Úspešný prvý ročník

DNI PIVNICE 2022 Úspešný prvý ročník

Miroslav Pap

Dni Pivnice sa Miestny odbor Matice slovenskej rozhodol zorganizovať po prvýkrát. Bol ich hlavným iniciátorom a k organizácii sa pripojili takmer níčka MOMS Tatiana Naďová, o hudobné body sa postaral Komorný zbor Nádeje a primeraný text o význame zachovania etnického pôvodu prečítala Anka Žihlavská. Cieľom výstavy bolo prezentovať zachovaný tradičný odev Slovákov

Gastronomické špeciality boli rýchlo vypredané Účastníci hudobno-recitačného programu

v Pivnici, pričom svoje miesto na výstave mali aj srbskí obyvatelia, ktorí vystavili časti tradičného svadobného odevu.

Kultúrno-umelecký program po výstave pokračoval v dome kultúry. Jeho obsahom boli spevácke a tanečné body všetkých zložiek Slovenského kultúrno-umeleckého spolku Pivnica, srbského Kultúrno-umeleckého spolku Ruža a Komorného zboru Nádeje. Texty o histórii Pivnice prečítala Danica Vŕbová a napísala ich Gabriela Gubová Červená. Organizáciu kul-

všetky spolky, cirkvi, združenia, športové kluby. Celodedinské oslavy sa konali od 1. do 3. júla a bezpochyby ich možno nazvať úspešnými. Niesli sa v znamení tolerancie, multietnickosti a multikultúrnosti. Každý priložil ruku k dielu a výsledok bol prekvapujúci.

Úvodným podujatím v piatok 1. júla v miestnostiach hasičského spolku bolo otvorenie výstavy tradičného odevu Pivničanov, ktorú nainštalovali členky spolku žien. V rámci otváracieho programu sa prítomným prihovorila predsed-

Členky KZ Nádeje pri otvorení troch výstav v divadelnom foyeri

Pre deti bola prichystaná dielňa

túrno-umeleckého programu mal na starosti pivnický MOMS. V rámci otváracieho programu Tatiana Naďová, predsedníčka MOMS v Pivnici, zdôraznila: „Pre každého človeka jeho rodina, rodisko niečo znamená, naň si spomína. Krásne spomienky nás priam volajú, aby sme si ich pripomínali a vážili si ich. Aj keď niekam odcestujeme alebo sa presťahujeme, tu vždy bude náš domov. Miesto, kam sa vždy znova a radi vrátime. V Pivnici pôsobia dnes početné inštitúcie, združenia, spolky, kluby, úspešní a chtiví jednotlivci. Každý z nich má svoju náplň pôsobenia a hrdí sa výsledkami svojej práce. Preto si Pivnica svoje dni zaslúži.“

V pokračovaní piatkového večera bola na nádvorí hasičského spolku ľudová veselica, o ktorú sa postarali pivnickí muzikanti. Zorganizovali ju členovia Klubu poľnohospodárov a pomohli im aj členovia Dobrovoľného hasičského spolku.

PROGRAMOVO BOHATÁ SOBOTA

Sobotňajší program začal tiež v hasičskom spolku, kde pivnické kuchárky a tortárky predávali rôzne druhy tort, koláčov, pečív, ako aj plnenú papriku. Na trhovisku boli vystavené rôzne produkty: tašky, šálky, kvetiny, dekoratívne predmety, odevné súčiastky, mydlové a stuhové dekorácie, med, syr, organické výrobky a pod. Treba však zdôrazniť, že o oba bazáre návštevníci prejavili veľký záujem. Ale hlavne o gastronomické lokálne pochúťky, ktoré boli za veľmi krátky čas aj vypredané. Preto je však isté, že ponuka o rok bude zdvojnásobená, keďže tohto roku počet návštevníkov týchto dvoch akcií bol veľmi veľký.

Počas celého dňa boli otvorené aj priestory školy Malac genijalac. Realizovaná tu bola kreatívna dielňa, ktorú viedla Drahuška Nímetová. Deti si tu vyskúšali výrobu rôznych dekoratívnych predmetov, vyrobili si slamky na pitie, s ktorými robili aj bubliny. Podobné dielne sa v škole Malac genijalac v Pivnici konajú pravidelne a je o ne veľký záujem. V priestoroch školy si návštevníci mohli pozrieť

aj lego výstavu a so samotnými hračkami sa mohli hrať od 15. do 18. hodiny. Potom sa v slávnostnej sieni Základnej školy 15. októbra začal hudobný koncert dvanástich

Na výstave tradičného odevu

žiakov, ktorí chodia do hudobných škôl. Podujatie tvorí zmes hudobných a recitačných bodov. Obecenstvo si mohlo vypočuť skladby interpretované na husliach, flaute, klavíri, gitare a akordeóne.

V rámci tohto podujatia bolo aj vyhodnotenie konkurzu o najstaršiu fotografiu Pivnice. Spoločne 16 žiakov zaslalo fotografie a z toho najstaršie a najkrajšie, ktoré ocenila porota, zaslali: Anna Dingová, Tomáš Kámaň a Valentína Cigániková. V kategórii študentov je to Patrícia Kmeťková. Podujatie moderovala Vesna Kámaňová, zdôvodnenie poroty prečítala Gabriela festivalu DIDA, spomienková výstava fotografií Jozefa Chrčka a Jána Kmeťka pod názvom DIDA dáva divy a do tretice to bola výstava 15 rokov divadla Janka Čemana. O nainštalovaných výstavách hovoril Vladimír Brňa a hudobne vystúpil Komorný zbor Nádeje. Po tomto nasledovalo divadelné predstavenie Pusťte basu do rozhlasu. Záver sobotného dňa patril veselici pri máji na rohu ulíc Rybárskej a Štefánikovej, presnejšie na tzv. Valkárskom kraji. Tradičné váľanie mája prilákalo aj tohto roku veľa Pivničanov.

NEDEĽNÝ PROGRAM TVORILI PREVAŽNE

NÁBOŽENSKÉ A ŠPORTOVÉ OBSAHY

Slávnostné bohoslužby sa konali doobeda v evanjelickom a pravoslávnom kostole, v Baptistickej, Evanjelickej metodistickej a Kresťanskej adventistickej cirkvi. Týmito bohoslužbami bola vyjadrená aj určitá multikonfesionálnosť, ktorá v Pivnici funguje na základe tolerancie.

Z kultúrno-umeleckého programu

Gubová Červená a prítomným sa prihovorila aj predsedníčka MOMS Pivnica Tatiana Naďová.

V sobotu v dome kultúry boli otvorené tri výstavy: retrospektívna panelová výstava 25 rokov

V pravoslávnom kostole bola aj Vidovdanská detská duchovná akadémia, ktorá bola rozdelená na dve časti. Tou prvou bola duchovná časť v kostole, v rámci ktorej vystúpili deti s recitáciami

Bohatá ponuka na bazári

a hudobnými bodmi, po nej sa všetci presunuli pred kostol, kde mali najmenší tanečníci KUS Ruža filmy, ktoré sa týkajú bezpečnosti v jazde. Organizátorom prednášky bol Motoklub Mugger Riders.

Otvárací program výstavy tradičného odevu

tanečné vystúpenie. Akadémiu navštívili aj predstavitelia MOMS. Posledným podujatím v rámci Dní Pivnice bola prednáška o bezpečnej jazde na motocykli. Prednáška sa konala v dome kultúry a v rámci nej premietali aj

Prvý ročník Dní Pivnice by sa dal ocharakterizovať ako úspešný, vzhľadom na to, že všetky podujatia boli realizované, ale aj veľmi navštívené. Nasledujúci ročník Dní Pivnice je už naplánovaný na víkend od 30. do 2. júla 2023.

Spevokol na slávnostných bohoslužbách (Foto: I. Zabunov)

V ZŠ T. G. MASARYKA V JÁNOŠÍKU Veselý koniec školského roka

Vladimír Hudec

Školský rok za sebou majú aj žiaci Základnej školy T. G. Masaryka v Jánošíku. Sám koniec školského roka a začiatok prázdnin budú určite pamätať aj vďaka nevšednému výletu, keď spolu so svojimi učiteľmi a inými zamestnancami školy odcestovali do Smedereva, do tamojšieho akvaparku, a strávili príjemné chvíle v kúpačke. Okrem toho návštevu Smedereva využili aj na edukačné aktivity, čiže navštívili Smederevskú pevnosť, kde sa zoznámili s kúskom dejín Smedereva a okolia. Chvályhodné je, že si tento výlet jánošícki žiaci sami vy nancovali. Totižto dovali sami, čiže žiacky parlament.

Nuž a tento výlet trochu posunul tradičný program, ktorý obyčajne býva v posledný školský deň, a uskutočnili ho dva dni neskoršie, vo štvrtok 30. júna. Program prebiehal vo veselej nálade. Bolo tam spevu, tancov, žartov, divadelných scénok, hlavne s prianím, aby aj prázdniny boli také veselé, aký bol program. Diváci, ktorí sieň domu kultúry

Jánošícki žiaci na Smederevskej pevnosti

V akvaparku sa občerstvili všetci: žiaci, profesori, školníci

programu divadelných scénok, recitácií a iných bodov sa podieľal celý kolektív tejto školy.

Treba povedať i to, že aj tento program je vo funkcii pestovania ľudových tradícií, keďže v škole trvajú na tom, aby sa okrem tanečníkov do ľudových krojov obliekli aj speváci, od čoho sa v minulých rokoch začalo upúšťať. Aj týmto spôsobom deťom od malička chcú vštepovať zvyk obliekania kroja. Ktovie, možno títo malí tanečníci a speváci sú budúci folkloristi, ktorí rozprúdia činnosť už niekoľko rokov nečinného KUS Jánošík. Foto: z archívu školy

celý výlet, čiže prepravu a vstupenky do akvaparku zaplatili prostriedkami, ktoré zarobili predajom vlastných výrobkov na Vianočnom bazári. K týmto prostriedkom pripojili aj peniaze získané predajom sekundárnych surovín, čiže plechoviek, ktoré počas roka zbierali a predali. Treba povedať, že do tejto akcie boli zapojení aj viacerí občania, ktorí doma zbierali plechovky a donášali ich do školy. O tom, ako strovia prostriedky, rozhovyplnili do posledného miesta, mali príležitosť vidieť aj choreogra u Kataríny Mosnákovej Bagľašovej Gágali, gágali húsky na ulici v podaní DFS Jánošíčok. Nacvičili ich profesorky Saňa Žiaková a Valentína Šterbová. Bola to svojrázna generálna skúška pred vystúpením na Detskom folklórnom festivale Zlatá brána v Kysáči. Spevy a hudobnú časť programu mal na starosti profesor hudobnej kultúry Ján Dišpiter, avšak v nacvičovaní

Účastníci programu

ZÁKLADNÁ ŠKOLA JÁNA ČAJAKA v BÁČSKOM PetrOvci Maturitný večierok tohtoročných ôsmakov

Jaroslav Čiep

Ešte jedna generácia žiakov – malých maturantov – ukončila svoje školské vzdelávanie v Základnej škole Jána Čajaka v Báčskom Petrovci. Naposledy sa po v programe, lebo sú stále s ňou v kontakte a považujú ju za svoju spolužiačku.

Túto generáciu v nižších ročníkoch učili títo učitelia: Vlasta Lekárová, Danka Nakićová, Vlastislav Urbanček a Mariana Topoľská. Tých Množstvo krásnych a neopakovateľných spomienok na tento čas nás bude sprevádzať počas celého nášho života. Čaká nás veľká skúška dospelosti, na ktorú sa budeme musieť veľmi usilovne a svedomito pripraviť. Avšak je tu niekto, kto sa na vás naučili.“

Potom vyzvali riaditeľku školy Zdenku Dudićovú, aby sa prihovorila. Riaditeľka po príhovore vyzvala triedne učiteľky, aby vyvolali svojich žiakov, ktorí sa slávnostne predstavili prítomnému publiku. Následne boli

Generácia tohtoročných petrovských malých maturantov

ukončení záverečných skúšok a všetkých formalít táto generácia rozlúčila so školou, so svojimi učiteľmi a navzájom v sobotu 2. júla v aule školy maturitným ôsmackým programom, ktorý koncipovali so svojimi triednymi učiteľkami Jarmilou Pantelićovou, Danielou si malí maturanti na večierku tiež primerane uctili.

V úvodných slovách žiakov bolo počuť: „Dnešný večer je slávnostný a výnimočný, navždy zostane zakorenený hlboko v našich spomienkach. Stretávame sa v duchu sviatočnej slávnosti, aby sme sa

Pedagógovia a rodičia

Markovou, Branislavou Bukvićovou a Janou Kopčokovou-Gániovou.

Dokopy ich bolo 21 žiakov v triede 8. a, 19 žiakov vo 8. b, 7 žiakov vo 8. c a v kombinovanej triede ešte jedna žiačka. Spolu túto generáciu tvorí 48 maturantov. K tomu je aj jedna žiačka, ktorá sa v druhom polroku presťahovala s rodinou do Slovenskej republiky a na ich pozvanie sa fotografovala s nimi na tablo a prijala pozvanie i účinkovať rozlúčili s bezstarostným žiackym životom v základnej škole. Osem rokov ubehlo veľmi rýchlo. Často sme chceli rýchlo dospieť, no teraz si uvedomujeme, ako sa nám ťažko opúšťa toto útulné hniezdo. Ale už nám narástli krídla a my musíme vylietnuť a získavať nové skúsenosti. Nejeden z nás má ešte pred očami svoje spomienky na prvý ustráchaný deň v škole, či nejaké vystúpenie, alebo účasť na súťaži. dnešný večer tešil spolu s nami. Sú to naši drahí rodičia, ktorým sa chceme srdečne poďakovať, lebo vždy stáli pri nás a pomáhali nám, prežívali s nami naše úspechy a neúspechy. Bez vás by sme neboli tu. Preto, drahí rodičia – veľká vám vďaka. Veľká vďaka patrí našim triednym učiteľom, ako i všetkým ostatným učiteľom, ktorí nás nielen vzdelávali, ale i usmerňovali správnym smerom. Uznávame, niekedy to s nami nebolo ľahké, ale dúfame, že vám za tieto roky strávené s nami nepribudlo udelené odmeny – Vukove diplomy – tie prijalo 15 žiakov a vyhlásili aj žiačku generácie. Ňou sa stala Tatiana Filipovićová, ktorá sa tiež prihovorila a poďakovala za toto ocenenie.

Žiaci si sami prichystali videobeam – fotky a videá so spomienkami zo školských dní. V hudobných bodoch na inštrumentoch hrali Marta Milašinovićová a Abigail Marta Eliášová a pieseň generácie nacvičila, text napísala a zhudobnila učiteľka hudobnej kultúry Nina Mostarská-Lečićová.

Nositelia Vukovho diplomu

veľa vrások na tvári. Vďaka vám, že ste nám tolerovali mnohé neresti. Sľubujeme vám všetkým, že sa pokúsime nesklamať vaše nádeje a v čím lepšom svetle budeme reprezentovať všetko to, čo sme sa od

Záver tradične patril valčíku maturantov s rodičmi. Po programe bola zábava žiakov v reštaurácii v blízkosti školy, ktorú zorganizovali rodičia a pozvali i triednych učiteľov a riaditeľku.

Dajana Gašparovská, štvrtáčka, ZŠ Jána Kollára, Selenča

Dajana Pavlovová, štvrtáčka, ZŠ Jána Kollára, Selenča

Spomienky na školu na školu Milí

kamaráti, hoci si už užívate letné prázdniny, ešte si s krásnym pocitom spomínate na svoju školu. Týka sa to v našom Kútiku štvrtákov, ktorí ukončili nižšie ročníky základnej školy a od jesene sa presúvajú do vyšších. S pocitom vďačnosti a úctou si spomínajú na svojich učiteľov a na samotné začiatky v základnej škole. Štvrtáci zo Selenče nám zaslali vydarené ilustrácie pestrých pozvánok, azda na rozlúčku s prvými štyrmi nezabudnuteľnými rokmi školy. Krásne leto a nezabúdajte na svoj Detský kútik! Katuša

Katarína Javorníková, štvrtáčka, ZŠ Jána Kollára, Selenča

Zina Ďurčianska, štvrtáčka ZŠ Jána Kollára, Selenča

Laura Lojdlová, štvrtáčka ZŠ Jána Kollára, Selenča

Končíme štvrtý ročník

Tieto štyri roky boli najkrajšie štyri roky v mojom živote a mnoho toho sa udialo. Prvý a druhý školský rok boli veľmi dlhé. S tým, že sme v druhom ročníku v druhom polroku boli online pre koronu. Bolo ťažšie, ale sme aj to zdolali. V treťom ročníku sme dostali novú pani učiteľku. Bolo to pre nás nekaždodenné, lebo všetci ostatní mali tú istú pani učiteľku od 1. do 4. ročníka, no ale nevedeli sme, že vo štvrtom ročníku dostaneme zase novú pani učiteľku. V treťom ročníku to bolo takto: bol to druhý týždeň od začiatku nového školského roka. Prišli sme do školy ako každý deň, ale sme videli, že polovica vecí v triede chybuje. Po druhej hodine na veľkej prestávke sme videli, že pani učiteľka ukazuje druhej pani učiteľke šifry pre denník a žiacke knižky, a hneď sme vedeli, o čo ide. Na druhý deň sa nám nová pani učiteľka predstavila a dobre sme sa spoznali. Mám nádej, že vo vyšších ročníkoch bude tak dobre, ako v nižších a že všetko spolu zdoláme.

Petra Šúšerská, 4. a ZŠ Jána Amosa Komenského, Kulpín

Aňa Cechmajstrová, štvrtáčka, ZŠ Jána Kollára, Selenča

Z medicíny

Správanie počas tehotenstva

Prof. Dr. sci. med. Artur Bjelica špecialista na gynekológiu a pôrodníctvo subšpecialista na endokrinológiu

Vprvom rade je potrebné upozorniť, že tehotenstvo je fyziologický stav, nie je choroba, je jeden úplne prirodzený, ale iný stav organizmu. V súlade s tým správanie počas tehotenstva by malo byť celkom prirodzené. Tento postoj by mala zaujať každá tehotná žena, ktorá má v poriadku priebeh tehotenstva, bez komplikácií alebo akéhokoľvek z predtým existujúcich ochorení. Existuje množstvo otázok, ktoré potrápia každú tehotnú ženu. Toto sú otázky, ktoré najviac zaujímajú tehotné ženy:

Koľko je normálne pribrať počas tehotenstva? Odpoveď na túto otázku závisí predovšetkým od toho, akú váhu ste mali pred tehotenstvom a ako ste stavaní. Za normálne sa považuje priberanie okolo 11 kg, s prípustnými odchýlkami medzi 10 a 15 kg. V prípade tehotenstva dvojčiat je prírastok hmotnosti až 18 kg. Mám ísť do práce? Ak je s tehotenstvom všetko v poriadku, nemáte žiadne problémy a celkový stav je dobrý, môžete pokračovať v práci. To, či budete pracovať až do úplného konca, závisí okrem samotného stavu tehotenstva aj od druhu práce, ktorú vykonávate – ťažké, fyzické práce nie sú pre tehotné ženy, ani tie, kde ste vystavení nebezpečnému žiareniu alebo výparom, ktoré môžu poškodiť dieťa.

Ako získam späť svoju telesnú hmotnosť po tehotenstve? To, ako budete chudnúť, závisí od toho, aký máte metabolizmus a koľko ste počas tehotenstva pribrali a či budete dojčiť. Ak ste sa riadne stravovali a nepribrali a dojčíte, určite sa vám bude chudnúť ľahšie, ako keby ste veľmi pribrali, nehýbali sa a plánujete dieťa dokrmovať umelou stravou...

Môžem počas tehotenstva držať diétu? Rada znie, že by ste nemali držať diétu, ale odporúča sa, aby bola diéta založená na zdravých potravinách, vyvážená, s častejšími a menšími jedlami. Vyhnite sa pochutinám, bielemu pečivu, cukru a sýteným sladkým nápojom, takže v takom prípade nebude potrebná žiadna diéta na zníženie, resp. udržiavanie telesnej hmotnosti počas tehotenstva. Počas tehotenstva musíte byť fyzicky aktívni – od chôdze po pilates, jogu a cvičenia pre tehotné ženy. Dôležité je aj to, či počas predchádzajúcich tehotenstiev bolo problémov – ak došlo k samovoľným potratom alebo iným komplikáciám, v ďalšom tehotenstve treba znížiť tempo a nevystavovať sa námahe. Zdvíhanie ťažkých vecí sa počas tehotenstva neodporúča, ako ani dlhé státie. Ak predchádzajúce tehotenstvo skončilo potratom alebo predčasným pôrodom, odporúča sa vyhnúť sa náročným prácam. Nástup na práceneschopnosť závisí od celkového stavu tehotenstva, všeobecného stavu a výsledkov predchádzajúcich tehotenstiev. Mali by ste sa porozprávať so svojím lekárom o odchode na práceneschopnosť, ale zvyčajne sa práceneschopnosť odporúča, ak ide o chronické ochorenie, zlý výsledok predchádzajúcich tehotenstiev, rozvoj vysokého krvného tlaku alebo cukrovku v tehotenstve, krvácanie alebo kontrakcie. Smiem cestovať? Väčšina tehotných žien môže cestovať bez väčšej námahy a rizika počas druhého trimestra, medzi 14. – 28. týždňom tehotenstva. Dovtedy sa telo prispôsobilo tehotenstvu, nieto už ranných nevoľností a ešte sa tehotné ženy toľko neunavujú. Pri vstupe do tretieho trimestra si plánovanie cesty vyžaduje predchádzajúce vyšetrenie u lekára, aby zistil, či existujú nejaké príznaky, ktoré by mohli naznačovať riziko predčasného pôrodu. Ak žiadne nie sú a ak tehotná žena nepociťuje kontrakcie či bolesti chrbta, môže cestovať, ale v tom období je lepšie zvoliť si let lietadlom, pretože je menej únavný. Je potrebné vziať si na cestu záznamy z lekárskeho vyšetrenia a krvnú skupinu, keby sa niečo nepredvídané stalo a vám bude potrebné vyšetrenie tam, kde cestujete. Ak cestujete lietadlom po 28. týždni, overte si s prepravcom, čo si treba priniesť z lekárskych záznamov, aby ste s tým nemali problémy pri nástupe do lietadla, ale aj do akého týždňa tehotenstva umožňujú tehotným ženám cestovať. Nariadenia sa líšia, ale väčšina leteckých spoločností nepovoľuje cestovanie po 36. týždni tehotenstva.

Môžem mať pohlavný styk počas tehotenstva? Počas tehotenstva majú rôzne páry rozličné túžby po intímnom styku, no u žien to nie je nič neobvyklé, majú zvýšenú túžbu a užívajú si vo vzťahu viac ako pred tehotenstvom. Väčšinou v prvom trimestri túžba nie je zvlášť výrazná, ani počas neskorého tretieho trimestra, keď je už bábätko veľmi veľké, bolestivosť v spodnej časti chrbta je stále silnejšia a nie je vždy ľahké mať pohlavný styk. O vašich potrebách v intímnom styku sa musíte porozprávať aj s partnerom, ktorý niekedy váš nezáujem môže považovať za odmietnutie, a na druhej strane niekedy môže mať strach z pohlavného styku, čo môžete chápať ako odmietnutie. Hovorte o svojich strachoch a túžbach, o rôznych možnostiach pohlavného styku. Ak je tehotenstvo bez komplikácií a nie sú problémy, ktoré to môžu komplikovať, styky nie sú zakázané počas tehotenstva. Sexuálnym vzťahom sa treba vyhnúť, ak existuje riziko predčasného pôrodu, ak je krátky krčok maternice alebo sú problémy s placentou – nízko položená placenta alebo predtým krvácanie v tehotenstve. Počas orgazmu, či už k nemu došlo počas pohlavného styku, alebo bez neho, môžu sa vyskytnúť mierne kontrakcie maternice, a to je normálne. Ak však kontrakcie pokračujú alebo sa objaví krvácanie, mali by ste navštíviť lekára.

Preložila: Mária Domoniová

Z ČINNOSTI ZDRUŽENIA INVALIDOV CHORÝCH NA OBLIČKY V STAREJ PAZOVE Tribúna k tretiemu výročiu združenia

Anna Simonovićová

Združenie invalidov chorých na obličky Stará Pazova v nedeľu 26. júna uskutočnilo svoju prvú tribúnu. Bola to zároveň príležitosť, aby sme sa o tomto nedávno založenom združení trochu viac porozprávali s predsedom Duškom Stublincom. „Keď v júli 2019 bolo založené Združenie invalidov chorých na obličky, ani sme netušili, že už na začiatku aktivita bude taká čulá. Už o pol roka sa začala pandémia Covid-19 a bolo potrebné razom sa zapojiť do preventívnej činnosti dialyzovaných chorých,“ poznamenal na úvod rozhovoru Duško Stublinac, predseda združenia.

Práve vírusové ochorenia s osobitným dôrazom na Covid-19 a následky po pacientov boli témou prvej tribúny tohto združenia. Prednášku mal na starosti prof. Dr. Steva Plješa, špecialista na internú medicínu, nefrológ. „Doktor Plješa mal veľké zásluhy v založení Strediska pre hemodialýzu pred desiatimi rokmi a tiež pri založení nášho združenia pred tromi rokmi,“ hovorí predseda združenia Stublinac. Na tribúne si pripomenuli aj desiate výročie založenia Strediska pre hemodialýzu, o čom hovorila jeho náčelníčka doktorka Svetlana Dudić. „Združenie invalidov chorých na obličky ako svoje základné ciele a priority avizovalo starostlivosť o invalidov tohto druhu a pozdvihovanie povedomia verejnosti o vážnych problémoch ochorenia obličiek a osôb na hemodialýze. Práve tieto ciele boli prioritné za uplynulé tri roky, ako aj edukovanie našich členov,“ podotkol Stublinac. S prácou združenia je spokojný, lebo za tri roky nielenže sa starali o svojich členov, ale uskutočnili aj dobrú spoluprácu s niekoľkými podobnými združeniami v regióne a vo Vojvodine. Vážia si aj pomoc a podporu Zväzu združenia pacientov chorých na obličky a Združenia invalidov Vojvodiny. O tom svedčí aj účasť predstaviteľov združení z Kikindy a Nového Sadu. Majú tiež podporu a pomoc lokálnej samosprávy, poznamenal Stublinac.

Tribúny plánujú organizovať aj ďalej, a tak si už v októbri zaplánovali venovať sa možnostiam hemodialýzy, o čom by mal hovoriť prof. Dr. Veran

Milačić, vaskulárny chirurg z nemocnice v Zemune. Plánujú viac pracovať na prevencii ochorení obličiek a na edukovaní členov rodiny pacientov chorých na obličky, lebo – ako hovorí – rodina je veľká podpora chorým. Keď som navštívila predsedu Združenia invalidov chorých na obličky Duška Stublinca v kancelárii, ktorá je zároveň aj kanceláriou dopisovateľstva Hlasu ľudu v Starej Pazove, bola som prekvapená, že listuje v Hlase ľudu. A nie je to náhodou, lebo jeho manželka bola Slovenka, takže rozumie po slovensky. Okrem toho všíma si najmä fotogra e, lebo počas svojho pracovného veku sa zaoberal aj umeleckou fotogra ou. Za sebou má aj niekoľko výstav fotogra í, vďaka ktorým obišiel dobrú časť Európy, ale to je už iný príbeh... Duško Stublinac, predseda združenia Foto: z archívu združenia

Duško Stublinac počas príhovoru na tribúne Prof. Dr. Steva Plješa

STRETNUTIE GENERÁCIE 1957/58 V KOVAČICI Sme generácia, ktorá sa už nikdy nevráti...

Olinka Glóziková-Jonášová

„Generácia, ktorá chodila do školy a vrátila sa pešo. Generácia, ktorá si sama rýchlo robila domáce úlohy, aby sa mohla ísť von hrať s kamarátmi. Generácia, ktorá trávila všetok svoj voľný čas na ulici. Generácia, ktorá sa hrala na schovávačku, keď sa zotmelo. Generácia, ktorá zbierala známky, servítky a fotky. Generácia, ktorá hrala vonku guľôčky (klikeri). Generácia, ktorá si stavala snehové bunkre. Generácia, ktorá sa do večera hrala medzi štyrmi ohňami. Generácia, ktorá sa pred spánkom nenápadne smiala, aby rodičia nezistili, že ešte nespí. Generácia, ktorá pomaly vymiera a, bohužiaľ, navždy odchádza.“

Týmito slovami (prebranými z internetu) v podaní Márie Kotvášovej-Jonášovej, profesorky slovenčiny vo výslužbe, sa začal večierok alebo tzv. stretávka generácie 1957/58 v Kovačici. Táto generácia bola, ako aj všetky pred ňou a ešte asi tridsať rokov po nej, jedna z početnejších, počítala bezmála 100 žiakov rozdelených najprv do troch a neskoršie až do štyroch tried. V príjemnom rozhovore s jubilantmi sme sa dozvedeli, že kedysi v Kovačici všetky štyri, ale aj neskoršie povestná „srbská“ d trieda boli výlučne slovenské.

Na jubilejné stretnutie, ktorým oslávili 50 rokov od ukončenia základnej školy, prišlo 38, z toho 25 žien a 13 mužov. Zaspomínali si na svojich triednych učiteľov a profesorov, ale aj na 26 zosnulých spolužiakov. Po absolvovaní základnej školy v roku 1972, keď sa rozpŕchli do sveta, mnohých život odviedol doslova aj za hranice nášho štátu. Stali sa z nich profesori, farmaceuti, inžinieri, umelci, podnikatelia či poľnohospodárski výrobcovia a na kovačickú školu, ktorá im dala základy do života, si určite v dobrom spomínajú a vďaka súčasnej technológii s bývalými spolužiakmi a kamarátmi môžu byť v kontakte aspoň online. Svedčí o tom pozdrav z Austrálie od Martina Kizúra, akademického maliara a bývalého profesora výtvarnej kultúry v spomenutej škole, ktorý – aj keď na stretávku z ďalekej Austrálie prísť nemohol – pozdravil svojich spolužiakov prostredníctvom redaktorky textu.

Prítomným sa v rozhovore o osemročnom základnom vzdelaní vynorili pekné, ale aj smutné, či anekdotické spomienky. Avšak pri veselej hudbe nevystal spev a tanec. Prezradili, že si každý s každým povedal aspoň slovko-dve. A v tom je to čaro. Stretnúť sa, dať vedieť o sebe a navzájom sa nezabudnúť. Sľúbili si však, že na budúce stretnutie nebudú čakať ďalších desať rokov. Stretnú sa, ale v roku 2027, aby spoločne oslávili životné jubileum – sedemdesiatku. Prajeme im, aby sa im toto želanie aj splnilo, lebo určite aj teraz, aj potom si budú mať čo povedať jeden druhému. Po symbolickej tortičke, ktorá vyzdobením pripomínala toto okrúhle jubileum, už v neskorých hodinách sa pobrali domov s nádejou, že sa v rovnakom alebo aj vo väčšom počte opäť stretnú.

V ZÁKLADNEJ ŠKOLE V KULPÍNE Na rozlúčku rozlúčkový večierok

Katarína Gažová

Piatok 1. júla v základnej škole bol – ako je to už tradíciou – slávnostný deň pre ukončených kulpínskych ôsmakov, kolektív školy a rodičov, lebo sa na tomto rozlúčkovom stretnutí najstarší žiaci lúčili so svojou doterajšou základnou školou.

V predvečerných hodinách najprv na nádvorí školskej budovy odzneli príhovory pri príležitosti rozlúčky s 33 kulpínskymi malými maturantmi. Príhovory pri tejto príležitosti mali: riaditeľka školy Milina Grňová a triedni učitelia odchádzajúcej generácie ôsmakov Branislav Cesnak a Jarmila Marčeta. Popriali im úspech na ďalšej životnej púti a v ďalšom školení. Žiaci tiež vyjadrili svoje poďakovanie za roky podpory všetkým svojim učiteľom a celému kolektívu školy.

Na rozlúčku so základnou školou žiaci predviedli program, v rámci ktorého bola premietaná videoprezentácia zo života žiakov, v rámci čoho boli aj rozhovory s riaditeľkou a učiteľmi školy o odchádzajúcej generácii žiakov. Na slávnostnej rozlúčke nevystal ani tradičný tanec malých maturantov s rodičmi. Odovzdané boli aj diplomy žiakom záverečného ročníka a udelené tri Vukove diplomy: Dávidovi Martuliakovi (8. a), Dávidovi Obuchovi (8. a) a Kore Vágalovej (8. b).

Po programe v aule školy sa

Generácia malých maturantov v Kulpíne

žiaci a ich učitelia bavili ďalej. Na dobrú náladu počúvali hudbu vo výbere dídžeja.

Rozlúčkový večierok bol emotívny, dojímavý pre všetkých prítomných: aj žiakov, aj učiteľov a aj rodičov. Malí maturanti majú za sebou už aj záverečné kvali kačné skúšky a čaká ich zápis do stredných škôl.

Foto: D. Pucovská