Hold Slovákom vo svete

Slovensko

DEŇ SLOVÁKOV ŽIJÚCICH V ZAHRANIČÍ Hold Slovákom vo svete

Katarína Melegová-Melichová

VSade Janka Kráľa v Bratislave 5. júla v Deň Cyrila a Metoda, ktorý je aj Dňom Slovákov žijúcich v zahraničí, Slováci zo sveta pri základnom kameni Pamätníka slovenského vysťahovalectva, po daždivom počasí, vzdali hold početným slovenským vysťahovalcom, ktorí sa ani po rokoch odlúčenia od materskej krajiny nezriekli svojej slovenskosti. V mene Úradu pre mape hranice má, ale vskutku Slovensko hranice nemá, lebo sa rozprestiera na celej zemeguli, lebo všade, kdekoľvek žijete, keď tam človek príde medzi vás, cíti sa ako doma...“ Podčiarkol, že SR má k starostlivosti o nás vytvorené nástroje inštitucionálne – ÚSŽZ – a legislatívne, toho času sa píše aj nový Zákon o Slovákoch žijúcich v zahraničí, ktorý bude prispôsobený novej dobe a novým skutočnostiam, že mnohí Slováci odišli

Predseda ÚSŽZ Milan Ján Pilip počas prejavu v Sade Janka Kráľa. V úzadí Milina Sklabinská a členky Speváckej skupiny Slovenka MS Rijeka.

Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) prítomných privítala Milina Sklabinská, menovite: generálnu riaditeľku Sekcie ministra Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Denisu Koterec Frelichovú, poslanca NR SR a predsedu Ústavnoprávneho výboru NR SR Milana Vetráka, poradkyňu premiéra vlády SR pre krajanské otázky Ivetu Galbavú, bývalého predsedu ÚSŽZ Jána Varšu, predstaviteľov slovenských samospráv v zahraničí, Matice slovenskej a Nadácie Národný pamätník slovenského vysťahovalectva.

Prítomných oslovil predseda ÚSŽZ Milan Ján Pilip, ktorý zdôraznil: „Slovensko na do zahraničia po vstupe SR do EÚ, a prijatá je Koncepcia štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na päť rokov. „Slovensko má morálnu povinnosť vážiť si a vzdávať hold svojim krajanom vo svete, lebo vďaka krajanom,

vďaka vašim predkom, my máme svoju štátnosť. Veľmi dobre viete, že Slováci v zahraničí stáli pri vzniku prvej Československej republiky roku 1918, na základoch ktorej stojí aj naša súčasná štátnosť SR. V podstate ste to vy, kto určujete smer tej našej štátnej politiky starostlivosti o vás. Ďakujem vám veľmi pekne a blahoželám. Je to váš sviatok,“ zdôraznil na záver predseda ÚSŽZ Milan Ján Pilip. Pri Pamätníku slovenského vysťahovalectva vystúpila Spevácka skupina Slovenka MS Rijeka z Chorvátska a hudobníci Csibaj banda z Maďarska. Z krajanov prítomných oslovili Miroslava Gržinićová z Chorvátska, akademický maliar a gra k Martin Juraj Oscitý z Nemecka a reverend Dušan Tóth z Kanady. Prebiehal tam aj krst knihy Kronika Slovákov Jána Okáľa a Jozefa G. Cincíka, ktorú vlani vydali Združenie nezávislých expertov pre otázky dejín a života zahraničných Slovákov a Spolok slovenských spisovateľov. O knihe hovoril spisovateľ a recenzent Dušan Mikolaj. Na záver k pamätníku položili kvety. Na Hviezdoslavovom námestí v sviatočný podvečer odznel program Slovenského rodu som, v ktorom vystúpiliSlováci z Chorvátska, Maďarska, zo Srbska, z Rumunska, Veľkej Británie a Rakúska. Program pripravil a vy nancoval ÚSŽZ v súčinnosti s Kultúrnym a informačným strediskom v Bratislave v rámci podujatia Kultúrne leto. Prítomných aj tam oslovil predseda ÚSŽZ Milan Ján Pilip a na javisku sa striedali speváci, hudob-

Záverečná scéna programu. V popredí operná speváčka Katarína Kalmárová.

níci a tanečníci: Spevácka skupina Slovenka a tanečníci MS Rijeka z Chorvátska; speváčka Viktória Godó, FS Furmička a Csibaj banda z Čemera z Maďarska; speváčka Teodora Hírešová, orchester a FS Sálašan z Nadlaku, FS Vinica z Viedne a DFS Sovička z Londýna.

Zo Srbska účastníkov zorganizoval MOMS Petrovec, vďaka ktorému na javisku odzneli verše Viery Benkovej Heroica Slovaca v prednese Kataríny Melegovej-Melichovej; ale aj zmes slovenských vojenských ľudových pesničiek v prednese Anny Zorňanovej Kulíkovej; skladba Strom v prednese jej autorky Ivety Kováčovej, za jej klavírneho a za gitarového sprievodu Samuela Kováča, ktorého text bol vlani odmenený na Zlatom kľúči; pesnička Nerúbaj, nestrieľaj v prednese Samuela Kováča ml. za jeho hudobného sprievodu; víťazná skladba Samuela Kováča Dlhá je noc zo Zlatého kľúča z roku 1996 v interpretácii Sabíny Trbarovej za hudobného sprievodu autora; skladba Miliny Sklabinskej Večné možno zo Zlatého kľúča 2019 v interpretácii a s hudobným sprievodom Zlatka Klinovského; víťazná skladba Kvetoslavy Benkovej zo Zlatého kľúča 1995 Môj sen v interpretácii Uny Amidžićovej za hudobného sprievodu Z. Klinovského; skladba S. Kováča Obrazy detstva si prítomní vypočuli v interpretácii autora, Z. Klinovského, S. Trbarovej, U. Amidžićovej, I. Kováčovej a víťaznú lyrickú skladbu Zlatého kľúča z roku 1985 skladateľa Juraja Feríka ml. Zuzka Turanová za sprievodu Ľudového orchestra z Nadlaku predniesla Katarína Kalmárová, ktorá zaspievala na záver aj rozlúčkovú Pieseň o rodnej zemi ako hold všetkým Slovákom roztrúseným po svete, ktorí ale na svoju materskú krajinu a rodnú reč nezabúdajú. MOMS Petrovec tak realizáciou projektu s podporou ÚSŽZ hodnotne programovo prispel k Pamätnému dňu Slovákov žijúcich v zahraničí.

Pod scenár programu Slovenského rodu som sa ako autorka podpísala Milina Sklabinská, ako režisér ho skĺbil Martin Urban a moderátormi boli Svetlana Fábryová a Peter Cítenyi.

Ľudia a udalosti

PRIPOMENULI SI 4. A 7. JÚL – 81. VÝROČIE POVSTANIA Oslávili Deň bojovníka a Deň povstania v Srbsku

Anna Legíňová

Boli to časy, keď bolo veľa bojovníkov NOB ešte živých a spomienky zotrvávali v ich srdciach a prenášali ich aj na mladé pokolenia, ktoré taktiež dávali veľký význam pamiatke na zosnulých a pozostalých bojovníkov, ktorí účinkovali v 2. svetovej vojne. Možnosť vzdať hold padlým mali všetci tí, ktorí prišli 7. júla na Iriški venac položiť vence k Pomníku slobody. Dobre koncipovanému programu predchádzalo slávnostné kladenie vencov k pomníku. Vence položili: delegácia vojska Srbska v čele s

veliteľom Prvej brigády pozemného vojska generálom Zoranom Naskovićom, v mene pokrajinskej vlády Miloš Urošević, delegácia Zväzu združenia bojovníkov NOB AP Vojvodiny v čele s predsedom Jovom Baroševčićom, Ambasáda ruskej federácie a iní. Minútkou ticha vzdali poctu padlým. Hymnu Bože, pravde zaspieval chór ZŠ Petra Kočića z Inđije, ako i slávnostnú pieseň ZZBNOB Srbska Partizan sam, tim se dičim. Tým sa začala slávnosť pripomínania si 81. výročia vzbury – povstania národov Srbska 7. júla 1941. Bol to začiatok antifašistického

boja. „Dnes máme veľkú zodpovednosť a potrebu, aby sme si ten dátum vždy pamätali a spomínali si na neho. Budeme pamätať aj všetkých padlých bojovníkov NOB, a kým sme živí, budeme vzdávať hold všetkým účastníkom vojny,“ povedala moderátorka programu Željka Jelićová. Pozdravila aj delegácie antifašistov a ZZBNOB z Brčka, Vukovaru, Bijeljiny, Pala a Srebrenika. Prítomným sa prihovorili Jovo Baroševčić – predseda Zväzu združenia bojovníkov NOB AP Vojvodiny a podpredseda ZZBNOB Srbska, ako i Miloš Urošević v mene pokrajinskej vlády. Nasledoval kultúrno-umelecký program, v ktorom účinkovali žiaci ZŠ Petra Kočića z Inđije a Kultúrno-umelecký spolok Soko. Oni predniesli zmes recitácií a vlasteneckých piesní. Slávnosť bola skončená choreogra ou Gornji Poreč Kultúrno-umeleckéKladenie vencov k Pomníku slobody ho spolku z Inđije. Aj ZZBNOB z Kysáča, práve v ten istý deň, ale v poobedňajších hodinách, organizoval príležitostný program pri modrom pomníku v strede dediny. Prítomným okolo pomníka sa prihovorila predsedníčka Anna Legíňová, ktorá vyjadrila poďakovanie všetkým, ktorí neváhali darovať svoj život, aby sme my všetci teraz mali slobodu. To slovíčko je dnes veľmi ľahko vysloviť, ale nikto neuvažuje o ňom, keď je to samozrejmosť. Vtedy roku 1941 to nebola samozrejmosť a mladí ľudia, často aj deti, ktoré bojovali v radoch partizánov a držali ťažkú pušku v ruke, obetovali svoje mladé životy za to, čo máme dnes.

Prítomné delegácie na programe

Na to nikdy netreba zabudnúť. Ony svoje sny nedosnívali, ale dovolili nám, aby sme my snívali ich sny.

Pri tejto príležitosti si zaspomínali aj na zosnulých bojovníkov proti fašistom, v prvom rade na dlhoročného a do neskorého veku veľmi aktívneho predsedu ZZBNOB Kysáča Michala Anušiaka, ktorého s láskou volali báči Miško a obdivovali jeho zápal, entuziazmus a vôľu neustále organizovať programy a vyzdvihovať výdobytky protifašistického

boja. Spomínali i na Pavla Kyseľu, Pavla Kokavca, Michala Ožváta, Dr. Andreja Ferku, Naďa, Pálika a iných. Do odboja v Kysáči bolo priamo zapojených okolo 500 Kysáčanov a v bojoch a v koncentračných táboroch o život prišlo 93 Kysáčanov. Predsedníčka prečítala i báseň a primeranou recitáciou sa prihovoril aj predseda KUS V. Mičátka Michal Francisty. Zaspievali aj Po šumama i gorama a Kto za pravdu horí. Z historického aspektu fakty ozrejmil predseda MOMS Kysáč Rastislav Surový, dejepisár na dôchodku. Potom vzdali poctu zosnulým a položili veniec k Pomníku padlých bojovníkov. Týmto spôsobom si predsa uctili zosnulých a zanechali nejaké stopy aj mladším generáciám, aby šliapali po tých chodníčkoch, ktoré vedú k tolerancii, spolunažívaniu, rovnosti a bratstvu. Škoda, že si túto spomienku neprišiel uctiť väčší počet Kysáčanov, lebo zosnulí nedali život len za hŕstku ľudí, ale za všetkých. Ak si nebudeme vážiť výdobytky boja, nemôžeme očakávať skvelú budúcnosť. Vo svete profašistické sily narastajú, nedovoľme, aby sa vojna zopakovala. Kladenie vencov v Kysáči (foto: Jaroslav Madacký) Samo da rata ne bude…

DEŇ POVSTANIA NÁRODOV JUHOSLÁVIE proti fašizmu v 2. svetovej vojne alebo Deň bojovníka sa oslavuje 4. júla. Pri tejto príležitosti delegácia Obecnej organizácie Zväzu združenia bojovníkov národnooslobodzovacej vojny Šíd položila kvety k pamätníkom padlým bojovníkom a vzdala hold ich obete za slobodu. Po príhovore predsedu OO ZZBNOV Šíd Jovicu Stepanica bol pripravený kratší program, ktorý veršami svojich básní spestrili Slobodan Cvitković a Đurica Edelinski. Obecná organizácia ZBNOV Šíd si zároveň pripomenula 7. júl, Deň povstania v druhej svetovej vojne. Kvety položili k Pamätníku Sriemskeho frontu pri Adaševcoch.

B. Dierčanová

DEŇ VIŠIEŇ V JÁNOŠÍKU Višne kapú – podujatie pretrváva

Vladimír Hudec

Situácia na trhu višieň je taká zlá, že v posledných rokoch višňové sady z jánošíckeho chotára takmer úplne zmizli, čiže pestovatelia stromy povyberali a venovali sa klasickej rastlinnej výrobe. Z 50 hektárov, na koľkých sa v minulosti toto ovocie tu pestovalo, vraj zostalo ešte iba zo 5 na vysádzanie ovocných sadov. Avšak aj napriek všetkému Deň višieň, podujatie venované tomuto ovociu, vďaka ktorému Jánošík v minulosti bol známy, pretrváva.

V miestnostiach Spolku žien Jánošíčanka aj toho roku, a to v sobotu 9. júla, bolo rušno a veselo. Svojou účasťou Deň višieň podporili členky spolkov žien

Kovačičanky sa pousilovali a do Jánošíka priniesli aj višňové špeciality

hektárov. Sady nepovyberali iba tí najúpornejší, ktorí ešte veria, že sa situácia môže zmeniť, a tí, ktorí dostali štátne subvencie z Padiny, Kovačice, Vojlovice, Hložian, Plandišta, Dobrice, Izbišta, Vladimirovca... So sebou priniesli hlavne ručné práce, ktoré vyložili na svojich stánkoch. Očakávalo sa síce, že prinesú a návštevníkom na predaj ponúknu aj rôzne višňové špeciality, ale tých nebolo no-umelecký program. V pokračovaní si návštevníci mohli pozrieť vkusne upravené stánky spolkov žien, čo-to si aj kúpiť,

Výstavu výšiviek pripravili Mariena Megová (vľavo) a Anna Pániková

mnoho – ten-ktorý višňový koláč a na stánku hostiteliek Spolku žien Jánošíčanka aj višňová šťava, lekvár a známy Zuzkin višňový likér.

Prítomných pozdravila predsedníčka Spolku žien Jánošíčanka Miluška Chrťanová. Primeraný vlastný text s nábožnou náplňou venovaný višniam prečítala Anna Vánková, po čom žiaci základnej školy predviedli aj kratší kultúralebo sa jednoducho baviť pri hudbe Michala Žiaka-Žora, pohovoriť si so známymi... Mohli si pozrieť aj etnoizbu a v rámci nej aj výstavu výšiviek Anny Kolárovej a Marieny Megovej. Pre milovníkov výtvarného umenia v kostolnej záhrade boli vystavené obrazy z maliarskeho tábora jánošíckeho MOMS. K dispozícii na obchôdzku bol aj kostol a aj etnodom Anny Kolárovej.

Program spestrili aj tí najmladší, žiaci Základnej školy T. G. Masaryka spevom a tancom Výstava obrazov v kostolnej záhrade

Po prvýkrát toho roku na višňovom dni volili aj najlepšiu višňovú pochúťku. Komisia to vraj nemala ľahké, avšak rozhodla, že tretiu cenu udelí Aničke Mangerovej za Pavlove minikoláče. Druhé miesto získala strapatá pita, ktorú vyrobila Vera Selakovićová z Plandišta, kým prvú cenu získala Moskva torta, ktorú pri tejto príležitosti Jánošíčanka Alena Halabrínová vyrobila v tvare višní. Nasledovala, pravdaže, večera a kamarátenie v dobrej nálade a tanci pri hudbe Vladimíra Hudeca a Miroslava Svetlíka z Padiny. „Trochu som sklamaná, že nás ohrdili ženské spolky z našej obce, ale aj nám najbližší slovenský spolok z Hajdušice. Avšak koho niet, bez neho sa môže a musí... Vcelku som spokojná, ako to dopadlo. Boli síce určité organizačné nedopatrenia, ale sme to predsa úspešne dosiahli do konca. Tá situácia s višňami nás však trochu trápi, či o rok namiesto Dňa višieň nebudeme organizovať Spomienky na višne. Veď aj toho roku niektorí pestovatelia neoberali višne a povedali nám, aby sme si naoberali... Vraj nech ich aspoň my využijeme, keď ich nikto nekupuje, takže sme si naplnili mrazničky a časť sme už aj prerobili. A vďaka za to, že všetko dobre dopadlo, určite patrí aj Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý ako aj doteraz nančne podporil toto naše podujatie, tiež Alibunárskej obci a miestnemu spoločenstvu, ako aj viacerým podnikateľom. Za spoluprácu sme povďační aj našej základnej škole, jánošíckemu MOMS, slovenskému evanjelickému cirkevnému zboru, ako aj našim

Víťazky súťaže o najchutnejšiu višňovú pochúťku: Anička Mangerová, Alena Halabrínová a Vera Selakovićová (zľava) s predsedníčkou Spolku žien Jánošíčanka Miluškou Chrťanovou

maliarom Michalovi Nemcovi a Anne Omastovej. Najväčšia vďaka však patrí našim usilovným ženičkám, členkám spolku, ktoré nešetrili sily, aby toto podujatie dopadlo tak, ako sme si želali,“ povedala nám predsedníčka združenia Miluška Chrťanová.

SLUŽBY BOŽIE K UKONČENIU ŠKOLSKÉHO ROKA V LALITI Náš Pán všetky deti ľúbi

Juraj Pucovský

Len niekoľko dní po ukončení školského roka 2021/22 žiaci, ktorí navštevujú hodiny evanjelického náboženstva, sa stretli na službách Božích v lalitskom kostole. Bola to svojrázna rozlúčka pred letnými prázdninami. V kostolných laviciach okrem žiakov a pokon rmačnej mládeže bolo aj viac ako obvykle ich rodičov, starých a krstných rodičov, príbuzných a ostatných veriacich.

V príležitostnej kázni domáca pani farárka Zuzana Poničanová na úvod zdôraznila: „Sú chvíle v živote jednotlivcov a spoločenstiev, keď sa treba pozastaviť, obzrieť sa späť a hodnotiť pominulé obdobie. A takéto chvíle sú opäť tu, pretože je koniec školského roka... V súvislosti s tým sa nám tlačia otázky: môžeme byť spokojní, vykonali sme všetko to, čo sme mohli a mali, robili sme si povinnosti na sto percent, alebo sme niekedy zaháľali, môžeme sa tešiť z našich výkonov?“

Odpoveď znie, že zodpovednosť za to nenesú iba úradní pracovníci, učitelia, funkcionári cirkevných zborov a kňazi. Na náboženskej výchove detí sa majú podieľať aj rodičia, mysliac na Ježišovo napomenutie: „Nechajte dietky a nebráňte im prichádzať ku mne...“ Rodičia majú peknú zodpovednosť za svoje ratolesti; veď poriadne, čestné, schopné deti sú najväčším darom od Hospodina...“ V predškolskom veku deti sú vnímavé, ale potom v rodine majú pri výchove pôsobiť aj ich starí rodičia. Aj krstní rodičia sa ku krstnej výchove v bázni Božej zaviazali pri krste svätom, a to znamená, že majú svoj záväzok plniť.

Potom žiaci a návštevníci detskej besiedky pred oltárom zaspievali dve pesničky. Prvá bola povďačná za to krásne nedeľné ráno a druhá pod názvom Náš Pán všetky deti ľúbi, v ktorej sa odkazuje – černoch, beloch, Indián, všetky deti ľúbi Pán; aj mňa!

Predtým ako si na východe z kostola vychutnali zmrzlinu, ktorou ich častoval lalitský zbor, farárka Z. Poničanová

Lalitskí žiaci, návštevníci detskej besiedky, so svojou pani farárkou Zuzanou Poničanovou a s diplomami v rukách pred oltárom

všetkým deťom odovzdala pamätné diplomy o úspešnom ukončení výučby náboženstva v ZŠ Nestora Žučného a v detskej besiedke. Deti sa s radosťou rozišli na zaslúžené prázdniny, ktoré využijú, ako najlepšie vedia, môžu a chcú, aby sa znova stretli v prvý septembrový deň.

CHORVÁTSKO Laliťanky v Rijeke

Miroslav Pap

Matica slovenská v Rijeke už 22 rokov pravidelne do svojich aktivít zaraďuje aj organizovanie Dní slovenskej kultúry. Tohto roku sa ich rozhodli usporiadať 23. júna s trvaním štyroch dní. Ide o podujatie, ktorého cieľom je propagovať slovenskú kultúru prostredníctvom početných výstavných, kultúrno-umeleckých a vzdelávacích programov. Stredisko dianí bolo v centre Rijeky na námestí, na ktorom v rámci programu vystúpili FS Slovenka z Rijeky, FS Podžiaran z Papradna zo Slovenska, ako aj členky Spolku žien Matkino srdce z Lalite. Na námestí bola prezentovaná aj tradičná slovenská gastronómia. Aj Laliťanky do Rijeky priniesli vlastné špeciality, ktoré podľa ich tvrdení veľmi chutili návštevníkom. Zmes gastronómie, tancov, spevov a tradičného odevu oslovil početných návštevníkov a okoloidúcich. V novom Slovenskom dome boli vystavené prvky tradičného odevu Slovákov z Rijeky. Tu bola nainštalovaná aj výstava obrazov a fotogra í znázorňujúcich tradičnú kultúru.

Z Lalite sa na podujatí zúčastnili Marka Macková, predsedníčka Spolku žien Matkino srdce, potom Mária Grňová, Mária Benková, Anna Demiterová a Soňa Demiterová. Sprevádzali ich aj Igor Praća, pomocník predsedu Obce Odžaci, a Daniela Lazorová, školská inšpektorka Obce Odžaci.

Účinkujúci mali možnosť absolvovať aj poznávací výlet Kvarnerského zálivu a na ostrove Volosko položili kvety na pamätnú tabuľu venovanú Svetozárovi Hurbanovi

Na námestí v Rijeke s bohatou ponukou

Vajanskému. Laliťanky navštívili aj Opatiju a Krk. „Po prvýkrát máme také veľké a hromadné podujatie v našom novom Slovenskom dome. Zišlo sa tu okolo sto účastníkov zo Slovenska, Chorvátska a Srbska, čo nás nesmierne teší. My sme malá časť Matice, ale máme veľké srdce a usilovne pracujeme so všetkými našimi sekciami, s ktorými pravidelne cestujeme,“ uviedla Miroslava Gržinićová, predsedníčka Matice slovenskej v Rijeke.

Dni slovenskej kultúry každoročne podporuje Prímorsko-goranská župa, mesto Rijeka, Zväz Slovákov v Chorvátsku, Rada pre národnostné menšiny v Chorvátsku a Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Foto: z archívu lalitského spolku žien

ANKETA S OBČANMI KULPÍNA Letovanie ako uvoľnenie a naberanie nových síl

Katarína Gažová

Leto je obdobím roka, keď si najčastejšie dovolíme dlhší oddych od každodennosti a rôznych záväzkov. Ako sa hovorí, najlepšie je pritom vypadnúť z prostredia, v ktorom žijeme a pracujeme, vypojiť sa aj psychicky, aj fyzicky a nazbierať nové sily, teda takpovediac doplniť baterky do ďalších dní... Na tému, kam cestovať a aké sú na to možnosti, nám povedali niekoľkí Kulpínčania.

Todor Radanov: „Venujem sa turistike už dlhé roky. Ľudia si plánujú cestovanie podľa svojich možností. V poslednom čase je medziiným medzi našimi Kulpínčanmi, ale aj občanmi celej našej obce pozoruhodný záujem o zájazdy do Sarajeva, a potom obchádzame aj Visoko, čiže tzv. bosnianske pyramídy. Druhá lákavá destinácia je Trebinje – Dubrovnik alebo Trebinje – Mostar. Tieto túry sa konajú takpovediac každý mesiac, takže z našej obce je to už desiaty organizovaný zájazd. Výhoda je aj v tom, že si ľudia zabezpečili nančné poukážky, ktoré im umožňuje štát, a tak ľahšie nančne zdolajú poplatok za cestovanie. Schvaľujem možnosť poukážok, lebo umožňujú aj ľuďom s nižšími príjmami cestovať. Aj z dôvodu, že majú možnosť spoznať turistické potenciály našej krajiny, ktoré sú naozaj rôznorodé a lákavé. Často cestujeme ďaleko za hranice a pritom doma máme krásne prírodné bohatstvá, lákavé destinácie, ktoré sme ešte nevyužili. Teraz je taká možnosť

reálnejšia a dostupnejšia.“ Katarína Zorňanová: „Spolok kulpínskych žien si skôr dal záležať aj na organizovaní výletov pre svoje členky. Toto obdobie pandémie však nevplývalo dobre na ľudí a myslím si, že iste majú aj obavy a z toho dôvodu sa nerozhodujú často cestovať. Po zvážení možností som sa rozhodla ísť na taký týždňový oddych do Vrdnika. Pravdaže, je výhoda, že sa dajú využiť poukážky od štátu. My ideme dve ženy na oddych do Vrdnika. Ubytovanie máme súkromné vo vile, ktorá je vzdialená iba 300 metrov od Todor Radanov tamojšieho komplexu bazénov, takže sa tešíme na oddych, na kúpanie, na prechádzky, a verím, že si počas tohto oddychu načerpáme nové sily do ďalších dní. Na tento oddych plánujeme ísť na sklonku augusta.“ Jasna Tomićová: „Po dlhšom

Katarína Zorňanová

rozhodovaní o tom, ktorú destináciu si vybrať, tohto leta sme si naplánovali rodinné letovanie do Grécka, do Lefkady. Bude to začiatkom augusta a spolu so mnou a mojím manželom pôjdu aj naši vnukovia a mladšia dcéra. Tešíme sa na letný oddych a deti na krásne chvíle letných prázdnin. Na tomto mieste v Grécku sme už letovali, takže to tam poznáme. Veľmi sa nám páčia tamojšie krásne exotické pláže. Cestovať budeme autom a potom sa tak budeme môcť presúvať Jasna Tomićová z jednej pláže na druhú, lebo sú také lákavé, že je škoda tam byť a nevidieť a nevyužiť všetko, čo sa nám ponúka.“