Hlas ľudu 22/2022

Ján Triaška Báčsky Petrovec

V sobotu 21. mája prezident Srbska Aleksandar Vučić spolu s maďarským premiérom Viktorom Orbánom otvo rili 89. Medzinárodný poľnohospodársky veľtrh v Novom Sade. Obaja zdôraznili, že dve krajiny môžu rátať s oboj strannou pomocou.

J. Pániková

V evanjelickom kostole v Laliti sa v sobotu 21. mája konala slávnostná inštalácia zborovej farárky Zuzany Poničanovej. Jej uvedením do služby bude v Laliti zachovaná kontinuita vedenia zboru ženou – farárkou, keďže tu pred Poničanovou pôsobila evanjelická farárka Viera Bátoriová. Viac o slávnost ných inštalačných bohoslužbách si prečítate na stranách rub riky Ľudia a udalosti.

M. Pap

M. Pap

Fraňo Ruttkay (1928 – 2002) bol dlhoročným vysokoškol ským pedagógom a zakladajúcou osobnosťou výskumu dejín slovenského novinárstva. Prednedávnom vyšla pub likácia Náš pán profesor Fraňo Ruttkay – Pokus o skupinový portrét, v ktorej si viac ako tridsať významných osobností, dnes známych z televíznej obrazovky, printových médií, li teratúry či verejného života, žurnalistov, vedcov, pedagógov, umelcov a kultúrnych pracovníkov spomína na pôso benie tohto pedagóga a vedca, medzi nimi aj našinci. Iba malú čiastku z toho prinášame aj na stranách pravidelnej rubriky Mozaika. J. Čiep

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY

VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA

NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ

USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU

V NOVOM SADE

PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA

1944 V BÁČSKOM PETROVCI

OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE

ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY

SO STRIEBORNÝM VENCOM

Riaditeľka NVU Hlas ľudu: Milana Arňašová Radićová

Úradujúca zodpovedná redaktorka: Olinka Glóziková-Jonášová

Zástupkyňa úradujúcej zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová

Redakcia: Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Miroslav Pap, Ľubica Sýkorová

Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová Gra cká redaktorka: Irena Lomenová

Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 101 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs

E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs

Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844

Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042

Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565

Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

Folklór nie je len tanec

Anna Francistyová Áno,

folklór nie je len tanec, ale pritom tanec je súčasťou folklóru. Toto májové rozjímanie si vynútila naša novinárska prax a niektoré spochybňujúce momenty. Vďaka tomu, že sa znovu môžeme tešiť z verejných kultúrnych programov, neraz nás na zamyslenie privedú údaje v zahlásení programov: napríklad vystúpenie folklórnej, tanečnej a speváckej skupiny... Nuž sme si na tento fenomén trochu posvietili.

Pod pojmom folklór (pôvod zo slov „folk“ = ľud, „lore“ = vedomosť, teda „to, čo ľud vie”) rozumieme kultúrne javy realizované formami ústnej, hereckej, tanečnej, dramatickej a hudobno-spevnej kontaktnej komunikácie. Krátky slovník slovenského jazyka folklór de nuje ako „ľudovú kultúru a slovesnú, tanečnú a hudobnú tvorbu“. Vo svete sa význam slova folklór odlišuje, niekde označuje len ľudovú slovesnosť, niekde celú oblasť duchovnej kultúry. Ak by sme do témy chceli načrieť ešte odbornejšie, povieme, že folklór je predmetom vedeckého záujmu slovesnej folkloristiky, etnomuzikológie a etnochoreológie, ako špeciálnych disciplín

etnológie. Ale tu odborný výklad končíme. Len sme chceli spresniť, že folklór je skutočne široký pojem a v ňom je zahrnutý aj tanec, spev, hudba. Členovia folklórneho súboru na javisku teda aj tancujú, aj spievajú, prípadne si zahrajú na nejakom nástroji... Pri predvedení obyčají majú v koncepcii aj elementy obradového folklóru (tanec s nevestou, svadobné odobierky a ďalšie svadobné úkony, rozlúčka vojakov, niektoré tradičné úkony späté s prácou v poli či so zberom úrody atď.). Do folklóru patria aj študentské piesne a obyčaje, remeselnícke piesne, ľudové divadlo, dokonca aj tradičné ľudové remeslá, ako sú (na Slovensku) včelárstvo, chov oviec, rezbárstvo, čipkované výšivky, či hrnčiarstvo, u nás štrikovanie tradičných ziep, regionálne tradičné výšivky. Folklór je časť nášho života – našej minulosti, súčasnosti a vďaka prenášaniu na prichádzajúce generácie i budúcnosti. Preto aj pri tejto príležitosti vítame 1. Detský festival slovenských ľudových piesní v Pivnici, zachovávanie všetkých variantov folklóru na pravidelných celodedinských niekoľkodňových podujatiach. Pozdravujeme i  1. Internacionálny festival hry na tradičných nástrojoch, ktorý odznel vo Vrbase a znela tam aj slovenská fujara.

Tlač: VP Službeni glasnik titulnej strane: Oslava „narodenín“ Báčskeho Petrovca sa od roku 2002 uskutočňuje na počesť podpísania zmluvy nových slovenských osadníkov so zemepánom 25. mája roku 1745. Ubehlo odvtedy 275 rokov a Petrovčania aj tohto roku vlastný sviatok oslávili početnými programovými obsahmi. Už roky je zachodené, že predtým než úradne otvoria podujatie, predstavitelia miestnej a lokálnej samosprávy a NRSNM pri melódii a speve hymny Petrovca symbolicky vztýčia vlajky na stožiare a takto dajú na vedomie, že oslavy sa môžu rozbehnúť.

Foto: Jaroslav Čiep

Týždeň

V snahe udržateľnosti hospodárskeho rastu

Pripravil: Miroslav Pap

Ukrajine by mohol byť ohrozený.

Srbsko

si vďaka adekvátnej hospodárskej politike udržalo makroekonomickú stabilitu aj v časoch krízy a v roku 2021 dosiahlo silný ekonomický rast, zhodnotili v Bruseli na pravidelnom výročnom stretnutí členských krajín EÚ, krajín západného Balkánu, ako aj Európskej komisie a Európskej centrálnej banky. Tieto hodnotenia na svojej webovej stránke zverejnila Národná banka Srbska.

V rámci dialógu zameraného na prípravu krajín západného Balkánu a Turecka na vstup do Európskej únie, srbskú delegáciu viedla guvernérka Národnej banky Srbska Jorgovanka Tabakovićová a štátny tajomník pri ministerstve nancií Gojko Stanivuković.

Podľa Európskej komisie a Európskej centrálnej banky hospodársky rast Srbska pôsobí samozrejme priaznivo, no v dôsledku negatívnych účinkov kon iktu na

Tieto európske inštitúcie zmapovali, že pred vypuknutím kon iktu na Ukrajine sa v Srbsku očakával ekonomický rast takmer päť percent ročne, čo je asi o jeden percent viac, ako v období pred pandémiou koronavírusu. Európska centrálna banka a Európska komisia zhodnotili, že počas pandémie Národná banka Srbska výrazne podporovala ekonomický sektor Srbska využívaním veľkého množstva opatrení, ktoré boli smerované práve z Európy.

Guvernérka Jorgovanka Tabakovićová poďakovala európskym predstaviteľom za hodnotenia, ktoré, pokiaľ ide o kompetencie Národnej banky Srbska, považuje za reálne. Poukázala na výsledky, ktoré svedčia o úspechu v boji s negatívnymi dopadmi pandémie, vrátane reálneho rastu hrubého domáceho produktu (HDP) o 6,4 percenta, rastu devízových rezerv o 23 percent na rekordné úrovne, rekordného prílevu priamych zahraničných investícií okolo 7,5

percenta hrubého domáceho produktu.

*

Vo švajčiarskom lyžiarskom stredisku Davos sa v utorok 24. mája po dvojročnej prestávke spôsobenej pandémiou začalo výročné zasadnutie Svetového ekonomického fóra (WEF) a jednou z hlavných tém štvordňového stretnutia bola Ukrajina. Politickí a obchodní lídri sa stretli v Davose v čase, keď je in ácia na najvyššej úrovni v ekonomikách Spojených štátov, Británie a Európy.

Dlhotrvajúca pandémia, vzrast in ácie, pády akciových trhov a vojna na Ukrajine predstavujú krutú realitu, kvôli ktorej sa tohtoročný WEF koná pod názvom História na prelome. Zaujímavosťou je, že početní magnáti, ktorí boli prítomní na poslednom fóre sa tohto roku nezúčastnili. Pravdou je, že niektorí z nich sú pod sankciami, no javí sa predovšetkým de cit magnátov z Číny.

Napriek všetkému sa očakáva, že Svetové ekonomické fórum

priláka okolo 2000 návštevníkov. Medzi nimi bude asi 90 boháčov z Bloombergovho zoznamu miliardárov, vrátane filantropov Billa Gatesa a Georgea Sorosa, magnáta Raya Dalioha a Inda Gautama Adaniho, ktorý sa tohto roku stal šiestym najbohatším človekom na svete. V rámci fóra sa prostredníctvom online video hovoru prítomným prihovoril Volodymir Zelenski, ktorý hovoril o snahách Ukrajiny o ukončenie vojny.

Počas dvojdňového pobytu v Davose sa aj prezident Vučič zúčastnil zasadnutia na tému Diplomatický dialóg o západnom Balkáne. Tiež absolvoval aj diskusiu na tému Nastolenie mieru, obnovenie rastu a dosiahnutie udržateľnosti. Na tohtoročnom fóre prezident absolvoval aj bilaterálne stretnutia so svetovými predstaviteľmi, zástupcaminančných inštitúcií a poprednými spoločnosťami zo zahraničia.

Zdroj: RTS, RTV, weforum.org

Jasmina Pániková

„Organická

výroba v našej krajine sa za posledné roky uberá v dobrom smere,“ povedal minister poľnohospodárstva, vodohospodárstva a lesníctva Branislav Nedimović a svoju výpoveď odôvodnil aj faktami: od roku 2012 export organických výrobkov z našej krajiny sa z 3, 7 milióna dolárov vyšplhal na 57, 4 milióna dolárov. „Plochy sa viacnásobne navýšili no, dôležitejšie je, že sa zmenilo vedomie o organickej výrobe. Už nemáme iba konvenčné poľnohospodárstvo, ako kedysi,“ povedal minister.

Podľa jeho slov o tieto výsledky je zaslúžilý aj fakt, že sa počas

minulých rokov snažili uplatňovať pravidlá, ktoré platia v krajinách kupujúcich. „Našimi najväčšími kupujúcimi sú Nemecko, Francúzsko, Spojené štáty americké a Kanada. Ak nesplníme ich štandardy, darmo je všetko.“

Keď ide o tohtoročnú úrodu, minister Nedimović povedal, že je pšenica zasiata na 623-tisíc ha. „Počkajme, nech vidíme, aké budú poveternostné podmienky, no môžem povedať podľa toho, ako svetové burzy reagujú, že cena pšenice nebude klesať. Nezabudnite, že Rusko

ohraničilo export, India ho zakázala a Ukrajina takmer ani nevyváža. Z top 10 exportérov traja majú

problémy, alebo nechcú vyvážať. Predstavte si, aký bude dopyt. Dostali sme ponuku z Indonézie

o výkup obrovského množstva pšenice, avšak počkajme, aká bude úroda, a potom budeme hovoriť o čísliciach. No jedno je isté, výkupná cena bude omnoho vyššia než vlani.“ Ako povedal, najväčším problémom v tejto chvíli je logistika. „Až 75 % obilnín zo Srbska cestuje cez Konstancu. V silách v Konstanci sme mali 450-tisíc ton. Odtiaľto cestuje tovar zo Srbska, Bulharska a Rumunska, medzitým Ukrajinci s Rumunmi si prisvojili veľkú časť síl a ocitli sme sa v probléme, keďže sú nám nedostupné kapacity, ktoré sme používali. Avšak, sú aj alternatívy, buď na Malte alebo Cypre,“ uzavrel minister.

Minister

Jasmina Pániková

Fakt, že vzťahy medzi našou krajinou a Maďarskom sú na veľmi vysokej úrovni, potvrdzuje aj to, že táto krajina bola po druhýkrát partnerskou krajinou Medzinárodného poľnohospodárskeho veľtrhu v Novom Sade. Otvárajúc najväčšie poľnohospodárske

en Srbsko, ale aj veľkú časť regiónu. „Ak sa niečo nezmení ohľadom kon iktov na východe Európy, značná časť sveta, viac ako štvrtina, ocitne sa vo veľkom probléme, v dôsledku potreby po elementárnych množstvách potravín, čo môže priniesť nové katastrofy na svetovej úrovni a nové problémy – od bezpečnostných

podujatie tohto druhu v tejto časti Európy prezident Srbska Aleksandar Vučić a maďarský premiér Viktor Orbán sa nevyhli téme možného nedostatku potravín, pričom zdôraznili, že si dve krajiny – Srbsko a Maďarsko navzájom pomôžu, ak im bude niečo chýbať.

„Taký partnerský vzťah sa snažíme vybudovať ešte len s krajinami Otvoreného Balkánu. Verím, že v oblasti poľnohospodárstva dodatočne môžeme zveľadiť našu spoluprácu,“ povedal Vučić.

Prezident sa poďakoval aj poľnohospodárom, ktorí, ako povedal, udržia nažive niel-

po všetky ostatné, keďže ľudia budú bojovať o svoje prežitie,“ zdôraznil. Ocenil, že sa v poľnohospodárstve musí ešte všeličo zmeniť, najmä keď ide o spracovateľskú oblasť, a preto je povďačný maďarským podnikateľom, ktorí nielen vo Vojvodine, ale aj v centrálnom Srbsku vkladajú do spracovateľských tovární ovocia a zeleniny.

Maďarský premiér poznamenal, že vojnový kon ikt na Ukrajine privádza všetkých do veľmi ťažkej situácie. „Pán prezident, vám je ťažko, lebo nie ste členmi Európskej únie, a nám je ťažko, lebo sme členmi

EÚ. Ťažko je byť múdry v takej situácii. Bez ohľadu na to, čo sa stane, je dôležité, že naše dve krajiny môžu rátať s obojstrannou pomocou. Naša ekonomická spolupráca nebola taká silná ako je dnes. Naše spoločné veľké projekty dobre postupujú,“ povedal Orbán. Ako povedal, počas rokov 2020 a 2021 hrdinami boli lekári a zdravotní pracovníci, no mieni, že v tomto a nasledujúcom roku hrdinami budú poľnohospodári, ktorí musia pracovať vo veľmi ťažkých podmienkach a prispôsobiť sa okolnostiam, ktoré sa stále menia. „Poľnohospodári, od vás závisí, či budeme mať chlieb na stole, či budeme schopní zabezpečiť to, čo je nášmu národu potrebné. Verím, že je tak Srbom, ako aj Maďarom rovnako dôležité, aby každý vo svete mal svoj kus chleba, lebo ak sa nám to nepodarí, obrovské masy ľudí nasmerujú do Európy, a to nie preto, že dúfajú v lepší život, ale preto, lebo to budú ľudia, ktorí chcú prežiť.

Migrácie, ktoré sme doposiaľ mali, budú iba rozprávkou pre malé deti. Ak chceme predísť tomu, musíme zabezpečiť potraviny pre ľudí v tých krajinách. Preto Maďarsko nesúhlasí s rozhodnutiami, ktoré sa vynášajú v Bruseli, ktoré sú ekonomicky neprijateľné a ktoré by zapríčinili zvýšenie cien aj v Maďarsku, čo by znemožnilo, aby sme využili našu poľnohospodársku kapacitu,“ ozrejmil Orbán.

Oprava

V Hlase ľudu číslo 21 z 21. mája 2022 na strane 4 dopĺňame informáciu, že organizáciu a celkovú produkciu Slávnostnej akadémie, resp. hudobno-scénického prejavu mala na starosti Tatiana Brtková.

Čitateľov upovedomujeme, aby si chybu v tomto zmysle opravili.

Red.

Veľký záujem o otvorenie veľtrhu

Návšteva predsedu Európskej rady

Pripravil: Ján Pálik

Prezident Srbska Aleksandar Vučić privítal vo štvrtok 19. mája predsedu Európskej rady Charlesa Michela, s ktorým navštívil Vedecko-technický park na Zvezdare a zúčastnil sa podpisovaniu Dohody o spoločnom projekte na podporu výskumu, inovácií a podnikania v Srbsku, ktorý podpísali vedúci delegácie EÚ v Srbsku Emanuel Giofre a predstaviteľ Svetovej banky v Srbsku Dušan Vasiljević. Tento projekt výskumnej a startupovej komunity je nancovaný Európskou úniou, ktorá daruje 41,5 milióna eur, pričom Svetová banka požičia 43 miliónov eur, a bude realizovaný v spolupráci s Vedeckým fondom Srbska a Ministerstvom vzdelávania, vedy a technologického rozvoju.

ukazuje, ako veľmi sa Srbsko zmenilo na lepšie.

„Prostredníctvom Fondu pre inovačnú činnosť, a tu sme hrdí na viac ako 150 patentov, sme mali investície medzi 500 000 a 600 000 eur ročne, pričom dnes štát Srbsko cez tento fond investuje viac ako 20 miliónov eur.

To hovorí o tom, ako ďaleko štát pokročil a ako pokročili naše vedecko-technické parky a spoločnosti,“ uviedol prezident Vučić a dodal, že len pred piatimi rokmi bolo v VTP Belehrad iba 20 inovatívnych riem, kým dnes ich je 120.

Pripomenul aj vybudované Vedecko-technické parky v Niši, Novom Sade a Čačku, Štátne

by sme žiadnu šancu, keby nebola nielen nančná, ale aj široko štrukturálna podpora zo strany EÚ. Som rád, že sme túto

Srbsko je nielen partnerom, ale aj priateľom EÚ, a vyjadril potešenie, že je opäť v Srbsku a že má možnosť navštíviť Ve-

Prezident Vučić povedal, že v predchádzajúcich troch rokoch Srbsko prilákalo v priemere 61 % priamych zahraničných investícií na západný Balkán a že export srbského IKT sektoru predstavuje takmer 70 %, čo

dátové centrum v Kragujevci a vyjadril očakávanie, že sa budú stavať aj v iných mestách Srbska, aby v nich mladí ľudia mali možnosť rozvíjať svoje nápady.

„To všetko by sme nedokázali bez podpory EÚ, nemali

návštevu začali práve v VTP Belehrad a dúfam, že v budúcnosti budeme mať viac príležitostí vidieť niektoré ďalšie mestá

decko-technický park a srbské rmy, ktoré sú, ako povedal, súčasťou spoločnej budúcnosti EÚ a Srbska.

južne od Belehradu, vidieť Niš a Kragujevac, Leskovac, Kruševac, Kraljevo a Čačak, aby ste si sami urobili dojem o Srbsku,“ povedal prezident Vučić.

Predseda Európskej rady Charles Michel zdôraznil, že

„Som tu nielen preto, aby som navštívil srbské spoločnosti, ale aj kvôli príležitosti pokračovať v spolupráci, urýchliť proces eurointegrácie a zaručiť lepšiu budúcnosť všade na európskom kontinente. Proces vstupu do Európskej únie je základom spoločnej budúcnosti Srbska a Únie. Som presvedčený, že dnes urobíme kroky v správnom smere, pretože cítime, že je tu niečo väčšie od nás,“ povedal vysoký európsky predstaviteľ a dodal, že Srbsko urobilo veľký krok otvorením ďalších kapitol, čo je znak dôvery. Uviedol, že spoločné princípy a hodnoty, na ktorých je EÚ založená, sú sloboda, právny štát a prosperita, ale že sa dnes hovorí o bezpečnosti a stabilite.

Prezident Srbska Aleksandar Vučić a predseda Európskej rady Charles Michel diskutovali o všetkých kľúčových politických otázkach a globálnej

situácii, ako aj o pokračovaní reformy v oblasti právneho štátu a zlepšení v mediálnej sfére.

„Hovorili sme o situácii v regióne, kde som predsedovi Európskej rady sľúbil, že zachováme mier a stabilitu a že v tejto otázke sa môžu plne spoľahnúť na Srbsko,“ povedal prezident Vučić a dodal, že diskutovali aj o dialógu medzi Belehradom a Prištinou, pričom vyjadrili nádej, že s pomocou EÚ sa v budúcnosti priblížia k nejakému kompromisnému riešeniu.

„Hovorili sme aj o globálnych problémoch, o ruskom útoku na Ukrajinu, o vojnovom kon ikte a o všetkom ďalšom. Predseda Michel veľmi dôrazne vyjadril túžbu a očakávania EÚ, aby sa Srbsko pripojilo k sankciám voči Ruskej federá-

cii. Informoval som predsedu Michela o našej situácii, našich politických názoroch a chcel by som sa ešte raz poďakovať prezidentovi Michelovi za každý druh podpory, ktorú osobne dal, ako aj za podporu, ktorú EÚ Srbsku poskytla,“ uviedol prezident Vučić a zopakoval, že cieľom Srbska je plné členstvo v EÚ, ako aj to, že je to nielen emocionálne, ale aj racionálne, pretože je dôležitá spolupráca, ktorú Srbsko má s EÚ. Podotkol, že za prvé tri mesiace tohto roku bol obchod s EÚ o 33 % vyšší ako v predchádzajúcom roku.

„Odhadujeme, že táto obchodná výmena dosiahne v najbližších troch rokoch viac ako 50 miliárd eur. To hovorí o význame EÚ, členských krajín EÚ, tovární, ktoré u nás stavajú a exporte, ktorý realizujeme, ale aj o importe tovaru z EÚ,“ povedal

prezident Vučić a zdôraznil, že EÚ je najväčším investorom v Srbsku s približne 67 % celkových investícií.

„Som obzvlášť vďačný predsedovi Michelovi. Bol vždy pripravený vypočuť si argumenty srbskej strany, aj keď s nimi nesúhlasil, a vždy mal nielen dostatok času a pozornosti, ale aj osobitnú pozornosť pre západný Balkán, ako aj túžbu, aby sme rýchlejšie smerovali k EÚ. Svojou osobnou autoritou, svojou osobnou silou a povesťou urobil všetko, čo bolo v jeho silách, aby sme rýchlejšie zaviedli reformy, ale aj aby niektoré krajiny pochopili, prečo je dôležité, aby západný Balkán bol súčasťou európskeho kontinentu, a to nielen z geogra ckého hľadiska, ale v každom zmysle“, uzavrel prezident Vučić.

Predseda Európskej rady Charles Michel zdôraznil, že jeho návšteva Srbsku vysiela silný signál o úzkej spolupráci medzi Srbskom a EÚ. Povedal, že navštívil Belehradský vedecko-technický park a dodal, že je to príklad toho, ako EÚ pomáha a prispieva k európskej budúcnosti a spoločným prioritám Srbska.

„Keď investujeme do srbskej vedeckej komunity, investujeme do srbského ľudu, pretože vaša budúcnosť je aj našou spoločnou budúcnosťou. Teším sa na rozvoj našej úzkej spolupráce a na to, že dnes večer budem môcť vidieť, ktoré ďalšie kroky môžeme podniknúť v blízkej budúcnosti, aby EÚ mohla Srbsku poskytnúť hmatateľné výsledky,“ povedal európsky predstaviteľ.

Zdroj a foto: predsednik.rs

Prezident Vučić s veľvyslancom Hillom

Prezident

Srbska Aleksandar Vučić stretol sa s veľvyslancom Spojených štátov amerických Christopherom Hillom, s ktorým rokoval o zlepšení bilaterálnych vzťahov, energetickej diverzi kácii, európskej integrácii Srbska, ako aj o aktuálnych geopolitických otázkach, problémoch a regionálnych integračných iniciatívach.

Prezident zdôraznil úsilie Srbska o zachovanie mieru a stability v regióne, keďže naša krajina sa svojou dôslednou a serióznou politikou vypro lovala ako spoľahlivý a zodpovedný partner, ktorý sa venuje politickému dialógu a ďalšiemu rozvoju regionálnych vzťahov vo všetkých oblastiach.

V tomto zmysle prezident zdôraznil, že Srbsko je iniciátorom mnohých projektov, ktoré najlepšie spájajú krajiny západného

Balkánu, a preto je uznávané ako proaktívny partner pre všetkých, ktorí chcú pracovať úprimne a oddane o napredovaní regiónu.

Veľvyslanec Hill zopakoval podporu USA európskej integrácii Srbska a krajín regiónu, ako aj pozíciu Spojených štátov amerických, že Európska únia by sa mala rozširovať.

„Podporujeme aj iniciatívu Open Balkanu a sme priprave-

ní pomôcť pri jej rýchlejšom rozvoji,“ povedal veľvyslanec Hill a dodal, že Spojené štáty budú vždy podporovať snahy o prehĺbenie regionálnej hospodárskej spolupráce spôsobom, ktorý podporuje integráciu s Európskou úniou.

Hovoriac o dialógu medzi Belehradom a Prištinou sa zhodli, že všetko úsilie by sa malo zamerať na dialóg pod záštitou

Európskej únie, keďže rozhovory sú jediným správnym spôsobom, ako vyriešiť otvorené otázky, ako aj dosiahnuť udržateľnú dohodu.

Veľvyslanec Hill poukázal na to, že Spojené štáty budú pokračovať vo svojich vzťahoch s partnermi z Európskej únie v smere pokračovania dialógu, ktorý prinesie konkrétne výsledky.

Po nedávnom liste prezidenta USA Josepha Bidena prezidentovi Vučićovi, veľvyslanec Hill zopakoval podporu svojej krajiny úsiliu Srbska o diverzi káciu zdrojov energie a energetickej účinnosti, pričom zdôraznil, že Spojené štáty sa budú snažiť poskytnúť Srbsku prístup k energetickým projektom.

Zdroj a foto: vucic.rs

Pripravil: J. Pálik

SRBSKO SA ZAMERIAVA NA ZACHOVANIE MIERU A STABILITY V REGIÓNE

Týždeň

Dragana Zorićová-Stanojkovićová, staronová riaditeľka Turistickej organizácie

Anna Lešťanová

Vo veľkej obecnej zasadačke sa v piatok 20. mája uskutočnilo v poradí 20. zasadnutie Zhromaždenia obce Stará Pazova, ktoré viedla predsedníčka Nataša Mićićová. Schôdze sa zúčastnilo 40 výborníkov (z úhrnne 53), ktorí väčšinou hlasov schválili

kompletný rokovací program pozostávajúci z 9 bodov. Pôvodný materiál bol doplnený s dvomi bodmi – informáciou z Oddelenia pre poľnohospodárstvo o vykonanej jarnej sejbe a o zaobstarávaní nehnuteľností priamou dohodou v prospech verejného majetku v katastrálnej obci Krnješevce.

Staropazovský lokálny par- lament schválil správu o práci s  nančnou správou Strediska pre sociálnu prácu Stará Pazova za rok 2021 a správu o vlaňajšom hospodárení a záverečnom účte Turistickej organizácie obce Stará Pazova. Výborníci dali zelené svetlo, aby aj v nadchádzajúcom štvorročnom období riaditeľkou tejto organizácie bola Dragana Zorićová- Stanojkovićová.

Na piatkovej schôdzi obecný parlament schválil aj zmeny a doplnky plánu dôkladnej regulácie Centrálnej pracovnej

zóny Obce Stará Pazova. Jelena Jeftićová zo Starej Pazovy je vymenovaná za členku Správnej rady tamojšej PU Poletarac zo strany predstaviteľov rodičov a tiež sú vymenovaní aj štyria noví členovia Školskej rady ZŠ Simeona Aranického v Starej Pazove – Ljiljana Jurišićová zo Starej Pazovy, Sanja Malinićová-Ugliková z Nových Bánoviec, Dragana Kosanovićová-Mladenovská zo Starej Pazovy, predstavitelia zamestnaných a Ivana Popovićová zo Starej Pazovy, predstaviteľka rodičov.

Predvečerné

hodiny 18. mája boli vyhranené pre 21. zasadnutie Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec. Rokovací program sa nelíšil od predchádzajúcich zasadnutí. Zasadnutie viedol predseda Zhromaždenia obce Ján Jovankovič, ktorý na začiatok privítal obecné vedenie, tiež médiá.

Po schválení zápisnice z 20. zasadnutia zo 7. apríla oboznámil prítomných s doplnením rokovacieho programu s dvomi bodmi, týkajúcimi sa Turistickej organizácie a Slovenského vojvodinského divadla. Žiadosti o doplnenie programu podali 12. mája Obecnej rade, a keďže boli v správnej lehote doručené, zaradili ich do rokovacieho programu ako predposledný a posledný bod, pred výbornícke

otázky. Ten bod sa ani tentoraz nerealizoval, keďže nebolo výborníckych otázok.

Celé zasadnutie sa nieslo hlavne v posudzovaní a schvaľovaní za prítomnosti 23 výborníkov. V prvom bode bolo posúdenie návrhu a vynesenie uznesenia o začatí postupu scudzenia nehnuteľností z verejného vlastníctva obce. V druhom bode sa posúdil návrh a vynieslo rozhodnutie o predĺžení mandátu úradujúcej riaditeľky Strediska pre sociálnu prácu Biljany Drakulićovej. V treťom bode vymenovali riaditeľku Múzea vojvodinských Slovákov, ktorá už v predchádzajúcom mandáte na funkcii pôsobila – Annu Séčovú-Pintírovú. Aj ďalší bod sa niesol vo vymenovaní úradujúceho riaditeľa VKP Komunalac Petrovec; ním sa stal doterajší riaditeľ Duško Ilić, aby v osobitnom bode schvá-

lili návrh a vynesenie uznesenia o uskutočnení verejného súbehu na voľbu riaditeľa VKP Komunalac. Schválené bolo aj vymenovanie komisie pre uskutočnenie súbehu na voľbu riaditeľov verejných podnikov, ktorých zakladateľom je obec. Na rad prišlo i posúdenie správy o práci predsedníčky Obce B. Petrovec Jasny Šprochovej za obdobie 1. 1. – 31. 12. 2021, tiež Obecnej správy. Ďalšie body sa týkali tiež posúdenia správy o práci, a to Dozornej rady Slovenského

vojvodinského divadla, Miestneho spoločenstva Maglić, v súvise s ktorým sa schvaľoval aj plán práce na rok 2022. Dodatočne pridané body 12 a 13 zahrnovali posúdenie návrhu a vynesenie rozhodnutia o odvolaní členov správnych rád – Turistickej organizácie a Slovenského vojvodinského divadla.

Schvaľovalo sa hlavne jednohlasne, so sem-tam jedným – dvoma hlasmi proti. Zhromaždenie sa nieslo v pokojnom pracovnom ovzduší.

Z pracovnej časti zasadnutia

Dve riaditeľky: Dragana Zorićová-Stanojkovićová, TO Obce Stará Pazova (v prvom rade), a Rada Zugićová, Strediska pre sociálnu prácu Stará Pazova (v druhom rade)

STARÁ PAZOVA

Anna Horvátová

Hlavne sa hlasovalo

Pohľad na naše osobnosti

Katarína Melegová-Melichová

V sídleDemokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku (DZSČR) v Nadlaku v dňoch 19. až 22. mája prebiehala medzinárodná konferencia Osobnosti dolnozemských Slovákov v literatúre a umení v organizácii Kultúrnej a vedeckej spoločnosti Ivana Krasku (KVSIK) a DZSČR.

Konferencia sa začala slávnostným odovzdaním Ceny Ondreja Štefanka na rok 2022, o čom rozhodla porota v zložení: predsedníčka KVSIK Ľudmila Šomráková, dcéra Ondreja Štefanka Tatiana Štefanková, Bianca Unc a nositelia ceny Ondreja Štefanka: Edita Pečeňová, Katarína Melegová-Melichová, Michal Babiak a Pavel Hlásnik, na svojom zasadnutí 6. marca. Toto

ničnom svete získala Alžbeta Hollerová Račková z Maďarska, na ktorú laudácio prečítala Alžbeta Uhrinová. Ocenení, zjavne dojatí, sa vyberanými slovami poďakovali a prihovorili slávnostnému auditóriu.

Slávnosť poctili aj vysokopostavení hostia: podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky Milan Laurenčík, štátna tajomníčka Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Svetlana Síthová, veľvyslanec SR v Rumunsku JE Karol Mistrík, poslanec DZSČR v Parlamente Rumunska a predseda DZSČR Adrián Miroslav Merka, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí s delegáciou Milan Ján Pilip, slovenský hovorca v Parlamente Maďarska Anton Paulík, senior SEAVC v Rumunsku Ľudovít Bobčok, podpredseda Celoštátnej

mu medzinárodnému uznaniu. Program slávnostného udelenia cien Ondreja Štefanka moderovala podpredsedníčka KVSIK a generálna tajomníčka DZSČR Bianca Unc.

Medzi siedmimi autormi, ktorých príspevky budú zaradené do zborníka, sú z našich radov: Jarmila Hodoličová s témou 120 rokov od narodenia Adely Čajakovej-Petrovičovej (1901 – 1976);

vysoké uznanie za príspevok k rozvoju a propagácii slovenskej literatúry tvorenej v slovenskom zahraničnom svete získali Pavel Bujtár z Rumunska, na ktorého predniesol laudácio Patrik Šenkár a Martin Prebudila zo Srbska, na ktorého laudácio predniesla Katarína Melegová-Melichová. Cenu Ondreja Štefanka za príspevok k rozvoju, organizovaniu a diverzi kovaniu kultúrneho života a spolkovej činnosti v slovenskom zahra-

samosprávy v Maďarsku František Zelman, predseda Matice slovenskej v Srbsku Branislav Kulík, členka VR NRSNM a Národnej osvetovej komisie Srbska a tajomníčka SZSZ Svetlana Zolňanová a ďalší predstavitelia inštitúcií z Rumunska, Srbska, Maďarska a Slovenska, ktorých privítal prvý podpredseda DZSČR a podpredseda SZSZ Pavel Hlásnik. Väčšina z nich vyberanými slovami pogratulovala oceneným k tomuto vysoké-

Počas soboty a nedele prebiehala medzinárodná konferencia na tému Osobnosti dolnozemských Slovákov v literatúre a umení, na ktorej odznelo 25 referátov 27 autorov, kým siedmi ďalší autori dodajú príspevok do zborníka. Na 14. medzinárodnú konferenciu sa prihlásili účastníci zo štyroch krajín: Srbska, Rumunska, Maďarska a Slovenska.

Zo Srbska sa konferencie zúčastnili: Martin Prebudila s príspevkom Dolnozemské potulky s Ondrejom Štefankom ; Katarína Melegová-Melichová Tvorivosť je rečou vesmíru; Vladimír Valentík s príspevkom Michal Kiráľ – priekopník modernej úžitkovej gra ky; Ján Chrťan hovoril o uchovávaní tradícií v dielach Janka Čemana; Anna Medveďová o zástoji rodiny Feríkovej v kultúrnom vývine a hudobnej svojbytnosti vojvodinských Slovákov; Daniela Marková hovorila o sochárovi Jánovi Stupavskom, Annamária Boldocká-Grbićová sa rozjímala nad puncom osobnosti a diela učiteľa a spisovateľa Pavla Grňu a akademického maliara Milana Súdiho v slovenskej provincii.

Ján Kišgeci Osobnosť generála Hadíka a Anna Séčová-Pintírová si zvolila tému Umelecká a dokumentačná pozostalosť akademickej maliarky Zuzky Medveďovej.

Diskusia sa viedla jednak po každej pracovnej časti, ale aj na záver konferencie. Organizátori orodovali o to, aby sa zachovala úroveň prednesených referátov a následne aj zborníka. Niektoré príspevky totiž nemožno vtesnať ani do široko nastavenej témy, akou bola tohtoročná, iným boli východiskom nepravdivé fakty. Už vlani zo zborníka z uvedených príčin vystali niektoré príspevky v záujme zachovania dosiahnutej úrovne tak konferencie, ako aj zborníka z nej. Vášnivo sa debatovalo aj o tom, kto je osobnosťou a kto ňou nie je, ako a či si naše osobnosti vážime a kto okrem histórie má posudzovať relevantnosť niečieho diela... Aj autorom príspevkov by mala byť vlastná sebakritickosť a zodpovednosť a nemali by ponúkať na konferenciu, a následne do zborníka, príspevky, ktoré sa buď nevtesnávajú do témy alebo sa nebazírujú na faktoch.

Tohtoroční laureáti Ceny Ondreja Štefanka: (zľava) Pavel Bujtár, Martin Prebudila a Alžbeta Hollerová Račková

Časť vysokopostavených hostí na medzinárodnej konferencii v Nadlaku vo štvrtok 19. mája

Ľudia a udalosti

K 275. výročiu trvalého osadenia sa Slovákov

Jaroslav Čiep

v súčasnej nomenklatúre Báčsky Petrovec, má svoj sviatok. Roku 2002 Rada Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec sa rozhodla, že stanoví sviatočný deň tohto osídlenia. V tomto poslaní si zvolili historický deň: 25. mája z roku 1747, keď dva roky po svojom príchode na lokalitu Petrovec Slováci

Petrovec,

sa zmluvne zaviazali futockému zemepánovi, že zotrvajú na území južnej Báčky. A zotrvali dodnes. Tento dátum (25. mája) sa od

roku sa pomaly vracia do starých koľají. Vytrvalejší návštevníci už pomaly aj naspamäť vedia, aký bude program, lebo sa v najväčšej miere z roka na rok opakuje a je podobný programu slávnosťovému, ktorý sa v Petrovci organizuje v auguste, ale už nielen ako miestny sviatok, ale sviatok všetkých Slovákov v Srbsku.

Z roka na rok sa počas osláv Dňa Petrovca konajú početné

tov vo svojom príbytku v strede Petrovca aj tohto roku zvolalo svoje členstvo stretnúť sa a pri tej príležitosti organizovalo súťaže v šípkach, v šachu a v biliarde.

paprikáš pri veľkom kotle kuchtil známy kuchár Zoltán Sabolčki.

SOBOTA

V sobotu 21. mája od rána v Združení drobnochovateľov bola

roku 2002 oslavuje ako Deň Petrovca. Oslava v súčasnosti trvá tri dni, vždy počas víkendu najbližšie k tomuto dátumu. Vlani a predvlani oslava vystala a tohto

spoločenské a kultúrne podujatia, výstavy, športové súťaže. Oslavy Petrovca sú neodmysliteľné bez naširoko známej klobásy, hoci v

Na dvore Domu penzistov celé predpoludnie bolo veselo, lebo mnohí hoci aj nesúťažili, prišli „do rady“. Pre svojich členov penzisti prichystali aj chutný obed. Kurací

predajná výstava a burza drobných zvierat. Je to len na kúsok od námestia v Ulici chmeľovej. Pre všetkých záujemcov prichystali aj dva kotly králičieho paprikáša. Ten

Petrovci už existuje aj osobitný sviatok klobás vo februári.

PIATOK

V piatok 20. mája predpoludním miestne združenie penzis-

Penzisti

mal na starosti Jaroslav Záborský. Stánkový predaj a prezentácia činnosti spolkov a združení sa uskutočnili na Námestí slobody a v Ulici maršala Tita. Záujemcovia

Drieňovská, Arňašová, Slavková, Opavská, Gajdobranská. Čiepová a Makanová. Všetky do jednej sa už do napoludnia rozpredali – na úži tok hostí a na potešenie domácich

dinským divadlom za spevu hym ny Petrovca spevákov cirkevného spevokolu a speváckej skupiny Petrovčanky Spolku petrovských žien, aj úradne z javiska na námestí otvorili tohtoročné oslavy Dňa Petrovca.

Trochu skorej od 11. hodiny na nádvorí Miestneho spoločen stva Petrovec tiež sa hemžili ľudia a bolo tam bolo veselo až do neskorých nočných hodín. Ná

prvých osláv v roku 2002.

Jednotlivé komisie vyhodnotili zhotovené čerstvé klobásy a pri nesené údené klobásy a vzorky pálenky, ktoré potom aj verejne ocenili bronzovými, striebornými a zlatými diplomami.

V súťaži údených klobás z Klo básafestu 2022 až 19 vzoriek bolo odmenených zlatou medailou. Keďže kvalita bola veľmi vyrovna ná, komisia sa rozhodla vyhlásiť za

aj tohto roku mali možnosť nakú piť si suveníry, domácu pálenku a víno, klobásy, šťavy, ručné reme selnícke výrobky, ale aj domáce koláče a všelijaké drobnosti a sladkosti.

spolkárok. Inak spolkárky mali aj svoj stánok na jarmoku a na ňom návštevníkom ponúkli aj ručné práce a iné maškrty. A podarilo sa im po rekonštrukcii miestnos tí prinavrátiť aj stálu expozíciu

dvorie MS bolo miestom rytierov klobás. Súťažili o najlepšiu čerstvú klobásu vyrobenú a smaženú na tvári miesta a konali sa aj súťaže o najlepšiu údenú klobásu, a to dvojmo: vyrobenú jednotlivými tímami ešte počas Klobásafestu vo februári, a potom v rovna kých podmienkach sušenú a tiež z domu prinesenú zo strany jed notlivcov a osušenú podľa vlastnej receptúry. A nechýbala ani súťaž o najlepšiu domácu pálenku, ktorú tiež nepretržite organizujú od

víťazné tri vzorky údenej klobásy, ktoré vyrobili tímy RAM 1, Agro hemika a Cifra Media, všetky z Petrovca.

Kvalitu vzoriek oceňovala komi sia v zložení: Ján Tancik, Vladimír Dudáš, Milinka Tanciková, Pavel Tordaji, Zdenko Fábry a Daniel Spevák. Táto komisia oceňovala aj vzorky klobás v ďalších dvoch kategóriách.

V súťaži údenej petrovskej klo básy celkový počet súťažných vzoriek bol 21 klobás. Komisia

O kúsok ďalej v Parku Mateja Čániho bola aj skromnejšia než obvykle predajná výstava kvetín, sadeníc a kríkov, kde sme tiež postrehli niekoľko vytrvalcov.

V svojich renovovaných miest nostiach Spolok petrovských žien zorganizoval predajnú výstavu tort. Bolo ich dokopy 17 všelija kých chutí: najviac dobošových, ale predávali sa aj citrónová, jaffa, španielsky vietor, žerbo, nitrianske kocky a punčová torta. Prichystalo ich sedem petrovských cukrárok:

tradičnej prednej izby v Petrovci.

Na dvore Kultúrneho strediska členovia Rádio klubu Petrovec YU7AJM prichystal pre verejnosť výstavu vysielacej techniky a záu jemcom podrobnejšie vysvetľovali základy rádiotechniky a spôsoby ich komunikácie s celým svetom. Založení boli roku 1967 a tohto roku si petrovskí rádioamatéri pripomínajú 55 rokov existencie združenia.

Na poludnie po vztýčení vlajok v parku pred Slovenským vojvo

Ponuka kvetín a sadeníc

Komisia po ohodnotení klobás

Najviac chutila dulová pálenka Vladimíra Tancika

Ľudia a udalosti

sa rozhodla zlaté medaily udeliť Martinovi Melichovi, SZR Oglasnik, Jánovi Topoľskému, Miroslavovi Kováč-Vargovi, Rastislavovi Den ďúrovi, Pavlovi Topoľskému st. a Ondrejovi Hrubíkovi st., ktorý sa stal aj celkovým víťazom súťaže údenej klobásy.

Na nádvorí MS v súťaži čerstvá petrovská klobása 2022 súťažilo 15 domácich tímov, z čoho 8 tímov za vyrobené čerstvé petrovské klobásy získalo zlaté medaily. Sú to: PG Hrubík, Petrovskí evanjelici, Cifra Media, Duletova družina, Stráko Dunaj 1, Stráko Dunaj 2, Kmotrovci a Farma Horvát (v zlo žení Karol Horvát, Juraj Letko,

Tím Farmy Roky sa do petrovských osláv zapájajú aj baptistickí veriaci, ktorí si v nedeľné popoludnie službami Božími pripomenuli Dni Petrovca. Podľa citátu z Biblie, Knihy prísloví 14, 26-27, 34 kázal Ján Nvota. V primeranom programe v podaní spevákov sa prítomní duchovne pookriali.

Peter Bóri, Imrich Malík a Michal Čajági), ktorá sa stala víťazom

tejto kategórie. Keď ide o súťaž pálenky, úhrnný počet súťažných vzoriek bol 45. Kvalitu vzoriek oceňovala Komisia v zložení: Saša Peťkovský, Miroslav Meleg, Štefan Valentík, Ján Mucha, Vladimír Sýkora, Ján Kunčák a zo Slovenska Milan Bartoš, Ľubomír Dzurec. Zlatými medailami ocenili pálenky marhuľové, hruškové, jablkové, dulové, ovocné, slivkové, hroznové, broskyňové, višňové a anízové. Tie vyrobili Pavel Lekár, Ján Kováč, Vladimír Tancik ml., Zuzana Šusterová, Karol Horvát, všetci z Petrovca a Siniša Savić z Nového Sadu a Ján Francisty z Kulpína. Absolútnym víťazom

tohtoročnej súťaže je dulovica (guňová pálenka) Vladimíra Tan cika ml. z Petrovca.

NEDEĽA

V nedeľu 22. mája vedľa špor tových súťaží, jednotlivé kluby prichystali pre návštevníkov aj svojské špeciality. Tak členovia Združenia športových rybárov Karas na chatke pri kanáli Dunaj –Tisa – Dunaj ako obvykle zorga nizovali predaj rybacích špecialít. Ponúkali dva kotly rybacej po lievky kuchára Vladimíra Dudáša a členovia loveckého združenia v čele s kuchárom Jaroslavom Záborským v Lesíku pripravili paprikáš z diviny.

ah

SLÁVNOSTNÉ SLUŽBY BOŽIE V CHRÁME BOŽOM. Aj v evan jelickom chráme Božom v Báčskom Petrovci si slávnostnými službami Božími v nedeľu predpoludním pripomenuli Dni Petrovca. Velebný pán Ján Vida, farár petrovský, ladil služby na historické udalosti a kázeň predniesol na text z Listu Ko losenským 4, 2-6. ah

Ondrej

Kovačickí

21. mája usporiadali Deň otvorených dverí a tak sa zapojili do programu osláv 220. výročia založenia Kovačice. Na nádvorí hasičského domu od 14. do 18. hodiny vítali návštevníkov, ktorým predstavili činnosť svojho spolku.

Druhý

hasiči v sobotu

víkend osláv výročia založenia Kovačice priniesol rozmanitý program, v rámci ktorého boli aj športovo-rekreačné a gastronomické podujatia.

Väčší počet akcií prebiehal v priestore Športovo-rekreačného strediska Slávia. Populárna Fa-

„Týmto podujatím sme sa chceli zapojiť do osláv výročia založenia Kovačice a zároveň si pripomenúť aj dve výročia nášho spolku. Ide o 130 rokov od prvého písaného záznamu o požiarnickej činnosti v Kovačici, ako aj 90 rokov od prvého o ciálneho dokumentu o organizovanej činnosti tunajších hasičov,“ povedal Vlada Mađarev,

tajomník DHS Kovačica. „S ohľadom na spomenuté výročia, rozhodli sme sa usporiadať Deň otvorených dverí, keď občania a hostia mohli prísť zoznámiť sa s našou činnosťou, ako aj poinformovať sa o dejinách nášho spolku. Návštevníkom sme ukázali naše hasičské vybavenie, uniformy a vozidlá a pre najmladších hostí sme na nádvorí zorganizovali krátke cvičby, počas ktorých mohli vyskúšať sa v striekaní vody do postavených terčov. Navštívili nás aj členovia táborníckeho oddielu a priviedli asi 20 detí, ktoré sa zúčastnili v hasičských cvičbách a nakoniec sme mali spoločné posedenie s občerstvením. Kovačickí táborníci nám prisľúbili, že prídu k nám znovu a budeme spolupracovať,“ porozprával Vlada Mađarev.

Pred budovou DHS Kovačica bola ukážka vozidiel a nástrojov na hasenie požiaru, čo predstavovalo osobitnú zaujímavosť pre najmladších. Bola vystavená aj stará striekačka, ktorá sa už desaťročia nepoužíva, ale vďaka pravidelnej údržbe ešte stále je v dobrom a použiteľnom stave.

zuliáda sa tentoraz realizovala v nedeľu 22. mája (obvykle býva v októbri) a prilákala pozoruhodný počet občanov. V mene organizátora o tomto podujatí informoval predseda FK Slávia Denis Zloch: „Na Fazuliáde sa zúčastnilo 19 skupín a za zaplatenú účasť každá skupina dostala fazuľu a údené bravčové mäso. Varilo sa v kotlíkoch od 9. do 14. hodiny. Uvarenú fazuľu ochutnávala trojčlenná komisia, v ktorej zložení boli Pavel Tomáš, Dušanka Petráková a Nenad Galešev, pre víťazov sme pripravili odmeny v podobe nového kotlíka a vybavenia na varenie. Ako sprievodné akcie v nedeľu sme usporiadali súťaž v plážovom volejbale, ako aj futbalový zápas dorastencov FK Slávia. V sobotu a v nedeľu bola veselica pri

slovenskej ľudovej hudbe.“

Na teréne FK Slávia v nedeľu prebiehali aj Hry bez hraníc, ktoré zorganizovali kovačickí táborníci. Účastníkmi týchto hier boli

žiaci ZŠ Mladých pokolení a rozdelení boli do viacerých skupín podľa vekových kategórií. Súťažili v hrách, akými sú ťahanie lana, beh vo vreciach, beh s vodou, preteky s prekážkami a štafetový beh. Kovačické súkromné podniky zabezpečili chutné odmeny pre najúspešnejších: zmrzlinu, palacinky, pizzu, šťavy a sladkosti. VÍKEND

Stevan Lenhart

S. Lenhart

Hry bez hraníc na teréne FK Slávia

Kovačickí hasiči s hosťami a návštevníkmi

Z ukážky vozidiel a nástrojov na hasenie požiaru

Ľudia a udalosti

Inštalovaná Zuzana Poničanová

Miroslav Pap

Ajkeď sa zdalo, že vo Voj vodine bude absencia slo venských evanjelických fa rárov, a že menšie cirkevné zbory budú zápasiť s týmto problémom, vyskytol sa nečakaný prevrat. Nikto si určite nemyslel, že lalitský cirkevný zbor bude viesť ako 9. v poradí farárka Zuzana Poniča

ženou – farárkou, keďže tu pred ňou, od roku 1992 (inštalovaná v roku 1996) pôsobila evanje lická farára Viera Bátoriová. Pre Laliťanov to však vôbec nebude predstavovať niečo neobvyklé.

Slávnostné služby Božie pri príležitosti inštalácie Zuzany Poničanovej za zborovú farárku v lalitskom cirkevnom zbore sa konali v sobotu 21. mája v evan jelickom kostole. Sláv nostných bohoslužieb sa zúčastnili početní veriaci z ostatných cirkevných zborov, ako aj predstavitelia menšinových inštitúcií a lokálnej samosprávy.

nová, pôvodom zo Slovenska. Prvým farárom v tomto zbore bol Samuel Jesenský, ktorý tu pôsobil od roku 1800 do 1830. Inštaláciou Poničanovej bude v Laliti zacho vaná kontinuita vedenia zboru

Slávnostnú inšta láciu vykonal biskup SEAVC Mgr. Jaroslav Javorník, PhD., spolu so seniorom báčskym a farárom hložianskym Jaroslavom Kopčokom a farárom novosad ským a predsedom Kňažskej konferencie Branislavom Kulíkom. V inštalačnom prího vore biskup zdôraznil obetavosť kňazov, a v prípade Poničanovej veľkú vzdialenosť od rodného Sloven ska. Zdôraznil aj význam žien v cirkevných zboroch a zodpo vednosť, ktorú preberajú na seba. Domácich Laliťanov poprosil,

aby boli zhovievaví a tolerantní voči novej farárke a uctievali si ju. Potom nasledovala slávnostná promulgácia, požehnanie a od ievanie kamže novoinštalovanej. Dojímavý bol príhovor farárky Zuzany Poničanovej, ktorá pre javila vďaku všetkým, ktorí jej

spech nášho zboru. Ale treba si byť vedomý, že to nedokáže jeden, alebo dvaja, ale musíme pracovať všetci spoločne ako jeden celok, ako jedna duša, ako jedna celá duchovná rodina. Po tom sa bude vidieť naša práca, usilovnosť, vytrvalosť,“ uviedla Poničanová.

Nasledovali aj príhovory a po zdravy venované inštalovanej. Ako prvá sa prihovorila Libuška Lakatošková, predsedníčka Ná rodnostnej rady slovenskej ná rodnostnej menšiny, ktorá okrem gratulácií akcentovala význam žien vo funkciách a zdôraznila význam prepojenia kľúčových cir kevných a menšinových inštitúcií.

Odzneli aj príhovory Štefana Smišeka, dozorcu, Ankice Ben kovej, riaditeľky Základnej školy Nestora Žučného v Laliti, a Márie Hrnčiarovej, zvonárky.

V rámci služieb Božích vystúpil spevokol mladých žien a zborový

pomohli stať sa farárkou, a všet kým, ktorí jej pomáhali a prijali ju medzi seba. „Je to veľká vec, nielen pre mňa, ale aj pre vás, veriacich v cirkevnom zbore. A to z dôvodu ďalšej vzájomnej ucelenosti a predovšetkým poro zumení. Ak sa navzájom budeme dopĺňať, potom sa nám budú otvárať nové spôsoby práce v našom cirkevnom zbore. Nové možnosti pre vzrast, rozvoj, pro

spevokol pod vedením Ladislava Tamašiho.

Slávnostných služieb Božích sa zúčastnili okrem už spomenutých kňazov aj Viera Bátoriová, farárka vo výslužbe, Vladimír Lovás st., farár vo výslužbe, Miroslav Po ničan, farár selenčský, Ján Vida, farár petrovský, Vladimír Grňa, farár palanský, a Jakob Pfeifer, župnik odžacký a apatínsky a naddekan báčsky.

Akt slávnostnej inštalácie

Novoinštalovaná Zuzana Poničanová, farárka lalitská

Dvojnásobná cirkevná slávnosť

nedeľu po Veľkej noci 22. mája v Hložanoch bola Misijná slávnosť Báč skeho seniorátu a zároveň si domáci veriaci pripomenuli 225. výročie posvätenia chrámu. Pri tejto príležitosti do Hložian boli pozvaní predstavitelia všetkých zborov SEAVC.

Vpiatu

V rámci úvodnej časti sláv nostných bohoslužieb sa ve riacim prihovoril domáci farár, senior báčsky Jaroslav Kopčok.

Na službe mali účasť i prítomné farárky a farári: Branislav Kulík, manželská dvojica Zuzana a Mi roslav Poničanovci, tiež Jasmina Kotasová-Medveďová. Potom osobitnú duchovnú úvahu mal aj biskup Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku a farár kul pínsky Jaroslav Javorník. Okrem iného poznamenal: „Tu sme sa zišli na tomto mieste, v tomto nádhernom mieste, aby sme oslávili nášho Otca nebes kého, ale aj oslávili taktiež pamiatku 225. výročie posvä tenia chrámu budovaného láskou vašich predkov, drahí Hložančania, a horlivou túž bou, aby Bohu vzdávali česť a chválu… Misijná slávnosť nám je potrebná aj preto, aby sme sa zhromaždili a pouva žovali nad slovom Božím, a usmernili slovom Božím naše životy a naše cirkevné zbory. Z takejto jednej slávnosti si máme niečo zobrať, odniesť do svojich cirkevných zborov, aby sme boli nadšení ďa lej bojovať za vieru.“ Biskup SEAVC Javorník vo svojej vý nimočnej kázni poukázal aj na bohabojnosť, na význam viery, šťastia, obetovania, prebudenia, a že treba žiť v svornosti, podľa prikázaní… Kázeň poznačila aj spoločná modlitba a požehnanie. Bohoslužby spestril a duchov ný zážitok dotvoril aj hložiansky

zmiešaný cirkevný spevokol pod vedením kantora Rastislava Dudáša. O dejinách a súčasnosti cirkevného zboru hovorili fa rár hložiansky a senior báčsky Jaroslav Kopčok. Slovenský evanjelický a. v. cirkevný zbor v Hložanoch bol založený na sviatok Vstúpenia Krista Pána na nebo dňa 30. mája 1786. Základy chrámu boli položené na sviatok slovanských vierozvestcov sv. Cyrila a Metoda v roku 1792. Chrám bol dokončený v neskorú jeseň v roku 1796. Posvätený bol dňa 19. marca 1797 fará rom petrovským a seniorom báčsko-sriemskym Ondrejom Stehlom. Tento významný objekt dolnozemských Slovákov od

zhruba 2 800 členov. Hložiansky cirkevný zbor má aj dve fílie, v Čelareve a v Begeči. Všeobecne hložiansky chrám patrí medzi najstaršie v rámci SEAVC.

základov až po okná je posta vený z kameňa (z pozostatkov rímskeho hradu), veža a ostatné časti z tehál. Prvým fará rom bol Peter Jesenský. V tom čase zbor počítal okolo 512 duší. Dote raz v tomto zbore pô sobili ôsmi farári: Peter Jesenský, Juraj Rohoň, Ján Rohoň, Jozef Stehlo, Ján Dedinský, Samuel Širka, Samuel Hnilica a aktuálne Jaroslav Kop čok. Zo spomenutých boli až štyria seniori. V súčasnosti zbor počíta

Svojou prítomnosťou túto slávnosť poctili početní vysokí predstavitelia duchovného a spoločenského života. Osobitne sa primerane prihovorila aj pred sedníčka Obce Báčsky Petrovec Jasna Šprochová.

Na záver biskup Jaroslav Ja vorník vykonal Áronovské po žehnanie. Takmer dvojhodinové služby sa skončili piesňou ES č. 635. Každému hosťovi bola venovaná aj záložka do Biblie.

Výročie 225 rokov od posväte nia cirkevného chrámu si cirkev ný zbor v Hložanoch osobitne pripomenul aj v marci.

Ľudia a udalosti

Úspešne ukončený aj kurz robotiky

Anna Lešťanová

užívateľmi Inovatívneho start up strediska Stará Pazova, ktorý podporuje inovačnosť a edukáciu, je aj Inovatívne stredisko pre edukáciu a rozvoj. A práve v organizácii tohto inovatívneho strediska doteraz sú úspešne realizované kurzy 3D tlače a modelovania a kurz robotiky, ktorý sa začal v druhej polovici februára.

Medzi

Kurz viedol Mihajlo Bonđi, zakladateľ Inovatívneho strediska pre edukáciu a rozvoj a v práci

mu pomáhali aj jeho kolegovia – študenti Elektrotechnickej fakulty Univerzity v Belehrade. Kurz robotiky podporili Pokrajinský sekretariát pre vysoké vzdelávanie a vedecko-výskumnú činnosť, Obec Stará Pazova, Miestne spoločenstvo Stará Pazova, Lokálna nadácia Stará Pazova a samotné Inovatívne start up stredisko Stará Pazova.

Spoločná fotografia zo slávnostného udelenia diplomov z kurzu robotiky (foto: Inovatívne stredisko pre edukáciu a rozvoj)

V nedeľu 8. mája kurz robotiky slávnostne ukončili udelením diplomov. Tentoraz udelili 6 diplomov, 10 ďakovných listín a 44 certi kátov.

Dve zaujímavé podujatia

A. Lešťanová

Odroku 1993 si vo svete pripomíname 15. máj –Medzinárodný deň rodiny. V spolupráci so staropazovskými strednými školami a Červeným krížom Stará Pazova, Kancelária pre mladých Obce Stará Pazova si tento deň tiež pripomenula, a to v pondelok 16. mája. Spolu s organizáciou Selo realizuje projekt Sociálna istota cez ekonomickú samostatnosť a pri tejto príležitosti

STARÁ PAZOVA

v aule stredných škôl k tomuto dňu usporiadali info sesiu na tému rodiny ako základnej jednotky spoločnosti. Informovali mladých aj z oblasti prevencie rovesníckeho násila, rozdelili im edukatívny materiál a mladí z pazovských stredných škôl vy-

pracovali zaujímavé plagáty, ktoré boli vystavené v aule škôl. Tento projekt podporilo Ministerstvo

Týždeň zdravých zubov a úst

A. Lešťanová

som na svoj úsmev

Cieľom tohto kurzu bolo, aby sa jeho návštevníci naučili základom robotiky a elektrotechniky, a na usporiadanom kvíze ukázali, ako to zvládli.

pre starostlivosť o rodinu a demogra u.

V piatok 20. mája sa v Starej Pazove konala Maturitná paráda – Tanec tolerancie, najväčší mládežnícky projekt v Európe. Presne na poludnie pazovskí maturanti zatancovali na Námestí Dr. Zorana Đinđića v Starej Pazove spolu s rovesníkmi z celej Európy. Aj tento rok ich pripravovala Svetlana Inđićová, profesorka fyziky a tancu, predchádzal sprievod ulicami Starej Pazovy v znamení mladosti, radosti a hravosti. Maturitnú parádu usporiadali za podpory Obce Stará Pazova a v spolupráci s Kanceláriou pre mladých.

Pazovskí

škôlkari tamojšej Predškolskej ustanovizne Poletarac sa tradične zapájajú do podujatia, ktorým si pripomínajú Týždeň zdravých zubov a úst. Inštitút pre verejné zdravie Srbska Dr. Milana Jovanovića-Batuta so sieťou inštitútov a ústavmi pre verejné zdravie a Stomatologickou fakultou Univerzity v Belehrade od 16. do 22. mája si pripomenul 32. Týždeň zdravých zubov a úst pod heslom Chránim svoje zuby, hrdý

Po dvojročnej prestávke spôsobenej pandemickou situáciou ústredný program usporiadali vo štvrtok 19. mája v staropazovskom mestskom parku a zúčastnilo sa ho až niekoľko skupín detí, ktoré sa v Poletarci vyučujú v slovenskom a srbskom jazyku. Program sa realizoval v spolupráci so stomatologickou službou Domu zdravia Dr. Jovana Jovanovića-Zmaja v Starej Pazove. Podľa slov Márie Turanovej-Vučetićovej, hlavnej zdravotnej sestry v Poletarci, príležitostné detské kostýmy, výkresy a transparenty pravidelne zasielajú i na súbeh uvedeného ústavu pre verejné zdravie v Belehrade.

So zhotovenými transparentmi škôlkari za pomoci svojich vychovávateľov predviedli aj malý program,

kým Dr. Bojana Markovská, tamojšia detská stomatologička, poukázala na význam zdravých úst a zubov. Pazovské ratolesti sa i tentoraz naučili, že orálne zdravie má veľký význam všeobecne pre ľudské zdravie.

Maturitná paráda v Starej Pazove

Slovenská skupina predškolských detí PRE MLADÝCH

Podpora domácim zamestnávateľom

Anna Lešťanová

Stará Pazova sa rapídne vyvíja vo všetkých oblastiach života a práce. O tom svedčia aj dve novovystavané budovy v Ulici Cyrila a Metoda 27 – 29 v Starej Pazove. A práve na tejto lokalite je otvorený ďalší supermarket spoločnosti Medius, ktorá je lokálnym obchodným reťazcom v Srieme a patrí medzi úspešné hospodárske subjekty.

Obec

V slávnostnom otvorení objektu sa vo štvrtok 19. mája zúčastnil aj Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova, ktorý netajil spokoj-

nosť, že sa tento rodinný podnik neustále vyvíja. Táto spoločnosť, založená v septembri roku 1994, je

Hodnotná dotácia

A. Lešťanová

lokálnym brandom a v kontinuite prispieva k rozvoju podnikateľského prostredia v obci. Otvorením každého nového objektu – tentoraz v poradí 27. – sa zväčšuje aj počet zamestnaných. Toho času v spoločnosti je zamestnaných 500 ľudí.

Ako povedal predseda Radinović, počas obchôdzky najnovšieho objektu spoločnosti (rozlo-

hy 200 štvorcových metrov) novovystavané budovy nasvedčujú, že i Stará Pazova čoskoro dostane status mesta. „Voči všetkým početným tak domácim, ako aj zahraničným podnikateľom a investorom sa ako lokálna samospráva usilujeme byť maximálne ústretoví vo všetkom, čo potrebujú na úspešné hospodárenie na území našej obce,“ prízvukoval predseda obce a doložil: „Sme úverovo nezadlženou obcou a bez žiadnych dlhov. A preto tohto roku realizujeme aj najväčší projekt v dejinách obce – výstavbu 32 kilometrov lokálnych ciest v hodnote takmer miliardu dinárov.“

Đorđe

Radinović, predseda Obce Stará Pazova, v utorok 10. mája odovzdal kľúče nového kombíka na prepravu osôb s invaliditou Tanji Todorovićovej, riaditeľke Školy pre základné a stredné vzdelávanie Antona Skalu v Starej Pazove.

Do tejto školy sa dostalo i auto značky Polo pre potreby zamestnancov tejto výchovno-vzdelávacej ustanovizne. Na tieto účely z obecného rozpočtu vyčlenili viac ako 10 miliónov dinárov. Podľa slov predsedu Radinovića táto škola je jednou z upravenejších škôl takéhoto typu v Srbsku a sta-

ropazovská lokálna samospráva sa vždy bude snažiť podporiť ju v poskytovaní pomoci.

Kombík (s platformou aj na prepravu invalidných vozíkov) bude každodenne používať okolo 30 žiakov školy z územia Staropazovskej obce a bude vo funkcii od 7.00 do 16.00 h. Ako uviedla na minislávnosti riaditeľka školy Todorovićová, druhé vozidlo, ktoré dostali od Obce Stará Pazova, sa bude používať na prepravu profesorov a zamestnancov ustanovizne na obchôdzku ich vysunutých oddelení v Novej Pazove, Beške, Inđiji a Pećincoch.

Starý kombík, ktorým škola disponovala, nie je vo funkcii od

decembra minulého roka. Podľa slov Todorovićovej v ústrety im ochotne so svojím vozidlom na prepravu žiakov vyšlo Stredisko pre sociálnu prácu Stará Pazova v čele s riaditeľkou Radou Žugićovou.

Škola pre základné a stredné vzdelávanie Antona Skalu je medziobecnou školou, do ktorej

Prednáška na tému sivej ekonomiky a práce na čierno

A. Lešťanová

Sociálno-ekonomická

rada

Obce Stará Pazova v stredu 11. mája usporiadala prednášku pre žiakov záverečných ročníkov dvoch tamojších

stredných škôl – Technickej školy a Ekonomicko-obchodnej školy Vuka Karadžića – na tému  Sivá ekonomika a práca na čierno Touto prednáškou je realizovaná časť plánu práce Sociálno-ekonomickej rady Obce Stará

Pazova na základe Akčného plánu práce pracovnej skupiny tejto rady a boja proti sivej ekonomike a práci na čierno v roku 2022. Okrem žiakov a profesorov z uvedených škôl na prednáške bola aj Suzana Ilićová, náčelníčka Oddelenia pre

chodia žiaci z až troch sriemskych obcí zo Staropazovskej, z Inđijskej a Pećinskej. Škola bola založená so zámerom, aby sa kategórii žiakov s poruchami vo vývoji prostredníctvom výchovno-vzdelávacieho procesu poskytla pomoc a podpora čím lepšie sa socializovať a integrovať do spoločnosti a vzdelávaním prispieť k ich vývoju.

hospodárstvo Obce Stará Pazova, a členovia Sociálno-ekonomickej rady Obce Stará Pazova v čele s predsedom rady Dragom Kukoljom.

Na prednáške vo veľkej obecnej zasadačke hovorili Rade Erceg, tamojší profesor strojárenských predmetov a predseda staropazovských syndikátnikov, sociologička Zorica Kešeljová z Technickej školy a Tanja Mijailovićová z Regionálnej rozvojovej agentúry.

Kombík bude slúžiť na prepravu osôb s invaliditou

Đorđe Radinović (vpravo) a Cviko Krunić, zakladateľ podniku

Ľudia a udalosti

Anna Horvátová

18. mája 2022 pred poludním na Gymnáziu Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci Rada pre bezpečnosť cestnej premávky na území Obce Báčsky Petrovec v čele s predsedníč kou obce Jasnou Šprochovou prvýkrát realizovala edukáciu pre žiakov záverečného ročníka, čiže maturantov pod názvom Na maturitný ples bez auta. Kampaň bola určená pre mladých, totiž maturantov s cieľom upozorniť mladých na rizikové správanie v premávke a podporili ju aj pred stavitelia Ministerstva vnútra Republiky Srbsko.

Vstredu

V rámci tejto akcie prednášky realizujú osoby s invaliditou, ktorých invalidita je následok dopravných nehôd. Hostkou Obce Báčsky Petrovec a gym názia bola po prvýkrát pred staviteľka Zväzu paraplegikov a kvadriplegikov Srbska Bojana Gladovićová.

Na edukácii sa zúčastnili aj predstavitelia Agentúry pre bezpečnosť cestnej premávky, a to Filip Živković a Mirko Koko vić s kolegami, ktorí prednášali na tému bezpečnosti mladých účastníkov v cestnej premávke.

Okrem tribúny pre mladých na nádvorí Gymnázia Jána Kol lára organizované boli po prvý krát simulátory čelnej zrážky a prevrátenia, prostredníctvom ktorých mladí mali možnosť na praktickom príklade uvedomiť si dôležitosť používania bezpeč nostného pásu.

promočné darčeky a predstave né „opité okuliare“, kde žiakom poukázali na percepciu a ne gatívne účinky na uvažovanie v alkoholickom stave.

Po prednáške boli odovzdané

Foto: z archívu Obce B. Petrovec

Obec

Šíd v spolupráci s nemeckou rozvojovou agentúrou GIZ úspeš ne spolupracuje už štvrtý rok. Výsledkom dobrej spoluprá ce v predchádzajúcich dvoch mesiacoch bol nový projekt na podporu mladých žien, ktoré prišli o prácu počas pandémie.

Cieľom tohto vzdelávania je zníženie počtu nezamestnaných v Obci Šíd.

Kurz pre kaderníčky a koz metičky zo 40 prihlásených absolvovalo 21 osôb. Okrem školenia, ktoré prebiehalo s odbornou pomocou v saló noch v Šíde, účastníci dostali aj štartovacie balíčky potreb nej výbavy pre prácu. Balíčky

a certifikáty odovzdali vedúca projektu Zorica Labudovićova a projektová manažérka služieb sociálnej ochrany pre zraniteľné skupiny Mariana Trninićova. K absolvovanému školeniu prí tomným zablahoželal predseda obce Zoran Semenović a jeho námestník Nebojša Ilić, ktorý zdôraznil význam vzdelávania mladých žien, čo je krok k ich zamestnaniu.

Tento projekt sa realizuje v piatich miestnych jednotkách v Srbsku a Šíd získal maximálny počet výcvikových miest. Spo lupráca s nemeckou rozvojovou agentúrou GIZ bude pokračovať prostredníctvom dvoch nových projektov. Ide o psychosociálnu podporu a podporu ľudí so zdra votným postihnutím, ktorí majú problém nájsť si zamestnanie.

Blaženka Dierčanová

Prezentovali stav opitosti

Balíčky potrebnej výbavy pre kaderníčky a kozmetičky

STARÁ PAZOVA

Medzinárodná výstava psov CACIB 2022

Prekrásne

terény pri škôlke Brest v Starej Pazove sú už tradične miestom zoskupenia kynológov z celého Srbska a zo zahraničia. Po dvojročnej prestávke kvôli pandémii dňa 7. mája uskutočnila medzi-

národná výstava psov všetkých plemien CACIB 2022. Pred začiatkom súťaže účastníkov a početných návštevníkov privítal Siniša Savić, predseda Kynologického spolku Stará Pazova, ktorý predstavil eminentných rozhodcov. Výstavu otvoril Dr. Muhammad Al-Daghistani, generálny tajomník Kynologického spolku Srbska. On pochválil dobrú organizáciu tohto podujatia a poznamenal, že sa kynológia v Srbsku čoraz lepšie vyvíja.

Štvornohých miláčikov na výstavu priniesli ich majitelia z ce-

lého Srbska, ale aj z regiónu, z Chorvátska, zo Slovinska, z Macedónska, Maďarska, zo Slovenska a z Česka. Na výstave boli rôzne plemená psov zaradených do niekoľkých kategórií, od tých najmladších trojmesačných po najstarších viacročných, ktorí majú za sebou aj početné ocenenia a tituly šampiónov. Majitelia sa snažili svojich miláčikov dobre pripraviť, a tak ich pred vystúpením v ringu česali, niektorým psíkom robili aj účes, čo vyvolávalo záujem návštevníkov.

Organizátor Kynologický spolok Stará Pazova za podpory Kynologického zväzu Srbska a s povolením Medzinárodnej kynologickej federácie môže byť spokojný, lebo nie je ľahké v súčasnej dobe zoskupiť viac

ako 200 účastníkov na jednom mieste. Spokojní boli aj účastníci, ktorí pochválili dobrú organizáciu výstavy. Pre účastníkov boli zabezpečené hodnotné odmeny, o ktoré sa postarali početní sponzori. Príjemné, slnečné počasie prispelo k tomu, aby návšteva bola hojná, a najviac sa štvornohým miláčikom potešili deti.

Varíme s Vami

V poslednom májovom čísle pozrite si recept čitateľky Alenky Makanovej z Báčskeho Petrovca.

Mini pizze

Z prísad potrebujeme:

Cesto: ½ vody (trochu mlieka) 50 g droždie 2 malé lyžičky soli 1 malá lyžička cukru múky koľko zoberie (cca 700 – 800 g)

Takto

Plnka: (na natieranie) šunkovej salámy väčšie oregana litra tvrdého žĺtky (alebo jedno celé vajce)

Z uvedených prísad vypracujeme cesto, aby bolo stredne tvrdé. Necháme odstáť 10 minút a rozvaľkáme ho na čím väčší a tenší obdĺžnik.

Tvaroh a margarín vymiešame a potrieme celé cesto, ponecháme iba 3 cm od krajov, a to potrieme dvomi žĺtkami alebo jedným celým vajcom, aby sa nám roláda zlepila, keď ju zakrútime.

Na tvaroh nastrúhame šunku, tvrdý syr, uhorky, posypeme oreganom a popolievame kečupom.

Cesto zarolujeme do rolády a krájame ho na cca 2 – 3 cm hrubé kúsky, ktoré ukladáme na plech. Necháme ešte trochu kysnúť, potom polejeme kečupom a dáme piecť. Pečieme na 240 °C.

Dobrú chuť!

Foto: A. Makanová

Anna Simonovićová

Výstavu otvoril Muhammad Al-Daghistani, generálny tajomník KSS

Úprava miláčikov pred vystúpením

Májová krása

Kamaráti, pomaly, ale iste sa blížime ku koncu mája a čo nevidieť aj školský rok už rýchlo vyprchá. Pokiaľ máme májové dni, užime si ich v plnej kráse. V tomto kútiku nám v tom pomohli žiaci zo Šídu, Pivnice a usilovná škôlkarka Lenka z Kulpína. Májová krása je v pestrosti prírody ako aj vo veselej nálade ľudí a aj zvierat. Šídski žiaci krásu mája vnímajú aj cez tradičné stavanie – ako sa tomu hovorí – májového dreva, čiže známych májov. Teší nás, že si deti všímajú tieto májové krásne zvláštnosti a že si ich všimli, potvrdzujú nám to ich zaujímavé a veselé májové práce.

Katuša

Blanka Benková, prváčka Sriemskeho frontu,

Lenka Lačoková, štvorročná PU Včielka, Kulpín

Noemi Bélová, prváčkaZŠ 15. októbra, Pivnica

Nikola Bažík, šiestakZŠ Sriemskeho frontu, Šíd

Kontrola tehotenstva – čo a kedy?

(vyšetrenie krčka špeciálnym prístrojom podobne ako mikroskop). Skontrolujte si nohy, či nemáte kŕčové žily.

KONTROLY

Podľa Národnej príručky správnej praxe pre kontrolu tehotenstva pre gynekológov primárnej starostlivosti sú v tehotenstve okrem prvého vyšetrenia, počas ktorého sa zisťuje tehotenstvo, plánované ešte štyri kontrolné vyšetrenia, a to v 16., 24., 28. a 32. týždni, nakoľko aj štyri ultrazvukové vyšetrenia – pri prvom tehotenstve sa zisťuje ultrazvukom a po ňom sa bábätko sleduje v 12., 20. a 32. týždni. Okrem toho sú potrebné laboratórne kontroly.

PRVÁ NÁVŠTEVA LEKÁRA

Prvá návšteva lekára je zvyčajne 2 – 4 týždne po poslednej menštruácii, čo je 6 – 8 týždňov tehotenstva. Pri tejto návšteve spomeňte, aké máte choroby a alergie, či ste v poslednom čase užívali nejaké lieky / poprípade boli ste chorí, všetky dôležité choroby v rodine, predchádzajúce tehotenstvá a pôrody, ich priebeh a výsledok. Určite

spomeňte, či máte kŕčové žily na nohách, vysoký krvný tlak, ochorenie štítnej žľazy, opuchy nôh a či užívate nejaké lieky na chronické ochorenia.

Pri tejto návšteve sa určí presný vek tehotenstva, určí sa pravdepodobný termín pôrodu a poskytnú sa rady o správaní v tehotenstve, meranie krvného tlaku a telesnej hmotnosti. Na samom začiatku tehotenstva musíte určiť krvnú skupinu a Rh faktor.

Ak ste Rh negatívna, musíte si pravidelne kontrolovať protilátky. Niekedy sa krv matky vyšetruje na rôzne infekcie (toxoplazmóza, rubeola, cytomegalovírus, herpes – TORCH skríning). Ak sa nerobilo za posledných šesť mesiacov toto alebo jedno z nasledujúcich vyšetrení, treba realizovať gynekologické vyšetrenie, pri ktorom sa robia výtery – stupeň čistoty pošvy a Papanicolauov ster, v prípade potreby kolposkopia

Počas tehotenstva sú okrem prvého vyšetrenia, pri ktorom sa zisťuje gravidita, naplánované ešte štyri kontrolné vyšetrenia, a to v 16., 24., 28. a 32. týždni. U všetkých je vo všeobecnosti potrebné pripraviť kompletný krvný obraz, moč a hladinu cukru v krvi. V 16. týždni, ak sa v prvom trimestri neuskutoční skríning dedičných porúch, možno s rovnakým cieľom vykonať takzvaný double test, triple alebo quadriple test.

V závislosti od týždňa tehotenstva vám bude odporučené, aby ste si skontrolovali HIV, stav hrdla, anti-D protilátky, ak ste Rh negatívna a váš manžel Rh pozitívny, a v 28. týždni test glukózového zaťaženia (oGTT), alebo určiť cukor 2 hodiny po jedle, aby ste zistili stav vášho metabolizmu uhľohydrátov. Pri oGTT teste sa najskôr odoberie krv a stanoví sa hladina cukru v krvi, potom sa vypije sladená voda a následne sa odoberie krv v intervale jednej hodiny. Na základe takto získaných výsledkov sa zisťuje, či je v tehotenstve

problém s cukrom. U nás nie je povinnosť robiť tento test a v európskych krajinách sa robí väčšinou v období okolo 28. týždňa, prípadne skôr, ak sú rizikové faktory ako prítomnosť cukrovky, ktorá sa vyvinula počas predchádzajúceho tehotenstva, vysoká hladina cukru, obezita, pôrod nad 4 000 g v predchádzajúcom tehotenstve, výskyt cukru v moči. Cukor, ktorý sa zisťuje 2 hodiny po jedle (glykémia po jedle), sa robí tak, že sa najprv odoberie krv pred raňajkami, potom sa naraňajkuje, a potom sa skontroluje hladina cukru v krvi.

V 36. týždni treba urobiť HBsAg test na žltačku, výtery z krčka maternice a vyšetrenie stolice a lekár súhlasí s otvorením materskej dovolenky 28 až 45 dní pred pravdepodobným termínom pôrodu.

Všetky tieto odporúčania o čase a obsahu vyšetrenia platia len vtedy, ak ide o nízkorizikovú graviditu a ak sa v tehotenstve nerozvinú komplikácie. Ak dôjde k odchýlke od normálneho priebehu alebo k zhoršeniu stavu, je potrebné zintenzívniť kontroly a rozšíriť tím kontrolujúci graviditu a zaviesť adekvátne laboratórne kontroly.

Preložila: Anna Horvátová

Foto: Pexels

Mozaika

Pripravil: Jaroslav Čiep

NÁŠ POKUS O SKUPINOVÝ PORTRÉT

Fraňo

Ruttkay bol dlhoročným vysokoškolským pedagógom a zakladajúcou osobnosťou výskumu dejín slovenského novinárstva, kľúčovou osobnosťou, ktorou sa zaoberal bol Ľudovít Štúr. Publikoval skriptá, odborné štúdie a knihy, za všetky uvedieme niekoľko knižných titulov: Samuel Jurkovič (1965), Ľudovít Štúr ako novinár (1982; nové vydanie 2015), Ľudovít Štúr ako publicista a tvorca slovenskej politickej žurnalistiky (1982), Dejiny slovenského novinárstva do roku 1918 (1999)...

Viac ako tridsať významných osobností, dnes známych z televíznej obrazovky, printových médií, literatúry či verejného života, žurnalistov, vedcov, pedagógov, umelcov a kultúrnych pracovníkov spomína na pôsobenie pedagóga a vedca, zakladateľa výskumu slovenskej žurnalistiky Fraňa Ruttkaya (1928 – 2002). Stál pri vysokoškolskom vzdelávaní troch generácií študentov novinárstva na Filozo ckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a neskôr masmediálnej komunikácie na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Mozaika faktov, rôznorodých pohľadov, dávnych príbehov, letmých momentiek či polozabudnutých situácií vytvorila v tejto knihe originálny a azda i objektívny pohľad na nestora slovenskej žurnalistiky, ktorý svoj život zasvätil histórii a vzdelávaniu.

V pokuse o skupinový portrét nájde čitateľ obraz pedagóga tak, ako si ho zapamätali autori spomienok. Vďaka rôznym uhlom pohľadu z rozličných období sa podarilo do veľkej miery zrekonštruovať obraz životnej reality generácií, ktoré vytvárali naše vysoké školstvo v 20. storočí.

Ivica Ruttkayová, publicistka a literátka, zostavovateľka Zámerom tejto knihy, tak ako sme ju s vydavateľkou Magdalénou Gocníkovou zostavovali, je nielen pripomenúť odborný a ľudský rozmer pedagóga a vedca profesora Fraňa Ruttkaya, ale utvoriť priestor, aby mohlo vzniknúť niečo ako skupinový portrét. Mozaika, vďaka ktorej by bola zachytená doba, tak ako plynula a ďalšie výrazné postavy, ktoré pracovne, či ľudsky do

v žurnalistike, v pedagogike, v literatúre, v divadelníctve, vo fotogra ckej tvorbe, vo lozo i, v umenovedných odboroch, v kultúrno-výchovnej práci a v iných oblastiach spoločenského života. Každá s vlastnou životnou skúsenosťou a osobitou optikou a zo svojho uhla pohľadu.

Oslovila som pre tento projekt osobnosti, ktoré dosiahli svojím celoživotným pôsobením výrazné úspechy a mnohé v slovenskej kultúre a spoločnosti dokázali. Sú to muži a ženy s rozličnými životnými a kariérnymi trajektóriami, rozličných skúseností a názorov. Nebolo mojou úlohou zasahovať zásadným spôsobom do toho, ako svoju spomienku napísali.

konkrétneho času a priestoru školy, kde otec pracoval, patrili. Chceli sme z výpovedí získať pridanú hodnotu v širokom zmysle oral history a  spolutvoriť sieť autentických svedectiev o desiatkach ďalších životných príbehov. Prosila som teda oslovené autorky a autorov, aby písali o sebe, o ďalších pedagógoch, o svojich spolužiakoch, spolužiačkach, či iných postavách, ktoré boli pre nich osobne dôležité. Aby napísali o tom, ako vnímajú dnes tie dávno stratené momentky a čo sa im zdá byť z nich najpodstatnejšie. Vzhľadom na úroveň spomienok a často aj ich nespochybniteľnú umeleckú kvalitu sa, myslím si, zámer načrtnúť skupinový portrét, podaril. Každej jednej autorke, každému jednému autorovi som zaviazaná a vážim si túto spoluprácu. Písali originálne osobnosti, ktoré pôsobili, či pôsobia

Sú to autentické výpovede autentických ľudí. Spoločným menovateľom zostáva to, že boli takí láskaví a podelili sa o kus svojej minulosti s nami. V knihe sme radili ich texty podľa ich priezvisk v abecednom poradí, aby tak získali rovnocennosť v časovom aj hodnotovom vnímaní a ponúkli originálny spôsob čítania jednotlivých rovín spomienok. Ak som si myslela, že spomínať bude jednoduchá práca, mýlila som sa. Jednou z autoriek reminiscencií som aj ja, rovnako ako moja mama Katarína Ruttkayová, rodená Zathurecká (ktorá celý profesionálny život pôsobila na Filozo ckej fakulte Univerzity Komenského). Zistila som, aké náročné je ponoriť sa do minulých rokov, spomenúť si na to, čo by dnes mohlo byť dôležité, prehodnotiť a napísať to. Zažila som na vlastnej koži, aké zložité bolo zadanie, o ktoré som prosila iných. Čo sa týka mojej dlhoročnej publicistickej profesie, práca na tejto knihe bola najnáročnejšia, akú som kedy robila. Všetky texty, všetky rozhovory a nové fakty, ktoré som získala, boli totiž osobné. Veľmi osobné. Neplatí, že čas všetko zahojí a ja som nemohla prestať myslieť na to, že zo všetkého najviac by som chcela,

S novým

Pokus Fraňa Ruttkaya

Magnum Decus Slovacorum

Dom na Vrútkach s  rodičmi, tridsiate roky

Mozaika

aby tu otec ešte bol. Ale nie je. Je tu však kniha, ktorá zachytáva jeho obraz, tak ako si ho zapamä tali výnimoční ľudia, výnimočné osobnosti, ktoré sa zrkadlia v tom to obraze rovnako ako on. Je to náš pokus o skupinový portrét. Pokus o portrét jedného muža, ako aj  pokus o portrét skupiny, ktorá si naňho spomína.

RUTTKAYOVSKÉ REMI NISCENCIE (úryvky)

Doc. PhDr. Katarína Ruttkayová, CSc., vysokoškolská pedagogička

Fraňo Ruttkay sa narodil 4. 10. 1928 na Vrútkach, ako druhé dieťa rodičom Fraňovi a Paule, rodenej Bajzovej. Sestra Viera bola o dva roky staršia, narodená ako vianoč ný darček 18. 12. 1926.

Rodinné zázemie

Latifundie sa rozrastaním Rutt kayovského rodu a jeho dedením a delením rozdrobili na políčka a lesy, na ktorých hospodárili schudobnelí zemania a spojili ich do komposesorátu. Rod sa tak rozrastal, že začali používať prímenia, aby vedeli, z ktorej vetvy kto pochádza: Ruttkay – Dauko, Nedecký, Juríčke, Papavko, Lamoš, Miklian, Kičine... Fraňov starý otec mal dokonca 2 prímenia: Miklian – Kičine. To prvé sa uvádzalo aj vo všetkých oficiálnych dokladoch i u Fraňovho otca, ba dokonca aj na Fraňových vysvedčeniach.

Fraňov otec tiež Fraňo Ruttkay sa narodil 8. 8. 1896 a po vychode ní základnej školy, bol zamestnan com pošty, ktorá si ho vyžiadala ako potrebného, takže nemusel rukovať na front 1. svetovej vojny. Po jej skončení, 2. 1. 1919 nastú pil ako robotník do vrútockých opravárskych dielní Košicko-Bo humínskej železnice a v neskor ších Železničných opravovniach a strojárňach zotrval až do svojho dôchodku. Počas 2. svetovej vojny ako vojak v zálohe, bol pridelený k jazdeckému „prezvednému“ od dielu (9. 2. 1940), ale k pozvaniu na front nedošlo.

Fraňova mama Pavla, rodená Bajzová sa narodila 25. 4. 1900 v Tóth Bánhegye a pochádzala

zo šesťdetnej rodiny. Jej mama Pavla Jesenská sa vydala za obuv níka Michala Bajzu do Békéscsa by a priviedla so sebou aj svojho syna Alexandra (Šaňa) Jesenské ho a spolu mali 5 dcér. Najstaršia bola Viera Bajzová, narodená 1. 2 .1898, nasledovala Pavla, Anna, Erži a Oľga. Staršie absolvovali ma

predizby a z verandy.

Dom musel byť postavený asi za 4 mesiace, pretože 19. 7. 1934 oznamuje staviteľ, podľa textu asi Čech, že už vypršala jednoročná doba ručenia za stavbu, dôsled kom čoho je splatný celý obnos za jej prevedenie – 1 300 Kčs. Ale na dome sa ukázali ďalšie závady, ktoré sľúbil opraviť na jar 1935.

Stavba teda neprebiehala bez problémov, peniaze si požičali aj od susedov. Fraňov otec však medzitým ochorel a v martinskej nemocnici mu vyoperovali časť žalúdka. Mama zarábala šitím po večeroch i v domácnostiach. V roku 1936 si rodičia požičiavajú od Martinskej sporiteľne – Filiálky na Vrútkach 15 000 Kčs a na dom sa uvaľuje hypotéka. Podľa zápisov v Evidenčnej knižke splácali dom do roku 1947. Posledný dlh 542 Kčs splatili 27. mája 1947.

prijímacie skúšky do martinského gymnázia a uspel. Sestra Viera (vydatá Bútorová) tiež prestúpila z  meštianky do Obchodnej akadé mie v Turč. Sv. Martine a úspešne zmaturovala. Neskôr vyštudovala aj Vysokú školu ekonomickú v Bra tislave a po viacročnom zamestna ní v Dome techniky, na nej neskôr aj do dôchodku učila.

Keď Fraňo skončil vysokoškol ské štúdium, dostal umiestenku za stredoškolského profesora

ďarské ľudové školy a perfektne ovládali maďarčinu, ale slovenský pravopis sa už nenaučili. Keď v 1. svetovej vojne stratili otca, vrátili sa všetci späť ku starej mame do Turca.

Pavla navštevovala v r. 1920 podľa vysvedčení, Štátnu priemy selnú školu učňovskú a v školskom roku 1920-21 Štátnu dievčenskú školu učňovskú na remeslo kraj čírstvo v Turčianskom Svätom Martine.

Fraňova mama Pavla bola hna cím motorom celej rodiny. Ona trvala na tom, aby sa s manželom osamostatnili. Hneď po svokro vej smrti, 29. augusta 1931 si ako mladí manželia kúpili od vdovy Adely Takáčovej r. Vinklerovej pozemok (parcela č. 958 a 959) na Hlbokej ceste, ústiacej do lesa, za 5 000 Kčs, s úmyslom postaviť si tam dom. 15. 7. l932 zložil Fraňo Miklian Ruttkay u oprávneného staviteľa Jozefa Kozu na konto svojho účtu 33 000 Kčs. Podľa ústneho dohovoru z marca 1933 pripravil plán stavby a rozpočet na 30 250 Kčs. Plán pozostával z izby (5x5m), kuchyne, (3x5)/, komory,

Mama pred domom vykúzlila voňavú kvetinovú záhradu, s ľalia mi pod oknami, pivóniami, ružami a orgovánom v kúte. Okolo zele ninovej časti, pri plote vysadila 70 kríkov ríbezlí červených, bielych, čiernych a egrešov. Boli tam všetky ovocné stromy, ktoré sa pestovali v Turci, okrem hrušiek, jabloní, sliviek. Ešte aj čerešne, ringloty a orech. Bolo čo zavárať celé leto. Do oráčom preoranej zeme sadili sa i zemiaky.

Keď Fraňo vychodil 5. triedu ľu dovej školy, pýtali sa jeho apu, kam

pôjde syn ďalej a on odpovedal, že do učenia, čiže za učňa. Ale mama nie! Po porade s učiteľom, chytila chlapca za ruku a priviedla ho na

slovenčiny na priemyslovku do Kysuckého Nového Mesta. Býval tam v baráku po robotníkoch, kde mu v kútoch šuchotali myši a cez zimu mu v lavóre zamrzla voda na umývanie. Študentom vykladal o dielach slovenských spisovateľov, ale keď zistil, s akými chybami si to zapisujú, zletel z literárnych výšin k učeniu základov, pravo pisu a slovenskej gramatiky. Po roku stredoškolského profesoro vania, mu napísali jeho liptovskí kolegovia z ročníka, Hana Korma nová-Urbancová a Milan Rúfus, ktorí už boli asistentmi na Katedre slovenského jazyka a literatúry, že na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave sa za kladá nové štúdium novinárstva a hľadajú asistenta, aby sa prihlásil. Urobil tak a stal sa zamestnancom fakulty, kde som ja študovala a ne skôr aj vyučovala knihovedu. Naše dva nové odbory knihovedu, ktorá prvý rok bola súčasťou Katedry slovenského jazyka a literatúry a viedol ju profesor Andrej Mráz a novinárstvo spojili do spoločnej

Rok 1954 Fraňo a Katarína krátko po svadbe

Portrét F. Ruttkaya z osemde siatich rokov

Dcéra Ivica s otcom, 1967

katedry a vedúcim sa stal docent Vladimír Klimeš, ktorý dochádzal z Prahy a neskôr profesor Dali bor Krno a na našu subkatedru s asistentkou Dášou Kukučovou, Slovenkou z Prahy, prišla Dr. Má ria Štefanovičová z riaditeľského postu Univerzitnej knižnice.

Tak sme sa v Bratislave znova stretli, ja s Fraňom ako známi z martinského gymnázia. V dru hom ročníku dievčatá z filozofickej fakulty bývali v internáte na Ne šporovej ulici. Chodila som vtedy so svojím spolužiakom z gymnázia, Ferom Hečkom, synom spisovate ľov Františka Hečka a Márie Jančo vej, ktorý hral na gitare, okaríne, spieval a študoval elektrotechniku na Vysokej škole technickej. Až v treťom ročníku, keď som dostala ubytovanie na „Suvoráku“, čiže v internáte na Suvorovovej ulici, blízko univerzity, v šesťposteľovej izbe s jedným stolom a dvoma stoličkami, začali sme sa stretá vať s Fraňom a šli sme do kina, či divadla, alebo na koncert. Ja som do desiatej musela byť v internáte, pretože sa zamkýnala brána. Fraňo býval, ako viacero asistentov, v pracovni na univerzite, spával na gauči a ráno periny spratával do skrine. Dohovorili sme sa, že na vianočné prázdniny pocestujeme spolu domov. Mali sme sa stretnúť v treťom vozni, ale ja som prišla na perón v poslednej chvíli a naskočila som do najbližšieho vozňa. Fraňo prechádzal celým vlakom a hľadal ma. Keď sa uvoľnilo miesto, prisa dol si. Spomínali sme spolužiakov, profesorov z gymnázia, brigády, on na Trať mládeže, ja na Trať družby, kde sme pri Borši na východnom Slovensku skopávali čakanmi svah a začali nám vypadávať z neho lebky a ľudské kosti, narazili sme na praveké pohrebisko – archeo logické nálezisko. Aj z gymnázia cez školský rok sme chodili do Sučian, či Turian zasýpať štrkom koľaje Trate družby, pretože viedla z Košíc, presnejšie z Čiernej nad Tisou na Považie. Zbližovali nás spomienky. Spoznávali sme sa a zaľúbili. Svadbu sme mali v roku 1954 a neskôr sa narodili dcéry Tamara (1957) a Ivica (1963).

OPAKOVANÁ SKÚŠKA

Miroslav Demák, básnik, prozaik, dramatik, prekladateľ, novinár a vydavateľ

Musím začať trochu zoširoka. Mám totiž dojem, že by jadro prí behu nebolo čitateľovi nadostač jasné.

Narodil som sa v roku 1948, teda v roku keď sa narodilo histo ricky najviac detí v dejinách mojej rodnej Juhoslávie, ale podľa štatistík aj na Slovensku. Nebola to však iba kvantita, o čom môže dosvedčiť fakt, že z 15 chlapcov druhého roč níka základnej školy v Starej Pazove až sedem zakončilo vysokoškolské vzdelanie. Ani predtým, ani potom sa to už nestalo. Netreba sa preto čudovať, že moja generácia nadobudla dojem, že dokáže všetko a že základným heslom tejto generácie bolo: Sme realisti, žiadame nemožné.

Už ako stredoškolák som začal písať do slovenského týždenníka Hlas ľudu, ktorý vychádzal v No vom Sade. Po gymnáziu som sa zapísal na štúdiá novinárstva na Fakulte politických vied v Be lehrade. Potom však riaditeľ vydavateľstva Obzor, ktoré bolo vy davateľom Hlasu ľudu, Andrej Čelovský a šéfre daktor Ivan Majera prišli za mnou a navrhli mi, aby som šiel novinár stvo študovať do Bratislavy. Vedúcim katedry novinárstva bol vtedy profesor Dalibor Krno, potomok zakladateľa (spolu s Ľu dovítom Mičátkom) časopisu Dol nozemský Slovák, vychádzajúceho na začiatku 20. storočia v Novom Sade. Ten bude iste podporovať troch kandidátov na štúdiá pri chádzajúcich z Juhoslávie: Annu Šprochovú, mňa a Srba Savu De lića. Jeho podpora bola skutočne evidentná a trvala počas celého môjho štúdia.

Na štúdiá sme nastúpili až v polovici novembra do ročníka,

v ktorom – miesto bežných 15 študentov – prijali až 25 ambicióz nych mladých ľudí. Časom moje sebavedomie ešte viac stúplo, keď som sa dozvedel, že postrachom pre všetkých študentov je docent doktor Fraňo Ruttkay, „ktorý o štú rovcoch vie absolútne všetko“. To však pre mňa bola potešiteľná správa. Ako realista som si povedal:

Väčšina kolegov by asi skákala od radosti, ale ja, pretože som štúdium začal na vlastné nákla dy – v snahe získať prospechové štipendium (až neskôr som sa dozvedel, že zahraniční študenti naň nemajú nárok) som zahlásil:

– Pán docent, ja by som sa to pokúsil v ďalšom termíne opraviť na jednotku.

Už nikdy som prekvapenejší výraz v očiach Fraňa Rutt kaya nevidel. Po chvíli však povedal: – Nech sa páči, príďte.

„Však mňa krstil Vladimír Hurban Vladimírov, vnuk Jozefa Milosla va Hurbana, ktorý bol zároveň aj vnukom Janka Štúra, najmladšieho Ľudovítovho brata a najmladšieho novinára v Slovenských národných novinách.“ U Rut tkaya budem mať iste výhodu, as poň pred Annou Šprochovou, kto rej Petrovec bol spätý „iba“ s Čaja kovcami, kým ja aj so Štúrom aj s Hurbanom. Keby som bol už vtedy vedel, že syn pazovského učiteľa Jána Kutlíka Vendelín si vezme za manželku dcéru Michala Mi loslava Hodžu, to by som si len namýšľal.

2 A tak som sa, plný sebavedomia, prihlásil na prvý termín skúšky z dejín slovenského novinárstva u docenta doktora Fraňa Rutt kaya. Pre ostatných veľký postrach, Fraňo Ruttkay bol skutočne ku mne veľmi zhovievavý a hádam po desiatich minútach zahlásil: – Kolega, podajte mi index. Máte túto skúšku za dvojku.

A ja som prišiel. Potom sa začala naj dlhšia polhodinka počas mojich vyso koškolských štúdií. Docent doktor Fraňo Ruttkay mi dával otáz ky, na ktoré som takmer vôbec nevedel odpovedať. Nebudem to opisovať, ale vtedy som si uvedo mil, čo všetko neviem. Bol som už presvedčený, že skúšku neurobím, a kto vie či vôbec dokončím štúdiá. Veď ja som takmer nič nevedel...

Potom som ja mal v očiach vý raz, aký mal Fraňo Ruttkay, keď som si chcel opraviť, vlastne daro vanú, dvojku. Ruttkay však vyhlásil:

– Ja som vám už raz dal dvojku a ja ju aj zapíšem do vášho indexu.

Tak aj urobil a ja som bol odvte dy spokojný s každou známkou. Vďaka Ruttkayovej lekcii na opa kovanej skúške som sa už natoľko nespoliehal na to, že mám v pô vode „hurbanovsko-štúrovské odporúčania“, a tak som nakoniec ako jediný z trochu Juhoslovanov v prvom termíne absolvoval záve rečné štátnice a obhajoby.

Keď som sa potom vrátil do Ju hoslávie, vo vydavateľstve Obzor nastali veľké zmeny a mňa, napriek tomu, že som prvý vyštudovaný novinár v radoch dolnozemských Slovákov, v Hlase ľudu nechceli zobrať do trvalého pracovného pomeru. Ale to je už iný príbeh.

In: Náš pán profesor Fraňo Ruttkay – Pokus o skupinový portrét (Perfekt, 2020)

Časť kníh profesora Ruttkaya

Pokus o skupinový portrét, titulná strana

S novým internátom už štvrťstoročie (4)

Jaroslav Čiep Žiacky

domov pri Gymnáziu Jána Kollára v Báčskom Petrovci, ktorý v tomto roku oslávi dvadsiate piate narodeniny, je svedectvom toho, že i v korpuse dolnozemských Slovákov sú jednotlivci, ktorí vidia i

uverejneného na pokračovanie Viery Boldockej (1947 – 2015), ktorá na gymnáziu od roku 1969 prednášala chémiu a na poste riaditeľky petrovského gymnázia pôsobila v rokoch 1983 – 1986 a neskoršie aj v rokoch 1990 –2005, takže bola priamou aktérkou diania. Teraz pokračujeme s prehľadom činnosti žiackeho domova.

x x x

Paľo Belička (1950), dlhoročný profesor fyziky od roku 1976, ktorý do funkcie riaditeľa gymnázia nastúpil po Viere Boldockej roku 2005 a na tomto poste zotrval do roku 2015, kedy odišiel do dôchodku, na úvod monogra e Žiacky domov v Petrovci (2007) po desiatich rokoch práce internátu napísal aj tieto riadky:

bližšom okolí, ale vo veľkej miere aj od Slovákov zo vzdialenejších osád, v prvom rade z Banátu a zo Sriemu. Bolo teda potrebné vytvoriť zodpovedajúce podmienky pre pobyt žiakov v Báčskom Pet-

ktorí sa na akýkoľvek spôsob pričinili k realizácii výstavby žiackeho domova v Petrovci.

Aj sám som bol viac svedkom ako aktérom všetkých fáz vzniku, začiatku pôsobenia a desaťročnej činnosti žiackeho domova pri našom gymnáziu, preto viem, že vedúcou osobnosťou a hybnou silou vo všetkých aktivitách a akciách zameraných na realizáciu tohto, pre dolnozemských Slovákov bezpochyby historického podujatia, bola vtedajšia riaditeľka Gymnázia Jána Kollára, pani Viera Boldocká. Preto jej, v mene zamestnancov a žiakov žiackeho domova a gymnázia i budúcich generácií vyslovujem slová úprimnej vďaky a hlbokej úcty.

ďalej i širšie než obyčajní ľudia, a ktorým zachovanie svojho jazyka a kultúry, čiže národnostnej identity bolo a je takmer prioritným

Len málo ľudí skutočne rozmýšľa o budúcnosti svoj ho národa, ešte menej je tých , čo majú víziu čo a ako urobiť, aby ona bola čím istejšia a krajšia, a iba niektorí z nich sú odhodlaní obetovať sa za jej uskutočnenie...

rovci. Riešením bolo otvorenie žiackeho domova pri gymnáziu. Zo súčasného pohľadu bolo to logické, jednoduché a ľahké: avšak boli to roky deväťdesiate. Roky, v ktorých nič nebolo ani logické, ani jednoduché a pri najmenej ľahké.

Desať rokov pôsobenia žiackeho domova pri Gymnáziu Jána Kollára v Báčskom Petrovci svedčí o úspešnej realizácii jednej vízie, je svedectvom toho, že aj v súčasnosti slovenská komunita vo Vojvodine je schopná zjednotiť sa, pracovať na realizácii projektov prispievajúcich tlmeniu neúprosného procesu asimilácie, totiž projektov smerujúc ich k zachovaniu národného povedomia (dolnozemských) Slovákov v Srbsku.

Dnes je už celkom zrejmé, že žiacky domov v uplynulom období naplno spĺňal svoje poslanie, lebo jeho odchovanci sú dnes nielen dobrými ľuďmi, ale i uznávanými odborníkmi v

cieľom v živote. O podrobnostiach výstavby, začiatku činnosti žiackeho domova sa čitatelia mohli v predchádzajúcich číslach Mozaiky dozvedieť z textu

Asi pred dvadsiatimi dvoma rokmi oni celkom jasne vedeli, že osud a budúcnosť gymnázia nebude závisieť iba od žiakov žijúcich v obci Báčsky Petrovec a v

O podrobnostiach výstavby, začiatku a doterajšej činnosti žiackeho domova sa môžete dozvedieť z tejto knihy, takže v tomto vstupnom texte vyslovujem iba slová veľkej vďaky všetkým jednotlivcom a inštitúciám v Srbsku a v Slovenskej republike ako i jednotlivcom zo zámoria,

oblasti svojho pôsobenia, ktorí s hrdosťou vyzdvihujú fakt, že sú aj ako internátčania zapísaní do dejín Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci.

Za dosiahnuté výsledky v minulom období veľká vďaka patrí všetkým pracovníkom žiackeho

Viera Boldocká

Paľo Belička

Ondrej Koroš

domova pri gymnáziu, v mene ktorých vás ubezpečujeme, že i naďalej budeme pracovať na zvyšovaní náročnosti svojej práce a jej výsledkov s cieľom

Ondrej Koroš (1953), ktorý pred tým bol profesorom psychológie na gymnáziu v rokoch 1976 až 1997. O plánovaní a realizácii programu výchovnej činnosti v žiackom domove po desiatich rokoch práce napísal aj tieto riadky: Žiacky domov funguje ako ustanovizeň, ktorá svojim chovancom za bezpečuje ubytovanie, stravovanie, výchovnú prácu i pobavenie vo voľnom čase. Na rea lizáciu týchto štyroch dôležitých segmentov potrebné je, aby jestvo vali zodpovedajúce služ by a aby sa realizovali rozličné aktivity akými sú: bezpečnosť, hygiena, spolupráca s rodičmi, školou, spoločenským prostredím, atď.

Zrejmé je však, že najvýznam nejšou činnosťou , ktorá sa v žiackom domove realizuje je výchovná práca.

Nový program výchovnej práce v žiackych domovoch stredných škôl (29. október 1997)

subjektov. Z uvedeného vyplý va, že celková práca v žiackom domove spočíva na zlaďovaní protikladov individuálneho, čo podporuje Program výchovnej prace, a kolektívneho, čo repre zentuje tzv. domový poriadok.

Žiak sa súčasne nachádza v úlohe pasívneho vykoná vateľa kolektívnych požia daviek, ale na druhej stra ne sa tiež pokúša presadiť vlastné záujmy a potreby. Na protikladoch, ktoré vy plývajú z požiadaviek indi viduálneho a kolektívneho, uplatňujú sa rozličné formy a práce primerané jednot livým typom žiackych do movov. (Sú prinajmenej dva spôsoby ako kreatívne ovplyvniť prácu v žiackom domove: jeden rigidnejší, ktorý vychádza zo zábran a ohraničení domového poriadku a druhý liberál

zachovania dobrého mena tejto jedinečnej inštitúcie.

Základným zameraním tejto knižočky je teda nielen odtrhnúť od zabudnutia všetko to, čo sa v žiackom domove a v súvislosti s ním za desať rokov udialo, ale i podčiarknuť význam bývalého internátu a súčasného žiackeho domova v pôsobení gymnázia, a tým i v živote slovenskej ná rodnosti vo Vojvodine.

Správcom žiackeho domova prvé dve desaťročia jeho exis tencie (1997 – 2017) bol profesor

do stredobodu celkového diania v žiackom domove postavil žiaka ako jednot livca a úlohou žiacke ho domova je urobil takú or ganizáciu práce, ktorá mu umožní tvorivo a najopti málnejšie využiť intelektu álne a osobnostné danos ti. Netreba však zabúdať na skutočnosť, že ide o život a prácu v kolektíve a že sa v úplnosti musia rešpektoval aj práva iných

nejší, ktorý vychádza z toho, čo je dovolené).

Na území Srbska jestvujú roz ličné typy domovov: samostatné a v rámci nejakej školy, chlap čenské, dievčenské a zmiešané, pre stredoškolákov, študentov a spoločné pre stredoškolákov a študentov, malé a veľké atď. Od toho, o aký internát ide, potom závisí aj sám spôsob a organizá cia práce.

Foto: J. Čiep a archív GJK

Tanečná a spevácka skupina s vedúcou T. Krivákovou-Amidžićovou, 2003

Kuchárka A. Lešťanová pri práci v internátnej kuchyni, 2009

Jedáleň dennodenne je miestom stretania sa žiakov, 2010

Internátčania prichystali program

VČERA, DNES, ZAJTRA...

Magnum Decus Slovacorum

Mgr. Radim Pačmár, PhD.

Záver

JánKvačala, uznávaný komeniólog, historik, lozof a znalec pedagogiky, bol aj významným teológom s dôrazom na neoortodoxiu. Dôrazom jeho teológie boli doteraz preskúmané len okrajovo. V tomto článku sme sa pokúsili ozrejmiť Kvačalovo teologické myslenie, ako aj jeho uplatnenie v profesijnom a osobnom živote. Pri výskume vyplynulo viacero skutočnosti, ktoré objasňujú Kvačalovo teologické myslenie a jeho vplyv na osobný a pracovný život.

Prvou skutočnosťou bolo, že rozhodujúci vplyv na Kvačalovo teologické myslenie a smerova-

nie malo jeho detstvo a primárne formovanie jeho religiozity v prostredí slovenskej evanjelickej Dolnej zeme. V tomto prostredí, ktoré malo svoj vlastný národ-

vom politického liberalizmu aj snaha väčšinovo uplatniť v evanjelickej cirkvi teologicky liberalizmus. Treba zdôrazniť, že liberalizmus v Báčskom Petrovci neprijali. Pod vplyvom unionistických snáh a rozporov medzi patentalistami a autonomistami

kom uvažovaní nedochádzalo k zmene (napr. od liberalizmu k neoortodoxii). U neho sa menilo len v rámci neoortodoxie, a to v smere ku konzervativizmu. Toto myslenie dal najavo či už počas stredoškolských alebo vysokoškolských štúdií, Tu sa uplatnil fenomén etnokonfesionality, ktorá znamenala úzku prepojenosť Kvačalovho teologického myslenia, ktoré úzko súviselo aj so záujmom o národné otázky. Aj to spôsobilo, že bol pre takéto myslenie počas svojho štúdia perzekvovaný. Perzekúcie ho naučili istej zdržanlivosti vo vyjadrovaní svojich názorov. Často tak musel riešiť vnútorný rozpor v demonštrovaní svojich názorov, z ktorých mohli vyplynúť ďalšie perzekúcie, a istej zdržanlivosti, ktorá mu nebránila udržať si vlastný teologicky a národný smer a umožňovala mu ďalej sa rozvíjať a vedecky pracovať.

dov. Tu sa v jeho myslení opäť dostal do popredia moment etnokonfesionality, keď Kvačala intervenoval v prospech študentov

nostný a náboženský vývoj, bol evanjelicky konfesionalizmus rozhodujúcim teologickým smerom aj v čase, keď bola pod vply-

sa neortodoxne stanovisko zboru ešte viac upevnilo. Kvačala vyrastal v takomto prostredí, čo malo za následok, že v jeho teologic-

Druhou skutočnosťou je fakt, že spočiatku mal Kvačala problém kvôli svojmu teologickému názoru a povesti pansláva uplatniť sa v pedagogickej či kňazskej praxi. Bol ordinovaný za kňaza aj napriek tomu, že sa mu to na základe uznesenia generálneho konventu nemalo umožniť. Napokon pôsobil aj ako kaplán v Bratislave i ako pedagóg na miestnom evanjelickom gymnáziu. Z teologicky liberálne zameraného prostredia, voči ktorému ostal imúnny, prešiel do Jurjeva vo vtedajšom Rusku, kde hlavným teologickým smerom bol síce konfesionalizmus, ale Kvačalu nemeckí kolegovia neprijali z národnostných dôvo-

minoritných národnosti, ktorí na fakulte študovali aj praktickú teológiu v nemčine. Kvačalo-

vým príchodom na fakultu sa pozícia neoortodoxie ešte viac upevnila. Po prvej svetovej vojne prišiel na územie Československa a stal sa pedagógom Teologickej

Portrét z čias pôsobenia v Jurjeve (Tartu)

Titulná strana doktorskej dizertácie, 1886

Portrét Jána Kvačalu z mladších čias

akadémie a Teologickej vysokej školy, Kvačala prispel k formovaniu novej teologickej pro lácie akadémie – z liberálnej na kon-

fesionálnu a podieľal sa na tvorbe slovenskej evanjelickej teológie a na formovaní jej pojmov.

Poslednou dôležitou skutočnosťou je to, že Kvačala sám seba považoval nielen za historika, ale aj teológa. Teológiu považoval za potrebnú vedu, ktorá má nezastupiteľný význam pre cirkev a je hodnotnejšia ako lozo a. Rozhodne vystupoval proti liberálnej teológii. V slovenskom prostredí znamenal pre Kvačalu teologicky liberalizmus štiepenie jednoty slovenských evanjelikov, ich súdržnosti a teologických stanovísk. Kvačala kritizoval názory, že konfesionalizmus a neoortodoxia sú prekážkou slobody ducha a vedeckého napredova-

nia. Neoortodoxia bola axiómou jeho života viery a centrom jeho teologického uvažovania. Ako predstaviteľ tohto smeru teológie akcentoval význam Ježiša Krista ako Spasiteľa hriešnikov, ktorý je Prostredníkom medzi Bohom a ľuďmi a ktorý je víťazom v eschatologickej perspektíve. Rozbor a podstatu evanjelia považoval za podstatu kresťanstva. Vierovyznanie je fundamentom cirkvi a nie je možné zamieňať ho pojmom „duch“, čo je plodom liberálnej teológie. Augsburské vyznanie vedie k viere v objektívne zjavenie a je fundamentálnym vyznaním viery evanjelickej cirkvi. V duchu tohto vyznania Kvačala vydával aj slovenské teologické

Štúdia nášho komenióloga Prielomy vo viere

Mgr. Radim Pačmár, PhD., maturoval na Prvom slovenskom literárnom gymnáziu v Revúcej, evanjelickú teológiu študoval v Bratislave a Lipsku. Doktorandské štúdium absolvoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte UK v Bratislave, kde v roku 2019 obhájil dizertačnú prácu s názvom Ján Kvačala – teologický prínos jeho diela. Venuje sa Jánovi Kvačalovi a cirkevným dejinám 19. storočia. V súčasnosti pôsobí ako zborový farár v cirkevnom zbore ECAV na Slovensku Brezno.

časopisy a redigoval vydanie tohto vyznania pri príležitosti jeho 400. výročia. Vyjadroval vernosť reformácii, no napriek tomu vedel byť voči evanjelickej cirkvi aj objektívny a kriticky, Luthera nepovažoval za svätého ani za hlavu cirkvi. Vďaka týmto dôrazom ho vysoko oceňovali aj súčasníci či nasledovníci. Kvačala bol kritickým teológom. Nielen voči liberalizmu či racionalizmu, ale aj voči moderným lozo ckým prúdom. Aj keď bol primárne neortodoxným teológom, svojou kritickosťou presadzoval aj v tomto teologickom smere vlastnú cestu. Jeho teologické dôrazy sú hodnotné a ponúkajú nám parciálny pohľad do slovenskej teológie neoortodoxie konca 19. a začiatku 20. storočia. Kvačalov teologický význam a jeho prínos pre slovenskú evanjelickú teológiu môžeme výstižne zhrnúť citátom z literárneho odkazu Dr. Ladislava Jurkoviča: „Čo pre

Náhrobný kameň na hrobke

Jána Kvačalu v Bratislave

nemeckú teológiu znamená Adolf Harnack, to pre našu mladú teológiu znamená Ján Kvačala“.

(Záverečná časť štúdie. In: Cirkevné listy, 1 – 2/2022, str. 21 – 40.)

Foto: archív J. Čiepa

Titulná strana knihy Listové do Nebe

Nekrológ z pera J. Čajaka v Evanjelickom hlásniku, 1934

Stretnutie so študentmi, J. Kvačala v strede, 30. roky minulého storočia

Kuracie prsia Piccata

Jemné kuracie mäsko utopené v lahodnej omáčke, v ktorej hrajú prím kapary. Tip na jednodu chý a chutný obed hotový za 30 minút.

Príprava: 10 min. Úprava: 20 min. Porcie: 4. Suroviny: 2 ks kuracích pŕs, 300 ml kuracieho vývaru, 1 cit rón, 4 PL kapary, podľa chuti petržlenová vňať. podľa chuti, soľ podľa chuti, mleté čierne ko

renie, hlad ká múka, maslo na opekanie Takto sa to podarí:

1. Kuracie prsia pozdĺžne rozrežeme na 2 kusy. Každý plát jemne nakle peme, osolíme a okoreníme. Následne obalíme v hladkej múke.

Grécky zeleninový šalát

Výborný cestovino vý šalát so zeleninou z gréckej kuchyne.

Vhodný aj ako hlav ný chod či chutný olovrant.

Príprava: 15 min. Úprava: 7 min.

Porcie: 4.

Suroviny: 500 g ces toviny, 1 balíček cherry paradajky, 1/2 konzer vy kukurica, 1 ks čer vená cibuľa, 1 strúčik cesnak, 1 ks cuketa, 1/2 pohára sušené para

ZO ZDRAVIA

dajky, čerstvá bazalka, syr (strúhaný, feta...), olivový olej, 1/2 ČL sušený cesnak, 1/2 ČL tymian, soľ, mleté čier ne korenie Takto sa to podarí:

1. Cestoviny uvaríme podľa návodu v osole nej vode. Cuketu očistí me, nakrájame a krátko orestujeme na panvici s olivovým olejom.

2. Medzitým si nakrá jame cibuľu aj cesnak najemno a pridáme na

2. Na panvicu si dáme kúsok masla a necháme roztopiť. Ná sledne na ňom z obidvoch strán opečieme mäso. Potom vybe rieme a udržiavame v teple.

3. Do tej istej panvice, kde sme

opekali mäso, nalejeme kurací vývar, citrónovú šťavu a kapary.

Premiešame a pár minút po varíme.

Podľa chuti môžeme pridať aj posekanú petržlenovú vňať.

4. Kuracie mäso vrátime do panvice a necháme dovariť. Počas varenia mäso polievame.

5. Mäso podávame s prílohou podľa vlastnej chuti. Napríklad so zemiakovou kašou a fazuľo vými strukmi.

Zdroj: recepty.aktuality.sk

Žihľavový sirup

panvicu. Ďalej pridáme aj prepolené cherry pa radajky, sušené para dajky, kukuricu a nase kanú čerstvú bazalku. Pridáme sušený cesnak, soľ, mleté čierne kore nie a tymian.

3. Chvíľku orestujeme

a premiešame s uvare nými cestovinami.

4. Servírujeme s nastrú haným syrom (podľa chuti). Dobrú chuť.

Zdroj: recepty.aktuality.sk

Vysvetlenia pre zvláštne veci, ktoré vaše telo robí

Ľudské telo je skutočný zázrak a často robí veci, o ktorých ani my sami nevieme prečo a ako. Aj keď zívanie zostáva záhadou, o ktorej sa vedú diskusie, mnohé iné veci, ktoré sa vám každý deň dejú, majú logické a medicínsky overené vysvetlenie.

Prečo plačeme od smiechu? Odborníci tvrdia, že je fakt, že smiech a plač sú v skutočnosti

veľmi podobné psychologické procesy. Oba javy nastávajú vte dy, keď sme veľmi emocionálne vzrušení, zanechávajú efekty, ktoré zostávajú aj po skončení akcie a nemajú definitívny za čiatok ani koniec. Hoci si plač zvyčajne spájame so smútkom, v skutočnosti je to nesprávne. Slzy sa objavujú v očiach ako reakcia na mnohé emocionálne podnety.

Bolesť, smútok a v niektorých prípadoch aj extrémna radosť vedú k plaču. To je jednoducho spôsob, akým sme sa vyvinuli, vysvetľujú vedci. A dopadlo to veľmi dobre, pretože plač aj smiech majú schopnosť vymazať niektoré stresujúce zážitky, čo sa pripisuje konfrontácii hormónov kortizolu a adrenalínu, takže ak sa niekedy budete smiať k slzám, vedzte, že je to skvelé.

Zloženie: 90 vrchov žihľavy, 3 l vody, 6 balíkov citrónovej kyseliny (limuntus), 3 kg cukru, 2 fľašky extraktu kivi

Postup: 90 vrchov žihľavy zalejeme s vriacou vodou. Pridáme 3 balíky citrónovej kyseliny a necháme 24 hodín odstať.

Precedíme, pridáme cukor, citrónovú kyselinu a extrakty. Nalejeme do fliaš a odložíme na chladné miesto.

Zaslala: Anna Baďurová z Pančeva

RADY DO DOMÁCNOSTI

Programov bolo neúrekom

Jaroslav Čiep

Deň Petrovca, alebo lepšie povedané predĺžený víkend Petrovca, devätnásty v poradí, po dvojročnej prestávke odznel tohto roku. Tradične v najbližší víkend k 25. máju, keď pred dva a trištvrte storočia, roku 1747 dva roky po svojom príchode do Petrovca, prisťahovalci podpísali osadnícku zmluvu so zemepánom futockého panstva, ktorou sa zaväzujú, že natrvalo zakotvia v tomto prostredí. V dňoch minulého víkendu, v podstate už od štvrtka 19. mája a záverečne s nedeľou 22. mája v Báčskom Petrovci bolo neúrekom aj kultúrnych obsahov.

KONCERT

Vo štvrtok večer v Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára odštartovali tohtoročné oslavy Dňa Petrovca. Prvou lastovičkou v bohatom programe osláv bol koncert Komorného zboru Musica viva.

Komorný zbor Musica

viva má za sebou viac ako dve desaťročia sústavnej a nepretržitej práce. Aj v minulosti počas osláv Dňa Petrovca už viackrát organizovali vlastný koncert, takže neprekvapilo, že sa aj tohto roku odhodlali usporiadať ho znova. Lebo, ako bolo počuť, pandemická situácia počas

uplynulých dvoch rokov hatila prácu speváckych telies a teraz sa znovu tešia, že majú možnosť verejne sa predstaviť.

Na toto podujatie sa náležite pripravovali v minulých mesiacoch a podľa reakcie divákov sa im to aj oplatilo, lebo ich odmenili srdečným

potleskom. Samotný zbor Musica viva predviedol repertoár pozostávajúci z vážnej hudby, hymnických a upravených ľudových piesní. Spievali prevažne po slovensky, ale aj po srbsky, anglicky a po rusky piesne nacvičené aj dvojhlasné a aj trojhlasné, všetky za klavírneho sprievodu Vladimíra Kováča.

Na koncertoch zboru Musiaca viva dávajú možnosť prejaviť sa aj mladým nádejam – talentovaným hudobníkom a spevákom. Hostia a sólisti koncertu boli Perličky, detská spevácka skupina mládežníckeho združenia YMCA pod vedením Marieny Stankovićovej-Krivákovej, žiaci Hudobnej školy Josipa Slavenského – druhák Miroslav Hemela a štvrtáčka Petra Sýkorová na aute v triede Luny Ivetićovej-Đajićovej a za klavírneho sprievodu So je Stojancovej. Predstavili sa aj štvrtáčky Emília Tárnociová, Ksenia Vujačićová a Ema Šimová hrou na klavíri.

V druhej časti excelovali aj hostia : na klavíri Iveta Ková-

Komorný zbor Musica viva

Záber z koncertu

Všetci účinkujúci na programe v gymnáziu

čová, maturantka Strednej hudobnej školy Isidora Bajića v Novom Sade, speváčka Ľud mila Berediová-Stupavská z

Kysáča a hudobný nadšenec Vladimír Kováč. Záver patril členke zboru Božene Bažíko vej, ktorá je našej verejnosti známa aj ako výborná interpretka ľudových a zábavných piesní.

Primeraný text o hudbe a samot nom zbore z pera Viery Benkovej prečítala Anna Hansmanová. Ma riena Stankovićo vá-Kriváková zopár slov prehovorila aj o novej knihe o zbore, ktorá vyšla vlani a doteraz ne mala premiéru. Na úvod prítomných pozdravila aj ria diteľka gymnázia Jarmila Vrbovská. Moderátorkou programu bola Viera

Dorčová-Babiaková a na zá ver sa prihovoril aj predseda Rady Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec Ján Lačok, ktorý účastníkom rozdelil spo mienkové diplomy.

ry programov verejnosti sa predstavili aj filatelisti kolek tívnou výstavou známok Dni filatelie Petrovca 9 v Knižnici Štefana Homolu. Na domácej pôde hostí vítala riaditeľka

VERNISÁŽE

V piatok v predvečerných hodinách boli vernisáže. Naj prv svoju kolektívnu výstavu Petrovské pohľady 14 pripravili členovia Združenia petrov ských výtvarných umelcov. Tí následne v sobotu okrem otvorenej galérie pre návštev níkov osláv predstavili vlastnú činnosť. Totiž, umelci na tvári miesta v chládku pod stromami v prírode v Parku Zuzky Med veďovej tvorili svoje obrazy a kamarátili sa s okoloidúcimi.

V pokračovaní piatkovej šnú

Anna Speváková a predseda filatelistov Ondrej Zahorec sa mal čím pochváliť. Tohto roku v ústrety polstoročiu trvania združenia z medzinárodnej súťaže TimFilEx / CANIS 2022 v rumunskom Temešvári Emil Čeman, Rastislav Spevák a On drej Zahorec si priniesli pozlá tené a strieborné ocenenia. Pri tejto príležitosti návštevníkom prezentovali vlastné zbierky a kolekcie. Na tejto výstave svoje exponáty vystavovali Mária Širková, Pavel Lomiansky, Ondrej Žabka, Tomáš Častven,

Informačno-politický týždenník

Slávnostná akadémia a hostia v sieni ZOBP

Vernisáž filatelistov

Milan Vereš, Ondrej Zahorec a Vesna Speváková. Dvoma pesničkami a hrou na gitare vernisáž spestril Boris Gabrí ni a výstavu otvoril predseda Rady MS Ján Lačok.

AKADÉMIA

Slávnostná akadémia Rady Miestneho spoločenstva Petrovec a program Prameň minulosti nevysychá si hostia a záujemcovia mohli pozrieť vo veľkej sieni Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec. Okrem príhovoru predsedu RMS Báč sky Petrovec Jána Lačoka slova sa ujali aj predstaviteľka Veľvy slanectva Slovenskej republiky v Belehrade Monika Podskla nová-Šuhajdová, zástupkyňa veľvyslanca, a na záver aj pred stavitelia partnerských miest, predseda RMS Babušnica Jovi ca Vidanović a viceprimátorka mesta Tatiana Červeňová z Mar tina zo Slovenska. V programe, ktorý skĺbila Anna Horvátová, účinkovala mužská spevácka skupina KUS Petrovská družina, speváčky Simona Sýkorová a Andrea Stanivuková, ktorá aj moderovala program s Tatia

nou Filipovićo vou a Martinou Benkovou. Spe vákov na har monike spre vádzal Zdenko Makovník.

„Sviatok nášho rodiska si pripomína me od roku 2002, keď Rada Miestneho spo ločenstva Báč sky Petrovec stanovila 25. máj ako naro deniny Petrov ca, a to podľa historických prameňov, keďže vtedy bola podpísa ná osadnícka zmluva medzi novými obyva

je z 25. mája 1747 a zachovala sa jej maďarská kópia. A my si dnes pripomíname 275. výro čie podpísania zmluvy,“ bolo okrem iného počuť na večierku. V samotnom programe patrične si sprítomnili aj vla ňajšiu storočnicu narodenia barda našej poézie Paľa Bo huša (1921), ako aj tohtoročné petrovské a vôbec slovenské jubileá – nielen 275 rokov od podpísania osadníckej zmluvy Petrovčanov, ale aj 125 rokov od narodenia maliarky Zuzky Medveďovej (1897), 90 rokov od založenia Matice slovenskej v Juhoslávii (1932) a 30. výročie obnovenia Slovenských národ ných slávností (1992).

Záver večera patril ďalšej repríze divadelného predsta venia Testosteron z vlastnej produkcie Slovenského vojvo dinského divadla a ľudovej ve selici na nádvorí MS Petrovec.

námestí otvorili tohtoročné oslavy Deň Petrovca. Okrem richtára Jána Lačoka, prítom ným sa v mene Obce Báčsky Petrovec a NRSNM prihovorili predsedníčky Jasna Šprocho vá a Libuška Lakatošová, a v mene hostí z Nadlaku pro fesor Ján Kukučka. Predtým však pieseň Tie petrovské štyri zvony zaspievala Spevácka skupina Petrovčanky Spolku petrovských žien.

Na oslave na námestí uspo riadali aj Kultúrno-umelecký program pomenovaný Petrov čania Petrovčanom, v ktorom vystúpili mladučkí folkloris ti predškolskej ustanovizne Včielka so svojimi vychová vateľkami, Spevácka skupi na Perličky, ktorá pôsobí pri združení YMCA, folkloristi zo Základnej školy Jána Čajaka a Kultúrno-umeleckého spol ku Petrovská družina a Detská

teľmi s vrchnosťou o osídle ní futockého panstva, ktorá prisťahovaným zaručovala viaceré dôležité práva, ale aj povinnosti. V mene Slovákov ju podpísali Matej Čáni a richtár Matej Mikula a v mene Srbov richtár Veselin Sekulić. Zmluva

PROGRAM NA NÁMESTÍ

Stánkový predaj a prezen tácia činnosti spolkov a zdru žení sa uskutočnili v sobotu na Námestí slobody a v Ulici maršala Tita. Napoludnie po vztýčení vlajok aj úradne z javiska na

hudobná skupina YMCA Music ktorú nacvičuje neúnavný hu dobník Michal Struhár, ktorý zahral aj na fujare. Program viedli Tatiana Filipovićová, Ksenia Vujačićová a Milan Hemela.

V pokračovaní do večerných

Z otvorenia Dňa Petrovca na námestí

V programe Petrovčania Petrovčanom vystúpili početní folkloristi

Kultúra

hodín návštevníci osláv pred pomníkom mali možnosť pobaviť sa na dvoch koncertoch. Najprv koncertovala hudobná

skupina Garavi sokak z Nového Sadu a po nej pódium patrilo Ľudovej hudbe Kalapoši zo Selenče.

Aj v sobotu do noci v Petrovci bolo veselo. Na viacerých punktoch sa ozývala hudba a ľudové veselice.

Na nedeľu predvečer bolo avizované divadelné predstavenie v organizácii Divadla VHV, ale sa neuskutočnilo.

Anna Francistyová

Kolektívna

májová výstava Združenia petrovských výtvarných umelcov má názov Petrovské pohľady a tohto roku sa konala 14-krát. V piatok 20. mája v podvečerných hodinách na nádvorí Kultúrneho strediska a pred priestormi

Všetkých návštevníkov vrátane i hostí z NRSNM, z vedenia Báčskopetrovskej obce, MSS, MVS, Miestneho spoločenstva a z početných verejných ustanovizní a inštitúcií privítala a o význame výtvarného prejavu hovorila Mária Struhárová, predsedníčka ZPVU. Do vernisáže prednesom svojej básne prispela Alexandra

Turistickej organizácie Obce Báčsky Petrovec, kde sídlia a vystavujú i členovia tejto výtvarníckej družiny, odznel najprv hudobný bol v podaní pianistky Simony Anđelićovej.

Muchová, maturantka petrovského gymnázia. Prítomným sa prihovoril i Savo Spremo, podpredseda tohto výtvarníckeho združenia a odborný text o obsahu tejto 14. príležitostnej

výstavy so zmienkou o prácach každého autora z pera výtvarného kritika Vladimíra Valentíka prečítala ďalšia členka tohto výtvarníckeho združenia Andrea Merníková Šimonová. Výstavu slávnostne otvoril a všetkých vyzval i na ďalšie programy v rámci osláv Dňa Petrovca Ján Lačok, predseda Rady Miestneho spoločenstva.

Na výstave Petrovské pohľady 14 sa svojou najnovšou tvorbou predstavilo 26 autorov – niektorí jednou prácou, niektorí i viacerými. Sú to výtvarní nadšenci – amatéri, akademickí maliari

a výtvarní pedagógovia nielen z Petrovca, ale i z Hložian, Kulpína, Maglića, Pivnice, Nového Sadu, zo Selenče a i zo zahraničia. Po prvýkrát vystavuje i nová členka tohto združenia a to z Rumenky. Znovu sú na výstavných stenách predstavené rôzne techniky: olejomaľby, obrazy maľované akrylovými farbami, akvarely, gra ky, digitálna kresba, pyrogra a, maľba kávou, práce zo špagátu a iné. Návštevníkov zaujmú aj rôzne témy a motívy. Výstava Petrovské pohľady 14 bude návštevníkom k dispozícii do 20. júna.

Najmladší škôlkari sa chystajú na vystúpenie

Koncertovanie skupiny Garavi sokak

Pivnica,

Miroslav Pap

dá sa to už aj o ciálne potvrdiť, dostala do svojho bohatého kultúrneho života ďalší festival. Popri dvoch veľkých festivaloch – Stretnutie v pivnickom poli a Divadelné inscenácie dolnozemských autorov sa do tretice v Dome kultúry v nedeľu 22. mája konal 1. Detský festival slovenských ľudových piesní.

Miestny odbor Matice slovenskej v Pivnici po obnovení začal naplno pracovať na rozvoji kultúrneho života v Pivnici. Medzi svoje prioritné ciele si členovia Správnej rady MOMS stanovili zorganizovať detský festival slovenských ľudových piesní, do ktorého organizácie sa zapojila aj pivnická základná škola.

Na javisku v nedeľu vystúpilo 33 nádejných spevákov, žiakov pivnickej základnej školy, ktorých nacvičovala Marína Nosálová, profesorka hudobnej kultúry. Záujem o účasť bol veľmi veľký, no ani jeden žiak či žiačka neboli odmietnutí, ale mohli využiť možnosť zaspievať si pred domácim publikom. O návštevnosti svedčí

fakt, že sála bola do posledného miesta obsadená. Žiakov na festivale sprevádzal dvadsaťčlenný selenčský Orchestrík pod vedením Dr. Juraja Súdiho.

V rámci úvodnej časti festivalu prítomných privítala Tatiana Naďová, predsedníčka Miestneho odboru Matice slovenskej v

Pivnici, ktorá poukázala na význam festivalu v kontexte zachovania prvkov tradičnej kultúry. „Keď sme sa v marci v roku 2021 rozhodli obnoviť Miestny odbor MS a rozprúdiť jeho činnosť, povedali sme si, že naším prvoradým cie-

ľom je obohatiť a zveľadiť kultúrny život v Pivnici. A tak sme sa vlastne dostali aj k tomuto festivalu, ktorý je prvým kamienkom v mozaike našich naplánovaných aktivít,“ uviedla Naďová.

Svojou prítomnosťou organizátorov a účastníkov poctili aj Libuška Lakatošová, predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, Anna Horvátová, podpredsedníčka Matice slovenskej v Srbsku pre Báčku, Svetlana Zolňanová, členka Národnej osvetovej rady Srbska, Anna Čásarová, predsedníčka Rady Miestneho spoločenstva, a Ján Zahorec, evan-

jelický farár v Pivnici. Predsedníčka NRSNM medzi iným uviedla: „Pivnica je známa tak doma, ako aj v zahraničí Stretnutím v pivnickom poli. Pivničania teraz môžu byť hrdí na to, že vďaka miestnemu matičnému odboru, spevákom a hudobníkom, rodičom a starým rodičom majú ďalší festival, ktorý je venovaný opäť ľudovej piesni, ale tú na tomto festivale budú interpretovať tí najmenší.“

Festival moderovali Valentína Kadlíková a Katarína Valentíková. Pre všetkých účinkujúcich bol zabezpečený balík sladkostí. Prvý ročník festivalu finančne podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu, národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá a Pokrajinský sekretariát pre kultúru, verejné informovanie a styky s náboženskými spoločenstvami.

O tento nový festival účastníci, ako aj samotné obecenstvo prejavili veľký záujem, čo organizátorov motivuje ďalej pokračovať v jeho realizácii. Potvrdilo sa, že mnoho detí disponuje kvalitnými hlasovými možnosťami, čo asi ukazuje aj na skutočnosť, že Pivnica má bohatú spevácku budúcnosť.

Juraj Durgala získal sympatie obecenstva

Kultúra

Anna-Andrea Holíková

Málo

je dní v školskom roku, keď je v kovačickej strednej škole ticho. Temperamentní žiaci sa vždy postarajú o to, aby bolo pracovito a veselo. Obzvlášť však bolo rušno 20. a 21. mája, kedy sa tu konali tri veľké akcie.

PLES MATURANTOV

Gymnázium Mihajla Pupina v Kovačici organizuje ples maturantov od roku 2016 (s prestávkami z pochopiteľných dôvodov), na ktorý sa pripájajú aj malí maturanti z celej obce. Tohto roku sa konal 20. mája, keď sa tanec

sledoval tanec quadrille, ktorý niekoľko týždňov žiaci nacvičovali so svojimi profesormi telesnej výchovy. Keďže sa o obyvateľoch Kovačickej obce vie, že si so vzájomným rešpektom pestujú svoje kultúrne dedičstvo, nevystali ani tradičné tance. Námestím tak znela slovenská, rumunská, maďarská a srbská hudba a všetci žiaci spoločne tancovali s veľkým úsmevom na tvári, lebo tento deň označuje, že sa začína jedna nová životná etapa u každého z nich.

DEŇ OTVORENÝCH DVERÍ

V piatok 20. mája žiaci a zamestnanci na čele s riaditeľkou gymnázia Tatianou Brtkovou

quadrille tancoval v celom Srbsku a v celej Európe. Predtým, než odbila 12. hodina, veľkým a malým maturantom Kovačickej obce sa prihovorili Petar Višnjički, zástupca predsedu Obce Kovačica. V mene žiakov sa reči ujala maturantka Helena Stojilkovićova, predsedníčka žiackeho parlamentu na GMP, ktorá vo svojom príhovore okrem iného odkázala svojim rovesníkom: „Nikdy nesnívajte málo a neprajte si málo. Vždy od života očakávajte mnoho, lebo sa vám mnoho ponúka. Od vás sa očakáva len to, aby ste boli kreatívni a aby ste dali svetu to, čo nazývame lepším zajtrajškom. “ Potom na-

privítali vo svojich priestoroch ôsmakov z celej obce. Šesťdesiatka stredoškolákov sa ujala funkcie prezentérov, prednášateľov a sprievodcov, keď svoju školu predstavili asi 250 malým maturantom. Žiaci od prvého po tretí ročník pod mentorstvom svojich profesorov pripravili 8 dielní: jazykový kvíz, zábavné pokusy, prezentovanie vlastných aplikácií, pracovanie na 3D tlačiarňach, prezentovanie školy a ďalšie. Ôsmaci tak počas pol druha hodiny mohli zistiť o tejto škole všetko, čo ich zaujímalo, získať prehľad aktivít, školského programu, ale mohli počuť aj rôzne zaujímavosti a anekdoty. Ne-

jedna dielňa bola i odmeňovacieho rázu, takže niektorí šli domov aj s darčekom. Podľa slov riaditeľky Brtkovej táto akcia je pravdepodobne najvýznamnejšou zo všetkých, keďže takýmto spôsobom žiaci sa môžu zoznámiť s priestorom gymnázia, so žiakmi a profesormi, všetko v nádeji, že keď si nie sú istí v rozhodnutí, tak osobný kontakt pomôže pri voľbe – všeobecné gymnázium alebo odbor elektrotechnik informačných technológií. V mene gymnazistov, ktorí boli hybnou silou tejto akcie, hlavnými organizátormi bolo vedenie žiackeho parlamentu na čele s predsedníčkou Helenou Stojilkovićovou, ktorá ôsmakom odkázala: „Štyri roky na gymnáziu mi dali mnoho, tu som dospela ako osobnosť. Dala som celú seba a naše gymnázium mi na oplátku umožnilo početné príležitosti. Vďaka našej škole a ľuďom v nej dnes viem, čo chcem študovať, čím sa chcem v živote zaoberať. Mám nádej, že školáci prídu do gymnázia a že zistia o sebe to, čo aj ja. Táto štvorročná skúsenosť ma naučila,

že číslice a pochvaly nie sú jediné meradlo úspechu a dosiahnutí, ale je rovnako dôležité, akým ste človekom. A to je hodnota, ktorá sa v našej škole pestuje nadovšetko.“

REPUBLIKOVÁ SÚŤAŽ ZO SLOVENČINY

V sobotu 21. mája na najvyššom stupni si merali vedomosti zo slovenčiny stredoškoláci z Gymnázia Jána Kollára v Bačskom Petrovci, Strednej zdravotníckej školy 7. apríla v Novom Sade, Gymnázia Branka Radičevića a Ekonomicko-obchodnej školy Vuka Karadžića v Starej Pazove a z domáceho Gymnázia Mihajla Pupina v Kovačici. Pri otvorení republikovej súťaže riaditeľka hostiteľského gymnázia Tatiana Brtková pozdravila všetkých žiakov, ich profesorov a hostí: Adama Jonáša, predsedu Rady Miestneho spoločenstva Kova-

Z dielne aplikovaných vied

Z odovzdávania

čica, Jarmilu Hromčíkovú, podpredsedníčku MSS pre Banát, a členky súťažnej komisie Svetlanu Zolňanovú, Annu Makišovú, Máriu Kotvášovú-Jonášovú a Annu Hrkovú. Gymnazisti Va-

tridsiatka stredoškolákov počas hodiny a pol. Po vypracovaní testu nasledoval obed, návšteva Galérie insitného umenia, prechádzka Kovačicou a žiaci mali aj voľný čas. Nasledovalo

li Marjanovi Imrovi (GMPK) a Eme Spevákovej (GJKBP), druhé miesto obsadila Lucia Stajićová (GJKBP) a najúspešnejšou bola Naďa Marčoková (GJKBP). Spomedzi druhákov sa odmeny

ne Krekovej (GJKBP). V tretom ročníku tretie miesto obsadila Svetlana Sládečeková (GMPK), druhé miesto Zuzana Hlavčová (GMPK) a prvé miesto obsadila Ema Pudelková (GJKBP). Vo štvrtom ročníku tretie miesto obsadil Martin Zvara (GJKBP), na druhom mieste zakotvil Miroslav Dišpiter (GMPK) a prvé miesto získala Alexandra Muhová (GJKBP).

lentína Chalupová, Patrik Pavel Cicka a Una Brtková pre svojich rovesníkov pripravili hudobno-literárny vstup, po čom nasledovali príhovory hostí. Súťažila

vyhlásenie výsledkov – prvé tri miesta v každom ročníku získali petrovskí a kovačickí gymnazisti. Medzi prvákmi najlepší boli štyria, dve tretie ceny sa dosta-

dostali Ivane Haníkovej (GMPK), ktorá obsadila tretie miesto, Andrea Javorníková (GJKBP) zakotvila na druhom mieste a prvá cena poputovala do rúk Simo-

Darček na pamiatku si odniesli všetci účinkujúci, zabezpečili ich kovačická Galéria insitného umenia a hostiteľské gymnázium. Odmeny pre najúspešnejších zabezpečili GMP v Kovačici, Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, Matica slovenská v Srbsku a Novinovo-vydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu a žiakom ich odovzdala koordinátorka Výboru pre vzdelávanie a členka Výkonnej rady pre vzdelávanie Svetlana Zolňanová. Organizátormi súťaže boli Slovakistická vojvodinská spoločnosť, NRSNM a Ministerstvo osvety, vedy a technologického rozvoju s hostiteľským gymnáziom.

V dňoch5. až 11. mája na gymnáziu v Sriemskych Karlovciach a v Novom Sade prebiehalo Medzinárodné stretnutie huslistov, ktoré bolo aj súťažného charakteru. V sobotu 7. mája súťaže sa zúčastnila aj mladá huslistka Ema Juricová z Padiny, žiačka 3. ročníka Hudobnej školy Josifa Marinkovića v Zreňanine z triedy Iny Kekenjovej. Táto mladá hudobníčka zabodovala v kategórii účastníkov narodených roku 2012 a získala prvú cenu. Na klavíri ju sprevádzal Nemanja Stevanov.

Na súťaži

Medzinárodné stretnutia huslistov vzniklo z idey, aby sa okrem súťažnej časti podujatia

pestovala a podporovala pedagogická hudobná činnosť, konkrétne profesorov huslistov. Jedným z cieľov bola aj a rmácia mladých umelcov a sledovanie ich hudobného zdokonaľovania sa, píše sa na o ciálnej webovej stránke podujatia.

Súťaž každoročne okrem súťažnej časti milovníkom hudby ponúka aj koncerty najúspešnejších huslistov, ako aj renomovaných umelcov. Prostredníctvom seminárov a odborných stretnutí v rámci

podujatia aj hudobní pedagógovia majú možnosť zdokonaľovať sa a sledovať nové trendy v interpretácii.

Foto: z archívu E. Juricovej

Olinka Glóziková-Jonášová

Účastníci a organizátori republikovej zo slovenčiny pre stredoškolákov

Ema Juricová a profesori Ina Kekenjová a Nemanja Stevanov

Kultúra

Repubiková Domiáda 2022 v Belehrade

Jaroslav Čiep

Koncom

marca sa v Apatíne po dvadsiatypiatykrát uskutočnila súťaž stredoškolských internátov, tzv. Domi-

získali možnosť súťažiť aj na republikovej úrovni. Dvadsiate štvrté Republikové stretnutie stredoškolských domovov bolo v dňoch 13. až 15. mája v Belehrade. Petrovský žiacky domov

áda. Na tejto pokrajinskej úrovni súťaže sa aj petrovský žiacky domov zúčastnil s najlepším, čo má. Gymnázium Jána Kollára so žiackym domovom z Báčskeho Petrovca vtedy reprezentovalo 25

reprezentovali štyria žiaci, ktorí sa dostali z pokrajinskej súťaže na republikovú. Bolo to v kategórii poeticko-scénického prednesu, v ktorom účinkovali traja maturanti, a z výtvarnej tvorby – kreslenia, kde súťažila jedna tretiačka.

Podľa získaných informácií priamo od vedúcich žiackeho domova a tunajších vychovávateľov, petrovský žiacky domov aj v Belehrade dosiahol pozoruhodné výsledky.

regiónov: vojvodinského, západného Srbska, Belehradu, Nišu a zaječarského regiónu, Šumadie, Pomoravlja a Braničeva. Súťažilo sa v kategóriách: literárna tvorba, výtvarná tvorba – kreslenie, poeticko-scénický prejav, klasická hudba, populárna hudba, ľudová hudba, moderný tanec a folklór.

Najlepšie umiestnenie petrovskí žiaci, práve tak ako aj na pokrajine, teda 1. miesto, získali s poeticko-scénickým prejavom. Traja maturanti Jana Švecová, Karmena Kováčová a Damjan Kalko sa predstavili prejavom Tišina sitnog paora Ladačkog. So žiakmi spolupracovala vychovávateľka v žiackom domove Anna Speváková.

Druhú priečku na republikovej domiáde petrovská internátčanka Jana Opavská obsadila v kategórii Výtvarné práce. Tento úspech bol

žiakov, ktorí súťažili vo viacerých kategóriách: v literárnej tvorbe, vo výtvarnej tvorbe – kreslení, výstave umeleckých prác: umelecká fotogra a a sochárske dielo, v poeticko-scénickom prednese, v populárnej hudbe, etno hudbe, ako i vo folklóre.

Viacerí z nich zabodovali, a tak

Tohtoročnú republikovú domiádu otvoril minister osvety Branko Ružić. V oblasti kultúrno-umeleckej tvorby v Belehrade súťažilo 300 žiakov zo žiackych stredoškolských domovov z celého Srbska. Aj tento raz sa na tradičnom kultúrnom podujatí zoskupili mladí talentovaní a kreatívni stredoškoláci z piatich

akoby prekreslený z pokrajinskej úrovne. So žiačkou pracovala vychovávateľka, profesorka biológie, ktorá má sklony ku kresleniu, Milada Stankovićová.

Foto: z archívu GJK

Najlepší v Srbsku v poeticko-scénickom prejave. Petrovskí maturanti so svojou vychovávateľkou.

Zabodovali aj vo výtvarníctve

Obraz Jany Opavskej

GJK

Výprava petrovských internátčanov v Belehrade

Nový predseda Branislav Jovičić

Anna Lešťanová

národnom dome v Starej Pazove, v ktorom sídli a pôsobí jeden z členov Zhromaždenia Zväzu ochotníkov Obce Stará Pazova – SKUS hrdinu Janka Čmelíka – sa v pondelok 16. mája konalo výročné zasadnutie tejto ochotníckej asociácie. Pôvodne doručený materiál s rokovacím programom bol priamo na schôdzi doplnený ešte jedným bodom – voľbou nového predsedu zhromaždenia, takže toto zasadnutie malo aj volebný ráz. Po dvojročnej ťažkej pandemickej situácii a viacerých online programoch ochotníci sa znovu vracajú do normálnych koľají.

Z 22 členov Zhromaždenia Zväzu ochotníkov Obce Stará Pazova schôdze sa zúčastnilo 17 predstaviteľov kultúrno-umeleckých spolkov, združení, skupín… Zasadnutie viedla Anđelka Maliová, predsedníčka správnej rady tohto telesa, lebo Dragiša Deljanin, predseda zhromaždenia, si viac nepraje byť v čele tejto ochotníckej asociácie. Po voľbe pracovných telies zhromaždenia jednohlasne schvá-

V Slovenskomlili správu o práci s  nančnou správou za rok 2021 a plán práce na bežný rok. Ako bolo počuť na zasadnutí a na základe rozhodnutia správnej rady, v Starej Pazove, ktorá je tradične hostiteľkou podujatia, sa tohto roku neuskutoční 58. Festival ochotníckych divadiel Vojvodi-

ny, a to pre „nezagarantované nančné prostriedky z vyšších orgánov“. Festival sa uskutoční v Báčskej Palanke.

Namiesto D. Deljanina za prvého človeka staropazovských ochotníkov vymenovali

Branislava Jovičića, profesora vo výslužbe a dlhoročného aktívneho člena. Do Zhromaždenia Zväzu ochotníkov Obce Stará Pazova pribudli aj dvaja noví členovia – po 5-ročnej prestávke je to KUS Mitanče z Belegiša a vojčianska spevácka skupina Perućićani. I jedni, i druhí majú právo zúčastňovať sa na rozličných podujatiach, ale ich záväzkom vo Zväze ochotníkov Obce Stará Pazova je mať aktívnu dvojročnú neprerušenú činnosť. Členovia správnej rady staropazovských ochotníkov s cieľom zmapovania aktuálnej situácie, teda kde a za akých podmienok pracujú členovia zhromaždenia, zasadnutia organizujú po dedinách obce. Letné obdobie plá-

nujú využiť i na aktívne riešenie niektorých problémov vo zväze a hlavne s vyššími orgánmi.

Pri konci zasadnutia tajomník Zväzu ochotníkov Obce Stará Pazova Petar Nerandžić informoval prítomných o zmenách usporiadania pokrajinských a republikových festivalov hudobnej tvorby detí (pokrajinský festival sa uskutoční 5. júna v Báčskej Topole, republikový festival 11. júna v Batočine, kým festival pôvodnej tvorby 4. júna v Badnjevcoch v Obci Batočina). Odznelo aj niekoľko zaujímavých návrhov, napríklad aby ochotníci spoločne organizovali niektoré koncerty a aby sa uskutočnil aj seminár pre vedúcich detských tanečných skupín.

ÚSPECH ORCHESTRÍKA NA REPUBLIKOVEJ ÚROVNI. Orchestrík, pôsobiaci pri Základnej škole Jána Kollára v Selenči, sa v nedeľu 22. mája zúčastnil 22. republikovej súťaže orchestrov základných škôl a základných hudobných škôl, ktorá sa konala na Karlovskom gymnáziu v Sriemskych Karlovciach. V rovnaký deň sa tu konala aj 33. republiková súťaž chórov. Orchestrík na tejto súťaži získal maximálnych 100 bodov a tým sa umiestnil na prvom mieste, čím potvrdil titul laureáta, ktorý bude mať aj nasledujúci rok. K prvej cene Orchestrík získal ešte aj špeciálnu cenu za interpretáciu a Dr. Juraj Súdi získal špeciálnu cenu ako dirigent. Po absolvovaní republikovej súťaže v Sriemskych Karlovciach selenčský Orchestrík sa zúčastnil 1. Detského festivalu ľudových piesní v Pivnici, na ktorom hudobne sprevádzal E33 spevákov.

Foto: R. Súdiová

Zo zasadnutia Zväzu ochotníkov Obce Stará Pazova

ZASADALO

Branislav Jovičić bude funkciu predsedu zhromaždenia vykonávať do ukončenia mandátu tohto vedenia

Oznamy

Jaroslav Čiep

Vovydavateľstve Matice slovenskej aktuálne vyšiel tridsiaty ôsmy ročník vedeckej recenzovanej ročenky Slováci v zahraničí. Ako sami uvádzajú, v predchádzajúcich rokoch si vzhľadom na lepšie nančnú situáciu mohli dovoliť túto ročenku zasielať na väčšie krajanské spolky a do knižníc grátis. Po reštrikciách rozpočtu pre MS museli pristúpiť ku (pre nich smutnému) kroku, kedy zborník nebudú môcť zasielať darom. Predsa sme sa nejako dostali k jej vydaniu, predovšetkým vďaka jej zostavovateľke Zuzane Pavelcovej. Ináč Slováci v zahraničí ako Zborník Ústavu pre zahraničných Slovákov Matice slovenskej začal vychádzať roku ešte 1971 a dodržiava pravidelnú peri-

odicitu dodnes. Ročenka Slováci v zahraničí vyšla vo Vydavateľstve Matice slovenskej v roku 2021 už po 38-krát. Čo v tejto edícii ročenka ponúka? „Ročenka sa orientuje na sté výročie narodenia Štefana Boleslava Romana. Obsahuje unikátnu štúdiu Pavla Pareničku venovanú ekonomickým teóriám Š. B. Romana a E. Löbla publikovaných v Zodpovednej spoločnosti a kvalitný biogra cký príspevok Petra Cabadaja. Okrem problematiky slovenského exilu zborník tradične prináša dolnozemskú problematiku. Štúdie Jána Babiaka a Štefana Chrťana zo Srbska re ektujú dejiny osídľovania i školstva v Kovačici, autor Ján Jančovic sa zameriava na trojsté výročie osídlenia Poľného Berinčoku. V úzadí neostala ani literatúra. Patrik Šenkár sa venuje poézii

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE

o schválení rozhodnutia o rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia dňa 15. 5. 2022 schválil rozhodnutie o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre projekt Výstavba zariadenia na prečerpávanie auto cisterien pre TGN a gazolin, vagón cisterien pre TGN, pumpovo-kompresorová stanica s elektrokomandnou budovou, systém na rekuperáciu pary, potrubia, rekonštrukcia zariadenia na prečerpávanie vagónových cisterien pre gazolin.

Nositeľ projektu je NIS, a. s., Nový Sad Blok Promet, Národného frontu 12, z Nového Sadu.

Rozhodnutie o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt sa môže dostať na nahliadnutie v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39) , na telefón 021/4874690 alebo zaslať otázky na adresu olivera.vucinic@vojvodina.gov.rs a natasa.knezevic@vojvodina.gov.rs.

Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE

o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov projektu na životné prostredie

Podnik WLINE a. s.,, z Belehradu, po splnomocnení nositeľa projektu A1 Srbija a. s., Belehrad, Milutina Milankovića 1 ž, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rádiostanice mobilnej telefónie NS2392 _01 NS _Sriemska Kamenica _3, Ul. Branislava Bukurova 33, v Sriemskej Kamenici, na katastrálnej parcele číslo 4135/10, k. o. Sriemska Kamenica, Mesto Nový Sad.

Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h.

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

40 www.hl.rsInformačno-politický týždenník

krajana z Rumunska Jána Chovanca, recenziu knižného diela výskumnej pracovníčky z Maďarska zameranú na Čabiansky kalendár pripravila Alžbeta Uhrinová. Kratšie biografie významných krajanov pôsobiacich v zámorí z pera Petra Cabadaja pripomínajú výročia Juraja J. Töröka, Ladislava Grosmana, Ladislava Gunderu, Jána L. Doránskeho, Frica Motošku

a Márie Maghútovej-Párovskej. Ročenka prináša vedecké i informačné výstupy zo špeci ckej oblasti výskumu krajanskej problematiky, ktoré v takejto podobe a zložení nere ektuje žiadne iné odborné periodikum či publikácia na Slovensku.“ Zborník záverom obsahuje i správu o činnosti Krajanského múzea MS počas roku 2021. Na dôvažok sú aj: heslár autorov, ktorí prispeli do zborníka, resumé po anglicky a pokyny pre autorov, ktorí sa v budúcnosti odhodlajú prispieť do ďalších ročníkov. Ročenku Slováci v zahraničí 38 s podnázvom Zborník Krajanského múzea Matice slovenskej v edícii Slovenský svet a v sérii Vedecké zborníky vydala Matica slovenská v Martine. Zlepená je do mäkkej väzby rozmeru 20 x 15 cm a vytlačená na ofsetovom papieri v rozsahu 208 strán. S vročením 2021 ju vytlačila tlačiareň Fork, s. r. o., v Martine.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/2009) zverejňuje

OZNÁMENIE

o schválení rozhodnutia o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia dňa 17.5. 2022 schválil rozhodnutie o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre projekt

Premena využitia logisticko-podnikateľského komplexu v seveso zariadenie, na k. p. č. 336/1, k. o. Nový Sad I, nositeľa projektu Savacoop a. s., Nový Sad, Ulica Teodora Mandića číslo 9.

Rozhodnutie o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt sa môže dostať na nahliadnutie v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39).

Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie

Nositeľ projektu PODNIK PRE OBCHOD A VÝROBU LESNINA S,  a. s., Belehrad – Nový Belehrad, Partizanske avijacije č. 14/6, ktorý v predmetovom konaní zastupuje AXIS GRAĐEVINSKI BIRO, a. s., Sriemska Kamenica, Vojvode Putnika číslo 79, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba obchodovo-skladovacieho objektu poschodovosti prízemie a poschodie (P+1) brutto vyvinutej stavebnej ploche 9.826,00 m2 s parkoviskom, na katastrálnej parcele číslo 287/28, v Ulici Veliki rit, číslo 173, k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad.

Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 23. mája 2022 schválila rozhodnutie číslo VI-501-340/22, že odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný.

Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. a na sajte Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs.

Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

Za

autor: JÁN BAŽÍK

1. časť tajničky

spodná časť nohy zvierat otvor

ufňukane ženské meno odrazuaký, ktorý ampér nebeská obloha

provizórna stena druh krivky hliník tálium číslovka okamihy

vpíšte Ť T čiže moc pulz obyvateľ Starej Pazovy

2. časť tajničky

pracovná schôdza spôsob konania kilopond eventuálne muž štádium vývinu vpíšte V E alt nástroj na písanie citoslovce kríky tekutina v tele predložka fosfor jeden z prstov Peć long play pokoj holmium západ hrôza pochopiť Zoroslav Spevák jeden (srb.) Uroševac

SMUTNÁ SPOMIENKA na

MICHALA FLORIANA

17. 3. 1951 – 25. 5. 2021 – 2022 z Báčskeho Petrovca

Spi sladko svoj večný sen, v spomienkach sme s Tebou každý deň.

Sledujte nás na našej vynovenej webovej stránke

SMUTNÁ SPOMIENKA

na milovaného manžela, otca a apkova

MICHALA ŠUSTERA 9. 7. 1943 – 25. 5. 2020 – 2022 z Pivnice

Zbohom nestihol si povedať, len žiaľ v srdciach nám všetkým zanechať. To, že čas rany zahojí, je len veľký klam, čím ďalej ubieha, tým viac chýbaš nám. Snívaj svoj večný sen, v spomienkach sme pri Tebe každučký deň.

Tvoji najmilší: manželka Anna, dcéry Anna a Miluška s rodinami

SPOMIENKA

na našich rodičov, starých a prastarých rodičov

z Báčskeho Petrovca

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

so sestrou

ANNOU BARTOŠOVOU

rod. Majtánovou v Hložanoch 27. 5. 1952 – 13. 5. 2022

Z Báčskeho Petrovca

Bolesťou a životnými ťažkosťami unavená 13. mája si navždy zavrela oči. Svojich najmilších si zanechala vo veľkom žiali. S láskou si na Teba a na naše spoločne prežité chvíle v rodičovskom dome bude spomínať Tvoja sestrička.

S Tebou sa lúči a v srdci Ťa bude zachovávať

Tvoja sestra Zuzana Sudická

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s našou spolužiačkou

ANNOU BARTOŠOVOU

rod. Majtánovou 1952 – 2022 Z Báčskeho Petrovca

Zostali nám spomienky na krásne chvíle mladosti, stredoškolské sny pre plnohodnotný život v dospelosti. Zostali nám spomienky pre pookriatie duše a mysle v súčasnosti.

Generácia maturantov školského roku 1971/72 Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci

TICHÁ SPOMIENKA

na našich milovaných

Sestra Katarína s rodinou manžela – apuška dcéru – sestričku 1. 1931 – 10. 5. 2020 – 2022 zo Starej Pazovy

rod. Agarskú 1. 2. 1959 – 10. 6. 2008 – 2022 staropazovskú rodáčku pochovanú v Nemecku 1. 1930 – 1. 11. 1996 –2022

Čas plynie, ale spomienka na Vás zostane večná. S láskou, úctou a vďakou si na Vás spomínajú: syn Daniel a dcéra Katarína s rodinami

Ten večný pokoj Vám prajeme a spomienku si na Vás navždy zachovávame.

S láskou si na Vás spomínajú: manželka a matka, dcéra a sestrička

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SAMUEL BENKA 7. 3. 1949 – 5. 5. 2022 z Báčskeho Petrovca

Až telo vrátim matke Zemi, cez poltár nebies otvorený, ku dušiam predkov vzlietnem. Za zvukov tichých, jemných tónov idem domov, majte sa tu, moji drahí, vo svetle lásky pekne. Ľubime Ťa!

Tvoji najmilší: manželka Slavica a dcéra Kristína s rodinou

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

Dňa 15. mája 2022 nás nečakane navždy opustil náš milovaný otec, starký a prastarký

JÁN RUMAN narodený 30. júla 1941 v Pivnici

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

Zostaneš navždy v našich srdciach a láska k Tebe nikdy nevyhasne.

Manželka Elenka, dcéra Elenka Grňová a syn Ján s rodinami

DROBNÝ OZNAM

KUPUJEM staré a nové perie, alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

SPOMIENKA na manželku, mamu, starkú a prastarkú

MÁRIU ĎUROVKOVÚ 13. 10. 1940 – 24. 5. 2015 – 2021 – 2022 z Kysáča

Cestou života musíme kráčať bez Teba, ale si predsa s nami v našich srdciach a spomienkach.

Manžel Ján a synovia Ján a Štefan s rodinami

Oznamy

SPOMIENKA

JÁN TURDEĽ

1. 2. 1941 – 30. 5. 2018 – 2022 z Hložian

Tichú spomienku si zachovávajú

manželka a dcéra s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA

na manžela a otca

MICHALA SÉČA

1944 – 2021 – 2022 z Pivnice

Opustil si nás náhle a nečakane, milý náš apo. Zostali nám už iba krásne spomienky spoločných chvíľ strávených s Tebou.

S láskou a úctou: manželka Anna a synovia Ondrej a Jaroslav

SMUTNÁ SPOMIENKA

na mamu, starkú a prastarkú

ANNU rod. Jagošovú 29. 5. 1949 – 29. 5. 2022 z Kysáča

Čas plynie, ale spomienky na Teba stále žijú.

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachováva: dcéra Anna Chrťanová s rodinou

SMUTNÁ ROZLÚČKA s našou starkou

ANNOU BARTOŠOVOU

rod. Majtánovou 27. 5. 1952 – 13. 5. 2022 z Báčskeho Petrovca

Na Tvoju dobrotu, lásku a starostlivosť nikdy nezabudneme.

Vnukovia Branislav a Pavel

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 20. mája uplynul rok, čo nás navždy opustil otec a starý otec

PAVEL ĎUROVKA 19. 11. 1933 – 20. 5. 2021 – 20. 5. 2022 z Kysáča

Už iba milé spomienky uchovať, s láskou na Teba spomínať, kvety z lásky na hrob dať, za všetko krásne Ti ďakovať.

Dcéra Mária, zať Ján a vnuk Miroslav

SMUTNÁ SPOMIENKA na mamu a starkú

ANNU ŠKURÁŇOVÚ rod. Jagošovú 29. 5. 1949 – 29. 5. 2021 – 2022 z Kysáča

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s tetou

ANNOU BARTOŠOVOU

rod. Majtánovou v Hložanoch 27. 5. 1952 – 13. 5. 2022 Z Báčskeho Petrovca

Tvoja dobrota bude navždy vrytá do našich sŕdc.

Na svoju tetu nikdy nezabudne.

Vladimír Sudický s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA na svojho otca PAVLA ĎUROVKU

19. 11. 1933 – 20. 5. 2021 – 20. 5. 2022 z Kysáča

Čas plynie a nevráti, čo vzal, zostali len spomienky a žiaľ. S láskou si na Teba spomína dcéra Ana

SMUTNÁ SPOMIENKA na manžela, otca a starého otca

ONDREJA KOLÁRA

1958 – 2021 – 2022 z Pivnice

Na Tvoju dobrotu, lásku a starostlivosť nikdy nezabúdame.

Dcéra Mariena Panićová s rodinou

Uplynul už rok, čo si nás nečakane opustil. Odišiel si od nás a my sme zostali vo veľkom žiali. Navždy budeš v srdciach a myšlienkach tých, ktorí ťa milovali.

Manželka Miluška, syn Zdenko a dcéra Adrijana s rodinami

44 • OZNAMY •www.hl.rs Informačno-politický týždenník

RTV Panoráma

TELEVÍZIA

Piatok 27. mája

20.00 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30)

20.30 Hore-dolu (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30)

22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35)

Nedeľa 29. mája

10.30 Zostrih z Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... z roku 2018, 3. časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35)

11.00 Dúhovka (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30)

11.30 Boh náš je láska (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00)

Utorok 31. mája

11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35)

17.30 Čaroslovník

Pondelok – sobota 18.00 Denník

Hore-dolu. V mládežníckom vysielaní divákom bude predstavená perspektívna kapela Deformitet. S mladým úspešným harmonikárom Vladimírom Halajom medziiným sa kreátori vysielania rozprávali i o jeho nedávnom vystúpení so známou slovenskou kapelou Kandráčovci. Predstavená bude literárna tvorba Alexandry Muhovej a bude tu i príspevok z návštevy kysáčskych futbalistov.

Dúhovka – Ján Husárik, maliar sna a smädu. Pri príležitosti nedožitých 80. narodenín v termíne Dúhovky odvysielaný bude portrét insitného maliara Jána Husárika z Padiny. K ústredným motívom jeho malieb patria banátska rovina, padinské studne, smäd ako metafora túžby po zmysluplnom živote a Trója. Ján Husárik bol maliarom samoukom, bez formálneho vzdelania, ale úplne odovzdaný svojmu umeleckému poslaniu.

Boh náš je láska. Vo vysielaní neprehliadnite príspevok zo slávnostných bohoslužieb pri príležitosti príchodu Slovákov do Kovačice, kde program spestrila skupina Kandráčovci zo Slovenskej republiky. Minulý víkend v Laliti inštalovali zborovú farárku Zuzanu Poničanovú a v Hložanoch sa uskutočnili misijné služby Báčskeho seniorátu.

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA

Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

TV PETROVEC

Pondelok – sobota

18.25 Začiatok vysielania 18.30 Dokumentárny lm 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený lm 19.50 Hit dňa, Reklamy

20.00 Filmy: Piatok 27. mája

– Kráľovná rieky

Sobota 28. mája

– Vitajte v džungli

Pondelok 30. mája

– Podozrivá

Utorok 31. mája

– Hviezdny prach

Streda 1. júna

– Navždy a ďaleko

Štvrtok 2. júna

– Druhá, alebo prvá 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Nedeľa 29. mája

17.00 Film: Legendárna partia 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Zakázané ovocie 24.00 Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix

Každý piatok 18.15 Výber z programu

TV Kovačica

Každú sobotu 18.15 Výber z programu

TV Pančevo

RÁDIO PETROVEC

Utorok – piatok 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná relácia na aktuálnu tému Nedeľa

10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí týždňa 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania

Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

TV STARÁ PAZOVA

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA

Utorok – piatok 18.00 Ohlásenie programu 18.10 Meniny 18.15 Na dnešný deň 18.30 Kultúrna pozvánka 18.45 Servisné informácie 19.00 Správy 19.30 Malé oznamy 19.45 Hlas ľudu (piatok) 20.00 Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia)

Sobota 15.00 Ohlásenie programu 15.10 Meniny, Na dnešný deň 16.00 Zvončeky – vysielanie pre deti 16.30 Malé oznamy 19.30 Malé oznamy 19.40 Príspevky v rámci výmeny

Nedeľa 7.00 Ohlásenie, Servis 7.30 Malé oznamy 8.05 Meniny, Na dnešný deň 8.30 Slovo nášho Boha 9.30 Malé oznamy

RÁDIO KOVAČICA

Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Nedeľa 29. mája

6.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Rozhovor so skupinou Kandráčovci

Utorok 31. mája

16.00 Divadelné predstavenie: Soirée Príspevky z archívu TVOK

Piatok 3. júna

Kultúrno-umelecký program

V kovačickom ríte, 1. časť

TELEVÍZIA PANČEVO

Nedeľa 29. mája

7.00 Repríza relácie Dobrý deň Streda 1. júna 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

RÁDIO NOVÝ SAD 3

Predpoludňajší program

Každý pracovný deň 8.00 – 10.00

Sobota 8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň

Nedeľa 8.00 Správy 8.05 Vysielanie pre dedinu 9.00 Správy 9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti

Popoludňajší program

14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota)

15.00 Správy

15.05 Rádiošport (pondelok)

Kronika našich osád (utorok)

Hudobné vysielanie (streda)

Inteen (streda o 16.00)

Súzvuky (štvrtok)

Z každého rožka troška (piatok)

Kaleidoskop (sobota)

15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa)

16.00 Motívy (nedeľa)

17.00 Rozhlasové noviny

17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota)

Nočný program

23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok)

24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

Šport

Posun vyššie v tabuľke

Ján Mučaji

MLADOSŤ – BAČKA 2 (3

počasie a Dni Petrovca, ktoré sa konali počas víkendu, prilákali pozoruhodný počet divákov do Vrbari na majstrovský zápas seniorov Mladosti, ktorí sa svojím dobrým výkonom odvďačili za darovanú dôveru. Vo Vrbare hosťovalo mužstvo FK Bačka zo Subotice, ktoré je založené v roku 1901 roku. Je to najstarší futbalový klub v Srbsku a aj v bývalej Juhoslávii. Toto mužstvo s dlhou športovou tradíciou prvýkrát hosťovalo v Petrovci.

Pekné

Zápas začal obozretne na oboch stranách. Hostia pohrozili v 5. minúte, keď strieľajú

ponad bránu. V 13. minúte Jakuš pekne preniká, prihráva Grkovićovi, ktorého strelu chytá brankár. Hrala sa 16. minúta, keď Požarev pekne chytil loptu a zo 17-metrovej diaľky presne strieľa na bránu a skóruje. O 3 minúty neskoršie Stojisavljević identickým gólom zvyšuje náskok domácich na 2 : 0. Pred koniec prvého polčasu Petrovčania zvyšujú svoje vedenie na 3 : 0, keď Požarev pekne centruje a Grković presne hlavou strieľa do brány.

V druhom polčase hostia aj ďalej s hostia nemohli prejaviť a ukázať svoju kvalitu. Hrala sa 75. minúta, keď hostia dali svoj prvý gól na zápase. Bol to dobrý rohový kop a presná strela hlavou Đurovića. V 83. minúte po rohovom kope kapitán Ožvát tra l brvno z vnútornej strany, loptu vybil mladý brankár hostí Ibraimović, ale lopta už prešla čiaru a týmto gólom Petrovčania potvrdili svoju výhru. Tréner Sovilj do konca zápasu dal šancu ukázať svoje vedomosti aj mladým náhradníkom Čiepovi, Stracinskému a Vrbovskému. V poslednej minúte zápasu hráč hostí Nenadović presne strelil

z veľkej diaľky, lopta sklamala Leňu a bol to konečný výsledok zápasu 4 : 2.

Po tomto kole Mladosť postúpila na 5. miesto v tabuľke a v nasledujúcom kole vo Vrbare privítala mužstvo zo Senty.

MLADOSŤ : Leňa, Ožvát, Beronja, Šproch (Vlastislav), Brajković (Čiep), Stojisavljević (Stracinský), Šišljagić (Vladisav), Grković, Šproch (Alexander), Jakuš, Požarev (Vrbovský); na lavičke zostal Đokić

Kohútiky Mladosti trénera Trabaka vo štvrtok 19. mája hosťovali v Čelareve a vyhrali 6 : 0. Dorastenci trénera Jakuša taktiež vo štvrtok vyhrali v Stapare celok Hajduka 4 : 1.

Vďalšom majstrovskom zápase v Medziobecnej lige Báčska Palanka, mužstvo pivnickej Slávie na svojom ihrisku privítalo menovkyňu z Bođan a výsledok tohto zápasu je 5 : 0, polčas 2 : 0 pre domácich. Samé stretnutie prinieslo priemernú hru, kde domáci predstavovali lepší celok. Keby útočníci domácich využili iba polovicu príležitostí, výsledok by bol dvojciferný. Hostia sa na tomto zápase iba bránili jednoduchým odkopávaním lopty ďalej od svojej polovice, bránili svoju sieť a po protivnícku bránu sa ťažko dostávali. Na druhej strane domáci mali drvivú prevahu počas celého zápasu, lebo sa väčšinou hralo

na polovici hostí. Prvá bránka padla už v 5. minúte. Bola to rýchla akcia domácich po pravej strane, kde nahodenú loptu prijal Kirti a poslal ju za chrbát brankára hosti Novakovića. V ďalšom priebehu hry za krátky čas sa útočníci domácich našli trikrát zoči-voči s brankárom no Čobrda, Bolehradský a Kirti tie šance nevedeli využiť. Konečne v 17. minúte Ogrizović z veľkej skrumáže loptu poslal do siete. Do konca polčasu sa útočníci domácich zastavovali ofsajdmi. Za celý prvý polčas hostia iba dvakrát prišli do trestného územia a mali aj jeden rohový kop.

V druhom polčase sa nič nemení. Domáci aj naďalej útočia a v 49. minúte Bolehradský konečne využil šancu a loptu poslal za chrbát hosťujúceho brankára. V 73. minúte po rýchlej a presnej akcii domácich po ľavej strane sa lopta našla v sieti hosťujúcich. Konečný výsledok tohto zápasu bol dosiahnutý v 80. minúte, bola to akcia po strede ihriska. Lopta v trestnom území prišla po Belániho, ktorý ju poslal do siete. Teba zdôrazniť, že keby v bráne hosti nebol naozaj pravý veterán (ročník 1964), výsledok tohto zápasu by bol omnoho lepší pre domácich. Za celý prvý polčas hostia ani raz vážnejšie nepohrozili pri bráne súpera, takže brankár domácich Šuster nemal žiadne

intervencie.

Zápas viedol rozhodca Boris Fekete z Hložian, ktorý nemal ťažkú prácu, v čom mu pomohli hráči oboch mužstiev.

SLÁVIA: Dávid Šuster, Vlastislav Kuchta (Beláni), Záskalický, Ogrizović, Benka, Bolehradský, Vinković, Petrović, Čobrda (Zabunov), Kirti, Vladimír Kuchta

Po tomto kole ja naďalej na prvom meste Tvrđava, ktorá má 55 bodov ako aj druhý Soko. Slávia je šiesta a má 41 bod, Kulpin je ôsmi – 26 bodov, Kriváň je deviati 23 body. Na nedeľu Slávia hosťuje v Malom Báči, kde sa stretne s domácou Mladosťou. Kulpín na svojom ihrisku uhostí mužstvo z Maglića, kým Kriváň hosťuje v Báčskom Novom Sele. teréne

Ján Šuster

SLÁVIA (P) – SLAVIJA (B) 5 : 0

Dolina lídra

Hostia boli úspešnejší od domácich. Tí zaznamenali len jednu výhru a hostia slávili na piatich zápasoch, čo sa nestáva často. Vedúci Radnički z Kovinu musel odročiť oslavu titule majstra, lebo body cestovali do Padiny. Spŕšku gólov diváci videli v Jabuke, kde posledná Jugoslavija prehrala od susedov z Kačareva. Po dlhšom poste Debeljačania vyhrali presved čivo Gajčanov, ale im to neznamená mnoho v obstáti v lige. Body za pokojnejší finiš majstrovstiev za chotárom získali Uljmania, Grebenčania a Dolovčania. Jediná remíza bola v Pančeve, kde bod záchrany odišiel do Pavlišu a domácim je bod malo. Tri posledné kola budú prebiehať v znamení boja o druhé miesto, ktoré vedie do baráže. Najbližšie k tomu sú Kačarevčania.

Výsledky 27. kola: Spartak 1911 – Partizan G. 4 : 0, Jugo slavija – Jedinstvo 3 : 5, Potporanj – Partizan U. 1 : 2, Sloga – Vulturul 0 : 1, Stari Tamiš – Crvena zvezda 3 : 3, Radnički –Dolina 2 : 4, Budućnost A. – Dolovo 2 : 3. Hajdušica bola voľná.

RADNIČKI – DOLINA 2 : 4 (1 : 2)

Padinčania prekvapili svojich hostiteľov, ktorí sa očakávanou výhrou chystali oslavovať titul majstra. Dolina aj tentoraz potvrdila skutočnosť, že proti najlepším vie i najlepšie zabojovať. Doli na dlho stúpala za vedúcim a

potom prišla séria slabých výsledkov. Mnohí znalci po merov v tejto lige t vrdia, že okrem vlastných chýb na vý sledky Doliny vplývali aj rozhodcovia, ktorí pískali

na škodu Doliny. Padinčania sa pri hosťovaní u budúceho majstra predstavili v dobrom svetle. Hostia z Padiny od za čiatku zápasu zahrali naplno, nebojácne a veľmi usilovne. Všetci hráči dali svoj maximum a boli tým lepším súperom. Už v 10.minute najlepší strelec M. Kelečević zavlnil sieť domáceho brankára a hostia sa dostali do vedenia. Dobre hrajúci hostia zdvojnásobnili vedenie gólom stredopoliara Mitkovského v 38.minute.Tesne pred ukonče ním prvého polčasu spoľahlivý Kolak odrazil loptu na kopačku Vujasinovića, ktorému nebolo ťažko skorigovať prednosť hostí a uzavrieť výsledok prvého polčasu.

Po prestávke hostia posilnili obranu a držali gólovú pred nosť. V 69. minúte Deliblaća nin predsa vyrovnal výsledok na 2 : 2. Hostia nepoľavili a všetci sa usilovali neprehrať. Obrana viac nepochybila a z dobre založených protiútokov, rýchly Ta nasković prenikol cez domácu obranu a dvomi gólmi zabezpečil Doline výhru. Domáci hráči nemohli

nič urobiť proti rozohraným a lepším hosťom. Rozhodcovia na čele s Nebojšom Santračom z Pavliša dobre viedli korektný zápas.

Keďže hráči Mladosti aj ces tovali k súperovi, ktorý je favoritom pre postup do Oblastnej ligy, nikto neočakával taký výsledok. Bieloblatčania odcestovali iba jedenásti do Mi hajlova a už od začiatku zápasu bolo vidno, že sa to neskončí dobre pre hostí. Od samého začiatku domáci tlačili na bránu hostí a bola len otázka, kedy sa začne spŕška gólov. Keďže mnohí štandardní hráči neprišli

na zápas, tréner Popov musel kombinovať tak, aby pokryl všetky pozície, no ale ani to sa nepodarilo.

V 27. minúte domáci sa dostali do vedenia, keď skó roval Gabrijel Isák a už v 30. minúte zdvojnásobnil Zambo.

V 34. minúte hostia faulovali vo svojej šestnástke Zamba, ktorý znovu skóroval z pokutového kopu. V 43. minúte do listiny strelcov sa zapísal aj Čurović a

do konca polčasu sa výsledok nemenil. V druhom polčase domáci pokračovali rovnakým tempom a už v 47. minúte skó roval Vorgić. Tréner domácich Makan urobil trojnásobnú výmenu hráčov a dal šancu tým, ktorí hrali menej počas majstrovstiev.

Domáci do konca zápasu ešte trikrát zatriasli sieť hostí, a to boli náhradníci Buka v 59. minúte a Konstantinov v 78.

V nedeľu 29. mája Dolina doma uvíta predposledný Stari Tamiš.

DOLINA: Králik, Čížik (Jan jović), Kolak, Stojkov (Hlav ča), Tanasković, Mitkovski, Abramović (Kočić), Kelečević, Radenković, Popović, Josi movski (Bančov)

minúte, a druhýkrát sa do zo znamu strelcov zapísal Isak v 90. minúte, a tak postavil konečný výsledok.

Bieloblatčania po tomto zá pase klesli na šieste miesto v tabuľke a na budúcu nedeľu na domácom trávniku privítajú mužstvo Naftagas z Boky.

MLADOSŤ: Perišić, Nécsov, Poničan, Jašin, Đurić, Šuľa, Szabó, Kalapiš, Šofranko, Vu kajlović a Džemailovski

Darko Sládeček

MIHAJLOVO

Ján Bokor

Náhradný brankár Dušan Králik vždy dáva maximum

Nadej umiera posledná

Matej Bzovský

Dôležitý

súboj zohrali minu lú sobotu mužstvá, ktoré sú vážne ohrozené zostu pom zo Srbskej ligy Vojvodina. Domácim mohlo toto dôležité stretnutie v ktorom boli pred sa favoriti, priniesť veľkú šancu zachrániť sa, čo sa právom oča kávalo, lebo v jesennom súboji na ihrisku povedľa zreňaninskej Skrobare, Staropazovčania výsled kom 4 : 1 priam deklasovali svojich sobotňajších súperov. Práve preto domáci mali nabehnuté na víťaz stvo, ktoré im mohlo dve kolá pred ukončením majstrovstiev priniesť pokojnejší spánok. Očakávania sa však nesplnili, takže sú teraz vážne ohrození prechodom do nižšej ligy, ale nádej zostáva, umiera predsa posledná...

Domáci mali dobrý vstup do zá pasu. Ubehli len 2 minúty, keď po rýchlej kombinácii Krkobabić vy sunul Živanvića, ktorý predbiehal svojho strážcu a potom peknou prízemnou strelou zasunul loptu

do siete ten toraz bezmoc ného brankára Lekića. Očaká vala sa nová t vrdá ofenzíva domácich, no namiesto toho prišiel nepocho piteľný pokles v hre zverencov trénera Vasića. Bolo veľa chýb v kontaktoch s kon centrovanejšími súpermi. Dlho sa v tejto časti hralo medzi šestnást kami, čo viac žičilo hosťom, ktorí sa dobre bránili a len občas sa presunuli na polovicu domácich, tiež bez gólových príležitosti, s očividným úmyslom získať jeden bod. To sa im aj podarilo vďaka pomoci aj hlavného rozhodcu Đumića z Báčskej Topoly a zvlášť jeho asistenta zo Subotice. Ťažšie zranenie spoľahlivého stopéra Ivetića už v 25. minúte prinieslo veľký problém, lebo bolo menej istoty v obranných radoch.

V druhom polčase domáci pô sobili o poznanie aktívnejšie, ale nepozornosť v zadných radoch sa im prvýkrát vypomstila v 58. minúte, keď brankár Stailković zbrkle intervenoval, čo využil Ilić a zblízka strelil loptu do siete. Ďalší šok pre domácich prišiel v 67. minúte, keď odcentrovaná lopta trafila ruku mladého Kuridžu a nariadenú jedenástku Bačvanski realizoval. Domáci sa snažili vyrov nať, tlačili hostí na ich polovicu a po veľkom úsilí sa im to podarilo v 77. minúte po peknej strele Živanovića. Pripravili si ešte dve šance na zabezpečenie výhry a jedna v samom závere priniesla,

žiaľ, anulovanie gólu Stevanovića. Po rohovom kope Maoduša a hlavičke Padjena obranca hostí takmer z gólovej čiary odrazil loptu na nohu dobiehajúceho Ste panovića, ktorý jej šikovne našiel cestu do siete. Radosť domácich pokazilo mávanie so zástavkou postranného rozhodcu, čo bolo nakoniec aj akceptované

Toto nesprávne rozhodnutie vyvolalo veľké rozhorčenie domá cich hráčov. Rozhnevaní obkľúčili rozhodcov a vďaka intervencii domácej ochranárskej služby ne prišlo k nepríjemnej situácii.

JednOTa: Stailković, Matović, ivetić (Žiža), Tmušić, Maoduš (Marinković), Stevanović, Ži vanović, Pilipović, Pađen, kr kobabić, kuridža (Milivojević)

Kúsok nádeje, že sa predsa môžu zachrániť, prichádza už v nedeľu, keď sa Jednota ocitne v Adorjane, kde si na pobreží Tisy zmeria sily s domácim mužstvom, ktoré po prehre v Šajkaši má tiež starosti so záchranou. Jednota je zatiaľ na 14. mieste s 31 bodov. Hajduk 1912 po výhre doma nad Tekstilcom z Odžakov nazbieral 33 body, Radnički zo Zreňaninu a Dinamo z Pančeva majú na konte 34, respektíve 37, Tisa 38 a to sú iba dve kolá pred koncom.

Potroch prehratých zápa soch sa kysačskej Tatre opäť začalo dariť. V stredu 18. mája zohrala v rámci 25. kola zápas s mužstvom Fruškogorac, ktoré porazila s výsledkom 6 : 0.

Už od samého začiatku zápasu bolo vidieť väčšiu energickosť pri mužstve kysáčskej Tatry. Prvá príležitosť skórovať sa vyskytla už v prvej minúte, no lopta letela ponad brvno. V 6. minúte v pro tiútoku Živanov z polovice ihriska strieľal na Đorđevića, ktorého strelu bráni brankár mužstva

Fruškogorac. Z rohového kopu sa v 30. minúte lopta do stala priamo k vyso kému Šmitovi, ktorý hlavičkoval a dostal mužstvo do vedenia, čo motivovalo hráčov intenzívnejšie pokračo vať v hre. Už o niekoľko minút sa podarilo Đakovićovi presnou strelou ponad brankára vsietiť ďalší gól. Hostia počas prvého polčasu iba raz vážnejšie zahrozili a to priamo z rohového kopu, no lopta letela ponad brá

nu. S výsledkom 2 : 0 sa ukončil prvý polčas zápasu. Hneď na začiatku druhého pol času obe mužstvá mali rovnaké až identické šance, no nepresnosť hráčov ich stála nové góly. V 48. minúte Grubović centruje, loptu chytá Radin a z 5-metrovej vzdia lenosti skóruje. O desať minút Đaković dáva štvrtý gól pre Tatru. Dobrú príležitosť využili domáci, keď Radin po pískaní fau

lu strieľal z polovice ihriska rovno na brankára, ktorý loptu odbil, ale ju chytil Grubović a skóroval. Pred koncom zápasu Ožvát po pravej strane asistoval Marojevićovi a ten dal posledný gól v tomto zápase.

TaTR a : kosturanov, Šmit, Đorđević, Petrović, Živanov, Radin, Laković, Grubović (Marojević), Svitić (Ožvát), Đaković, apić

JedinSTVO – TaTR a 0 : 3

V nedeľu 22. mája ky sáčska Tatra hrala ďalšie kolo proti mužstvu Jedinstvo, ktoré sa aktuálne nachádza na poslednom mieste v tabuľke. Hosťujúce mužstvo v Gospođin coch aj teraz hralo kvalitný futbal. V prvom polčase mali tak hostia,

ako aj domáci šance, ktoré však nevyužili. V druhom polčase pre Tatru skórovali Svitić (51. min.), Laković (60. min.) a Radin (83. min.).

V nedeľu Tatra zohrá zápas na domácom trávniku s mužstvom OFK Futog.

Pavel Kocka

TaTR a – FRUŠkOGOR aC 6 : 0

FUTBALOVÁ KRONIKA NAŠICH DEDÍN

Výsledky majstrovských zápasov našich klubov zohraných v sobotu 21. a v nedeľu 22. mája. VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA

28. kolo:

ŠÍD: RADNIČKI – SLOGA (Erdevík) 2 : 0

Erdevícka Sloga je na 5. mieste a má 44 bodov, kým Radnički má 42 bodov a nachádza sa na 6. mieste.

SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

27. kolo:

BAČKI GRAČAC: Borac – NAŠA HVIEZDA (Silbaš) 1 : 1 Silbašská Naša hviezda má 37 bodov a nachádza sa na 9. mieste, kým Hložančania sú na

GJK BÁČSKY PETROVEC

13. mieste a majú 31 bodov. ZREŇANINSKÁ OBLASTNÁ LIGA

27. kolo:

ALEKSANDROVO: Borac – AŠK (Aradáč) 3 : 2 Aradáčania sa nachádzajú na 10. miesto a majú 29 bodov.

PRVÁ BELEHRADSKÁ LIGA –A SKUPINA

24. kolo:

BOĽOVCE: POSAVAC TIŠMA –Rakovica (Belehrad) 2 : 1 Boľovčania sa nachádzajú na 8. mieste v tabuľke a majú 34 bodov.

Športová Domiáda 2022

Jaroslav Čiep

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – ZÁPADNÁ SKUPINA

24. kolo:

OPOVO: Omladinac 1927 – MLADOSŤ (Vojlovica) 2 : 2 Vojlovická Mladosť sa nachádza na 7. mieste a má 26 bodov.

OBECNÁ LIGA ALIBUNÁR –PLANDIŠTE

16. kolo:

JÁNOŠÍK: JÁNOŠÍK –Dobrica (Dobrica) 4 : 3 Jánošíčania sa nachádzajú na 3. mieste a majú 29 bodov.

OBECNÁ LIGA ŠÍD

16. kolo: ILINCI: Borac – JEDNOTA (Šíd) 4 : 0 ĽUBA: JEDNOTA – Napredak (Vašica) 0 : 4

BINGUĽA: OFK BINGUĽA – Omladinac (Batrovci) 4 : 3 Jednota zo Šídu sa nachádza na 4. mieste a má 24 bodov, Ľubania klesli na 7. miesto a majú 18 bodov, kým OFK Binguľa je na 8. mieste a má 17 bodov.

Podľa webovej stránky: srbijasport.net: V. Hudec

Každý

rok v Srbsku je aj súťaž stredoškolských internátov. Pokrajinská úroveň súťaže sa uskutočnila už po 25. krát. Pokrajinské stretnutie stredoškolských domovov, čiže tzv. Domiáda, tohto roku bola kon-

com marca v Apatíne. Okrem tejto tzv. kultúrnej Domiády, petrovskí internátčania sa chystali aj na športovú Domiádu, ktorá sa tohto roku uskutočnila v apríli v Sriemskej Mitrovici ako 25. športové stretnutie stredoškolských internátov.

Domiády v Sriemskej Mitrovici

9. apríla sa zúčastnili žiaci z 11 miest (internátov) a súťažilo sa v 6 športových disciplínach –strelectvo, šach, volejbal, futbal, basketbal a stolný tenis. Žiaci Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom účinkovali v dvoch kategóriách – v strelectve a v šachoch. Prípravy žiakov mal na starosti správca žiackeho domova, profesor telesnej výchovy, Pavel Turan. Petrovský strelecký tím v ka-

tegórii vzduchovka tvorili Martin Zvara, Andrej Dudáš a  Miroslav Zvara a keďže mali precízne mušky, obsadili 2. miesto. Martin Zvara individuálne tiež obsadil 2. miesto. V disciplíne šach individuálne súťažil Stefan Trkulja. Pedagogický dozor na Domiáde tvorili správca Pavel Turan a Tatiana Topoľská, ktorá nám aj poskytla tieto informácie.

Foto: archív GJK

ĎALŠIE ÚSPECHY SELENČSKÝCH STOLNÝCH TENISTOV. Žiaci Základnej školy Jána Kollára zo Selenče, zároveň členovia Stolnotenisového klubu Selenča – Dávid Čapanda, Kristián Trusina a Marián Sabo, spolu s profesorom telesnej výchovy Samuelom Vitézom a trénerkou Nadou Banjac – sa zúčastnili na 9. SOŠOV olympiáde, ktorá bola organizovaná v Zreňanine od 19. do 22. mája. Súťaž v stolnom tenise prebiehala v piatok 20. mája, keď súťažilo 8 škôl, výhercov na školských vojvodinských oblastných súťažiach. Juhobáčsku oblasť v kategórii chlapcov základných škôl v stolnom tenise predstavovala aj ZŠ Jána Kollára zo Selenče a v individuálnej kategórii chlapcov bol predstaviteľom Dávid Čapanda. Žiakom ZŠ Jána Kollára sa podarilo získať prvé miesto v skupinovej kategórii a v individuálnej Dávid obsadil druhé miesto.

M. Pap

Vzdelávanie detí ako základ rybárstva

Miroslav Pap

Natakzvanom pivnickom jazere, ktoré spravuje Združenie športových rybárov Kapor, sa v sobotu 21. mája konal kemp pre mladých rybárov. Totiž počas roku členovia združenia aktívne pracujú na vzdelávaní detí v love rýb, no tentoraz organizátorom kempu bol Športový rybársky zväz Carp Master 021 z Nového Sad.

Cieľom vzdelávania bolo priblížiť deťom techniku a taktiku moderného rybolovu s dôrazom na zachovanie rybích kapacít v jazere a vodných plôch všeobecne. Celodenného kempu sa zúčastnilo okolo 50 detí, ktorým skúsení rybári objasňovali základy lovenia

kapra. Náklady na celé podujatie – prenájom jazera, občerstvenie, návnady a darčeky znášal organizátor. Registrácia na podujatie prebiehala prostredníctvom e-mailu a bez výnimky sa mohol každý zaregistrovať. Rodičia nemali žiadne výdavky a boli povinní iba priviesť svoje deti.

„Jazero v Pivnici sme predtým ako rybári navštívili mnohokrát

a vždy nás pekne členovia ZŠR Kapor pohostili. Týmto kempom sme získali aj pekný základ detí, ktoré budú pokračovať v ďalších aktivitách. To bol dôvod, prečo sme prvé vzdelávanie urobili v Pivnici. Kapor bol počas kempu v nerese a o potravu nemal záujem ako aj vždy, no napriek tomu sa nám podarilo uloviť pár krásnych kusov od 11 do 20 kilogramov a niekoľko

menších amurov hmotnosti 3 až 5 kilogramov. Po tejto akcii nezostaneme, ale je naším cieľom realizovať do septembra dva tréningy mesačne. Práve obdobie prázdnin by sme takto produktívne využili a pravdupovediac, v tom období je najlepší lov kaprov,“ zhodnotil Stojan Radosavljević, predseda Športového rybárskeho zväzu Carp Master 021. lepšie futbalové časy v Kovačici. Treba zdôrazniť, že tradícia do roku Veteráni kovačickej Slávie: Stojanac, Ďurkovský, Válovec, Cicka (Šepo), Tomáš, Širka, Dudáš V., Cicka J., Svetlík, Dudáš st., Bartoš a tréner prof. P. Urban. Striedali: Cicka P., Cicka M., Cicka D., Garaj, Puškár, Jovnáš, Benka, Gajić, Lipták a Šain..

P. Urban

JARNÝ BEH ŽIAKOV ZŠ MLADÝCH POKOLENÍ sa udial v nedeľu 22. mája predpoludním v rámci programu osláv 220. výročia založenia Kovačice. Zúčastnilo sa zhruba 300 žiakov všetkých ročníkov, ktorí bežali zodpovedajúce dráhy od 200 do 1 000 metrov. Najlepší bežci dostali diplomy. Na fotogra i: najrýchlejší žiaci s profesormi telesnej výchovy v Športovo-rekreačnom stredisku Slávia.

P. Urban

Miroslav Pap

Dní Petrovca nedeľný program bol koncipovaný a orientovaný prevažne na športové aktivity, ktorých bolo pomerne dosť. No chronologicky však začneme sobotou, keď boli v Športovo-rekreačnom stredisku Vrbara odohrané dva zápasy. Prvý hrali tí najmenší futbalisti – kohútiky, narodení v roku 2011. Súťažili domáci Petrovčania, nad ktorými však prevahu

V rámci

mali futbalisti FK Bač Tvrđava s konečným výsledkom 4 : 5. Na rovnakom mieste bol aj zápas veteránov FK Mladosť, ktorí hrali proti FK Elan zo Srbobranu. Aj v tomto zápase Mladosť prehrala s výsledkom 4 : 3. V nedeľu sa športový program začal na kanáli DTD pri rybárskej chatke, kde sa konala súťaž žiakov ZŠ Jána Čajaka v love

rýb udicou na plavák. Podľa vekovej kategórie súťažiaci boli rozdelení do dvoch skupín. V skupine od 1. po 4. triedu súťažilo 8 rybárov a v skupine od 5. po 8. triedu 5 rybárov. V mladšej skupine 1. miesto obsadila Valentína Báďonská, 2. miesto Hana Abrahámová a 3. miesto Boris Kuľa. V staršej skupine 1. miesto získal Andrej Brňa, 2. miesto Boris Varga a  3. miesto Ján Zajac. Organizátorom súťaže ako aj po minulé roky bolo Združenie športových rybárov Karas.

V Loveckom dome Lesík sa už tradične počas Dní Petrovca organizuje súťaž v streľbe do hlinených terčov. Tohto roku sa do súťaže zapojilo 45 lovcov – strelci

juniori, seniori a veteráni. Zo skupín boli najúspešnejší strelci z Tovariševa, na druhom mieste bolo Plandište a na treťom Srpski Miletić. Z jednotlivcov v kategórii juniorov na 1. mieste je Zoroslav Brtka, na 2. Vukašin Lukić a na 3. mieste Ján Pavčok; zo seniorov: 1. miesto Laslo Atila, 2. Branislav Grozdić a 3. miesto Gena Kozarev; z veteránov: 1. miesto Janko Krnáč, 2. Cveta Ostojin, a 3. miesto Ilija Mitrović. Organizátorom súťaže bolo Strelecké združenie Lesík.

Rybári ako aj lovci pre gastronomických labužníkov prichystali rybacie špeciality, ako aj paprikáš z diviny.

V telocvični základnej školy od 10. hodiny sa konal turnaj v stolnom tenise, presnejšie Memoriál Jaroslava Báďonského, ktorý členovia tamojšieho Stolnotenisového klubu Mladosť organizujú od roku 2008. Turnaja sa zúčastnili šiesti hráči z Petrovca a Palanky. Prvé tri miesta v súťaži obsadili hráči z Báčskej Palanky, štvrté Ján Topoľský a piate Martin Pucovský z Báčskeho Petrovca.

z Báčskeho Petrovca, Hložian, Tovariševa, Kikindy, Zmajeva, Srbského Miletića, Plandišta, Karavukova, Žitišta, tiež dedín Barice a Sakule. Súťažilo sa skupinovo a jednotlivo

Do koncepcie nedeľného športového programu boli zaradené aj dva futbalové zápasy, no tie boli pre domácich Petrovčanov úspešnejšie než sobotňajšie. Predpoludním si sily zmerali pionieri petrovskej Mladosti a pionieri silbašskej Našej hviezdy. V tomto zápase boli úspešnejší domáci s výsledkom 1 : 0. Popoludní trávnik patril seniorom v zápase medzi FK Mladosť a FK Bačka 1901. Výsledok tohto zápasu bol 4 : 2 pre Mladosť.

ŠPORTOVÝ PROGRAM NA DŇOCH

Úspešní pionieri petrovskej Mladosti

Prvý