Hlas ľudu 25/2022

Ján Triaška Petrovec

Prezident Srbska Aleksandar Vučić pobudol v Ochride, kde sa zúčastnil samitu Otvorený Balkán a ozrejmil, že táto iniciatíva vznikla z idey ľudí, ktorí chcú spolupracovať a ktorí si prajú spoločnú budúcnosť, ktorá, ako povedal, patrí balkánskym národom.

J. Pálik

Foto: predsednik.rs

Dva zbory zo Srbska – Komorný zbor Musica viva z Báčskeho Petrovca a Zvony zo Selenče spolu s Orchestríkom Základnej školy Jána Kollára zo Selenče so svojimi vedúcimi dirigentmi Marienou StankovićovouKrivákovou a Jurajom Súdim v dňoch 10. až 12. júna pobudli na Slovensku v meste Vranov nad Topľou, kde sa zúčastnili Medzinárodného zborového festivalu 33. Vranovské zborové slávnosti.

J. Čiep

V rámci programu Pre čistejšie a zelenšie školy vo Vojvodine v školskom roku 2021/2022 odmena sa dostala i do Staropazovskej obce, presnejšie do Školy pre základné a stredné vzdelávanie Antona Skalu v Starej Pazove. Táto výchovno-vzdelávacia ustanovizeň sa aktívne a dlhé roky zúčastňuje v tomto projekte pokrajinskej vlády. Počas druhého polroku žiaci tejto školy úspešne realizovali aj početné aktivity a za odmenu za ich úsilie sa im dostal jednodňový výlet na Obedskú baru, ktorému sa veľmi potešili.

A. Lešťanová

Majitelia obilnín a olejnín si uvedomujú, že za momentálnych okolností je nereálne žiadať srbskú vládu o neobmedzený vývoz, ale mali by sa zaviesť aspoň flexibilnejšie vývozné kvóty, ktoré by umožnili lepšiu organizáciu logistiky, s ktorou sú od zavedenia vývozných kvót veľké problémy. Skladovacie priestory a silá sú plné a žatva a zber obilnín a olejnín sa blíži. Podnikateľské združenie Žita Srbije žiada v týchto dňoch o stretnutie s predstaviteľmi srbskej vlády s cieľom navrhnúť úpravu vývozných kvót a nejakým spôsobém riešiť zložitú situáciu.

Ľ. Sýkorová

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY

VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA

NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ

USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU

V NOVOM SADE

PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA

1944 V BÁČSKOM PETROVCI

OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE

ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY

SO STRIEBORNÝM VENCOM

Riaditeľka NVU Hlas ľudu: Milana Arňašová Radićová

Úradujúca zodpovedná redaktorka: Olinka Glóziková-Jonášová

Zástupkyňa úradujúcej zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová

Redakcia: Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Miroslav Pap, Ľubica Sýkorová

Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová Gra cká redaktorka: Irena Lomenová

Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 101 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs

E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs

Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844

Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042

Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565

Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

Za24 týždňov, ktoré máme za nami, cez naše a vaše ruky prešlo 25 čísel plných príbehov, skutočností, riportov, interview a i. Ďalšia z krásnych udalostí, pre ktorú sme radi, že o nej môžeme písať, hovorí o dedinke Silbaš. Je to dedinka typická pre náš kraj, v ktorej obyvatelia oslavujú slávnosti dvoch vierovyznaní, ktorá má dva kostoly, ale jednotný duch. Podujatie Čaro višieň v Silbaši spestruje jún, zjednocuje a zoskupuje ľudí zo širšieho regiónu a tentoraz krášli aj titulnú stranu týždenníka, v ktorom opäť máme príležitosť znázorniť pestrosť nášho života. Žijeme nie jedni druhým po boku – žijeme jedni s druhými, spolu. Oslavujeme spolu, aj smútime spolu. Sú za nami – a dúfame, aj pred nami – dni, roky, desaťročia a storočia. Najnovšie číslo prináša články o malých maturantoch, o maturantoch petrovského gymnázia, ale aj o výstavách či táboroch doma a v zahraničí, koncertoch, ale aj divadelných predstaveniach. Nevystala ani pravidelná príloha, tentoraz Poľnohospodárske rozhľady, ako aj aktuality zo štátnej politiky a zahraničia, či riporty zo športových dianí.

Pri čítaní najnovšieho čísla Hlasu ľudu sa

už pozeráme na zajtrajšok a upovedomujeme si, že už čoskoro budeme čítať riporty z 50. ročníka Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj...

Hložany, ale aj všetky ostatné slovenské dediny Sriemu, Banátu a Báčky v dňoch, ktoré sú pred nami, zaspievajú si a zatancujú – dobre známa ľubozvučná pieseň zaznie znovu. Festival Tancuj, tancuj... ako najprudkejšie kultúrne podujatie Slovákov vo Vojvodine predstavuje jeden z najkrajších spôsobov propagácie a zachovania slovenského etnika na Dolnej zemi, pričom zároveň prispieva k pestovaniu multikultúrnosti v našom prostredí.

Jubilejné 50. výročie uvedeného kultúrneho diania sa uskutoční tradične v Hložanoch, tam, kde sa všetko aj začalo. Medzičasom sa vyvinulo v oslavy slovenského folklóru globálneho charakteru, ktoré sa rozšírili po všetkých slovenských dedinách vo Vojvodine. Podujatie, ktoré sa po prvýkrát uskutočnilo v roku 1970 z iniciatívy Kultúrno-osvetového spolku Jednota z Hložian, ako aj lokálneho miestneho spoločenstva, prerástlo v akciu, ktorá zveľaďuje celkovú spoločnosť, pričom nesie epiteton najmasovejšieho kultúrneho prejavu Slovákov žijúcich mimo materskej krajiny. Mali by sme byť na to všetko veľmi hrdí.

Tlač: VP Službeni glasnik Belehrad strane: V Silbaši po dvojročnej prestávke zase zorganizovali podujatie Čaro višieň. Bola to v poradí jedenásta dedinská oslava venovaná višniam, ktorá prerástla lokálne rámce, a na nej sa zúčastnili aj cezpoľní, ale aj zahraniční hostia. Aktív žien a MOMS Silbaš tohtoročné Čaro višieň zorganizovali v sobotu 11. júna a program pozostával z prezenčnej a umeleckej časti. Na titulnej fotogra i sú usilovné Silbašanky, ktoré sa postarali o to, aby sa u nich všetci cítili ako doma.

Foto: Jaroslav Čiep Olinka Glóziková-Jonášová

Týždeň

Vláda

Pripravil: Miroslav Pap

Autonómnej pokrajiny

Vojvodiny sa podieľa na podpore poľnohospodárskeho sektora, ktorý je v tejto časti krajiny najrozvinutejší. Nové výdobytky a štandardy si vyžadujú aj novšiu mechanizáciu. Svedkami sme čoraz horúcejších letných mesiacov, ktoré sú sprevádzané bezdaždivými obdobiami, čo spôsobuje veľký pokles poľnohospodárskej produkcie. Z toho dôvodu pokrajinská vláda 10. júna nančne pomohla konkurujúcim poľnohospodárom, majiteľom poľnohospodárskych družstiev. Konkurz bol určený na spolufinancovanie obstarania techniky a závlahových systémov s dôrazom na to, že realizáciou týchto projektov sa vytvoria podmienky na zavlažovanie viac ako 3 500 hektárov poľnohospodárskej pôdy. Prostredníctvom konkurzu

je podpísaných 675 zmlúv, ktorých celková hodnota je 659 miliónov dinárov, z čoho pokrajinská vláda poskytla 370 miliónov dinárov a zvyšok si doplatili samotní poľnohospodári.

V rokoch 2016 až 2020 pokrajinská vláda investovala na tieto účely 2,5 miliardy dinárov, čím sa vytvorili podmienky na zavlažovanie 43 000 hektárov pôdy. Z týchto prostriedkov sa podľa Mirovića spolu nancoval nákup 430 pásových zavlažovačov, viac ako 2 000 čerpadiel a agregátov, 90 solárnych závlahových systémov a 68 moderných závlahových systémov typu ranger a pivot. Význam potreby nákupu zavlažovacích systémov pre čoraz horúcejšie letá pochválil aj pokrajinský sekretár pre poľnohospodárstvo, vodohospodárstvo a lesníctvo Čedomir Božović, ktorý v pondelok 13. júna udelil dobytkárom zmluvy v celkovej hodnote

98,2 milióna dinárov na vybavenie fariem v celej pokrajine. Zmluvy dostalo 104 užívateľov, ktorí za schválené investície preinvestujú z vlastných zdrojov niečo viac než 70 miliónov dinárov.

*

V Kongresovom centre Masters Novosadského veľtrhu bol v piatok 9. júna otvorený prvý turistický samit Vojvodiny, ktorého cieľom bolo na jednom mieste zoskupiť všetkých relevantných predstaviteľov cestovného ruchu Vojvodiny tak zo štátneho, ako aj zo súkromného sektora. Ich spoločným zámerom je zvýšiť kvalitu ponuky cestovného ruchu vo Vojvodine, ako aj de novať problémy, s ktorým zápasia pracovníci v cestovnom ruchu, inštitúcie a organizácie. Na samite sa zúčastnil aj pokrajinský sekretár pre hospodárstvo a cestovný ruch Dr. Nenad Ivanišević, poslanec Mestského zastupiteľstva

pre hospodárstvo Mesta Nový Sad Milorad Radojević, predseda Hospodárskej komory Vojvodiny Boško Vučurević a hlavný organizátor Nemanja Dimić.

Samit bol organizovaný s podporou Pokrajinského sekretariátu pre hospodárstvo a cestovný ruch, Mesta Nový Sad, Hospodárskej komory Vojvodiny, turistických organizácií a ďalších partnerov z verejného a súkromného sektora.

Tento prvý turistický samit umožnil účastníkom prezentovať plánované a realizované projekty predstaviteľov lokálnych organizácií cestovného ruchu. Témy diskusie sa týkali rozvoja zodpovedného cestovného ruchu na území AP Vojvodiny, podnetov na písanie projektov, dosiahnutia destinačnej, ale aj medzisektorovej spolupráce pri formovaní a propagácii turistickej ponuky Vojvodiny.

Zdroj: APV, RTV

Akovyhlásili dnes vo vláde Srbska, počas prvých 5 mesiacov tohto roku do

Srbska prišlo o 70,8 percenta viac turistov ako v rovnakom období vlani.

Zahraničných turistov bolo o 156,2 percenta a domácich o 38,4 % viac – píše sa vo vyh-

lásení Srbska, a to na základe údajov na portáli e-Turista. V tomto období Srbsko navštívilo takmer 1,33 milióna turistov.

Podľa údajov portálu e-Turista, centrálneho informačného systému v oblasti cestovného ruchu Ministerstva obchodu, cestovného ruchu a telekomunikácií, od 1. januára do 31. mája tohto roku Srbsko navštívilo 1 328 902 turistov, z čoho 547 589 zahraničných a 781 313 domácich.

Vo vyhlásení sa uvádza, že takýto silný rast nášho turistického hospodárstva je výsledok ohromného vkladania štátu do cestovnej a inej infraštruktúry, ako aj súkromných investorov do ubytovacích kapacít.

Keďže sa sezóna veľkých festivalov a podujatí len začína, vo vláde Srbska očakávajú pokračovanie tohto trendu silného nárastu turistického hospodárstva našej krajiny.

Pripravila: Danuška Berediová-Banovićová

Schválená nová Koncepcia štátnej politiky SR vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí

Pripravil: Miroslav Pap

Vláda

Slovenskej republiky v stredu 8. júna na 83. schôdzi schválila novú Koncepciu štátnej politiky Slovenskej republiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí (ďalej „koncepcia“) na obdobie rokov 2022 – 2026. Ide o tretiu v poradí, ktorú vláda SR schválila. V roku 2008 bola schválená prvá koncepcia, ktorá mala platnosť do roku 2015, keď bola schválená druhá na obdobie rokov 2016 – 2020. Ako posledná bola schválená koncepcia na obdobie rokov 2022 – 2026. Na webovej stránke Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí sa uvádza: „Súčasný návrh koncepcie potvrdzuje aktuálne princípy štátnej politiky SR vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí a zároveň odráža nové skutočnosti, tendencie a zmeny, ktoré nastali v oblasti života krajanov za posledné roky.“

Koncepcia napĺňa zásadný záväzok, ktorý ustanovuje čl. 7a Ústavy Slovenskej republiky: „Slovenská republika podporuje národné povedomie a kultúrnu identitu Slovákov žijúcich v zahraničí, podporuje ich inštitúcie zriadené na dosiahnutie tohto účelu a vzťahy s materskou krajinou.“

Obsah súčasnej koncepcie je rozdelený do siedmich časti (Úvod, Slováci žijúci v zahraničí – charakteristika a súčasný stav, Úlohy štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí, Základné úlohy pri prezentácii Slovákov žijúcich v zahraničí na Slovensku, Výkon štátnej politiky z aspektu vecnej pôsobnosti orgánov štátnej správy, Nová slovenská diaspóra a Záver). Koncepcia presne de nuje právne základy realizácie štátnej politiky SR vo vzťahu k zahraničným Slovákom.

Popisuje aj súčasný stav zahraničných Slovákov, ktorých člení na autochtónne menšiny v okolitých krajinách (kde patria aj dol-

nozemskí Slováci, ale aj Slováci žijúci v Česku, Poľsku, Rakúsku či Ukrajine) a slovenské tradičné komunity v krajinách západnej Európy a zámorí. Obe základné skupiny zahraničných Slovákov sú charakterizované z hľadiska demogra ckej štruktúry, etnickej a konfesionálnej príslušnosti, potom z hľadiska zachovania tradičných hodnôt, spolkovej činnosti a pod. V tejto časti sa uvádza aj fakt, že je aktuálny odhadovaný počet Slovákov žijúcich v zahraničí stanovený číslom 1,9 milióna.

Cieľom koncepcie je vytvoriť tie správne podmienky na dobrú spoluprácu s krajanmi, s komunitami a zachovávať a rozvíjať jazykovú,

lika vždy považovali a považujú Slovákov v zahraničí za integrálnu národnú súčasť, ich život a dejiny za súčasť slovenských národných dejín a ich kultúru za súčasť národného kultúrneho dedičstva. A tento cieľ je potrebné naďalej napĺňať vo všetkých jeho obsahovaných súvislostiach.“

Tretia časť de nuje úlohy štátnej politiky v oblastiach: vzdelávanie, veda a výskum, kultúra (Ochrana hmotného a nehmotného kultúrneho dedičstva Slovákov žijúcich v zahraničí a jeho aktívne prepojenie s inštitúciami na Slovensku, Vytváranie podmienok na vznik a rozvoj tvorivej činnosti Slovákov žijúcich v zahraničí vo všetkých odvetviach

v zahraničí. Zároveň vyhodnotí a upraví aj proces doterajšieho udeľovania dotácií vrátane zjednodušenia udeľovania tzv. minigrantov. Podporíme možnosť zapájania komunity Slovákov do spolupráce pri presadzovaní cieľov zahraničnej politiky SR. Vo vybranej svetovej metropole spustíme projekt spolupráce s tzv. novou diaspórou a komunitou slovenských profesionálov, ktorých potenciál sa využije na realizáciu spoločných cieľov v danom teritóriu.“

kultúrnu a národnú identitu. Jednou z prvých konkrétnych úloh bude aj prijatie nového zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí. Ďalej je do úloh zaradená aj úprava dotačného systému. Medziiným je v nej stanovené: „Významným zdrojom na uskutočnenie cieľov aktuálnej koncepcie budú nančné prostriedky vo výške cca 7,2 mil. USD, ktoré sú spojené s realizáciou dohody medzi vládami Slovenskej republiky a Republiky Srbsko o úhrade tzv. clearingového dlhu zo strany Srbska.“

Úlohy koncepcie by sa mali nadväzovať na základnú myšlienku Deklarácie Národnej rady Slovenskej republiky z roku 1999, ktorá stanovila vo vzťahu ku krajanom žijúcim v zahraničí politický záväzok: „Slovensko a Slovenská repub-

umenia a kultúry, Zvyšovanie povedomia o kultúre Slovákov žijúcich v zahraničí ako integrálnej súčasti slovenskej kultúry, Podpora a rozvoj tradične prítomných cirkví v prostredí Slovákov žijúcich v zahraničí ako pilierov slovenskosti), informácie a médiá. Ako je uvedené v koncepcii: „Vláda SR postupne zvýši nančnú podporu slovenskému zahraničiu až na úroveň, v akej ročne podporuje národnostné menšiny žijúce na Slovensku. V kontexte prípravy koncepcie krajanskej štátnej politiky na roky 2021 – 2026 vláda SR prehodnotí fungovanie a kompetencie Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ), zmodernizuje koncepciu štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí a prijme nový zákon o Slovákoch žijúcich

Koncepcia sa týka aj prezentácie Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorá úzko súvisí s podujatiami, festivalmi, súťažami, výstavami na Slovensku, prostredníctvom ktorých by sa prezentovala kultúra zahraničných Slovákov a do ktorých by boli zahraniční Slováci priamo zapojení. Preto bude musieť ÚSŽZ spolupracovať so štátnymi orgánmi a inštitúciami, regionálnymi a miestnymi samosprávami, kultúrnymi inštitúciami, s Maticou slovenskou, cirkvami, médiami a inými subjektmi. V tejto časti sú uvedené aj kľúčové podujatia a aktivity pre prezentáciu krajanov na Slovensku.

Koncepcia uvádza aj pôsobnosti orgánov štátnej správy: prezidenta, Národnej rady, vlády SR, Rady vlády SR pre krajanské otázky a ministerstiev.

Novou časťou koncepcie je tzv. nová slovenská diaspóra, ktorá sa týka najmä Slovákov, ktorí migrovali do západných krajín od vzniku Európskej únie. V tomto kontexte ďalším cieľom je vytvoriť súčasnú návratovú politiku a systémové riešenie vracajúcich sa krajanov.

V závere sa kladie dôraz na rozpracovaný akčný plán, ktorý, ako sa de nuje na webovej stránke ÚSŽZ, „určí konkrétne úlohy pre jednotlivé orgány štátnej správy na naplnenie cieľov štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí“.

Týždeň

S mierovým cieľom

Pripravil: Ján Pálik

prišiel na zhromaždenie a podporil iniciatívu.

Prezident

Srbska Aleksandar Vučić pobudol v stredu 7. júna v Ohride, kde sa zúčastnil na samite Otvorený Balkán. Pri tej príležitosti poznamenal, že je táto iniciatíva idea ľudí, ktorí chcú spolupracovať a chcú budúcnosť v jednote.

Prezident Vučić vyjadril presvedčenie, že čoraz viac občanov Severného Macedónska, Srbska a Albánska, ako aj ďalších krajín regiónu podporuje iniciatívu Otvorený Balkán.

Prezident Vučić predstavil aj svoj návrh na posilnenie spolupráce pred zimou. „Je dôležité, aby sme vytvorili pracovné skupiny hneď alebo na najbližšom stretnutí, pred veľkým samitom a veľtrhovými podujatiami na konci leta v Belehrade. Vytvoriť pracovné skupiny, ktoré sa budú starať o to, ako prekonať ťažkosti v zásobovaní potravinami a energiou. Je to v najväčšom záujme našich troch krajín, ale aj celého Balkánu. Srbsko očakáva príchod vrtuľníkov zakúpených na hase-

a vysvetlil, že cieľom iniciatívy je urýchliť pohyb ľudí, tovaru, kapitálu a služieb, ako aj zlepšiť životnú úroveň občanov.

Predseda vlády Albánska Edi Rama, povedal, že na západnom Balkáne, v podmienkach vojny na Ukrajine, by mali byť rozhovory ešte otvorenejšie a že v podmienkach krízy by mala byť spolupráca v regióne posilnená.

„Vojna na Ukrajine robí iniciatívu Otvorený Balkán ešte potrebnejšou ako predtým,“ povedal albánsky premiér.

Predseda Rady ministrov Bosny a Hercegoviny Zoran Tegeltija povedal, že v Bosne a Hercegovine, žiaľ, neexistuje z politických dôvodov konsenzus o Otvorenom Balkáne, hoci ho podnikateľská komunita a občania absolútne podporujú.

„Úprimne dúfam, že budem posledný, kto vystúpi ako pozorovateľ alebo hosť Otvoreného Balkánu,“ povedal Tegeltija.

Viacero dohôd a memoránd o spolupráci medzi tromi členskými štátmi bolo podpísaných na samite

„Toto je naša iniciatíva, iniciatíva národov z Balkánu, tých, ktorí chápu, že sa musia spájať a musia riešiť problémy sami. Všetko, čo sme urobili, čo je dôležité pre občanov, je v samotných dobrých vzťahoch Severného Macedónska, Srbska a Albánska.

„Nemáme takmer žiadne bilaterálne otvorené témy, nemáme na nikoho žiadne požiadavky, okrem toho, aby sme boli priateľmi a pracovali v prospech občanov,“ povedal prezident Vučić a zdôraznil, že spoločná spolupráca a pokrok sú jediné, čo nám nikto nemôže zabrániť. Chceme, aby boli poľnohospodári spokojnejší, aby sme mali viac turistov a aby sa všetkým lepšie žilo,“ povedal a poďakoval sa eurokomisárovi pre susedskú politiku Oliverovi Varhelymu, že

nie požiarov, takže krajina bude pripravená zasiahnuť a pomôcť albánskym a macedónskym priateľom, pričom od nich očakávame to isté v niektorých iných oblastiach,“ uviedol prezident.

Predseda vlády Severného Macedónska Dimitar Kovačevski uviedol, že krajiny západného Balkánu boli v podmienkach krízy a vojny na Ukrajine namierené proti sebe v minulosti a že toto je nové obdobie veľkých výziev, ktoré si vyžadujú jednotu.

„Otvorený Balkán je naším darom pre mier a už priniesol prvé výsledky pre občanov a podnikateľov. To je naša vízia Balkánu, takže mier a stabilita už nie sú otázne. Chceme viac investícií a podpory EÚ. Iniciatíva bude čoraz atraktívnejšia,“ povedal premiér Kovačevski

Predseda vlády Čiernej Hory Dritan Abazović, ktorý sa ako pozorovateľ zúčastnil na samite o Otvorenom Balkáne v Ohride, povedal, že sa doteraz zúčastnil na rôznych zhromaždeniach, ale že toto určite predstavuje novú tvár západného Balkánu.

„Všetky preberané témy sa týkajú výlučne životnej úrovne občanov, či už je to voľná doprava, poľnohospodárstvo, energetika, cestovný ruch, aktívna kríza alebo veľké infraštruktúrne projekty.

„Minulosť nemôžeme zmeniť. Všetko, čo môžeme urobiť, je zmeniť budúcnosť,“ povedal čiernohorský premiér na záverečnej tlačovej konferencii po samite a zdôraznil, že každá iniciatíva, ktorá môže viesť k akémukoľvek pokroku a zmiereniu, bude mať podporu čiernohorskej vlády.

regionálnej iniciatívy Otvorený Balkán: dohoda o spolupráci na západnom Balkáne v oblasti nostri kácie diplomov a vedeckých uznaní vydávaných na vysokých školách a iných autorizovaných inštitúciách, Memorandum o porozumení a spolupráci v cestovnom ruchu na Balkáne, Memorandum o porozumení a kultúrnej spolupráci na západnom Balkáne, ako aj Memorandum o porozumení a spolupráci daňových správ na západnom Balkáne.

Zdroj a foto: Predsedníctvo Srbska

Predstavitelia krajín na samite Otvorený Balkán

Dritan Abazović a Aleksandar Vučić

Rozhodli o kľúčových bodoch pre rozvoj západného Balkánu

Obojstranné porozumenie

Pripravil: Ján Pálik

Prezident Srbska Aleksandar Vučić v piatok 10. júna privítal kancelára Nemeckej spolkovej republiky Olafa Scholza, ktorý bol na jednodňovej návšteve v Belehrade. Diskusia sa týkala aktuálnej globálnej a regionálnej situácie, ako aj budúcnosti Srbska v Európe.

Prezident Vučić sa na spoloč-

druhým najväčším partnerom v exporte služieb a to všetko ukazuje, aká dôležitá je pre Republiku Srbsko spolupráca s Nemeckou spolkovou republikou,“ povedal prezident Vučić.

Prezident Vučić spomenul, že s vysokopostaveným nemeckým predstaviteľom hovoril na témy, na ktoré nemali rovnaký názor, ale aj o európskej integrácii Srbska, a verí, že Scholz pri-

počuť a počúvať každého na západnom Balkáne, a ukazuje, že existuje reálna perspektíva

Prezident Vučić osobitne zdôraznil, že nemecký predstaviteľ veľmi rozhodným, jasným a

nej tlačovej konferencii poďakoval Nemecku za stále sa zlepšujúcu hospodársku spoluprácu a vyjadril očakávanie, že obchodná výmena medzi oboma krajinami bude tento rok vyššia ako vlani.

„Nemecké firmy v súčasnosti zamestnávajú v Srbsku 77-tisíc ľudí. Dúfam, že sa nám čoskoro podarí dosiahnuť 10 miliárd celkového obchodu, ako zamestnať viac ľudí v nemeckých rmách, aby ten počet presiahol 100-tisíc. Nemecko je naším prvým zahraničnoobchodným partnerom. Je

niesol novú nádej pre všetkých na západnom Balkáne.

„Nielenže rozumie, ale chce

rozšírenia EÚ. To je dôležitý a mimoriadny odkaz pre všetkých,“ povedal prezident Vučić s tým, že Srbsko bude musieť dosiahnuť oveľa rýchlejší pokrok v otázkach právneho štátu, demokratizácie spoločnosti, ľudských práv a slobôd.

Jednou z tém bol dialóg medzi Belehradom a Prištinou, kde prezident Vučić podčiarkol, že rozumie odkazu kancelára Scholza o dôležitosti tejto otázky.

ostrým spôsobom žiadal, aby sa Srbsko pripojilo k sankciám, ktoré voči Ruskej federácii uviedla Európska únia.

„Hovoril som o našej pozícii, špeci ckej situácii v prípade Kosova a Metóchie, energetiky, ale aj o tradičných vzťahoch s Ruskom,“ povedal prezident Vučić s tým, že Scholz ponúkol absolútnu pomoc a podporu pri hľadaní riešenia krízy v energetike a budovanie nových kapacít, ktoré by nás mali spojiť so regiónom.

Kancelár Nemeckej spolkovej republiky Olaf Scholz v prejave pre médiá upozornil, že sa hospodárske vzťahy medzi oboma krajinami vyvíjajú dobre, a vyjadril presvedčenie, že trend rastu počtu pracovných miest vytvorených nemeckými spoločnosťami v Srbsku bude pokračovať smerom nahor.

Upozornil tiež, že s prezidentom Srbska diskutoval o ďalších regionálnych témach a Nemecko chce dodatočne podporiť európsku perspektívu západného Balkánu.

Zdroj a foto: Predsedníctvo Srbska

NÁVŠTEVA KANCELÁRA NEMECKEJ SPOLKOVEJ REPUBLIKY

Dobrá spolupráca Nemecka a Srbska

Slávnostný príchod kancelára Olafa Scholza

Nemecko silne podporuje eurointegráciu Srbska

Týždeň

Anna Lešťanová

Turistickej organizácie Vojvodiny v Novom Sade sa v utorok 14. júna uskutočnilo predstavovanie odborov v rámci duálneho vzdelávania Ekonomicko-obchodnej školy Vuka Karadžića v Starej Pazove, ktoré sú venované turistike a pohostinstvu a ktoré v značnej

Vinfocentre

miere budú vplývať na zveľadenie konceptu turistickej ponuky v tejto sriemskej obci.

Na predstavovaní nových odborov hovoril Dr. Nenad Ivanišević, pokrajinský tajomník pre hospodárstvo a turistiku, lebo tento rezortný sekretariát ocenil význam duálneho vzdelávania vzhľadom na aktuálne potreby na trhu práce. Podľa slov Ivaniševića vzdelávanie bolo, je a bude odpoveďou pre budúcnosť. Ekonomicko-obchodná škola Vuka Karadžića v Starej Pazove je jedinou školou v AP Vojvodine, ktorá bude mať

žiakov prvého stupňa v duálnom vzdelávaní vo vzdelávacom pro le turistický technik. To znamená, že žiaci získajú teoretické vedomosti v škole a praktické znalosti u zamestnávateľa. Škola funguje od roku 1956 a od nového školského roka bude bohatšia o dva odbory duálneho vzdelávania – turistický technik, ktorý sa zaoberá všetkými druhmi turistiky vrátane aj logistiky, a bude tam aj osobitný gastronomický odbor pre kuchárov.

Od nadchádzajúceho školského roku 2022/2023 staropazovská ekonomicko-obchodná škola okrem existujúcich vzdelávacích pro lov (s 30 žiakmi – ekonomický technik, podnikateľský administrátor, právnicko-podnikateľský technik, nančný technik, a s 15 žiakmi – 4 + 11 duálne vzdelávanie obchodník) zapisuje žiakov do dvoch nových vzdelávacích pro lov: turistický technik 30/20 + 10 duálne vzdelávanie a do kuchárskeho odboru 15 žiakov. K uvedeným dvom novým odborom sa dopracovali na základe dôkladnej analýzy trhu práce, lebo boli potrebné práve uvedené dva nové pro ly vzhľadom na geogra ckú polohu Obce Stará Pazova, kde turistika žije s tendenciou vývoja tranzitnej

turistiky. Turistická organizácia Obce Stará Pazova v spolupráci s ustanovizňami a organizáciami na území AP Vojvodiny v značnej miere prispela aj k edukácii zamestnaných v tejto oblasti.

Okrem pokrajinského tajomníka Ivaniševića o význame nových

Dragana Zorićová-Stanojkovićová, riaditeľka Turistickej organizácie Obce Stará Pazova, a Vladimir Marinkov, riaditeľ Ekonomicko-obchodnej školy Vuka Karadžića v Starej Pazove, hovorili o nových odboroch v tejto výchovno-vzdelávacej ustanovizni a o spolupráci

odborov duálneho vzdelávania hovorila aj Dr. Nataša Pavlovićová, riaditeľka Turistickej organizácie Vojvodiny. Okrem iného povedala, že táto škola má špeci cký pohľad do budúcnosti a že prezentácia bola zorganizovaná na predstavenie rozsiahlej ponuky Obce Stará Pazova.

na realizácii tohto významného vzdelávacieho projektu.

Pri tejto príležitosti v priestoroch infocentra boli prezentované aj turistické výrobky Obce Stará Pazova a novinky v samotnej ponuke tak pre návštevníkov, ako aj pre turistov.

Foto: z archívu pokrajinskej vlády

POMOC PRE KONČIACICH ZÁKLADOŠKOLÁKOV. Ministerstvo školstva, vedy a technologického rozvoja spoločne s Ústavom pre hodnotenie kvality vzdelávania a výchovy spustili nový portál e-Vežbaonica, prostredníctvom ktorého ôsmaci budú mať možnosť skontrolovať si vedomosti a riešiť úlohy, ktoré sa týkajú koncoročných skúšok. Portál bol vytvorený v koordinácii tímu e-Uprava a profesorov Matematickej fakulty v Belehrade a Fakulty organizačných vied v Belehrade. Na portáli žiaci môžu nájsť úlohy zo siedmich predmetov – srbský jazyk/materinský jazyk, matematika, fyzika, chémia, biológia, geogra a a dejepis. Úlohy sú podľa náročnosti rozdelené na tri úrovne – základná, stredná a pokročilá úroveň a sú zostavené na základe vzdelávacích štandardov. Okrem úloh v srbčine žiaci majú možnosť nájsť si úlohy aj v jazykoch národnostných menšín – albánskom, bosnianskom, bulharskom, maďarskom, rumunskom, rusínskom, slovenskom a chorvátskom jazyku.

Zdroj: Ministerstvo školstva, vedy a technologického rozvoja

Ekonomicko-obchodná škola v Starej Pazove má dlhú tradíciu

Turistické výrobky Obce Stará Pazova

Spoločná fotografia z predstavovania nových odborov duálneho

Ľudia a udalosti

Výstavba v plnom

Vladimír Sabo

prebiehajú práce na výstavbe kanalizačnej siete. O tom, aká je dynamika prác a či je zatiaľ vedenie tejto dedinky spokojné s prácami, sa zmienil predseda Rady Miestneho spoločenstva Kysáč Ján Vozár. „Práce na výstavbe kanalizačnej

V Kysáči

siete v Kysáči štartovali v polovici októbra minulého roku. Na plné obrátky pracujú 3 až 4 skupiny pracovníkov, z čoho tri skupiny, môžem konštatovať, pracujú intenzívne,“ hovorí a pokračuje: „V Kysáči je naplánovaná výstavba 34 km kanalizačnej siete. Dodnes je urobených 17 km, čiže ulice Vojvodinská, Masarykova, J. Jesenského, Štúrova, V. Tankosića, V. Karadžića a Svätosávska. V uvedených uliciach je nastavené potrubie a pripravené sú na asfaltovanie. Na prípojkách sa zatiaľ pracovať nebude. To bude realizované až potom, keď budú práce na výstavbe kanalizačnej siete ukončené vo všetkých uliciach,“ vysvetlil Vozár.

Menovaný v našom rozhovore povedal, že raz mesačne usku-

točňujú pravidelné stretnutia s predstaviteľmi podniku Bulevar company, s ktorými analyzujú už vykonané práce a rokujú o ďalších plánoch. Lehota na výstavbu kanalizačnej siete je 39 mesiacov. Finančné prostriedky na realizáciu tohto projektu zabezpečilo mesto Nový Sad, presnejšie ¼ nančných prostriedkov, kým

¾ projektu sú nancované prostredníctvom projektu Čisté Srbsko. Projekt je podporený vďaka nančnej pomoci Čínskej ľudovej republiky.

„Z rozhovorov s vedúcimi podniku Bulevar company vyplýva, že sú spokojní s dynamikou prác. Musím však prisvedčiť, že sme aj my, teda predstavitelia Rady MS Kysáč, spokojní s doterajšími prácami, a veríme, že tak bude do konca realizácie projektu. Môžem teda povedať, že je spolupráca obojstranne ocenená ako dobrá,“ konštatuje Vozár.

Predseda Rady MS Kysáč sa zmienil aj o ďalších prácach v Kysáči, a je to výstavba rýchlotrate cez Kysáč. „Pracuje sa na demontáži železničnej trate Nový Sad – Subotica, ale zároveň sa

pripravuje aj terén na budovanie rýchlotrate. Treba ešte pripomenúť, že je v poslednej fáze vypracovania projektu zapojenie sa na regionálnu cestu Nový Sad – Vrbas, a to spájanie cesty Kysáč – Stepanovićevo, kde bude lepšie prevádzkovať autobusová linka GSP Nový Sad. Realizáciu týchto prác očakávame na jeseň.“

Pri tzv. Gujdovkách je vybudovaný ochranný pás, ktorý chráni pred dopravnými nehodami. Údajne plánujú tzv. Gujdovky upraviť na rybolovný turistický rekreačný komplex. Predseda Vozár na túto tému povedal, že už prebiehajú rozhovory s VP Urbanizam Nový Sad.

Keď ide o skládku v Kysači, tú mal na starosti a upravil ju VKP Čistoća Nový Sad. Aj naďalej tu bude sídliť depónia, ale možné je na ňu vyvážať len stavebný materiál. Komunálny odpad sa bude aj naďalej odkladať do patričných kontajnerov, ktoré sú na to určené. Občania si môžu zabezpečiť aj kontajnery na väčšie množstvo odpadu vo VKP Čistoća, informoval kysáčsky richtár a podotkol, že kontrolu nad depóniou má na starosti aj komunálna inšpekcia.

Foto: Anna Legíňová

Práce na výstavbe kanalizačnej siete v Kysáči sú v plnom prúde

Starajte sa aj o svoje duševné zdravie

Anna Horvátová

Duševné zdravie je rovnako dôležité ako fyzické. Na osoby vplýva nepriaznivo, spôsobuje úzkosť a pocity neistoty, strachu, alebo sa prejavuje aj v ťažších formách. Hlavne tá problematika duševných porúch nesmie byť zanedbávaná.

Vzhliadnuc na túto problematiku, na ťažkosti, s ktorými sa stretávajú a s ktorými sa nevedia vyrovnať jednotlivci, pracovníčky Strediska pre sociálnu prácu Obce Báčsky Petrovec vo štvrtok 9. júna vo veľkej sále Zhromaždenia obce zorganizovali tlačovú konferenciu, aby priblížili ich činnosť, či aby vyzvali tých, ktorí potrebujú akýkoľvek druh pomoci, aby oslovili odborníčky v stredisku, či už v rámci poradne Rodinka, ktorej základom je predovšetkým rodina založená na zdravých základoch, avšak sem-tam vyskytujúce sa problémy sú v ich doméne riešenia, alebo rozhovorom na tému duševného zdravia. Tieto aktivity nančne zaopatril Pokrajinský sekretariát pre sociálnu politiku, demogra u a rodovú rovnosť a lokálna samospráva Obce Báčsky Petrovec. Osoby potrebujúce podporu budú môcť zatelefonovať v utorok a vo štvrtok od 16.00 do 19.00 hodiny na telefónne číslo 062/115447 alebo osobne prísť do poradne.

Súčasný život si podmaňuje ľudí, jednotlivci sa stávajú obeťami modernizácie, industrializácie, neraz sa nevedia dostať zo situácie, problémy sa nahromaďujú, tlačí ich nevoľnosť a sami si nevedia poradiť, na čo úradujúca riaditeľka Strediska pre sociálnu prácu Biljana Drakulićová, koordinátorka projektu, skonštatovala: „Naším

cieľom je čím viac priblížiť nové aktivity Strediska pre sociálnu prácu Obce Báčsky Petrovec. Tentoraz prezentujeme nový projekt – rozvíjanie a zdokonalenie manželskej a rodinnej poradne Rodinka, a to cez dve nové aktivity či služby. Prvou službou je rodinná mediácia a druhá je telefónna psychosociálna podpora občanov týkajúca sa výziev v doméne mentálneho zdravia v rámci

vo fungovaní, takže mnohé osoby často čelili novovzniknutým problémom a stretali sa s ľuďmi, pre ktorých boli príznačné náhle zmeny nálady, prítomnosť pocitu strachu, žiaľu, hnevu, ustarostenosť, tiež pocit samoty, ako i iné stavy, ktoré negatívne vplývajú na normálny priebeh života. Ako následky boli aj opätovné nadväzovanie kontaktov, či nemožnosť socializácie. Keď

nikto by sa nemal samostatne, na svoju päsť venovať duševnému zdraviu, keďže to môže vyvolať iba kontraefekt. Aktivity v rámci tohto projektu osobám umožnia, aby vyhľadali pomoc prostredníctvom obsiahlych mechanizmov, zvýšili všeobecné povedomie, a to cez telefonickú podporu odborníkov v oblasti mentálneho zdravia, ktorí poskytnú psychosociálnu a poradenskú podporu občanom dvakrát týždenne – v utorok a vo štvrtok od 16.00 do 19.00 hodiny, cez telefónne číslo, ktoré bude zverejnené na stránkach verejných inštitúcií; je to telefónne číslo 062/115447, alebo osobne navštíviť poradňu zdarma. Dokonca aj Ministerstvo zdravia jún vyhlásilo za Mesiac mentálneho zdravia, keďže nielen naše telo potrebuje oddych, ale to aj naša psycha potrebuje.“

šesťmesačného trvania, začnúc koncom júna do konca novembra.“

Nositeľkami projektu sú Milka Grbićová, psychoterapeutka, ktorá bude mať na starosti telefonickú podporu súvisiacu s mentálnym zdravím v poradni, a Valéria Potfajová-Fabianová, špecialistka pre mediáciu. Grbićová si posvietila na situáciu spôsobenú kovidom, keďže sme si vlastne vtedy uvedomili, že pre nás sú veľmi dôležité medziľudské kontakty, pohybovanie, k tomu ešte spomenula: „Tá globálna výzva, ktorá bola spôsobená kovidovou pandémiou, viditeľne vplývala na zmeny

spomenieme zdravie, všetkým sa nám najprv vynorí fyzické zdravie, i keď to mentálne nie je menej dôležité, hoci je nejako zanedbateľné. Avšak bez mentálneho zdravia nieto takpovediac zdravia. Mentálne zdravie nie je len nedostatok mentálnej poruchy, ale zahrnuje aj stav, v ktorom osoba realizuje svoje potenciály, schopnosti a môže sa vyrovnať s každodennými problémami, stresom, tvorivo pôsobí a má možnosť prispieť spoločenstvu. Zlé mentálne zdravie nie je to isté, čo i duševná choroba. Nemusí byť každá osoba, ktorá je v zlom mentálnom zdraví, aj duševne postihnutá. V takejto situácii

O riešení kon iktov miernym alternatívnym spôsobom hovorila Valéria Potfajová-Fabianová, špecialistka pre mediáciu. Tie kon ikty sú akoby sústavnou časťou nášho života, ale treba vedieť, ako najmiernejšie a najľudskejšie spory riešiť. Netreba hneď revolučne nastúpiť: „Ak jednoducho konflikt nedokážeme riešiť samostatne, nie je žiadnou hanbou, ani nepríjemnosťou požiadať o pomoc mediátora. Čo znamená proces mediácie? Je to predovšetkým proces, ktorý prestupuje obsahom kon iktu, ktorý sa má riešiť. Je alternatívou k násiliu, svojpomoci alebo súdnemu procesu, ktorá sa odlišuje od procesu poradenstva, vyjednávania a rozhodcovského konania. Môžeme ju tiež charakterizovať ako proces, pomocou ktorého účastníci sporu za pomoci neutrálnej osoby alebo osôb systematicky rozčleňujú spor-

Mentálne zdravie je rovnako dôležité ako fyzické: (zľava) Valéria Potfajová-Fabianová, Biljana Drakulićová a Milka Grbićová

Anna Lešťanová

Vrámci jarnej akcie úpravy sídlisk i tohto roku Verejný komunálny podnik Čistoća v Starej Pazove vykonal zdarma odvoz veľkého odpadu (starý nábytok, opotrebované aparáty z domácnosti...) na centrálne smetisko.

Ako sa dozvedáme od Slobodana Jovanovića, pomocníka riaditeľa v tomto staropazovskom komunálnom podniku, aj napriek stanovenému rozvrhu odvozu (počas troch sobôt) akcia sa konala pre veľké množstvo vyneseného odpadu z domácností i trochu dlhšie, než to bolo pôvodne naplánované.

né otázky s cieľom vytvárania možností, zvažovania alternatív ich riešenia a tým dosahujú konsenzuálne riešenie, ktoré uspokojí ich potreby. Tuná sa dôraz kladie na zodpovednosť účastníkov sporu za rozhodnutia, ktoré ovplyvnia ich život. Je procesom, ktorý rozvíja ich osobnú vnútornú silu, pozostávajúcim z konkrétnych štádií a obsahujúci súbor techník, ktoré umožňujú splnenie dôležitých úloh. Je to konečný proces, ktorý prináša konkrétne výsledky v závislosti od hodnôt, noriem a princípov účastníkov mediácie. Cieľom mediácie je vytvoriť dohodu, ktorú účastníci mediácie akceptujú a dokážu sa ňou riadiť v budúcnosti; príprava účastníkov mediácie na prijatie dôsledkov ich rozhodnutí; redukcia úzkosti a iných

negatívnych vplyvov kon iktu dosiahnutím konsenzuálneho riešenia s pomocou mediátora. Zameriava sa viac na súčasnosť a budúcnosť ako na minulosť.

Ide hlavne o to, aby sa redukovali prekážky v komunikácii medzi účastníkmi sporu, vytvárajú sa príležitosti na hľadanie a preskúmanie alternatív riešenia.“

V takýchto situáciách je osobný kontakt najlepšie riešenie, keďže je proces zložený z viacerých štádií. V zásade jej obsah predstavuje pre obidve strany akceptovateľné návrhy konkrétnych krokov, ktoré keď strany zrealizujú, tak odstránia spor zo svojho života. Dohody, ktoré pretrvávajú, sú dohody, ktoré sú vyvážené, t. j. rovnako zaťažujú a uspokojujú zároveň obidve strany.

Odvoz veľkého odpadu sa uskutočnil za podpory Obce Stará Pazova a táto akcia má zamedziť vytváranie divých skládok smetí. „Okrem našich kamiónov a traktorov s vlečkami do akcie sme zapojili aj tunajší podnik, ktorý so špeciálnymi zdvižnými prístrojmi pomohol zamestnanom,

aby ten príliš ťažký odpad bol naložený a potom i bezpečne prepravený,“ prízvukoval S. Jovanović a doložil, že v sobotu 21. mája prvú akciu usporiadali v podunajských dedinách obce – v Surduku, Belegiši, Starých Bánovciach, sídlisku Bánovce – Dunaj a v Nových Bánovciach. Z týchto dedín zamestnanci Čistoće mali 47 odvozov odpadu, čo vynášalo 940 kubických metrov.

O týždeň neskôr – 28. mája sa akcia odvozu veľkého odpadu konala v Novej Pazove, vo Vojke a Krnješevcoch. Z týchto troch dedín zamestnanci evidovali 73 odvozov odpadu, presnejšie odviezli až 1 460 kubických metrov hlavne starého nábytku. V sobotu 4. júna akciu ukončili v Starej Pazove a Golubincoch. Tu bolo úhrnne 41 odvozov, t. j. z domácností je vyvezených 820 kubických metrov nepotrebného odpadu.

Ľudia a udalosti

Anna Lešťanová

Nazáverečnej slávnosti v aule pokrajinskej vlády (3. júna) boli udelené odmeny predstaviteľom 46 najúspešnejších výchovno-vzdelávacích ustanovizní z územia AP Vojvodiny v rámci výročného programu Pre čistejšie a zelenšie školy vo Vojvodine.

Ide o program pokrajinskej vlády, ktorý pred 13 rokmi odštartovali Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia a Pokrajinský sekretariát

pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá v spolupráci s Hnutím zalesňovateľov Vojvodiny. Hlavným cieľom usporiadania tohto programu je, aby sa vo všetkých predškolských ustanovizniach, školách a lokálnych samosprávach posilnilo ekologické povedomie a osobná zodpovednosť za starostlivosť a ochranu životného prostredia. V školskom roku 2021/2022 na súbehu sa zúčastnilo 86 výchovno-vzdelávacích ustanovizní, z ktorých najúspešnejšie z 27 miest

a obcí dostali hodnotné odmeny.

V ústrety 5. júnu – Svetovému dňu ochrany životného prostredia odmena sa dostala i do Staropazovskej obce, presnejšie do Školy pre základné a stredné vzdelávanie Antona Skalu v Starej Pazove. V mene tejto ustanovizne odmenu prebrala riaditeľka školy Tanja Todorovićová.

Podľa slov Maje Ivankovićovej, koordinátorky projektu, ich škola sa aktívne a dlhé roky zúčastňuje v týchto projektoch či programoch pokrajinskej vlády. „Za odmenu sa nám dostal jednodňový výlet na Obedskú baru v organizácii podniku Vojvodinašume a v spolupráci s jednotkou lokálnej samosprávy – Obcou Stará Pazova. A okrem výletu, ako hlavnej odmeny, budú usporiadané semináre aj pre učiteľov našej školy v organizácii

Hnutia zalesňovateľov Vojvodiny,“ pripomenula spolubesedníčka. V rámci projektu Pre čistejšie a zelenšie školy vo Vojvodine počas druhého polroku so žiakmi Školy pre základné a stredné vzdelávanie Antona Skalu v Starej Pazove sú realizované početné aktivity. Žiaci so svojimi učiteľmi veľmi radi vypracovali plagáty, makety, vizuálne a zvukové noviny pri pripomínaní si rozličných dátumov významných pre ekológiu, recykláciu a edukáciu. Veľmi úspešne realizovali aj početné dielne a pravidelne sa zúčastňujú v úprave školského dvora a v zazeleňovaní školy.

Ajv tomto roku jedna dobrá, pekne vychovaná a veľmi kompaktná generácia bieloblatských ôsmakov končí svoje osemročné vzdelávacie kamarátenie a dobrodružstvá.

Pôvodne ich bolo desať, ale životné cesty niekoľkých z nich odviedli do iných prostredí, takže základné vzdelanie absolvovalo osem žiakov.

Spoločnosť malá, ale veľmi vytrvalá a jednotná. Chránili sa navzájom, povzbudzovali, pomáhali si a nikdy, ale nik-

dy nepoukázali na roztržky. To dnes nie je iba cnosťou, ale aj opravdivou raritou. Avšak oni sú už raz takí. Čiastočne kvôli dobrému školskému ovzdušiu. Veľký podiel na tom má aj sku-

točnosť, že vyrastali v dobrých rodinách, a najviac však vďaka nim samým.

Tak ako v predošlých rokoch, aj v aktuálnom tradícia robenia palaciniek v posledný vyučovací

deň nevystala. Avšak oni sú aj na tomto poli, môžeme povedať, „starými majstrami“, s ohľadom na to, že ich už niekoľko rokov do týchto zručností zaúčali členky tunajšieho ženského spolku.

Usilovní, vážni a verní svojej spoločnosti tie získané vedomosti predviedli bez mentoriek, urobili vynikajúce palacinky a 10. júna v základnej škole si na nich pochutnalo množstvo predovšetkým usmiatych a spokojných úst.

Vďaka našim ôsmakom, že zachovávajú dobré zvyky a tradície. Želáme im rozšírené plachetnice a dobrý vietor.

Milan Nedeljkov

Maja

Anna Legíňová

10. júna ďalšia generácia kysáčskych malých maturantov oslavovala koniec osemročného vzdelávania. Zábava bola v reštaurácii Romansa. Už o osemnástej hodine

V piatok

sa svet hrnul do parku v strede dediny vedľa kostola pozrieť si vyparádených maturantov. Počasie bolo chmúrne, začalo pršať a veštilo nečas. Aj napriek tomu veľký počet Kysáčanov stál a čakal na ôsmakov. Boli tu rodičia, starí rodičia, príbuzní a priatelia, ktorí sa snažili vpíjať a vrezať si do pamäti každý moment z tejto udalosti. Je jedinečná a neopakovateľná. Treba si ju dobre zapamätať a pri životných ťažkostiach vracať sa k nej, ku kráse, mladosti,

rozkoši a šantivosti. Nejedna slza vypadla z oka, boli to slzy radosti a hrdosti, že niečie dieťa dokázalo zdolať aj tento životný úsek cesty. Na nej boli rôzne prekážky, ale aj povzbudenia, a predsa to všetci dotiahli do konca. A rodičia si len teraz uvedomili, aké je ich dieťa veľké, zrelšie a krajšie aj na tele, aj na duši ako roky predtým. Bleskurýchle preletel čas. Ani sa nestačili obzrieť.

Aj napriek nepriaznivému počasiu vyparádená kolóna sa hrnula Gombárovou ulicou na poslednú rozlúčku s osemročným vzdelaním, s osvetovými pracovníkmi a spolužiakmi. Ani neskorší silný a dlhotrvajúci lejak nepokazil tento významný deň.

a jednej srbskej triedy, sa ocitla na rázcestí života. Z toho mali radosť, ale aj pocit smútku ich triedni učitelia, ale aj učiteľky nižších ročníkov, ktoré nezabudli na svojich žiakov a uctili si ich slávnosť a pamiatku na tento významný deň.

vostí a žartov na svoj účet.

Veď život je kolobeh, neustále sa točí. Treba pripravovať miesto ďalším. Vír života do svojho kola v septembri prijme ďalšie ôsmacké, ale i prvácke tváre. Je to tak. Tak to beží. História sa opakuje, ale aj poúča. Ako povedali moderátorky

V ten deň sa v preplnenej sále Romansy všetci netrpezlivo psychicky pripravovali na program, ktorý mal začať. Tréma, radosť, či žiaľ, zmiešané pocity sa rojili v srdciach detí i prítomných mnohopočetných učiteľov. Úvodné slovo patrilo riaditeľke školy Márii Ožvátovej: „Milí moji ôsmaci, drahí rodičia a vážení kolegovia! Prišiel i ten dlho očakávaný deň našich ôsmakov. Konečne ukončili školu... Mám pravdu? Áno, pohár našich ôsmakov sa naplnil až po okraj a nadišiel čas rozlúčky. Ubehlo osem, dúfam, krásnych rokov, počas ktorých ste sa dosť toho naučili, a je už na vás, ako všetky vedomosti a skúsenosti uplatníte ďalej...“

Každá trieda však chcela mať pamiatku a zvečniť tieto nezabudnuteľné chvíle... nielen fotkou, ale i slovom. V mene žiakov sa emotívne prihovorili Miroslav Fabok a Bojana Dragićová. Ďalšia generácia maturantov odišla zo školy. Zostanú im spomienky, ktoré zhrnuli do prezentácie, ktorú premietali nielen na večierku, ale i na každom novom stretnutí ju budú premietať. A tešiť sa... a plakať... a smiať sa zo šanti-

programu Lucia Macáková a Jana Čižmanská, učitelia sú obdivuhodní ľudia, kvôli ktorým sa dnes deti vedia podpísať, prečítať si zaujímavý článok a posúdiť, čo je správne a čo nie. Naučili deti ľudským hodnotám, akou je trpez-

livosť, priateľskosť, pomocná ruka, ako aj tomu, že je každý z nich jedinečný, a ako je nemožné od dvoch rozličných ľudí očakávať rovnaké zručnosti a chápanie.

Nakoniec nám nezostáva nič iné len popriať im mnoho šťastia na maturitných skúškach, podporiť ich, aby sa dobre na ne pripravili a na skúškach sa zbavili trémy a neistoty.

KYSÁČSKI MALI MATURITNÝ

Jana Vranková a Pavle Kohanec

Vítame prítomných

Púšťame balóny

Vypodpisovaní na pamiatku a na rozlúčku so školou

Ľudia a udalosti

Zdenka Obšustová

Poviac ako dvojročnej pre stávke, zapríčinenej pan démiou koronavírusu a do držiavania epidemiologických opatrení, Obecná knižnica Kova čica, vysunuté oddelenie v Padine, v utorok 7. júna pokračovala so svojimi návštevami a primeranými programami v Domove pre do spelých a starších Fénix v Padine.

Spolupráca knižnice a spome nutého domova trvá už takmer

desať rokov. Okrem stretnutí a programov používatelia sú aj členovia knižnice a vypožičiavajú si knihy s rozličnými témami.

Hostí v príjemných priestoroch domova uvítali zástupkyňa riadi teľa Olivera Borozanová a sociálna pracovníčka Tatiana Stvorcová, z čej iniciatívy sa realizovala táto návšteva.

Pre nové stretnutie s používateľ mi domova knihovníčky pripravili zaujímavý kvíz pod názvom Da li znate? (Viete to?). Otázky čerpali

Anna Legíňová

z príručiek zaujímavostí zo sveta, ktoré vlastní knižnica. Účastníci kvízu boli rozdelení do dvoch skupín. Odpovede boli koncipo vané tak, že každý súťažiaci mohol aktívne účinkovať v odpovedaní. Bolo tu aj smiechu, aj žartu a vôbec nebolo dôležité, ktorá skupina zvíťazila. Spoločné kamarátenie ovplyvnil hosť v tomto programe Vladimír Halaj hudobnými bodmi, ktoré virtuózne zahral na akorde óne. Navzájom sme si do budúcna sľúbili nové stretnutie.

Základná

organizácia Čer veného kríža v Kysáči má hodne aktivít a usilovných volontérov. Môžeme povedať, že každodenne konajú dozor v miestnostiach tejto humani tárnej organizácie a pomáhajú, komu treba.

Tak aj vo štvrtok 9. júna or ganizovali akciu delenia lunch balíkov. Vždy pripravené a vždy v pohotovosti Anna Hlaváčová a Milinka Perovićová sa aj tentoraz

dostavili do miestností včasráno, aby dočkali kombík s pomocou pre sociálne ohrozených ob čanov. Balíky sa delili len tým, ktorí sú na zozname a ktorí majú na to právo. Podľa slov Milinky Pe rovićovej na zozname bolo 39 ohrozených občanov Kysáča. Traja si neprišli vyzdvihnúť. Treba pripomenúť, že niekedy ľudia nechá pu význam Červeného kríža a znehodnocujú prácu volontérov. Táto organizácia pracuje na dobrovoľníckej báze a veľká vďaka patrí ľuďom, ktorí venujú svoj voľný

čas tomu, aby pomohli iným. Nielen keď sa hovorí o lunch balíkoch, ale aj pri rôznych ne šťastiach a pohromách ľudia s veľkým srdcom sú tu pre iných ľudí ako nápomocná ruka, ktorí nezriedka ohrozujú aj vlastný život, len aby splnili misiu, kto rú si vytýčili a za ktorú žijú. V dnešnom materiálnom svete, kde sa všetko pozerá cez finanč né okuliare, je niektorým ľuďom čudné, keď niekto niečo robí zdarma. Z druhej strany majú tú inú satisfakciu, pôžitok z toho, že pomohli iným, že im slúžili.

Pomáhať v nešťastí a pomáhať ohrozeným je veľké nemate riálne bohatstvo, ktoré nasýti človekovu dušu.

A. Legíňová

tohto roku.

Miestna

organizácia in validov práce v Kysáči v piatok 10. júna uskutoč nila akciu delenia balíkov sviežich kurčiat. Kurčatám sa potešilo 32 penzistov. Všetko zadovažujú cez strešnú organizáciu v meste, na 3 mesačné splátky. Tak je to penzis tom ľahšie. Je to už tretia akcia

Podľa slov predsedníčky Márie Srnkovej na výročnej schôdze, ktorá bola 26. marca, vedenie or ganizácie bolo zmenené. Predsed níčkou sa stala ona, tajomníčkou Zuzana Petrušková, podpredse dom Pavel Vozár a pokladníčkou Zuzana Čelovská. Správna rada má 9 členov. Už 9 rokov zadovažujú kurčatá od toho istého dodáva

teľa a sú s ním spokojní. Plánujú organizovať aj akciu očného vyšetre nia. Takéto akcie majú každé 2 mesiace. Chceli by uskutočniť aj výlet do Golubca, na Đerdap a 25. júna navštíviť aj Belu Crkvu. Bude to jednod ňový výlet. Priali by si pozrieť aj Veľtrh kvetov.

Plány majú, sily majú, tak len čakať, aby im po časie žičilo, a uskutočňo vať zamyslené ciele!

Čaro višieň v Silbaši

Jaroslav Čiep

hody v Silbaši –podujatie Čaro višieň – aj tohto roku bolo zorgani zované s cieľom propagovať dedinu, ovocinárstvo a najmä

Tradičné

pestovanie višní. Toto poduja tie sa v sobotu 11. júna udialo po jedenástykrát. Zároveň po dvojročnej prestávke zase, ta kže môžeme konštatovať, že Čaro višieň založil Aktív žien v Silbaši v roku 2009 a organizoval ho v kontinuite, kým nenastala pandemická odmlka.

V postate je to azda aj jediné podujatie v Silbaši, ktoré prerást lo lokálne rámce, a tieto hody sú svojráznou dedinskou osla

a v predsieni vystavovali via ceré spolky žien výšivky a iné ručné práce a konali prezentá ciu vlastnej činnosti. Boli tu aj rôzne výrobky z višieň: koláče, kompóty, lekváry, likéry. Na tých si prítomní tiež mali možnosť

Národnostnú radu slovenskej národnostnej menšiny a Maticu slovenskú v Srbsku, a prihovorili sa aj zástupca predsedu Obce Báčska Palanka Mita Lačanski a zástupkyňa predsedu Miestne ho spoločenstva Silbaš Snežana Grbićová.

Potom nasledoval obsiahly dvojhodinový program, v kto rom sa striedali detské hry, tance, spevy a prednes umeleckého

ka Zuzka Turanová, s ktorým nás bude reprezentovať v rámci recitačnej súťaže Naša Van sovej Lomnička v Starej Ľubovni na Slovensku. Pred stavili sa aj člen ky jednotlivých spolkov spoza chotára: z Pivnice Anna Žihlavská, z Kysáča Anna Grňová-Agárska, z Tovariševa Nedeljka Mrkovačká a z Hložian Miriam Murtínová. Na záver Kul pínčania, ktorí na návštevníkov osobitne zapôsobili, ešte zatan covali horehronské tance a spo ločne zaspievali Tam za horami... Programom prítomných viedli Jaroslava Širková (v slovenskom kroji) a Jarmila Čobrdová (v srb skom kroji).

pochutnať. Šikovné ženy týmto spôsobom chránia pred zabud nutím recepty starých mám. Poctiť sviatok Silbašanov prišli aj ženy z Báčskeho Petrovca, Hložian, Kulpína, Lalite, Pivnice, Kysáča, Tovariševa a domáce spolkárky.

Aktív žien sídli práve v budove domu kultúry a tuná prichystali aj národopisnú zbierku – sloven skú izbu z exponátov, ktoré im darovali spoluobčania. Tú si náv števníci tiež mali možnosť podrobne poprezerať.

vou, kde sa zhromaždia nielen domáci, ale aj cezpoľní hostia. Stredobodom pozornosti sú, samozrejme, produkty, v ktorých dominuje višňa.

Na vchode do domu kultúry návštevníkov vítali spolkárky

Súčasťou podujatia bol aj hojne navštívený kultúrno -umelecký program. Na úvod členky speváckej skupiny Ak tívu žien zaspievali slovenskú ľudovú pieseň Zakvitla čerešňa a v mene organizátorov – Ak tívu žien a MOMS Silbaš – sa prihovorila a hostí uvítala Anna Lomenová. Podujatie otvoril Janko Havran, ktorý zastupoval

slova. V kultúrno-umeleckom programe sa predstavili domáce spolkárky Mária Faboková a Ka tarína Širková so slohovými prá cami na tému višieň a stromov, ako aj žiaci miestnej Základnej školy bratov Novakovcov so zmesou detských hier, ktoré ich nacvičili učitelia Jarmila Križa nová a Miroslav Hložan. Svoje početné body tancov predniesli aj členovia KUS Zvolen z Kulpína – presnejšie ich tanečná skupi na, mužská a ženská spevácka zložka, ako aj sólistky Shaili Po nigerová Forero a Maja Levárska. V pokračovaní programu Jar mila Čobrdová predniesla a aj zahrala úryvok z diela Jána Čaja

Na záver možno uzavrieť, že sa jedenásta edícia tohto gastro nomicko-turistického podujatia úspešne ukončila. Treba pochváliť úsilie žien, ktoré povzbudili a pohli Silbašanov k akcii, lebo je dôležité, aby sa verejnosti dalo vedieť o bohatstve a hodnotách tohto pro stredia. Čaro višieň si našlo cestu k srdciam prítomných domácich a hostí. Z potleskov publika bolo vidno, že toto prostredie je žia dostivé takýchto a podobných programov. Hŕstka žien priložila ruky k akcii a spoločnými silami sa činí o to, aby sa toto podujatie zveľaďovalo, chráni ho pred záni kom a zároveň pestuje slovenskú a srbskú národnú identitu.

Speváčky zo Silbaša

Na obdiv etnografická zbierka: slovenská izba

Bohatý

Roztancovaní Kulpínčania

Ľudia a udalosti

Vdýchli duch tradície predkov

Anna Legíňová

a svadba sú najkrajšie momenty v živote jednotlivca. Každý má svoj vlastný sen o tom, ako by to malo vyzerať. Fantázia je bohatá. Nie však každý sa snaží udržiavať staré tradičné zvyky a obyčaje. V súčasnej dobe sa aj svadba zviedla len na jeden

Sobáš

deň, a to deň sobáša. Obyčajne je to obed a po ňom všetko ostatné. V Kysáči sa však nedávno udiala jedna veľká a na tieto časy neobyčajná svadba. Prečo neobyčajná? Nuž preto, lebo sa budúci manželia Anna Madacká a Ivan Čief rozhodli celú procedúru vykonať podľa toho, ako to robili naši starí

82, aby sa všetko začalo tak, ako sa patrí. Dievčatá a ženy vyobliekané do šifoniek a chlapci a muži do slovenských košieľ. Muzika hrala na uško a dobrú náladu. Na stole sa ponúkal paprikáš, slané a sladké pečivá, torty a nápoje. Pred polnocou šli pešo v zástupe kysáčskou hlavnou ulicou, nazvanou Slovenská ulica, s muzikou k mladej

a prastarí rodičia. Práve preto sa už vo štvrtok dvíhali šiatre a konala zabíjačka. V piatok bola započínačka. Množstvo ľudí sa hrnulo k Čiefovcom na Masarykovej ulici č.

neveste, aby jej odniesli cipele Bolože tu žartu a vtipkovania. Hlavný družba hľadal družičku Milušku Vrankovú, ktorá bola schovaná a nedala sa tak ľahko nájsť, aby jej umyl nohy. A keď ju našiel, veruže jej ich dobre v lavóre vypucoval. Aj mladá vyobliekaná do šifonky, ktorú jej darovali rodičia Madackovci, čakala na umývanie nôh. Potom jej ponúkli drevené cokule, ktoré si vyskúšala, ale predsa zistila, že jej nepatria a že to nie sú tie, ktoré si vysnívala.

Až napokon prišli na rad tie krásne, biele, ktoré si mala obuť v deň sobáša. Tak si potom spoločne, ruka v ruke, zatancovali mladej priateľky – folkloristky v šifonkach

s pármi, chlapcami, ako aj krojovaní mladí z mladého strany. Po určitom čase sa svadobníci vrátili k mladému na Masarykovu ulicu.

V sobotu 21. mája boli všetci ako „na ihlách“, len aby všetko dopadlo, ako si naplánovali. Deň bol slnečný, pekný, vítal mladých a veštil im krásne pokračovanie...

ďakovali za doterajšiu výchovu, vedenie v živote a poprosili ich, aby im odpustili ich previnenia, rezko si zatancovali s hosťami. –Domáci nech ukážu, aká má byť veselá svadba! A svadobné mamy a krstní rodičia začali rozbíjať taniere... prítomní sa trochu veselili a potom nasledoval obed. Podávaná bola ragovka, fašírky, klobásy a pyré s kapustovým šalátom. Neskoršie sa mladucha šla obliecť do svadobných šiat. Potom ako sa to podľa tradície patrí, mladý družba Janko Čief hľadal mladuchu a tej veru nebolo. Kde je? Nuž všade ju hľadal a nakoniec ju našiel u susedovcov Chrťanovcov a priviedol ju držiac v ruke biely ručníček, za ktorý sa ona držala. „Vrcholný správca pán starejší, na tejto svadbe ninejší. Vy ste ma ráčili vyslati mladú nevestu hľadati a ja ako družba vykonal som, čo má služba. Šiel som na ďalekú cestu hľadať mladú nevestu. Našiel

Najprv sa konala odobierka mladého od rodičov, krstných rodičov, príbuzných a potom mladuchy, ako to bolo zachodené na starodávnych oddávkach a svadbách. Pán starejší Michal Ivičiak sa postaral o to, aby bolo všetko podľa predpisov. Svojím vtipkovaním zaháňal trému mladému zaťovi a mladej neveste... Hostia sa zišli v Ulici Masarykovej č. 82 , aby sa vo veľkej hale konalo to, čo má byť. Keď sa mladí odobrali a po-

som ju na skrytom mieste, spýtal som sa jej: – Čo robíš? A ona mi povedala, že mladého stratila. Ja som jej povedal: – Poď so mnou, ja ti ho ukážem! Pán starejší, nech sa páči!“ – povedal družba a potom nasledovala cesta na sobáš.

Občiansky sobáš bol na Starej fare. V slovenskom evanjelickom kostole bol vykonaný aj kresťanský sobáš. V chráme si vymenili aj prstienky. Na sobáš mladuchu viedol bratranec Ján

Mladá

Detičky

Vranka a mladého Ivana sesternica Mila Privizerová. K slávnostnej atmosfére prispela i pieseň Kam pôjdeš ty, ktorú zaspieval spevokol za vynikajúcej organovej hudby kantora Gabriela Lovása. Potom sa svadobný sprievod pobral naspäť do Masarykovej ulice na veselenie. Mladá nevesta príbuzným deťom rozdelila pri merané darčeky a ostatným deťom balíčky cukríkov.

Po modlitbe si hostia večer prisadli k svadobnému sto lu. Pred každým po dávaním jedla malé deti vinšovali. Ponúkané bolo svieže pripravené jedlo: krátka polievka, sárma pečená v peci, pra sacinka, novosadský rezeň, pečené krumple a kurčacie stehná v peci s pekne dekorovaným miešaným

šalátom. Raritou bolo, že boli po núknuté torty od výmyslu sveta, ktoré priniesol každý účastník svadby. Počas jedla boli na sto loch taniere, do ktorých sa hádzali peniaze a kona la sa zbierka pre mladých, cirkev a kuchárku, ktorej vyhorela diera. Po jedle znovu modlitba a po nej veselý a dynamický tanec mlado manželov a hostí. Muzikanti v zlo žení: Miroslav Hemela a Ladislav Kekéz z Petrovca, Ivan Galamboš z

Hložian, harmonikár Vladimír Halaj z Padiny a speváčka Sabína Trba rová Amidžićová z Nového Sadu vytvorili výbornú náladu na spev, tanec a pobavenie. Hrali od konca večere do včasných ranných hodín

bez prestávky. Všetci sa príjemne zabávali. Pred polnocou družba znovu hľadal mladú nevestu a keď ju našiel, primeraným veršom sa prihovoril. Mladucha bola ob lečená do kysáčskej kašmerínky – fodrošky a po speve žien jej družba snímal veniec s malými prestávkami, lebo ho žartovne za stavovali mládenci. Listavý čepiec mladej, ktorý prichystala svokra Anna, teraz už žene položila krstná mama Miluška Sabadošová. Pri tej príležitosti začnúc od snímania venca a kladenia čepca ženy a folkloristky KC Kysáč stáli oko lo a spievali príle žitostné piesne. Jednou z nich bola aj Na zelenej lúke kopa sena, včera bola diovka, dnes je žena. Na zelenej lúke je petrenec, vče ra bol mládenec, dnes je ženec. Čo to diovča trkoce, trkoce, trkoce, že stratilo vrkoče, vrkoče, vrkoče...A ty diovča netrkoc, netrkoc, kraj ší čepiec než vrkoč... Do toho sa v intervaloch mladí družbovia, členovia Folklórneho súboru KC Kysáč, stareli a dlho nedovolili, aby bol čepiec položený. Viac sa zdalo, že je už na hlave a oni ho strčili, stiahli dolu. Potom mladá tancovala za peniaze, ako je to v Kysáči zvykom. Keď ju mladý odkúpil po dlhom tancovaní (aj do čepca dostala zapichnuté do sponiek eurá) o pár hodín deli

la sladké. A za to tiež dostávala peniaze. Veselica pokračovala do rána.

V noci aj pršalo, ale dobre na ladeným svadobníkom a oddáv karom to neprekážalo.

Mladí chodievali na svadby a preto si zaslúžili, aby sa im posy pala vôkol domu, do oblokov, na balkón a všade, kde sa dalo, slama! A čo ešte? Do slamy boli nahádza né peniaze a bolo ich dosť. Mladá sa chytala za hlavu, keď mala

zametať! Toľko slamy! A folkloristi a priatelia ani tu nezaháľali, ale jej len odmáhali. A aj s metlami si poradili! Mladej ponúkli na výber tri velikánske metlíňové metly... s tým, že ona nevedela, že je v jed nej skrytá železná os, to aby sa jej ťažšie zametalo! A druhá bola dolu zodraná! Tretia bola dobrá! Mladucha si však najprv vybrala práve tú so skrytou železnou ty čou. – No prečo sa mi tak ťažko zametá? Ani tu nevystala hudba a spev! A nemožno nespomenúť, že svadobníci šli ulicami k mladým k domu na vlečke, ktorú ťahal traktor, a pozobúdzali všetkých rad-radom v dedine spevom a slo venskou ľudovou hudbou. Mnohí vyšli von vidieť, čo sa deje.

Tí istí hostia, ktorí boli v piatok, boli aj v nedeľu na obede a vypili si aj sladké, ktoré delila mladá v inofarebnej šifonke, ktorú jej darovali Čiefovci. Aj svadobníci, aj oddávkari domov odišli spokojní, lebo na tejto svadbe nič nechýba lo! Ani veselie, ani žart, ani dobrá vôľa, ani chutné jedlo, nápoje a ani rozličné pestrofarebné torty! Zostáva len zaželať mladým, aby sa dožili svoj zväzok osláviť svorne aj o desať rokov!

Hlavný družba umýva nohy hlavnej družici (Foto: Štefan Varga)

Aj v kostole krojovaní folkloristi

Folkloristi v krojoch v kostole

Časť prítomných na svadbe a oddávkach v piatok (Foto: Štefan Varga)

Ľudia a udalosti

Martin Kováč

symbol zobúdzania sa prírody.

Tradícia

stavania a váľania mája rok čo rok pomaly zaniká. O tento krásny zvyk sa najviac starajú kultúrno-ume lecké strediská a miestne odbory Matice slovenskej. Obyčaj sta vania mája pramení z ľudovej tradície a pôvodne sa staval pred domom dievčiny, ktorá bola na vydaj. Staval ho mládenec,

Miestny odbor Matice slo venskej v Báčskej Palanke v po sledných rokoch svoju činnosť rozprúdil a tak aj tohto roku jeho vedenie na tradíciu a staré zvyky nezabudlo a v sobotu 11. júna v Slovenskom dome usporiadalo tradičné váľanie mája. Z tej prí ležitosti na nádvorí Slovenského domu prebiehal aj príležitostný kultúrno-umelecký program, na

ktorý si ju chcel zobrať za ženu, a týmto spôsobom dal najavo svoj úmysel. Okrem uvedeného máj predstavuje aj zápas zimy s letom, smrti so životom. Je to

ktorom vystúpili členovia SKUS Štefánik z Lalite.

Po ukončení kultúrno-ume leckej časti podujatia domáci s radosťou máj aj zvalili a s ka

marátením a oslavou pokračo vali v sále Slovenského domu pri hudbe, tanci a speve, ktorú toho roku mala na starosti skupina Maks zo Selenče.

Podujatie svojou prítom

nosťou poctili aj predstavite lia MOMS Laliť, MOMS Čelare vo, predstavitelia miestneho spoločenstva a Maďarského kultúrno-umeleckého spolku Sándora Večeru.

VÁĽANIE MÁJA V BÁČSKEJ PALANKE

Obecenstvo s nadšením sledovalo rezké tance členov SKUS Štefánik z Lalite

Spoločná fotografia hostiteľov a hostí z Lalite

Po umeleckom programe nasledovala ľudová veselica

Laliťania oblečení do tradičného ľudového odevu predviedli niekoľko choreografií na nádvorí Slovenského domu

Dieťa v zajatí poézie, šachu a matematiky

Anna Legíňová

Hana Surová, rodom z Nového Sadu, ktorej ro dičmi sú Miroslav Surový a Sonja, rod. Aladžićová, odišla spolu s rodičmi na Slovensko v roku 2020. Otec Slovák, matka Srbka. Hane to však nepreká žalo, aby sa v inej krajine a jej možno nie až tak známym ja zykom uplatnila. Samozrejme, aj tu počúvala ľu bozvučnú slo venčinu, keď prišla k starým rodičom Mariene a Miroslavovi Surovcom do Petrovca a k prastarým rodičom Rastislavovi a Elene Surovcom do Kysáča. Naša materčina na Hornej zemi je však iná. Nie taká, akú počúvala. Tvrdšia, s inakšou výslovnosťou a prízvukom. Naša v dedine je archaická a nárečová. Po absolvovaní prvého ročníka ZŠ Józsefa Attilu v Novom Sade

Malá

odcestovala na Slovensko. Na nové prostredie, kamarátov a školu si Hanka rýchlo zvykla. Aj napriek rečovej bariére slovenčinu rýchlo zdolala. Deti sú veľmi elas tické a ich mozoček je otvorený pre nové vedomosti. Dokázané je, že dieťa po narodení nie je pred určené na jeden jazyk. Slovenské dieťa sa môže naučiť aj po čínsky, ak sa mu prihovárajú v tom jazyku od narodenia. Tak sa deti učia spontánne, bez pamätania si pravi diel, a v tom je výhoda. Môžu zdolať ktorý koľvek jazyk. Keď podrastajú a sú staršie, možnosť rýchlejšieho a ľahšieho spontán neho zdolávania cudzieho jazyka je ťažšia. Vstupom do vzdelávacieho systému sa už uplatňujú pravidlá a tu si už za pomoci edukácie dieťa osvojuje iný jazyk. Preto je dobré, aby sa v miešanom manželstve dieťaťu priho váral každý vo svojom jazy ku. Hana Surová sa rýchlo aklimatizovala a splynula

so svojimi spolužiakmi v Brati slave. Stala sa žiačkou druhého ročníka ZŠ Anatolija Karpova (chýrečný ruský veľmajster v šachu, ktorého spoznala vlani, lebo bol na návšteve školy, ktorá nesie jeho meno) a vy skúšala sa aj v tejto disciplíne. Obsadila druhé miesto v ša chu. Výborne pláva, lyžuje, je držiteľkou sklenej sošky, ktorú dostávajú úspešní lyžiari na súťažiach. Na známej dlhoroč nej tradičnej recitačnej súťaži Hviezdoslavov Kubín obsadila 3. miesto. V súťaži Všetkovedko pre stopercentné vyriešenie úloh z matematiky sa ovenčila prvým miestom a veľmi úspešná bola i na súťaži zo slovenčiny. Je výbornou žiačkou.

Tretiačka Hana Surová nie ná hodou dosahuje pozoruhodné úspechy. Štipku zásluhy na tom majú i gény, lebo sa ponáša na prastarkú Elenu Surovú, ktorá si aj v hlbokej starobe zachovala ostrú myseľ a recituje na programoch až podnes a súkromne pomáha žia kom v zdolávaní matematických úloh, veď celý pracovný vek bola osvetovou pracovníčkou a učila matematiku. Ako sa hovorí: Jablko nepadá ďaleko od stromu – čo je pravda.

Konfirmácia Palanka

Slávnosť konfirmácie, na ktorej za dospelých čle nov cirkvi boli prijatí štyria konfirmandi: Andrej Đorđević, Anđela Freundová, Milana Ková čová a Valentína Rybárska, bola usporiadaná na sviatok Svätej Trojice, čiže 12. júna t. r. Slávnostné služby Božie vy konala farárka administrátorka Jasmina Kotasová-Medveďová.

Menovaná konfirmandom po vykonaní slávnostnej časti boho služieb zablahoželala k úspešne zvládnutej konfirmačnej látke. V rámci služieb Božích konfirman dov pozdravil aj zborový dozorca Martin Kováč a vyjadril potešenie, že týmto činom dostali nových dospelých členov cirkevného zboru. Zároveň ich privítal a vy zval, aby navštevovali stretnutia a kamarátenia v báčškopalanskom cirkevnom zbore.

Konfirmandi zlo žili skúšku dospe losti na výbornú, s ohľadom na jazy kovú bariéru, a tým potvrdili svoj krst. Konfirmačný čin potešil prítomných rodičov, krstných rodičov, starých ro dičov, príbuzných, ale aj všetkých cir kevníkov.

Martin Kováč

Hana Surová so svie žim diplomom zo súťaže v recitovaní na Slovensku

V Kysáči v objatí rodičov a prarodičov Surovcov... Hana v strede.

Štyri generácie Surovcov PALANKA

Anna Mária Chrčeková, 1. 1,ZŠ 15. októbra, Pivnica

Prvý deň v škole

Pamätám sa, keď sme po prvýkrát sedeli v školskýchlaviciach.

Boli sme v škole. Všetci sme netrpezlivo čakali, abysme sa stali žiakmi prvého ročníka. Riaditeľka školysa nám predstavila, taktiež predstavila pani učiteľky.Najprv mená žiakov prečítali pani učiteľka z 1. 1, alemoje meno tam nebolo. Keď mená žiakov prečítalipani učiteľka z 1. 2, bolo tam aj moje meno. Keďsme vošli do triedy, pani učiteľka a my žiaci sme si poprvýkrát sadli do školských lavíc. Na tabuli písalo 1. 2.Pani učiteľka čítala mená žiakov, ktoré boli napísanéna motýľoch. Každý lepil svoje meno na tabuľu. Boloveľmi zaujímavé. Dostali sme školský príbor aj cukríkyod pani učiteľky. Dali nám aj rozvrh hodín, potom smesa rozlúčili.

Veľmi som sa tešila na prvý ročník. Nikdynezabudnem, keď sme sa po prvý raz zoznámili.

Iva Ďuríčeková, 4. 2

ZŠ Mladých pokolení, Kovačica

Blížia sa prázdniny

Júnové školské záväzky sú v plnom prúde. Čoskorosa aj to skončí a vy, milé deti, si budete užívať voľnoletných prázdnin. Do tohto Kútika nám prispeližiaci z Kovačice a písali nám na tému spomienokna prvý deň v škole. Žiaci z Kysáča a Pivnice prispeliilustráciami. Maľovali na rôzne témy a každáz ilustrácií má svoje čaro. Nájdite si aj vy trochučasu a zašlite nám svoje práce do Detského kútika.U nás budú vítané. Tešíme sa spolu s vami naprázdniny a na zaslúžený letný oddych.

Katuša

Tina Ďurovková, 7. 2ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

Prvý deň v škole

Keď som ukončila škôlku, už som vedela, že ma čakáškola. Trochu som sa bála, pretože som nevedela, čoma čaká.

Keď prišiel čas ísť do školy, nechcela som ísť, lebosom si myslela, že nie som pripravená, ale mama mipovedala, že všetko bude v poriadku, tak som šla.Keď som prišla do školy, štvrtáci nás privítali krásnoupesničkou, ktorú hrali na metalofónoch. Mne sa toveľmi páčilo. Potom sme čakali, kedy vyhlásia, ku ktorejučiteľke nás zaradia. Ja som bola zaradená k paniučiteľke Anne Čipkárovej-Farkašovej. Pani učiteľkanás odviedla do triedy. Rodičia tiež šli s nami. Každý sinašiel svoje meno prilepené na stole. Moje meno boloprilepené na druhej lavici. Dostali sme dve školskétašky aj úbor pre telesnú výchovu. Keď som si sadla domojej lavice, cítila som sa taká veľká. Bola som veľmirada, že som prišla do školy. Našla som si tu veľmi veľakamarátov.

Prvý deň v škole sa mi veľmi páčil. Už sa nebojím.Školu mám veľmi rada.

Prvý deň v škole

Emília Čemanová, 8. 1 Ľudovíta Štúra,

Mám mnoho pekných zážitkov, ktoré som zažila v škole počas týchto štyrochrokov. Najzaujímavejší zážitok mi bol prvý deň v škole. Bolo to pred štyrmi rokmi.Bol pekný slnečný deň. Ráno sme vstali a poberali sa do školy. V škole námštvrtáci pripravili program. Pamätám sa, že spievali pieseň Kohútik jarabýMali pripravené pekné recitácie. Po programe nás pani učiteľka vyvolala a išlisme do našej novej triedy. Všetko mi tam bolo nové. Pani učiteľka pripravilapekné prekvapenie. Na tabuli bol veľký oranžový kvietok, na ňom písalo 1. 2.Pripravila aj motýliky s našimi menami, ktoré sme lepili na kvet. Taktiež smedostali tašky a zošity. Na konci hodiny nám pani učiteľka podelila cukríkya fotografovali sme sa. Až dodnes tá fotogra a stojí na mojej poličke.Mnoho sa od toho dňa zmenilo. Narástli sme, všeličo sa naučili. Pretoďakujem pani učiteľke za všetky pekné chvíle strávené v škole.

Sára Mlynárčeková, 4. 2ZŠ Mladých pokolení, Kovačica

Tea Šusterová, 1ZŠ

Sára Bakošová, 4. 1ZŠ Mladých pokolení, Kovačica

Hana Cigániková, 2. 1ZŠ 15. októbra, Pivnica

Čo je cisársky rez?

Cisársky rez je chirurgický zákrok, pri ktorom sa plod rodí rezom v prednej brušnej stene (laparotomia) a rezom v maternici (hysterektómia). Prvý historicky potvrdený

narastá počet tehotenstiev, ktoré sa končia cisárskym rezom. Dôvody možno čiastočne pripísať úspechom v oblasti aplikovaných vied, techniky a medicíny, no nemôžeme zatvá-

Možno si položiť otázku, či ide o módu, slabú informovanosť, alebo medicínsky opodstatnené požiadavky.

Dôvody pre cisársky rez Cisársky rez sa vykonáva vtedy, keď ďalšie odkladanie pôrodu vážne ohrozuje plod, tehotnú ženu alebo keď vaginálny pôrod neprináša priaznivý výsledok. Hlavné dôvody na cisársky rez sú:

• disproporcia panvy matky a hlavy plodu;

• centrálne umiestnená placenta;

• centrálne umiestnený nádor maternice;

• priečna poloha plodu;

• predĺžený vaginálny pôrod;

• prolaps pupočníka;

• predčasné odlúčenie placenty. Situácie, keď je možné, ale nie za každú cenu nutné vykonať cisársky rez, sú:

• tehotenstvo dvojčiat;

• panvová prezentácia;

• relatívne zúžená panva;

• predchádzajúci pôrod ukončený cisárskym rezom.

uvažovanie je však nesprávne, pretože cisársky rez so sebou prináša komplikácie.

Riziká

Rovnako ako iné typy veľkých chirurgických zákrokov, aj cisársky rez je zákrok, ktorý môže viesť k množstvu nežiaducich komplikácií.

Možné riziká po dieťa sú:

Problémy s dýchaním – u detí narodených cisárskym rezom je pravdepodobnejšie, že sa u nich vyvinie prechodná tachypnoe

– problém s dýchaním charakterizovaný abnormálne rýchlym dýchaním počas prvých dní po narodení.

• Črevná mikroflóra – deti narodené cisárskym rezom majú zmenené baktérie v črevách vzhľadom na tie, ktoré sa narodili vaginálne.

• Chirurgické poranenie – pri operácii môže zriedkavo dôjsť k náhodnému poškriabaniu pokožky dieťaťa.

Riziká po matku môžu byť:

• rozvoj infekcie;

• silné krvácanie;

fakt, že matka aj plod prežili cisársky rez, pochádza z Prahy z roku 1337. Podľa legendy sa tak narodil Július Caesar.

V posledných desaťročiach

rať oči pred faktom, že medzi matkami je všeobecný trend, že sa z mnohých, možno neopodstatnených dôvodov rozhodujú pre pôrod práve takto.

Niektoré ženy chcú cisársky rez už pri prvých bábätkách –aby sa vyhli prirodzenému pôrodu a prípadným komplikáciám vaginálneho pôrodu, alebo aby využili plánovaný pôrod. Toto

• reakcie na anestéziu;

• zvýšené riziko trombózy;

• chirurgické poškodenie močového mechúra alebo čriev.

Preložila: Anna Horvátová

Prof. Dr. sci. med. Artur Bjelica špecialista na gynekológiu a pôrodníctvo subšpecialista

Foto: Pexels

Z PRODUKČNEJ

Žatva predo dvermi, kde uskladniť novú úrodu?

Ľubica Sýkorová

Ako povedala Sunčica Savovićová, riaditeľka podnikateľského združenia Žita Srbije, majitelia pšenice, kukurice a oleja v Srbsku pre obmedzené vývozné kvóty nedokázali vyviezť prebytky a uvoľniť sklady, takže následne nedokázali zabezpečiť ani dostatok peňazí na nákup obilnín a olejnín z tohtoročnej úrody. Peniaze majiteľov týchto poľnohospodárskych produktov sú uväznené v tovare, likvidita ich riem je nízka a otázkou je, koľko obilnín a olejnín z tohtoročnej úrody budú môcť nakúpiť.

NaProdukčnej burze v Novom Sade už druhý týždeň po sebe pokračovala znížená aktivita účastníkov komoditnej burzy. V dňoch od 6. do 10. 6. všetky primárne poľnohospodárske produkty zaznamenali negatívne cenové trendy.

Najväčší pokles zaznamenala kukurica, s ktorou sa na začiatku týždňa obchodovalo za 31,00 din./kg bez DPH. Pre nedostatočný dopyt však mala cena kukurice klesajúcu tendenciu. Koncom týždňa boli uzatvorené zmluvy v cenovom rozpätí od 29,50 do 29,70 din./kg bez DPH. Priemerná cena bola 30,01 din./kg bez DPH, čo je pokles o 8,00 %.

Momentálne

máme 900 000 ton pšenice na export a zásoby. V tomto roku budeme mať rekordné zásoby – 700 000 ton pšenice, pretože určité, už nahlásené množstvo na základe žiadosti na jún a špeciálnych záverov vlády bude vyvezené do Talianska, Albánska a Severného Macedónska. Na export a konečné zásoby zostalo aj takmer 800 000 ton kukurice. Aj skladové priestory olejární sú plné ra novaného aj nera novaného oleja. A júnové kvóty na vývoz pšenice a kukurice zostali na rovnakej úrovni a vývoz slnečnicového oleja bol opäť zakázaný.

Okrem plných skladov je tu ďalší problém, a to ten, že už druhý týždeň po sebe klesajú ceny kukurice a pšenice, čo následne zníži príjmy majiteľov.

V tomto roku sa očakáva úroda pšenice okolo troch miliónov ton a bude veľký problém ju uskladniť, keďže silá sú ešte stále plné. V Srbsku, ako upozornila Savovićová, neexistuje presná a aktuálna inventarizácia skladov a podľa sčítania spred desiatich rokov boli skladovacie kapacity pre obilniny 4,5 milióna ton a vyprodukuje sa asi 12 miliónov ton obilnín a olejnín. Okrem toho, že sklady budú preplnené, zvyšuje sa aj riziko

výskytu rôznych škodcov. Navyše olej môže pri dlhom skladovaní stratiť svoje vlastnosti a úžitkovú hodnotu.

Pokračoval aj pokles ceny pšenice. Burzové kontrakty sa na začiatku týždňa uzatvárali za cenu 40,00 din./kg bez DPH, na konci týždňa za 39,00 din./ kg bez DPH. Priemerná cena bola 39,15 din./kg bez DPH, čo je pokles o 7,84 %.

Aktuálne zásoby ra novaného a nera novaného oleja v skladoch dosahujú 40 000 až 45 000 ton. V tomto roku sa očakáva úroda slnečnice asi 735 000 ton, čo je v prepočte asi 300 000 ton slnečnicového oleja. A naša ročná spotreba sa pohybuje od 80 000 do 100 000 ton…

Cena sóje bola 72,50 din./kg bez DPH, čo bola zároveň aj priemerná cena. V porovnaní s predchádzajúcim týždňom bola nižšia o 5,03 %.

Slnečnicové výlisky s 33 % obsahom bielkovín sa predávali za 37,00 din./kg bez DPH. ○

Podnikateľské združenie Žita Srbije žiada v týchto dňoch o stretnutie s predstaviteľmi srbskej vlády s cieľom navrhnúť úpravu vývozných kvót a riešiť zložitú situáciu.○

Ľ. Sýkorová

Dobrí susedia vytvárajú spoločnú budúcnosť

Ľubica Sýkorová

V rámci programu Interreg-IPA cezhraničnej spolupráce Maďarsko-Srbsko (Interreg-IPA CBC Hungary-Serbia) a projektu “Zlepšenie podnikateľských a pracovných príležitostí v cezhraničnom regióne prostredníctvom poľnohospodárskych postupov založených na inováciách - AGRINNO 2” na Oddelení zeleniny a alternatívnych druhov rastlín Inštitútu pre rastlinnú výrobu a zeleninárstvo Nový Sad - inštitútu národného významu pre Srbskú republiku, bolo 3. 6. v Báčskom Petrovci zorganizované stretnutie odborníkov, pestovateľov, spracovateľov liečivých rastlín, ako aj prehliadka pokusných políčok liečivých, koreninových a aromatických rastlín.

Spomínaný projekt sa o ciálne začal 1. januára 2021 a skončí 30. 6. 2022. Vedúcim partnerom projektu je Inštitút pre rastlinnú výrobu a zeleninárstvo z Nového Sadu, ďalšími partnermi v projekte sú: Pokrajinský sekretariát pre poľnohospodárstvo, vodné hospodárstvo a lesníctvo, Fond „Európske záležitosti“ APV a Nepro tno d.o.o. pre rozvoj Čongrádskej župy, Szeged, Maďarsko. Tento projekt má určite mimoriadny význam aj pre AP Vojvodinu a cezhraničný región, kde sa poľnohospodárstvo považuje za jednu z hybných síl celkového regionálneho rozvoja.

AGRINNO 2 je pokračovaním úspešnej spolupráce, ktorú partneri nadviazali pri

realizácii predchádzajúceho projektu AGRINNO. Všeobecným cieľom projektu AGRINNO 2 je propagovať výrobu a spra-

covanie liečivých rastlín, aby sa aj malé, často nevyužité parcely domácnosti vo vidieckych oblastiach v prihraničnom území prostredníctvom vzdelávania vlastníkov týchto pozemkov mohli správne využívať, a tak sa stali produktívnejšie a ziskovejšíe pre vlastníkov.

POTREBNÉ SÚ INTENZÍVNEJŠIE INVESTÍCIE DO ROZVOJA VIDIECKYCH REGIÓNOV

Vidiecke oblasti, aj keď nie sú hybnou silou ekonomickej sily, majú veľký význam, pretože predstavujú existenčný základ

pre významnú časť obyvateľstva. Je známe, že miera nezamestnanosti vo vidieckych oblastiach je vysoká a veľmi jasne poukazuje na problém nedostatku pracovných príležitostí. Túto situáciu je možné zmeniť iba intenzívnymi investíciami do rozvoja vidieckych regiónov. Skutočnosť, že vidiecke obyvateľstvo vlastní vo svojich dvoroch pôdu vynikajúcej kvality, poskytuje príležitosť na zavedenie nového modelu poľnohospodárskeho podnikania, ktorého cieľom je zvýšiť produktivitu a dosiahnuť samostatnú zárobkovú činnosť.

To je cieľom projektu AGRINNO2, ktorý je pokračovaním projektu AGRINNO, pomôcť nezamestnaným ľuďom žijúcim na vidieku v cezhraničných oblastiach založiť alebo zlepšiť poľnohospodársku produkciu vo svojich záhradách a dvoroch s cieľom zvýšiť produktivitu a efektívnosť výroby. Pri existujúcich zdrojoch a príležitostiach je potrebné de novať model s nízkou úrovňou investícií, aby nezamestnané obyvateľstvo malo šan-

PROJEKT MAĎARSKA A SRBSKA AGRINNO 2

Hostia v Báčskom Petrovci na demo políčkach liečivých rastlín vedúceho partnera projektu - Inštitútu pre rastlinnú výrobu a zeleninárstvo.

cu na samostatnú zárobkovú činnosť.

Prostredníctvom realizácie projektových aktivít, ktoré zahŕňajú transfer poznatkov a inovatívnych technológií pestovania liečivých, aromatických a koreninových rastlín, je cieľom produkovať vysoko kvalitné, nálne produkty. Adekvátne spracované liečivé a aromatické rastliny sú produktom s pridanou hodnotou, ktorý je na trhu vysoko cenený. Práve preto cieľové skupiny – poľnohospodárske školy, združenia, mladí výrobcovia a spracovatelia majú možnosť získať moderné poznatky o pestovaní a spracovaní

SVETOVÉ POĽNOHOSPODÁRSTVO

liečivých rastlín, ako aj poznatky a skúsenosti srbských a maďarských výrobcov o spracovaní a marketingu produktov. V rámci projektu viaceré workshopy pokrývali témy ako: upoznávanie sa s liečivými, aromatickými a koreninovými rastlinami;

základy technológie pestovania liečivých rastlín (biely a čierny slez, bazalka, echinacea, medovka, šalvia, nechtík, šalvia muškátová,…);

spracovanie a skladovanie liečivých, aromatických a koreninových rastlín;

výrobky z liečivých, aromatických a koreninových rastlín;

skúmanie kvality liečivých, aromatických a koreninových rastlín;

liečivé byliny a vidiecka turistika.

Počas projektu sa na piatich rôznych miestach vo Vojvodine vytvorili ukážkové plochy so zariadením na pestovanie a sušenie liečivých, aromatických a koreninových rastlín - v rámci zriadených inkubátorov poľnohospodárskych škôl vo Futogu, Sombore a Vršci, ako aj združenia zamerané na ekonomické posilnenie nezamestnaných žien vo vidieckych oblastiach. Boli organizované aj viaceré vzdelávacie aktivity: seminá-

Dlho očakávané posúdenie herbicídu glyfosát sa opäť odkladá

Ľ. Sýkorová

Európska komisia v roku 2020 predstavila potravinovú stratégiu Z farmy na stôl, v ktorej navrhovala znížiť používanie pesticídov a rizík, ktoré z toho vyplývajú o 50 % do roku 2030. Na začiatku roka 2022 opäť ožili napäté diskusie o jednom z najkontroverznejších herbicídov – glyfosáte. Povolenie na jeho používanie vyprší v decembri tohto roku. Únia ešte v roku 2019 začala skúmať odznova, či je glyfosát bezpečný a predbežne mu udelila kladné stanovisko.

re v inkubátoroch (Futog / Sombor / Vršac) - “Pestovanie liečivých rastlín”; seminár v rámci Inštitútu pre rastlinnú výrobu a zeleninárstvo - demo pokusy a “Spracovanie liečivých rastlín”; seminár organizovaný partnerom z Maďarska - “Spracovanie liečivých rastlín a marketing”; konferencia “Inovatívny prístup k produkcii a spracovaniu liečivých rastlín”; kniha Návod na pestovanie liečivých, aromatických a koreninových rastlín.

Celkový rozpočet projektu je 226 318,27 eur, výška prostriedkov Európskej únie (IPA) je 192 370,51 eur. ○

vnútroštátnymi orgánmi. ECHA a EFSA skúmajú návrh hodnotenia glyfosátu od štyroch členských štátov, ktoré v roku 2019 vybrala Komisia do hodnotiacej skupiny pre glyfosát: Francúzsko, Maďarsko, Holandsko a Švédsko.

Podľa

niektorých výskumníkov ale herbicíd spôsobuje rakovinu, čo v roku 2015 skonštatovala aj Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny. Nemecký chemický gigant Bayer, ktorý je jedným z hlavných výrobcov glyfosátových produktov, obvinenia zo zatajovania skutočných účinkov na ľudské zdravie poprel a trvá na tom, že látka nie je pre ľudí riziková.

Únia má špeciálnu Skupinu pre hodnotenie glyfosátu (AGG), ktorá už skôr vyjadrila názor, že glyofosát je bezpečný a mal byť získať autorizáciu aj na ďalšie obdobie. Situácia okolo tohto kontroverznému herbicídu sa v máji začala opäť kompikovať. Podľa expertnej komisie Európskej chemickej agentúry (ECHA) tvrdiť, že jeden z najpoužívanejších herbicídov je karcinogénny, nie je opodstatnené. K záveru

dospela po analýze dostupných vedeckých poznatkov a pripomienok verejnosti. Správa naopak potvrdzuje, že glyfosát môže spôsobovať vážne poškodenie očí a tiež môže byť škodlivý pre vodné organizmy. ECHA svoj názor teraz zašle Európskej komisii a Európskemu úradu pre bezpečnosť potravín.

NEKONEČNÝ PRÍBEH…

Toto rozhodnutie môže byť kľúčové pre budúcnosť herbicídu v Európskej únii. Európska komisia totiž v súčasnosti zvažuje, či predĺži povolenie (ktoré vyprší v decembri) na predaj výrobkov obsahujúcich glyfosát. Rozhodnutie sa očakávalo ešte v tomto roku, no Európsky úrad pre bezpečnosť potravín spolu s ECHA nedávno informovali, že na svoje posudky budú potrebovať viac času. Celý proces by mali dokončiť do polovice roku 2023

Glyfosát je celosvetovo najpoužívanejší herbicíd. Je to chemická látka, ktorá ničí nežiadúce buriny. Pôvodne ju na trh uviedla americká rma Monsanto, ktorá sa neskôr stala súčasťou nemeckého chemického koncernu Bayer. Európske agentúry prípravok skúmali pre pretrvávajúce obavy, že glyfosát má negatívne účinky na životné prostredie a ľudské zdravie. Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny (IARC) v roku 2015 zaradila túto látku medzi pravdepodobné karcinogény pre človeka.

Všetky pesticídy v Únii získavajú povolenie na určitý čas, po ktorom musia zodpovedné agentúry opäť preskúmať, či sú bezpečné alebo nie. Glyfosát takto povolenie získal v roku 2017 s tým, že každý prípravok, ktorý ho obsahuje, bude na základe hodnotenia bezpečnosti povolený

V minulosti už raz európske agentúry, ale aj OSN, vydali stanovisko, že neexistujú jasné dôkazy o súvislosti medzi používaním herbicídu a rakovinou u ľudí. K rovnakému záveru dospeli aj regulačné orgány v USA, Kanade, Nemecku, Japonsku a ďalších krajinách. To, že by bol produkt nebezpečný, samozrejme odmieta aj jeho výrobca.

Európske agentúry tvrdia, že pre obrovský nápor pripomienok verejnosti musia odsunúť záverečné posúdenie, či je herbicíd rizikový pre ľudské zdravie a životné prostredie. Očakáva sa tak, že povolenie na predaj výrobkov obsahujúcich túto látku Komisia predĺži. Aktivisti, naopak, volajú po jeho urýchlení. „Vo vedeckej literatúre je dnes už dostatok dôkazov o toxických účinkoch glyfosátu na zdravie občanov a životné prostredie,“ povedal pre bruselský portál Euractiv. com Martin Dermine z organizácie Pesticide Action Network Europe. Aj eurokomisárka pre zdravie Stella Kyriakidesová uviedla, že ju odklad „veľmi znepokojil“. ○

Nosánik ryhovaný – častý škodca v našich záhradách

Ing. Ján Tancik, PhD., Ing. Jarmila Králová, PhD.

S týmto nepríjemným a obávaným škodcom sa stretol už asi každý záhradkár, keďže na našom území je pomerne hojne rozšírený. Škodí dospelý jedinec aj larva. Dospelý jedinec poškodzuje listy rôznych rastlín, predovšetkým vavrínovce, rhododendrony, stranvaesie, fotínie, škodí aj na viniči. V posledných rokoch sa často vyskytuje aj na jahodách a bol zistený výskyt i na malinách, begóniách, kaméliách a mnohých ďalších okrasných rastlinách a trvalkách.

nevie rastlina udržať v substráte stabilitu, môže padať, alebo sa vyvaliť z nádoby. Počas zimy larvy odpočívajú a na jar začínajú opäť žrať. Koncom apríla až začiatkom mája sa larvy v pôde zakuklia a o tri až štyri týždne sa vyliahnu dospelé chrobáky. V teplých miestnostiach a skleníkoch môžu larvy žrať počas celého roka. Tým odpadá obdobie zimného pokoja a chrobáky sa môžu objaviť kedykoľvek v priebehu roka.

OCHRANA

Napadnutie

nosánikom sa prejavuje typickými vyhryzenými otvormi na listoch. Vyhryzené listy strácajú svoju asimilačnú plochu, pôsobia veľmi neesteticky. Postupne má rastliny vyhryzené takmer všetky listy a jej celkový vzhľad stráca na svojej atraktivite. Nosánik je najmä nebezpečný v štádiu lariev. Larvy sa po vyliahnutí sústredia v pôde v okolí koreňového systému rastlín, poškodzujú korene rastlín, kde postupne požierajú a poškodzujú jemné korienky. Svojim intenzívnym žerom dokážu korene poškodiť natoľko, že rastlina postupne chradne, zaostáva v raste, a častokrát hynie.

Nosánik ryhovaný Otiorrhynchus sulcatus (rad Coleoptera) je chrobák patriaci medzi nosánikov (čeľaď nosáčikovité – Curculionidae), ktorý je obávaným škodcom značne rozšíreným aj u nás. Dospelý jedinec je dlhý do 1 cm. Má oválne telo, čiernej farby, zo spodnej strany je telo sivé a pokryté chĺpkami. Pre nosánika je typický predĺžený „nos“ – nosec – pozdĺžne vráskavý, na ktorom sú tykadlá. Na krovkách sa nachádzajú typické pozdĺžne ryhy, pokryté drobnými chĺpkami. Larva je bielej farby, môže mať ružovkastý, príp. žltobiely nádych, jej dĺžka je od 0,9 - 1 cm. Hlavička larvy je hnedej farby. Ak sa ju podarí objaviť, tak je pre ňu typické stočenie sa do písmenka C.

Prezimuje v štádiu dospelca alebo v štádiu larvy, ktorá sa zvykne zakukliť v júni. Z lariev sa liahnu dospelé jedince, ktoré môžeme pozorovať začiatkom júla. Dospelé chrobáky kladú koncom leta a v jesennom období ku koreňom rastlín a do pôdy vajíčka, ktoré sú bielej farby,

zrejme boli v noci vo vašej záhrade tieto nosániky. Koncom mája sa vyliahnu chrobáky, ktoré vyhrýzajú typický tvar do listov rôznych drevín a trvaliek s tuhými listami. Počas dňa sa tieto chrobáky ukrývajú na skrytých miestach. Až po zotmení začínajú byť aktívne a žerom

Ochrana proti tomuto obávanému a značne rozšírenému škodcovi je pomerne obtiažna najmä preto, že svoju aktivitu žeru vyvíja v noci a neškodí iba samotný chrobák, no najmä larvy, ktoré sú ukryté v pôde pri koreňoch. Proti larvám sa dajú v záhrade i v nádobách

neskôr stmavnú a majú hnedú, príp. hnedočiernu farbu. Jedinec sa vyvinie z neoplodneného vajíčka (tzv.partenogenéza). Po prezimovaní sa z nich liahnu larvy a následne dospelé jedince. Generácia má dvojročný cyklus vývinu

ŠKODLIVOSŤ

Dospelý jedinec poškodzuje listy rôznych druhov drevín a kríkov. Škodiť môžu na mnohých črepníkových rastlinách, v záhrade najmä na rododendrone, bršlene, vavrínovci, zobe vtáčom, tise a trvalkách. Ak v lete nájdete na listoch požerky v tvare polkruhu alebo zátoky,

poškodzujú listy rastlín. Listy na mieste požerkov usychajú, čím následne okraje požerkov vädnú a hnednú.

Skutočne nebezpečné sú najmä larvy v pôde, ktoré poškodzujú korene rastlín. Liahnu sa z vajíčok od augusta do októbra a prevrtávajú sa do pôdy ku koreňom rastlín. Spočiatku sa živia hubovými vláknami a jemnými korienkami, neskôr väčšími koreňmi. Larvy zožerú aj hľuzy a časti rastlín pri zemi. Pri silnom napadnutí obžerú všetky korene, takže rastlina nielen vädne, ale aj odumiera. Keďže kvôli obžratým koreňom

nasadiť pri teplotách 15 °C až 25 °C užitočne háďatká z rodu Heterorhabdits, prípravok Larvanem. Parazitické háďatká rodu  Heterorhabditis sú veľké 0,6 mm. Larvy invázneho štádia sa v pôde aktívne pohybujú a čuchom vyhľadávajú hostiteľa. Do neho sa dostávajú tráviacim alebo dýchacím ústrojenstvom. Napadnuté larvy do 48 hodín zahynú. V uhynutých telách sa háďatká ďalej množia. Jedna samička produkuje asi 1500 vajíčok. Z nich sa liahnu larvy, ktoré následne opustia hostiteľa a vyhľadávajú nového. Takto je zaistená dlhodobá ochrana○

Poškodené listy okrasných rastlín imágami nosánika ryhovaného

Ing. Ján Tancik, PhD.

Vijačka krušpánová Cydalima perspectalis (srb. šimširov plamenac) je motýľ, ktorého húsenice sú už niekoľko rokov postrachom všetkých milovníkov nenáročnej vždyzelenej dreviny – krušpánu. V Európe je to invázny druh. Pôvod má vo východnej Ázii (Japonsko, Čína, Taiwan, Kórea).

spomenuli, húsenice prezimujú medzi listami v zámotkoch, na jar začínajú prijímať potravu pri teplote 8 až 10 °C, čo je často už v polovici marca. Už od vtedy treba kontrolovať rastliny.

danie rastlín krušpánu, pričom je potrebné prehrabávanie sa v konárikoch rastlín a zistenie výskytu mladých lariev a vykonanie ochrany v správnom termíne.

Prvýkrát

v Európe bola zaznamenaná v Nemecku v roku 2006, následne sa rozšírila do susedných štátov do Švajčiarska, Holandska, Francúzska a následne aj do Veľkej Británie, Rakúska, Maďarska, Rumunska, Turecka, Slovenska a Belgicka.

Na Slovensku bola prvýkrát zaznamenaná v roku 2011, k populačnej explózii druhu dochádza približne v roku 2016. V Srbsku bola prvýkrát zaznamenaná koncom júla - začiatkom augusta 2014 v Belehrade a už v roku 2015 aj vo Vojvodine.

Motýľ vijačky krušpánovej má dve farebné formy, obvykle má biele krídla s hnedým lemom, ale existujú aj jedince celé hnedé. Rozpätie krídiel je 40 – 45 mm. Larvy sú svetlo zelené, riedko ochlpené, na chrbte majú čierne pruhy, hlava je čierna a lesklá. Dorastajú do dĺžky až 4 cm. Má 2 - 3 generácie za rok.

Húsenice prezimujú medzi listami v zámotkoch. Kuklia sa v zámotkoch na kroch. Samičky žijú približne 8 dní a vajíčka kladú na listy krušpánu. Húsenice

konzumujú listy a mladé letorasty krušpánov až po silnejšie konáre. Poškodené listy odumierajú a schnú, rastlina často

Ak nájdeme húsenice alebo čerstvé poškodené listy, treba okamžite robiť ochranu. V apríli sa prezimujúce húsenice zakuklia a v máji - začiatkom júna sa začínajú liahnuť motýle, ktoré kladú vajíčka na listy krušpánu. Z vajíčok sa liahne nová generácia húseníc, ktoré konzumujú listy a mladé letorasty až po silnejšie konáre. Jedna húsenica počas svojho vývoja môže zožrať až do 45 listov. Na jednom kríku ich môže byť aj niekoľko stovák, čo znamená, že za niekoľko dní môžu zničiť celú rastlinu.

Vo Vojvodine termín ochrany je polovica júna. Aplikovať insekticídy treba, kým sú larvy - húsenice mladé. Staršie dorastené larvy sú odolnejšie, pretože spriadajú pavučinky, ktoré zabraňujú prienik postrekovej kvapaliny na larvy. Zhruba týždeň po prvom postreku treba ho zopakovať.

pôsobí suchým dojmom, po čase ale obrastá. Primárne poškodenie je estetické, v prípade výrazného premnoženia môže docházať k holožeru.

U nás môže mať za sezónu dve-tri generácie. Ako sme už

MONITORING VÝSKYTU MOTÝĽOV

V kontrole výskytu motýľov nám pomôže feromónový lapač na motýle vijačky krušpánovej. Do feromóneho lapača nalietavajú samčeky nalákane na vôňu samičiek. Na základe počtu chytených motýľov môžeme stanoviť termín aplikácie insekticídu. Termín aplikácie je 2 - 3 týždne od začiatku prvého výskytu motýľov v lapáku. V tom termíne sú larvy vyliahnuté a začínajú prijímať potravu.

OCHRANA

Kľúčovým krokom v efektívnej ochrane je včasné spozorovanie výskytu húseníc. Preto je dôležitá pravidelná kontrola a prehlia-

V podstate už po dvoch postrekoch v 10 dňových intervaloch sa dá týmto spôsobom krušpán (buxus) zachrániť pred vijačkou krušpánovou. Z chemických prípravkov sa osvedčili prípravky Avaunt (3 ml/10 litrov vody), Coragen (2 ml/10 litrov vody) alebo A rm (10 g/10 litrov vody). Môžu sa použiť aj pyretroidy (deltamethrin, cypermethrin,). Alternatívou sú prípravky – inhibítor tvorby chitínu, účinný iba proti mladým larvám.

Z biologických prípravkov môžu sa využiť prípravky na báze baktérie Bacillus thuringiensis var. kurstaki (Lepinox plus) a parazitické háďatká - Steinernema carpocapsae.○

Krušpán

Brodivce štíhlej elegancie

DrSc. Ján Babiak

Do veľkého dosť nehomogenného radu bahniakov (Charadriiformes) patrí aj čeľaď šabliarko vité (Recurvirostridae). U nás je táto čeľaď zastúpená jedným druhom z rodu šišila (Himantopus) a jedným z rodu šabliarka (Recurvirostra). Ide o šišilu bocianovitú a šabliarku modronohú.

ŠIŠILA BOCIANOVITÁ

– HIMANTOPUS

HIMANTOPUS, Linné 1758

Je štíhly vták s dlhými nohami červenej farby a čiernym ihlicovi tým, tenkým, rovným zobákom. Živí sa hmyzom a hniezdi na zemi alebo na hŕbke rastlín v plytkej vode. Pri vyrušení na hniezde dá o sebe vedieť hlasným krikom a obletovaním okolo rušiteľa.

Rozšírenie: Je kozmopolitný vták a žije v teplých a tropic kých krajoch celej zemegule. Celoročný pobyt má na všetkých kontinentoch južnej pologule, ale aj na severnej (v južnej Ázii, se vernej Afrike a strednej Amerike). Odtiaľ sa jedna časť populácie v letnom období posúva na sever až po 50 ° s. z. š. (v strednej Ázii aj severnejšie). V Európe ju možno vidieť iba v letnom období. Je sťahovavá. Jej počet u nás je stúpajúci a vo Vojvodine v údolí Tisy a Dunaja spravidla aj hniezdi. Prichádza koncom apríla a zimuje v predrovníkovej a celej východnej časti Afriky.

Biotop: Nájdeme ju na plytkých bahnitých brehoch riek alebo močarísk, v slaných jazerách s ostrovčekmi, na v barinách s odpadovou vodou, ale aj na zaplavených poliach.

Rozlíšenie: je to vták s tmavou čiapkou a krídlami. Nohy má dlhé a červené. U samca sú tmavé časti sfarbenia výrazne čierne so zeleným odleskom, u samičky je to tmavo-sivohnedá farba s čiernymi koncami krídel. Samec je trochu väčší od samičky. Mlá ďatá v páperčeku sú na chrbte žlto-sivé s čiernymi škvrnami. Po operení majú chrbát a hlavu matne hnedé.

Hniezdenie: Pár hniezdi v koló nii alebo individuálne. Hniezdo

si robí na zemi, v jamke, alebo na malom rastlinnom vyvýšení. Je vystlaté s trochou rastlinstva, trávou, sitinou... Do hniezda samička znesie spravidla 3 - 4 vajcia hruškovitého tvaru so zeleno-žltou, zelenou alebo hnedožltou základnou farbou, s rovnomerne roztriedenými škvrnami hnedej až čiernej farby. Frekvencia hniezdenia je raz v roku, inkubácia trvá 25 - 26 dní. Hniezdnu starostlivosť majú obaja rodičia. Mláďatá sú schopné lietať za 4 - 5 týždňov. Aj potom rodinka je spolu ešte mesiac. Mladé pohlavne dozrie vajú až v treťom roku života. Po odchovaní mláďat je potulným vtákom.

Potrava: Konzumuje hmyz, ktorý zbiera z vody, hladiny, blata alebo z listov rastlín.

Hlas: V lete sa hlási prenikavým „kek-kek“, „kiik-kiik“, „kjik-kjik“. Výstražné volanie je škrekotavé „kriit-kriit“ alebo drčivé „krre“. Mladé sa hlásia s „gip!“

ŠABLIARKA MODRONOHÁ –RECURVIROSTA AVOSETTA, Linné 1758

Ide o stredne veľkého brodivca

na dlhých nohách (je len trochu väčšia od šišily). Od svojej rodáčky sa odlišuje vyvráteným zobákom a dominantným čierno-bielym operením chrbta. Šabliarka má celoročný pobyt v kompaktom areály južnej a v riečno-jazernej oblasti východnej Afriky. V tvare ostrovčekov celoročný areál má v pásme prímorského pobrežia od južného Anglicka po Stredný východ. Jej letný areál siaha od juhovýchodnej Európy (juh Rumunska, Moldavska, Ukrajiny a Ruska), celou dĺžkou strednej Ázie (od Kazachstanu, po Mon golsko a severnú Čínu). Na severe na pobreží Baltického a Severné ho mora má plynulý pobrežný hniezdny areál a v pomedzí tejto juhovýchodnej a baltickej diskontinuite má aj niekoľko menších ostrovcovitých oblastí. Nám najbližšie hniezdne areály tohto druhu sú Potisko a Podu najsko v Maďarsku a močaristá oblasť pri Dunaji na hranici Rumunska a Bulharska. U nás je to zriedkavý hniezdič vedľa Tisy v severnej časti Banátu a na jazerách v okolí Čenty a Ba

randy. Jej početnosť u nás má trend descendencie. Možno ju vidieť u nás od konca marca do začiatku októbra. Biotop šabli arky sú slatinasté a plytké vody s nízkou vegetáciou. Nájdeme ju v bahnitom prostredí, kde sa kŕmi a v okolí suchých ost rovčekov, kde hniezdi. Na mor skom pobreží žije v oblastiach plytkých slaných lagúnach.

Samec je v svadobnom šate čierno-biely. Čiernu farbu má na hornej časti hlavy a krku a potom v tvare hrubých pásov na chrbte a krídlach.

Pri lete tú charakteristickú čierno-bielu kresbu nemožno nevidieť. Samica má rovnaké sfarbenie iba to sfarbenie na hlave je nie tak intenzívne čierne. Mláďatá v páperčeku sú pieskovej farby s tmavými bodkami a čiarami a po ope rení prechádzajú cez hrdzavú a hnedú fázu sfarbenia peria. Zobák je čierny, na hore ohnutý, nohy má modrosivé.

Pár šabliarky na hniezdisko pri chádza už spárené a tak tokanie sa u zvádza na predkopulačné pózy a pohyby. Hniezdi sa na pobreží, neďaleko vody, v jamke na holej zemi vystlanej fragmen tami lastúrnikov a ulitníkov, ako i trávou. V takom dosť neob medzenom hniezde samička raz do roka znesie 3 - 4 vajcia. V prípade zničenia násady sa ľahko rozhodne na náhradnú násadu. Vajcia sú hruškovitého tvaru, olivovozelené až žltavé, s riedko roztriedenými sivohne dými a hnedo-čiernymi drobným škvrnami. Na násade sedia obaja rodičia. Aj výmena v hniezdení je ceremoniálna. Inkubácia je 24 - 25 dní a s mladými hneď po vyliahnutí rodičia opúšťajú „hniezdo“. Stravuje sa kôrovcami, mäkkýšmi, červami, žubrienkami, ale konzumuje aj larvy hmyzu a rybie ikry. Drobnú potravu loví cedením vody alebo bahna cez zobák a tak uloví všetko čo na hmatá. Hlási sa prenikavým „kvit -kvit...“, melodickým „pluit pluit“ alebo hlasným „kluip kluip...“  Fotografie z internetu

Vysoká miera zodpovednosti pri používaní pesticídov

Ľubica Sýkorová

Používanie pesticídov v poľnohospodárskej výrobe si vyžaduje zodpovednosť každého jedného poľnohospodárskeho výrobcu. Nesprávne používanie prípravkov na ochranu rastlín môže nepriaznivo ovplyvniť zdravie osoby aplikujúcej prípravok, ako aj ľudí a zvierat v bezprostrednej blízkosti. Pesticídy môžu mať negatívny vplyv na biodiverzitu, znečistenie vôd a životné prostredie. Rovnako dôležité je, že nesprávna aplikácia pesticídov môže spôsobiť nadmerné rezíduá chemikálií v samotných pestovaných plodinách. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti musia poľnohospodári preukázať vysokú mieru zodpovednosti a nepoužívať pesticídy len podľa vlastného uváženia, ale dodržiavať pravidlá a rady odborníkov pre ochranu rastlín.

Pesticídy

musíme vždy aplikovať v súlade so zásadami správnej poľnohospodárskej praxe a spôsobom, ktorý neohrozuje zdravie ľudí a zvierat. Mnohí pestovatelia robia pri aplikácii ochranných prípravkov chyby. Medzi najčastejšie z nich patrí:

NEZNALOSŤ ŠKODCOV, CHORÔB A BURÍN

Pred postrekom je potrebné vedieť, ktorých škodcov, choroby a buriny chceme regulovať, či neprekročili prah škodlivosti, či dosiahli príslušné štádium vývoja a pod. Na základe pozorovaní, skúseností a rád sa rozhodujeme pre použitie prípravkov na ochranu rastlín.

NESPÁVNY VÝBER TRYSIEK VZHĽADOM NA POVETERNOSTNÉ PODMIENKY

Úlohou trysky je rovnomerne aplikovať pesticídny roztok na rastliny, burinu alebo pôdu. U nás sú najrozšírenejšie štandardné ploché trysky, ktorých je viacero druhov. Vždy si treba vybrať správny typ trysky a ošetrenie vykonávať v tých najideálnejších poveternostných podmienkach. Pri poveternostných podmien-

kach bez vetra môžeme zvoliť obyčajné trysky, ak však rýchlosť vetra presiahne 5 m/s, je potrebné použiť antidriftové trysky.

NESPRÁVNY TLAK PODĽA TYPU TRYSKY ALEBO TYPU ROZTOKU

Odporúčaný tlak pre postrek herbicídmi je od 1,5 do 3 barov, pre fungicídy a insekticídy od 3 do 5 barov.

POUŽITIE PRÍLIŠ VEĽKÉHO MNOŽSTVA VODY

Množstvo použitej vody pri aplikácii fungicídov, insekticídov a herbicídov by malo byť také, aby sa dosiahlo dostatočné pokrytie rastlín, pričom roztok z rastlín nesmie stekať. Pri aplikácii pôdnych herbicídov nie je množstvo vody až také dôležité.

NESPRÁVNA PRACOVNÁ RÝCHLOSŤ PRI APLIKÁCII PESTICÍDOV

Najvhodnejšia rýchlosť je medzi 6 a 8 km/h. Rýchlosť musíme prispôsobiť vetru, prípravenosti pôdy, sklonu terénu a pod.

NEVHODNÁ VÝŠKA POSTREKOVAČA OD POVRCHU, KTORÝ SA MÁ OŠETROVAŤ

Výška postrekovača od ošetrovaného povrchu by mala byť

50 - 60 cm. V opačnom prípade existuje možnosť nerovnomernej aplikácie postreku.

NEVHODNE ZVOLENÝ TERMÍN APLIKÁCIE PESTICÍDU

Porasty by sa nikdy nemali ošetrovať, ak je povrch rastliny mokrý alebo pri vysokých teplotách. V zásade by sa postrek mal vykonávať v neskorých popoludňajších hodinách.

ZNEČISTENÉ, ŠPINAVÉ POSTREKOVAČE Po každom použití je potrebné postrekovač ihneď umyť. Dôkladne treba očistiť trysky a prívodné potrubie. Pri umývaní používajte čistiace prostriedky určené pre postrekovače. Zvyšky roztoku môžu poškodiť rastliny, upchať dýzy a dokonca ovplyvniť celkové chemické zloženie roztoku, ktorý sa bude používať pri ďalšej aplikácii pesticídov.

NESPRÁVNA TEPLOTA ROZTOKU POČAS APLIKÁCIE

Keď sa do roztoku pridáva močovina (zvyčajne sa pridáva ku niektorým herbicídom a fungicídom), je potrebné močovinu rozpustiť deň pred ošetrením, aby nedošlo k poškodeniu porastu.

NEZABUDNITE!

Pred prípravou roztoku ako aj aplikáciou pesticídov je nutné si prečítať deklaráciu a návod na aplikáciu pesticídov. Roztoky je najlepšie pripraviť vonku priamo na parcele. Ak sú roztoky pripravované v miestnosti, musí byť zabezpečené dobré vetranie.

Pri príprave roztoku je potrebné, aby poľnohospodárski výrobcovia používali predpísané ochranné prostriedky: rukavice, ochranný odev, masku (ako aj pri aplikácii pesticídov). Je potrebné zabrániť rozprašovaniu prípravku a pri príprave roztoku je potrebné držať pesticídy v úrovni očí.

OPATRNOSŤ NA PRVOM

MIESTE

Ešte stále neexistuje ideálny chemický prípravok, ktorý by pôsobil len na škodlivý hmyz, hlodavce, mikroorganizmy,burinu či chorobu a zároveň by bol pre človeka neškodný. Preto opatrnosti pri práci s pesticídmi nie je nikdy dosť. Aj najmenšia neopatrnosť, zlé zaobchádzanie, nehoda, zmätok alebo zneužívanie môže viesť k otrave, často aj so smrteľným následkom. ○

Foto: pixabay

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Bravčové karé na hrášku

Suroviny: 800 g bravčového karé, 1 ks cibuľa, 3 PL pasírovaných paradajok, 300 g hrášku (môže byť aj mrazený), 3 PL oleja, 1 dl červeného vína, soľ, mleté čierne korenie, hladká múka, petržlenová vňať Takto sa to podarí: Mäso umyjeme, osušíme a nakrájame na kocky. Obalíme ho v hladkej múke, čím omáčku zahustíme. Cibuľu nakrájame najemno a speníme na oleji. Pridáme mäso a prudko opečieme, aby sa zatiahlo. Pridáme pasírované paradajky, krátko orestujeme, ochutíme soľou a mletým čiernym korením. Podlejeme vínom a vývarom (alebo vodou). Necháme dusiť. Približne po 40 minútach pridáme hrášok, premiešame a dusíme domäkka. Dĺžka dusenia sa môže líšiť v závislosti od veľkosti mäsa. Na záver pridáme nasekanú petržlenovú vňať a podávame s ryžou.

Rýchla tiramisu torta

Suroviny: na tortu s priemerom 20 cm - 300 ml silnej vychladenej kávy, 22 ks dlhých cukrárskych piškót, 80 g práškového cukru, 250 g Mascarpone, 1 KL vanilkového extraktu, 250 ml smotany na šľahanie, trochu kakaa na posypanie Takto sa to podarí: Uvaríme si silnú zalievanú kávu alebo espresso a necháme ho vychladnúť v miske dostatočne veľkej na namáčanie dlhých piškót. Vo väčšej miske spolu vyšľaháme mascarpone, preosiaty práškový cukor a vanilkový extrakt. Ku krému nalejeme dobre vychladenú smotanu a ďalej šľaháme, kým nezískame nadýchaný pevný krém. Tortovú formu (20 cm) vystelieme papierom na pečenie. Na dno dáme kruh a po stranách pritlačíme pás papiera. Dlhé piškóty po jednej na pár sekúnd namáčame v káve a ukladáme na dno formy. Ak treba, piškóty prelomíme, aby sme nimi pokryli čo najviac plochy. Potom na ne navrstvíme a zarovnáme polovicu krému, pridáme ďalšiu vrstvu piškót a krému. Povrch zarovnáme a tortu uložíme do chladu na minimálne 3 hodiny. Neskôr opatrne zložíme obruč, po obvode ešte opatrnejšie stiahneme papier, prípadné nerovnosti po stranách zarovnáme špachtľou a vrch posypeme preosiatym kakaom. Tiramisu tortu krájame na trojuholníky a servírujeme so šálkou dobrej kávy.

Vidiecky čučoriedkový koláč

Suroviny: cesto - 320 g hladkej múky, 1 PL práškového cukru, 1 štipka soli, 200 g studeného masla, troche ľadovej vody; plnka - 500 g čučoriedok, 1 ks menší citron, 3 PL hladkej múky, 100 g kryštálového cukru, 1 KL škorice; ešte potrebujeme - 1 ks vajce na potretie Takto sa to podarí: Cesto: v miske spolu premiešame múku, cukor a soľ. Studené maslo pokrájame na malé kocky a rýchlo zapracujeme do múky končekmi prstov. Vypracujeme mrveničku. Postupne (po lyžiciach) prilievame studenú vodu a spracúvame cesto, kým sa nespojí do kompaktného, nelepivého bochníka. Cesto rozdelíme na polovicu a obe časti vypracujeme do malých kruhov, ktoré zabalíme do fólie a uložíme do chladničky na asi hodinu. Jednu časť cesta rozvaľkáme na pomúčenej doske do kruhu o asi tri centimetre väčšieho ako koláčová forma (20 cm). Navinieme ju na valček a položíme do formy. Formu nemusíme mastiť, nakoľko cesto obsahuje dosť tuku. Druhú polovicu cesta rozvaľkáme do kruhu a pomocou radielka pokrájame na asi centimeter a pol hrubé pásiky. Plnka: v miske spolu premiešame čučoriedky, šťavu a kôru z jedného citróna, cukor, múku a škoricu. Zmes vysypeme na cesto vo forme, zarovnáme a na povrchu vytvoríme mriežku z pásikov cesta. Povrch koláča potrieme rozšľahaným vajíčkom a dáme piecť do rúry vyhriatej na 170 °C na asi 50 až 60 minút. Vidiecky čučoriedkový koláč chutí veľmi dobre samotný, ale ešte lepší bude s kopčekom vanilkovej zmrzliny alebo lyžicou čerstvo vyšľahanej šľahačky.

Tvarohové lievance s jahodovou omáčkou

Suroviny: lievance - 500 g jemného tvarohu, 2 žĺtka, 1 štipka soli, 1 balíček vanilkového cukru, 2 PL kryštáloveho cukru, 4 PL hladkej múky, trochu oleja a masla (1:1); jahodová omáčka - 250 g jahôd, 2 PL kryštáloveho cukru, 50 ml vody, 1/2 KL vanilkového extraktu (nemusí byť) Takto sa to podarí: Lievance: v stredne veľkej miske spolu premiešame tvaroh, žĺtka, vanilkový a kryštálový cukor. Potom pridáme múku a štipku soli a vymiešame pevnejšie cesto. Z cesta na pomúčenej doske tvarujeme okrúhle lievance o hrúbke asi 2 cm. Každý lievanec by mal byť dobre obalený v múke, než ich dáme do panvice. Omáčka: čerstvé jahody očistíme, pokrájame na menšie kúsky a vložíme do rajnice s vodou a cukrom. Ak používame mrazené ovocie, snažíme sa vyberať menšie kúsky. Privedieme k varu a varíme, kým sa jahody nezačnú rozpadávať. Jahodovú omáčku rozmixujeme ponorným mixérom, precedíme cez husté sitko a môžeme do nej primiešať vanilkový extrakt. Na panvici rozpálime trochu oleja a masla, plameň stiahneme na mierny a lievance opečieme do zlato-hneda z oboch strán. Ešte horúce tvarohové lievance posypeme práškovým cukrom, prelejeme omáčkou a môžeme podávať. 

Zdroj: recepty.sk

Výber: Ľ. Sýkorová

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 557

| Pripravuje: Ľubica Sýkorová | Použitá domáca a zahraničná literatúra

Kultúra

Literárno-hudobný večierok v Tulipe

Jaroslav Čiep

Literárno-hudobný

večierok umelcov z Banskej Bystrice spisovateľov Miroslava Kapustu a Dušana Jarinu a speváčky Andy Lou (Andrea Loužecká) odznel v stredu 8. júna v predvečerných hodinách v útulnom prostredí Etnodomu Tulip majiteľky Tatiany Miškovicovej v Hložanoch.

Jedno z mála podujatí tohto druhu v hložianskom prostredí spoločne zorganizovali Združenie Etnodom Ženský kútik z Hložian, Slovenský kultúrny klub v Srbsku a Slovenské vydavateľské centrum, obe z Báčskeho Petrovca, a Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici. Inak hostia zo Slovenska spolu s moderátorom večierka Vladimírom Valentíkom aj večer predtým mali podobné posedenie v Belehrade v Galérii 73 v rámci Dní slovenskej kultúry.

Spisovateľ Miroslav Kapusta (1953) sa až po odchode do dôchodku začal opäť aktívne venovať jemu blízkej poézii. V roku 2006 bol prijatý do literárneho klubu LITERA 2 v Banskej Bystrici, kde sa do súčasnosti aktívne realizuje najmä v písaní poézie. Popri publikačných aktivitách sa od mája 2011 aktívne zapája do literárneho diania v podmienkach Banskej Bystrice, čo vyvrcholilo najmä projektom Ars Poetica Neosoliensis, ktorého je dodnes jeho hlavným organizátorom a protagonistom. Cieľom mu stále ostalo preniesť poéziu z komorných prostredí uzavretých literárnych klubov a kaviarní, na letné námestie a v sprievode živej

hudby a výtvarného umenia ju happeningovou formou predstaviť, ako i jej autorov, širokému publiku. Vydal básnické zbierky Tŕne a lupene, Iný už nebudem, Nulová gravitácia, Raz budú aj svätí z neba padať, Mŕtvym rybám na dne nesvietia, zbierku aforizmov Všet-

ko je AFORIZIAKUM, knihu krátkych próz Štepený čertom a ďalšie knihy pre deti. Súčasťou tvorby Miroslava Kapustu sú aj malé literárne útvary, ako aforizmy, epigramy a sentencie. Roku 2013 bol prijatý za riadneho člena Spolku slovenských spisovateľov. Miroslav Kapusta je tiež mnohonásobným víťazom a laureátom rôznych celoslovenských literárnych súťaží a účastník medzinárodných poetických festivalov.

Dušan Jarina (1957) je slovenský prozaik a výtvarník. Absolvoval odbor slovenský jazyk a výtvarná výchova na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici. Pôsobil ako pedagóg a vychovávateľ, metodik Krajského osvetového strediska, pracovník štátneho podniku Učebné pomôcky, zástupca riaditeľa vo vydavateľ-

stve Extra, pracovník Mestského úradu v Banskej Bystrici (od 1991). Je referentom pre výstavnú a edičnú činnosť (galérie) v Literárnom a hudobnom múzeu v Štátnej vedeckej knižnici v B. Bystrici. Je spoluzakladateľom a redaktorom časopisu Bystrický permon. Venuje sa prozaickej tvorbe, ktorú publikoval časopisecky, v zborníkoch a v antológiách. Samostatne debutoval výberom z poviedok v zbierke Aj anjeli občas smútia: Zbierka poviedok pre zasvätených (1997). Ako výtvarník sa orientuje na knižnú a časopiseckú gra ku, ilustráciu a plagátovú tvorbu, výtvarne a gra cky sa zúčastňuje na realizácii zborníkov, časopisov a rozličných publikácií ŠVK v B. Bystrici.

Andrea Loužecká, 27-ročná speváčka, textárka a hudobníčka z Púchova, vystupuje pod pseudonymom Andy Lou. Hudbe sa venuje už viac ako 15 rokov. Hrá na akordeóne, gitare, ukulele..., spieva a píše vlastné texty. V Superstar 2020 skončila v TOP 48 a je tiež víťazka autorskej speváckej súťaže Košický zlatý poklad 2020 Andy vyštudovala slovenský jazyk a literatúru a ruský jazyk a literatúru na Univerzite Mateja Bela. Po ukončení štúdia sa zamestnala v Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici ako konzultantka v Centre slovanských štúdií. Hráva na spoločenských a remných akciách, či koncertuje v kaviarňach a podnikoch. V súčasnosti nahráva svoj debutový album a slovenské rádiá ju aktívne hrávajú.

Títo traja umelci sa komornému publiku v Hložanoch predstavili výberom z ich literárnej a hudobnej produkcie. Za ich skvelé umelecké výkony sa im poďakovala Tatiana Miškovicová.

Miroslav Kapusta

Večierok v Hložanoch

Dušan Jarina

Andy Lou

Príhovor Tatiany Miškovicovej z Etno a Coffe House Tulip

Katarína Gažová

Voveľkej sieni Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec v stredu 8. júna Matica slovenská v Srbsku a NRSNM usporiadali literárny večierok, na ktorom bola predstavená v poradí 4. praktická príručka Z jazykovej kultúry vojvodinských Slovákov, tentoraz vo vydaní Matice slovenskej v Srbsku. V príručke sú zhrnuté nenáležité slovká, ktoré my bežne a nevedome ako bilingvisti vo svojom jazyku používame.

Po privítaní početných hostí večierka sa prítomným prihovoril predseda MSS Branislav Kulík, ktorý zároveň následne odovzdal autorské výtlačky autorke knihy Jazykové omyly 4 Anne Horvátovej. Nasledovali príhovory: predsedníčky

NRSNM Libušky Lakatošovej, predsedníčky Výboru pre kultúru NRSNM Anny Čapeľovej a predsedníčky Obce Báčsky Petrovec

Jasny Šprochovej.

V kultúrno-umeleckej časti programu vystúpila mužská spevácka skupina KUS Petrovská družina za hudobného sprievodu Ondreja Maglovského a potom sa sólo spevom predstavila aj Andrea Stanivuková, tiež za harmonikového sprievodu Ondreja Maglovského. Predslov knihy z pera Jasminy Pánikovej prečítala Alexandra Muchová z Petrovca. Krst samotnej knihy vykonali predseda MSS Branislav Kulík a predsedníčka NRSNM Libuška Lakatošová.

Prednes scénky z Jazykových omylov podali mladí Petrovčania: Xénia Vujačićová, Milan Hemela a Peter Šuľan. Program premiéry spomenutej knihy moderovala Andrea Miháľová.

Na záver večierka sa prihovori-

la autorka knihy Anna Horvátová a poďakovala sa všetkým, ktorí sa pričinili o to, aby kniha uzrela svetlo sveta, a tiež k prezentácii jej knihy.

V priestoroch Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec nasledoval kokteil.

Jaroslav Čiep

Dvavojvodinské zbory – Musica viva z Báčskeho Petrovca a Zvony zo Selenče spolu s Orchestríkom Základnej školy Jána Kollára zo Selenče so svojimi vedúcimi dirigentmi Marienou Stankovićovou-

-Krivákovou a Jurajom Súdim v dňoch 10. až 12. júna pobudli na Slovensku v meste Vranov nad Topľou, kde sa zúčastnili Medzinárodného zborového festivalu 33. Vranovské zborové slávnosti. Toto podujatie organizuje Súkromná základná škola Vranov nad Topľou, Záujmové združenie

speváckych zborov Ozvena, Občianske združenie Chrysostomos a mesto Vranov nad Topľou.

Podľa získaných informácií Marieny Stankovićovej-Krivákovej a iných účastníčok festivalu v štyroch festivalových dňoch vystúpilo 10 zborov, 7 zo Slovenskej republiky a 3 zo za-

hraničia. Okrem troch domácich zborov Dievčenského speváckeho zboru Ozvena, Mládežníckeho speváckeho zboru Ozvena a Gréckokatolíckeho chrámového zboru Chrysostomos do Vranova pricestovali tri zbory z Banskej Bystrice – Spevácky zbor Evanjelického gymnázia, Spevácky zbor

Príhovor predsedníčky Obce Báčsky Petrovec Jasny Šprochovej

V programe účinkovala aj mužská spevácka skupina KUS Petrovská družina za hudobného sprievodu Ondreja Maglovského

Odovzdávanie autorských výtlačkov: autorka Anna Horvátová a predseda MSS Branislav Kulík

Hron a Univerzitný zbor Mladosť, z Humenného – Komorný zbor Young Voices Súkromnej ZUŠ Múza, zo zahraničia – z Českej republiky, z Pardubice Chlap čenský zbor Bonifantes a zbory zo Srbska spolu so selenčským Orchestríkom.

V bohato navrstvenom progra me zborových osláv sa počas štyroch dní uskutočnili štyri fes tivalové koncerty a jeden gala koncert. Koncerty prebiehali na rôznych miestach: prvý v základ nej škole, druhé dva v grécko katolíckych kostoloch na dvoch lokalitách, štvrtý v amfiteátri pod hradom Čičva a piaty galakoncert v gréckokatolíckom Chráme Naj svätejšej Eucharistie. V piatok boli dirigenti zborov spolu s jedným členom svojho zboru prijatí u sta

na ubytovni Juskova Voľa. Tu bolo pripra vené bohaté pohostenie, po ktorom sa ešte dlho spie valo a tanco valo. Dobrú náladu zabez pečili hudob níci zo Selenče a harmoniká ri z viacerých slovenských zborov.

„I keď bol program veľmi náročný, všetci členovia zborov si domov pri niesli pekné spomienky, ktoré budú dlho pamätať: chvíle strá

hraničí a domáce inštitúcie. Všet kým, ktorí prispeli, zbory zo srdca ďakujú. Ďakujeme za možnosť zúčastniť sa týchto výnimočných koncertov, stretnúť fantastických hudobníkov a priateľov, zažiť krásne chvíle s hudbou.“

Podľa harmonogramu festivalu zbory Musica viva, Zvony a Or chestrík sa zúčastnili na troch koncertoch a jednom spoločnom vystúpení počas dvoch festiva

bol prehliadkou výborných vý konov speváckych zborov. Do kopy ich bolo zo 200 a spievali aj spoločnú pieseň. Toto poda nie bol ozajstný zážitok. V ňom účinkovali aj oba naše zbory. Aj Musica viva, ako i Zvony so svojím orchestrom príkladne predviedli piesne z vlastného repertoáru a spevom dobre naladili divákov, ktorí nešetrili dlane.

Pripomeňme ešte, že tieto dve

rostu mesta Ing. Jána Ragana. Všetky zbory sa potom zoradili a v sprievode prešli hlavnou ulicou po námestie, kde sa v rámci osláv Dňa Vranova nad Topľou otvorili 33. Vranovské zborové slávnosti. V spoločnom vystúpení zbory otvorili festival piesňou Aká si mi krásna, ty rodná zem moja skla dateľa Eugena Suchoňa. Okrem koncertov v priebehu zborových osláv účastníci festivalu absol vovali workshop pomenovaný Kánonické a harmonické hlasové rozcvičky ako súčasť rozospieva nia speváckeho zboru, výlet na hrad Čičva a výstavu Svet hudby v obrazoch Juraja Liberu . Pod hradom sa varil výborný guláš, ktorý všetkých účastníkov dobre pookrial a dal im silu vydržať až po spoločenské stretnutie

vené na koncertoch pri počúvaní vynikajúcich zborov, družobné rozhovory, výstup na hrad „ľah kou dráhou“, úsmevy a potlesky, nácvik so skvelým dirigentom Mgr. art. Petrom Bibzom z Ban skej Bystrice, káva v altánku v ubytovni, ktorá je uprostred krásneho lesa, spev v autobuse na ceste domov... Nedá sa napo čítať, čo sa všetko počas tohto zájazdu udialo, čo rozprúdilo krv a dalo nový elán, aby sa v práci pokračovalo a vytrvalo, uviedla Mariena Stankovićová-Kriváková a k tomu pridala aj nasledujúce slová: „Zbory Musica viva a Zvony spoločnými silami zvládli náročnú organizáciu, aby sa znovu vrátili do koľají riadneho fungovania. Našťastie pomáhajú im v tom Úrad pre Slovákov žijúcich v za

lových dní – v piatok a sobotu. Program bol veľmi náročný, avšak po dlhej prestávke, ktorú vyvolala celosvetová pandémia, aj veľmi osožný v tomto zo 20-tisícocom mestečku na východnom Sloven sku. Dušou podujatia je Vilma Krauspeová. Zborové slávnosti vyvrcholili galakoncertom. Ten

spevácke telesá – petrovské a se lenčské – neboli po prvýkrát na festivale vo Vranove. Naposledy sme zaznamenali ich spoločný zá jazd na východ Slovenska v roku 2013. Odvtedy aj tamojší speváci viackrát pobudli u nás v Srbsku.

Foto: archív festivalu a zborov

Prijatie hostí Vranovských zborových slávností primátorom mesta Vranov

Účastníci festivalu z Báčskeho Petrovca a zo Selenče

Suchoňovu Aká si mi krásna spievalo 200 spevákov z deviatich zborov na galakoncerte 33. Vranovských zborových slávností

Kultúra

Vystavujú Agarský a Karavla

Anna Lešťanová

Vgalérii novopazovského Kultúrno-podnikateľského strediska v utorok 7. júna slávnostne otvorili výstavu dvoch staropazovských akademických maliarov Jána

kého združenia Nová Pazova sa prítomným najprv prihovorila predsedníčka Ljiljana Sekimićová. O umeleckej tvorbe dvoch staropazovských akademických maliarov hovorila Milica Nikolčićová, akademická maliarka z Novej Pazovy, ktorá vernisáž aj otvorila.

Okrem iného povedala, že sú diela oboch autorov umelecky veľmi dobré a na nich sa každý môže dlho pozerať. Výstava je otvorená do konca mesiaca a obaja umelci sa predstavujú akrylmi na plátne. Karavla tam vystavuje 12, kým Agarský 18 obrazov.

Agarského a Marjana Karavlu. Na spoločnom priestore dvaja umelci sa tamojším milovníkom výtvarného umenia predstavujú samostatne so svojimi prácami.

Marjan Karavla v novopazovskej galérii vystavoval v roku 2014, kým Ján Agarský tam vystavuje po prvý raz. V mene organizátora výstavy – Umelec-

V slávnostnej časti programu sa prihovorili aj samotní autori. Agarský povedal, že hoci na svojich dielach znázorňujú rozličné témy, spoločnou vlastnosťou ich diel je kolorit. Karavla bol veľmi spokojný, že sa vernisáže zúčastnili aj cezpoľní milovníci výtvarného umenia a predstavitelia Strediska pre kultúru Stará Pazova a Zväzu ochotníkov Obce Stará Pazova.

Toto je tretia výstava, na ktorej Agarský a Karavla vystavujú spoločne na jednom priestore a pred touto výstavou v Novej Pazove výstavy mali v Starej Pazove a v Sriemskej Mitrovici (v Múzeu Sriemu).

V hudobnej časti programu vystúpil saxofonista Filip Jović Vujaković z Novej Pazovy, ktorý sa nachádza na doktorandských štúdiách na Akadémii umenia v Novom Sade.

Fotogra e: z archívu umelcov

Akademickí maliari zo Starej Pazovy s Milicou Nikolčićovou a Filipom Jovićom Vujakovićom NOVOPAZOVSKEJ

Ján Agarský (zľava) a Marjan Karavla

Početné obecenstvo v novopazovskej galérii

Z vernisáže v Novej Pazove

Výstava malého formátu

A. Lešťanová

Dokonca mesiaca si v staropazovskej Galérii Miry Brtkovej milovníci výtvarného umenia môžu pozrieť výstavu malého formátu členov Združenia výtvarných umelcov úžitkového umenia a dizajnérov Srbska (ULUPUDS). Členovia tohto združenia v Starej Pazove vystavujú svoje diela tradične a ich aktuálna výstava je v poradí až 8. v tamojšej galérii.

Slávnostná vernisáž bola v piatok 10. júna a po uvítacích slovách Marjana Karavlu, odborného spolupracovníka pre výtvarné umenie v Stredisku pre kultúru Stará Pazova, o vystavených 45 dielach autorov

hovorila Snežana Vujnovová, členka dozornej rady združenia a poroty pre voľbu najlepších diel v roku 2022. Na základe rozhodnutia súbehovej komisie túto expozíciu najlepších diel malého formátu si okrem v Starej Pazove budú môcť pozrieť milovníci výtvarného umenia v ešte siedmich prostrediach.

Združenie výtvarných umelcov úžitkového umenia a dizajnérov Srbska vzniklo roku 1953. Zoskupuje najeminentnejších umelcov z celej krajiny (zo 1 500 členov, z ktorých je asi 600 na voľnej nohe), ktorí pôsobia a pracujú v rozličných oblas-

tiach: architektúra, maliarstvo a gra ka (úžitkové maliarstvo, úžitková gra ka, ilustrácia, karikatúra, komiks, konzervácia a reštaurácia), textil a súčasný odev, scénogra a a kostýmogra a, dizajn (gra cký, priemyselný a vizuálna komunikácia), umelecká fotogra a, keramika a sklo, sochárstvo a oblasť teórie, kritiky a dejín umenia. Do roka

členovia združenia vystavujú na viac ako 40 samostatných a kolektívnych výstavách tak vo svojich, ako aj v iných galériách. Združenie výtvarných umelcov úžitkového umenia a dizajnérov Srbska vlastní dve galérie: Singidunum (Knez Mihailova 40) a malú galériu Singidunum (Uzun Mirkova 12), obe v Belehrade.

ŽiaciHudobnej školy Ljubinka Lazića z Vojky koncom uplynulého mesiaca v aule divadelnej sály v Starej Pazove usporiadali ďalší koncert, na ktorom  obecenstvu predstavili svoje doterajšie hudobné vedomosti a zručnosti.

Program moderoval a až na niekoľkých inštrumentoch i zahral spolu so žiakmi zakladateľ a majiteľ školy Ljubinko Lazić. Bol to predposledný koncert v tomto školskom roku, ktorý slávnostne ukončia na ďalšom naplánovanom koncerte 21. júna. Žiaci, ktorí sa zúčastnili aj viacerých súťaží, na ktorých

získali i mnohé ocenenia, na potešenie hlavne rodičov, starých rodičov a milovníkov vážnej hudby zahrali na gitare, husliach, klavír, tamburici a aute.

V druhej časti koncertu vystú-

pila najlepšia mladá huslistka Srbska Anđela Josifovská zo Zemunu, dcéra známych hudobníkov Marka a Smilje Josifovskov-

cov. Anđela je žiačkou Hudobnej školy Kostu Manojlovića v Zemune a od septembra štipendistkou Hudobnej akadémie Menuhin vo Švajčiarsku. Je nositeľkou prvých cien na mnohých súťažiach v Srbsku, kde dosahovala výsledky s maximálnym počtom bodov. Za sebou má viac ako 200 vystúpení tak doma, ako aj v zahraničí a nedávno sa stala laureátkou Prvého medzinárodného festivalu sláčikových

nástrojov Guarneri fest 2022, ktorý sa uskutočnil v dňoch 16. až 20. mája v Banji Koviljači. Anđela rovnako úspešne hrá i na viole a na koncerte v Starej Pazove ju na klavíri sprevádzala mama Smilja, ktorá je profesorkou v zemunskej hudobnej škole.

V záverečnej časti koncertu na potešenie obecenstva zahralo hudobné kvarteto – rodina Josifovská (Anđela a jej rodičia) a Ljubinko Lazić.

A. Lešťanová

Vystavené diela malého formátu v Starej Pazove

Anđela

NA KONCERTE STAREJ PAZOVE

Kultúra

Master class of naive art

Olinka Glóziková-Jonášová

Vdňoch 24. až 30. mája v hlavnom meste Bulharska, v So i, prebiehal druhý ročník Master class of naive art, totiž medzinárodný výtvarný tábor, na ktorom sa zúčastnilo 15 frekventantiek z Bulharska, inak insitných maliarok. Prednášateľom bol insitný maliar Ján Glózik z Kovačice, ktorý ozrejmil, ako došlo k spolupráci a vôbec

umelcom, v tomto prípade umelkyniam. Ona mala na starosti aj výber frekventantov a bolo ich pätnásť,“ vysvetlil.

k tomu, aby v Bulharsku zaúčal do insitnej tvorby tamojšie maliarky amatérky. „Na ideu prišla Daniela Ossikovská, ktorá mala na starosti celú organizáciu tábora spoločne s Yanou Ilievaovou. Oslovila ma, či by som bol ochotný porozprávať o kovačickom insitnom umení, ale aj prakticky ukázať maliarske techniky tamojším insitným

Okrem teoretickej časti, v ktorej Glózik rozprával o kovačickom insitnom umení, hovoril aj o dejinách insitnej tvorby v Kovačici, ale aj v bývalej Juhoslávii vôbec, zmienil sa o najznámejších kovačických maliaroch a o samotnej galérii, kým v praktickej časti sa maliarky vyskúšali v niekoľkých technikách: akryl, olej na plátne, olej na skle, kresba a i. „Všetky účastníčky poznali umelecké maliarske žánre aj techniky, ale to, čo bolo pre nich nové, je maľovanie olejovými farbami na skle. I keď o tejto technike počuli, zatiaľ nemali možnosť vyskúšať si ju, a povedal by som, že práve toto bolo stredobodom pozornosti, v ktorom sa naučili a zdolali niečo nové. Keďže sa technika maľovania na skle maľuje opačne, teda začína sa od najmenších detailov na obraze a až potom sa maľuje úzadie, bolo to pre nich skutočnou výzvou a desaťdňový výtvarný tábor možno bol aj príliš krátky na to, aby túto techniku zdolali celkom. Lebo tak ako všetko, aj maliarske techniky si vyžadujú

čas, cvičenie, čiže prax.“ V rámci pracovných dielní však okrem nacvičovania a zdokonaľovania maliarskych techník účastníci vrátane prednášateľa na jeho podnet maľovali aj spoločný obraz väčších rozmerov 120 x 180 cm. Na obraze sa z 15 účastníčok podieľalo 12 a verejnosti bol predstavený na výstave 1. júna v Galérii Art Nova Space.

Na slávnostnej vernisáži sa prítomným najprv prihovorila Viktoria Miteva, riaditeľka Galérie Art Nova Space, a po nej sa

slova ujala aj organizátorka 2. Medzinárodného salóna insity Daniela Ossikovska.

Vystavené boli obrazy prítomných maliarok, teda účastníčok

tábora, ale aj ďalších 70 umelcov zo 17 krajín sveta. Výstava bola do 12. júna sprístupnená v So i a keďže je putovného charakteru, nasledujúce mesiace poputuje po Bulharsku (Varna, Plovdiv a ďalšie). Výstavu svojou prítomnosťou poctili aj Daniel Ország, predstaviteľ slovenského veľvyslanectva v So i, a známy bulharský insitný maliar Nikola Stojev. „Návštevnosť výstavy na samotnom otvorení bola pozoruhodná, a zdá sa mi, že je aj záujem o insitné umenie v Bulharsku na dobrej úrovni, keďže sme až dvakrát hosťovali v nacionálnych bulharských televíziách TV Nova a TV BNT 1. Svedčí o tom aj skutočnosť, že organizátorky majú záujem výstavu ďalej prezentovať po Bulharsku,“ uzavrel náš spolubesedník.

Spoločná fotografia na pamiatku

Prítomných privítali Viktoria Miteva, riaditeľka Galérie Art Nova Space, a Daniela Ossikovska, organizátorka 2. Medzinárodného salóna insity (zľava)

INSITNÉ UMENIE

Spoločný obraz z druhého ročníka Master class of naive art

Záber z výstavy

Ján Glózik s manželkou (v strede) z Kovačice a Daniel Ország s manželkou z Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Sofii

Koniec vyučovania pre ôsmakov

Jaroslav Čiep

škola Jána Čajaka v Báčskom Petrovci sa po uplynutí ďalšieho roku lúči s ešte jednou generáciou malých maturantov. Žiaci v spolupráci so svojimi triednymi učiteľmi ôsmeho ročníka v piatok 10. júna pri príležitosti svojho posledného vyučovacieho dňa v škole zorganizovali rozlúčkový program, aký bol zachodený aj v minulých rokoch.

Základná

V piatok, keď mali posledný vyučovací deň, na záver v rámci triednickej hodiny sa poďakovali svojim triednym profesorkám. Zároveň sa, ako je to už tiež zvykom, uniformovali do tričiek. Tie si dali účelovo natlačiť s heslami, ktoré ich charakterizujú. Títo

tzv. malí maturanti najprv urobili čestný kruh prechádzky po poschodí školy za sprievodu hudby z reproduktora s piesňou skupiny Queen We Will Rock You. Potom sa spustili do auly a v príležitostnom tanečnom programe sa rozlúčili s ostatnými žiakmi, ktorí vyšli von z učební so svo-

VÚSB na Námestie slobody, kde sa za prítomnosti rodičov a ostatnej rodiny, ako i náhodných okoloidúcich rozlúčili so školou tiež zmesou tancov. Generáciu terajších ôsmakov, žiakov narodených roku 2007 a 2008, viedli triedne profesorky Jarmila Pantelićová, Daniela Triašková, Branislava Bukvićová a Jana Kopčoková-Gániová. Tie nám prezradili, že terajších 48

petrovských ôsmakov v dvoch slovenských a v jednej srbskej triede očakávajú prípravy na maturitné skúšky, majú na to dva týždne, kým aj ostatní žiaci neukončia vyučovanie. Potom idú záverečné maturitné skúšky, voľba strednej školy, do ktorej sa budú chcieť zapísať, prípravy a realizácia maturitnej zábavy atď. Terajší ôsmaci budú v školách zaiste aj do polovice júla.

jimi učiteľmi, aby ich pozdravili. V aule prichystali zmes tancov na populárne piesne a medzi nimi bola aj zaujímavá pieseň speváčky Konstrakty, účastníčky tohtoročnej Eurovízie.

Po programe v škole ôsmaci spoločne de lovali Ulicou XIV.

CHÝRNIK

BÁČSKY PETROVEC. 26. ročník Festivalu vážnej hudby Jarné nôty v organizácii MOMS Petrovec sa uskutočnia v nedeľu 19. júna o 18.00 h v Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci. Organizátori a účastníci sa tešia vašej návšteve.

J. Čiep

BÁČSKY PETROVEC. V sobotu 25. júna o 19.00 h v sieni Slovenského vojvodinského divadla Kultúrno-umelecký spolok Petrovská družina pri príležitosti 130 rokov spolkárskej činnosti v Petrovci usporiada celovečerný program. Všetci sú vítaní.

J. Čiep

Spoločná fotogra a ôsmakov so svojimi profesorkami

Žiakov zaujala aj choreografia piesne speváčky Konstrakty

Pochod ôsmakov k Námestiu slobody

Tanečná rozlúčka so školou

Kultúra

Ďalšia generácia maturantov

Jaroslav Čiep

Vaktuálnom školskom roku konečne zase to prišlo na svoje. Nebolo ani online, ani kombinovaného vyučovania, aké mali terajší žiaci možnosť zažiť vlani či predvlani. A tak sa ku koncu svojho stredoškolského vzdelávania úspešne dostala ďalšia generácia petrovských maturantov na Gymnáziu Jána Kollára so žiackym domovom.

V utorok 14. júna naposledy opustili školské brány a rozlúčili sa so svojou školou, v ktorej

Potom zasadal Maturitný výbor a veri koval výsledky na maturite. Kandidáti, ktorí zložili matúru, dostali diplomy 14. júna v slávnostnej sieni gymnázia.

Slávnostnému udeľovaniu diplomov maturantom gene-

4,46, a popriala im veľa úspechov aj do budúcna. Pri tejto príležitosti osobitne ocenili aj žiaka generácie. Titul žiaka generácie získal Damián Kalko. Kalko sa vo vlastnom mene poďakoval všetkým, ktorí prispeli nielen k  jeho

strávili posledné štyri roky. Posledným vyučovacím dňom pre maturantov bol 27. máj. Dovtedy bolo treba sústavne zohrievať stoličku a vyriešiť si záverečné známky. V posledný májový deň kandidáti podávali prihlášku na maturitné skúšky a odovzdávali domácu maturitnú prácu. V prvých dňoch júna maturanti mali písomnú prácu zo slovenčiny a z cudzieho jazyka, resp. matematiky. Od 6. do 10. júna sa konali obhajoby domácich maturitných prác.

rácie 2021/2022 predchádzal kratší umelecký program mladších žiakov a potom sa slova ujala riaditeľka gymnázia Jarmila Vrbovská. Maturantom sa poďakovala za vzorný prospech na maturitných skúškach, ktoré ukončili s priemernou známkou

osobnému úspešnému školeniu, ale aj ostatných žiakov tejto generácie na gymnáziu. Nositeľmi Diplomu Vuka Karadžića sú pätnásti maturanti: Dajana Jana Brnová, Nina Marčoková, Marína Miljevićová, Martin Pekár, Tijana Adámeková, Emília

Nositelia Vukovho diplomu z petrovského gymnázia

Najúspešnejší

Žiak generácie Damián Kalko

Generácia maturantov 2021/2022 spoločne pred vchodom do budovy gymnázia

Gániová, Damián Kalko, Nina Medovarská, Teodora Šimoniová, Jana Švecová, Maja Tordajiová, Ema Turanová, Dragana Vukšićová, Bojana Zarupská a Isidora Miljenovićová.

Špeciálny diplom za dosiahnuté výsledky na republikovej súťaži zo slovenského jazyka získalo päť žiakov: Nina Marčoková, Martin Zvara, Ivana Lomenová, Teodora Šimoniová a Alexandra Muchová.

Triedni profesori Ján Kopčok a Marta Pavčoková

Kým ostarie si Padina

Cicka, Sára Válovcová a Una Brtková.

Novozaložené

občianske združenie v Padine nesie názov SKUS Hlas nádeje, ktorého členovia už začiatkom júna predstavili svoj prvý projekt v Kovačici. V nedeľu 5. júna v kovačickom Dome kultúry 3. októbra bola premiéra divadelnej hry Kým ostarie si Padina v predvedení členov spomenutého združenia.

Divadelné predstavenie vzniklo z iniciatívy troch mladých ľudí, zatiaľ stredoškolákov, Michaela Kotváša, Michaely Poliakovej a Andreja Trnovského. Táto trojica sa podpisuje aj pod text, výber kostýmov a scénografiu. Réžiu mal na starosti Michael Kotváš.

V predstavení hrali: Adrijana Čížiková, Anna Širková, Andrej Trnovský, Elena Straková, Ivan Benka, Ivana Haníková, Ivana Megová, Michael Bačúr, Patrik

Ide o hru, ktorá nárečovým slovníkom rázovitým pre Padinu predstavuje ľudové zvyky a obyčaje, sviatky, ale aj všedné práce príznačné pre niekdajší

v slovenských triedach a Branislava Jankovićová v srbskej triede potom jednotlivo vyzvali každého zo 69 maturantov, aby si prišli prevziať diplom. Pri tej príležitosti sa im dostalo aj kvetov a sladkostí.

Následne každý z nich pozval svoju triedu do učebne, kde žiakom odovzdali aj školské diplomy za účasť a úspechy dosiahnuté na kultúrno-umeleckom poli a v športe a kde si vybavili všetky formality okolo preberania úradných dokladov.

život vojvodinských Slovákov, konkrétne Padinčanov.

Na záver predstavenia všetkým hercom udelili diplom za účasť. Režisér predstavenia Michael Kotváš verí, že po premiére v Kovačici s divadelnou hrou zavítajú aj do iných slovenských prostredí a možno aj do zahraničia. Premiéra v Padine sa uskutoční 11. septembra v Deň Padiny.

Foto: SKUS Hlas nádeje

Olinka Glóziková-Jonášová

Plagát divadelnej hry

Spoločná fotogra a

Z PREMIÉRY DIVADELNÉHO PREDSTAVENIA

Pri intonovaní žiackej hymny Gaudeamus Igitur: v popredí riaditeľka, triedni profesori a žiaci účinkujúci v programe

V divadle bolo počuť aj spev (foto: Jaroslav Mlynárček)

Kultúra

Martin Kováč

prvej samostatnej výstavy fotografky Vierky Đorđevićovej pod názvom Pohľady späť – Osvrt sa udialo v báčskopalanskom Slovenskom dome 9. júna v or-

Otvorenie

biogra u fotografky a bližšie sa zmienil o výstave: „Vierka Đorđevićová, Palančanka, rodom z Pivnice, sa narodila koncom roka 1978. Základnú školu ukončila v rodnej Pivnici, strednú technickú školu v Odžakoch a Vysokú odbornú školu v Zreňanine. Je

ganizácii tamojšieho MOMS. Mnohopočetné publikum, ktoré sa aj napriek nepriaznivému počasiu zhromaždilo na tomto mieste, si mohlo pozrieť 60 fotogra í, ktoré boli vyvesené v areáli Slovenského domu.

Na začiatku výstavy sa prítomným prihovorila predsedníčka MOMS Báčska Palanka Drahoslava Čiefová. Podpredseda Martin Kováč v krátkych črtách podal

inžinierkou textilnej konfekcie, ale nikdy nerobila vo svojom odbore... Jej najväčšia inšpirácia na fotografovanie je samotná príroda. Má ju rada a veľa času trávi v nej, a práve tým spôsobom vznikajú aj všetky jej fotogra e. Rada fotografuje stromy, oblaky, tiene, re exie, západy slnka a iné. Ako si to môžeme všimnúť, na mnohých fotograách niet ľudí. Ale ako to pri jednej

príležitosti povedala: na každej fotogra i sú dve osoby – fotograf a pozorovateľ. Pred nami je mozaika fotogra í, ktoré Vierka dlhší čas fotila a zhromažďovala. Boli

je urobený tak, aby poukázal na to najlepšie a najkrajšie, čo spozorovalo jej bystré oko. Fotogra e Vierky Đorđevićovej sú zvedavé na vaše otázky a koľko hlboko do nich vstúpite,“ poznamenal Martin Kováč.

to tisíce výborných fotogra í, z ktorých tu dnes prezentujeme iba menší počet. Výber fotogra í

Po jeho príhovore sa obecenstvu prihovorila Vierkina kamarátka Verica Valentíková. Na konci hovoril aj akademický maliar Zvonimír Pudelka, ktorý tiež postrehol niektoré zaujímavosti na fotografiách. Hudobný sprievod a spríjemnenie atmosféry počas výstavy mal na starosti Klub klasickej gitary Akord z Báčskej Palanky.

Mladí gitaristi spríjemnili večierok

Jaroslav Čiep

„Stručne povedané, Vlada Kanić, pestovateľ nežnosti, strážca Sriemu a zákutí v meste Zemun, hudobník, ktorý tamburu ladí srdcom, pod túto knihu, počíta diery (nádhery a nevery), sa podpisuje svojou dušou a vo všeobecnom šialenstve v čase dokazujúc, že aj z lásky sa dá pekne žiť. Kanićove básne majú antologickú silu. Bez otázok vstupujú do pamäti, a ak by som mohol, predpisoval by som ich namiesto antidepresív,“ napísal o tomto spisovateľovi Goran Lazović. Vlada Kanić sa narodil v roku 1941 v Zemune (Srbsko). Detstvo a mladosť prežil vo svojom rodnom meste pri Dunaji a po speváckom vystúpení na festivale Belehradská jar odišiel spievať do klubov v Nórsku. S podpísaným dvojmesačným kontraktom zostal

v Nórsku 40 rokov, spieval so svojím orchestrom a neskôr, keď si založil rodinu, pracoval ako stavebný expert. Podľa vlastnej zásady „svoje mesto môžete opustiť navždy, ale svoje mesto v hlave nikdy“, po získaní dôchodku sa vrátil do rodného Zemunu. Ako spevák a skladateľ pretavil svoju nostalgiu po svojom meste a po sriemskej rovine asi v 40 tamburášskych piesňach, ktoré vyšli na zvukových nosičoch. Najznámejšie sú Je jeden domček v Srieme, Dnes nie je moja nedeľa... V čase, keď písal texty piesní pre svoju hudbu, začal publikovať aj poéziu. Okrem tejto zbierky doteraz vydal štyri ďalšie básnické zbierky: Diery v syre (2007), Taurunumiády (2009), Diery v hlave (2016) a Krkom cez harmanček (2019). Je členom Združenia spisovateľov pre vlasť a diaspóru, ako aj Združenia

Môžu byť otázky alebo „tečúce“

Anna Horvátová

Vsrbčine je samozrejmé povedať: Sada prelazimo na tekuća pitanja. Vôbec spojenie tekuća pitanja nie je čo do správnosti diskutabilné. Horšie je to v slovenčine, keď skomentujeme, že „tečúce“

otázky budeme riešiť ihneď, priamo. My dokonca vo vojvodinskej slovenčine zvykneme tak zo žartu povedať: „A teraz prechádzame na tekuté otázky.“ Samozrejme, pod tým myslíme tú uvoľnenú atmosféru, alebo ako zvykneme povedať, tretiu časť schôdzí, keď si

novinárov Vojvodiny. Výber z básnických zbierok Vladu Kanića preložený zo srbčiny do

slovenčiny v preklade Martina Prebudilu a v poetickej adaptácii Miroslava Demáka prednedávnom vyšiel aj pre knižný trh v Slovenskej republike. V publikácii Diery v duši je zahrnutých 43

Kanićových básní preložených do slovenčiny. V cykle Očarujúce je ich 31 a cyklus Vzťažné básne obsahuje 12 básní. Na záver je krátka recenzia z pera Gorana Lazovića a na poslednej strane prebalu aj poznámka o autorovi, ktorá sa končí slovami: „Verše pred vami sú napísané hrboľatým, špicatým plajbasom, ktorý vás cez teplý prah zavedie do duše básnika a naplní hudbou a farebným nekonečnom.“ Zbierka básní preložená zo srbčiny Diery v duši Vladu Kanića vyšla ako spoločné vydanie Spolku Srbov na Slovensku a Srbského kultúrno-informačného centra v Bratislave v spolupráci s výkonným vydavateľom Prometej z Nového Sadu. Publikácia je rozmerov 21 x 15 cm, vytlačená je na ofsetovom papieri v rozsahu 60 strán. Zviazaná je do tvrdého prebalu a vyšla s vročením 2021. V náklade 500 kusov ju vytlačila tlačiareň Prometej v Novom Sade.

pri poháriku podebatujeme, vymieňame si názory a pod., vedomí si toho, že v spisovnej slovenčine také spojenie neexistuje. Je to výslednica tých našich srbsko-slovenských stykov.

Spojenie tekuća pitanja v našom spisovnom jazyku neprekladáme ako „tečúce“ otázky. Síce prídavné mená tečúci a tekutý sú spisovné, ale

sú významovo celkom odlišné. Ide tu o aktuálne otázky, ktoré sú časovo dôležité, ktoré treba súrne riešiť. K tejto problematike sa hodí aj spojenie bežné otázky. Ide hlavne o vyskytujúce sa problémy, ktoré treba súrne riešiť, v tej chvíli, ihneď, ktoré nemôžu počkať na riešenie. Povedzme to takto: Aktuálne / bežné otázky riešime ihneď / v tej chvíli.

Kultúra

Archív Vojvodiny 96-ročný

Danuška Berediová-Banovićová

Voštvrtok 9. júna Archív Vojvodiny oslávil 96 rokov existencie. Pri tejto príležitosti na nádvorí a v budove Archívu bola otvorená výstava Rewomen – Európska ženská spomienka

Výstava Rewomen – Európska ženská spomienka bola realizovaná v rámci projektu Európska ženská spomienka, ktorý podporila a spolu nancovala Európska únia v rámci programu Európa pre občanov a občianky –Európska spomienka. Nositeľom projektu bol Archív Vojvodiny v spolupráci s Nadáciou Nový

Sad – Európske hlavné mesto kultúry a 16 partnerskými organizáciami z 10 krajín. Výstava mala dve časti. Prvá časť bola venovaná SOS telefónom a druhá časť ženským štúdiám ako dvom kľúčovým inštitúciám a dedičstvám v oblasti ženských práv.

Na otvorení výstavy o projekte hovorili riaditeľ Archívu Vojvodiny Nebojša Kuzmanović, nositeľka projektu v mene Archívu Ljiljana Bubnjevićová a nositeľ projektu v mene Nadácie Nový Sad – Európske hlavné mesto kultúry Bojan Milosavljević.

Pri tejto príležitosti si prítomní

mohli pozrieť aj tematickú výstavu archívnych dokumentov Nové Srbsko a Slavenosrbsko v ruskom cárstve v polovici 18. storočia.

Počas osláv v Archíve Vojvodiny prebiehala aj dvojdňová konferencia Dedičstvo hnutí o oslobodení žien, v ktorej účinkovalo 100 žien z 10 krajín.

Riaditeľ Archívu Vojvodiny Nebojša Kuzmanović

Výstava Rewomen – Európska ženská spomienka – SOS telefóny

Kultúra Oznamy

Zuzana Kolárovská, rod. Sľúková (1945 – 2022)

Dňa

9. júna 2022 si Pán života a smrti povolal do svojho odpočinku farárku Zuzanu Kolárovskú, rod. Sľúkovú.

Narodila sa 19. februára 1945 v Silbaši. Po základnej škole maturovala v roku 1964 na Strednej škole technickej v Novom Sade. Rok pracovala ako stavebná projektantka v Novom Sade. Potom začala štúdium na Slovenskej evanjelickej bohosloveckej fakulte (SEBF) v Bratislave. Za evanjelickú farárku bola ordinovaná v Novom Sade 10. 1. 1971. biskupom Dr. Jurajom

Struhárikom. Bola prvou ženou ordinovanou za evanjelického kňaza v Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku (Juhoslávii).

V roku 1970 sa vydala za ThDr. Pavla Kolárovského, evanjelického farára v Bratislave-Rači a profesora vyučujúceho cirkevnú históriu na SEBF. Narodili sa im dvaja synovia: Ondrej a Peter. Jej manžel Pavel zomrel v roku 1994 v Bratislave.

Pani farárka vypomáhala svojmu manželovi v cirkevnom zbore Bratislava-Rača a v Bernolákove. V rokoch 1985 – 1990 bola námestnou farár-

kou v cirkevnom zbore Jur pri Bratislave, dnes Svätý Jur. Potom 5 rokov pracovala ako biskupská kaplánka s poverením práce pri zakladaní Evanjelickej diakonie. Zároveň sa opäť stala kaplánkou v cirkevnom zbore Bratislava-Rača a pokračovala v práci Evanjelickej diakonie ako tajomníčka, neskôr ako administrátorka riaditeľky a námestná farárka s pracovným zaradením zborovej diakonie pri Ústredí Evanjelickej diakonie.

Zuzana Kolárovská bola neúnavným pracovníkom na duchovnom poli, horlivou kazateľkou a organizátorkou obnovujúcej sa diakonickej práce v našej cirkvi aj v mnohých cirkevných zboroch na Slovensku. Ako spoluzakladateľke Evanjelickej diakonie jej ďakujeme za jej službu, priateľstvo, inšpiráciu a osobný život viery.

Zomrela vo večernom čase v Galante, kde posledné roky žila a kde sa o ňu verne starali v Centre sociálnych služieb Samaritán.

V pokoji ľahnem si, aj zaspím; lebo Ty, Hospodine, aj keď som sám, dáš prebývať mi bezpečne (Žalm 4, 9).

Celej smútiacej rodine, cirkevným zborom, kde pracovala, Evanjelickej diakonii i všetkým, jej odchodom zarmúteným –vyjadrujeme úprimnú sústrasť.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU281, NSL281, NSO281 NS-LISJE

Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU281, NSL281, NSO281 NS-LISJE, v Ul. rumenački put číslo 65, na katastrálnej parcele číslo 896/1, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad.

Po uskutočnenom postupe a návrhu Technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 10. júna 2022 schválila rozhodnutie číslo VI-501-376/22, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii.

Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs

Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE

o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu

Nositeľ projektu Telekom Srbija a. s., Takovska 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NSU213 NSL231 NSO213, NSJ213 NS – Alberta Anštajna, v Ulici Alberta Anštajna číslo 44, v Novom Sade na katastrálnej parcele číslo3392/79, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad.

Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h.

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Sledujte nás na našej vynovenej webovej stránke www.hl.rs a Facebookovej stránke Hlas ľudu (www.facebook.com/Hlas.ludu.info)

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE

o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu

Nositeľ projektu Hamburger Recycling Serbia, s. s r. o., Belelehrad (Zemun), diaľnica do Nového Sadu číslo 74, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výmeny v kapacite skladovania a spracovania bezpečného odpadu v zariadení na spracovanie – skladovanie a opätovné využívanie bezpečného odpadu v Novom Sade, v Ulici put novosadskog partizanskog odreda číslo 11, na katastrálnych parcelách číslo 2245/3, k. o. Nový Sad I, a číslo 480/9, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad.

Nositeľ projektu v predmetovom zariadení zmenšením jednotlivých druhov bezpečného odpadu uvedených indexovými číslami v podanej žiadosti plánuje výmenu kapacity skladovania (maximálna projektovaná kapacita skladovania v jednom spracovaní vynáša 400 t, čiže plánovaná kapacita skladu: 400 t denne / 8 800 t mesačne / 105 600 t ročne) a výmenu kapacity spracovania (maximálna denná kapacita spracovania na dvoch lisoch vynáša 160 t, čo počas 280 pracovných dní vynáša 44 800 t ročne).

Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h.

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

1. časť tajničky

autor: JÁN BAŽÍK minúta lomený štít druh horniny v cisárstve režisér Kusturica herečka Žigonová

V tajničke je názov novokomponovaných detských pesničiek.

ukazovacie zámeno

ihličnatý strom fosfor hrdlo vpíšte CH S západ druh zeleniny opus so slučkou lán herečka Dereková obidve tlieskanie mužské meno časť tajničky papagája obrábal pôdu indium Ivan Krasko tona ohrievanie oblok

3. časť tajničky vznášal sa vo vzduchu filozofická úvaha deje v spánku kňazský stav ometlo sa človek lantán

akým spôsobom citoslovce múr obyvatelia Írska rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

holmium krtica

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynul mesiac, čo nás opustila naša mamička

KATARÍNA GRŇOVÁ

rod. Macková 11. 2. 1934 – 16. 5. 2022 z Báčskeho Petrovca

Spomienku na ňu si zachovávajú:

nevesta Milina a vnukovia Branislav a Rastislav

DROBNÝ OZNAM

KUPUJEM staré a nové perie, alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/2282-278.

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynulo 15 rokov, čo nás opustil manžel, oco a deda PAVEL GAŽA 1935 – 2007 – 2022 z Kulpína

Spomienku na Teba si zachovávajú

Tvoji najbližší

POSLEDNÝ POZDRAV svojmu bratovi PAVLOVI HAVJAROVI 20. 3. 1941 – 29. 5. 2022 z Kovačice S láskou a úctou:

brat Ján

so synom Jankom, nevestou Ankou a vnúčatami Danielom a Borisom zo Starej Pazovy

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynulo 10 rokov, čo nás navždy opustil náš otec JANŠÍK

Odišiel si tíško, niet Ťa medzi nami. S láskou a úctou si na Teba spomíname.

Manželka Eržika, syn Juraj, nevesta Ruženka, vnúčatá Ruženka a Juraj a dcéra Alžbeta, vnukovia Miroslav a Vladimír Benkovci z Vršca

Spomienku na neho si zachovávajú: syn Ján a dcéry Jarmila a Natália s rodinami CICKA 18. 5. 1950 – 22. 6. 2018 z Kovačice

1946 – 2012 – 2022 z Báčskeho Petrovca

RTV Panoráma

TELEVÍZIA

Piatok 17. júna

Pravidelná piatková relácia Dobrý večer, Vojvodina NEBUDE odvysielaná pre zmenu programovej schémy.

Sobota 18. júna

20.00 Priamy prenos jubilejného 50. folklórneho festivalu Tancuj, tancuj...

Nedeľa 19. júna

10.30 Hudobná polhodinka bude chýbať pre zmenu programovej náplne

11.00 TV Spomienky (reprízy: streda 22.00, piatok 11.30)

11.30 Vysielanie pre dedinu (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00)

21.00 Dotyky (reprízy: pondelok 3.15, utorok 11.00, sobota 16.00, nedeľa 6.00)

Utorok 21. júna

11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35)

17.30 Čaroslovník

Pondelok – sobota

18.00 Denník

Priamy prenos. V mimoriadnom termíne o 20. hodine bude uvedená druhá časť súťažného koncertu tohtoročného jubilejného 50. Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... ktorý sa na radosť tak folkloristov, ako aj milovníkov slovenského vojvodinského folklóru po dvoch rokoch znova uskutoční v Hložanoch.

TV Spomienky. Júnové televízne spomienky sú ladené k aktuálnemu celomenšinovému folklórnemu podujatiu, ktoré práve tento víkend uzavrie svoju polstoročnú púť. Odvysielané budú archívne záznamy z konca 70. rokov minulého storočia.

Dotyky. V pravidelnom termíne bude uvedený zostrih prvého koncertu folklórneho festivalu Tancuj, tancuj..., ktorý sa konal v sobotu o 17.00 h v hložianskom am teátri.

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA

Každý pracovný deň

18.25 Objektív v slovenskej reči

TV PETROVEC

Pondelok – sobota

18.25 Začiatok vysielania

18.30 Dokumentárny lm

18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty

19.00 Zvon, spravodajská relácia

19.15 Kreslený lm

19.50 Hit dňa, Reklamy

20.00 Filmy: Piatok 17. júna

– Slzy slnka

Sobota 18. júna

– Flashdance Pondelok 20. júna

– Gangstri z Miami Utorok 21. júna

– Honba na čarodejnice

Streda 22. júna

– Červená čiapočka

Štvrtok 23. júna

– Spaľujúci oheň

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Nedeľa 19. júna

17.00 Film: Kocúr v čižmách

18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí

19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa

20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami

22.00 Film: Jane Eyre 24.00 Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix

Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

RÁDIO PETROVEC

Utorok – piatok

9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia

14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota

10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná relácia na aktuálnu tému Nedeľa

10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí týždňa

12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania

Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

TV STARÁ PAZOVA

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA

Utorok – piatok 18.00 Ohlásenie programu 18.10 Meniny 18.15 Na dnešný deň 18.30 Kultúrna pozvánka 18.45 Servisné informácie 19.00 Správy 19.30 Malé oznamy 19.45 Hlas ľudu (piatok) 20.00 Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia)

Sobota 15.00 Ohlásenie programu 15.10 Meniny, Na dnešný deň 16.00 Zvončeky – vysielanie pre deti 16.30 Malé oznamy 19.30 Malé oznamy 19.40 Príspevky v rámci výmeny

Nedeľa

7.00 Ohlásenie, Servis 7.30 Malé oznamy

8.05 Meniny, Na dnešný deň 8.30 Slovo nášho Boha 9.30 Malé oznamy

RÁDIO KOVAČICA

Na modrej vlne – každý pracovný deň

15.05 Správy z regiónu Stalo sa na dnešný deň Správy z Kovačickej obce Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Kalendárium Udalosti dňa Citáty do vrecka Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor Správy z Kovačickej obce

18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra

18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Nedeľa 19. júna

16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň

Koncert Komorného zboru Skala

Utorok 21. júna

16.00 O Obci Kovačica na Televízii JOJ Kreslený lm: 102 dalmatíncov

Piatok 24. júna

16.00 Turíčny program padinských ochotníkov

Divadelné predstavenie: Popoluška

TELEVÍZIA PANČEVO

Nedeľa 19. júna

7.00 Repríza relácie Dobrý deň

Streda 22. júna

12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

RÁDIO NOVÝ SAD 3

Predpoludňajší program

Každý pracovný deň 8.00 – 10.00

Sobota 8.00 Správy 8.30 Aspekty 9.00 Správy

Týždeň

Nedeľa

8.00 Správy

8.05 Vysielanie pre dedinu 9.00 Správy 9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti

Popoludňajší program

14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy

15.05 Rádiošport (pondelok)

Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda)

Inteen (streda o 16.00)

Súzvuky (štvrtok)

Z každého rožka troška (piatok)

Kaleidoskop (sobota)

15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa)

16.00 Motívy (nedeľa)

17.00 Rozhlasové noviny

17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota)

Nočný program

23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok)

24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

Katarína Gažová

Futbalový klub Kul pín v čele s predsedom Nenadom Zamfirovićom usporiadal prvý detský turnaj vo futbale. Vtedy sa ho zúčastnilo okolo 200 detí rozdelených do 12 tímov. Tohto roku druhý turnaj na zvaný Juniors Cup 2022 zoskupil až 350 detí – účastníkov turnaja a

Vlani

bolo súhrnne až 20 tímov. Súťažili deti generácií 2011 a 2013.

V tú prvú júnovú nedeľu na ihriskách FK Kulpín bolo celý deň rušno. Slnko veľmi hrialo, ale mla dučkým futbalistom to nepreká žalo, aby sa usilovali dobre hrať

ťou tohtoročného turnaja bola aj súťaž v žonglovaní s loptou. Najšikovnejší v tejto disciplíne získali vecné odmeny pre celý svoj tím.

Na záver turnaja sa účastníkom prihovoril predseda FK Kulpín Nenad Zamfirović. Poďakoval sa deťom a ich rodičom, ktorí boli veľkou podporou a podieľali sa aktívne na organizácii turnaja,

– Nový Sad. Druhé miesto ob sadila FK Mladost – Apatin. No vosadská Vojvodina bola tretia

a pritom aj dobre zabávať. Pre účastníkov turnaja organizátori pripravili aj občerstvenie. Súčas

tiež ďalším dobrým ľuďom, ktorí turnaj podporili, a aj sponzorom a priateľom klubu, ktorí pomohli, aby sa turnaj mohol uskutočniť. Následne najúspešnejším tímom z oboch generácií odovzdal víťazné poháre a medaily.

a štvrté miesto obsadili hostitelia FK Kulpin Juniors.

Z generácie detí 2013 súťažilo 13 tímov a najúspešnejší bol FC Bolesnikov – Nový Sad, druhý bol

V konkurencii detí narodených roku 2011 súťažilo 16 tímov a naj lepší medzi nimi bol FC Derby

FK Internacional Sombor, tretie miesto získal ŠK One Team – Bački Jarak a na štvrtom mieste zakotvil

Proleter z Ravného Sela. Okrem pohárov a medailí osem najúspeš nejších mužstiev dostalo aj vstu

penky do Aquaparku Petroland. Netreba zrejme zvlášť zdôraz ňovať, že všetci malí futbalisti, ako aj niekoľko futbalistiek, ktoré tiež hrali bok po boku s chlapcami, sa

tešili z celého podujatia a z Kulpína si odniesli krásne spomienky.

Foto: z archívu klubu 2011 – FC Derby z Nového

Ján Bokor

Posledné kolo majstrovstiev dalo odpoveď na jedinú do vtedy neriešenú dilemu: Kto bude hrať baráž o postup do Vojvodinskej ligy? Výhrou v Uljme Kačarevčania si zachovali 2. miesto v tabuľke a získali to právo. Druhým kandidátom bola padinská Dolina, ktorej výhra nad Hajdušicou nestačila. Ostatné zápasy nemali súťažiaci význam, lebo ich výsledky nevplývali na podstatnejšie zmeny v poradí v tabuľke. Majster ligy Radnički Kovin naplnil sieť susedom z Gaja. Podobne to urobili aj Potporanjčania na hosťovaní v susednom Pavliši. Aj na ostatných zápasoch sa siete často vlnili, ale výsledky boli tesnejšie, čo znamená, že hra bola rovnocennejšia.

Výsledky 30. kola: Partizan (G) – Radnički 0 : 8, Budućnost – Stari Tamiš 3 : 0 (prerušené pre malý počet hosťujúcich hráčov), Dolovo – Sloga 2 : 2, Dolina – Hajdušica 3 : 2, Crvena zvezda – Potporanj 0 : 4, Vulturul – Jugoslavija 2 : 0, Partizan (U) – Jedinstvo Stević 1 : 3. Voľný bol Spartak 1911.

DOLINA – HAJDUŠICA 3 : 2 (2 : 0)

Po dobre odrobenom prvom polčase hráči Doliny na zaslúžený

Padinčania

viac očakáva li od tohto zápasu, lebo prípadná prehra Kača revčanov by ich odviedla na druhú priečku a do baráže. No pre pra covné záväzky nehrali všetci hráči. Ani Hajdu šičania do Padiny neprišli v najlepšom zložení. Oba celky vystúpili dosť uvoľnene a zaujímavo bojovali o prestíž. Dolina bola lepším celkom v pr vom polčase. Vtedy domáci hráči

jeho parabola skončila v opač nom rohu siete hostí a bolo 1 : 0 v 16. minúte. Hostia z proti útoku mali jednu šancu, ale domáca obrana nebezpečný útok za stavila. Obrana Doliny, ktorú dobre dirigoval skúsený Kolak, nedovo lila útočníkom hostí váž nejšie ohroziť bránu Králika. Na druhej strane domáci viedli rýchle útoky a najkrajšiu akciu druhým gólom ukončil Keleče

premyslene kombinovali a často útočili na bránu Melicha. Už v úvode Mitkovski pekne loboval nepozorného brankára hostí a

vić. Dolina svoju dominanciu v prvom polčase skončila dvojgó lovým vedením.

Po prestávke diváci sledova

Informačno-politický týždenník

li vyrovnanú hru a veľa nečaka ných zvratov. Hlavný rozhodca Ivan Piščević zo Starčeva nebol na úrovni stretnutia. Ku konflik tom však neprišlo, lebo hráči oboch celkov hrali korektne a pomohli neskúsenému roz hodcovi. V troch prípa doch Kelečević mohol ísť k bráne Melicha a zväčšiť prednosť domá cich, ale namiesto toho vyhodil loptu z ihriska, lebo videl, že hosťujúci hráč leží na tráve. Jedna strela tohto útočníka Doliny zakončila na žrdi Melichovej brány. Vide li sme i pekný zákrok Melicha, ktorý parádne odrazil loptu, kto rá smerovala do jeho siete. Mladý náhradník Trnovský prudko strelil nad bránu. Hostia sa zbavili tlaku a zakladali čoraz nebezpeč nejšie protiútoky. Prvý v 59. minúte gólom zakončil Pet rović a skorigoval vedenie domácich. Trochu neskoršie náhradník Tanasković vy behol pred brankára hostí a domáci mali zase dvojgó lovú prednosť. V pokračo vaní však poľavili a pone chali iniciatívu hosťujúcim útočníkom. V 71. minúte Gužvica hlavičkoval loptu do siete a úplne vrátil hostí do hry. Vo finiši prítomní boli svedkami situácie, aké zriedkavo vídame na zápa soch. Hostia totiž vsietili aj

tretí gól, ktorý rozhodca najprv uznal, ale potom pre intervenciu postranného rozhodcu D. Mila novića z Pančeva gól anuloval pre faul na brankára Králika, takže hostia predsa nevyrovnali. V príliš rozháranom finiši zápasu sa nič podstatne nezmenilo a Dolina predsa len za slúžene vyhrala.

DOLINA: Králik, Čí žik (Trnovský), Kočić (Ilić), Kolak, Stojkov (Tanasković), Mitkov ski, Abramović (Šimák), Kelečević, Popović, Bančov, Josimovski

HAJDUŠICA: Melich, Pavlo vic, Ćulum, Folťan, Z. Lipták, Knežević, Cvetićanin (Petrović), Beriša, Gužvica, A. Lipták, N. Ružić (Đurica)

hry kleslo. Oba celky začali hrať obozretnejšie a do konca polčasu nebolo výrazných šancí na oboch stranách.

Šmit, Đorđević, Petrović, Živa nović, Laković, Marojević, Gru bović, Svitić (Radin), Đaković (Mušikić) a Apić

Pavel Kocka

v Kovilji bol stredobo dom pozornosti futbalovej verejnosti v tejto časti Voj vodiny. Domáce mužstvo potvrdi lo kvalitu a očakávania a vyhralo nad priamym konkurentom o druhé miesto – mužstvom kysáč skej Tatry a postúpilo do baráže na poplnenie Vojvodinskej ligy –

Zápas

južnej skupiny. V baráži si zbrane skrížia s mužstvom Željezničara z Inđije.

Od samého začiatku do máce obecenstvo dáva lo vietor do plachiet domácim hráčom. Nátlak sa domácim oplatil od začiatku a už v 11. minúte sa ujali vedenia. Veselinović zaslal loptu Igračevovi, ktorý vyšiel sám pred brankára Kosturanova a rutinovane trafil pre 1 : 0. Domáci mohli rýchlo zvýšiť prednosť, ale svoje šance nevyužili, za čo ich trestal Živa nović v 18. minúte strelou z vyše 20 metrov pre 1 : 1. Po tomto góle tempo

V druhom polčase Tatra hrala na všetko alebo nič. Nemali viac čo kalkulovať, lebo iba výhra im prinášala zisk. Hráči trénera Mijina sa snažili ohroziť bránu Mandića, ale bez úspechu. Tatra mala miernu iniciatívu, obliehala okolo trestného úze mia domácich, ale bez úspechu. Domáci sa dobre bránili a čakali pro tiútok, aby rozhodli, kto pôjde do baráže. Viedol sa leví boj na strede ihriska, až do 89. minúty, keď sa jo ker trénera Švedića Živanov ocitol dva metre v ofsajde. Postranný rozhodca sa však neozval a povolil Živanovovi, aby pokračoval v akcii a skó roval pre 2 : 1, a tak fakticky rozhodol víťaza. Bodku za výsledkom zápasu položil Veselinović v 94. minúte zápasu.

TATRA: Kosturanov,

Iné výsledky posledného 30. kola: Bačka 1923 – Petrovaradin 2 : 1, Borac – Omladinac 0 : 2, Fr. partizan – Jugović 3 : 3, OFK Futog – ŽSK 3 : 3, Jedinstvo – Cr vena zvezda 3 : 3, Fruškogorac –Slavija 2 : 4, Dinamo – TSK 0 : 0.

Foto: A. Legíňová

1. Slavija 30 27 1 2 88:18 82

2. Šajkaš 1908 30 24 3 3 97:33 75

3. Tatra 30 22 3 5 87:24 69

4. TSK 30 17 7 6 59:40 58

5. Fruškogorac 30 16 4 10 69:49 52

6. Bačka 1923 30 12 4 14 59:63 40

7. Dinamo 30 11 5 14 34:57 38

8. Fr.partizan 30 12 1 17 47:61 37

9. Petrovaradin 30 9 4 17 51:57 31

10. Crvena Zvezda 30 8 7 15 49:62 31

11. Jugović 30 8 7 15 39:59 31

12. Omladinac 30 8 6 16 35:53 30

13. ŽSK 30 8 6 16 38:62 30

14. OFK Futog 30 9 3 18 35:69 30

15. Jedinstvo 30 8 3 19 38:64 27

Vposlednom

kole futbalisti hlo žianskej Budúc nosti zaslúžene porazili omladené mužstvo z Báčskeho Gračca. Od za čiatku to bola veľká územná prevaha modro-bielych. Už v tretej minúte Carić zahodil stoper centnú šancu, aby v 9. minúte po nádhernej prihrávke Žemberyho Brkljača obehol svojho strážcu a rutinovane prekonal Ignjatovića pre 1 : 0. V 17. minúte Jakuš prebehol ľavou stranou, prihral Carićovi, ktorý loptu preskočil, a nabiehajúci Brkljača presnou strelou z hranice trestného územia rozvlnil sieť pre 2 : 0. Istý hráč v 23. minúte trafil brvno hosťujúcej brány. Hostia

ani len raz neohrozili Dubovského, aby na opačnej strane Carić v 43. minúte aj tretíkrát prekonal hosťujúceho strážcu siete.

Po výmenách počas prestávky domáci aj ďalej útočili, ale si konkrétne šance nevytvárali. Na druhej strane hos ťujúci Krtinić v 51. minúte po protiútoku a odrazenej lopte brankára Dukića korigo val na 3 : 1. Do posledného hvizdu roz hodcu Jaskića z Báča to bola hra medzi dvo

ma šestnástkami a jediná vzrušu júca chvíľa bola po rohu Đumića a efektnom voleji Žemberyho, no lopta skončila na brvne Ignjato vićovej brány. Vo férovom zápase rozhodca karty nepoužíval. Touto výhrou sa modro-bieli najlepším spôsobom rozlúčili s fanúšikmi a bodový zisk by mal zabezpečiť aj obstátie v tejto súťaži.

BUDÚCNOSŤ: Dubovský (Dukić), Katiak (Čipkár), Ja kuš, Đumić, Bučík (Kriška), Papić, Žembery, Duvnjak,

16. Borac 30 8 2 20 32:86 26 Bratstvo 30 28 0 2 116 : 11 84 Radnički 1918 (R) 30 21 4 5 66 : 32 67 ŽAK 30 19 6 5 62 : 19 63 Rusín 30 19 1 10 68 :47 58 Polet 30 13 5 12 62 : 43 44 Kordun 30 12 7 11 50 : 47 43 Budućnost (M) 30 13 3 14 43 : 40 42 Borac (BG) 30 12 6 12 41 : 57 42 Naša hviezda (-1) 30 12 5 13 58 : 50 40 Crvenka 30 12 4 14 70 : 66 40 Budućnost (P) 30 11 7 12 50 : 51 40 Lipar 30 12 3 15 49 : 68 39 Budúcnosť 30 12 2 16 54 : 65 38 Borac 46 30 9 3 18 47 : 65 30 Vojvodina 30 5 3 22 39 : 93 18 Radnički (S) 30 0 1 29 16 : 137 1

Carić (Kostić), Brkljača, Malešević Iné výsledky posledného

30. kola: Radnički (S) – Rusín

3 : 4, Polet Borac 46 (O) 3 : 2, Budućnost (P) – Radnički 1918 (R) 0 : 1, Kordun – Crvenka

2 : 2, Naša hviezda – Vojvodina 6 : 3, Bratstvo 2019 – Lipar 0 : 1, Budućnost (M) – ŽAK 0 : 0

Foto: J. Pucovský

Ján Murtín

Brankár Borca Ignjatović prvú strelu útočníka Budúcnosti Carića (9) odrazil, ktorý následne loptu upravil do siete – 3 : 0

V predposlednom mimoriadnom kole Tatra (v modrých dresoch) na vlastnom ihrisku deklasovala posledného Borca 8 : 1

Matej Bzovský

Staropazovská

Jednota sa nemôže pochváliť minulou sezónou, keďže v konečnom umiestnení v Srbskej lige obsadila miesto pod červenou čiarou, v zóne zostupu, podobne ako i v minulých dvoch ročníkoch, keď im miesto pod republikovým slnkom priniesli iní. Všet ko to zrejme prinieslo iba sklamanie na pokračova nie čoraz menšiemu počtu priaznivcov Jednoty. Len deväť výhier, štyri chudobné remízy a až sedemnásť prehier bola bilancia, s ktorou nikto ne mohol byť spokojný. Naopak. Nie ktoré porážky boli katastrofálne, iste nezaznamenané v bohatých dejinách klubu a značne porušili dobré meno modro-bieleho muž stva. To zvlášť platí pre stretnutia so susedným Omladincom v No vých Bánovciach a OFK Vršac na ihrisku pod Vršackým brehom, keď spolu inkasovali až štrnásť gólov. Výprasku sa dožili futbalisti Jednoty aj v záverečnom stretnutí s pančevským Dinamom (2 : 5). Žiadnym ospravedlním a útechou nemohla byť ani skutočnosť, že mužstvo z nábrežia Tamišu bolo najlepším mužstvom uplynulej jari.

V minulých troch sezónach chyb ných a nezmyselných zákrokov vedenia klubu bolo veru dosť. Ne smelo sa to z roka na rok opakovať.

V prvom rade v zložení vedenia klubu na papieri boli osobnosti, ktoré sa rýchlo zasýtili a proste utiekli pred zodpovednosťou. Nie ktorí sa, žiaľbohu, stali opozíciou, čiže ničím neprispievali, iba chceli uškodiť klubu. Veľké chyby sa urobili aj vo voľ be trénerov a zvlášť v úpl ne chybnej selekcii hráčov, čiže posíl, tak v letných, ako aj v zimných prestupových obdobiach. Vedúci odborného štábu, čiže tréneri sa menili aj v priebehu majstrovstiev, takže nový tréner nemohol veľmi meniť to, čo zdedil od svojho predchodcu, naj mä keď šlo o hráčsky káder, lebo sa mimo prestupového obdobia hráči nemôžu dovádzať. Tak po neúspešnej sezóne v novom roč níku 2020/21 dosť neznámeho Nenada Drezgića vystriedal Nenad Cerović. V nasledujúcom ročníku kormidlo prebral Željko Nađ, brat oveľa známejšieho Alberta Nađa.

On sa s omladeným hráčskym kádrom snažil čeliť oveľa silnej ším a skúsenejším celkom v silnej lige, avšak po výprasku v Nových Bánovciach došlo k vynútenej zmene. Kormidlo mužstva prebral

skúsenejší Predrag Pejović, ale po ľahostajnej hre svojich zverencov a presvedčivej prehre (3 : 0) na ihrisku v Sakule sa hneď po zápase rozlúčil s mužstvom. Prišiel Radojica Vasić s poradcom Nenadom Vanićom. Za jeho vedenia hráči boli spočiatku dobre motivovaní, vrátila sa im aj sebadôvera, ale po výprasku vo Vršci, keď sieť Jednoty bola  napl nená siedmimi gólmi, a mohlo ich byť aj viac, vzťahy v tíme sa začali narušovať. Všetci tréneri sa snažili hráčov povzbudzovať, aby útočili v duchu a išli za bodmi s cieľom odpichnúť sa od pásma zostupu. Iskierkou nádeje bola veľmi dobrá

není oboch stopérov Aleksu Beljića a Aleksandra Ivetića. Po závereč nom hanebnom výkone a prehre (2 : 5) s pančevským Dinamom aj táto trénerská dvojica odišla s nedokončenou prácou.

Športový

zväz Alibunarskej

obce 7. júna na jazere Beli

Bager v Banátskom Karlovci zorganizoval obecnú školskú súťaž v športovom rybolove. Zúčastnilo sa ho 5 mužstiev zo základných škôl v Jánošíku, Alibunari, Dobrici, Ilandži a Banátskom Karlovci. Tak v konkurencii jednotlivcov, ako aj v konkurencii mužstiev najúspešnej ší boli Jánošíčania. Mužstvo v zlo žení: Davor Buzáš, Kristián Kolárik a Ondrej Urban, všetci traja pia

taci, obsadila prvé miesto s celkovým úlovkom 4 140 gramov rýb. V konkurencii jednotlivcov najlepší bol Ondrej, ktorý nachytal 1 700 gramov, Davor chytil iba 10 gramov me nej a obsadil druhé miesto

Jednou z významných posíl určite bude aj navrátilec Milutin Jelović

hra v Kule, keď si v stretnutí so silnejším domácim celkom vybo jovali nádejný jeden bod. Radosť fanúšikov netrvala dlho, iba do priaznivého výsledku v Odžakoch, keď horko-ťažko dosiahli mini málnu výhru 0 : 1. Chýbala však oveľa lepšia realizácia, nevyužili početné šance a aj obrana bola značne zoslabená po ťažšom zra

Pred novým vedením staronovej Jednoty, ktorá nastala zlúčením s oveľa úspešnejším Feniksom 1945, a tým si zachovala status republi kového ligistu, je ozaj veľa práce. Treba všetko zladiť do jednotného celku, od voľby nového vedenia a odborného štábu, po úplne novú selekciu hráčov. S mužstvom Jed noty sa rozlúčilo veľa hráčov. Prí du nováčikovia, predovšetkým z Feniksu, ale aj nové, veríme, oveľa kvalitnejšie posily. To, v akom smere bude kráčať nejaká nová Jednota, zatiaľ si možno iba domýšľať. Nateraz sa končia právnické záležitosti týkajúce sa zlúčenia dvoch klubov. Otázne je aj to, kde nový klub bude hrávať zápasy. Zatiaľ prebiehajú iba rozhovory, do ktorých sa zapojili obecné orgány. Sú náznaky, síce nepotvrdené, že by sa už v prvom jesennom kole Jednota mohla presťahovať na pekne upravené ihrisko terajšej Fenix Areny. Údržba všetkého, čo sa zdedí, si však vy žiada veľa usilovnej práce. Budú si toho vedomí aj činitelia, ktorí preberajú klub? Všetci veria v oveľa krajšiu budúcnosť Jednoty. Horšie, ako bolo v minulých ročníkoch, zrejme nemôže byť. Aspoň sú také očakávania.

a tretí bol Kristián s úlovkom 780 gramov.

Ako obecní majstri malí jáno šícki rybári sa v utorok 14. júna zúčastnili obvodnej súťaže, ktorá sa konala v Opove. Aj na tejto súťaži Jánošíčania dokázali, že úspech na obecnej súťaži nebol náhodný. Obsadili tretie miesto s úhrnným úlovkom 1 601 gramov rýb. Vyhrali malí športoví rybári z Opova s úlovkom 2 061 gramov a druhí boli Kovinčania s úlovkom 1 854 gra mov. Povedzme ešte, že s malými jánošíckymi športovými rybármi pracuje učiteľ Jaroslav Halabrín a prácu s mladými podporuje aj ZŠR Babuška v tejto dedine.

Foto: ZŠR Babuška

Vladimír Hudec

Vladimír Hudec

Z druženie športových rybárov Babuška v Jánošíku má dlhú tradíciu. Odo dňa založenia pred vyše tridsiatimi rokmi pracovali s premenlivou intenzitou. Boli časy, keď pracovali naplno, potom tá činnosť zasa trochu ochabla, a tak dokola. V posledných rokoch sa však združenie vyznačuje nanajvýš čulou aktivitou. Tak tomu bolo aj počas uplynulej jari.

Začalo sa pracovnými akciami na úpra ve rybárskeho stánku vedľa kanála DTD. Najprv rozšírili prístrešie, po tom vystavali veľký rošt a vynovili stoly a lavice. Podľa slov predse du združenia Daniela Bruka prostriedky na tie účely zabezpečili z viacerých zdrojov: z prostriedkov združenia, ale členovia vyko nali aj zbierku. Okrem toho pomohla aj Alibunarská obec, obecný športový zväz a MS Jánošík. V súvislosti s týmto však narazili aj na trochu nezvyčajný problém. Naftový priemysel Srbska, ktoré mu pozemok patrí, sa dožadoval platenia úhrady za jeho používanie.

„Všetko vlastne vyplynulo z toho, že sme chceli s NIS -om podpísať zmlu vu o dlhoročnom používaní, a tak určitým spôsobom ten priestor legali zovať ako priestor, s ktorým nakladá združenie. Pritom sme si mysleli, že to bude formalita a že nám NIS priestor poskytne zdarma, tak ako mnoho rokov dozadu. Boli sme však prekva pení, keď nám vytýčili cenu nájomného v sume 150 eur ročne. Ešte sme to nedo riešili. Síce to nájomné nie je až také veľké, avšak pokúsi me sa doho voriť, aby nám priestor po skytli zdarma.

Ak nie, tak nemáme kam. Mnoho sme vložili, aby sme sa toho teraz vzdali,“ hovorí Daniel Bruk. Tajomník združenia Zlatko Mamojka je však sklamaný. Myslí si, že ten priestor môže používať, dokonca pre rôzne rodinné výlety používa celá dedina, a najmä deti, a že by to NIS mal nechať tak, ako tomu bolo doteraz, čiže aby združenie ten priestor používalo a, pravdaže, udržia valo zdarma.

Nuž a rovnobežne s touto záležitosťou jánošícki športoví rybári počas mája usporiadali až tri sú ťaže. Najprv súťažili v chytaní dravých rýb na dne, potom súťažili tí najmladší, jánošícky rybársky dorast, ktorých tým spôsobom starší rybári zaúčajú do tajomstiev športo vého rybolovu, ale ich zároveň učia,

ako sa chráni príroda. Na záver zorgani zovali aj štvrtý v poradí memoriál Jonje, venovaný predčasne zosnulému aktívnemu členovi združenia Jonelovi Skumpiovi. Zúčastnilo sa ho viac ako 30 účastníkov z Pančeva, Vršca, Kačareva, Borče a Jánošíka. Vyhral Zoran Perin z Vršca, druhý bol Jánošíčan Martin Tomek a tretí Zoran Prebiračević z Alibunaru.

Slovom, čulá ak tivita, ktorá ako aj každý rok vyvrcholí v septembri, keď ZŠR Babuška známe športovo