní priestorového plánu  Obce Stará Pazova do roku 2025.

Výborníci vymenovali aj členov školských rád takmer vo všetkých základných a stred ných školách na území Staropa zovskej obce. Posledným bo dom schôdze boli výbornícke otázky a odpovede.

Primátor Miloš Vučević

Schôdzu viedla Nataša Mićićová, predsedníčka Zhromaždenia obce Stará Pazova (v strede)

OBCE BÁČSKY PETROVEC

Posledné zasadnutie pred letnou prestávkou

Jaroslav Čiep

Vpiatok 24. júna predvečerom sa uskutočnilo v poradí 22. zasadnutie Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec v aktuálnom zložení parlamentu, posledné pred letnou prestávkou.

Predseda Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec Ján Jovankovič skonštatoval, že je zhromažde-

čosi nad 555 miliónov dinárov, takže na konci roka bol su cit takmer 18,5 milióna dinárov.

V druhom bode výborníci rozhodovali o poste riaditeľky Knižnice Štefana Homolu. Aj na ďalšie obdobie vymenovali Annu Spevákovú, doterajšiu riaditeľku, ktorá na tomto poste vo funkcii riadnej alebo úradujúcej riaditeľky spravuje knižničnú ustanovizeň od roku 2017.

a na ich mesto potom vymenovali školské výbory v novom zložení.

Tak školský výbor gymnázia v nasledujúcom období budú tvoriť: Ivana Ožvátová, Andrea Golubovićová, Vladimír Melich, Tatiana Vujačićová, Jasmina Vargová, Kristína Kreková, Jana Lačoková, Tatiana Topoľská a Jaroslav Grňa.

Školský výbor v Kulpíne tvoria: Anna Vidová, Andrea Trpinská, Goran Milinkov, Radmila Radovanovićová, Mária Mištecová, Mariena Martuliaková, Radoslav Kolarski, Danuška Galádiková a Anna Koruniaková.

V Hložanoch sú to: Michal Hataľa, Soňa Ďurišová, Katarína Dobríková, Vlastislav Benka, Miroslav Pavčok, Vesna Zahorcová, Ján Hansman, Elena Krošláková a Mária Bartošová-

predstavitelia kolektívov.

Keďže nasledujúce tri body boli v tvare informácií, petrovské zhromaždenie im takmer ani nevenovalo čas. Všetky tri zlúčili do jedného celku a zdvih-

nie uznášaniaschopné, a evidovali prítomnosť 19 výborníkov z úhrnného počtu 25.

Pre toto zasadnutie bol navrhnutý rokovací program pozostávajúci z trinástich bodov, z ktorých niektoré mali aj podbody.

Prítomní výborníci najprv bez pripomienok schválili zápisnicu z 21. zasadnutia Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec, ktoré sa konalo 18. mája 2022, a potom posúdili návrh a vyniesli uznesenie o konsolidovanej účtovnej uzávierke rozpočtu Obce Báčsky Petrovec za rok 2021. Iba pre tento bod bolo aj krátke opodstatnenie zo strany Milany Nišićovej, poverenej touto oblasťou v správe obce. Z jej krátkeho opodstatnenia vyplynulo, že príjmy boli zo 575 miliónov dinárov a trovy

Ďalšie tri body sa týkali začatia postupu scudzenia nehnuteľnosti z verejného vlastníctva Obce Báčsky Petrovec. V k. o. Báčsky Petrovec ide o parcelu v priemyselnej štvrti v rozlohe 53 árov a 95 m2, ako aj dve parcely 578/8 a 578/9, k. o. Kulpín, v Ulici triglavskej, ktoré vylicitovali Mária Hricová a Martina Anna Mamojková.

Potom na rad prišli štyri v podstate rovnaké body, alebo presnejšie z rovnakej oblasti. Bolo to odvolanie školských výborov Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci, Základnej školy Jána Amosa Komenského v Kulpíne, Základnej školy Jozefa Marčoka-Dragutina v Hložanoch a Základnej školy Žarka Zrenjanina v Maglići. Staré výbory odvolali preto, že im vypršal mandát,

-Korčoková.

V Maglići výbor tvoria: Aleksandar Stojković, Jelena Stojkovićová, Jovana Iliševićová, Svetlana Štrbcová, Jasmina Kovačevićová, Marija Antonijevićová, Saša Ilić, Vesna Ignjatovićová a Milana Landupová.

Pri všetkých výboroch prví traja sú predstavitelia obce, druhú trojicu tvoria predstavitelia Rady rodičov a tretiu trojicu

nutím ruky odrobili za niekoľko sekúnd.

Tie tri body sa týkali práce Odvolacej komisie Obce Báčsky Petrovec za rok 2021, stavu a dianí v oblasti kultúrneho amaterizmu, podujatí a práce združení v oblasti kultúry za rok 2021 a stavu a problémov v oblasti športu a telesnej kultúry na území Obce Báčsky Petrovec za rok 2021. Tak sa zdá, že podľa výborníkov tuná nie sú žiadne problémy a všetko funguje na výbornú.

Ani posledný bod – výbornícke otázky – nepriniesol nič nového. Tých totiž zase nebolo, takže môžeme konštatovať, že zasadnutie trvalo ani nie polhodinu, iba moderátor –predseda Jovankovič uvádzal body, všetko bolo schválené bez rozpravy a jedine tajomník Pavel Severíni spočitoval hlasy. Zelených lístkov spravidla bolo 19, iba výnimočne o jeden menej.

Predsednícky stôl na zasadnutí ZO B. Petrovec

Staronová riaditeľka knižnice Anna Speváková

Všetci jednotní ZA takmer vo všetkých bodoch rokovacieho programu

Polemicky, kriticky, konštruktívne

Stredobodom

pozornosti členov Správnej rady Matice slovenskej v Srbsku na zasadnutí v sobotu 25. júna v Petrovci bola informácia ohľadom dočasného pozastavenia MSS vydávať Písomné svedectvo o slovenskej národnosti alebo slovenskom etnickom pôvode a slovenskom kultúrno-jazykovom povedomí. O tejto otázke, ako aj o nastávajúcich Slovenských národných slávnostiach sa viedla obsiahla, na momenty polemická rozprava. Členovia Správnej rady však boli príliš jednotní v rozhodovaní o účasti MSS na nadchádzajúcich voľbách do NRSNM a určení pravidiel pre tie voľby. Totižto s jedným hlasom proti a jedným zdržaným SR MSS rozhodla, že sa Matica zúčastní volieb, a potom jednohlasne schválili aj rozhodnutie o zostavovaní listiny a podmienkach, ktoré musí splniť uchádzač o člena na matičnej listine. Zasadnutia sa ako hostia zúčastnili aj tretí tajomník na Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Srbsku Boris Konček a predsedníčka NRSNM Libuška Lakatošová

Tak ako sa aj očakávalo, hladinu znovu rozvírila kauza týkajúca sa dočasného pozastavenia MSS vydávať Písomné svedectvo o slovenskej národnosti alebo slovenskom etnickom pôvode a slovenskom kultúrno-jazykovom povedomí. V príliš polemickej rozprave bolo počuť kritické slová tak na účet Matice, ktorá dovolila, aby sa jej meno zneužívalo tým, že sú vydávané potvrdenia aj osobám, ktoré na to nespĺňali podmienky, a že ich vydávali osoby, ktoré na to nemali právo. Na druhej strane bolo počuť, že MOMS Padina, na ktorý sa priamo ukazuje prstom, ale aj mnohé iné MOMS – vydávali iba potvrdenie o členstve v Matici a nič iné. Na to síce nemali právo, ale Úrad v uplynulom období vyše štyroch rokov na základe takých potvrdení vydával krajanské preukazy. Bolo tiež počuť mienku, že sa Úrad správa príliš nekorektne a že nemu-

sel až tak radikálne zakročiť a pozastaviť vydávanie tohto svedectva, čiže bolo omnoho jednoduchšie žiadosti s podozrivými dokladmi odmietnuť. V súvislosti s touto otázkou niektorí členovia Správnej rady sa pohoršovali aj nad Úradom navrhovaným modelom evidencie členstva MSS, ktorá si podľa ich mienky vyžaduje mnoho práce. Totižto z Úradu prišiel návrh, podľa ktorého by evidencia členov Matice mala okrem poradového čísla a mena a priezviska obsahovať aj dátum a miesto narodenia, trvalé bydlisko, národnosť, vznik členstva vrátane aj prechod z jedného do druhého MOMS, zánik členstva, vydané písomné svedectvo. K tomu sa žiada aktualizované zoznamy členov MOMS podpísané zostavovateľom a opečiatkované dvakrát ročne zasielať do Úradu. Účastníci v rozprave pripomenuli, že je príliš nereálne očakávať od MOMS, aby všetky tie údaje pozbierali. MOMS-y na to jednoducho nemajú kapacity. Možno ak by sa evidencia so všetkými týmito údajmi začala viesť odteraz a do budúcna pre nových členov. Zároveň pripomenuli, že v miestnych odboroch všetci robia dobrovoľne, čiže zdarma, mimo svojich každodenných záväzkov, pretože im je Slovač pri srdci a chcú sa pričiniť o to, aby sa na týchto priestoroch čím dlhšie zachovala, a takéto požiadavky z materskej krajiny im tú prácu iba sťažujú. V konečnom dôsledku v súvislosti s touto otázkou Správna rada oprávnila predsedu MSS, aby s predsedom a inými zamestnancami v Úrade rokovali o tejto otázke a snažili sa ju čím skôr doriešiť vrátane aj žiadaných nových údajov v zozname členov.

V súvislosti s prípravou nadchádzajúcich Slovenských národných slávností predseda MSS Branislav Kulík informoval, že organizátori rozhodli, že tohtoročné SNS budú v druhý augustový víkend –

v dňoch 12. až 14. augusta, s tým, že vo štvrtok 11. augusta MSS zorganizuje okrúhly stôl a niektoré podujatia aj skôr a aj mimo Petrovca. Tohtoročné SNS sa budú niesť v znamení dvoch významných jubileí. Prvý je 30 rokov od obnovenia SNS a pri tejto príležitosti počas Valného zhromaždenia MSS bude premietaný aj polhodinový

dokumentárny lm, ktorý pripravujú Katarína Melegová-Melichová a Michal Spevák. Druhé významné jubileum je 90 rokov od založenia Matice slovenskej v Srbsku, vtedy v Juhoslávii. Scenár pre dva galakoncerty – dospelých a detí pripraví Anna Horvátová a začiatok galakoncertu folklórnych súborov bude posunutý o hodinu skôr. Otvárací program má na starosti Národnostná rada a nateraz ešte nie je určený režisér, kým Obec Báčsky Petrovec určuje náplň programu na Námestí slobody v Petrovci. Okrem toho dohodnuté je, že obec zašle obežník do všetkých podnikov, ktoré plánujú organizovať ľudové veselice, aby angažovali slovenskú hudbu.

Nuž a potom v rozprave najviac pozornosti bolo venované práve hudbe na SNS. Totižto prvý predseda obnovenej MSS Michal Spevák konštatoval, že je neprimerané, aby program SNS vyvrcholil koncertom estrádnej hviezdy (Nedy Ukraden, pozn. vlh), namiesto, ako tomu bolo doteraz, galakoncertom folklórnych súborov s niekoľko stovkami účastníkov. Po tom, čo predseda MSS Branislav Kulík dementoval M. Speváka a povedal, že SNS aj naďalej vrcholia galakoncertom

a že je koncert estrádnej hviezdy iba sprievodným podujatím, podpredsedníčka MSS Anna Horvátová vysvetlila, že začiatok galakoncertu nie je podmienený začiatkom koncertu na námestí, ale kvôli de lé, lebo vlani účastníci de lovali už v polotme. Následne bolo počuť mienky za a proti. Väčšina diskutérov totiž nemá nič proti srbskej hudbe, ale vraj na Slovenských národných slávnostiach by sa mala počúvať slovenská hudba, lebo je to predsa jediný sviatok tunajších Slovákov. Na druhej strane bolo počuť aj konštatácie, že žijeme v srbskom štáte a nemôžeme trvať výlučne na slovenskej hudbe. Dokonca treba prihliadať aj na vkus mladých generácií, ktoré rady počúvajú aj srbskú hudbu. Niekto si však všimol aj to, že na koncertoch na Námestí slobody sa aj v minulosti hlavne nespievalo po slovensky, ale rôzne rockové skupiny spievali buď po srbsky, alebo po anglicky. Odznela aj mienka, že takéto obsahy sú primeranejšie Dňu Petrovca, keďže Petrovec má aj obyvateľov, ktorí nie sú Slováci. Mimo tejto témy bolo počuť aj návrhy, aby jednotlivé časti programu, ako sú výstavy, alebo aj lm z príležitosti 90-ročnice založenia Matice boli prezentované aj v iných dedinách, v ktorých žijú Slováci. Navrhnuté je aj, aby výstava, ktorú pripravili MOMS-y k 30. výročiu obnovenia Matice a ktorá nebola prezentovaná pre pandémiu, bola postavená a ukázaná návštevníkom s malým oneskorením na tohtoročných Slávnostiach. Na záver Anna-Andrea Holíková predostrela program stretnutia študentov v Báčskej Palanke. Povedala, že uvažovali o tom, ako urobiť lákavejším pobyt v Báčskej Palanke, a rozhodli, že voľné poobedie bude v kúpaní pri Dunaji, na jazere Tikvara. Vo večerných hodinách je naplánovaná prechádzka mestom, návšteva múzea, slávnostný program a zábava. Zároveň vyzvala všetkých členov SR a predsedov MOMS, aby oslovili študentov vo svojom prostredí, aby prišli na stretnutie do Báčskej Palanky a aby sa aj tým spôsobom pripútali k matičnej činnosti a zároveň pestovali vzťah mladých so staršou generáciou.

Vladimír Hudec

Predsedníctvo

Ľudia a udalosti

Prostriedky na investície v poľnohospodárskej oblasti

Anna Lešťanová

Nazáklade súbehu na udelenie prostriedkov na podporu poľnohos podárstva v Obci Stará Pazova v roku 2022 prednedávnom sa v tejto lokálnej samospráve konalo podpisovanie zmlúv s poľ nohospodárskymi výrobcami. Tentoraz väčší počet záujemcov dostal subvencie na podporu práce, ktorou sa zaoberá. V bež nom roku Staropazovská obec, na základe programu rurálne ho rozvoja vyčlenila z rozpočtu obce na tieto účely oveľa väčšie prostriedky.

Namiesto sedem miliónov di nárov, koľko bolo vyčleňovaných v minulých rokoch, tohto roku na podporu rozvoja poľnohos podárstva z obecného rozpočtu

venovali o tri milióny dinárov viac. Podobne ako v uplynulom období, pazovskí poľnohospodá ri prejavili veľký záujem o tieto prostriedky. Vzhľadom na to, že sú prostriedky zväčšené na 10 miliónov dinárov, všetci tí, ktorí splnili kritériá súbehu, dostali pozitívne rozhodnutie.

Vypláca sa 70 percent z cel kovej investície bez DPH. Na tohtoročný súbeh sa prihlásilo oveľa viac mladých poľnohos podárskych výrobcov a oveľa viac žien, ktoré sú majiteľkami poľnohospodárskych gazdov stiev. Pre investície v oblastiach výroby mlieka, mäsa, ovocia, hrozna, zeleniny (vrátane vý roby húb), kvetov a ostatných siatin (obilnín, priemyselných, aromatických rastlín...) v roku 2022 na území Obce Stará Pazova

Plátali cesty

Vladimír Hudec

prostriedky dostalo 86 poľno hospodárskych výrobcov, kým 17 včelárov dostalo prostriedky na zveľadenie svojej práce vo výrobe domáceho medu. Pre poľnohospodárske gazdovstvá na výrobu mlieka, mäsa, ovo cia, hrozna a zeleniny najväčšia suma vyčlenených nenávratných prostriedkov vynášala 120- tisíc dinárov a v oblasti včelárstva sú tieto prostriedky o polovicu menšie: 60-tisíc dinárov.

Mnohí mladí poľnohospodár ski výrobcovia sa súbehu zúčast nili po prvý raz a pre nich tento obecný súbeh bol šanca, ktorú v každom prípade bolo treba vy užiť. Ako hovoria skúsení včelári, dobre pripravený úľ môže dať mnoho medu, a preto sú pre nich aj tieto prostriedky na podporu z obce vždy vítané. Tento rok je nateraz výborný pre včelárstvo a z 20 úľov niektorí zatiaľ dostali aj 400 kilogramov medu.

Hajdušica

má asfalto vé cesty vo všetkých uliciach. Hajdušiča nia si ich vystavali sami, z prostriedkov samozdanenia v sedemdesiatych a osem desiatych rokoch minulého storočia.

Od výstavby asfaltky v po slednej ulici ubehlo viac ako 30 rokov. Medzičasom jedna ulica bola asfaltovaná znovu a ostatné sú iba opravované. Cestári však v dedine neboli už niekoľko rokov a počet dier na cestách sa zväčšoval. Dokonca pálčivý problém už vyše pät násť rokov je cesta v Ulici Ga vrila Principa, ktorou je jazda

priam nemožná. Kriticky bolo aj na križovatke ulíc Masaryko vej a Slovenskej, kde pred nie koľkými rokmi cestári pripravili veľkú dieru na asfaltovanie, ale ju zabudli aj vyplniť asfaltom (?!), takže sa tadiaľ mohlo jazdiť iba veľmi obozretne. Konečne

na hlavnej križovatke v strede dediny už dva roky stál neasfaltova ný priestor, ktorý zostal po majstroch na rekon štrukciu vodovodných uzlov.

V týchto dňoch aj Hajdušica je konečne zaradená do programu rekonštrukcie lokálnych ciest, ktorú realizuje lo kálna samospráva Plan dište, ktorou je aspoň časť týchto nedopatrení na cestách eliminovaná. Vyrovnaná je totiž kri žovatka v strede dedi ny, vyplnené sú obrovské diery na križovatke ulíc Masarykovej a Slovenskej, poplnené sú aj iné menšie diery. Cestári predsa robili príliš selektívne, takže diery v niektorých uliciach aj ďalej spôsobujú problémy vodičom,

Aj križovatka v strede dediny je teraz už úplne schodná a jazda tadiaľ úplne bezpečná

a z programu znovu vystala už povestná Ulica G. Principa. Od predsedu Rady MS Hajdušica Acu Anđelovského sa však dozvedá me, že v nastávajúcom období sa očakáva pokračovanie prác.

Foto: MS Hajdušica

Budova Zhromaždenia obce Stará Pazova

Dve veľké diery na križovatke Masarykovej a Slovenskej ulice niekoľko rokov strpčovali život vodičom

Čistá voda – čistá láska

Jaroslav Čiep

roku štartovala už 12. v poradí Medzinárodná re gata Vode Vojvodine a tohto roku sa uskutočňuje od piatka 24. júna do nedele 3. júla na vojvodin ských kanáloch a riekach.

Tohto

Na regate by sa malo zoskupiť zo 300 účastníkov túžiacich po dobrodružstve, ktorí tento rok za 10 dní prejdú 300-kilometro vú trasu s takmer 100 člnmi. Ich línia trasy začína v Novom Sade a končí sa v Báčskej Palanke. Trasa tiahne takto: Nový Sad – Báčsky Petrovec – Ruský Kerestúr – Srpski Miletić – Sombor – Bezdan – Apa tin – Bogojevo – Báčska Palanka. Člnkovaním a plavbou si pri pomenú aj Deň Dunaja, ktorý pripadá na 29. júna, kedy budú regatisti hosťovať v Apatine a zú častnia sa podujatia pri príležitosti tohto sviatku rieky.

Tohtoročná téma regaty je eko logického charakteru a nesie slo gan Čistá voda – čistá láska. Okrem environmentálnej akcie, kde sa v rámci tohto podujatia a v spolu práci so všetkými samosprávami, ktoré účastníci navštívia, bude separovať odpad na recykláciu,

Medzinárodnej regaty Vode Voj vodine.

„Tohtoročná regata má veľký vý znam, pretože okrem propagácie námorného a turistického poten ciálu Vojvodiny robíme v splavnej oblasti povedomie o ekológii a ochrane prírody, do ktorej patria Ministerstvo ochrany životného prostredia, miestne samosprávy, početné občianske združenia a študenti. Naším cieľom je, aby VVP Vode Vojvodine bolo uznané

za podporu Mesta Nový Sad a všetkých miestnych samospráv, ktoré regata navštívi.

Starosta Nového Sadu Miloš Vučević povedal, že krajšie ráno si ani nevedel predstaviť, a zdôraznil dôležitosť ochrany rieky Dunaj a prírody vôbec. „Nie je to len otázka nejakého dobrodružstva, ale aj ekonomiky a ekológie,“ po vedal Vučević, s tým, že VVP Vode Vojvodine ukázalo, že chápe širší význam svojej práce.

má regata aj humanitárny charak ter. VVP Vode Vojvodine zakúpi v spolupráci so Združením Plug to Smile terapeutickú trojkolku pre Doroteu Peićovú (8) z Valjeva a invalidný vozík pre Mihajla Papa (17) z Nového Sadu z prostried kov vyzbieraných z recyklácie a vlastných prostriedkov.

VVP Vode Vojvodine zaradilo do tohtoročnej regaty aj študentov, a tak za víťazné logo v súťaži vy hlásenej na vypracovanie loga s ekomotívom udelilo cenu 120 000 dinárov študentovi FTV Markovi Ađinovi. Jeho logo sa tak v roku 2022 stalo ochrannou známkou

ako spoločensky zodpovedná spoločnosť,“ vyhlásil riaditeľ VVP Vode Vojvodine Srđan Kružević.

Spolu s regatistami, ktorí štarto vali z Ribarca, sa po Dunaji plavili riaditeľ VVP Vode Vojvodine Srđan Kružević a primátor Nového Sadu Miloš Vučević až k prechodu do kanálu v Novom Sade.

„Snažíme sa ukázať nový po tenciál našej severnej pokrajiny prostredníctvom cestovného ruchu a námornej dopravy, ako aj všetkého, čo musia ukázať naše obce, ktoré sa spoliehajú na sieť kanálov,“ povedal pri tej príleži tosti Kružević, ktorý sa poďakoval

Prvá stanica regata po štarte z Nového Sadu s približne 90 člnmi dorazila v piatok 24. júna poobede k rybárskej chate Karaš v Báčskom Petrovci na kanáli pri Pontóne.

Tam ich privítali domáci v čele s predsedníčkou obce Jasnou Šprochovou, prichystali pre záujemcov aj kotlíkovú fazuľu a predstavili sa aj miestni výrob covia gastronomických pochúťok – klobás a iných údenín, ako aj medu a kraft pivári. Regatisti tu zostali a prenocovali a na nasledu júci deň sa pobrali a pokračovali v zakreslenej ceste.

O kotlíkovú fazuľu sa postarali kuchári petrovských rybárov

Príchod lodiek k rybárskej chate v Báčskom Petrovci Kto by odolal petrovskej klobáse?

Po horúčosti dobre chutí aj Dolnozemské pivo

Ľudia a udalosti

Kovačičania v Hriňovej

Písal

sa rok 2012, keď sme po prvýkrát odcestovali do Hriňovej na Slovensko, lebo si nás rok predtým všimol tamojší vedúci Milan Obrtal, keď sme sa zúčastnili na Podpolianskych slávnostiach v Detve, kde sme vystúpili na detskom galakoncerte, ktorý on režíroval.

Pred desiatimi rokmi sme sa tam stretli po prvýkrát a odvtedy pravidelne z roka na rok sme sa stretávali u nás alebo u nich a rozvíjali kamarátske vzťahy niekoľkých generácií.

Na ich pozvanie sme po dlhšej prestávke – lebo sme nikam necestovali od roku 2018 – začali organizovať zájazd.

V skupine cestujúcich bolo 45 detí, z toho 26 folkloristov (žiakov od 1. do 4. ročníka) DFS Vločka, ako aj spevácka skupina žiakov (od 5. do 7. ročníka), členovia školského orchestra pod vedením Jána Dišpitera a s nami boli aj predsedníčka súboru Darina Došová Stanová, členovia kolektívu Zuzana Petríková, Vieroslava Válovcová a Katarina Mikulićová, naša bývalá žiačka Anna Ďurišová a tri maminky Nataša Špringeľová, Adriana Babková a Mariana Babková.

Súhrnne 45 detí a 8 dospelých vyštartovali na cestu 16. júna ráno o 9. hodine.

Vo večerných hodinách sa v Mestskom kultúrnom stredisku Hriňová hneď po našom príchode vykonalo ubytovanie do rodín podľa vopred presne určeného rozvrhu.

Piatok 17. júna

O 10. hodine sme mali výchovný koncert v MS KS Hriňová spolu s našimi hostiteľmi DFS Hviezdička Hriňová, 45 minút spolu. Diváci boli tí najmladší – škôlkari MŠ a ZŠ.

Po obede nasledovalo kúpanie s našimi hostiteľmi na kúpalisku v

Hriňovej. Prekrásne kamarátenie hneď v prvý deň.

V predvečer o 19. hodine vystúpenie v obci Kriváň: DFS Slnečnica, DFS Vločka a Malíček Hriňová.

Prvý deň festivalu sa skončil, vo večerných hodinách deti odišli do rodín, kde boli ubytované.

Sobota 18. júna Voľnočasové aktivity: zmrzlina v cukrárni pre všetkých spolu a prechádzka po Hriňovej, odchod na námestie, kde bude v nedeľu nálový koncert a zároveň aj priestorová skúška.

Obed v obci Látky, kde rodičia

detí z Hviezdičky varili guláš na obed a bryndzové halušky na večeru.

O 14.30 h sa začal program S piesňou na Látkach, folklórne vystúpenie na futbalovom štadióne do 17. hodiny.

Po večeri nasledovali dielne pre deti: škola tanca, práca s kožou, výšivka krivou ihlou.

Odchod na ubytovanie. Atraktívny druhý deň festivalu skončený.

Nedeľa 19. júna

Stretnutie všetkých účinkujúcich súborov v krojoch pri ZUŠ.

Zoradenie sprievodu v krojoch a odchod pred Kostol sv. Petra a Pavla.

O 10. hodine sv. omša v kostole, vystúpenie našej speváckej skupiny, evanjelická pieseň.

O 11.30 krátke vystúpenie všet kých súborov na Podpolianskom námestí ako pozvánka na poo bedňajší koncert.

Prechádzka po jarmoku na námestí.

O 15. hodine začiatok gala programu na Podpolianskom ná mestí v Hriňovej, finálový koncert ako vyvrcholenie festivalu Deti pod Poľanou.

Na záver posledné prechádzky s novými kamarátmi po Podpolian skom námestí a súvaha festivalu

na recepcii v ZUŠ. Po recepcii odchod súborov podľa vlastného uváženia.

O 22. hodine sme so srdcom plným lásky a krásnych dojmov o našej pravlasti vyrazili na cestu domov. S nádejou, že sa stretneme čoskoro znova.

Do Kovačice sme pricestovali v pondelok ráno.

Žiaci ZŠ Mladých pokolení v Kovačici

Maturovali kovačickí stredoškoláci

žiaci triedy odboru elektrotechnik informačných technológií.

Malá

maturita predstavuje veľkú životnú zmenu, lebo niečo, čo trvalo ce lých osem rokov, sa končí. Snáď ešte väčším míľnikom v živote človeka je ukončenie stredoškol ského vzdelávania – označuje to skutočné dospievanie a čas zásadných rozhodnutí. Či zapí sať fakultu, ktorú fakultu, či si hneď hľadať zamestnanie? – sú to otázky, s ktorými sa stretáva každý mladý človek na konci ešte jednej etapy svojho života.

Inak to nie je ani pre tohtoroč ných 69 maturantov Gymnázia Mihajla Pupina v Kovačici, kto rí sa rozlúčili so svojou školou, triednymi profesorkami, celým kolektívom a mladšími žiakmi školy. Slávnostný maturitný ve čierok sa konal 23. júna, po tom, čo najprv svoje maturitné skúšky zložili dve triedy všeobecného zamerania gymnázia a potom aj

Po úvodnom odznení hymny Gaudeamus igitur sa prihovorila riaditeľka školy Tatiana Brtková, ktorá pozdravila všetkých matu rantov a prítomných a poďako vala sa žiakom a ich rodičom za preukázanú dôveru k tejto vý chovno-vzdelávacej ustanovizni. V pokračovaní triedne profesorky odovzdali vysvedčenia, pochvaly za všetky mimoškolské aktivity

a diplomy k ukončeniu strednej školy. Nasledovalo aj odovzdanie odmien pre najúspešnejších žia kov. Medzi najlepšími maturant mi boli dvaja nositelia Vukovho diplomu, Miroslav Dišpiter (4. 3) a Samuel Barca (4. 3), ktorý sa stal aj žiakom generácie.

– Nie je podstatné, kto z nás aký diplom dostal, ani aký sme úspech dosiahli, lebo niekto sa viac učil a chodil na súťaže, a nie kto sa venoval svojim koníčkom,

získaval iné skúsenosti počas týchto štyroch rokov. Podstatné je to, čo urobíme ďalej, ako v bu dúcnosti využijeme to, čo sme tu získali, – poznamenal vo svojom príhovore Samuel Barca.

Na záver oficiálnej časti bol prvý tanec večera na školskom dvore, kde sa maturitný večierok aj konal, a bol to tradičný valčík s rodičmi. Po spoločných foto grafiách a nejednej slze na tvári nasledovala veselica a tanec do rána v slávnostnej sieni kovačic kej reštaurácie.

Foto: z archívu gymnázia

Fotografie: z archívu školy

Anna-Andrea Holíková

Žiakom generácie je Samuel Barca

Najúspešnejší maturanti kovačického gymnázia s riaditeľkou a triednymi profesorkami

Ľudia a udalosti

Oslávili Medzinárodný deň Dunaja

Jasminka Činčuráková-Galambošová

Hložany

sa oslavami Me dzinárodného dňa Du naja pravidelne pripájajú k vyše 81 miliónom ľudí v 14 krajinách Európy. Tohto roku sa oslava konala v sobotu 25. júna na nábreží Dunaja v areáli rybárskej chaty. Hlavným organizátorom, čiže zakladateľom podujatia je Združenie ekológov Ekos od roku 2007. Partnermi sú aj ďalšie hlo žianske združenia: Miestny odbor Matice slovenskej a Združenie výtvarníkov Hložianska paleta. Od samého začiatku podujatie sa realizuje v spolupráci so zá kladnou školou a ZŠR Šaran. Už niekoľko rokov na realizácii či oslave sa podieľajú aj SŽ Slovenka, poľovnícky spolok a združenie poľnohospodárov, tiež KOS Jed nota, ako aj KP Gloakvalis.

riadali niekoľko akcií s cieľom upozorniť na potrebu ochrany Dunaja a prírody, čo bolo prízvu kované aj v rámci príležitostného programu. V mene organizátorov sa prihovoril Ondrej Zahorec,

Podujatie prebieha pod heslom Vráťme Dunaju blankyt neba

Aj tohto roku pri rybárskej cha te organizátori paralelne uspo

predseda MOMS, ktorý zdôraznil, že okrem osláv tento významný dátum má usmerniť obyvateľov v povodí európskeho veľtoku k akciám na zvyšovanie ochrany jeho vôd nielen 29. júna, ale po celý rok. Má sa vyzdvyhovať aj význam tejto rieky z aspektu hospodár skeho a turistického potenciálu a každý jednotlivec by mal prispievať k ochrane. V programe ešte vy stúpili žiaci ZŠ Jozefa Marčoka-Dragutina

Anja Ratićová, Robert Mraz a Ras tislav Vrška a okrem dievčenskej speváckej skupiny KOS Jedno ta, ktorá predniesla zmes slo venských ľudoviek, zaspievali aj Petra Dobríková a Silvia Ferková, na akorde óne ich sprevádzal Ivan Galamboš. Program pripravila a moderovala Ele na Vršková, členka MOMS Hložany. Stredobodom po zornosti na tomto podujatí je výtvarný

tábor maliarov amatérov a pro fesionálov, nielen výtvarníkov z Petrovskej obce, ale aj z okolia. Tentoraz účinkovalo 19 detí a zúčastnili sa aj tri mládežníčky;

účastníci boli z Hložian, Báčskeho Petrovca, zo Selenče a z Futogu. Keď ide o dospelých, krásu Du

aj z dedín či mestečiek Báčska Palanka, Petrovaradín, Kać, Beška a Parage. Kým umelci maľovali, prebiehala aj tradičná športová časť podujatia, a to preteky v športovom rybo love. Tohto roku sa zúčastnilo 7 rybá rok. Podľa rozhod cu Pavla Baďana najviac rýb ulovila Mária Baďanová, potom Zuzana Žemberyová a Mária Topolská. Nachytané ryby, pravdaže, vrátili späť do rieky. To uto aktivitou orga nizátor poukazuje na to, že rieka živila ľudstvo odjakživa. Kým sa maľovalo a športovalo, kuchár

naja a jeho nábrežia, ako aj voľné témy, maľovalo 17 výtvarníkov z Hložian, Báčskeho Petrovca, Čelareva, Kulpína, zo Selenče, ako

Pavel Balca a jeho pomocník Mar tin Macko pre účinkujúcich varili chutný guláš, na ktorý prispel o. i. aj dedinský poľovnícky spolok.

Anja Ratić o Dunaji

Otváracia časť oslavy Dňa Dunaja 2022: Elena Vršková a Ondrej Zahorec

Členky SŽ Slovenka a ZE Ekos počas prípravy obeda

Speváčky KOS Jednota

Účastníci výtvarného tábora a predseda ZHP Karol Bartoš

Inšpirácia pri rieke

Program

Piatok

spolku)

21.00 Nočný turnaj v malom futbale (nádvorie školy) Sobota 2. júla

9.00 Detská súťaž v rybolove (pivnický rybník)

9.00 Bazár domácich výrobkov (trhový priestor)

10.00 K reatívne dielne pre najmladších (priestory školy Malac genijalac)

18.00 Hudobný koncert žiakov základnej školy a vyhodnotenie konkurzu o najstaršiu fotografiu Pivnice (slávnostná sieň školy)

19.00 Váľanie mája (Valkársky kraj)

19.30 O tvorenie výstav:

– Retrospektívna panelová výstava 25 rokov festivalu DIDA

DIDA dáva divy, spomienková výstava fotografií Jozefa Chrčka a Jána Kmeťka

rokov Divadla Janka Čemana (dom kultúry)

Divadelné predstavenie Pusťte basu do rozhlasu (dom kultúry)

Nočný turnaj v malom futbale (nádvorie školy)

Pre všetkých účastníkov vý tvarného tábora Miestny odbor

Matice sloven skej a Združenie výtvarníkov Hlo žianska paleta pripravili plátna a farby, MOMS

Hložany daroval aj tričká a ZE Ekos ďakovné listi ny. Najmladších účastníkov orga nizátori častvovali sladkosťami.

Podujatie Deň Dunaja sa rea lizovalo aj prostredníctvom pro jektov, ktoré podporili Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí zo Slovenskej republiky a Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, pred pisy, správu a národnostné men šiny – národnostné spoločenstvá. Celodenný program prebiehal za pekného slnečného počasia a podujatie sa ešte raz vydarilo na výbornú – kvitoval jeden z organizátorov Ondrej Zahorec.

Foto: M. Melichová

Nedeľa 3. júla

Lovecké hry – triafanie do hlinených terčov

Slávnostné bohoslužby v pravoslávnom kostole

Slávnostné bohoslužby v evanjelickom kostole

Slávnostné bohoslužby v Baptistickej cirkvi

Slávnostné bohoslužby v Kresťanskej adventistickej cirkvi

Slávnostné bohoslužby v Evanjelickej metodistickej cirkvi

Vidovdanská detská duchovná akadémia a výstava výtvarných prác (pravoslávny chrám)

Škola bezpečnej jazdy na motocykli (dom kultúry)

Hlavný kuchár Pavel Balca a pomocník Martin Macko

Dni Pivnice

Na výtvarný tábor tradične prichádzajú aj hostia

Nemaľovali iba Dunaj, ale aj iné motívy

V programe sa zúčastnili aj žiaci základnej školy

Končíme štvrtý ročník

Ako už iste viete, do lavice sme si sadli úplne maličkí. A právevtedy sa začalo naše vzdelávanie.

Ako prváčikovia sme netušili, čo tu budeme robiť. Ale rýchlosme to zistili. Začal sa boj o naše vzdelávanie. Prvá učiteľka násnaučila písať, čítať, počítať. Nie vždy mi to išlo ľahko, ale som tonevzdávala. Ani som sa nenazdala a už som bola druháčkou. Sícesme mali tú istú učiteľku, naše vzdelávanie pretrhol vírus. A taksa nakrátko mojou učiteľkou stala moja mama. Toto obdobienemám rada, pretože mi chýbali moji spolužiaci. Po dlhýchletných prázdninách sme sa znovu vrátili do lavíc. Prekvapenienás očakávalo. Naše hodiny trvali iba tridsať minút a aby nebolotoho málo, dostali sme i novú učiteľku, s ktorou sme radi tvorilinádherné veci. Pekne sa nám spolupracovalo. Rýchlo ubeholi tento rok. A už sme si sadali ako veľkí štvrtáci. A znovu násčakalo prekvapenie. Čakala nás nová pani učiteľka. Mala somsíce obavy, ale po krátkom čase sa úplne stratili. Usilovne sompracovala a snažila sa dostávať čím lepšie známky. Štvrtý ročníkrýchlo ubehol. Ale som rada, že sme tento rok šli na výlety a malikrásne zážitky všetci spolu. Keď sa spätne pozriem, každý roksme za sebou niečo zanechali. V prvom ročníku sme zasadilistriebornú jedličku v školskom dvore. V treťom ročníku sme sadilia zariaďovali školské záhradky. Vo štvrtom sme vysadili celý jedenpark stromčekov.

Rýchlo mi ubehli všetky štyri ročníky. Som smutná, keď sipomyslím, že sa musíme rozlúčiť. Chcem sa poďakovať každejučiteľke, za Vašu láskavosť, trpezlivosť a snahu nás niečo naučiť.Síce sa lúčime s Vami, ale ja si na Vás budem len v dobromspomínať.

Veronika Dominika Vidová, 4. aZŠ Jána Amosa Komenského, Kulpín

Končíme štvrtýročník

Už ubehol aj štvrtý ročník. Počas týchtoštyroch ročníkov sa mi všeličo udialo a o niečomvám teraz poviem.

Keď som dovŕšil siedmy rok, už som sa tešilna školu. Prišiel i prvý deň v škole, keď sme vošlidnu, všetko nám bolo divné. V prvom ročníkusme sa učili písať, čítať a rátať. Všetko mi to bolozaujímavé. V druhom ročníku už nebolo tak.Prišiel koronavírus a preto sme sa v druhomročníku učili online. Tretí ročník bol zase inakší.V ňom sme dostali novú pani učiteľku. Znovusme sa zoznamovali a chýbala nám predošlápani učiteľka, ale mali sme radi aj novú. Hodinynám boli skrátené na tridsať minút. V štvrtomročníku sme znovu dostali novú pani učiteľku.Učivo nám už bolo náročnejšie, ale sme hozvládli. Pred koncom štvrtého ročníka sme išlina dvojdňový výlet, potom päťdňový a dňový.Na všetkých výletoch mi bolo pekne.Tieto štyri ročníky mi rýchlo ubehli. Nie somani tak rád, že už budem piatak, pretože mibudú chýbať pani učiteľky.

Filip Šúšerský, 4. aZŠ Jána Amosa Komenského, Kulpín

Prajeme

vám najkrajšie prázdniny. Maximálne si užite svoje voľné dni, zaslúžili ste si ich. Ale ani na prázdninách nezabudnite na váš a náš Detský kútik. Možno aj v lete si tu nájdete svoje práce. Alebo ak budete veľmi hrdí na niečo, čo napíšete alebo nakreslíte počas prázdnin, pošlite nám na našu stránku na Facebooku a radi zverejníme.

Danuška

Una Pintírová, prváčkaZŠ 15. októbra, Pivnica

Snívalo sa mi o...

Každý človek niečo sníva, a to sú niekedy smutné,šťastné, smiešne, a niekedy sú to až strašidelné sny.

Raz sa mi snívalo o jednej dolinke, ktorá bola plnásladkostí. Keď som vošla do tej dolinky, niekto prišielku mne, a to bol medovník. Povedal mi, že sa voláDuky. Duky povedal, že musíme zachrániť ich dolinkua sladký svet pred strašidelnou bosorkou. Musímenájsť tri koláčiky žltej, ružovej a modrej farby. Vošli smedo dolinky a zrazu sme počuli krik. Bola to cukrováprincezná. Mňam, skoro som jej zjedla šaty, ale Dukyma udrel po ruke, že nesmiem zjesť nič v tejto dolinke.Princezná bola zamknutá vo veľkom hrade a nemohlavyjsť von. Duky jej povedal, nech spustí nejaký povraz,že jej pomôžeme, aby sa dostala von. Oslobodili sme jua ona nám dala ružový koláčik. Druhý koláčik nám daltrpaslík, u ktorého sme museli vyriešiť hádanku. Keď smeju úspešne vyriešili, dostali sme modrý koláčik. Získaťtretí koláčik bolo najťažšie. Prišli sme do jedného veľkéhohradu, ale ten hrad nebol zo sladkostí, ale z kameňov. Jasom sa zľakla a skryla som sa za Dukyho. Keď sme vošlido hradu, dvere sa zamkli a zjavila sa zlá bosorka. Dukyhozačarovala a zmenil sa na kameň. Nevedela som, akomu pomôcť. Skryla som sa za stenu a videla som hore zakameňom niečo žlté. Bol to náš tretí koláčik. Spojila somvšetky tri, a hľa, podarilo sa mi zvíťaziť nad zlou bosorkou.Zrazu sa všetky kamene, ktoré sa tam nachádzali, začalimeniť na medovníky. Všetci boli šťastní a vďační, že somich vyslobodila. Zaviedli ma do ich dolinky a usadili mapod veľkú jabloň. Za odmenu, že som ich vyslobodila,mi darovali veľkú lízanku, ktorú som mohla jesť, kedychcem, a z nej nikdy neubúdalo. Dlho sme sa rozprávalia smiali, hrali sme sa všelijaké hry a ako som tak utekala,udrela som sa o strom a spadlo mi jablko na hlavu. Nejakosom sa vrátila späť do svojej izby, a už mi zvonil budík, žemám ísť do školy. Musela som sa rýchlo obliecť a utekaťdo školy. V škole som dlho rozmýšľala o tom sne, ale mav rozmýšľaní prerušila učiteľka s medovníkmi. Keď prišielrad na mňa a keď som ho šla zjesť, ten medovník na mňažmurkol. Spamätala som sa, že aj ďalej spím, ale tentorazv škole. Prebudila ma nahnevaná učiteľka a povedala mi,že sa na hodinách nespí.Sny vedia byť nádherné. Niekedy ak niečo veľmichceme, veríme v to a snívame o tom, sa nám môže ajsplniť.

Noemi Bélová, prváčka,ZŠ 15. októbra, Pivnica

Andreja Brošćinjancová, siedmačkaZŠ T. G. Masaryka, Jánošík

Gestačný diabetes

Prof. Dr. sci. med. Artur Bjelica špecialista na gynekológiu a pôrodníctvo subšpecialista na endokrinológiu

ženy môžu mať dve formy cukrovky, chronickú (predtehotenskú), s ktorou vstupujú do tehotenstva, a gestačnú, ktorá vzniká ako dôsledok tehotenstva.

Tehotné

Tehotenská cukrovka sa prejavuje zníže nou toleranciou glukózy, ktorá sa prvýkrát pozoruje počas tehotenstva. Zvyčajne sa prejavuje medzi 24. a 28. týždňom teho tenstva. Vymizne po pôrode, zvyčajne po 6. týždni od pôrodu.

Tehotenská cukrovka je dôsledkom hor monálnej nerovnováhy (vylučovanie placen tárnych hormónov, placentárny laktogén a progesterón), ktoré blokujú tvorbu ďalšieho potrebného množstva inzulínu.

Ak v takýchto podmienkach pankreas nedokáže produkovať ďalší inzulín, ktorý by zabezpečil normálnu hladinu cukru v krvi, vzniká tehotenská cukrovka, ktorá sa prejavuje zvýšenou hladinou cukru (glukó zy) v krvi tehotnej ženy.

Pr ÍZN akY g E stač N ého DI ab E tu

Pri tomto type cukrovky je problém, že tehotná žena príznaky nevníma alebo si ich spája s druhým stavom. Z týchto dôvodov zostáva veľké množstvo prípadov gestač ného diabetu nediagnostikované.

Charakteristické príznaky sú:

• zvýšený smäd, • zvýšené močenie, • zvýšený hlad, • svrbenie kože, • vaginálne infekcie počas tehotenstva.

o sobY, ktoré M a jú v Yšš IE r IZI ko v ZNI ku g E stač N ého DI ab E tu, sú:

– staršie tehotné ženy nad 40 rokov; – obézne tehotné ženy, ktoré vstúpili do tehotenstva s nadváhou, alebo ktoré počas tehotenstva výrazne pribrali (viac, ako sa odporúča); – tehotné ženy trpiace vysokým krvným tlakom; – tehotné ženy v neskoršom tehotenstve, ak pri prvom porodili dieťa nad štyri kilogramy; – tehotné ženy v druhom a ďalších teho tenstvách, ak sa gestačný diabetes prejavil v prvom; – tí, ktorí majú diabetikov v najbližšej rodine; – ženy, ktoré viackrát potratili alebo pred časne porodili.

D I ag N ó Z a

Podozrenie z tehotenskej cukrovky je možné, ak pravidelný mesačný test krvi a moču ukazuje vysokú hladinu ranného cukru, alebo keď test krvi a moču ukazuje rannú hladinu glukózy (glukóza po 10 hodi nách nalačno) medzi 6,1 a 6,9 mmol/l a viac.

Vtedy je potrebné, aby tehotná žena okamžite kontaktovala svojho lekára s cieľom vykonať podrobnejšie analýzy, v prvom rade glukózový záťažový test (OGTT test) v tehotenstve.

ko MP l I káCIE

Cukor v tehotenstve, ak sa nedrží pod kontrolou, je sprevádzaný komplikáciami.

MP l I káCIE, ktoré M ôžu ov P lY v NI ť DIE ťa: – nadváha s komplikáciami pri pôrode; – predčasný pôrod; – dýchacie ťažkosti – predčasne narodené deti narodené matkám s gestačným diabe tom môžu mať syndróm respiračnej tiesne – stav, ktorý sťažuje dýchanie; – nízka hladina cukru v krvi (hypoglyké mia) – niekedy majú matky s tehotenskou cukrovkou nízku hladinu cukru v krvi (hy poglykémia) krátko po pôrode; – obezita a cukrovka 2. typu v neskoršom veku; deti matiek s malým gestačným dia betom majú vyššie riziko vzniku obezity a cukrovky 2. typu v neskoršom veku. ko MP l I káCIE P ost I hujú CE

t E hot N ú ž EN u:

Vysoký krvný tlak a preeklampsia – teho tenská cukrovka zvyšuje riziko vysokého krvného tlaku, ako aj preeklampsie. Pôrod cisárskym rezom vás pravdepodobnejšie čaká, ak máte tehotenskú cukrovku.

Budúca cukrovka – je pravdepodobnejšie, že sa bude opakovať počas nasledujúceho tehotenstva; existuje aj zvýšené riziko neskoršieho prepuknutia cukrovky 2. typu lIE čba

Liečba gestačného diabetu zahŕňa diétu, miernu fyzickú aktivitu, pravidelnú kontrolu hladiny cukru v krvi a v prípade potreby inzulínovú terapiu.

Tehotenská cukrovka je vo väčšine prípa dov regulovaná stravou, správnou výživou (odporúčajú ju gynekológovia, endokrino lógovia a dietológovia) a miernou fyzickou aktivitou a len v malom počte prípadov sa podáva inzulínová terapia, ku ktorej do chádza, ak po niekoľkých týždňoch diéty nereguluje hladinu cukru v krvi stravou.

Ak je tento typ cukrovky včas diagnos tikovaný a kontrolovaný, nepredstavuje veľké riziko ani pre matku, ani pre dieťa.

Preložila: Anna Horvátová

Súťaž trubačov o postup do veľkého finále

Stevan Lenhart

orchestrov z Vojvodiny a okolia Belehradu o po stup do veľkej prehliadky srbských trubačov v Guči sa už viac rokov koná v Padine a pred stavuje nekaždodennú atrakciu pre milovníkov takéhoto druhu hudby. V tomto roku sa poduja tie Guča v Padine usporiadalo v piatok 24. júna v Športovom stredisku Dolina, kde na letnom javisku vystúpili štyri súťažné súbory trubačov a na programe bol aj koncert zábavnej a rocko vej hudby.

Súťaž

Na úvod podujatia sa priho voril Petar Višnjički, zástupca predsedu Obce Kovačica, a slova sa ujala aj Vesna Stambolićová, predsedníčka Zhromaždenia obce Lučani, ktorá poukázala na dlhoročnú priateľskú spolu prácu medzi Kovačickou obcou a Dragačevom.

„Začiatky kultúrnej spolupráce našej obce s prehliadkou truba čov v Guči datujú ešte zo 70. a 80. rokov dvadsiateho storočia, naši maliari tam vystavovali obrazy a občas tam hosťovali aj naše folklórne súbory,“ hovorí Pavel Sampor z Turistickej organizácie Obce Kovačica, ktorá je hlavným organizátorom tohto podujatia. „S cieľom afirmovať turistickú ponuku našej obce pred rokmi

sme sa rozhodli zintenzívniť spo luprácu s Gučou a naši maliari spoločne vypracovali veľký ob raz pre Múzeum trúby ako dar k 50. výročiu prehliadky trubačov. V Guči sa každoročne zhromaž ďuje veľký počet obecenstva a naším cieľom bolo prezen tovať tunajší brand insitné ho umenia aj v tom prostredí, takže tam už pravidelne bý vajú výstavy obrazov našich maliarov.“

Súťaž vojvo dinských tru bačov o postup do prehliadky v Guči sa roku 2010 začala usporadúvať najprv v Kovačici a za posledných 7 – 8 rokov býva v Padine. „Ukázalo sa, že obe censtvo v Padine dobre reaguje na hudbu trubačov, a to bol hlavný dôvod, prečo sa podujatie presťahovalo do toh to prostredia. Okrem toho významnú po moc pri organizácii nám každoročne po skytuje aj FK Dolina,“ poznamenáva Pavel Sampor.

V tomto roku sú ťažili štyri seniorské súbory trubačov: Novosadskí trubači a Orchester Danijela

Kostića z Nového Sadu, Orches ter Damira Ametovića z Borče a Orchester Danijela Jokanovića zo Šídu. Ich prejavy hodnotila odborná porota, v ktorej boli profesori hudby Branislav Gagić (predseda), Kamelija Ćirićová a Slobodan Ćirić.

tović, pokým cenu za najlepší súbor získal Orchester Danijela Jokanovića zo Šídu, ktorý po stúpil do finále 61. prehliad ky trubačov v Guči. Program tohtoročného podujatia Guča v Padine moderovala Anna Su cháneková.

Podľa rozhodnutia poroty v tomto roku cenu za najlepšieho trubača získali dvaja hudobníci – Boško Krdžavac a Damir Ame

V pokračo vaní večera na javisku vystú pil Bid Bend zo Zreňanina, ktorého reper toár bol zlože ný z evergrínov a známych skla dieb zábavnej hudby. Na zá ver koncertova la novosadská hardrocková skupina Griva, ktorá má v Padine fanúšikov ešte z obdobia 80. rokov. Skupina pôsobí s určitými prestávkami od roku 1982 a má za sebou päť albumov, ako aj vydanie s koncertnými nahrávkami a jednu kompiláciu. Me dzi ich najznámejšie hity patria piesne Vojvodino, što si tako ravna, Što te tata pušta samu a Kog sam đavola tražio u tebi. Organizáciu podujatia

Guča v Padine 2022 mali na starosti Turistická or ganizácia Obce Kovačica, Futbalový klub Dolina Padina, Základná škola maršala Tita a Dom kul túry Michala Babinku.

Vystúpenie Orchestra Damira Ametovića z Borče

Trubači ako nekaždodenná atrakcia na padinskom letnom javisku

Zreňaninský Bid Bend zahral evergríny a zábavné piesne

Pavel Sampor z Turistickej orga nizácie Obce Kovačica

a udalosti

Na návšteve Veterného parku Kovačica

Vstredu

15. júna – vo Svetový deň vetra – sme s naším učiteľom techniky a technológie Jánom Sabom navštívili Veterný park Kovačica, ktorý sa nachádza za našou dedinou. U nás často fúkajú vetry a z toho dôvodu bol tento park aj urobený. Dozvedeli sme sa tam všeličo, ale azda najdôležitejšie bolo to, že vietor ako zdroj energie, ktorý je pritom zdarma, sa konvertuje na elektrický prúd, a je to pre našu planétu jedna z najčistejších technológií na jeho výrobu. Takto získaná energia sa nazýva zelená energia, lebo

neznečisťuje životné prostredie, na rozdiel od energie získanej v termoelektrárňach.

Prebiehalo to takto: náš učiteľ Ján Sabo dohodol obchôdzku centrály veterného parku a onedlho nás sprievodca Nikola tam srdečne privítal. Najprv nás oboznámil s tým, kde všetko pôjdeme a čo budeme vidieť, a jeho spolupracovníčka Milica nám ponúkla občerstvenie. Dozvedeli sme sa, koľko sa vlastne elektriny vyrába vo veternom parku: denne je to vraj dosť pre celé mesto Zreňanin. Videli sme tam aj izbu, odkiaľ kontrolujú všetky veterné elektrárne. Je ich spolu 38. Každá veterná turbína váži 80 ton, vrtuľa (elisa) má až 5 ton, výška stĺpa je 110 m a spolu s

vrtuľou 170 m.

Príprava dokumentácie na výstavbu tohto veterného parku trvala 6 rokov. Všetko sa začalo v roku 2012. Dozvedeli sme sa aj to, že sa okrem poveternostných podmienok najprv muselo sledovať, i ktoré vtáky obývajú tento kraj cez deň, v noci sledovali netopiere a až potom mohla rma dostať stavebné povolenie. Veterný park Kovačica je podľa veľkosti druhý v Srbsku z deviatich veterných parkov, ktoré sú u nás vystavané.

Pri tejto príležitosti sa srdečne poďakúvame zamestnancom Veterného parku Kovačica Nikolovi, Markovi a Milici za pekné privítanie, venovaný čas a ochotu ukázať a porozprávať nám zaujímavosti o veterných elektrárňach.

Ďakujeme Vladimírovi Kuchárikovi za krásne fotozábery.

Katarína Ušáková a Sára Roháriková, žiačky 6. 2, ZŠ maršala Tita v Padine

Poľnohospodárske

rozhľady

Slabý dopyt pokračuje

Ľ. Sýkorová

Európska únia znižuje spotrebu pesticídov

Ľubica Sýkorová

Európska komisia prijala návrhy zákonov na obnovu poškodených ekosystémov, ako aj prírody v celej Európe – od poľnohospodárskej pôdy a mora až po lesy a mestské oblasti. Navrhuje sa znížiť používanie a riziko z chemických pesticídov o 50 percent do roku 2030 a zakázať ich akékoľvek používanie v oblastiach, ako sú verejné parky, ihriská a školy. Súčasné pravidlá obmedzujúce ich používanie sú vraj príliš slabé a v celej EÚ sa neuplatňujú dôsledne.

Návrh zákona podporuje obnovu degradovaných, poškodených alebo zničených ekosystémov a vrátenie viac prírody a biodiverzity všade, od poľnohospodárskej a lesnej pôdy až po morské prostredie a mestské oblasti. Opatrenia zahŕňajú revitalizáciu mokradí, riek, lesov, trávnatých plôch, mora, mestských oblastí a druhov v EÚ. Pomôžu taktiež zvýšiť pro-

duktivitu poľnohospodárstva a poskytnúť dôležité oblasti na neresenie a chov morských rýb, čím sa znížia riziká pre potravinovú bezpečnosť a zvýši sa odolnosť potravinového systému. Vo vyhlásení sa uvádza, že opatrenia zohrávajú dôležitú úlohu pri obmedzovaní globálneho otepľovania a pri prispôsobovaní sa klimatickým zmenám, pri zmierňovaní účinkov prírodných katastrof, ako sú povodne, suchá a vlny horúčav.

Cieľom je, aby tieto opatrenia do roku 2030 obnovili aspoň 20 percent pevninských a morských oblastí EÚ a potom do roku 2050 rozšíriť na všetkých, ktorí to potrebujú. Každé euro vynaložené na tieto účely prináša návratnosť investície od 8 do 38 eur v závislosti od ekosystému. Na výdavky na ochranu a obnovu biodiverzity bude k dispozícii približne 100 miliárd eur. Pokiaľ ide o morské ekosystémy, umožní sa obno-

va populácie rýb. Zníženie poklesu počtu opeľovačov prospeje poľnohospodárstvu a biologicky rozmanitejšie lesy budú odolnejšie proti klimatickým zmenám.

Produkčnej burze v Novom Sade v dňoch od 20. do 23. 6. pokračoval slabý dopyt po poľnohospodárskych komoditách, čo ovplyvnilo znížený objem obchodov. Najviac aktivít bolo zaznamenaných na trhu s kukuricou. Vyššie cenové hladiny ponuky v porovnaní s predchádzajúcim týždňom neviedli k obchodovaniu vo väčšom množstve. S týmto obilím sa začalo obchodovať za cenu 32,00 din./kg bez DPH a do konca týždňa bol uzatvorený burzový kontrakt na cenovej úrovni 31,00 din./kg bez DPH. V porovnaní s predchádzajúcim týždňom cena vzrástla o 2,70 %. Priemerná cena bola 31,83 din./kg bez DPH.

Na

Nový rod pšenice bol ponúkaný s vyšším percentom bielkovín, od 14 do 15 %. Burzové kontrakty na pšenicu v roku 2022 boli uzatvorené za cenu 38,00 din./kg bez DPH. Dopyt po pšenici z minuloročného rodu bol slabý. Od začiatku mesiaca sa sója drží na rovnakej cenovej úrovni. Citeľná je zvýšená ponuka tejto olejniny, pričom na druhej strane je dopyt veľmi slabý. Burzové kontrakty sa realizovali od 72,50 do 72,60 din./kg bez DPH. Priemerná cena jačmeňa bola 32,50 din./ kg bez DPH, čo je oproti predchádzajúcemu týždňu pokles o 4,41%.

Cieľom zákonov, ktoré sa zavádzajú, je náprava environmentálnych škôd do roku 2050. V posledných rokoch došlo k poklesu populácie včiel, čo je alarmujúce. Preto navrhované opatrenia zahŕňajú plány na zastavenie úbytku opeľovačov do roku 2030 a následné zvýšenie ich populácie. Dôraz sa kladie na ekologickejšie a obnovené ekosystémy v mestských centrách a v blízkosti miest, ako aj na existenciu zdravších pobreží, riek, lesov a vidieckych oblastí bohatých na biodiverzitu. Návrh by mal posilniť hospodársku budúcnosť a odolnosť EÚ. No čo je podľa jedných nevyhnutnosť

pre ochranu ľudského zdravia, prírody a klímy, iní vnímajú ako hrozbu pre produkciu potravín.○

Podľa najnovších informácií budú musieť európski poľnohospodári do roku 2030 obmedziť spotrebu pesticídov o 50 percent. Európska únia ide meniť pravidlá používania pesticídov a podľa Európskej komisie by zmena nemala byť iba kozmetická.

Škodcovia ríbezle a egreša

Ing. Ján Tancik, PhD.

Ríbezle a egreše napáda značné množstvo viac alebo menej špecializovaných fytofágov s rôz nym hospodárskym významom. Listové puky a listy poškodzujú roztoče: roztočec ríbezľový –Bryobia ribis, ale aj polyfágny roztočec chmeľový a roztočec ovocný z čeľade Tetranychidae, ako aj vlnovník ríbezľový – Cecidophyopsis ribis z čeľade vlnovníkovité – Eriophyidae. Puky a listy napáda aj viac druhov vošiek, z ktorých sú najvýznamnejší: voška ríbezľová – Cryptomyzus ribis a voška egrešová – Aphis grossulariae. Holožer listov môžu zapríčiniť piliarky: piliarka ríbezľová – Nematus ribesii a piliarka egrešová – Hoplocampa chrysorrhoea, ako aj piadivka egrešová – Abraxas grossulariatus. Listy poškodzuje aj byľomor ríbezľový – Dasineura tetensi. Puky poškodzuje plodomor egrešový – Contarinia ribis a plody vijačka egrešová – Zophodia grossulariella. Vetvičky napáda podobník tipuľovitý – Synanthedon tipuliformis.

ROZTOČEC RÍBEZĽOVÝ

Dospelá samička má elipsovitý tvar tela, ktoré je dlhé 0,7 mm zelenej až hnedosivej farby, v jarnom období je karmíno vočervená. Na povrchu tela sú chĺpky a priečne vlásky. Podobne ako roztočec jabloňový, aj tento druh má prvý pár nôh výrazne dlhší ako ostatné. Vajíčka majú okrúhly tvar a sú červenej farby. Larvy majú jasnočervenú farbu. Prezimujú vajíčka na konároch hostiteľskej rastliny. Larvy z va jíčok sa liahnu začiatkom apríla, niekoľko týždňov skôr ako larvy roztoča ovocného. Larvy napá dajú puky a vyvíjajúce sa listy. Vývoj larvy a dvoch štádií nýmf trvá 6 týždňov. Masový výskyt tohto škodcu je od konca mája do augusta. Počas slnečných dní sa nachádza na oboch stranách listov, v nepriaznivom počasí – počas chladných alebo daždi vých dní je väčšinou v úkrytoch, v štrbinách kôry. Samčeky sú neznáme, rozmnožujú sa par tenogeneticky. Samička kladie vajíčka do pukov, menej často na listy. Embryonálny vývoj letných vajíčok trvá 3 týždne. Má tri generácie do roka, ktoré sa prelínajú.

ŠKODLIVOSŤ

Roztočec ríbezľový škodí na ríbezliach, egrešoch a môže sa vyskytovať aj na hruške, čerešni, slivke a viniči. Škodí vyciciavaním štiav z pukov a listov. Napadnuté listy sú často zdeformované. Na miestach vyciciavania listov v blízkosti nervov sa vytvárajú

najprv striebristé škvrny, ktoré neskoršie hnednú. Poškodené miesta sú krehké a rozpadávajú sa. Napadnuté listy často opadá vajú. V dôsledku predčasného opadnutia asimilačných orgánov sa podstatne znižujú úrody v budúcom roku. Po opadnutí

špeciálnymi akaricídmi Omnite 57 E v 0,1 % koncentrácii, Mitac 20 EC v 0,1 % až 0,15 % konc., Neoron 500 EC v 0,1 % konc., ktoré neničia prirodzených ne priateľov roztočcov. Známych je až 65 druhov ich prirodzených nepriateľov. V prirodzenej re

klásť vajíčka. Embryonálny vývoj trvá od 6 do 12 dní v závislosti od teploty. Vývoj od vyliahnutia larvy až po dospelú samičku trvá 8 – 16 dní. Každá samička nakladie okolo 50 vajíčok, takže v jednom púčiku môže byť aj 8 000 vajíčok. Roztoče z púčikov, v ktorých prezimovali, migrujú na mladé púčiky. Migrácie za čínajú od marca a najintenzív nejšie sú v období, keď kvitnú ríbezle. Od konca mája až do októbra sa tento druh rozmno žuje v napadnutých pukoch. Má viac generácií do roka.

ŠKODLIVOSŤ

Hostiteľské rastliny sú čierne ríbezle, ale aj iné druhy z rodu Ribis. Vlnovník ríbezľový cicia v pukoch najmä čiernych ríbezlí, čo zapríčiňuje zväčšenie (hyper trofiu) pukov. Napadnuté puky majú tvar loptových hálok a sú viacnásobne väčšie (priemer 15 mm) od nenapadnutých pukov, na jar sa nerozvíjajú, hnednú a zasychajú. Pri silnom napadnutí dochádza k značnému poškodeniu letorastov a listov, čo sa pre javuje malým počtom bobúľ alebo ich úplnou absenciou na napadnutej rastline. Je to jeden z najvýznamnejších škodcov čiernych ríbezlí, škodí priamo zastavením rašenia pukov, ale aj ne priamo ako vektor veľmi nebezpečnej vírusovej cho roby – reverzie čiernych ríbezlí (BRAV).

listov pučia nové listy zo spiacich púčikov, konáriky nedostatočne vyzrievajú a sú náchylnejšie v zimnom období na vymŕza nie. Celkové oslabenie ríbezlí a egrešov spôsobené skorým opadnutím lístia je často príči nou vyššieho výskytu ďalších škodcov a druhotných chorôb.

OCHRANA

Proti roztočom prezimujú cich vo forme vajíčok je účinné ošetrenie na jar pred kvitnutím olejnatými prípravkami. Počas vegetácie pri zistení 4 a viac roztočov na 1 liste je potreb né urobiť chemické ošetrenie

gulácii roztočcov hlavnú úlohu zohrávajú dravé roztoče z čeľade Phytoseidae.

VLNOVNÍK RÍBEZĽOVÝ

Telo dospelej samičky vlnov níka ríbezľového má pretiahnutý vretenovitý tvar, bielej farby, dlhé 0,23 – 0,24 mm. Na brušku má 70 prstencov. Samček meria od 0,12 do 0,16 mm, na brušku má 60 prstencov. Vajíčko je oválne, v priemere meria 50 µm. Prezimuje dospelá oplodnená samička v púčikoch hostiteľ ských rastlín. Znáša nízke teploty od -2 do -5 °C. Na jar, keď je tep lota nad 5 °C, samičky začínajú

OCHRANA Nepriama ochrana pri výsadbe pozostáva z výberu rezistent ných odrôd, odolných proti tomuto škodcovi. Treba sa vy hýbať nákupu sadeníc z plôch, kde sa vyskytuje tento škodca. Je tiež dôležité likvidovať a spáliť napadnuté kry. Priama ochrana sa robí aplikáciou účinných akaricídov(na báze propargitu) na jar, keď teplota dosiahne aspoň 13 °C, druhá aplikácia sa robí po zbere. Čiastočné zníže nie populačnej hustoty tohto škodcu sa dá dosiahnuť aj prí pravkami povolenými v ekolo

gickej produkcii, a to: ošetrením polysulfidom vápenatým alebo zmesou síry a prípravku na báze pomarančového oleja alebo síry a vodného skla. Osvedčilo sa aj použitie dravého roztoča Typhlodromus piry , ktorý sa aplikuje v zimnom období.

VOŠKA RÍBEZĽOVÁ

Bezkrídla samička má telo dlhé 1,2 – 1,8 mm, žltozelenej, niekedy oranžovej farby. Tykadlá má dlhšie ako telo, žlto sfarbené. Okrídlené samičky sú podobné bezkrídlym, no sú tmavšie sfar bené – hnedosivo.

Prezimujú vajíčka na primár nom hostiteľovi (červené ríbezle, ale aj iné druhy rodu Ribes). Nym fy sa liahnu v apríli a živia sa na spodnej strane mladých listov, kde vytvárajú husté kolónie. Na začiatku leta okrídlené samičky migrujú na sekundárneho hosti teľa, a to sú rôzne druhy čistcov a hluchavky. V septembri sa vracajú na primárneho hostiteľa, kde oplodnené samičky kladú vajíčka na puky.

ŠKODLIVOSŤ

Voška ríbezľová je veľmi rozší rená najmä na červenej ríbezli. Škodí vyciciavaním štiav na spodnej strane listov a vylu čovaním toxických látok, ktoré spôsobujú hypertrofiu buniek v podobe klenutých pľuzgierov žltej alebo červenej farby. Pri silnom napadnutí spôsobujú výrazné skrúcanie listov. Plo dy sú oblepené medovicou. Neprenáša vírusy ríbezlí, no je schopná prenášať iné vírusy: vírus mozaiky uhoriek, žltej zakrpatenosti cibule a čiernej krúžkovitosti kapusty.

OCHRANA

Z nepriamych opatrení je vý znamné odstránenie vetvičiek zo sadu po reze. Priame opatrenia proti prezimujúcim škodcom v štádiu vajíčka v predjarnom období vykonávame príprav kami na báze olejov. Po vyliah nutí lariev skôr ako sa vytvoria pľuzgiere používame povolené aficídy. V systéme integrovanej produkcie treba použiť prípravky podľa zoznamu povolených prí

pravkov a v organickej produkcii sa využívajú insekticídy na báze azadirachtínu.

VOŠKA EGREŠOVÁ

Bezkrídla samička má telo dlhé 1,5 – 1,8 mm, tmavoze lenej farby, pokryté voskovým práškom. Tykadlá má kratšie ako telo. Sifunkuly sú štíhle valcovité s tmavším koncom. Okrídlená samička má telo dlhé 1,3 – 2 mm, hlava a hruď sú čierne, bruško bledo- alebo tmavozelené. Pre zimujú vajíčka na primárnom hostiteľovi (egreš a ríbezľa). Nymfy sa liahnu od konca marca.

hruď žltohnedú. Dorastená larva meria 17 mm, je bledozelenej farby, s čiernou hlavou. Panôžky sú žltej farby, ako aj prvý, druhý a jedenásty článok. Prezimujú dospelé larvy v pôde. Na jar sa kuklia a dospelé jedince sa liahnu v apríli. Po oplodnení samičky kladú vajíčka do ryhy, ktorú urobia s kladielkom na spodnej strane listu. Larvy sa liahnu o 7 – 14 dní a živia sa vyhrýzaním drobných dierok, neskôr požierajú listy od okraja. Ich vývoj trvá 20 – 25 dní, kuklia sa v pôde a zhruba po dvoch

že samička má na brušku tri a samček štyri žlté pásiky. Krídla v rozpätí merajú 18 mm, sú prie svitné a žilky sú modrofialové. Larvy dorastú do dĺžky 25 mm, sú bielej farby a nohy a hlava sú hnedé. Prezimuje v štádiu larvy v chodbe vyhryzenej do prúta hostiteľskej rastliny. Na jar pokračujú v žere rôzne dlho v zá vislosti na veľkosti larvy. Kuklia sa v chodbe, motýle sa liahnu od júna a lietajú až v auguste. Samičky kladú vajíčka na vetvy v blízkosti pukov. Vyliahnuté larvy sa vžierajú do prútov, kde

Od polovice mája vytvára husté kolónie na koncoch letorastov až do konca júla. Okrídlené sa mičky sa vyskytujú v najväčšom množstve v júli, keď preletujú na sekundárneho hostiteľa –kalinu. V jeseni sa vracajú na primárneho hostiteľa.

ŠKODLIVOSŤ

Voška egrešová je rozšírená zvlášť na egreši, občas škodí aj na ríbezli. Škodí vyciciavaním štiav na koncoch letorastov a na listoch a spôsobuje husté hniezda zo skučeravených listov na konci letorastov. Letorasty ne dostatočne vyzrievajú a v zime ľahšie vymŕzajú.

OCHRANA

Je rovnaká ako pri voške ríbezľovej.

PILIARKA RÍBEZĽOVÁ

Dĺžka tela dospelého jedinca je 6 – 8 mm. Má výrazný po hlavný dimorfizmus. Samček je menší od samičky a prevažne čierny, kým samičky sú bledšie. Samičky majú hlavu žltočervenú,

týždňoch vyletujú imága druhej generácie. Obyčajne má tri gene rácie, za priaznivejších okolností i v teplejších oblastiach môže vzniknúť aj štvrtá generácia. ŠKODLIVOSŤ

Škodí na egreši a na druhoch z rodu Ribes. Je to významný škodca v záhradách a v dvoch- až trojročných sadoch. Pahúsenice tejto piliarky sú schopné pri silnom výskyte veľmi rýchlo zapríčiniť holožery. Na egreši poškodzujú aj plody.

OCHRANA

Z nepriamych opatrení vý znamná je ochrana a podpora biodiverzity a prirodzených nepriateľov vyradením nese lektívnych insekticídov. Priama ochrana by sa mala robiť proti mladým larvám. V organickej produkcii sa využíva insekticíd na báze azadirachtínu (NeemA zal) alebo spinosadu (SpinTor).

PODOBNÍK TIPUĽOVITÝ

Motýľ má telo dlhé 9 – 10 mm, modročervenej farby, s tým,

vyžierajú v dreni chodbu. Vývoj larvy trvá 9 mesiacov. Má jednu generáciu do roka.

ŠKODLIVOSŤ

Podobník tipuľovitý škodí na ríbezliach a egrešoch. V prípade zanedbávania ochrany môže spôsobiť vážne škody. Húsenice tohto škodcu vyžierajú dreň vetvičiek, čo spôsobuje vädnutie a zasychanie listov a vetvičiek. Najsilnejšie sa uschýnanie preja vuje v čase dozrievania plodov.

OCHRANA

Významným opatrením je odrezávanie a ničenie napad nutých vetvičiek v období pred kvitnutím. Na väčších súvislých plochách nad 5 ha v poslednom čase sa tiež využíva veľmi úspeš ne metóda metenia samčekov pomocou feromónov. V orga nickej produkcii sa využívajú aj entomopatogénne háďatká z rodu Stainernema. Chemická ochrana by sa mala robiť v čase liahnutia lariev.

Listy ríbezle poškodené voškami (foto: Zdenka Ďurčianska)

Pestovanie konopí vo svetle tradície vojvodinských Slovákov a moderných technológií

Ľubica Sýkorová

Dňa 8. júla na Inštitúte pre rastlinnú výrobu a zeleninárstvo Nový Sad na Oddelení pre zeleninárstvo a alternatívne plodiny v Báčskom Petrovci o 10. hodine sa bude konať prvý otvorený Konopný infodeň, ktorý je súčasťou projektu Budúcnosť pestovania priemyselnej konopy medzi vojvodinskými Slovákmi –spojenie tradičných poznatkov a moderných výrobných postupov.

Spomínaný projekt má za cieľ informovať verejnosť o pestovaní a úlohe konôp v rozvoji cirkulárnych biohospodárskych ekosystémov – stimulujúcich regionálny rozvoj. Projektové aktivity počítajú aj s praktickými konopnými dňami. Naplánované sú dva otvorené konopné infodni v Báčskom Petrovci, kde účastníci budú mať možnosť spoznať výsledky súčasného vedeckého výskumu v oblasti pestovania, spracovania a použitia stebiel priemyselnej konopy. Počas konopných infodní bude organizovaná návšteva pokusného poľa a bude možná aj výmena skúseností s ostatnými aktérmi konopného reťazca.

Projekt podporuje Pokrajinský sekretariát pre vysoké školstvo a vedecko-výskumnú činnosť Vojvodiny a spoločne ho realizujú Poľnohospodárska fakulta Univerzity v Novom Sade a Inštitút pre rastlinnú výrobu a zeleninárstvo Nový Sad – Inštitút národného významu pre Republiku Srbsko. Chmeľ, cirok metlový a konope sú rastlinné druhy, ktoré

boli kedysi symbolmi slovenskej národnostnej menšiny vo Vojvodine. Konope sa v týchto oblastiach tradične pestovali pre stonky a boli ekonomicky dôležitou plodinou. Do polovice minulého storočia vo väčšine slovenských dedín vo Vojvodine

vody pomaly dozrieva a rozkladá sa. Má mnohostranné využitie vo výrobe lán, v textilnom, stavebnom, automobilovom a kožiarskom priemysle. Odstavením týchto spracovateľských kapacít zanikol aj trh pre konopu ako surovinu.

OD ROKU 2012 NÁVRAT

KONOPÍ NA NAŠE POLIA

U nás sa od roku 2012 sporadicky zvyšuje plocha osiata konopou, ktorá sa dnes predovšetkým pestuje na produkciu kvetov a semena. Na celom svete renesancia záujmu o konope

štruktúr spoločnosti s cieľom oživiť pestovanie konôp.

Základným princípom cirkulárnej bioekonomiky je optimálne využitie biologických zdrojov pri minimalizácii tvorby odpadu, čo stimuluje udržateľnú výrobu s vývojom nových produktov. Plány na oživenie alebo rozšírenie produkcie existujú takmer vo všetkých krajinách Európskej únie, kde je produkcia konôp najčastejšie dotovaná zo strany štátu. Spustenie moderných výskumných programov a vytváranie odrôd so zlepšenou agronomickou výkonnosťou, ako aj na nové účely (odrody určené na extrakciu kanabinoidov alebo vysoký obsah terpénov) sú niektoré z plánovaných odpovedí členských krajín EÚ na nové požiadavky priemyslu a rastúci trh.

pracovali konopárne, v ktorých sa spracovávala stonka a vyrábalo vlákno.

Separované vlákno je stredne hrubé a pevné, ponorením do

v novom tisícročí ovplyvnila vytváranie viac sietí kľúčových aktérov – pestovateľov, výskumných inštitúcií, spracovateľského priemyslu, legislatívnych a iných

Prekážkou akceptovania pestovania tejto potenciálne vysoko výnosnej plodiny u nás sú okrem iného aj neúplné a často nesprávne informácie o pestovaní, vstupoch a výrobných cenách, možnostiach spracovania a marketingu konopných produktov. Aj to je jeden z dôvodov, prečo bol projekt vypracovaný. Všetci záujemcovia, pestovatelia a spracovatelia konôp tak majú možnosť bližšie sa zoznámiť a získať všetky potrebné informácie priamo od šľachtiteľov tejto jedinečnej a perspektívnej rastliny.

Prvý hybrid slnečnice vznikol v Novom Sade

Ľ. Sýkorová

Po dvojročnom oneskorení pre situáciu s COVID-19 sa od 20. do 23. 6. konečne uskutočnila dlho očakávaná 20. medzinárodná konferencia o slnečnici – ISA 2022 (International sun ower assosiation 2022). V Kongresovom centre Master Novosadského výstaviska sa stretlo viac ako 450 odborníkov a vedcov z 30 krajín sveta. Táto konferencia je najväčším podujatím svojho druhu, ktoré sa organizuje každé 4 roky. Prvý raz v histórii konferencie bol po druhýkrát vybraný a uznaný za hostiteľa Inštitút pre rastlinnú výrobu a zeleninárstvo v Novom Sade, čo, pokiaľ ide o výskum slnečnice, svedčí o jeho význame vo svete.

Organizátorom podujatia bol Inštitút pre rastlinnú výrobu a zeleninárstvo v Novom Sade pod záštitou Medzinárodnej asociácie slnečníc (ISA). Konferenciu otvoril Dr. Vladimír Miklič, vedúci Oddelenia olejových kultúr inštitútu, zároveň aj predseda organizačného výboru konferencie a predseda predstavenstva Medzinárodnej asociácie slnečníc. Na otvorení povedal, že za posledných pár rokov sa toho veľa udialo a že svet už po pandémii koronavírusu nie je rovnaký. Inštitút pre rastlinnú výrobu a zeleninárstvo v Novom Sade bol vždy priekopníkom v oblasti nových technológií. Prvé hybridy slnečnice vznikli v roku 1978 v Novom Sade a inštitút ako prvý v Európe vytvoril špeciálne hybridy, ktoré sú odolné proti rôznym pesticídom. „Cieľom konferencie je vidieť, akými smermi sa uberá vedecký výskum, ale aj to, čo sa uplatní vo výrobe, pretože ceny slnečnice na svetovom trhu prudko vzrástli a polovica pro-

dukcie je ohrozená pre udalosti v Ukrajine. Slnečnica je kultúrou, do ktorej sa stále viac investuje. Na obzore sú nové technológie,

Dr. Jegor Miladinović oboznámil účastníkov s prácou inštitútu a uviedol, že táto inštitúcia sa už desaťročia aktívne podieľa na mnohých národných a medzinárodných projektoch. „Vedci z inštitútu boli medzi prvými na svete, ktorí vytvorili hybridy slnečnice v sedemdesiatych rokoch a ako prví našli zdroj odolnosti proti chorobe Phomopsis a vytvorili odolné hybridy.“

Prítomných pozdravil aj generálny riaditeľ Novosadského výstaviska Slobodan Cvetković, ktorý povedal, že je rád, že prá-

veľmi rada, že sme podporili takéto medzinárodné stretnutie, a podporíme aj všetky ostatné, pretože po pandemickej výzve je dôležité, aby sa vedci stretli naživo a vymieňali si skúsenosti a poznatky. Som hlavne rada, že náš vedecký ústav je organizátorom. Prináša vedeckej komunite nesmierny rozmer a my budeme aj naďalej investovať do vedy a mladých ľudí.“

Rôzne časti konferencie zahŕňali prezentácie a postery o najnovšom výskume slnečnice a predstavené boli najnovšie objavy v oblasti šľachtenia rastlín, ochrany porastov, klimatického stresu, kvality osiva a mnohých ďalších tém.

ktoré náš inštitút čoskoro uvedie, a na trhu ich možno očakávať o dva roky. Som si istý, že inštitút bude prvý v Európe, ktorý príde s novými technológiami o slnečnici, a môžem hrdo povedať, že sme výnimoční tým, že spúšťame mnohé svetové trendy.“

Generálny riaditeľ inštitútu

ve Novosadské výstavisko bolo hostiteľom takého významného podujatia a že sa konferencia v Novom Sade koná už po druhýkrát. Účastníkov pozdravila aj štátna tajomníčka Ministerstva školstva, vedy a technického rozvoja prof. Dr. Mariana Dukićová Mijatovićová, ktorá povedala: „Som

V posledný deň podujatia sa na Oddelení slnečnice na Rímskych Šiancoch konal Deň slnečnicového poľa. Pri tejto príležitosti bola predstavená aj svetová zbierka hybridov slnečnice a najväčšia zbierka divokých druhov slnečnice v Európe, ktorá je podľa novosadského Inštitútu pre rastlinnú výrobu a zeleninárstvo mimoriadne dôležitá pre ďalší genetický výskum a tvorbu nových hybridov slnečnice, ktoré budú odolávať klimatickým zmenám či novým chorobám.

Hlavnou úlohou tohto podujatia je podľa organizátorov určiť nové smery, ktorými sa bude vedecký výskum pri slnečniciach uberať, a zistiť, čo sa bude dať realizovať vo výrobe v teréne. ○

rody bahniakov

DrSc. Ján Babiak

Rad bahniakov je dosť nehomogénny. Preto aj v rámci zhluku týchto vtákov sa nemohla zaobísť prítomnosť rodov alebo až čeľadí, v ktorých niektoré druhy majú aj vlastnosti operencov iných skupín. Také sú rody kalužiačik (Actitis), lyskonoh (Phala ropus) a brodník (Xenus). Tak kalužiačik a brodník je blízky rodu Tringa, čo je ešte v rade bahniakov, kým lyskonoh v tom ide aj mimo tohto radu, lebo, ako mu samo rodové meno hovorí, s niektorými vlastnosťami je blízky rodu Fulica z radu Gruiformes.

Tieto rozdiely možno nie sú ani veľké, ale sú podstatné. Kalužiačik malý je minivari ant jeho veľkých rodákov, tak ako aj brodník sivý, ale tento má ešte aj nahor ohnutý zobák. Lyskonoh úzkozobý je o polovicu menší od lysky čiernej, ale sa jej podobá stavbou nôh a hustotou peria, a tak viac pláva na vode, ako bro dí po nej. Tieto „pobočné“ rody sú menšie vtáky žijúce v biotope plytkého pobrežia. Podľa po

po polárny kruh. Iba v strednej a južnej Európe sa jeho plynulý areál mení na ostrovcovitý. Je sťahovavý a zimuje na prímorí a v ekvatoriálnej a južnej Afrike.

Vo Vojvodine je pomerne častý, hoci je to už okraj jeho juhozá padného areálu rozšírenia. U nás ho vidno od začiatku marca do prvých dní novembra.

Biotop: Možno ho nájsť na štr kovitých, až skalnatých brehoch riek a ostrovov, ale aj potokov, na pieskovom po breží kanálov, ako i na krovinami poras tenom riečnom ná breží. Svoje životné okolie si volí od nížin do 1 300 m n. v.

mierne lesklé, sivo-žltavej farby, s tmavšími škvrnami. Inkubácia je 20 – 22 dní. Na vajciach samec sedí častejšie. Po vyliahnutí rodinka opúšťa hniezdo a mlaď o tri týždne začína lietať.

Potrava: Konzumuje hmyz (aj ich larvy), kôrovce, červy...

Hlas: Spieva rýchle „si-si-sik“, hvízdavo „sví-sví-sví-sví...“, občas to preruší s „čk-dede“. Výstraž ný hlas je „híííp“. V toku švitorí „svididii-dide-svididii-dide...“

LYSKONOH ÚZKOZOBÝ –

PHALAROPUS LOBATUS, Linné 1758

Juvenilné mláďatá v prvej zime majú aj čierne odtiene na chrbte. Konzumuje bezstavovce, hmyz a jeho larvy. Hlási sa krátkym nosno-hrdelným „čep“, niekedy aj dvojslabične „čerrr-re“. V čase toku aj samec, aj samička sa hlásia ostrým hrdelným „ček“. BRODNÍK (KALUŽIAK) SIVÝ (RUSKÝ) – XENUS CINEREUS, Güldenstädt 1775

hlavia nie sú dimorfné okrem lyskonoha, kde je prítomná aj jemná inverzia sekundárnych sexuálnych znakov, ale každý z týchto druhov má svadobný a zimný šat. Konzumujú potravu živočíšneho pôvodu. Z bydlis kového aspektu len kalužiačik u nás aj hniezdi, lyskonoh je tu na transmigrácii a brodník je u nás aj v období sťahovania naozaj zriedkavý.

KALUŽIA(ČI)K MALÝ (RIEČNY) – ACTITIS (TRINGA)

HYPOLEUCOS, Linné 1758

Rozšírenie: Je eurázijským vtá kom. Na tomto dvojkontinente hniezdi v pásme od 30 ° s. z. š.

Rozlíšenie: Má oli vovohnedú hornú časť tela s tmavšími škvrnami, nad okom biely pásik. Predná časť hrude je sivo biela, kým farba peria dolnej časti tela je biela. Samička sa nerozlišuje od samčeka. Mláďatá sú v pá perčeku na chrbte pieskovej farby s tmavými škvrnami a na bruchu biele. Mláďatá majú farbu dospelých s vý raznejšou škvrnitosťou.

Hniezdenie: Na hniezdisko priletujú už spárené a hneď po príchode stavajú hniezdo. Robia ho na zemi, v dobre ukrytom, vegetáciou mas kovanom brehu, asi 2 m nad vodou. Je hlboké a vnútro má vystlané suchou trávou a listami. Samička do neho znesie 4 (5) vajec hruškovitého tvaru. Sú

Je vták pobrežných častí Ark tídy a je sťahovavý. Zimuje v nadrovníkovom a rovníkovom prímorí. Jeho biotop sú mokrade, jazierka a vŕbový porast v del tách riek, ale aj horské svahy nad hranicou lesa. U nás ho vidieť len ako príležitostné ho migranta v období preletu do zimoviska (september – októ ber), ako aj pri jeho návrate do západnej časti Škandinávie (fe bruár – apríl). Letný šat lyskonoha je pestrejší (v zóne krku je pásmo hrdzavočervenka vej farby a na chrbte žlté nazube né pásy). U samca sú tieto farby

Je to vták, ktorý obýva strednú časť Ruska od Fínskeho zálivu po Kamčatku v pásme od 50 ° s. z. š. po polárny kruh. Je sťahovavý a zimuje na pobreží Indického oceánu a na prímorí východnej Afriky. U nás je zaznamenaný len prednedávnom (na jazere

bledšie. V zimnom šate sa čer vené a žlté sfarbenie tratí, a tak vskutku je tento vták sivobiely.

Rusanda pri Melenciach), a tak sa považuje za veľmi zriedkavého migranta. Ide o časť západnej populácie, vlastne najvysunutej šieho ramena tohto siváka z údolia Dnepra, ktorá si pri sťahovaní volí trasu vedľa západného pobrežia Čier neho mora a tak niekedy Dunajom zablúdi aj k nám. Môžeme ho očakávať na väčších vodných plochách a mokradiach. Je to sivo -hnedo-žltý vták s dlhým na hore vyvráteným zo bákom. Konzumuje vodný hmyz a jeho larvy, ako i drobné kôrovce. Pri prelete rýchle opakuje „vyvyvy“ a pri párení spieva „ka klí-rrííí, ka klí-rrííí...“.

Brodník sivý

Pestujeme levanduľu

Ľubica Sýkorová

Levanduľa – Lavandula sp. (Miller), srb. lavanda, je veľmi obľúbená okrasná a liečivá rastlina a čoraz častejšie sa aj u nás pestuje na plantážach. Na kvalitu pôdy nie je veľmi náročná, jej pestovanie je veľmi ekonomické a môže slúžiť aj ako dobrá pastva pre včely. Názov levanduľa pochádza z latinského slova lavare, čo znamená kúpať sa, a vysvetľuje základný účel sušených kvetov a esenciálneho oleja. Esenciálny olej z pravej levandule sa používa na výrobu parfumov a kolínskej vody. Na výrobu mydla sa používa lacnejšia hybridná levanduľa. Liečivé vlastnosti levandule sú predovšetkým zníženie psychického napätia pri migréne a neuralgii, no uvoľňuje aj kŕče a pomáha pri hojení rán.

Spomedzi

niekoľko desi atok druhov levandule je najviac pestovaným druhom levanduľa úzkolistá –Lavandula angustifolia Mill. (syn. levanduľa anglická a levandu ľa pravá). Od 18. storočia bola levanduľa pravá šľachtená pre kozmetický priemysel najmä v Anglicku. Od konca sedem desiatych rokov minulého storočia je čoraz častejšie pes tovaný aj medzidruhový hybrid levandule úzkolistej a levan dule širokolistej – Lavandula angustifolia Mill. x  Lavandula latifolia Medik. označovaný ako  Lavandula x intermedia a nazývaný tiež ako levandin (syn. levanduľa holandská a levandu ľa francúzska).

MORFOLOGICKÉ

VLASTNOSTI LEVANDULE

Levanduľa pravá – úzkolistá rastie do nadmorskej výšky 1 700 m, širokolistá do 700 m a hybridná do 700 – 1 000 m. Le vanduľa je trváca rastlina, ktorá rastie vo forme pologuľovitého kríka. Životnosť divokej a pes tovanej levandule je až do 30 rokov. Koreň je drevnatý, veľmi rozvetvený a preniká hlboko do pôdy. Stonka je krátka, hrubá, drevnatá a od koreňového krčka veľmi rozvetvená.

Levanduľa úz kolistá je trváci poloker do rastajúci do výšky 0,4 – 0,7 m s voľným výskytom v krajinách južnej Európy, v krovitých stano vištiach v oblastiach v blízkosti stredozemného mora. Tomu zodpovedajú aj nároky levan dule na pestovateľské prostre die, ide o typickú suchomilnú rastlinu. Za miesta pôvodného výskytu sú považované suché nezalesnené kamenisté úbočia. Tieto stanovištia pri pestovaní zodpovedajú teplým, slnečným polohám so stredne ťažkou pôdou bohatou na vápnik. Čím viac slnka, tým je vyššia kvalita silice levandule.

LEVANDUĽA NEZNÁŠA ZAMOKRENÉ PARCELY

Zatienené ani zamokrené par cely nie sú na založenie plantáže vhodné, inak na pôdne podm ienky nie je levanduľa náročná. Kamenisté pôdy jej vyhovujú, no príliš ťažké, a naopak, ani príliš ľahké pôdy taktiež nie sú vhodné. Úplne sa treba vyhnúť pestovaniu na zamokrených parcelách, prípadne takéto parcely je potrebné pred založe ním plantáže odvodniť. Hlboký kolovitý koreň levandule na zamokrených pôdach vyhníva.

Korene levandule vyhnívajú aj

na stanovištiach, kde v dôsledku vyššej vlhkosti vzduchu dochád za k rozvoju ochorení hubového pôvodu. Z hľadiska pôdnej reakcie sú vhodné pôdy s pH 6,5 – 7,5. Zimné mrazy levanduli škodia, no skôr iba výnimočne. Krátkodobo znesie aj tuhšie zimné mrazy, ale dlhodobá tuhá zima bez snehovej prikrývky porast poškodzuje. Porast sa pred zimou môže chrániť pri krývaním. Nebezpečné sú aj neskoré jarné mrazíky, ktoré už vegetujúci porast dokážu tiež značne poškodiť.

AKO STRIHAŤ LEVANDUĽU?

Strihanie je veľmi dôležitá súčasť pestovania levandule. Striháme 2 razy do roka. Na jar, aby sme mali mohutnejší ker, a po odkvete. Nikdy ne striháme do drevnatej časti, ale vždy musíme nechať približne jednu tretinu zelenej mladej stonky. Ak zanedbáme striha nie, budeme mať rozťahaný a nekompaktný ker.

ÚČINKY LEVANDULE

NA ĽUDSKÉ ZDRAVIE

Všetky druhy levandule sa vyznačujú silnou, rozpoznateľ nou vôňou, ktorá pochádza z nahromadeného esenciálneho oleja. Esenciálny olej sa získa

va destiláciou kvetov levan dule. Ako prví liečivé účinky levandule objavili Rimania. Starý Gréci, Rimania, ale aj Peržania spaľovali levanduľu v miestnosti chorého, aby dez infikovali vzduch. V 17. a 18. storočí bola vôňa levandule jednou z najobľúbenejších vôní. Počas druhej svetovej vojny sa ako antiseptikum na rany používali tampóny napustené levanduľovým olejom.

Veľmi obľúbený levanduľový olej si môžeme pripraviť aj sami. Čerstvo posekané kvety sa ma cerujú šesť až osem týždňov v olivovom oleji, ktorý sa vtiera do pokožky na boľavé miesta. Pomáha pri reume, po úrazoch, pri vykĺbeninách, natrhnutých svaloch, zápaloch nervov, mi gréne.

V kuchyni má levanduľa tiež svoje miesto. Kvety aromatizujú džemy či cukor. Pripravuje sa z nich aj levanduľový ocot, ktorý sa pridáva do šalátov a omáčok. Okrem toho levanduľa svojou vôňou osvieži šatník a účinne ochráni bielizeň pred moľami. Levanduľa v plátennom vrec úšku a položená vedľa vankúša alebo pod ním zaručí pokojný spánok. 

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Bravčový bôčik v ananásovej omáčke

Suroviny: 500 g bravčového bôčika, 2 PL oleja, 1 menšia cibuľa, 2 strúčiky cesnaku, 200 ml ananásovej šťavy, 300 ml vody, 2 PL sójovej omáčky, podľa chuti soľ, mleté čierne korenie, 200 g ananásu, 1 KL tmavej sójovej omáčky

Takto sa to podarí: Ak máme čerstvý ananás, očistíme ho, polovicu odšťavíme a polovicu pokrájame na kocky. Môžeme použiť aj ananásový kompót, ktorého sirup tiež odložíme do omáčky. V hlbokej panvici zahrejeme olej, pridáme nadrobno nasekanú cibuľu a cesnak a krátko (2 minúty) restujeme. Potom pridáme na kocky alebo plátky pokrájaný bravčový bôčik a spoločne s cibuľou a cesnakom ho opekáme, kým sa všetky kúsky nezatiahnu. Potom mäso podlejeme ananásovou šťavou (alebo sirupom), vodou, pridáme sójovú omáčku (2 lyžice) a všetko privedieme k varu. Do omáčky podľa chuti pridáme soľ, mleté čierne korenie, panvicu zakryjeme a všetko podusíme zhruba 40 minút. Potom k mäsku a omáčke pridáme kúsky ananásu, lyžičku tmavej sójovej omáčky, premiešame, zakryjeme a opäť dusíme ešte 10 minút. Hotový bravčový bôčik v ananásovej omáčke podávame s varenou ryžou a jedlo môžeme ešte posypať najemno nasekanou jarnou cibuľkou. Nektárinková bublanina (hrnčekový recept)

Suroviny: hrnček – 250 ml; Na cesto: 3 vajcia, 1 hrnček práškového cukru, 1/2 hrnčeka oleja, 1 hrnček mlieka, 2 hrnčeky polohrubej múky, 1 balíček prášku do pečiva, štipka soli; Ešte potrebujeme: 5 nektárinok, trochu práškového cukru Takto sa to podarí: Nektárinky umyjeme, prepolíme a pokrájame na hrubšie plátky. V miske spolu vyšľaháme celé vajcia s cukrom do bledej peny. Potom prilejeme olej, mlieko a premiešame. Do tekutej zmesi preosejeme múku, prášok do pečiva, štipku soli a vyšľaháme hladké cesto. Menší hlbší plech (35 x 25 cm) vystelieme papierom na pečenie a nalejeme doň cesto. Kúsky nektáriniek obalíme v práškovom cukre a v radoch ich pokladáme na vrch cesta. Koláč pečieme v rúre vyhriatej na 170 °C zhruba 35 až 40 minút. Bublaninu necháme chvíľku vychladnúť, posypeme ju práškovým cukrom a môžeme servírovať.

Višňová bublanina s bielkovým snehom

Suroviny: tortová forma s priemerom 22cm, Na cesto: 3 žĺtky, 100 g kryštálového cukru, 100 g masla, 200 g bieleho jogurtu, 250 g hladkej múky, 1 KL kypriaceho prášku, 1 KL sódy bikarbóny, štipka soli, 2 hrste višní (čerstvé alebo z kompótu); Na bielkový sneh: 3 bielky, 1 KL citrónovej šťavy, 150 g kryštálového cukru; Ešte potrebujeme: trochu masla na vymastenie formy, trochu hladkej múky na vysypanie formy, trochu práškového cukru na obalenie višní, trochu kakaa na posypanie Takto sa to podarí: Vajíčka rozklepneme, oddelíme bielky od žĺtkov a bielky odložíme bokom. V miske vyšľaháme žĺtky s cukrom do bledej peny, prilejeme roztopené (nie horúce) maslo a primiešame aj jogurt. Do tekutého základu cesta preosejeme múku, kypriaci prášok, sódu a štipku soli. Vyšľaháme hladké cesto. Cesto nalejeme do formy, ktorú sme vymastili maslom a vysypali múkou. Na vrch koláča rozsypeme višne, ktoré sme obalili v troške práškového cukru. Bublaninu pečieme v rúre vyhriatej na 170 °C približne 30 minút. Medzitým si z bielkov a kvapky citrónovej šťavy vyšľaháme penu, do ktorej postupne (po lyžiciach) pridávame cukor, kým nezískame lesklý pevný sneh. Po polhodine pečenia nanesieme bielkový sneh na horúci koláč a pečieme ešte zhruba 10 až 15 minút. Višňovú bublaninu s bielkovým snehom necháme krátko vychladnúť pri izbovej teplote, posypeme ju preosiatym kakaom a môžeme servírovať. Roláda s malinami a čučoriedkami

Suroviny: Na roládu: 6 vajec, 6 PL polohrubej múky, 6 PL kryštálového cukru, 1 KL kypriaceho prášku, štipka soli; Na krém: 500 g mascarpone, 150 g práškového cukru, strúhaná kôra z 1 citróna; Na džem: 150 g malín, 150 g čučoriedok, 5 PL kryštálového cukru, 1 KL škrobu (maizena), 1 KL vanilkového extraktu; Na ozdobu: za hrsť malín, za hrsť čučoriedok Takto sa to podarí: Rúru predhrejeme na 180 °C. Vajcia rozdelíme a bielky vyšľaháme so soľou a cukrom na tuhý sneh. Po jednom do snehu zašľaháme žĺtky a nakoniec preosiatu múku s kypriacim práškom. Cesto rozotrieme na plech vystlaný papierom na pečenie a v rúre vyhriatej na 180 °C pečieme 10 až 15 minút. Po upečení plát preklopíme na utierku posypanú práškovým cukrom, odstránime papier, odrežeme z krajov asi 1 cm široké pásy (odložíme bokom) a korpus zvinieme. Necháme úplne vychladnúť. Medzitým vyšľaháme mascarpone s citrónovou kôrou a cukrom. Pripravíme si džem. Maliny a čučoriedky dáme zohrievať na panvicu, pridáme cukor, asi 2 lyžice vody a spolu povaríme. Nakoniec pridáme extrakt a maizenu a dobre rozmixujeme v mixéri. Necháme vychladnúť. Vychladnuté cesto rozvinieme, vnútornú stranu potrieme džemom a 2/3 krému a znova zvinieme do rolády. Vrch potrieme zvyšným krémom, zasypeme omrvinkami z odrezaných krajov rolády a necháme stuhnúť. Pred podávaním dozdobíme čerstvým ovocím.  

Zdroj: recepty.sk Výber: Ľ. Sýkorová

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 558 |

Pripravuje: Ľubica Sýkorová | Použitá domáca a zahraničná literatúra

Kultúra

Knižná premiéra a sviatok lyrických skladieb

Anna Francistyová

Vtýchto dňoch tlačou vyšla už tretia publikácia venovaná Festivalu slovenskej hudobnej tvorby Zlatý kľúč. Volá sa Lyrické skladby z Festivalu slovenskej hudobnej tvorby Zlatý kľúč 1970 – 1998 a jej autorom je Ján Šimoni. Kniha mala premiéru v piatok 24. júna v Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci. Obohatená bola prednesom početných lyrických skladieb, ktorých texty a notové záznamy sú v predstavenej knihe, vďaka čomu vyznela ako krásny a dojímavý umelecký večierok.

Publikáciu vydali Matica slovenská v Srbsku a Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, a to za nančnej podpory Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí v Bratislave.

Po uvítacom príhovore riaditeľky hostiteľského gymnázia Jarmily Vrbovskej nasledovali pochvalné slová o význame prezentovanej knihy, o ohromnom úsilí autora, o skúsenostiach aktivistov, ktorí sa podieľali v organizovaní a zveľaďovaní tohto festivalu v sledovanom období. Moderátorka Teodora Šimoniová slovo dala Branislavovi Kulíkovi, predsedovi MSS, Vladimírovi Francistymu, riaditeľovi ÚKVS, Kataríne Melegovej-Melichovej, predsedníčke Rady pre Slovákov žijúcich v zahraničí pri Matici slovenskej a predsedníčke MOMS Petrovec, a Jurajovi Súdimu st., ako i autorovi Jánovi Šimonimu. Podľa obsahu prezentovanej knihy v rokoch, keď festival mal

vo svojej koncepcii aj koncert lyrických skladieb, spolu ich odznelo 184. Z tohto počtu je tu spracovaných a pre ďalšie predvedenie pripravených 174 skladieb. Teda iba 10 sa autorovi Jánovi Šimonimu žiadnym spôsobom nepodarilo dostať. Ale aj ich názvy, tvorcovia a interpreti sú známi. Ako vo svojom príhovore spomenul, autor verí, že touto knihou splatil dlh festivalu. Využil túto príležitosť, aby sa verejne poďakoval všetkým, ktorí mu pomohli aj tento projekt úspeš-

Známe lyrické skladby z tohto vzácneho festivalu novej slovenskej hudobnej tvorby na piatkovom večierku spievali osvedčení a festivaloví interpreti: Rastislav Struhár, Juraj Súdi ml., Anna Berédiová, Jaroslav Kriška, Tatiana Jašková, Juraj Súdi ml., Vladimír Kriška, Anna Zorňanová Kulíková, Mária Turanská, Ľudmila Berediová Stupavská a Iveta Kováčová. Za sprievodu ľudového orchestra niektorí z nich zaspievali aj viac pesničiek. Každú divákom vďaka údajom z čerstvej knihy Jána Šimoniho priblížila moderátorka. Sú medzi nimi aj také, ktoré medzičasom zľudoveli, a pritom sa vie presne, kedy vznikli a kto sú ich autori. Spevákov sprevádzal 8-členný ľudový orchester v zložení: Tatiana Jašková, Juraj Súdi ml., Đorđe Petriško, Ondrej Maglovský, Ján Šimoni, Miroslav Hemela, Juraj Súdi st. a Juraj Zolňan.

ne ukončiť. Ináč aj on sám stál pri zrode tohto festivalu, dlhé roky bol jeho hybnou silou, teda členom organizačného tímu, sám zostavil aj vlani vydanú knihu Festival slovenskej hudobnej tvorby Zlatý kľúč 1970 – 1998 a s Annou Dudášovou v roku 2005 knihu pod názvom XXV. festival slovenskej hudobnej tvorby Zlatý kľúč Selenča 2005

Na záver tohto vydareného umeleckého večierka, ktorého scenár vypracovala a nad jeho profesionálnou realizáciou bdela Katarína Melegová-Melichová, Branislav Kulík, predseda MSS, odovzdal autorovi Jánovi Šimonimu autorské výtlačky. V duchu vyslovených želaní na tomto podujatí veríme tiež, že táto premiéra bude prvý a r-

matívny krok nielen v oprášení spomienok na úspešných skladateľov, textárov, upravovateľov a interpretov, ale i v ďalšom presadzovaní týchto vzácnych a už pri prvom predvedení mnohých i odmenených slovenských lyrických skladieb. Iste si mnohí milovníci a interpreti tohto druhu pesničiek nájdu pre seba tie, ktoré si zaradia do svojho repertoáru. Tým, že sa budú častejšie spievať, a teda i počuť pri rôznych príležitostiach, znovu sa tieto nové festivalové piesne s ponáškou na ľudové, neskôr pomenované lyrické skladby, popularizujú a zachovajú pre budúce generácie. A to bol cieľ a sen neúnavného autora publikácie Jána Šimoniho. Spomenieme tu iba niektoré pesničky a uvidíte, že ich vlastne poznáme: V záhrade odkvitla už ružička, Popod náš oblok tečie vodička, Susedkine jabĺčka, Stratené letá (prvý verš: Širokou riekou voda odteká...), Hnevala sa frajerôčka , Za našima humny , Pieseň o sklamanom dievčati (Anička má prsteň s modrým kamienkom...), V tej Padine na doline jedlička, Tri zvony zvonili (Májový večierok v slzách si spomínam...), Pieseň o Petrovci (Petrovec je mestečko voňajúce chlebom...), Dávala mi radu tá moja mamička, Pieseň o ilockom vínku

Branislav Kulík, predseda MSS, odovzdal v mene jedného z vydavateľov zostavovateľovi Jánovi Šimonimu autorské výtlačky

Účastníci piatkového umeleckého večierka

Kultúra

Naše najstaršie kultúrne podujatie

Danuška Berediová-Banovićová

je Nový Sad tohto roku európske hlavné mesto kultúry, 66. literár ne snemovanie sa v sobotu 25.

Keďže

júna konalo práve v Novom Sade, a to v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov, ako skromný prínos k tomuto titulu

vanie najstaršie kultúrne podu jatie vo Vojvodine. Poďakovala sa ústavu za účasť v organizá cii, ako aj Výboru pre kultúru NRSNM, ktorého predsedníčka Anna Čapeľová sa prítomným aj prihovorila.

Snemovanie sa začalo ude lením Ceny Nového života. Predsedníčka komisie Katarína Pucovská prečítala zdôvodnenie komisie, ktorá sa Cenu Nového života za rok 2021 rozhodla ude liť Danielovi Pixiadesovi.

Vladimír Valentík, riaditeľ Slovenského vydavateľského centra, predstavil knihu laureáta Smery a pobrežia, ktorú pripra vili Zdenka Valentová-Balićová a Smiljana Pixiadesová a ktorá vyšla tlačou deň pred snemo vaním. Podľa želania autora kni hu dostali všetci prítomní na snemovaní. Nakoniec sa Daniel Pixiades, spisovateľ a učiteľ, teraz žijúci v Kanade, prítomným pri hovoril prostredníctvom videa, ktoré poslal.

V pokračovaní snemovania odzneli príspevky venované jubilantom. Pri príležitosti 100 rokov od narodenia Zlatka Klátika príspevok Zuzany Čížiko vej prečítal Ladislav Čáni. Jeho báseň Ženy v čiernom prečítala Danica Vrbová a o bibliografii, ktorú vydal ÚKVS pri príležitos ti tohto výročia, hovoril Jozef Klátik, ktorý ju ilustroval.

láriková z príležitosti sedem desiatky profesora Miroslava Dudka hovorili o jeho vedec

dernou poslal Michal Babiak a časť z neho prečítala Zdenka Valentová-Belićová.

Nového Sadu. Týmito slovami prítomných privítala zodpoved ná redaktorka časopisu Nový život Zdenka Valentová-Belićová a dodala, že je literárne snemo

O Jarmile Ho doličovej k 70. životnému ju bileu príspevok Významná lite rárna vedkyňa a pedagogička pripravili Jas na Uhláriková a Daniela Mar čoková.

Anna Marga réta Lačoková a Jasna Uh

ko-výskumnej a pedagogickej činnosti. Príspevok Miroslav Dudok medzi Eliotom a postmo

O jubilan toch Nebojšovi Kuzmanovićovi (60) a Annamá rii Boldockej -Grbićovej (50) Martin Prebu dila mal dva príspevky: Slo vensko-srbské mosty Nebojšu Kuzmanovića a  Polnočný rímsky valčík s Annamáriou alebo Provinčný weltshmerz bez Annamárie.

V záverečnej časti programu odzneli ešte niekto ré texty. Anna Ma rićová prečítala svoj príspevok Antológia súčasnej slovenskej drámy a príspevok Viery Benkovej Au tor v časoch koróny prečítala Danica Vr bová. Odznel aj text Samuela Koruniaka O Danielovi Dudkovi a Zdenka Valentová -Belićová pripravila príspevok Dialektika knihy a literatúry

Zdenka Valentová-Belićová s tohtoročnou Cenou Nového života, ktorú udelili Danielovi Pixiadesovi

Jubilant Miroslav Dudok

Profesorka Jarmila Hodoličová (v strede) tohto roku oslávila 70. narodeniny

Martin Prebudila hovoril o dvoch tohtoročných jubilantoch: Annamárii Boldockej-Grbićovej a Nebojšovi Kuzmanovićovi

Vidovdanské stretnutie

Anna Lešťanová

Po dvoch pandemických rokoch 18. Vidovdanské stretnutie – Medzinárodný festival detského folklóru – sa v Starej Pazove tohto roku usku točnil v sobotu 25. júna. Tentoraz sa pre zlé počasie program nezačal sprievodom účastníkov pazovskými ulicami, ale prebiehal iba v divadelnej sále. Vystúpilo osem detských tanečných skupín (tentoraz iba z našej krajiny), a to z Inđije, Putiniec, Krčedina, zo Starých Bánoviec, z Novej Pazovy, No vých Bánoviec a zo Starej Pa

zovy. Tohtoročné Vidovdanské stretnutie slávnostne otvoril Dragoslav Bonđi, predseda Vý konného výboru Rady MS Stará Pazova.

Podujatie prebiehalo pod zá štitou Obce Stará Pazova a za podpory Strediska pre kultúru a Zväzu ochotníkov Obce Stará Pazova. Organizátorom Vidov danského stretnutia od roku 2003 je staropazovský KUS Bran ka Radičevića. Ináč Vidovdanské stretnutie patrí medzi podujatia s osobitným významom pre Staropazovskú obec. Medzi účastníkmi programu bola i detská tanečná skupina

K Svetovému dňu hudby dva koncerty

A. Lešťanová

Aj v Starej Pazove si pripomenuli 21. jún – Svetový deň hudby. Založený bol pred 40 rokmi vo Francúzsku a jeho hlav nou ideou je propagácia hud by. Tentoraz k tomuto dňu na plató pred staropazovskou divadelnou sálou odzneli až dva koncerty v organizácii Mr. kontrabasu Ljubinka Lazića a v spolupráci so Strediskom pre kultúru Stará Pazova.

Najprv sa publiku predstavili žiaci Hudobnej školy Ljubinka Lazića z Vojky a na tomto záve rečnom koncerte v školskom roku 2021/2022 zahrali na niekoľkých inštrumentoch.

Po vystúpení mladučkých hudobníkov špeciálnou hostkou ďalšieho koncertu bola operná speváčka Zorica Belićová z Nového Sadu. Za sprievodu tamojších tambu rášov pod vedením Lj. Lazića

zaspievala nielen klasické, ale aj staromestské skladby. Zorica Belićová študovala na Oddelení klavíra a opery

umelcami zo Srbska i zo za hraničia. S kolegom Lazićom a s tamburášmi spolupracu je už päť rokov. Účinkovala

ného divadla v Novom Sade. Získala niekoľko štipendií vrátane štipendia Goethe ho inštitútu v rámci projektu Berliner tage für alte music v Berlíne . Získala aj 3. cenu na Medzinárodnej klavírnej súťaži Nikolaia Rubinsteina v Paríži a Špeciálnu cenu na Festivale slovanskej gramot nosti a kultúry v Moskve. Je autorkou mnohých hudob ných projektov a iniciátorkou založenia Regionálneho fondu pre rozvoj umenia.

CHÝRNIK

Akadémie umení v Novom Sade. Účinkovala v popred ných sopránových úlohách v dielach Verdiho, Pucciniho, Donizettiho, Mozarta, Bacha. Spolupracuje s mnohými

vo vystúpeniach s Orches trom RTV, Orchestrom RTS, Orchestrom Akadémie umení v Novom Sade, Symfonickým orchestrom Srbskej armády a Orchestrom Srbského národ

BÁČSKY PETROVEC. V ne deľu 3. júla o 19.30 v zborovom dome SEAVC v Báčskom Petrov ci budú večerné služby Božie s Cyrilo-metodským pásmom slova a hudby, ktoré pripravia cirkevný zbor SEAVC a MOMS Petrovec.

staropazovského SKUS hrdi nu Janka Čmelíka a vystúpila s choreografiou Ruženy Čer venskej.

Z vystúpenia ochotníkov slovenského spolku – SKUS hrdinu Janka Čmelíka

Z vystúpenia opernej umelkyne v Starej Pazove

S láskou a hrdosťou na kultúrnu históriu

Anna Francistyová

Úctyhodných

vyše 130 rokov uplynulo od začiatkov kultúrno-umeleckej činnosti v Petrovci. Písal sa rok 1891, keď tu začal pôsobiť Petrovský spevokol, v ktorom sa

-Melichová, členka Správnej rady KUS Petrovská družina, sprítomnila dejiny spolkárskeho života v Petrovci. Pripomenula predchodcov terajšieho spolku, ich predsedov, choreografov, významné spoločenské ocenenia (napríklad Iskra kultúry od

však nenacvičoval len spev, ale sa tam hrávali aj divadlá. Pôsobil prakticky do roku 1953, potom v práci na tomto poli nasledovali ďalšie spolky. Tak sme sa dostali až k súčasnému KUS Petrovská družina, ktorého aktivisti k tomuto výročiu v sobotu 25. júna 2022 v Slovenskom vojvodinskom divadle usporiadali príležitostný celovečerný program.

Na úvod Katarína Melegová-

Kultúrno-osvetového spoločenstva Vojvodiny v roku 1985), činnosť a úspech sekcií, tradičné akcie (napríklad Dni chmeľu a piva), účasť a ocenenia na festivaloch Tancuj, tan-

cuj..., Zlatá brána, 3 x Ď, zájazdy. Ozrejmujúc tento príležitostný celovečerný program zdôraznila: „Prijmite ho tak, ako sme ho my pripravovali: s láskou a hrdosťou na našu kultúrnu históriu a minulosť.“

V mene vedenia spolku privítala hostí: predsedníčku Obce Báčsky Petrovec Jasnu

Šprochovú, zástupcu predsedu Zhromaždenia Obce Dr. Jána Šuľana, riaditeľku SVD Vieru Krstovskú, riaditeľku Knižnice Štefana Homolu Annu Spevákovú, predstaviteľov Rady Miestneho spoločenstva Petrovec. Oceňujúc 130-ročné spolkárske snahy, úctu k tradícii a predkom blahoprajnými slovami a darčekom za-

blahoželala terajším spolkárom Jasna Šprochová, predsedníčka obce. Dar odovzdala Miroslavovi Horvátovi, podpredsedovi spolku.

Nasledoval bohatý a premyslený program, ktorý bol – logicky – „opradený“ chmeľom, ktorý bol a stále je príznačný pre toto prostredie. Celý program s príležitostnými piesňami, tancami, choreogra ou spracovanou chmeľovou oberačkou a výzdobou javiska na výbornú ocenili i diváci. Aj tentoraz sien SVD bola vyplnená do posledného miesta.

Aj členovia staršej detskej folklórnej skupiny nielen spievali, ale aj tancovali

„Oberači“ si aj zaspievali

Radosť

spolku: najmladší speváci a tanečníci

Vystúpili dve detské folklórne skupiny. Pomenovali sme ich folklórnymi, lebo aj najmlad šia, aj staršia detská skupina sa

Osobitnú mužskú spevácku skupinu nacvičuje Ondrej Mag lovský, ktorá so svojím kvalitným repertoárom a so svojím ve

-Melichovú, ktorej sa aj diváci zavďačili potleskom za jej prínos v organizovaní kultúrnych akcií v tomto prostredí. Celkom na záver programu hymnickú pie seň Petrovská spolu so všetkými účastníkmi na javisku zaspievali aj diváci v hľadisku.

„Som rada, že sme týmto ce lovečerným programom mohli ukázať to, čo je dnes Petrovská družina. Je to spolok, ktorý hrdo kráča chodníčkami svojich pred chodcov zachovávajúc naše tra dície. A tak, ako ten prvý petrov ský kultúrno-umelecký spolok, aj Petrovská družina vo svojej práci najviac dôrazu kladie práve na

ci detských folklórnych skupín v KUS Petrovská družina Pavel Pavlíni, keď uznal, že je veľký zá ujem nových členov a že sa stále hlásia nové deti do spolku. Vedú ci najstaršej skupiny Ján Kováč nám vysvetlil, ako sa seriózne pustili do „chmeľovej“ choreo grafie: „Robili sme výskum po dedine, navštívili sme starších ľudí, ktorí mali chmeľnice. V tanci sa však všetko nedá preniesť, ale napríklad zaradili sme sem staré petrovské tanečné kroky Rafika a Zurka, o ktorých som ani ja počas svojej kariéry choreografa nepočul...“

Slovom, bol to ukážkový kon

predstavili i tancom, i spevom speváckych skupín a pred mik rofónom sa vystriedali aj mla dučkí sólisti Ján Zajac, Simona Sýkorová a Nina Častvenová. Vedúcim oboch detských fol klórnych skupín je Pavel Pavlíni a v speve ich nacvičuje Milinka Sýkorová.

Staršiu, vlastne najstaršiu folklórnu skupinu (mládežníc ku, čiže strednú v tejto chvíli spolok nemá) vedie Ján Kováč. Spracovaním chmeľovej obe račky, ktorou sa predstavili i na nedávnom Folklórnom festivale Tancuj, tancuj..., dali bodku za týmto bohatým programom. Počas celovečerného koncertu sa členovia tejto folklórnej sku piny predstavili i spevom ženskej a mužskej speváckej skupiny, scénkami na tému chmeľovej oberačky a sólo vystúpením speváčky Milinky Častvenovej.

dúcim bola tiež účastní kom tohto príležitostného programu. Program spre vádzal ľudový orchester pod vedením Zdenka Ma kovníka a v jeho zložení boli Pavel Danko, Ján Ko váč-Varga, Vladimír Čáni a Marína Cerovská. Známa a úspešná huslistka Ma rína Cerovská, tentoraz i členka orchestra, v oso bitnom bode virtuózne zahrala zmes slovenských ľudových pesničiek. Tak zapôsobila na divákov, že si vyžiadali aj prídavok. Autorom scenára bol Ondrej Brna, ktorý vtipným moderovaním aj scelil jednotlivé body. Pri záverečnom vymenovaní jednotlivých účast níkov programu a ich vedúcich Ondrej Brna osobitne vyzval na javisko dlhoročnú členku spolku Katarínu Melegovú

prácu s deťmi. Nejde len o ten zaužívaný výrok, že deti sú naša budúcnosť, lebo deti sú nielen naša budúcnosť, ale budúcnosť spolku, budúcnosť slovenské ho cítenia, či už v Petrovci, vo Vojvodine, či na Dolnej zemi,“ povedala nám po programe K. Melegová-Melichová.

Tieto jej slová potvrdil aj vedú

cert, ako sa v dedinskom kultúr no-umeleckom spolku má robiť. Zachovať to, čo sme zdedili od našich starších spoluobčanov a lásku k spevu, tancu, tradičným zvykom prenášať na deti, ktoré tieto zdedené poklady budú niesť ďalej a prenášať na ďalšie generácie.

Aj ženy si vždy rady zanôtia

A na záver poďme si všetci spolu zaspievať. Tú Petrovskú

Mužská spevácka skupina pod vedením Ondreja Maglovského má v repertoári aj staré petrovské piesne

Kultúra

Stúpa záujem účastníkov, aj kvalita prednesu

Blaženka Dierčanová

Letné

prázdniny sa pre najmladších spevákov zo Sriemu začali veselo a s piesňou. V Slovenskom kul túrno-umeleckom spolku Jed nota v Šíde v sobotu 25. júna organizovali 7. Detský festival slovenských ľudových piesní Keď si ja zaspievam, ktorého sa zúčastnilo 18 speváčok a jeden spevák. Spievali deti z Erdevíka, Bingule, Lugu, zo Starej Pazovy, Šídu a po dvoch rokoch znovu tu boli aj speváčky SKUS Ľudovíta Štúra z Iloka (Chorvátsko). Vypa rádení do krásnych krojov robili radosť nielen spevom, hudbou, ale aj ľudovým odevom.

Pre účastníkov koncertu bolo toto hudobné podujatie krásnym a vzácnym zážitkom. Festival Keď si ja zaspievam je podujatie bez pravidiel, tak rozhodol zakladateľ a organi zátor – SKUS Jednota. Teda, je revuálneho rázu, zoskupuje deti vo veku 6 až 15 rokov s cieľom pestovať slovenskú kultúru, pri pravovať deti na ďalšie hudobné podujatia vo Vojvodine, prilákať čím viac sólistov a podporiť ich prvé kroky na javisku a pred mikrofónom.

Festival otvorila predsedníčka NRSNM Libuška Lakatošová, kto rá pri tej príležitosti zdôraznila význam zachovávania slovenskej kultúry a identity, pozdravila všetkých prítomných, najmä účastníkov koncertu, a poďako vala sa predstaviteľom lokálnej samosprávy Obce Šíd za podpo ru organizátorom. Prítomným sa prihovoril aj predseda Obce Šíd Zoran Semenović a medzi vzácnymi hosťami boli aj: tretí tajomník slovenského Veľvysla nectva v Belehrade Boris Konček, podpredsedníčka MSS pre Sriem Nataša Kolárová, podpredseda rusínskej Národnostnej rady Zdenko Lazor, ako i predsta vitelia spolkov, s ktorými hos

titeľský spolok pestuje dobrú spoluprácu.

Všetci interpreti boli veľmi dobre pripravení a vedúci Or chestríka Dr. Juraj Súdi pochválil aj obecenstvo, ktoré potleskom a spevom prispelo k tomu, aby podujatie bolo ešte veselšie a vy

loženia podujatia. Na znak vďaky odovzdal dirigentovi darček. Zároveň sa poďakoval všetkým predstaviteľom spolkov, z kto rých prišli účinkujúci, a tým, ktorí pripravovali malých sólistov.

I keď je festival určený pre deti základných škôl, k mikrofónu

aj ďalšie dve Binguľčanky: Lea Častvenová a Nikolina Gašparo vá. Staropazovský SKUS hrdinu Janka Čmelíka tiež predstavovali štyri sólistky: Ilina Ďarmotská, Nora Dujmićová, Maja Stupav ská a Mila Petrićová. Z Erdevíka prišli tri speváčky: sestry Karolina a Nikolina Mijatovićové a Anđela Vukićová. Lug mal dve predsta viteľky: Ninu Kukučkovú a Mišel Považanovú, rovnako ako aj spo lok z Iloka: Antóniu Lamošovú a Viktóriu Čapeľovú. Predstavi telia hostiteľského spolku boli: Selena Vlaisavljevićová, Hana Slavujevićová, Hana Ćosićová a čerešničkou bol jediný chlapec – Luka Valent. On ako pravý gavalier zaspieval úplne na zá ver. Orchestrík hral na výbornú, festival tak nadobudol vyššiu úroveň a o to sa snažili: Vladimír Čapeľa, Viktória Horvátová, Hana Petrášová, Robert Truban, Karlo Kováč, Michaela Šimeková, An drej Pavlov, Veronika Kováčová, Dajana Pavlovová, Patrik Jocha, Juraj Súdi ml. a dirigent Juraj Súdi st.

darené. V mene hostiteľského spolku sa prihovoril predseda Vladimír Čáni a pritom sa po ďakoval Orchestríku ZŠ Jána Kollára zo Selenče za podporu a vynikajúcu spoluprácu od za

si hrdo a bez trémy zastali aj najmladšie účastníčky – predsta viteľky binguľského SKUS Milana Rastislava Štefánika – päťročná Milica Maľová a štvorročná Mia Častvenová. Okrem nich spievali

„Asi to dobre robíme: speváci sú pripravení, kvalita prednesu stúpa a vidno, že aj trému zvládli, sú mladí, ale spĺňajú dôležitú úlohu,“ povedal dirigent a vedúci Orchestríka Juraj Súdi st. Účastníci festivalu Keď si ja za spievam okrem diplomov dostali aj ruksaky a detskú literatúru, ktoré zabezpečili organizátori s podporou NRSNM, Obce Šíd a Múzea insitného umenia Ilija num v Šíde. Podujatie finančne podporil aj Željko Čapeľa z Do banoviec. Toto bol festival na radosť všetkých: najmladších, ktorí potvrdili, že na nich svet zostáva, že zachovávajú ľudovú pieseň a hrdo nosia krásny ľudo vý odev, ktorý prichystali mamy a staré mamy, aj tých starších, ktorí sa veľmi tešili z koncertu, lebo je podujatí v spolkoch čoraz menej.

Foto: z portálu Obce Šíd

Účastníci tohtoročného

festivalu

spevákov

K jubileu výtvarný tábor

Anna Lešťanová

roku si členovia Zdru ženia výtvarných umelcov Stará Pazova pripomínajú úctyhodné jubileum – 40. výročie založenia a kontinuovanej prá ce. Pri tejto príležitosti v sobotu

Tohto

25. júna na tamojšej Zalesňova teľskej škôlke Brest usporiadali jednodňový výtvarný tábor Stará Pazova 2022. Na tábore sa zúčast nilo 37 umelcov (z naplánova ných symbolických 40 umelcov k 40. výročiu) a na oslavu jubilea pricestovali aj početní hostia z viacerých miest a obcí. Generál nym patrónom podujatia bola Obec Stará Pa zova.

Ako sa dozve dáme od Zorice Opavskej, pred sedníčky ZVUSP, už koncom au gusta si milov níci výtvarného umenia budú môcť pozrieť všetky nové die

la, ktoré vznikli na tomto júno vom tábore. Tohtoročné aktivity členov pazovského výtvarného združenia sa budú niesť v zna mení tohto jubilea a venovaná mu bude aj obecná prehliadka výtvarnej tvorby, samostatná výstava Milenka Hadžića, jed ného zo zakladateľov združenia, a nevystane ani tradičná výroč ná výstava s mnohými hosťami

a bohatým programom.

Hosťom a hostiteľom sa na tábore Stará Pazova 2022 darilo a inšpirovaní boli aj prírodou, v ktorej vznikali ich diela. A kým umelci maľovali a spomínali si na uplynulé úspešné obdobie tohto jedného z najstarších výtvarných združení nielen v Srieme, ale aj širšie, na dobrú náladu im hrali tamojší muzikanti.

Diela, ktoré vznikli na tábore Stará Pazova 2022

Autori k jubileu vytvárali svoje obrazy s veľkou láskou

Predsedníčka ZVUSP Zorica Opavská a predsedníčka ZO Stará Pazova Nataša Mićićová

Na pamiatku spoločná fotografia

Kultúra

Tretia generácia maturantov kuchárov

Jaroslav Čiep

po maturantoch všeobecného odboru na Gymnáziu Jána Kollára so žiackym domovom maturovali aj žiaci odborného zamerania. Ide o kuchárstvo a je to už tretia generácia kuchárov, ktorá po trojročnom vzdelávaní maturovala na petrovskom gymnáziu.

Týždeň

V utorok 21. júna sa naposledy zhromaždili v Slávnostnej sieni gymnázia, tentoraz preto, aby si prebrali diplomy o ukončení od-

vyučovanie: 3. k trieda. Je vás 27 žiakov. K záverečnej skúške pristúpili všetci žiaci a úspešne ju zložili. Priemerná známka triedy je 4,15, teda veľmi dobrý. Vy ste boli veľmi dobrí v celom období nášho spoločného nažívania v škole. Známky? Tie dnes nie sú dôležité. To sú iba čísla vypísané na papieri. Vedomosti a zručnosti sú niečo iné. Život je niečo iné. Vaše povolanie je už určené, je to kuchárstvo, to znamená, že budete pripravovať jedlá a pochúťky, a preto si vás všetci labužníci ob-

svoje praktické zručnosti mohli čiastočne doplniť v reštauráciách. „Verte mi, všetko to, čo vám chýba v praxi, rýchlo vynahradíte. Základy ste získali, iba sa treba zdokonaliť. Nikto sa v škole všetko nenaučil. Potrebná je práca, čas a trpezlivosť. Bolo aj rozčarovanie, zvlášť z neúspešne realizovaného odchodu na praktické uschopňovanie do Grécka, za čo sme sa

sa, postavte si svoj cieľ a sledujte ho,“ odkázala žiakom riaditeľka Vrbovská.

Triedna profesorka Adriana Halajová maturantom kuchárom podelila diplomy a uznania. Tie boli na podstavci so stužkou v tva-

Každý žiak dostal varešku so svojím menom

re torty, ktorú takto naposledy symbolicky vytvorili. Okrem iných darčekov triedna profesorka kaž-

boru. Krásnou hudbou a primeranou básňou sa im prihovorili žiaci: Ema Pudelková básňou Domov kráča trieda Kamila Peteraja a trio –Lucia Stajićová na husliach, Zoran Mitić na gitare a Andrej Struhár na klavíri im zahrali skladbu Yesterday skupiny The Beatles.

Riaditeľka gymnázia Jarmila Vrbovská sa najprv prihovorila prítomným rodičom a potom aj samotným žiakom: „Tretia generácia trojročného odboru kuchár v slovenskom vyučovacom jazyku na Gymnáziu Jána Kollára dnes končí svoje

ľúbia. Je to de citné povolanie. Ľudia si vás budú vážiť.“

Počas výučby boli neprajné podmienky, v skutočnosti mali iba jeden celý školský rok v normálnom tvare, lebo hneď v prvom

ročníku nastúpila pandémia. Aj oni, ako aj iní žiaci sčasti boli ukrátení o kvalitnejšiu úroveň vzdelania z týchto dôvodov. Našťastie,

všetci zakladali a vynaložili maximálne úsilie. Objektívne okolnosti znemožnili realizáciu tej cesty. No, stáva sa to. Vám sa istotne v budúcnosti podarí dostať sa na rôzne pracovné miesta, aj do zahraničia. Táto profesia je žiadaná. A dobre platená. Preto, milí žiaci, nedajte

dému žiakovi odovzdala i osobnú varešku s menom žiaka.

Na záver sa žiaci s triednou profesorkou presťahovali do zborovne, kde si posedeli, vybavili si všetky formality s diplomami a rozlúčili sa v priateľskej atmosfére.

Tretia generácia kuchárov maturantov v Petrovci 2021 / 2022

Tablo maturantov

Torta z diplomov

Slávnostné odovzdávanie diplomov

28. Detský folklórny festival Zlatá brána

Kysáč 1. – 3. júla 2022 Program

Piatok 1. júla

19.00 v Predškolskej ustanovizni Lienka otvorenie výstavy obrazov insitných maliarov – členov Umeleckého spolku Michala Geržu; Ul. železničná 1 20.00 v ZŠ Ľudovíta Štúra otvorenie výstavy poštových známok latelistov – mládežníkov Spoznaj svet latelie a s lateliou spoznaj svet v organizácii KUS Vladimíra Mičátka, ako i otvorenie výstavy detských výtvarných prác Zlatá brána v organizácii Knižnice Michala Babinku v Kysáči; Ul. železničná 3 21.00 na nádvorí ZŠ Ľudovíta Štúra – na zámku Zlatej brány bábkové predstavenie Konôpka v predvedení členov Divadielka Galéria z Nového Mesta nad Váhom, Slovenská republika; Ul. železničná 3

Sobota 2. júla

20.00 na zámku Zlatej brány koncert detského folklórneho súboru zo Slovenskej republiky (Folklórne zoskupenie Pyrťan, Pliešovce); Ul. železničná 3

Nedeľa 3. júla

(v ZŠ Ľudovíta Štúra, Ul. železničná 3) 12.00 – 14.00 príchod účastníkov 12.00 – 15.00 priestorová skúška 15.00 – 16.00 príprava na galakoncert 16.00 – ... otvorenie festivalu a galakoncert, po ňom vyhlásenie najlepších súborov, víťaza a udelenie cien

NOVÝ SAD, BÁČSKY PETROVEC, SRIEMSKE KARLOVCE

Veľký umelecký maratón venovaný Pavlovi Popovi

Pripravila: A. Francistyová

Počas

troch letných mesiacov júna, júla a augusta, ale i v septembri bude prebiehať veľký umelecký maratón venovaný známemu novosadskému akademickému maliarovi Pavlovi Popovi (1948 – 2019).

Štartoval vo štvrtok 30. júna, keď pre záujemcov boli sprístupnené hneď dve výstavy. V akcii predstavovania veľkých diel tohto umelca najprv o 19. hodine v Galérii Macut (na novosadskom SPENS-e) bola vernisáž 25 autorových veľkých prác (téma: hold Pavla Popa veľkým umelcom, ktorí poznačili uplynulé milénium). O dve hodiny neskoršie v Galérii Sezan Art (Ulica Petra Drapšina 39 v Novom Sade) to bola vernisáž grafík, ktoré tento novosadský umelec s osobným venovaním daroval priateľom.

Druhý deň umeleckého maratónu bude 14. júla a v ňom budú otvorené dve ďalšie výstavy.

V Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov budú sprístupnené portréty, ktoré v rôznych technikách vypracoval Pavel Pop, a sú na nich známe osobnosti i ľudia z autorovho okolia.

nosti, ktoré zatiaľ neboli verejne prezentované.

Na augustových výstavách pre milovníkov výtvarného umenia a diela Pavla Popa vystavené budú abstrakcie a výkresy s voj-

Karlovciach.

Desiatky výstav prác tohto známeho umelca organizuje rodina Pavla Popa s pomocou priateľov, a to pri treťom výročí jeho smrti.

V Radio kafé v tom istom dni si návštevníci budú môcť pozrieť desať pastelov z maliarovho ateliéru na Petrovaradínskej pev-

novou tematikou. V septembri si jeho portréty a gra ky budú môcť pozrieť záujemcovia v Báčskom Petrovci a v Sriemskych

Pavel Pop získal diplom akademického gra ka na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave roku 1975 a už v roku 1977 sa stal členom Združenia výtvarných umelcov Vojvodiny. Pracoval i ako technický redaktor v denníku Dnevnik, ale už v 80. rokoch minulého storočia sa stal jedným z najvyhľadávanejších gra kov na území bývalej Juhoslávie. V polovici 90. rokov presťahoval si ateliér zo Starej Pazovy na Petrovaradínsku pevnosť, kde sa venoval i ďalším výtvarným technikám. Ilustroval početné knihy, jeho práce zdobia početné galérie a inštitúcie. V rámci svojej tvorby vytvoril rámec, ktorý odborná kritika pomenovala imaginatívny realizmus.

Zdroj: 021.rs

Pavel Pop (foto: A. Lešťanová)

Boženka Bažíková: Bibliografia Jána Kišgeciho

Jaroslav Čiep

Dr. Jánovi Kišgecimu (1941) z Báč skeho Petrovca, uznáva nom odborníkovi a dlhoročnom riaditeľovi Ústavu pre chmeľ, cirok a liečivé rastliny v Báčskom Petrovci, neskôr aj pedagógovi na Novosadskej a Nitrianskej univerzite, pokrajinskom, repub likovom a zväzovom ministrovi, doteraz vyšli dve knihy biografic kého charakteru. Prvá kniha bola Široke brazde Jana Kišgecija auto ra Miloša Jevtića, ktorá po srbsky vyšla v Belehrade roku 2004. Druhou publikáciou o tomto vedcovi, politikovi, odborníkovi, publicistovi, univerzitnom pro fesorovi a akademikovi je zbor ník prác Kišgeci zostavovateľa Martina Prebudilu, ktorá svetlo sveta uzrela roku 2016. Do tejto knihy vlastnými textami prispeli viaceré významné osobnosti, odborníci z domova a zo za hraničia, vedci, spolupracovníci, novinári a priatelia. Naposledy sme zaregistrovali aj publikáciu

O akademikovi

Bibliografia Jána Kišgeciho, ktorá bola verejnosti predstavená na tohtoročnom knižnom veľtrhu v marci v Novom Sade. Biblio grafia Jána Kišgeciho autorky Boženky Bažíkovej vyšla ako

6. zväzok v edícii Bibliografie v Ústave pre kultúru vojvodin ských Slovákov. Okrem prvej knihy Bibliografia Andreja Ferku z roku 2010, pod ktorú sa pod písal Víťazoslav Hronec, pod ďalšie vydania v tejto edícii sa podpísala Boženka Bažíková. Roku 2014 jej vyšla Bibliografia Viery Benkovej, roku 2016 Se lektívna bibliografia Miroslava Benku, roku 2017 Bibliografia Pavla Mučajiho a roku 2020 Bib liografia Jána Labátha. Autorka tvorbu Jána Kišgeciho rozdeli la do štyroch celkov. V prvom sú knihy, vedecké publikácie, učebnice, technické riešenia a knihy, na ktorých tvorbe spo lupracoval. Zoradené sú chro nologicky podľa roku vydania a v rámci toho istého roku sú zoradené abecedným poradím. Ďalším celkom sú články a práce

v knihách, časopisoch a novi nách, obhájená magisterská práca, doktorská dizertácia, vedenie magisterských prác a doktorských dizertácií, účasť

na medzinárodnej spolupráci; projekty, na ktorých pracoval s inými účastníkmi; J. Kišgeci ako prekladateľ; rozhovory s J. Kišge cim; katalógy výstav a programy podujatí, ktorých bol organi zátorom; programy, pozvánky, register podujatí atď., na ktorých sa zúčastnil so svojimi prácami;

fotografie, ktoré fotil. Do tretieho celku je zaradené to, čo iní písali o J. Kišgecimu v knihách, časopi soch a novinách. V štvrtej časti sú registre. Je ich päť: menný register, register kníh, register časopisov, register projektov a  register katalógov, pozvánok a programov podujatí. V prvých troch častiach autorka spra covala 1 707 bibliografických jednotiek. V knihe sú uvedené aj skratky, biografia J. Kišgeci ho z pera Kataríny Melegovej -Melichovej a krátky životopis autorky B. Bažíkovej, ktorá 40 rokov odpracovala ako školená knihovníčka v Bibliotéke Matice srbskej v Novom Sade. Kniha sa končí Fotogalériou. Publikáciu Bibliografia Jána Kišgeciho vydal Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade. Titul nú stranu navrhol Ďula Šanta. Táto kniha rozmerov 24 x 17 cm vytlačená v rozsahu 296 strán, zlepená je do mäkkého prebalu, vyšla s vročením 2021 v náklade 100 kusov. Vytlačila ju tlačiareň SP Print v Novom Sade.

ZO ŽIVOTA ČASOPISOV

Slovanský obzor 1/2022

Predčasom vyšlo tretie číslo Slovanského obzoru a prvé v roku 2022. Aktuálne číslo prináša opäť, ako už pre časopis býva zvykom, mnoho zaujímavé ho. Aj v tomto čísle dostali mož nosť prezentácie noví autori. Rub rika Prehľad zo slovanského sveta prináša informačné príspevky zo Srbska, z Česka, Chorvátska, Ruska, ale napríklad aj z Veľkej Británie. Nadviazala sa užšia spolupráca s riaditeľom Archívu Vojvodiny Ne bojšom Kuzmanovićom. V rubrike Dejiny sa dočítate o slovanskej

vzájomnosti vo vzťahoch Slo venskej republiky a Kráľovstva Juhoslávie v rokoch 1939 –1941, ako aj o bunevskom písme „šilinger“. Do tohto čísla nám poskytol rozhovor pred seda Matice chorvátskej Miro Gavran. Pripomenieme si aj významných predstaviteľov Matice slovenskej, erudova ných odborníkov s presahom na slovensko-slovanské vzťa hy, ktorí nás navždy opustili v rokoch 2020 a 2021, ale aj storočnicu narodenia Tibora Königa.

Slováci v Poľsku vydali dvad

siaty druhý ročník vedeckej ročen ky Almanach XXII. V roku 2022 si Matica slovenská pripomína okrúhle 200. výročie narodenia viacerých štúrovských a matič ných dejateľov. Ide nepochybne o najvýznamnejšiu generáciu v celých slovenských dejinách. Z tohto dôvodu Matica slovenská vyhlásila letopočet 2022 za Rok odkazu štúrovcov. Viac o nich sa dočítate v rubrike Pripomíname si. Aktuálne prebieha preklad do anglického a ruského jazyka.

Staršie čísla sú dostupné na adrese: https://matica.sk/slovan sky-obzor/

Pavol Madura

Chutný je aj šaran, ale aj som a smuđ

Anna Horvátová

Ryby sú zdrojom kvalitných bielkovín, cenných mine rálnych látok, dôležitých stopových prvkov a vitamínov. Patria medzi najzdravšie potra viny a v žiadnom prípade by nemali chýbať na jedálnom lístku. Mäso niektorých mast ných rýb má protizápalové účinky, zdraviu prospešné. Pro stredníctvom omega-3 tukov vie náš organizmus udržiavať správny pomer cholestero lu a celkovo tuku v krvi, čo je hlavne dôležité z hľadiska vitálnosti srdcovo-cievneho systému, teda jednoducho povedané – napomáhame srdcu. Ale tuky z rýb majú aj iné prospešné ukazovatele,

ako to, že nám odovzdávajú vhodnú energiu, dôležité vi tamíny a minerály, ktoré sú nevyhnutné pri všetkých bio logických procesoch nášho zdravého organizmu.

Lenže z tej jazykovej stránky to nie je celkom namieste. Problémy sa vyskytujú práve pri názvoch druhov rýb, za ktorými my siahneme do srb ského jazyka. A už či z toho, že nám je nejako bližšie to pomenovanie, alebo sú nám neznáme, nie je prospešné pre spisovnú slovenčinu, a do konca ani nárečovú podobu nášho jazyka.

Šaran je srbský termín; táto sladkovodná ryba chovaná vo veľkom v rybníkoch, ktorá je dôležitou súčasťou na je

dálnom vianočnom lístočku, v slovenčine je kapor.

Ryba s mäsitými výrastkami, pritom diétna, ktorá môže do siahnuť obrovskú hmotnosť a je zdravým zdrojom bielko vín, je som. Slovenský ekviva lent pre túto rybu s bohatým zdrojom bielkovín je sumec

Neraz máme chuť aj na smu đa alebo ako my to zvykneme povedať, „smuđku“. Z odbor ného stanoviska sa dozve dáme, že je jednou z najpo pulárnejších sladkovodných rýb všetkých čias. Z dôvodu zvýšeného chovu je cenovo dostupnejší ako v minulosti. Je vhodný aj pre tých, ktorí ryby príliš nemusia, a to pre to, že má málo a veľmi ľahko odstrániteľných kostičiek a

Narodeniny a výročia v júli 2022

Ë 4. júla 1967 sa v  Zemune narodila poetka a profesorka slovenského jazyka a literatúry Katarína Hricová. Vydala niekoľko básnických zbierok. Pôsobí ako profesorka slovenského jazyka v Starej Pazove. (Blahoželáme k 55. narodeninám.)

Ë 17. júla 1892 sa v Selenči narodil Pavel Turčan , spisovateľ, publicista,

Knižné vydania

redaktor a evanjelický farár. (Pripomíname si 130. výročie narodenia.)

Ë 18. júla 1897 sa v Selenči narodil a 3. júla 1982 v Bratislave zomrel Ján Čajak ml., spisovateľ, novinár a redaktor. Prvé poviedky mu vyšli v časopise Svit, neskôr poviedky a preklady uverejňoval v časopise Nový život. Okrem románov (Zypa

Cupák , Zuzka Turanová , V zajatí na Holíčskom hrade), poviedok a publicistických diel písal i historické eseje a spomienky neraz venované členom rodiny či známym literátom. (Pripomíname si 125. výročie narodenia a 40. výročie smrti.)

Ë 27. júla 1787 sa v Petrovci narodil Ján Stehlo, evanjelický farár a osvetový pracovník.



CHÝRNIK

SELENČA. Oslavy Dňa Selenče sa uskutočnia v sobotu 2. júla. Ich program bude tvoriť výstava Stopy selenčskej minulosti v et nomúzeu, ktorá sa začne o 18.

k tomu biele chudé mäsko. Jeho chuť nie je ani náhodou nudná, dá sa prirovnať k šťuke. Jediné, čo nie je v poriadku, je neznalosť jeho slovenského názvu – v slovenskom jazyku je to zubáč

Spomenutú šťuku aj sem -tam vyslovíme správne, ale v srbčine je takmer rovnaké pomenovanie štuka, teda iba tvrdým „t“ sa rozlišuje. Zato ale slovenský názov pre po točnú rybu pastrmku sotva vieme. A veľmi často si na nej pochutíme, aj receptov na jej prípravu je hodne. Pastrmka v slovenčine je pstruh, ryba s jemným šťavnatým mäsom, ktorá by mala, aspoň tak od borníci radia, na jedálnom lístku byť dvakrát týždenne.

(Pripomíname si 235. výročie narodenia.)

Ë 31. júla 1952 sa v Erdevíku narodil Miroslav Dudok , básnik, prekladateľ, lingvista a vysokoškolský pedagóg. Bol redaktorom mládežníckeho časopisu Vzlet a časopisu pre literatúru a kultúru Nový život. (Blahoželáme k 70. narodeninám.)

Pripravila: A. Francistyová

hodine, po ktorej o 20. hodine bude v dome kultúry nasledovať kultúrno-umelecký program.

a

Starej

Oznamy

KRÍŽOVKA ČÍSLO 27

autor: JÁN BAŽÍK

V tajničke je meno a priezvisko slovenského spisovateľa.

rádiumjadranský ostrov plesy Španielsko

člen vlády

zastav sa! ženské meno Elena eden, eldorádo veľká mucha harmónia

nobélium zotrvala pásmo s vysokou trávou tisíc kilogramov fenomén značka počitačov stavba na bývanie najvyššia karta rieka v Srbsku terbium Laponec osobné zámeno

Taliansko ampér

Trstenik

1. časť tajničky

HLASĽUDU

napokon, veru hranie sa

naša rieka

vlastnili poháňal platina

hlavné mesto dinár odborník v stolárstve nedotknutý les

2. časť tajničky spisov. Jozef Gregor

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 26

karát

spisov. Crnjanski kosilo chlap mačkovitá šelma Republika Srbsko rovnaké písmená draslík

DROBNÝ OZNAM

KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/2282-278.

– VODOROVNE: bumerang, otava, UR, bila, ide, osa, rang, LB, je, eo, olovo, r, m, vzadu, Ah, el, TS, graf, mok, nik, Karo, ev, horor, Tajovský

TAJNIČKA: JOZEF GREGOR TAJOVSKÝ

Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 26 z čísla 26 Hlasu ľudu z 25. júna 2022 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získala: MILUŠKA BENKOVÁ, Ul. novosadská č. 75, 21 470 BÁČSKY PETROVEC. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zá kona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE

o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu

Spoločnosť s  obmedzenou zodpovednosťou Inštitút Vatrogas, z Nového Sadu, splnomoc nením nositeľa projektu A1 Srbija, s. s r. o., Belehrad, Ul. Milutina Milankovića 1ž, Nový Beleh rad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2060_06 NS_Novi Sad_Avijatičarsko_na selje, v Ul. Veselina Masleše číslo 144, na katastrálnej parcele číslo 3659/6, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad.

Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miest nostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h.

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na zákla de článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE

o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu

Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostre die projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS113, NSU113, NSL113, NSO113, NSJ113 NS – INDUSTRIJSKA ZONA 2, v Ul. primorska číslo 86, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 385/1, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliad nutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu doručiť svoju mienku v písomnej forme na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na zákla de článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu

Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS13, NSH13, NSU13, NSL13, NSO13, NSJ13 NS – HOTEL PARK, v Ul. novosadskog sajma číslo 35, v  Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 7534, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliad nutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h.

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu doručiť svoju mienku v písomnej forme na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zá kona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU295, NSL295, NSO295 NS – KLISA 5

Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej tele fónie NSU295, NSL295, NSO295 NS – KLISA 5, Ul. Svetozara Markovića Toze č. 6, na katastrálnej parcele číslo 124/3, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad.

Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 21. júna 2022 schválila rozhodnutie číslo VI-501-175/22, že je potrebný odhad vplyvov na životné pros tredie, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov projektu na životné prostredie.

Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs

Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto or gánu.

BLAHOŽELANIE

Na Právnickej fakulte v Novom Sade, Oddelenie vnútorných vecí, v týchto dňoch štúdium úspešne ukončila a titul Dipl. právnik získala DANIELA SABADOŠOVÁ z Kysáča. K úspechu jej srdečne blahoželajú a veľa zdaru v ďalšej práci a živote prajú

rodičia a starká Sabadošovci.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE

o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu

Podnik W-LINE, s. s r. o., z Belehradu, splnomocnením nositeľa projektu A1 Srbija, s. s r. o., Belehrad, Ul. Milutina Milankovića 1ž, Nový Belehrad, podal žiadosť o roz hodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2525_02 NS_Novi_Sad_Futoški_put, v Ul. somborska 37, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 5800/3, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad.

Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h.

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu život ného prostredia Mesta Nový Sad.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa odmieta žiadosť o rozhodovanie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2392_01 NS_Sremska_Kamenica_3

Podnik W-LINE, s. s r. o., z Belehradu, splnomocnením nositeľa projektu A1 Srbija, s. s r. o., Belehrad, Ul. Milutina Milankovića 1ž, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2392_01 NS_ Sremska_Kamenica_3, Ul. Branislava Bukurova 33, v Sriemskej Kamenici, na katastrálnej parcele číslo 4135/10, k. o. Sriemska Kamenica, Mesto Nový Sad.

Po uskutočnenom postupe a návrhu Technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného pro stredia dňa 20. júna 2022 schválila rozhodnutie číslo VI-501-446/22, ktorým sa odmieta žiadosť o roz hodovanie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2392_01 NS_Sremska_Kamenica_3.

Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs

Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2455_02 NS_Novi_Sad_Rumenački_put

Podnik W-LINE, s. s r. o., z Belehradu, splnomocnením nositeľa projektu A1 Srbija, s. s r. o., Be lehrad, Ul. Milutina Milankovića 1ž, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2455_02 NS_Novi_Sad_Rumenački_put, v Ul. rumenački put, na katastrálnej parcele číslo 10342, k. o. Futog, Mesto Nový Sad.

Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 24. júna 2022 schválila rozhodnutie číslo VI-501-447/22, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie, a o ur čovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov projektu na životné prostredie.

Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs

Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

Oznamy

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 3. júla 2022 uplynie 11 rokov, čo som zostal bez mojej mamky

ANNY BERACKOVEJ

18.

Mamko moja zlatá, koľko ráz to vypoviem, keď si na Vás spomínam. A to je veľmi často. Dom je bez Vás prázdny. Chýbajú mi Vaše kroky. Vaše očakávania na mňa, kedy prídem domov, Vaša otázka: „Ako sa máš, Mirko?“

Aj v tej noci som Vás sníval. Akoby ste vedeli, že práve píšem spomienku na Vás. Pozdravte mi apku, za ktorým ste rýchlo odišli na večný odpočinok. Nech Vás oboch anjeli ochraňujú.

Navždy zarmútený Váš syn Mirko

Sledujte

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na ži votné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09)

OZNAMUJE

verejné nahliadnutie do Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

Nositeľ projektu Mestská správa pre komunálne práce mesta Nový Sad, Ul. Žarka Zrenjanina č. 2, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba regionálnej sanitárnej skládky so sprievodnými objektmi na nakladanie s odpadom pre mesto Nový Sad a obce Báčska Palanka, Báčsky Petrovec, Beočín, Žabalj, Srbobran, Temerín a Vrbas, s cie ľom založiť regionálny systém nakladania s odpadom.

Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliad nutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekreta riátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39), v miestnostiach Mestskej správy pre ochra nu životného prostredia mesta Nový Sad, Ulica rumenačka č. 110, v Oddelení pre urbanizmus a stavebníctvo Obecnej správy Obce Báčska Palanka, Ul. kráľa Petra Prvého č. 16, v Oddelení pre hospodárstvo, urbanizmus, komunálno-stavebné a inšpekčné práce Obecnej správy Obce Báčsky Petrovec, Ul. Kollárova č. 6, v Od delení pre inšpekčné práce urbanizmus a ochranu životného prostredia Obec nej správy Obce Beočín, Ul. svetosavska č. 25, v Oddelení pre majetkové, sta vebno-komunálne práce a ochranu životného prostredia Obecnej správy Obce Žabalj, Ul. Nikole Tesle č. 45, v Oddelení pre urbanizmus stavebno-komunálne práce a ochranu životného prostredia Obecnej správy Obce Srbobran, Trg slobo de č. 2, v Oddelení pre urbanizmus, stavebno-komunálne práce a ochranu život ného prostredia Obecnej správy Obce Temerín, Ul. novosadska 326, a v Oddelení pre urbanizmus a priestorové plánovanie, stavebno-komunálne práce a ochranu životného prostredia Obecnej správy Obce Vrbas, Ul. maršala Tita č. 89, do 3. 8. 2022. Počas trvania verejného nahliadnutia zainteresovaná verejnosť môže v písomnej forme podať pripomienky a mienky k vystavenej štúdii na adresu po krajinského sekretariátu.

S  cieľom organizovania zdravotne bezpečných podmienok na uskutočnenie verejnej rozpravy a prezentácie nevyhnutné je, aby všetci zainteresovaní zahlási li svoju účasť na telefónne číslo: +381 21 487 46 90, alebo elektronickou poštou na e -mail: ekourb@vojvodina.gov.rs.

Verejná rozprava a prezentácia budú 4. 8. 2020 v budove vlády AP Vojvodiny (prízemie, kancelária č. 39) o 12.00 h.

SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ

ANNA STRUHÁROVÁ

POSLEDNÝ POZDRAV sestre

JAROSLAVE VLČEKOVEJ rod. Tomanovej 27. 1. 1973 – 21. 6. 2022 z Kysáča rodom z Petrovca

Sestra Marka a švagor Ondro Leporisovci zo Silbaša

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s tetkou JAROSLAVOU VLČEKOVOU

rod. Tomanovou 27. 1. 1973 – 21. 6. 2022 z Kysáča rodom z Petrovca

Saša, Milinka, Andrej, Dalibor a Darko Leporisovci zo Silbaša

SMUTNÁ SPOMIENKA Na našich milovaných rodičov a starých rodičov

SMUTNÁ ROZLÚČKA s mojou sestrou

JAROSLAVOU VLČEKOVOU rod. Tomanovou 27. 1. 1973 – 21. 6. 2022 z Kysáča

Predčasná smrť Ťa vytrhla z radov živých, ale spomienka na Teba zastane stále prítomná. S úctou brat Vladimír

Oznamujte v Hlase ľudu

021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

POSLEDNÝ POZDRAV tetke JAROSLAVE VLČEKOVEJ

rod. Tomanovej

27. 1. 1973 – 21. 6. 2022 z Kysáča rodom z Petrovca

Nataša, Jovica, Milan a Milana Pejakovci zo Silbaša

SMUTNÁ SPOMIENKA

RTV Panoráma

Piatok 1. júla

20.30 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30)

21.30 Hore-dolu (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30)

22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35)

Nedeľa 3. júla

10.30 Zostrih z 50. Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... z Hložian, 1. časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35)

11.00 Dúhovka (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30)

11.30 Vysielanie pre penzistov (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00)

Utorok 5. júla

11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35)

17.30 Čaroslovník

Pondelok – sobota

18.00 Denník

Dobrý večer, Vojvodina. Pravidelný piatkový kolážový blok ponúkne vejár príspevkov z rozličných slovenských prostredí. Okrem iného bude aj príspevok z celovečerného programu KUS Petrovská družina a z festivalu v Šíde Keď si ja zaspievam. Hore-dolu. V najnovšej edícii mládežníckej relácie bude predstavená tvorba mladého fotografa Stanislava Cerovského a úspešná hudobná kariéra talentovanej huslistky Maríny Cerovskej. Daniela Končeková predstaví svoju knihu receptov zdravých jedál a keďže je okrem zdravej výživy dôležitá aj fyzická aktivita, nevystane príspevok o cvičení. Dúhovka. V júli si pripomíname 125. výročie narodenia a 40 rokov od smrti barda slovenskej dolnozemskej prózy Jána Čajaka ml. Uvedený bude dokument Slovenskej televízie z Bratislavy nahraný pri 100. výročí narodenia tohto spisovateľa.

Vysielanie pre penzistov. Odvysielané budú miniportréty dvoch Želmír, ktoré poznačili náš kultúrny život. Bude to Želmíra Benková, výtvarníčka, terapeutka, maliarka a speváčka, a prvá dáma vojvodinského lmu – herečka a prekladateľka Želmíra Břízová.

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA

Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Dokumentárny lm 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený lm 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 1. júla

– Z nuly hviezdou Sobota 2. júla

– Rukojemník

Pondelok 4. júla

– Tá mrcha nedá pokoj Utorok 5. júla

– Expresná zásielka Streda 6. júla – Špión

Štvrtok 7. júla – Bledý jazdec 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Nedeľa 3. júla 17.00 Film: Hotel Transylvánia II 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Pozná ju ako svoje boty 24.00 Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix

Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

RÁDIO PETROVEC

Utorok – piatok

9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota

10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná relácia na aktuálnu tému Nedeľa 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí týždňa 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania

Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

STARÁ PAZOVA

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Utorok – piatok

18.00 Ohlásenie programu 18.10 Meniny 18.15 Na dnešný deň 18.30 Kultúrna pozvánka 18.45 Servisné informácie 19.00 Správy 19.30 Malé oznamy 19.45 Hlas ľudu (piatok) 20.00 Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia)

Sobota

15.00 Ohlásenie programu 15.10 Meniny, Na dnešný deň 16.00 Zvončeky – vysielanie pre deti 16.30 Malé oznamy 19.30 Malé oznamy 19.40 Príspevky v rámci výmeny

Nedeľa 7.00 Ohlásenie, Servis 7.30 Malé oznamy 8.05 Meniny, Na dnešný deň 8.30 Slovo nášho Boha 9.30 Malé oznamy

RÁDIO KOVAČICA

Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Nedeľa

3. júla

16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Festival Padina spieva 2021

Utorok 5. júla

16.00 Divadelné predstavenie: Ženba Kreslený lm: Samuel

Piatok

8. júla

16.00 Koncert 30 rokov festivalu Rozspievané klenoty (R)

Nedeľa 3. júla 7.00 Repríza relácie Dobrý deň

Streda 6. júla 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

RÁDIO NOVÝ SAD 3

Predpoludňajší program

Každý pracovný deň 8.00 – 10.00

Sobota

8.00 Správy

8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň

Nedeľa

8.00 Správy

8.05 Vysielanie pre dedinu 9.00 Správy

9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti

Popoludňajší program

14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota)

15.00 Správy

15.05 Rádiošport (pondelok)

Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota)

15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa)

16.00 Motívy (nedeľa)

17.00 Rozhlasové noviny

17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota)

Nočný program

23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok)

24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

Žijeme

Milan Nedeljkov

v pohnutých a rých lych časoch, v ktorých chýba opravdivá a reálna komunikácia medzi ľuďmi, zvlášť medzi mladými. Ako následok toho je nedostatok kamarátenia medzi rovesníkmi, kamarátenia bez osobných záujmov, nanútenej alebo nezdravej rivality a sociál

nadovšetko

nych animozít.

A to, že je predsa možné aj inak žiť a správať sa, nám ukázali žiaci dvoch škôl, jednej mestskej –ZŠ Vuka Karadžića zo Zreňaninu a druhej dedinskej – ZŠ Bratstva a jednoty z Bieleho Blata. Totižto vďaka predovšetkým samým žia kom, ale, pravdaže, aj rodičom a kolektívom oboch škôl, 20. júna v Bielom Blate zorganizovali pria

teľské – športové stretnutie žiakov dvoch škôl. Vysoké teploty a ani fyzická vzdialenosť dvoch škôl neboli prekážkou, aby sa žiaci ka marátili, športovali a v konečnom aby získali pevnejšie priateľstvá. Tentoraz športovou disciplínou bol futbal, a to v oboch konku renciách – ženskej a mužskej. Zápasy vskutku boli priateľské, bez žiadneho incidentu i s mnoho vzájomného uctievania. Lepší boli hostitelia, alebo možno len mali viac športového šťastia, ale to je menej dôležité. Veď revanš, ktorý určite bude zorganizovaný na je

seň v Zreňanine, bude príležitosť vyrovnať výsledok.

Toto stretnutie zároveň bolo príkladom, ako je možné aj dnes, v tomto pohnutom a chladnom komunikačnom období, urobiť to, čo nás donedávna učili a usmer ňovali pedagógovia, učitelia, ale aj rodičia – aby sme sa navzájom uctievali a v priamej komunikácii získavali priateľstvá a aby sme nesúperili v disciplínach, ktoré nás môžu vzdialiť jedných od druhých. Priateľstvo nemá cenu a je človekov zisk a opravdivé bohatstvo!

v nadstavenom

RADNIČKI – OBILIĆ 2 : 1 (1 : 0)

Anđelko Čičić

Pozískaní druhého miesta v Somborskej oblastnej lige futbalisti Radničkého 1918 z Ratkova získali právo zohrať kva lifikáciu o postup do Vojvodinskej ligy – severnej skupiny. Súperom im bol tím Obilić zo Zmajeva, vice majster Subotickej oblastnej ligy.

Prvý zápas v Zmajeve pred 1 200 divákmi sa skončil bezgólovou re mízou, hoci obe mužstvá nevyužili niekoľko vyložených šancí. O po stupe teda rozhodovala odveta v Ratkove.

Rekordných 1 300 divákov sle dovalo veľmi dobrý výkon dvoch výborných mužstiev. Hráči Rad ničkého a Obilića zmarili po päť krásnych príležitostí. Veľkú radosť domácim fanúšikom priniesol Crn janski, ktorý v 37. min. prekonal brankára Kalinića. Za 45 minút

druhého polčasu siete sa napriek úsiliu hráčov oboch mužstiev ne vlnili.

A potom v nadstavenom čase v trvaní osem minút sa udia la opravdivá futbalová dráma! V 90.+2. minúte Miloš Kobilarov sa vyšmykol obrane domácich a ľavačkou zblízka matoval Spasića.

Netreba ani hovoriť, akú radosť to vyvolalo medzi hráčmi a divákmi, ktorých srdcia klopú pre FK Obilić. Výsledok 1 : 1 viedol zverencov trénera Momčila Raičevića do vyš šej súťaže. No domáci sa predsa nevzdávali. V 90.+4. min. z diaľky lopta doletela do trestného územia Obilića, kde vo veľkej tlačenici loptu hlavou zachytil mladučký Ratkovčan Vuk Đokić a upravil ju

do siete. Samozrejme, nasledoval výbuch oduševnenia a radosti početných fanúšikov, ktorí sa po rokoch dočkali návratu ich mi láčikov do pokrajinskej súťaže, kde im je podľa mienky mnohých znalcov aj miesto. Ratkovčanom sa tak za všetku smolu na prvom zápase v Zmajeve i vďaka šťastiu doma vrátilo najlepším možným spôsobom.

Zápas viedol Dragan Zorić z dediny Klek. Žlté karty dostali Spasić, Kardinal, Lazarević, Milu nović, Crnjanski, Đokić (Radnički), M. Kobilarov, Uzelac, Živojnov, Petković (Obilić). Červenú kartu videl Crnjanski (Radnički).

RADNIČKI: Spasić, Aleksić, Mir ko Kesić, Miloš Kesić (Santrač), Novović (Gugleta), Kardinal, La zarević, Milunović, Crnjanski, Dakić, Đokić

OBILIĆ: Kalinić, Knežević (Ivo šev), Mirković, Rodić, Miloš Kobi larov, Nenad Kobilarov, Uzelac, Koprivica (Đorđić), Ćetković, Živojnov, Peković

J. Pucovský

Šport

Organizácia na výbornú

Vladimír Sabo

Minulú nedeľu 26. júna na štadióne kysáčskej Tatry bolo rušno. To tižto pod chýrečnými dubmi prebiehala tradičná súťaž vo varení kotlíkového papriká ša Paprikáš pod dubmi Skupiny, ktoré sa prihlásili na súťaž, prichádzali už o deviatej

na starosti vedenie FK Tatra a uvarený paprikáš hodnotili sudcovia Ján Šranka, predseda komisie, Slavko Marčok, Ján Madacký a Vladimír Sabo, ktorý v mene organizátora privítal účastníkov a hostí, vysvetlil, o akú súťaž ide, a dal pokyny na ďalšiu prácu. Začiatok vare nia odštartoval o 10. hodine. Počasie žičilo a umožnilo, aby

ráno. Nasledovalo žrebovanie stola, čiže miesta, kde si posta via kotlík, teda kde budú variť, a, samozrejme, pri kotlíku sa aj baviť. Svoju účasť prihlásilo 27 skupín, avšak na súťaž prišlo 26. Z toho počtu 22 skupín bolo z Kysáča a ostatné 4 boli z Petrovca a okolitých dedín. Organizáciu podujatia malo

sa účastníci a hostia, ktorí si podujatie prišli pozrieť, bavili vo veselej nálade pri hudbe skupiny Domino Bend zo Se lenče. Niektorí si, pravdaže, aj zatancovali.

Keď bol paprikáš uvarený a prišiel čas známkovania, čiže hodnotenia uvarenej špeciality, sudcovia nemali ľahkú prácu.

Nebolo ľahké vyhodnotiť, takže známkovanie potrvalo. Hod notili vzhľad a chuť paprikáša, a veľmi dôležitý segment je hustota, lebo ak je veľmi hustý, tak je to už guláš, a nemal by byť ani veľmi riedky, lebo je to už polievka. V rámci tohto tretieho segmentu sa hodno

kotlík s trojnožkou. Druhú cenu získala skupina pod značkou Pištaljka, ktorá získala 52 bo dov, a dostala horák. Tretie miesto so 45 bodmi obsadila skupina pod značkou Indirekt a dostala balík piva. Na tomto podujatí sudcovia so súhlasom organizátora po prvýkrát volili

tilo, aj ako je mäso uvarené. Na výsledky známkovania kuchári, ale aj návštevníci netrpezlivo čakali.

Tentoraz sa prítomným pri hovoril sudca Ján Madacký, kto rý ozrejmil hodnotenie, vyhlásil výhercov a spolu s vedením Tatry odovzdal odmeny. Treba povedať, že všetky odmeny zo stali v Kysáči. Prvú cenu získala skupina pod značkou Stativa, ktorá z možných 90 bodov získala 74. Za odmenu dostali

aj najfotogenickejšie dievča. Zvíťazila Una Crnogorcová, ktorá bola členkou skupiny Dobre komšije a ktorá súťažila vo varení paprikáša.

Čo povedať na záver o tomto tradičnom podujatí na Tatre? Od návštevníkov bolo počuť komentáre, že bolo pekne, dobre zorganizované. Orga nizátorom teda všetka česť. Kiežby bolo takýchto podujatí viac.

Víťazi s odmenami

V súťaži sa zúčastnilo aj mužstvo HZŠR Smuđ Kysáč

Súťaž si prišli pozrieť a pobaviť sa aj mnohí Kysáčania

Vôňa paprikášu rozvoniavala okolím (foto: Kysáč info)

Posilňovňa na otvorenom

Vladimír Hudec

Posilňovne

s moderným náčiním na cvičenie a po silňovanie svalstva sú ob ľúbeným miestom mnohých ľudí, ktorým záleží na zdravej životospráve a peknom tele. Žiaľ, takéto miesta sú hlavne v súkromnom vlastníctve, na chádzajú sa výlučne v mestách a ich používanie vonkoncom nie je lacné, takže si mnohí cvičenie

ne s rôznym, hlavne železným náradím, ktoré sa postavujú na otvorenom priestore, v parkoch, na nádvorí škôl, alebo jedno ducho voľných a nedostatočne využitých verejných plochách.

Nuž a jedna taká posilňovňa na otvorenom v týchto dňoch vznikla v Hajdušici. Mladý pod nikavý predseda hajdušického miestneho spoločenstva Aco Anđelovski nám vyrozprával, že s takou ideou prišli za ním mladí

priestore za dedinskou ambu lanciou. Je to slušný priestor s vysadenými stromami, ale ne slúžil ničomu a nebol ani adek vátne udržiavaný, takže sme mali

jednoducho nemôžu dovoliť. O pôžitok cvičenia sú ukrátení aj milovníci posilňovania na dedinách, kde takýchto objektov nieto. Práve preto čoraz častejšie na dedinách vznikajú posilňov

ľudia, ktorí radi cvičia, a jemu sa to zdalo zaujímavé. Idea padla na úrodnú pôdu aj v lokálnej samospráve v Plandišti, a tak sa začiatkom roka začala realizovať.

„Posilňovňu sme postavili na

dosť práce, kým sme to všetko najprv pokosili a očistili. Pritom sme narazili aj na hŕbu starého sanitného odpadu z ambulancie,

POZVANIE

ktorý bol tam pred mnohými rokmi odkladaný. Toho odpa du sme sa zbavili primeraným spôsobom a celý ten priestor sme doviedli do poriadku. Mu sím pochváliť členov vedenia a hráčov FK Hajdušica, ale aj viacerých iných občanov, ktorí dobrovoľnou prácou pomohli, aby sme ten priestor doviedli do poriadku a postavili gym nastické náradie. Konečne sme tam doviedli aj vodu, aby sa tí, čo cvičia, mohli aj občerstviť. V pláne sú ešte nejaké lavice na cvičenie a lavice na sedenie. Vcelku, teraz je to pekný priestor, a verím, že ho mladí budú aj radi, aj správne používať. Je to náš skromný príspevok k tomu, aby sa mladí ľudia vzdialili od po čítačov a telefónov a zaoberali sa športom,“ hovorí hajdušický richtár.

Z príležitosti Slovenských národných slávností 2022, ktoré sa uskutočnia v dňoch 12. až 14. augusta tohto roku v Petrovci, Zdru ženie športových rybárov KARAS pozýva športových rybárov zo slovenských prostredí, aby sa zúčastnili tradičnej súťaže v chytaní rýb na plavák a vo varení kotlíkového paprikáša. Súťaž sa uskutoční v nedeľu 14. augusta na rybárskej chatke v Báčskom Petrovci. Príchod súťažiacich sa očakáva od 7.00 do 7.30 h. Tím tvoria: traja súťažiaci v chytaní rýb, jeden kuchár a vedúci tímu (3 + 1 + 1). Poplatok za účasť (kotizácia) pre súťaž vo varení kotlíkového paprikáša je 5 000,00 din. Organizátor zabezpečí ryby a kurivo na varenie paprikáša.

Účasť treba potvrdiť na kontaktový telefón: 063/693-383 (predseda spolku Vladimir Davidović) do 1. augusta 2022. Na fotografii je záber z vlaňajšej súťaže.

Predseda ZŠR Karas Vladimir Davidović

Vzácna bola pomoc občanov

Cvičia aj tí najmladší

Výsledky sú už viditeľné – mladí cvičia

Nové zlato z Brazílie

Matej Bzovský

Najradostnejšia

správa pri chádza z hádam najúspeš nejšieho staropazovského športu, volejbalu. To, čo sa možno len potajomky očakávalo, na tej to letnej  horúčave sa splnilo. Mladé a nadovšetko talentované volejba listky staropazovského Gymnázia Branka Radičevića opätovne získali svetovú korunu na stredoškolských majstrovstvách sveta v ďalekej Brazílii a tak zopakovali úspech z roku 2018, keď sa prvýkrát oven čili medailou so zlatým leskom. Zverenkyne profesora Miroslava Markovića, riaditeľa gymnázia a veľkého športového nadšenca, tiež trénera Ivana Markovića, profesora telesnej výchovy v tejto školskej ustanovizni, odcestovali do bra zílskeho mesta Foz do Iguaçu s veľkou nádejou, že v silnej konku rencii volejbalistiek z 19 krajín sveta znovu získajú titul majstra. Tieto usilovné dievčatá, ktoré, aj keď za skromných podmienok, riadne trénujú vo Volejbalovom klube Jednota, zatiaľ v mládežníckych celkoch, len potvrdili, že je Stará Pazova  strediskom volejbalu nie iba vo Vojvodine, ale i v Srbsku.

Odchod na toto svetové podujatie si vyžadovalo osobitné úsilie, tvrdú prípravu a veľa zriekania vedľa pravidelných školských záväzkov. Všetko to však zvládli kvalitou, talentom, ale i obrovskou vôľou predstaviť sa v tom najkrajšom svetle a dôstojne reprezentovať Pazovskú obec, ale aj krajinu. Tento

veľký úspech iste im bude podne tom pre ďalšie dosahy, nie iba tejto, ale i budúcich generácií. Na futbalovom poli nič nového. Zatiaľ je aj naďalej aktuálna zrých lená činnosť pripájania zhasnutého FK Feniks 1945 do FK Jednota. Tým to umelým spôsobom si modro -bieli zachovali status člena Srbskej ligy – skupina Vojvodina aj napriek slabým výsledkom v posledných

majstrovstvách. Roboty je skutočne veľa. Musí sa prihliadať na zákon né predpisy a futbalové pravidlá. Očakáva sa, že aj revízor, ktorý má zakončiť najdôležitejšiu časť roboty, valným zhromaždeniam oboch klubov predostrie potrebnú doku mentáciu o hospodárení. Nasleduje potom spoločné zhromaždenie a na záver voľba telies staronového klubu. Už teraz je isté, že predse dom bude Michal Hric. Očakáva sa, že si on ako svojrázny manda tár zvolí oveľa viac usilovných a schopných ľudí do spravu júcich orgánov, čo sa mu veľmi nepodarilo v minulosti, lebo niektorí prijali zodpovednosť, ale sa rýchlo za sýtili a vzdali tej to nezištnej prá ce. Pripravuje sa aj hráčsky káder, hlavne z radov Jednoty a Feniksu 1945, ale sa pátra aj po kvalitných posilách. Cieľom je v budúcom ročníku obsadiť miesto, ktoré za bezpečí záchranu v lige, aby sa v nasledujúcej sezóne s prípadným silnejším sponzorom mohlo útočiť na najvyššie miesto, a prípadný po stup do prvoligovej súťaže. Jednota sa bude pripravovať tak ako aj v

aktivít v oblasti rybolovu

Ruského Kerestúra, Bajmoku, Ku cury a jedna skupina z Rakúska.

minulých rokoch na umelej ploche Športového strediska Srbska, kde bude zohrávať kontrolné zápasy, lebo si chce zachovať vlastnú ze lenú plochu. O tom, kde bude vítať svojich súperov v majstrovstvách, je predmetom rokovaní vedenia lokálnej samosprávy a majiteľom štadiónu Feniks Arena Milićom Stojakovićom.

Najmladší členovia Jednoty, zverenci školy futbalu, znovu od cestovali na spoločné sústredenie do prímorského Igala. Plánuje sa aj opätovné sústredenie  na Zlatibore alebo na olympijskej Jahorine, kde pionieri Jednoty pobudli v minu lom roku za podpory Obce Stará Pazovy, ktorá financovala autobu sovú prepravu, ale aj za výdatnej pomoci rodičov, ktorí sa značne podieľajú na prípravách detí. To má dobrú, ale aj zlú stránku, lebo svoje talenty neraz nekontrovane s veľkými ambíciami ponúkajú iným silnejším klubom pred ukon čením mládežníckej stáže. To sa im však nemôže veľmi zazlievať, lebo finančne podporujú ich futbalový vývin. Niektorým to však môže uškodiť v ich ďalšom pokroku, ale sú aj výnimky, ako napríklad Miloš Jojić, Miloš Šestić, Michal Baláž, ktorým sa táto cesta vydarila. Via cerí sa však rozčarovaní vracali do pôvodného klubu, ale sa podaktorí aj strácali z futbalového neba.

získal CT Vrbas s hmotnosťou 28 kilogramov rýb. Najväčší ulo vený kapor mal hmotnosť 13,5 kilogramu.

Združenie

športových rybá rov Kapor v Pivnici aktívne pracuje počas celého roku. Buď organizuje početné súťaže, školenia, kempy, alebo sa jeho členovia podieľajú na revitalizácii tzv. Pivnického jazera. Počas po sledných rokov upravené jazero láka mnohých rybárov z celého Srbska, ale aj zo zahraničia.

Do týchto aktivít zapadla aj organizácia priateľského Carp Campu, ktorý prebiehal od piatka 24. do nedele 26. júna. Zúčastnilo sa ho 11 súťažiacich skupín – 6 z Pivnice a ostatné prišli z Vrbasu,

Súťažiaci lovili v troch sekto roch, čiže v troch sektoroch boli aj udelené ceny. V sektore 1 prvé

miesto získala skupina rybárov CT Victory (Rakúsko), ktorí ulovili 9 rýb hmotnosti 58 kilogramov, v sektore 2 najúspešnejší boli Pivničania Martin, Peter a Anka Blažekovci a Vladimír Čobrda, ktorí súťažili pod menom CT Rođaci. Ulovili 14 rýb s celko vou hmot nosťou 116 kilogramov. V 3. sektore prvé miesto

„Tento rybársky kemp sme zorganizovali hlavne preto, aby sme sa kamarátili počas celého víkendu, strávili pekné chvíle spolu, zdieľali skúsenosti a rady z rybolovu. Bol to jeden z ďal ších úspešných kempov a pevne verím, že ich do budúcna bude ešte viac,“ povedal nám Vladimír Čobrda, tajomník ZŠR Kapor.

Počas Dní Pivnice, ktoré sa budú konať od 1. do 3. júla, ZŠR Kapor zorganizuje kemp pre deti, potom 31. júla súťaž vo varení rybacieho paprikáša a 21. augusta veľkú profesionálnu súťaž v love kaprov a amurov.

Foto: z archívu ZŠR Kapor

Miroslav Pap

Znovu medaila so zlatým leskom na hrudi staropazov ských mladých volejbalistiek

Čoraz kvalitnejší

Futbalový

klub Slávia Pivnica aj tohto roku zrealizoval ďalší, v poradí 9. detský futbalový turnaj. Do Pivnice prišli najmenší hráči klubov z celej Vojvodiny, no na veľké prekvapenie organizátorov zúčastnil sa ho aj belehradský Partizan.

Počas 25. a 26. júna na pivnickom štadióne v rámci turnaja súťažili hráči narodení v rokoch 2010, 2011, 2012 a 2013, čiže až 46 futbalových skupín z Kuly, Vrbasa, Srbského Miletića, Nového Sadu, Zmajeva, Báčskeho Dobrého Polja, Kulpína, Temerína, Savinho Sela, Silbaša, Kucury, Begeča, Báčskej Palanky, Odžakov, Báča, Kysáča, Palića, Sombora, Apatina, Ravného Sela, Hložian, Novej Gajdobry, Karavukova, Belehradu, Gajdobry a Despotova.

FK Partizan z Belehradu, druhé FK Tekstilac z Odžakov a tretie FK Obilić zo Zmajeva. V tejto vekovej kategórii boli snáď očakávané výsledky, najmä víťazstvo belehradského Partizanu. Tento klub poctil pivnickú Sláviu hlavne preto, lebo tréner Ivan Kotiv spolu s najmenšími členmi klubu sú pravidelnými návštevníkmi tzv. Detskej tribúny.

Z ročníka 2012 najväčším prekvapením boli Kulpínčania, ktorí obsadili prvé miesto. Vo nále zdolali novosadskú Petriku, ktorá sa tým činom našla na druhom mieste, a na treťom bol OFK Vrbas.

Pekné počasie, množstvo hráčov a dobre skoordinovaná organizácia turnaja prispeli k tomu, aby sa štadión FK Slávia stal stredobodom dianí v Pivnici počas celého víkendu. V sobotu si sily na trávniku zmeralo 235 hráčov. Z ročníka 2010 prvé miesto získal

V nedeľu si milovníci futbalu pozreli druhú časť turnaja, ktorej sa zúčastnilo 258 najmenších hráčov. V ročníku 2011 prvé miesto obsadil OFK Odžaci, druhé FK Iskra z Kucury a tretie FK Budućnost zo Savinho Sela. Ako najmladší súťažiaci boli hráči narodení v roku 2013. Z tejto vekovej kategórie na prvom mieste boli FK Krila Krajine z Báčskej Palanky, čo neprekvapilo obecenstvo. Druhé miesto obsadil FK Radnički 1912 zo Sombora a na treťom mieste zakotvil odžacký Tekstilac. Medzi súťažiacimi boli kluby, ktoré sú známe svojou kvalitnou hrou a veľkým výberom dobrých

hráčov. Na druhej strane súťažili aj kluby, ktoré nedisponujú mnohopočetným mužstvom, ale aj tie dokázali svoju bojovnosť

a energickosť, takže niektoré favorizované kluby dokonca neobsadili nič a malé kluby z menších prostredí sa ovenčili cenami. Kluby pôsobia v rozličných podmienkach, ale pre najmenších hráčov to nepredstavovalo žiadnu prekážku. Aj keď si v niektorých prípadoch boli vedomí svojej slabšej kvality, predsa hrali do posledných síl, čo sa odzrkadlilo aj na výsledkoch. Poháre a medaily víťazom udeľoval Ivan Kotiv, tréner pionierov FK Slávia.

Hovorí sa, že je potrebné desať rokov organizovať podujatie, aby sa mohlo o ňom povedať, že je tradičné. Na členoch FK Slávia zostáva zorganizovať ďalší turnaj, ktorý o rok už budeme môcť nazvať tradičným, v čom im držíme palce, keďže tento turnaj z roka na rok naberá na kvalite a kvantite.

Miroslav Pap

Napätie pri penaltách

Domáci Pivničania (v bielych dresoch) musia viac pridať

Bojovná Hana Čipkárová z Hložian

Spoločná zo sobotňajšieho turnaja

Úspešní malí Kulpínčania

Milenko Adamov, Miloš Mijić, Vanja Nadlački, Ivan Vesin, Nikola Korać, Marko Đurić (v drepe zľava)

Jovan Birmanac, Stefan Tasić, Jovan Ponorac (stoja zľava)

Vladimir Zakić, Vladimir Ďuríček, Nikola Lončarski, Dejan Striško, Slaviša Bojanić,

Foto: I. Grujić Litavský