34 minute read
Krása folklóru a tradície
from Hlas ľudu 29/2022
47. KRAJANSKÁ NEDEĽA V RÁMCI 55. FOLKLÓRNYCH SLÁVNOSTÍ POD POĽANOU V DETVE Krása folklóru a tradície
Jasminka Činčuráková-Galambošová
Advertisement
Vdňoch 8. až 10. júla Banskobystrický kraj žil folklórom, zvlášť Detva. Vo veľkolepej detvianskej prírodnej scenérii na jedinečnom am teátri prebiehali 55. Folklórne slávnosti pod Poľanou. Každoročne sa na detvianskej scéne prezentujú aj krajanské folklórne súbory Slovákov žijúcich v zahraničí v rámci Krajanskej nedele a tohto roku odznel jej 47. ročník.
Slávnosti sa v piatok 8. júla začali už niekoľko hodín pred uvítacím programom, a to práve
Pekári z Hložian
Kováči, debnári a horári z Kovačice
dlhoročného umeleckého vedúceho Štefana Nosáľa. Nemožno nespomenúť, že hľadisko am teátra bolo vyplnené do posledného miesta.
NOVINÁRI Z VOJVODINY DALI PRÍZVUK NA KRAJANSKÚ NEDEĽU A KRAJANSKÝ DVOR
Dva slovenské súbory zo Srbska Kultúrno-osvetový spolok Jednota Hložany a Folklórny súbor V šírom poli hruška DK Kovačica pricestovali ešte vo štvrtok. Už podvečer začali nácvik spoločného programu pod názvom Remeslo má zlaté dno s účastníkmi v telocvični v rámci internátu pri Strednej odbornej škole hotelových služieb a obchodu vo Zvolene. Účastníkov privítal režisér a scenárista Vlastimil Fabišík so spolupracovníkmi, prítomný bol aj predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Milan Ján Pilip. Predtým bola osobitná porada s vedúcimi súborov. Náročné nácviky folkloristi mali každý deň, jedna časť prebiehala aj na otvorenom javisku v Banskej Bystrici. Program Remeslo má zlaté dno mal za cieľ poukázať na dávno zabudnuté remeslá. Účastníci sa zamerali na prácu remeselníkov, ale i remeselnícke tance, spevy, zábavy remeselníkov, obyčaje a remeselný jarmok. Treba spomenúť, že v medzinárodnej Dramaturgickej rade členmi zo Srbska sú Ján Slávik a Marijan Pavlov. Do programu boli pozva-
otvorením Krajanského dvora. Popoludní v meste Detva vyhrávali heligonkári pred Domom kultúry a hudobná pozvánka prešla celou Detvou až na am teáter. Organizátor aj tentoraz pripravil veľmi bohatú programovú náplň nielen v meste, ale aj v areáli spomenutého detvianskeho am teátra.
Tento ročník slávností sa vyznačoval veľkou návštevnosťou. V to sa presvedčili aj účastníci a novinári z Vojvodiny, ktorí sa zvítali so svojimi susedmi, rodákmi a známymi, ktorým nebolo ťažko precestovať aj 300 kilometrov. Naši Slováci žijúci na Slovensku prišli vidieť to, čo zachovávame po našich predkoch a na čo sme hrdí. Predovšetkým folklór, ale i všetko späté s ním, prišli podporiť svojich, porozprávať sa s nimi a, samozrejme – pozrieť si aj pestrosť slovenského folklóru z krajiny našich predkov na ústrednom dejisku v Detve. Po uvítacom programe domácich kolektívov a jednotlivcov z Podpoľania pod názvom Vitajte v Detve odznel celovečerný koncert tanečného súboru, orchestra a speváckej skupiny Lúčnica. Bol to výber choreogra í jej
Časť hudobníkov a účastníkov zo Srbska na Krajanskom dvore
né súbory, ktoré boli vybrané pre rok 2020, a to z Českej republiky (FS Šmykňa, Ostrava), Francúzska (FS Nádeje, Paríž), Maďarska (FS Tešedík, Sarvaš), Poľska (FS Dolina, Krempachy), Rumunska (FS Ďatelinka, Varzaľ a FS Lipka, Bodonoš), tiež zo Srbska (KOS Jednota Hložany a FS V šírom poli hruška, Kovačica). Súbor z Kanady bol znemožnený sa zúčastniť.
Výsledok spoločného programu predviedli krajania v nedeľu vo včasné popoludnie na jedinečnom javisku v Detve. Ináč hľadisko má kapacitu až 6 000 divákov. Okrem spevu a tanca program spestrili aj videonahrávky starých remesiel. Zo Srb-
ska to bol sódovkár M. Kováč, kolár J. Peška a tortárka, ktorá zhotovila baranča, A. Slavková. Aj tento program vzbudil veľký záujem a diváci sa odvďačili silným potleskom. Moderovala ho dvojica majstrov slova Martin Kopor a náš novinár moderátor Rastislav Zorňan. Program pripravili: Vlastimil Fabišík, Katarína Királyová, Dominik Rabatín, Peter Čekan, Michal Jurko, Ondrej Drahotský, Lucia Holodňáková a Ján Vŕbka. Garant programu bol ÚSŽZ a realizátor programu FS Púčik, Brno, Česká republika. Naše dva FS tvorili mladší tanečníci základoškoláci, stredoškoláci a mládež, ktorí prvýkrát zavítali na Krajanskú nedeľu a na jedinečné podujatie Folklórne slávnosti pod Poľanou v Detve. Stále sa rozprávali po slovensky, resp. svojím nárečím a nie úradným jazykom krajiny, z ktorej prichádzajú.
KRAJANSKÝ DVOR
Majster Vlado Pavel Pavlov na Krajanskom Paralelne s progradvore mom na ústrednom javisku prebiehal aj Krajanský dvor, jedno z najmladších sprievodných programov. V rámci neho sa prezentujú tradície Slovákov žijúcich v zahraničí. Otvorená bola aj výstava Tradičné remeslá v krajanskom prostredí. Pripravili ju etnológovia Katarína Királyová z Maďarska a Marijan
Na záver programu Remeslo má zlaté dno
Nácvik spoločného programu krajanských súborov
Pavlov zo Srbska. Okrem iného v rámci výstavy na tvári miesta výrobu metiel priblížil Vlado Pavel Pavlov z Kysáča. Krajanský dvor bol zameraný prevažne na prípravu a predaj jedál, tiež suvenírov. Svoje špeciality prezentovali Matica slovenská Osijek a Rijeka z Chorvátska, Demokratický zväz Slovákov a Čechov z Rumunska, Slovenské regionálne kultúrne stredisko Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku v Jači, Ukrajinu predstavila Darinka Habor. Keď ide o Slovákov zo Srbska, Matica slovenská v Srbsku tentoraz predstavila Šíďanov a šídsku klobásu a Boľovské združenie Perla pripravovalo pirohy a nadlacky. Okrem spomenutých bol tu aj Spolok kysáčskych žien a Aktív žien zo Silbaša, tiež Renáta Súdiová zo Selenče s výšivkami. Všetci svoju dedinu a špeciality predstavili aj na malom javisku. Na jarmočnej scéne si zaspievali naši sólisti: Ľudmila Berediová-Stupavská z Kysáča, Martina Agarská z Boľoviec, Ivan Slávik z Kysáča, Juraj Súdi st. zo Selenče a ďalší, ktorých sprevádzali hudobníci z Kovačice, Vojlovice a zo Selenče. Organizátor pripravil aj školu dolnozemských tancov. To, čo je príznačné pre toto podujatie, je aj veľký jarmok, kde sa prezentujú remeselníci – výrobcovia fujár, drumblí, kožiari, hrnčiari...
Tento ročník poznačila aj výstava venovaná Ľudovi Pomichalovi z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý umrel tohto roku. Bol publicistom a vášnivým fotografom, veľkým kamarátom mnohých krajanov a neúnavne sledoval aj toto podujatie.
Na záver doložíme, že Detvu treba zažiť. Tohtoročnú Krajanskú nedeľu a hlavný program 55. Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve zo slovenských médií zo Srbska sledovali Hlas ľudu a RTV Vojvodina, a to vďaka hložianskemu FS, ktorý podal nápomocnú ruku v realizácii zájazdu.
Výzva na Stretnutie slovenskej študujúcej mládeže, ktoré sa uskutoční v rámci SNS 2022
Pozývame všetkých slovenských študentov, tiež študentov, ktorí ukončili štúdium v akademickom roku 2021/2022, aby sa zúčastnili Stretnutia slovenskej študujúcej mládeže, ktoré sa uskutoční v rámci tohtoročných Slovenských národných slávností vo štvrtok 11. augusta 2022 v Slovenskom dome v Báčskej Palanke.
Pre účastníkov stretnutia je pripravený bohatý a rôznorodý program a neformálne voľnočasové aktivity.
Harmonogram stretnutia:
10.00 – 11.00 h Príchod účastníkov a občerstvenie
11.00 – 12.00 h Dielne (Tanečný dom, Skús si zahrať, Maľované taniere, Športuj) 12.00 – 17.30 h Voľný čas pri Dunaji a jazere Tikvara, voľné aktivity v Slovenskom dome (obed v balíčku) 18.00 h Prechádzka mestom a návšteva múzea 20.30 h O ciálna časť stret nutia (odovzdávanie diplomov a odmien študentom, ktorí ukončili štúdium) 21.30 h Študentská zábava
Pozývame študentov, ktorí sa plánujú zúčastniť stretnutia, aby sa prihlásili prostredníctvom online dotazníka do 7. augusta 2022. https://forms.gle/WqGTrmu8u6YoF1z39
Študentov, ktorí ukončili štúdium (Ing., Mgr. a PhDr.) v školskom roku 2021/2022, prosíme, aby vyplnili druhú časť online prihlášky (získaný titul, vlastnú fotku a prezentáciu diplomovej práce v PowerPointe).
Plánované je organizovať prepravu pre účastníkov stretnutia, záujemcovia budú s detailmi načas oboznámení.
Všetci ste srdečne vítaní!
MOMS Báčska Palanka a Osvetová komisia MSS
VÝKLAD NOVÝCH KNÍH
(ISBN 978-86-7103-588-0)
Jaroslav Čiep
Čerstvý laureát Ceny Nového života slovenský vojvodinský básnik Daniel Pixiades (1931) je kysáčsky rodák žijúci v Kanade. Učiteľskú školu ukončil v Sombore a ako učiteľ pôsobil vo viacerých prostrediach. Bol redaktorom juhoslovanského periodika Naše novine, spolupracoval s československými novinami Ľudové zvesti a pracoval v miestnom juhoslovanskom rozhlase. Je členom Literárneho združenia Desanky Maksimovićovej, Združenia spisovateľov Srbska (od roku 2017), Spolku slovenských spisovateľov (2017), Združenia spisovateľov Vojvodiny a Čiernej Hory (2018) a čestný člen Združenia petrohradských spisovateľov v Rusku (od roku 2021). Píše básne, poviedky, eseje a články po slovensky a srbochorvátsky. Jeho knihy sú preložené do nemčiny, francúzštiny, angličtiny, ruštiny, španielčiny a iných jazykov. V týchto dňoch Danielovi Pixiadesovi tlačou vyšla ďalšia kniha. Pomenovaná je Smery a pobrežia a s podtitulom Eseje iných o mne. Knihu na vydanie pripravili Zdenka Valentová-Belićová a Smiljana Pixiadesová. „Početné preklady a vydania vo svete okrem čitateľskej recepcie podnietili aj kritické čítanie. O jeho tvorbe písali viacerí autori. Z vojvodinských Slovákov je to v prvom rade Víťazoslav Hronec, ktorý ho tiež zaraďoval do výberov a chrestomatie, následne aj Samuel Boldocký a Annamária Boldocká-Grbićová. Na Slovensku o jeho poézii písal Dalimír Hajko. Zo Srbov to boli Milutin Duričković, Nada Karadžić, Radenko Bjelanović a Dajana Lazarević, kým po rusky písali Vladimir Babošin, Natalija Nedjalkova, Zin Ben Otrnan, Nino Sabanadze a Marijana Solomko. Autorovo predsavzatie všetky tieto texty zoskupiť a vydať ako jednu publikáciu, ktorá vyjde po slovensky u nás vo Vojvodine, svedčí okrem iného o jeho vnímaní seba ako príslušníka tejto komunity a tiež potvrdzuje aj jeho vedomie o aktuálnej recepcii svojho diela na strane jednej, a vedomie o význame recepcie a kritického hodnotenia ako dôležitého procesu a autorsko-čitateľského vzťahu na strane druhej. Práve preto v druhej a tretej časti knihy Smery a pobrežia, ktorá je pred vami, ako osobitný výber zaradil tie básne, ktoré recenzenti vo svojich textoch uvádzajú a o ktorých sa následne vytvára dojem ako o najkomunikatívnejších segmentoch jeho básnického opusu,“ napísala v predslove ku knihe Recepcia tvorby Daniela Pixiadesa vo svete Zdenka Valentová-Belićová, ktorá všetky eseje zo srbčiny aj preložila, a z ruštiny to urobila Dajana Lazarevićová. Jednotlivé Pixiadesove básne zaradené do tejto knihy zo srbčiny preložili Katarína Pucovská a Víťazoslav Hronec. Na záver nechýbajú poznámky o prekladoch, medailóniky o ilustrátorke, prekladateľke a autorovi. Kniha je ilustrovaná farebnými reprodukciami obrazov akademickej maliarky a gra čky Aleny Klátikovej (1991) z Nového Sadu. Publikáciu Daniela Pixiadesa Smery a pobrežia / eseje iných o mne vydalo Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci. Kniha vyšla mimo edícií a zároveň je 302. publikácia vydaná v SVC. Táto kniha rozmeru 20 x 15 cm vytlačená na ofsetovom papieri v rozsahu 264 strán a zviazaná v tvrdom prebale vyšla s vročením 2022. V náklade 50 kusov ju vytlačila tlačiareň Futura v Novom Sade.
Oznamy
KRÍŽOVKA ČÍSLO 29
autor: JÁN BAŽÍK
pozdravný prejav kolektívna cesta
plošná jednotka
1. časť tajničky
pozdrav
Zaječar
dinár
HLAS ĽUDU
predložka
súbor osí tráv obidvaja bezprávny človek
pole
vydula
široký kabát
smer pohybu rádius dokonca, len obmena básnik Krasko
krídlo budovy druh, rasa prírodný jav nobélium
darovala mužské meno
United Kingdom terbium čuchový orgán športový čln
silícium
kiloampér
osobné zámeno
prísľub
klások bočná loď v bazilike
ženský spevácky hlas Ancona polónium
lantán
erbium Taliansko úplnosť
karát jeden z prstov riečni rybári
2. časť tajničky
V tajničke je meno a priezvisko slovenského básnika.
unsplash.com
ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 28
– VODOROVNE: Ľuboslav, u, črtalo, do, topil, oba, kosy, vada, VA, íl, dno, P, t, RAI, KO, ZA, Štúr, Popa, apo, obilo, ab, Renáta, I, trasovať
TAJNIČKA: ĽUDOVÍT ŠTÚR
Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 28 z čísla 28 Hlasu ľudu z 9. júla 2022 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získal: VLADIMÍR POLIOVKA, Ul. Jána Kollára č. 20 a, 22 300 STARÁ PAZOVA. Blahoželáme.
Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs
Oznamy
Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje
OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu
Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS69, NSH69, NSU69, NSL69, NSO69, NSJ69 NS – LIMAN 2, v Ul. Ilije Đuričića číslo 1, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3653/3, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad.
Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h.
Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu doručiť svoju mienku v písomnej forme na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.
Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje
OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu
Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS23, NSH23, NSU23, NSL23, NSO23, NSJ23 NS – JOVANA DUČIĆA, na Bulvári Jovana Dučića číslo 7, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 7770/13, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad.
Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h.
Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu doručiť svoju mienku v písomnej forme na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.
Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje
OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu
Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS229, NSU229, NSL229, NSO229, NSJ229 NS – PMF, Námestie Dositeja Obradovića číslo 3, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3660/6, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad.
Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h.
Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu doručiť svoju mienku v písomnej forme na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.
Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/2009) zverejňuje
OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie
Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia dňa 8. 7. 2022 schválil rozhodnutie o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Rekonštrukcia prípojkovo-rozvádzacieho zariadenia 220 kV Kovačica, nositeľa projektu EMS, AD Beograd, Ul. kneza Miloša č. 11, Belehrad.
Rozhodnutie o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39).
Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.
MILOVNÍCI KNÍH
Potešte svojich najmilších knižnými vydaniami Hlasu ľudu:
1. Mária Kotvášová-Jonášová: Mať pätnásť je také ťažké alebo Striptíz, poviedky pre tínedžerov, cena 500 din. 2. Jaroslav Feldy: Keď v živote nekvitli iba ruže – Ranená mladosť, skutočné životné osudy ľudí zo sriemskych dedín Erdevíka a Bingule, cena 600 din. 3. Zborník prác: Kysáč 1773 – 2013, všetko o Kysáči, od založenia po súčasnosť, cena 2 000 din. 4. Anna Horvátová: Jazykové omyly 2, zbierka poučiek z oblasti slovenského pravopisu, výslovnosti, gramatiky a slovnej zásoby, cena 250 din. 5. Anna Horvátová: Jazykové omyly 3, zbierka poučiek z oblasti slovenského pravopisu, výslovnosti, gramatiky a slovnej zásoby, cena 250 din. 6. Ján Šimoni: Matematika od stredoveku po 18. storočie, príručka určená učiteľom matematiky a prírodných vied, cena 800 din. 7. Ľudmila Berediová-Stupavská: Julinkine uspávanky, venček slovenských ľudových uspávaniek, cena 300 din. 8. Milina Vrtunská: Inde/Poziv na putovanje, reportáže, cena 300 din. 9. Oto Filip: Tak som to videl, mozaika textov a fotoprílohy, cena 500 din.
Jednotlivé tituly si môžete OBJEDNAŤ v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 021/47-20-840 alebo 063/47-20-84; na e-mail: nvu@hl.rs, tamasiova@hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a v Báčskom Petrovci (021/22-80-042).
Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje
OZNÁMENIE
o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu
Nositeľ projektu Hamburger Recycling Serbia, s. s r. o., Belelehrad (Zemun), diaľnica do Nového Sadu číslo 74, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výmeny v kapacite skladovania a spracovania bezpečného odpadu v zariadení na spracovanie – skladovanie a opätovné využívanie bezpečného odpadu v Novom Sade, v Ulici put novosadskog partizanskog odreda číslo 11, na katastrálnych parcelách číslo 2245/3, k. o. Nový Sad I, a číslo 480/9, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad.
Nositeľ projektu v predmetovom zariadení zmenšením jednotlivých druhov bezpečného odpadu uvedených indexovými číslami v podanej žiadosti plánuje výmenu kapacity skladovania (maximálna projektovaná kapacita skladovania v jednom spracovaní vynáša 400 t, čiže plánovaná kapacita skladu: 400 t denne / 8 800 t mesačne / 105 600 t ročne) a výmenu kapacity spracovania (maximálna denná kapacita spracovania na dvoch lisoch vynáša 160 t, čo počas 280 pracovných dní vynáša 44 800 t ročne).
Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 7. júla 2022 schválila rozhodnutie číslo VI-501-523/22, že nie je potrebný odhad vplyvov predmetového projektu na životné prostredie.
Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs.
Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.
DROBNÝ OZNAM
KUPUJEM staré a nové perie, alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/2282-278. SPOMIENKA
Venujú ELENKA GRŇOVÁ
1950 – 1997 – 2022 poštárka z Pivnice
jej najbližší
SMUTNÁ ROZLÚČKA
s manželom
JÁNOM ČÁNIM
23. 11. 1938 – 30. 6. 2022 z Kulpína
Spi ticho, tichučko, dnes dosníval si života sen a cestou bolesti odišiel si tam, kde je pokoj a láska len.
Tichú spomienku na Teba si zachová
manželka Zuzana SMUTNÁ ROZLÚČKA
s otcom
JÁNOM ČÁNIM
23. 11. 1938 – 30. 6. 2022 z Kulpína
Klesli ruky pracovité, stíchlo srdce dobré, unavené, už je po bolestiach, utrpení, už je po živote, je len rozlúčenie.
Za všetko Ti ďakujeme.
S láskou a úctou:
syn Miroslav s manželkou Zdenkou
SMUTNÁ ROZLÚČKA
so starkým a prastarkým
JÁNOM ČÁNIM
23. 11. 1938 – 30. 6. 2022 z Kulpína
Stíchlo navždy srdce zlaté, zhasol na Tvojich očiach svit, ťažko sa nám bude tu bez Teba žiť…
Na Teba si budú spomínať:
vnuk Jaroslav s manželkou Marcelou a dcérkou Vivien a vnučka Svetlana Smatanová s manželom Jaroslavom a dcérkou Viktóriou SMUTNÁ ROZLÚČKA
s bratrancom
JÁNOM ČÁNIM
23. 11. 1938 – 30. 6. 2022 z Kulpína
Na Tvoju lásku a dobrotu nikdy nezabudnú
sesternice Čelovská a Hašková s rodinami Oznamujte v Hlase ľudu
021/ 47-20-840 021/47-20-844
inzercia@hl.rs
SMUTNÁ ROZLÚČKA
so švagrom
JÁNOM ČÁNIM
23. 11. 1938 – 30. 6. 2022 z Kulpína
Ako ticho žil, tak ticho odišiel, skromný v živote, veľký vo svojej láske a dobrote.
Na Teba si budú spomínať:
rodiny Koruniaková a Sabová SMUTNÁ SPOMIENKA
na
MÁRIU STRACINSKÚ
rod. Paulíňovú 3. 6. 1938 – 11. 7. 2017 – 2022 z Báčskeho Petrovca
S úctou a láskou si na Teba spomínajú:
syn Ján Stracinský a dcéra Mária Fábriová s rodinami SMUTNÁ SPOMIENKA
Uplynulo 10 rokov, čo nás opustil
JÁN PUDELKA
1939 – 2012 – 2022 z Pivnice
Čas plynie, ale spomienka na Teba navždy v srdciach zostáva.
S láskou a úctou si na Teba spomínajú:
syn Ján, dcéra Anka s manželom, vnuk Vlastislav s manželkou a pravnučka Vesna
Oznamy
BOĽAVÁ SPOMIENKA BOĽAVÁ ROZLÚČKA
VLADIMÍR VEREŠ
15. 1. 1977 – 17. 8. 2002 – 17. 8. 2022 študent
Dipl. Ing. technológie DOBROSLAV VEREŠ
15. 1. 1949 – 5. 7. 2022
zo Starej Pazovy
Nad ťažkým osudom našich najmilších aj kamenné srdce by zaplakalo.
SMUTNÁ ROZLÚČKA
s naším švagrom
Dipl. Ing. technológie DOBROSLAVOM VEREŠOM
15. 1. 1949 – 5. 7. 2022 zo Starej Pazovy
Ďakujeme Pánu Bohu za každú chvíľu, ktorou sme boli poctení prežívať s Tebou.
Rodiny Fabianová a Dolinajová Navždy zarmútení: Zuzana, Marína, Dejan, Filip a Petra
POSLEDNÁ ROZLÚČKA
s manželkou, mamou a starkou
ANNOU SUROVOU
rod. Očenášovou 15. 1. 1945 – 6. 7. 2022 z Kysáča
Ako ticho si žila, tak ticho si odišla, skromná vo svojom živote, veľká vo svojej láske a dobrote.
Budeš nám veľmi chýbať.
S láskou a úctou:
manžel Pavel a syn Pavel s manželkou Milinkou a synom Vladimírom
TICHÁ SPOMIENKA
na nášho starkého
JOZEFA BOLDOCKÉHO
2001 – 2022 z Nového Sadu
Tvoju lásku a šľachetnosť si chránime v našich spomienkach a srdciach.
Tvoji najmilší SMUTNÁ ROZLÚČKA
s príbuznou
JAROSLAVOU VLČEKOVOU
rod. Tomanovou z Kysáča
S láskou a úctou si na Teba vždy budú spomínať
Šmitovci SMUTNÁ ROZLÚČKA
s príbuznou
JAROSLAVOU VLČEKOVOU
rod. Tomanovou z Kysáča
S láskou a úctou si na Teba vždy budú spomínať
Agárskovci
Sledujte nás na našej vynovenej webovej stránke www.hl.rs
a Facebookovej stránke Hlas ľudu (www.facebook.com/Hlas.ludu.info)
ROZLÚČKA
so starkou
ANNOU SUROVOU
rod. Očenášovou 15. 1. 1945 – 6. 7. 2022 z Kysáča
Mamika naša najmilšia, ďakujeme Ti za Tvoju bezpodmienečnú lásku, jedine Boh vie, čo všetko sme v Tebe stratili.
V našom srdci žiješ večne ďalej…
s
JURAJOM PAVLISOM
1942 – 2022
Pamiatku na Vás si zachovajú a s úctou si budú spomínať
Dečaci 74: Jozef Poliak-Jožko, Ján Cicka-Pejo, Ondrej Haviar-Ondro, Ján Veňarský-Ján, Jaroslav Králik-Jaro a rodiny zosnulých hráčov Jozefa Hrku-Fiću, Jána Mizeráka-Jana a Adama Baláža-Adama
SMUTNÁ ROZLÚČKA
KAROL HALABRÍN
23. 5. 1939 – 27. 6. 2022 z Padiny
Navždy si budeme pamätať Tvoju lásku, dobrotu a starostlivosť.
Manželka Anna, syn Zlatko s manželkou Katarínou, vnuk Zlatko s manželkou Martinou a pravnúčatá Patrik a Daša
Šport
FK MLADOSŤ VOJLOVICA MEDZI DVOMI MAJSTROVSTVAMI Navštívili priateľov v Maribore
Vladimír Hudec
Futbalový klub Mladosť Vojlovica roky súťaží v západnej skupine Druhej juhobanátskej ligy. Viac rokov to bola najnižšia súťaž, avšak dva-tri roky dozadu po reorganizácii je medziobecná liga, v ktorej súťažia kluby z územia obcí Pančevo, Kovin, Kovačica a Opovo, a z nej možno zostúpiť do obecnej ligy. Keďže je v lige pomerne málo klubov, iba 11, hralo sa podľa dvojkolového systému, aby sa majstrovstvá hrali čím dlhšie. A tak v jeseni zohrali 14 a na jar 13 zápasov. V konečnom vojlovická Mladosť obsadila 7. miesto a zostala v lige, čo im aj bol cieľ. „Vcelku si myslím, že mužstvo Unirey z Uzdinu zaslúžene získalo titul majstra a postúpilo do Prvej juhobanátskej ligy práve tak ako aj druhé mužstvo Glogonja, ktoré si postup vybojovalo v baráži. My sme sa riadili porekadlom: Za málo peňazí málo muziky. Náš klub totiž nedostáva prostriedky a pritom sa snažia, aby to všetko bolo zdarma. „Naše mladšie kategórie hráčov neplatia členské, neplatia športový úbor, lekárske prehliad-
Po skončení majstrovstiev vojlovickí futbalisti, prvé mužstvo a veteráni a vedenie klubu v dňoch 18. až 21. júna pobudli v Maribore v Slovinsku. S tamojším
Kamarátenie rodičov a detí fotené dronom
môže stať, že niekto opustí klub. „Chceli by sme vrátiť hráčov, ktorí z Mladosti odišli do iných klubov. Sú to hlavne mladí hráči, a ak sa nám to podarí, nebudeme pátrať po iných posilách. Myslíme si, že nám to stačí, aby sme aj naďalej zachovali status člena tejto ligy. Vzhľadom na to, že sa nancujeme výlučne sami, o postupe do Prvej juhobanátskej ligy v tejto chvíli neuvažujeme. Inak keď ide o nancie, klub funguje tak, že prostriedky na fungovanie klubu zabezpečujeme od priateľov klubu, členského tak veteránov, ako aj nás z vedenia, ale máme aj jednotlivé podniky, súkromných podnikateľov, ktorí nás podporujú. Každý člen ve-
ky, prepravu, tréningy. Všetko majú zdarma. Tým spôsobom si pripravujeme hráčov pre naše mužstvo. Máme však problém, že nám jednotlivé súkromné školy futbalu odvádzajú talentovaných hráčov, a tak sa nám stalo, že sme pred dvomi rokmi zostali
Veteráni dvoch klubov pred zápasom v Maribore
z obecného rozpočtu a hlavne sme sa sami vynachádzali ohľadom prostriedkov. V súlade s tým sme spokojní, lebo nám prvoradý cieľ bolo obstátie v tejto lige,“ hovorí Muhamed Cimirotić, dlhoročný predseda klubu, ktorý naďalej zdôrazňuje, že v klube dôraz dávajú na prácu s deťmi bez kompletného kadetského mužstva, veľmi perspektívnej generácie hráčov, ktorá bola majstrom juhobanátskej ligy. Predsa my z tej školy futbalu regrutujeme hráčov do prvého mužstva. Vcelku môžem povedať, že máme dobrú školu futbalu vo všetkých kategóriách. klubom Malečnik, členom Tretej ligy Slovinska – severná skupina, Vojlovičania majú dlhoročnú družbu. Sú to zbratané kluby. Táto družba trvá od roku 2009. Každoročne sa dva kluby stretali buď v Maribore, alebo vo Vojlovici. Žiaľ, pre pandémiu sa dva roky nenavštevovali, ale toho roku družbu obnovili. Do Maribora odcestovalo prvé mužstvo Mladosti a veteráni. Zohrali dva zápasy a oba Vojlovičania prehrali, ale výsledky, pravdaže, boli v druhom pláne. Omnoho dôležitejšie bolo kamarátenie, čiže ten chýrečný tretí polčas, počas ktorého sa aj dohovorili, že sa o rok stretnú vo Vojlovici. S predsedom Cimirotićom sme si pohovorili aj o nadchádzajúcej sezóne. Povedal nám, že nateraz nikto neodišiel, aj keď sa
Mužstvo Mladosti pred rokom na Memoriáli
Miroslava Kováča-Koviho v Padine (foto: J. Bokor)
Kladú dôraz na prácu s deťmi. Muhsamed Cimirotić stojí prvý sprava.
denia má za úlohu zabezpečiť určité prostriedky, a hlavne sa nám to aj darí. Hlavne nie sme nikomu dlžní a hospodárili sme bez straty,“ povedal nám na záver tento húževnatý športový pracovník. Foto: z archívu klubu
súvaha majstrovskej sezóny pivnickej slávie Čoraz viac domácich hráčov
Ján Šuster
Po zostupe zo Somborskej oblastnej ligy vedenie pivnickej Slávie rozhodlo, že nebude za každú cenu trvať na rýchlom návrate, ale sústavnou prácou s domácimi hráčmi vytvorí silné mužstvo, s ktorým sa o dva-tri roky pokúsi prebojovať sa do vyššej ligy. Inač nečakane majstrom v sezóne 202l/2022 sa stalo mužstvo Soka z N. Gajdobry, ktoré až vo finiši majstrovstiev z trónu zvrhlo Tvrđavu, ktorá počas celých majstrovstiev suverénne panovala.
Dávid Šuster vyrástol v spoľahlivého brankára
Pivnická Slávia odohrala 24 zápasov, z čoho 14 vyhrala, 3 remizovala a 7 prehrala. Útočníci dali 63 a obrana prijala 24 gólov. Vcelku si na svoje konto zapísali 45 bodov, čo im stačilo na umiestnenie sa na 6. mieste v tabuľke. Začiatok však nebol úspešný. Už na prvom zápase doma s mužstvom Soka Slávia prehrala (1 : 2) a potom aj v Báči s Tvrđavou (2 : 0), po čom tréner Igor Korlat z B. Palanky, s ktorého prácou v klube aj napriek prehrám boli spokojní, nečakane opustil klub. Vedenie hneď za trénera postavilo Mladena Proleho, ktorý aj skôr niekoľko rokov trénoval Pivničanov. Pod jeho taktovkou mužstvo hralo otvorene a bojovne a snažilo sa dosiahnuť čím lepšie výsledky. V treťom kole pod jeho vedením Slávia doma porazila Maglić 4 :
Boris Petrović zohral všetky zápasy
0 a potom v Karađorđeve prehrala (1 : 0). Od toho času to už bolo omnoho lepšie a do konca majstrovstiev Slávia prehrala iba zápas v Kulpíne (3 : 1), kým 6 zápasov vyhrala a iba jeden remizovala. Vcelku v jarnej časti majstrovstiev odohrali Pivničania 12 zápasov – 7 vyhrali, 1 remizovali a 4 prehrali. Pritom dali 34 a prijali 14 gólov a na konto si zapísali 22 bodov. Jarná štatistika ďalej hovorí, že Slávia na domácom trávniku vyhrala 5 zápasov a jeden prehrala, dala 23 a prijala 5 gólov. Na hosťovania si priniesli 7 bodov, keďže dva zápasy vyhrali, 1 remizovali a 3
Zoltán Kirti nastrieľal najviac gólov
prehrali, dali 11 a prijali 9 gólov. Najväčšiu výhru doma Slávia dosiahla nad selenčským Kriváňom 6 : 2 a najväčšiu výhru na hosťovaní zaznamenali v B. N. Sele, keď deklasovali domáci B. hajduk 5 : 0. Počas uplynulej jari Pivničania neprehrávali až tak presvedčivo. Najväčšou prehrou doma bola minimálna prehra s mužstvom Soka 1 : 2 a na hosťovaní najväčšia prehra bola tá v Kulpíne (3 : 1).
V mužstve Slávie tejto jari vystúpilo 21 hráčov. Na všetkých zápasoch hrali Vlastislav Kuchta a Petrović, 11 zápasov zohrali Kirti a Bolehradský. Po 10 vystúpení si zapísali Záskalický, Grňa, Čobrda a Dávid Šuster. Deväťkrát vystúpili Latinović, Vinkovič, Benka a Ogrizović. Denis Šuster zohral 8, Samardžić 7 a Zabunov 6 zápasov. Po 5 zápasov odohrali Vladimír Kuchta a Beláni, Obradović zohral 4 a po 2 zápasy odohrali Zelić, Brňa a Badinský. Do listiny strelcov sa uplynulej jari zapísalo 9 hráčov. Po 6 gólov dali Kirti, Petrović, Bolehradský a Ogrizović. Štyrikrát skóroval Vlastislav Kuchta, 3 góly
Tréner Mladen Prole dôveroval domácim hráčom
dal Latinović a raz sa do listiny strelcov zapísali aj Čobrda, Grňa a Beláni. Rozhodcovia hráčom Slávie ukázali 14 žltých a jednu červenú kartu.
Vcelku s umiestnením na konci majstrovstiev sú spokojní tak vedenie, ako aj fanúšikovia. S prácou trénera sú tiež spokojní, najmä tým, že čoraz viac dôveroval domácim hráčom. Tak na začiatku jarnej časti majstrovstiev v mužstve bolo 6 cezpoľných hráčov, ale sa z rôznych dôvodov ten počet postupne zmenšoval a na poslednom zápase v mužstve boli iba sami Pivničania. Foto: J. Šuster
Rastislav Bolehradský (číslo 8) bol nebezpečný pre brankárov súperov (Foto: M. Pap)
RTV Panoráma
TELEVÍZIA VOJVODINA 2
Piatok 15. júla
20.30 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) 21.30 Spektrum (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30) 22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35)
Nedeľa 17. júla
10.30 Zostrih z 50. Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... v Hložanoch, 3. časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) 11.00 Dúhovka (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30) 11.30 Vysielanie pre dedinu (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00)
Utorok 19. júla
11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník
Pondelok – sobota
18.00 Denník
Dobrý večer, Vojvodina. Pravidelný piatkový kolážový blok ponúkne vejár príspevkov z rozličných slovenských prostredí. Okrem iného bude aj príspevok z Jánošíka, z podujatia Deň višieň.
Spektrum. V druhej časti piatkového bloku sa bude hovoriť na školské témy. Totiž 14. a 15. júla budúci stredoškoláci absolvujú zápis do stredných škôl. O tom, aká je situácia, pokiaľ ide o stredné školy so slovenským vyučovacím jazykom, ale aj o ďalších aktualitách sa bude hovoriť s hosťami v štúdiu.
Dúhovka. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí aj v tomto roku pozval širokú verejnosť na tradičné oslavy pamätného Dňa zahraničných
Slovákov v Bratislave, ktoré prebiehali v utorok 5. júla. Najprv predpoludním v Sade Janka Kráľa a podvečer v Átriu na Hviezdoslavovom námestí.
Kus atmosféry bude sprítomnený aj televíznym divákom.
Vysielanie pre dedinu bude venované predovšetkým oslavám Dní Pivnice a Pivničanom, záhradkárstvu a etnotémam.
NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA
Každý pracovný deň
18.25 Objektív v slovenskej reči
TV PETROVEC
Pondelok – sobota
18.25 Začiatok vysielania 18.30 Dokumentárny lm 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený lm 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy:
Piatok 15. júla
– Bridget Jonesová – S rozumom v koncoch
Sobota 16. júla
– Zakázaná láska
Pondelok 18. júla
– Blíženec
Utorok 19. júla
– Červená rieka
Streda 20. júla
– Kingsman – Tajná služba
Štvrtok 21. júla
– Nevera
21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania
Nedeľa 17. júla
17.00 Film: Louis a Luca – Veľké syrové preteky 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Nechápem, ako to dokáže 24.00 Záver vysielania
Každý pondelok
20.00 Hudobný mix
Každý piatok
18.15 Výber z programu TV Kovačica
Každú sobotu
18.15 Výber z programu TV Pančevo
TV STARÁ PAZOVA
Pondelok – piatok
17.00 Správy 22.00 Správy
Nedeľa 13.00 S vami a pre vás
S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.
RÁDIO STARÁ PAZOVA
Utorok – piatok
18.00 Ohlásenie programu 18.10 Meniny 18.15 Na dnešný deň 18.30 Kultúrna pozvánka 18.45 Servisné informácie 19.00 Správy 19.30 Malé oznamy 19.45 Hlas ľudu (piatok) 20.00 Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia)
Sobota
15.00 Ohlásenie programu 15.10 Meniny, Na dnešný deň 16.00 Zvončeky – vysielanie pre deti 16.30 Malé oznamy 19.30 Malé oznamy 19.40 Príspevky v rámci výmeny
Nedeľa
7.00 Ohlásenie, Servis 7.30 Malé oznamy 8.05 Meniny, Na dnešný deň 8.30 Slovo nášho Boha 9.30 Malé oznamy
RÁDIO PETROVEC
Utorok – piatok
9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia
Sobota
10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná relácia na aktuálnu tému
Nedeľa
10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí týždňa 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania
Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.
RÁDIO KOVAČICA
Na modrej vlne
– každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia
TV OBCE KOVAČICA
Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00
Nedeľa 17. júla
16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Divadelné predstavenie: Diablov čardáš
Utorok 19. júla
16.00 Oslava storočnice Ženského spolku v Kovačici Film: Medená veža
Piatok 22. júla
16.00 Koncert Tanečného klubu Balerina 2021
TELEVÍZIA PANČEVO
Nedeľa17. júla
7.00 Repríza relácie Dobrý deň
Streda 20. júla
12.30 Dobrý deň, kolážová relácia
RÁDIO NOVÝ SAD 3
Predpoludňajší program
Každý pracovný deň 8.00 – 10.00
Sobota 8.00 Správy 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň
Nedeľa
8.00 Správy 8.05 Vysielanie pre dedinu 9.00 Správy 9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti
Popoludňajší program
14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota)
Nočný program
23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)
S HORLIVÝM RYBÁROM JÁNOŠÍČANOM PAVLOM STAŇOM-BENDŽOM Futbal a rybačka, dve veľké záľuby
Vladimír Hudec
Jánošíčan Pavel Staňo-Bendžo je z povolania naftár. Celý pracovný vek strávil na naftových vrtoch v chotári rodnej dediny. Život mimo pracovného miesta mu však poznačili dve veľké záľuby – futbal a športový rybolov.
„Zhoda okolností je, že žijem vedľa, ako ju my v Jánošíku voláme – Kročkovej bary, a na druhej strane trochu ďalej je aj futbalové ihrisko. Keď som nesedel s trstinkou pri vode a nelovil ryby, behal som za loptou na ihrisku,“ hovorí.
Za sebou má úspešnú futba-
lovú kariéru. Hrával pre pionierov, neskoršie seniorov a potom aj pre mužstvo veteránov Futbalového klubu Jánošík. Nuž a keď nebehal za koženou, každú voľnú chvíľu využíval na odchod k vode. Svojráznou kuriozitou je, že definitívne prestal hrať futbal preto, že sa zranil na rybačke. Na kanáli DTD sa skĺzol, zlomil si členok a skončil, pravdaže, na operačnom stole. Odvtedy viac futbal nehrá, ibaže organizačne pomáha činnosť klubu a naplno sa venuje rybačke. Žiaľ, Kročkova bara je už dávno vysušená, ale mu to neprekáža, aby každú voľnú Pavel Staňo hrdý na svoj najväčší úlovok – 18-ki- chvíľu trávil pri logramového sumca (Foto: z rodinného albumu) vode. Najčastejšie rybárči na kanáli DTD, lebo mu je to najbližšie, ale veľmi často odchádza aj na asi 20 km vzdialenú rieku Brzavu neďaleko Hajdušice. Zabehne si aj na belocrkvanské jazerá a na ústie kanálu DTD do Dunaja pri dedinke Kajtasovo. Hovorí, že ten kraj pozná ako svoje vrecko. Okrem toho je aktívnym čle-
Vnuk Juraj súťaží pod dozorom starého otca a sestry Júlie (Foto: vlh) nom Združenia športových rybárov Babuška v Jánošíku a aktívne účinkuje vo všetkých jeho podujatiach a predsavzatiach. Zároveň je aj členom mužstva, ktoré sa zúčastňuje rôznych rybárskych súťaží. Má vraj z toho veľký pôžitok. „Tých súťaží sa zúčastňujú poloprofesionáli, ktorí súťažia na svetovej úrovni, a my sa s nimi nemôžeme porovnávať. Sú skúsenejší, viac trénujú, majú profesionálne rybárske náčinie, používajú špeciálne návnady, kým my ako návnadu používame tradičné červíky a ryby chytáme naším obyčajným náčiním. Treba však odísť. Vždy sa niečomu novému naučíme, získame nové skúsenosti, ale aj nových priateľov. Dokonca treba odísť aj preto, lebo ak sa my nezúčastníme tých súťaží, ani tie mužstvá neprídu na naše Dni rybárov. Nuž sa snažíme, nedáme sa zahanbiť a veru sa ani nezahanbíme. Nedávno som napríklad na súťaži v Kikinde bol lepší od svetového majstra.“
Pavel Staňo nachytal mnoho rýb. Najväčší bol 18-kilogramový sumec. Chytil aj desaťkilogramového amura a ďalšie veľké ryby. Tie menšie však vracia do vody. „Mnoho je pytliakov, ktorí ryby
Na minuloročných Dňoch rybárov v chytaní rýb udicou na dne Pavel Staňo (vľavo) chytil 425 gramov rýb a získal striebornú medailu. V spoločnosti s tajomníkom ZŠR Babuška Zlatkom Mamojkom, na tej súťaži aj rozhodcom.
(Foto: ZŠR Babuška) chytajú nedovolenými prostriedkami, najčastejšie sieťami, ale na rybí fond významne vplývajú aj rybári, ktorí ryby chytajú legálne, s povolením, udicou, ale domov si odnesú všetky ryby, ktoré chytili, bez ohľadu na ich veľkosť. Sú pravidlá, akú veľkú rybu si možno odniesť domov a ktorú treba vrátiť do vody. Malá 10- až 15-centimetrová rybka, ktorú vrátime do vody, narastie a bude sa rozmnožovať, a doma sa z nej nenaješ,“ pohoršuje sa. Tento horlivý športový rybár túto svoju záľubu prenáša aj na svojich vnukov Juraja a Júliu. Vždy keď to rodičia dovolia, odvádza ich k vode. Sedia s ním, pozorujú, ako starý otec chytá ryby. Starší Juraj už aj vyťahoval rybu z vody, ale ho starý otec Juraj a Júlia so starého otcovým úlovkom (Foto: z rodinného albumu) aj naučil, že malú rybku musí vrátiť do vody, aby narástla, čo Juraj tiež mnohokrát sám urobil. Okrem toho Juraj je už pravidelným účastníkom rôznych pionierskych súťaží, ktoré organizuje ZŠR Babuška, a neraz aj vyhral. „Mám z toho veľký pôžitok a teší ma, že moje vnúčence to baví. Tak sa vštepuje láska k vode, prírode a správnej rybačke,“ povedal nám na záver.
STAROPAZOVČANIA SA PRIPRAVUJÚ S VÄČŠÍMI NÁROKMI A teraz rozum do hrsti
Matej Bzovský
Ateraz rozum do hrsti. Povoľovať sa iste viac nebude a v budúcnosti sa musí hodnotiť iba to, čo sa dosiahne na hracej ploche. V žiadnom prípade nikdy viac za zeleným stolom. Bolo to základné odporúčanie mimoriadneho zhromaždenia staropazovskej Jednoty. Trojročná zlá skúsenosť, keď sa stále bojovalo o záchranu a darčekmi iných zabezpečovala záchrana, je ponaučením, aby sa také trpké chvíle, zvlášť pre rozčarovaných fanúšikov, nezopakovali.
Nová, žiaľ, už tretia záchrana prišla vďaka pripojeniu najbližších susedovcov FK Feniks 1995, ktorý úspešne pôsobil v republikovej súťaži iba tri roky a potom sa nečakane zriekol toho statusu v prospech Jednoty. Administratívna cesta k tomu nebola ľahká a času na jej ukončenie bolo málo. Vďaka výdatnej pomoci advokátskej kancelárie Lagundžić a jej majiteľom, inak verným fanúšikom modro-bielej čaty, sa všetko načas skončilo. Na adresu Jednoty prišiel elektronickou poštou najprv súhlas Výkonného výboru FZ Srbska a potom aj verifikácia zo strany VV FZ Vojvodiny, a tým činom Jednota aj ďalej v majstrovskom ročníku 2022/2023 zostala členom Srbskej ligy – skupiny Vojvodina. Mimoriadne zhromaždenie Jednoty za prítomnosti 16 členov tohto najvyššieho orgánu klubu a len deviatich priateľov klubu z radu fanúšikov (?!) iba potvrdilo to, čo patričné futbalové fóra rozhodli. Hlavným bodom rokovacieho
programu zhromaždenia, ktorý predostrel jeho predseda Jaroslav Baláž, bola obojstranná zmluva, čiže súhlas k pripojeniu FK Feniks 1995 pod zástavu Jednoty. Nuž a jedinou otázkou prítomných v súvislosti s týmto bolo: Kde sa budú hrávať zápasy? Odpoveď znela, že v jesennej časti sa bude hrať na zanedbanom štadióne Jednoty a po zimnej prestávke asi na Fenix Arene. Predtým sa však majú skončiť pojednávania o údajnom predaji tohto pekného Arealu medzi jeho majiteľom Milićom Stojakovićom na jednej a lokálnej samosprávy na druhej strane. Vzácny dokument – súhlas FZ Srbska na zjednotenie dvoch klubov „Spokojní sme s tým, že sa táto obsiahla práca úspešne skončila,“ povedal nám predseda Jednoty Michal Hric. „Jasné, očakávame oveľa lepšie dni nášho futbalu. Len spoločnými silami to dosiahneme. Z Feniksu 1995 nám pribudlo niekoľko usilovných adeptov, čo iba zlepší našu prácu v správnej rade, ktorá nebola na žiaducej úrovni. Nateraz sme však nechceli nič meniť, ale na budúcom valnom zhromaždení musíme zvoliť iba tých, ktorí chcú s vôľou pomáhať, aby náš klub aj z tejto stránky oveľa lepšie fungoval. Bolo ozajstne veľa roboty a málo ľudí a obsiahla práca sa musela ukončiť v stanovenej lehote. Teraz sme si trochu vydýchli, ale očakávajú nás ďalšie nemalé úlohy v súvislosti s hráčskym kádrom. Okrem toho treba pracovať na finančnej stabilite klubu, čo je možno omnoho dôležitejšie. Opierame sa hlavne o pomoc obce, ale v budúcnosti počítame aj s tým, že nám pribudnú silnejší sponzori, čo určite prispeje k ďalšiemu pokroku. Dúfam, že sa nám to podarí.
Doterajšie prípravy, ktoré prebiehajú pod taktovkou vedúceho odborného štábu Milana Vujasina a jeho asistentov Dragana Ogrizovića a Miloša Milinovića, trénera brankárov, ktorý v úlohe brankára bude sedieť aj na striedačke, prinášajú uspokojenie a nádej v prajnejšie výsledky ako v minulých neúspešných rokoch plných trampôt a stálych obáv zo zostupu. Tréneri skúšajú viacero posíl a to, kto sa dostane do šatne, sa zistí po ďalších skúškach. Nasledujúca je na sobotu na štadióne Jednoty s Prvým májom z Rumy.
Na prvom testovaní v súboji s prvoligovým tímom IMT z Nového Belehradu, ktoré sa skončilo víťazstvom 2 : 0 (1 : 0) fyzicky oveľa lepšie pripravených hostí, tréner Vujasin prakticky vyskúšal
Michal Hric: Potrebujeme usilovnejších členov správy
dve mužstvá. V prvej polhodinovej časti hrali: Milinović, Matović, Stevanović, Kožović, Beljić, Filipović, Živanović, Vujasin, Cvetinović, Dimitrijević, Pađen, kým v druhej striedali: Krstović, Mihajlović, Radisavljević, Trivunović, Kuridža, Šimun, Grandov, Milivojević, Maksimović, Križan, Angelovski.
VÝZVA
na účasť na turnaji v malom futbale o Putovný pohár J. E. veľvyslanca Slovenskej republiky. Turnaj sa už tradične uskutoční v rámci Slovenských národných slávností 2022. Organizátorom tohtoročného turnaja sú Športová komisia Matice slovenskej v Srbsku, MOMS Kovačica a FK Slávia, Kovačica.
Turnaj sa uskutoční v sobotu 6. augusta 2022 o 10.00 h na ihriskách FK Slávia v Kovačici, Ul. vinohradnícka 2 (a trávnatom ihrisku). Docestovať do Kovačice treba do 9.30 h, aby bolo nadostač času na registráciu a žrebovanie.
MOMS, ktoré sú od Kovačice vzdialené do 100 km, poplatok za účasť, čiže kotizáciu, platia v sume 4.000,00 din., kým MOMS, ktoré sú vzdialené viac ako 100 km, platia poplatok v sume 3.500,00 dinárov. Tento poplatok treba zaplatiť na účet FK Slávia v Banca Intesa, číslo účtu 160-142206-64.
Mužstvo tvoria: vedúci a hráči (10 dospelých osôb).
Prihlášky na turnaj môžete doručiť najneskôr do 30. júla 2022 písomne alebo telefonicky: – Vlastislav Dudáš, FK Slávia, tel.: 062/8056-512 – Pavel Ožvát, predseda Športovej komisie MSS, tel.: 062/330192; e-mail: pozvat@gmail.com – Ústredie MSS, tel.: 021/2280-248; e-mail: msjbp@stcable.net
Predseda MOMS Kovačica Pavel Baláž, v. r.
