Prioritou českého predsedníctva EÚ bude potravinová bezpečnosť

Poľnohospodárske

PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

AKTUÁLNE

Ročník XLX 16. 7. 2022

Číslo 13 / 2059

Z PRODUKČNEJ BURZY Rast ceny zaznamenala iba kukurica

Ľ. Sýkorová

Prioritou českého predsedníctva EÚ bude potravinová bezpečnosť

Ľubica Sýkorová

Aktuálny vojnový konfl ikt vo veľkej miere ovplyvnil aj svetový trh s potravinami. Diskusiu o budúcnosti poľnohospodárstva ovládla obava o dostupnosť potravín nielen v krajinách EÚ, ale po celom svete. Od. 1. júla do 31. decembra predsedajúcou krajinou EÚ je Česko, ktoré bude mať neľahkú úlohu.

Vpoľnohospodárskej politike hlavnou prioritou bude potravinona potravinovú bezpečnosť. Vojna na Ukrajine zmenila zámery českého predsedníctva návrh, ako by Únia mala znížiť ich spotrebu o polovicu do vá bezpečnosť. Bude témou každého jedného stretnutia agroministrov v nasledujúcich šiestich mesiacoch. No okrem toho Česko ako predsedajúca krajina sa bude musieť snažiť hľadať prijateľnú rovnováhu medzi touto prioritou a snahou Únie pokročiť v udržateľnosti poľnohospodárstva. Ako sa píše v jej programe, české predsedníctvo sa bude zaoberať postupným prechodom na klimaticky neutrálnu a trvalo udržateľnú ekonomiku s minimálnym negatívnym dopadom na životné prostredie pri zachovaní konkurencieschopnosti európskeho poľnohospodárstva, potravinárstva, lesníctva a rybárstva s dôrazom v spoločnej poľnohospodárskej politike. Vláda bude musieť prispieť k čo najrýchlejšej dohode na konečnom nastavení agrodotačných plánov členských krajín, ktoré sa po 24. februári výrazne zmenili. Pred vojnou sa všeobecne predpokladalo, že EÚ bude pokračovať v zelených reformách agrosektora vyplývajúcich jednak z novej ekologickej architektúry Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ, ktorá začne na budúci rok, ale tiež z potravinovej stratégie Z farmy na stôl. Jednou z priorít českého predsedníctva bude dotiahnuť novú legislatívu pre udržateľné používanie pesticídov. Prvý roku 2030, predstavila Komisia v júni. Viacero krajín ju ale považuje za veľmi ambicióznu a tak sa dohoda určite nebude rodiť ľahko. Česko sa bude musieť vyrovnať aj s návrhmi na nové označovanie potravín – či už pôjde o označovanie nutričných údajov na potravinových obaloch, alebo revíziu zemepisného označovania poľnohospodárskych výrobkov. V nasledujúcom polroku sa budú upravovať aj pravidlá v oblasti dobrých životných podmienok zvierat. Pôjde napríklad o zákaz klietkového chovu nosníc, či revíziu nariadenia o doplnkových látkach

Na Produkčnej burze v Novom Sade v dňoch od 4. 7. do 8. 7. bol okrem pri kukurici zaznamenaný pokles cien všetkých ostatných primárnych poľnohospodárskych produktov.

Najviac sa obchodovalo s kukuricou. Začiatkom týždňa sa predávala za 31,00 din./kg bez DPH a z dôvodu zníženého dopytu jej cena na konci týždňa bola 30,50 din./kg. Napriek tomu, že v priebehu týždňa bol zaznamenaný pokles ceny, v porovnaní s predchádzajúcim týždňom bola drahšia o 2,00 %. Priemerná cena bola 30,83 din./kg bez DPH.

V uvedenom období bol slabý dopyt aj po pšenici, zároveň aj ponúkané množstvá boli veľmi malé. Koncom týždňa bola uzatvorená zmluva na pšenicu novej úrody v cene 34,50 din./kg bez DPH, čo bola aj priemerná cena. V porovnaní s predchádzajúcim týždňom to bolo o 1,90 % menej. Zlacnela aj sója o 0,73 %. Jej priemerná cena bola 68,25 din./kg bez DPH. Úroda repky olejnej 2022 sa predávala za jednotnú cenu 640,00 €/t. V povo rovnaní s predchávýži- dzajúcim týždňom ve zvie- bol badateľný rat, ktoré pokles dopyby mali pri- tu.  spieť k zníženiu dopadov chovu hospodárskych zvierat na klímu a prírodu. 

Z obsahu

Škodcovia papriky v letnom období

s. 2 a 3 Vtáčiky stromovej kôry

s. 6 Pestujeme mandevillu

s. 7

OCHRANA RASTLÍN Škodcovia papriky v letnom období (1)

Ing. Ján Tancik, PhD.

Rastliny papriky napáda mnoho druhov fytofágov počas celej vegetácie – už od vzchádzania pri pestovaní priesad až po zber na poli. Pri pestovaní priesad podzemné časti mladých rastlín papriky sú napádané pôdnymi škodcami: háďatká, pandravy, drôtovce, siatice a larvy mušíc z čeľade mušicovité Bibionidae. Mladé rastliny na samom povrchu pôdy a tesne pod povrchom poškodzujú medvedíky a slizniaky. Ešte v pareniskách pri pestovaní priesad na listoch rastlín škodia vošky, roztoče a molice. Títo škodcovia, ktorí škodia vyciciavaním štiav, sú nebezpeční aj po presadení priesad na pole. V posledných dvoch desaťročiach vážnym škodcom je i roztočík Polyphagotarsonemus latus, ktorý môže zničiť celý porast, ak sa nerobí ochrana.

Najvýznamnejší škodcovia papriky na poli sú drôtovce, pandravy, siatice, migrujú na iné rastliny. Prvé silnejšie napadnutie môžeme zistiť, keď sú dlhšie stredné

OCHRANA

Sejba alebo sadba zdravého sadbového materiálu je veľmi háďatká, vijačka kukuričná, mory, ktoré poškodzujú plody (mora bavlníková), vošky, cikády a rôzne roztoče. V posledných rokoch pribudli ešte noví škodcovia: bzdocha zeleninová – Nezera viridula a bzdocha mramorovaná – Halyomorpha halys.

V letnom období, najmä ak je leto suché a teplé, nebezpečnými škodcami sú roztoče z čeľade roztočovité – Tetranichidae, v prvom rade roztočec chmeľový. V lete často škodia aj vošky. Vyhovuje im teplé a mierne vlhké počasie, a pretože sa parika pestuje pod závlahou, tieto podmienky sú často splnené. Plody papriky počas leta poškodzujú aj larvy vijačky kukuričnej a mory bavlníkovej a tiež imága a larvy bzdôch, a to bzdochy zeleninovej a mramorovanej.

ROZTOČEC CHMEĽOVÝ

Roztočec chmeľový (Tetranychus urticae) je drobný živočích, dĺžka tela je 0,5 mm, tvar tela je vajcovitý. Prezimuje v štádiu dospelej oplodnenej samičky v rôznych úkrytoch: pod lístím na pôde alebo v pôde v hĺbke do 10 cm. Prezimujúce samičky opúšťajú úkryty v skleníkoch obyčajne v marci, na otvorenom poli v apríli. Samičky odchádzajú na buriny a trávy alebo na pestované rastliny. Klásť vajíčka začínajú po určitom období prijímania potravy, keď aj začínajú meniť zimnú farbu (oranžovo-červenú) na tmavozelenú. Vyliahnuté larvy zostávajú na rastline alebo denné teploty nad 20 °C. Populácie škodcu rastú pri vyšších teplotách a maximálny výskyt je začiatkom augusta, neskôr sa populačná hustota znižuje úmerne s teplotou. V priebehu roka sa na otvorenom poli vyvinie 6 – 8 generácií, v skleníkoch ich je oveľa viac. Masovému rozmnožovaniu prospieva skorá teplá jar a najmä teplé a suché leto. Roztočec chmeľový je výrazný polyfág, môže sa vyvíjať na viac ako 200 druhoch rastlín: ovocných stromoch, zelenine pestovanej v skleníkoch, ale aj na otvorenom poli. Na dolnej strane napadnutých listov sa nachádzajú kolónie roztočcov, ktoré spriadajú pavučinku. V dôsledku vyciciavania štiav z listov sa vytvárajú drobné škvrny veľkosti 0,05 – 0,2 mm. Pri silnom napadnutí sa tieto škvrny spájajú a postupne rozširujú po celom liste. Listy žltnú, neskôr vädnú a predčasne odumierajú. jednoduché, ale účinné opatrenie, ktoré znamená, že pred sadbou alebo presádzaním treba skontrolovať sadbový materiál a vysádzať iba ten, v ktorom alebo na ktorom nie sú roztoče. S ochranou proti roztočcom treba začať hneď po zistení príznakov. Proti roztočcom môžeme použiť nasledujúce biologické prípravky: Floravita Citro, Karanimba Mikro, NeemAzal T/S, RockEff ect. Roztočce sú živočíchy, ktoré majú veľmi veľa prirodzených nepriateľov, preto je podpora prírodných nepriateľov významným ochranným opatrením v ochrane zeleniny. Toto opatrenie sa uskutočňuje v prvom rade nepoužívaním toxických pesticídov, najmä širokospektrálnych insekticídov. Proti roztočcovi chmeľovému sa v skleníkoch používa dravý roztoč Phytoseiulus persimilis. V suchších podmienkach a vo vyšších porastoch sa

Plod a stonka papriky poškodená roztočíkom

môže kombinovať môže kombinovať P. persimilis s ďalším predátorom roztočom, a to s druhom Amblyseius californicus. Tento druh na rozdiel od P. presimilis nie je monofág. Živí sa rôznymi druhmi roztočov, vajíčkami a larvami strapiek a ďalšími náhradnými zdrojmi potravy.

ROZTOČÍK – POLYPHAGOTARSONEMUS LATUS

Samička tohto roztočíka je o polovicu menšia od samičky roztočca chmeľového, meria 0,2 – 0,3 mm. Má oválne bledožlté telo, niekedy zelenkasté. Samička kladie vajíčka jednotlivo na spodnú stranu listov, na plody. V optimálnych podmienkach (21 – 27 °C, vysoká relatívna vlhkosť) trvá vývin jednej generácie 10 dní. Škodí najmä na paprike ročnej, ale aj na rajčiakoch, baklažánoch, uhorkách, zemiakoch a okrasných rastlinách. Spôsobuje zakrpatenie a stáčanie listov, resp. kvetov. Symptómy je najlepšie spozorovať na mladých pletivách, na ktorých vznikajú rôzne deformácie (hrubnutie, skrúcanie). Škodca poškodzuje najmä pokožku, na ktorej vyciciava bunky. Pletivo listov a iných častí rastlín má hrdzavé sfarbenie, povrch je hnedý, korkovitého až kožovitého vzhľadu a štruktúry, čo je najvýraznejší príznak na paprike. Na poškodených miestach úplne chýba pôvodná farba. Prevažne je poškodená len časť plodu. Poškodzuje listy, kvety a stonky. Pri silnom napadnutí zasychajú puky aj kvety. Na mladých paprikách dochádza k spomaleniu rastu až k jeho úplnému zastaveniu. Plody sú poškodené najmä na zatienenej strane.

Medzi ochranné opatrenia patrí použitie akaricídov, ale aj odstránenie a likvidácia napadnutých rastlín. Biologická regulácia je možná pomocou dravých roztočov druhov Am-

blyseius cucumeris, Amblyseius montdorensis, Amblyseius barkerii, Amblyseius andersoni, alebo Amblyseius californicus, ale treba prehodnotiť jej ekonomický význam. Sadenice sa odporúča namočiť do vody teplej 49 °C na 15 minút.

VOŠKY

Paprika veľmi často býva silne napádaná voškami. Napáda ju niekoľko druhov, najčastejšie sa vyskytujú tieto: voška broskyňová – Myzus persicae, voška bavlníková – Aphis gossypii, voška rašetliaková – Aphis nasturtii a voška záhradná – Macrosiphum euphorbiae. Vošky na rastlinách škodia dvomi spôsobmi: priamo – vyciciavaním štiav z listov a stoniek, čím oslabujú napadnutú rastlinu, rastliny pomalšie rastú a úroda sa znižuje; nepriamo vylučovaním medovice, ktorá lepí listy a spomaľuje rast. Vošky škodia najmä prenosom vírusových ochorení.

Voška broskyňová (Myzus persicae): prezimuje v štádiu zimného vajíčka na primárnom hostiteľovi, a to je broskyňa. Na jar sa najprv vyvíjajú na primárnom hostiteľovi 2 – 4 generácie a od polovice mája okrídlené samičky masovo preletujú na sekundárnych hostiteľov. Vyvíjať sa môže na viac ako 400 rastlinných druhoch, kultúrnych a divorastúcich. Najväčšie škody spôsobuje na tabaku, zemiakoch, paprike, rajčinách, cukrovej repe a iných. Priama škodlivosť cicaním vošiek na listoch sa manifestuje stratou zelenej farby a často aj deformáciou listov. Oveľa väčšie škody táto voška zapríčiňuje ako vektor viróz. Je vektorom vyše 180 druhov vírusov.

Voška bavlníková – Aphis gossypii: prezimujú dospelé vošky na primárnom hostiteľovi, a to sú: rašetliak, krušina a niektoré buriny. Prvá generácia na jar sa vyvíja na primárnom hostiteľovi a už koncom mája sa vyvinú okrídlené jedince, ktoré preletujú na sekundárneho hostiteľa. Je extrémne polyfágna. Škodí hlavne na uhorkách, paprike, zemiakoch, melónoch, tekviciach a okrasných rastlinách, a to tak na otvorenom poli, ako aj v skleníkoch. Napadnuté rastliny majú spomalený rast, listy im menia farbu, žltnú, skrúcajú sa a deformujú, tiež puky a mladé plody môžu opadávať. Táto voška prenáša viac ako 50 vírusov.

Voška rešetliaková – Aphis nasturtii prezimuje v štádiu vajíčok na primárnom hostiteľovi – rešetliaku. Samičky zakladateľky sa nom poli, alebo v zatvorených priestoroch. V zatvorených priestoroch sa veľmi úspešne môžu využiť biologické spôsoby ochrany. Na otvorenom poli sa využíva hlavne chemická ochrana. Veľký význam majú preventívne opatrenia najmä v produkcii v zatvorených priestoroch: ničenie burín v skleníku a okolo neho, dodržiavanie čistoty v skleníku, všetky zničené rastliny alebo časti rastlín vynášať a zlikvidovať. Dôležitá

Žlté lepové dosky v poraste papriky

liahnu v druhej polovici apríla. V máji preletujú na sekundárne hostiteľské rastliny. Škodí najmä na paprike, ale napáda aj iné rastliny z čeľadí Solanaceae, Brassicaceae a Polygonaceae. Na kultúrnych rastlinách zapríčiňuje mierne žltnutie listov a nevyvoláva žiadne deformácie. Je vektorom viróz najmä na zemiakoch.

Voška záhradná – Macrosiphum euphorbiae: prezimuje v štádiu vajíčka na divých a pestovaných ružiach. Môžu prezimovať aj samičky v skleníkoch a fóliovníkoch. Je polyfág, ktorý sa môže živiť na rôznych divorastúcich a pestovaných rastlinách z 20 čeľadí. Najčastejšie napadá zemiaky a papriku. Poškodené rastliny pomalšie rastú a úroda sa znižuje. Je vektor 40 vírusov.

OCHRANA PAPRIKY PROTI VOŠKÁM

Je náročná bez ohľadu na to, či sa paprika pestuje na otvoreje pravidelná kontrola výskytu škodcov a tá sa robí kontrolovaním rastlín alebo pomocou žltých lepových dosiek.

Chemickú ochranu proti voškám treba robiť v čase intenzívneho náletu vošiek do porastu. Prah škodlivosti je 20 % napadnutých rastlín. Pri použití chemických prípravkov treba dávať pozor na karenciu, lebo táto zelenina sa konzumuje v čerstvom stave. Využívajú sa povolené prípravky. Ošetrenia sa podľa potreby musia opakovať, ale v tom prípade treba použiť prípravok z inej skupiny, ako bol použitý pri prvom postreku. Robí sa to preto, aby nedošlo k vytváraniu rezistentných populácií na používané prípravky. Prednostne treba využívať prípravky, ktoré neničia prírodných nepriateľov. Pri ekologickom pestovaní papriky sa môžu použiť prípravky na báze neemového oleja (KaraNimba Mikro) spolu so zmáčadlom Agrovital a na báze oleja z rastliny Pongamia pinnata Rock Effect. Treba si dávať pozor a používať iba odporúčané dávky. Vo vyšších dávkach tieto prípravky môžu byť fytotoxické.

Vošky majú veľmi veľa prírodných nepriateľov, ktorí výrazne môžu obmedziť populáciu týchto škodcov. Niektorí z prírodných nepriateľov sa úspešne využívajú v biologickej ochrane pestovanej zeleniny najmä v zatvorených priestoroch, ako napríklad parazitické osičky – Aphidius colemani a Aphidius ervi. Samičky týchto osičiek aktívne vyhľadávajú vošky na vzdialenosť aj niekoľko desiatok metrov a kladú do nich jednotlivo svoje vajíčka. Samičky reagujú na pach vošiek, ale aj na špecifické pachové signály, ktoré vydáva voškami napadnutá rastlina. Celý vývoj parazitoida prebieha v tele vošky a voška počas celého vývoja zostáva na rastline. Vývoj od vajíčka po vyliahnutie dospelca trvá v závislosti od teploty 13 až 15 dní. Parazitované, tzv. mumifikované vošky s kuklami osičky vyzerajú ako nafúknuté, väčšinou sú žltej alebo svetlohnedej farby. Po vyliahnutí dospelej osičky zostáva na chrbtovej časti vošky okrúhly otvor. Pri výskyte vošiek vo väčších kolóniách treba ochranu doplniť iným bioagensom, ako sú dravé byľomory – Aphidoletes aphidimyza.

Dospelý jedinec sa podobá drobnému komárovi, dĺžka tela je okolo 2,5 mm. Aktívni sú večer a v noci. Po oplodnení samička kladie vajíčka do kolónie vošiek, pričom preferuje väčšie kolónie. Vyliahnutá larva vyhľadáva vošky na vzdialenosť do 2,5 cm. Larvy nabodnú vošku a strieknu jej do tela toxín, ktorý ju paralyzuje a tiež rozkladá telesný obsah vošky. Po niekoľkých minútach larva takúto vošku vysaje. Počas vývoja jedna larva skonzumuje od 10 do 100 vošiek. Pri veľkom výskyte vošiek larva usmrtí oveľa viac vošiek, ako konzumuje.  (Pokračovanie nabudúce)

OCHRANA RASTLÍN PRED SUCHOM

Srbsko je z hľadiska rizika sucha na piatom mieste medzi krajinami sveta

Ľubica Sýkorová

Dôsledky suchých období sa každý rok po celom svete prejavujú čoraz negatívnejšie. Podľa údajov projektu Aqueduct Svetového inštitútu zdrojov (World Resources Institute) je najväčšie nebezpečenstvo sucha na globálnej úrovni aktuálne až v troch európskych krajinách, medzi ktorými na piatom mieste sa nachádza Srbsko. Moldavsko a Ukrajina sú na prvom a druhom mieste. Východná Európa sa nebezpečne otepľuje.

Sucho je bežný jav v mnohých oblastiach, ktorý sa opakuje bez výraznejšej vodných zdrojov a degradácia pôdy v rámci intenzívneho poľnohospodárstva. Problémom pravidelnosti. Extrémne horúčavy bez zrážok či krátkodobé prehánky a búrky, ktoré prinášajú len škody, sú aj u nás čoraz častejšie.

Problém klimatických zmien, ktoré narúšajú hodnoty teplôt a normálne zrážky, je aj v tomto roku evidentný na mnohých miestach Európy. Treba poznamenať, že krajiny ohrozené suchom nie sú vždy krajinami s najväčším vodným stresom, ktorý je defi novaný ako nedostatok dostatočného množstva vhodnej vody na použitie v krajine vrátane pitnej.

SUCHO JE GLOBÁLNY PROBLÉM

Ako sa uvádza v správe OSN, sucho je skrytou globálnou krízou, ktorá by sa mohla stať ďalšou pandémiou, ak krajiny neprijmú naliehavé opatrenia na hospodárenie s vodou a pôdou, ako aj na riešenie krízových situácií v oblasti klímy. Väčšina sveta bude v najbližších rokoch žiť s vodným stresom. V správe sa uvádza, že okrem nedostatku zrážok v dôsledku klimatických zmien je kľúčovou príčinou neefektívne využívanie sú aj zlé poľnohospodárske postupy, ako odlesňovanie, nadmerné používanie hnojív a pesticídov, ale aj nadmerné pasenie a využívanie vody.

SUCHO A RASTLINY

Nároky rastliny na vodu závisia od štádia vývoja, poveternostných podmienok, biologických vlastností rastliny, fyzikálnych a biologických vlastností pôdy. Defi cit vlahy v povrchovej vrstve pôdy v čase sejby môže sťažiť klíčenie, čo vedie k zníženiu počtu rastlín na jednotku plochy a tým k zníženiu úrody. Ak je však obsah vlhkosti v povrchovej vrstve pôdy dostatočný na normálny rast a vývoj rastliny v začiatočných štádiách vegetácie, vlahový defi cit v hlbších vrstvách v týchto fázach neovplyvní úrodu v čase zberu, ak sa tieto zásoby vlahy doplnia počas vegetačného obdobia alebo ak zrážky vyhovujú potrebám rastlín na vlhkosť. Vonkajší prejav nedostatočného prísunu vody sa prejavuje vädnutím, ochabnutím pletív a opadaním listov a stromov. Ak sucho trvá dlhšie, vädnutie sa stáva trvalým a vedie k úhynu rastliny. V podmienkach atmosférického sucha je výpar veľmi vysoký, čo znamená, že je možná aj intenzívna transpirácia. Týmto spôsobom môže byť narušená vodná bilancia rastliny, v takom prípade rastlina začne chradnúť. Keď je zároveň aj teplota veľmi vysoká, dochádza k úpalu a rastlina odumiera v dôsledku vysokej teploty a silného slnečného žiarenia.

Pôdne sucho je ešte nebezpečnejšie ako atmosférické sucho. Suchá pôda nedokáže dodať rastlinám vodu, a tak strácajú vodu z pletív, čo spomaľuje ich rast. V extrémnych prípadoch sa rast dokonca zastaví. Všetky časti rastliny nie sú rovnako náchylné na sucho. Napríklad listy na vrcholkoch rastlín a výhonkoch ho ľahšie znášajú, pretože odoberajú vodu spodným listom, a tak môžu dlhšie vykonávať fotosyntézu. Preto počas sucha najviac trpia spodné listy.

OCHRANA PRED SUCHOM

Dobrá znalosť miestnej klímy má veľký význam pre účinnú ochranu rastlín pred suchom. Dôležité sú agrotechnické opatrenia, ktoré musia byť zamerané na zvýšenie prísunu vlhkosti do rastlín. Závlaha zlepšuje vodný režim pôdy a mení klimatické pomery podzemnej vzduchovej vrstvy a tepelný režim pôdy. Správnym obrábaním pôdy je možné udržať vlhkosť a zabrániť jej nadmernému úbytku z pôdy. Veľmi dôležité sú vetrolamové lesné pásy, ktoré ovplyvňujú veterný režim na menšom území znížením výparu.

Nedostatok vody spôsobuje rýchlejší rast koreňového systému. Koreň rastie oveľa hlbšie, aby sa dostal k zdroju vlhkosti, a povrch listov sa zmenšuje, aby sa výrazne znížil proces transpirácie. Pre suché obdobia je veľmi dôležité, či rastlina je a nakoľko je tolerantná k suchu. Ak sa včas prijmú vhodné opatrenia (zavlažovanie a správna kultivácia pôdy), následky sucha sa môžu zmierniť.

SUCHÁ BUDÚ

V EURÓPE ČASTEJŠIE

A INTENZÍVNEJŠIE

Ešte v roku 2014 upozornilo európske Spoločné výskumné centrum (JRC) v súvislosti s výsledkami štúdie, na ktorej sa podieľala aj nemecká Univerzita v Kasseli, že suchá budú v Európe častejšie a intenzívnejšie. Množstvo povodí riek najmä v južných častiach Európy bude náchylnejšie k obdobiam obmedzených dodávok vody z dôvodu klimatickej zmeny. V správe bolo uvedené, že minimálne úrovne tokov v riekach a potokoch by sa mohli zredukovať až o 40 % a pokiaľ ide o Pyrenejský polostrov, juh Francúzska, Taliansko a Balkán, obdobia nedostatku vody by sa mohli zvýšiť až o 80 %. Pokiaľ sa má zlepšiť odolnosť proti extrémnym udalostiam, ako sú suchá, horúčavy a záplavy, adaptácia na zmenu klímy sa bude musieť stať hlavnou prioritou poľnohospodárskeho sektora v každej krajine. 

ÚŽITKOVÁ ZÁHRADA Sejba listovej zeleniny v júli

Ľubica Sýkorová

V júli nám už viaceré skoré druhy zeleniny uvoľnili hriadky a bola by škoda, aby sme ich nechali do príchodu zimy nevyužité. Je ešte dosť druhov zeleniny, ktoré môžeme v tomto čase vysievať a vysádzať. Väčšina druhov listovej zeleniny sa vyznačuje krátkym vegetačným obdobím. Mnohé z nich znášajú veľmi skoré jarné, ale aj neskoré jesenné počasie, preto sa dobre uplatňujú ako medziplodina.

Pestovateľský úspech dosiahneme na pôdach dobre zásobených ľahko prijateľhlávkového šalátu má listy s pílkovitým okrajom. Pestujeme ho zo sadeníc i z priamej sejby. Prednými živinami. Túto požiadavku určuje predovšetkým krátke vegetačné obdobie. Pre svoj vývoj si vyžadujú dostatok svetla.

LETNÝ ŠALÁT

Semená letného šalátu pre jesenný zber vysievame na chránený či voľný záhon do konca júla. Výsev musí byť riedky, pretože sadenice nepresádzame, ale sadíme priamo na trvalé stanovište do riadkov vzdialených 30 cm a do hĺbky 2 cm. Po sejbe pôdu ľahko utlačíme. Po vzídení a vytvorení klíčnych listov povrch pôdy skypríme. Neskôr, po vytvorení 3 – 5 pravých listov, opäť kypríme. Súčasne rastliny jednotíme na vzdialenosť 20 až 25 cm v riadkoch.

ĽADOVÝ ŠALÁT

Ľadový šalát je odolný proti teplu a vybiehaniu do kvetu. Dáva dobré úrody veľkých krehkých hlávok. Na rozdiel od bežného pestované sadenice vysádzame do sponu 40 x 30 cm od začiatku júla do polovice augusta. Ak pestujeme ľadový šalát z priamej sejby, sejeme od júna do konca júla.

ŠPENÁT SIATY

V čerstvom stave je jednou z prvých jarných zelenín a je k dispozícii až do neskorej jesene. Pestujeme ho ako predplodinu alebo ako následnú plodinu koncom leta a v jeseni. Skromné nároky na teplo a mrazuvzdornosť nám umožňujú i neskoršie výsevy na prezimovanie. Pre jesenný zber ho vysievame v júli a koncom augusta, v septembri sejeme špenát určený na prezimovanie. Jeho úspešné pestovanie je podmienené dostatočne výživnou pôdou, ochranou proti burine (podľa možnosti bez herbicídov) a dobrou závlahou, ktorá urýchli zber, zlepší kvalitu a množstvo úrody. V suchom období špenát predčasne vybieha do kvetu, vtedy je potrebná závlaha najmenej 20 litrov na štvorcový meter týždenne.

MANGOLD – LISTOVÁ CVIKLA

Je blízkym príbuzným repy a je tiež dvojročný. Pestujeme ho pre listovú čepeľ a stopku. Vyšľachtené odrody rozlišujeme ako listové a špargľové. Listové typy používame ako špenát. Špargľové odrody pestujeme pre jemné stopky, ktoré chuťou pripomínajú špargľu alebo karfi ol.

Výhodou mangoldu je, že je nenáročný na pestovanie. Obľubuje však vlhkosť a pôdy s vyšším obsahom živín. Nároky na pôdne podmienky má nižšie ako špenát. Aj výber a príprava pozemku je rovnaká ako pri špenáte. Pre jesenný zber ho pestujeme z priamych výsevov v júli. Osivo vzchádza štrnásť dní po výseve. Porast jednotíme pri mangolde špargľovom na vzdialenosti 0,3 až 0,4 m a pri listovom na 0,15 až 0,25 m. V období sucha zavlažujeme dávkou 10 – 15 litrov vody na jeden štvorcový meter raz za týždeň. Z júlovej sejby ho zberáme v jeseni a podľa priebehu počasia až do zimy. Olamovaním listov podporujeme tvorbu nových. Zberáme ich prv než zhrubnú a zostarnú. Mangold znáša i slabšie mrazy. Stopkový mangold môže prezimovať na záhone pod prikrývkou, čím na jar získame skorú úrodu. Listy obidvoch typov konzumujeme ihneď po zbere. Mangold môžeme prirýchľovať tak, že rastliny založíme do pareniska alebo v pivnici do piesku, na rastlinách olámeme listy a na jar zo srdiečka začnú rásť nové. 

NEZABUDNITE NA PRAVIDELNÚ ZÁLIEVKU Zeler potrebuje teplo, živiny a vlhko

Ľ. Sýkorová

Zeler zaraďujeme medzi koreňovú zeleninu. Z hľadiska použitia poznáme zeler pestovaný pre buľvy, stopkový zeler pestovaný pre dužinaté vybielené stopky a listový zeler pestovaný pre jemné voňavé listy. Stopkový a listový zeler netvorí buľvy.

Ak sa rozhodneme pestovať ktorýkoľvek typ zeleru, mali by sme vedieť, že mu letných dní. V prvej polovici vegetácie zeler nie je mimoriadne náročný na vyhovuje teplé počasie, výživná a vlhká pôda. O dostatok vlahy by sme mali dbať počas celej vegetácie, pretože rastlina neznáša vysušenie, hlavne za horúcich vlahu, potrebuje jej toľko, aby vytvoril mohutnú listovú ružicu, ktorá je základom neskoršie vytvorenej buľvy. Preto nikdy z rastlín určených na dopestovanie buliev na zimné uskladnenie listy neodlamujeme. Znižujeme tým asimilačnú plochu a tým aj úrodu.

DÔLEŽITÁ JE DRUHÁ POLOVICA VEGETÁCIE

Pre dobrý vývin buľvy je z agrotechnického hľadiska veľmi dôležitá druhá polovica vegetácie. Je to obdobie, keď rastliny musia mať optimálne podmienky. Dôležitá je výdatná a pravidelná zálievka porastu s častým opatrným kyprením povrchu hriadky medzi rastlinami. Najdôležitejším faktorom je však optimálny vodný režim. Porast v tomto období nesmie prekonať sucho. Šok zo sucha ihneď zastavuje rast a trvá pomerne dlho, kým sa obnoví, a to často za cenu deformácie a praskania buliev.

Aby sme dopestovali pekné, hladké buľvy, odborníci odporúčajú začiatkom septembra opatrne odhrnúť od rastlín pôdu asi do polovice buľvy, odokrytú časť očistiť mäkkou handrou od jemných korienkov a pôdu k rastlinám opäť prihrnúť. Toto opatrenie nezvyšuje úrodu, ale buľvy sú kvalitnejšie.  V 27

ZO SVETA VOJVODINSKEJ AVIFAUNY (57) Vtáčiky stromovej kôry

DrSc. Ján Babiak

Spevavce (Passeriformes) ako najbohatší rad operencov obsahujú dosť rodov, ktoré sa vyznačujú svojím špecifikom. Až dva rody predstavujú drobné vtáky, ktoré spravidla možno vidieť na kôre starých stromov. Je to rod kôrovníkov (Certhiidae) a brhlíkov (Sittidae). Ide tu spravidla o malé vtáčiky silného tela, ale ešte silnejších nôh. To preto, že viac lezú po stromoch, ako lietajú. Ale sú aj rozdiely: kôrovníky farbou chrbta imitujú kôru stromu, majú ohnutý zobák a dlhý chvost, kým brhlíky sú pestré, majú šidlovitý zobák a krátky chvost.

Ich spôsob života je však podobný, čo je definované v ich stravovaní, hniezdení, staciRozlíšenie: Je malý vtáčik, dlhého ohnutého zobáka a silných pazúrov. Chrbát má jarabý, vo onárnym životom a pohlavnou nedimorfiou. Na našom priestore sú dva druhy kôrovníkov, kým brhlíky reprezentuje iba jeden druh.

KÔROVNÍK KRÁTKOPRSTÝ – CERTHIA BRACHYDACTYLA, C. L. Brehm 1820

Rozšírenie: Žije v strednej, západnej a južnej Európe, ale aj v pobrežných častiach Malej Ázie a v severozápadnej Afrike (Alžírsko, Maroko). Je zaujímavé, že ho na najväčších európskych ostrovoch (okrem Sicílie) niet. Nie je sťahovavý a spravidla sa pohybuje v priamej blízkosti hniezdenia. Z hypsografického aspektu nepresahuje oblasti vyššie od 800 m n. m. U nás je najčastejší v lesoch okolo Tisy a Dunaja.

Biotop: Preferuje staré nenahustené listnaté lesy, aj lužné. Dáva prednosť hôrkam porasteným dubom, brestom a jaseňom, na vlhkej pôde aj vŕbou a topoľom. farebnej kombinácii žltá, hnedá a sivo-čierna. Hrdlo je biele a bruško žlto-hnedavé. Samček sa po sfarbení nerozlišuje od samičky. Juvenilný vtáčik je bledší, na chrbte je menej pestrý a sivo-biele škvrny sú častejšie. Hniezdenie: Hniezdo si stavia v štrbinách stebla, zriedkavejšie v škárach stavenísk. Základný materiál sú vetvičky, stebielka a mach. Vnútro je vystlané srsťou a perím. Do neho samička raz – 2-krát ročne (v apríli a júni) znesie 4 – 7 belavých vajíčok s hnedo-červenými škvrnami nahustenými na oblom konci. Inkubácia je 14 – 15 dní a hniezdna starostlivosť 18 dní. Potrava: Požiera hmyz a jeho larvy, pavúky, mravce a v zime aj drobné semiačka. Hlas: Volá silným opakovaným „tyt, tyt, tyt...“, niekedy do toho vsunie aj „srri“. Spieva: „stit-stit-stit, stip-it-steroit-tit“, alebo „týt

Kôrovník krátkoprstý

i-tu i tititt“.

KÔROVNÍK DLHOPRSTÝ –

CERTHIA FAMILIARIS, Linné 1758

Je eurázijský vtáčik. Žije v pásme miernej kontinentálnej klímy od Írska po Japonsko (40 – 60 ° s. z. š.), ale niet ho v kontinentálnej západnej Európe a v severnom Škandinávsku. V tomto areáli je stálym vtáčikom, ale v Rusku má letný areál, tiež severnejšie postavený, s tým, že sa táto populácia pred zimou sťahuje na juh. Vo vrchovatých krajoch jeho areál siaha do výšky 1 200 m n. m. U nás je na hniezdení zriedkavý (vo Fruškej hore a na Vršackom brehu), ale počas preletu severnej populácie ho možno častejšie vidieť. Jeho biotop sú ihličnaté a zmiešané lesy, ale aj parky.

Sfarbením je veľmi podobný svojmu rodákovi, vskutku je len jeho bledší variant, najmä na brušku (je biele). Jeho druhový názov v našej transkripcii nie je najpresnejší, lebo tento druh nemá dlhšie prsty, ale len pazúr na dolnom prste. Pre tie drobnosti tieto dva druhy je ťažko rozlíšiť, o to viac, že

Kôrovník dlhoprstý

mladé vtáčky oboch druhov majú spodok tela žltobiely. Hniezdo stavia pod odlúpenou kôrou často porastenou brečtanom. Ostatné reprodukčné vlastnosti sú ako u rodáka. Konzumuje podkôrny hmyz, pavúky a iné článkonožce. Hlási sa drčavým „srri“ a tenkým „slit“ alebo „cíh“. Po jeho speve sa dá asi najľahšie určiť tento druh, lebo spieva podobne ako slávik modrák („crí“, „cri-cri-crytt...“).

BRHLÍK LESNÝ (OBYČAJNÝ) – SITTA EUROPAEA, Linné 1758

Je eurázijským vtáčkom. Obýva lesné priestory celej Európy (okrem Írska, Škótska a severných častí Škandinávska). V Ázii má areál v strednom a južnom Rusku a severnom Mongolsku. Južnejšie od 45 ° s. z. š. ho je v pobrežných častiach Malej Ázie a na ďalekom východe vo východnej Číne, Kórei a Japonsku. Nie je sťahovavý a jeho biotop sú listnaté a zmiešané (na severe aj ihličnaté) staré lesy od nížin po hornú hranicu buka vo vrchovatých krajoch. U nás je najčastejší v lesoch vedľa riek a jazier, na Fruškej hore a na Vršackom brehu, ale aj v hájikoch, parkoch a ovocných sadoch a záhradách. Je len trochu menší od vrabca a má pestré komplementárne sfarbenie peria (chrbát je sivo-modrý a bruško oranžovo-hnedé). Cez oko má čierny pásik, zobák šidlovitý, nohy silné, chvost krátky. Pohlavie sa farou peria dá ťažko rozlíšiť. Mláďatá v páperčeku sú pásavé a s operením prechádzajú cez sivo-hnedú fázu. Hniezdi v dutinách (obyčajne ďateľových), najčastejšie na dube a otvor na dutinke reguluje zamurovaním. Dno vystiela priliehavým materiálom (kôra, listy). Vie byť agresívny a vyhnať z dutiny menšieho hniezdiča z už vystlaného lôžka. Hniezdi aj v búdkach. Samička znesie raz – 2-krát v roku (5) 6 – 8 (9) žltavobielych vajec s fialovo-hnedými škvrnami a sedí na nich

Brhlík lesný

13 – 15 dní. Hniezdna starostlivosť je 3,5 týždňa, čo je obdobie, keď mláďatá už získajú schopnosť lietať. Živí sa hmyzom (chrobáky a blanokrídlovce) a pavúkmi, ale aj bobuľami. V zime požiera semiačka (vie si ich uskladniť na zimu), ale navštevuje aj kŕmidlá (aj tu je často agresívny). Volá hvízdavo „twit“, „čuit“, v honbe za potravou sa hlási s „cit“, „sit“. Trilkuje rýchlo „vivivivi...“, hvízda „piu piu... čuitt“, ale aj „víju, víju, víju...“ a „jujuju jujuju...“ atď. 

Foto: z internetu

OKRASNÁ ZÁHRADA Pestujeme mandevillu

Ľubica Sýkorová

Mandevilla alebo jazmín brazílsky (Mandevilla sanderi) je vždyzelená popínavka s lesklými zelenými listami a krásnymi lievikovitými kvetmi, ktoré kvitnú od mája až do prvých mrazov. Zaujímavá je predovšetkým nádhernými farbami kvetov od bielej cez jemnú ružovú, žltú až po sýtočervenú. Meno dostala po slávnom anglickom diplomatovi Henrymu Mandevilleovi, ktorý v 19. storočí okrem tohto kvetu priniesol z Brazílie do Európy aj mnoho ďalších exotických druhov rastlín.

Známa je aj ako dipladénia alebo brazílsky jazmín. Je vhodná najmä na slnečné poň ráno a večer, no neprekáža jej ani priame poludňajšie slnko. Musíme ju zalievať pravidelne, terasy, pretože veľmi dobre odoláva silnému letnému slnku. Jej nádherné kvety dodávajú každému priestoru nádych exotiky. Listy sú oválne, tmavozelené a lesklé, dlhé 5 až 20 cm. Je to jedna z veľmi obľúbených popínaviek.

PESTOVANIE

Mandevilla v domovine dorastá do výšky 4 až 7 metrov. Ak ju pestujeme v nádobách, zvyčajne dosiahne výšku do 1,5 do 2 metrov. V čase sucha dokáže minimalizovať spotrebu vody, čiže prežije aj vtedy, keď ju zabudneme poliať.

Keďže je to popínavá rastlina, potrebuje oporu. Jej kvety najlepšie vyniknú na širšej mriežke, respektíve plote, ktorý môže v záhrade predstavovať dekoratívny deliaci prvok. V posledných rokoch sa stále väčšej obľube tešia aj rôzne ďalšie formy mandevilly, napríklad kríkovitá či prevísajúca, ktorá – rovnako ako muškáty – veľmi efektne pôsobí v rôznych kvetináčoch.

Aby sa jej darilo, potrebuje vhodné umiestnenie. Ako sme už spomenuli, má rada teplé a slnečné miesto v závetrí. Musí mať dostatok slnečných lúčov – asale v menších dávkach. Rastlina má korene, ktoré dokážu zhromažďovať väčšie zásoby vody a pri výdatnejšom polievaní by mohli začať zahnívať. V letných mesiacoch ju taktiež prihnojujeme, a to raz až dvakrát do týždňa formou zálievky (hnojivom na kvitnúce balkónové rastliny). Mandevillu presádzame na jar do substrátu pre balkónové rastliny s vyšším obsahom humusu (asi s pH 5). Rastie rýchlo a počas intenzívnej vegetácie ju treba častejšie polievať. Treba však dbať na to, aby sa voda nezdržiavala v miske pod črepníkom, pretože veľmi ľahko môže dôjsť k hnilobe koreňov a tým k odumretiu rastliny. Zvädnuté kvety treba pravidelne odstraňovať, aby sa uvoľnilo miesto pre nové kvetné výhonky.

Pretože neznáša nízke teploty (maximálne do 7 °C), pred príchodom prvých mrazov ju musíme umiestniť do priestorov, kde nemrzne. Bez problémov prezimuje na svetlom chladnom mieste s teplotou minimálne 10 °C, vyhnúť sa treba prekúreným miestnostiam. V zimných mesiacoch ju polievame menej, aby jej nezačali hniť korene.

ROZMNOŽOVANIE

Rozmnožovať ju môžeme polozrelými odrezkami v auguste s nutným použitím hormónov na oživovanie drevitých rastlín. Odrezky je dobré namočiť do teplej vody (asi 32 °C), kým neprestane vytekať mliečna šťava. Potom odrezky posypeme hormónom a vložíme ich do sterilného piesku pri teplote nad 22 °C. Odrezky sa zakorenia o niekoľko týždňov. Odborníci na kvety odporúčajú mandevillu vysádzať do rašelinových substrátov a hlavne pôda musí mať dobrú priepustnosť, pretože nemá rada nadmerné zadržiavanie vody okolo koreňov. Na jar po vynesení von odstránime odumreté časti.

Už s prvými teplými dňami kvitne v podobe atraktívnych trubíc – lievikov s priemerom 10 až 12 centimetrov. V závislosti od druhu buď nemajú žiadnu

16. 7. – 22. 7. 2022

sobota nedeľa

33˚ | 17˚ 33˚ | 18˚

pondelok utorok

35˚| 19˚ 36˚ | 19˚

streda

36˚ | 20˚

vôňu, alebo jemnú, príjemnú vôňu, ktorá je najintenzívnejšia večer. Kvet vytvára aj plody, malé struky plné semien, ktoré len zriedka vyklíčia a vytvoria novú rastlinu.

OCHRANA PRED

CHOROBAMI A ŠKODCAMI

Aj keď patrí k odolnejším rastlinám, môže ju napadnúť pleseň alebo vošky. Prvé príznaky choroby sú viditeľné na listoch, ktoré sa deformujú a lepia. Rastlinu dôkladne umyjeme najlepšie menšou mäkkou špongiou. Poškodené miesta treba orezať a keď listy uschnú, nastriekame trochu insekticídu, aby sme zabránili návratu vošiek.

Ak sa pri potrasení listov zdvihne nad rastlinu oblak bielych mušiek, je to znak, že mandevillu napadla molica skleníková (Trialeurodes vaporariorum, srb. bela leptirasta vaš). Tento hmyz dokáže poriadne potrápiť a najlepšie sa mu darí v teplom a suchom prostredí. Dospelí jedinci kladú vajíčka na okraje listov. Na zadnej strane listu nájdeme larvy, ktoré vyzerajú ako malé vošky. Živia sa cicaním štiav z rastliny, pri ktorom vylučujú lepkavú tekutinu „medovicu“, na ktorej sa vyvíjajú sadzovité plesne. Ak choroba nezasiahla väčšinu listov, vošky možno odstrániť teplou mydlovou vodou, ktorú následne musíme odstrániť teplou vodou. Na tento účel je možné použiť aj prostriedok na umývanie riadu. Ak sa molica premnožila, potom je jediným riešením aplikácia insekticídu. Zaujímavosťou je, že molicu priťahuje žltá farba a napáda len dobre udržiavané kvety. 

štvrtok piatok

37˚ | 20˚ 37˚ | 20˚

DO VÁŠHO RECEPTÁRA Letné rizoto

Suroviny: 400 g ryže na rizoto (arborio...), 2 PL olivového oleja, 1 cibuľa, 4 strúčiky cesnaku, 1 zelená čili paprička, 1 červená paprika, 1 cuketa, 3 dl bieleho vína, 1 liter zeleninového vývaru, 2 hrste petržlenovej vňate, 2 PL extra panenského olivového oleja, 100 g strúhaného parmezánu, soľ, mleté čierne korenie Takto sa to podarí: Olivový olej zohrejeme v hlbšej panvici. Pridáme nadrobno posekanú cibuľku a opražíme ju do sklovita. Pridáme ryžu a miešaním ju necháme dobre obaliť v oleji. Pridáme nadrobno nakrájanú papriku, čili, cesnak a cuketu a krátko orestujeme spolu s ryžou. Podlejeme vínom a necháme ho odpariť. Postupne (po naberačkách) začneme prilievať horúci vývar. Vždy, keď sa odparí a vsiakne do ryže, pridáme ďalšiu naberačku a takto pokračujeme zhruba 20 minút, kým nebude rizoto kašovitej konzistencie a ryža mäkká. Potom panvicu odstavíme z plameňa a primiešame nastrúhaný parmezán, naseknú petržlenovú vňať a extra panenský olivový olej.

Francúzsky chlieb (Fougasse)

Suroviny: 500 g hladkej múky, 370 ml vlažnej vody, 10 g soli, 1 balíček sušeného droždia (7 g), 2 PL olivového oleja na potretie plechu; Na vrch: 2 PL olivového oleja, 1 citrón (kôra), 2 vetvičky rozmarínu, 1 KL soli Takto sa to podarí: Do misky nalejeme vlažnú vodu, rozmiešame v nej droždie a necháme 10 minút postáť. Potom prisypeme múku, soľ a rukou v miske minútku spracujeme suroviny do pomerne lepivého cesta, ktoré zakryjeme a necháme postáť 20 minút, aby múka nasala vodu a s cestom sa nám ľahšie pracovalo. Neskôr cesto presunieme na dobre pomúčenú dosku, kde ho dobre pomúčenými rukami naťahujeme a prekladáme, kým sa nám nepodarí vytvoriť hladký bochník, ktorý vrátime do misky a necháme kysnúť zhruba 90 minút. Medzitým si postrúhame citrónovú kôru, nadrobno nasekáme rozmarín a obe suroviny v malej miske zalejeme olivovým olejom (2 PL). Odložíme bokom. Vykysnuté cesto vyklopíme na plech, ktorý sme vymazali olivovým olejom (2 PL) a končekmi prstov ho rozťahujeme do trojuholníkového tvaru – akejsi veľkej placky. Vrch potrieme pripraveným citrónovo-rozmarínovým olejom, posolíme a cesto necháme podkysnúť ešte 30 minút. Môžeme použiť akýkoľvek ochutený olej (cesnak, bazalka, estragón...) alebo pridať nasekané olivy. Kým cesto druhýkrát kysne, rozohrejeme rúru na 220 °C. Pred pečením cesto vo vnútornej časti nakrojíme ostrým nožom alebo kolieskom na pizzu tak, aby vyzeralo ako list. Zárezy nebudú len dobre vyzerať, ale poslúžia na trhanie kúskov chleba bez potreby krájania. Fougasse pečieme na 220 °C 20 až 25 minút do zlatohneda.

Hrnčeková marhuľová bublanina

Suroviny: 600 g marhúľ, 3 vajcia, 1 hrnček práškového cukru, 1 balíček vanilkového cukru, 1/2 hrnčeka oleja, 2 hrnčeky polohrubej múky, 1 prášok do pečiva, 1/4 ČL soli, 1 hrnček mlieka, tuk na vymastenie a múka na vysypanie plechu, práškový cukor na posypanie Takto sa to podarí: Marhule umyjeme a odkôstkujeme. Do misy si dáme celé vajíčka, práškový a vanilkový cukor. Šlaháme, až kým nám nevznikne svetlá pena. Potom za stáleho šľahania tenkým prúdom prilievame olej. Do múky primiešame prášok do pečiva a soľ. Túto zmes na striedačku s mliekom zapracujeme do vaječnej zmesi. Cesto nalejeme do vymasteného a múkou vysypaného plechu a naň poukladáme polovice marhúľ šupkou dole. Pečieme v rúre vyhriatej na 180 °C asi 35 – 40 minút. Koláč po vychladnutí posypeme práškovým cukrom.

Koláč Vtáčie mlieko

Suroviny: Na korpus: 3 vajcia, 120 g kryštálového cukru, 30 g masla, 130 g hladkej múky, 2 PL kakaa, 1 KL kypriaceho prášku; Na sneh: 5 bielok, 300 g práškového cukru, 10 g práškovej želatíny, 1 PL kakaa; Na polevu: 70 g čokolády na varenie, 40 g masla Takto sa to podarí: Vajcia vyšľaháme spolu s cukrom vo väčšej miske do peny. Primiešame rozpustené (nie horúce) maslo. Potom do zmesi preosejeme múku s kakaom a kypriacim práškom. Premiešame. Vzniknuté cesto navrstvíme do plechu (20 x 20 cm) vystlaného papierom na pečenie a pečieme v rúre vyhriatej na 170 °C zhruba 15 minút. Necháme vychladnúť. Medzitým si vyšľaháme bielky s postupne pridávaným cukrom do tuhého lesklého snehu. Želatínu vymiešame s vodou (podľa inštrukcií na obale) a necháme napučať. Neskôr ju zahrejeme a rozpustenú ju postupne zašľaháme do snehu. Do zhruba tretiny snehu ešte zamiešame preosiate kakao. Na upečený korpus potom vrstvíme kakaový sneh a naň biely sneh. Uložíme do mrazničky na asi 2 hodiny. Na vrch navrstvíme polevu z rozpustenej čokolády a masla a opäť zamrazíme. Pred podávaním vytiahneme z mrazničky a necháme asi 10 minút postáť pri izbovej teplote, potom krájame. 

Zdroj: recepty.sk Výber: Ľ. Sýkorová

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 559 | Pripravuje: Ľubica Sýkorová | Použitá domáca a zahraničná literatúra

Kultúra

BÁČSKY PETROVEC Rock opera v SVD

Jaroslav Čiep

Po sérii nezabudnuteľných galakoncertov, už tradične realizovaných pri mnohých príležitostiach, Opera Srbského národného divadla pripravila koncert Rock opera, ktorý bol realizovaný v rámci prvej spoločnej spolupráce novosadského Big bandu a orchestra Opery SNP. V spojení hudobných žánrov rocku, džezu a opery zaznieva v exkluzívnom koncertnom programe 18

Zoran Šandorov

antologických hitov popových a rockových skupín, ktorých mená sú zaradené do encyklopédií svetovej i domácej hudobnej scény 20. storočia. Plné javisko hudobníkov a spevákov predvádzali sólisti Zoran Z koncertu v Báčskom Petrovci Šandorov, Nikola Mijić a Matija Zanata. „S nádejou, že nám tento koncert pripomenie časy, keď vznikali neprekonateľné hity – od 70. rokov až po súčasnosť, chceli sme preniesť atmosféru rokenrolovej siene slávy aj do nášho divadelného domu,“ povedal dirigent Fedor Vrtačnik. Koncert Rock opery v Báčskom Petrovci už viac ako dva roky bol Členovia Big bandu ohlasovaný a následne pre pandemické opatrenia odročený. Vedenie Slovenského vojvodinského divadla

Dirigent Fedor Vrtačnik Nikola Mijić

sa nevzdávalo tohto programu a predsa sa im podarilo zrealizovať ho vo štvrtok 7. júla za prítomnosti plnej siene divákov, ktorých hudobný výkon účinkujúcich ohúril.

Cieľom tohto programu a podujatia je, aby v nadchádzajúcom období čo najviac ľudí pocítilo zvláštnu energiu a atmosféru, ktorú prináša koncert, na ktorom zaznejú antologické rockové hity v podaní špičkových sólistov v sprievode orchestra profesionálnych hudobníkov vážnej hudby. Rock

Matija Zanata

opera dokáže spájať zdanlivo nespojiteľné hudobné žánre, no najdôležitejšie je, že priťahuje publikum rôzneho cítenia, a tak si túto podívanú užívajú fanúšikovia rokenrolu, aj milovníci vážnej hudby. Preto viac ako 60 vynikajúcich hudobníkov naďalej pracuje na vytváraní nových hudobných lahôdok, ktoré potešia publikum v celej krajine a regióne.

Koncert odzrkadľuje duch autorov a slávnu éru rockovej hudby, v ktorej do rokenrolovej siene slávy vstúpili známe mená, a obdobie, keď vznikali neprekonateľné hity a refrény prenášané od 70. rokov až po prítomnosť. Už len pomyslenie na 50 interpretov predvádzajúcich hudbu Led Zeppelin, Deep Purple, Queen, The Beatles, Pink Floyd, Van Halen, Dors, Europe, Tiny Turner a ďalších svetových skupín vyvoláva dojem, že ide v našich končinách o nevídanú hudobnú podívanú.

Po úklone nasledovali ďalšie piesne na bis

SEMINÁR PÍŠEŠ? PÍŠEM! POKRAČUJE V KOVAČICI Témou projektu je Návrat

Pripravila: Anna Francistyová Úspešný seminár tvorivého dramatického písania Píšeš? Píšem! má za sebou desať ročníkov. Vznikol v Pivnici, v Ochotníckom divadle Janka Čemana z iniciatívy neúnavnej divadelnej odborníčky a pedagogičky Kataríny Mišíkovej-Hitzingerovej. Obohatený o nové obsahy a dielne ambiciózne avizuje jedenásty ročník, tentoraz v lokalite Kovčica. Organizačný tím seminaáru Píšeš? Píšem! 2022 a KOKRAM (Kolektív kreatívnych amatérov) pripomínajú, že koncept seminárua je nadstavba festivalu Divadelné inscenácie dolnozemských autorov, ktorý je sústredený na dramatické texty dolnozemských slovenských autorov a témou tohtoročného projektu je Návrat. Vo výzve usporiadatelia prízvukujú: „Cieľom projektu je priblížiť sa ku každej vekovej skupine vo forme umenia. Seminára sa môžu zúčastniť deti. Dôraz sa kladie na podporu slovenského spisovného jazyka v divadelnom a lmovom umení. Cez umelecké diela chceme podporiť kreativitu a pomôcť talentovaným zúročiť, zdieľať, prípadne nasmerovať ich tvorbu. Účastníkov vedú lektori, ktorí pôsobia ako profesionálni umelci na Slovensku, ale aj v zahraničí.“

Po prvýkrát sa tento seminár stáva putovným a tohto roku sa bude realizovať v rôznych priestoroch Kovačice. Záujemcom ponúka až osem dielní: detské divadlo, pouličné divadlo, umelecký prednes a divadlo poézie, fotogra cká dielňa, lmová dielňa – videoreklama, hudobná dielňa, výtvarná a divadelná dielňa činohra. V dielňach sa budú realizovať víťazné texty z tohtoročnej súťaže Poď sa vypísať!, ktorú organizovalo OD Janka Čemana v Pivnici.

Organizátori doterajších ročníkov s potešením konštatujú, že počas uplynulých 10 ročníkov úspešnej produkcie na domácej aj zahraničnej pôde seminár vychoval niekoľko vojvodinských umelcov rôzneho druhu.

Nezabudnime zdôrazniť, že tohtoročný seminár bude prebiehať od 14. do 21. augusta a uzávierka prihlášok je 8. augusta. Prihlásiť sa možno iba online a všetky informácie záujemcovia nájdu na adrese: https://www. facebook.com/PisesPisem/

V ÚSTRETY ŠIESTEMU VÝTVARNÉMU TÁBORU V KULPÍNE Zasa na starom mieste – za Veľkým kaštieľom

Katarína Gažová

Podobne ako predchádzajúcich päť ročníkov tvorivého umeleckého stretnutia v Kulpíne aj nasledujúci šiesty Slovenský výtvarný tábor usporadúva Miestny odbor Matice slovenskej v Kulpíne a jeho Výtvarná sekcia KEBY…

Tvorivé výtvarné stretnutie sa uskutoční v sobotu 23. júla 2022 v Muzeálnom komplexe v Kulpíne. Začiatok je určený na 9.30 a bude trvať celý deň. Účastníci tábora a organizátori sa stretnú na starom mieste, teda v krásnej prírode parku za budovou Veľkého kaštieľa. Presnejšie – pracovať sa bude vedľa tzv. širokej jedličky, na priestore vhodnom na pokojné umelecké stvárňovanie.

Keďže sa v rámci Muzeálneho komplexu pracuje na rekonštrukčných prácach, vedenie Múzea Vojvodiny, v rámci ktorého múzeum v Kulpíne pôsobí, povolilo spomenutú lokalitu.

Organizátor podujatia MOMS Kulpín pre účastníkov tábora zabezpečí maliarske plátna,

Vlani sa tábor z praktických dôvodov konal v parku z pravej strany Veľkého kaštieľa. akrylové, olejové farby, gra cké ceruzky, tiež občerstvenie a stravu na celý deň. Účastníci si

majú priniesť štetce alebo aj iný materiál, ak chcú počas tábora tvoriť v inej výtvarnej technike. Téma výtvarných prác tohtoročného tábora bude: Kulpínske motívy. Usporiadatelia si do tábora pozvali výtvarných umelcov z Báčky, Banátu a zo Sriemu. Práce, ktoré vzniknú počas tohto Slovenského výtvarného tábora, budú zaradené do expozície výstavy, ktorej vernisáž bude v sobotu 30. júla v priestoroch Poľovníckeho domu v Účastníci a organizátori minuloročného tvorivého výtvarného stretnutia v Kulpíne Kulpíne, teda počas tohtoročných osláv Kulpína: Predslávnosťových dní v Kulpíne, Dňa Kulpína a Svadby voľakedy a dnes.

JÚLOVÁ VÝSTAVA V GALÉRII MIRY BRTKOVEJ Spontánnosť a úprimnosť na obrazoch

Anna Simonovićová

V Galérii Miry Brtkovej Strediska pre kultúru v Starej Pazove v stredu 6. júla otvorili novú výstavu. Početných milovníkov výtvarného umenia v mene Umeleckej rady privítal akademický maliar Marjan Karavla.

Na júlovej výstave pod názvom Ponavljači (Opakováci) sa milovníkom výtvarného umenia predstavuje Vladimir Prica, samostatný umelec z Novej Pazovy. Obrazy sú zaujímavé a ich názvy ešte zaujímavejšie, avšak keď si lepšie uvedomíme, tieto umelecké obrazy majú hlbší odkaz, poznamenala Maja Živanovićová, výtvarná kritička a novinárka, ktorá výstavu otvorila. Ona si myslí, že obrazy Vladimira Pricu predstavujú ostrú kritiku spoločnosti a doby, v ktorej žijeme. Osobnosti na obrazoch sú obyčajní ľudia z okraja spoločnosti, ktorí sú nešťastní a osamelí, avšak umelec to dobre kryje duchaplnou atmosférou. Vladimir Prica poznamenal, že témy na

Z vernisáže: (zľava) Vladimir Prica, Maja Živanovićová a Marjan Karavla

obrazoch sú z každodenného života, ktoré sa stávajú pred očami všetkých nás, a to až niekoľkokrát denne. Niektoré obrazy sú diskrétne, s ľuďmi, ktorí sa nachádzajú v rôznych žánrových scénach, iné sú komplexnejšie, rozohraného koloritu v zábavnej scénogra i. Avšak všetky majú veľmi silnú črtu humoru a sarkazmu, ktoré pozorovateľa na prvý pohľad rozosmejú, ale neskôr prinútia na zamyslenie. Spontánnosť, úprimnosť a duchaplnosť zo života obyčajných ,,malých“ ľudí sú základné charakteristiky na všetkých dvadsiatich obrazoch na tejto výstave, ktorá bude pre návštevníkov otvorená do 15. augusta.

JURAJ LAVROŠ PREDSTAVIL NOVÚ TVORBU Prepojenie malieb a fujár

Olinka Glóziková-Jonášová

V Galérii insitného umenia v Kovačici v sobotu 9. júla otvorili výstavu obrazov a fujár insitného maliara a výrobcu spomenutého ľudového nástroja Juraja Lavroša z Padiny. Na úvod prítomných privítala Anna Žolnajová-Barcová, riaditeľka GIU, po čom sa slova ujali Marijana Melišová, asistentka predsedu Obce sa poďakoval všetkým prítomným, že prišli podporiť jeho tvorbu a pozrieť si nové obrazy, ktoré vznikli v jeho maliarskom opuse.

Okrem olejomalieb boli vystavené aj fujary, ktoré tento umelec vyrába od roku 2017 a je zatiaľ jediným výrobcom tohto tradičného slovenského dychového nástroja na území Kovačickej obce. Slávnostný tón vernisáži udal práve sám

Na spoločnej snímke: (zľava) Branislav Atanacković, Anna ŽolnajováBarcová, Juraj Lavroš, Marijana Melišová a Adam Jonáš

Kovačica, a Branislav Atanacković, predseda Rady pre kultúru Obce Kovačica. Obaja hovorili o význame kovačického insitného umenia pre samotnú Kovačicu, ako aj obec a vôbec pre celú našu krajinu.

Nevystali sľuby o ďalšej podpore maliarov a insitného umenia, presnejšie, že sa vedenie obce bude aj ďalej snažiť o zápis insitného umenia do Listiny UNESCO nehmotného kultúrneho dedičstva, ale aj o ďalšej propagácii insity doma a v zahraničí. Výstavu otvoril Adam Jonáš, predseda Rady Miestneho spoločenstva v Kovačici, a na záver sa slova ujal aj sám autor výstavy. Lavroš autor hrou na fujare a jeden hudobný bod predviedol v sprievode harmonikára Emila Nemčeka. Expozíciu, ktorú tvorí 35 olejomalieb a 15 originálnych fujár, si milovníci umenia môžu pozrieť do 9. augusta.

V katalógu, ktorý sprevádza výstavu, sa píše: „Juraj Lavroš od samého detstva v sebe niesol vynikajúcu umeleckú zručnosť. Najčastejšie maľuje krajinku, idylický dedinský život obyčajných ľudí, ktorí poctivo pracujú vo svojich poliach, dvoroch, záhradách... s určitou spokojnosťou na tvárach, ktorá sa dá pocítiť pri samotnom pohľade na obraz. Často znázorňuje mládež, deti, zaľúbencov, rybárov, dedinské domčeky, kostol a, pravdaže – studňu, ktorá je symbolom Padiny. Avšak jeho obľúbeným motívom je nezbedný gunár, ktorý je podľa slov historikov umenia znakom čistoty jeho duše. Svoju bohatú fantáziu prenáša na plátno najčastejšie technikou olejomaľby.“

Lavroš doposiaľ vystavoval na vyše sedemdesiatich kolektívnych výstavách doma a v zahraničí a má za sebou aj desiatky samostatných. Patrí do skupiny všestranných umelcov. Má za sebou 30 rokov aktívnej maliarskej praxe v oblasti insitného maliarstva, avšak okrem výtvarnej tvorby ho fascinujú aj dychové nástroje, predovšetkým fujara. Vo svojom prejave Lavroš povedal, že sa s fujarou prvýkrát stretol v roku 1993 na festivale Podpolianske slávnosti na Detve. Hnaný záujmom o špeci cký vzhľad a autentický zvuk fujary rozhodol sa roku 2013 si ju vlastnoručne vyrobiť, a to z plastových rúrok. Po konzultácii s kolegami zo slovenských nástrojov tvorí kombinujúc ručnú prácu a stroje, predovšetkým z dreva zvaného akácia. Vyrába fujary s

Juraj Lavroš sa predstavil aj hrou na fujare

priemerom 170 cm a sú špeci cké aj vďaka unikátnym ornamentom, ktorými sú zdobené. Spojením prirodzeného umeleckého talentu so zručnosťou spracovania dreva vytvára skutočné umelecké diela, plné

Ukážka z maliarskej tvorby umelca

Slovenska, ale aj vzdelávaním sa prostredníctvom internetu, dopracoval sa k tomuto remeslu a v roku 2017 vyrobil svoju prvú originálnu fujaru. Odvtedy pôvodné ľudové umenie uchováva pred zabudnutím aj týmto spôsobom. Kráľovnú autentických fragmentov z motívov jeho známych obrazov.

Členom galérie je od roku 1994 a za svoje špecifické umenie je ocenený Plaketou Obce Kovačica za zachovávanie pôvodného slovenského umenia.

EXIT 2022 Kvalita, zvučné mená a novinky

Vlasta Bolehradská

Exit festival, ktorý za štyri dni navštívilo viac ako 200-tisíc návštevníkov, bol uplynulý víkend hlavnou témou fanúšikov hudby, zábavy, slobody.

Magický Exit festival trval od 7. do 10. júla. V otváracom ceremoniáli nechýbal už tradičný ohňostroj a Petrovaradínsku pevnosť navštívili fanúšikovia z viac ako 100 krajín z celého sveta. S hrdosťou možno povedať, že kvalita Exitu rastie, každoročne milo prekvapuje, a pritom pripomíname, že Nick Cave bol už dvakrát ocenený ako najlepší festival v Európe. Stovky účinkujúcich na všetkých pódiách a zónach na celej pevnosti s nesmiernou radosťou prezentovali seba a svoju tvorbu.

Na Hlavnom javisku sme mali príležitosť počuť významných

Boris Brejcha

interpretov. Napríklad Calvin Harris, ktorý na tomto festivale vystúpil po prvýkrát. Austrálska speváčka Iggy Azalea mala dynamický prednes, prihovorila sa publiku a motivovala ho, aby sa nevzdávalo svojich snov. Vystúpil aj Masked Wolf, vždy dobre naladený a dynamický Afrojack,

tiež Disciples, Ofenbach, ATB, Jax Jones, Senidah, ktorá tieto dni vládne svojimi prednesmi celým Balkánom a širšie. Nick Cave & The Bad Seeds publiku ukázali to najlepšie zo seba, bol to jeden z najväčších rockových koncertov, aké sa odohrali na Petrovaradínskej pevnosti. Nick svojím koncertom ukázal, ako veľmi miluje svoje publikum, hudbu, a i keď v živote to nemal ľahké, dalo sa prečítať z jeho tváre, že je publikum a hudba jeho liečiteľom a motiváciou, hlavne v tomto ťažkom období, ktorý zažíva. Ďalej na Hlavnom javisku odzneli mená, ako sú: Acraze, dynamická Sepultura, Blind Channel, naša predstaviteľka na tohtoročnej Eurovízii Ana Đurić – Konstrakta, Zhu a mnohí ďalší. Aj tohto roku sa na mts Danse Arene doslova prášilo. Prach dvíhalo nielen publikum, ale aj interpreti a ozvučenie, ktoré ponúka toto pódium. Odzneli tu mená, ako sú: vynikajúci dídžej elektronickej hudby Boris

Iggy Azalea

Brejcha, bol tu aj známy Maceo Plex, djka An sa Letyago, srbský dídžej Space Motion, ktorý je hlavne známy v zahraničí, tiež známa Honey Dijon, Mathame, Mochakk, Brina Knauss, Denis Sulta, krásne odzneli aj virtuózi Monolink, Satori, Stephan Bodzin. Odznelo tu ešte mnoho ďalších dídžejov a ukrajinské dueto Artbat malo tú česť parádVystúpili tu belehradské skupiny Artan Lili, KOIKOI, Vizelj, hiphopoví predstavitelia Mimi Mercedez, Fox a Surreal. Odzneli tu mená, aj ako sú: Marčelo, Prti Bee Gee, She Past Away, Orthodox Celts, Brkovi… Na pódiu Gang Beats vystúpili: Sajsi MC, Muha, Rasheed, Ognjan, 30zona atď. Do včasných ranných hodín sa ozývala hudba zo všetkých známych Exit stageov, ale bolo aj niekoľko noviniek: X-Bass pit, Wenti Wadada Positive Vibrations Reggae, Urban Bug, Gaia. Trance Xperiment, AS FM stage. Na festivale nechýbali ani kreatívne kútiky, zábava, jedlo, nápoje atď. Záujemcom na tvár a ruky maľovali neónovými farbami, návštevníci dostávali od sponzorov festivalu rôzne darčeky, mali možnosť zahrať si rôzne hry.

Maximálna návštevnosť

nym vystúpením zatvoriť festival. Na Visa Fusion pódiu sme mali príležitosť počuť mix starého a nového, lokálneho, regionálneho a medzinárodného zvuku, nechýbala ani alternatíva.

Tešíme sa na nasledujúci Exit festival a máme nádej, že sme vás podnietili, aby ste naživo zažili exitovskú atmosféru a čaro tohto festivalu.

SPOLOK FILATELISTOV BÁČSKY PETROVEC Pribudli nové pečiatky a obálky

Jaroslav Čiep

Naposledy sa členovia Spolku latelistov predstavili verejnosti výsledkami ich zberateľských vášní na festivale Zlatá brána v Kysáči iba prednedávnom a na domácej pôde v rámci osláv Dňa Petrovca kolektívnou výstavou známok Dni latelie Petrovca 9 v Knižnici Štefana Homolu, kde svoje zbierky a kolekcie predstavilo sedem ich členov: Mária Širková, Pavel Lomiansky, Ondrej Žabka, Tomáš Častven, Milan Vereš, Ondrej Zahorec a Vesna Speváková.

Členovia latelistov sa aj tohto roku mali čím pochváliť, a to i na medzinárodnej úrovni. Predseda SF BP Ondrej Zahorec sa zdôveril, že tohto roku v ústrety polstoročiu trvania združenia z medziná-

rodnej súťaže TimFilEx / CANIS 2022 v rumunskom Temešvári Emil Čeman, Rastislav Spevák a Ondrej Zahorec si priniesli pozlátené a strieborné ocenenia. Podobne ako to robievali už dlhé roky či desaťročia, aktivisti petrovských filatelistov nezaháľali ani na pláne vydávania príležitostných pečiatok a známok. Na príležitostných obálkach a príležitostných poštových pečiatkach zaznamenajú významné výročia a udalosti zo života Slovákov, ale aj všeobecne významné svetové udalosti. Vydavateľská činnosť spolku pokračovala aj v roku 2021, keď vydali 5 príležitostných obálok spolu s príležitostnými poštovými pečiatkami. Vlani zaznamenali 250 rokov školstva v Hložanoch (26. apríla), 150. výročie narodenia Vladimíra Mičátka v Kysáči (3. júna), 130 rokov Dobrovoľného hasičského spolku v Petrovci (6. júla), 16. Medzinárodnú latelistickú výstavu Petrovec Fila (13. augusta) a 125 rokov Petrovskej sporiteľne – vzájomnej pomocnice (10. decembra). Tieto obálky cestujú do celého sveta a pečiatky, ktoré sú platné v miestnej pošte iba v určitý deň, potom ukotvia v Múzeu pošty. Tohto roku v rámci vydavateľskej činnosti Spolku latelistov Báčsky Petrovec sme zaevidovali, že do tejto kolekcie pribudli ďalšie tri obálky. Širšej verejnosti je určite známe, že sa tohto roku oslavuje okrúhle výročie narodenia viacerých predstaviteľov štúrovskej generácie básnikov. Je to 200. výročie narodenia štúrovských a matičných dejateľov Jána Francisciho, Štefana Marka Daxnera, Janka Kráľa, Jána Rotaridesa, Jána Kalinčiaka, Petra Michala Bohúňa, Augusta Horislava Krčméryho, Ľudovíta Jaroslava Šuleka, Jakuba Grajchmana a ďalších. Štúrovská generácia je bezkonkurenčne najvýznamnejšou generáciou v celých slovenských dejinách. Matica slovenská vyhlásila letopočet 2022 za Rok odkazu štúrovcov. Spomedzi plejády týchto národných buditeľov petrovskí latelisti si nateraz vybrali dvoch. Sú to básnici: Andrej Sládkovič (1820 – 1872), vlastným menom Martin Braxatoris – obálku a pečiatku vydali 20. apríla, a Janko Kráľ (1820 – 1876) – obálku a pečiatku vydali

k 6. máju. Tú tretiu tohtoročnú vydali na počesť výstavy 9. Dni latelie 20. mája 2022. V nasledujúcich mesiacoch k nim Obálka venovaná 200. výročiu narodenia Andreja iste pribudnú Sládkoviča aj ďalšie. V auguste k Slovenským národným slávnostiam latelisti zrejme už chystajú tiež tradičnú medzinárodnú latelistickú výstavu Petrovec Fila, na ktorej sa okrem domácich prezentujú aj členovia latelistických klubov zo Srbska, ako aj zo zahraničia. Počas tejto výstavy sa tradične uskutoční aj stretnutie zberateľov.

Časť vydaných obálok v Petrovci za posledné roky Obálka venovaná 200. výročiu narodenia Janka Kráľa Obálka na počesť 9. Dní fi latelie 2022

PO KRÁSNOM ÚSPECHU NA ZLATEJ BRÁNE V KYSÁČI Párty pre erdevícke Zvončeky

Blaženka Dierčanová

Do erdevíckeho SKOS sa dostala prvá soška Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny a za to sú zaslúžilé deti Detského folklórneho súboru Zvončeky. Teda – spolkové Zvončeky!

Ani týždeň po tom, čo sa v Kysáči na Detskom folklórnom festivale Zlatá brána stali laureátmi, nemohli uveriť, že sú absolútnymi víťazmi. Preto sa vedenie spolku v nedeľu 10. júla rozhodlo urobiť zábavu pre najmladších a tento veľký úspech poriadne osláviť. „Tohtoročnú Zlatú bránu nebudeme spomínať len vďaka veľkej horúčave, ale vďaka dosiahnutému úspechu. Deti, zvíťazili ste!“ prihovorila sa a blahoželala Lyduška Kolárová, choreografka a vedúca DFS Zvončeky SKOS Erdevík, všetkým prítomným v sále spolku. „Neočakávali sme takýto úspech. Mali sme nádej, že získame niektorú odmenu, ale že sa staneme laureátmi, o tom sa nám ani nesnívalo. Choreogra u sme začali pripravovať pred dvomi mesiacmi. Pozvali sme deti zo školského súboru, základné kroky už vedeli. Najprv sme sa hrali a postupne sa rozvíjala choreogra a. Urobili sme aj deťom po vôli a dali sme im príležitosť, aby aj samy niečo vymysleli, lebo sme spracovali choreogra u, ako sa deti hrajú na svadbu. V skupine je teraz dvadsať detí a verím, že dosiahli pozoruhodné výsledky na obecnej a regionálnej úrovni, ako i na Zlatej bráne pred desiatimi rokmi. Posledné roky

Zvončeky – víťazi 28. Zlatej brány

sa k nám pripoja i noví členovia. Plány zatiaľ nemáme. Zapojíme sa do programov tu, v Erdevíku, a na iných podujatiach. Verím, že po tomto úspechu naši tanečníci budú mať ešte väčšiu chuť do tanca,“ povedala choreografka. Nasledovalo udelenie diplomov a medovníkových medailí deťom na radosť. Neskoršie sa prihovorila aj učiteľka Ruženka Ďuríková, zablahoželala deťom a spomenula si na rok 1994, keď s manželom Vladkom iniciovali založenie detského folklórneho súboru v Erdevíku. Odvtedy učiteľke Ruženke pri nacvičovaní pomáhala Vesna Mijatovićová, ktorá je teraz pravou rukou novej choreografke Lyduške, zatiaľ čo učiteľka Ďuríková pracuje Ondrej Beredi, s nádejou, že do SKOS pribudnú aj ďalšie sošky a odmeny. „Verím, že toto bude motiváciou pre deti na ďalšiu prácu. Im patrí budúcnosť a som rád, že ich máme v takom peknom počte. Hoci sme mali prestávku v činnosti pre pandémiu, rok 2022 je pre nás výnimočný – v marci sme tu mali premiéru predstavenia Tsunami, ktoré predviedli naši ochotníci, a potom na festivale DIDA boli veľmi úspešní, teraz nás naše deti potešili týmto vzácnym ocenením zo Zlatej brány. Som veľmi spokojný a hrdý na vynikajúcu prácu v spolku,“ povedal predseda Beredi.

Po udelení diplomov prítomní sa presunuli do letnej siene na nádvorí spolku, kde bola pripra-

Predseda Ondrej Beredi s malými tanečníkmi pri zaslúženej torte Vďaka nim budú mať Erdevíčania skvelých tanečníkov: (zľava) učiteľky Ruženka Ďuríková a Soňa Sládeková, choreografka Lyduška Kolárová a jej asistentka Vesna Mijatovićová

s Detským folklórnym súborom Zvončeky pri Základnej škole Savu Šumanovića. Ide vlastne o takmer tú istú skupinku detí, ale do školskej skupiny sú zapojení aj žiaci z Ľuby.

Za tento veľký úspech tanečným ratolestiam a ich vedúcim sa poďakoval aj predseda spolku vená párty pre deti. Zatancovali si a zaspievali spolu s učiteľkami a prekvapením bola torta. Pravdaže, so soškou získanou v Kysáči sa Zvončeky spolu vyfotografovali na pamiatku. Teda v nedeľu to v Erdevíku vď aka roztancovaným Zvončekom „zvonilo“ na veľkú radosť.