Hlas ľudu 29/2022

Ján

V sobotu 9. júla v Galérii insitného umenia predstavili nekaždodennú výstavu, ktorou prepojili výtvarné umenie a hudbu, totiž predstavili olejomaľby a slovenské ľudové dychové nástroje – fujary. Autorom vystavených obrazov a fujár je Juraj Lavroš z Padiny, insitný maliar a zároveň výrobca spomenutého tradičného ľudového nástroja Slovákov, zatiaľ jediný v Kovačickej obci. Prítomní si okrem obrazov mohli vychutnať aj ľubozvučné tóny fujary v prednese autora. Jeden hudobný bod predviedol v sprievode harmonikára Emila Nemčeka (na snímke).

O. Glóziková-Jonášová

V bratislavskom Sade Janka Kráľa 5. júla oslávili Deň Slovákov žijúcich v zahraničí. Pri základnom kameni Pamätníka slovenského vysťahovalectva vzdali hold po četným slovenským vysťahovalcom a na Hviezdoslavovom námestí v sviatočný podvečer odznel program Slovenského rodu som, v ktorom vystúpili Slováci z Chorvátska, Maďarska, zo Srbska, z Rumunska, Veľkej Británie a Rakúska.

K. Melegová-Melichová

Slovákov je všade vo svete, nie iba tých rozpŕchnutých z ma terskej krajiny, ale už aj našich dolnozemských Slovákov je hodne roztratených vo všetkých kútoch sveta. Hoci sú aj vo svete, Slováci dajú vedieť o sebe. Snažia sa zachovávať svoju identitu, kultúru, obyčaje a gastronómiu. Nie iba zachovávať, ale snažia sa ju prezentovať aj iným národom. Dôkazom toho je aj padinská rodáčka Anna Kominková ži júca v Slovinsku, gastro kolumnistka, ktorá vo svojich člán koch ponúka a prezentuje tradičné slovenské recepty.

O. Glóziková-Jonášová

V roku 2014 upozornilo európske Spoločné výskumné centrum (JRC) všetky krajiny, že suchá budú v Európe častejšie a intenzívnejšie. V správe bolo uvedené, že minimálne úrovne tokov v riekach a po tokoch by sa mohli zredukovať až o 40 % a pokiaľ ide o Pyrenejský polostrov, juh Francúzska, Taliansko a Balkán, obdobia nedostatku vody by sa mohli zvýšiť až o 80 %. Najväčšie nebezpečenstvo sucha na globálnej úrovni je aktuálne až v troch európskych krajinách, me dzi ktorými na piatom mieste sa nachádza Srbsko.

Ľ. Sýkorová

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM

Riaditeľka NVU Hlas ľudu: Milana Arňašová Radićová

Úradujúca zodpovedná redaktorka: Olinka Glóziková-Jonášová

Zástupkyňa úradujúcej zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová

Redakcia: Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Miroslav Pap, Ľubica Sýkorová

Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová Gra cká redaktorka: Irena Lomenová

Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 101 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs

E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs

Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84

Telefax: 021/47 20 844

Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042

Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565

Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

Tlač:

Službeni glasnik

Editoriál

Čo nám to priniesol júl?

Letné

mesiace sú spravidla určené na dovolenkovanie, oddych, slnenie a kúpanie sa, či už na bazénoch, alebo v mori. Je to obdobie, v ktorom aj školopovinné deti majú voľno, a hlavne v tomto období sa snažíme pozmeniť si každodennú rutinu, záväzky a obchodné stretnutia vymeniť za stretnutie sa s kamarátmi, príbuznými a každodenné povinnosti vymeniť si za oddych či pobyt v prírode a najmä pri vode. Oddych však môže byť aj aktívny a môžeme si v ňom spojiť aj niekoľko užitočných vecí. I keď sú tieto mesiace takpovediac synonymom pre teplo, niekedy až neznesiteľné horúčavy, príroda nás upozorňuje, že sú bezpochyby klimatické zmeny už tu. Svedkami sme, že z teplôt pohybujúcich sa okolo 40 stupňov C v uplynulých dňoch sme doslova užili ozajstnú chladnú, zamračenú a miestami aj daždivú jeseň. Teploty rapídne klesli a rána a noci boli až príliš chladné. Ani dni sa však nepodobali tým júlovým. Aké zmeny na náš organizmus zanechávajú takéto prudké, a zdá sa, časté zmeny počasia, uvidíme pravdepodobne po určitom čase. Odborníci hovoria, že to všetko závisí od jednotlivca, avšak ľudia tvrdia celkom opačne. Prudké

zmeny počasia ovplyvňujú náladu, vplývajú na naše telo, majú hlavne negatívny dopad – je nám nevoľno, mrzuto a často nás bolí hlava, hrdlo...

Avšak aj napriek tomu sa pracuje, jestvuje, funguje... a zdá sa, v našej národnostnej enkláve sa máme čím pochváliť a o čom písať.

V našom aktuálnom, tohtoročnom 29. čísle prinášame riporty zo stretnutia krajanov v Sade Janka Kráľa v Bratislave, v ktorom aj napriek nepriaznivému počasiu vzdali hold Slovákom vo svete, a to práve 5. júla, v Deň Cyrila a Metoda, ktorý je zároveň aj Dňom Slovákov žijúcich v zahraničí. Ďalej prinášame riport zo stretnutia krajanov na 47. Krajanskej nedeli v rámci 55. Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve. Počasie neprekážalo ani podujatiu Deň višieň v Jánošíku, ktoré krášli aj titulnú stranu nášho týždenníka. Dočítate sa aj o pestovaní exotického ovocia v Šíde, ale aj o kolekcii nových obálok Spolku latelistov v Báčskom Petrovci a ešte mnoho zaujímavých článkov, rozhovorov či športových súvah.

Veríme, že vám bude týždenník Hlas ľudu aj v týždni pred nami príjemným spoločníkom, a rovnako chceme veriť, že sa nám prinavrátia júlové teploty, na aké sme si zvykli.

TÝŽDEŇ

ĽUDIA A UDALOSTI

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

KULTÚRA

titulnej strane:

Jánošíku v sobotu

júla Spolok žien Jánošíčanka zorganizoval tradičné podujatie Deň višní a tak vzdal hold ovociu, ktoré mnoho rokov bolo poznávacou značkou Jánošíka, ale v posledných rokoch z jánošíckeho chotára urýchlene mizne. V rámci podujatia zvolili aj najlepšie višňové pochúťky – torty, koláčiky, pity...

Foto:

Olinka Glóziková-Jonášová

V tomto čísle

Týždeň

Stabilná miera zamestnanosti

Pripravil: Miroslav Pap

Bilancovanie

zamestnanosti v štáte predstavuje stále aktuálnu tému. No zdá sa, že čísla sú o niečo lepšie, ako to bolo v minulom roku. V súčasnosti je v evidencii Národnej služby pre zamestnávanie asi 444-tisíc ľudí, čo je asi o 18 percent menej ako pred rokom, povedal pre Tanjug riaditeľ NSZ Zoran Martinović. Uvedené bolo, že je trh aktuálne stabilný, aj to, že takmer už celý rok máme kontinuálny pokles počtu ľudí v záznamoch NSZ. Zníženie nezamestnanosti služba odôvodňuje tým, že sú realizované efektívne opatrenia NSZ, ale aj niektorých ďalších programov a hospodárskych politík realizovaných vládou Srbska. Miera nezamestnanosti v Srbsku v prvom štvrťroku bola 10,6 percenta, čo je asi o 2,2 percenta menej ako v prvom štvrťroku 2021. V závislosti od odboru a náročnosti práce závisí

aj čakacia doba uchádzačov. Dnes sa najrýchlejšie zamestnajú uchádzači o prácu v priemysle, remesle, v stavebníctve, v stravovacích zariadeniach a turizme všeobecne. Chýbajú aj vysokokvalifikovaní ľudia zo sektorov informačných a komunikačných technológií, elektrotechniky, elektroniky, výpočtovej techniky a profesori matematiky, fyziky, strojní a stavební inžinieri, profesori cudzích jazykov, najmä angličtiny a nemčiny.

*

Od začiatku vojenského koniktu medzi Ruskom a Ukrajinou problematika zásobovania Európy plynom a naftou je pod veľkým otáznikom. Európska únia hľadá východisko z labyrintu, no zatiaľ bez konečných uzáverov. Jedno je isté, že si krajiny EÚ budú v každom prípade musieť deliť už pomerne drahý plyn a naftu, čo vyústi do neistého scenára. Veľké prekvapenie sa stalo v pondelok 11. júla,

keď Rusko zastavilo dodávku plynu cez Severný prúd 1. Rusko vysvetľuje zastavenie plynu z dôvodu jeho opravy, ktorú je potrebné realizovať ešte pred zimou. Zastavenie Severného prúdu 1 značne však zhoršilo ekonomickú situáciu predovšetkým v Nemecku, ale aj v ostatných západných krajinách, ktoré sa zásobujú cez tento prúd. Nemecko preto vyhlásilo druhý stupeň núdzového programu z úhrnne troch stupňov. Ruský plynárenský koncern Gazprom v júni obmedzil tok plynu cez Severný prúd 1 iba na 40 % kapacity a uviedol, že za zníženými dodávkami je zadržiavanie kľúčovej kompresorovej turbíny spoločnosťou Siemens Energy v Montreale, kam bolo zariadenie poslané na opravu. Otázkou je, či vôbec aj po ukončení opráv na plynovode dodávky cez Severný prúd Rusko schváli. Očakáva sa, že by opravená turbína z Kanady mala byť nainštalovaná už koncom

mestskej mobility

Pripravil: Ján Pálik

Člen

Mestskej rady pre dopravu a komunikácie Aleksandar Kravić sa zúčastnil na prezentácii projektu Integrované a inovatívne akcie pre udržateľnú modernizáciu mestskej mobility. Mesto Nový Sad sa v partnerstve so siedmimi mestami a obcami z Jadransko-iónskeho regiónu (Miláno, Ľubľana, Maribor, Záhreb, Patras, Sarajevo a Podgorica) v rámci programu Interreg Adrion podieľa na medzinárodnom projekte Tribute

„Nový Sad je mesto, ktoré má takmer 155-tisíc osobných vozidiel, a ak k tomu prirátame vozidlá, ktoré k nám prichádzajú z okolia, denne prejde Novým Sadom 180-tisíc áut. To je mimoriadne veľké číslo, najmä ak vezmete do úvahy staré

centrum mesta, kde sú úzke ulice a veľké dopravné zápchy. Mesto pred štyrmi rokmi prijalo Smart plán rozvoja a riadenia dopravy v Novom Sade, ktorého cieľom je povzbudiť čo najviac našich spoluobčanov k využívaniu mestskej dopravy a tým smerovať k zníženiu dopravných zápch a znečistenia. Podstatou tohto projektu je výmena skúseností a technológií z hľadiska zvyšovania počtu cestujúcich

v mestskej doprave a usmernenie na alternatívne spôsoby dopravy,“ povedal Aleksandar Kravić.

Vedúci mestskej správy pre dopravu Đorđe Basarić uviedol, že hlavným cieľom projektu je zlepšiť mestskú dopravu rozvojom efektívnejších dopravných služieb a riešení pre trvalo udržateľnú mobilitu prispôsobenú potrebám ľudí.

Tribute zahŕňa identi káciu cieľových skupín, vonkajších podmienok a technických požiadaviek potrebných na umožnenie inkluzívneho využívania inovatívnych riešení mobility.

júla, čo však nie je isté. Hoci bude podľa predpovedí Severný prúd 1 odpojený celý mesiac, za tento čas ekonomika západných krajín bude značne trpieť.

*

Po viacmesačnej prestávke sa opäť medzi nás intenzívnejšie dostáva koronavírus. Po prvýkrát od marca bolo v Srbsku evidovaných vyše 2 000 nakazených na dennej úrovni. Odborníci tvrdia, že počet in kovaných ľudí sa zvyšuje, pretože nové podvarianty kmeňa omikrón sú infekčnejšie, ale neexistujú informácie, že by poskytovali závažnejšie klinické obrazy. Svetová zdravotnícka organizácia tvrdí, že koronavírus sa rýchlo šíri, z toho dôvodu, že ľudia namiesto testovania zostávajú doma. Zatiaľ čo mnohé vlády bohatších krajín po úspešnom očkovaní takmer upustili od obmedzení zavedených epidémiou koronavírusu, generálny riaditeľ WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus zdôraznil, že pandémia nie je ani zďaleka ukončená.

Zdroj: RTV

Nakoniec sa očakáva uzatvorenie dohody o spoločnej nadnárodnej stratégii pre udržateľnú a inovatívnu mobilitu v mestách Jadransko-iónskeho regiónu.

Mesto Nový Sad v súlade s cieľmi projektu realizovalo pilotný projekt založený na vytvorení aplikácie pre smart mobilné telefóny a inštalácii monitorov na siedmich autobusových zastávkach linky číslo 4, ktoré poskytnú užívateľom verejnej dopravy na tejto linke informácie o príchodoch a odchodoch autobusov v reálnom čase a na základe údajov z vozidiel, v ktorých budú nainštalované GPS zariadenia.

Používatelia mobilnej aplikácie EasyGONS tiež získajú informácie o alternatívnych spôsoboch dopravy (napr. verejná autobusová a/alebo taxislužba a/alebo cyklistická doprava a/alebo chôdza) s cieľom uspokojiť individuálne potreby trvalo udržateľným spôsobom,“ povedal Đorđe Basarić.

Zdroj a foto: Mesto Nový Sad

Viditeľné vklady do ústavu v Kamenici

Jasmina Pániková

Predseda

pokrajinskej vlády Igor Mirović navštívil v utorok 12. júla Kamenicu 3 s PET strediskom, kde prebieha inštalovanie PET CT prístroja, ktorý bude sprístupnený koncom tohto mesiaca.

Súbežne prebieha aj druhá fáza prác výstavby objektu Kamenica 3, presnejšie výstavba štyroch poschodí na existujúcom objekte, ktoré budú pre potreby ústavu v Sriemskej Kamenici – pre onkológiu, pľúcne choroby a srdcovocievne choroby.

„S pomocou vlády Srbska podarilo sa nám získať najmodernejšie medicínske prístroje, ktoré

pomôžu pri terapii a diagnostike najťažších pacientov. Prvú fázu prác sme ukončili a začali sme druhú na výstavbe objektu Kamenica 3, ktorý budú využívať

všetky tri ústavy. Ide o projekt, ktorý je pre naše zdravotníctvo mimoriadne dôležitý a ktorý poskytne modernejšie a lepšie podmienky na diagnostiku a liečbu

pacientov,“ zdôraznil Mirović a dodal, že objekt bude rozlohy 9 500 štvorcových metrov.

Avizoval, že by pokrajinská vláda počas nadchádzajúcich dvoch mesiacov s podporou Zhromaždenia Vojvodiny mala vyčleniť peniaze na rekonštrukciu starých budov všetkých troch ústavov, spolu s úpravou vonkajšej časti areálu.

„Trvalo viac ako šesť rokov, kým sme úplne zmenili obraz v zdravotníctve a vyčlenením veľkých nančných prostriedkov podarilo sa nám dosiahnuť oveľa vyššie štandardy, aké sme zastihli v roku 2016,“ povedal Mirović a uviedol, že pokrajinská vláda bude aj naďalej vkladať do zdravotníctva vo Vojvodine.

ŠTATISTICKÉ ÚDAJE V NAŠEJ KRAJINE

V minulom roku viac ako 62-tisíc narodených detí

Migrácie

ako také sú nevyhnutným javom v každej spoločnosti. Sťahovanie ľudí z jedného mesta do druhého je celkom prirodzený jav. Počas minulého roku sa pre zmenu bydliska rozhodlo 135 194 osôb, čiže natrvalo sa presťahovalo z jedného do druhého mesta v Srbsku.

Najväčší počet migračných pohybov bol zaznamenaný v regióne Belehradu, a to 51 206 prisťahovaných a 47 293 vysťahovaných osôb, čo znamená, že Belehrad mal kladné migračné saldo. Okrem belehradského regiónu dosiahol kladné skóre ešte len región AP Vojvodiny.

Podľa údajov Republikového štatistického úradu priemerný vek osôb, ktoré zmenili bydlisko, je 34,7 roka – pre mužov 35 rokov a pre ženy 34,5.

Keď ide o počet obyvateľov Srbska, v roku 2021 ten vynáša 6 834 326. Z hľadiska pohlavia je 51,3 % žien (3 507 325) a 48,7 % mužov (3 327 001). V porovnaní s rokom 2020, keď sme mali 6 899 126 obyvateľov, alebo s rokom

rozvedených bolo 9 790. V porovnaní s údajmi z minulých rokov počet rozvedených manželstiev je vzhľadom na počet uzavretých stále vysoký. Napr. v roku 1971 bolo 66 839 uzavretých manželstiev a 9 873 rozvedených, v roku

rodených detí bol 62 180, zatiaľ čo počet úmrtí bol 136 622. Priemerný vek ženy pri narodení dieťaťa je 30,1 roka, pričom priemerný vek ženy pri narodení prvého dieťaťa je 28,7 roka. Najviac detí sa narodilo v júli, septembri, októbri a novembri. Keď ide o mená dievčat, najčastejšími menami boli So ja, Dunja, Mila, Sara, Teodora, Una... a keď ide o chlapcov, populárnymi menami boli Luka, Lazar, Vuk, Vasilije, Stefan, Bogdan...

2019, keď naša krajina mala 6 945 235 obyvateľov, je viditeľné, že pokračoval trend vyľudňovania.

Uzavretých manželstiev v minulom roku bolo 32 757, zatiaľ čo

1991 – 45 145 uzavretých a 8 018 rozvedených a v roku 2011 – 35 808 uzavretých a 8 251 rozvedených manželstiev.

V minulom roku počet živona-

Evidovaných bolo 136 622 úmrtí (51,2 % mužov a 48,8 % žien). Priemerný vek zosnulých mužov bol 72,9 roka a žien 77,6 roka. Hlavnou príčinou smrti u oboch pohlaví boli choroby obehovej sústavy – zomrelo 56 610 osôb (41,4 % z celkového počtu úmrtí). Na druhom mieste sú choroby, ktoré možno spájať s COVID-19, na ktoré zomrelo 27 742 ľudí (20,3 % z celkového počtu úmrtí), na treťom mieste z hľadiska frekvencie úmrtí sú nádory, na ktoré v roku 2021 zomrelo 20 609 ľudí (15,1 % z celkového počtu úmrtí). Najviac ľudí zomrelo v marci, apríli, októbri a novembri.

J. Pániková

Najmodernejšie prístroje v najdôležitejšej zdravotníckej ustanovizni vo Vojvodine (foto: pokrajinská vláda)

Investovať sa bude hlavne do cestnej infraštruktúry

Pripravil: Ján Pálik

Prezident

Srbska Aleksandar Vučić navštívil okruh Moravica, kde navštívil Ivanjicu a Goliju, diskutoval s obyvateľmi a stretol sa so starostami obcí Ivanjica, Sjenica, Raška, Arilje, Kosjerić a Požega.

Počas návštevy prezident Vučić povedal, že obyvatelia tohto regiónu uvidia a pocítia výrazné zmeny, keďže štát bude investovať do rekonštrukcie miestnych a regionálnych komunikácií.

Prezident Aleksandar Vučić začal svoju návštevu v Obci Ivanjica, keď navštívil rodinnú

hlavných ulíc. Do toho projektu sa preinvestuje 1,5 milióna eur a do konca roka päť miliónov eur sa celkovo vloží do cestnej infraštruktúry v Obci Ivanjica,“ zdôraznil prezident Vučić s tým, že sa práce začnú okamžite.

Prezident Vučić uviedol, že s čínskymi partnermi pracujú na projekte diaľnice Požega –Ivanjica, ako aj Ivanjica – Duga Poljana – Boljara, čo bude veľa znamenať pre turistický potenciál Ivanjice, ale aj Golije.

Okrem toho prezident Vučić oznámil zvýšenie dôchodkov o viac ako 19 percent, investície do politiky, ktorá podporuje zvýše-

Ivanjica dostane okamžite päť miliónov eur na rekonštrukciu ciest a Arilje štyri, ako aj to, že je naplánovaná výstavba lyžiarskeho strediska na Goliji, ako aj kanalizačná sieť na Kopaoniku.

Navštívil aj domácnosť Bogdanović v Kumanici pri Ivanjici, kde ho privítali mnohí členovia tejto rodiny a mnohí ďalší obyvatelia.

„Šťastní sú Vukašin a Stevka s takou veľkou rodinou a úrodnou pôdou, kde všetci tvrdo pracujú. Budeme pracovať ešte viac, aby

na prezentácii projektu rozvoja cestovného ruchu a výstavby lyžiarskeho strediska na tomto vrchu.

Poznamenal, že je najprv potrebné vybudovať cestnú, elektrickú a inú infraštruktúru, a poukázal na to, že Golija má veľký turistický potenciál, ako Kopaonik a Zlatibor, a ešte možno aj viac.

Počas prezentácie boli predstavené plány a návrhy, zaznelo aj to, že projekt lyžiarskeho stredis-

rmu na výrobu sadeníc, nákup a spracovanie bobuľového ovocia Floriva v dedine Radaljevo.

Pri tej príležitosti mu predseda Zväzu pestovateľov malín a černíc v Srbsku Dobrivoje Radović odovzdal ďakovný list, keďže štát splnil všetko, čo výrobcom malín aj sľúbil, a dodal, že Ivanjica dostala 250 traktorov s prívesnou mechanizáciou a dostatočné minerálne hnojivo.

Pred stretnutím s predsedami obcí okruhu Moravica sa k občanom, ktorí sa v hojnom počte zišli, aby ho pozdravili, prihovoril: „Od Obce Ivanjica sme dostali požiadavku na asi 15 miliónov eur na investíciu do ciest. Povedali mi, že najväčším problémom sú cesty. Po 30 rokoch sľubov sa začne pracovať do konca mesiaca, budeme investovať najskôr do

nie pôrodnosti, viac prostriedkov pre novonarodené deti, matky a všeobecne viac práv pre matky.

Vučić v príhovore k zhromaždeným obyvateľom poukázal na veľké problémy, ktoré nás čakajú v najbližšej zime, pričom zdôraznil, že treba dôverovať len sebe, zachovať mier a jednotu našej krajiny a starať sa o ňu.

„Budú na nás vyvíjať nátlak ohľadom Kosova a Metóchie a ohľadom sankcií a všetkého ostatného. Zachováme mier, ale zachováme si aj slobodu rozhodovať sa nezávisle, aby sme mohli povedať, že máme štát, ktorý rozhoduje len v záujme svojich občanov,“ povedal prezident Vučić.

Po stretnutí s predsedami obcí Sjenica, Raška, Arilje, Kosjerić, Požega a Ivanjica uviedol, že

všetky rodiny v Međurečji mohli lepšie žiť a pracovať,“ povedal predseda Vučić.

V rozhovore s prezidentom Vučićom miestni opäť žiadali o vybudovanie ciest, ktoré by im uľahčili každodenné činnosti a navyše pomohli v podnikaní.

Na záver návštevy Moravického okruhu prezident Vučić navštívil aj Goliju a zúčastnil sa

ka bude stáť okolo 35 miliónov eur. Výstavba tohto strediska by sa mohla začať už v roku 2024.

„Golija bude nádherné miesto a jedno z najkrajších na lyžovanie. Takú krásu som ešte nikde nevidel, ani v Srbsku, ani vo svete,“ uzavrel prezident Vučić.

Zdroj a foto: Predsedníctvo Srbska

Cestná infraštruktúra pomôže podnikaniu

Štát pracuje na projektoch výstavby diaľnic v Moravickom okruhu

Diskusia prezidenta s obyvateľmi okruhu

Pre snahu o zlepšenie zdravotníckeho sektoru

Pripravil: Ján Pálik

Prezident

Srbska Aleksandar Vučić dostal od Združenia lekárov Vojvodiny Hippokratovu medailu za doterajšiu snahu o zlepšenie zdravotníctva, ako aj za osobnú angažovanosť pri zlepšovaní pracovných podmienok v zdravotníckych ustanovizniach v celej krajine.

Poukazujúc na to, že výstavba najmodernejších zdravotníckych zariadení v posledných rokoch jasne ukazuje, ako veľmi sa Srbsko mení, predstavitelia Združenia lekárov Vojvodiny sa poďakovali prezidentovi za to, že urobil veľa pre to, aby sa zdravotnícki zamestnanci vracali do Srbska a aby tu čo najlepšie využili svoje vedomosti a pomohli ľuďom vo svojej krajine.

Práve preto toto prestížne oce-

nenie, ktoré sa udeľuje zaslúžilým jednotlivcom raz za desať rokov, tentoraz získal prezident Srbska, ktorý venoval oblasti zdravotníctva mimoriadnu pozornosť na

všetky investície do zdravotníctva, ktoré sú akousi odmenou pre celú našu krajinu.

Prezident sa osobitne poďakoval celému zdravotníckemu

platov a ďalšie zlepšovanie pracovných podmienok, čo je len časť komplexného úsilia pokračovať v obnove kedysi zničeného zdravotníctva a urobiť ho najmodernejším v tejto časti Európy.

„Zdravotníctvo je jedným zo štyroch najdôležitejších pilierov štátu a Srbsko aj počas poslednej globálnej zdravotnej krízy ukázalo, že je schopné rýchlo reagovať a postarať sa o záchranu zdravia a životov svojich občanov,“ uviedol prezident Vučić, pričom zdôraznil, že sa zmenila paradigma, podľa ktorej je naše zdravotníctvo najhoršie v Európe.

všetkých úrovniach.

Prezident Vučić zdôraznil, že Hippokratovu medailu vníma nielen ako osobnú poctu, ale predovšetkým ako uznanie a odmenu za

STRETNUTIE S POĽSKÝM MINISTROM ZAHRANIČNÝCH VECÍ

personálu, všetkým odborníkom, ktorí aj v tých najťažších podmienkach bojovali o život, a dodal, že jednou z priorít v nasledujúcom období stále zostáva zvyšovanie

Prezident dodal, že investície do zdravotníctva budú pokračovať, aby naši občania dostávali tie najkvalitnejšie služby vo svojej krajine.

Zdroj a foto: Predsedníctvo Srbska

Srbsko je konštruktívnym partnerom OBSE

Pripravil: J. Pálik

Srbska Aleksandar Vučić sa stretol v utorok 12. júla s ministrom zahraničných vecí Poľska a zároveň predsedom Organizácie pre európsku bezpečnosť a spoluprácu Zbigniewom Rauom, s ktorým rokoval o bilaterálnych vzťahoch, situácii v regióne a európskej integrácii Srbska.

Prezident

Minister Rau privítal úlohu Srbska v OBSE, ktorá výrazne prispieva k multilateralizmu, a zdôraznil význam reforiem, ktoré naša krajina

ne, čo prezident Vučić zaradil medzi priority zahraničnej politiky Srbska.

Prezident Vučić v rozhovore so šéfom poľskej diplomacie poukázal na to, že vzťahy medzi oboma krajinami sú tradične priateľské a na vysokej úrovni a zdôraznil, že je potrebné zintenzívniť hospodársku spoluprácu.

Upozornil tiež, že Srbsko vysoko oceňuje vynikajúcu spoluprácu s OBSE najmä v oblasti európskej bezpečnosti, v súčasných geopolitických podmienkach. Poďakoval sa Poľsku za podporu, ktorú poskytuje Srbsku a regiónu západného Balkánu v oblasti európskej integrácie.

na európskej ceste realizuje. Diskutovali aj o situácii na západnom Balkáne a zdôraznili nevyhnutnosť zachovania mieru a stability v regió-

Zbigniew Rau sa počas návštevy Srbska stretol aj s predsedníčkou Vlády Srbska Anou Brnabićovou, s ktorou tiež riešil kľúčové body eurointegrácie. Brnabićová ocenila pôsobenie misie OBSE v Srbsku. Rokovali aj o postavení národnostných menšín a médií v Srbsku.

Počas návštevy Srbska Rau sa stretol aj so šéfom srbskej diplomacie Nikolom Selakovićom. „Na našom území máme dve misie OBSE, jednu v Belehrade, druhú v Prištine. Vláda podporuje prácu misie na Kosove a Metóchii, ktorá je neutrálna a ktorá je založená na Rezolúcii 1244,“ poznamenal Selaković na spoločnej konferencii, kde Rau zdôraznil, že Srbsko je konštruktívnym partnerom OBSE,

ktorému dôverujú, a dôležitým partnerom v koncepcii komplexnej bezpečnosti.

Selaković sa poďakoval svojmu poľskému kolegovi – jednému zo štyroch ministrov Vyšehradskej štvorky, ktorí podporili otvorený Balkán ako dobrú formu regionálnej spolupráce krajín západného Balkánu.

Dodal, že témou stretnutia boli ekonomické väzby medzi oboma krajinami, ako aj globálne vzťahy, a že stretnutie využil na zopakovanie pozície Srbska k Ukrajine, že rešpektujeme medzinárodné právo, územnú celistvosť všetkých suverénnych členských štátov OSN.

Hovorili aj o postoji Belehradu neuvaliť sankcie na Rusko, pretože Srbsko sa pri takomto rozhodnutí riadi ochranou životne dôležitých národných záujmov, štátnych a politických cieľov.

Zdroj a foto: Predsedníctvo Srbska

Významné ocenenie

Slovensko

Hold Slovákom vo svete

VSade Janka Kráľa v Bratislave

5. júla v Deň Cyrila a Metoda, ktorý je aj Dňom Slovákov žijúcich v zahraničí, Slováci zo sveta pri základnom kameni Pamätníka slovenského vysťahovalectva, po daždivom počasí, vzdali hold početným slovenským vysťahovalcom, ktorí sa ani po rokoch odlúčenia od materskej krajiny nezriekli svojej slovenskosti. V mene Úradu pre

mape hranice má, ale vskutku Slovensko hranice nemá, lebo sa rozprestiera na celej zemeguli, lebo všade, kdekoľvek žijete, keď tam človek príde medzi vás, cíti sa ako doma...“ Podčiarkol, že SR má k starostlivosti o nás vytvorené nástroje inštitucionálne – ÚSŽZ –a legislatívne, toho času sa píše aj nový Zákon o Slovákoch žijúcich v zahraničí, ktorý bude prispôsobený novej dobe a novým skutočnostiam, že mnohí Slováci odišli

vďaka vašim predkom, my máme svoju štátnosť. Veľmi dobre viete, že Slováci v zahraničí stáli pri vzniku prvej Československej republiky roku 1918, na základoch ktorej stojí aj naša súčasná štátnosť SR. V podstate ste to vy, kto určujete smer tej našej štátnej politiky starostlivosti o vás. Ďakujem vám veľmi pekne a blahoželám. Je to váš sviatok,“ zdôraznil na záver predseda ÚSŽZ Milan Ján Pilip.

Pri Pamätníku slovenského vysťahovalectva vystúpila Spevácka skupina Slovenka MS Rijeka z Chorvátska a hudobníci Csibaj banda z Maďarska. Z krajanov prítomných oslovili Miroslava Gržinićová z Chorvátska, akademický maliar a gra k Martin Juraj Oscitý z Nemecka a reverend Dušan Tóth z Kanady. Prebiehal tam aj krst knihy Kronika Slovákov Jána Okáľa a Jozefa G. Cincíka, ktorú vlani vydali Združenie nezávislých expertov pre otázky dejín a života zahraničných Slovákov a Spolok slovenských spisovateľov. O knihe hovoril spisovateľ a recenzent Dušan Mikolaj. Na záver k pamätníku položili kvety.

níci a tanečníci: Spevácka skupina Slovenka a tanečníci MS Rijeka z Chorvátska; speváčka Viktória Godó, FS Furmička a Csibaj banda z Čemera z Maďarska; speváčka Teodora Hírešová, orchester a FS Sálašan z Nadlaku, FS Vinica z Viedne a DFS Sovička z Londýna.

Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) prítomných privítala Milina Sklabinská, menovite: generálnu riaditeľku Sekcie ministra Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Denisu Koterec Frelichovú, poslanca NR SR a predsedu Ústavnoprávneho výboru NR SR Milana Vetráka, poradkyňu premiéra vlády SR pre krajanské otázky Ivetu Galbavú, bývalého predsedu ÚSŽZ Jána Varšu, predstaviteľov slovenských samospráv v zahraničí, Matice slovenskej a Nadácie Národný pamätník slovenského vysťahovalectva.

Prítomných oslovil predseda ÚSŽZ Milan Ján Pilip, ktorý zdôraznil: „Slovensko na

do zahraničia po vstupe SR do EÚ, a prijatá je Koncepcia štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na päť rokov. „Slovensko má morálnu povinnosť vážiť si a vzdávať hold svojim krajanom vo svete, lebo vďaka krajanom,

Na Hviezdoslavovom námestí v sviatočný podvečer odznel program Slovenského rodu som, v ktorom vystúpili Slováci z Chorvátska, Maďarska, zo Srbska, z Rumunska, Veľkej Británie a Rakúska. Program pripravil a vy nancoval ÚSŽZ v súčinnosti s Kultúrnym a informačným strediskom v Bratislave v rámci podujatia Kultúrne leto. Prítomných aj tam oslovil predseda ÚSŽZ Milan Ján Pilip a na javisku sa striedali speváci, hudob-

Zo Srbska účastníkov zorganizoval MOMS Petrovec, vďaka ktorému na javisku odzneli verše Viery Benkovej Heroica Slovaca v prednese Kataríny Melegovej-Melichovej; ale aj zmes slovenských vojenských ľudových pesničiek v prednese Anny Zorňanovej Kulíkovej; skladba Strom v prednese jej autorky Ivety Kováčovej, za jej klavírneho a za gitarového sprievodu Samuela Kováča, ktorého text bol vlani odmenený na Zlatom kľúči; pesnička Nerúbaj, nestrieľaj v prednese Samuela Kováča ml. za jeho hudobného sprievodu; víťazná skladba Samuela Kováča Dlhá je noc zo Zlatého kľúča z roku 1996 v interpretácii Sabíny Trbarovej za hudobného sprievodu autora; skladba Miliny Sklabinskej Večné možno zo Zlatého kľúča 2019 v interpretácii a s hudobným sprievodom Zlatka Klinovského; víťazná skladba Kvetoslavy Benkovej zo Zlatého kľúča 1995 Môj sen v interpretácii Uny Amidžićovej za hudobného sprievodu Z. Klinovského; skladba S. Kováča Obrazy detstva si prítomní vypočuli v interpretácii autora, Z. Klinovského, S. Trbarovej, U. Amidžićovej, I. Kováčovej a víťaznú lyrickú skladbu Zlatého kľúča z roku 1985 skladateľa Juraja Feríka ml. Zuzka Turanová za sprievodu Ľudového orchestra z Nadlaku predniesla Katarína Kalmárová, ktorá zaspievala na záver aj rozlúčkovú Pieseň o rodnej zemi ako hold všetkým Slovákom roztrúseným po svete, ktorí ale na svoju materskú krajinu a rodnú reč nezabúdajú. MOMS Petrovec tak realizáciou projektu s podporou ÚSŽZ hodnotne programovo prispel k Pamätnému dňu Slovákov žijúcich v zahraničí.

Pod scenár programu Slovenského rodu som sa ako autorka podpísala Milina Sklabinská, ako režisér ho skĺbil Martin Urban a moderátormi boli Svetlana Fábryová a Peter Cítenyi.

Katarína Melegová-Melichová

Predseda ÚSŽZ Milan Ján Pilip počas prejavu v Sade Janka Kráľa. V úzadí Milina Sklabinská a členky Speváckej skupiny Slovenka MS Rijeka.

Záverečná scéna programu. V popredí operná speváčka Katarína Kalmárová.

Ľudia a udalosti

Oslávili Deň bojovníka a Deň povstania v Srbsku

Anna Legíňová

to časy, keď bolo veľa bojovníkov NOB ešte živých a spomienky zotrvávali v ich srdciach a prenášali ich aj na mladé pokolenia, ktoré taktiež dávali veľký význam pamiatke na zosnulých a pozostalých bojovníkov, ktorí účinkovali v 2. svetovej vojne. Možnosť vzdať hold padlým mali všetci tí, ktorí prišli 7. júla na Iriški venac položiť vence k Pomníku slobody. Dobre koncipovanému programu predchádzalo slávnostné kladenie vencov k pomníku. Vence položili: delegácia vojska Srbska v čele s

Boli

veliteľom Prvej brigády pozemného vojska generálom Zoranom Naskovićom, v mene pokrajinskej vlády Miloš Urošević, delegácia Zväzu združenia bojovníkov NOB AP Vojvodiny v čele s predsedom Jovom Baroševčićom, Ambasáda ruskej federácie a iní. Minútkou ticha vzdali poctu padlým. Hymnu Bože, pravde zaspieval chór ZŠ Petra Kočića z Inđije, ako i slávnostnú pieseň ZZBNOB Srbska Partizan sam, tim se dičim. Tým sa začala slávnosť pripomínania si 81. výročia vzbury – povstania národov Srbska 7. júla 1941. Bol to začiatok antifašistického

boja. „Dnes máme veľkú zodpovednosť a potrebu, aby sme si ten dátum vždy pamätali a spomínali si na neho. Budeme pamätať aj všetkých padlých bojovníkov NOB, a kým sme živí, budeme vzdávať hold všetkým účastníkom vojny,“ povedala moderátorka programu Željka Jelićová. Pozdravila aj delegácie antifašistov a ZZBNOB z Brčka, Vukovaru, Bijeljiny, Pala a Srebrenika. Prítomným sa prihovorili Jovo Baroševčić – predseda Zväzu združenia bojovníkov NOB AP Vojvodiny a podpredseda ZZBNOB Srbska, ako i Miloš Urošević v mene pokrajinskej vlády. Nasledoval kultúrno-umelecký program, v ktorom účinkovali žiaci ZŠ Petra Kočića z Inđije a Kultúrno-umelecký spolok Soko. Oni predniesli zmes recitácií a vlasteneckých piesní. Slávnosť bola skončená choreogra ou Gornji Poreč Kultúrno-umeleckého spolku z Inđije.

Aj ZZBNOB z Kysáča, práve v ten istý deň, ale v poobedňajších hodinách, organizoval príležitostný program pri modrom pomníku v strede dediny. Prítomným okolo pomníka sa prihovorila predsedníčka Anna Legíňová, ktorá vyjadrila poďakovanie všetkým, ktorí neváhali darovať svoj život, aby sme my všetci teraz mali slobodu. To slovíčko je dnes veľmi ľahko vysloviť, ale nikto neuvažuje o ňom, keď je to samozrejmosť. Vtedy roku 1941 to nebola samozrejmosť a mladí ľudia, často aj deti, ktoré bojovali v radoch partizánov a držali ťažkú pušku v ruke, obetovali svoje mladé životy za to, čo máme dnes.

Na to nikdy netreba zabudnúť. Ony svoje sny nedosnívali, ale dovolili nám, aby sme my snívali ich sny.

Pri tejto príležitosti si zaspomínali aj na zosnulých bojovníkov proti fašistom, v prvom rade na dlhoročného a do neskorého veku veľmi aktívneho predsedu ZZBNOB Kysáča Michala Anušiaka, ktorého s láskou volali báči Miško a obdivovali jeho zápal, entuziazmus a vôľu neustále organizovať programy a vyzdvihovať výdobytky protifašistického

boja. Spomínali i na Pavla Kyseľu, Pavla Kokavca, Michala Ožváta, Dr. Andreja Ferku, Naďa, Pálika a iných. Do odboja v Kysáči bolo priamo zapojených okolo 500 Kysáčanov a v bojoch a v koncentračných táboroch o život prišlo 93 Kysáčanov.

Predsedníčka prečítala i báseň a primeranou recitáciou sa prihovoril aj predseda KUS V. Mičátka Michal Francisty. Zaspievali aj Po šumama i gorama a Kto za pravdu horí. Z historického aspektu fakty ozrejmil predseda MOMS Kysáč Rastislav Surový, dejepisár na dôchodku. Potom vzdali poctu zosnulým a položili veniec k Pomníku padlých bojovníkov. Týmto spôsobom si predsa uctili zosnulých a zanechali nejaké stopy aj mladším generáciám, aby šliapali po tých chodníčkoch, ktoré vedú k tolerancii, spolunažívaniu, rovnosti a bratstvu.

Škoda, že si túto spomienku neprišiel uctiť väčší počet Kysáčanov, lebo zosnulí nedali život len za hŕstku ľudí, ale za všetkých. Ak si nebudeme vážiť výdobytky boja, nemôžeme očakávať skvelú budúcnosť. Vo svete profašistické sily narastajú, nedovoľme, aby sa vojna zopakovala. Samo da rata ne bude…

DEŇ POVSTANIA NÁRODOV JUHOSLÁVIE proti fašizmu v 2. svetovej vojne alebo Deň bojovníka sa oslavuje 4. júla. Pri tejto príležitosti delegácia Obecnej organizácie Zväzu združenia bojovníkov národnooslobodzovacej vojny Šíd položila kvety k pamätníkom padlým bojovníkom a vzdala hold ich obete za slobodu. Po príhovore predsedu OO ZZBNOV Šíd Jovicu Stepanica bol pripravený kratší program, ktorý veršami svojich básní spestrili Slobodan Cvitković a Đurica Edelinski. Obecná organizácia ZBNOV Šíd si zároveň pripomenula 7. júl, Deň povstania v druhej svetovej vojne. Kvety položili k Pamätníku Sriemskeho frontu pri Adaševcoch.

Dierčanová

Kladenie vencov k Pomníku slobody

Prítomné

Kladenie vencov v Kysáči (foto: Jaroslav Madacký)

a

Višne kapú – podujatie pretrváva

Vladimír Hudec

na trhu višieň je taká zlá, že v posledných rokoch višňové sady z jánošíckeho chotára takmer úplne zmizli, čiže pestovatelia stromy povyberali a venovali sa klasickej rastlinnej výrobe. Z 50 hektárov, na koľkých sa v minulosti toto ovocie tu pestovalo, vraj zostalo ešte iba zo 5 hektárov. Sady nepovyberali iba tí najúpornejší, ktorí ešte veria, že sa situácia môže zmeniť, a tí, ktorí dostali štátne subvencie

Situácia

na vysádzanie ovocných sadov. Avšak aj napriek všetkému Deň višieň, podujatie venované tomuto ovociu, vďaka ktorému Jánošík v minulosti bol známy, pretrváva.

V miestnostiach Spolku žien Jánošíčanka aj toho roku, a to v sobotu 9. júla, bolo rušno a veselo. Svojou účasťou Deň višieň podporili členky spolkov žien

na svojich stánkoch. Očakávalo sa síce, že prinesú a návštevníkom na predaj ponúknu aj rôzne višňové špeciality, ale tých nebolo

no-umelecký program. V pokračovaní si návštevníci mohli pozrieť vkusne upravené stánky spolkov žien, čo-to si aj kúpiť,

z Padiny, Kovačice, Vojlovice, Hložian, Plandišta, Dobrice, Izbišta, Vladimirovca... So sebou priniesli hlavne ručné práce, ktoré vyložili

mnoho – ten-ktorý višňový koláč a na stánku hostiteliek Spolku žien Jánošíčanka aj višňová šťava, lekvár a známy Zuzkin višňový likér.

Prítomných pozdravila predsedníčka Spolku žien Jánošíčanka Miluška Chrťanová. Primeraný vlastný text s nábožnou náplňou venovaný višniam prečítala Anna Vánková, po čom žiaci základnej školy predviedli aj kratší kultúr-

alebo sa jednoducho baviť pri hudbe Michala Žiaka-Žora, pohovoriť si so známymi... Mohli si pozrieť aj etnoizbu a v rámci nej aj výstavu výšiviek Anny Kolárovej a Marieny Megovej. Pre milovníkov výtvarného umenia v kostolnej záhrade boli vystavené obrazy z maliarskeho tábora jánošíckeho MOMS. K dispozícii na obchôdzku bol aj kostol a aj etnodom Anny Kolárovej.

Kovačičanky sa pousilovali a do Jánošíka priniesli aj višňové špeciality

Výstava obrazov v kostolnej záhradeProgram spestrili aj tí najmladší, žiaci Základnej školy T. G. Masaryka spevom a tancom

Výstavu výšiviek pripravili Mariena Megová (vľavo) a Anna Pániková

Po prvýkrát toho roku na višňovom dni volili aj najlepšiu višňovú pochúťku. Komisia to vraj nemala ľahké, avšak rozhodla, že tretiu cenu udelí Aničke Mangerovej za Pavlove minikoláče. Druhé miesto získala strapatá pita, ktorú vyrobila Vera Selakovićová z Plandišta, kým prvú cenu získala Moskva torta, ktorú pri tejto príležitosti Jánošíčanka Alena Halabrínová vyrobila v tvare višní. Nasledovala, pravdaže, večera a kamarátenie v dobrej nálade a tanci pri hudbe Vladimíra Hudeca a Miroslava Svetlíka z Padiny. „Trochu som sklamaná, že nás ohrdili ženské spolky z našej obce, ale aj nám najbližší slovenský spolok z Hajdušice. Avšak koho niet, bez neho sa môže a musí... Vcelku som spokojná, ako to dopadlo. Boli síce určité organizačné nedopatrenia, ale

sme to predsa úspešne dosiahli do konca. Tá situácia s višňami nás však trochu trápi, či o rok namiesto Dňa višieň nebudeme organizovať Spomienky na višne. Veď aj toho roku niektorí pestovatelia neoberali višne a povedali nám, aby sme si naoberali... Vraj nech ich aspoň my využijeme, keď ich nikto nekupuje, takže sme si naplnili mrazničky a časť sme už aj prerobili. A vďaka za to, že všetko dobre dopadlo, určite patrí aj Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý ako aj doteraz nančne podporil toto naše podujatie, tiež Alibunárskej obci a miestnemu spoločenstvu, ako aj viacerým podnikateľom. Za spoluprácu sme povďační aj našej základnej škole, jánošíckemu MOMS, slovenskému evanjelickému cirkevnému zboru, ako aj našim

SLUŽBY BOŽIE K UKONČENIU ŠKOLSKÉHO ROKA V LALITI

Náš Pán všetky deti ľúbi

Juraj Pucovský

Len niekoľko dní po ukončení školského roka 2021/22 žiaci, ktorí navštevujú hodiny evanjelického náboženstva, sa stretli na službách Božích v lalitskom kostole. Bola to svojrázna rozlúčka pred letnými prázdninami. V kostolných laviciach okrem žiakov a pokon rmačnej mládeže bolo aj viac ako obvykle ich rodičov, starých a krstných rodičov, príbuzných a ostatných veriacich.

V príležitostnej kázni domáca pani farárka Zuzana Poničanová na úvod zdôraznila: „Sú chvíle v živote jednotlivcov a spoločenstiev, keď sa treba pozastaviť, obzrieť sa späť a hodnotiť pominulé obdobie.

A takéto chvíle sú opäť tu, pretože je koniec školského roka... V súvislosti s tým sa nám tlačia otázky: môžeme byť spokojní, vykonali sme všetko to, čo sme mohli a mali, robili

sme si povinnosti na sto percent, alebo sme niekedy zaháľali, môžeme sa tešiť z našich výkonov?“

Odpoveď znie, že zodpovednosť za to nenesú iba úradní pracovníci, učitelia, funkcionári cirkevných zborov a kňazi. Na náboženskej výchove detí sa majú podieľať aj rodičia, mysliac na Ježišovo napomenutie: „Nechajte dietky a nebráňte im prichádzať ku mne...“ Rodičia majú peknú zodpovednosť za svoje ratolesti; veď poriadne, čestné, schopné deti sú najväčším darom od Hospodina...“ V predškolskom veku deti sú vnímavé, ale potom v rodine majú pri výchove pôsobiť aj ich starí rodičia. Aj krstní rodičia sa ku krstnej výchove v bázni Božej zaviazali pri krste svätom, a to znamená, že majú svoj záväzok plniť.

Potom žiaci a návštevníci

Víťazky súťaže o najchutnejšiu višňovú pochúťku: Anička Mangerová, Alena Halabrínová a Vera Selakovićová (zľava) s predsedníčkou Spolku žien Jánošíčanka Miluškou Chrťanovou

maliarom Michalovi Nemcovi a Anne Omastovej. Najväčšia vďaka však patrí našim usilovným ženičkám, členkám spolku, ktoré

nešetrili sily, aby toto podujatie dopadlo tak, ako sme si želali,“ povedala nám predsedníčka združenia Miluška Chrťanová.

detskej besiedky pred oltárom zaspievali dve pesničky. Prvá bola povďačná za to krásne nedeľné ráno a druhá pod názvom Náš Pán všetky deti ľúbi, v ktorej sa odkazuje – černoch, beloch, Indián, všetky deti ľúbi Pán; aj mňa!

Predtým ako si na východe z kostola vychutnali zmrzlinu, ktorou ich častoval lalitský zbor, farárka Z. Poničanová

všetkým deťom odovzdala pamätné diplomy o úspešnom ukončení výučby náboženstva v ZŠ Nestora Žučného a v detskej besiedke.

Deti sa s radosťou rozišli na zaslúžené prázdniny, ktoré využijú, ako najlepšie vedia, môžu a chcú, aby sa znova stretli v prvý septembrový deň.

Lalitskí žiaci, návštevníci detskej besiedky, so svojou pani farárkou Zuzanou Poničanovou a s diplomami v rukách pred oltárom

Ľudia a udalosti

Laliťanky v Rijeke

Miroslav Pap

slovenská v Rijeke už 22 rokov pravidelne do svojich aktivít zaraďuje aj organizovanie Dní slovenskej kultúry. Tohto roku sa ich rozhodli usporiadať 23. júna s trvaním štyroch dní. Ide o podujatie, ktorého cieľom je propagovať slovenskú kultúru prostredníctvom početných výstavných, kultúrno-umeleckých a vzdelávacích programov.

Matica

Stredisko dianí bolo v centre Rijeky na námestí, na ktorom v rámci programu vystúpili FS Slovenka z Rijeky, FS Podžiaran z Papradna zo Slovenska, ako aj členky Spolku žien Matkino srdce z Lalite. Na námestí bola prezentovaná aj tradičná slovenská gastronómia. Aj Laliťanky do Rijeky priniesli vlastné špeciality, ktoré podľa ich tvrdení veľmi chutili

návštevníkom. Zmes gastronómie, tancov, spevov a tradičného odevu oslovil početných návštevníkov a okoloidúcich. V novom Slovenskom dome boli vystavené prvky tradičného odevu Slovákov z Rijeky. Tu bola nainštalovaná aj výstava obrazov a fotogra í znázorňujúcich tradičnú kultúru.

Z Lalite sa na podujatí zúčastnili Marka Macková, predsedníčka Spolku žien Matkino srdce, potom Mária Grňová, Mária Benková, Anna Demiterová a Soňa Demiterová. Sprevádzali ich aj Igor Praća, pomocník predsedu Obce Odžaci, a Daniela Lazorová, školská inšpektorka Obce Odžaci.

Účinkujúci mali možnosť absolvovať aj poznávací výlet Kvarnerského zálivu a na ostrove Volosko položili kvety na pamätnú tabuľu venovanú Svetozárovi Hurbanovi

Vajanskému. Laliťanky navštívili aj Opatiju a Krk.

„Po prvýkrát máme také veľké a hromadné podujatie v našom novom Slovenskom dome. Zišlo sa tu okolo sto účastníkov zo Slovenska, Chorvátska a Srbska, čo nás nesmierne teší. My sme malá časť Matice, ale máme veľké srdce a usilovne pracujeme so všetkými našimi sekciami, s ktorými pravidel-

ne cestujeme,“ uviedla Miroslava Gržinićová, predsedníčka Matice slovenskej v Rijeke.

Dni slovenskej kultúry každoročne podporuje Prímorsko-goranská župa, mesto Rijeka, Zväz Slovákov v Chorvátsku, Rada pre národnostné menšiny v Chorvátsku a Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Foto: z archívu lalitského spolku žien

Letovanie ako uvoľnenie a naberanie nových síl

Katarína Gažová

je obdobím roka, keď si najčastejšie dovolíme dlhší oddych od každodennosti a rôznych záväzkov. Ako sa hovorí, najlepšie je pritom vypadnúť z prostredia, v ktorom žijeme a pracujeme, vypojiť sa aj psychicky, aj fyzicky a nazbierať nové sily, teda takpovediac doplniť baterky do ďalších dní... Na tému, kam cestovať a aké sú na to možnosti, nám povedali niekoľkí Kulpínčania.

Leto

Todor Radanov: „Venujem sa turistike už dlhé roky. Ľudia si plánujú cestovanie podľa svojich možností. V poslednom čase je medziiným medzi našimi Kulpínčanmi, ale aj občanmi celej našej obce pozoruhodný záujem o zájazdy do Sarajeva, a potom obchádzame aj Visoko, čiže tzv. bosnianske

pyramídy. Druhá lákavá destinácia je Trebinje – Dubrovnik alebo Trebinje – Mostar. Tieto túry sa konajú takpovediac každý mesiac, takže z našej obce je to už desiaty organizovaný zájazd. Výhoda je aj v tom, že si ľudia zabezpečili nančné poukážky, ktoré im umožňuje štát, a tak ľahšie nančne zdolajú poplatok za cestovanie. Schvaľujem možnosť poukážok, lebo umožňujú aj ľuďom s nižšími príjmami cestovať. Aj z dôvodu, že majú možnosť spoznať turistické potenciály našej krajiny, ktoré sú naozaj rôznorodé a lákavé. Často cestujeme ďaleko za hranice a pritom doma máme krásne prírodné bohatstvá, lákavé destinácie, ktoré sme ešte nevyužili. Teraz je taká možnosť

reálnejšia a dostupnejšia.“

Katarína Zorňanová: „Spolok kulpínskych žien si skôr dal záležať aj na organizovaní výletov pre svoje členky. Toto obdobie pandémie však nevplývalo dobre na ľudí a myslím si, že iste majú aj obavy a z toho dôvodu sa nerozhodujú často cestovať. Po zvážení možností som sa rozhodla ísť na taký týždňový oddych do Vrdnika. Pravdaže, je výhoda, že sa dajú využiť poukážky od štátu. My ideme dve ženy na oddych do Vrdnika. Ubytovanie máme súkromné vo vile, ktorá je vzdialená iba 300 metrov od tamojšieho komplexu bazénov, takže sa tešíme na oddych, na kúpanie, na prechádzky, a verím, že si počas tohto oddychu načerpáme nové sily do ďalších dní. Na tento oddych plánujeme ísť na sklonku augusta.“

Jasna Tomićová: „Po dlhšom

rozhodovaní o tom, ktorú destináciu si vybrať, tohto leta sme si naplánovali rodinné letovanie do Grécka, do Lefkady. Bude to začiatkom augusta a spolu so mnou a mojím manželom pôjdu aj naši vnukovia a mladšia dcéra. Tešíme sa na letný oddych a deti na krásne chvíle letných prázdnin. Na tomto mieste v Grécku sme už letovali, takže to tam poznáme. Veľmi sa nám páčia tamojšie krásne exotické pláže. Cestovať budeme autom a potom sa tak budeme môcť presúvať

z jednej pláže na druhú, lebo sú také lákavé, že je škoda tam byť a nevidieť a nevyužiť všetko, čo sa nám ponúka.“

Na námestí v Rijeke s bohatou ponukou

Jasna Tomićová

Todor Radanov

Katarína Zorňanová

Apel na racionálnu spotrebu pitnej vody

Jaroslav Čiep

ide o kvalitu vody, v Obci Báčsky Petrovec sa v posledných desaťročiach nemôžu pochváliť tým, že pijú kvalitnú vodu. Boli obdobia, zvlášť niekedy okolo roku 2010, keď varovali občanov Petrovca, aby nepoužívali vodu z miestneho vodovodu na pitie a varenie pre zvýšenú koncentráciu arzénu vo vode. Vodu bolo možné používať iba na osobnú hygienu a údržbu domácnosti. Zákaz používania petrovskej vodovodnej vody vydal sanitný inšpektorát Juhobáčskeho obvodu Pokrajinského sekretariátu pre zdravotníctvo v Novom Sade.

Keď

Aj v nasledujúcich rokoch situácia nebola omnoho prajnejšia, ale zákaz piť vodu prišiel ešte na začiatku roku 2016. Z príkazu inšpekcie sa však musel rekonštruovať a upraviť objekt vodovodu a následne sa roku 2016 vyvŕtala aj nová studňa B-6 v Báčskom Petrovci a napojila na vodovodnú sieť. Najnovšia studňa je hlboká 410 metrov a dávala na začiatku 24 l vody za sekundu a podľa prvej analýzy bola zdravšia ako z hociktorej

studne v Petrovci vyvŕtanej dovtedy. Liter vody v sebe obsahuje iba 1 mikrogram z dovolených 10 arzénu, aj ostatných prímesí vo vode je minimálne. Hodnotu vykonaných prác vtedy vyčíslili na 11 875 000 dinárov. Vŕtanie novej studne v Petrovci bolo v najväčšej miere vy nancované z pokrajinského a sčasti aj obecného rozpočtu. Už na nasledujúci rok v lete bolo vidieť, že nová studňa nepostačila na celý Petrovec a museli sa zapájať aj staršie studne, ktoré však zhoršovali kvalitu vody. V súčasnosti Petrovec má zase problém s vodou.

V týchto dňoch sa do báčskopetrovskej verejnosti dostal Apel občanom na racionálnu spotrebu pitnej vody. V ňom sa uvádza:

„Vážení občania, v dôsledku vysokých teplôt v letnej

podnik bude musieť zapojiť aj tie zdroje zásobovania, resp. studne, ktoré majú nekvalitnú vodu, čo zároveň priamo vplýva na výskyt určitých vedľajších účinkov v zásobovacích systémoch. Zatiaľ je režim zásobovania pitnou vodou pravidelný, avšak ak príde k extrémnym situáciám v dôsledku neracionálnej spotreby pitnej vody, verejný podnik bude nútený obmedziť distribúciu pitnej vody. Vzhľadom na všetko uvedené apelujeme na občanov, aby pitnú vodu využívali racionálne a na účely, na ktoré je ona i určená.“ V podpise tohto apelu sú úradujúci riaditeľ VKP Komunalac Duško Ilić a predsedníčka obce Jasna Šprochová.

Na pitie Petrovčania často používajú vodu z ekostudne. Na nej je zavesený aj projekt rozšírenia kanalizačnej siete.

sezóne spotreba pitnej vody je mimoriadne vysoká. Z toho dôvodu je vodovodný systém vo všetkých dedinách na území Obce Báčsky Petrovec príliš zaťažený, takže sa v jednotlivých prípadoch a na viacerých miestach, z ktorých sa koná zásobovanie vodou, môže stať, že tlak a prietok vody nebudú na uspokojivej úrovni. V takýchto extrémnych prípadoch verejný

Inak prvá studňa petrovského vodovodu bola vyvŕtaná pred viac ako 50 rokmi, teda v roku 1965, ďalšie dve studne v roku 1976 a predposledné dva vrty boli urobené roku 1986. Rúry najhlbšej studne siahajú do hĺbky 410 metrov a najplytšia meria 78 metrov. Aj pouličné potrubie a sieť tiahnu zo 60. rokov minulého storočia a sú urobené z azbestového materiálu, ktorý sa v súčasnosti považuje za kancerogénny.

Ekologická studňa v strede dediny vedľa trhoviska je v prevádzke od roku 2009 a po roku 2016 začala pracovať aj druhá ekostudňa na Ulici Juhoslovanskej ľudovej armády, tiež vedľa Begeja. Tie majú namontované ltračné zariadenie a ltre by mali odstrániť všetky škodlivé látky z vody, najmä železo a mangán.

Budova petrovského vodovodu vo Vrbare

Okrem toho, že je slabší tlak v sieti, v petrovskej vode je v poslednom období aj veľa piesku

a

Varenie ako vášeň

Olinka Glóziková-Jonášová

„Kľúčom k úspechu je prijať rozmanitosť, ako aj vďačnosť, ktorej budeme vedome venovať pozornosť a ktorú budeme často vyjadrovať. Je to obrovská vnútorná sila, ktorá nám pomáha dosiahnuť to, čo chceme... Vďaka omrvinkám života, pretože nám budú tvoriť podmienky na dosiahnutie obrovských výstupov!“ (úryvok z knihy V porcelánových topánkach autorky Anny Kominkovej)

„Tvorím,

rešpektujem, motivujem, spolupracujem, podporujem a pomáham ľuďom okolo seba skutočne pozitívnym prístupom, ktorý sa vo mne vytvára z pocitu vďačnosti za všetko okolo mňa.“ Týmito slovami začal viac než príjemný rozhovor s Annou Kominkovou zo Slovinska, inak padinskou rodáčkou, ktorá pokračovala takto: „Pred niekoľkými rokmi som sa túto vetu neodvážila ani vysloviť, napísať, ani prijať... Dnes však vo mne táto veta vytvára energiu, ktorá otvára nekonečné spojenie, komunikáciu, prácu, dobročinnosť, kvalitný základ úspechu v rôznych oblastiach.“

Mnohí jej však hovoria: „Si lobista!“, ale ona im odvážne odpovedá: „Nie, som motivátorka, tvorkyňa príbehov, kontaktov, obchodných spojení, charitatívnych organizácií... lebo skutočne milujem ľudí, prírodu, cestovanie, socializáciu, výskum, záhradkárčenie, varenie, a tvrdím, že všetko spomenuté je naozaj úžasné, ak máte s kým žiť a s kým sa o to rozdeliť.“

Anna Kominková je matkou dcéry, ktorá je jej vnútornou silou, vierou, túžbou, odvahou, potrebou vytvárať kvalitný život pre seba a ľudí okolo seba.

Je podnikateľkou, zakladateľkou a riaditeľkou Nadácie na ochranu detí v Slovinsku, blogerkou, gastro publicistkou, kolumnistkou na tému zdravej komunikácie a ženských podnikateľských výziev. Je predsedníčkou Slovenského klubu v Slovinsku, spolupracuje so slovenskými klubmi v Chorvátsku, Slovinsku, na Slovensku a v Česku. Je členkou ženského webového portálu Caricasi.si, je členkou Klubu žien v Ribnici v Slovinsku, ale

je aj aktívnou členkou v Matici slovenskej v Chorvátsku, v Rijeke, a členkou spolku Ženy pre ostrov! na ostrove Krk. To všetko znamená, že často cestuje, a práve to ju veľmi napĺňa, teší a predovšetkým motivuje.

„Niekedy ma ľudia inšpirujú a veci motivujú, niekedy naopak. Ide o to, že som práve vďaka tomu všestranná. Vážim si ľudí a veci, ktoré na svojej ceste stretávam, a jednoducho verím, že každého človeka, vec, udalosť, ktorú

mienky, mimoriadne sebavedomá žena, ktorá so svojím ,ženským prístupom‘ k vládnutiu dosiahla obrovský úspech.“

z nejakého dôvodu v tej chvíli potrebujem, aj dostanem. Žijem v Slovinsku, ale v posledných rokoch často trávim dni aj v Chorvátsku, na ostrove Krk. Píšem veľa o tradícii kraja, o jedlách, spôsobe života, histórii, ale aj zvykoch.“

Naša spolubesedníčka sa okrem spomenutého venuje aj písaniu kníh. Momentálne pracuje na vydaní knihy Gastro turistický denník a jedlá z piatich krajín. „Mám silnú túžbu, aby sa mi to vydarilo, nikam sa neponáhľam, len ma to tvorenie baví! V tejto knihe je spojovacím článkom Mária Terézia, mocná vládkyňa, ktorá bola, podľa mojej

Kominková však už za sebou má niekoľko kníh a jej poslednou knihou, ktorá uzrela svetlo sveta, je kniha V porcelánových topánkach. Kniha vyšla v chorvátčine vlani v apríli. „Je to kniha, ktorá je pokladnicou inšpiratívnych posolstiev a motivačných myšlienok. Vznikla bez predchádzajúcich plánov a príprav... jednoducho sa napísala ,sama‘, nadväzujúc na vnímanie aktuálnej situácie, v ktorej som začala spoznávať ostrov Krk. S príchodom na ostrov Krk, na začiatku epidémie koronavírusu, uvedomením si slobody pohybu v prírode, pri mori a slnku moje myšlienky boli mimoriadne pozitívne. Možno viac ako kedykoľvek predtým. Uvediem ako príklad iba jednu myšlienku z tej knihy: „Prečo si myslíš, že nič nie je dobré vôkol teba a že veci sa nikdy nezmenia? Pretože... život čaká na TEBA, aby si naň zmenila najprv svoj pohľad!“

Na ostrove Krk Anna Kominková sa zaujíma o poslanie princeznej ( knjeginje ) Frankopan z Krku. „Už viac ako dva roky pozorne, zodpovedne čítam, študujem a pýtam sa historikov na všetko o vznešených Frankopanoch. O ich živote na hradoch, o ich oblečení, vzdelaní, prístupoch k diplomacii, o ich princoch, deťoch, gastronómii, teda zaujíma ma, aj čo varili, alebo lepšie povedané, spytujem sa, či vôbec chodili do kuchýň svojich služobníčok? Snažím sa prísť k tým odpovediam. Predovšetkým preto, lebo ma to všetko

veľmi fascinuje. Okrem toho pracujem aj na štúdii o chlebe rodiny Frankopanovcov s kvasnicovou vodou z fíg. Zaujímajú ma dejiny, gastronómia, príroda, zdravý spôsob života, takže všetko to spoločne kombinujem, skĺbim a zapisujem.“

Okrem toho naša šikovná respondentka organizuje a usporadúva tvorivé a kuchárske dielne pre deti a dospelých. Píše stĺpčeky (kolumny) v štyroch časopisoch v troch jazykoch. Najnovšie nadviazala spoluprácu s naším týždenníkom Hlas ľudu a odteraz sa môžete tešiť na jej stĺpčeky raz mesačne aj na stranách jediného slovenského týždenníka vo Vojvodine.

Národnosťou je Slovenka, narodená je v Padine, a ako sama povedala, pred časom počas návštevy rodičov pripravila sériu príspevkov na tému slovenskej tradičnej vojvodinskej kuchyne. „Teším sa na spoluprácu s redakciou Hlasu ľudu a skutočne sa s najväčšou radosťou venujem písaniu a príprave receptov, s ktorými sa veľmi rada rozdelím s vami – čitateľmi Hlasu ľudu,“ hovorí Kominková a pokračuje: „Recepty a príspevky, ktoré som pripravila v Padine, pomáhali mi vytvoriť moji rodičia. V novej kuchárskej knihe, ktorú pripravujem, budú práve tieto recepty. Nevystanú však ani zaujímavosti z dejín vzťahujúce sa na tieto jedlá, ktoré mi prezradil a s nimi ma zoznámil hlavne môj otec. Kniha bude v slovenskom a chorvátskom jazyku, takže to bude výnimočné zoznámenie sa s tradičnými slovenskými vojvodinskými jedlami v iných krajinách.

Mám taktiež žiadosť zverejniť a podeliť sa s vami o príspevky a recepty z morských rýb, ale aj s rôznymi zaujímavými tradičnými koláčmi chorvátskej a slovinskej pestrej gastronomickej palety.

Všetko to a ešte viac si môžete nájsť aj na mojom blogu senaustvarja.blogspot.com alebo facebookovej stránke Ana Kominka a Sena plus alebo na portáli www. senaustvarja.com, kde pravidelne

STĹPČEK ANNY KOMINKOVEJ

zverejňujem aj v slovenskom jazyku Slovenské tradičné recepty.“

Nuž v rovnakom duchu, ako sme začali tento rozhovor, aj ukončíme, a to obľúbenou myšlienkou z knihy A. Kominkovej V

porcelánových topánkach: „Porovnávajme sa iba sami so sebou!

Obráťme sa na vlastné aktivity a kráčajme vpred sami za seba, nie preto, aby sme urobili dojem na druhých.“

Naše prababičky to naozaj vedeli lepšie

Anna Kominková

Skutočne,

naše prababičky to naozaj vedeli lepšie a piekli koláče plné zdravých prísad. Rozhodla som sa nakuknúť do „základne“ starých receptov našich babičiek, ba dokonca aj našich prababičiek, a prišla som na to, že naše prababičky to naozaj vedeli lepšie! Vedeli pripravovať denné jedlá z oveľa

zdravších surovín ako to robíme dnes. Osobne tento fakt akceptujem a rozhodla som sa, že v budúcnosti budem vytvárať čo najviac svojich receptov inšpirovaných receptami zo „základne“ našich prababičiek. Inšpirovali ma koláče, ktoré obsahujú zdravé ingrediencie, koláčiky, ktoré neobsahujú biely cukor, bielu múku a nepotrebné až škodlivé emulgátory a rôzne zahusťovacie

Paštrnákový koláč

Z prísad potrebujeme:

4 vajcia

2 lyžice medu alebo hnedého cukru

2 lyžičky škorice

10 lyžíc ovsených vločiek 8 lyžíc paštrnákovej múky

2 lyžice pohánkovej alebo grahamovej múky lyžičku prášku do pečiva

Takto sa to podarí:

prísady. Som nadšená, že máme k dispozícii obrovské množstvo zdravých surovín, ktoré jednoducho zanedbávame a snažíme sa držať krok s dnešnými trendmi, ktoré nám ponúka súčasný potravinový spotrebiteľský reťazec. Súhlasím, ponuka je veľká a rôznorodá, otázkou však je, nakoľko je vhodná na naše zdravie? Toto však ponechávam na rozhodnutie a premýšľanie každého

jednotlivca, ako, čo a s čím si pripraví jedlo, ktoré každý deň konzumuje, ale netreba zabúdať, že náš celkový zdravotný stav tela a náš vnútorný pocit spokojnosti do značnej miery závisí od stravy, ktorú do tela prijímame. Recept, o ktorý sa s vami podelím, je jednoduchý, obsahuje zdravé ingrediencie, môžete ho obmieňať, zdokonaľovať alebo upravovať podľa seba.

Cesto: Z bielkov vyšľaháme sneh, pridáme hnedý cukor alebo med. Do bielkov pridáme žĺtky, múku, prášok do pečiva a škoricu. Do vymastenej a múkou posypanej okrúhlej formy s priemerom 20 cm vylejme pripravenú zmes a pečieme 45 – 50 minút najskôr na 180 °C a v posledných 15 minútach pečenia znížime teplotu na 160 °C. Upečený paštrnákový koláč polejeme polevou, ktorú si pripravíme zo sviežej pomarančovej šťavy, a ak chceme, môžeme posypať aj mletým cukrom (kto má rád čokoládu, môže koláč poliať rozpustenou čokoládou).

Poleva: Do čerstvo vylisovanej šťavy z 2 pomarančov pridajte lyžicu medu, klinčeky a škoricu a priveďte do varu, aby sa zálievka mierne zredukovala.

Pre zaujímavosť:

Naše prababičky pestovali vo svojich záhradách paštrnák a pripravovali paštrnákové polievky, koláče, omáčky. Toto zistenie ma teší, pretože semená paštrnáka sú dostupné a vždy ich môžeme zasiať v našich záhradách.

Paštrnák je pritom liečivá rastlina, ktorá sa najčastejšie pestuje ako korenina alebo ako zelenina. U nás sa tradične pridáva do rôznych jedál a v mnohých krajinách je obľúbenou zeleninou. Paštrnák sa dá na trhoch často zameniť za petržlen. No hoci sa mu podobá, ich zloženie a liečivé vlastnosti sú úplne odlišné. Paštrnák je bohatý na esenciálne oleje, vitamíny B, C a E, minerály a vlákninu. Z množstva minerálov, ktoré sa v paštrnáku nachádzajú, vyniká draslík. Z tohto dôvodu sa odporúča pri ochoreniach srdca, pľúc, obličiek a pečene. Totiž paštrnák pôsobí aj silne močopudne a stimuluje spomínané orgány a pomáha vypudzovať z tela nahromadenú vodu.

Zdroj: www.senaustvarja.com /senaustvarja.blogspot.com

Foto: Anna Kominková

a

Trojdňový kemp v prírode

Stevan Lenhart

Členovia

Táborového oddielu Kovačica začiatkom júla pobudli na trojdňovom kempe vo Višničkovej hore pri Padine. V tejto akcii sa zúčastnilo zhruba 30 detí a mládežníkov z Kovačice a Padiny, ktorí sa tu zoznámili s pravidlami táborového oddielu a zúčastnili sa v rôznych aktivitách.

„Tento kemp prebiehal od 1.

do 3. júla a skrze horúčavy v tom období sme trochu redukovali plánované aktivity v prírode,“ informuje starosta oddielu Jaroslav Toman. „Mladí členovia sa však naučili, ako treba správne postaviť a udržiavať stan, tiež sa zoznámili so znakmi v prírode, cvičili aj nočnú orientáciu a hrali rôzne hry. Členovia vedenia im všeobecne poukázali na to, aká má byť infraštruktúra takéhoto tábora (tzv. pionierstvo).

Tábor navštívili rodičia detí, ako aj Zuzana Kotvášová, tajomníčka Miestneho spoločenstva Padina. V prvý večer bola tábornícka zábava, takže mladí členovia oddielu zaspali v neskorých nočných hodinách, ale na druhý deň sa zobudili včasráno a boli už pripravení na ďalšie aktivity.“

Od vedúceho TO Kovačica sa dozvedáme, že mladí členovia oddielu v rámci tohto kempu podali tábornícky sľub, za čo

dostali aj osobitné potvrdenia.

„Všetci, ktorí dali tábornícky sľub, získali certi káty a v druhý deň kempu bolo veselo a slávnostne. Usporiadaná bola zábava pri táborovom ohni a na večeru boli opekané klobásky. V posledný deň na programe bolo rozoberanie stanov a odchod domov,“ hovorí Toman, ktorý na letné obdobie ohlasuje ďalšie aktivity TO Kovačica.

Foto: z archívu TO Kovačica

S prísľubom, že sa znovu uvidíme o rok

Prvý

umelecký tábor skau tov maliarov v Kovačici sa konal roku 1994.

O 28 rokov neskoršie v júli 2022 bol usporiadaný výtvarný tábor pod názvom Tábor Paleta 2022, ktorý je venovaný 220. výročiu príchodu Slovákov do Kovačice a má ho na starosti Skautský oddiel Janošík v Ko vačici.

Pre nepriaznivé počasie sa vernisáž presunula do veľkej siene miestneho spoločenstva. Na otvorení výstavy sa prihovoril

Pavel Jonáš, jeden zo zaklada teľov umeleckého tábora. Deti zo Skautského oddielu Jánošík zahrali premiéru hry Rozprávka z parku v réžii Jeleny Lukićovej. Vystúpenie vyvolalo nadšenie plnej siene prítomných rodičov a hostí.

Umelecký tábor mal 36 účast níkov, ktorí prišli z Belehradu,

Nového Sadu a  Kovačice. Po čas tábora sme mali návštevy skautov z Pančeva, Petrovca na Mlave, zo Starčeva a zo Slovin ska. Prišli nás navštíviť kamaráti z denného stacionára pre ľudí so zdravotným postihnutím, kde sme spoločne oslavovali narodeniny.

Počas 6 dní deti navštívili Ga lériu insitného umenia, Pamät

ný dom Martina Jonáša, ateliér Sunflower, Galériu Spomienky v rámoch, Kult insitného umenia, dielňu na výrobu huslí, miestnosti spolku žien, ako aj súkromnú maštaľ Anči, kde mali možnosť pohladkať kone a povo ziť sa na kočoch...

Tatjana Brtková Jo nášová, kedysi veľmi aktívna skautka, usporiadala workshop najobľúbenejších tancov slo venskej, maďarskej a rumunskej národnostnej menšiny.

V piatok ve čer sme mali workshop maľovania svetlom pod vedením Ele ny Takáčovej a nevedeli sme sa dočkať, kým

sa zotmie, aby sme mohli túto úlohu zrealizovať.

Každé ráno sme začínali ran nou gymnastikou, pesničkou a obhliadkou stanu. Účastníkom tábora pomáhala Ivana Svet líková, ktorá bola s nimi každý deň. Deťom vysvetlila základy maľby, ako sa kreslí a skicuje, ako sa robia ťahy štetcom, aký je čas schnutia obrazov... Teda všetko, čo potrebovali na zvlád nutie techniky maľby olejovými farbami a suchým pastelom.

Na záver umeleckého tábora vedúci Zväzu skautov Srbska Marko Ivoše vić odovzdal plaketu členom kovačického oddielu, ktorý získal druhé miesto na Jar nej výzve.

Účastníci odchá dzali z tohto tábora s kufríkom plným krásnych spomienok a bohatší o nový a

krásny zážitok. S prísľubom, že sa všetci opäť uvidíme o rok.

Text a fotografie: Skautský oddiel Jánošík Kovačica

Miroslav Hlavča, 1. 2,ZŠ maršala Tita, Padina

Veselé prázdniny

Počas

leta je mnoho možností, ako stráviť

prázdniny. Letné voľno je nadostač dlhé, aby ste si, milí kamaráti, oddýchli a venovali sa voľným aktivitám, ktoré vás bavia. Iste je to v prvom rade kúpačka, kamarátenie vo veselej spoločnosti priateľov pri vode. Ale je to aj návšteva zoologickej záhrady, parkov, pobyt v horách, rôzne detské hry. Tak nám žiaci z Pivnice a Padiny nakreslili ilustrácie na takéto veselé prázdninové témy. Teší nás, že si budete naplno užívať leto. Katuša

Hana Cigániková, 2. 1,ZŠ 15. októbra, Pivnica

Sára Kutáleková, 1. 2,ZŠ maršala Tita, Padina

Timotej Kutálek, 1. 2,ZŠ maršala Tita, Padina

Leonóra Belániová, 2. 1,ZŠ 15. októbra, Pivnica

Dávid Činčurák, 1. 1,ZŠ 15. októbra, Pivnica

Loris Pap, 2. 1,ZŠ 15. októbra, Pivnica

pixabay

Pavel Čížik, 1. 2,ZŠ maršala Tita, Padina

Nevenkine banány

Blaženka Dierčanová

Nádvorie Bažíkovcov v Šíde púta pohľady okoloidúcich svojou farebnosťou a omamnou vôňou rôznych kvetov, aromatických bylín a južného ovocia. Ma-

záhradníctva vzdelávala ako amatér, pravidelne číta brožúrky a knihy o pestovaní kvetov a o záhradkárstve všeobecne. Zdôraznila, že banán potrebuje ošetrovanie v zimnom období. – V jeseni celý strom zavinieme do agrofólie, aby nevymr-

uvoľnila vo svojej záhradke viac miesta južnému ovociu. Rastú tu sibírske citróny, indické banány, limetky, mandarínky, pomaranče, citróny, kivi, granátové jablká, gy, avokádo, pistácia...

Naša spolubesedníčka dni na dôchodku trávi pobytom a prácou v záhrade. Úroda banánov sa očakáva koncom augusta a pani Nevenka nám prisľúbila, že nás povolá a ponúkne banánmi zo svojej záhrady. Na záver sme sa opýtali, ktorý kvet či strom je najnáročnejší na pestovanie.

Odpovedala nám takto:

jiteľka tejto malej botanickej záhrady pani Nevenka sa ešte pred takmer štyridsiatimi rokmi venovala svojmu koníčku – záhradkárstvu. A niečo, z čoho mala túto jar veľkú radosť, boli prvé banánové plody:

– Mám rada stredomorské bylinky a tejto jari som sa zvlášť tešila na úrodu banánov. Vlani mala plody až v jeseni, v novembri, takže banány nedozreli. V tomto roku však zakvitla skôr. Má zvláštny kvet a plody som uzrela už v apríli, takže očakávam úrodu koncom augusta, –povedala nám majiteľka tohto zvláštneho stromu.

Pani Nevenka sa v odbore

zol. Na rozdiel od tohto, strom japonského banánu je odolný proti nízkym teplotám. Banán obyčajný však neznáša kyslú pôdu, vyžaduje si dosť vody a občas hnojivo. Ja používam 3 x 20.

Je zaujímavé, že kvôli banánu pani Nevenka dala vyrúbať tri stromy višieň pred domom, kde vyrastá tento tropický strom. Široká koruna višieň totiž vytvárala chládok a tak banán nemal podmienky na rozvoj a rast. Višne sú už preč a Bažíkovci tejto jesene očakávajú prvé sladké žlté plody.

Odkedy sa v našich končinách zmenila klíma, pani Nevenka

– Pre mňa je to všetko jednoduché. Každá bylinka predovšetkým potrebuje primeranú starostlivosť a lásku. Ráno, keď vstanem, s mojimi kvetmi sa porozprávam, spievam, v záhradke pijem kávu, jednoducho si to užívam. Je to mojou srdcovkou a nesmierne sa teším, keď vidím, že rozkvitol nový kvet…

U Bažíkovcov je skutočná prírodná oáza, preto okrem príbuzných a susedovcov tento dvor navštevujú aj televízne tímy… Pani Nevenkina obdivuhodná práca si zasluhuje úctu.

Pani Nevenka medzi svojimi kvetmi

Pred domom Bažíkovcov

Banán tento rok urodí

Menopauza

Prof. Dr. sci. med. Artur Bjelica špecialista na gynekológiu a pôrodníctvo subšpecialista na endokrinológiu

sa líši od ženy k žene. Prvým a základným príznakom je nepravidelný menštruačný cyklus. Vtedy má až 75 % žien návaly horúčavy ako prvý príznak menopauzy.

Môžu sa vyskytnúť počas dňa alebo v noci. Návaly tepla znamenajú pocit tepla v tele, ktorý je najintenzívnejší v oblasti hlavy a hrudníka.

Schopnosť

rozmnožovania je časovo obmedzená a so starnutím prechádza ženské telo mnohými zmenami. Môžeme však právom povedať, že menopauza je jednou z najväčších zmien v živote ženy. Menopauza je obdobie života, kedy sa zastavuje tvorba vaječných buniek a kedy sa v tele znižuje hladina hormónu estrogénu. Menštruácia sa stáva menej častou a potom sa úplne zastaví. Ale to nie sú jediné zmeny, ktoré sa vyskytujú v tomto prirodzenom procese.

Čo je menopauza?

Menopauza je de novaná ako obdobie života, ktoré nastáva po tom, čo žena stratí menštruačný cyklus. De nitívna diagnóza sa stanoví, keď žena rok nemá menštruačné krvácanie. Hoci roky, keď toto obdobie nastáva, sa líšia, zvyčajne sa objavuje koncom štyridsiatych alebo začiatkom päťdesiatych rokov.

Menopauza je výsledkom zníženého vylučovania estrogénu a progesterónu vo vaječníkoch a znamená koniec reprodukčných rokov ženy. U niektorých žien táto funkcia vaječníkov klesá roky predtým, ako nastane samotná menopauza. Niektoré ženy však vstúpia do menopauzy náhle. Zvyčajne je výsledkom chirurgického zákroku na odstránenie vaječníkov alebo iného zdravotného stavu.

Čo znamená menopauza?

S pribúdajúcim vekom sa spomaľuje reprodukčný cyklus, ktorý funguje nepretržite od puberty. Ako sa blíži menopauza, vaječníky produkujú čoraz menej hormónov – estrogénu a progesterónu. Keď ich hladina klesne, potom sa zmení aj samotná menštruácia. Vaječníky už neprodukujú vajíčka. Z tohto dôvodu sa cyklus najprv stane nepravidelným a potom dôjde k jeho úplnému zastaveniu.

Zvyčajne rozlišujeme tri fázy: – Perimenopauza alebo „prechod do menopauzy“

– Menopauza

– Postmenopauza

Perimenopauza začína osem až desať rokov pred samotnou menopauzou. Stáva sa to preto, že vaječníky produkujú menej a menej estrogénu. Zvyčajne táto fáza začína v štyridsiatych rokoch,

ale niekedy sa stane, že začne v tridsiatych rokoch. Perimenopauza trvá až do menopauzy, teda dovtedy, kým vaječníky prestanú produkovať vajíčka. V posledných dvoch rokoch tejto fázy sa pokles hladiny estrogénu v tele výrazne zrýchľuje. Najprv sa mesačné cykly stávajú častejšie a potom začnú obdobia chýbať. Menštruácie sú najprv dlhšie a potom kratšie. Dokonca aj hojnosť menštruačného krvácania sa mení. Mnoho žien má potom veľmi výrazné príznaky menopauzy.

Menopauza je diagnostikovaná, keď žena už nemá menštruačný cyklus počas dvanástich po sebe nasledujúcich mesiacov. To, ako bude každá žena prechádzať týmto obdobím, je individuálne, pretože niektoré príznaky sa nemusia objaviť vôbec. Veľa závisí od jej životných návykov, či má za sebou pôrod, ako veľmi je vystavená stresu, či je fajčiarka, ako aj to, či netrpí nejakým chronickým ochorením. Keď nastane postmenopauzálne obdobie, príznaky menopauzy sa môžu výrazne znížiť. U niektorých žien už na začiatku tohto obdobia dochádza k výraznému zníženiu intenzity symptómov, u niektorých žien sa príznaky môžu občas objaviť aj roky po menopauze. V postmenopauzálnom období sú ženy vystavené zvýšenému riziku vzniku mnohých zdravotných komplikácií, akými sú osteoporóza a srdcové choroby, urogenitálne infekcie, časté návaly tepla, suchosť v pošve a iné degeneratívne zmeny.

Aké sú príznaky menopauzy?

Niektoré ženy nemusia mať žiadne príznaky, zatiaľ čo iné majú viac fyzických a psychických príznakov. Množstvo a závažnosť symptómov

Trvajú od 30 sekúnd do niekoľkých minút a sú výsledkom poklesu hladiny estrogénu, čo vedie k hormonálnym zmenám, ako aj zmenám biochemických procesov v tele. Neexistuje spôsob, ako zistiť, kedy návaly horúčavy prestanú, ale často sa časom znižuje ich sila, frekvencia a trvanie. Na druhej strane sú tu aj nočné vlny. Ako naznačuje ich názov, objavujú sa v noci a vedú k poteniu. Tento typ návalov tepla je často dôvodom častého prebúdzania sa a nespavosti u žien v menopauze. Okrem toho je tu problém vaginálnej suchosti, pretože žľazy, ktoré udržiavajú vagínu pružnú a vlhkú a ktoré pokrývajú steny vagíny tenkou vrstvou čírej tekutiny, nemôžu vykonávať svoju úlohu, ako tomu bolo predtým. Ženy v perimenopauze môžu mať aj množstvo psychických symptómov, ako je častá zábudlivosť, náhla únava, časté a rýchle zmeny nálady, búšenie srdca, zápaly močových ciest, inkontinencia moču, bolesti na hrudníku, problémy so sexom, zmena kvality pokožky a vlasov, svalová relaxácia, sociálne vyhýbanie sa a podráždenosť. Mnoho žien v menopauze zažíva zvýšenie telesnej hmotnosti. Je dôležité zdôrazniť, že estrogén ovplyvňuje spôsob, akým ženské telo využíva vápnik a udržiava hladinu cholesterolu v krvi. Preto má zásadný význam užívanie všetkých doplnkov dôležitých pre udržanie zdravia ženy. Menopauza nie je obdobím, kedy môže žena zabudnúť na starostlivosť o seba, ale životným obdobím, keď potrebuje posilniť svoju ženskosť a špeciálne sa starať o svoje zdravie.

Ako sa vyrovnať s príznakmi menopauzy? Keďže závažnosť, frekvencia a samotné symptómy sa u jednotlivých žien líšia, líši sa aj spôsob, akým môžeme tieto ťažkosti zmierniť. Niekedy stačí len tenšie oblečenie, ako to býva u žien, ktoré majú časté návaly tepla. Niekedy je riešením vyhýbanie sa korenistým jedlám, kofeínu, cigaretám či alkoholu. Určite je potrebné dbať o výživu, ale aj vyhradiť si dostatok času na oddych, spánok a starostlivosť o svoje fyzické a duševné zdravie.

Povinnosťou gynekológa je informovať pacientku o možnom vývoji, rozpoznať skoré príznaky spomínaných zmien a informovať ju o možnostiach liečby, spomalenia alebo zníženia závažnosti zmien, ako aj o možných rizikách hormonálnej substitučnej liečby. V niektorých prípadoch je nevyhnutné aj užívanie rastlinných estrogénových prípravkov.

Preložila: Mária Domoniová

Ľudia a udalosti

Podujatie venované vínu

Anna Simonovićová

2. júla v Starej Pazove sa uskutočnilo podujatie pod názvom Vínové plató. Už tradičné podujatie venované vínu, strave a kultúre aj tentoraz prebiehalo na nádvorí medzi divadelnou sálou a Slovenským národným domom.

V sobotu

Na výstave boli prezentované lokálne a regionálne vína, ktoré vystavilo deväť vinární. O tom, prečo je tohtoročný festival vína pazovský, Željko Bohinc, somelier sriemsky, prezradil, že týmto spôsobom chceli podporiť lokálny príbeh o pazovských vínach,

va obrazov umelkyne Anđelky Đermanovićovej z Novej Pazovy a na dobrú náladu zahrali hudobníci z Rumy so sólistom z Novej Pazovy. Niektorí účastníci sú prítomní na festivale vína od samého začiatku. Medzi nich patrí Janko Majorský, majiteľ Vinárne Majorský zo Starej Pazovy. Tohto roku

vinohradníci spoznali, vymenili si skúsenosti a aby sa táto rodina rozširovala a vinohradníctvo zveľaďovalo.

Veľkej Plany má dlhú tradíciu vo výrobe vín a najväčší dopyt je po bielom víne taliansky rizling a tamjanika, pokým spomedzi červených vín najväčší záujem je o prokupac.

aj mäsové údené lahôdky sú zo Staropazovskej obce (Stará Pazova a Vojka). Keďže je Vínové plató spojením umenia a vína, tohto roku bola nainštalovaná výsta-

sa predstavil štyrmi z piatich druhov vína, ktoré dopestoval. Pre letné horúčavy labužníkom vína navrhuje biele víno Morava. Práve tieto vína si povšimol Gvozden Radenković, predseda Národného združenia vinárov a vinohradníkov Srbska, ktorý poznamenal, že Majorský má potenciál na dobrú vínnu rozprávku. On pripomenul, že sú takéto festivaly vína veľmi dôležité pre každú lokálnu samosprávu, aby prezentovali lokálne a vína z regiónu, aby sa vinári a

Na tohtoročnom festivale vín po prvýkrát sa zúčastnila takmer polovica vinárov a vinohradníkov. Pozornosť zaujali vína s nevšedným názvom Len víno alebo Len slza, ktoré po prvýkrát vystavil Đorđe Pivnički, majiteľ Vinárne Lutak z Čortanoviec. O názve vín prezradil, že sú zosúladené s kvalitou, lebo na výrobu vína nepoužíva nijaké prísady, iba v malej miere síru. Je mienky, že je pre dobré víno dostatočné hrozno, slnko a dobrá vôľa vinohradníka.

Po prvýkrát na festivale vín bola Vináreň Ambelos z kláštora Koporin, ktorá vyrába vína pre potreby kláštora a zvyšok dodá-

O vína prokupac a tamjanika je najväčší záujem aj vo Vinárni Yotta zo Šljivova, ktorá sa tiež po prvýkrát zúčastnila na festivale vín. Veríme, že sa aj o rok zúčastní, práve tak, ako je to s prípadom Vinárne Kalem z Veľkej Drenovy, ktorá sa tohto roku prezentovala celkovým sortimentom.

K dobrému vínu sa hodí aj

va aj na trh. Ako prezradil Vladimir Tešanović, diplomovaný teológ, tento kláštor neďaleko

dobré jedlo a syr. Tie prezentovali výrobcovia z Vojky, pokým Vladimír Uhrík k dobrému vínu odporúča mäsové údeniny z vlastnej výroby.

Päťhodinové kamarátenie sa vinohradníkov a vinárov s milovníkmi dobrého vína prebiehalo aj napriek horúčave v dobrej nálade, o ktorú sa postarali aj hudobníci skupiny Re ex Acoustic. A okrem ochutnávky vín návštevníci si vína mohli aj kúpiť.

Dragan Smiljković, Vináreň Kalem, Velika Drenova

Vladimir Tešanović, Vináreň Ambelos – kláštor Koparin

Janko Majorský, Vináreň Majorský, Stará Pazova

Hudobníci prispeli k dobrej nálade

Vladimír Uhrík s manželkou a návštevníkmi stánku

Željko Bohinc, somelier sriemsky a organizátor festivalu

Đorđe Pivnički s manželkou, Vináreň Lutak, Čortanovce

Poľnohospodárske

rozhľady

Z PRODUKČNEJ BURZY Rast ceny zaznamenala iba kukurica

Prioritou českého predsedníctva EÚ bude potravinová bezpečnosť

Ľubica Sýkorová

Aktuálny vojnový konflikt vo veľkej miere ovplyvnil aj svetový trh s potravinami. Diskusiu o budúcnosti poľnohospodárstva ovládla obava o dostupnosť potravín nielen v krajinách EÚ, ale po celom svete. Od. 1. júla do 31. decembra predsedajúcou krajinou EÚ je Česko, ktoré bude mať neľahkú úlohu.

V poľnohospodárskej politike hlavnou prioritou bude potravinová bezpečnosť. Bude témou každého jedného stretnutia agroministrov v nasledujúcich šiestich mesiacoch. No okrem toho Česko ako predsedajúca krajina sa bude musieť snažiť hľadať prijateľnú rovnováhu medzi touto prioritou a snahou Únie pokročiť v udržateľnosti poľnohospodárstva. Ako sa píše v jej programe, české predsedníctvo sa bude zaoberať postupným prechodom na klimaticky neutrálnu a trvalo udržateľnú ekonomiku s minimálnym negatívnym dopadom na životné prostredie pri zachovaní konkurencieschopnosti európskeho poľnohospodárstva, potravinárstva, lesníctva a rybárstva s dôrazom

na potravinovú bezpečnosť. Vojna na Ukrajine zmenila zámery českého predsedníctva v spoločnej poľnohospodárskej politike. Vláda bude musieť prispieť k čo najrýchlejšej dohode na konečnom nastavení agrodotačných plánov členských krajín, ktoré sa po 24. februári výrazne zmenili.

Pred vojnou sa všeobecne predpokladalo, že EÚ bude pokračovať v zelených reformách agrosektora vyplývajúcich jednak z novej ekologickej architektúry Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ, ktorá začne na budúci rok, ale tiež z potravinovej stratégie Z farmy na stôl.

Jednou z priorít českého predsedníctva bude dotiahnuť novú legislatívu pre udržateľné používanie pesticídov. Prvý

návrh, ako by Únia mala znížiť ich spotrebu o polovicu do roku 2030, predstavila Komisia v júni. Viacero krajín ju ale považuje za veľmi ambicióznu a tak sa dohoda určite nebude rodiť ľahko.

Na

Produkčnej burze v Novom Sade v dňoch od 4. 7. do 8. 7. bol okrem pri kukurici zaznamenaný pokles cien všetkých ostatných primárnych poľnohospodárskych produktov.

Najviac sa obchodovalo s kukuricou. Začiatkom týždňa sa predávala za 31,00 din./kg bez DPH a z dôvodu zníženého dopytu jej cena na konci týždňa bola 30,50 din./kg. Napriek tomu, že v priebehu týždňa bol zaznamenaný pokles ceny, v porovnaní s predchádzajúcim týždňom bola drahšia o 2,00 %. Priemerná cena bola 30,83 din./kg bez DPH.

V uvedenom období bol slabý dopyt aj po pšenici, zároveň aj ponúkané množstvá boli veľmi malé. Koncom týždňa bola uzatvorená zmluva na pšenicu novej úrody v cene 34,50 din./kg bez DPH, čo bola aj priemerná cena. V porovnaní s predchádzajúcim týždňom to bolo o 1,90 % menej. Zlacnela aj sója o 0,73 %. Jej priemerná cena bola 68,25 din./kg bez DPH.

Česko sa bude musieť vyrovnať aj s návrhmi na nové označovanie potravín – či už pôjde o označovanie nutričných údajov na potravinových obaloch, alebo revíziu zemepisného označovania poľnohospodárskych výrobkov. V nasledujúcom polroku sa budú upravovať aj pravidlá v oblasti dobrých životných podmienok zvierat. Pôjde napríklad o zákaz klietkového chovu nosníc, či revíziu nariadenia o doplnkových látkach

vo výžive zvierat, ktoré by mali prispieť k zníženiu dopadov chovu hospodárskych zvierat na klímu a prírodu. 

Úroda repky olejnej 2022 sa predávala za jednotnú cenu 640,00 €/t. V porovnaní s predchádzajúcim týždňom bol badateľný pokles dopytu. 

Ľ. Sýkorová

Škodcovia papriky v letnom období (1)

Ing. Ján Tancik, PhD.

Rastliny papriky napáda mnoho druhov fytofágov počas celej vegetácie – už od vzchádzania pri pestovaní priesad až po zber na poli. Pri pestovaní priesad podzemné časti mladých rastlín papriky sú napádané pôdnymi škodcami: háďatká, pandravy, drôtovce, siatice a larvy mušíc z čeľade mušicovité Bibionidae. Mladé rastliny na samom povrchu pôdy a tesne pod povrchom poškodzujú medvedíky a slizniaky. Ešte v pareniskách pri pestovaní priesad na listoch rastlín škodia vošky, roztoče a molice. Títo škodcovia, ktorí škodia vyciciavaním štiav, sú nebezpeční aj po presadení priesad na pole. V posledných dvoch desaťročiach vážnym škodcom je i roztočík Polyphagotarsonemus latus, ktorý môže zničiť celý porast, ak sa nerobí ochrana.

Najvýznamnejší škodcovia

papriky na poli sú drôtovce, pandravy, siatice, háďatká, vijačka kukuričná, mory, ktoré poškodzujú plody (mora bavlníková), vošky, cikády a rôzne roztoče. V posledných rokoch pribudli ešte noví škodcovia: bzdocha zeleninová – Nezera viridula a bzdocha mramorovaná – Halyomorpha halys

V letnom období, najmä ak je leto suché a teplé, nebezpečnými škodcami sú roztoče z čeľade roztočovité – Tetranichidae , v prvom rade roztočec chmeľový. V lete často škodia aj vošky. Vyhovuje im teplé a mierne vlhké počasie, a pretože sa parika pestuje pod závlahou, tieto podmienky sú často splnené. Plody papriky počas leta poškodzujú aj larvy vijačky kukuričnej a mory bavlníkovej a tiež imága a larvy bzdôch, a to bzdochy zeleninovej a mramorovanej.

ROZTOČEC CHMEĽOVÝ

Roztočec chmeľový (Tetranychus urticae) je drobný živočích, dĺžka tela je 0,5 mm, tvar tela je vajcovitý. Prezimuje v štádiu dospelej oplodnenej samičky v rôznych úkrytoch: pod lístím na pôde alebo v pôde v hĺbke do 10 cm. Prezimujúce samičky opúšťajú úkryty v skleníkoch obyčajne v marci, na otvorenom poli v apríli. Samičky odchádzajú na buriny a trávy alebo na pestované rastliny. Klásť vajíčka začínajú po určitom období prijímania potravy, keď aj začínajú meniť zimnú farbu (oranžovo-červenú) na tmavozelenú. Vyliahnuté larvy zostávajú na rastline alebo

migrujú na iné rastliny. Prvé silnejšie napadnutie môžeme zistiť, keď sú dlhšie stredné denné teploty nad 20 °C. Populácie škodcu rastú pri vyšších teplotách a maximálny výskyt je začiatkom augusta, neskôr sa populačná hustota znižuje úmerne s teplotou. V priebehu roka sa na otvorenom poli vyvinie 6 – 8 ge-

OCHRANA

Sejba alebo sadba zdravého sadbového materiálu je veľmi jednoduché, ale účinné opatrenie, ktoré znamená, že pred sadbou alebo presádzaním treba skontrolovať sadbový materiál a vysádzať iba ten, v ktorom alebo na ktorom nie sú roztoče. S ochranou proti roztočcom tre-

môže kombinovať P. persimilis s ďalším predátorom roztočom, a to s druhom Amblyseius californicus. Tento druh na rozdiel od P. presimilis nie je monofág. Živí sa rôznymi druhmi roztočov, vajíčkami a larvami strapiek a ďalšími náhradnými zdrojmi potravy.

ROZTOČÍK –

POLYPHAGOTARSONEMUS

LATUS

nerácií, v skleníkoch ich je oveľa viac. Masovému rozmnožovaniu prospieva skorá teplá jar a najmä teplé a suché leto. Roztočec chmeľový je výrazný polyfág, môže sa vyvíjať na viac ako 200 druhoch rastlín: ovocných stromoch, zelenine pestovanej v skleníkoch, ale aj na otvorenom poli. Na dolnej strane napadnutých listov sa nachádzajú kolónie roztočcov, ktoré spriadajú pavučinku. V dôsledku vyciciavania štiav z listov sa vytvárajú drobné škvrny veľkosti 0,05 – 0,2 mm. Pri silnom napadnutí sa tieto škvrny spájajú a postupne rozširujú po celom liste. Listy žltnú, neskôr vädnú a predčasne odumierajú.

ba začať hneď po zistení príznakov. Proti roztočcom môžeme použiť nasledujúce biologické prípravky: Floravita Citro, Karanimba Mikro, NeemAzal T/S, RockEffect.

Roztočce sú živočíchy, ktoré majú veľmi veľa prirodzených nepriateľov, preto je podpora prírodných nepriateľov významným ochranným opatrením v ochrane zeleniny. Toto opatrenie sa uskutočňuje v prvom rade nepoužívaním toxických pesticídov, najmä širokospektrálnych insekticídov. Proti roztočcovi chmeľovému sa v skleníkoch používa dravý roztoč Phytoseiulus persimilis. V suchších podmienkach a vo vyšších porastoch sa

Samička tohto roztočíka je o polovicu menšia od samičky roztočca chmeľového, meria 0,2 – 0,3 mm. Má oválne bledožlté telo, niekedy zelenkasté. Samička kladie vajíčka jednotlivo na spodnú stranu listov, na plody. V optimálnych podmienkach (21 – 27 °C, vysoká relatívna vlhkosť) trvá vývin jednej generácie 10 dní. Škodí najmä na paprike ročnej, ale aj na rajčiakoch, baklažánoch, uhorkách, zemiakoch a okrasných rastlinách. Spôsobuje zakrpatenie a stáčanie listov, resp. kvetov. Symptómy je najlepšie spozorovať na mladých pletivách, na ktorých vznikajú rôzne deformácie (hrubnutie, skrúcanie). Škodca poškodzuje najmä pokožku, na ktorej vyciciava bunky. Pletivo listov a iných častí rastlín má hrdzavé sfarbenie, povrch je hnedý, korkovitého až kožovitého vzhľadu a štruktúry, čo je najvýraznejší príznak na paprike. Na poškodených miestach úplne chýba pôvodná farba. Prevažne je poškodená len časť plodu. Poškodzuje listy, kvety a stonky. Pri silnom napadnutí zasychajú puky aj kvety. Na mladých paprikách dochádza k spomaleniu rastu až k jeho úplnému zastaveniu. Plody sú poškodené najmä na zatienenej strane.

Medzi ochranné opatrenia patrí použitie akaricídov, ale aj odstránenie a likvidácia napadnutých rastlín. Biologická regulácia je možná pomocou dravých roztočov druhov Am-

Plod a stonka papriky poškodená roztočíkom

blyseius cucumeris, Amblyseius montdorensis, Amblyseius barke rii, Amblyseius andersoni, alebo Amblyseius californicus, ale treba prehodnotiť jej ekonomický význam. Sadenice sa odporúča namočiť do vody teplej 49 °C na 15 minút.

VOŠKY

Paprika veľmi často býva silne napádaná voškami. Napáda ju niekoľko druhov, najčastejšie sa vyskytujú tieto: voška bros kyňová – Myzus persicae, voška bavlníková – Aphis gossypii, vo ška rašetliaková – Aphis nasturtii a voška záhradná – Macrosiphum euphorbiae. Vošky na rastlinách škodia dvomi spôsobmi: priamo – vyciciavaním štiav z listov a sto niek, čím oslabujú napadnutú rastlinu, rastliny pomalšie rastú a úroda sa znižuje; nepriamo vylučovaním medovice, ktorá lepí listy a spomaľuje rast. Vošky škodia najmä prenosom víruso vých ochorení.

Voška broskyňová ( Myzus persicae): prezimuje v štádiu zimného vajíčka na primárnom hostiteľovi, a to je broskyňa. Na jar sa najprv vyvíjajú na primár nom hostiteľovi 2 – 4 generácie a od polovice mája okrídlené samičky masovo preletujú na se kundárnych hostiteľov. Vyvíjať sa môže na viac ako 400 rastlinných druhoch, kultúrnych a divorastú cich. Najväčšie škody spôsobuje na tabaku, zemiakoch, paprike, rajčinách, cukrovej repe a iných. Priama škodlivosť cicaním vošiek na listoch sa manifestuje stratou zelenej farby a často aj deformá ciou listov. Oveľa väčšie škody táto voška zapríčiňuje ako vektor viróz. Je vektorom vyše 180 druhov vírusov.

Voška bavlníková – Aphis gossypii : prezimujú dospelé vošky na primárnom hostiteľovi, a to sú: rašetliak, krušina a nie ktoré buriny. Prvá generácia na jar sa vyvíja na primárnom hostiteľovi a už koncom mája sa vyvinú okrídlené jedince, ktoré preletujú na sekundárneho hostiteľa. Je extrémne polyfág na. Škodí hlavne na uhorkách,

paprike, zemiakoch, melónoch, tekviciach a okrasných rastli nách, a to tak na otvorenom poli, ako aj v skleníkoch. Napadnuté rastliny majú spomalený rast, listy im menia farbu, žltnú, skrú cajú sa a deformujú, tiež puky a mladé plody môžu opadávať. Táto voška prenáša viac ako 50 vírusov.

Voška rešetliaková – Aphis na sturtii prezimuje v štádiu vajíčok na primárnom hostiteľovi – rešetliaku. Samičky zakladateľky sa

nom poli, alebo v zatvorených priestoroch. V zatvorených priestoroch sa veľmi úspešne môžu využiť biologické spô soby ochrany. Na otvorenom poli sa využíva hlavne che mická ochrana. Veľký význam majú preventívne opatrenia najmä v produkcii v zatvorených priestoroch: ničenie burín v skle níku a okolo neho, dodržiavanie čistoty v skleníku, všetky zni čené rastliny alebo časti rastlín vynášať a zlikvidovať. Dôležitá

rovital a na báze oleja z rastliny Pongamia pinnata Rock Effect. Treba si dávať pozor a použí vať iba odporúčané dávky. Vo vyšších dávkach tieto prípravky môžu byť fytotoxické.

liahnu v druhej polovici apríla. V máji preletujú na sekundárne hostiteľské rastliny. Škodí najmä na paprike, ale napáda aj iné rastliny z čeľadí Solanaceae, Brassicaceae a  Polygonaceae.

Na kultúrnych rastlinách za príčiňuje mierne žltnutie listov a nevyvoláva žiadne deformácie. Je vektorom viróz najmä na zemiakoch.

Voška záhradná – Macro siphum euphorbiae: prezimu je v štádiu vajíčka na divých a pestovaných ružiach. Môžu prezimovať aj samičky v sklení koch a fóliovníkoch. Je polyfág, ktorý sa môže živiť na rôznych divorastúcich a pestovaných rastlinách z 20 čeľadí. Najčastej šie napadá zemiaky a papriku. Poškodené rastliny pomalšie rastú a úroda sa znižuje. Je vektor 40 vírusov.

OCHRANA PAPRIKY PROTI VOŠKÁM

Je náročná bez ohľadu na to, či sa paprika pestuje na otvore

je pravidelná kontrola výskytu škodcov a tá sa robí kontrolo vaním rastlín alebo pomocou žltých lepových dosiek. Chemickú ochranu proti vo škám treba robiť v čase in tenzívneho náletu vošiek do porastu. Prah škodlivosti je 20 % napadnutých rastlín. Pri použití chemických prípravkov treba dávať pozor na karenciu, lebo táto zelenina sa konzumuje v čerstvom stave. Využívajú sa povolené prípravky. Ošetrenia sa podľa potreby musia opa kovať, ale v tom prípade treba použiť prípravok z inej skupi ny, ako bol použitý pri prvom postreku. Robí sa to preto, aby nedošlo k vytváraniu rezistent ných populácií na používané prípravky. Prednostne treba využívať prípravky, ktoré neničia prírodných nepriateľov. Pri eko logickom pestovaní papriky sa môžu použiť prípravky na báze neemového oleja (KaraNimba Mikro) spolu so zmáčadlom Ag

Vošky majú veľmi veľa prírod ných nepriateľov, ktorí výrazne môžu obmedziť populáciu tých to škodcov. Niektorí z prírodných nepriateľov sa úspešne využívajú v biologickej ochrane pestovanej zeleniny najmä v zatvorených priestoroch, ako napríklad para zitické osičky – Aphidius colemani a Aphidius ervi. Samičky týchto osičiek aktívne vyhľadávajú vošky na vzdialenosť aj niekoľko desiatok metrov a kladú do nich jednotlivo svoje vajíčka. Samičky reagujú na pach vošiek, ale aj na špecifické pachové signály, ktoré vydáva voškami napadnutá rastlina. Celý vývoj parazitoida prebieha v tele vošky a voška počas celého vývoja zostáva na rastline. Vývoj od vajíčka po vyliahnutie dospelca trvá v zá vislosti od teploty 13 až 15 dní. Parazitované, tzv. mumifikované vošky s kuklami osičky vyzerajú ako nafúknuté, väčšinou sú žltej alebo svetlohnedej farby. Po vy liahnutí dospelej osičky zostáva na chrbtovej časti vošky okrúhly otvor. Pri výskyte vošiek vo väč ších kolóniách treba ochranu doplniť iným bioagensom, ako sú dravé byľomory – Aphidoletes aphidimyza.

Dospelý jedinec sa podobá drobnému komárovi, dĺžka tela je okolo 2,5 mm. Aktívni sú večer a v noci. Po oplodnení samička kladie vajíčka do ko lónie vošiek, pričom preferuje väčšie kolónie. Vyliahnutá larva vyhľadáva vošky na vzdialenosť do 2,5 cm. Larvy nabodnú vošku a strieknu jej do tela toxín, ktorý ju paralyzuje a tiež rozkladá telesný obsah vošky. Po nie koľkých minútach larva takúto vošku vysaje. Počas vývoja jedna larva skonzumuje od 10 do 100 vošiek. Pri veľkom výskyte vošiek larva usmrtí oveľa viac vošiek, ako konzumuje. 

(Pokračovanie nabudúce)

Žlté lepové dosky v poraste papriky

RASTLÍN PRED SUCHOM

Srbsko je z hľadiska rizika sucha na piatom mieste medzi krajinami sveta

Ľubica Sýkorová

Dôsledky suchých období sa každý rok po celom svete prejavujú čoraz negatívnejšie. Podľa údajov projektu Aqueduct Svetového inštitútu zdrojov (World Resources Institute) je najväčšie nebezpečenstvo sucha na globálnej úrovni aktuálne až v troch európskych krajinách, medzi ktorými na piatom mieste sa nachádza Srbsko. Moldavsko a Ukrajina sú na prvom a druhom mieste. Východná Európa sa nebezpečne otepľuje.

Sucho je bežný jav v mnohých oblastiach, ktorý sa opakuje bez výraznejšej pravidelnosti. Extrémne horúčavy bez zrážok či krátkodobé prehánky a búrky, ktoré prinášajú len škody, sú aj u nás čoraz častejšie.

Problém klimatických zmien, ktoré narúšajú hodnoty teplôt a normálne zrážky, je aj v tomto roku evidentný na mnohých miestach Európy. Treba poznamenať, že krajiny ohrozené suchom nie sú vždy krajinami s najväčším vodným stresom, ktorý je definovaný ako nedostatok dostatočného množstva vhodnej vody na použitie v krajine vrátane pitnej.

SUCHO JE GLOBÁLNY

PROBLÉM

Ako sa uvádza v správe OSN, sucho je skrytou globálnou krízou, ktorá by sa mohla stať ďalšou pandémiou, ak krajiny neprijmú naliehavé opatrenia na hospodárenie s vodou a pôdou, ako aj na riešenie krízových situácií v oblasti klímy. Väčšina sveta bude v najbližších rokoch žiť s vodným stresom. V správe sa uvádza, že okrem nedostatku zrážok v dôsledku klimatických zmien je kľúčovou príčinou neefektívne využívanie

vodných zdrojov a degradácia pôdy v rámci intenzívneho poľnohospodárstva. Problémom sú aj zlé poľnohospodárske postupy, ako odlesňovanie, nadmerné používanie hnojív a pesticídov, ale aj nadmerné pasenie a využívanie vody.

SUCHO A RASTLINY Nároky rastliny na vodu závisia od štádia vývoja, poveternostných podmienok, biologických vlastností rastliny, fyzikálnych a biologických vlastností pôdy. Deficit vlahy v povrchovej vrstve pôdy v čase sejby môže sťažiť klíčenie, čo vedie k zníženiu počtu rastlín na jednotku plochy a tým k zníženiu úrody. Ak je však obsah vlhkosti v povrchovej vrstve pôdy dostatočný na normálny rast a vývoj rastliny v začiatočných štádiách vegetácie, vlahový deficit v hlbších vrstvách v týchto fázach neovplyvní úrodu v čase zberu, ak sa tieto zásoby vlahy doplnia počas vegetačného obdobia alebo ak zrážky vyhovujú potrebám rastlín na vlhkosť.

Vonkajší prejav nedostatočného prísunu vody sa prejavuje vädnutím, ochabnutím pletív a opadaním listov a stromov. Ak sucho trvá dlhšie, vädnutie sa

stáva trvalým a vedie k úhynu rastliny. V podmienkach atmosférického sucha je výpar veľmi vysoký, čo znamená, že je možná aj intenzívna transpirácia. Týmto spôsobom môže byť narušená vodná bilancia rastliny, v takom prípade rastlina začne chradnúť. Keď je zároveň aj teplota veľmi vysoká, dochádza k úpalu a rastlina odumiera v dôsledku vysokej teploty a silného slnečného žiarenia.

Pôdne sucho je ešte nebezpečnejšie ako atmosférické sucho. Suchá pôda nedokáže dodať rastlinám vodu, a tak strácajú vodu z pletív, čo spomaľuje ich rast. V extrémnych prípadoch sa rast dokonca zastaví. Všetky časti rastliny nie sú rovnako náchylné na sucho. Napríklad listy na vrcholkoch rastlín a výhonkoch ho ľahšie znášajú, pretože odoberajú vodu spodným listom, a tak môžu dlhšie vykonávať fotosyntézu. Preto počas sucha najviac trpia spodné listy.

OCHRANA PRED SUCHOM

Dobrá znalosť miestnej klímy má veľký význam pre účinnú ochranu rastlín pred suchom. Dôležité sú agrotechnické opatrenia, ktoré musia byť zamerané na zvýšenie prísunu vlhkosti do rastlín. Závlaha zlepšuje vodný režim pôdy a mení klimatické pomery podzemnej vzduchovej vrstvy a tepelný režim pôdy. Správnym obrábaním pôdy je možné udržať vlhkosť a zabrániť jej nadmernému úbytku z pôdy. Veľmi dôležité sú vetrolamové lesné pásy, ktoré ovplyvňujú

veterný režim na menšom území znížením výparu.

Nedostatok vody spôsobuje rýchlejší rast koreňového systému. Koreň rastie oveľa hlbšie, aby sa dostal k zdroju vlhkosti, a povrch listov sa zmenšuje, aby sa výrazne znížil proces transpirácie. Pre suché obdobia je veľmi dôležité, či rastlina je a nakoľko je tolerantná k suchu. Ak sa včas prijmú vhodné opatrenia (zavlažovanie a správna kultivácia pôdy), následky sucha sa môžu zmierniť.

SUCHÁ BUDÚ

V EURÓPE ČASTEJŠIE

A INTENZÍVNEJŠIE

Ešte v roku 2014 upozornilo európske Spoločné výskumné centrum (JRC) v súvislosti s výsledkami štúdie, na ktorej sa podieľala aj nemecká Univerzita v Kasseli, že suchá budú v Európe častejšie a intenzívnejšie. Množstvo povodí riek najmä v južných častiach Európy bude náchylnejšie k obdobiam obmedzených dodávok vody z dôvodu klimatickej zmeny. V správe bolo uvedené, že minimálne úrovne tokov v riekach a potokoch by sa mohli zredukovať až o 40 % a pokiaľ ide o Pyrenejský polostrov, juh Francúzska, Taliansko a Balkán, obdobia nedostatku vody by sa mohli zvýšiť až o 80 %. Pokiaľ sa má zlepšiť odolnosť proti extrémnym udalostiam, ako sú suchá, horúčavy a záplavy, adaptácia na zmenu klímy sa bude musieť stať hlavnou prioritou poľnohospodárskeho sektora v každej krajine.

Sejba listovej zeleniny v júli

Ľubica Sýkorová

V júli nám už viaceré skoré druhy zeleniny uvoľnili hriadky a bola by škoda, aby sme ich nechali do príchodu zimy nevyužité. Je ešte dosť druhov zeleniny, ktoré môžeme v tomto čase vysievať a vysádzať. Väčšina druhov listovej zeleniny sa vyznačuje krátkym vegetačným obdobím. Mnohé z nich znášajú veľmi skoré jarné, ale aj neskoré jesenné počasie, preto sa dobre uplatňujú ako medziplodina.

predčasne vybieha do kvetu, vtedy je potrebná závlaha najmenej 20 litrov na štvorcový meter týždenne.

MANGOLD – LISTOVÁ

CVIKLA

Pestovateľský

úspech dosiahneme na pôdach dobre zásobených ľahko prijateľnými živinami. Túto požiadavku určuje predovšetkým krátke vegetačné obdobie. Pre svoj vývoj si vyžadujú dostatok svetla.

LETNÝ ŠALÁT

Semená letného šalátu pre jesenný zber vysievame na chránený či voľný záhon do konca júla. Výsev musí byť riedky, pretože sadenice nepresádzame, ale sadíme priamo na trvalé stanovište do riadkov vzdialených 30 cm a do hĺbky 2 cm. Po sejbe pôdu ľahko utlačíme. Po vzídení a vytvorení klíčnych listov povrch pôdy skypríme. Neskôr, po vytvorení 3 – 5 pravých listov, opäť kypríme. Súčasne rastliny jednotíme na vzdialenosť 20 až 25 cm v riadkoch.

ĽADOVÝ ŠALÁT

Ľadový šalát je odolný proti teplu a vybiehaniu do kvetu. Dáva dobré úrody veľkých krehkých hlávok. Na rozdiel od bežného

hlávkového šalátu má listy s pílkovitým okrajom. Pestujeme ho zo sadeníc i z priamej sejby. Predpestované sadenice vysádzame do sponu 40 x 30 cm od začiatku júla do polovice augusta. Ak pestujeme ľadový šalát z priamej sejby, sejeme od júna do konca júla.

ŠPENÁT SIATY

V čerstvom stave je jednou z prvých jarných zelenín a je k dispozícii až do neskorej jesene. Pestujeme ho ako predplodinu alebo ako následnú plodinu koncom leta a v jeseni. Skromné nároky na teplo a mrazuvzdornosť nám umožňujú i neskoršie výsevy na prezimovanie. Pre jesenný zber ho vysievame v júli a koncom augusta, v septembri sejeme špenát určený na prezimovanie.

Jeho úspešné pestovanie je podmienené dostatočne výživnou pôdou, ochranou proti burine (podľa možnosti bez herbicídov) a dobrou závlahou, ktorá urýchli zber, zlepší kvalitu a množstvo úrody. V suchom období špenát

Je blízkym príbuzným repy a je tiež dvojročný. Pestujeme ho pre listovú čepeľ a stopku. Vyšľachtené odrody rozlišujeme ako listové a špargľové. Listové typy používame ako špenát. Špargľové odrody pestujeme pre jemné stopky, ktoré chuťou pripomínajú špargľu alebo karfiol.

Výhodou mangoldu je, že je nenáročný na pestovanie. Obľubuje však vlhkosť a pôdy s vyšším obsahom živín. Nároky na pôdne podmienky má nižšie ako špenát. Aj výber a príprava po-

potrebuje teplo, živiny a vlhko

Ľ. Sýkorová

Zeler zaraďujeme medzi koreňovú zeleninu. Z hľadiska použitia poznáme zeler pestovaný pre buľvy, stopkový zeler pestovaný pre dužinaté vybielené stopky a listový zeler pestovaný pre jemné voňavé listy. Stopkový a listový zeler netvorí buľvy.

Ak sa rozhodneme pestovať ktorýkoľvek typ zeleru, mali by sme vedieť, že mu vyhovuje teplé počasie, výživná a vlhká pôda. O dostatok vlahy by sme mali dbať počas celej vegetácie, pretože rastlina neznáša vysušenie, hlavne za horúcich

letných dní.

V prvej polovici vegetácie zeler nie je mimoriadne náročný na vlahu, potrebuje jej toľko, aby vytvoril mohutnú listovú ružicu, ktorá je základom neskoršie vytvorenej buľvy. Preto nikdy z rastlín určených na dopestovanie bu-

liev na zimné uskladnenie listy neodlamujeme. Znižujeme tým asimilačnú plochu a tým aj úrodu.

DÔLEŽITÁ JE DRUHÁ POLOVICA VEGETÁCIE

Pre dobrý vývin buľvy je z agrotechnického hľadiska veľmi dôležitá druhá polovica vegetácie. Je to obdobie, keď rastliny musia mať optimálne podmienky. Dôležitá je výdatná a pravidelná zálievka porastu s častým opatrným kyprením povrchu hriadky medzi rastlinami. Najdôležitejším

zemku je rovnaká ako pri špenáte. Pre jesenný zber ho pestujeme z priamych výsevov v júli. Osivo vzchádza štrnásť dní po výseve. Porast jednotíme pri mangolde špargľovom na vzdialenosti 0,3 až 0,4 m a pri listovom na 0,15 až 0,25 m. V období sucha zavlažujeme dávkou 10 – 15 litrov vody na jeden štvorcový meter raz za týždeň. Z júlovej sejby ho zberáme v jeseni a podľa priebehu počasia až do zimy. Olamovaním listov podporujeme tvorbu nových. Zberáme ich prv než zhrubnú a zostarnú. Mangold znáša i slabšie mrazy. Stopkový mangold môže prezimovať na záhone pod prikrývkou, čím na jar získame skorú úrodu. Listy obidvoch typov konzumujeme ihneď po zbere. Mangold môžeme prirýchľovať tak, že rastliny založíme do pareniska alebo v pivnici do piesku, na rastlinách olámeme listy a na jar zo srdiečka začnú rásť nové. 

faktorom je však optimálny vodný režim. Porast v tomto období nesmie prekonať sucho. Šok zo sucha ihneď zastavuje rast a trvá pomerne dlho, kým sa obnoví, a to často za cenu deformácie a praskania buliev.

Aby sme dopestovali pekné, hladké buľvy, odborníci odporúčajú začiatkom septembra opatrne odhrnúť od rastlín pôdu asi do polovice buľvy, odokrytú časť očistiť mäkkou handrou od jemných korienkov a pôdu k rastlinám opäť prihrnúť. Toto opatrenie nezvyšuje úrodu, ale buľvy sú kvalitnejšie.

Vtáčiky stromovej kôry

DrSc. Ján Babiak

Spevavce (Passeriformes) ako najbohatší rad operencov obsahujú dosť rodov, ktoré sa vyznačujú svojím špecifikom. Až dva rody predstavujú drobné vtáky, ktoré spravidla možno vidieť na kôre starých stromov. Je to rod kôrovníkov (Certhiidae) a brhlíkov (Sittidae). Ide tu spravidla o malé vtáčiky silného tela, ale ešte silnejších nôh. To preto, že viac lezú po stromoch, ako lietajú. Ale sú aj rozdiely: kôrovníky farbou chrbta imitujú kôru stromu, majú ohnutý zobák a dlhý chvost, kým brhlíky sú pestré, majú šidlovitý zobák a krátky chvost.

Ich spôsob života je však po dobný, čo je definované v ich stravovaní, hniezdení, staci onárnym životom a pohlavnou nedimorfiou. Na našom priestore sú dva druhy kôrovníkov, kým brh líky reprezentuje iba jeden druh. KÔROVNÍK KRÁTKOPRSTÝ

– CERTHIA BRACHYDACTYLA, C. L. Brehm 1820

Rozšírenie: Žije v strednej, zá padnej a južnej Európe, ale aj v pobrežných častiach Malej Ázie a v severozápadnej Afrike (Alžírsko, Maroko). Je zaujímavé, že ho na najväčších európskych ostrovoch (okrem Sicílie) niet. Nie je sťa hovavý a spravidla sa pohybuje v priamej blízkosti hniezdenia. Z hypsografického aspektu ne presahuje oblasti vyššie od 800 m n. m. U nás je najčastejší v lesoch okolo Tisy a Dunaja.

Biotop: Preferuje staré nenahus tené listnaté lesy, aj lužné. Dáva prednosť hôrkam porasteným dubom, brestom a jaseňom, na vlhkej pôde aj vŕbou a topoľom.

Rozlíšenie: Je malý vtáčik, dlhé ho ohnutého zobáka a silných pazúrov. Chrbát má jarabý, vo farebnej kombinácii žltá, hne dá a sivo-čierna. Hrdlo je biele a bruško žlto-hnedavé. Samček sa po sfarbení nerozlišuje od samičky. Juvenilný vtáčik je bledší, na chrbte je menej pestrý a sivo-biele škvrny sú častejšie.

Hniezdenie: Hniezdo si stavia v štrbinách stebla, zriedkavejšie v škárach stavenísk. Základný materiál sú vetvičky, stebielka a mach. Vnútro je vystlané srsťou a perím. Do neho samička raz –2-krát ročne (v apríli a júni) znesie 4 – 7 belavých vajíčok s hnedo-čer venými škvrnami nahustenými na oblom konci. Inkubácia je 14 – 15 dní a hniezdna starostlivosť 18 dní.

Potrava: Požiera hmyz a jeho larvy, pavúky, mravce a v zime aj drobné semiačka.

Hlas: Volá silným opakovaným „tyt, tyt, tyt...“, niekedy do toho vsunie aj „srri“. Spieva: „stit-stit -stit, stip-it-steroit-tit“, alebo „týt i-tu i tititt“.

KÔROVNÍK DLHOPRSTÝ –

CERTHIA FAMILIARIS, Linné 1758

Je eurázijský vtáčik. Žije v pásme miernej kontinentálnej klímy od Írska po Japonsko (40 – 60 ° s. z. š.), ale niet ho v kontinentálnej zá padnej Európe a v severnom Škan dinávsku. V tomto areáli je stálym vtáčikom, ale v Rusku má letný areál, tiež severnejšie postavený, s tým, že sa táto populácia pred zimou sťahuje na juh. Vo vrcho vatých krajoch jeho areál siaha do výšky 1 200 m n. m. U  nás je na hniezdení zriedkavý (vo Fruškej

hore a na Vršackom brehu), ale počas preletu severnej populácie ho možno častejšie vidieť. Jeho biotop sú ihličnaté a zmiešané lesy, ale aj parky.

Sfarbením je veľmi podobný svojmu rodákovi, vskutku je len jeho bledší variant, najmä na bruš ku (je biele). Jeho druhový názov v našej transkripcii nie je najpresnej ší, lebo tento druh nemá dlhšie prsty, ale len pazúr na dolnom prste. Pre tie drobnosti tieto dva druhy je ťažko rozlíšiť, o to viac, že

nížin po hornú hranicu buka vo vrchovatých krajoch. U nás je naj častejší v lesoch vedľa riek a jazier, na Fruškej hore a na Vršackom brehu, ale aj v hájikoch, parkoch a ovocných sadoch a záhradách.

Je len trochu menší od vrabca a má pestré komplementárne sfarbenie peria (chrbát je sivo -modrý a bruško oranžovo-hnedé). Cez oko má čierny pásik, zobák šidlovitý, nohy silné, chvost krátky. Pohlavie sa farou peria dá ťažko rozlíšiť. Mláďatá v páperčeku sú pásavé a s operením prechádzajú cez sivo-hnedú fázu. Hniezdi v dutinách (obyčajne ďateľových), najčastejšie na dube a otvor na dutinke reguluje zamurovaním. Dno vystiela priliehavým materi álom (kôra, listy). Vie byť agresív ny a vyhnať z dutiny menšieho hniezdiča z  už vystlaného lôžka. Hniezdi aj v búdkach. Samička znesie raz – 2-krát v roku (5) 6 – 8 (9) žltavobielych vajec s fialovo -hnedými škvrnami a sedí na nich

mladé vtáčky oboch druhov majú spodok tela žltobiely. Hniezdo stavia pod odlúpenou kôrou často porastenou brečtanom. Ostatné reprodukčné vlastnosti sú ako u rodáka. Konzumuje podkôrny hmyz, pavúky a iné článkonožce. Hlási sa drčavým „srri“ a tenkým „slit“ alebo „cíh“. Po jeho speve sa dá asi najľahšie určiť tento druh, lebo spieva podobne ako slávik modrák („crí“, „cri-cri-crytt...“).

BRHLÍK LESNÝ (OBYČAJNÝ)

– SITTA EUROPAEA, Linné 1758

Je eurázijským vtáčkom. Obý va lesné priestory celej Európy (okrem Írska, Škótska a severných častí Škandinávska). V Ázii má areál v strednom a južnom Rusku a severnom Mongolsku. Južnejšie od 45 ° s. z. š. ho je v pobrežných častiach Malej Ázie a na ďalekom východe vo východnej Číne, Kórei a Japonsku. Nie je sťahovavý a jeho biotop sú listnaté a zmiešané (na severe aj ihličnaté) staré lesy od

13 – 15 dní. Hniezdna starostlivosť je 3,5 týždňa, čo je obdobie, keď mláďatá už získajú schopnosť lietať. Živí sa hmyzom (chrobáky a blanokrídlovce) a pavúkmi, ale aj bobuľami. V zime požiera semi ačka (vie si ich uskladniť na zimu), ale navštevuje aj kŕmidlá (aj tu je často agresívny). Volá hvízdavo „twit“, „čuit“, v honbe za potravou sa hlási s „cit“, „sit“. Trilkuje rýchlo „vivivivi...“, hvízda „piu piu... čuitt“, ale aj „víju, víju, víju...“ a „jujuju jujuju...“ atď.

Kôrovník dlhoprstý

Brhlík lesný

Ľubica Sýkorová

Mandevilla alebo jazmín brazílsky (Mandevilla sanderi) je vždyzelená popínavka s lesklými zelenými listami a krásnymi lievikovitými kvetmi, ktoré kvitnú od mája až do prvých mrazov. Zaujímavá je predovšetkým nádhernými farbami kvetov od bielej cez jemnú ružovú, žltú až po sýtočervenú. Meno dostala po slávnom anglickom diplomatovi Henrymu Mandevilleovi, ktorý v 19. storočí okrem tohto kvetu priniesol z Brazílie do Európy aj mnoho ďalších exotických druhov rastlín.

Známa

je aj ako dipladénia alebo brazílsky jazmín. Je vhodná najmä na slnečné terasy, pretože veľmi dobre odoláva silnému letnému slnku. Jej nádherné kvety dodávajú každému priestoru nádych exotiky. Listy sú oválne, tmavozelené a lesklé, dlhé 5 až 20 cm. Je to jedna z veľmi obľúbených popínaviek.

PESTOVANIE

Mandevilla v domovine dorastá do výšky 4 až 7 metrov. Ak ju pestujeme v nádobách, zvyčajne dosiahne výšku do 1,5 do 2 metrov. V čase sucha dokáže minimalizovať spotrebu vody, čiže prežije aj vtedy, keď ju zabudneme poliať.

Keďže je to popínavá rastlina, potrebuje oporu. Jej kvety najlepšie vyniknú na širšej mriežke, respektíve plote, ktorý môže v záhrade predstavovať dekoratívny deliaci prvok. V posledných rokoch sa stále väčšej obľube tešia aj rôzne ďalšie formy mandevilly, napríklad kríkovitá či prevísajúca, ktorá – rovnako ako muškáty – veľmi efektne pôsobí v rôznych kvetináčoch.

Aby sa jej darilo, potrebuje vhodné umiestnenie. Ako sme už spomenuli, má rada teplé a slnečné miesto v závetrí. Musí mať dostatok slnečných lúčov – as-

poň ráno a večer, no neprekáža jej ani priame poludňajšie slnko. Musíme ju zalievať pravidelne, ale v menších dávkach. Rastlina má korene, ktoré dokážu zhromažďovať väčšie zásoby vody a pri výdatnejšom polievaní by mohli začať zahnívať. V letných mesiacoch ju taktiež prihnojujeme, a to raz až dvakrát do týždňa formou zálievky (hnojivom na kvitnúce balkónové rastliny).

a počas intenzívnej vegetácie ju treba častejšie polievať. Treba však dbať na to, aby sa voda nezdržiavala v miske pod črepníkom, pretože veľmi ľahko môže dôjsť k hnilobe koreňov a tým k odumretiu rastliny. Zvädnuté kvety treba pravidelne odstraňovať, aby sa uvoľnilo miesto pre nové kvetné výhonky. Pretože neznáša nízke teploty (maximálne do 7 °C), pred príchodom prvých mrazov ju musíme umiestniť do priestorov, kde nemrzne. Bez problémov prezimuje na svetlom chladnom mieste s teplotou minimálne 10 °C, vyhnúť sa treba prekúreným miestnostiam. V zimných mesiacoch ju polievame menej, aby jej nezačali hniť korene.

ROZMNOŽOVANIE Rozmnožovať ju môžeme polozrelými odrezkami v auguste s nutným použitím hormónov na oživovanie drevitých rastlín. Odrezky je dobré namočiť do teplej vody (asi 32 °C), kým neprestane vytekať mliečna šťava. Potom odrezky posypeme hormónom a vložíme ich do sterilného piesku pri teplote nad 22 °C. Odrezky sa zakorenia o niekoľko týždňov. Odborníci na kvety odporúčajú mandevillu vysádzať do rašelinových substrátov a hlavne pôda musí mať dobrú priepustnosť, pretože nemá rada nadmerné zadržiavanie vody okolo koreňov. Na jar po vynesení von odstránime odumreté časti.

vôňu, alebo jemnú, príjemnú vôňu, ktorá je najintenzívnejšia večer. Kvet vytvára aj plody, malé struky plné semien, ktoré len zriedka vyklíčia a vytvoria novú rastlinu.

OCHRANA PRED CHOROBAMI A ŠKODCAMI

Aj keď patrí k odolnejším rastlinám, môže ju napadnúť pleseň alebo vošky. Prvé príznaky choroby sú viditeľné na listoch, ktoré sa deformujú a lepia. Rastlinu dôkladne umyjeme najlepšie menšou mäkkou špongiou. Poškodené miesta treba orezať a keď listy uschnú, nastriekame trochu insekticídu, aby sme zabránili návratu vošiek.

Mandevillu presádzame na jar do substrátu pre balkónové rastliny s vyšším obsahom humusu (asi s pH 5). Rastie rýchlo

Už s prvými teplými dňami kvitne v podobe atraktívnych trubíc – lievikov s priemerom 10 až 12 centimetrov. V závislosti od druhu buď nemajú žiadnu

Ak sa pri potrasení listov zdvihne nad rastlinu oblak bielych mušiek, je to znak, že mandevillu napadla molica skleníková (Trialeurodes vaporariorum, srb. bela leptirasta vaš). Tento hmyz dokáže poriadne potrápiť a najlepšie sa mu darí v teplom a suchom prostredí. Dospelí jedinci kladú vajíčka na okraje listov. Na zadnej strane listu nájdeme larvy, ktoré vyzerajú ako malé vošky. Živia sa cicaním štiav z rastliny, pri ktorom vylučujú lepkavú tekutinu „medovicu“, na ktorej sa vyvíjajú sadzovité plesne. Ak choroba nezasiahla väčšinu listov, vošky možno odstrániť teplou mydlovou vodou, ktorú následne musíme odstrániť teplou vodou. Na tento účel je možné použiť aj prostriedok na umývanie riadu. Ak sa molica premnožila, potom je jediným riešením aplikácia insekticídu. Zaujímavosťou je, že molicu priťahuje žltá farba a napáda len dobre udržiavané kvety. 

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Letné rizoto

Suroviny: 400 g ryže na rizoto (arborio...), 2 PL olivového oleja, 1 cibuľa, 4 strúčiky cesnaku, 1 zelená čili paprička, 1 červená paprika, 1 cuketa, 3 dl bieleho vína, 1 liter zeleninového vývaru, 2 hrste petržlenovej vňate, 2 PL extra panenského olivového oleja, 100 g strúhaného parmezánu, soľ, mleté čierne korenie Takto sa to podarí: Olivový olej zohrejeme v hlbšej panvici. Pridáme nadrobno posekanú cibuľku a opražíme ju do sklovita. Pridáme ryžu a miešaním ju necháme dobre obaliť v oleji. Pridáme nadrobno nakrájanú papriku, čili, cesnak a cuketu a krátko orestujeme spolu s ryžou. Podlejeme vínom a necháme ho odpariť. Postupne (po naberačkách) začneme prilievať horúci vývar. Vždy, keď sa odparí a vsiakne do ryže, pridáme ďalšiu naberačku a takto pokračujeme zhruba 20 minút, kým nebude rizoto kašovitej konzistencie a ryža mäkká. Potom panvicu odstavíme z plameňa a primiešame nastrúhaný parmezán, naseknú petržlenovú vňať a extra panenský olivový olej.

Francúzsky chlieb (Fougasse)

Suroviny: 500 g hladkej múky, 370 ml vlažnej vody, 10 g soli, 1 balíček sušeného droždia (7 g), 2 PL olivového oleja na potretie plechu; Na vrch: 2 PL olivového oleja, 1 citrón (kôra), 2 vetvičky rozmarínu, 1 KL soli Takto sa to podarí: Do misky nalejeme vlažnú vodu, rozmiešame v nej droždie a necháme 10 minút postáť. Potom prisypeme múku, soľ a rukou v miske minútku spracujeme suroviny do pomerne lepivého cesta, ktoré zakryjeme a necháme postáť 20 minút, aby múka nasala vodu a s cestom sa nám ľahšie pracovalo. Neskôr cesto presunieme na dobre pomúčenú dosku, kde ho dobre pomúčenými rukami naťahujeme a prekladáme, kým sa nám nepodarí vytvoriť hladký bochník, ktorý vrátime do misky a necháme kysnúť zhruba 90 minút. Medzitým si postrúhame citrónovú kôru, nadrobno nasekáme rozmarín a obe suroviny v malej miske zalejeme olivovým olejom (2 PL). Odložíme bokom. Vykysnuté cesto vyklopíme na plech, ktorý sme vymazali olivovým olejom (2 PL) a končekmi prstov ho rozťahujeme do trojuholníkového tvaru – akejsi

veľkej placky. Vrch potrieme pripraveným citrónovo-rozmarínovým olejom, posolíme a cesto necháme podkysnúť ešte 30 minút. Môžeme použiť akýkoľvek ochutený olej (cesnak, bazalka, estragón...) alebo pridať nasekané olivy. Kým cesto druhýkrát kysne, rozohrejeme rúru na 220 °C. Pred pečením cesto vo vnútornej časti nakrojíme ostrým nožom alebo kolieskom na pizzu tak, aby vyzeralo ako list. Zárezy nebudú len dobre vyzerať, ale poslúžia na trhanie kúskov chleba bez potreby krájania. Fougasse pečieme na 220 °C 20 až 25 minút do zlatohneda.

Hrnčeková marhuľová bublanina

Suroviny: 600 g marhúľ, 3 vajcia, 1 hrnček práškového cukru, 1 balíček vanilkového cukru, 1/2 hrnčeka oleja, 2 hrnčeky polohrubej múky, 1 prášok do pečiva, 1/4 ČL soli, 1 hrnček mlieka, tuk na vymastenie a múka na vysypanie plechu, práškový cukor na posypanie Takto sa to podarí: Marhule umyjeme a odkôstkujeme. Do misy si dáme celé vajíčka, práškový a vanilkový cukor. Šlaháme, až kým nám nevznikne svetlá pena. Potom za stáleho šľahania tenkým prúdom prilievame olej. Do múky primiešame prášok do pečiva a soľ. Túto zmes na striedačku s mliekom zapracujeme do vaječnej zmesi. Cesto nalejeme do vymasteného a múkou vysypaného plechu a naň poukladáme polovice marhúľ šupkou dole. Pečieme v rúre vyhriatej na 180 °C asi 35 –40 minút. Koláč po vychladnutí posypeme práškovým cukrom.

Koláč Vtáčie mlieko

Suroviny: Na korpus: 3 vajcia, 120 g kryštálového cukru, 30 g masla, 130 g hladkej múky, 2 PL kakaa, 1 KL kypriaceho prášku; Na sneh: 5 bielok, 300 g práškového cukru, 10 g práškovej želatíny, 1 PL kakaa; Na polevu: 70 g čokolády na varenie, 40 g masla Takto sa to podarí: Vajcia vyšľaháme spolu s cukrom vo väčšej miske do peny. Primiešame rozpustené (nie horúce) maslo. Potom do zmesi preosejeme múku s kakaom a kypriacim práškom. Premiešame. Vzniknuté cesto navrstvíme do plechu (20 x 20 cm) vystlaného papierom na pečenie a pečieme v rúre vyhriatej na 170 °C zhruba 15 minút. Necháme vychladnúť. Medzitým si vyšľaháme bielky s postupne pridávaným cukrom do tuhého lesklého snehu. Želatínu vymiešame s vodou (podľa inštrukcií na obale) a necháme napučať. Neskôr ju zahrejeme a rozpustenú ju postupne zašľaháme do snehu. Do zhruba tretiny snehu ešte zamiešame preosiate kakao. Na upečený korpus potom vrstvíme kakaový sneh a naň biely sneh. Uložíme do mrazničky na asi 2 hodiny. Na vrch navrstvíme polevu z rozpustenej čokolády a masla a opäť zamrazíme. Pred podávaním vytiahneme z mrazničky a necháme asi 10 minút postáť pri izbovej teplote, potom krájame. 

Zdroj: recepty.sk Výber: Ľ. Sýkorová

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 559 | Pripravuje: Ľubica Sýkorová | Použitá domáca a zahraničná literatúra

Kultúra

Rock opera v SVD

Jaroslav Čiep

Po sérii nezabudnuteľných galakoncertov, už tradične realizovaných pri mnohých príležitostiach, Opera Srbského národného divadla pripravila koncert Rock opera, ktorý bol realizovaný v rámci prvej spoločnej spolupráce novosadského Big bandu a orchestra Opery SNP. V spojení hudobných žánrov rocku, džezu a opery zaznieva v exkluzívnom koncertnom programe 18

antologických hitov popových a rockových skupín, ktorých mená sú zaradené do encyklopédií svetovej i domácej hudobnej scény 20. storočia. Plné javisko hudobníkov a spevákov predvádzali sólisti Zoran Šandorov, Nikola Mijić a Matija Zanata.

„S nádejou, že nám tento koncert pripomenie časy, keď vznikali neprekonateľné hity – od 70. rokov až po súčasnosť, chceli sme preniesť atmosféru rokenrolovej siene slávy aj do nášho divadelného domu,“ povedal dirigent Fedor Vrtačnik.

Koncert Rock opery v Báčskom Petrovci už viac ako dva roky bol ohlasovaný a následne pre pandemické opatrenia odročený. Vedenie Slovenského vojvodinského divadla

sa nevzdávalo tohto programu a predsa sa im podarilo zrealizovať ho vo štvrtok 7. júla za prítomnosti plnej siene divákov, ktorých hudobný výkon účinkujúcich ohúril. Cieľom tohto programu a podujatia je, aby v nadchádzajúcom období čo najviac ľudí pocítilo zvláštnu energiu a atmosféru, ktorú prináša koncert, na ktorom zaznejú antologické rockové hity v podaní špičkových sólistov v sprievode orchestra profesionálnych hudobníkov vážnej hudby. Rock

Z koncertu v Báčskom Petrovci

Členovia Big bandu

Dirigent Fedor Vrtačnik

Zoran Šandorov

Nikola Mijić

Kultúra

hudby, v ktorej do rokenrolovej siene slávy vstúpili známe mená, a obdobie, keď vznikali neprekonateľné hity a refrény prenášané od 70. rokov až po prítomnosť. Už len pomyslenie na 50 interpretov predvádzajú-

cich hudbu Led Zeppelin, Deep Purple, Queen, The Beatles, Pink Floyd, Van Halen, Dors, Europe, Tiny Turner a ďalších svetových skupín vyvoláva dojem, že ide v našich končinách o nevídanú hudobnú podívanú.

opera dokáže spájať zdanlivo nespojiteľné hudobné žánre, no najdôležitejšie je, že priťahuje publikum rôzneho cítenia, a tak si túto podívanú užívajú fanúšikovia rokenrolu, aj milovníci vážnej hudby. Preto viac ako

60 vynikajúcich hudobníkov

naďalej pracuje na vytváraní nových hudobných lahôdok, ktoré potešia publikum v celej krajine a regióne.

Koncert odzrkadľuje duch autorov a slávnu éru rockovej

SEMINÁR PÍŠEŠ? PÍŠEM! POKRAČUJE V KOVAČICI

Témou projektu je Návrat

Pripravila: Anna Francistyová

Úspešný

seminár tvorivého dramatického písania Píšeš? Píšem! má za sebou desať ročníkov. Vznikol v Pivnici, v Ochotníckom divadle Janka Čemana z iniciatívy neúnavnej divadelnej odborníčky a pedagogičky Kataríny Mišíkovej-Hitzingerovej. Obohatený o nové obsahy a dielne ambiciózne avizuje jedenásty ročník, tentoraz v lokalite Kovčica. Organizačný tím seminaáru Píšeš? Píšem! 2022 a KOKRAM (Kolektív kreatívnych amatérov) pripomínajú, že koncept seminárua je nadstavba festivalu Divadelné inscenácie dolnozemských autorov, ktorý je sústredený na dramatické texty dolnozemských slovenských autorov a témou tohtoročného projektu je Návrat.

Vo výzve usporiadatelia prízvukujú: „Cieľom projektu je priblížiť sa ku každej vekovej

skupine vo forme umenia. Seminára sa môžu zúčastniť deti. Dôraz sa kladie na podporu slovenského spisovného jazyka v divadelnom a  lmovom umení. Cez umelecké diela chceme podporiť kreativitu a pomôcť talentovaným zúročiť, zdieľať,

prípadne nasmerovať ich tvorbu. Účastníkov vedú lektori, ktorí pôsobia ako profesionálni umelci na Slovensku, ale aj v zahraničí.“

Po prvýkrát sa tento seminár stáva putovným a tohto roku sa bude realizovať v rôznych

priestoroch Kovačice. Záujemcom ponúka až osem dielní: detské divadlo, pouličné divadlo, umelecký prednes a divadlo poézie, fotogra cká dielňa, lmová dielňa – videoreklama, hudobná dielňa, výtvarná a divadelná dielňa činohra. V dielňach sa budú realizovať víťazné texty z tohtoročnej súťaže Poď sa vypísať!, ktorú organizovalo OD Janka Čemana v Pivnici.

Organizátori doterajších ročníkov s potešením konštatujú, že počas uplynulých 10 ročníkov úspešnej produkcie na domácej aj zahraničnej pôde seminár vychoval niekoľko vojvodinských umelcov rôzneho druhu.

Nezabudnime zdôrazniť, že tohtoročný seminár bude prebiehať od 14. do 21. augusta a uzávierka prihlášok je 8. augusta. Prihlásiť sa možno iba online a všetky informácie záujemcovia nájdu na adrese:  https://www. facebook.com/PisesPisem/

Matija Zanata

Po úklone nasledovali ďalšie piesne na bis

Zasa na starom mieste – za Veľkým kaštieľom

Katarína Gažová

Podobne ako predchádzajúcich päť ročníkov tvorivého umeleckého stretnutia v Kulpíne aj nasledujúci šiesty Slovenský výtvarný tábor usporadúva Miestny odbor Matice slovenskej v Kulpíne a jeho Výtvarná sekcia KEBY…

Tvorivé výtvarné stretnutie sa uskutoční v sobotu 23. júla 2022 v Muzeálnom komplexe v Kulpíne. Začiatok je určený na 9.30 a bude trvať celý deň. Účastníci tábora a organizátori sa stretnú na starom mieste, teda v krásnej prírode parku za budovou Veľkého kaštieľa. Presnejšie – pracovať sa bude vedľa tzv. širokej jedličky, na priestore vhodnom na pokojné umelecké stvárňovanie.

Keďže sa v rámci Muzeálneho komplexu pracuje na rekonštrukčných prácach, vedenie

Múzea Vojvodiny, v rámci ktorého múzeum v Kulpíne pôsobí, povolilo spomenutú lokalitu.

Organizátor podujatia MOMS Kulpín pre účastníkov tábora zabezpečí maliarske plátna,

majú priniesť štetce alebo aj iný materiál, ak chcú počas tábora tvoriť v inej výtvarnej technike. Téma výtvarných prác tohtoročného tábora bude: Kulpínske motívy. Usporiadatelia si do tábora pozvali výtvarných umelcov z Báčky, Banátu a zo Sriemu.

Vlani sa tábor z praktických dôvodov konal v parku z pravej strany Veľkého kaštieľa.

JÚLOVÁ VÝSTAVA V GALÉRII MIRY BRTKOVEJ

akrylové, olejové farby, gra cké ceruzky, tiež občerstvenie a stravu na celý deň. Účastníci si

Práce, ktoré vzniknú počas tohto Slovenského výtvarného tábora, budú zaradené do expozície výstavy, ktorej vernisáž bude v sobotu 30. júla v priestoroch Poľovníckeho domu v Kulpíne, teda počas tohtoročných osláv Kulpína: Predslávnosťových dní v Kulpíne, Dňa Kulpína a Svadby voľakedy a dnes.

Spontánnosť a úprimnosť na obrazoch

Anna Simonovićová

VGalérii Miry Brtkovej Strediska pre kultúru v Starej Pazove v stredu 6. júla otvorili novú výstavu. Početných milovníkov výtvarného umenia v mene Umeleckej rady privítal akademický maliar Marjan Karavla.

Na júlovej výstave pod názvom Ponavljači (Opakováci) sa milovníkom výtvarného umenia predstavuje Vladimir Prica, samostatný umelec z Novej Pazovy. Obrazy sú zaujímavé a ich názvy ešte zaujímavejšie, avšak keď si lepšie uvedomíme, tieto umelecké obrazy majú hlbší odkaz, poznamenala Maja Živanovićová, výtvarná kritička a novinárka, ktorá vý-

stavu otvorila. Ona si myslí, že obrazy Vladimira Pricu predstavujú ostrú kritiku spoločnosti a doby, v ktorej žijeme. Osobnosti na obrazoch sú obyčajní

ľudia z okraja spoločnosti, ktorí sú nešťastní a osamelí, avšak umelec to dobre kryje duchaplnou atmosférou. Vladimir Prica poznamenal, že témy na

obrazoch sú z každodenného života, ktoré sa stávajú pred očami všetkých nás, a to až niekoľkokrát denne. Niektoré obrazy sú diskrétne, s ľuďmi, ktorí sa nachádzajú v rôznych žánrových scénach, iné sú komplexnejšie, rozohraného koloritu v zábavnej scénogra i. Avšak všetky majú veľmi silnú črtu humoru a sarkazmu, ktoré pozorovateľa na prvý pohľad rozosmejú, ale neskôr prinútia na zamyslenie. Spontánnosť, úprimnosť a duchaplnosť zo života obyčajných ,,malých“ ľudí sú základné charakteristiky na všetkých dvadsiatich obrazoch na tejto výstave, ktorá bude pre návštevníkov otvorená do 15. augusta.

Účastníci a organizátori minuloročného tvorivého výtvarného stretnutia v Kulpíne

Z vernisáže:

Vladimir Prica, Maja

Marjan

Prepojenie malieb a fujár

Olinka Glóziková-Jonášová

VGalérii insitného umenia v Kovačici v sobotu 9.

júla otvorili výstavu obrazov a fujár insitného maliara a výrobcu spomenutého ľudového nástroja Juraja Lavroša z Padiny. Na úvod prítomných privítala Anna Žolnajová-Barcová, riaditeľka GIU, po čom sa slova ujali Marijana Melišová, asistentka predsedu Obce

sa poďakoval všetkým prítomným, že prišli podporiť jeho tvorbu a pozrieť si nové obrazy, ktoré vznikli v jeho maliarskom opuse.

Okrem olejomalieb boli vystavené aj fujary, ktoré tento umelec vyrába od roku 2017 a je zatiaľ jediným výrobcom tohto tradičného slovenského dychového nástroja na území Kovačickej obce. Slávnostný tón vernisáži udal práve sám

zaľúbencov, rybárov, dedinské domčeky, kostol a, pravdaže – studňu, ktorá je symbolom Padiny. Avšak jeho obľúbeným motívom je nezbedný gunár, ktorý je podľa slov historikov umenia znakom čistoty jeho duše. Svoju bohatú fantáziu prenáša na plátno najčastejšie technikou olejomaľby.“

Lavroš doposiaľ vystavoval na vyše sedemdesiatich kolektívnych výstavách doma a v zahraničí a má za sebou aj desiatky samostatných. Patrí do skupiny všestranných umelcov. Má za sebou 30 rokov aktívnej maliarskej praxe v oblasti insitného maliarstva, avšak okrem výtvarnej tvorby ho fascinujú aj dychové nástroje, predovšetkým fujara. Vo svojom prejave Lavroš povedal, že sa s fujarou prvýkrát stretol v roku 1993 na festivale Podpolianske slávnosti na Detve. Hnaný záujmom o špeci cký vzhľad a autentický zvuk fujary rozhodol sa roku 2013 si ju vlastnoručne vyrobiť, a to z plastových rúrok. Po konzultácii s kolegami zo

slovenských nástrojov tvorí kombinujúc ručnú prácu a stroje, predovšetkým z dreva zvaného akácia. Vyrába fujary s

Juraj Lavroš sa predstavil aj hrou na fujare

priemerom 170 cm a sú špecické aj vďaka unikátnym ornamentom, ktorými sú zdobené. Spojením prirodzeného umeleckého talentu so zručnosťou spracovania dreva vytvára skutočné umelecké diela, plné

Kovačica, a Branislav Atanacković, predseda Rady pre kultúru Obce Kovačica. Obaja hovorili o význame kovačického insitného umenia pre samotnú Kovačicu, ako aj obec a vôbec pre celú našu krajinu.

Nevystali sľuby o ďalšej podpore maliarov a insitného umenia, presnejšie, že sa vedenie obce bude aj ďalej snažiť o zápis insitného umenia do Listiny UNESCO nehmotného kultúrneho dedičstva, ale aj o ďalšej propagácii insity doma a v zahraničí. Výstavu otvoril Adam Jonáš, predseda Rady Miestneho spoločenstva v Kovačici, a na záver sa slova ujal aj sám autor výstavy. Lavroš

autor hrou na fujare a jeden hudobný bod predviedol v sprievode harmonikára Emila Nemčeka. Expozíciu, ktorú tvorí 35 olejomalieb a 15 originálnych fujár, si milovníci umenia môžu pozrieť do 9. augusta.

V katalógu, ktorý sprevádza výstavu, sa píše: „Juraj Lavroš od samého detstva v sebe niesol vynikajúcu umeleckú zručnosť. Najčastejšie maľuje krajinku, idylický dedinský život obyčajných ľudí, ktorí poctivo pracujú vo svojich poliach, dvoroch, záhradách... s určitou spokojnosťou na tvárach, ktorá sa dá pocítiť pri samotnom pohľade na obraz. Často znázorňuje mládež, deti,

Slovenska, ale aj vzdelávaním sa prostredníctvom internetu, dopracoval sa k tomuto remeslu a v roku 2017 vyrobil svoju prvú originálnu fujaru. Odvtedy pôvodné ľudové umenie uchováva pred zabudnutím aj týmto spôsobom. Kráľovnú

autentických fragmentov z motívov jeho známych obrazov. Členom galérie je od roku 1994 a za svoje špecifické umenie je ocenený Plaketou Obce Kovačica za zachovávanie pôvodného slovenského umenia.

Na spoločnej snímke: (zľava) Branislav Atanacković, Anna ŽolnajováBarcová, Juraj Lavroš, Marijana Melišová a Adam Jonáš

Ukážka z maliarskej tvorby umelca

Kvalita, zvučné mená a novinky

Exit

festival, ktorý za štyri  dni navštívilo viac ako 200-tisíc návštevníkov, bol uplynulý víkend hlavnou témou fanúšikov hudby, zábavy, slobody. Magický Exit festival trval od 7. do 10. júla V otváracom ceremoniáli nechýbal už tradičný ohňostroj a Petrovaradínsku pevnosť navštívili fanúšikovia z viac ako 100 krajín z celého sveta. S hrdosťou možno povedať, že kvalita Exitu rastie, každoročne milo prekvapuje, a pritom pripomíname, že bol už dvakrát ocenený ako najlepší festival v Európe. Stovky účinkujúcich na všetkých pódiách a zónach na celej pevnosti s nesmiernou radosťou prezentovali seba a svoju tvorbu.

Na Hlavnom javisku sme mali príležitosť počuť významných

interpretov. Napríklad Calvin Harris, ktorý na tomto festivale vystúpil  po prvýkrát. Austrálska speváčka Iggy Azalea mala dynamický prednes, prihovorila sa publiku a motivovala ho, aby sa nevzdávalo svojich snov. Vystúpil aj Masked Wolf, vždy dobre naladený a dynamický Afrojack,

dvíhalo nielen publikum, ale aj interpreti a ozvučenie, ktoré ponúka toto pódium. Odzneli tu mená, ako sú: vynikajúci dídžej elektronickej hudby Boris

Vystúpili tu belehradské skupiny Artan Lili, KOIKOI, Vizelj, hiphopoví predstavitelia Mimi Mercedez, Fox a Surreal. Odzneli tu mená, aj ako sú: Marčelo, Prti Bee Gee, She Past Away, Orthodox Celts, Brkovi… Na pódiu Gang Beats vystúpili: Sajsi MC, Muha, Rasheed, Ognjan, 30zona atď.

tiež Disciples, Ofenbach, ATB, Jax Jones, Senidah, ktorá tieto dni vládne svojimi prednesmi celým Balkánom a širšie. Nick Cave & The Bad Seeds publiku ukázali to najlepšie zo seba, bol to jeden z najväčších rockových koncertov, aké sa odohrali na Petrovaradínskej pevnosti. Nick svojím koncertom ukázal, ako veľmi miluje svoje publikum, hudbu, a i keď v živote to nemal ľahké, dalo sa prečítať z jeho tváre, že je publikum a hudba jeho liečiteľom a motiváciou, hlavne v tomto ťažkom období, ktorý zažíva. Ďalej na Hlavnom javisku odzneli mená, ako sú: Acraze, dynamická Sepultura, Blind Channel, naša predstaviteľka na tohtoročnej Eurovízii Ana Đurić – Konstrakta, Zhu a mnohí ďalší. Aj tohto roku sa na mts Danse Arene doslova prášilo. Prach

Brejcha, bol tu aj známy Maceo Plex, djka An sa Letyago, srbský dídžej Space Motion, ktorý je hlavne známy v zahraničí, tiež známa Honey Dijon, Mathame, Mochakk, Brina Knauss, Denis Sulta, krásne odzneli aj virtuózi Monolink, Satori, Stephan Bodzin. Odznelo tu ešte mnoho ďalších dídžejov a ukrajinské dueto Artbat malo tú česť parád-

Do včasných ranných hodín sa ozývala hudba zo všetkých známych Exit stageov, ale bolo aj niekoľko noviniek: X-Bass pit, Wenti Wadada Positive Vibrations Reggae, Urban Bug, Gaia. Trance Xperiment, AS FM stage. Na festivale nechýbali ani kreatívne kútiky, zábava, jedlo, nápoje atď. Záujemcom na tvár a ruky maľovali neónovými farbami, návštevníci dostávali od sponzorov festivalu rôzne darčeky, mali možnosť zahrať si rôzne hry.

nym vystúpením zatvoriť festival.

Na Visa Fusion pódiu sme mali príležitosť počuť mix starého a nového, lokálneho, regionálneho a medzinárodného zvuku, nechýbala ani alternatíva.

Tešíme sa na nasledujúci Exit festival a máme nádej, že sme vás podnietili, aby ste naživo zažili exitovskú atmosféru a čaro tohto festivalu.

Vlasta Bolehradská

Maximálna návštevnosť

Nick Cave

Iggy Azalea

Boris Brejcha

Kultúra

Pribudli nové pečiatky a obálky

Jaroslav Čiep

Naposledy

sa členovia Spolku latelistov predstavili verejnosti výsledkami ich zberateľských vášní na festivale Zlatá brána v Kysáči iba prednedávnom a na domácej pôde v rámci osláv Dňa Petrovca kolektívnou výstavou známok Dni latelie Petrovca 9 v Knižnici Štefana Homolu, kde svoje zbierky a kolekcie predstavilo sedem ich členov: Mária Širková, Pavel Lomiansky, Ondrej Žabka, Tomáš Častven, Milan Vereš, Ondrej Zahorec a Vesna Speváková.

Členovia latelistov sa aj tohto roku mali čím pochváliť, a to i na medzinárodnej úrovni. Predseda SF BP Ondrej Zahorec sa zdôveril, že tohto roku v ústrety polstoročiu trvania združenia z medziná-

Vydavateľská činnosť spolku pokračovala aj v roku 2021, keď vydali 5 príležitostných obálok spolu s príležitostnými poštovými pečiatkami. Vlani zaznamenali 250 rokov školstva v Hložanoch (26. apríla), 150. výročie narodenia Vladimíra Mičátka v Kysáči (3. júna), 130 rokov Dobrovoľného hasičského spolku v Petrovci (6. júla), 16. Medzinárodnú latelistickú výstavu Petrovec Fila (13. augusta) a 125 rokov Petrovskej sporiteľne – vzájomnej pomocnice (10. decembra). Tieto obálky cestujú do celého sveta a pečiatky, ktoré sú platné v miestnej pošte iba v určitý deň, potom ukotvia v Múzeu pošty.

ba Grajchmana a ďalších. Štúrovská generácia je bezkonkurenčne najvýznamnejšou generáciou v celých slovenských dejinách. Matica slovenská vyhlásila letopočet 2022 za Rok odkazu štúrovcov. Spomedzi plejády týchto národných buditeľov petrovskí latelisti si nateraz

Obálka venovaná 200. výročiu narodenia Janka Kráľa

rodnej súťaže TimFilEx / CANIS 2022 v rumunskom Temešvári Emil Čeman, Rastislav Spevák a Ondrej Zahorec si priniesli pozlátené a strieborné ocenenia.

Podobne ako to robievali už dlhé roky či desaťročia, aktivisti petrovských filatelistov nezaháľali ani na pláne vydávania príležitostných pečiatok a známok. Na príležitostných obálkach a príležitostných poštových pečiatkach zaznamenajú významné výročia a udalosti zo života Slovákov, ale aj všeobecne významné svetové udalosti.

Tohto roku v rámci vydavateľskej činnosti Spolku latelistov Báčsky Petrovec sme zaevidovali, že do tejto kolekcie pribudli ďalšie tri obálky. Širšej verejnosti je určite známe, že sa tohto roku oslavuje okrúhle výročie narodenia viacerých predstaviteľov štúrovskej generácie básnikov. Je to 200. výročie narodenia štúrovských a matičných dejateľov Jána Francisciho, Štefana Marka Daxnera, Janka Kráľa, Jána Rotaridesa, Jána Kalinčiaka, Petra Michala Bohúňa, Augusta Horislava Krčméryho, Ľudovíta Jaroslava Šuleka, Jaku-

vybrali dvoch. Sú to básnici: Andrej Sládkovič (1820 – 1872), vlastným menom Martin Braxatoris – obálku a pečiatku vydali 20. apríla, a Janko Kráľ (1820 –1876) – obálku a pečiatku vydali

k 6. máju. Tú tretiu tohtoročnú vydali na počesť výstavy 9. Dni latelie 20. mája 2022. V nasledujúcich mesiacoch k nim iste pribudnú aj ďalšie.

V auguste k Slovenským národným slávnostiam latelisti zrejme už chystajú tiež tradičnú medzinárodnú latelistickú

výstavu Petrovec Fila, na ktorej sa okrem domácich prezentujú aj členovia latelistických klubov zo Srbska, ako aj zo zahraničia. Počas tejto výstavy sa tradične uskutoční aj stretnutie zberateľov.

Obálka venovaná

výročiu narodenia Andreja Sládkoviča

Párty pre erdevícke Zvončeky

Blaženka Dierčanová

Doerdevíckeho SKOS sa dostala prvá soška Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny a za to sú zaslúžilé deti Detského folklórneho súboru Zvončeky. Teda – spolkové Zvončeky!

Ani týždeň po tom, čo sa v Kysáči na Detskom folklórnom festivale Zlatá brána stali laureátmi, nemohli uveriť, že sú absolútnymi víťazmi. Preto sa vedenie spolku v nedeľu 10. júla rozhodlo urobiť zábavu pre najmladších a tento veľký úspech poriadne osláviť.

„Tohtoročnú Zlatú bránu nebudeme spomínať len vďaka veľkej horúčave, ale vďaka dosiahnutému úspechu. Deti, zvíťazili ste!“ prihovorila sa a blahoželala Lyduška Kolárová, choreografka a vedúca DFS Zvončeky SKOS Erdevík, všetkým prítomným v sále spolku.

„Neočakávali sme takýto úspech. Mali sme nádej, že získame niektorú odmenu, ale že sa staneme laureátmi, o tom sa nám ani nesnívalo. Choreogra u sme začali pripravovať pred dvomi mesiacmi. Pozvali sme deti zo školského súboru, základné kroky už vedeli. Najprv sme sa hrali a postupne sa rozvíjala choreogra a. Urobili sme aj deťom po vôli a dali sme im príležitosť,

aby aj samy niečo vymysleli, lebo sme spracovali choreogra u, ako sa deti hrajú na svadbu. V skupine je teraz dvadsať detí a verím, že

dosiahli pozoruhodné výsledky na obecnej a regionálnej úrovni, ako i na Zlatej bráne pred desiatimi rokmi. Posledné roky

Ondrej Beredi, s nádejou, že do SKOS pribudnú aj ďalšie sošky a odmeny.

sa k nám pripoja i noví členovia. Plány zatiaľ nemáme. Zapojíme sa do programov tu, v Erdevíku, a na iných podujatiach. Verím, že po tomto úspechu naši tanečníci budú mať ešte väčšiu chuť do tanca,“ povedala choreografka. Nasledovalo udelenie diplomov a medovníkových medailí deťom na radosť. Neskoršie sa prihovorila aj učiteľka Ruženka Ďuríková, zablahoželala deťom a spomenula si na rok 1994, keď s manželom Vladkom iniciovali založenie detského folklórneho súboru v Erdevíku. Odvtedy

učiteľke Ruženke pri nacvičovaní pomáhala Vesna Mijatovićová, ktorá je teraz pravou rukou novej choreografke Lyduške, zatiaľ čo učiteľka Ďuríková pracuje

„Verím, že toto bude motiváciou pre deti na ďalšiu prácu. Im patrí budúcnosť a som rád, že ich máme v takom peknom počte. Hoci sme mali prestávku v činnosti pre pandémiu, rok 2022 je pre nás výnimočný – v marci sme tu mali premiéru predstavenia Tsunami, ktoré predviedli naši ochotníci, a potom na festivale DIDA boli veľmi úspešní, teraz nás naše deti potešili týmto vzácnym ocenením zo Zlatej brány. Som veľmi spokojný a hrdý na vynikajúcu prácu v spolku,“ povedal predseda Beredi. Po udelení diplomov prítomní sa presunuli do letnej siene na nádvorí spolku, kde bola pripra-

s Detským folklórnym súborom Zvončeky pri Základnej škole Savu Šumanovića. Ide vlastne o takmer tú istú skupinku detí, ale do školskej skupiny sú zapojení aj žiaci z Ľuby.

Za tento veľký úspech tanečným ratolestiam a ich vedúcim sa poďakoval aj predseda spolku

vená párty pre deti. Zatancovali si a zaspievali spolu s učiteľkami a prekvapením bola torta. Pravdaže, so soškou získanou v Kysáči sa Zvončeky spolu vyfotografovali na pamiatku. Teda v nedeľu to v Erdevíku vďaka roztancovaným Zvončekom „zvonilo“ na veľkú radosť.

Predseda Ondrej Beredi s malými tanečníkmi pri zaslúženej torte

Zvončeky – víťazi 28. Zlatej brány

Vďaka nim budú mať Erdevíčania skvelých tanečníkov: (zľava) učiteľky Ruženka Ďuríková a Soňa Sládeková, choreografka Lyduška Kolárová a jej asistentka Vesna Mijatovićová

Krása folklóru a tradície

Kultúra Jasminka Činčuráková-Galambošová

Vdňoch

8. až 10. júla Banskobystrický kraj žil folklórom, zvlášť Detva. Vo veľkolepej detvianskej prírodnej scenérii na jedinečnom am teátri prebiehali 55. Folklórne slávnosti pod Poľanou. Každoročne sa na detvianskej scéne prezentujú aj krajanské folklórne súbory Slovákov žijúcich v zahraničí v rámci Krajanskej nedele a tohto roku odznel jej 47. ročník.

Slávnosti sa v piatok 8. júla začali už niekoľko hodín pred uvítacím programom, a to práve

dlhoročného umeleckého vedúceho Štefana Nosáľa. Nemožno nespomenúť, že hľadisko am teátra bolo vyplnené do posledného miesta.

Hložany a Folklórny súbor V šírom poli hruška DK Kovačica pricestovali ešte vo štvrtok. Už podvečer začali nácvik spoločného programu pod názvom Remeslo má zlaté dno s účastníkmi v telocvični v rámci internátu pri Strednej odbornej škole hotelových služieb a obchodu vo Zvolene. Účastníkov privítal režisér a scenárista Vlastimil Fabišík so spolupracovníkmi, prítomný bol aj predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Milan Ján Pilip. Predtým bola osobitná porada s vedúcimi súborov. Náročné nácviky folkloristi mali každý deň, jedna časť prebiehala aj na otvorenom javisku v Banskej Bystrici. Program Remeslo má zlaté dno mal za cieľ poukázať na dávno zabudnuté remeslá. Účastníci sa zamerali na prácu remeselníkov, ale i remeselnícke tance, spevy, zábavy remeselníkov, obyčaje a remeselný jarmok. Treba spomenúť, že v medzinárodnej Dramaturgickej rade členmi zo Srbska sú Ján Slávik a Marijan Pavlov. Do programu boli pozva-Kováči, debnári a horári z Kovačice

NOVINÁRI Z VOJVODINY DALI PRÍZVUK NA KRAJANSKÚ NEDEĽU A KRAJANSKÝ DVOR Dva slovenské súbory zo Srbska Kultúrno-osvetový spolok Jednota

otvorením Krajanského dvora. Popoludní v meste Detva vyhrávali heligonkári pred Domom kultúry a hudobná pozvánka prešla celou Detvou až na am teáter. Organizátor aj tentoraz pripravil veľmi bohatú programovú náplň nielen v meste, ale aj v areáli spomenutého detvianskeho am teátra.

Tento ročník slávností sa vyznačoval veľkou návštevnosťou. V to sa presvedčili aj účastníci a novinári z Vojvodiny, ktorí sa zvítali so svojimi susedmi, rodákmi a známymi, ktorým nebolo ťažko precestovať aj 300 kilometrov. Naši Slováci žijúci na Slovensku

prišli vidieť to, čo zachovávame po našich predkoch a na čo sme hrdí. Predovšetkým folklór, ale i všetko späté s ním, prišli podporiť svojich, porozprávať sa s nimi a, samozrejme – pozrieť si aj pestrosť slovenského folklóru z krajiny našich predkov na ústrednom dejisku v Detve. Po uvítacom programe domácich kolektívov a jednotlivcov z Podpoľania pod názvom Vitajte v Detve odznel celovečerný koncert tanečného súboru, orchestra a speváckej skupiny Lúčnica. Bol to výber choreogra í jej

Časť hudobníkov a účastníkov zo Srbska na Krajanskom dvore

Pekári z Hložian

né súbory, ktoré boli vybrané pre rok 2020, a to z Českej republiky (FS Šmykňa, Ostrava), Francúzska (FS Nádeje, Paríž), Maďarska (FS Tešedík, Sarvaš), Poľska (FS Do lina, Krempachy), Rumunska (FS Ďatelinka, Varzaľ a FS Lipka, Bodonoš), tiež zo Srbska (KOS Jednota Hložany a FS V šírom poli hruška, Kovačica). Súbor z Kanady bol znemožnený sa zúčastniť.

ska to bol sódovkár M. Kováč, kolár J. Peška a tortárka, ktorá zhotovila baranča, A. Slavková.

Aj tento program vzbudil veľký záujem a diváci sa odvďačili sil ným potleskom. Moderovala ho dvojica majstrov slova Martin Kopor a náš novinár moderátor Rastislav Zorňan. Program pri pravili: Vlastimil Fabišík, Katarína Királyová, Dominik Rabatín, Pe ter Čekan, Michal Jurko, Ondrej Drahotský, Lucia Holod ňáková a Ján Vŕbka. Ga rant programu bol ÚSŽZ a realizátor programu FS Púčik, Brno, Česká republika.

Naše dva FS tvorili mladší tanečníci zákla doškoláci, stredoškoláci a mládež, ktorí prvýkrát zavítali na Krajanskú nedeľu a na jedinečné podujatie Folklórne slávnosti pod Poľanou v Detve. Stále sa rozprá vali po slovensky, resp. svojím nárečím a nie úradným jazykom kra jiny, z ktorej prichádzajú. KRAJANSKÝ DVOR

Výsledok spoločného progra mu predviedli krajania v nedeľu vo včasné popoludnie na jedi nečnom javisku v Detve. Ináč hľadisko má kapacitu až 6 000 divákov. Okrem spevu a tanca program spestrili aj videona hrávky starých remesiel. Zo Srb

Paralelne s progra mom na ústrednom ja visku prebiehal aj Krajanský dvor, jedno z najmlad ších sprievodných programov. V rámci neho sa prezentujú tradície Slovákov žijúcich v zahraničí. Otvorená bola aj výstava Tradičné remeslá v krajanskom prostredí Pripravili ju etnológovia Katarína Királyová z Maďarska a Marijan

Pavlov zo Srbska. Okrem iného v rámci výstavy na tvári mies ta výrobu metiel priblížil Vlado Pavel Pavlov z Kysáča. Krajan ský dvor bol zameraný prevaž ne na prípravu a predaj jedál, tiež suvenírov. Svoje špeciality prezentovali Matica slovenská Osijek a Rijeka z Chorvátska, Demokratický zväz Slovákov a Čechov z Rumunska, Slovenské regionálne kultúrne stredisko Ústavu kultúry Slovákov v Maďar sku v Jači, Ukrajinu predstavila Darinka Habor. Keď ide o Slová kov zo Srbska, Matica slovenská v Srbsku tentoraz predstavi la Šíďanov a šídsku klobásu a Boľovské združenie Perla pri pravovalo pirohy a nadlacky. Okrem spomenutých bol tu aj Spolok kysáčskych žien a Aktív žien zo Silbaša, tiež Renáta Súdiová zo Selenče s výšivkami. Všetci svoju dedinu a špe ciality predstavili aj

na malom javisku. Na jarmočnej scéne si zaspievali naši sólisti: Ľudmila Berediová-Stupavská z Kysáča, Martina Agarská z Bo ľoviec, Ivan Slávik z Kysáča, Ju raj Súdi st. zo Selenče a ďalší, ktorých sprevádzali hudobníci z Kovačice, Vojlovice a zo Selenče. Organizátor pripravil aj školu dolnozemských tancov. To, čo je príznačné pre toto podujatie, je aj veľký jarmok, kde sa prezentujú remeselníci – výrobcovia fujár, drumblí, kožiari, hrnčiari...

Tento ročník poznačila aj výsta va venovaná Ľudovi Pomichalovi z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý umrel tohto roku. Bol publicistom a vášnivým fotografom, veľkým kamarátom mnohých krajanov a neúnavne sledoval aj toto podujatie.

Na záver doložíme, že Detvu treba zažiť. Tohtoročnú Krajanskú nedeľu a hlavný program 55. Fol klórnych slávností pod Poľanou v Detve zo slovenských médií zo Srbska sledovali Hlas ľudu a RTV Vojvodina, a to vďaka hložianske mu FS, ktorý podal nápomocnú ruku v realizácii zájazdu.

Na záver programu Remeslo má zlaté dno Nácvik spoločného programu krajanských súborov

Majster Vlado Pavel Pavlov na Krajanskom dvore

Výzva na Stretnutie slovenskej študujúcej mládeže, ktoré sa uskutoční v rámci SNS 2022

Pozývame všetkých slovenských študentov, tiež študentov, ktorí ukončili štúdium v akademickom roku 2021/2022, aby sa zúčastnili Stretnutia slovenskej študujúcej mládeže, ktoré sa uskutoční v rámci tohtoročných Slovenských národných slávností vo štvrtok 11. augusta 2022 v Slovenskom dome v Báčskej Palanke

Pre účastníkov stretnutia je pripravený bohatý a rôznorodý program a neformálne voľnočasové aktivity.

Harmonogram stretnutia:

10.00 – 11.00 h Príchod účastníkov a občerstvenie

NOVÝCH KNÍH

11.00 – 12.00 h Dielne (Tanečný dom, Skús si zahrať, Maľované taniere, Športuj)

12.00 – 17.30 h Voľný čas pri Dunaji a jazere Tikvara, voľné aktivity v Slovenskom dome (obed v balíčku)

18.00 h Prechádzka mestom a návšteva múzea

20.30 h O ciálna časť stretnutia (odovzdávanie diplomov a odmien študentom, ktorí ukončili štúdium)

21.30 h Študentská zábava

Pozývame študentov, ktorí sa plánujú zúčastniť stretnutia, aby sa prihlásili prostredníctvom

online dotazníka do 7. augusta 2022. https://forms.gle/WqGTrmu8u6YoF1z39 Študentov, ktorí ukončili štúdium (Ing., Mgr. a PhDr.) v školskom roku 2021/2022, prosíme, aby vyplnili druhú časť online prihlášky (získaný titul, vlastnú fotku a prezentáciu diplomovej práce v PowerPointe).

Plánované je organizovať prepravu pre účastníkov stretnutia, záujemcovia budú s detailmi načas oboznámení.

Všetci ste srdečne vítaní! MOMS Báčska Palanka a Osvetová komisia MSS

Daniel Pixiades: Smery a pobrežia / Eseje iných o mne

Č

erstvý laureát Ceny Nového života slovenský vojvodinský básnik Daniel Pixiades (1931) je kysáčsky rodák žijúci v Kanade. Učiteľskú školu ukončil v Sombore a ako učiteľ pôsobil vo viacerých prostrediach. Bol redaktorom juhoslovanského periodika Naše novine, spolupracoval s československými novinami Ľudové zvesti a pracoval v miestnom juhoslovanskom rozhlase. Je členom Literárneho združenia Desanky Maksimovićovej, Združenia spisovateľov Srbska (od roku 2017), Spolku slovenských spisovateľov (2017), Združenia spisovateľov Vojvodiny a Čiernej Hory (2018) a čestný člen Združenia petrohradských spisovateľov v Rusku (od roku 2021). Píše básne, poviedky, eseje a články po slovensky a srbochorvátsky. Jeho knihy sú preložené do nemčiny, francúzštiny, angličtiny, ruštiny, španielčiny a iných jazykov. V týchto dňoch Danielovi Pixiadesovi tlačou vyšla ďalšia kniha. Pomenovaná je Smery a pobrežia a s podtitulom Eseje iných o mne. Knihu na vydanie pripravili Zdenka Valentová-Belićová a Smiljana Pixiadesová. „Početné preklady a vydania vo svete okrem čitateľskej recepcie podnietili aj kritické čítanie. O jeho tvorbe písali viacerí autori. Z vojvodinských Slovákov je to v prvom rade Víťazoslav Hronec, kto-

rý ho tiež zaraďoval do výberov a chrestomatie, následne aj Samuel Boldocký a Annamária Boldocká-Grbićová. Na Slovensku o jeho poézii písal Dalimír Hajko. Zo Srbov to boli Milutin Duričković, Nada Karadžić, Radenko Bjelanović a Dajana Lazarević, kým po rusky písali Vladimir Babošin, Natalija Nedjalkova, Zin Ben Otrnan, Nino Sabanadze a Marijana Solomko. Autorovo predsavzatie všetky tieto texty zoskupiť a vydať ako jednu publikáciu, ktorá vyjde po slovensky u nás vo Vojvodine, svedčí okrem iného o jeho vnímaní seba ako príslušníka tejto komunity a tiež potvrdzuje aj jeho vedomie o aktuálnej recepcii svojho diela na strane jednej, a vedomie o význame recepcie a kritického hodnotenia ako dôležitého procesu a autorsko-čitateľského vzťahu na strane druhej. Práve preto v druhej a tretej časti knihy Smery a pobrežia, ktorá je pred vami, ako osobitný výber zaradil tie básne, ktoré recenzenti vo svojich textoch uvádzajú a o ktorých sa následne vytvára dojem ako

o najkomunikatívnejších segmentoch jeho básnického opusu,“ napísala v predslove ku knihe Recepcia tvorby Daniela Pixiadesa vo svete Zdenka Valentová-Belićová, ktorá všetky eseje zo srbčiny aj preložila, a z ruštiny to urobila Dajana Lazarevićová. Jednotlivé Pixiadesove básne zaradené do tejto knihy zo srbčiny preložili Katarína Pucovská a Víťazoslav Hronec. Na záver nechýbajú poznámky o prekladoch, medailóniky o ilustrátorke, prekladateľke a  autorovi. Kniha je ilustrovaná farebnými reprodukciami obrazov akademickej maliarky a gra čky Aleny Klátikovej (1991) z Nového Sadu. Publikáciu Daniela Pixiadesa Smery a pobrežia / eseje iných o mne vydalo Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci. Kniha vyšla mimo edícií a zároveň je 302. publikácia vydaná v SVC. Táto kniha rozmeru 20 x 15 cm vytlačená na ofsetovom papieri v rozsahu 264 strán a zviazaná v tvrdom prebale vyšla s vročením 2022. V náklade 50 kusov ju vytlačila tlačiareň Futura v Novom Sade.

Jaroslav Čiep

KRÍŽOVKA

autor: JÁN BAŽÍK

1. časť tajničky

rádius

riečni rybári dokonca, len básnik Krasko plošná jednotka

pozdravný prejav vydula

pozdrav dinár pole

Zaječar

HLASĽUDU

obidvaja

terbium

krídlo budovy

United Kingdom predložka

bezprávny človek

druh, rasa

úplnosťsmer pohybu súbor osí tráv

obmena kolektívna cesta prírodný jav nobélium darovala mužské meno čuchový orgán špor tový čln silícium kiloampér karát jeden z prstov polónium lantán klások bočná loď v bazilike

osobné zámeno prísľub

ženský spevácky hlas erbium Ancona

Taliansko

2. časť tajničky široký kabát

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 28

V tajničke je meno a priezvisko slovenského básnika. unsplash.com

– VODOROVNE: Ľuboslav, u, črtalo, do, topil, oba, kosy, vada, VA, íl, dno, P, t, RAI, KO, ZA, Štúr, Popa, apo, obilo, ab, Renáta, I, trasovať

TAJNIČKA: ĽUDOVÍT ŠTÚR

Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 28 z čísla 28 Hlasu ľudu z 9. júla 2022 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získal: VLADIMÍR POLIOVKA, Ul. Jána Kollára č. 20 a, 22 300 STARÁ PAZOVA. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

Oznamy

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE

o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu

Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS69, NSH69, NSU69, NSL69, NSO69, NSJ69 NS – LIMAN 2, v Ul. Ilije Đuričića číslo 1, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3653/3, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad.

Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h.

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu doručiť svoju mienku v písomnej forme na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE

o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu

Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS23, NSH23, NSU23, NSL23, NSO23, NSJ23 NS – JOVANA DUČIĆA, na Bulvári Jovana Dučića číslo 7, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 7770/13, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad.

Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h.

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu doručiť svoju mienku v písomnej forme na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE

o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu

Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS229, NSU229, NSL229, NSO229, NSJ229 NS – PMF, Námestie Dositeja Obradovića číslo 3, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3660/6, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu doručiť svoju mienku v písomnej forme na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/2009) zverejňuje

OZNÁMENIE

o  schválení rozhodnutia o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia dňa 8. 7. 2022 schválil rozhodnutie o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Rekonštrukcia prípojkovo-rozvádzacieho zariadenia 220 kV Kovačica, nositeľa projektu EMS, AD Beograd, Ul. kneza Miloša č. 11, Belehrad.

Rozhodnutie o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39).

Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

MILOVNÍCI KNÍH

Potešte svojich najmilších knižnými vydaniami Hlasu ľudu:

1. Mária Kotvášová-Jonášová: Mať pätnásť je také ťažké alebo Striptíz, poviedky pre tínedžerov, cena 500 din.

2. Jaroslav Feldy: Keď v živote nekvitli iba ruže – Ranená mladosť, skutočné životné osudy ľudí zo sriemskych dedín Erdevíka a Bingule, cena 600 din.

3. Zborník prác: Kysáč 1773 – 2013, všetko o Kysáči, od založenia po súčasnosť, cena 2 000 din.

4. Anna Horvátová: Jazykové omyly 2, zbierka poučiek z oblasti slovenského pravopisu, výslovnosti, gramatiky a slovnej zásoby, cena 250 din.

5. Anna Horvátová: Jazykové omyly 3, zbierka poučiek z oblasti slovenského pravopisu, výslovnosti, gramatiky a slovnej zásoby, cena 250 din.

6. Ján Šimoni: Matematika od stredoveku po 18. storočie, príručka určená učiteľom matematiky a prírodných vied, cena 800 din.

7. Ľudmila Berediová-Stupavská: Julinkine uspávanky, venček slovenských ľudových uspávaniek, cena 300 din.

8. Milina Vrtunská: Inde/Poziv na putovanje, reportáže, cena 300 din.

9. Oto Filip: Tak som to videl, mozaika textov a fotoprílohy, cena 500 din.

Jednotlivé tituly si môžete OBJEDNAŤ v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 021/47-20-840 alebo 063/47-20-84; na e-mail: nvu@hl.rs, tamasiova@hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a v Báčskom Petrovci (021/22-80-042).

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE

o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu

Nositeľ projektu Hamburger Recycling Serbia, s. s r. o., Belelehrad (Zemun), diaľnica do Nového Sadu číslo 74, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výmeny v kapacite skladovania a spracovania bezpečného odpadu v zariadení na spracovanie – skladovanie a opätovné využívanie bezpečného odpadu v Novom Sade, v Ulici put novosadskog partizanskog odreda číslo 11, na katastrálnych parcelách číslo 2245/3, k. o. Nový Sad I, a číslo 480/9, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad.

Nositeľ projektu v predmetovom zariadení zmenšením jednotlivých druhov bezpečného odpadu uvedených indexovými číslami v podanej žiadosti plánuje výmenu kapacity skladovania (maximálna projektovaná kapacita skladovania v jednom spracovaní vynáša 400 t, čiže plánovaná kapacita skladu: 400 t denne / 8 800 t mesačne / 105 600 t ročne) a výmenu kapacity spracovania (maximálna denná kapacita spracovania na dvoch lisoch vynáša 160 t, čo počas 280 pracovných dní vynáša 44 800 t ročne).

Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 7. júla 2022 schválila rozhodnutie číslo VI-501-523/22, že nie je potrebný odhad vplyvov predmetového projektu na životné prostredie.

Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs.

Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

DROBNÝ

OZNAM

KUPUJEM staré a nové perie, alebo mením

za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/2282-278.

SPOMIENKA

ELENKA GRŇOVÁ

1950 – 1997 – 2022 poštárka z Pivnice

Venujú jej najbližší

SMUTNÁ ROZLÚČKA s manželom

SMUTNÁ ROZLÚČKA s otcom

JÁNOM ČÁNIM

23. 11. 1938 – 30. 6. 2022 z Kulpína

JÁNOM ČÁNIM

23. 11. 1938 – 30. 6. 2022 z Kulpína

Spi ticho, tichučko, dnes dosníval si života sen a cestou bolesti odišiel si tam, kde je pokoj a láska len. Tichú spomienku na Teba si zachová

SMUTNÁ ROZLÚČKA

so starkým a prastarkým

manželka Zuzana

Klesli ruky pracovité, stíchlo srdce dobré, unavené, už je po bolestiach, utrpení, už je po živote, je len rozlúčenie.

Za všetko Ti ďakujeme.

S láskou a úctou: syn Miroslav s manželkou Zdenkou

SMUTNÁ ROZLÚČKA s bratrancom

JÁNOM ČÁNIM

23. 11. 1938 – 30. 6. 2022 z Kulpína

JÁNOM ČÁNIM

23. 11. 1938 – 30. 6. 2022 z Kulpína

Stíchlo navždy srdce zlaté, zhasol na Tvojich očiach svit, ťažko sa nám bude tu bez Teba žiť…

Na Teba si budú spomínať:

vnuk Jaroslav s manželkou Marcelou a dcérkou Vivien a vnučka Svetlana Smatanová s manželom Jaroslavom a dcérkou Viktóriou

SMUTNÁ ROZLÚČKA

JÁNOM ČÁNIM

11. 1938

Ako ticho žil, tak ticho odišiel, skromný v živote, veľký vo svojej láske a dobrote.

Na Teba si budú spomínať:

Koruniaková a Sabová

Na Tvoju lásku a dobrotu nikdy nezabudnú sesternice Čelovská a Hašková s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

MÁRIU

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynulo 10 rokov, čo nás opustil

JÁN PUDELKA

1939 – 2012 – 2022 z Pivnice

Čas plynie, ale spomienka na Teba navždy v srdciach zostáva.

S láskou a úctou si na Teba spomínajú: syn Ján, dcéra Anka s manželom, vnuk Vlastislav s manželkou a pravnučka Vesna

Oznamy

BOĽAVÁ SPOMIENKA BOĽAVÁ ROZLÚČKA

VLADIMÍR VEREŠ

15. 1. 1977 – 17. 8. 2002 – 17. 8. 2022 študent

Dipl. Ing. technológie DOBROSLAV VEREŠ

15. 1. 1949 – 5. 7. 2022

zo Starej Pazovy

Nad ťažkým osudom našich najmilších aj kamenné srdce by zaplakalo.

Navždy zarmútení: Zuzana, Marína, Dejan, Filip a Petra

SMUTNÁ ROZLÚČKA s naším švagrom

Dipl. Ing. technológie DOBROSLAVOM VEREŠOM

15. 1. 1949 – 5. 7. 2022 zo Starej Pazovy

Ďakujeme Pánu Bohu za každú chvíľu, ktorou sme boli poctení prežívať s Tebou.

Rodiny Fabianová a Dolinajová

POSLEDNÁ ROZLÚČKA s manželkou, mamou a starkou

ANNOU SUROVOU

rod. Očenášovou 15. 1. 1945 – 6. 7. 2022 z Kysáča

Ako ticho si žila, tak ticho si odišla, skromná vo svojom živote, veľká vo svojej láske a dobrote. Budeš nám veľmi chýbať. S láskou a úctou: manžel Pavel a syn Pavel s manželkou Milinkou a synom Vladimírom

TICHÁ SPOMIENKA na nášho starkého

SMUTNÁ ROZLÚČKA s príbuznou

SMUTNÁ ROZLÚČKA s príbuznou

JOZEFA

BOLDOCKÉHO

2001 – 2022 z Nového Sadu

JAROSLAVOU

VLČEKOVOU

rod. Tomanovou z Kysáča

JAROSLAVOU VLČEKOVOU

rod. Tomanovou z Kysáča

Tvoju lásku a šľachetnosť si chránime v našich spomienkach a srdciach.

Tvoji najmilší

S láskou a úctou si na Teba vždy budú spomínať

S láskou a úctou si na Teba vždy budú spomínať

Šmitovci

Sledujte nás na našej vynovenej webovej stránke www.hl.rs a Facebookovej stránke Hlas ľudu (www.facebook.com/Hlas.ludu.info)

ROZLÚČKA so starkou

Agárskovci

SMUTNÁ ROZLÚČKA s JURAJOM PAVLISOM 1942 – 2022 Pamiatku na Vás si zachovajú a s úctou si budú spomínať

Dečaci 74: Jozef Poliak-Jožko, Ján Cicka-Pejo, Ondrej Haviar-Ondro, Ján Veňarský-Ján, Jaroslav Králik-Jaro a rodiny zosnulých hráčov Jozefa Hrku-Fiću, Jána Mizeráka-Jana a Adama Baláža-Adama

SMUTNÁ ROZLÚČKA

ANNOU SUROVOU

rod. Očenášovou 15. 1. 1945 – 6. 7. 2022 z Kysáča Mamika naša najmilšia,  ďakujeme Ti za Tvoju bezpodmienečnú lásku, jedine Boh vie, čo všetko sme v Tebe stratili. V našom srdci žiješ večne ďalej…

Vnučka Svetlana s manželom Ivanom a dcérkou Anastáziou

KAROL HALABRÍN 23. 5. 1939 – 27. 6. 2022 z Padiny

Navždy si budeme pamätať Tvoju lásku, dobrotu a starostlivosť.

Manželka Anna, syn Zlatko s manželkou Katarínou, vnuk Zlatko s manželkou Martinou a pravnúčatá Patrik a Daša

Šport

Navštívili priateľov v Maribore

Futbalový

Vladimír Hudec

klub Mladosť

Vojlovica roky súťaží v západnej skupine Druhej juhobanátskej ligy. Viac rokov to bola najnižšia súťaž, avšak dva-tri roky dozadu po reorganizácii je medziobecná liga, v ktorej súťažia kluby z územia obcí Pančevo, Kovin, Kovačica a Opovo, a z nej možno zostúpiť do obecnej ligy. Keďže je v lige pomerne málo klubov, iba 11, hralo sa podľa dvojkolového systému, aby sa majstrovstvá hrali čím dlhšie. A tak v jeseni zohrali 14 a na jar 13 zápasov. V konečnom vojlovická Mladosť obsadila 7. miesto a zostala v lige, čo im aj bol cieľ. „Vcelku si myslím, že mužstvo Unirey z Uzdinu zaslúžene získalo titul majstra a postúpilo do Prvej juhobanátskej ligy práve tak ako aj druhé mužstvo Glogonja, ktoré si postup vybojovalo v baráži. My sme sa riadili porekadlom: Za málo peňazí málo muziky. Náš klub totiž nedostáva prostriedky

a pritom sa snažia, aby to všetko bolo zdarma.

„Naše mladšie kategórie hráčov neplatia členské, neplatia športový úbor, lekárske prehliad-

Po skončení majstrovstiev vojlovickí futbalisti, prvé mužstvo a veteráni a vedenie klubu v dňoch 18. až 21. júna pobudli v Maribore v Slovinsku. S tamojším

môže stať, že niekto opustí klub.

„Chceli by sme vrátiť hráčov, ktorí z Mladosti odišli do iných klubov. Sú to hlavne mladí hráči, a ak sa nám to podarí, nebudeme pátrať po iných posilách. Myslíme si, že nám to stačí, aby sme aj naďalej zachovali status člena tejto ligy. Vzhľadom na to, že sa nancujeme výlučne sami, o postupe do Prvej juhobanátskej ligy v tejto chvíli neuvažujeme. Inak keď ide o  nancie, klub funguje tak, že prostriedky na fungovanie klubu zabezpečujeme od priateľov klubu, členského tak veteránov, ako aj nás z vedenia, ale máme aj jednotlivé podniky, súkromných podnikateľov, ktorí nás podporujú. Každý člen ve-

ky, prepravu, tréningy. Všetko majú zdarma. Tým spôsobom si pripravujeme hráčov pre naše mužstvo. Máme však problém, že nám jednotlivé súkromné školy futbalu odvádzajú talentovaných hráčov, a tak sa nám stalo, že sme pred dvomi rokmi zostali

z obecného rozpočtu a hlavne sme sa sami vynachádzali ohľadom prostriedkov. V súlade s tým sme spokojní, lebo nám prvoradý cieľ bolo obstátie v tejto lige,“ hovorí Muhamed Cimirotić, dlhoročný predseda klubu, ktorý naďalej zdôrazňuje, že v klube dôraz dávajú na prácu s deťmi

bez kompletného kadetského mužstva, veľmi perspektívnej generácie hráčov, ktorá bola majstrom juhobanátskej ligy. Predsa my z tej školy futbalu regrutujeme hráčov do prvého mužstva. Vcelku môžem povedať, že máme dobrú školu futbalu vo všetkých kategóriách.

klubom Malečnik, členom Tretej ligy Slovinska – severná skupina, Vojlovičania majú dlhoročnú družbu. Sú to zbratané kluby. Táto družba trvá od roku 2009. Každoročne sa dva kluby stretali buď v Maribore, alebo vo Vojlovici. Žiaľ, pre pandémiu sa dva roky nenavštevovali, ale toho roku družbu obnovili. Do Maribora odcestovalo prvé mužstvo Mladosti a veteráni. Zohrali dva zápasy a oba Vojlovičania prehrali, ale výsledky, pravdaže, boli v druhom pláne. Omnoho dôležitejšie bolo kamarátenie, čiže ten chýrečný tretí polčas, počas ktorého sa aj dohovorili, že sa o rok stretnú vo Vojlovici.

Kladú dôraz na prácu s deťmi. Muhsamed Cimirotić stojí prvý sprava.

S predsedom Cimirotićom sme si pohovorili aj o nadchádzajúcej sezóne. Povedal nám, že nateraz nikto neodišiel, aj keď sa

denia má za úlohu zabezpečiť určité prostriedky, a hlavne sa nám to aj darí. Hlavne nie sme nikomu dlžní a hospodárili sme bez straty,“ povedal nám na záver tento húževnatý športový pracovník.

Foto: z archívu klubu

Kamarátenie rodičov a detí fotené dronom

Veteráni dvoch klubov pred zápasom v Maribore

Mužstvo Mladosti pred rokom na Memoriáli Miroslava Kováča-Koviho v Padine (foto: J. Bokor)

Čoraz viac domácich hráčov

Ján Šuster

Pozostupe zo Somborskej oblastnej ligy vedenie piv nickej Slávie rozhodlo, že nebude za každú cenu trvať na rýchlom návrate, ale sústavnou prácou s domácimi hráčmi vy tvorí silné mužstvo, s ktorým sa o dva-tri roky pokúsi pre bojovať sa do vyššej ligy. Inač nečakane majstrom v sezóne  202l/2022 sa stalo mužstvo Soka z N. Gajdobry, ktoré až vo fini ši majstrovstiev z trónu zvrhlo Tvrđavu, ktorá počas celých maj strovstiev suverénne panovala.

otvorene a bojovne a snažilo sa  dosiahnuť čím lepšie výsledky. V treťom kole pod jeho vedením Slávia doma porazila Maglić 4 :

Pivnická Slávia odohrala 24 zápasov, z čoho 14 vyhrala, 3 remizovala a 7 prehrala. Útoč níci dali 63 a obrana prijala 24 gólov. Vcelku si na svoje konto zapísali 45 bodov, čo im stačilo na umiestnenie sa na 6. mieste v tabuľke. Začiatok však nebol úspešný. Už na prvom zápase doma s mužstvom Soka Slávia prehrala (1 : 2) a potom aj v Báči s Tvrđavou (2 : 0), po čom tré ner Igor Korlat z B. Palanky, s kto rého prácou v klube aj napriek prehrám boli spokojní, nečaka ne opustil klub. Vedenie hneď za trénera postavilo Mladena Proleho, ktorý aj skôr niekoľko rokov trénoval Pivničanov. Pod jeho taktovkou mužstvo hralo

0 a potom v Karađorđeve pre hrala (1 : 0). Od toho času to už bolo omnoho lepšie a do konca majstrovstiev Slávia prehrala iba zápas v Kulpíne (3 : 1), kým 6 zápasov vyhrala a iba jeden remizovala. Vcelku v jarnej časti majstrovstiev odohrali Pivni čania 12 zápasov – 7 vyhrali, 1 remizovali a 4 prehrali. Pritom dali 34 a prijali 14 gólov a na konto si zapísali 22 bodov. Jarná štatistika ďalej hovorí, že Slávia na  domácom trávniku vyhrala 5 zápasov a jeden prehrala, dala 23 a prijala 5 gólov. Na hosťovania si priniesli 7 bodov, keďže dva zápasy vyhrali, 1 remizovali a 3

prehrali, dali 11 a prijali 9 gólov. Najväčšiu výhru doma Slávia dosiahla nad selenčským Kri váňom 6 : 2 a najväčšiu výhru na hosťovaní  zaznamenali v B. N. Sele, keď deklasovali domáci B. hajduk 5 : 0. Počas uplynu lej jari Pivničania neprehrávali až tak presvedčivo. Najväčšou prehrou doma bola minimálna prehra s mužstvom Soka 1 : 2 a na hosťovaní najväčšia prehra bola tá v Kulpíne (3 : 1).

V mužstve Slávie tejto jari vy stúpilo 21 hráčov. Na všetkých zápasoch hrali Vlastislav Kuchta a Petrović, 11 zápasov zohrali Kirti a Bolehradský. Po 10 vy stúpení si zapísali Záskalický, Grňa, Čobrda a Dávid Šuster. Deväťkrát vystúpili  Latinović, Vinkovič, Benka  a Ogrizović. Denis Šuster zohral 8, Samardžić

7 a Zabunov 6 zápasov. Po 5 zá pasov odohrali Vladimír Kuchta a Beláni, Obradović zohral 4 a po 2 zápasy odohrali Zelić, Brňa a Badinský. Do listiny strelcov sa uplynulej jari zapísalo 9 hráčov. Po 6 gólov dali Kirti, Petrović, Bo lehradský a Ogrizović. Štyrikrát skóroval Vlastislav Kuchta, 3 góly

dal Latinović a raz sa do listiny strelcov zapísali aj Čobrda, Grňa a Beláni. Rozhodcovia hráčom Slávie ukázali 14 žltých a jednu červenú kartu.

Vcelku s umiestnením na konci majstrovstiev sú spokojní tak vedenie, ako aj fanúšikovia. S prácou trénera sú tiež spokojní, najmä tým, že čoraz viac dôvero val domácim hráčom. Tak na za čiatku jarnej časti majstrovstiev v mužstve bolo 6  cezpoľných hráčov, ale sa z rôznych dôvodov ten počet postupne zmenšoval a na poslednom zápase v mužstve boli iba sami Pivničania.

Foto: J. Šuster

Zoltán Kirti nastrieľal najviac gólov

Tréner Mladen Prole dôveroval domácim hráčom Boris Petrović zohral všetky zápasy

Rastislav Bolehradský (číslo 8) bol nebezpečný pre brankárov súperov (Foto: M. Pap)

Dávid Šuster vyrástol v spoľahlivého brankára

RTV Panoráma

Piatok 15. júla

20.30 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30)

21.30 Spektrum (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30)

22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35)

Nedeľa 17. júla

10.30 Zostrih z 50. Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... v Hložanoch, 3. časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35)

11.00 Dúhovka (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30)

11.30 Vysielanie pre dedinu (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00)

Utorok 19. júla

11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35)

17.30 Čaroslovník

Pondelok – sobota 18.00 Denník

Dobrý večer, Vojvodina. Pravidelný piatkový kolážový blok ponúkne vejár príspevkov z rozličných slovenských prostredí. Okrem iného bude aj príspevok z Jánošíka, z podujatia Deň višieň.

Spektrum. V druhej časti piatkového bloku sa bude hovoriť na školské témy. Totiž 14. a 15. júla budúci stredoškoláci absolvujú zápis do stredných škôl. O tom, aká je situácia, pokiaľ ide o stredné školy so slovenským vyučovacím jazykom, ale aj o ďalších aktualitách sa bude hovoriť s hosťami v štúdiu.

Dúhovka. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí aj v tomto roku pozval širokú verejnosť na tradičné oslavy pamätného Dňa zahraničných Slovákov v Bratislave, ktoré prebiehali v utorok 5. júla. Najprv predpoludním v Sade Janka Kráľa a podvečer v Átriu na Hviezdoslavovom námestí. Kus atmosféry bude sprítomnený aj televíznym divákom.

Vysielanie pre dedinu bude venované predovšetkým oslavám Dní Pivnice a Pivničanom, záhradkárstvu a etnotémam.

NOVOSADSKÁ

TELEVÍZIA

Pondelok – sobota

18.25 Začiatok vysielania 18.30 Dokumentárny lm

18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený lm

19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 15. júla

– Bridget Jonesová – S rozumom v koncoch

Sobota 16. júla – Zakázaná láska Pondelok 18. júla – Blíženec

Utorok 19. júla – Červená rieka Streda 20. júla

– Kingsman – Tajná služba Štvrtok 21. júla – Nevera

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Nedeľa 17. júla 17.00 Film: Louis a Luca – Veľké syrové preteky 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Nechápem, ako to dokáže 24.00 Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix

Každý piatok 18.15 Výber z programu

TV Kovačica

Každú sobotu 18.15 Výber z programu

TV Pančevo

RÁDIO PETROVEC

Utorok – piatok

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA

Utorok – piatok

18.00 Ohlásenie programu 18.10 Meniny

18.15 Na dnešný deň 18.30 Kultúrna pozvánka 18.45 Servisné informácie 19.00 Správy

19.30 Malé oznamy 19.45 Hlas ľudu (piatok) 20.00 Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia)

Sobota

15.00 Ohlásenie programu 15.10 Meniny, Na dnešný deň 16.00 Zvončeky – vysielanie pre deti 16.30 Malé oznamy 19.30 Malé oznamy 19.40 Príspevky v rámci výmeny

Nedeľa 7.00 Ohlásenie, Servis 7.30 Malé oznamy 8.05 Meniny, Na dnešný deň 8.30 Slovo nášho Boha 9.30 Malé oznamy

RÁDIO KOVAČICA

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Nedeľa 17. júla

16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Divadelné predstavenie: Diablov čardáš

Utorok 19. júla

16.00 Oslava storočnice Ženského spolku v Kovačici Film: Medená veža

Piatok 22. júla

16.00 Koncert Tanečného klubu Balerina 2021

PANČEVO

Nedeľa17. júla 7.00 Repríza relácie Dobrý deň

Streda 20. júla 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

RÁDIO NOVÝ SAD 3

Predpoludňajší program

Každý pracovný deň 8.00 – 10.00

Sobota

8.00 Správy

8.30 Aspekty

9.00 Správy Týždeň

Nedeľa

8.00 Správy

8.05 Vysielanie pre dedinu 9.00 Správy

9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti

Popoludňajší program

14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy

15.05 Rádiošport (pondelok)

9.00

10.00

13.00 Správy na každú hodinu

11.00 Hit dňa, kontakt relácia

Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota

11.00 Rádiodišputy, týždenná relácia na aktuálnu tému Nedeľa

10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí týždňa 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania

Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00. Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota)

15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa)

16.00 Motívy (nedeľa)

17.00 Rozhlasové noviny

17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota)

Nočný program

23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok)

24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

Futbal a rybačka, dve veľké záľuby

Vladimír Hudec

Pavel Staňo-Ben džo je z povolania naftár. Celý pracovný vek strávil na naftových vrtoch v chotá ri rodnej dediny. Život mimo pracovného miesta mu však poznačili dve veľké záľuby –futbal a športový rybolov.

Jánošíčan

„Zhoda okolností je, že žijem vedľa, ako ju my v Jánošíku volá me – Kročkovej bary, a na druhej strane trochu ďalej je aj futba lové ihrisko. Keď som nesedel s trstinkou pri vode a nelovil ryby, behal som za loptou na ihrisku,“ hovorí.

Za sebou má úspešnú futba

lovú kariéru. Hrával pre pionie rov, neskoršie seniorov a potom aj pre mužstvo veteránov Fut balového klubu Jánošík. Nuž a keď nebehal za koženou, každú voľnú chvíľu využíval na odchod k vode. Svojráznou kuriozitou je, že definitívne prestal hrať futbal preto, že sa zranil na rybačke. Na kanáli DTD sa skĺzol, zlomil si členok a skon čil, pravdaže, na operačnom sto le. Odvtedy viac futbal nehrá, iba že organizačne pomáha činnosť klubu a naplno sa venuje rybač ke. Žiaľ, Kročkova bara je už dávno vysušená, ale mu to neprekáža, aby každú voľnú chvíľu trávil pri vode. Najčastejšie rybárči na kanáli DTD, lebo mu je to najbližšie, ale veľmi často odchádza aj na asi 20 km vzdialenú rieku Brzavu neďaleko Hajdušice. Zabehne si aj na belocrkvanské jazerá a na ústie kanálu DTD do Dunaja pri dedinke Kajtasovo. Hovorí, že ten kraj pozná ako svoje vrecko. Okrem toho je aktívnym čle

nom Združenia športových rybárov Babuška v Jánoší ku a aktívne účinkuje vo všetkých jeho podujatiach a predsavzatiach. Zároveň je aj členom mužstva, kto ré sa zúčastňuje rôznych rybárskych súťaží. Má vraj z toho veľký pôžitok.

„Tých súťaží sa zúčastňujú poloprofesionáli, ktorí súťa žia na svetovej úrovni, a my sa s nimi nemôžeme porov návať. Sú skúsenejší, viac trénujú, majú profesionálne rybárske náčinie, používajú špeciálne návnady, kým my ako návnadu používa me tradičné červíky a ryby chytáme naším obyčajným náčiním. Treba však odísť. Vždy sa niečomu novému nau číme, získame nové skúsenosti, ale aj nových priateľov. Dokonca treba odísť aj preto, lebo ak sa my nezúčastníme tých súťaží, ani tie mužstvá neprídu na naše Dni rybárov. Nuž sa snažíme,

Na minuloročných Dňoch rybárov v chy taní rýb udicou na dne Pavel Staňo (vľavo) chytil 425 gramov rýb a zís kal striebornú medailu. V spoločnosti s tajomníkom ZŠR Babuška Zlatkom Mamojkom, na tej súťaži aj rozhodcom. (Foto: ZŠR Babuška)

chytajú nedovolenými prostried kami, najčastejšie sieťami, ale na rybí fond významne vplývajú aj rybári, ktorí ryby chytajú le gálne, s povolením, udicou, ale domov si odnesú všetky ryby, ktoré chytili, bez ohľadu na ich veľkosť. Sú pravidlá, akú veľkú rybu si možno odniesť domov a ktorú treba vrátiť do vody. Malá 10- až 15-centimetrová rybka, ktorú vrátime do vody, narastie a bude sa rozmnožovať, a doma sa z nej nenaješ,“ pohoršuje sa.

Juraj a Júlia so starého otcovým úlovkom (Foto: z rodinného albumu)

nedáme sa zahanbiť a veru sa ani nezahanbíme. Nedávno som napríklad na súťaži v Kikinde bol lepší od svetového majstra.“ Pavel Staňo nachytal mnoho rýb. Najväčší bol 18-kilogramový sumec. Chytil aj desaťkilogramo vého amura a ďalšie veľké ryby. Tie menšie však vracia do vody. „Mnoho je pytliakov, ktorí ryby

Tento horlivý športový rybár túto svoju záľubu prenáša aj na svojich vnukov Juraja a Júliu. Vždy keď to rodičia dovolia, odvádza ich k vode. Sedia s ním, pozorujú, ako starý otec chytá ryby. Starší Juraj už aj vyťahoval rybu z vody, ale ho starý otec aj naučil, že malú rybku musí vrátiť do vody, aby narástla, čo Juraj tiež mnohokrát sám urobil. Okrem toho Juraj je už pravidelným účastníkom rôz nych pionierskych súťaží, ktoré organizuje ZŠR Babuška, a neraz aj vyhral.

„Mám z toho veľký pôžitok a teší ma, že moje vnúčence to baví. Tak sa vštepuje láska k vode, prírode a správnej ry bačke,“ povedal nám na záver.

Pavel Staňo hrdý na svoj najväčší úlovok – 18-ki logramového sumca (Foto: z rodinného albumu)

Vnuk Juraj súťaží pod dozorom starého otca a sestry Júlie (Foto: vlh)

A teraz rozum do hrsti

Matej Bzovský

rozum do hrsti. Povo ľovať sa iste viac nebude a v budúcnosti sa musí hod notiť iba to, čo sa  dosiahne na hracej ploche. V žiadnom prípade nikdy viac za zeleným stolom. Bolo to základné odporúčanie mimoriadneho zhromaždenia staropazovskej Jednoty. Troj ročná zlá skú senosť, keď sa stále bojovalo o záchranu a darčekmi iných zabezpečova la záchrana, je ponaučením, aby sa také trp ké chvíle, zvlášť pre rozčarova ných fanúšikov, nezopakovali.

Ateraz

Nová, žiaľ, už tretia záchrana prišla vďaka pripojeniu naj bližších susedovcov FK Feniks 1995, ktorý úspešne pôsobil v republikovej súťaži iba tri roky a potom sa nečakane zriekol toho statusu v prospech Jednoty. Administratívna cesta k tomu nebola ľahká a času na jej ukon čenie bolo málo. Vďaka výdatnej pomoci advokátskej kancelárie Lagundžić a jej majiteľom, inak verným fanúšikom  modro-bielej čaty, sa všetko načas skončilo. Na adresu Jednoty prišiel elektronic kou poštou najprv súhlas Výkon ného výboru FZ Srbska a potom aj verifikácia zo strany VV FZ Vojvodiny, a tým činom Jednota aj ďalej v majstrovskom ročníku 2022/2023 zostala členom Srb skej ligy – skupiny Vojvodina. Mi moriadne zhromaždenie Jednoty za prítomnosti 16 členov tohto najvyššieho orgánu klubu a len deviatich priateľov klubu z radu fanúšikov (?!) iba potvrdilo to, čo patričné futbalové fóra rozhodli. Hlavným bodom rokovacieho

programu zhromaždenia, ktorý predostrel jeho predseda Ja roslav Baláž, bola obojstranná zmluva, čiže súhlas k pripoje niu FK Feniks 1995 pod zástavu Jednoty. Nuž a jedinou otázkou prítomných v súvislosti s týmto bolo: Kde sa budú hrávať zápasy? Odpoveď znela, že v jesennej časti sa bude hrať na zanedba nom štadióne Jednoty a po zim nej prestávke asi na Fenix Arene. Predtým sa však majú skončiť pojednávania o údajnom predaji tohto pekného Arealu medzi jeho majiteľom Milićom Stojako vićom na jednej a lokálnej samo správy na druhej strane.

sponzori, čo určite prispeje k ďalšiemu pokroku. Dúfam, že sa nám  to podarí.

Doterajšie prípravy, ktoré pre biehajú pod taktovkou vedúceho odborného štábu Milana Vuja sina a jeho asistentov Dragana Ogrizovića a Miloša Milinovića, trénera brankárov, ktorý v úlohe brankára bude sedieť aj na strie dačke, prinášajú uspokojenie a nádej v prajnejšie výsledky ako v minulých neúspešných rokoch plných trampôt a stálych obáv zo zostupu. Tréneri skúšajú viacero posíl a to, kto sa dostane do šat ne, sa zistí po ďalších skúškach. Nasledujúca je na sobotu na štadióne Jednoty s Prvým májom z Rumy.

Michal Hric: Potrebujeme usi lovnejších členov správy

dve mužstvá. V prvej polhodino vej časti hrali: Milinović, Mato vić, Stevanović, Kožović, Beljić, Filipović, Živanović, Vujasin, Cvetinović, Dimitrijević, Pađen, kým v druhej striedali: Krstović, Mihajlović, Radisavljević, Trivu nović, Kuridža, Šimun, Grandov, Milivojević, Maksimović, Križan, Angelovski.Vzácny dokument – súhlas FZ Srbska na zjednotenie dvoch klubov

„Spokojní sme s tým, že sa táto obsiahla práca úspešne skončila,“ povedal nám predseda Jednoty Michal Hric. „Jasné, očakávame oveľa lep šie dni nášho futbalu. Len spo ločnými silami to dosiahneme. Z Feniksu 1995 nám pribudlo niekoľko usilovných adeptov, čo iba zlepší našu prácu v správnej rade, ktorá nebola na žiaducej úrovni. Nateraz sme však nech celi nič meniť, ale na budúcom valnom zhromaždení musíme zvoliť iba tých, ktorí chcú s vôľou pomáhať, aby náš klub aj z tejto stránky oveľa lepšie fungoval. Bolo ozajstne veľa roboty a málo ľudí a obsiahla práca sa musela ukončiť v stanovenej lehote. Teraz sme si trochu vydýchli, ale očakávajú nás ďalšie nemalé úlohy v súvislosti s hráčskym kád rom. Okrem toho treba pracovať na finančnej stabilite klubu, čo je možno omnoho dôležitejšie. Opierame sa hlavne o pomoc obce, ale v budúcnosti počítame aj s tým, že nám pribudnú silnejší

Na prvom testovaní v súboji s prvoligovým tímom IMT z Nové ho Belehradu, ktoré sa skončilo víťazstvom 2 : 0 (1 : 0) fyzicky oveľa lepšie pripravených hostí, tréner Vujasin prakticky vyskúšal

VÝZVA

na účasť na turnaji v malom futbale o Putovný pohár J. E. veľ vyslanca Slovenskej republiky. Turnaj sa už tradične uskutoční v rámci Slovenských národných slávností 2022. Organizátorom tohtoročného turnaja sú Športová komisia Matice slovenskej v Srbsku, MOMS Kovačica a FK Slávia, Kovačica.

Turnaj sa uskutoční v sobotu 6. augusta 2022 o 10.00 h na ihriskách FK Slávia v Kovačici, Ul. vinohradnícka 2 (a trávnatom ihrisku). Docestovať do Kovačice treba do 9.30 h, aby bolo nadostač času na registráciu a žrebovanie.

MOMS, ktoré sú od Kovačice vzdialené do 100 km, poplatok za účasť, čiže kotizáciu, platia v sume 4.000,00 din., kým MOMS, ktoré sú vzdialené viac ako 100 km, platia poplatok v sume 3.500,00 dinárov. Tento poplatok treba zaplatiť na účet FK Slávia v Banca Intesa, číslo účtu 160-142206-64.

Mužstvo tvoria: vedúci a hráči (10 dospelých osôb).

Prihlášky na turnaj môžete doručiť najneskôr do 30. júla 2022 písomne alebo telefonicky:

– Vlastislav Dudáš, FK Slávia, tel.: 062/8056-512

– Pavel Ožvát, predseda Športovej komisie MSS, tel.: 062/330192; e-mail: pozvat@gmail.com

– Ústredie MSS, tel.: 021/2280-248; e-mail: msjbp@stcable.net

Predseda MOMS Kovačica Pavel Baláž, v. r.

Štátny majster v pästiarstve

Ján Bokor

najmä tí mladší občania Padiny určite nevedia, že sa mladí ľudia v Padine v povojnovom období zaoberali aj pästiarstvom. Obdobie obnovy, vojnou rozrúcanej krajiny, sa vyznačovalo rastom a rozvojom života a mladí ľudia mali

Mnohí,

veľký záujem aj o šport a o. i. mnohí chodili na večerné cvičenie v skromne vybavenej telocvični. Nuž a medzi rekvizitami sa našli aj pästiarske rukavice. Základné pravidlá rýchlo zdolali a začali sa zaúčať do tajomstiev tejto športovej disciplíny. Do súťaže sa však v tom čase nemohli zapojiť, ale predsa verejne vystupovali. Záväzne mali svoje revuálne body v zábavných programoch a pozoruhodné boli aj ich vystúpenia v programoch osláv 1. mája – Sviatku práce. Keďže sa nepodarilo založiť klub, po dvoch-troch rokoch sa založili iné športové sekcie a pästiarstvo zaniklo.

Dnes sa po sedemdesiatročnej prestávke zjavujú náznaky, že by sa tento šport mohol prinavrátiť do bohatej športovej rodiny v Padine. Totižto nádejný pästiar z Padiny Damjan Bajić sa v týchto dňoch stal kadetským šampiónom Srbska, čo vyvolalo veľký obdiv a prekvapenie. O tom sme sa dozvedeli od otca Daniela a matky Boženy. Na úspech svojho syna sú veľmi hrdí a o jeho rýchlej športovej púti rozprávajú s veľkou radosťou.

„Od jeho narodenia nám záležalo na tom, aby sa náš syn zaoberal niečím zdravým a užitočným. Kúpili sme mu gitaru, s úmyslom, aby sa zaoberal hudbou. To ho však nebavilo zaveľa, až nám odrazu povedal, že sa chce zaoberať športom, čiže trénovať pästiarstvo. Veľmi sme sa prekvapili, ale sme svojmu dieťaťu chceli vyhovieť,“ hovoria Damjanovi rodičia.

Keďže v Padine taká možnosť nebola, Damjanov otec zavolal Pästiarsky klub Dinamo v Pančeve, ale odpoveď nedostal. Medzičasom sa dozvedel, že v Pančeve jestvuje klub Profesionalac, v ktorom skúsení tréneri veľmi úspešne pracujú s mladými pästiarmi. Po prvom tréningu Damjan bol prijatý do klubu pod podmienkou, že bude pravidelne trénovať. Súhlasili s tým aj Damjan a aj otec, ktorý trikrát týždenne odváža syna na tréningy. Výsledky sú viditeľné. Vytrvalosť a systematickosť v práci rýchlo dala výsledky a Damjana čoskoro zaregistrovali ako člena klubu a zapojili do súťaže. Prvú úspešnú skúšku Damjan mal v Belehrade v októbri minulého roku v hoteli Jugoslavija. Odvtedy ho tréner Zvonko Dimitrijević zaradil medzi najperspektívnejších mladých

talentov. Pripravuje ho na súťaženia a verí v jeho možnosti, a tak sa pod taktovkou trénera so skupinou spoluhráčov dostal na kadetské pästiarske majstrovstvá Srbska v Kruševci. Pančevčania získali štyri medaily a Damjan Bajić sa ovenčil zlatou, keďže získal titul majstra Srbska v kategórii 12 až 14 rokov váhy do 63 kg.

Damjan Bajić je žiakom ZŠ maršala Tita v Padine a kuje plány, čím bude po maturite. Najradšej by sa vraj zaoberal športom. Chcel by sa zúčastniť majstrovstiev sveta a stať

sa svetoznámym pästiarom. Vzorom mu je i terajší tréner Zvonko Dimitrijević, ktorý ho vedie cestou vývinu dobrého športovca a človeka. Má nádej, že za pomoci otca Daniela, matky Boženy a sestry Blanky tieto svoje plány aj splní. Príkladom pomôže k rozvoju pästiarstva, a ktovie, možno pomôže, aby sa tento šport prinavrátil aj do jeho rodnej dediny.

Foto: z rodinného archívu

Damjan so svojimi hrdými rodičmi Boženou a Danielom na tréningu

Tréner Zvonko Dimitrijević v Damjanovi vidí veľký talent

Posledné prípravy s trénerom pred súbojom

Damjan (prvý sprava) so svojimi spoluhráčmi z klubu

MLADÝ PADINČAN DAMJAN BAJIĆ

Marko Vrhovac, Nikola Laković, Nikola Svitić, Mihailo Đorđević, Milan Radin (v drepe zľava)

Milan Grubović, Pavel  Kocka, technický riaditeľ (stoja zľava)

Svetozar Mijin, tréner, Dejan Munjaz, Martin Šmit, Aleksandar Živanović, Stefan Marojević, Labud Mušikić,

Foto: A. Legíňová